ČASOPIS DETÍ REEDUKAČNÉHO CENTRA ČERENČANY

OBSAH

1. Naši noví kamaráti

2. Športové hry dievčat

3. Športové hry chlapcov

4. Ako strávili športové hry nešportovci

5. OČAP

6. Moji deviataci

7. Jedno veľké ďakujem

8. Posledné slová, vyznania, odkazy...naša rozlúčka

9. Náš úspech v kreslení

10. Z každého rožku trošku

Volám sa Dárius Váradi, bývam v Katarínskej Hute. Prišiel som

sem, lebo som sa bil, kradol v obchode aj

v škole. Ukradol som peniaze a

sladkosti. Prišiel som sem, aby som

sa polepšil. Môj obľúbený šport je

futbal, mám rád tanec, teraz sa

venujem parkúru. Môj najlepší

kamarát je Maťo Zeman a Miško

Konček . Teraz som na 5. VS.

Chodím do 8. triedy základnej školy.

Obľubujem pizzu, hamburger a bagetu.

Nie je to tu zlé ale ani dobré. Až tu si človek uvedomí, čo všetko

sme urobili. Na 5. VS sú títo chlapci: Erik, Viktor, Peťo, Mário,

Zdeno a Gabo. Našiel som si tu aj dievča: Vivien Ferkovú. Na

Deň detí sme mali diskotéku, tancovali sme, zabávali sme sa,

spievali, hrali metlový tanec. Naučil som sa tu veľa nových vecí,

ktoré som nevedel. Najlepší zážitok bol, keď som našiel

štvorlístky a päťlístky. Dosť rýchlo som si zvykol. Nie je to tu

celkom zlé. Radím Vám, aj keď je Vám smutno, robte to, čo

máte a nie to, čo je zlé.

Ja sa volám Denis Bartoš, som z Lučenca.

Mám 15 rokov a som tu za záškoláctvo.

Prišiel som k vám 12.6. a hneď na druhý

deň som s mojim menším bratom ušiel, lebo

mi chýba rodina. No uvedomil som si, že

takéto veci robiť nemám, lebo takto sa

domov nedostanem. Chcel by som sa za svoj

útek ospravedlniť, prepáčte.

Volám sa Adrián Bartoš, mám 13 rokov

a pochádzam z Lučenca. Podobne ako môj

brat, aj ja som tu preto, lebo som nechodil

do školy. Nechcelo sa mi. Moje koníčky sú

posilňovanie, futbal. Dúfam, že sa odtiaľto

dostanem čo najskôr a budem robiť všetko

preto, aby to tak bolo.

Volám sa Anton Žiga, mám 11 rokov

a som tu preto, lebo som robil zle,

nechodil som do školy. Aj som kradol

Ale som rád, že som tu, lebo tu sa

naučím všetko, čítať, písať a podobne.

Mám tu aj dobrých kamarátov, Erika,

Silvestera, Maťa Žilinského.

XXXXII. ročník

Celoslovenských športových hier dievčat Reedukačných centier a

Diagnostických centier Slovenska

V dňoch 28.-30.5.2017 sa v Reedukačnom centre Čerenčany konali športové hry v

kategórií žiačok a dorasteniek. Hier sa zúčastnili Reedukačné centrá a

Diagnostické centrá, konkrétne RC Trstín, RC Bačkov, RC Čerenčany, RC Zlaté

Moravce, RC Spišský Hrhov, DgC Lietavská Lúčka. Súťažiace súťažili v

atletických a kolektívnych športoch. V súťaži žiačok a dorasteniek sa súťažilo v

behu na 60 m,800 m, v štafete 4x60 m, v skoku do diaľky, v skoku do výšky, v

stolnom tenise. V kolektívnych športoch si dievčatá zmerali svoje sily v hádzanej

a vo volejbale. Môžeme konštatovať, že všetky súťažiace sa snažili a podali

dobré športové výkony. Nakoniec sa vyhodnotili súťaže v jednotlivých

kategóriách a celkový víťaz v kategórií žiačok a dorasteniek. Atletické disciplíny

vyhrali v kategórii dorasteniek súťažiace z RC Zlaté Moravce a v kategórii

žiačok dievčatá z RC Čerenčany. Celkovým víťazom v kategórii dorasteniek sa

stali dievčatá zo Spišského Hrhova a v kategórií žiačok si pohár odniesli Zlaté

Moravce. Dievčatá boli ocenené medailami, pohármi, množstvom cien, no najmä

dobrým pocitom z vlastných úspechov. Ceny do súťaží venovali sponzori, za čo

im ďakujeme. Celoslovenské športové hry opäť splnili svoj hlavný cieľ - priniesť

deťom, ktoré sa z rôznych príčin dostali v živote na šikmú plochu pocit radosti a

šťastia.

Ondrej Václavik

Nikdy som toľko

nešportovala ako tu,

v RC. Začalo sa to loptovými hrami, pretože od

decembra sme hrávali len a len volejbal.

Nacvičovali sme hlavne podanie a príjem, čo mne

veľmi nešlo. Pretože sme hrávali pravidelne každý

týždeň, tak 0ma to začalo veľmi baviť. V marci

vychovávatelia začali vyberať dievčatá na

športové hry a veru nám dávali poriadne zabrať,

robili sme všelijaké posilňovacie cviky, ale vždy som sa najviac tešila na volejbal.

Začiatkom mája nám už určili ,že ktorá z nás bude mať akú disciplínu a tej sme sa

venovali viacej. Škoda, že som málo trénovala stolný tenis, pretože som skončila na

4.mieste a mohla som byť podľa mňa aj lepšia. Na športové hry sme sa s dievčatami

veľmi tešili, ale pondelok nám už nebolo všetko jedno, hlavne keď sme nastúpili na

antuku. Hneď ráno sa zranila Dženifera, takže na štafetu určili mňa a ja som vôbec

neverila, že to so mnou dáme. Dali sme to veľmi dobre a skončili sme na 1. mieste. Boli

sme veľmi šťastné. Volejbal sme tiež dali, ale tam nám strašne chýbala Dženifera.

Napriek tomu sme skončili na 3.mieste, čo je tiež celkom dobre. Chcela by som sa

poďakovať p. Chodúrovej a p. Szajkovi za to, že nás celý ten čas trénovali, lebo bez nich

by sme to takto dobre nedali!!!! A kto ešte pomohol? Predsa náš milý Kudlo resp. p.

Kudlík. Ď A K U J E M E

Ivona Némethová

...tak sme sa pripravovali na

športové hry, že sme boli

každý večer poriadne

unavené. Strašne som sa

bála ako to dopadne. Stále

sme trénovali volejbal a zo

začiatku nám to nešlo, ale pomocou p.Szajka a p. Chodúrovej sme to zvládli.

Naučili nás, že aj keď budeme prehrávať, tak sa nemáme vzdávať a máme

bojovať a pomáhať si, podporovať sa navzájom. Som rada, že som sa mohla

zúčastniť športových hier, pretože to bola nielen drina, ale aj veľká zábava.

Najviac ma asi potešilo 1. miesto za štafetu, ale aj to ,že sme sa s babami

neustále podporovali, nehádali sme sa a všetko sme brali s úsmevom. Naši

vychovávatelia nám celý čas hovorili, aby sme bojovali, ale hlavné je, aby sme to

chceli aj my a zabávali sa pri tom. Ďakujem p. Kudlíkovi, že aj keď mal na starosti

chlapcov, keď mohol, tak prišiel a podporil nás. Ďakujem p.Chodúrovej a p.

Szajkovi, že mali pevné nervy a vydržali to s nami až do konca.

Kasandra Kapurová

Tak ako prešli športové hry?

Tak prvý deň sme sa

sťahovali na 7. VS, a tým

pádom sme boli športovkyne

a nešportovkyne. Moc som sa

tešila, na izbe som bola s Ivonou. Iné reedukačky mali dôjsť o nejakej 16-tej

hodine, dovtedy nám pani Chodúrová dala veci, v čom budeme športovať. S vecami

sme boli spokojné, nesťažovali sme sa, no keď dievčatá prišli, tak sme sa boli

zatiaľ ubytovať. Potom sme išli na večeru, po nej sa začal ping pong, ktorého sa

zúčastnili Kassa, Ivona a Jenny. Ale hrali iba Kassa a Ivona, neviem prečo nie

Jenny. Musím povedať, že to strašne dlho trvalo, asi do desiatej. Ale v pohode,

Ivona mala 4. miesto. No prišiel pondelok, atletika. S babami sme si dali

rozcvičku. A mohli sme si vyskúšať niektoré disciplíny. A čo by to bolo za akciu

bez zranenia? Jenny si vytkla členok, boli sme sklamané a báli sme sa, že je

všetko prehraté. Kassandra išla za Jenny beh na 60 m a ja 800 m. Bola som piata,

predposledná, hlavne,

že nie posledná. Druhá

disciplína bol skok do

diaľky, na ktorej sme

sa zúčastnili Róza,

Saša a ja. Prvý skok

som skočila 3.45m,

druhý 3.30m, ale postúpila som, takže som skákala tretí skok. A ten ma

zachránil, 3.54m. Skončila som zo 14 báb na treťom mieste. Róza bola druhá a

Saša prvá! Takže sme Čerenčany obsadili prvé tri miesta. Hrali sme aj volejbal,

som rada, pretože máme tretie miesto. Čo sme sa sťažovali, že ideme von, tak

nakoniec som rada. Róza vyhrala asi päť medailí a jeden pohár. Pyšná som na tú

Dori moju. Ďakujem vychovávateľom, že nás pripravovali a aj športovkyniam za

nový zážitok.

