SP - Časopis Sociální práce/Sociálna práca · SOCIÁLNA PRÁCA Editorial 1 O ãom sa hovorí...

Sociální práce/Sociálna prácaOdborná revue pro sociální práciVydává Asociace vzdûlavatelÛ v sociální práciâíslo/roãník: 3/2003Adresa redakce: FSS MU, Gorkého 7, 602 00 BrnoTel.: +420 541 615 220www: http://socprace.webpark.czE-mail: [email protected]: PhDr. Pavel Navrátil, PhD., Pavel Bajer, ThMgr. Stanislava ·evãíková, Mgr. Pavel Horák, Bc. Petra Jureãková, Ivo Bystfiiãan, Michal ·ediv˘Autofii fotografií: Magda Kuchariãová, archivGrafická úprava: Libor Boãek, Graf BLayout: Martin MálekPfiedplatné: roãní pfiedplatné (4 ãísla) pro studenty 236 Kã, obãanské 356 Kã, pro organizace 756 Kã; pÛlroãní pfiedplatné (2 ãísla) pro studenty 118 Kã, obãanské 178 Kã, pro organizace 378 KãEvidenãní ãíslo MK: MK âR E 13795Oti‰tûné pfiíspûvky nejsou honoroványISSN: 1213-624 • ã.ú.: 777630001/2400

Redakãní rada: Mgr. Martin Bednáfi, Ph.D.PaedDr. Oldfiich Chytil Ph.D.doc. PhDr. Oldfiich Matou‰ek, CSc.doc. PhDr. Libor Musil, CSc.PhDr. Eva MydlíkováPhDr. Pavel Navrátil, Ph.D.PhDr. Milan Schavel, Ph.D.doc. PaeDr. ·tefan StrieÏeniec, CSc. doc. PhDr. Anna Tokárová, CSc.

SOCIÁLNÍ PRÁCESOCIÁLNA PRÁCA

Editorial 1O ãom sa hovorí 2Anketa 22

Fakty, vyhlá‰ky 24Pohºady na vec 41Akademické state 49

·koly sea predstavujÛ 126Recenzie 137

Akcie, správy a oznámenia 154

3/2003 Vydává Asociace vzdělavatelů v sociální práciSP

SO

CIÁ

LNÍ

PR

ÁC

E/S

OC

IÁLN

A P

RÁ

CA

– 3

/20

03

Teórie a metody sociálnej práce

Pokyny autorÛmâasopis vychází ãtyfiikrát v roce a publikuje co nej‰ir‰í spektrum ãlánkÛ relevantních pro sociální práci. âlánky mohou b˘t zamûfieny najak˘koliv aspekt praxe, v˘zkumu, teorie ãi vzdûlávání. âasopis má následující strukturu:

1) Editorial; 2) O ãem se mluví; 3) Anketa; 4) Fakta, vyhlá‰ky, zákony, dokumenty...; 5) Pohledy na vûc; 6) Akademické statû; 7) Studentsképráce; 8) ·koly se pfiedstavují; 9) Inspirace pro praxi; 10) Recenze knih; 11) Zprávy, akce, oznámení ; 12) Kontakty

âasopis je zamûfien na publicisticko–praktickou a akademickou ãást. Zatímco v ãástech 6 a 7 jsou publikovány zejména texty, které referujío v˘zkumu a studentsk˘ch pracech, ostatní ãásti jsou koncipovány ‰ífieji a jsou urãeny pro publikování textÛ autorÛ z praxe (informaceo zajímav˘ch projektech, problematick˘ch skuteãnostech v˘konu profese atp.). Nároky na úroveÀ autorsk˘ch textÛ urãen˘ch pro publikaciv jednotliv˘ch rubrikách jsou odli‰né. Následující pokyny jsou pak adresovány autorÛm do akademické ãásti ãasopisu.

1) Pokyny autorÛm akademick˘ch textÛRedakce pfiijímá pfiíspûvky, které odpovídají profilu ãasopisu. Zaslan˘ pfiíspûvek musí b˘t urãen v˘hradnû pro publikaci v ãasopise Sociálnípráce / Sociálna práca. Uvefiejnûná staÈ se stává majetkem ãasopisu a pfietisknout její ãást nebo pouÏít obrázek v jiné publikaci lze jen s citacípÛvodu. Redakce si vyhrazuje právo provádût drobné stylistické úpravy. NevyÏádané rukopisy a pfiílohy se nevracejí.

