48
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA PREVENCIA NÁSILNEJ KRIMINALITY MLÁDEŽE ADRIANA MIŠKOVIČOVÁ 2007
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA
PREVENCIA NÁSILNEJ KRIMINALITY MLÁDEŽE
ADRIANA MIŠKOVIČOVÁ
2007
1
PREVENCIA NÁSILNEJ KRIMINALITY MLÁDEŽE
BAKALÁRSKA PRÁCA
ADRIANA MIŠKOVIČOVÁ
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA
KATEDRA BEZPEČNOSTNÉHO MANAŽMENTU
Študijný odbor: Občianska bezpečnosť
Vedúci bakalárskej práce: Ing. Ľubomíra Pecková Odborný konzultant: pplk. Ing. Peter Havaj, PhD.
Stupeň kvalifikácie: Bakalár (Bc.)
Dátum odovzdania práce: 14. 12. 2007
ŽILINA 2007
2
3
ABSTRAKT
MIŠKOVIČOVÁ, Adriana: Prevencia násilnej kriminality mládeže. [Bakalárska práca].
Žilinská univerzita v Žiline. Fakulta špeciálneho inžinierstva; Katedra bezpečnostného
manažmentu. Vedúci: Ing. Ľubomíra Pecková. Stupeň odbornej kvalifikácie: Bakalár v
odbore Občianska bezpečnosť - Bezpečnostný manažment. Žilina: FŠI ŽU, 2007. 37 s.
Slová mládež a násilie sa v poslednej dobe vyskytujú často spolu v súvislosti
s kriminalitou. Násilná kriminalita mládeže má svoje znaky a príčiny, podľa ktorých
možno presnejšie stanoviť možnosti a formy prevencie. Hľadajú sa príčiny trestných
činov i prostriedky, metódy, postupy, ako úspešne zvládnuť túto situáciu, znížiť počet
nekalej činnosti, ktorú mládež pácha.
Kľúčové slová: mládež, násilie, kriminalita, prevencia, represia.
ABSTRACT
MIŠKOVIČOVÁ, Adriana: Prevention of forced Crime of youth. [Bachelor Thesis].
University of Žilina. Faculty of Special Engineering; Department of Security
Management. Advisor: Ing. Ľubomíra Pecková. Qualification degree: Bachelor of Civil
Security - Security Management. Žilina: FŠI ŽU, 2007. 37 p.
Youth and force incident together connection with crime in last time. Forced conduct,
criminal social young has their symbols and reasons, according to those possible rather
determine decision a form of precaution. Community looks for the reasons of the
atrocious crimes and for the instruments, methods, practices how to manage this
situation and decrease the number of the atrocious crimes which is violate by young
people.
Key words: youth, force, crime, prevention, retaliation.
4
PREDHOVOR
Aj mládež ako veľká sociálna skupina pácha násilie. Je to trestný čin za použitia násilia
či hrozby. Všeobecne sa skupina týchto trestných činov nazýva násilná kriminalita.
Tvoria ju najmä vraždy, ublíženie na zdraví, vydieranie a pod.
Súčasnosti sa v spoločnosti zaznamenáva neustály nárast trestných činov násilnej
kriminality mládeže. Veková hranica páchateľov však stále klesá. Štátne i neštátne
organizácie sa zaoberajú touto problematikou. Vláda SR vypracováva stratégiu, prijíma
opatrenia a podieľa sa na ich realizácii aj v spolupráci s Policajným zborom SR
a občianskymi združeniami, ktorých predmetom činnosti je prevencia kriminality.
Téma prevencie násilnej kriminality je veľmi aktuálna, preto zaujala moju pozornosť.
Žijem v prostredí mladých ľudí, dennodenne s nimi pracujem a spolupracujem.
Stretávam sa aj s negatívnymi prejavmi ich správania. V niektorých prípadoch je
nejasná príčina ich konania, myslenia, ktorá odniekiaľ pramení. Aby prevencia bola
efektívna, na začiatku je potrebné zaoberať sa aj príčinami násilného správania. Iba
takto je možné určiť vhodný spôsob realizovania preventívnych aktivít. Tiež je treba
poznať prostriedky, metódy, formy prevencie i možnosti spolupráce.
Ďakujem vedúcemu bakalárskej práce Ing. Ľubomíre Peckovej za podnetné rady,
konzultácie, trpezlivosť a odbornú pomoc pri vypracovaní práce. Tiež ďakujem pplk.
Ing. Petrovi Havajovi, PhD. za ochotu a cenné poznatky z praxe.
Čestne vyhlasujem, že som bakalársku prácu na tému „Prevencia násilnej kriminality
mládeže“ vypracovala samostatne po konzultáciách s vedúcim práce a s použitím
uvedenej literatúry.
V Košiciach, 12.12.2007 ............................................... Adriana Miškovičová
5
OBSAH ÚVOD...............................................................................................................................6 1 MLÁDEŽ A NÁSILIE............................................................................................7
1.1 Mládež .............................................................................................................. 7 1.2 Násilie ............................................................................................................... 8
1.2.1 Zložky násilia............................................................................................ 9 1.2.2 Formy násilia ............................................................................................ 9
2 NÁSILNÁ KRIMINALITA.................................................................................10
2.1 Znaky násilnej kriminality .............................................................................. 10 2.2 Štruktúra násilnej kriminality ......................................................................... 11 2.3 Príčiny násilnej kriminality............................................................................. 11
3 PREVENCIA A REPRESIA KRIMINALITY ..................................................13
3.1 Charakteristika prevencie kriminality............................................................. 13 3.2 Klasifikácia prevencie kriminality.................................................................. 14 3.3 Preventívne prostriedky .................................................................................. 16
3.3.1 Trestno-právne preventívne prostriedky................................................. 17 3.3.2 Spoločenské preventívne prostriedky ..................................................... 17
3.4 Strategické ciele štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži v SR............ 18 3.5 Represia kriminality........................................................................................ 19
4 PREVENCIA NÁSILNEJ KRIMINALITY MLÁDEŽE V PRAXI................21
4.1 Preventívne aktivity ........................................................................................ 21 4.1.1 Športové aktivity..................................................................................... 21 4.1.2 Záujmové aktivity ................................................................................... 22 4.1.3 Vzdelávacie aktivity ............................................................................... 23
4.2 Krízové a poradenské centrá........................................................................... 23 4.3 Prevencia násilia v stredoškolskom prostredí ................................................. 24 4.4 Preventívne aktivity realizované Policajným zborom SR .............................. 27
4.4.1 Policajný zbor v Košiciach ..................................................................... 29 4.4.2 Policajný zbor v Banskej Bystrici........................................................... 30
4.5 Preventívne aktivity realizované mestskou políciou ...................................... 31 4.5.1 Mestská polícia v Pezinku ...................................................................... 31 4.5.2 Mestská polícia Čadca ............................................................................ 32 4.5.3 Mestská polícia Nitra .............................................................................. 33
4.6 Občianske združenia na podporu prevencie kriminality................................. 34 4.7 Návrhy preventívnych aktivít ......................................................................... 37
ZÁVER ..........................................................................................................................39 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY......................................................................40 ZOZNAM PRÍLOH......................................................................................................42
6
ÚVOD
V každej populácii mládeže sa vyskytne istá časť takých, ktoré majú vážnejšie
výchovné problémy. Oveľa ťažšie sa dokážu prispôsobiť požiadavkám jednak už
v škole, neskôr i v kolektíve, partii. Kvôli tomu majú problémy nielen so správaním, ale
i s prospechom.
V posledných rokoch je zaznamenané zvýšenie počtu trestných činov majetkového
charakteru, páchané maloletými a mladistvými osobami, ale aj prejavov detskej
agresivity, vandalizmu, bitkárstva, šikanovania, záškoláctva, zakladanie požiarov a
trestnej činnosti súvisiacej s prechovávaním a užívaním drog.
Kriminalita mládeže zasahuje do všetkých oblastí života rodiny, školy, formálnych a
neformálnych vzťahov v spoločnosti. Mladiství páchatelia nepochádzajú len zo sociálne
znevýhodneného prostredia a z rodín žijúcich na hranici životného minima, kde sú
nevyhovujúce bytové podmienky, nedostatočná výchova a zlá finančná situácia, ale zo
všetkých sociálnych vrstiev. Mnohokrát svojvoľne opustia vyučovací proces, túlajú sa
so spolužiakmi a kamarátmi po uliciach a takisto vo večerných hodinách sú bez dozoru.
Organizujú sa v rôznych skupinkách, čo vo väčšine prípadov môže znamenať začiatok
ich kriminálnej „kariéry“.
Prvá a druhá kapitola bakalárskej práce sa zaoberá stručnou charakteristikou základných
pojmov - mládež, násilie a násilná kriminalita, jej znakmi a formami. Charakteristika a
rozdelenie prevencie kriminality ako aj preventívnych prostriedkov používaných
v procese prevencie kriminality je predmetom tretej kapitoly. Štvrtá kapitola je
zameraná na prevenciu násilnej kriminality v praxi, spoluprácu a realizáciu
preventívnych projektov v školách i mimoškolských zariadeniach, spoluprácu
s Policajným zborom SR, mestskou políciou a občianskymi združeniami.
Cieľom tejto práce je
7
1 MLÁDEŽ A NÁSILIE
V súvislosti s násilnou kriminalitou mládeže je potrebné definovať základné pojmy
dôležité z pohľadu orientácie v danej problematike.
1.1 Mládež
Mládež je veľká sociálna skupina, ktorá má v spoločnosti isté špecifické postavenie.
Vznikajú však ťažkosti v tom, ako vymedziť hranice tejto vekovej skupiny. V akom
veku sa človek stáva a v akom prestáva byť príslušníkom vekovej skupiny mládeže.
Mládež je sociálnou skupinou na prechode medzi detstvom a dospelosťou. K všeobecne
uznávaným názorom patrí teória, podľa ktorej pohlavnú identitu človeka získava
v prvých šiestich až siedmych rokoch života a po uplynutí a zavŕšení procesu pohlavnej
identifikácie človeka končí obdobie detstva. Obdobie dospelosti, kedy sa človek stáva
plnohodnotným členom spoločnosti so všetkými právami, ale aj povinnosťami ešte
nenastáva. Medzi obdobím dospelosti a detstvom je obdobie mladosti. Ľudia, ktorí túto
fázu života prežívajú, tvoria veľkú spoločenskú skupinu, mládež.