Veronika Heráková

Športové hry sa začali v

nedeľu 29.5. Po obede

sa k nám nasťahovali

baby zo 6. VS,

športovkyne sme boli

spolu. Potom sme už iba

čakali, kedy prídu

dievčatá zo všetkých

ústavov – boli u nás Zlaté Moravce, Trstín, Spišský Hrhov, Bačkov...,

atď. Bolo ich veľa, najviac som sa tešila na Zlaté Moravce, lebo prišla

kamarátka. Som rada, že som mohla s ňou byť. Keď všetci prišli, chvíľu

trvalo, kým sa vybalili – potom večer sa hral pingpong. Na druhý deň

sme mali atletiku, keď sa skončila, hrali sme volejbal. Hrali sme 4

zápasy a nakoniec sme skončili tretí. O tretie miesto sme hrali s

Trstínom, vyhrali sme a veľmi sme sa tešili ako to dopadlo. Potom

večer sme mali diskotéku, zatancovali sme si, bolo dobre. Posledný deň

sme mali hrať hádzanú, hrala som iba jeden zápas, potom ma

vystriedala Róza. Celkovo sme skončili na druhom mieste, ale všetky

ústavy boli v niečom dobré a vyhrali niečo. Poďakovať by som chcela

pani Chodúrovej, pánovi Szajkovi a pani Fazekašovej, že nás na to

pripravovali.

Karolína Farkašová

Športové hry sa začali v nedeľu 29. mája. My športovci sme sa presťahovali

na 7. VS. V nedeľu prišli dievčatá zo Zlatých Moraviec, Trstína,

Spišského Hrhova, Bačkova a Lietavskej Lúčky. Začalo to tým, že sme sa

zoradili do radov a pán riaditeľ nám spravil príhovor. O 18.00 sa začal hrať

pingpong. Na druhý deň ráno bola atletika, ja som skákala do diaľky a

vrhala guľou. Skok do diaľky som vyhrala, druhá bola Róza a tretia

Veronika. Dievčatá vyhrali aj štafetu. Keď sa skončila atletika, hrali sme

volejbal, hrali sme 4 zápasy. Dva sme vyhrali a dva prehrali. Nakoniec sme

skončili tretí, tak to ma potešilo. Potom večer sme mali diskotéku. Tam bolo

veľmi dobre. Na druhý deň sme mali hádzanú, hrali sme iba dva zápasy.

Prvý sme prehrali a druhý remizovali. Veľmi sa mi páčilo, že sme celkovo

vyhrali druhé miesto. A páčilo sa mi aj to, že všetky RC a DC niečo vyhrali.

Chcela by som poďakovať pánovi Szajkovi, pani Chodúrovej, pani Fazekašovej

a pánovi Kleinovi, že nás

pripravovali na športové

hry.

Alexandra Majzlanová

V dňoch 4.-5.-6. júna sa uskutočnili športové hry

chlapcov v Bačkove.

Na tieto hry prebiehala príprava už niekoľko mesiacov, a to sa aj odzrkadlilo.

Na hry sa dostali : Silvester Lacko, Michal Rigo, Viktor Kiss, Erik Špaňo, Kálman

Dome, Mário Tokoly, Patrik Racek a posledný ale veľmi dôležitý článok výpravy-

Jano Krištof ako náš asistent.

Chlapci boli veľmi nabudení už cestou a aj preto nám prebehla veľmi rýchlo aj

napriek viacerým prestupovaniam.

Hneď po príchode sme začali stolným tenisom, kde sme si zastali miesta, na

ktoré pravdepodobne aj patríme , Erik skončil 4ty a spolu s Kalmanom v

družstvách na 5. mieste.

Druhý deň sa niesol v znamení atletiky a končil nohejbalom. Na atletické

disciplíny bola príprava zameraná a každý vedel presne čo bude robiť . Majo nám

hneď urobil radosť, keď na 60metrov šprint skončil na krásnom 2. mieste a tým

nabudil celé družstvo , ktoré mimochodom držalo celý čas spolu, čo si všimli aj

ostatní a dávali našich chlapcov za príklad súdržnosti. Naše ďalšie úspechy prišli

hneď po ďalších disciplínach, kedy opäť Majo vo vrhu guľou potvrdil to, čo mal

natrénované a vyhral. Paťo ho doplnil a len 1 cm ho delil od tretieho miesta.

V skoku do diaľky si Kálman a Silvester vystáli to, čo sa im darilo aj v príprave,

umiestniť sa nám však nepodarilo.

Štafeta bola pre nás smola, kedy sme si nechali zobrať 3. miesto ale určite sme

nesklamali aj napriek zlej odovzdávke a 4. miesto prinieslo body.

800 metrov sa prejavila ako veľmi ťažká disciplína a nakoľko my sme utekáčov

nemali so sebou, prechladnutý Silvo skončil na 5. mieste , ktoré opäť prinieslo

nejaké body a Mišo bojoval ako sme u nebo zvyknutí.

Do skoku do výšky sme vkladali naše nádeje , keďže sme si verili po minulom

roku. Paťo ako víťaz bol pripravený a Erik , ktorý skákal výborne potvrdili všetko

a s prehľadom vyhrali. Koniec už bol exhibícia v našom podaní, kedy Erik skončil

prvý a Paťo druhý.

Veľmi dobre sa nám odchádzalo na obed a plní očakávania sme sa tešili na

nohejbal.

Nohejbal bol síce nervák prvej triedy ale Viktor, Kálman, Silvester a tiež Erik

urobili čo sa dalo a skočili sme na super 3. mieste.

Večer a deň sme zakončili vystúpením Maja a jeho promotéra Viktora, ktorý to

pred všetkým roztočili a zaujali nielen deti, a to v dobrom slova zmysle,

pesničkami, ktoré Majo s prehľadom odrapoval. Naším posledným vystúpením mal

byt futbalový turnaj, aj keď my s pánom Zacharom sme vedeli, že bodovo sme už

neohroziteľní ,chlapcov sme vyburcovali a dostali sme sa do finále, kde sme len na

penalty prehrali. Všetko potom už malo rýchly spád, nakoľko pre dážď bolo

niekoľko zápasov presunutých do haly a aj vyhlásenie bolo rýchlejšie a my sa

ponáhľali na autobus.

Chalani si celé Hry užili a cestou domov vo vlaku v dobrej nálade pokračovali.

Myslím , že sme podali dobrý výkon, za ktorý sa nemusíme hanbiť a tiež správanie

chlapcov bolo na úrovni.

Ujo Majo Kudlík

Phúú. Tak to bolo niečo. Prvý deň aj trochu nuda ale tak

to už býva všade. No a prvá noc bola otrasná. Skoro celú

noc som nevedel zaspať, ani ja ani Erik.

Dakedy ráno o tretej sme zaspali ale

aj ostatní boli dlho hore, pretože

spať na karimatke na zemi a prikryť

sa spacákom sú podľa mňa priority na

dobrý spánok. Druhé ráno nás zobudil

Mišo Rigo a Jano Krištof o pol

šiestej, tak ma z nich skoro vystrelo.

Ráno sme si išli s chalanmi zabehať,

dali sme si rozcvičku, ešte jedno kolečko a išli sme na izbu do sprchy. Potom na

raňajky, jedlo bolo fajnučké, kuchárky príjemné nežné dámy. Potom sme si s ujom

Majom a pánom Zacharom

povedali organizačné pokyny a

išli sme do autobusu. Atletika sa

nekonala priamo v Bačkove ale v

nejakom malom mestečku pri

Bačkove. Ako prvé sme museli

behať 60tku. Myslel som, že

dopadnem piaty, ale skončil som

druhý za 7,80. Potom sa naraz

vrhalo guľou a skákalo do diaľky.

Vo vrhu guľou som skončil na 1.

mieste a pán riaditeľ mi za to kúpil pizzu, lebo sme sa stavili, že budem mať prvé

miesto. Takže ďakujem za pizzu, pán riaditeľ. Potom sa išlo skákať do výšky, kde

naši excelovali a Erik Špaňo vyhral 1.

miesto, čo každého šokovalo, pretože celý

čas mal problémy s menšími latkami, ale

najväčšiu skočil bez problémov. A Paťovi

sa nedalo a už nepreskočil. Štafetu Erik

pokazil, bo si myslel, že máme náskok.

