OHLASY­POLEMIKY F ILOZOF IA  

Ro č .  5 6 ,  2 0 0 1 ,  č.  I 

O  EXISTENČNOM ROZMERE A  ONTOLOGICKOM STATUSE PRÍRODNÝCH ENTÍT 

S ILV IA  GÁL IKOVÁ ,  F i l o zo f i cký  ú s t a v  S AV ,  Bra t i s l ava  

D U ŠAN  GÁL IK ,  F i l o zo f i cký  ú s t a v  S AV ,  Bra t i s l ava  

"A konečně  bych  chtěl  vyzvat  všechny  lidi  k tomu,  aby  měli  n a  pamět i  pravé  cíle vědy,  

aby  o ni  neusilovali  ani  kvůli  svému  duchu ,  ani p ro  ně jaké  vědecké  spory ,  ani proto ,  aby  

mohli  opovrhova t   ostatními,   ani   p r o  zisk  a slávu,   ani   proto,   aby   dosáhl i  moc i   ani  p r o  

ně jaké  j i n é  nízké úmysly,  nýbrž  proto,  aby  z ní  měl  prospěch  a  užitek s ám  život ."  

F. Bacon:   Veliké  obnovení  věd 

"Člověk, s lužebník př í rody  a j e j í  vykladač,  vytváří   a chápe  j e n  tolik, kolik vypozoroval  

o př í rodním řádu  z faktů  n ebo  svým rozumem,  více neví a ani  nemůže  vědět" .  

F. Bacon:  Nové  Organon,  Prvá  knihu  aforismu 

*  *  * 

r 

Uvod .  Súčasťou práce  v každe j  vedecke j  disciplíne j e  kritika výsledkov vedeckého  

skúmania  z o  strany ostatných č lenov vedecke j  obce .  Zmys lom  a c ieľom te j to  krit iky j e  

udržanie  urči tého š tandardu  vedeckého  poznania ,  ktorý j e  zárukou  overi teľnosti  poznat ­

kov   a teórií,  ako  a j  ochranou  pred nezmyslom,  pseudopoznaním  a j a l ovou  špekuláciou.  

Taká to  krit ika j e  v o  svete bežnou  súčasťou kultúry vedecke j  p ráce  a j  v o  f i lozofi i ,   stačí  si 

prel istovať  k torýkoľvek  f i lozof ický  Časopis.  Len  fi lozofi i   na  Slovensku  sa   v kritike 

výsledkov  f i lozof ického  skúmania  akosi   stále  nedarí .   Fi lozofi  na  Slovensku sú   z r e jme  

príliš uzavret í  d o  svoj ich  p rob lémov  a n ema jú  čas  čí tať  a zamýšľať  s a  nad  tým, č o  píšu 0 

ich  kolegovia.   Vecná   kritika  j e   pri tom  nielen  cestou,   a ko   prehĺbiť   a rgumentác iu  

a zdôvodnenie   f i lozof ických tvrdení,   a tým  zvýšiť   úroveň  f i lozofických textov,   a le  a j  

ako  odlíšiť f i lozof ické  texty od  takých,  ktoré sa  za f i lozof ické vydávajú ,  a le  nimi  nie sú 

Preto v í tame diskusiu o  tom,  a ko  písať f i lozofiu,  ktorá sa objavi la  v piatom tohtoročnom 

čísle  časopisu   FILOZOFIA,  a dú fame ,   ž e   sa   s tane  impulzom  ku   kri t ickej   diskusi i ,  

o  s tave a spôsoboch  f i lozofovania  n a  Slovensku.  K te j to  diskusii  však nechceme  pr ispieť  

ďalšou abstraktnou úvahou   o tom,  a ko  b y  sa  mali  a lebo  nemal i  p ísať  f i lozof ické  texty,  

ale konkré tnou  kri t ikou konkré tne j  práce ,   v t omto  pr ípade  monogra f i e  Evy  Smo lkove j  

Ekologický  problém  ako  šanca.  P ráca  vyšla  v t omto  roku  o vydavateľstve IRIS;  vydanie  / 

umožni l   F iU SAV ;  vedeckými   recenzentmi  p ráce   boli   doc .   PhDr.   A.  Remišová ,  CSc .  

a  doc.  PhDr .  L .  Hohoš ,  CSc .  

Vymedzen i e   problému.   J edným  z o  znakov   vedeckého   skúmania ,   f i lozof iu  ne ­vynímajúc ,  j e  schopnosť   ident i f ikovať a zmysluplne s fo rmulovať  problém,  ktorý  t reba 

riešiť. V  pr ípade  "ekologického p rob lému"  však máme  problém akoby  p r i amo  pred  o č a ­

m i   a ne t reba  h o  hlbšie špecif ikovať.  Azd a  pre to  sa  autorka uspoko ju j e  s j ed inou  vetou,  

46 

ktorá j e  urči tým vymedzen ím či def iníc iou toho,  č o  označu je  a ko  "ekologický p rob lém" :  

problém  pos tupne j   degradácie   ž ivotného  prostredia ,   deštrukcie   podmienok   ž ivota   n a  

planéte  a otázky zhoršu júceho  s a  s tavu  a kvali ty ž ivotného prostredia  n a  Z em i   (s.  11). 