Tabuľka 1 Kriminologická analýza kategórií osôb patriacich pod pojem mládež (Zdroj: Hupková, Kriminalita mládeže a preventívno-výchovné pôsobenie, 1997, s. 8)
MLÁDEŽ
Kategória osôb 1. maloletí
(osoby mladšie ako 15 rokov)
2. mladiství (osoby od 15 do 18
rokov)
3. osoby blízke veku mladistvým
(osoby od 18 do 20 rokov)
Pod pojem mládež sa z kriminologického hľadiska zaraďujú tri kategórie osôb. Prvou
kategóriou sú osoby maloleté, to znamená deti vo veku 6-15 rokov, ktoré nie sú podľa
nášho platného právneho systému trestne postihnuteľné za žiadnych podmienok. Ďalej
mladiství vo veku 15-18 rokov a mladí dospelí alebo osoby blízke veku mladistvých –
18-20 rokov (Hupková, 1997).
8
Problematika vymedzenia kategórií detí a mládeže predstavuje osobitný problém. Podľa
legislatívy OSN a UNESCO sú deťmi všetci od narodenia do 18 roku života.
Sociologický vek mládeže býva vymedzený spôsobom života, hodnotovými
orientáciami a subkultúrou (mládeže), niekedy býva spájaný i s termínom „mladí
dospelí“. Psychologické vymedzenie sa zaoberá detstvom, ako obdobím nezáväzných
hier, pubertou a adolescenciou, právo rozlišuje medzi maloletými, mladistvými
a osobami blízkymi veku mladistvého (Stratégia prevencie kriminality v SR na roky
2007 – 2010).
Narastajúca delikvencia a kriminalita detí a mládeže sa v posledných rokoch stala viac
než aktuálnym problémom. Narastá počet páchateľov vo veku do 15 rokov a zvýšili sa
nielen trestné činy majetkového charakteru /podiel na lúpežiach či krádežiach
vlámaním/ páchané maloletými a mladistvými osobami.
1.2 Násilie
Problematika násilia tvorí trvalú súčasť dejín ľudstva a nezdá sa, že by v súčasnosti
ustupovala do úzadia. Naopak v 20. storočí ukázala svoju silu v dvoch ničivých
vojnách, 21. storočie je evidentným pokračovateľom.
„Výrazný podiel na narastaní násilia v spoločnosti majú masovokomunikačné
prostriedky, najmä televízia. Na celom svete, ale aj u nás vychádzajú štúdie, ktoré
dokladajú škodlivosť ukazovaného násilia na mravný rozvoj detí a mládeže.“ (Bubelíni,
2001, s. 49).
Média cieľavedome ovplyvňujú myslenie, ale i nálady a city ľudí takmer nepretržitým
tokom informácií. Účinky, ktoré majú prostriedky masovej komunikácie na jednotlivca,
sa prejavujú v informovanosti, názoroch a postojoch, v konaní, v aktivizácii
emocionálnej sféry človeka. Tieto vplyvy však často pôsobia aj v negatívnom zmysle.
Vzťah medzi zavádzaním televízneho vysielania a nárastom kriminality nie je
absolútny, na náraste kriminality sa podieľajú aj iné činitele a faktory. Masmédiá
ponúkajú divákom širokú paletu agresívneho správania. Mládež, tak ako dospelí majú
neobmedzené možnosti naučiť sa prostredníctvom televízie celú šírku a spektrum
„zločineckého“ správania, a to pekne doma, v pohodlnom kresle (Hupková, 1997).
9
Aj v našej spoločnosti narastajú násilné činy, osobitne agresívne správanie,
nepriateľstvo, ale stúpa aj počet vrážd. Násilie sa opisuje raz ako násilie skupinové,
a málokedy sa opisuje v tejto súvislosti ako násilie hromadné, ktoré má najčastejšie
podobu revolúcie a vojen.
Predkladá sa mnoho významov násilia, najčastejšie sa definuje ako použitie sily, ako
nátlak na druhého človeka.
1.2.1 Zložky násilia
Násilie má zvyčajne nejaký cieľ a možno ho rozdeliť na tieto zložky:
- aktér násilia (človek, skupina, spoločnosť),
- násilný čin, použité prostriedky, motívy,
- obeť,
- následky.
1.2.2 Formy násilia
- násilie proti sebe samému: zmrzačovanie, samovražda,
- násilie individuálne: zneváženie, manipulácie, demagógia, podrobenie, nesloboda,
panstvo, zmrzačenie, usmrtenie a iné,
- násilie skupinové: skupiny, masovokomunikačné prostriedky,
- násilie hromadné, spoločenské: revolúcie, vojny,
- násilie proti živej a neživej prírode (Bubelíni, 2001).
10
2 NÁSILNÁ KRIMINALITA
Násilná kriminalita ako skupina závažných trestných činov sa radí medzi tzv. všeobecnú
kriminalitu. Kriminológia venuje už od svojich počiatkov pozornosť problematike
násilia, najmä jeho závažnejším formám. Vysoký výskyt násilnej kriminality potom
poukazuje na práva občanov na osobnú bezpečnosť, vyvoláva u nich pocity neistoty.
Tým negatívne mení kvalitu života jedinca i spoločnosti.
„Z kriminologického hľadiska násilnú kriminalitu predstavuje skupina trestných činov,
pri ktorých páchateľ úmyselne používa násilie (fyzické alebo psychické) alebo hrozbu
násilia ako prostriedok na konečný predmet útoku – ľudské telo alebo ako násilný
prostriedok na získanie neoprávneného prospechu“ (Gašpierik, 2005, s. 71).
Tabuľka 2 Prehľad o násilnej trestnej činnosti v SR (Havaj, P. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach. Štatistické údaje o násilnej trestnej činnosti v SR. Osobná komunikácia [2007-12-01])
Druhy trestnej činnosti
Počty trestných činov
Stav k 10/2007
Stav k 10/2006
Stav k 10/2005
zistené 94 680 96 841 114 366 Celkom objasnené 38 554 39 840 49 052
zistené 8 394 9 152 11 981 Násilná + samovraždy objasnené 5 711 6 189 8 747
zistené 77 66 100 - vraždy objasnené 52 44 73
zistené 1 189 1 298 1 763 - lúpeže objasnené 649 650 961
zistené 168 141 201 Znásilnenia objasnené 107 96 151
2.1 Znaky násilnej kriminality
Násilná kriminalita má tieto znaky:
• úmyselné konanie páchateľa,
• použitie násilia (fyzického alebo psychického) alebo hrozby násilím,
• spôsobuje ujmu na živote alebo zdraví obete alebo jej hrozbu.
11
Násilná kriminalita nie je v spoločnosti rozložená rovnomerne. Jej rozloženie závisí na
rôznych sociálnych a demografických charakteristikách páchateľov. Sú nimi napríklad:
pohlavie, vek, bývanie v meste či na dedine, ďalej sociálny a ekonomicky status, stupeň
dosiahnutého vzdelania. Násilné trestné činy páchajú omnoho častejšie muži ako ženy,
osoby do tridsiatich rokov veku ako osoby staršie, príslušníci nižších sociálnych vrstiev
ako vrstiev stredných a vyšších, osoby menej vzdelané ako vzdelanejšie, ľudia bývajúci
v mestách ako na dedinách a iné.
2.2 Štruktúra násilnej kriminality
Štruktúru násilnej kriminality tvoria najmä vraždy, lúpeže, úmyselné ublíženie na
zdraví, domáce násilie (násilie v rodine, násilie v blízkom sociálnom okolí)
a vydieranie. Najmenej početné, spoločensky však najnebezpečnejšie, sú vraždy
a lúpeže. Každoročne sa vyskytuje v rámci násilnej kriminality najviac trestných činov
úmyselného ublíženia na zdraví.
2.3 Príčiny násilnej kriminality
Príčiny násilia v spoločnosti majú rôzny charakter, pretože môžu byť podmienené
rôznymi faktormi. Tieto faktory vychádzajú zo sociálnych, kultúrnych, politických,
ekonomických, psychologických a fyziologických základov. Možno konštatovať, že
existujú dve najdôležitejšie skupiny činiteľov:
1. vplyv rodiny, v ktorej dieťa vyrastá;
2. vplyv noriem správania, ktoré sa uplatňujú v spoločnosti ako celku (Gašpierik,
2005).
„Zároveň však významnou mierou pôsobí množstvo ďalších faktorov, akými sú
napríklad: ekonomická nerovnosť, kultúrna dezintegrácia, postoje rasovej nerovnosti,
biologické a osobnostné faktory, nemierne užívanie návykových látok, najmä alkoholu,
niektoré formy psychických chorôb, vplyv masmédií a podobne“ (Gašpierik, 2005, s.
75).
12
Vývoj násilnej kriminality v našej spoločnosti je dlhodobo nepriaznivý. Toto
konštatovanie dokazuje aj stav násilnej kriminality, ktorý mal v období rokov 1993 -
2006 výrazne stúpajúce tendencie. Počet evidovaných násilných trestných činov sa
zvýšil z 9 722, (v roku 1993) na 15 020 (v roku 2002). Závažný nárast tejto trestnej
činnosti potvrdzuje aj fakt, že za uvedené obdobie násilná kriminalita vzrástla viac ako
o 54%.
Tabuľka 3 Index násilnej kriminality na 100 000 obyvateľov v SR za obdobie rokov 1993 – 2006 (Zdroj: Stratégia prevencie kriminality v SR na roky 2007 – 2010, s. 49)
1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006
index NK 182 184 212 212 215 230 251 249 269 279 255 255 239 202
Obrázok 1 Graf vývoja násilnej kriminality v SR za obdobie rokov 1993 - 2006
(Zdroj: Stratégia prevencie kriminality v SR na roky 2007 – 2010, s. 49)
0
50
100
150
200
250
300
1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006rok
inde
x N
K
index kriminality
13
3 PREVENCIA A REPRESIA KRIMINALITY
3.1 Charakteristika prevencie kriminality
Prvá Stratégia prevencie kriminality v Slovenskej republike schválená uznesením z júna
1999 na roky 1999 – 2002 položila základy ucelenej koncepcie prevencie kriminality.
Spolu s druhou, ktorá bola pripravená na roky 2003 – 2006, vymedzili prevenciu
kriminality. Tejto formulácie sa drží aj aktuálna Stratégia prevencie kriminality
v Slovenskej republike na roky 2007 – 2010, ktorá bola schválená uznesením vlády SR
č. 681 z 15. augusta 2007.