Nohejbal 3. miesto, futbal 2. miesto a aj

celkovo sme boli druhý. Chcem sa v mene všetkých poďakovať ujovi Majkovi,

pánovi Zacharovi a aj pánovi riaditeľovi, že s nami trénovali a na športových

hrách nás povzbudzovali psychicky. Takže veľká vďaka.

Mário Tököly

V nedeľu (4.6.) sme ráno

vstali a nevedeli sme sa

dočkať. Potom sme si urobili

hygienu a šli sme na raňajky.

Po raňajkách prišiel pre nás

pán Zachar a ujo Majko.

Rozlúčili sme sa s chlapcami a

išli sme na vlakovú stanicu. Najprv sme išli vlakom do Jesenského a odtiaľ do

Košíc. V Košiciach sme museli čakať na autobus do Dargova a odtiaľ nás prišla

vyzdvihnúť pani riaditeľka RC Bačkov. Po príchode bolo zahájenie ŠH a začala

prvá disciplína - stolný tenis. Zúčastnili sa ho Erik a Kálman. Celkom sa chlapcom

darilo, len mali menší skrat a uhrali to na štvrté miesto. Na druhý deň sme išli

robiť atletiku. Atletika bola super, lebo sa tam chlapcom viac darilo. Majo vyhral

2. miesto za beh na 60 metrov a 1. miesto vo vrhu guľou. Erik vyhral 1. miesto za

skok do výšky a Paťo 2. miesto v

tej istej disciplíne. V nohejbale

sme získali 3. miesto . Futbal sme

hrali vynikajúco, dostali sme sa až

do finále, kde som dostal 2 góly a

jednu penaltu som chytil. Mrzelo

ma, že som nedostal sošku

najlepšieho brankára. Tak to je asi

všetko k tomu. Ale chcem sa ešte poďakovať chlapcom, ktorí podali výkon ako sa

patrí a dúfam, že pán Horváth je potešený. Hlavne sa ale chcem poďakovať

PÁNOVI ZACHAROVI A UJOVI MAJKOVI. ĎAKUJEM

Viktor Manuel Kiss

Cez športové hry tu bolo strašne veľa dievčat z

iných ústavov, a tak sme s triednym učiteľom išli na

školský výlet. Naša trieda 9.A. S pánom Černeckým

sme sa dohodli, že chceme ísť na výlet do Múzea a

keďže bolo teplo, stihli by sme sa schladiť aj na

Kurinci, trošku si zaplávať. V múzeu sme videli rôzne

veci, fajky, zbrane, kosti, vypchaté zvieratá, obrazy

a aj sarkofág s múmiou. Ale najviac zo všetkého bol

pre mňa jeden nádherný obraz. Bol na ňom nakreslený

tanec smrti, ale malo to takú divnú myšlienku a

fascinovalo ma to. Dokonca aj Lagabanossovi (Erikovi

Špaňovi) sa páčil a skúšali sme ten tanec zatancovať. Ja

som bol smrtka a on ten človek. A potom sme si to

vymenili. Dokonca tam boli vystavené aj naše výkresy, čo

sme kreslili na Romano dživiphen a aj ja som si našiel

svoj výkres. Sprievodcu

nám robil pán Černecký a

všetko nám vysvetľoval, takže vďaka Vám. Potom

sme išli na zmrzlinu a odtiaľ na Kurinec. A keď

sme išli naspäť na vlak do Čerenčian, stretli sme

pani sociálnu, ktorá nám kúpila papať. Takže veľké

ďakujem aj pani sociálnej. Som rád, že som strávil

jeden deň takto. Mário Tököly

Dňa 30. mája sme boli

s pani Porubiakovou v

Rimavskej Sobote. Pri

autobusovej zástavke

sme stretli pani

Lepišovú a 8.A.

Plánovali, kam pôjdu na

ďalší deň a pani

Lepišová sa ich pýtala,

či chcú ísť k nej na chatu. Potom sa opýtala aj nás, našej triedy, nás, či chceme

ísť s nimi. Všetci chceli ísť, okrem mňa. Ja som nechcel ísť a som trucoval. Ale

prišiel deň, keď sme mali ísť, ja som chcel ísť s pánom Gregorcom niekam inam.

Ale on ma nechcel zobrať, lebo som mal poranené tri prsty. Tak som nemal inú

možnosť, len ísť s pani Lepišovou a pani Porubiakovou na ten Skálnik. Tak sme išli

po raňajkách. Cestovali sme asi 10 minút, dorazili sme a sme museli pripraviť

drevo na opekačku. Všetci si opekali len ja nie, lebo mi opekal Mišo, ale mi veľmi

pripiekol špekačku. Nakoniec som oľutoval, že som nechcel najskôr ísť. Bolo tam

super. Za tento výlet musím poďakovať pani Lepišovej a pani Porubiakovej.

Ďakujem Vám.

Ján Krištof

Bolo to zrána a išli sme ku pani Lepišovej na chatu. No a tam sme opekali

špekačky, veľmi sme chceli plávať. No do rybníka sme nešli preto, lebo bola

studená voda. Potom som strávil pri rybníku dve hodiny a chytal som vážky. Potom

sme išli naspäť a stihli sme aj športové hry. Chcel by som pani učiteľke

poďakovať za výlet. Potom sme stihli aj nákupy. Teda bol to môj najlepší deň.

Tento školský rok je dobrý.

Mišo Konček

Tento príbeh sa na môj veru stal. Bolo to hneď ráno, čo dievčatá išli na športové

hry. A my 5.-6.ročník a 8. ročník sme išli s pani Lepišovou a pani Porubiakovou na

Skálnik. Prišli sme na chatu a pani Lepišovej som pomáhal upratovať. Nejako

o 10. hodine sme išli opekať špekačky. Opekal som si 2 špekačky. Potom sme išli

na vychádzku s pani Porubiakovou, potom som pomohol pani Lepišovej s

poriadkom. Nakoniec sme nastúpili do auta a čakali na pani Lepišovú, lebo

nevedela zamknúť bránu. Tak jej pribehol Paťo na pomoc, ale skončil aj

s kľučkou v jarku pred domom. Zachránil ich nakoniec Kálman, ktorému sa to

podarilo. Erik Bazala

Dňa 6.6.2017 sa uskutočnilo branné cvičenie

- teraz ho nazývajú Očap. Ráno po raňajkách prišli pani učiteľky a páni

učitelia do jedálne a prevzali si nás podľa tried. Pani zástupkyňa Sivoková

nám vysvetlila, čo nás všetkých v ten deň čaká. Mali sme v ten deň viac

disciplín. Prvú disciplínu sme mali s pani

zdravotnou. V tejto disciplíne nám pani zdravotná

vysvetlila ako poskytnúť prvú pomoc a ako sa

zachovať v krízovej situácii. Druhá disciplína

bola preťahovanie lanom. Najprv sme súťažili vo

štvorici, no potom sme súťažili len ja a Kiko a

spoločne sme zvíťazili nad chlapcami ako Gabo,

Vlado, Rišo a Dávid. Potom sme boli na tabletoch

a počítačoch. Napokon sme strieľali zo

vzduchovky a hrali futbal. Naši údržbári a

kuchári nám uvarili fajný guľáš. Za super deň sa chcem poďakovať všetkým

učiteľom a každému, kto nám ho spríjemnil.

Peter Krištof

Život je pre každého veľká neznáma. Nikto nevidí do budúcnosti a nikto

nevie, čo bude nasledujúci deň, o mesiac alebo rok. Je ľahké písať o minulosti,

keď už vieme, čo sa udialo, vieme, čo sa nám podarilo a čo naopak nevyšlo. Na

začiatku školského roka bola pre mňa veľká výzva a zodpovednosť byť triednym

učiteľom v deviatom ročníku. Bolo to niečo neznáme a musím priznať, že som sa

na to tešil, ale v kútiku duše som mal aj obavy. Ako sa mi podarí zvládnuť

najstarších žiakov tejto školy, ktorí toho už toľko zažili? Žiakov, ktorí už nie sú

deťmi, ale -násť roční, ktorí majú už bližšie k dospelosti ako k detstvu. Ich

život už nie sú len detské hry a plnenie povinností, ale svet, v ktorom si hľadajú

svoje postavenie, chcú si plniť svoje sny, chcú sa venovať svojim záľubám, rýchlo

vzbĺknu a dlhšie trvá prekonať sklamanie. Ich srdcia rýchlo zahoria láskou,

nezabúdajú na nesplnené sľuby, získať si ich rešpekt nie je jednoduché a o to

ťažšie je si ho udržať.

Ak dnes píšem moji deviataci, je to pre mňa osobné. Moji siedmi statoční

deviataci, ktorí krôčik po krôčiku prekonávali nástrahy deviateho ročníka, snažili

sa zvládnuť svoje povinnosti a pripraviť sa na najdôležitejší míľnik doterajšieho

života. Monitor a následné prijatie na strednú školu je jedným z najdôležitejších

krokov v živote, od ktorého sa bude odvíjať budúcnosť každého žiaka. Krok,

ktorého význam si každý uvedomí až v budúcnosti. Budúcnosť každého z nás je

neznáma, ale každý sa na ňu môže pripraviť a na to potrebuje získať čo najviac

informácií, vedomostí a zručností. Sila človeka nie je v jeho svaloch, ale v hlave.

