F I LOZOF I A  R o č .  5 6 ,  2 0 0 1 .  č .  7 

ROZUM, POZNANIE, SKÚSENOSŤ: REKONŠTRUKCIA TRADIČNÝCH POJMOV (NIELEN) VO FEMINISTICKEJ EPISTEMOLOGII 

E T E L A  F A R K A Š O V Á  ­ M A R I A N A  S Z A P U O VÁ ,  K a t e d r a  f i l o z o f i e  a d e j í n  f i l o z o f i e  F i F  U K .  B r a t i s l a v a  

F A R K A Š O VÁ ,  E .   ­  S Z A P U OVÁ ,  M  :  R e a s o n ,  K n ow l e d g e ,  E xp e r i e n c e :  T h e  R e ­c on s t r u c t i o n  o f  t h e  T r a d i t i o n a l  C o n c e p t s  ( N o t  O n l y )  in F em i n i s t  E p i s t emo l o g y  F I LOZOF IA  5 6 ,  2 0 0 1 ,  N o  7 ,  p .  4 6 3  

T h e  p a p e r  d e a l s  w i t h  t h e  r e l a t i o n sh i p  b e tw e e n  f em i n i s t  e p i s t emo l o g y  a n d  s o m e  o t h ­e r  s t r e am s  o f  c u r r e n t  e p i s t emo l og i c a l  t h i n k i n g ,  p a r t i c u l a r l y  t h o s e  o f  p r a gma t i s t  a n d  

p o s tmo d e r n  e p i s t emo l o gy .  T h e  a u t h o r s  f o c u s  m a i n l y  o n  t h e  r e c on s t r u c t i o n  o f  s e v e r ­

al  b a s i c  e p i s t emo l o g i c a l  c o n c e p t s ,  e .  g .   r e a s on ,  k n ow l e d g e  a n d  e x p e r i e n c e .  A t t e n ­

t i on   is p a i d  a l s o  t o  p a r a l l e l s  b e tw e e n  t h e s e  e p i s t emo l og i c a l  p r o j e c t s .  

C i e ľom  state j e  p r e skúmať  n iektoré  súčasné  ep i s t emolog ické  pro jek ty ,  k to ré  sa s ta­va jú   ku   k las ickým  ep i s t emolog ickým  p ro j ek tom  so   značnou   dávkou   nedôve ry ,   a ž  skepsy;  spochybňu jú  s amo tnú  koncep tuá lnu  bázu   či koncep tuá lny  apará t  tých to  p ro j ek ­tov a uvažu j ú  o po t r ebe  rekonš t rukc ie  a redef in íc ie  v iacerých kľúčových  po jmov ,  us i lu jú  o  znovupremys len ie  p rev láda júc ich  koncepci í ,  k to ré  s a  zvyča jne  považu j ú  z a  k las ické  či t radičné,  r ámcu júce  zák ladné  línie ep i s t emolog ického  uvažovania .  Ide  o p o jmy  t akpove ­diac  na j fundamen tá lne j š i e ,  k akým patr í  s amo tný  p o j em  poznan ia ,   r ozumu ,  skúsenos t i ,  a a j  s n imi  súvis iace  p o jmy  subjek tu  (poznávac ieho  aktéra) ,  ob jek tu  a objek t iv i ty  pozna ­nia,  me tódy   a p ravdy .   Také t o   subverz ívne   úsilie  mo ž n o   ident i f ikovať   v o   v iacerých  súčasných smeroch   a typoch  ep i s t emolog ického  uvažovan ia ;  v t e j to  súvislosti  t r eba  spo ­menúť  h lavne  pos tš t ruktura l izmus,  feminis t ické  a pos tmode rné  f i lozof ické  mys len ie ,  a le  a j  (neo )p ragmat i zmus  či  n iektoré  pokusy   o budovan ie  na tu ra l i zovane j  či  soc ia l i zovane j  ep is temologie .  Popr i  v iacerých ,  ne raz   i veľmi  pods ta tných odl išnost iach  ­ napr .   v o t ázke  východísk   a z áme r ov   ­  d o ch ádz a  medz i   uvedenými  p ro jek tmi ,  k eďž e  vykazu jú  v iaceré  p r íbuzné   črty,  a j   k  istým  p repo j en i am,   resp.   k nadväzovan iu   "spojenec t iev" .   V  na še j  štúdii   b u d eme  venovať  pozo rnosť  p redovše tkým súčasným d iskus iám  v  rámci   f emin i s ­t ickej  ep is temologie ,   v k torých zazn ieva  kri t ika  t rad ične j  ep is temologie ,  j e j  k ľúčových  po jmov   a koncepc i í ,   a k o  a j   ich  p o ku s om   o rekonceptua l izác iu   tých to  p o jmov .  Pr i tom s t ručne naznač íme  n iek toré  para le ly  medz i  feminis t ickou a p ragmat i s t i ckou ,  resp .  medz i  feminis t ickou a pos tmodern i s t i cky  or ien tovanou  ep i s temológ iou .  

*  *  * 

Po le  femin is t i cke j  ep i s t emolog ie  mo ž n o  a spoň  pr ib l ižne  vymedz i ť  p ros t redn íc tvom zák ladných  p rob l émov ,  k to ré  t emat izu je .  Cen t rá lnym j e  p rob lém r odove j  podmienenos t i  p rocesov  tvo rby  poznan ia ,  a k o  a j  o t ázka  o  legit ímnosti  soc iá lne  a h is tor icky s i tuovaného  poznania ,   o vp lyvoch  t e j t o  s i tuovanost i   ( s  ňou  spo jených  perspekt ív ,  z á u jmov ,  po t r i eb )  na   pr iebeh  a výs ledky  poznávac ích  p rocesov ,   a t eda  a j  o t ázka  (ne r az  spochybňovane j )  

F i l o zo f i a  5 6 .  7  463 

legit ímnosti  f emin i s t i ckého  výskumu .  P ráve  z toh to  hľad iska  nav rhu j e  napr .  ame r i cká  fi­lozofka   Sand ra   Ha rd ingová   chápa ť   feminis t ické   ep i s t emolog ické   p ro jek ty   a k o   isté s tratégie zdôvodnen i a  (poz r i   [1],   78) .  Ve ľk á  pozo rno s ť  s a   v n ich  v e nu j e  p rob lemat ike  (ženske j )  skúsenos t i  a k o  východ i sku  či š ta r tovac iemu b odu  poznan ia ;  to to  východ i sko  sa však  pon íma  oveľa  širšie  n e ž  v k las ickom,  empi r i s t i ckom duchu .  

Hoc i  feminis t ická  ep i s t emológ ia  nep reds t avu j e  ne j aký  monol i t ,  s kô r  naopak ,  j e  he ­t e rogénnym  a vnú to rne   d i f e r encovaným  t ypom   f i lozof ického   myslenia ,   m o ž n o  v j edno t l ivých  koncepc iách ,  k to ré  s a  r ozv í j a j ú  v r ámc i  súča sného  femin i s t i ckého  mys le ­nia ,   ident i f ikovať   n i ekoľko   pr íbuzných ,   a ž   spo ločných   momen tov .   Z hľad i ska   n á šho  zámeru   j e   na jdô lež i te j š í   kr i t ický  pos to j   voč i   mode rnou   f o rmovaným  p reds t avám o un iverzá lnom  a neh i s to r i ckom  rozume ,   o  sub jek te   a k o   o  un iverzá lne j ,   r o dovo  neutrá lnej   a a j   z  iných  hľadísk   š t andardne j ,   ned i f e r encovane j   bytost i ,   o j e dno t n e j  a monol i tne j   " ľudske j   skúsenos t i" .   Ten t o   kri t ický,   n iekedy   a ž   odmie t avý   pos to j  k modern i s t i ckému  ep i s t emolog ickému  pro jek tu   ved ie   v iaceré   au torky   k pokusu  o  rekonceptua l izác iu   t radičných  p o jmov  (napr ík lad   racional i ty ,  sub jek tu   a subjekt iv i ty ,  a k o  a j  ob j ek tu  a objek t iv i ty  ľudského  poznan ia ,  skúsenost i ) ,  o  ich n ov é  vymedzen ie .  

