Basketbalové turnéCesta kráľov

Učiteľské hliadky

kontrolujú papuče pri

výjazde zo suterénu v oboch smeroch.

Jazdite opatrne!

GsM

-cen

trum

*75

aspoň na chvíľu načúvali jej tichému volaniu , sa naďalej rútime do boja s nerovnocennými súpermi. Náhlime sa za fiktívnym bohatstvom a pritom si ani neuvedomujeme , že sme ho dávno našli. Daň za veľké zisky je každým dňom vyššia. Zvieratá, kto-ré obrali o prirodzené prostredie zo dňa na deň, sa len bezbranne prize-rajú ako im ničia ich domovy. Platí zákon:Odporuješ?Bude z teba steak. A tak migrujú ku nám v nádeji, že u nás nájdu dažďový prales, a my zo strachu, že sa ocitneme v niečom žalúdku, umrieme na maláriu. Ná-hoda? Nie. Realita. Inde jedia všetko čo má nohy a čakajú na nové chute. Stále nejaké hurikány a tajfúny, tu sa už trasú domy a ľudia prichádzajú o život uväznení pod ruinami vlast-ných domovov. Pýtame sa prečo? Veď načo odhodíme tú fľašku do koša, ktorý je hneď vedľa. Zem to istí. Všade vládne boj o miesto

21.storočie. Vyspelé štáty, dokonalejšie technológie , rýchle autá , nový školský systém , mas-lo za 0.99 eur, vzdelaní ľudia, nové možnosti , INTERNET...... Človek ani nechce veriť, že je súčasťou tohto nádherného príbehu. Avšak nie každý príbeh má svoj happyen-ding ... Keď by sa nás niekto spý-tal pred desiatimi rokmi, ako to bude vyzerať v roku 2010, najskôr by sme povedali, že budú lietajúce autá. Všetci by sme sa na 5 minút nechali vtiahnuť do tajov budúcnos-ti a premýšľali o tom, či vôbec ešte o 10 rokov budeme sadiť kvety do zeme. A teraz -rok 2010. My, plní očakávaní, nevieme čo skôr. Chceme mať všetko a hneď. Za čím sa tak náhlime? Veľa peňazí, drahé autá, luxusné domčeky za milióny... je to fakt to bohatstvo, za ktoré hodláme položiť život?. Umierame na infark-ty, na každom rohu si na nás brúsi zuby žltačka , rakovina nás pomaly ale isto zabíja ...Zem sa nám sna-ží všemožne signalizovať ako sa sami vedieme do záhuby a my miesto toho, aby sme

„Človek má päť zmyslov. No koľko má nezmyslov , to sa nedá ani spočítať .“ J.Satinský

v spoločnosti. Ľudia sa zabíjajú, od-paľujú, siahajú si na život, a my to máme každodenne na tanieri. Čo si kto navarí, to si má aj zjesť. Tak čo? Chutí? Alebo-prosíte si ešte trochu soli? Dennodenne odnášame plné taniere obedov. Niekde na svete by za ne zaplatili životom. My púšťame vodu akoby to bola samozrejmosť.Tak aký bol účet za vodu? Ešte teraz sa Vám určite zahmlieva pred očami nad tou parádnou sumičkou. Oni na jednu kvapku čakajú ako na posvät-ný dar z neba. Milujeme nelegálne skládky. A hygienici „milujú“ nás. Položme si otázku: Urobila som niečo pre čistejší zajtraj-šok? Recyklujem? Starám sa o čistej-ší vzduch? Miesto toho sa radšej dá-vame očkovať všelijakými vakcína-mi. Len škoda, že tú proti hlúposti, ešte nevymysleli. Staráme sa o svoj zovňajšok až natoľko, že sme vypá-lili ozónovú dieru, a to len preto, aby náhodou nebolo cítiť pot. Ale samo-zrejme , náš vzhľad je naša vizitka a neradi by sme si pokazili mienku u iných tým jedným litrom voňavky miesto dvoch. Poniektorí si kupujú pomaly domy zo zlata a niekde ľudia každú noc tŕpnu, aby im neodfúklo ich biedny prí-bytok. Všetci hlásia na poplach, že sa míňajú obnoviteľné zdroje . Len nikto si nevšimol , že dodávka ľudskosti bola prerušená. Nedoplat-ky. Myslím si, že sme veľmi inteligentní. Veď inak by nebolo liekov, doktorov, právnikov, učiteľov, chemikov, jad-rových fyzikov... Ale dovolí nám naša nesmierna inteligencia pochopiť, že

ak takto plánujeme existovať, aby sme zabezpečili budúcim generá-ciám tie „najvhodnejšie podmienky do budúcnosti„ , raz ani žiadna bu-dúcnosť nemusí prísť? „Chcem pre teba to, čo som ja nemal.“ Táto veta odznie z úst skoro každého rodiča. Avšak uvedomujeme si, že to znie akoby sme povedali :“ Chcem pre teba budúcnosť na liekoch a umelé srdce.“ Je to smutné, že taký vyspelý tvor ako človek, si ani po tých všetkých

tragédiách ne-prizná svoju chybu a s čis-tým svedomím

koná vo svojom „ boji za lepšiu budúcnosť“ hlava-

nehlava. Straty na životoch, prírode, zdraví ... Brnenie peňazí a vplyvné-ho postavenia je silnejšie ako všetko ostatné. Ale raz sa budeme musieť z vákua vybrať na prechádzku oko-litým svetom a môžeme len dúfať že to, čo uvidíme sa bude dať ešte na-zvať svet . Dovidenia v 22 .storočí .