„Zo spoločensko-praktického hľadiska prevencia kriminality predstavuje vedecky
zdôvodnené, zámerné, cieľavedomé, plánovité a koordinované pôsobenie na
príčiny a podmienky kriminality s cieľom odstrániť ich. Taktiež ich vhodným
výberom foriem a metód pôsobenia aspoň sčasti (podľa možnosti však v čo
najvyššej miere) eliminovať, prípadne ich negatívne prejavy obmedziť a súčasne
podporovať vytváranie podmienok antikriminogénnych“ (Stratégia prevencie
kriminality v Slovenskej republike na roky 2007 – 2010, s. 7).
Európska komisia navrhla používať definíciu prevencie kriminality uvedenú
v rozhodnutí Rady 2001/427/SVV z 28. mája 2001 o vytvorení Európskej siete pre
prevenciu kriminality (EUCPN).
„Prevencia kriminality zahŕňa všetky opatrenia, ktoré sú určené na kvantitatívne
a kvalitatívne znižovanie alebo prispievanie iným spôsobom k zníženiu
kriminality a pocitu neistoty občanov prostredníctvom priameho odrádzania od
trestnej činnosti“ (Stratégia prevencie kriminality v Slovenskej republike na roky
2007 – 2010, s. 7).
Opatreniami sú aj metódy a zásahy určené na znižovanie príležitostí pre trestnú činnosť
alebo príčin trestnej činnosti. Prevencia zahŕňa prácu vlády, príslušných orgánov,
orgánov trestnej justície, orgánov miestnej správy, odborných združení, súkromného
a dobrovoľného sektora, výskumníkov a verejnosť za podpory médií (Stratégia
prevencie kriminality v Slovenskej republike na roky 2007 – 2010).
14
3.2 Klasifikácia prevencie kriminality
Prevenciu kriminality rozlišujeme z dvoch hľadísk:
1.) podľa obsahového zamerania:
Obrázok 2 Prevencia kriminality podľa obsahového zamerania. (Zdroj: Stratégia prevencie kriminality v SR na roky 2007 – 2010)
a) Sociálna prevencia je všeobecnou prevenciou všetkých sociálno-patologických
javov vrátane kriminality. Je súčasťou sociálnej politiky. Jej podstatou je zmena
nepriaznivých a vytvárania priaznivých spoločenských podmienok v oblasti
ekonomickej, sociálnej, výchovno-vzdelávacej, kultúrnej. V oblasti zamestnanosti,
bývania, podmienok na využitie voľného času, s orientáciou na rast životnej úrovne,
duchovný rozvoj, humanizáciu a skvalitňovanie spôsobu života spoločnosti ako
celku, sociálnych skupín, ako aj socializáciu, resocializáciu a sociálnu integráciu
jednotlivcov.
b) Situačná prevencia je špecificky orientovaná na kriminalitu, na ochranu verejného
poriadku, zdravia, života a majetku občanov alebo iných subjektov prostredníctvom
klasickej, technickej, fyzickej a režimovej ochrany.
c) Prevencia viktimácie zahŕňa preventívne opatrenia zamerané na eliminovanie alebo
zníženie rizika, že sa človek stane obeťou trestného činu.
2.) podľa okruhu adresátov preventívnych aktivít:
Obrázok 3 Prevencia kriminality podľa okruhu adresátov preventívnych aktivít (Zdroj: Stratégia prevencie kriminality v SR na roky 2007 – 2010)
Prevencia kriminality (podľa obsahového zamerania)
Sociálna prevencia
Situačná prevencia
Prevencia viktimácie
Primárna prevencia Sekundárna prevencia
Terciárna prevencia
15
a) Primárna prevencia, ktorá predstavuje preventívne pôsobenie na osoby
a preventívne opatrenia uskutočnené vo vzťahu k situáciám a objektom v rámci celej
SR, alebo niektorého mesta či miesta, alebo je adresovaná niektorým demograficky
vymedzeným skupinám obyvateľstva.
b) Sekundárna prevencia, ktorá je orientovaná na rizikové skupiny osôb alebo
jednotlivé osoby, u ktorých je pravdepodobné, že sa môžu stať páchateľmi alebo
obeťami trestnej činnosti, ako aj na elimináciu situačných kriminogénnych faktorov.
c) Terciárna prevencia, ktorá je vo vzťahu k páchateľom a situáciám prevenciou
recidívy trestnej činnosti.
Prevencia je nevyhnutnosť. Jej význam spočíva v jej prednosti, za ktorú sa považuje to,
že sa každému zlu viac oplatí predchádzať, ako neskôr neprávať chyby. Je tiež
ekonomicky výhodnejšia (Stratégia prevencie kriminality v Slovenskej republike na
roky 2007 – 2010).
„Zásadnou prednosťou prevencie však je, že najviac zodpovedá humanizačným
tendenciám demokratickej spoločnosti a právneho štátu tým, že sa nespolieha len
na postih páchateľa, ale usiluje sa o to, aby sa občan nestal ani páchateľom ani
obeťou trestného činu. Z toho hľadiska má prevencia veľký humanizačný
potenciál“ (Stratégia prevencie kriminality v Slovenskej republike na roky 2007 –
2010, s. 8).
V SR sa úlohy stratégie prevencie kriminality zabezpečujú v rámci trojúrovňového
systému prevencie.
Obrázok 4 Trojúrovňový systém prevencie v SR (Zdroj: Halcin, Sociálna prevencia – Prevencia kriminality, 1/2006)
Celoštátna úroveň
Regionálna úroveň
Miestna úroveň
16
• Celoštátna úroveň reprezentuje Rada vlády SR pre prevenciu kriminality (orgán
prevencie), ktorá je poradným, iniciatívnym a koordinačným orgánom vlády
Slovenskej republiky pre oblasť prevencie kriminality a inej protispoločenskej
činnosti.
• Regionálna úroveň je zabezpečovaná na úrovni jednotlivých krajov
prostredníctvom Krajských komisií prevencie kriminality a inej protispoločenskej
činnosti (orgán prevencie). Ich hlavnými úlohami sú koordinácia a realizácia
regionálnych a miestnych preventívnych aktivít, poskytovanie metodickej pomoci
subjektom prevencie na miestnej úrovni a vytváranie efektívnych partnerstiev.
• Miestna úroveň je zabezpečovaná na úrovni jednotlivých obcí, miest alebo ich
častí. Ako orgány prevencie ju reprezentujú Komisie prevencie kriminality a inej
protispoločenskej činnosti na miestnej úrovni. Zriaďovanie týchto komisií na
miestnej úrovni nie je stanovené zákonom ani iným legislatívnym predpisom, a
preto je na zvážení samosprávy, či takéto komisie zriaďuje. V prípade ich vzniku sa
odporúča, aby ich členmi boli okrem zástupcov samosprávy a mestskej alebo
obecnej polície aj najvýznamnejší aktéri, najviac ovplyvňujúci oblasť prevencie
(napr. vzdelávacie inštitúcie, podnikatelia, neziskové organizácie a pod.) (Halcin,
2006).
3.3 Preventívne prostriedky
Na dosiahnutie úspechu v preventívnej oblasti je veľmi dôležité najprv zistiť, čo je
zásadnou príčinou kriminality vo všeobecnosti, ako aj pri jednotlivých trestných činoch
v užšom zmysle. Ak poznáme príčinu, ľahšie sa bojuje s negatívnym spoločenským
javom prostredníctvom vhodne zvoleného preventívneho prostriedku.
„V kriminológii rozlišujú dve skupiny preventívnych prostriedkov:
1. trestno-právne prostriedky,
2. spoločenské preventívne prostriedky“ (Madliak, 2005, s. 177).
17
3.3.1 Trestno-právne preventívne prostriedky
Za trestno-právne prostriedky preventívne prostriedky považujeme trestno-právne
normy, ktoré samy osebe predstavujú významný preventívny vplyv, pretože pod
hrozbou sankcie nútia ľudí správať sa v súlade so zákonnými ustanovenia. Zvyšujúca
úroveň kriminality tomu nasvedčuje a práve preto treba stále zdokonaľovať
a prispôsobovať preventívne opatrenia smerujúce k obmedzeniu páchania trestnej
činnosti a k potrebám účinnejšej ochrany spoločnosti. Zároveň ale nemožno dopustiť,
aby sa účinnosť prevencie dosiahla neprimeranou represiou, pretože by sa mohol
dostaviť úplne iný výsledok, ako sa očakával. Trest by mal byť primeraný
k spáchanému trestnému činu a pri jeho výkone treba výchovne pôsobiť na páchateľa,
aby sa v budúcnosti opäť nedostal do rozporu so zákonom.
V súvislosti s prevenciou kriminality nemožno nespomenúť postpenitenciárnu
starostlivosť, ktorej podstatou je starostlivosť o osoby po výkone trestu odňatia slobody.
Mnohí delikventi sa po odpykaní trestu ocitnú v neľahkej situácii, keď prídu o prácu,
rodinu, priateľov i ubytovanie. Takýmto ľuďom treba poskytnúť pomocnú ruku, aby sa
čo najskôr mohli zaradiť do normálneho spoločenského života. Zabezpečiť základné
životné podmienky nie je vôbec jednoduché pre inštitúcie realizujúce pomoc osobám
prepusteným z výkonu trestu odňatia slobody.
3.3.2 Spoločenské preventívne prostriedky
Spomedzi celého radu spoločenských preventívnych prostriedkov je potrebné spomenúť
a vyzdvihnúť predovšetkým: úlohu rodiny, úlohu školskej výchovy a využívanie
voľného času.
a) úloha rodiny
Rodina je najmenšou citovou zložkou spoločnosti, kde ľudia prežijú väčšinu svojho
voľného času. Pre vývoj dieťaťa je už od útleho detstva dôležité, v akej rodine vyrastá.
Rodina má veľký vplyv na formovanie osobnosti človeka, na jeho správanie, návyky,
ciele atď. V nej sa vytvára hodnotová orientácia človeka, dieťa získava základné
poznatky, pripravuje sa na školu, formujú sa vzťahy k iným ľuďom. Výchova detí v
rodine pri jej veľkom vplyve na mládež si vyžaduje teoretické rozpracovanie a
18
zabezpečenie systematickej a cieľavedomej pedagogickej výchovy rodičov, lebo dnešná
rodinná výchova má dosť veľké nedostatky.
Jedinci vyrastajúci v neúplných rodinách sú viac problematickí ako jedinci žijúci
v usporiadaných rodinách.
