LETNÁ ŠKOLA TZB „TZB V HISTORICKÝCH BUDOVÁCH“ HISTÓRIA PRÍPRAVY TEPLEJ VODY V BUDOVÁCH

letná škola TZB Český Šternberk "TZB v historických budovách"

LETNÁ ŠKOLA TZB„TZB V HISTORICKÝCH

BUDOVÁCH“

HISTÓRIA PRÍPRAVY TEPLEJ VODY V BUDOVÁCH

Doc. Ing. Danica Košičanová, PhD.

Katedra TTPB Košice


Z histórie vodovodovVodovody boli známe už u starých civilizáciív Indii 4 000 r. p.n.l. boli mestské domy vybavené kúpeľmi, Kréta a antické Grécko či Rím - niektoré prepychové domy vybavené

potrubným rozvodom studenej, niekedy aj teplej vody (tzv. THERMY - boli to verejné kúpele s teplou vodou, slúžiace aj na kultúrne podujatia. Známe sú Caracallove a Hadriánove thermy )

r. 2000 pred n.l - prvý vodovod z kamenných korýt vybudovaný v Asýrii. MATERIÁL :Čína - vodovod - bambusové rúrkyGrécko a severná Afrika - pálená hlina3 000 rokov p.n.l. - prvé studne pre zásobovanie vodou - v starom

Egypte ,niektoré, napr. pri pyramídach v Gize, používajú dodnes.Čína – zásobovanie vodou v najstarších časoch - veľmi hlboké studne

(až 500 m).


Starý Jeruzalem - zásobovaný vodou z cisterien, neskôr z umele zásobovaných rybníkov.

Najznámejšie rímske aquadukty - staroveké vodovody

M. Vispania Agrippa (63-12 p.n.l.–významné stavby v Ríme:vodovod aqua Marcia, ktorý

privádzal do Ríma pitnú vodu. Meral až 80 km, denne ním prúdilo asi 150 miliónov litrov sladkej vody.

Časť vody tiekla priamo do bytov bohatých Rimanov, ktorí žili vo vilách a prízemných bytoch.

Ľudia z vyšších poschodí si museli chodiť po vodu do studní a nádrží na prízemí.

Nosením vody sa živili tzv. aquáriovia.


Agua Marcia

- vodovod Aqua Virgo, ktorý zásoboval vodou kúpele

- odvodniť močaristú pôdu na Martovom poli (campus Martius).

GRÉCKO- aquadukt Moria - na ostrove

Lesbos v Grécku. zachovalé pozostatky aquaduktu,

ktorého vek sa odhaduje na 3. storočie p.n.l

- slúžil Rimanom na dodávku pitnej vody z hory Olympos na Lesbos do hlavného mesta ostrova – Mytilene. Celková dĺžka aquaduktu bola v čase funkčnosti cez 26 km a denne bolo možné do hlavného mesta dopraviť až 130 tisíc litrov vody.



Hygiena a kontrola „kvality“

Rimania vodu nijako neupravovali

- kvalitu vody v zdroji však vedeli starostlivo vyhodnotiť.- vedeli, že kvalitná voda nenecháva po uschnutí na lesklej bronzovej

váze škvrny. - Alebo priviedli vodu do varu, zliali ju a skúmali, či po nej nezostali

stopy bahna. - alebo v nej varili zeleninu – v kvalitnej vode sa uvarila rýchlejšie.


Kúpele – náš letopočetNeapol - kúpele umiestňované priamo nad termálnymi kúpeľami –

nazývali sa BAIE. Kúpele sa nachádzali aj v bohatých súkromných domoch boli podobné kúpeľné zariadenia – v menšom.

r. 170 - veľký rozvoj - v celom rímskom štáte bolo 170 verejných kúpeľov

4. storočie n.l. už ich bolo 1000.Rím - 11 veľkých kúpeľov, ktoré boli dokonca v zime vykurované

horúcim vzduchom pod podlahou, v stenách a v strope.Kúpele slúžili na očistu, kultúru, spoločenské styky, čitárne, masérne a

niekedy aj divadelné sály.

Ponímanie kúpeľov - medzi Grékmi a Rimanmi určité rozdiely.

V gréckych gymnasionoch tvorilo základ cvičenie a kúpeľ bol len pridružený.

V rímskych thermách bol kúpeľ základným prvkom a všetko ostatné bolo vedľajšie.


Princíp technických stavieb

Stavby kanály v Mezopotámii, regulačné práce na rieke v Číne, rímske aquadukty na polievanie

boli na princípe gravitačného rozvodu vody na pilieroch alebo na kopaných vyvýšeninách.