Chutí?

tátorov alebo sa len tak rozprávali na chodbách či oddychovali v triede. Všade vládla dobrá nálada a tímo-vý duch. Maratón prišlo povzbudiť aj zopár našich kamarátov a tiež p. riaditeľ a p. p. Širotňák. Neodmiet-li si s nami zahrať. S pribúdajúcou hodinou však pribúdali aj unavené tváre niektorých hráčov. Basketbal sa už miestami podobal na exibíciu, či spomalenú hru ☺. No p.p. Tuhrin-ská nás poctivo „dopovala“ hroz-novým cukrom, a tak mali niekto-rí energie až priveľa. V čase 6:30 – 7:00 sa už hral posledný zápas a vyhodnotil sa celý maratón. Koneč-ný stav bol 1086:932 a vyhrali biele družstvá. Tí, čo sme vytrvali do úpl-ného konca ( bolo nás 18 ☺) sme dostali aj sladkú odmenu. Potom sme pomaly všetko poupratovali a v škole nastalo po nezvyčajnej noci zvláštne ticho. Hráči s dobrým po-citom aktívnej noci postupne, ale isto poodchádzali a nezabudnuteľný basketbalový maratón sa skončil. Ďakujem všetkým, ktorí sa podieľa-li na organizácii, priebehu, či účasti na tejto akcii. Verím, že si ju ešte zopakujeme. ☺

V noci 12. – 13. 2. 2010 to na GsM žilo. Udalosť? Basketbalo-vý maratón. Bolo sedem hodín a škola sa zapĺňala žiakmi. Nič zvláštne by na tom nebolo, keby som nemyslela na večer-né hodiny. Rozložené žinenky v triedach, veľká termoska s čajom na chodbe, vylepené rozpisy zápasov v telocvični, ozývajúca sa hudba... chýbal už len zvuk basketbalky od- r á -žajúcej sa o palubovku. A tak teda sme všetci, ako správna basketba-lová rodina, v počte 31 nastúpili v dvojrade, vypočuli si privítanie a pokyny od p. p. Sýkorovej a rozde-lili sme sa do šiestich skupín. Každá skupina si vymyslela pomenovanie ( biele družstvá: Žížalky, Halušky, Ufóni; farebné družstvá: Múmie, Laicifovia, All stars ) a o 20:00 sa už hral prvý zápas. Každý zápas tr-val pol hodinu a hralo v ňom vždy jedno biele a jedno farebné druž-stvo. A tak to fungovalo až do rána bieleho ☺. Rozpis sa na prekvape-nie dodržiaval. V prvých zápasoch mal každý dostatok energie a koše padali jedna radosť. Tí, čo nehrali veselo povzbudzovali na lavičkách, mixovali hudbu, hrali sa na komen-

-Ja som tam nakupovala 2krát počas štúdi, ale je tam viac miesta. (Majka 4.D)-Cítim prázdnotu vo svojom srdci po vysokohorských prirážkach a o to väč-šiu radosť prežívam, keď nový bufet z triedy vidávam. Ľúbime tetu školníčku. (Mirka a Monika 4.D)-V mojom srdci cítim bôľ a nepokoj. Žiaľ, ktorý mi tlačí slzu do oka. No as-poň sa tam dá teraz lepšie dýchať ☺. (Dávid 4.D)-Dobre, lebo viem, že hore je druhý a lepší. Teším sa na horný, drevený, naj-lepší. (Katka 2.D)-Je mi smutno. Podľa mňa dole bolo lepšie, lebo hore je strašne veľa ľudí a všetci boli zvyknutí, že bufet je dole. (Zuzka 4.B)-Tak ako predtým, je mi to jedno. (Miro 4.C)-Cítim sa tak veľmi prázdno, lebo to bola dlhé roky súčasť spodného podla-žia. (Radana 4.B)-Že, čo ja viem, mi to ani nikdy nena-padlo, ale možno taká nádej, že bude všetko trošku lacnejšie a neviem, asi tak všetko. (Marek 4.D)-Keby nedali na to sklo tie pásiky, tak by som do neho narazil. (Tomáš 4.C)-Akoby som prechádzal po cintoríne. (Fero 4.C)-Veľmi prázdno, mám pocit akoby tam stále niečo chýbalo. (Karina 2.D)-Taká veľká diera v žalúdku a depresie. (Tomáš 2.C)-Schytí ma panika, veď je to historické miesto. (Tonka 2.C)-Nostalgické záchvaty spojené s prud-kými výbuchmi plaču, rozmýšľam, že tam nechám postaviť pamätník, keď