Naučiť riadiť sa svojim rozumom a počúvať hlas svojho srdca je základom na

zdolanie všetkých prekážok, ktoré v živote nastanú.

Kto sú to vlastne moji deviataci? Všetci ich poznáme. Ja Vám ich ale

predstavím z trochu iného pohľadu.

Mário, veľký básnik, recitátor, pisateľ textov a listov. Rýchlo nájde výhovorku,

zdôvodnenie, vyčarí úsmev na tvári svojimi logickými úvahami. A že sa to páči

dievčatám, to hádam nikoho neprekvapuje.

Saša, hlavička triedy, tichá a disciplinovaná, vždy sa pripravuje na hodiny. Milá,

vždy ochotná pomôcť. A že občas sa jej niečo nepodarí, to preto, lebo robí

všetko a za všetkých.

Karolína, tichá voda, nechce sa jej veľa hovoriť, ale keď sa rozreční, tak jej to

ide. V škole o nej ani nevieme, lebo sa správa vzorne. A pri skúšaní prekvapuje

nielen mňa, kde sa to v nej skrývalo?

Erik, snahu má učiť sa všetko, čo by sa mu mohlo hodiť, dobré aj zlé. Nebojí sa

ničoho, čo treba urobiť. Ak sa sústredí, dokáže divy, len občas ho niečo vyruší...

najčastejšie dievčenský hlas.

Mário, vnímavý a citlivý, disciplinovaný, čo ho baví, v tom je neprekonateľný.

Zaujíma sa o javy o ktorých väčšina ľudí nemá ani potuchy, bez neho si neviem

predstaviť objavenie mimozemšťanov na Slovensku, určite tam bude a podá im

ruku.

Dženifera, keď sa jej chce, dokáže všetko, no často sa jej nechce. Vie byť veľmi

milá, koho má rada...a aj naopak, nedá si skákať po hlave od nikoho. Športovkyňa

je to na pohľadanie, nestratila by sa ani v Amerike, dohovorí sa veru ona s

každým, jazyk na to má.

Kálman, je oporou triedy, na neho sa dá spoľahnúť, pracuje, snaží sa, učí sa. Ak

treba s niečím pomôcť, nepovie nie. Jeho zošity sú jedna rozprávka. Tvrdý

chlapík navonok, no nielen ja viem, že má veľmi citlivé srdce, ktorým sa často

riadi.

S prichádzajúcim záverom školského roka sa blíži aj rozlúčka s mojimi

deviatakmi. Viem, že v živote to nebudú mať ľahké, bude im chýbať plnohodnotná

podpora rodiny. Ja im ale verím, verím, že sa dokážu v živote presadiť. Život v

reedukačnom centre ich naučil ako sa o seba postarať, ako sa spoliehať na svoje

vlastné sily a schopnosti. Z mojich deviatakov sa pomaličky stávajú mladí muži a

mladé dámy, ktorí majú predpoklady, aby prežili šťastný život a dosiahli vo

svojom živote splnenie svojich snov.

Mário, Saša, Karolína, Erik, Mário, Dženifera a Kálman želám Vám do

budúcnosti veľa šťastia a úspechov, nech sa Vám splnia sny a predsavzatia, nech

Vás žiaden neúspech neodradí a prekážka nezastaví. Ja na Vás nezabudnem, vždy

budem na Vás myslieť a tešiť sa z Vašich úspechov.

Triedny učiteľ 9.A

Milý pán Černecký,

keďže tvoji siedmi statoční sú naozaj statoční, no najmä akční, objavili

tvoj príspevok venovaný im už pred vydaním časopisu, pri jeho tvorbe

a tlačení. Čítali, čítali a občas boli bez slov. Poprosili ma, či im na chvíľočku

požičiam môj notebook. Nuž, odmietneš? Nech sa páči, tieto riadky sú

pre teba.

Takže. ako začať? Ďakujeme..., ďakujeme, že sme mohli spoznať takého

úžasného človeka ako ste vy. Ste chlap, ktorý pre nás bol v niektorých chvíľach

dosť prísny učiteľ ale na druhej strane ste boli pre nás človekom, ktorý nám

ukázal smer kade a snažil sa nás naučiť, čo je správne. Na našich hodinách sme

sa občas nezhodli, pretože ani nám sa nie vždy chce a každý z nás by chcel robiť

inú aktivitu. Nakoniec ale zakaždým sme hodinu prebrali tak, aby sme spravili to,

čo treba a až potom zábava, a to je tiež jedna z vecí, ktoré ste nás naučili. Ale

tých vecí je oveľa viac. Nejdeme Vám ich tu rozpisovať, úplne stač,í že to viete

VY a že to vieme MY. Zo začiatku ste bol pre nás len nový triedny učiteľ. Ale po

čase sa to zmenilo a my sme vás už nevnímali len ako učiteľa ale ako osobu, ktorá

pre nás znamená viac. Znamenáte pre nás veľa, veľa sme si s Vami zažili. Máme

s Vami pekné zážitky, na ktoré budeme radi spomínať aj v budúcnosti. Máme Vás

naozaj radi a vážime si Vás aj ako človeka ale aj ako učiteľa, ktorý nám

v ťažkých chvíľach pomáhal. A keď sa nám nechce, ukáže nám možnosť ako sa

postaviť na nohy a isť zase vpred. Prajeme Vám veľa pevných nervov a úspechov

v novom školskom roku. Vždy budete v našom srdiečku.

S pozdravom Vaša 9.A

No, stalo sa... . Nikdy v živote som si

nepomyslela, že sa ocitnem v reedukačnom

centre, ale jedného dňa som bola tu... . Až do

poslednej chvíle som neverila, že spravím

niečo také, kvôli čomu by som mohla skončiť

tu. Dostala som sa na 7. výchovnú skupinu

a cítila som sa veľmi zvláštne, lebo som

nevedela, ako sa ku mne zachovajú, čo ma

čaká a aký je tu život. Prvý deň, keď som

došla, robila pani Fazekašová, ktorá sa stala

mojou vychovávateľkou. Nikdy by som nebola

povedala, že si takto padneme do oka. Veľmi

som si ju obľúbila a som rada, že môžem mať

práve ju ako vychovávateľku. Mojou druhou

vychovávateľkou sa stala pani Chodúrová, ktorá mi vedela poradiť aj pomôcť.

Tiež som rada, že som mohla celý ten rok stráviť s ňou. Moja „Darinka“ triedna

učiteľka, viem, že nie vždy ste boli so mnou spokojná, ale snažila som sa ako som

vedela, aby som mala dobré výsledky v škole. Chcem Vám veľmi poďakovať za

všetko, čo ste pre mňa robili, mám Vás veľmi rada.

Z dievčat mi do oka padla Dženy, s ktorou som mala veľmi dobré kamarátstvo.

Vždy sme si vedeli poradiť aj pomôcť v tých najťažších chvíľach. Dženy, je mi

ľúto, čo sa stalo, ale stalo sa, chcela by som Ti povedať jedno veľké prepáč.

S niektorými babami som mala dosť dobrý vzťah, s niektorými to bolo trošku iné,

ale v podstate sme si tu spolu nažívali dobre a zažili skvelé chvíle. Chcela by som

Vám poďakovať za celý ten rok, čo som tu bola s Vami, mám Vás veľmi rada

a budete mi veľmi chýbať. Dúfam, že sa v budúcnosti ešte stretneme alebo

aspoň nejakým spôsobom nakontaktujeme. Som rada, že v tomto centre boli aj

chlapci , lebo takto to bolo určite lepšie a okrem toho som tu spoznala

najúžasnejšieho chlapca. Ale predsa by som chcela poďakovať všetkým chlapcom

za chvíle s nami, dosť som sa tu s Vami nasmiala, za to Vám nesmierne ďakujem.

Poďakovať by som sa chcela ďalej aj všetkým vychovávateľom, učiteľom , pánovi

riaditeľovi , pani vedúcej za to, že celý ten rok, ktorý bol pre nás aj pre Vás

veľmi ťažký, ste mi dávali rady do života a hlavne veľa ponaučenia. Naučili ste

ma, že v živote nebude všetko podľa mňa, aj keď viem, že ja som strojcom svojho

šťastia. Tak ešte raz Vám všetkým ďakujem a dúfam, že v reedukačnom centre

sa už nikdy nestretneme. Všetko dobré do života!