T ém a   skúsenos t i ,   k to rá  j e  j e d n o u   z cent rá lnych   t ém   femin is t i ckého   uvažovan ia ,  p r i ťahu je  pozo rno s ť  f i lozof iek  z v iacerých dôvodov .  J e dným   z n ich  j e  istá d i skrepanc ia  a l ebo  konf l ik t  medz i   t r ad i čným teore t ickým chápan ím  soc iá lneho   ž ivota   a  f e noménov  ovp lyvňu júc ich  život  ž ien  ­  a  ich  vlas tnou prež ívanou  skúsenosťou .  Feminis t ické  teore­t ičky a rgumen tu jú ,  ž e  t r ad ičná  spo ločenská  v eda  j e  mužsky  o r ien tovaná   v t om   zmysle ,  ž e   pokrýva   zväčša   o tázky ,   k toré   s a   ob j avu j ú  a k o   p rob lemat i cké   z hľad iska   soc iá lne j  skúsenost i  charakter i s t ickej  p r e  mužov ,  zat iaľ  č o  mnohé  f enomény  znepoko j u j ú c e  ž en \  ( a   súvis iace   s  ich  skúsenosťou)   os t áva jú   touto   vedou   near t iku lované   a nepovš imnu té  ([2]­ 6 ,  7) .  

B e z  ohľadu  n a  n iek toré  p rob l émy  spä té   s p o jm om  skúsenost i  a j  na  p ôd e   feminis­t ických ep is temologi í  j e  p od ľ a  ná šho  názoru  po t r ebné  zdôrazn iť ,  ž e  spo ločným znakom feminis t ických debá t  j e  uznan ie  dôleži tost i ,  aká   sa p r ip i su je  v o  feminis t ickom vý skume  a n a jmä  v o  feminis t ických sociá lnych analýzach   ž ivo tne j  skúsenos t i   žien  a perspekt íve  gene rovane j   tou to   skúsenosťou .   V sú lade   s Hard ingovou  mo ž n o  vymedz i ť   tri  \ \ r a / n e  dišt inkt ívne znaky  femin i s t i ckého  výskumu:  

1.  op t imá lnym východ i skovým bodom  sociá lnych ana lýz  j e  skúsenosť  žien;  2 .  h lavným c i e ľom toh to  výskumu  j e  to ,  aby  bol  p rospešný  p r e  ženy;  3 .   n a   výskumníka /výskumníčku   sa   nenaze rá   a ko   n a   neu t rá lneho ,   ah i s to r i ckého  

a pas ívneho  pozorova teľa ,  a le  a k o  n a  o sobu ,  k torá  j e  v ždy  s i tuovaná   v soc i á lnom kon ­texte,  m á  špec i f i ckú  skúsenosť ,  špec i f i cké  z áu jmy ,  hodno ty ,  po t reby ,  c ie le  ([2] ,  6 ,  7) .  

P r e  feminis t ické  f i l ozo fky  j e  pr íznačné ,  ž e  vn íma jú  skúsenosť  ž ien a ko  n ov é  emp i ­r ické   a teore t ické   z d r o j e  vý skumu   ( n a jmä  sociá lneho) .  Nap r i ek   n iek torým  ťažkos t i am spä tým s o  s amo tným p o jmom  ženske j  skúsenost i  ­  ide ok r em  iného  o  to ,  v a k om  zmys le ,  a  či vôbec ,  m o ž n o  hovo r i ť  o  "ženske j  skúsenos t i "  a k o  take j ,  k eďž e  j e  z r e jmé ,  ž e  neex i s ­t u j e  " j edna"  a l ebo  j e d no t n á  ž enská  skúsenosť   ­  mnoh é  f i l ozo fky  v n e j  t a kme r  pa rad ig ­mat ický   v id ia   bázu   konš t ruovan ia   ake jkoľvek   femin is t i cke j   teór ie .   J e s t vu j e   v i ace ro  chápan í  na jvýznamne j š í ch  roz l i šu júc ich  znakov  skúsenost i ,  resp.  tých p rvkov ,   z k torých  pozos táva .   Pod ľ a  n á šho   názo ru   b y  n imi  ma l o   byť   p redovše tkým  to,   ž e   " femin is t i cké  

464 

výskumné  p ro jek ty  ma j ú  s vo j  p ô vod  p r imárne  nie  v  'starej ' ,  t e d a  t r ad ične  c h ápane j  ž e n ­ske j  skúsenost i ,  a le   v ž en ske j  skúsenost i ,  k to rá  s a  z í skava   v pol i t ických z ápa soch "  ( [2 ] ,  6 ,  7 ) .  A  rovnako  b y  ma l o  by ť  zdô raznené ,  ž e  skúsenosť  v o  femin i s t i ckom uvažovan í  n e ­vys tupu je  a n eope r u j e  a k o  me ta fyz i cká  kategór ia ,  naopak ,  akcen t  s a  tu k l ad ie  n a  povahu  ženske j  skúsenos t i   s o h ľ adom   na  j e j  konkré tnosť ,   kontextuá lnosť ,   a le  a j  n a  j e j  vzťah  k teóri i .  P od ľ a  n iek torých  autor iek  d ô r a z  n a  o sobnú  skúsenosť  v o  femin i s t i cke j  teór i i  b y  s a  ma l  v n ímať  a ko  d ô r a z  n a  ú lohu  o sobného  r ozvo j a  a skúsenost i   v z í skavan í  n ep r opo ­z ičného   poznan ia ,   t e d a   poznan ia ,   k toré   ľud ia   z í skava jú   a j   f o rmou   intuícií ,   p o s t o j ov  a pod . ,  t . j .  poznan ia ,  k to ré  s a  nez r i edka  oci tá  m imo  pozornos t i  h l avnoprúdových  ep is te ­mologi í .  

Feminis t ické   poku sy   rekonš t ruovať   p o j em   skúsenost i   sú  o r ien tované   n a   j e h o  rozší renie   (napr ík lad   v po rovnan í   s empir icko­pozi t iv is t ickou  t rad íc iou)   t akým  spô so ­bom ,   ktorý   umožňu j e  r ekonš t ruovať  a j  vzťahy  medz i   teór iou   a skúsenosťou .   V t om t o  b od e   n achádzame   urč i té   para le ly   napr .   s p ragmat i s t i ckým  chápan ím  toh to   f e noménu .  K spo ločným  dôlež i tým zn akom   femin is t i ckého   a p ragmat i s t i ckého  pr ís tupu  patr í   to t i ž  chápan ie  skúsenost i  a k o  "nasý tene j  t eór iou"  a teór ie  a k o  "nasý tene j  skúsenosťou" ,  t akže  skúsenosť   tu  nep reds t avu j e   čos i   nepros t redkované ,   akýsi  surový,   h rubý   mater iá l ,   a le  vn íma  sa a k o  niečo,  č o  j e  konš t ruované  a  in terpretované.  

Paralely medz i  uvedenými  typmi   f i lozofovania  možno  ná j s ť  t iež   v úvahách   o t om .  na   č om   sú  za ložené ,   resp.   z č o h o  vyviera jú  naše   ep i s t emolog ické  p o jmy   a koncepc i e ;  nielen  femin is t i cké  au torky ,  a le  a j  viacer í  predstavi te l ia  p ragmat i s t i cke j  f i lozof i e  k ladú  dô raz   n a   pochopen i e   č loveka   a ko   aktéra   poznan ia   a skúmania ,   za in te resovaného   n a  " chode  sveta" .  A j  p re to  ob i dva  smery  a ko  zák ladné  f i lozof ické  východ i sko  zdô r azňu jú  skúsenosť ,   akt ívnu  č innosť ,   prax.   Z  hľad iska   femin is t i cke j   f i lozof i e   však  n adobúda  zvláš tny  význam   otázka ,   koho  skúsenosť   p ova žu j eme  z a   pa rad igmat ické   východ i sko  ep is temologických   p ro jek tov ,  a k o  j e  tá to  skúsenosť  t emat i zovaná .  d o  ake j / koho  skúse­nosti  vk l adáme  zmyse l .  

