PASIENKY, LÚKY A TRÁVNIKY

Ján NOVÁK

2008

00 1 Titl.indd 21.12.2008, 21:301

Autor: © doc. Ing. Ján Novák, PhD.

Recenzenti: prof. Ing. František Hrabě, CSc. prof. RNDr. Pavol Eliáš, CSc.

doc. RNDr. Vladimír Řehořek, CSc. doc. Ing. Vladimír Petřvalský, CSc.

Fotografie, obrázky, tabuľky: doc. Ing. Ján Novák, PhD.

Vydavateľ a tlač: Patria I. spol. s r.o. Prievidza

Dielo a všetky jeho časti sú chránené autorským zákonom. Rozširovanie a reprodukovanie akýmkoľvek spôsobom je trestné. K využitiu diela je potrebný písomný súhlas autora.

ISBN

00 1 Titl.indd 21.12.2008, 21:302

Od mladosti ma láka pestrofarebný svet rastlín. Najskôr som ich poznával prostredníctvom svojich učiteľov, účasťou na botanických súťažiach a biologických olympiádach. Neskôr samostatným štúdiom a výskumom. Mnohofarebnosť, plastickosť, ale aj jemné línie a kompozícia pasienkov, lúk a trávnikov ma očarúvajú za slnečného svitu aj pri zapadajúcom slnku. Pri chôdzi po otvorených plochách nadobúdam pocit slobody a vnútorného uspokojenia. Teším sa, že ako vysokoškolský pedagóg môžem nadobudnuté vedomosti odovzdávať svojim študentom.

Autor

00 1 Titl.indd 21.12.2008, 21:303

Ohlasy

Vedeckej, odbornej, pedagogickej verejnosti, študentom univerzít a škôl zameraných na oblasť poľnohospodárstva a prírodných vied dostáva sa do rúk užitočná publikácia, ktorá sa komplexne zaoberá aktuálnou tematikou trávnych porastov, a to tak z hľadiska doposiaľ prevládajúceho produkčného (lúky, pasienky), ako aj mimoprodukčného využívania, okrem iného zameraného aj na trávniky.

Autor rešpektuje súčasné trendy v oblasti poľnohospodárstva vo vzťahu k využívaniu trvalých trávnych porastov so zameraním na ich prevažne extenzívne využívanie pri dodržaní stability ekosystémov. Vychádza z bohatých praktických skúseností a zásad našich predkov, rešpektujúc pri obhospodarovaní trávnych porastov súlad s utváraním krajiny, jej stabilitou a kultúrou. Podrobne, v duchu všeobecných princípov, je spracovaný rozbor štruktúry a funkcií jednotlivých zložiek trávneho ekosystému, ich väzieb na abiotické prostredie a prejavy v rámci produkčných a mimoprodukčných funkcií. V ďalších kapitolách sú analyzované špecifiká jednotlivých typov pasienkových, lúčnych a trávnikových spoločenstiev, možností ovplyvňovania ich sukcesie príslušnými pratotechnickými a caespestechnickými opatreniami z hľadiska ekologicky extenzívnych, ako aj energeticky intenzívnych vstupov (zásahov alebo opatrení).

Publikácia je podľa môjho názoru svojím zameraním veľmi dobrým návodom ako racionálne, podľa miestnych podmienok a typov porastov, dosiahnuť súlad nielen v trávnom poraste, ale aj v krajine. Je aj vhodným impulzom (podkladom) pre ďalšie prehĺbenie štúdia sukcesných, konkurenčných, alelopatických a ďalších interakčných väzieb s cieľom optimalizovať produkčné, ekologické a kultúrne funkcie trvalých trávnych fytocenóz v krajine.