„Na úseku prevencie pripadá opäť veľká úloha rodine. Najmä preto, že v procese
výchovy a socializácie musí rodina pripraviť dieťa aj na prípadné neúspechy, na
vyrovnanie sa so sklamaniami a na osvojenie si vzorových pravidiel správania sa
v interpersonálnych vzťahoch“ (Madliak, 1998, s. 154).
b) úloha školskej výchovy
Zo štatistických ukazovateľov (uverejnených Slovenským štatistickým úradom)
vyplýva, 17 až 20 % obyvateľstva nad 15 rokov má problémy s ukončením základnej
školskej dochádzky. Veľké problémy sa v dnešnej dobe ukazujú na úseku učňovského
školstva. Štatistiky ukazujú, že práve učňovský dorast sa najčastejšie podieľa na
kriminalite mládeže (Madliak, 2005).
c) využívanie voľného času
Využívanie voľného času je predovšetkým problémom mládeže. V procese socializácie
dorastajúcej generácie kultúrne strávenie voľného času zohráva dôležitú úlohu. Jeho
škodlivé využitie (spoločensky neprospešnou formou) je častým prameňom budúcej
trestnej činnosti jednotlivca. Mladiství majú k dispozícii značné množstvo voľného
času, z ktorého prevažnú časť trávia v kruhu svojich priateľov. Len veľmi malú časť
z neho strávia v rodinnom kruhu. (Madliak, 2005).
3.4 Strategické ciele štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži
v SR
Základné strategické ciele štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži v SR sú:
• tvorba podmienok na kvalitnú výchovno-vzdelávaciu a odborno-profesijnú prípravu
detí a mládeže,
19
• začleňovanie mládeže do pracovno-spoločenského života, sociálna prevencia
a sociálna integrácia mládeže,
• podpora rozvoja osobnostných vlastností,
• podpora spoluúčasti mládeže na formovaní politiky štátu, regiónu a obce,
• ochrana mladých ľudí pred negatívnymi vplyvmi spoločnosti,
• komplexné podchytenie všetkých determinantov, ktoré môžu spôsobiť vznik
problémov u mladých ľudí v rôznych oblastiach života.
Nezastupiteľnú úlohu pri formovaní osobnosti mladého človeka zohráva prostredie,
v ktorom žije. Štát vytvára podmienky pre prácu s deťmi a mládežou v školských
a mimoškolských zariadeniach. Podporuje rodiny s deťmi, detské, mládežnícke,
občianske, humanitné, cirkevné a charitatívne združenia, hnutia, nadácie ako aj rozličné
neštátne, súkromné, neziskové organizácie a agentúry, prípadne aj jednotlivých občanov
v ich práci s mládežou (MŠ SR, Koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k deťom
a mládeži do roku 2007).
3.5 Represia kriminality
Opačným pojmom k pojmu prevencia kriminality je pojem represia kriminality.
Znamená potlačenie tohto javu aj za použitia násilných, ale zákonných prostriedkov.
Preventívnymi opatreniami sa vytvárajú podmienky na to, aby sa potenciálnym
páchateľom sťažilo páchanie trestnej činnosti a naopak, aby na nich dodržiavanie
zákonov malo pozitívny vplyv. Účinná prevencia znižuje potreby represie, represia zase
spätne pozitívne posilňuje prevenciu.
Vzájomná prepojenosť pojmov prevencia a represia vedie k pokusom nájsť ich
spoločný, nadradený pojem. Niekedy sa v tomto zmysle používa pojem boj
s kriminalitou. Navodzuje to však skôr predstavu represie. Niektorí kriminológovia
preferujú pojem kontrola kriminality.
Účinný boj s kriminalitou teda znamená prelínanie a vzájomné dopĺňanie represie
a prevencie kriminality.
20
Obrázok 5 Vzťah prevencie a represie kriminality
(Zdroj: Gašpierik, Prevencia kriminality, 2005, s. 7)
Prevencia Represia
21
4 PREVENCIA NÁSILNEJ KRIMINALITY MLÁDEŽE V
PRAXI
V posledných desaťročiach sa kriminalita stala masovým sociálnym javom. Koncentruje
sa hlavne do veľkých miest a priemyselných zoskupení s vysokým počtom navzájom
anonymných migrujúcich osôb. Mestské obyvateľstvo je ohrozované najmä pouličnou
kriminalitou, krádežami, lúpežnými prepadnutiami. Jedným z riešení je vytváranie
projektov preventívnych aktivít, ktoré môžu byt rôzneho druhu pre rôzne skupiny ľudí.
Okrem poznania príčin a podmienok páchania trestných činov, individuálnych
i sociálnych, preto pristupuje ako ďalšia podmienka efektívnosti preventívnych aktivít
poznanie života súčasnej mládeže, spôsobu jej myslenia, hodnotových orientácií,
problémov a subkultúry mládeže. Nezaobíde sa to bez ďalšej profesionalizácie
prevencie, orientovanej na mladistvých, maloletých a „mladých dospelých“, bez
osobitnej prípravy preventistov, nielen v Policajnom zbore, ale aj v školách, kultúrnych
a osvetových zariadeniach, v orgánoch štátnej správy a samosprávy, v zariadeniach
s prevahou sociálnej práce. Okrem vedy a výskumu mládeže tak, ako je to vo väčšine
vyspelých štátov Európy, by malo slúžiť i zvýšené úsilie prípravy odborníkov pre prácu
s mládežou. Tomu by mali slúžiť: vzdelávacie programy, sociálno-psychologické
výcviky i legislatívne prostredie (Stratégia prevencie kriminality v Slovenskej republike
na roky 2007 – 2010).
Jedným z riešení je vytváranie projektov preventívnych aktivít, ktoré môžu byt rôzneho
druhu pre rôzne skupiny ľudí.
4.1 Preventívne aktivity
4.1.1 Športové aktivity
Ich cieľom je zmysluplné, aktívne prežitie voľného času, zaistenie dohľadu nad
mládežou a ich aktivitami. Pomáhajú vytvárať prostredie vhodné pre nenásilné
uplatnenie sociálnej prevencie a sociálnu intervenciu a tiež zlepšujú vybavenosť
územných celkov. Snažia sa posilňovať vlastnú bezpečnosť športujúcich a dosiahnutie
rešpektovania daných pravidiel. Je ich záujmom sprístupniť športové aktivity aj pre
22
sociálne handicapovanú verejnosť. Cieľovou skupinou týchto aktivít je široký okruh
mládeže, túlajúcich sa po uliciach a sídliskách a združujúcich sa do skupín. Ďalej sú to
deti a mládež, ktorí sa venujú športom v nevhodnom prostredí a deti pochádzajúce z
kriminogénneho prostredia. Tieto aktivity sa môžu vykonávať na školských ihriskách
prístupných verejnosti. Pri vytváraní takýchto areálov je dôležité zohľadniť záujmy
užívateľov a účel, na ktorý majú slúžiť.
Ďalšou možnosťou sú malé športoviská, kam patria menšie medziblokové ihriská pre
loptové hry, ale napríklad aj betónové stoly na stolný tenis. Lákavou atrakciou môže
byť uskutočňovanie športových turnajov medzi užívateľmi všetkých malých športovísk
v meste. (Príloha č. 1a). Ohraničenosť, dostupnosť a zároveň dostatočná vzdialenosť od
obytných zón, s dodržiavaním bezpečnostných predpisov, sú kritériá charakteristické
pre viacúčelové športové areály. Význam má aj športové vybavenie. Ide o rôzne
športové potreby, ako sú lopty, siete, hokejky, bicykle a podobne. Tieto potreby sa
poskytujú organizátorom voľnočasových aktivít.
4.1.2 Záujmové aktivity
Cieľom projektov tejto kategórie je vyplniť zmysluplným a vhodným spôsobom voľný
čas cieľovej skupiny záujemcov. Tieto aktivity majú za cieľ podnecovanie ohrozených a
rizikových osôb, zabrániť ich pocitom odlúčenosti a integráciu do spoločnosti. Je pre ne
charakteristická pestrosť, možnosť nepravidelnej účasti a bezplatnosť. Najčastejšie ide o
spoločenské hry, výlety mimo mesta, šport, letné tábory, umelecké aktivity, ale aj
netradičné športy, bojové umenie, posilňovanie, tanec, spev, hru na hudobné nástroje,
klubovú činnosť. V praxi možno najčastejšie vidieť tieto formy:
• dlhodobé pobyty trvajú minimálne týždeň. Patria sem letné tábory, zimné lyžiarske
výcviky, putovné tábory. Pobyty neplnia len rekreačnú funkciu, ale ide aj o nácvik
spoločenského správania, výchovu k zdravému životnému štýlu, besedy o voľbe
povolania, správnych hodnotách, závislostiach, kriminalite. (Príloha č. 1b)
• krátkodobé pobyty majú význam aj v osvojovaní si nových sociálnych zručnosti.
Ide o víkendové výlety, turistiku, poznávanie prírodných a kultúrnych pamiatok.
Jednorazové akcie majú formu jednodenných výletov a kultúrno-spoločenských
akcií, ktoré sú výročnými a prezentačnými akciami najmä občianskych združení.
Klubová činnosť je pravidelná a v priestoroch klubu sa stretávajú skupiny podľa
23
záujmu o určitú činnosť. Táto činnosť je väčšinou prepojená s poradenstvom,
vzdelávacími činnosťami alebo sociálnou pomocou. Umelecké a technické aktivity
sú úzko zamerané na určitú aktivitu. Môže ísť o prácu oddielu mladých hasičov,
výučbu práce na počítači, tanec, folklór, spev, výtvarnú činnosť a dramatickú
tvorbu. (Príloha č. 1c)
4.1.3 Vzdelávacie aktivity
Špeciálne vzdelávacie aktivity majú za cieľ vyrovnať existujúce handicapy mladých
z hľadiska ich osobnostnej a sociálnej determinácie. Zvyšujú ich informovanosť a
podporujú proces sebavzdelávania. V rámci programov prevencie kriminality sa tieto
aktivity delia do niekoľkých skupín:
Vzdelávanie v rámci školy, kam patria nulté ročníky, s cieľom úspešne zaradiť deti do
povinnej školskej dochádzky.
Sociálno-právne vzdelávanie je určené študentom. Zameriava sa na zvýšenie právneho
vedomia, aké má človek práva a zároveň povinnosti, na sprostredkovávanie informácií o
nebezpečenstve sociálno-patologických javov, ich prevencii a riešení. V praxi sa
uskutočňuje prostredníctvom výcvikových programov a seminárov.
