MASARYKOVA UNIVERZITA FILOZOFICKÁ FAKULTA

ÚSTAV HUDEBNÍ VĚDY

Hudební věda

Jakub FILIP

SEMINÁRNA PRÁCA

Dějiny hudby: renesance a rané baroko A

Mille regretz – Strukturní i kulturně historické proměny jedné

písně

Mgr. Vladimír Maňas, Ph.D.

Brno, 2015

Prehlasujem, že som svoju seminárnu prácu vypracoval

samostatne, s využitím uvedených prameňov a literatúry.

Brno, 20. august 2015

3

Je zrejmé, že Mille regretz je z rôznych dôvodov historickým fenoménom

v oblasti hudby. Ide primárne o francúzsky štvorhlasý chanson, ktorého autorstvo je

pripisované jednej z najvýraznejších postáv franko-vlámskych skladateľov obdobia

renesancie, Josquinovi des Prez (ca. 1450 – 1521). Mnoho Josquinových chansonov

dodnes predstavuje akýsi nový štýl kompozície renesancie a Mille regretz je obzvlášť

dobrým príkladom. Je to najmä kvôli tomu, že Josquin pred ustálenou formou

uprednostňuje skôr viac poetické a variované formy. Hlasy sú viac nezávislé a viac

autonómne, čo sa ukazuje najmä v štruktúre imitácií medzi nimi samotnými. 1 Nie je

pochýb o tom, že sláva tohto diela naprieč celou kontinentálnou Európu je najmä

výsledkom jeho vlastného hudobného bohatstva, no z istej časti sa ne nej podieľa aj

fakt, že niektorí – podobne významní, skladatelia toto Josquinovo dielo prepracovali.

Ide najmä o Luisa de Narváeza a jeho vihuelovú antológiu s názvom La Canción de

Emperador2, ale tiež o Nicolasa Gomberta a jeho šesťhlasé prepracovanie tohto

chansonu – to sa totiž neustále odvoláva na jeho polyfonickú štruktúru.3

Josquinovo Mille regretz patrí k sekulárnym, teda svetským dielam. Má

prokomponovanú formu, patrí k tým najdelikátnejším chansonom, dokonalým, no

zároveň pomerne jednoduchým.4 Je voľne komponovaný, s čistou artikuláciou liniek

a melodických bodov imitácie, s pozoruhodne opatrnou hierarchiou kadencií.5

Celý chanson je komponovaný vo frygickom mode, ktorý akoby evokoval a

podporoval určité emočné nálady, ako napríklad istá dávka oslavnosti alebo naopak

smútku. To samozrejme korešponduje aj so samotnou tematikou textu a teda koniec

koncov aj samotného chansonu ako takého, vzhľadom k tomu, že tieto hudobné formy

sú typické práve svojou úzkou väzbou na text. Dôležité je tiež pripomenúť, že

Josquinovo Mille regretz je hudobne podobné prvkom dôležitej tradície fenoménu

chansonov regretz, ktorá je vlastne etablovaná už od šestnásteho storočia.6

1Hanning, Barbara Russano – Concise History of Western Music. Chapter 6: Music of Franco-flemish Composers. III. The

Next Generation: Josquin and His Contemporaries. W.W. Norton and Company, 2015. [online] 2015 [cit. 20. august 2015]. Dostupné z <http://www.wwnorton.com/college/music/concise-history-western-music4/ch/06/outline.aspx>. 2 Rees, Owen – Mille Regretz as Model: Possible Allusions to The Emperors Song in the Chanson Repertoary. Journal of the

Royal Musical Association, vol. 120, č. 1 (1995), s. 44. 3 Fallows, David – Josquin. Epitome Musical. Brepolis, Michigan University, 2009, s. 426.

4 Brown, Howard Mayer – Hudba v renesancii. Bratislava: Hudobné centrum, 2013, s. 131.

5 Noble, Jeremy – Josquin des Prez: Secular Works. Grove Music Online. Oxford Music Online.

6 pozn. č. 2, s. 46.