Ak  odhl iadneme od  skutočnosti ,  ž e  autorka  v d ruhe j  časti def iníc ie  zbytočne  opaku j e  to ,  

č o  hovor í   v p rve j  časti   (zhoršovanie  s tavu  a kvali ty ž ivotného  pros t redia  j e  t o   isté a ko  

degradácia   ž ivotného   prostredia) ,   z vymedzenia   p rob lému  vyplýva   v iacero   ťažkost í .  

Hlavná  z nich j e  dôs ledkom toho,  ž e  autorka na jp rv  vymedzu je  ekologický p rob lém a a ž  

následne,   o n iekoľko   strán  ďale j ,  k eď  u ž  načr táva vinníkov  a dokonca  možné  r iešenia  

problému,   sa   dos táva   k vymedzeniu   ekológie   ako   vedy.   Taký to   pos tup  j u  však   núti 

pr ispôsobiť   def iníciu  ekológie   tak,  aby   zodpoveda la   vymedzeniu   eko log ického  

problému.  Preto s a  o d  š tandardnej  def iníc ie  ekológie  a ko  vedy  skúma júce j  vzťah medz i  

organizmami   a pros t redím  dos táva   k definícii ,   podľa   ktorej   j e   ekológia   vedou  

o  ž ivotnom  prostredí   (s .   23) .   To t o   z jednodušen ie   a  v  podsta te   oklieštenie  p redmetu  

ekológie  j e  však nesprávne   a j e  skôr  daňou   všeobecne   vžitej  preds tave   o ekológi i  a ko  

ochrane ž ivotného prostredia.  Ved a  o ž ivotnom prostredí ,  nech j u  už  nazveme  "ochrana  

ž ivotného  prost redia"   či  "environmental is t ika"  atď.,  j e  s íce  odvodená   z ekológie ,   ale 

dnes   tvorí   samostatnú  disciplínu  (čo   s a   okrem  iného  p re j avu je  a j   v budovan í   s amo­

statných katedier,  sekci í  a lebo  ústavov  s prís lušným názvom) ,  k torá  j e  za ložená  n a  š i ro­

kom interdisciplinárnom výskume,  súčasťou k torého  j e  a j  ekológia .  

Tú to  námietku možno  ľahko  zmiesť  z o  stola poukázan ím na  j e j  "scientist ické" p o ­

zadie.  Sama  autorka však  nechtiac ukazuje ,  d o  akých p rob lémov  sa  možno  dostať ,  ak  

používame označenie  ekológia  súčasne v obidvoch významoch  ( ako  "veda,  k torá  s kúma  

vzťahy organ izmov  a prostredia" ,  a j  ako  "veda  o ž ivo tnom prostredí") ,  č o  sa  p r e j avu j e  

napr.   pri  vymedzení   toho,   k to  j e  ekológ,   a k to   ním  nie j e  ( čo   s ekológmi ,   ktorí   sa  

správajú  "neekologicky";  pozri  kapitoly   Ekológia  je  len  slovo,  Ekológia  nie  je  len  slo­

vo),  v neustálom  balansovaní  medzi   adjekt ívami  "ekologický"  a  "environmentálny"   ( j e  

otázne,   prečo   p o   vymedzen í   ekológie   ako   vedy  o prostredí   autorka  tento   p o j em  

používa),   pri  p rob léme   ako   zaradiť   d o   ekológie   ako   pr í rodovednej   discipl íny  spo ­

ločenské vedy,  ktoré skúma jú  človeka,  pri stretávaní f i lozofie  a ekológie  atď.  

Ak  však ekológia  nie j e  vedou  o  prostredí,  môžeme  problém degradácie  ž ivo tného  

prostredia označiť  za  "ekologický" p rob lém?  Napr iek  tomu,  ž e  to to  označenie  j e  veľmi  

populárne  a možno   sa  s n í m   stretnúť  nielen  medzi   laickou  vere jnosťou,   a le   a j  

u odborníkov  z rozl ičných  disciplín  vrátane  f i lozof ie   (E .   Šmolková  j e   len  j e d n o u  

z mnohých  autoriek či autorov,  ktorí  si t ieto nesprávne  označenia  osvojil i) ,  domn i evame  

sa,  ž e   to to   označenie  j e  nesprávne.   Minimálne   n a   úrovni   odborne j   diskusie   vrá tane  

analýzy f i lozof ických aspektov daného  prob lému by  sme  mali  dodrž iavať  adekvátnu  od ­

bornú  terminológiu,  č o   v t omto  pr ípade  znamená  nahradiť  s lovo   "ekologický" s lovom 

"environmentálny".   Tá t o   pož iadavka   nie  j e   samoúčelná .   "Vyčistenie"   p o jmového  

aparátu  zabráni  vzniku  zbytočných pseudoproblémov,  po jmového  balastu  a chaosu,  č ím  

sa uvoľní  cesta k hľadaniu  zmysluplného r iešenia daného  problému.  