Prof. Ing. František Hrabě, CSc.Brno, október 2008 vedúci oddelenia krmovinárstva

Ústav výživy zvierat a krmovinárstva AF Mendelova poľnohospodárska univerzita (MZLU) v Brne

* * *

Knižná publikácia zahŕňa problematiku trávovo–bylinných ekosystémov miernej podnebnej oblasti, do ktorej patrí aj Slovensko. Autor sa v rámci rozsiahleho textu, v štyroch hlavných kapitolách, venuje trávnym agroekosystémom – pasienkom, lúkam a trávnikom. Sústreďuje množstvo informácií o štruktúre a fungovaní týchto druhotných ekosystémov a ich zložiek, o činiteľoch podmieňujúcich ich existenciu, funkciách tráv-nych ekosystémov v krajine, ako aj o vplyve človeka na ich vznik a pretrvanie až do sú-časnosti. Ťažisko práce je však v pratotechnickej problematike, vo využívaní pasienkov, lúk a trávnikov. Autor má veľa poznatkov z vlastného výskumu a praxe a tieto úspešne preniesol do publikácie.

Prof. RNDr. Pavol Eliáš, CSc.Nitra, október 2008 vedúci Katedry ekológie FEŠRR SPU v Nitre

00 1 Titl.indd 21.12.2008, 21:304

S potešením som prijal k recenzii túto publikáciu, ktorá už svojím názvom dáva tušiť, že nebude tuctovou učebnicou krmovinárstva, na aké sme boli zvyknutí. Autor to napokon vo svojom predhovore vysvetľuje a po podrobnom prečítaní textu mu musím dať za pravdu, že to čo si predsavzal sa mu aj podarilo dosiahnuť. Cenné je už to, že do trávneho ekosystému zahŕňa na prvom mieste ako veľmi významnú zložku pasienky. V súčasnosti na Slovensku zaberajú väčšie plochy ako lúky. Nemenej záslužné je aj zameranie pozornosti na trávniky, ktoré v dnešnej urbanizovanej krajine majú veľké zastúpenie, a to nielen vďaka golfovým ihriskám.

Sympatické je i to, že autor k širokej charakteristike trávneho ekosystému zaradil aj prehľad historického vývoja využívaných trávnych porastov. Mnohí z príslušníkov mladej generácie sa vďaka tomu azda po prvý raz dozvedia o tom, aký bol salašnícky spôsob využívania trávnych porastov, najmä na holiach. Za cenné považujem aj to, že sú do úvodných partií knihy zaradené aj kapitoly o abiotických faktoroch prostredia. Nie každý, kto siahne po tejto knihe, bude študentom Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, aby sa o týchto záležitostiach mal možnosť dozvedieť v kurzoch príslušných oborov (pedológie, klimatológie, výživy rastlín a i.). Aj kapitola o biotických zložkách je tu namieste, lebo pod jednu strechu zhŕňa poznatky z fyziológie rastlín a botaniky, ekológie, environmentalistiky, zoológie, mikrobiológie a pod.

Oceňujem tiež to, že v kapitolách o hnojení sa nekladie dôraz na používanie vysokých dávok minerálnych hnojív, čo malo v minulosti negatívny dopad na biodiverzitu a viedlo až k ruderalizácii trávnych ekosystémov. Naopak, v kapitole o mimoprodukčných funkciách trávnych porastov sa kladie dôraz na ich rozmanitosť podľa toho, aký účel majú plniť.

V špeciálnych kapitolách na mňa dobre zapôsobil azda prvý pokus o skĺbenie lúčnej typológie s fytocenologickou klasifikáciou. Predpokladám, že po vydaní príslušného zväzku Vegetácie Slovenska, venovaného syntaxonómii trávnych ekosystémov, bude mať autor možnosť tento pokus dotiahnuť do konca.

K tomu ako aj k jeho ďalším vedeckým aktivitám mu želám veľa úspechov.

Brno, október 2008

Doc. RNDr. Vladimír Řehořek, CSc.

