Chrupka, kosť a
histogenéza kostí
Ivan Varga,13. marec 2020Prednáška z histológie
Úvodné poznámky k on-line materiálom z
prednášky z HistológieVážení študenti,
doteraz nebolo zvykom prednášky zverejňovať na voľne dostupnom webe našej fakulty. Dôvod? Najdôležitejšou súčasťou každej jednej histologickej prednášky sú kvalitné schematické obrázky, nákresy a mikrofotografie. Tie zvyčajne prednášajúci preberá zo zahraničných učebníc, avšak na ich ďalšiu distribúciu širokej verejnosti by potreboval súhlas vydavateľa. Aj preto sa ku Vám dostáva verzia prednášky s výrazne redukovaným množstvom obrázkov.
Žiaľ, obrázky bez potrebného komentára strácajú aj na edukačnej hodnote, preto Vás musím v rámci samoštúdia odkázať napríklad aj na učebnice, ktoré sme pre Vás napísali. V prípade ďalších otázok ma prosím neváhajte kontaktovať prostredníctvom emailu. Verím, že epidemiologická situácia nám čoskoro dovolí pokračovať v prezenčnej forme výučby a vrátime sa ku „klasickým“ prednáškam spojeným s diskusiou, ktoré sú najvyššou formou výučby a prejavu mentálnej tvorivosti v rámci univerzitného vzdelávania.
S pozdravom, prof. RNDr. Ivan Varga, PhD. [email protected]
www.fmed.uniba.sk/veda/
Chrupka (lat. cartilago, gr. chondros)
avaskulárne (bezcievne) a aneurálne spojivové tkanivo,
vlastnosťami vyhovuje nárokom na pevnosť a pružnosť,
málo buniek, viac ako 95% objemu chrupky tvorí medzibunková hmota,
povrch pokrýva perichondrium (stratum fibrosum a stratum chondrogenicum)
Prehľad chrupky
chrupka
bunky
extracelulárny
matrix
chondrocyty
chondroblasty
(v perichondriu)
vláknitá zložka
amorfná zložka
kolagén I.
kolagén II.
elastín
Ultraštruktúra chondrocytov v TEM
dilatované cisterny drsného ER, početné cisterny Golgiho aparátu, sekrečné vezikuly, čo napovedá o ich vysokej aktivite pri tvorbe bielkovín
kolagén typu II.
chondrocyt
hyalurónan
proteoglykánové
monoméry
Chemické zloženie
hyalínovej chrupky
Hyalínová chrupka (sklovitá)
LAKÚNY S CHONDROCYTMIIZOGENETICKÉ SKUPINY
Kde sa nachádza hyalínová chrupka?
Udržuje priechodné dýchacie cesty (chrupky nosa, larynx, trachea, bronchy)
Hyalínová chrupka – iné funkcie
Vývin kostí – kostra plodu
Rast kostí – rastová epifýzová platnička
Artikulačné plochy kostí – kĺbová chrupka
Chrupky rebier
Articular
cartilage
Hyalínová chrupka
Dve oblasti medzibunkovej hmoty:
• teritoriálna matrix – okolo izogenetických skupín,
menej kolagénových vlákien, viac chondroitín sulfátu
(bazofilnejšia oblasť)
• interteritoriálna matrix – medzi lakúnami
Rast chrupky
v dospelosti obmedzený rast aj regenerácia
1) Intersticiálny rast – mitóza chondrocytov
2) Apozičný rast – diferenciáciou chondroblastov perichondria
Elastická chrupka
Väzivová chrupka
Kĺbová chrupka
súčasť diartróz (pravých kĺbov),
polo-rigidná forma spojivového tkaniva,
vystavená tlaku a treniu,
pevne spojená s kosťou, hranica medzi zvápenatenou chrupkou a kosťou je neostrá,
bez ciev a nervov, bez perichondria
Kĺbové puzdro
Väzivová vrstva
Synoviálna membrána
◼ Synovialocyty A + B
◼ Epiteloidné bunky (bez bazálnej membrány)
◼ Makrofágy + sekrécia synoviálnej tekutiny (kĺbový maz)
Čím je kĺbová chrupka zvláštna?
nemá perichondrium,
obmedzená schopnosť regenerácie,
výživa zo synoviálnej tekutiny („kĺbové
myšky“ po odštiepený časti chrupky),
nachádza sa v hypoxickom prostredí.
5% kyslík
Syntéza proteglykánov
Syntéza kolagénu
Syntéza hyalurónanu
Syntéza rastových faktorov
Hladina ATP
20% kyslík
1% kyslík
Oblasti (zóny) kĺbovej chrupky
povrchová oblasť
prechodná
oblasť
radiálna (hlboká)
oblasť
oblasť zvápenatenej
chrupky
podchrupková kosť
špongiózna kosť
Klinické poznámky - osteoartróza
degeneratívne ochorenie kĺbov, postihujúce predovšetkým kĺbovú chrupku
až 40 % obyvateľov starších ako 70 rokov trpí klinicky manifestnou osteartrózou kolenného kĺbu
vysoká prevalencia artrózy v spojitosti s následnou práceneschopnosťou a drahými liečebnými postupmi stáli USA v roku 2007 viac ako 185,5 bilióna USD !!!