Nabídka rukopisÛRedakci se zasílají tfii provedení rukopisu. Jedno provedení na disketû 3,5 palce ve formátu a dvû ti‰tûné kopie, které neobsahují jméno anipracovi‰tû autora. Odkazy v textu, které by mohly vést k identifikaci autora se uvádûjí na zvlá‰tním listu. Recenzní fiízení je oboustrannûanonymní, práce jsou posuzovány po stránce obsahové i formální. Na základû posudkÛ rozhodne redakãní rada o jejich pfiijetí ãi odmítnutí.Podle pfiipomínek recenzentÛ mÛÏe b˘t práce vrácena autorÛm k doplnûní, ãi k pfiepracování.

Rozhodnutí o vydáníO v˘sledku recenzního fiízení je autor vyrozumûn. V pfiípadû potfieby je autor vyzván, aby dodal koneãnou verzi práce buì na disketû 3,5 palceve formátu RTF nebo elektronickou po‰tou. Disketu je nutno oznaãit nálepkou se jménem souboru.

NáleÏitosti rukopisuText musí b˘t napsán v souladu s platn˘mi jazykov˘mi normami. Formátování textu odpovídá textové normostranû (tj. 30 fiádkÛ /fiádkovaã 2/ po60 úhozech). Texty Ïádáme napsané písmem Times New Roman, velikost písma 12, styl písma Normální. Stránky jsou oãíslované.

1. Titulní strana obsahuje v˘stiÏn˘ a struãn˘ název práce v ãe‰tinû a angliãtinû, jména v‰ech autorÛ, biografickou charakteristiku (do 50 slov)a v poznámce pod ãarou také kontaktní informaci pro korespondenci.2. Abstrakt v ãe‰tinû v rozsahu maximálnû 200 slov. 3. Abstrakt v angliãtinû v rozsahu maximálnû 200 slov v angliãtinû.4. Vlastní text (rozsah maximálnû 5 000 slov)5. Seznam citované literatury: Autory Ïádáme, aby zv˘‰enou pozornost vûnovali pfiesnému a korektnímu odkazování (viz níÏe). V textu seodkazuje uvedením autorova pfiíjmení, roku publikace (Korda, 2002) a v pfiípadû, Ïe se jedná o doslovnou citaci také strany uvedené za rokempo dvojteãce. Seznam literatury je uveden na konci statû a je v nûm uvedena pouze literatura, na kterou se v textu odkazuje. Seznam jeuspofiádán abecednû podle autorÛ a v pfiípadû, Ïe se odkazuje na více prací téhoÏ autora, jsou jeho práce uvedeny chronologicky. JestliÏe seodkazuje na práce autora, které publikoval v tomtéÏ roce, jsou práce odli‰eny uvedením písmena a,b atd u roku vydání.

Citace a odkazy se uvádûjí v souladu s âSN ISO 690 (010197). Vybrané pfiíklady zde uvádíme:Monografická publikace:PELIKÁN, J. Základy v˘zkumu. Praha: Karolinum, 1998. Pfiíspûvky do monografické publikace:FOUâKOVÁ, M. Reinkarnace a hlubinná terapie. In WHITTON, J.L. a FISHER, J. Îivot mezi Ïivoty. Brno: Bollingenská vûÏ, 1992, s. 9-14.Pfiíspûvek do ãasopisuWINTER, J. Z trosek likvidace signál celé Evropû. âeskomoravsk˘ profit, 1995, roã. 6, ã. 28, s. 10 –11.Studentské práce akademického charakteru: Snaha o úroveÀ jako u akademick˘ch ãlánkÛ. Pfiedpokládá se pouze ãásteãná znalosta orientace v dané problematice. PouÏití literatury a citace jako u akademick˘ch statí jsou pfiedpokladem.Studentské práce esejistického charakteru: Pfiedpokládá se osobní znalost a zku‰enost s tématem z praxe, popfi. jako kritická úvaha nadskuteãnou praxí. Citace a literatura nejsou podmínkou.

2) Pokyny pro formát recenzí:Rubrika recenze nabízí prostor v‰em zájemcÛm, ktefií chtûjí seznámit ostatní ãtenáfie se zajímav˘mi knihami z oblasti sociální práce a pfiíbuz-n˘ch oborÛ. Maximální rozsah recenze je stanoven na 1000 slov. Recenze musí obsahovat pln˘ bibliografick˘ údaj o hodnocené knize /zpracovan˘ dleâSN ISO 690 (010197)/ a struãnou biografickou informaci (do 50 slov) o autorovi recenze spolu s kontaktem na pracovi‰tû, pfiíp. e-mailem. Nabídky recenzí zasílejte ve formátu RTF na disketû 3,5“ ãi e-mailem.

3) Ostatní rubrikyPfiíspûvky ostatních rubrik nemají stanoven˘ závazn˘ formát, jejich podoba bude upfiesÀována individuálnû na základû dohody s redakcí.