Ako sa cítite, keď prechádzate miestami, kde stál bývalý

budem veľký. (Martin 2.C)-Zavládne vo mne pocit samoty, opus-tenosti a prázdnoty, lebo mi chýba to, čo som ako prvé uvidela, keď som vstúpila do našej školy. (Lucka 2.C)-Mne to absolútne nevadí. Z vrátnice vidím až ku riaditeľni. Vyhovuje mi to. Mám väčší prehľad. (teta školníčka)-Konečne viac priestoru. (Julka 4.A)-Ja? Dobre sa cítim. Je tam omnoho viac priestoru. Nie sme potom nalepení na dverách zborovne. (p. uč. Mikola-jová)-Veľmi dobre. Pekné spomienky na lú-pež storočia. (ujo Gejza)-My sme mali bufet? (p. uč. Dobrán-sky)-Neviem čo povedať, teším sa že som rád a že som zdravý ☺. (p. uč Tall)-Pre mňa ten bufet nikdy neexistoval. Ja sa tým netajím, že tam vždy bolo všetko drahé. (p. uč. Roháč)-Cítim sa perfektne, lebo konečne je tu viac priestoru. (p. uč Ján Kaňuk)-Ja nostalgicky. S tetou som si rád po-kecal, ale teším sa, že je tu viac mies-ta. (p. uč. Ballon)-Lepšie, voľnejšie, slobodnejšie... Ko-nečne tam nič nestraší... Okrem máp. (p. uč. Barlová)-Výborne, viacej miesta tu je (* pani Barlová mi poradila tak povedať☺ ) (p. uč. Bednárik)-Veľmi príjemne, pretože konečne je tam dosť priestoru. Priam vzdušne. S úľavou „tamaď “ prechádzam. (p. uč. Šarníková)

školský bufet?

Ako prváčka tejto školy, som sa vždy te-šila na školské akcie a keď mi kamará-ti zo starších ročníkov povedali, že deň pred vianočnými prázdninami bude akcia s názvom Vianočná koleda, veľmi som sa potešila... Mala to byť akcia, kde sa pred-vedú žiaci našej školy nielen ako športov-ci, ale aj ako umelci. Deň koledy „K“ prišiel 22.12.2009, keď sme sa nahrnuli do vysokoškolskej telo-cvične asi okolo 9tej a stretli sme ľudí z našich tried. Tradične sme sa usadili (teda tí, čo nestihli skorší bus a prišli nadoraz, sa museli uspokojiť s tým, že budú stáť, respektíve sedieť na schodoch). Na palubovku prišiel pán Balon s Mate-jom K. a privítali nás – ja osobne som bola s týmto moderátorským duom spokojná – dobre sa dopĺňali.. Na začiatku prišla naša školská kapela (Keď kus), keďže na

imatrikulačke mali málo času na ich piesne – kapela ako nikdy ani

teraz nesklamala a zabavila nás či už ich nápaditými prišiplášťami (na margo

tejto daždivej zimy) Myslím že nás dosta-li do správneho „varu“. Potom nasledoval

prvý basketbalový zápas, v ktorom sa o zlatý pohár stretli žiačky 4.B a 4.C – Tento súboj nakoniec vcelku s prehľadom uhrala 4.B ale Céčkarky sa tiež rozhodne nene-chali zahanbiť. Ukážkový basketbal prišiel potom keď rozhodca odpískal finálový

zápas chlapcov, 4.C a 3.D, kedy sme mohli ihneď od prvých vidieť veľmi

napínavé a prestížne basketbalové výkony ( 4.C je teda nepochybne

športová trieda, ale myslím, že oprávnene – veď na ich čele predsa stojí Pa-eDr.J.K ( na zápase ako Johny ká,) ktorého výkon absolutne nebol na nepovšimnutie) A víťazný pohár napokon dosiahla práve jeho trieda. Ak ste si mysleli, že celá koleda bola len o basketbale, tak ste sa mýlili. Prestáv-ky síce nevyĺňali šarmantné roztlieskavačky ktoré by zahustili atmosféru, ale ohurujú-ce tanečné či vtipné predstavenia našich terajších či bývalých študentov. Napríklad hudobné vystúpenie prepočítaného Jazz Tria (Mišo Š., Juraj Z., Dávid H., Martin F.), od ktorých sme sa dozvedeli, že ich teraj-ší famózny úspech je vlastne odzrkadlením tvrdej práce ich dedov teda otcov Jazzu. A toto mladé Jazzové predstavenie to naozaj rozkrútilo na parkete a myslím, že aj vďaka