Rekvalifikácia motivuje mladých ľudí k získaniu profesijných zručnosti, rekvalifikovať
ich v odboroch, ktoré majú šance pri uplatnení na trhu práce. Musí sa uskutočňovať v
spolupráci s odbornými pracoviskami a byt ukončené certifikačnou skúškou.
(Projekt „Prevencia kriminality mládeže v meste Galanta“, 2005)
4.2 Krízové a poradenské centrá
Krízové centrá sú zriaďované pre všetkých klientov, ktorí sú odkázaní na ich služby.
Tieto zariadenia poskytujú špeciálne programy zamerané na problematické sociálne či
psychosociálne javy. Realizujú sa v týchto typoch inštitúcií, resp. poskytujú nasledovné
služby a činnosti: Linky dôvery sú podporované aktivity, ktoré svojím obsahom
prekračujú štandardnú činnosť a využívajú pri tom profesijný potenciál. Azylové
bývanie charakterizujú nocľahárne, bývanie pre osoby bez prístrešia, krízové lôžka pre
deti a mládež, domy na pol cesty a chránené bývanie. Tieto projekty sú nezanedbateľné
aj z hľadiska systému prevencie kriminality. Nízkoprahové zariadenia sa zameriavajú na
24
neorganizovanú mládež, osoby v obťažnej sociálnej situácii. Činnosť týchto organizácii
je úzko spojená s prácou sociálnych pracovníkov. V rámci prevencie násilnej
kriminality sa činnosti sociálnej práce a komunít pokladajú za jednu z hlavných metód
práce. Sociálna práca, ktorá je cielená priamo do lokalít a priamo na ohrozených
jedincov, je vysoko efektívna. Strediská výchovnej starostlivosti sú inštitúcie, ktoré
zabezpečujú prácu s mládežou priamo ohrozenou sociálno-patologickými javmi.
V rámci pomoci obetiam trestných činov zastáva významnú úlohu poradenstvo v oblasti
bezpečného správania, nácviku techník ako sa brániť trestnej činnosti, profesijné
vzdelávanie a cielená osveta (napr. domáce násilie, sexuálne obťažovanie, šikanovanie).
(Projekt „Prevencia kriminality mládeže v meste Galanta“, 2005)
Úlohu zriaďovať poradne pre obete násilia prijala vláda SR uznesením č. 273 z 20.
apríla 2000. V mestách Bratislava, Trnava, Trenčín, Nitra, Žilina, Banská Bystrica,
Prešov, Košice a v Poprade sa podarilo rozvinúť systematickú činnosť pre klientov,
ktorí sa obracajú na poradne ako obete trestných činov, domáceho násilia alebo
nešťastných udalostí, ktorým sa poskytuje bezplatná a diskrétna pomoc, právne rady,
psychologická, emocionálna a praktická pomoc v okamihu, keď práve zažili psychický
stres a vážnu traumu, alebo sa cítia byť v nebezpečenstve a ohrození (Halcin, 2004).
4.3 Prevencia násilia v stredoškolskom prostredí
Preventívne programy orientované na školu vychádzajú z nepochybne správneho
predpokladu, že škola plní po rodine veľmi významnú výchovno-vzdelávaciu
a socializačnú úlohu. Jej pôsobenie na mládež je dlhodobé a systematizačné. Svoje
poslanie plní škola väčšinou len vo vzťahu k bezproblémovým deťom a je modelovaná
skôr podľa potrieb spoločnosti než podľa potrieb jednotlivca.
„Úspešná, naozaj efektívna, škola sa vyznačuje vysokou angažovanosťou žiakov, ktorí
si navzájom dôverujú so svojimi pedagógmi, kde sú všetky pravidlá jasné a dôsledne
vyžadované“ (Večerka, 1996, s. 50).
Medzi násilné činy mládeže patrí osočovanie, zastrašovanie, vysmievanie, fyzické
ubližovanie, týranie a ničenie duchovných a materiálnych hodnôt.
25
Cieľom primárnej prevencie násilia je vytvárať optimálne podmienky pre zdravý
telesný, psychický a sociálny vývin mládeže formou optimalizácie podmienok, vo
výchove a vzdelávaní a zabezpečenia personálnych, materiálno-technických
a priestorových podmienok. Na stredných školách sa do popredia dostávajú programy,
ktoré sa uskutočňujú v rámci hodín etickej výchovy, občianskej výchovy a triednických
hodín. Programy realizujú školskí psychológovia, sociálni pracovníci a výchovní
poradcovia. Sú zamerané na rozvoj sociálnych spôsobilostí (vytváranie sebaúcty, rozvoj
sebavedomia, sebapoznávania, sebauvedomovania, budovanie sebadôvery),
konštruktívne riešenie konfliktov a zvládanie záťažových situácií, adekvátne
prispôsobenie sa školským podmienkam, mimoriadnym udalostiam a problémom,
relaxáciu, redukciu nepozornosti a zvýšenie koncentrácie a redukciu prejavov
hyperaktivity. Preventívne programy musia byť určené nielen žiakom, ale aj učiteľom a
rodičom.
Cieľom sekundárnej prevencie násilia v školách je zabrániť vzniku porúch správania,
zachytiť ich v počiatočnom štúdiu a zabezpečiť opatrenia pre ohrozených žiakov.
Sekundárna prevencia je zameraná na menšie skupiny žiakov, ktoré sú najviac ohrozené
a indikované určitými symptómami v správaní. Cieľovou skupinou sú zväčša jedinci
zlyhávajúci v školskom prostredí, s poruchami správania, z dysfunkčných rodín.
Cieľom terciárnej prevencie násilia v školách je predchádzať zhoršovaniu stavu
a recidívam v oblasti sociálno-patologických javov. Možno tu zaradiť terapeutické
individuálne a skupinové programy, zaujímavé mimoškolské činnosti, doučovacie
programy alebo prázdninové akcie pre deti a mládež (Majer, 2006).
26
Tabuľka 4 Metódy prevencie násilia v školskom prostredí (Zdroj: Majer, Prevencia sociálno-patologických javov mládeže 4/2006, s. 6)
anketové metódy (napr. dialóg,
diskusia)
zážitkové metódy (didaktické hry,
hranie rolí, modelové situácie)
učenie žiadúcim správaním učenie disciplínou
využívané na zisťovanie postojov a úrovne
vedomostí v uvedenej problematike
tvoria priestor pre nácvik komunikačných a sociálnych zručností (empatia, asertivita, riešenie konfliktov), aktivity smerujú k vnímaniu sveta, manipulácii s
predmetmi, nácviku interakcie s ľuďmi a
vnímaniu situácií
posiľňuje pocit dôvery a vedome
upevňuje správanie, ktoré
obmedzuje agresivitu
podporuje sebaovládanie členov
skupiny a koriguje pudové reakcie
Formy prevencie násilia v školskom prostredí:
a) účinná osveta medzi žiakmi, učiteľmi a rodičmi,
b) vytvorenie ovzdušia dôvery medzi žiakmi a učiteľmi,
c) monitoring výskytu sociálno-patologických javov (vrátane agresie a násilia),
d) diagnostika triednych kolektívov (analýzy sociálnych vzťahov v triedach
prostredníctvom sociometrického dotazníka),
e) tvorba diagnostických a výchovných postupov pri práci s obetou a agresorom,
f) realizácia longitudinálnych preventívnych programov zameraných proti násiliu v
škole,
g) zakomponovanie preventívnych programov do vyučovacích predmetov – etická
výchova, občianska náuka a triednické hodiny,
h) spolupráca škôl so školskými poradenskými zariadeniami, sociálnymi zariadeniami
a mestskou políciou (Majer, 2006).
27
4.4 Preventívne aktivity realizované Policajným zborom SR
V Slovenskej republike prebiehajú zásadné zmeny vo všetkých oblastiach života
spoločnosti. Osobitné miesto vo vedomí verejnosti zaujíma reálny stav a charakter
kriminality. Okrem tradičných foriem sa rýchlo rozšíril organizovaný zločin spájajúci
páchateľov násilných, agresívnych, komerčno-finančných, drogových a tomu
podobných trestných aktivít. Občania sa opodstatnene pýtajú, ako ďalej v boji s
kriminalitou. S kriminalitou, ktorá ohrozuje život, zdravie, osobnú slobodu, právnu a
vôbec ľudskú istotu, majetok a iné významné celospoločenské hodnoty. Je dôležité si
uvedomiť, že prevencia by mala byť prioritou, pretože je ekonomicky efektívnejšia a
zároveň je výhodnejšie kriminalite predchádzať ako odstraňovať jej dôsledky a
postihovať jej páchateľov. Skúsenosti potvrdzujú potrebu chápania významu a
postavenia prevencie pred represívnymi formami riešenia problémov kriminality či inej
protispoločenskej činnosti. Snahou je stále vyššia efektívnosť preventívnej politiky
dosahovaná profesionálnym prístupom, odbornosťou a kooperáciou s príslušnými
orgánmi. Zameranie všetkých uskutočnených a aj uskutočňovaných projektov
realizovaných Policajným zborom SR je orientované na zvýšenie právneho vedomia
mladých ľudí nenútenou formou, na skvalitnenie ich sociálneho správania a v
neposlednom rade na zvýšenie úcty k hodnotám vytváraných spoločnosťou
i jednotlivcami. Z hľadiska cieľových skupín sa preventívne činnosti zameriavajú aj na
sociálne vylúčené skupiny, komunity a obete trestných činov, vrátane obetí domáceho
násilia. Ani tá najlepšia starostlivosť o obete trestných činov nestačí na efektívny boj s
narastajúcou kriminalitou. Je to predovšetkým veľmi konkrétna prevencia, ktorá v
súčinnosti s rozumnou represiou, orgánmi štátnej správy a samosprávy môže priniesť
očakávané výsledky, ktoré sa konkrétne ukážu až po niekoľkých rokoch.
Niektoré preventívne projekty (napr. projekt „Vieme, že...“) sa organizujú vo viacerých
mestách ako napr. Bratislava, Trenčín, Trnava, Prešov, Košice a iné.