A k o  sme  u ž  naznači l i ,  p r áve  p o j em  "skúsenos t i"  j e  p re  feminis t ickú f i lozof iu  s i lne  relevantný.   Ok r em   u ž   s pomenu t e j   d i skrepanc ie   medz i   teór iou  a skúsenosťou   žien j e  ďa l e j   dôlež i té   j e d n a k   to,  ž e   ženská   skúsenosť   s a   tu  vn íma   a ko   "zák lad"   (n ie   však  v zmys le  fundac iona i i zmu)  ž en ske j  identity,   a j e d n a k  to,  ž e  re f lex ia  ženske j  skúsenos t i  s a  chápe  a ko  h l avný  podne t  n a  konš t i tuovanie  feminis t icke j  f i lozof i e  a a j  femin is t ických  pol i t ických  p ro j ek tov .  N i e  j e  ť a žké   nachádzať   p r íbuzné   pr ís tupy  a momen t y   v  roz ­pracúvan í   t e j to   ka tegór ie   v rámci   feminis t icke j   a pragmat i s t icke j   f i lozof ie ;   j e d n a  z na jvýrazne j š ích  pr íbuznos t í  spoč íva  v t om,  ž e  skúsenosť  s a  chápe  širšie  a k o  pe rcepc ia ,  resp.  a k o  "surovina" ,  z k to re j  poznan i e  če rpá ,  ž e  skúsenosť  sa s pá j a  s p rež ívan ím indivi­duá lne j  o soby ,  vn íma  sa  a ko  pros t r iedok  j e j  r ozvo ja ;  zdô r azňu j e  sa  ak t ívny   charak te r  skúsenost i   a význam  emot ívnych   a a fek t ívnych   p rvkov   v ne j .   P r íbuzným j e  a j   s po ­chybňovan ie  koncepc i e  "všeobecne j "  a l ebo  "un iverzá lne j"  skúsenos t i  a s   t ým  súvis iace  úsilie z ako tvovať  skúsenosť  d o  konkré tneho  soc iá lneho  pros t redia ,  z ohľadňovať  j e j  h i s ­tor ické  a kul túrne  s i tuovanie .  A k o  pre  pragmat is t ickú,  tak a j  p r e  femin is t ickú  f i lozof iu  j e  skúsenosť  p ros t r i edkom (východ i skom)  ak t ívneho  pos to j a  k v las tnému životu ,  k v las tne j  budúcnos t i ;   skúsenos t i   sa  v oboch   p rúdoch   pr ip i su je   t r ans fo rmat ívny   charak ter .  Neodmys l i t e ľné  j e   v oboch   koncepc iách  a j  úsil ie men i ť   to,  č o  j e  dané ,  p r edovše tkým 

F i l o z o f i a  5 6 ,  7  465 

t r ans formovať ,  z dokona ľovať  j e s tvu júc i  ( n a jmä  soc iá lny)  svet .   V  oboch   p r ípadoch   po ­zo r u j eme  z r e jmý  obra t   k ž i te j  ľudske j  skúsenos t i   ­ j e d n a k  a k o  k  leg i t ímnej  t éme  ep is te ­mologických  ( a  vôbec  f i lozof i ckých)  bádan í  a j e d n a k  a k o  k dô lež i t ému východ i skovému  bodu   (v  is tom  zmys l e   a j   kr i tér iu)   poznávac í ch   p roce sov   (pozr i   [3]).   N i e   n á hodou  napr íklad   pop r edná   kanadská   f i l ozo fka   Lor ra ine   Codeová ,   rozv í j a júca   femin i s t i ckú  epis temológiu ,  s i tuu je  s vo j e  uvažovan ia  d o  "ep i s temolog ie  každodenných  ž ivo tov" ( [4 ] ,  16);  a p o dobn e  a j  p r e  p ragmat i s tov  j e  typ ické ,  ž e  chápu  ľudské  poznan i e  v š i r šom kon ­texte  skúsenost i  a a k o  pros t r iedok  j e j  pos i lnenia .  

Pragmat is t icky  o r i en tovaná  feminis t ická  f i l o zo fka  Ma r j o r i e  Mi l le rová ,  k to rá  a rgu ­men tu j e   v p rospech   už še j   spo lupráce ,   b a   a ž   spo jenec tva   medz i   p r agma t i zmom a f em in i zmom,  z a  h l avné  momen t y  feminis t ických koncepc i í  skúsenost i  p ova žu j e  nas le­dovné :  

1. odmie tan ie  "d iváckeho  pr í s tupu"  k skúsenos t i ;  2 .  chápan ie  skúsenos t i   v š i r šom význame ,  t eda  nielen a k o  zmys love j  skúsenos t i   či 

percepc ie ,  a le  a j  v zmys l e  toho ,  č o  s a  d á  nazvať  ž ivo tnou  skúsenosťou ;  3 .  odmie t an i e  p o jmu  skúsenos t i  a k o  n iečoho ,  č o  s a  z í skava  pas ívnym po s t o j om;  4 .  zdô razňovan i e   dôleži tost i   a fek t ívnych   a emot ívnych   p rvkov   pre   adekvá tne  

chápan ie  skúsenost i ;  5.  spochybňovan ie  koncepc i e  v šeobecne j ,  un iverzá lne j  skúsenost i ;  6 .  vn íman ie  skúsenos t i   nielen  a ko  východ i skového  bodu   pre  poznan ie ,   a le  a j  a k o  

prost r iedku ľudského  ž ivo ta  a j e h o  rozvo ja  ([5] ,  4 4 6  ­ 448 ) .  Zdô r a zňu j e   p r i tom,   ž e   t aká to   koncepc ia   skúsenos t i   koren í   v p ragmat i s t i cke j  

tradícii ,   n a jm ä   v Devveyho  koncepci i   skúsenost i   a k o   t r ans fo rma t ívneho   aktu.   V  t e j t o  súvislosti  j e  po t r ebné  p r ipomenúť ,  ž e   v Devveyho koncepc i i ,   v k to re j  h rá   spä to sť   f i lo­zo f i e  s o   skúsenosťou   ve ľký   význam   ([6] ,   18),  s a  d o  skúsenos t i   nezah ŕňa jú   len  kog­nit ivně,   a le  a j  a f ek t ívne   a emo t ívne  prvky;  ž e  n eob sahu j e  p r imárne   len  ref lexiu ,  a l e  a j  "skutočný ž ivo t"   a p rak t ické  aktivity,   t akže   to,  č o  j e  sku točne  obs iahnu té   v skúsenos t i ,  p r e sahu je  r o z s ahom  to .   Čo j e  v akomkoľvek   Čase  po znané   ([6) ,   27) .   T ak é t o  rozvírené chápan ie   skúsenos t i   mô ž e   s lúžiť   a j  a k o   základ  a a rgumen t   femin is t i cke j   kritiky  tra­dičných  názorov ,  p od ľ a  k torých  sa  skúsenost i   p r ip isovala  menš i a  dôlež i tosť  a k o  rozu ­mu .   N a   d ruhe j   s t rane   feminis tky   môžu   ponúknuť   p ragmat i s tom  svo j e   n á / o r y  a  argumenty  n ie len  o  " r odovom"  charak te re  ľudske j  skúsenost i ,  a le  a j  o  r odovo  podmie ­nených  spôsoboch  o s obne j  re f l ex ie  a  interpretácie  t e j to  skúsenos t i ,   a tak môžu  oboha t i ť  pragmat is t ickú ana lýzu  p o jmu  skúsenost i  o tú to  novú  d imenz iu .  