Ivona Némethová

Tak baby, je to tu. Koniec školského

roka. Musím povedať, že ten ťažký, tvrdý

rok plný sĺz a ťažkých chvíľ prešiel strašne

rýchlo. Som šťastná a zároveň aj veľmi

smutná. Každá z nás si už pôjde po svojom

a ja dúfam a prajem Vám, aby ste boli

šťastné, aj napriek tomu, že keď niektoré

z Vás nebudú pri rodinách, a to ma bolí aj

za Vás, lebo som Vás spoznala a som na Vás

naviazaná. Ale nech to bude ako bude, dúfam, že si to spríjemníte a bude

Vám dobre. Budem veľmi rada, ak sa ešte v budúcnosti stretneme. Zažila som

s Vami aj ťažké, ale aj veľmi pekné zážitky, na ktoré nikdy nezabudnem. Vám,

pani Fazeky, ďakujem za všetko, čo ste pre mňa spravili. Ste ako moja druhá

mama a som veľmi rada, že som mohla mať dva roky takú vychovávateľku akou

ste Vy! Samozrejme, ďakujem aj pani Chodúrovej, ktorá mi vždy vedela

poradiť. Som veľmi rada, že som mohla byť na 7. VS s takými skvelými

vychovávateľmi a babami. Kasi, tebe ďakujem za to, že si tu bola mojou

najlepšou kamarátkou , ktorá pri mne stála v dobrom aj v zlom. Ako ty

hovorievaš, mám ťa moc rada a naše spoločné spomienky zostanú v mojom

srdiečku. Dženi , s tebou to začiatku nebolo ono , ale to iba preto, lebo niektorí

nám nepriali, no strašne som si ťa obľúbila, aj keď už ku koncu. Predsa my dve

najviac Ivona moja, Tebe ďakujem, za to, že pri mne stojíš v ťažkých

chvíľach, západ je si verný vždy. Samozrejme som pekné chvíle zažila aj

s chlapcami. Za krásne chvíle sa chcem poďakovať Kalmanovi, Majovi a Viktorovi.

Ty môj Manuel, ďakujem za súrodenecké rady a za naše haluze. Kalman, som

rada, že som ťa spoznala a si pre mňa úžasný chalan, ktorý môže v živote niečo

dokázať. Si pre mňa dokonalý, prajem Ti všetko dobré! A ty Majko, vždy sme si

navzájom pomáhali a vždy si ma vedel rozveseliť a pochopiť ma. A ešte aby som

nezabudla na môjho triedneho pána Václavíka, ktorý pre mňa toho veľa urobil

a vždy s ním bola veľká sranda. Jedno veľké ďakujem patrí všetkým, ktorí mi

pomohli a podporovali ma. Vždy budú chvíle, keď si na Vás spomeniem.

Vaša Peťka, mám Vás rada !

Ďakujem Vám, pani Lepišová, že ste tu vydržali

so mnou a našou triedou. Ďakujem, že ste nás

naučili slovenčinu, aj keď na nový školský rok

všetko zabudneme. Ste super učiteľka, veľa ste

mi pomohli aj v tých najhorších chvíľach a stále

ste mi vedeli dať radu. Bolo mi s Vami s

uper a hlavne na kávičke v Rimavskej. Mám Vás rada. Jarka Štefánková

Pani sociálna, ako prvé Vám chcem povedať, že Vás mám veľmi rada

a veľa ste mi pomohli. A za to Vám moc ďakujem. Pani Katka, týmto

vám chcem povedať, že ste veľmi dobrý človek s veľkým a dobrým

srdcom. Som rada, že mi pomáhate ako len viete, aj keď tu budem

ešte na budúci rok ale to nevadí. Vy ste

človek, s ktorým sa dá super

porozprávať a keď sa dá tak pomôžete

nám. Mám Vás veľmi rada a ste človek

komu patrí veľké ĎAKUJEM.

Mária Samuelová

Prišla som sem 30. augusta za to, že som nechodila do školy. Pomaly je to už rok,

čo som tu. Keď som sem prišla, nikoho som nepoznala, myslela som, že tu

nevydržím, no po čase som si zvykla. Našla som si tu kamarátky. Dali ma na

skupinu k pani Chodúrovej a k pani Fazekašovej. Začiatky pre mňa boli ťažké, no

tým, že som bola tu, som si veľa vecí uvedomila. Som rada, že idem domov, ale

bude mi to tu aj chýbať. Nie toto zariadenie ale ľudia, ktorých mám rada a veľa

vecí pre mňa urobili. Poďakovať by som sa chcela aj môjmu triednemu učiteľovi,

mám Vás rada. Ale aj pani Chodúrovej a Fazekašovej, za to, čo pre mňa spravili.

A aj sa chcem ospravedlniť za to, že som Vás sklamala tým, že som sa nevrátila

domov. Mrzí ma to. Mám Vás rada, budete mi chýbať. Ďakujem za všetko,

čo ste pre mňa urobili. Veľa ste ma naučili.

Karolína Farkašová

Tak sa chcem rozlúčiť, nie, ja

neodchádzam, máte ma tu aj na budúci rok.

Z tohto zariadenia odchádzajú aj iné deti

ako deviataci, domováci na dohodu a aj

Peťa Polakovičová. Poviem, že tá mi tu

bude najviac chýbať na budúci rok. Bola mi

nielen dobrá spolužiačka, ale aj dobrá

kamarátka. Mala som tu veľa kamarátok

ale ona bola medzi nimi number one. Človek,

ktorému som po celý rok dôverovala, ani

jednej/jednému som nepovedala to, čo jej. A

ona bola jediná, čo ma nesklamala, neohovárala a vždy len dobre poradila. Moju

dôveru má málokto, ale ona si ju získala hneď. Peťa, budeš mi veľmi chýbať a

budúci rok bude pre mňa o ničom bez teba. Strašne ťa ľúbim ako kamarátku!!

Budeš mi chýbať. Tvoja Wewerica, ty moja Brada.

Veronika Heráková

Chcem sa poďakovať môjmu triednemu učiteľovi,

pánovi Zacharovi. Za to, že ma naučil na jeho hodinách

veľa vecí, ktoré budem potom potrebovať. Napríklad

na hodine telesnej výchovy som sa naučil hrať lepšie

volejbal a ostatné športy. Chcem sa tiež rozlúčiť s triedou, s ktorou som bol

celý školský rok. Ďakujem aj ostatným pánom učiteľom, že som sa na hodinách

naučil niečo viac. Chcem sa rozlúčiť s mojim spolusediacim Jurajom Didim. Táto

trieda bola v pohode, mám Vás všetkých rád aj keď som sa s niektorými hádal za

maličkosti, mám vás všetkých rád. Veľké ĎAKUJEM.

Mário Farkaš

Prišiel ten deň a musím sa s vami všetkými rozlúčiť. Prišla som

sem 24.2.2015. Veľmi som si tu zvykla. Keď som sem prišla,

bola som veľmi smutná, že tu musím byť. A teraz, keď

odchádzam, je mi ťažko, že už musím stadeto odísť. V prvom

rade by som chcela poďakovať tete Ľubke a pani vedúcej. Vás mám zo všetkých

najradšej, vy mi budete najviac chýbať. Teta Ľubka, ďakujem za všetko, čo pre

mňa robíte, vy ma meníte k lepšiemu. Vy mi dávate do hlavy múdrosť. Prepáčte

teta Ľubka, že som vás sklamala, je mi to strašne ľúto. Pani vedúca, aj Vás mám

rada. Ďakujem za to, čo ste pre mňa spravili, veľa trestov ste mi odpustili. Aj

Vás som niekedy sklamala. Budete mi chýbať. Budem na vás myslieť. Chcela by

som ešte poďakovať mojim vy chovávateľom, pánovi Szajkovi, pánovi Kleinovi. Pán

Szajko, k Vám toľko, že vás mám rada, obdivujem vás, že ste sa stali

vychovávateľom, keďže ste vyrastali v DD. Pán Klein, Vám ďakujem hlavne za to,

že ste ma naučili veľa ohľadom sadenia a záhrady. Chcem sa ešte poďakovať pani

Fazekašovej a pani Chodúrovej. U vás som bola na skupine, vy ste ma veľa naučili,

za to vám ďakujem. Z učiteľov by som chcela poďakovať pánovi Černeckému,

jeho som mala najradšej, potom pani Lepišovej a pani Porubjakovej, že sa s nami

pripravovali na monitor. Mám vás rada, aj pána Václavíka a pani Sivokovú.

Ďakujem pánovi riaditeľovi, že ma pustil na Veľkonočné prázdniny. Veľmi som sa

tu zmenila, keď som sem prišla, mala som iné zmýšľanie ako teraz. RC mi dalo

veľa. Teta Ľubka, mám Vás veľmi rada. Veľmi mi bude za vami smutno. Uvidíte,

že budete dobré počuť na mňa. Veľmi rýchlo mi to ubehlo. Tento ústav mi veľmi

veľa dal. Najradšej by som tu ostala, ale nedá sa už. Mám vás všetkých rada.

Nezabudnem na vás, určite sem prídem pozrieť.

Alexandra Majzlanová

Nikdy som si nemyslela, že ten čas

pôjde tak rýchlo a je to tu. Blíži sa

koniec školského roka a ja viem, že sa

budem musieť rozlúčiť s ľuďmi,

ktorých mám rada a na ktorých mi

záleží. Viem, že nie som dokonalá, som

príliš temperamentná a výbušná, ale

určite by som nechcela nikomu ublížiť.