Projekt „Vieme, že...“
V rámci pomoci západoeurópskych krajín pre krajiny strednej a východnej Európy
ponúkol v roku 2002 Holandský policajný inštitút preventívne projekty na možnú
realizáciu v pôsobnosti Policajného zboru. V projekte boli zastúpení pracovníci
Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajskej pedagogicko-psychologickej
28
poradne, Mestskej polície, koordinátorov prevencie Krajského úrad, sociálnych
pracovníkov Obvodného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, školských
koordinátorov prevencie na vybraných nitrianskych školách, zástupcov Ministerstva
školstva Slovenskej republiky a Ústavu informácií a prognóz školstva. Pracovný tím
pripravil na slovenské pomery projekt „Vieme, že...“, zameraný na vekovú skupinu detí
a mládeže od 12 do 16 rokov.
Cieľ projektu:
1. zvýšiť úroveň právneho povedomia a informovanosti u žiakov a študentov
poskytnutím aktuálnych informácií o právnych aspektoch normálneho a
patologického správania,
2. znížiť výskyt sociálno-patologických javov na školách, výskyt trestnej činnosti
páchanej deťmi a výskyt trestnej činnosti páchanej mládežou, ako aj trestnej činnosti
páchanej na deťoch a mládeži,
3. vysvetliť príčiny a mechanizmy neprimeraného správania mladých ľudí, t. j.
patologicko-sociálne mechanizmy prijatia nevhodných spôsobov správania,
4. zlepšiť efektivitu prevencie sociálno-patologických javov na miestnej úrovni.
V školskom roku 2006/2007 bol projekt realizovaný na 223 vybraných školách v rámci
celého Slovenska s celkovým počtom 4876 zapojených žiakov.
Tabuľka 5 Prehľadná tabuľka realizácie projektu v školskom roku 2006/2007 (Zdroj: http://www.minv.sk/ppz/prevencia/projekt/viemeze.pdf)
Kraj Počet škôl Počet žiakov Bratislava 18 381
Trnava 24 440 Nitra 35 741
Trenčín 27 486 Žilina 28 747
Banská Bystrica 30 612 Prešov 34 883 Košice 27 586 Spolu 223 4876
29
V roku 2007 sa realizuje program „Vieme, že...“ v rámci 44 krajských riaditeľstiev
Policajného zboru, kde sa predpokladá zapojenie 200 školských zariadení
a pedagogicko-psychologických poradní s približným počtom 5000 žiakov
(http://www.minv.sk/ppz/prevencia/projekt/viemeze.pdf).
4.4.1 Policajný zbor v Košiciach
„Bezpečné mestá“
Medzi preventívnymi programami miest zanechal preventívny program Bezpečné
Košice hlbokú stopu. Zašiel čo do rozsahu a kvality najďalej a jeho podstata spočívala
v intenzívnej kontrole verejného poriadku v uliciach centrálnej časti metropoly
východného Slovenska. Zovšeobecnené skúsenosti z „košického preventívneho
programu“ dovolili prípravu preventívnych programov v ostatných krajských mestách.
V súčasnom období sa programy „Bezpečné mestá“ rozšírili aj na menšie mestá.
V rámci projektu sa budujú a rozširujú kamerové monitorovacie systémy ako
prostriedok technickej prevencie (Halcin, 2006).
Prínos kamerových monitorovacích systémov je evidentný, prispievajú k odhaleniu
mnohých trestných činov a priestupkov a žiada sa ich dobudovanie. Samotná
požiadavka budovania funkčného monitorovacieho systému vychádza z nutnej potreby
prostredníctvom tejto formy situačnej prevencie skvalitniť komplexnú ochranu života,
zdravia a majetku obyvateľov miest, ale aj mestských a štátnych inštitúcií,
podnikateľských investícií a pod. Budovanie kamerových monitorovacích systémov
vychádza z podrobnej analýzy štatistík, príčin a podmienok výskytu kriminality a iných
sociálno-patologických javov. Kamerami sa sleduje navyše aj dopravná situácia,
verejný poriadok, operatívne vysielanie hliadok na miesta porušenia právnych noriem,
nahlásenie a zásahy na miestach výskytu mimoriadnych udalostí. Zároveň je to jeden
z prostriedkov na predchádzanie násilnej kriminality.
„Bezpečie pre dievčatá“
Ide o nový preventívny projekt určený pre dievčatá 9. ročníkov vybraných základných
škôl, ktorý pozostáva z niekoľkých prednášok.
30
• „Bezpečne doma aj na ulici“ zahŕňala praktické rady ako sa vyhnúť krízovým
situáciám a tiež rady ako sa zachovať v krízových situáciách.
• Pod vedením lektorky zo Strednej odbornej školy Policajného zboru v Košiciach a
tiež za prítomnosti študentov tejto školy, dievčatám odprezentovali rôzne druhy
hmatov a chmatov, z ktorých sa vychádza aj pri základoch sebaobrany. V ďalšej
časti sa dievčatá rozdelili do skupín a pod vedením inštruktorov (študentov Strednej
odbornej školy Policajného zboru v Košiciach) sa učili základné chmaty a hmaty
sebaobrany v rôznych situáciách. Táto posledná časť prednášok mala u dievčat
najväčší ohlas a úspech.
„Právo na každý deň“
Je komplexný program sociálno-patologických javov pre základné a stredné školy
vychádzajúci zo súčasných problémov v spoločnosti, pretože práve sociálno-
patologické javy tvoria širokú škálu problémov, ktoré trápia nie len pedagógov,
psychológov, ale aj policajtov.
Úlohou projektu je systematická a dôsledná práca s mladými vybraných stredných škôl.
Cieľom je osvojenie si pozitívneho sociálneho správania a odmietanie porušovanie
zákona. Poslucháči si vypočuli prednášky na rôzne témy, ako napríklad kriminalita
mládeže a trestná činnosť páchaná mládežou a na mládeži, domáce násilie a podobne
(http://www.minv.sk/krpzke/)
4.4.2 Policajný zbor v Banskej Bystrici
„Som veľký, ale ešte nie dospelý“ Preventívny projekt na podporu rozvoja právneho vedomia stredoškolskej mládeže
s dôrazom na trestnú zodpovednosť ako možný následok vlastného protiprávneho
konania.
Ciele: osvojenie si základných ustanovení Trestného zákona Trestného poriadku vo
vzťahu k spáchaniu trestného činu a následnej trestnej zodpovednosti; poukázanie na
možné následky trestného stíhania a právoplatného odsúdenia v každodennom živote;
eliminácia kritických situácií z hľadiska možnosti stať sa obeťou trestného činu
(poškodeným); osvojenie si vnútorných zábran (etických, morálnych, spoločenských,...)
31
s prihliadnutím na možné následky svojho protiprávneho konania; znižovanie počtu
potencionálnych páchateľov trestnej činnosti z kategórie stredoškolskej mládeže
Cieľová skupina je stredoškolská mládež vo veku 14 – 18 rokov. Na projekte
spolupracujú vybrané stredné školy (3 – 4 druhovo odlišné), triedni učitelia, výchovní
poradcovia, Psychologická poradňa, Centrum voľného času.
(http://www.minv.sk/krpzbb/velky.htm)
4.5 Preventívne aktivity realizované mestskou políciou
4.5.1 Mestská polícia v Pezinku
Oddelenie prevencie kriminality Mestskej polície v Pezinku, zahájilo od septembra
2007 nové prevenčné programy, ktoré dopĺňajú kvalitný systém preventívnych opatrení
v meste. Zamerané boli na tri oblasti:
- prevenciu kriminality pre stredoškolskú a učňovskú mládež,
- prevenciu kriminality pre deti materských a základných škôl.
- športovo-preventívne aktivity.
Pre študentskú mládež zrealizovali zatiaľ päť prednášok, ktoré sa stretli s priaznivou
odozvou u cieľovej skupiny. Vedenie gymnázia, ako aj strednej odbornej školy je
pripravené spolupracovať počas celého školského roka. Jedným z dôvodov je fakt, že
tieto programy zaujali aj tzv. problémové triedy. Študenti ochotne zostávali aj po
vyučovaní diskutovať s prednášajúcim na rôzne témy a delili sa o osobné životné
skúsenosti.
Novou, netradičnou formou obohatenia prevenčných programov sú športovo-
preventívne aktivity. Od uplynulého školského roka ponúkli predovšetkým školám
program pod názvom „Pokojne a s rozvahou.“ Jeho cieľom je eliminácia násilia na
školách, resp. socializovanie agresivity formou športu. Program zabezpečujú traja
skúsení inštruktori sebaobrany s bohatými skúsenosťami.
Od októbra 2007 sú pripravené ďalšie aktivity, ktoré sú súčasťou vyššie uvedeného
prevenčného programu:
- kurz sebaobrany pre dievčatá (osobitne pre každú školu),
32
- kurz sebaobrany pre ženy (spojený aj s prednáškovým programom),
- kurz sebaobrany pre učiteľov (na podnet vedenia dvoch škôl),
- krúžok - klub bojových umení pre starších i mladších.
(http://www.minv.sk/prevencia/index.php?id=texty/cl-051007-msp-pezinok)
4.5.2 Mestská polícia Čadca
Klub mládeže
Klub „ Mládež za bezpečné mesto Čadca“ funguje pri Mestskej polícií v Čadci od
septembra 2006. Jedným s cieľom tohto klubu je zvyšovať mládeži právne vedomie,
informácie o prevencii kriminality, zapájať deti do rôznych preventívnych projektov
mestskej polície najmä v rámci schválenej stratégie mestským zastupiteľstvom Čadca „
Bezpečné mesto Čadca“ a pod.
Počas letných prázdnin 2007 sa zorganizoval tréningovo-vzdelávací tábor pre 20
mladých. Finančné prostriedky sme získali z Rady vlády pre prevenciu kriminality SR
na základe schválenia zaslaného projektu. Tábor bol obohatený o ukážky z policajnej
kynológie, o krátky kurz sebaobrany, jazdu na koňoch ako i výlet na letisko. Najväčším
zámerom projektu bolo zameranie sa na odovzdanie objektívnych informácií z násilnej
kriminálnej prevencie, pozitívne ovplyvňovanie postojov tejto mládeže, na vytváranie
zdravého životného štýlu a následné šírenie rovesníckej prevencie na školách v
spolupráci s Mestskou políciou Čadca.
Mestská polícia Čadca pripravuje výcvikový pobyt zameraný na intervenciu a osvetu v
oblasti šikanovania na školách, násilia na školách, násilnej kriminality, rasizmu,
xenofóbie a intolerancie (http://www.mestocadca.sk/cl/495/klub-mladeze-mestskej-
policie-cadca-sa-rozsiruje.html).