Ústav botaniky a zoológie Prírodovedecká fakulta

Masariková univerzita vBrne

00 1 Titl.indd 21.12.2008, 21:305

Predhovor autora

Diela na túto tému, vydané v posledných desaťročiach, zohľadňovali najmä vysokú koncentráciu chovov hospodárskych zvierat a intenzifikáciu výroby krmovín na trva-lých trávnych porastoch, s cieľom dosiahnuť maximálne úrody na všetkých plochách, dostupných pre mechanizačné prostriedky. V súčasnosti sa okrem produkčného aspektu trvalých trávnych porastov čoraz viac dostáva do popredia ich mimoprodukčný (ekolo-gický) význam. Publikácia je prvá svojho druhu, ktorá sa komplexne venuje pasienkom, lúkam, ale aj trávnikom, ktoré boli doteraz publikované samostatne. Mala by prispieť k celkovej orientácii človeka v jeho životnom prostredí, ktoré čím ďalej tým viac smeruje k ekologizácii.

Kniha prináša prehľad biologických zákonitostí a pojmov z oblasti vzťahu rastlín k vonkajšiemu životnému prostrediu na úrovni organizmov rastlín, populácií a fytocenóz, ale aj živočíchov, ich populácií a zoocenóz. Zameriava sa na floristiku, spolo-čenstvá rastlín v oblasti Karpát, využívanie a bonitáciu porastov, možnosť revitalizácie a obnovy po poškodení a uskladnenie nadzemnej fytomasy. Interdisciplinárny charakter predmetu vyžaduje štúdium základných znalostí, preto využíva poznatky zo systematic-kej botaniky, zoológie, fyziológie rastlín, chémie, mikrobiológie, geológie, pôdoznalec-tva, herbológie, ochrany rastlín, ekológie a iných disciplín. Vysvetľuje najnovšie základ-né javy, štruktúru a funkcie trávneho ekosystému, ich produktivitu a zásady hodnotenia kvality krmu pre výživu zvierat. Lúky a pasienky slúžia ako zdroj hodnotného krmu pre vysokoúžitkový, ale aj extenzívny chov zvierat. Musia zodpovedať kvalitatívnym po-žiadavkám, pretože sa dostávajú do potravového reťazca, ktorého súčasťou je aj človek. Trávniky ako súčasť trávnych agroekosystémov plnia estetické a krajinotvorné funkcie, slúžia na technické účely a skultúrnenie životného prostredia človeka.

Význam trávnych porastov v podhorských a horských regiónoch, ktoré plnia nie-len produkčnú, ale aj významné mimoprodukčné funkcie, by mal postupne narastať. Mimoprodukčné funkcie súvisia s ochranou životného prostredia, tvorbou krajiny, re-vitalizáciou druhovej diverzity, ktorá je významným stabilizačným prvkom pre krajinu. Problematika úzko súvisí aj s hospodárením s vodou pri zmene toplôt smerujúcej k otepľovaniu. Rastlinná pokrývka pôdy bráni pred vysúšaním pôdy, súvisí so zadržiava-ním vody, jej filtrovaním a ukladaním do podzemných zásob. Dynamicky sa rozvíjajúce trávnikárstvo podporuje zmierňovanie eróznych procesov na rekultivovaných pôdach v postihnutých územiach a ochranu pôdy pred znečisťovaním. Každá strata rastliny v ekosystéme ochudobňuje budúce generácie. Poškodené trávovo–bylinné ekosystémy treba preto revitalizovať, aby sa obnovili ich funkcie. Krajina má byť čo najpestrejšia a biologicky vyvážená, ale zároveň zachovaním genofondu chránená nielen pre súčas-nosť, ale aj pre nasledujúce generácie. Využívané trávne porasty nie sú len zelené, mno-hé hýria pestrými farbami kvetov od jari do jesene, prispievajú ku krajinnému obrazu a koloritu krajiny, čím podporujú estetické cítenie človeka.