Takže, môj milý pán triedny učiteľ,

chcem sa Vám poďakovať za pekné

chvíle strávené s Vami a za to, že ste

ma viacej zdokonalili v angličtine, ktorú

určite budem využívať. No a moja Fazeky i Vám sa chcem poďakovať, že ste to

celý rok so mnou zvládali, určite nezabudnem na naše vychádzky do Rimavskej

Soboty a verím, že sa ešte stretneme. No babenky moje, viem, že sme to tu mali

ťažké, hlavne tie ktoré neboli celý rok doma. Chcela by som sa vám poďakovať za

trpezlivosť so mnou, mám vás rada všetky svojim spôsobom, hlavne moje trúbky:

Rózi, Peťa, Iva, Wewa, Kassi, Lara. S vami som tu prežila najviac, budete mi

chýbať, dúfam, že sa v budúcnosti stretneme. A samozrejme moji Václavíkovci,

vám sa chcem tiež poďakovať veľmi za to, že ste ma vo všetkom podporovali a

verili vo mňa a vždy bola s vami sranda. Pán Václavík, na Vaše desiate

nezabudnem. Pani sociálna, ďakujem Vám za to, že ste pri mne vždy stála a že ste

si našla na mňa vždy čas. Určite všetci viete, komu bude patriť najväčšie

ďakujem. Pani vedúca, Bei moja, ďakujem že ste mi pomáhali a chápali ma. Viem,

že som bola ako čert, ale obľúbila som si Vás a mám Vás rada. A na záver chcem

poďakovať pánovi riaditeľovi, že mi umožnil dostať sa do detského domova. Vám

všetkým chcem popriať, aby sa vám v živote darilo.

Dženifera Šarköziová

Na začiatok by sme sa chceli poďakovať

všetkým učiteľom a vychovávateľom za to,

že nám pomáhali a viedli len k tomu

dobrému. Aj napriek tomu, aké sme boli k

vám drzé. Ospravedlňujeme sa, ak sme

niekomu ublížili, mrzí nás to, že sme si to

uvedomili až teraz. Ďalej by sme sa chceli

poďakovať ujovi Majovi a pánovi Szajkovi, že nás pripravovali na športové hry a

že sme dopadli tak ako sme dopadli. Čiže veľmi dobre. Ja, Róza, by som sa chcela

poďakovať najviac Vám, ujo Majko, za to, že prvýkrát v mojom živote som

dosiahla niečo sama bez toho, aby som musela klamať a podvádzať. Za to vám

patrí jedno veľké ďakujem. A ja Denisa by som sa chcela poďakovať všetkým, čo

ste pri mne po celý čas stáli a že ste vo mňa verili. Ešte raz vám všetkým

ďakujeme.

Rózička a Deniska

Bolo to čisté??

Tento príspevok venujem tebe Huba. Venujem ti ho

preto, lebo ti chcem povedať strašne veľa vecí ale

nenaberám odvahu a aj tak trochu sa hanbím. Tento list ti nepíšem preto, že

chcem aby niečo bolo medzi nami ale preto, lebo chcem, aby si vedela, že aj po

tom všetkom, čím sme si prešli a aj po tom všetkom si pre mňa ma 1. mieste. A aj

ty si pre mňa number one ešte stále a ani to tak rýchlo inak nebude. Pamätáš si,

kedy si mi dala prvýkrát koniec lebo si ma ľúbila a ja som chcel len taký vzťah?

Uvedomil som si vtedy , že bez teba neviem a nechcem byť , ukázala si mi, že

ľúbiť nie je zlé a naučila si ma milovať. Len je škoda, že si mi ukázala, že láska

bolí a po slnku prichádza búrka. Je mi to smiešne, že ťa stále ľúbim ale ja sa za

svoje city nehanbím a ja viem, že si tá najlepšia baba na svete, si moc, moc zlatá

a veľmi rád sa s tebou rozprávam. Viem, že keď sa v kaštieli spomenie Huba,

,,Krsný“ alebo Trestanecká láska, tak máš slzy na krajíčku. A moc si ťa vážim a

ľúbim ťa a dúfam, že jedného dňa, keď dospejeme, tak si budeme znovu

rozumieť a vedieť sa kamarátiť.

Pre Hubičku od Krsného, ľúbim Ťa

3. VS to je skupina, kde sú väčšinou starší chlapci. Sú u nás na

skupine problémy, často tie problémy robím aj ja sám, ale mám

na tejto skupine pomoc. Silu mi dodávajú kamaráti, ale týmto

príspevkom sa chcem poďakovať ľuďom, ktorí mi dali rozum a

ukázali smer. Ujo Norbi a ujo Igi, ste proste top. Som občas drzí

a hnusný, ale mám Vás rád a snažím sa nepodrážať Vám nohy a

pomôcť ako viem. Ujo Norbi, Vám patrí moja najväčšia vďaka, pretože vy ste

človek so strašne veľkým srdiečkom a keď som bol v ťažkej situácii vždy ste mi

pomohli. Hovorím vám veci, ktoré tu vravím iba Paťovi Racekovi, pretože vo Vás

mám dôveru a dúfam, že aj Vy tú moju. Veľmi sa Vám chcem ospravedlniť, že som

Vám vtedy ušiel. Nebolo to odo mňa pekné a nezaslúžili ste si to. Ospravedlnil

som sa Vám za to. Miliónkrát, ale aj tak mám potrebu, aby ste to vedeli, že ma to

mrzí. A ďakujem Vám za každú peknú chvíľu a ešte stále vyhrávam na výpeky.

Mám Vás rád, Ujo Igi. Viete, že Vás mám rád. Viete, že nie som darebák. Viete,

že robím chyby a strihám skorej ako meriam a občas poviem niečo, čo potom

ľutujem. Ale už som raz taký, plávam v tej vode aj keď proti prúdu, ale keď som

Vám vynadal, nemyslel som to tak a mám Vás rád. Vlastne ste jediný policajt,

ktorého mám rád. A ďakujem Vám za všetko, čo ste ma naučili. Nie som dieťa z

dediny ale som rád, že ste ma to naučili. Majo Tӧkӧly

Som rád, že som spoznal mojich kamošov na 5. VS Na 5. VS boli

dobrí kamaráti, dalo sa s nimi porozprávať. Veľmi dobrí kamaráti boli

Erik, Viktor a Peťo. Chalani mám Vás moc rád a ste super....Držte sa v

živote, budem Vám fandiť. Pomohli ste mi vo viacerých ťažkých

chvíľach. Za to Vám ďakujem. Na niektoré chvíle nezabudnem, napr.

keď sme sa smiali. Na izbe bola každý deň sranda. Chcem sa ešte

rozlúčiť s mojim dobrým kamarátom Máriom Harvanom, s ktorým si

dobre rozumiem a je s ním pohoda. Majo prajem Ti, aby si spravil tie

skúšky a nech sa Ti všetko vydarí. Chcem sa poďakovať mojim

vychovávateľom a učiteľom za to, čo ma naučili.

Mário Farkaš, 5. VS

Pomaly začínajú prázdniny a s tým aj odchody z RC. Veľa som sa tu

naučil. Našiel som si nových priateľov, ktorí mi spríjemňovali pobyt tu

v RC. Ale aj vychovávateľov, ktorí so mnou strávili dosť času a

snažili sa mi pomôcť. Nemám to moc ľahké, ale každý si môže za

svoje chyby, ktoré som napáchal. Strávil som tu dosť času počas

ktorého som sa naučil nové veci. Naučil som sa nové športy, zlepšil v

správaní. Dosť mi v tom pomohli vychovávatelia, menovite: teta Evka,

pán Horváth, ale aj pani sociálna a pani psychologička. Stretol som aj

nových kamarátov, s ktorými som tento pobyt strávil. Boli tu príjemné

ale aj smutné chvíle. Tak mi držte palce, nech mi to dobre dopadne.

Váš Erik Špaňo

Môj pobyt tu, v RC, ubehol veľmi rýchlo. Na konci

školského roka sa chcem rozlúčiť s mojou triedou a

skupinou. Ďakujem vychovávateľom a učiteľom za

všetko, čo ma naučili. Deniska, chápem, že máš

niekedy zlý deň ale predsa sa s Tebou lúčim. Lúčim sa hlavne s Kevinom, Denou,

Majom a Ďurom. Zo skupiny sa lúčim s Dáriusom, lebo posledné dni, čo som s ním,

sme sa poriadne zabavili. Spolu sme vymýšľali pesničky aj sme spolu niekedy

cvičili na izbe. Dado, prajem Ti príjemný pobyt tu, aby si nevystrájal a aby si

išiel čo najskôr domov. Dena a Kevin, Vám tiež prajem príjemný pobyt tu alebo

doma. Poslúchajte, aby ste sa sem už nevrátili. Pani Porubiaková, prajem Vám,

aby sa Vám v našej triede dobre učilo. Teta Evka, ďakujem za všetko, čo ste ma

naučili. Pán Horváth, Vám tiež ďakujem za to, že ste ma naučili hrať nohejbal,

stolný tenis.