3000 rokov p.n.l. - najstaršia priehrada - Jawa v Jordánsku 2600 rokov p.n.l. postavili Egypťania priehradu Kafara. My na Slovensku sme skromnejší, naši predkovia postavili prvú (aspoň

sa za takú považuje) Veľkú vodárenskú nádrž pri Banskej Štiavnici niekedy v roku 1510, niektoré pramene tvrdia, že aj pred 1500.


FeudalizmusPo páde otrokárskeho Ríma nastalo dlhé obdobie feudalizmu

- znamenalo to stagnáciu vo vede I technike. - upadla starostlivosť o hygienu- panujúca katolícka cirkev považovala aj dôkladné udržiavanie

čistoty tela za nezlučiteľné so zbožnosťou.- predovšetkým mestské obyvateľstvo žilo v neúnosných zdravotných

podmienkach- nedostatok vody a jej nekvalita sa podieľali na šírení epidémií,

najmä cholery, týfusu a moru. - Až v XVI. a XVII. storočí sa začalo opäť s výstavbou vodovodov.


Významné vynálezy a diela staroveku

600 p.n.l. – čerpacie kolesá na prečerpanie vody

200 p.n.l. – hydraulické zariadenia

200 n.l. – v spisoch gréckeho lekára Galena sa spomína mydlo

9. Storočie - nový zdroj energie - cez Arabov prenikli do Európy vodné kolesá (pre mlyny, píly a sústruhy)

10. Storočie - na pohon mlynov sa požívali veterné ružice.

1582 – po dlhej prestávke od antickej civilizácie sa začína v Londýne zavádzať vodovod do obytných budov.


História u nás – Česko a Slovensko

Prvý vodovod na našom území bol vybudovaný v Prahe na Vyšehrade a Pražskom hrade až v 12. storočí

- 1348 bola zavedená pramenitá voda vŕtanými drevenými rúrkami do nádrží na vody na Karlovom a Václavskom námestí.

- 15. storočie - sa začala čerpať voda z Vltavy, neskôr tiež filtrovať a upravovať.

- Väčšinou bola dodávaná do uličných nádrží, iba málokde do domov- po roku 1882 boli postavené výkonnejšie vodárne, nádrže zrušené

a v domoch sa realizovali vodovody, ktoré boli schopné dopraviť vodu do najvyšších podlaží domov

- domy získali kúpeľne a splachovacie WC- Dôsledkom bol prudký nárast spotreby vody, z cca 50 l/deň na 90 l

a do konca storočia až 110 l/deň. - V Bratislave bol prvý vodovod vybudovaný v r. 1886.


Výkres inštalácie vnútornéhovodovodu viacpodlažného pražského domu zo začiatku 20. storočia (zvislý rez) P – podlažia domu; PŘ – prízemie; SK – pivnica; VP vetracie potrubie; VI – výlevky; VN – vane; SP – sprchy; KL – záchody; K – kotol; V - podlahový vpust; DU – domový uzáver; UV – vonkajší uzáver vody


História slovenských systémovZ histórie slovenských vodovodných systémov spomenieme napr.:

1554 - Vodovod na Ľubovnianskom hrade, ktorý vymeral a vyznačil Stanislav Gladysz.

Voda bola vedená drevenými rúrami podzemím do pivnice pod vchodom do starého hradu, kde sa zachytávala do nádob.

Stredoveký vodovod v nadmorskej výške takmer tisíc metrov bol jedinečným dielom nachádzajúcim sa na území Lesov SR.

Od 16. storočia až do začiatku 20. storočia privádzal vodu systémom vyspádovaných drevených žliabkov

Voda slúžila na poháňanie banských strojov a na premývanie vyťaženej rudy.

Celková dĺžka vodovodu bola 42 kilometrov a sekundová výdatnosť až 90 litrov.


Dejiny zásobovania vodou na Slovensku

Prvé vodovody na Slovensku budovali v 15. až 18. storočí mestá na dodávku vody obyvateľom a banské podniky v rudných revíroch na hospodárske účely.

Po technickej stránke išlo väčšinou o tzv. gravitačné vodovody, pracujúce na princípe samospádu.

Na dopravu vody slúžili potrubia, zhotovené z keramických trubiek, pieskovcových žľabov alebo z vydlabaných kmeňov stromov. Od hlavných potrubí viedli prípojky z olova, bronzu alebo medi, ktoré privádzali vodu k výtokovým stojanom v rôznych častiach mesta.

Od stojanov k domácnostiam sa voda dopravovala ručne, lebo systém domových prípojok ešte neexistoval .