00 1 Titl.indd 21.12.2008, 21:306

Verím, že táto environmentálne ladená publikácia, určená predovšetkým študentom vysokých a stredných škôl, poslúži aj pracovníkom vo výskume, v prvovýrobe, ale aj záujemcom o trávniky. Budem vďačný za ďalšie pripomienky a námety, ktoré prispejú k zlepšeniu výučby v oblasti pasienkárstva, lúkarstva a trávnikárstva. Ďakujem všetkým spolupracovníkom, ktorí sa radou a inou pomocou podieľali na spracovaní textu, ďalej prof. Ing. Františkovi Hraběmu, CSc. z Ústavu výživy zvířat a pícninářství AF MZLU Brno, prof. RNDr. Pavlovi Eliášovi, CSc. z Katedry ekológie FEŠRR SPU v Nitre, doc. RNDr. Vladimírovi Řehořkovi, CSc. z Ústavu botaniky a zoológie PřF MU v Brne a doc. Ing. Vladimírovi Petřvalskému, CSc. z Katedry environmentalistiky a zoológie FAPZ SPU v Nitre za veľmi dôkladnú recenziu knihy, konštruktívne pripomienky, pod-netné návrhy na skvalitnenie diela. Poďakovanie patrí Ing. Stiffelovi za redakčnú úpravu textu, Ing. Ivanovi Gábrišovi za grafické spracovanie, jazykovú korektúru Mgr. Kataríne Potokovej a spolupracovníkom tlačiarni Patria I. spol. s r.o. v Prievidzi za perfektnú tlač. Za nesmiernu trpezlivosť pri zostavovaní textu a obrazového materiálu sa chcem poďa-kovať celej mojej rodine, predovšetkým manželke.

Nitra, október 2008

Doc. Ing. Ján Novák, PhD.Katedra trávnych ekosystémov a kŕmnych plodín

FAPZ SPU v Nitre

00 1 Titl.indd 21.12.2008, 21:307

OBSAHÚvod 1I. TRÁVNY AGROEKOSYSTÉM 3

Funkcia a štruktúra trávneho agroekosystému 51. 1 ABIOTICKÉ FAKTORY TRÁVNEHO AGROEKOSYSTÉMU 8

Geografická poloha stanovišťa 9Edafické faktory 9

Geologický podklad 10Pôda ako prírodný zdroj 13Pôdny druh 15Pôdny typ 18Organická hmota v pôde 22Vodný režim pôd 25Živinový režim pôd 31Kvalita pôdy 34Mechanické vplyvy na pôdu 35

Orografické faktory 37Nadmorská výška 38Mikroreliéf a makroreliéf terénu 38Svahovitosť (inklinácia) 39Orientácia svahov (expozícia) 39

Klimatické faktory 40Slnečné žiarenie a svetlo 41Tepelné žiarenie a jeho vplyv na zmenu klímy 44Atmosférické zrážky, vzdušná vlhkosť a potreba vody pre rastliny 45Vzduch, vietor a veterná energia 49Koncentrácia skleníkových plynov a kyslé dažde 50

1.2 BIOTICKÉ ZLOŽKY TRÁVNEHO AGROEKOSYSTÉMU 53

Producenti v trávnom agroekosystéme 53Charakteristika, štruktúra a rozdelenie trávnych porastov vo svete 53Charakteristika, štruktúra a rozdelenie trávnych porastov na Slovensku 55Rastliny a prostredie v trávnom agroekosystéme 61Populácie trávnych porastov a ich rozširovanie 61Vnútrodruhová a medzidruhová konkurencia rastlín 65Využívané rastlinné spoločenstvá trávnych porastov 70Floristické vzťahy v trávnom poraste 75

Konzumenti v potravových (trofických) vzťahoch trávneho agroekosystému 81Konzumenti rastlinného materiálu v trávnom agroekosystéme 89

00 1 Titl.indd 21.12.2008, 21:308

Konzumenti živočíšneho materiálu v trávnom agroekosystéme 94Rozkladači v trávnom agroekosystéme 98