Novoveká   f i lozofia   a  "ekologický"  problém.   Mot ívom,   ktorý  sa   t iahne  ce lou publikáciu,  j e   útok  n a   novovekú   f i lozofiu  a novovekú   racionalist ickú  vedu

1,   k toré  

' D r u h o u  s t ranou  te j to  m ince  j e  r ovnako  jednos t ranná  ideal izácia  g récke j  an t icke j  f i l ozo f i e  

F i lozof ia  56 ,   1  47 

autorka  spá j a   s odcudzen ím  č loveka   prírode.  Novovekého  č loveka   (k to  t o  j e ? )  vyme­

dzu j e   ako   nepr í rodnú  bytosť   p redznamenáva júcu   odcudzovanie   sa   č loveka   pr í rode.  

Vzhľadom n a  to,  ž e  publ ikácia  obsahu je  min imum citátov  prác   novovekých  f i lozofov  

(v  zozname  literatúry sú  zas túpené  veľmi  skromne) ,  a ko  a j  m in imum odvo lávok  n a  se­

kundárnu literatúru, nie  j e  j a sné ,  o ktoré  diela svo j  názor  opiera.  Z  tónu,  akým kri t izuje  

novovekú  vedu,  s a  d á  usúdiť,  ž e  sa  E .  Šmolková  zaradi la  d o  dnes  módneho  a veľmi  pop ­

ulárneho p rúdu  uvažovania ,  ktorý korene  vše tkého z la   v súčasnej  spoločnost i  nachádza  

v novoveke j  f i lozofi i  a vede ,  p r i čom sa  jednot l iv í  kritici príliš nezaťažu jú  analýzou diel 

novovekých mysl i teľov,  nehovor iac   o značne  z jednodušene j  predstave   o  sile vplyvu  fi­

lozofických myšl ienok n a  život  spoločnost i  od  novoveku  p o  súčasnosť.  Tvrdenie ,  podľa  

ktorého j e  novoveká  f i lozof ia  a veda  h lavným vinníkom  súčasnej  "ekologickej"  krízy,  

k toré  by  ma lo  byť  zdôvodnené  analýzou novoveke j  f i lozof ie  a vedy,  sa  mení  na  úče lový  

apriórny  predpoklad,   k torému  sa   po tom  pr i spôsobuje   interpretácia  diel,   op ie ra júca  sa  

neraz   o nekorektné   citáty  a lebo   o citáty  vytrhnuté  z kontextu.2  Presne   takýto  pos tup  

ná jdeme  v práci   Ekologický  problém  ako  šanca  pri  pokuse   E.  Smol  kove j  opr ieť  s vo j  

názor   o dva   ( !?)   citáty  z práce   D.  Huma   Zkoumání  o  zásadách  mravnosti.  Humovu  

myšl ienku  o  "schopnost i   rodu   rozšír iť   svo j   dobrot ivý  vplyv"   autorka  neodôvodnene  

spá ja  s neexistenciou ontologického statusu pr írodných entít  a lebo  s tým,  ž e  sa  "axioló­

gia neviazala n a  štruktúru byt ia"  (s. 36) .  Druhý citát, týkajúci  sa  "práva č loveka  užívať  

neobmedzene   pr í rodné   zdro je ,   k eďže   tieto  sú  nevyčerpateľné",   sa   v práci  D.  Huma  

v takej to   podobe   j e dnoducho   nenachádza .   Hume   síce  na   pr ís lušnej   s t rane  p íše  

o nevyčerpateľnost i   užívania  mor í   na   plavbu  z o   strany  rozumovačov ,   d o   autork inho 

kontextu  "hodnotove j   t ransformácie   spoločnost i"   však  absolútne  nezapadá .   Práca  I). 