Ist$ pr íbuznost i  medz i  f em in i zmom a p r agma t i zmom ­  či u ž  v j e h o  k las ickej ,  a l ebo  v j e h o   "neo"   p o d o b e   ­  sú  ident i f ikovateľné   nielen  v temat izáci i   skúsenos t i ,   a le   a j  v chápan í   povahy ,   n o   h lavne   c ieľov   a pos lania   f i lozof i e   v o   všeobecnos t i   a l e bo  konkré tne jš ie   ­  ep i s temologie .   S p rehodno ten ím  či  znovupremys l en ím  povahy   a ú lohy  f i lozof ie ,   tak  z o  s t rany  f i lozof i e  p ragmat i zmu ,  a ko  a j  z o  s t rany f emin i zmu ,  ú zko  súvis í  a j  p rehodnoten ie   n iektorých  zák ladných   ep is temologických   po jmov .   U ž   s pomenu t á  or ientácia   n a  konkré tny   ž ivo t   a skúsenosť  ved ie   k uvedomen iu   si  t oho ,  ž e   ľudské  p o ­znan ie  n emožno  t r ak tovať  a k o  n i e čo  s epa rované  od  ľudského ,  ind iv iduálneho a l e bo  s po ­ločného  konan i a   (c í tenia ,  prež ívania) ,  ž e  reá lne   poznan ie   n ie  j e  vyp repa rované   z j e h o  komplexu .   P re   o b a   sme ry   j e   typ ický   z áu j em   o konkré tneho   č loveka   ( v   p r í p ade  

466 

feminis t icke j   f i lozof i e   ide  o  zdôraznen ie   r odove j   d i fe rencovanos t i   a podmienenos t i  konkré tneho   č loveka) ,   o  reá lny  ž ivo t   v konkré tnom  h is to r ickom  a soc iá lnom  kontexte ,  o  vzťahy   medz i   konan ím ,   v eden ím   a mocou ,   a le   a j   medz i   poznan ím ,   hodno t en ím ,  prež ívaním.  Kým  v p r ípade  p ragma t i zmu  ten to  z á u j em  nielen o konk ré tneho  č loveka ,  a le  a j   o j e h o   soc iá lne   a  kul túrne   pros t red ie   chápané   v š i ršom  zmys le ,   vyviera   h l avne  z po t reby   f i lozof icky  sa  vy rovnať   s p rob lemat ikou   zmys lup lného  konan i a   a hodnô t  v o  svete,   v k to rom  dom i nu j e   vedecký   ob r a z   sveta,   v p r ípade   f emin i zmu   ide  n a jm ä  o  po t rebu   kri t iky  pa t r ia rchá lne j   ideológie ,  a k o  a j  f i lozof ického  uchopen i a   a a r t ikulác ie  tých  f enoménov ,  k toré   vznikli   a k o  dôs ledky  sociá lno­pol i t ických  hnut í  z ameraných  n a  z lepšen ie  spo ločenského  pos taven ia   a ž ivo tne j  s i tuácie  ž ien.   P ráve   v t e j t o  rov ine ,   resp .  z toh to  hľad i ska  akcen tu jú  o b a  p rúdy  tak  o t ázky  vzťahov  medz i  poznan ím  a mocou ,  a k o  a j  p rob lemat iku  v z ť ahov  medz i  poznan ím  a  ľudskými  hodno tami .  P ráve   v t om to  z á u jme  feminis t ických  f i lozof iek  Phyll is   Rooneyová   iden t i f iku je  p r i amy  pragmat i s t i cký  mo t í v  [7].  Podľa  n á šho  názo ru  b y  tu  bo l o  sp rávne j š ie  hovor i ť  o j e d n om  z v iacerých  mo t í vov   ­n azdávame   sa   tot iž ,   ž e   popr i   t omto ,   iste  významnom,   t eo re t i cko­ f i lozof ickom mo t í v e  z á u j em  feminis t ických  f i lozof iek  o uvedené  o tázky ,  osob i tne   o o tázky  v z á j omného  p re ­po jen i a   poznan i a   a moc i ,   vyvieral   a j   z poz íc ie   ž ien  v o   vedeckých   spo ločens tvách   či v akademickom pros t redí .  Op i e r a j úc  s a   o  feminis t ickú teór iu  s tanoviska  mo ž n o  p r edpo ­kladať ,  ž e  p r áve  marg ina l i zované  pos taven ie  žien v o  s fé re  v edeckého  poznan i a  umožn i ­lo  odha l i ť   n ie len  p r í t omnosť   mnohých   (pa t r ia rchá lnych)   hodnô t   a p ředpoja tos t í ,  d emaskovať  (masku l ínny)   ideál  hodno tove j  neutral i ty,   a le  a j  úzke ,   a ž   in t ímne  vzťahy  medz i  pa t r ia rchá lnou  ideológiu ,  poznan ím a mocou .  

Feminis t ická   kul túrna   iniciatíva  zas iahla   v iaceré   akademické   discipl íny,   ich  k a ­tegórie ,  a le  a j  s ebaobrazy  o s eb e  a spôsoby  sebachápan ia  t ým,  ž e  ­ napr ík lad  v o  f i lozof i i  ­  spochybni la   o b r a z   abs t raktného,   un iverzá lneho   (bez rasového ,   bez t r i edneho ,   bez ro ­dového ,   ah is tor ického)   rozumu ,   k torý   umožňova l   z au j ímať  poz íc i e   v  "k ra j ine  n i koho"  a naze rať   na   svet   " pohľadom  odnik iaľ" .   Feminis tky   však  prišli  s t v rden ím,   ž e   t aký  pohľad  neex i s tu je  a ani  n emôže  exis tovať ,  ba  dokonca ,  a k o  ukazu jú  v o  svo j i ch  p rácach  napr.   Susan  Bo rdová   Lor ra ine   Codeov á   a ďalš ie   f i lozofky ,  s amo tný   ideál  "pohľadu  odn ik iaľ"  j e  z r e jme  mužskou  konš t rukciou   a s te lesňuje  mužskú  preds tavu   o povahe  p o ­znania .  N a  rozdie l  o d  tak to  konš t ruovaného  ideálu t r anscenden tného  r o zumu   a poh ľ adu  odn ik iaľ  feminis t ické  au to rky  p re svedč ivo  a rgumen tu jú ,  ž e  vše tko  poznan i e  j e  s i t uované  a svo jou  zako tvenosťou  a j  nu tne   l imitované.  Poukazu j ú  n a  to ,  ž e  ob jek t iv i ta  poznan i a  chápaná  a k o  o sobná  nezau j a to s ť  a hodno tová  neutral i ta  n i e j e  ani  možná ,  ani  ž i aduca ,  ž e  poznan ie   v ždy   r e f l ek tu j e  a j  soc iá lnu   skúsenosť   poznáva júc i ch   sub jek tov ,   ich  z á u jmy  a sys tém hodnô t .  P r áve  t en to  "pohľad  odn ik iaľ"  ( inak  povedané :  " s i tuovanosť  n ikde" )  s a  stal  j e d n o u   z cent rá lnych   t ém   v o   feminis t ických   d iskus iách   o mo ž n om   spo j enec tve  s pos tmodernou .   Za t i a ľ   č o   v kr i t ike  un iverzá lneho ,   neu t rá lneho   a  "nes i tuovaného"  pohľadu ,   k torý   t r ad ičná   f i lozof i a   pr ip isovala   subjek tu   poznan ia ,   s a   f em in i zmus  s pos tmode rnou  p lne  zhodu j e ,  v h ľadan í  a l ternat ív   k n emu  sa  ube r a j ú  o b a  p rúdy   inými  smermi .  