4

V tejto kompozícii sa nachádza niekoľko pozoruhodných krátkych motívov,

ktoré sa pomerne často vyskytujú aj v dielach iných autorov, a ktoré je na mieste istým

spôsobom pripomenúť. Ide najmä o úvod samotného chansonu v najvyššom hlase,

v nástupe na kvartu, ktorý je v akomsi, zdá sa, daktylskom rytme. Ďalej je zaujímavé

všimnúť si krátku časť v úvode chansonu v basovom hlase, ktorá je takmer identická

s časťou v sopráne v taktoch 17 až 19. A koniec koncov tiež klesajúca figúra v taktoch

19 až 24, najmä kvôli svojej forme v altovom a basovom hlase.7

Príklad I – Mille regretz8

V prvom spomínanom prípade by sme mohli uvažovať v intenciách nápadnej

podobnosti s dielom Les grans regrets (Príklad II – Les grans regrets), ktorého

autorstvo je pripisované Hayne van Ghizeghemovi a holandskému franko-vlámskemu

skladateľovi Agrocolovi. Ako celkom zreteľne vidíme v Príklade II, tento chanson

začína neobvyklým harmonickým nástupom poltónu na as v basovom hlase, ktorý sa

náhle dištancuje od modu tohto chansonu. A práve tento postup celkom jasne odkazuje

na postup v prípade Josquinovho Mille regretz v jeho samotnom úvode.9 Podľa Owena

7 Rees, Owen – Mille Regretz as Model: Possible Allusions to The Emperors Song in the Chanson Repertoary. Journal of the

Royal Musical Association, vol. 120, č. 1 (1995), s. 47. 8 IMSLP – International Music Score Library Project. Petrucci Musci Library. Mille regretz (Josquin des prez). [online] 2015

[cit. 20. augusta 2015]. Dostupné z <http://imslp.org/wiki/Mille_regretz_(Josquin_Desprez)>. 9 pozn. č. 7, s. 47.

5

Reesa – súdiac podľa samotného štýlu a okolností, je však pomerne pravdepodobné, že

materiál Les grans regrets existoval skôr, ako Josquinovo Mille regretz.10

Príklad I – Mille regretz (pokračovanie)11

10

Rees, Owen – Mille Regretz as Model: Possible Allusions to The Emperors Song in the Chanson Repertoary. Journal of the

Royal Musical Association, vol. 120, č. 1 (1995), s. 47 a 51. 11

IMSLP – International Music Score Library Project. Petrucci Musci Library. Mille regretz (Josquin des prez). [online] 2015

[cit. 20. augusta 2015]. Dostupné z <http://imslp.org/wiki/Mille_regretz_(Josquin_Desprez)>.

6

Príklad II – Les grans regrets, takty 1 - 4

12

Ako sme už v úvode naznačili, pomerne značná časť práce, ktorá má nejaký

súvis alebo väzbu na Mille regretz, pochádza aj z diela skladateľa Nicolasa Gomberta.

Najvýznamnejším dielom z pohľadu tohto typu porovnávanie, ktoré sme naznačili

o niečo vyššie, je pravdepodobne Gombertovo Tousiours souffrir (Príklad III –

Tousiours souffrir). Táto úvodná časť tohto chansonu je podľa Reesa akýmsi

konštruktom a kombináciou dvoch motívov, ktoré sme popisovali vyššie. V prípade

Tousiours souffrir ide od tretieho taktu vlastne o akúsi fúziu alebo kombináciu prvkov

z úvodu chansonu Mille regretz.