Energomateriálové toky v trávnom agroekosystéme 105Produkčná funkcia trávnych porastov 112

Produkčné hodnotenie nadzemnej fytomasy trávneho porastu 114Nutričná hodnota a pomery živín vo fytomase 118Živiny a ich vplyv v trávnom agroekosystéme 121Hnojenie trávnych porastov 128Priemyselné hnojivá 130Prírodné zdroje živín 132Hospodárske hnojivá 133

Ošetrovanie trávnych porastov 137Povrchová úprava trávnych porastov 137Kontrolované vypaľovanie trávnych porastov 138Kontaminácia nadzemnej fytomasy trávnych porastov 140

Využívanie trávnych porastov 141Využívanie fytomasy pre výživu zvierat 141Využívanie fytomasy vo fytoenergetike 146

Zaburinenosť a synantropizácia trávnych porastov 149Prah škodlivosti rastlinných druhov v trávnom poraste 156Rozdelenie burinových druhov v trávnom poraste 157Príčiny zaburinenosti a degradácie trávnych porastov 172Regulácia zaburinenosti trávnych porastov 176

Revitalizácia a obnova trávneho porastu 184Riadenie procesov a stabilita v trávnom agroekosystéme 184Revitalizácia trávnych porastov v poľnohospodárskej krajine 185Prísev a zakladanie nového trávneho porastu 186Sejba naširoko do čiastočne narušenej mačiny 198Radikálna obnova a zatrávňovanie ornej pôdy 199Samozatrávňovanie 200

Mimoprodukčné funkcie trávnych porastov 202Biodiverzita a genofond trávnych porastov 217Sukcesia 223Stabilita trávneho agroekosystému 236Krajinné prvky v štruktúre krajiny 246

Ochrana biotopov trávnych porastov 264Ochrana trávnych porastov v CHKO, prírodných rezerváciách a NP 264Ochrana trávnych porastov na zamokrených stanovištiach 273Ochrana horských stanovíšť s kvetnatými, trávovo–bylinnými porastmi 278

00 1 Titl.indd 21.12.2008, 21:309

Ochrana živočíchov v trávnom poraste 281Trávne porasty v trvalo udržateľnom rozvoji (TUR) 289Uplatňovanie agroenvironmentálnych opatrení 293Ekologická obnova introdukciou autochtónnych druhov 296

1.3 HISTORICKÝ VÝVOJ VYUŽÍVANÝCH PASIENKOV, LÚK A TRÁVNIKOV 301Historický vývoj a podmienky hospodárenia na pasienkoch a lúkach 301Dobytkárstvo a salašníctvo v Karpatoch 318Historický vývoj trávnikov 329

II. PASIENKY 3332.1 SPOLOČENSTVÁ PASIENKOVÝCH PORASTOV 337

Extenzívne pasienky na vlhších (mezohygrických) stanovištiach 338Žírne pasienky na čerstvých (mezických) stanovištiach 340Pasienky v podhorských a horských oblastiach na chudobných stanovištiach 341Ruderálne pasienkové spoločenstvá 344Vysokohorské hôľne pasienky 345Trávy a byliny v pasienkových porastoch 346

2.2 KVALITA A BONITÁCIA NADZEMNEJ FYTOMASY TRÁVNEHO PORASTU 363Kvalita nadzemnej fytomasy trávneho porastu na základe chemických analýz 366Bonitácia trávnych porastov na základe floristického zloženia 367

2.3 PASTVA AKO ZÁKLADNÝ SPÔSOB VYUŽÍVANIA PASIENKOV 375Vplyv pasenia na trávny agroekosystém 382

2.4 PASENIE JEDNOTLIVÝCH KATEGÓRIÍ ZVIERAT 3882.5 SYSTÉMY PASENIA 404

Extenzívne spôsoby pasenia 406Polointenzívne a intenzívne spôsoby pasenia 407Celoročný chov zvierat a zveri na pasienkoch 418Pasienky pre kone 425