nim Jazzu svitá na lepšie časy

v našej škole. To, že na žiadnej poriadnej akcii nemôže chýbať hiphopová nadielka potvrdila tanečná choreografia štvrtáčky zo 4.B s jej hip-hopovými kolegami. Po čase nám prišli „zakoledovať“ bývalí žiaci 4.C, ktorí nás rozveselili chytľavými tónmi ich hudobného telesa s názvom Sepeche Mode. Chlapci svojím vystúpením dokázali, že skutočná krása spočíva v jednoduchosti a človek ju dokáže najlepšie vnímať len s vysokým zmyslom pre humor. Neskôr di-vákov dostali aj žiaci zo 4.D (Mišo Š., Dá-vid H.) ktorí nám ukázali časť z ich stuž-kového programu, a to partičkovské ruky – pri tomto vystúpení som sa nesmierne pobavila. Príbeh bol mierne bez pointy, ale určite by uspel aj v samotnej partičke. Prí-beh ako chlap ide po ceste, uvidí ženu s dieťaťom, ale nakoniec je z toho mačiatko, pobije sa s chlapmi a nakoniec si zatancu-je M.Jacksona, myslím pobavil aj nepoba-viteľných. Počas celej koledy sa predával náš školský časopis Cesta (nie ten ktorý práve držíte v rukách, ale ten ktorého zá-soby boli beznádejne rýchlo vypredané v „stotinách“ sekundy). Túto zábavu dostal každý ako „na tanieri“ a mohol si dokonca i vybrať zo švédského stola, to čo mu naj-viac chutí. A tak si teda každý prišiel na svoje. Tí, čo majú na starosti chod školy - naši učitelia, sa napokon postarali aj o vyvrcholenie tejto akcie, keď nastúpili na očakávaný zápas proti študentom GsM. Tento zápas bol neopakovateľne napínavý a vyrovnaný. Reprezentanti žiakov si do-zaiste uvedomovali zodpovednosť za prie-beh zápasu, odrazom čoho bola ich aktívna hra. No od nás trochu starší učitelia nám

taktiež svojím výkonom chceli naznačiť, že sú schopní hrať s mladými vyrovnanú „partičku a nikdy sa nevzdávali. Nakoniec ani ich vcelku bravúrny výkon nestačil na talentovaných mladučkých basketbalistov. Dokázali sme, že naše najväčšie sily nie sú iba za lavicami, no u niktorých najmä mimo nich. A ako to už raz býva, všetko pek-né musí raz skončiť. Pred zaznením tohoto konečného vianočného zvonca nás ešte v závere poctila 4.C so svojím tanečným čís-lom zo stužkového programu „evolution of the dance.“ Potom sa k nám prihovoril pán riaditeľ, poprial nám požehnané Vianoce, a tak zazvonil zvonec a prázdniny sa mohli konečne začať.

Anton Norris (IV.C) a štandardný scenár pred súperovým košom.

Nastal deň D. 28.1. Deň, na ktorý sme tak dlho a s utaje-ným dychom čakali. Chlapci v oblekoch a dievčatá v krás-nych róbach...o čom to sved-čí? O plese....jasná správa☺....Potom, čo všetci prišli, odložili si kabáty, usadili sa....naša NAJ moderátorska dvojica Natália “Adela“ Vaňová a Matej “Pyco“ Korpáš ☺ povedali pár slov na úvod a otvorili ples prvým val-číkom. A tak sa začalo plesať a celý parket sa zaplnil ska-kajúcimi človiečikami. Niektorí svoje tanečné umenie predvá-dzali naozaj fenomenálne (že Vinco?:)). Napriek tomu, že teplota sály sa nepribližova-la teplote našich tiel sa parket zakaždým zaplnil (to bude asi tým...☺)...Okolo 23:00 dostala

svoj priestor naša skvelá škol-ská kapela s jej šarmantnými členmi a zahrala zopár piesní, ktoré pobavili a zároveň pohla-dili dušu. Tak sa začalo z ostra súťažiť...v stavaní veží z papie-ra tak, aby nespadli...v jedení ruského hamburgera a nabe-raním vody slamkou z jedného pohára do druhého....Myslím, že na tom sa bavili všetci a patrične povzbudzovali svojich spolužiakov. Okolo polnoci sa začalo tombolovať...bolo tam celkom dosť dobrých kúskov...napr. kancelárske a školské po-treby, voňavé USB-čká, darče-kové koše, volejbalka...a rôz-ne iné veci...no hlavne tá prvá bola najlepšia, ale takto to už proste býva☺...každý sedel ako prikovaný, netrpezlivo čakal, či práve to jeho číslo vyhrá. Ľudia