*  *  * 

F i l o zo f i a  5 6 ,  7  467 

J ednou   z h lavných   t ém   femin i s t i cke j  kri t iky t rad ične j  f i lozof i e  a ep i s t emolog ie  j e  t éma   rozumu   a j e h o  pr ivi legizácie ,   a k o   bo la   s f omu lovaná  t radíciou  osv ie t enske j   f i lo­zof ie .  Mnoh é  feminis t ické  teore t ičky poukazu jú  n a jm ä  n a  (zas t re tú)  masku l ínnosť  t oh to  rozumu.  T a k  napr ík lad  Genev i eve  L loydová  poukazu j e  n a  skutočnosť ,  ž e  v z á p adn e j  f i­lozofi i   j e   h l boko   zako renené   asoc iovan ie   muž sk ého   s r ac ioná lnym  a ž en sk ého  s  i racionálnym. Samo tný  p o j em  r o z u m u j e  pod ľ a  t e j to  f i l ozo fky  koncep tua l i zovaný  tak,  ž e  vy luču je  charakter i s t ické  znaky ,  k to ré  s a  t r ad ične  ident i f iku jú  s o  ženskosťou   a k to ré  s a   v  sú lade  s t ý m  s a  a j  symbol i zu jú .  Ve ľm i   dôlež i té  j e  zis tenie,   ž e   os t rý   dua l i zmus  a d i cho tómie  medz i  r o z umom   a c i tom/vášňou ,  t e lom  a mysľou ,  ob j ek t om   a sub j ek tom,  ma j ú  p redovše tkým  v mode r n e j  f i lozof i i  vý razné  r odové  konotác ie ,   k toré   však   býva jú  zaha lené  ma skou  všeobecnos t i  a neutral i ty .  L loydová ,  Cod eov á   a ďa l š i e  teore t ičky upo ­zo rňu jú  a j  n a  to ,  ž e  z a  ma skou  ú d a j n e j  neutral i ty  a univerzal i ty  r o zumu  mô ž eme  odha l i ť  mužský  pohľad ,  muž skú  perspekt ívu  ([8] ,  33 ,  34 ;  [9],  78) .  

Feminis t ická  kr i t ika  "maskul in i ty  r o zumu"  poodha ľu j e  a j  sku točnosť ,  ž e  t rad ičná  konceptua l izác ia  racional i ty  z ah rnu j e   i vzťah  dominanc ie ,  resp .  u t láčania  toho ,  č o  bo l o  koncep tua l izované  a symbo l i zované  a k o  " iné"  (ženské) .  T ak é t o  pr iv i leg izovanie  r o zumu  znamená   a j   pr iv i leg izovanie   veľmi   zúženého   p o jmu   ľudske j   poznávace j   akt ivi ty  a  nás ledne  a j  vy lúčen ie  emóc i í   z poznávan ia .  A k o  j e  známe ,   v rámci   z áp adne j   f i lozo­f icke j  t rad íc ie  s a  emóc i e  na jčas te j š i e  považova l i  z a  n i ečo  negat ívne ,  č o  narúša  poznan ie ,  resp.  bráni  j e h o  p r edpok l adane j  objekt ivi te .  Podľa  názo ru  Susan  Bo r doove j  kar tez iánsky  ideál  "čistej  ob jek t iv i ty"  j e  "ún ikom/ú le tom  z femin in i ty"  ( [10] ,  4 5 3 )   a j e  masku l ínnou  ep is temologickou  pozíc iou ,  k torá   zvláštnost i  pr ies toru   a času ,  vše tkých o sobných  z áu j ­mov ,  p r edpok ladov   a emóc i í  p ova žu j e  z a  i re levantné.  T r e b a  však zdôrazn iť ,  ž e   v r ámc i  naše j  f i lozof icke j   t radíc ie  pôsobi l i   i f i lozof i ,  na  k torých názory  s a  uvedená  genera l izác ia  ce lkom  nevzťahu j e   ­  spomedz i   nich  Susan   Bo rdoová   uvádza   o k r em   Huma  a N ie t z scheho   i p reds tavi teľov  p ragmat i zmu ,  J amesa  a Deweyho  ( [ I I ] ,   1  14­1 18). M e d / i  f i lozofov ,  ktorí  nechápu  poznan ie  a ko  nezau ja té ,  o d  bežných  z áu jmov  a o d  b e žn ého  ži­vota  separované ,  hodno tovo  neut rá lne  hľadan ie  p ravdy ,  z a r aďu j e  ­ popr i  p reds tav i teľoch  fenomenolog ie ,  marx i zmu ,  nas ledovníkoch  ne sko rého  Wit tgens te ina   ­  i pragmat is tov  a j  ďalš ia  feminis t ická  f i l ozo fka  L.  Cod eov á  ([4].  17). 

V o  svo j e j   kri t ike  t r ad ičného   d i cho tomického  mys len ia   sa  feminis t ické   f i lozofk> usi lujú  o znovupremys l en i e  viacerých d icho tómi í   ­  napr .   v p r í pade  d i cho tómie   " rozum verzus  emoc iona l i t a "  vo l a jú  p o  p rehodno ten í  kogn i t ívneho  významu   a statusu  emóc i í .  Podobné  mo t ívy  n a chádzame  však  a j  u Deweyho ,  k torý   chápal   emóc i e  a k o   integrálnu súčasť  p rocesov  interakcie  medz i  sub j ek tom a j e h o  p r í rodným či soc iá lnym pros t red ím.  Odmie to l   z j ednodušu júc i  n ázo r   chápa júc i   ľudské   city  a k o   "čis to   o rgan ické   reakc ie"  a vyzdvihova l  význam  c i tov  p r e  kr i t ické chápan ie  s i tuácie  č loveka .  Mo ž n o  t eda  pove ­dať,   ž e  Dewey   inicioval   dôlež i tý   posun   v chápan í   emóc i í   a k o   kogni t ívnych   f ak to rov ;  a podobný   dôlež i tý   posun   v p rehodno ten í   kogni t ívneho   významu   ľudských   c i tov  nachádzame  a j  v koncepc iách  feminis t ických autor iek.  

Kontras t   medz i   r o z umom   a ci tmi,   k torý   s a   obzv l á šť   vyostri l   v  17.  s toroč í  v dôs ledku   de f inovan ia  rozumu  a k o   inšt rumentu  či  me tódy ,   bol   v t r ad ičnom  f i lozof ic ­kom  myslen í   ú zko   p r epo j ený   s ďalš ími   d icho tómiami .   Ked 'že   emóc i e   a hodno ty   sú navzá jom   úzko   p repo jené ,   vy lúčenie   emóc i í   z poznan ia   bo l o   sp r evádzané  

468 

dicho tomizác iou   hodnô t   a f ak tov ,   ich  pos taven ím  d o   opoz íc ie .   Str iktné  roz l i šovan ie  medzi  hodno tou   a f ak tom,  medz i  hodno t en ím   a poznan ím  tvor í  j e d e n   z na jdô lež i t e j š í ch  p r edpok l adov   či  p r inc ípov   väčš iny   súčasných   ep is temologických   úvah   rozv í j aných  v rámci  "h lavného  p rúdu"  analyt icky o r ien tovane j  ep is temologie ,  v rámci  k to re j  s a  h od ­noty   a emóc i e  chápu  a k o  idiosynkret ické.  Pod ľ a  dominu j ú c eho  názo ru  poznan i e  m o ž n o  dos i ahnuť   len  p omocou   me tódy ,   k torá   e l iminu je   (neže laný)   vp lyv   hodnô t   a emóc i í  z p rocesov   poznávan ia .   A  hoc i   n iek toré   novš ie   pr í s tupy  spochybni l i   v iaceré   z o  základných p r edpok l adov  ep i s t emolog ického  mode lu  p r ev l áda júceho  v rámci  pozi t iv is ­t ickej   t radície ,   iba má l o   z  nich  " spochybn i lo  p redpok ladanú   p r i epasť  medz i   emóc i ami  a poznan ím"  ( [  12],  167). 