Huma  Zkoumání  o  zásadách  mravnosti,  ako  a j  celé j e h o  d ie lo  j e  presiaknuté zvýznam­

nením statusu pr í rody,  pr í rodných krás,   ich poznávania  a potreby  striedmosti  pri  konšti­

tuovaní   spravodl ivej   občianskej   spoločnosti .   Ku  každému  tvrdeniu  o navádzaní  

novoveke j  f i lozof ie  n a  bezuzdné  využívanie prírody možno  uviesť ľubovoľné  množs tvo  

citátov  p r iamo  z diel  dotyčných  autorov,   ktoré  svedčia   o pr iamom  opaku   ­  o úcte 

k pr í rode  a  o  pot rebe   r ozumného   využívania  j e j  zdrojov .   Pre to  odpo rúčame  autorke,  aby namies to  lacných tvrdení ,  opiera júcich sa   o názor  takých  "znalcov" novoveke j  fi lo­

zofie ,  ako  j e  F. Capra ,  siahla p o  originálnych prácach novovekých mysli teľov,  ľ .  Baco­

na,  G .  W .  Leibniza,   R. Descarta ,  J. Locka,  D. Huma  a ďalších,  pr ipadne  p o  ser ióznych 

analýzach ich diel.  Urč i te  v nich ná jde  množs tvo  podnetných názorov  na  problém,  k torý  

j u  zauj íma.  

Veda ,   poznanie ,   hodnoty .   Druhým  te rčom  kritiky  E.  Smolkove j ,   ktorý  j e  u kritikov  s podobným zameran ím  veľmi   obľúbený,  j e  súčasná  "racionalist ická"  veda .  

N i e  j e  však j a sné ,  č o  m á  vlastne autorka na  mysli  p od  vedou .  Z  ce lého textu  vyznieva  

predstava o existencii  akejs i  z lej ,  nebezpečnej ,  neangažovanej  VEDY .  Ktorú vedu  a lebo  

vedy m á  ale n a  mysl i?   Pr í rodné vedy,  matemat iku,  kognit ivně vedy,  počí tačové  vedy,  

a ant ickej  spoločnost i .  

2 J e  zaráža júce ,  ž e  n ik to  z týchto  kr i t ikov novoveke j  f i lozof ie  a vedy  sa  nezamysle l  n a d  ab ­

su rdnosťou  tvrdenia ,  p od ľ a  k to rého  j e  tá to  h lavným v inn íkom súčasne j  krízy. Podľa  te j to  logiky 

j e  napr .  ob jav i teľ  rádioakt ivi ty  p ôvodcom  havári í  v j ad rových  elektrárnách.  

48 

spoločenské  vedy?  V  texte  nebadať  ani  náznak  analýzy nedostatočnost i  vedecke j  me t o ­

dológie   a lebo   statusu  vedeckých   teórií .  Nes tač í  donekonečna  omieľať  obľúbené  f r á zy  

pseudokri t ikov vedy  o j e j  "narábaní   s pr í rodou  a ko   s ob jek tom,   s vecou" .  J e  po t rebné  

doložiť,  č o  nevn íma jú  vedy ,  k eď  nevn íma jú  ex is tenčný  rozmer.   Publ ikácia  nielen d e ­monš t ru je  fakt ,  ž e  autorka neodl i šu je  vedu  od   technológie ,  vedecké  poznan ie  o d  j e h o  

mocenského,   ideologického  a pol i t ického zneužívania,  a le  zároveň  ukazuje ,  ž e  vonkon­

com  nepozná   zák ladné   ciele,   me tódy   a  funkcie   vedy!   Útok   n a   rac iona l izmus  

a  racionalist ickú  f i lozof iu  či vedu  s a  pre to  stal  p resne  tým,   čím s a  pod ľ a  au torky  čas to  

s táva  ­  "naháňaním  stránok  publikácií ,   pos t ihovaním  večného  prot ivníka"   (s.  80) .   J e  

paradoxné,   ž e   sa   svo ju   kritiku  vedecke j   racionali ty  pokúša   opr ieť   o myšl ienky  K .   R .  

Poppera ,   ktorý  sám  svo ju  koncepciu   označi l   z a   krit ický  racional izmus  a značnú   časť  

svo je j  energie  venoval  kritike p ráve  takých iracionálnych výpadov  proti  vede,  z k torých  

E.  Šmolková  vychádza .  A j  v p r ípade  Poppera  použ íva  taktiku,   s k torou  sme   sa   stretli 

u Huma :  Popperovu  myšl ienku  o tom,  ž e  veda  j e  hľadan ím pravdy,  ž e  niektoré  teór ie  

môžu  byť  pravdivé,  ale nikdy t o  nebudeme   s  istotou  vedieť,  au torka  vytrhá  z kontextu  

a dezinterpretuje  n a   tvrdenie,   ž e   "vedecké   závery   by   mali   byť   absolútne   pravdivé   v o  

svete,  kde  absolútnej  pravdivost i   niet"  (s.  27) .   O  tom,  ž e  autorka nepozná  Poppe rovu  

koncepciu  vedy,   svedčia  a j  tvrdenia   o existencii   viacerých  navzá jom  si  konkuru júc ich  

teórií3,  o výpovedne j   hodnote   vedecke j   teórie  a  o  osci lovaní   teórie   medzi   p ravdou  

a  lžou. N i e  j e  tot iž pravda,  ž e  výpovedná  hodnota  vedecke j  teórie  sa  posudzu j e  j e j  p rav­