4) Kontaktní údaje:Své pfiíspûvky zasílejte na adresu redakce:

âasopis ASVSP – Sociální práce / Sociálna prácaFakulta sociálních studií MU, Gorkého 7, Brno 602 00Telefon: +420 541 615 220, e-mail: [email protected], www: http://socprace.webpark.cz

OOBBSSAAHH::EEddiittoorriiaall . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1OO ããoomm ssaa hhoovvoorríí

V sociálnej práci existuje vy‰e sto teórií a teoretick˘ch konceptov (Rozhovor s doc. J. Levickou) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2Supervízia na Slovensku zostavá zatiaº popolu‰kou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6Predstavenie Asociácie supervízorov a sociálnych poradcov . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11SmrÈ kamaráta priviedla k práci s drogovo závisl˘mi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16Ako vnímali rok 2002 klienti v resocializaãnom zariadení Tomky . . . . . . . . . . . . . . 18Prístup Harm reduction sa osvedãuje viac ako autoritatívne metódy . . . . . . . . . . . 20AAnnkkeettaa

Otazníky teorií a metod v sociální práci . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22FFaakkttyy,, vvyyhhlláá‰‰kkyy

Návrh zákona o povolaní sociálneho pracovníka, o vykonávaní sociálnej práce a o Slovenskej komore sociálnych pracovníkov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 24PPoohhººaaddyy nnaa vveecc

Predkladan˘ návrh zákona je v˘sledkom viac ako dvojroãnej systematickej práce:·. StrieÏenec . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 41Vznik komory môÏe v˘razne zvy‰ovaÈ kvalitu sociálnej práce: M. Kondelová . . . . . 47AAkkaaddeemmiicckkéé ssttaattee

·. StrieÏenec: Poznámky k teórii a metodológii sociálnej práce . . . . . . . . . . . . . . . . 49J.Tánco‰,V. Longauer: Sociálna práca ako systém vedeckého poznania . . . . . . . . . . 62L.Vaska, P. Brnula: Praktická v˘uãba v odbore sociálna práca,jej fungovanie a efektivita pre profesiu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 71M. Schavel: Sociálne poradenstvo – historick˘ kontext a súãasnosÈ . . . . . . . . . . . . . 76E. Mydlíková:V‰eobecná charakteristika poradenstva na Slovensku . . . . . . . . . . . . . 83M.Vlãková: Incest a páchateº incestu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 90M. Seme‰iová: Hodnotov˘ systém star‰ích ºudí . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 98M. Schavel, J. Goliá‰: Sociálna práca v armáde . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 106··kkoollyy ssaa pprreeddssttaavvuujjúú

FZSP Trnava: Fakulta vysiela uãiteºov na deta‰ované pracovisko v Keni . . . . . . . . . 126RReecceennzziiee . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 137AAkkcciiee,, sspprráávvyy aa oozznnáámmeenniiaa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 154

OObbjjeeddnnáávvkkaa pprreeddppllaattnnééhhoo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 161

1SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003

EDITORIAL

VáÏené ãtenáfiky a váÏeníãtenáfii, opût se Vám dostává dorukou dal‰í, tentokrát tfietí ãísloãtvrtletníku Sociálnípráce/Sociálna práca, vûnované

„teoriím a metodám sociální práce“. Jednáse vlastnû o historicky v˘znamn˘ poãin –od rozdûlení âSFR se ãe‰tí a sloven‰tíodborníci v sociální práci poprvé rozhodlispoleãnû se podílet na profilaci specializo-vaného ãasopisu vûnovaného jejich oboru,sociální práci. Jistû jste uÏ zaregistrovalijména slovensk˘ch odborníkÛ v redakãníradû; a nyní jsme postoupili je‰tû o krokdál, vydáváme témûfi v˘hradnû ãíslo zeslovensk˘ch pfiíspûvkÛ.PfiestoÏe ãasopis je prozatím distribuovánpfiedev‰ím v âeské republice, doufáme, Ïei tímto zpÛsobem oslovíme potenciálníãtenáfiskou a autorskou obec na Slovensku.Pro ãeskou stranu se na druhé stranûotevírá seznámení se ‰irok˘m spektremexistence a v˘voje sociální práce naSlovensku. Zcela jistû se nepodafiilo zmapo-vat celou scénu, ale tento nedostatek bylzpÛsoben také tím, Ïe ãíslo vznikalo v ná-roãn˘ch prázdninov˘ch mûsících, kdyvût‰ina lidí tráví svÛj zaslouÏen˘ odpoãinek.V publicistické ãásti se ãtenáfii seznámís pokusy etablovat sociální práci jakopraktick˘ i teoretick˘ obor. Doc. StrieÏeneco tom fiíká: „Sociálna práca na Slovenskuako v˘uãbov˘ odbor sa zaãína etablovaÈzaãiatkom deväÈdesiatych rokov.V súãasnos-ti vzdelávanie prebieha na desiatke univer-zít vrátane vysunut˘ch pracovísk.PoÏiadavky na kvalifikovan˘ch sociálnychpracovníkov sú enormné, preto iniciujemezriadenie samosprávnej stavovskej in‰titúcieKomory sociálnych pracovníkov Slovenska,ktorá by mala patriÈ do tzv. regulovan˘chprofesií komory, na ktoré je prenesen˘v˘kon verejnej moci. Splnením odborneja zdravotnej spôsobilosti a bezúhonnosti jeãlenstvo v Komore nárokovatelné.“Ke slovu se dostává supervize, potaÏmoAsociace supervizorov a sociálnych porad-cov, která je i na Slovensku v plenkách. Dálese ãtenáfi seznámí s návrhem zákona