Mechanické úrazy kĺbovej chrupky
1) disrupcia medzibunkovej hmoty v povrchových častiach kĺbovej chrupky,
2) parciálny defekt postihujúci len časť hrúbky chrupky – vznikajú trhliny
3) defekt postihujúci celú hrúbku chrupky vrátane subchondrálnej kosti.
najčastejším miestom poškodenia je mediálny kondyl femuru (80%), menej často laterálny kondyl (15%)
chrupka sa v mieste lézie po čase hojí väzivovou jazvou, čo má za následok klinické ťažkosti
Mikroskopický obraz čiastočného poškodenia kĺbovej chrupky kolena miniatúrneho Goettingenského prasaťa 2 mesiace po úraze. Miesto poškodenia (D) sa hojí tkanivom podobným kĺbovej chrupke (DB –
hranice defektu)
Kostné tkanivo - prehľad
ochrana, podpora, zásobáreň Ca2+ a PO42-
len 7% vody, veľa minerálov (hydroxyapatit, ióny organických kyselín)
proteoglykány a glykoproteíny (viažuce Ca)
Kolagén typu I. – pevnosť kosti
Cievy a nervy prebiehajú v kanálikoch (Haversove a Volkmanove kanáliky)
Bunky kostného tkaniva
Osteoprogenitorové bunky: schopné diferenciácie a mitotického delenia, súčasť periostu a endostu
Osteoblasty: produkujú osteoid –nemineralizovanú matrix aj osteokalcín a kyslú fosfatázu – mineralizácia
Osteocyty: uložené v lakúnach, pospájané výbežkami (cez nexy) uloženými v canaliculi ossium
Osteoklasty: mnohojadrové bunky, pôvod z monocytov, rezorpcia kosti
Osteoklasty
Howshipové lakúny
Haversov systém - osteónHaversove kanálikyLamelyOsteocyty v lakúnachCanaliculi ossiumVolkmanove kanáliky
Primárna kosť - vláknitáSekundárna – lamelózna
KompaktnáŠpongiózna
Primárna kosť (nezrelá, vláknitá) – v embryonálnom vývoji, pri hojení zlomenín - náhodné usporiadanie kolag. vlákien a osteocytov, menej minerálov
- v zubných alveoloch, úponoch niektorých šliach - drsnatiny, v blízkosti švov
Sekundárna kosť (zrelá, lamelózna) –
- kompaktná
- špongiózna
Výbrus kosti
Periost a endost
Periost – je zložený z vonkajšej vrstvy (husté kolagénové väzivo) a vnútornej vrstvy (riedke kolagénové väzivo, osteoprogenitorové bunky), v oboch vrstvách cievy
Endost - je tvorený jednou vrstvou osteoprogenitorových buniek, málo väziva
Funkia: výživa kostného tkaniva a zdroj kostných buniek
Sharpeyove vlákna
Kolagénové vlákna, ktoré fixujú periost k osteónom
Histogenéza kostí - osifikácia
Dezmogénna (intramembranózna) –na podklade embryonálneho väziva, ploché kosti lebky + clavicula
Chondrogénna (enchondrálna) – na podklade hyalínovej chrupky
Dezmogénna osifikácia
v mezenchýmovom väzive vznikne tzv. primárna osifikačná oblasť,
z mezenchýmových buniek vznikajú proosteoblasty až osteoblasty, ktoré syntetizujú osteid,
osteoid kalcifikuje a vznikajú spikuly, ktoré navzájom splývajú, čím vznikajú trabekuly.
Chondrogénna osifikácia – základné kroky
Chrupavčitý model z hyalínovej chrupky
Periostálny kostný golier (dezmogénna osifikácia perichondria)
Proliferácia chondrocytov
Hypertrofia chondrocytov
Kalcifikácia medzibunkovej hmoty chrupky
Vznik primárnej dreňovej dutiny
Vrastanie ciev cez periostálny pupeň
Ukladanie osteoidu s následnou mineralizáciou
Primárne osifikačné centrum
Sekundárne osifikačné centrum
Rastová platnička (epifýzovo-diafýzová)
Mineralization of the bone
No satisfactory mechanism can be presented for calcification, two theories exist
Osteoblasts produce alkaline phosphatase,
which could locally increase the deposition of
insoluble calcium phosphate
Osteoblasts produce into bone matrix small matrix vesicules by an active transport
mechanism – formation of calcium phosphate
crystals
Repair of bone after fracture Destruction of bone and haemorrhage,
formation of blood clot
Neutrophils, macrophages – removal of debris
Proliferation of fibroblasts and capillaries into the place of injury = granulation tissue
Formation of connective tissue proper and cartilage in the place of injury – soft, temporary callus
Osteoprogenitors from periosteum and endosteum
– osteoblasts – new, immature bone
Repair of bone after fracture
Vitamins and bone
Vitamin D – promotes calcium and phosphate absorption. Deficiency in children causes the bone disease rickets
Vitamic C – collagen formation. Deficiency results in condition known as scurvy
Vitamin A – ballance between production and resorption of bone
Hormones and bone
Parathormone – activates and increases the number of osteoclasts promoting resorption of bone matrix (raising the blood calcium level)
Calcitonin – decreses the activity of osteoclasts and inhibits bone resorption
Growth hormone – stimulates proliferation of chondrocytes in epiphyseal plate of long bones