Projekt proti násiliu na školách - Rozprávaj, zaujímaš ma
V súvislosti so šikanovaním v školách a školských zariadeniach sa mnohokrát stáva, že
si vinníci i obete neuvedomujú trestnoprávne hľadisko svojho konania. Predchádzanie a
boj proti šikanovaniu jednou zo základných výchovných úloh školy, odhliadnuc od
toho, že priamo súvisí aj so zaistením bezpečnosti školského prostredia, má navyše
33
kľúčový význam pre vzdelávaciu činnosť školy. Ak si škola pripraví a úspešne aplikuje
postup na obmedzenie šikanovania, jeho výsledkom bude zlepšenie celkovej klímy v
škole, disciplíny, poriadku, zníženie vandalizmu a väčšia spokojnosti detí i rodičov, čo
povedie k lepším vzdelávacím výsledkom a zvýšeniu kreditu školy ako takej.
Mestská polícia Čadca počas celého školského roka ponúka a realizuje možnosť
preventívnych besied zo žiakmi na túto tému. Počas školského roka 2007/2008
pripravila aj nový projekt „Rozprávaj, zaujímaš ma“, ktorý je zameraný špeciálne na
agresorov a obete šikanovania. Pre agresorov usporiadala tréningovo-vzdelávací pobyt
zameraný najmä na poskytovanie informácií o následkoch ich správania, o trestno-
právnej zodpovednosti ich správania, integrácia do adekvátnych rolí postihnutých,
informácie o deklarácií práv dieťaťa, o ľudských právach a pod. Cieľom je pozitívne
ovplyvňovať ich postoje, na vytváranie zdravého životného štýlu a následné šírenie
rovesníckej prevencie na školách v spolupráci s Mestskou políciou Čadca. Absolventi
získali aj Certifikáty o úspešnom absolvovaní vzdelávacieho pobytu.
4.5.3 Mestská polícia Nitra
LUMIPER
Cieľovou skupinou projektu sú maloleté a mladistvé osoby, predovšetkým mládež od 13
do 17 rokov. Hlavnou aktivitou projektu je kontrola nočných barov a prevádzok pri
rôznych druhoch závislostí (predovšetkým gambling cigarety, alkohol, drogy, a pod) a
kontrola denných prevádzok a centra mesta.
Cieľ aktivity:
• hľadanie nezvestných alebo ujdených maloletých a mladistvých
• zachytenie mládeže pri rôznych druhoch závislostí (cigarety, alkohol, drogy,
gambling a pod.)
• zachytenie mládeže pri záškoláctve a inej protispoločenskej činnosti
Túto preventívnu aktivitu realizuje Mestská polícia Nitra v spolupráci s Krajským
úradom v Nitre, s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre a Policajným zborom
SR.
34
Lumiper je aktivita primárne preventívna, ktorá nemá represívny charakter. Ak sa nájdu
maloletí alebo mladiství v neskorých nočných hodinách v podnikoch, navyše pri
cigarete a alkohole, ak sa v takomto prostredí pohybuje často a vyrastá v ňom, formuje
sa v ňom psychicky i fyzicky, naozaj tu reálne hrozí, že mladí človek do tohto spôsobu
života môže skĺznuť.
Pri rozhovoroch so zachytenou mládežou často počuť, že: „...mne mama dovolila byť
do noci na diskotéke, aj vie, že fajčím, tak čo...?“ V tomto prípade je to jednoznačne
chyba alebo nedôslednosť rodičov, ktorí možno niektoré aspekty výchovy zanedbali a to
je už práca predovšetkým pre sociálne kurátorky z odboru sociálnych vecí z Úradu
práce, ktoré si rodičov predvolajú na výchovný pohovor.
Na druhej strane sú aj iné skúsenosti. Dieťa oklame svojho rodiča nejakou šikovnou
výhovorkou, napríklad: „...idem sa učiť ku kamarátke...“. Neskôr sa nájde „učiť sa“ o
druhej v noci s pohárom vodky a s cigaretou v ústach na diskotéke. To už bude zrejme
priestor pre rodičov, ktorí si v takýchto prípadoch väčšinou vedia poradiť aj sami a
problém vyriešia i bez zásahu rôznych inštitúcií.
(http://www.mspnitra.sk/htm/prevencia/akcieasutaze/latest.htm)
4.6 Občianske združenia na podporu prevencie kriminality
Občianske združenia (ďalej len „OZ“) majú pri plnení úloh preventívneho charakteru
mimoriadne významné postavenie. Zastupujú záujmy občanov, komunity a poskytujú
služby a informácie širšieho rozmeru. Upozorňujú na záujmy ľudí, ktorí ovplyvňujú
dianie a rozhodovanie na miestnej úrovni. Najmä OZ poskytujú v oblasti prevencii
značnú pomoc pri realizácii preventívnych aktivít. Sú vhodnými spojencami na lokálnej
úrovni obcí a miest, čo v nie malej miere prispieva k eliminácii prejavov
protispoločenskej činnosti.
• OZ - spoločne proti kriminalite
OZ - spoločne proti kriminalite je dobrovoľným združením, ktorého náplňou je
prevencia kriminality, drogových závislostí a inej protispoločenskej činnosti, ktoré bolo
založené v roku 2001.
35
Poslaním OZ - spoločne proti kriminalite je napomáhať šíreniu prevencie kriminality
medzi mladou i dospelou populáciou. Súčasne spolupracovať s koordinátormi prevencie
kriminality v školských zariadeniach, pracovníkmi prevencie pôsobiacimi na krajských
úradoch a pracovníkmi prevencie v Policajnom zbore SR v oblasti prevencie kriminality
a inej protispoločenskej činnosti. (Príloha č. 1d)
Tabuľka 6 Činnosť OZ Spoločne proti kriminalite (Zdroj: http://www.oz-spk.sk/)
1. Spolupráca so samosprávami, VÚC a so štátnymi inštitúciami pri osvete v oblasti prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti
2. Organizovanie a zabezpečovanie prevenčných akcii ako sú prednášky, besedy, školenia, semináre, kongresy, mimoškolské športové aktivity, športovo-náučné pobyty, spoločenské a charitatívne podujatia v rámci prevencie v širšom rozsahu
3. Poskytovanie relevantných poznatkov publikačnou formou 4. Konzultácie pre širokú verejnosť 5. Vytváranie priaznivých podmienok pre zdravý vývoj detí a mládeže
Projekt pozostáva predovšetkým z prednáškovej, konzultačnej a publikačnej činnosti.
Vychádza z požiadaviek uvedených v prieskumoch, do ktorých sa zapojili žiaci i
pedagógovia. Ďalšou činnosťou vyplývajúcou z projektu sú najmä mimoškolské aktivity
ako kurzy sebaobrany pre študentov i klub bojových umení. Mládež navštevujúca
uvedené aktivity, chodí pod vedením skúsených trénerov vystupovať na rôzne
prevenčné a charitatívne podujatia.
Pre rok 2008 pripravuje združenie nové projekty zamerané na celoročné priebežné
vzdelávanie pracovníkov, ktorí sa venujú výchove a vzdelávaniu detí a mládeže
(http://www.oz-spk.sk/).
• OZ Pomoc obetiam násilia
Nezávislé občianske združenie Pomoc obetiam násilia založili dobrovoľníci poradne pre
obete v januári 1999. Vybudovanie poradne pre obete trestných činov a násilia v roku
1999 finančne podporila Nadácia pre podporu občianskych aktivít z prostriedkov
PHARE. OZ Pomoc obetiam násilia má sídlo v Bratislave, ale poradne je možné
vyhľadať vo všetkých väčších mestách Slovenska.
36
Činnosť združenia:
– sa zameriava na pomoc obetiam trestných činov, domáceho násilia, nešťastných
udalostí a na prevenciu kriminality,
– poskytuje bezplatnú a diskrétnu pomoc obetiam a ich blízkym a ľuďom, ktorí sa
odôvodnene obávajú, že sa stanú obeťou trestného činu,
– poskytuje právne rady a psychologickú pomoc formou osobných konzultácií, ale aj
telefonicky a písomne,
– poskytuje klientom sprievod na súdne pojednávanie a pri úradnom vybavovaní,
– poskytuje informácie pre svedkov, ktorí majú obavy z účasti na súdnom
pojednávaní,
– usiluje sa o zabezpečenie a naplnenie práv obetí násilia a trestnej činnosti a o
zlepšenie ich právneho postavenia,
– prostredníctvom programu "Bezpečné správanie" informuje verejnosť o
možnostiach a prostriedkoch prevencie kriminality, najmä o zásadách správania
zameraných na zníženie rizika stať sa obeťou,
– prostredníctvom svojich publikácií a v spolupráci s médiami informuje verejnosť o
problémoch obetí trestnej činnosti,
– v najťažších prípadoch usiluje o sprostredkovanie finančnej pomoci obetiam trestnej
činnosti,
– vo svojej činnosti dodržiava zásady a štandardy Európskeho fóra služieb obetiam.
(http://www.pomocobetiam.sk/html/zdruz.htm).
• OZ Nová nádej
Nová nádej je občianske združenie založené na kresťanských hodnotách. Podporuje,
rozvíja, vychováva a vzdeláva dobrovoľníkov a profesionálov v pomáhajúcich
profesiách formou vzdelávacích tréningov, konzultácií a vydavateľskej činnosti. V
priamej práci v nízkoprahovom programe Kaspian (klubová a terénna sociálna práca)
poskytuje služby rizikovým skupinám detí a mládeže a zároveň umožňuje odbornú
prax. Zameriava sa na „budúcu generáciu“, ktorá zahŕňa deti, mladých ľudí a rodiny.
37
Klub KASPIAN Poslaním klubu je napĺňať potreby detí a mladých ľudí, ktorí sú vo voľnom čase
prevažne na uliciach Bratislavy - Petržalky a sprostredkovať im kresťanské a etické
hodnoty. S mladými ľuďmi členovia združenia pracujú v klube a v teréne, teda v
prirodzenom prostredí, kde mladí ľudia trávia svoj voľný čas (ulica, krčma, skatepark a
iné športové plochy).
Do klubu môžu prísť kedykoľvek počas otváracích hodín, a môžu tam byť bez toho, aby
sa museli zapájať do ponúkaných aktivít.