divosťou,   a nie j e  p rob lém spochybniť  j u  (s. 28 ) .  Výpovedná  hodno ta  teórie  sa  posud­

zu j e  j e j  explanačnou a predikčnou silou, t.j. poč tom výrokov,  k toré  možno  z dane j  teór ie  

odvodiť  a ktoré vysvetľujú  a p redpoveda jú  určité j a vy .  Každý  z týchto  výrokov  preds ta­

vu j e  potenciálny  falzif ikátor  dane j  teórie   ­  ak   sa   ukáže,  ž e  daný  výrok j e  nepravdivý,  

môže  to znamenať ,  ž e  teória  j e  nepravdivá  a t reba j u  nahradiť  inou teóriou.  T o  však ne ­

znamená,   ž e  j e   ľahké  spochybniť   teóriu.   Naopak ,   spochybnenie   teórie  j e   výs ledkom 

dlhoročnej  vedecke j  práce,  súčasťou ktorej  j e  neustála kritika dosahovaných  výsledkov.  

Pokiaľ   ide  o osci lovanie  teórie  medzi   p ravdou   a  lžou,  autorka  si  mýli   posudzovan ie  

a  akceptovanie  teórie  v rámci vedeckého  spoločenstva,  ktoré sa pohybu j e  v kategór iách 

pravdy  a omylu,   a  v  rámci  spoločnost i ,  d o  k torého  môž e  vs tupovať   lož.  Skutočný  účel  

tvrdenia  o oscilácii   teórie  .medzi  pravdou  a  lžou  však  vystúpi n a  povrch   o pá r  r i adkov  

ďale j ,  ked'  sa autorka sugest ívne pýta, či c ieľom vedcov,  ktorí  kri t izujú určitú hypo tézu  

o príčinách zväčšovania  ozónove j  diery, j e  ukázať  slabiny a omyly  te j to  hypotéz}', a l ebo  

oslabiť  vplyv te j to  hypotézy  v  "širšom spoločenskom rámci" .  Autorka  tu,  bohužiaľ ,  p o d ­

lieha veľmi  populárne j  a h lúpe j  tendencii ,  ktorá každú  vedeckú  kritiku pr ís tupu hlás iace­

h o   sa   k "hodnotám  ž ivotného   prostredia",   podozr ieva  min imálne   z úmyslu   úče lového  

'P r ík l ad   da rv in i zmus   ve rzus   l amarck izmus   n ie   je  v te j to   súvislost i   p r áve   na jšťas tne jš í .  

Poče t  zás tancov  oboch   teórií ,   k torý,  m imochodom,  n emôže  by ť  kr i tér iom  pravdivost i   v edecke j  

teórie,   s a  dramat icky  zmeni l   v neprospech   lamarck izmu.  Navy š e  to, č o  sa  bežne  pok l adá  z a   la­

marck izmus ,   t.j.  evo lúc i a   p ros t redn íc tvom  deden ia   z ískaných  vlastnost í ,   s a   d o   pro t ik ladu  

s da rv in izmom  dos ta lo   a ž   po tom,   ako   sa   súčasťou   da rv in izmu  stali  pozna tky   moleku lá rne j  

biológie,   t eda   a ž   v päťdes ia tych   rokoch   20 .   s toročia .   A ž  d o   te j to   doby   sa   l amarck izmus   stal 

n iekoľkokrát  súčasťou  n iek torých  darvinis t ických koncepci í  v rá tane  koncepc ie  s amo tn ého  Da rwi ­

F i lozo f í a  5 6 ,   1  49 

ovplyvňovania  ve re jne j  mienky.  T reba  však  opäť  upozorniť  na  to,  ž e  ex is tu je  veľký roz ­

diel  medzi   posudzovan ím  a akceptáciou  vedeckých  poznatkov  a  teórií   v o   vedeckom 

spoločenstve   a  v  š i ršom  "spoločenskom rámci" .  Akceptovanie  urč i tého pozna tku  a l ebo  

teórie vedeckým spoločens tvom,  č o  j e  niekedy zložitý proces ,  neznamená  j e h o  ( j e j )  a u ­

tomatické  akceptovanie   v spoločnost i .  N a  d ruhe j  s t rane  však  nemožno   viesť   vedeckú  

diskusiu  o sporných  pozna tkoch   a teóriách  prostredníctvom  "spoločenského   r ámca"  

a vyhýbaním sa  kri t ike v o  vedeckom spoločenstve.  T o  j e  demagógia ,  k tore j  vyústením 

sú  rozličné  pseudoteór ie   o nekalých  úmysloch  vedcov,   o  ich  spiknutí   proti   z á u jmom  

"ľudstva",  o tom,  ž e  sú  t o  platení  agenti  "privi legovaných",  sve tového  kapitálu a td \  Pre­

to  by  bolo  ž iaduce   nahradiť  p l amenné  výzvy  a sugest ívne otázky,   za ložené  na   bezob­

sažnej   general izáci i   a p r ipomína júce   skôr   vulgárny  žurnal izmus,   dôkladnou   ana lýzou  

procesu  vedeckého  poznania ,   p roblému  získavania   a akceptovania   vedeckých   poznat ­

kov,   ako  a j  možnos t í   vedy  (a   f i lozof ie)  pri  ovplyvňovaní   života  spoločnost i ,   v t omto  

pr ípade  pri  r iešení envi ronmentá lne j  krízy. 