PLES

chodili, ceny sa míňali, až na-koniec prvú cenu vyhrala naša kráľovná (čo sa vtedy ešte ne-vedelo, že to bude práve ona), to je mi ale náhoda však? :D...no dúfam, že si užije ten 60l ruksak a spacák do -14 stup-ňov. A takto po tombole, niekto-rí potešení, niektorí sklamaní...sa všetci zabávali a trsali ako o dušu☺...lebo, kto sedel, bola mu zima☺...Len škoda, že si učitelia nezatancovali...možno ich nemal kto zobrať...:D...ale nie..:)...poctivo sa tam striedali a na všetko dohliadali....Ááá...už sa náš ples chýli ku koncu...kedy sa ešte vyhlásilo, kto bude Kráľom a Kráľovnou plesu, kto-

rými sa stali Majka Kocúrková a Tomáš Tuleja z 3.B....a ako to stále býva, pustilo sa pár slaďá-kov...na parket vybehli páriky a pomaly sa točili v rytme hudby. Potom sa začali pomaly upra-tovať stoly, ľudia sa lúčili a od-chádzali domov. Tí, ktorí ostali, to všetko poupratovali (zhrabli pre seba :D) , za čo im veľká VĎAKA...doniesli to do školy a my sme maškrtili ☺....Niekto-ré boli fakt dobré a usudzujem, že aj celý náš 6. školský ples zožal úspech. Kto nebol, môže ľutovať a zároveň by sa už mal chystať na ten budúci, aby ho nepremeškal ☺.

Zima bola naozaj

každému,jedinou výnimkou

bolo evidentne toto vystupujúce „duo“.

Výhodou zimy bolo to, že

parket nebol takmer nikdy prázdny.

Ako každý, tak samozrejme, že ani tento rok sa nezaobišiel bez škol-ského plesu, ktorý sa konal 28.1. v mestskej hale a ktorý sa nezaobišiel ani bez Kráľa a Kráľovny. A keďže sa z nich stali také veľké hviezdy, je-dine tu v tomto najpredávanejšom časopise máte možnosť prečítať si exkluzívny rozhovor s naším kráľom

tomášom tulejusom VI.

Čo sa v tebe odohrávalo, keď si počul svoje meno ako kráľa ple-su?(Smiech).....čo ja viem....úplne sa mi zastavilo srdce, prestal som dý-chať...ale nie, tak potešilo ma to.☺Prečo si myslíš, že si sa ním stal práve ty?Neviem, snažil som sa veľa tanco-vať...proste som sa iba bavil...asi som tým niekoho očaril :D Máš teraz ako kráľ nejaké ta-jomstvo?...Napr. nepodplatil si porotu náhodou :D??Myslím, že...:)...ho nepoviem.., ale

nie nemám :D..Skús nám v krátkosti opísať aké sú kráľovské povinnosti. Má to nejaké výhody??Ľudia si ma viac pamätajú. Den-nodenne musím podpisovať au-togramy...Musím sa skrývať pred papparazzmi...Stále musím byť upravený...čo sa doteraz nestáva-lo :D.Máš nejaký návod ako sa stať správnym parketovým levom?Naučiť sa dobre tancovať, nesedieť na stoličke, keď si na plese, ale trsať a zabávať sa☺...neodmietnuť žiadnu ponuku na tanec :D:D.Fanynky by možno zaujímalo...si zadaný?No...nie...som single☺..Máš pocit, že sa teraz tvoj život zmenil?Nuž....Dom mi zdobí koruna a šer-pa☺..no neviem...súrodenci sú na mňa milší :DVzhľadom nato, že si kráľ...ro-bia ti učitelia nejaké ústupky? Napr. Ťa vyvolajú, ale ty to ne-vieš, tak ti to odpustia...Žiadne, vôbec na to neprihliadajú, čo ma veľmi sklamalo...ale možno, keď žmurknem☺..ÚÚÚ no toto...Chcel by si niečo odkázať svojím poddaným??:)Nehrešte, choďte stále po pravej strane, nepľujte na zem...no, hlav-ne sa milujte☺☺...

Dúfam, že teraz už viete niečo viac o našom vysnenom kráľovi, ak ho náhodou ešte nepoznáte, čo je ur-čite škoda☺....No čo už.....Vďaka nám máte k hviezdam trochu bliž-šie☺...

Kto nám „vládne“?

Ako sa cítiš ako novopečená kráľovná plesu?Hmm... nepociťujem nič zvláštne, ale potešilo ma to :)

Čakala si to?Nie, vôbec. Skôr by som čakala, že to vyhrá nejaká štvrtáčka... Bola som na plese prvýkrát ani som ne-vedela, že môžem niečo také vyhrať.

Ako si sa bavila na plese?Super, pecka, bomba... hlavne s triedou sme to na parkete poriadne roztočili.

Všímala si si aj iné nádejné kráľovné? Porovnávala si sa s nimi?Absolútne nie, mám vlastný štýl :) ... aleee niekedy nám chalani vy-mýšľali choreografiu (smiech)

A čo príprava? ako dlho si sa na ples chystala?...Pol tretej, pol piatej.... asi tri hodiny...bez cesty (smiech)... ale to preto, lebo som si 3-krát robila vlasy. Najprv som si ich natočila s natáčkami, potom som ich skúsila vyžehliť, ale nevyzeralo to dobre...tak nakoniec mi ich sestra nakul-movala.

Viem, že si vyhrala aj hlavnú cenu v tombole. Takže si mala asi veľmi plodný večer... :)Výhru v tombole som tiež nečaka-

Maja Kocúrková, kráľovná plesu

la. (s údivom)...Vyhrala som s líst-kom, ktorý bol k vstupenke. Veľké šťastie som mala...