2.6 STAROSTLIVOSŤ O PASIENKY 429Hnojenie pasienkov 429Ošetrovanie pasienkových porastov 430Regulácia zaburinenosti pasienkových porastov 432Výskyt parazitov na pasienkoch 434

III. LÚKY 4373.1 SPOLOČENSTVÁ LÚČNYCH PORASTOV 438

Lúky na polozamokrených až mokrých stanovištiach 438Lúčne porasty na polosuchých (mezoxerických) stanovištiach 445Lúky na čerstvých (mezických) stanovištiach 446Subalpínske a alpínske lúky 450Hodnotné druhy rastlín v porastoch lúk 461

00 1 Titl.indd 21.12.2008, 21:3010

3.2 FAUNA LÚK 4623.3 PRATOTECHNIKA 465

Zakladanie lúčnych porastov 465Hnojenie lúčnych porastov 466Kosenie ako základný spôsob využívania lúk 468

3.4 PRODUKCIA NADZEMNEJ FYTOMASY LÚČNYCH PORASTOV 4723.5 ZBER A KONZERVOVANIE NADZEMNEJ FYTOMASY 475

Konzervovanie sušením 475Uskladnenie sena 477

Konzervovanie trávneho porastu silážovaním 481Silážovateľnosť nadzemnej fytomasy trávneho porastu 481Uskladnenie siláže 486

IV. TRÁVNIKY 4914.1 TRÁVNIK A JEHO VÝZNAM 4924.2 TRÁVNIK AKO KOMPOZIČNÝ PRVOK 4954.3 NOVÝ POHĽAD NA TRÁVNIKY 5004.4 TRÁVNIKOVÉ SPOLOČENSTVÁ 501

Trávniky na suchých (xerických) a polosuchých (mezoxerických) stanovištiach 502Trávniky na zošľapovaných stanovištiach 504Trávniky na čerstvých (mezických) stanovištiach 505Nízkosteblové trávniky v podhorských až subalpínskych oblastiach 507

4.5 ROZDELENIE TRÁVNIKOV 5104.6 VLASTNOSTI TRÁVNIKOVÝCH DRUHOV 5124.7 TRÁVNIKOVÉ MIEŠANKY 518

Trávy v trávnikových miešankách 518Leguminózy v trávnikových miešankách 524Ostatné byliny v trávnikových miešankách 526

4.8 ZAKLADANIE TRÁVNIKOV 531Predsejbová príprava pred zakladaním trávnikov 531

Spôsoby zakladania trávnikov 536Zakladanie trávnika výsevom 536Zakladanie trávnika hydroosevom 536Zakladanie trávnika mačinovaním 537Zakladanie trávnika na vegetačných prefabrikátoch 538Zakladanie pomocou vegetatívnych výhonkov 538Ekologická obnova trávnikov 538

Trávniky v ekologickom a low–input systéme 5444.9 STAROSTLIVOSŤ O TRÁVNIKY 545

Výživa a hnojenie trávnika 545

00 1 Titl.indd 21.12.2008, 21:3011

Ošetrovanie trávnikov (caespestechnika) 546Kosenie (defoliácia) 546Zavlažovanie 550Prevzdušnenie (aerifikácia) 551Aplikácia sypkého materiálu (top dressing) 552Prerezávanie, prečesávanie (vertikutácia) 553Ošetrenie trávnika pred zimným obdobím a na jar 554Vyrovnávanie nerovností mikroreliéfu trávnika a valcovanie 554Regenerácia poškodeného trávnika prísevom 555

Buriny v trávniku a ich regulácia 557Regulácia zaburinenosti – preventívne opatrenia 562Mechanická regulácia zaburinenosti 563Chemická regulácia zaburinenosti 564Machy v trávniku a ich regulácia 565Regulácia neželaných tráv 566