Bratislava a Prešov využívali aj prvé výtlačné vodovody s vodárenskou vežou, kde vytláčanie vody sprostredkovalo technické zariadenie s pohonom vodným kolesom alebo zvieraťom. V Bratislave pracoval výtlačný vodovod, skonštruovaný známym technikom W. Kempelenom, ktorý slúžil na dopravu vody do priestorov Hradu.


Dejiny zásobovania vodou na Slovensku

Na začiatku 19. storočia využívala Bratislava aj štyri gravitačné vodovody, dopravujúce vodu z vrchov Malých Karpát.

V banských revíroch vybudovali napríklad už v 15. storočí známy Turčekovský vodovod s dĺžkou asi 18 km a neskôr vodovod v Španej Doline s dĺžkou 33 km.

v druhej polovici 19. storočia - zakladanie verejných obecných vodovodov, niektoré z nich pracujú po čiastočných technických úpravách až doteraz

1848 - prvý verejný obecný vodovod postavilo mesto Nová Baňa - vynález tlakových liatinových rúr a čerpadiel, ktoré poháňal parný stroj1900 - 16 obecných vodovodov1918 - 49 sídiel Slovenska

Väčšina verejných vodovodov pracovala na princípe samospádu a potrubia dopravovali vodu len k výtokovým pouličným stojanom.


Dejiny zásobovania vodou na Slovensku - Bratislava

Pred rokom 1900 vybudovala moderný výtlačný vodovod len Bratislava. V rokoch 1884 až 1886 tu vznikol vodovodný systém, ktorý predstavoval

jadro vodovodnej siete celé nasledujúce storočie. Kostru systému tvorila predčerpávacia stanica na dunajskom ostrove Sihoť,

hlavná čerpacia stanica v Karlovej Vsi, vodojem na Oslom vrchu (Mudroňova ulica) a sieť potrubí.

V rokoch 1910 až 1912 sa pristúpilo k podstatnému rozšíreniu a modernizácii čerpacích staníc. Hlavným cieľom modernizácie bol prechod čerpacej techniky na elektrický pohon.

V rokoch 1900 až 1918 vzrástla denná spotreba vody v Bratislave z 25 na 95 litrov na osobu. Väčšina domov napojených na vodovod už mala vlastné prípojky. Výstavba a modernizácia vodovodov pokračovala aj v rokoch 1918 až 1945.

Najhustejšia vodovodná sieť sa nachádza v regióne Bratislavy, kde v rokoch 1930 až 1980 vzrástla dĺžka vodovodov zo 150 na 830 km.


Dejiny kúpeľníctva - KošiceŽABIE KÚPELE - stredovekNajstaršia správa o existencii mestských kúpeľov pochádza z 15.

storočia - Balnea ranarum - Žabie kúpele. Kúpele patrili mestu, od ktorého si ich prenajímal kúpeľník.

Boli to „vaňové" kúpele, bez bazénov pod holým nebom. Keďže vane v dnešnom zmysle slova sa v tých časoch v Košiciach ešte

nepoužívali a kúpalo sa v drevených kadiach, výstižnejšie by bolo hovoriť o „kaďových" kúpeľoch.

Stredoveký Košičan sa síce mohol okúpať aj doma, aj keď vo vtedajších meštianskych domoch ešte nemali špecializované kúpeľne.

Široký otvorený drevený sud - kaďa - bývala v každej dobre fungujúcej domácnosti a takmer každý dom mal vlastnú studňu ako zdroj vody.

- keď sa išlo v stredoveku kúpať, bolo to pre čeľaď také malé vojenské cvičenie.


Dejiny kúpeľníctva - KošiceŽABIE KÚPELEVerejné kúpele boli určené na očistu tela, hlavne pre tých, ktorí nemali

doma príslušný komfort, verejné kúpanie mávalo občas aj širší zmysel. Pri kúpaní vo verejných

kúpeľoch sa ľudia stretli a klebetili, popíjali víno a jedli, nechali sa vydrhnúť, vymasírovať a vyšľahať metličkami, spoločne sa kúpali muži i ženy. Bývalo tiež bežné, že sa v jednej veľkej kadi kúpalo viac ľudí

V neposlednom rade bývali stredoveké kúpele aj lepším nevestincom, kde pre telesnú radosť zákazníkov slúžili mladé kúpeľníčky.

Spomínané kúpele existovali hlboko do novoveku.