Zmenil tento ples niečo v tvo-jom doterajšom živote?Zblížila som sa viac s triedou, bola veľká sranda... :)

Žiaden nový vzťah alebo niečo také?Nie! (smiech)

Čo by si odkázala ostatným smrteľníkom, ktorí ešte nikdy nič nevyhrali?Že nie je dôležité vyhrať, ale zúčast-niť sa... preto pozývam všetkých, aby prišli o rok na ples. Šťastie si možno sadne práve na nich. :)

Chcela by si ešte niečo dodať?Áno

A čo?Ďakujem (smiech)

Rukami nám prejde veľmi veľa kníh. Niektoré si ani nepamätáme, a iné si radi prečítame aj dvakrát. Do kto-rej skupiny patrí táto kniha ? Dobrá otázka ☺.O tomto autorovi som predtým, ako sa mi do rúk dostala táto kniha , nikdy nepočula. So záujmom som prebehla očami po zadnej strane knihy a následne preštudovala prvú stranu. Okrem češtiny, ktorá jasne svietila na bielych stránkach, neušla môjmu zraku ani forma, ktorou je kniha písaná. Vyzeralo to ako den-ník. Nuž, niežeby to bolo niečo zlé, ale po mojich skúsenostiach s den-níkovými knihami (nič negatívne

,no trochu mi prekáža štýl: 8 :00-Vs ta l a som, a umyla si zuby. 8:10 Naraňajkova-la som sa...) som teda váž-ne rozmýšľala, čo to asi bude. A potom to prišlo. Začala som časovými údajmi. 11:56 p.m. Koniec knihy: 6:52 a.m. Čože ? Obzrela som si to ešte raz a začala som čítať. Od tej chvíle som sa od knihy nemohla odtrhnúť. Žiad-ne životné múdrosti, romantické či dojímavé scény. Nočné veľkomesto. Nikdy predtým som sa nestretla s takouto logikou písania. Autor vyu-žíva neuveriteľné priestorové hračky,

Haruki Murakami trolAFTERDARK čitateľa si praktic-

ky sám premiest-ňuje, kam ho chce mať. Niekedy mož-no dlhšie opisy prostredia popi-sujú veci do naj-menších detailov. Musím priznať, že

človek môže mať niekedy problém udržať tempo s autorovým videním sveta, logikou, fantáziou. Osobne sa mi páčila na knihe tá myšlienka noci. Noc. 149 strán. Čas, ktorý každý pre-spí a nikto sa nezaoberá tým, čo sa vtedy deje, respektíve ako to funguje keď mesto praje dobrú noc. Je čarov-né sledovať autorovými očami prebú-dzajúce sa mesto a ešte väčšmi osu-dy ľudí,ktorí z nejakej príčiny, trávia noc nie v teplej posteli, ale v práci, na ulici či v skúšobni. Je málo autorov, ktorých knihy nesú výstižný názov, no táto, je určite jednou z nich. Páči-lo sa mi na tejto knihe vážne všetko, nemám čo vytknúť. Autor má svoj perfektný, originálny prístup k písa-niu, nekonečnú fantáziu, zmysel pre detail a usporiadanú niť myšlienok. V knihe sa prelína veľa osudov v rôz-nych časových úsekoch a ani raz sa nestalo, aby som nevedela, o čom to vlastne bolo. A to nehovorím o pre-hľadnom ukončovaní kapitol. Nech začnete čítať hocikde, do deja sa dá rýchlo dostať. Táto kniha teda pre mňa predstavu-je osobitnú skupinu kníh. Nič od nej nečakáte, každá strana nesie so se-bou nové prekvapenie a veľa si od-nesiete. Niečo ako šálka originality s dvoma lyžičkami fantázie a štipkou tajomnosti. Ani sa nenazdáte a celá je vypitá predtým, než stihne vy-chladnúť ☺.

Príjemné čítanie !

„šálka originality s dvoma lyžičkami fantázie ,a štipkou tajomnosti.“

Modrá je dobrá

Modrá je dobrá

Keď ich nemáš je, zle, keď ich máš veľa, je ešte horšie. PENIAZE. Za-tienia myslenie obyčajných ľudí. Vi-dina veľkých peňazí je dôsledkom nezmyselného ničenia a vraždenia aj v najočakávanejšom filme Ava-tar. Pozemská organizácia RDA chce ťažiť vzácnu surovinu na planéte Pandora a keďže jej obyvatelia sa nechcú podriadiť, rozhodne sa na-sadiť systém avatarov a poslať nie-koľkých ľudí cez špeciálne prístroje ovládané mysľou v tele zástupcu rasy Na’Vi medzi domorodcov. Jake Sully, ochrnutý brat zosnulého čle-na tímu avatarov prichádza na zá-kladňu najprv kvôli cti. No po troch mesiacoch ako avatar sa začlení do komunity na Pandore viac ako oča-kával a volí iné rozhodnutia. Film je nepriamo rozdelený na dve časti, keď v prvej časti divák po-znáva nádherné, pestré prostredie Pandory. Jake Sully sa zoznámi s avatarmi, behá v džungli, kde si získava priazeň domorodého kme-ňa, aby bol nápomocný vo vyjed-návaní o územie, na ktorom sídli kmeň Na’Vi. Zaľúbi sa do modrej usmievavej „ženy“ Neytiri, ktorá ho učí ako v džungli prežiť.Druhá časť filmu je venovaná hlav-ne boju. Boj, či už o zem alebo o holý život prekvapí svojím trvaním. Po skoro dvoch hodinách sedenia v kresle prídu na rad ťažké stro-je, ktoré ničia úplne iný svet, a to všetko len kvôli peniazom. Ako v každom dobrom americkom