Váš Gabo Pechal

Ahojte, za ten rok, čo som tu strávil, sa mi tu celkom páčilo.

Našiel som si pár kamarátov tu na skupine i v škole. Z mojich

obľúbených činností boli športové činnosti ale rád som robil aj

rôzne výtvarné veci. Pochopil som, čo som v detskom domove

robil zle a už to nikdy nechcem robiť. Posledný deň sa rozlúčim s

mojimi vychovávateľmi aj so svojou skupinou. Keď som bol doma počas

športových hier dievčat - zúčastnil som sa športových hier detí z detských

domovov a podarilo sa mi získať aj zopár medailí. Vyhral som prvé miesto vo

futbale, 3. miesto v basketbale a 3. miesto v hode granátom.

Zdenko Bohánka

Ani neviem ako začať ale začnem tým, že by sa chcel v prvom rade poďakovať

pani Dudovej za to, že ma zobrala na svoju skupinu a pánovi Horváthovi za to, že

to so mnou celý rok vydržal. Potom sa chcem poďakovať chlapcom zo skupiny :

Erikovi, Peťovi, Majovi za to, že ste ma vždy podržali. Tak a je to tu.....ten

vytúžený deň, keď sa poberieme preč z RC. Chcem Vám všetkým popriať veľa

šťastia, dúfam, že sa ešte niekedy uvidíme, len nie v ústavoch alebo v base. Erik,

Tebe chcem zvlášť povedať, aby si poslúchal a našiel si kamošov, ktorí budú pri

Tebe vždy stáť a podržia Ťa v tom najťažšom. Teta Evka, nikdy nezabudnem na

tento školský rok, lebo bol super. Pán Horváth, na Vás tiež nezabudnem a chcem

Vám ešte povedať, že predminulý rok , keď som sem prišiel, tak som vôbec

nevedel hrať futbal ale teraz by som Vás rozpukal ☺.

Dúfam, že na mňa nezabudnete. Toto by bolo asi tak

všetko. Prajem Vám príjemné prázdniny a všetko dobré do

života.

James Rodriguez - č. 10

Rapukačka, 4-ever. Najlepšia banda: Ruka, LcKalo, Lagabanos,

Omastený vajko, Lubes, Mitik, Emil. Banda a gang najlepší zároveň.

Chalani som rád, že som Vás mohol spoznať. Ďakujem za Vašu pomoc,

ste najlepší a viete, že pre Vás urobím všetko. Omastený (Paťo) vajo,

Ty vieš, že Ťa mám najradšej, aj keď sa občas hádame, ale inak si

môj človek č. 1. Bubbletea nezabudnem, ani na Tornaľu a dúfam, že sa

cez leto vidíme. LcKalo mám Ťa rád nigga, Ty to vieš. My sme si

preskákali veľa a vieme čo komu a pre koho, vieme čo, kde, kedy a

ako. My sme po čase boli parťáci a nie kamaráti. Kus ma to mrzí, ale

už sa to znova zlepšuje, ale vždy budeš moja pravá ruka, lebo ak ide o

biz na Teba sa môžem spoľahnúť, presne tak, ako ty na mňa a keď

niečo potrebujeme, vieme, kto to pre nás spraví najlepšie. Lagabanos

(Erik), čo Ti poviem, začalo to kindervajíčkom v Tescu a teraz som

Tvojej mame skrížil cestu. Na to nezabudnem, inak nezvyknem do

môjho sveta púšťať ľudí len tak, ale Ty si si ma získal asi až moc

rýchlo. Mám ťa rád, šofér môj. Nejdem už vác písať, lebo budem

plakať, veď poznáme tie OMAKERE.

Majo Tӧkӧly

Na úvod tohto príspevku

by som sa chcel poďakovať

chlapcom, ktorí so mnou boli

na výchovnej skupine a hlavne

aj pánom vychovávateľom.

Veľa som sa s nimi nasmial,

ale nie vždy nám bolo do

smiechu. Skoro každý víkend sme niekde chodili, na nákupy, brigády, vychádzky.

Najviac som na skupine vychádzal s Paťom a Rišom. Každý deň sme si s chlapcami

púšťali pesničky.

Cez dievčenské športové hry sme boli s pani učiteľkou v Rimavskej Sobote

a na jej chate. Vychádzam tu skoro s každým, no najviac mi budú chýbať Paťo

a Rišo. Najlepší z dospelých boli ku mne ujo Majko, pán Gregočok, pán Duda, pán

Szajko, pani Fazeky a pani Chodúrová. Z pánov učiteľov pán Václavík, pán

Gregorec, pán riaditeľ a pani Lepišová. Mám rád aj pani sociálnu, pani vedúcu, pani

zdravotnú a tetu Ľubku.

Dúfam, že sa s chlapcami ešte stretnem, či už tu na nejakej vychádzke alebo

doma na prázdninách. Ja sa už hlavne teším domov na prázdniny, ktoré sú už

čoskoro.

René Simek

Ani neviem ako by som začal, ale začnem asi tak, že by som

sa chcel poďakovať chlapcom, s ktorými som bo na skupine.

Tak najprv niečo pre starú školu. Chlapci ďakujem vám,

strávil som s vami 2 roky na skupine. Zažil som s vami toho

strašne veľa, veď predsa 2 roky sú 2 roky. Bolo veľa

dobrých ale aj zlých chvíľ. Raz sme boli hore, a naopak,

niekedy na úplnom dne. Skoro polovicu môjho pobytu tu som bol s vami v treste,

ale to je v pohode. Ha-ha-ha. Chlapci držím vám palce, aby vám všetko vyšlo,

a aby ste sa čo najskôr vrátili domov k rodine a kamarátom.

Teraz niečo aj pre 2. výchovnú skupinu. Chlapci, s vami som bol 7 mesiacov na

skupine a musím povedať, že mi s vami bolo dobre. Aj keď sme sa niekedy hádali,

vždy sme si potom k sebe našli cestu. Pevne verím, že sa niekedy stretneme

a pôjdeme spolu na nákupy do Tesca. Ha-ha-ha.

Chlapci, ďakujem vám všetkým za všetko, že ste sa snažili spríjemniť mi môj

pobyt. Určite ďakujem aj dievčatám, bez nich by som to tu nevydržal. Ešte raz

ďakujem.

Paťo Racek

Asi všetci viete, že som z detského domova a nikdy by som

nepovedala, že sa dostanem do RC. Som však rada, že som tu a že

som mohla spoznať ľudí, ktorých mám moc rada a ktorí mi veľmi

pomohli. Som rada, že som sa dostala na 7. VS, kde máme tie

najlepšie vychošky, ktoré mi ukázali veci, o ktorých som nevedela.

Pani Chodúrová, mám Vás veľmi rada a budete mi moc chýbať. Pani

Fazeky, ďakujem Vám za to, že ste pri mne vždy stáli, hlavne keď mi

bolo najhoršie. Mám Vás moc rada a nikdy som nespoznala takého

človeka ako ste vy. Máte zlaté srdce, budete mi veľmi chýbať. Baby,

na Vás nezabudnem. Viem, že sme sa občas hádali, ale aj napriek tomu

sme sa neprestali mať radi a pomohli sme si. Peťa, chcem Ti

poďakovať za to, že som ťa mohla stretnúť a že sme boli kamarátky

v dobrom aj v zlom. Iva, Tebe díky za to, že si sa so mnou smiala na

každej somarine. Dženi , čo k tebe dodať, ty šialená Dena, Majko,

Erik, Kamil, ďakujem, že som Vás mohla spoznať a že sme spolu zažili

toľko krásnych chvíľ. A moje posledné slová budú patriť tomu,

ktorého mám najradšej. Určite všetci viete, po kom moje srdiečko

túži, áno si to ty , môj macko jediný . Ďakujem, že si mi dovolil ŤA

ľúbiť aspoň nejaký ten čas, aj keď moje srdce od začiatku túžilo len

po tebe. Kalman, prajem Ti do života len to dobré, aby si našiel

milujúcu rodinu. Nezabudnem na Teba, v mojom srdiečku ostaneš

navždy. Ľúbim ťa.

Kasy

Nezabudnem. O chvíľu je tu koniec. Koniec

niektorých priateľstiev, koniec školského roka,

učenia, trápenia ale aj koniec spoločných

zážitkov. Ako rýchlo to prešlo. Iba pred malou

chvíľou sme hundrali, že je september a že koniec roka je

v nedohľadne. A zrazu je to tu. Chcela by som sa poďakovať hlavne

tebe, Ivonka. Za to, že si počas celého roka pri mne stála a pomáhala

mi. Noše mi budeš chýbať, to naše provokovanie spolužiakov, ale aj

iných ľudí. Veď ty vieš. Dúfam, že keď budeme doma, tak sa

stretneme. Na to, že nie sme spolu na skupine, ale len v triede, tak

sme zažili veľmi veľa fajnových zážitkov, na ktoré nezabudnem.