Osobi tnou kapi tolou j e  problém hodnôt ,  vzťahu poznania  a hodnotenia .  Autorka  sa, 

opäť  b e z   ake jkoľvek   analýzy,   pr ikláňa  k názoru,   podľa   k torého  j e  novoveká ,   a k o  a j  

súčasná veda  zbavená  hodnôt ,  v z áu jme  objek t ívneho  poznania  rez ignuje  n a  subjekt ,  Čo 

vedie  k zanedbávaniu  toho.  Čo  nazýva  hodnotovým a ontologickým statusom pr í rodných 

entít. Keďže  p rob lém hodnôt  by  si vyžadoval  dôkladnejš iu  analýzu,  obmedz íme  sa  tu  len 

na  n iekoľko poznámok .  Prvá sa   týka vymedzenia  po jmu  hodnoty .   V  ce le j  práci   sa  ne­

nachádza   ž iadne  vymedzen ie   tohto  po jmu .  Autorka  h o  použ íva   v akomsi   intuit ívnom 

význame,  pr ičom nikde  nešpeci f ikuje ,  aké  hodnoty m á  vlastne na  mysli.  Ekonomické?  

Estetické? Morá lne?  Spoločenské?  Hodnoty  ako  také?  Uvažovanie  o hodnotách  prírodv 

a  ich  reflexii   v rozl ičných  etapách  myslenia,   k toré   tvorí  j a d r o   práce,   j e   zaťažené  

neuveri teľným s lovným balas tom,  ktorým sa  zakrýva obsahová  prázdnota .   V  ce le j  práci  

j e   vysoká  f rekvenc ia   takých  nič   nehovoriacich  výrazov  a ko   "hodnotový  s tatus  

prírodných  entít",   "hodnotový  rozmer" ,   "hodnotová   štruktúra",   "axiologický  pr í rodný 

rámec"  a td \  Pokiaľ  ide o vzťah vedeckého  poznania  a hodnotenia ,  natíska sa  otázka,  a k o  

môžu  ma ť  vedecké  teórie  výpovednú  hodnotu,  ak hodnoty  a hodnotenie  nie sú súčasťou vedeckého poznania .  Autorka  z r e jme  tuší,  že  a j  vedecké  teórie podl ieha jú  hodnoteniu ,  

k torým  sa   posudzu je   ich  pravdivosť   a nepravdivosť .   Toto  hodnotenie   však  musi   b \ ť  

zbavené  subjekt ívnych  hodnôt ,  preferenci í  a z áu jmov  vedcov.  Vedecké  teórie sa v o  ve­deckom spoločenstve  nehodnot ia  na  základe  súladu  so  z áu jmami  a hodnotami  vedcov ,  

ktorí   ich  vytvorili   resp.   ktorí   ich  hodnotia ,   a le   len  na   základe   súladu  s faktami .  

Problémom,  ktorý  si  vyžadu je  zásadnú  analýzu,   nie  j e  absencia   hodnôt  v o  vedeckom 

poznaní ,  ale spôsob  hodnotenia  možných  dôs ledkov  uplatňovania  vedeckých pozna tkov  

a  teórií   v prakt ickom živote  vrátane dopadu  n a  stav ž ivotného prostredia.  T o  j e  proces ,  

v k torom sa  akt ívne angažu jú  a j  mnoh í  vedci ,  o č om  svedčí  napríklad vyhlásenie  Svetoví 

vedci  varujú  ľudstvo.4 

Poznámky  o štýle.  Napokon  sa  krá tko  zas tavíme pri  štýle, akým j e  práca  napísaná.  Prvým znakom j e  nesystematickosť,  ktorá sa  p re javu je  intuitívnym používaním po jmov ,  

umelým naťahovaním viet tým,  ž e  autorka v d ruhe j  časti vety inými s lovami op aku j e  to,  

4T o t o  vyhlásenie  si mo ž n o  prečí tať  n a  in ternetovej  ad rese  ht tp:  / /www.ucsusa .org / .  