Dejiny kúpeľníctva - KošiceZo žabích kúpeľov na Mestskú lúkuŽabie Kúpele existovali ešte počas celého 18. storočia, ale ich význam

postupne upadal a keď sa v susedstve zriaďoval z bývalých meštianskych domov biskupský palác, mesto ich zrušilo – aby nesusedilo miesto telesných rozkoší s biskupovým obydlím.

Od polovice 18. storočia boli postavené nové kúpele na mestskej lúke, nad výdatným železitým prameňom a trochu vzdialenejšie kúpele na kopci Bankov.

O týchto kúpeľoch sa píše v roku 1786 : Nachádzajú sa tu minerálne pramene, ktoré dodávajú teplo pre kúpele.

Znamenité sú tu kúpele pri Strednom mlyne /doslova „Stredné mlynské kúpele"/ a kúpele Bankov v lesoch medzi vrchmi. Prvé z nich zanechávajú železité fľaky na bielizni, tie čo sú vo vrchoch, majú veľkú návštevnosť.


Dejiny kúpeľníctva - KošiceBelághové kúpeľné budovyrok 1819 až 1821 - Najstarší zo zachovaných Belághových projektov

kúpeľov má podobu jednoduchej obdĺžnikovej stavby, kde však nie sú priestory pre prípravu teplej vody.

- miestny zdroj bol termálny /ale všetky neskoršie návrhy majú aj kotolňu!/.

- Kúpeľná budova na tomto Belághovom projekte je však veľmi malá. Má iba päť miestností na kúpanie, v každej po dve kade, čiže kapacitu desať miest.

- Možno to bola práve táto nízka kapacita zariadenia, kvôli ktorej sa Belághov projekt z roku 1820 nerealizoval, a mesto sa rozhodlo pre väčšie kúpeľné zariadenie.

- Belágh pre ne vypracoval nový projekt už v roku 1821, nerealizovali sa však hneď a v tej podobe, ako si to architekt predstavoval. Bola by to príliš náročná akcia na vtedajšie Košice.

- K realizácii nových, oveľa kapacitnejších mestských kúpeľov však došlo ešte pred rokom 1825 ( cena jedného kúpania -5 grošov)


Dejiny kúpeľníctva - KošiceAKO KÚPALA PATRÓNKA MESTATáto scéna je namaľovaná na hlavnom oltári Dómu svätej Alžbety v

rámci cyklu o jej živote. Alžbeta, dcéra kráľa Ondreja II., sestra kráľa Bela IV. a manželka

nemeckého kniežaťa Ľudovíta, bola známa ochrankyňa biednych, starých a chorých.

Jeden z tabuľových obrazov zobrazuje patrónku nášho mesta ako kúpe chorého žobráka v drevenej kadi. Na stolčeku pri kadi je krčiažtek, asi s nejakým liečivým olejom a typické stredoveké pružinové nožnice.

Pomocníčka ho oplachuje vodou z akejsi misky - robí mu sprchu.

Táto scéna je zaujímavá hlavne tým, že takto nejako mohlo vyzerať kúpanie v súkromných domácnostiach v stredovekých Košiciach, ale aj kdekoľvek vo vyspelej Európe, na sklonku 15. storočia.


POSTUPNÝ ZÁNIKKúpele na mestskej lúke fungovali aj napriek všetkým nedokonalostiam až do

osemdesiatych rokov 19. storočia. V najbližšom okolí kúpeľnej budovy sa začal časom prejavovať stále rušnejší

mestský život rozrastajúcich sa Košíc.Mestskú lúku pretvorili na Széchényiho sad, postavili tu železničnú stanicu a drevený

stredný mlyn nahradili v roku 1863 nové murované budovy

4. novembra 1889 - Uvedenie novej kúpeľnej budovy do prevádzky znamenalo zároveň koniec kúpeľov na teraz už bývalej mestskej lúke.

Časť ich funkcie prevzali nové kúpele severne od mesta, založené vdovou Legányiovou v roku 1881.

Tieto kúpele využívali miestny minerálny prameň pomenovaný Ľudovítov /Lajos forrás/. Jeho meno má na svedomí tuhé vlastenectvo pána Legányiho, ktorý ho takto pokrstil na počesť maďarského revolučného vodcu Ľudovíta Kossutha. "Lajoška" však bola sprvoti príliš ďaleko od centra. Počas prvej svetovej vojny upadla a schátrala a vzkriesil ju až charizmatický československý generál Gajda.


Ako kupala patronka mestaprvy Belaghov projektparné a vaňové kúpele


Z histórie kanalizácieNajstaršia zmienka o kanalizácii pochádza z Babylónie pri výstavbe paláca.