Napríklad, keď ti kúpil Patres čokoládu, tak si ju spapala sama, ako ty

zvykneš. Ale néééé, srandujem, vždy si sa s nami, teda aspoň so mnou

poelila. Chcela by som sa ešte poďakovať aj pani Lepišovej za to, že

ma vždy vo všetkom podporovala a snažila sa mi vždy zlepšiť náladu.

Ďakujem jej aj za to, čo všetko ma naučila a dala mi rady do života.

Pán Szajkó, aj Vám patrí jedno veľké ďakujem. Za to, že ste ma vždy

viedol k tomu dobrému, vedel ste sa so mnou o všetkom porozprávať.

Vždy ste sa snažili našu skupinu zlepšovať, a to sa Vám aj podarilo.

Vďaka Vám som si uvedomila, čo všetko pre mňa znamená rodina

a ako veľmi ju potrebujem.

Laura Bučková

V druhom polroku sa naša škola zapojila do mnohých výtvarných súťaží na rôzne

témy.

Keďže máme šikovných kresliarov, bola to radostná úloha. Venovali sme maľovaniu veľa

času , osvojili sme si nové techniky, svoj rozhľad sme si rozšírili návštevami galérií a výstav.

Snažili sme sa vo svojich tvorbách vyjadriť svoje pocity, myšlienky, ukázať svoju fantáziu

i kreativitu. Výtvarná aktivita naozaj je ako balzam na dušu, umožní nám vidieť svet v inom

svetle. Pestré farby prinášajú potešenie do všedných dní. Pekný obraz predsa nadchne

každého diváka. Vytrvalá a usilovná práca priniesla svoje ovocie. Jedna zo súťaží nám

priniesla veľký úspech. Žiaci Silvester Lacko, Ján Krištof, Dagmar Žigová, Mário Tokoly

a Kálmán Dome naozaj dali do svojej tvorby to najlepšie.

Nakreslili a namaľovali obrazy na tému Romano Dživipen, súťaž usporiadalo Gemersko-

malohonstské múzeum v Rimavskej Sobote. Silvester Lacko sa umiestnil na 1.mieste a jeho

obraz bol vytlačený na pozvánke vernisáže. Ján Krištof získal od poroty čestné uznanie.

Radostne sme prijali pozvanie na slávnostné odovzdávanie cien na otvorenie vernisáže,

ktoré sa konalo v Rimavskej Sobote. Vernisáž otvorili hudobným programom, ktorý sa

našim žiakom veľmi páčil. Náš úspech a reprezentáciu školy uverejnili i miestne noviny

a regionálne TV. Samozrejme, nechýbalo ani fotenie s diplomami a interwiev. S pocitom

uznania a príjemnými zážitkami sme sa vrátili do RC. Ďakujem za spoluprácu a prajem Vám

veľa ďalších úspechov.

Andrea Lakatošová

Ahoj malý Elvis.

Ale nie, srandujem Rišo (Tomášik). Chcel by som ti

povedať, že ako kamoša ťa mám najradšej, si môj

naj kamoš. A aj keď ti robím zle, nemyslím to

naozaj, ja len tak srandujem, však vieš. Chcem ti povedať, že ako kamarát si sa ma

vždy zastal a že ty a aj tvoj brat Robo ste ma mali radi takého aký som. Preto ti

chcem poďakovať za tento školský rok, bol naj a za nič by som ho nevymenil. Dúfam,

že tento príspevok si zapamätáš a že na mňa nikdy nezabudneš. Lebo ja na teba nie.

Kevin Tábor

Pani Fazeky, chcem Vám povedať, že

Vás mám veľmi rada a vážim si na vás to, že keď som potrebovala pomoc,

či už to bolo o bodovaní alebo o mojich súkromných problémoch, tak ste

boli ochotná a pomohli ste mi. Aj toto sa mi na Vás páči, ale najviac to,

že ma viete pochopiť. Pani Fazeky, keď som sa vrátila z prázdnin, tak som

sa dozvedela, že ma dali na 6. VS. Plakala som za Vami pani, mám Vás moc

rada. Stále mi viete pomôcť a za to Vám ďakujem.

Mária Samuelová

V tomto RC mám rád veľa učiteľov, ale tie,

ktoré mám najradšej sú na 100% pani

Lepišová a pani Porubiaková. Pretože sú to ženy s veľkým srdcom ale hlavne ma vedia

pochopiť aj v tom zlom aj dobrom. A pani Lepišová, Vy si ma pamätáte ako malého

Majka a popravde, je to fascinujúce, že ma stále beriete ako toho starého Maja, čo sa

mi moc páči a zároveň ma beriete ako pomaly dospelého chalana. Ďakujem Vám za

všetky rady a ďakujem Vám za všetky pekné chvíle, ktoré sme spolu prežili. A

prepáčte nám, aj s pani Porubiakovou, za ten monitor. Pani Porubiaková, ma Vás sa mi

najviac páči to, že sme sa strašne veľakrát pohádali, dosť často kvôli našej vine ale aj

cez to ste nám zakaždým odpustila a dala ste nám druhú šancu. Akurát, že sme tých

druhých šancí mali milión. A ste veľmi dobrý človek, mám Vás naozaj rád a vážim si

Vás aj kvôli tomu, čo robíte pre nás deti, aj napriek tomu, že sa niektorí k Vám

správajú tak ako si nezaslúžite. Páni učitelia, nechcem Vás uraziť, každého z Vás mám

svojím spôsobom rád, ale ich mám tak inak.

Majo Tӧkӧly

No, toto slovo som nikdy predtým

nepočula, ani som nevedela čo

znamená. Keď mi to vysvetlila moja vychovávateľka Marika, tak som

to chcela veľmi vyskúšať. Vybrali sme dve tielka a všelijako sme

ich poviazali šnúrkami. Niekde sme tielka poprekladali, vraj tam

vzniknú kocky, no celkovo to vyzeralo dosť smiešne. Na druhý deň sme farbili, tak, že

sme do horúcej vody dali farbu a 10 lyžíc soli. Najprv sme farbili ružovou farbou a to

len polovicu tielka a potom modrou druhú polovicu. Trvalo to dlhšie, ale potom sme už

len rozstrihali šnúrky, vyprali tielka, usušili a bolo hotovo. A viete prečo sme vlastne

batikovali? No predsa na súťaž. Najviac sa teším, že si to určite vyskúšam v DD, a to

celkom sama. Dášenka Žigová

Tak na úvod mojich letných prázdnin

chcem byť so svojou rodinou. Keď pôjdem

z RC, prídem domov a pôjdem k starým

rodičom a krstným rodičom. 7.7.2017

ideme do Vysokých Tatier na 3 týždne.

Moja sestra bude chodiť na brigády s

mamou do roboty a ja budem s babkou doma. 1.8. ideme do Nemecka za

strýkom do Mníchova. Tam sa pôjdeme pozrieť na letisko a futbalový

štadión. V Nemecku sa zdržíme 5 dní a potom budem strážiť svoju malú

sesternicu. S krstnými rodičmi pôjdeme do Čiech do Zlína, kde pôjdeme

do ZOO. V septembri sa znova vrátim sem k Vám.

Erik Bazala

Ráno sme vstávali. Potom nám povedal náš vychovávateľ, že pôjdeme na výlet. Išli sme

rýchlo na obed. Potom sme sa ponáhľali na vlak do Teriakoviec. Potom sme sa rozhodli,

že si dáme fajné halušky s bryndzou. Boli veľmi fajné. Mišo si dal bačov hrb. Boli tam

pekné zvieratká. Naspäť sme išli pešo. Potom sme sa vybrali na Maginhrad. Bol to

veľmi vysoký kopec, ale prežili sme to. Cestou naspäť sme išli k jednému ujovi a ten

nám dal tri fľaše vody. Ďakujeme ujovi Peťovi, za to, že s nami chodí na výlety.

Marek Mako

V sobotu sme išli na Maginhrad. Musím povedať, že sme aj nevládali. No išli sme

vlakom do Malých Teriakoviec. Z tade sme išli pešo do Veľkých Teriakoviec. Obzerali

sme si koliby a videli sme aj zvieratá – lamu, pštrosa a somára. No potom sme čakali na

halušky v reštaurácii. Po obede sme sa vybrali na Maginhrad a vážne sme nevládali

a najviac nevládal Erik Petrivaldský. Tam sme boli na veži, bolo to vysoko. Ďakujem

ujovi Peťovi za zážitok. Nikolas Baláž

Členovia redakčnej rady

Za učiteľov a pedagogických pracovníkov :

Jana Lepišová, František Černecký, Mária Chodúrová, Igor Očenáš

Za žiakov: Mário Tököly, Denisa Tӧkӧlyová, Patrik Racek

Dátum vydania: 20.6.2017

Náklad: 12 kusov

Pre potreby pracovníkov a detí RC Čerenčany vydalo Reedukačné centrum

Čerenčany, Samuela Kollára 72, 97901 Čerenčany, Rimavská Sobota

Časopis Nádej vychádza 4krát do roka