Náplňou práce členov OZ je:
• trávenie voľného času - voľnočasové aktivity
– športové – stolný futbal, stolný tenis, lezecká stena, súťaže na športoviskách,
šípky, pobyty v prírode;
– kultúrne a umelecké – výroba keramiky, výtvarné aktivity, fotografovanie,
premietanie a tvorba filmov, organizovanie výstav, legálne sprejovanie,
počúvanie hudby, tanec, koncerty;
– iné – spoločenské hry, diskusie, a pod.
• poskytnúť psycho-sociálnu oporu a sociálnu pomoc v ich problémoch, v ťažkých
životných situáciách, ale aj v problémoch sociálno-patologického charakteru.
Okrem toho OZ napomáhajú mladým ľuďom presadzovať ich potreby, záujmy a
participovať na zmene v ich komunite.
• preventívne aktivity – pomocou rozhovorov, letákov, plagátov a diskusií poskytuje
pravdivé informácie o rizikovom správaní (www.novanadej.sk).
4.7 Návrhy preventívnych aktivít
Prevencie nikdy nie je dosť. Spoločnosť má záujem na tom, aby násilie bolo
minimalizované. Starostlivosť je treba orientovať aj na samotných rodičov
a vychovávateľov, organizovať besedy a semináre o zodpovednom a správnom prístupe
k výchove, ale aj o zvládaní krízových situácií v rodine. V mnohých otázkach
týkajúcich sa kriminálnej činnosti ani samotní rodičia nemajú jasno a nemôžu teda viesť
38
svoje deti správnym smerom, keď ani oni sami netušia akým. Aj pre nich by bolo
vhodné zriaďovať centrá a poradne zamerané na ich osobný rozvoj.
Je dôležité, aby sa hovorilo o kriminalite, kriminálnych javoch i možných následkoch
páchania násilia. Mladým ľuďom musíme pomôcť pri budovaní sebadôvery, lebo jej
nedostatok spojený s pocitom menejcennosti je rizikovým faktorom pri vzniku násilnej
trestnej činnosti.
A neodmysliteľne - mládež podporovať v ich snahách o skvalitnenie a zlepšenie života
v spoločnosti. Podporovať ich pozitívne aktivity, umožniť im angažovať sa v rôznych
športových, dramatických či iných záujmových kluboch, ktoré rozvíjajú ich osobnosť
a slúžia k správnemu využívaniu voľného času.
39
ZÁVER
Dospelí o dnešnej mladej generácii veľakrát nemajú dobrú mienku. Často hovoria, že
dnešná mládež je skazená. Správanie mladej generácie závisí predovšetkým od výchovy
v rodine.
Mládež ako spoločenská skupina bude síce o niekoľko rokov rozhodovať o budúcnosti
celej našej spoločnosti, ale ona je aj v súčasnosti jej reálnou súčasťou, ktorá môže
ovplyvňovať dianie v spoločnosti. Preto je dôležité a potrebné vytvárať podmienky na
jej participáciu na ekonomickom, kultúrnom a sociálnom živote spoločnosti.
Dnešná mládež má aj dobré stránky. Veľakrát sa zapája do rôznych akcií, ktoré
prispievajú k eliminácii násilia. Práve z ich iniciatívy vznikajú programy a projekty,
ktorými reagujú kriminalitu, ktorá sa v ňom pácha.
Z vlastnej skúsenosti viem, že násilie mládeže je problém, ktorý nie je možné vyriešiť
zo dňa na deň. Trávenie voľného času sa vypĺňa plnohodnotnými činnosťami, v školách
sa vytvárajú podmienky pre besedy a prednášky zamerané proti násiliu, štát tvorí
a realizuje stratégie, koncepcie a zákony, ako čo najefektívnejšie odstrániť, resp.
minimalizovať, tento nežiadúci jav zo života ľudí. Z rôznych zdrojov, ktoré sú prístupné
verejnosti, ale aj po konzultáciách s ľuďmi z praxe v oblasti prevencie násilnej
kriminality je možné zistiť, aké aktivity sa vyvíjajú na takmer každej úrovni. Od
individuálnej až po celoštátnu.
Možno konštatovať, že cieľ tejto práce bol splnený. Ostáva teraz najdôležitejšia vec –
aplikovanie do praxe.
Mnohí psychológovia i autori mnohých odborných textov tvrdia, že základ je v rodine.
Odtiaľ všetko vychádza. Z toho všetkého mi z každého pohľadu vyplýva niekoľko
záverov: spoločnosť by mala vytvárať podmienky pre rodinu a jej zdravý rozvoj, starať
sa o túto základnú a nenahraditeľnú bunku, „základňu“ ľudskej spoločnosti.
40
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY BUBELÍNI, J.–GAJDOŠ, F. 2001. Aktuálne problémy prevencie kriminality. Trnava:
Gabriela Gajdošová Policajný inštitút AFG, 2001. ISBN 80-968075-2-8
GAŠPIERIK, L. 2005. Prevencia kriminality. Žilina: ŠEVT, a.s., 2005. ISBN
80-88707-68-4
HALCIN, J. 2004. Aktuálne problémy prevencie kriminality. Bratislava: Ministerstvo
vnútra SR, Kancelária ministra vnútra, sekretariát Rady vlády SR pre prevenciu,
2004.
HALCIN, J. 2006. Prevencia kriminality v Slovenskej republike. In: Sociálna prevencia
– Prevencia kriminality, 1/2006, s. 9.
HALCIN, J. – ŠINKA, F.– STÁBOVÁ, D. 2006. Aktuálne informácie z prevencie
kriminality, VII. Ročník. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, Kancelária ministra
vnútra, sekretariát Rady vlády SR pre prevenciu, 2006.
HUPKOVÁ, I. 1997. Kriminalita mládeže a preventívno-výchovné pôsobenie.
Bratislava: Národné osvetové centrum, 1997. ISBN 80-7121-128-1
Koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži do roku 2007, Ministerstvo
školstva SR, schválená uznesením vlády SR č. 1213 z 19. decembra 2001
Bratislava: IUVENTA. 2002. ISBN 80-88893-82-8
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach. 2007. Projekty. [cit. 2007-10-29].
Dostupné na: http://www.minv.sk/krpzke/ostatne/prev_projekty.html,
Krajské riaditeľstvo PZ Banská Bystrica. 2007. „Som veľký, ale ešte nie dospelý“ [cit.
2007-10-29]. Dostupné na: http://www.minv.sk/krpzbb/velky.htm
MADLIAK, J. 1998. Kriminológia. Košice: ATOM computers, 1998. ISBN
80-88951-00-3
MADLIAK, J. – ČVERČKO, T. – BAŇACKÝ, M. 2005. Kriminológia. Košice: UPJŠ,
2005. ISBN 80-7097-601-2
MAJER, P. 2006. Prevencia násilia v stredoškolskom prostredí. In: Prevencia sociálno-
patologických javov mládeže, 4/2006, s. 6.
41
Občianske združenie Nová nádej. 2007. Klub Kaspian [cit. 2007-10-29]. Dostupné na:
http://www.novanadej.sk/clanok.php?id_clanok=103.
Občianske združenie Nová nádej. 2007. Poslanie Novej nádeje Slovensko [cit. 2007-10-
29]. Dostupné na: http://www.novanadej.sk/clanok.php?id_subkat=55.
Pomoc obetiam násilia – člen európskeho fóra služieb obetiam. 2007. [cit. 2007-10-29]
Dostupné na: http://www.pomocobetiam.sk/html/zdruz.htm.
Projekt „Prevencia kriminality mládeže v meste Galanta“ [cit. 2007-10-29]. Dostupné
na: http://referaty.atlas.sk/ostatne/nezaradene/6569/?page=0
Stratégia prevencie kriminality v Slovenskej republike na roky 2007 – 2010,
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, schválená uznesením vlády SR č. 681
z 15. augusta 2007
SCHLESINGER, M. 2007. Prevencia taká aká má byť. [cit. 2007-10-29] Dostupné na:
http://www.minv.sk/prevencia/index.php?id=texty/cl-051007-msp-pezinok
VEČERKA, K. a kol.: Prevence kriminality v teorii a praxi, 1996
VOREKOVÁ, M. 2007.Projekt proti násiliu na školách - Rozprávaj, zaujímaš ma. [cit.
2007-10-29]. Dostupné na: http://www.mestocadca.sk/cl/586/projekt-proti-nasiliu-
na-skolach-rozpravaj-zaujimas-ma.html
VOREKOVÁ, M. 2007. Klub mládeže Mestskej polície Čadca sa rozširuje. [cit. 2007-
10-29] Dostupné na: http://www.mestocadca.sk/cl/495/klub-mladeze-mestskej-
policie-cadca-sa-rozsiruje.html
ZELINA, M.-LENÁRT, M. 2007. Vieme, že. [cit. 2007-10-29] Dostupné na:
http://www.minv.sk/ppz/prevencia/projekt/viemeze.pdf.
ZÍŠKOVÁ, M. 2006. Základné informácie o OZ-SPK. [cit. 2007-10-29]. Dostupné na:
http://www.oz-spk.sk/.
42
ZOZNAM PRÍLOH
Príloha č. 1 Fotodokumentácia preventívnych aktivít mládeže
Príloha č. 2 Publikačná činnosť občianskych združení
43
PRÍLOHY
44
Príloha č. 1
Fotodokumentácia preventívnych aktivít mládeže
a) Športové aktivity mládeže
b) Záujmové aktivity mládeže – dlhodobé pobyty
c) Záujmové aktivity mládeže – krátkodobé pobyty
d) Aktivity Občianskeho združenia Spoločne proti kriminalite
a) Cyklistický výlet mladých na Jahodnú pri Košiciach
(Občianske združenie Prameň života, 2007)
b) Letný tábor pre mladých v Letanovciach (Občianske združenie Prameň života, 2007)
c) Stretnutia mládeže (Občianske združenie Prameň života, 2007)
45
d) Činnosť OZ Spoločne proti kriminalite v zimnom tábore (Sociálna prevencia – Prevencia kriminality, 1/2006, s. 23)
46
Príloha č. 2
Publikačná činnosť:
a) Občianske združenie Pomoc obetiam násilia
b) Občianske združenie Spoločne proti kriminalite
a) SPOLU – časopis organizácie na pomoc obetiam trestných činov
(Zdroj: http://www.pomocobetiam.sk/html/spolu_uvod.htm)
47
b) Publikačná činnosť (Zdroj: ZÍŠKOVÁ, http://www.pomocobetiam.sk/html/spolu_uvod.htm)