Najzachovalejšia je kanalizácia Sargonského paláca v Khorsabade z roku 700 pred n.l.(Dlažby sál, terás a dvorov boli upravené v sklone, aby voda mohla odtekať do jedného rohu, kde bol vstup do domovej prípojky. )Našli sa tam i záchody, ktoré sú veľmi podobné záchodom používaným doteraz v Oriente a Stredomorí.

V Grécku - odvodnenia paláca v Tyrisne z obdobia asi 1300 pred n.l., ďalej v Smyrne, Alexandrii a Aténach.Väčšina domov vypúšťala splašky kanálikmi pri stenách na ulicu alebo do záhrady, zriaďovali sa i žumpy.


V Rímskej ríši vychádzala znalosť stokových stavieb zo staviteľského umenia Etruskov

- udržovali svoje mestá vo vzornej čistote a hygiena tela patrila k prejavu spoločenskej úrovne a preto boli budované dômyselné hygienické zariadenia (tehlová stoka Cloaka Maxima z Palatína do Tiberu).

V našich zemiach sa od počiatku letopočtu kanalizácia na rozdiel od vodovodov prakticky nevyskytovala, až na drobné stavby v podobe vonkajších otvorených žľabov.

Po celú túto dobu totiž budovy neboli vnútri vodou vôbec zásobované a nutné hygienické potreby sa odohrávali vonku.


Až prelom 19. a 20. storočia bol zlomom v myslení obyvateľov.

V súvislosti s prudkým rozvojom techniky, novými možnosťami spracovania materiálov, sa začínajú budovať na našom území prvé kanalizačné siete a domové kanalizácie.

Novinkou tej doby je splachovací záchod – zariadenie, ktoré v podstate umožnilo vznik domovej kanalizácie.

V roku 1850 bolo v Londýne dokonca vydané nariadenie, podľa ktorého v každej novej budove sa muselo inštalovať WC.

Prvá verejná kanalizácia na našom území bola vybudovaná v roku 1896 v Plzni.

V Prahe, Bratislave sa stoková sieť budovala až roku 1902v Košiciach 1904 a z veľkej časti slúžia dodnes.



Historické stavby a ich rekonštrukcie








Záver• Pred prvou svetovou vojnou bol pojem zariaďovacích predmetov vnútorného vodovodu pomerne

chudobný. Obmedzoval sa na prameníky umiestnené na chodbách alebo v bytoch, na spoločné alebo samostatné záchody a plynové osvetlenie.

• V priebehu rokov sa táto situácia značne zmenila. Dnes predstavuje vodovodná inštalácia zložité príslušenstvo stavby, ktorej dáva ráz pohodlne zariadenej budovy. Bez tejto výbavy by sa moderná stavba líšila od stredovekého hradu iba vzhľadom.

• Spravidla si nevieme dobre predstaviť nesmierny význam zdravotných zariadení. Dodávku a rozvod studenej i teplej vody užívateľ prijíma ako samozrejmosť, hoci nie je to až tak dávno, čo sa voda prinášala do domov vo vedrách z verejných kašien. Iba prerušenie dodávky pri poruchách ukáže, aké tým vzniknú problémy.

• Ešte viac vynikne pri poruchách význam domovej kanalizácie. Vodu je možné odniekiaľ priniesť, ale horšie je to s odpadovými vodami, ak ich nie je kam nosiť a vypúšťať. Nikto si neuvedomí, ako sa zhorší život všetkým obyvateľom domu, keď sa upchá domová kanalizácia.

• • Spoločným znakom budov starších ako 20 rokov je vysoká opotrebovanosť

zdravotnotechnických inštalácií v rámci technického zariadenia budov (ďalej TZB), ktoré je potrebné urýchlene vymeniť za prvky, ktorých kvalita a vlastnosti vytvoria požadovanú bezpečnosť a vnútornú pohodu týchto budov pre ďalšie dlhšie obdobie. Ďalším spoločným negatívnym znakom sú statické a technické nedostatky, ovplyvnené pôvodným technickým riešením, spôsobom realizácie, ale hlavne nedostatočnou údržbou a opravami. Hranica udržateľného fyzického stavu budov a tým aj potreba obnovy ZTI je stanovená na 30 rokov. Z toho vyplýva, že podstatná časť stavebného fondu je za touto hranicou.


Ďakujem za pozornosť

Date post:	11-Jan-2016
Category:	Documents
Upload:	tricia
View:	30 times
Download:	0 times

LETNÁ ŠKOLA TZB „TZB V HISTORICKÝCH BUDOVÁCH“ HISTÓRIA PRÍPRAVY TEPLEJ VODY V BUDOVÁCH

Documents