Choroby a škodcovia v trávniku a ich regulácia 5674.10 ÚČELOVÉ TRÁVNIKY 571

Športové trávniky 571Futbalové trávniky 572Golfové trávniky 575Trávniky na lyžiarských zjazdovkách 582Trávniky dostihových dráh a parkúrov 586Trávniky na športových letiskách 589

Reprezentačné a okrasné trávniky 589Úžitkové a rekreačné trávniky 590

Parkové, záhradné a sídliskové trávniky 590Krajinné trávniky 595

Kvetnatá horská lúka s prevahou kvitnúcich bylín 596Voňavé a liečivé trávniky 605Komunikačné trávniky 608Trávniky v medziradoch ovocných sadov a vinihradov 610

Biotechnické trávniky 612Trávniky brehov vodných stavieb 614Trávniky na vegetačných prefabrikátoch 617Strešné trávniky a ozelenenie striech 618

5. PRÍLOHY 635Ekologické hodnoty najčastejšie sa vyskytujúcich rastlinných druhov v TP 636Terminologický slovník 658

6. ZOZNAM POUŹITEJ LITERATÚRY 680

00 1 Titl.indd 21.12.2008, 21:3012

ÚvodČlovek bol v priebehu histórie vždy úzko spojený s prírodou. Od začiatku minulé-

ho storočia sa ľudská spoločnosť čoraz viac odkláňa od bezprostredného kontaktu s ňou. Človek, pôvodne nomád, je v posledných desaťročiach v dôsledku najmodernejších vý-dobytkov techniky a počítačov nútený žiť usedavejším spôsobom života. Priam pudovo sa však vracia späť do prírody, pretože existencia bez nej by jeho život nenapĺňala. Má dokonca vnútornú potrebu vlastniť aj doma kus živej prírody. Vo voľnom čase hľadá prostredie pre oddych, zotavenie, šport a rekreáciu. Do popredia sa preto dostávajú aj ekosystémy trávovo-bylinné, najmä pre ich upokojujúcu, sviežu zelenú farbu v otvore-nej krajine.

Krajina s vegetáciou je pri vizuálnom vnímaní súčasťou geosystému Zeme. Krajin-ná pokrývka (land cover) predstavuje vrchnú vrstvu zemského povrchu. Trávne porasty pokrývajú približne pätinu súše a sú výsledkom prírodného vývoja alebo podmienené činnosťou človeka. Udržujú sa pravidelným využívaním. Po lesných spoločenstvách tvoria plošne najrozšírenejšiu vegetáciu planéty. V zložitých geograficko-ekologických podmienkach strednej Európy vytvárajú svojou pokryvnosťou a objemom nadzemnej fytomasy najväčšiu časť nášho životného prostredia. Vyskytujú sa v rôznych prírodných podmienkach, na zamokrených až extrémne suchých stanovištiach, silikátových podlo-žiach až vápencoch a siahajú od najnižších polôh až do hôľneho a alpínskeho pásma. Prevažná časť sa nachádza v podhorských a horských regiónoch. Zároveň predstavujú najvyššiu rozmanitosť druhov a rastlinných spoločenstiev. Poľnohospodársky využíva-ná krajina s trávnymi porastmi je našou živiteľkou, výsledkom hospodárenia generácií našich predkov, kolískou našej kultúry, významnou súčasťou prírodného dedičstva a zá-roveň obrazom nášho postoja k životu.

V stredoeurópskych podmienkach mierneho pásma, v oblasti Karpát, sú trávne porasty (trvalé, kultivované dočasné a umelé) poľnohospodársky využívané na pasenie hospodárskych zvierat (pasienky), na kosenie (lúky) a na technické účely (trávniky). Všetky sú závislé na neobnoviteľnom prírodnom zdroji krajiny – na pôde (pôdnom ve-getačnom substráte), ktorej produkčná schopnosť je životnou podmienkou existencie a kvality porastov. Stáročia trvajúcou poľnohospodárskou činnosťou človeka sa vytvorili mnohé veľmi cenné stanovištia s druhotnými rastlinnými spoločenstvami. Ich prevaha v krajine vedie k relatívne vyššej ekologickej stabilite, ktorá vytvára priaznivejšie pod-mienky pre rozmanitosť druhov a ich populácií v spoločenstvách rastlín a živočíchov a trvalo udržateľný rozvoj.