Namie s to   mýtu  o neza in te resovanom,   ch ladnom,   neci t l ivom  vý skume   ponúka j ú  feminis t ické  f i l ozo fky  pohľad   uznáva júc i   význam  emoc ioná lne j   a hodno tove j   výbavy  č loveka   v p rocesoch   tvo rby  poznan ia   tvrd iac ,  ž e  emociona l i t a   b y   sa ma l a  c h ápa ť  a k o  "spôsob ,  a kým   sa   ak t ívne   angažu j eme  v o   svete" ,  b a  a ko   spôsob ,   " akým h o  konš t ruu­j em e "  ( [12] ,   173), t o  z n amená  a ko  spôsob ,  resp.  spôsoby ,  a k o  svet  z akúšame .  Tv rd i a ,  ž e  p re   tvorbu  poznan ia  sú  emóc i e  nevyhnu tné   a ž e   "v  p rocesoch   tvo rby  poznan ia  emóc i e  a  intelekt  vys tupu jú   n ie   a k o   prot ik ladné,   a le   a k o   v z á j omne   sa  konš t i tuu júce  a podpo ru j ú c e  f ak to ry"  ( [8] ,  47 ) .  T a k   femin izmus ,  a k o  a j  p r agma t i zmus  t e da  uznáva jú  význam  emóc i í   a hodnô t   a považu jú   ich  z a   konšt i tut ívne  e l emen ty   poznan ia .   Ob i d v e  or ientácie  v enu jú  pozo rnosť  ú lohe  emóc i í   a hodnô t   v tvorbe  teór i í   a ob idve  sú  kr i t ické voči  koncepci i   poznan ia   a ko   "hodno tovo   neut rá lne j"   akt ivi ty  a tak t iež   voči  koncepc i i  objekt iv i ty  a ko  výs ledku   hodno tove j   neutrali ty.   Rozl ičné   pragmat i s t ické   i feminis t ické  koncepc ie  ukazu jú ,  a k o  soc iá lne   a kul túrne  hodno ty  ope ru jú  v p rocesoch  t vo rby  pozna ­nia a s kúma jú  cesty,  k torými  t ieto hodno ty  vs tupu jú  d o  vedeckých  pro jek tov .  

A k o   sme   u ž   naznači l i ,   kri t ika  pr iv i leg izovaného,   abs t rak tného   a un iverzá lneho  rozumu   nezazn ieva   len  z o   s t rany  feminis t ických  f i lozof iek   ­  podobnú   kri t iku nachádzame   a j   v p rácach   viacerých  preds tavi teľov   p ragmat izmu,   a ko   a j   au to rov  zvyča jne  označovaných   z a   pos tmoderných   či  postš t ruktural is t ických  ( s p omeňme  napr .  Foucaul ta ,  Lyo ta rda  či neopragmat i s tu  Ror tyho) .  

P ra°mat i s t i cky   or ien tovanú   krit iku  abs t rak tného   a un iverzá lneho   r ozumu   mo ž n o  c?  J 

i lustrovať napr .  poz íc iou   Deweyho ,  k torý  nahradi l  p o j em  rozumu  p o jmom  inte l igencie  ([6],   23) .   Intel igenciu  p r i tom  chápa l   a k o   istú  funkc iu   interakcie   ( a zda  b y   bo lo   lepšie  použ iť  Deweyho  termín  " t ransakcie")  medz i   ľudskou  bytosťou   a j e j  p ros t red ím  ­  či  u ž  b io log ickým,   soc iá lnym a l ebo  ku l tú rnym.  Taká t o  koncepc ia   intel igencie  j e  rez is tentná  voči  d i cho tomickému   mysleniu ,   tak   typ ickému  p r e   západnú   f i lozof ickú  t radíc iu   a t a k  čas to  s pochybňovanému  feminis t ickými  au torkami .  

V o  svo j e j  kr i t ike t rad ične j  ep i s temolog ie  feminis t ické  au torky  poukazu jú  n a  to,  ž e  v cent re   osv ie tenského   chápan ia   poznan ia   s toj í   ideál  au tonómie   r ozumu ,   p r ikazu júc i  spol iehať  s a  n a  vlas tné kogni t ivně  schopnos t i .  P ráve  vďaka  au tonómi i  r ozumu  sa  č lovek  legi t imizuje  a k o   poznávac í   aktér ;   d ô r a z  n a   kogni t ívnu  au tonómiu   sa  s p á j a  s o   s i lným ep i s temolog ickým ind iv idua l izmom a j e  re f lek tovaný  individual is t ickou ep i s t emológ iou .  Sub jek tom poznan ia  j e  v t ake j to  koncepci i  abs t rak tné  indiv íduum,  ktoré ,  a k o  n a  to  u po ­zo rňu j e  napr ík lad   Lor ra ine  Codeová ,  n ie  j e  však  indiv idual izované   ­ j e  t o  "nekonečne  rep l ikovateľný   ak té r   poznan i a "   (k tokoľvek ,   kedykoľvek ,   kdekoľvek) ,   k t o r ého  

F i lozo f i a  5 6 ,  7  4 6 9  

osobnos tné  zvláš tnost i   a zvláštnost i  j e h o  spo ločenske j  poz íc ie   č i   ku l tú rne j  s i tuác ie   s a  považu jú  z a  ep i s temicky   i relevantné,  resp .  mus i a  b y ť  "vyzá tvorkované" ,  a b y  s a  v ôb e c  moho l  s tať  ep i s t emickým (a l ebo  mo r á l nym)  ak té rom,  poznáva j úcou  by tosťou .  Č i  u ž  ide o  int rospekt ívne  skúman i e  ob sahov   v las tne j  mys le ,  a k o   v p r ípade   rac iona l izmu,   a l e bo  o odvo lávan ie  s a  n a  to ,  č o  j e  d a n é  skúsenos tne ,  a k o  v p r ípade  senzua l i zmu,  vychádza  s a  z p redpok ladu ,  ž e   ces ta   k  is tému  poznan iu  j e   len  j e d i n á ;  ž e   k a ždé   ind iv íduum  mô ž e  p re j sť  tú to   ces tu   v las tnými   s i lami  a s l edu júc  sp rávne   pos tupy  mô ž e  dos i ahnuť   p la tné  a spoľah l ivé  poznan i e  [13] .  Feminis t ické  ep i s temolog ičky  n e r a z  kr i t izujú  t aký to  j e d n o ­stranný  d ô r a z   n a   ind iv íduum  a k o   nezávis lú ,   s epa rovanú   a au tonómnu   bytosť ,   k eď ž e  t akého  chápan ie  n eumožňu j e  pochop i ť  kogni t ívny  význam vzťahov  medz i  j edno t l i vými  aktérmi   poznan ia ,   ich  v z á j omnú  kogni t ívnu  závis losť .  T en t o   individual is t ický p r edpo ­klad t rad ične j  ep i s temolog ie  m á  za nás ledok  napr ík lad  a j  neuznan ie  ep i s t emického  statu­su  svedec tva   iných  (a vôbec  účasti   iných  na  našom poznávan í ) ,  č o  m á  ne spo rné  e t i cké  dôs ledky  (pozr i  [14]) .  

T r e b a  podo tknúť ,  ž e  nielen z o  s t rany femin is t i cke j  f i lozof ie  s a  o b j a vu j ú  mn o h é  kri­t ické  výhrady  voč i  p reds t ave  sepa rovaného ,  au tonómneho ,   i zo lovaného   a s ebes t ačného  subjektu ,   k torý   bo l   v mode r nom   eu rópskom  myslen í   uc t i evaným  h rd inom,   a nie len z t e j to  s t rany sa  p ouka zu j e  n a  scest ie ,  n a  k to ré  ľuds tvo  zaviedl i  p ro jek ty  neko r i govaného  individual izmu ­  v t om to  b o d e  hlasy  feminis t iek  súzvuč ia  s h lasmi  ďalš ích  (n ie len)  pos t ­mode rn ě  or ien tovaných   f i lozofov .  Feminis t ickým au to rkám však  nepochybne  pr iná lež í  zás luha  v poukázan í  n a  r odovosť  sub jek tu  a n a  rodovú  podmieneno s ť  samotných  p roce ­sov  tvo rby  poznan ia .  