filme, nakoniec aj tak zvíťazí dobro nad zlom. Jake Sully dá prednosť svetu avatarov pred svetom ľudí, ktorým robí vodcu.Avatara je možné vidieť aj vo for-máte 3D. Mne sa to bohužiaľ ešte nepodarilo, ale aj v 2D poskytne neopakovateľné zábery a vzruše-nie. Počas celého filmu som sa tlačil hlboko do sedadla, aby som uvidel čo najviac z plátna. Pri prelete roz-právkového draka krajinou Pandory som mal dokonca zimomriavky. Diváka najviac upúta príroda, farby a jednoduchosť života kmeňa Na’Vi. Fauna a flóra sú v istých častiach filmu naozaj neskutočné. Spojené s dynamickou hudbou a veľkolepou kamerou vytvárajú úžasný celok, preto mi akčné strojové scény skôr vadili. Jamesovi Cameronovi sa po-darilo natočiť veľmi originálny film, ktorý zarobil viac ako 2 miliardy amerických dolárov, čo ho radí na prvé miesto vo výške tržieb, keď po viac ako desiatich rokoch zosadila z trónu iný z Cameronových veľkofil-mov Titanic.

My: „By ste s nami nešli na obnovu??“

Barlová: „Jedine s príplatkom.“

Dam

ián: „Ja na dôchod-

ku budem hrať volejbal.“

Maťka: „Volejbal? S bakuľkou?“

Vinco: „Ta keď s bakuľkou ,ta to

radšej hokej.“

Sýkorová: „C

hoď

zistiť, čo si zistil.“Tall: „Čo znamená vT?...Vra-

nov nad Topľou alebo verní

Tallovi.“

Bednárik: „Upozorňujem deviata-

kov, že toto nie je špeciálna trieda.“

Julka: „ Ale on je špeciálny učiteľ.“

Barlová: „Straka, koho chcete do partie?“ Mišo „Nikoho, ja som samotár.“

Žanet: „A už sú opra-vené písomky?“ Tall: „Viem, že vyzerám ako Superman, ale.....“

My: „Čo spravíte s tými čo boli chorí?“

Richtariková: „Pre tých sú komisionálky.“

Katka: „Čo keď nemám

doma nemecký slovník?

Jak mám urobiť domácu?

Vinco: „Choď do PANTA REI, na-

píš domácu a choď domov.“

Hlavatá

: „Opil

ec sa

môž

e

dosta

ť do s

tavu..

..“

Vinco:

„Bez

tiaže

.“

Murajdová: „Ak dáte na „y“ bod-ku, to čo je?“ Stanka: „j“

Roháč: „Akí sú ľudia na Slovensku?“ Vinco: „Nezamestnaní.“

Barlová: „Dadej, že ste

to vy, tak máte 3/4.“

Ivka: „Mal by sa na Slovensku povoliť trest smrti?My: „Nie“Ivka: „Prečo nie?“Jožko: „Lebo nás je málo.“

Zuzka: „Kus umierania do toho života.“

Kamenská: „Ako sa volajú živo-

číchy, ktoré spia v zime?“

Jožko: „Lenivci.“

Hlavatá: „Vy viete ako

vyzerá učebnica z chémie

pre 3.ročník?“

3.D: „My mám

e učebnicu

z chémie?“

Bednárik: „Lepšie skôr ako nikdy.“

Murajdová: „A čo

ho symbo-

lom sú ovce

?“

Damián: „Syra

.“

Barlová: „Zatvorte to okno, lebo budem

skúšať.“

Kaňuk: „Keď ja som chodil na ZŠ

bolo všetko iné....ale to bolo dáv-

no....150 rokov dozadu.“

Roháč: „Vy keď budete ma-turovať, tak ku Vám treba špeciálne komando.“

Barlová: „Prečo sa homérske obdobie na-

záva homérskym?“Žiak: „Lebo tam vládli homéry“

Majstri

slova!

Mladý, milý, múdry, sympatický, ši-kovný a schopný chalan hľadá milú, inteligentnú prváčku na vážny vzťah. Mala by byť do 170 cm, na farbe vlasov nezáleží a nemusí byť ani pekná. Prosíme záujemkyne, aby sa prihlásili v dalšom čísle časopisu.