Trávne porasty, zastúpené pestrou a bohatou flórou, tvoria v ekosystéme najdôle-žitejší obnoviteľný zdroj potravy v potravovom reťazci hospodárskych zvierat, lesnej zveri, ostatných živočíchov, mikroorganizmov a zároveň aj človeka. Majú polyfunkčný charakter, okrem produkčných poskytujú široké spektrum mimoprodukčných funkcií, ktoré umožňujú príjemný a zdravý život. V koncepcii trvalo udržateľného rozvoja tráv-nych ekosystémov má veľmi dôležitú úlohu ekologický prístup, ktorý je úzko spojený s prístupom sociálnym a ekonomickým.

1

00 1 Titl.indd 21.12.2008, 21:3013

Ľudia vynaložili v minulosti mnoho námahy na vytvorenie kultúrnych pasienko-vých alebo lúčnych porastov. Plochy s trvácou mačinou sa cenili dokonca viac ako orná pôda. Hodnotné trávne porasty, podobne ako lesné ekosystémy, sú naším dedičstvom a s rovnakou vážnosťou sa dedia z pokolenia na pokolenie. Ich význam bude stúpať, pretože zatrávňovaním ornej pôdy na svahoch ich percentuálny podiel na poľnohospo-dárskej pôde neustále narastá. Pri tvorbe produkčných trávnych porastov sa v minulosti zlikvidovali mnohé cenné biotopy so vzácnymi druhmi rastlín a živočíchov. Bolo to spôsobené nepremyslenými melioráciami, rekultiváciami, rozorávaním aluviálnych trávnych porastov a ich premenou na intenzívne využívanú poľnohospodársku pôdu, ale aj vyššími dávkami priemyselných, príp. organických hnojív. Vytratila sa nielen pestrosť porastov, ale ustúpili aj mnohé rastlinné druhy, napr. orchidey, ale aj mnohé citlivé dru-hy, ktoré sú ukazovateľmi zdravého životného prostredia.

Trávniky, aj keď sa pestujú na poľnohospodárskej pôde, nie sú určené na produkč-né, ale na technické účely. Potreba zakladať trávniky vzrastá so zväčšovaním sa priesto-ru zastavaného územia a záujmom zazeleňovať prázdne plochy aj na strechách. Aj keď nemáme takú dlhodobú tradíciu trávnikárstva ako napr. Anglicko, s pokrokom v tejto oblasti sa po roku 1990 stretávame na každom kroku. Počíta sa s výstavbou nových golfových ihrísk aj na prenajatých neúrodných pôdach, ktoré sa využívajú na poľno-hospodárske účely. Plnia predovšetkým mimoprodukčné funkcie, patria k významným krajinotvorným prvkom, spojivovým článkom z biologického a architektonického hľa-diska. Sú neodlučiteľnou súčasťou našich miest a dedín, ako aj životného prostredia a krajiny okolo nás. Svojou jednoduchou líniou zmäkčujú priestor, dotvárajú ráz krajiny a podieľajú sa na krajinotvorbe, ozdravení a ochrane životného prostredia, z estetického hľadiska spríjemňujú kultúru bývania a pobyt v turisticky atraktívnych regiónoch a na športových plochách. Trávniky sú jedným z biotických, kompozičných, sadovníckych polyfunkčných prvkov záhradnej a krajinnej architektonickej tvorby, preto prispievajú k zlepšeniu vizuálneho vzhľadu krajiny.

2

00 1 Titl.indd 21.12.2008, 21:3014