•  *  * 

V 

Dalš í   momen t   pr íbuznos t i   medz i   feminis t ickou  kri t ikou  t rad ične j   ep i s t emolog ie  a pragmat is t ickým mys len ím sa  ukazu j e  v s amo tnom chápan í  poznan ia  ­  v rámci  t radíc ie  p ragmat izmu boli   rozp racované  také  koncepc ie  skúsenost i   a poznávan ia ,  k toré  sp rob le ­matizoval i   t rad ičné   d icho tómie   ( a ko   napr .   d i cho tómie   r o zum  emóc ie ,   mys e ľ  telo.   o b ­jek t ívne /subjek t ívne) ,  kono tu j úce  rozum  s tým,  č o  nie j e  ženské .  T ak é t o  nedual i s t icke  koncepc ie  skúsenost i   a poznávan ia ,  a k o  zdô r azňu j e  Mar jo r i e  Mil lerová ,  posky tu jú  pr ies­tor  p re  konceptual izác iu   poznan ia ,  k torá  j e  o tvorená  voči  mnohorakos t i   ľudske j  skúse­nosti  [5].   V  te j to   súvislosti   p ovažu j eme   za  obzv l á šť   dôlež i tú   Deweyho   koncepc iu  poznan ia   a ko   soc iá lne j   aktivi ty;   pragmat ís t í   vypracoval i   koncepc iu   poznan i a   a k o   s o ­c iá lnej  komunikác ie ,  a k o  f o rmy  v z á j omne j  par t ic ipácie   a  in terakcie  medz i  o r g an i zmom a pros t red ím.  Dôlež i té  j e  p r ipomenúť ,  ž e  v d eweyovskom zmys le  "pros t red ie"  z ah r nu j e  a j  soc iá lne  podmienky ;  p o d ľ a  n e ho  ve r íme   v mnohé  veci ,   p re tože  sm e  zvyknut í   t ak to  ver iť ,  domn i evať  s a   ­  na še  v ie ry   a p resvedčen ia  sú  r i adené  autor i tami ,   imitáciou,  p res ­t ížou,  použ ívan ím j a z y k a  ([6] ,  23 ) .  Ľudské  pot reby ,  túžby ,  a le  a j  c ie le  a po t r eby  b y  sm e  však   mal i   chápať ,   a k o   n a   t o   upozo rňu j ú   v iaceré   feminis t ické   au torky ,   a k o   soc iá lne  a kul túrne  podmienené ,  a n ie  a k o  č is to  indiv iduálne  záleži tost i .  

T a k   pragmat is t i ,   a k o  a j  preds tavi teľky   feminis t icke j  f i lozof ie  zdô r azňu jú ,  ž e   s o ­c iá lne  a spo ločenské  akt ivi ty sú podmienkou  akéhokoľvek  poznávan ia ,  ž e  tak men tá lna ,  a k o  a j  fyz iká lna  s f é r a  ope r u j e  v r ámc i  soc iá lne j  s féry .  Súčasné   feminis tky  sú  p re to  kri­t ické  voč i  individual is t ickým ep i s temolog ickým p ro j ek tom  a považu jú  sub jek t  poznan i a  

470 

za akt ívnu,   resp.   interaktívnu  bytosť ,  z a  "osobu  medz i   ľuďmi" ,  z a  by tosť  s i tuovanú v o  svete  ( po j em  s i tuovanost i  j e  j e d n ým  z o  zák ladných  p rvkov  femin i s t i ckého  ep i s t emolo ­g ického  arzenálu ,  teore t ičky hovor i a  o s i tuovanom poznaní ,  dokonca  a j  o s i tuovane j  o b ­jekt iv i te) .   Ane t t e   Ba ie rová   tvrdí ,   ž e   "osoby   sú  vždy   d ruhými   o sobam i "   ( [15] ,   84) ,  p r ičom kr i t izu je  názor ,  p o d ľ a  k to rého  sub j ek tom poznan ia  j e  i zo lovaná  a a u t onómna  by ­tosť,   a zdô razňu j e ,  ž e  mys len ie  j e  mo ž n é   iba  v komuni te ,  k to rá  vy tvára  podmi enky  p r e  d ruhoosobové  mys len ie .  P odobn e  a j  Lor ra ine  Codeov á  k ladie  d ô r a z  n a  sub jek t  po zna ­nia,   k torý   s a   nachádza   v roz l ičných   vzťahoch   k  iným  sub j ek tom,   ich  a r gumen tom  a z á u jmom ,  roz l ičnými  spôsobmi   s n imi   in te raguje  a v s tupu j e  d o  d ia lógu.  Pod ľ a  n á šho  názoru   koncepc ia   "d ruhoosobového   mys len ia"   p reds t avu je   významný   p r í spevok  k femin is t ickým  ep i s t emolog ickým  p ro j ek tom,   umožňu j e   to t iž   pochop i ť   ľudské   p o ­znan ie  a ko  soc iá lnu  aktivi tu p r edpok l ada júcu  spo luprácu .  

J eden   z a rgumen tov   v p rospech   názoru ,   p od ľ a   k to rého   soc iá lne   p odm i enky  a  interakcie sú nevyhnu tnou  podmienkou  poznan ia ,  j e  s po j ený  s Wi t tgens te inovým a rgu ­men tom  pr ivá tneho  j a z y k a  a  s j e h o  pr í s tupom  k poznan iu   z hľad iska  p r i rodzeného  j a z y ­ka. V o  svet le   t akého to   pr ís tupu  sa  ukazu je ,  ž e  j a z yk   a ko   nutná   podmienka   poznan ia  p redpok ladá   interakciu  medz i   č lenmi   ne j ake j  komuni ty ,   isté  " f o rmy  ž ivota" ,   a ž e  t eda  poznan ie  j e   soc iá lnym  f enoménom.   V  tomto   bode   mo ž n o   rozpoznať   istú  p odobno s ť  medzi   Wi t tgens te inovým  a rgumen tom  a Deweyho   úvahami   o význame   j a z yk a  a komunikác ie   v poznaní .  T aké t o  úvahy  ­  a n a chádzame  ich a j  v p rácach  femin is t ických  autoriek  ­ ukazu jú ,  ž e  indivíduá môžu  dos iahnuť  poznan ie  iba vďaka  podmienkam ,  k to ré  vytvára jú  komuni ty .  T aký t o  "komuni tný"  charak te r  poznan ia  zdô r azňu j e  napr .  a j  f emi ­nist ická ep i s t emolog ička  Lynn H.  Ne l sonová ,  ktorá  nav rhu je  opus t i ť  východ i ská  indivi­dua l izmu  a z r i ecť   s a   pož iadav iek   n a   "Arch imedov   bod" ,   tvrd iac ,   ž e   p r imá rnym poznávac ím  ak té rom  nie j e  indiv íduum  (hoci  a j  r odovo ,  t r iedou,   rasou   a  inak podmie ­nené   a  v  istom  his tor ickom  a kul túrnom  kontexte   s i tuované) ,   a le   ž e   sú  n ím  p re ­dovše tkým  ep i s t emolog ické   komuni ty .   Svo ju   diskusiu  o  aktéroch  a l ebo   sub jek toch  poznania  s tavia  tá to  au to rka  na  ( f emin i s t i ckom)  p redpok lade ,  p od ľ a  k to rého  poznáva jú  "osoby,  k toré  sú s te lesňované   a s i tuované   v špec i f ických  sociá lnych  a h is tor ických p o d ­mienkach ,   p r i čom  to to   s te lesnenie   a s i tuovanosť  j e   p re   ich  poznávan ie   pods ta tné . "  A ďa l e j  dodáva ,  ž e  tú to   a p odobné  s i tuácie  t r eba  ana lyzovať  p omocou  ka tegór ie  rodu ,  k to re j   obsah   a zmyse l  j e  dynamický   a v iacúrovňový .   Vychádza j ú c  z o   skutočnos t i ,   ž e  "presvedčenia   a pozna tky  j edno t l i v cov  sú podmienené  možnosťou  medz i ľudske j  skúse ­nost i"   ( [16] ,   97) ,   vyzdv ihu j e  Ne l s onová   ideu  o ep i s temolog icke j   p r imárnos t i   komun í t  voči  poznáva júc im  j edno t l i v com.  