Príklad III – Tousiours souffrir, takt 1 – 513

12

Rees, Owen – Mille Regretz as Model: Possible Allusions to The Emperors Song in the Chanson Repertoary. Journal of the

Royal Musical Association, vol. 120, č. 1 (1995), s. 51. 13

CPDL – Choral Public Domain Library. Nicolas Gombert – List of Choral Works. [online] 2015 [cit. 20. augusta

2015]. Dostupné z <http://www2.cpdl.org/wiki/images/f/f7/Gombert-Tousjours_souffrir.pdf>.

7

Príklad III – Tousiours souffrir, takt 6 - 1514

V treťom až štvrtom takte máme možnosť vidieť akúsi klesajúcu tendenciu

v basovom hlase podobne, ako je tomu aj v Mille regretz – tento krát azda celkom

náhodne takisto v treťom takte. Podľa Reesa sa od konca desiateho taktu v úvode

spomínaný nástup na kvartu a pokračovanie v daktylskom rytme objavuje celkom

nezávisle a stáva sa akýmsi autonómnym prvkom v rámci celého chansonu.15

Ono

vlastne túto podobnosť môžeme v skutočnosti vidieť až v takte jedenástom. Takýchto

14

CPDL – Choral Public Domain Library. Nicolas Gombert – List of Choral Works. [online] 2015 [cit. 20. augusta

2015]. Dostupné z <http://www2.cpdl.org/wiki/images/f/f7/Gombert-Tousjours_souffrir.pdf>. 15

Rees, Owen – Mille Regretz as Model: Possible Allusions to The Emperors Song in the Chanson Repertoary. Journal of the

Royal Musical Association, vol. 120, č. 1 (1995), s. 51.

8

zaujímavých podobností v modeloch Josquinovho chansonu a v chansonoch iných

skladateľov je samozrejme niekoľko. V prípade Gomberta a jeho Tousiours souffrir,

nie je celkom jasné, prečo k takejto podobnosti vôbec došlo. Koniec koncov podobne,

ako v prípade vyššie uvedených príkladov. Rees však opäť konštatuje, že samotná

hudobná podobnosť alebo konkrétne modely a prvky medzi jednotlivými chansonmi

tohto obdobia, mali obvykle spoločného menovateľa – text.16

Naše rozhodnutie postupne prebrať a poukázať na takéto podobnosti v oblasti

žánru, akým je chanson, vychádzalo predovšetkým z presvedčenia, že je dôležité

poukázať na vzájomné vplyvy medzi jednotlivými skladateľmi – súčasníkmi, kvôli

ilustrácii toho, akým spôsobom sa menil a tvaroval konkrétny materiál v čase. To

všetko najmä v kontexte toho, že celý čas pracujeme s čímsi, čo je len zlomkom tvorby

nie len Josquina, ale aj jeho súčasníkov v podobe mien, ktoré sme uvádzali

v príkladoch. Teda ide v podstate len o jeden fenomén, jednu pieseň a jeden žáner.

Pokiaľ by sme sa mali dotknúť akýmsi spôsobom aj čohosi viac, čo stojí za

Josquinovym Mille regretz – teda niečoho „nehudobného“, bolo by rozhodne na mieste

pozastaviť sa pri jeho samotnom texte. A to nie len z dôvodu významnosti takýchto

textov v súvislosti s vplyvmi a reálnymi podobnosťami, ako sme naznačili pár riadkov

vyššie.

Autorstvo tohto textu paradoxne nie je celkom ozrejmené. A minimálne

rovnako paradoxným sa môže zdať náznak, že za autora sa považuje Valúnsky básnik

a historik, v tom čase žijúci prevažne vo Francúzsku, Jean Lamaire de Belges.

Pôvodný text17

Mille regretz de vous abandonner

Et d'eslonger vostre fache amoureuse,

Jay si grand dueil et paine douloureuse,

Quon me verra brief mes jours definer.

16

Rees, Owen – Mille Regretz as Model: Possible Allusions to The Emperors Song in the Chanson Repertoary. Journal of the

Royal Musical Association, vol. 120, č. 1 (1995), s. 55. 17

CPDL – Choral Public Domain Library. Mille regretz – Josquin des Prez. Original Text and Translations. [online]

2015 [cit. 20. augusta 2015]. Dostupné z <http://www3.cpdl.org/wiki/index.php/Mille_regretz_(Josquin_des_Prez)>.