50 

č o  poveda la  u ž  v j e j  p rve j  časti ,  mies tami  a ž  za ráža júcou  nesúvis losťou nielen medz i  p o  

s ebe  idúcimi ods tavcami ,  a le  a j  medz i  ve tami  v rámci  j e d n é ho  ods tavca  ( text  j e  sp leťou  

úvah  o zn ižovaní   eko log ického   dlhu  n a   Slovensku,   o ekonomike ,   poli t ike,   v edeckom  

výskume,   t r hovom  hospodárs tve ,   tvorbe   z isku,   p r i ame j   demokraci i ,   po t rebe   ce lop la ­

netárnych  pravidiel   správania) ,   p rázdnymi   a neadresnými   general izáciami   ("ľuds tvo" ,  

"občania  Zeme" ,  "novoveký  č lovek" ,  "nezodpovední ,  ktorých podp i s  chýba" ,  "ce lopla­

netárne správanie") ,  a le  p redovše tkým úsilím zakryť  nedos ta točnosť  f i lozof icke j   ana lýzy  

používaním  kváz i f i lozof ického   po jmového   apará tu   ( "odpr í rodnené   bytie",   "súcno" ,  

"ontologická  š truktúra  bytia",   "ontologický  status  pr í rodných  entí t" ,   "entita 

s exis tenčným významom" ,   "pr í rodné bytie",   "gnozeológia" ,   "humánna  ontológia" ,   " f i ­

lozofické uchopovan ie   skutočnost i" ,   "ľudia   sa   nemúdro ,   akoby   fenomenolog icky  uza ­

vreli",   "nehumánne   hodnoty" ,   "humánna   a envi ronmentá lna   racional i ta" ,   "podpo rné  

planetárne mechan izmy" ,  " rob íme  t o  ( ignorovanie  ekologického  p rob lému)  ako  j e dno t ­

livci a j  a k o  ľudstvo",  " f i lozof ická  ontológia  u ž  na  zmeny  hodnotových  štruktúr  za reago­

vala" a tď . )   a s lovnou  ekvi  1 ibristikou  ("na   planéte   sa  de j e  obyča jne  to,  č o  j e  z á u jmom  

pr ivi legovaných"  (s.  11),  "ľuds tvo  si vytvori lo  nielen ci tový,  ale  a j  ax io logický  a e t ický 

vzťah  k pr í rode"  (s.  15),  "exis tenčná závis losť  č loveka  od  pr í rody,  po t reba  rešpek tovať  

pr í rodné entity,  t o  sú  len p rázdne  tézy b e z  po t rebného  envi ronmentá lneho  uvedomenia ,  

dos ta točného kvanta  vedomos t í  a znalost í  o pr í rode"  (s.  15),  "štát n ám  nahrádza  kru tého  

boha" ,  "ak sme  dopos iaľ  boli deťmi  Zeme ,  po tom dozrel  ča s  dospelost i" ,  " s taňme sa  o b ­

čanmi  Z eme "  (s. 20 ) ,  "každá  def iníc ia  m á  f i lozof ický obsah"   (s. 22) ,  "ľuds tvo  j e  p r ed ­

me tom  skúmania   spoločenských   vied"   (s.  24) ,   "ekológia  j e  vedou,   k tore j   hor izont  j e  

ohraničený minulosťou"   (s.  24) ,   "ako  ref lektovať  pôsobenie   človeka  (kurz íva   S .G. )  n a  

pôde  biologickej  vedy?"  (s. 24) ,  "novoveký  č lovek sa uvedomelo  (kurz íva  S .G. )  usiloval 

deklarovať  s amého  s eba  a k o  "nepr í rodnú"  bytosť"  (s. 26) ,  "vedecké  závery  by  mali  b y ť  

absolútne pravdivé  v o  svete,  kde  absolútnej  p ravdy  niet" (s. 27) ,  "možný  pohyb  vedec ­

kej   teórie  medzi   p ravdou   a  lžou j e   z racional is t ického  hľadiska   nezmyse lný"   (s.  28) ,  

"ekologický  p rob lém j e   spo jen ie   dvoch   slov,   k toré   fo rmálnou   a  logickou  sk ladbou  

vy jadru jú  p rob lémovú   si tuáciu"  (s.  34),   "otázku  hodno tove j  t ransformácie  spoločnost i  

t radične riešila gnozeológia ,  p re tože  pr í roda nemala  exis tenčný rozmer  a s tatus"  (s. 36) ,  

"základným  zámerom  j e   priblížiť  (kurzíva  S.G.)   gnozeolog ické   východiská  

k onto logickým"  (s.  37) ,   "uvažovať   o problemat ike   pr í rody  a vzťahu   č loveka  

z exis tenčného pohľadu"  (s. 46 ) ,  "ontologické tézy sa  vytvára jú  vzhľadom n a  d an é  kon ­

cepcie  hodnô t"  (s. 51),  "pr í roda ma la  exis tenčný význam a rozmer  a t eda  a j  ontologický 

status"  (s.  57) ,   "náš  s pô sob  myslenia  reprezentu je  rac ional izmus"   (s.  79) ,   "podmienky  

života  sa  stali p re  racional is t ické skúmanie  sekundárnou  bázou"  (s. 80 )  atd'.). 