SKF vyzýva V4 na boj!

Veverička + Kapor a Daňka

šte šupér :D Lemurik

Robo » Gerardovi: Nechaj si narásť dlhé čierne vlasy a budem sa s tebou kamarátiť.:-D

Zú

falá

matu

ran

tka »

Ju-

reg

ovi: U

ž sa upoko

j, hej?

Kto

má stále p

očú

vať ten tvo

j

gad

žovský prízvu

k! :D Pán

hráč :PPP

An

on

ym

ky »

Škre

ko

vi:

milu

jem

e ťa

, šk

reko

!

Anonym » Dáme daco jesc?

Zúúúúz » malému Mrázko-vi: Sa začínam báť, lebo tvoje fanynky sa čím dalej, tým viac horšie na mňa pozerajú :D :D

Tomáško Roháľ » Majka Fečíková:

Hlavne keep smiling :-)

Chyps a Sabi » sl. prof.

Verešpejovej. Ďakujeme za

nezabudnuteľné pukance :D

Ešte teraz cítime tú vôňu :)

Peter » štvrtáci, držte sa na mature!

Patrik

2.B

: To je lasica?

Mirka 4.C » Barborke 1.C: Ja viem, že ti budem chýbať na škole, ale snád to zvládneš P.S. Stužkovú ti už donesiem.

For 4.C: Držte sa a nebojte, šak už dajak zmaturujeme

Miro zo CityU pozdravuje GyMoniku celú

Ivan » Karin: Čo si zaľúbená?

ChypsO » Tyčinke,

Robkovi, Jurim

u: Dajky,

dajky, balalajky 8)

OptimistaSom slon mám dlhý chobot a som

šťastný že chodím na GsM!

Sklamaný nadšenci

hokeja » do eteru:

Hlavne že sme zdra-

ví..

»casopiscesta@azet.sk

Zoznamka:

2 štvrtáčky si hľadajú fanúšikov, ktorí im budú nosiť atlasy. Kandidáti nech sa zapisujú v poradí na stratách a nálezoch.

4-táci »

prvákom:

Mohli by ste

zanechať

staré sp

ôsoby, správať

sa ako ľudia a mať v

sebe trocha slu

šnosti a

rešpekt pred učiteľmi?

Ďakujeme.

Mariana » Niktošovi z 1.B: Na blbé

otázky neodpovedám.

obžieraci » vedeniu školy: Šišky, jogurtíky, rožky, treska, káva....MNAM to všetko prináša nový bufet, za ktorý ďakujeme

Holky » Vedeniu školy: Tešíme sa

z nových spŕch :) len tá šatňa je na

nás primalá :/

Študenti » Zacovi: We´re very happy that you came to our school. Luv u

Áčkar » maturantom z inrformy: Máme radi polia.

Čítaj dôsledne, a nájdi v časopise trola. Napíš nám na ktorej strane si ho na-šiel a prvý traja z vás do-stanú stopkupón..

«

Zuzicka » Pozdravuejm celu moju úžasnú triedu 3.C, špeciálne Caspika, Ivanku, Lucku a Niku aaaa ľubam moje lásky v 3.D aaaaa...moju najväčšiu lasanu Iku poruchu v 4.C. a nazáver pozdravujem aj najlepší učiteľský zbor na svete:)

Valcec » Peti Sabi

„just smile...:)‘‘

POZOR, POZOR!Dostal si nejaký umelecký talent? Kreslíš, píšeš, maľuješ, hráš na hud. nástroj, recituješ, či „oplývaš“ iným darom? Prihlás sa do konca týždňa u Zuzky Mariňákovej(2.C), alebo Mgr.J.Verešpejovej (zborovňa ;) ). Tešíme sa na Tvoje výtvory ☺

Ďalší team-building ešte tento polrok. Pre bližšie info sledujte nástenky.

Ešte

raz

ďak

ujem

všet

kým

za

akúk

oľve

k

pom

oc p

ri o

rgan

izác

ii

štud

. pl

esu.

J.

Vere

špej

ová

Peťa

S.(

4.C

), ď

aku

jem

☺. M

e to

o, t

ake

care

☺.

J

časopis Cesta šéfredaktor: František Marcin aka , grafika a foto: František Marcin ,redakcia/prispievatelia: Majka Krupová aka , Martin Ivanecký aka , Štefan Marcin aka , Tomáš Talpáš, Karolína Čurová aka , Soňa Šimková aka , Dominik Petruška aka ,Ľudmila Kostelníková aka , Marek Zeleniak aka , Veronika Lazoriková aka , Katarína Ondrejová aka , Jarka Sušková, Monika Drabová, Radana Tomková, Mišo Široký, Matej Korpáš aka , Šimon Kandur aka ,

pedagogický dozor a odborná spolupráca: Mgr. Anežka Richtáriková jazyková korektúra: Mgr. Beáta Barlová, tlač: tlačiareň Vaško.

Sme jediná cesta prvej triedy, ktorá nevyberá mýto ;)