Zdô raznen i e   kontex tuá lne j   povahy   poznan ia   závis le j   o d   in te rpersonálne j   k omu ­nikácie   s a   v rámci   femin is t i cke j  ep i s temolog ie   s p á j a  s o   zdô raznen ím  re lačne j  povahy  ženske j  skúsenos t i  uko tvene j   v konkré tnom  živote .  Teore t i čky  a rgumen tu jú   v p ro spech  nového  mode lu   zdôvodňovan ia ,   charakter is t ického  úsil ím  nahrad iť   f o rmá lne   prav id lá  zdôvodňovan i a  prav id lami ,  k to ré  n ema jú  len  logickú povahu ,  a le  z oh ľ adňu j ú  a j  p sycho ­logickú,   soc io­kul túrnu,   morá lnu ,   p ragmat ickú   a  i.  s t ránku  p r i j íman ia   p resvedčen í .  Taký to   mode l ,   v k to rom  dôlež i tú   ú lohu  h r a j ú   spomínané   fak to ry   a  v  k to rom  sa   z a  dôleži tú  pok l adá  konkré tna  skúsenosť  poznáva júc ich ,  načr táva  bázu  mo ž n é h o  spo j enec ­tva   a úč inného   v z á j omného   ovp lyvňovan ia   feminis t ickej   ep i s t emolog ie   s  na tura l izo­

Fi lo/ .of ía  5 6 ,  7  471 

vanou  ep i s t emológ iou  ( [17] ,   115;  [18] ,   135). K eď ž e  ep i s t emické  z dôvodnen i e  p r eb i eha  v s i tuáciách  in te rpersoná lne j  komun ikác i e ,  p r áv e  p r inc íp   in te rpe rsoná lne j  komun ikác i e  mô ž e  b y ť  p o d ľ a  teore t ič iek  východ i skom nie len  femin is t ického ,  a le  a j  p ragmat i s t i ckého ,  či  i n éha  "a l te rna t ívneho"  mode l u  ep i s t emického  zdôvodňovan i a .  Zák l ad   t oh to  mode l u  tvor í  myš l ienka ,  p od ľ a  k to re j  to ,  č o  s a  p ov a žu j e  z a  poznan ie ,  j e  v ždy  p o dm i e n e n é  kon ­t ex tom,  komun ikác iou  a s o c i á l n ym i  podmienkami .  T o  však  znamená ,  ž e  n ie len  p r o c e sy  poznávan ia ,  a le  a j  n a š e  š t anda rdy  posudzovan i a  poznan i a  sú  v ždy  soc iá lne  podm i enené ,  ž e  p roce s  poznávan i a  a k o  ce lok  n emo ž n o  v n íma ť  a k o  soc iá lne  nes i tuovaný   a n emo ž n o  h o  ani  vyňať  z o  siet í  soc iá lnych  v äz i eb  a  interakci í .  

O t á zka  s i tuovanos t i  poznan i a  s a  s ta la  j e d n ým  z bodov ,  o d  k torých  s a  m ô ž e  o dv í j a ť  spo j enec tvo  femin i s t i cke j  f i l ozo f i e  s po s tmode rnou .  K ým  však   v kr i t ike  un ive rzá lneho ,  neu t rá lneho ,  soc io­h is tor icky  a  ku l tú rne  ne s i t uovaného  pohľadu ,  k to rý  t r ad ičná  f i lozof i a  p r ip i sova la  sub jek tu  poznan i a ,  s a  f emin i zmus  s po s tmode rnou  z hodu j e ,  v h ľadan í  a l ter­na t ív   k n emu   zas t áva jú   od l i šné   po s t o j e   ( [17] ,   116­117) .   Rozpoznan i e   dôlež i tos t i   s o ­c iá lne j   podmienenos t i   poznan i a   ( v o   vše tkých  j e h o  a spek toch )   tvor í   h l avnú   bázu ,   n a  k tore j  s a  u sku točňu jú  p oku sy  o  rekonš t rukc iu  n iek torých  f i lozof ických  p o jmo v  a a j  k on ­cepci í ,  a k o  sm e  s a  ich tu pokús i l i  načr tnúť .  

LITERATURA 

[11  HARDING, S.: "Feminizmus, veda a antiosvietenská kritika."  In: Aspekt  1998,  č  1. [2]  HARDING, S.: Feminism  and  Methodology.  Open University Press and  Indiana  I  niversit\ 

Press  1987. [3]  FARKAŠOVÁ, E. and SZAPUOVÁ, M.: Chances for Alliance Between Pragmatism and 

Feminism. Príspevok prednesený na medzinárodnej konferencii Pragmatism and Values, 29.5. ­  1.6.2000, Stará Lesná (v  tlači). 

[41  CODE. L.: "Taking Subjectivity into Account."  In: AlcofT. L.  ­ Potter,  E.  (eds  )  Feminist Epistemologies.  New York/London. Routledge  1993 

[5]  MILLER. M. C.: "Feminism and Pragmatism."  In:  Monist.  October  1992. Vol.75, Issue 4 [6]  DEWEY, J.: "Experience and Nature."  In:  The  Later  Works.  1925­1953  Volume  1  1925 

Carbondale and Edwardsville, Southern  Illinois University Press  1988 [7]  ROONEY, PH.: "Feminist ­ Pragmatist Revisionings of Reason, Knowledge, and 

Philosophy." In: Hypatta  vol.  8, no. 2, Spring  1993. [8]  CODE, L.: What  Can  She  Know?  Feminist  Theory  and  the  Construction  of  Knowledge. 

New York, Cornell University Press, Ithaca 1991. [9]  LLOYD, G.: "Maleness, Metaphor, and the "Crisis" of Reason." In: Antony, L. M. and Witt, 

Ch. (eds): A  Mind  of  One's  Own.  Westview Press 1993. [10]  BORDO, S.: "Cartesian Masculinization of Thought." In: Signs:  Journal  of  Women  in 

Culture  and  Society.  Spring 1986. [11]  BORDO, S.: The  Flight  of  Objectivity:  Essays  on  Cartesianism  and  Culture.  Albany. N. Y.: 

SUN Y Press  1987. [12]  JAGGAR, A. M.: "Love and Knowledge: Emotion  in  Feminist Epistemology." In: Garry, A. 

and Pearsall, M. (eds.): Women,  Knowledge,  and  Reality.  Routledge  1996. [13]  CODE, L.: "Voice and Voicelessness: A Modest Proposal?" In: Philosophy  in  a  Feminist 

Voice.  (Ed.: Janet A. Kourany). Princeton University Press  1998. f 

[14]  SZAPUOVA, M.: "Poznanie a dôvera."  In: Zborník  príspevkov  z  2.  výročného  stretnutia 

472 

S FZ  v Banskej  Bystrici  17.­19.  septembra  1998.  Bratislava,  Iris  1998. [15|   BAIER, A.: "Cartesian persons." In: Postures  of  the  Mind:  Essays  on  Mind  and  Morals. 

Mineapolis: Univ. of Minnesota Press  1985. [16]  NELSON, L.I I.: "Epistemologické komunity."  In: Aspekt  1988 č.  1. 1171  FARKAŠOVÁ, E.: "Sociálnosť poznania ako téma feministických epistemologií." In: Acta 

Facultatis  Philosophicae  Universitatis  Prešoviensis.  Filozofický  zborník  11 (AFPh UP  13/95). Prešov  1999. 

/ 

[18]  SZAPUOVA, M.: "O možnom spojenectve medzi naturalizovanou  a feministickou epistemológiou." In: Súčasné  podoby  filozofie  a filozofovania  na  Slovensku.  Zborník príspevkov z  L  kongresu slovenskej filozofie 10.­11. novembra  1995. (Zostavili Balážová, Jana ­ Kollár, Karol ­ Pichler, Tibor). Bratislava, Infopress 1996. 

Doc. PhDr. Etela Farkašová, CSc. PhDr. Mariana Szapuová, CSc. Katedra filozofie  a dejín filozofie FiF UK Šafárikovo nám.  12 818 01 Bratislava SR 

F i l ozo f i a  5 6 ,  7  473