9

Dnes už samozrejme vďaka mnohým nástrojom existuje mnoho prekladov do

rôznych jazykov sveta, čo samozrejme významne napomohlo ešte väčšiemu

priblíženiu sa k pochopeniu tohto diela. Odhliadnuc však od autorstva samotného

textu, ktoré vlastne z istého hľadiska ani nie je tak podstatné, nepopierateľným faktom

ostáva, že Josquin s ním dokázal pracovať veľmi zručne a efektívne. To samozrejme

dokazuje aj fakt, ako sa v tejto kompozícii vysporiadal s homofóniou a vokálnou

imitáciou. Už v úvode sme naznačovali, že tento jeho prístup bol zhola nekonvenčnou

a novou vecou v oblasti kompozície, za ktorú ho mnohí súčasníci aj nasledovníci

obdivovali a považovali za autoritu. Môžeme si v podstate už hneď od začiatku

všimnúť napríklad zreteľnú dominanciu sopránového hlasu, ktorý však nijakým

spôsobom nenarúša plynulý tok a súčasnú jednoznačnú autonómiu hlasov ostatných.

Zdá sa, akoby bol tento kúsok textu, o ktorom si ani nie sme tak celkom istí, kto ho

napísal, stvorený priamo na mieru Josquinovmu Mille regretz. Samotnou otázkou

pôvodu chansonu a takisto jeho textu sa vo svojich publikáciách zaoberá aj britský

muzikológ David Fallows.

Nakoniec, možno by bolo fajn uvedomiť si význam tohto diela napríklad aj cez

skutočnosť, že medzi jeho najväčších obľúbencov a obdivovateľov patril samotný

španielsky kráľ Charles V.18

18

Rees, Owen – Mille Regretz as Model: Possible Allusions to The Emperors Song in the Chanson Repertoary. Journal of the

Royal Musical Association, vol. 120, č. 1 (1995), s. 44.

10

ZOZNAM ZDROJOV A LITERATÚRY

[1] FALLOWS, David – Josquin. Epitome Musical. Brepolis, Michigan University, 2009.

[2] REES, Owen – Mille Regretz as Model: Possible Allusions to The Emperors Song in the Chanson Repertoary. Journal of the Royal Musical Association, vol. 120, č. 1 (1995), s. 44-76. Taylor & Francis, Ltd. [online] 1995 [cit. 20. august 2015] Dostupné z <http://jstor.org/stable/766451>.

[3] BROWN, Howard Mayer – Hudba v renesancii. Bratislava: Hudobné centrum, 2013. [4] NOBLE, Jeremy – Josquin des Prez: Secular Works. Grove Music Online. Oxford Music Online.

[online] 2015 [cit. 20. august 2015]. Dostupné z <http://www.oxfordmusiconline.com/subscriber/article/grove/music/14497pg13?q=Mille+regretz&search=quick&pos=2&_start=1#firsthit>.

[5] HANNING, Barbara Russano – Concise History of Western Music. Chapter 6: Music of Franco-

flemish Composers. III. The Next Generation: Josquin and His Contemporaries. W.W. Norton and Company, 2015. [online] 2015 [cit. 20. august 2015]. Dostupné z <http://www.wwnorton.com/college/music/concise-history-western-music4/ch/06/outline.aspx>.

[6] IMSLP – International Music Score Library Project. Petrucci Music Library. [online] 2015

[cit. 20. august 2015]. Dostupné z <http://imslp.org/wiki/Main_Page>. [7] CPDL – Choral Public Domain Library. [online] 2015 [cit. 20. august 2015]. Dostupné z

<http://www2.cpdl.org/wiki/index.php/Main_Page>.