Napr i ek  tomu,  ž e  autorka  opakovane  konšta tu je  vzá jomnú  a zmysluplnú interakciu 

medz i   f i lozof iou   a ekológiou   (s.  25) ,   n edozvedáme   sa,  v  č om   domne lá   interakcia spočíva.  Ob jasnen ie  povahy  filozofického  uchopovan ia  problemat iky  ž ivo tného  pros t re­

dia   (s.  4 3 )   sa   rozplýva   v bezobsažných   proklamáciách   typu   "spolupodieľanie   sa  

( f i lozof ie)  n a  problemat ike   r iešenia eko log ického  p rob lému j e  funkčné ,  j e  zmys lup lné  

a pot rebné"   (s.  46 ) ,   "bo lo   po t rebné   znovu   uvažovať   o problemat ike   pr í rody  a vzťahu  

č loveka k ne j  tentoraz  z exis tenčného pohľadu"  (s. 4 6 )  a tď.  

F i lozof ia  56 ,   1  5 1  

Pos ledným závažným nedos ta tkom práce,  ktorý zvyšu je  ce lkovú nekonzistentnost '  

t e x t u j e  veľký  poče t  prot i rečení  v texte.  U ž  poslucháči  p rvého  ročníka odboru  f i lozof ia  

sa  učia,  ž e  j e d n ým  z o  základných pravidiel  zmysluplnost i  textov,  či u ž  hovorených ,  a le­

b o  písaných,  j e  dodrž iavanie  zákona  non­contradict io.   Práca  E.  Smolkove j  j e  ukážkou  

permanentného  porušovania  toh to  zákona.  N a   13. s t rane pr ip isu je  autorka ignoráciu v o  

vzťahu  k ekologickému prob lému  tak jednot l ivcom,  a ko  a j  ce lému  ľudstvu,  a le  na   15. 

s trane u ž  tvrdí,   ž e   "u  väčš iny  populác ie   sa   zásadne  zmeni l   pos to j   k pr í rode   v zmys le  

toho,  ž e  vzrást lo  uvedomen ie   i posudzovanie  prírody".  Ako  možno  tvrdenie ,  ž e  "pred­

stava o nevyčerpateľnost i  pr í rodných zdro jov  sprevádzala  ľudstvo prakt icky o d  j e j  vzni­

ku"  (s.  19), zosúladiť   s myšl ienkou,  podľa  k tore j  v p rve j  f áze  vzťahu č loveka   k p r í rode  

(v  g récke j  f i lozofi i )  ľudia   koexistovali   s pr í rodou,   "keďže   existoval   hodnotový   status 

pr í rodných  entí t"   (s .  5 7 ) ?  N a  20 .   s trane  autorka  konšta tuje ,  ž e  f i lozof ia  nikdy  nebola  

vzdialenejš ia  p r í rodným ent i tám než   v čase  etablovania  ekológie  a ko  vedy,   o n i ekoľko  

r iadkov ďa le j  a le   tvrdí,  ž e   k p r vým  vzá jomným kontaktom  f i lozof ie  s ekológiou doš lo  

v čase,  k eď  sa  ekológia  etablovala  ako  veda,   a  v  ďa l šom odstavci   konšta tuje ,  ž e  život  

bol  prakt icky o d  vzn iku  f i lozof ie  p redmetom j e j  intenzívneho záu jmu  (s. 21) .  

Záver .  Stav ž ivotného  prostredia  preds tavuje  p re  f i lozofiu skutočnú výzvu.  J e  však na   f i lozofoch,   či  k t omuto   p rob lému  budú   pr is tupovať  zodpovedne ,   a ko   k p rob lému,  

ktorý si vyžadu je  ser ióznu vecnú  analýzu,  a lebo  či  sa budú viezť  na  vlne módnost i ,  po ­

pularity  a  z  t oho  vyplýva júce j  povrchnost i .   Rozdiel   medzi   týmito  dvoma   prís tupmi j e  

rozdie lom medzi  skutočnou f i lozof iou,  ktorá m á  k problému č o  povedať ,  a textom,  ktorý 

sa   ako   f i lozof ický  len  tvári ,   medzi   hľadaním  východísk  p re   riešenie  p rob lému 

a "nudným moral izovaním".  

L I TERATÚRA  

[1]  ŠMOLKOVÁ ,  E. :  Eko log ický  p rob l ém a ko  šanca .  Bratislava,  Iris 2000 .  

PhDr .  Si lvia  Gál iková .  CSc .  

PhDr .  Dušan  Gálik,  CSc .  

F i lozof ický  ús tav  SAV  

Klemensova  19 

813  6 4  Brat is lava 

SR  

52