o povolání sociálního pracovníkaa o Slovenskej komore sociálnych pracovní-kov jako zastfie‰ující instituci.V akademické ãásti se seznámíme s textyvûnovan˘mi metodologii sociální práce(·. StrieÏenec), vûdeckému poznání, které jenahlíÏeno prizmatem sociální práce(J.Tánco‰,V. Longauer), ale i s problemati-kou praktické v˘uky (L.Va‰ka, P. Brnula).Aktuálním tématem je, jak jiÏ bylo zmínûno,sociální poradenství (M. Schavel, E.Mydlíková). Dále se nám pfiedstaví M.Vlãková s textem o incestu, M. Seme‰iovás prací o hodnotách star˘ch lidí a M.Schavel a J. Goliá‰ se statí o moÏnostechvyuÏití sociální práce v armádû.V pravidelné rubrice se prezentuje FZSPTrnava a ãtenáfii nebudou ochuzeni anio recenze knih, které se vztahují k na‰emuoboru.Doufáme, Ïe i toto ãíslo pfiispûje ke zv˘‰eníspoleãenské prestiÏe a kultivaci na‰íprofese a Ïe ani ono nezÛstane bez Va‰íãtenáfiské odezvy a pfiíznû.Milí ãtenáfii, nemÛÏeme se vyhnout ani taknepopulárním sdûlením, jako jsou finance.âasopisu se za tfii ãtvrtû roku jeho reálnéexistence na trhu a za rok faktické existen-ce (pÛsobení redakce) nepodafiilo oslovitãtenáfiskou obec natolik, abychom získalidobré finanãní zázemí v podobû pfiedplati-telÛ. Proto pfiikládáme jiÏ v tomto ãíslesloÏenku s Ïádostí o zaplacení úfiedplatné-ho na rok 2004. Pokud byste tak neuãinili,je ohroÏena samotná existence ãasopisu.Pfiipomínám, Ïe na‰e transparentní úãtymÛÏete sledovat na www.ebanka.cz podhlaviãkou Asociace vzdûlavatelÛ v sociálnípráci, která ãasopis vydává.V‰ichni doufá-me, Ïe prozatím nepfiíznivá situace budepfieklenuta a staneme se standardnímprofesním ãasopisem.To pfiejeme sobûi vám.

··tteeffaann SSttrriieeÏÏeenneecc,, ããlleenn rreeddaakkããnníí rraaddyySSttaanniissllaavvaa ··eevvããííkkoovváá,, rreeddaakkttoorrkkaa

2 SOCIÁLNÍ PRÁCE / SOCIÁLNA PRÁCA • 3/2003

O ČOMsa hovorí V SOCIÁLNEJ PRÁCI EXISTUJE VYŠE STO TEÓRIÍ A TEORETICKÝCH KONCEPTOV

•• MMôôÏÏeettee rroozzvviieessÈÈ,, aakkéémmeettóóddyy ssaa ppoouuÏÏíívvaajjúú,, rreesspp..zz aakk˘̆cchh tteeóórriiii ssaa vvyycchhááddzzaavv iinnddiivviidduuáállnneejj,, sskkuuppiinnoovveejjaa kkoommuunniittnneejj ssoocciiáállnneejj pprrááccii nnaaSSlloovveennsskkuu??

Na túto otázku sa dá odpove-daÈ buì príli‰ struãne, alebopríli‰ rozvláãne, ak by somchcela byÈ dôsledná.Tá struãnáodpoveì je: v‰etky, v závislostiod voºby sociálneho pracovní-ka a problémov jeho klienta.Ten druh˘ typ odpovede sanedá realizovaÈ v jednomrozhovore. Pokúsim sa ajnapriek tomu zodpovedaÈ tútootázku.V jednotliv˘ch oblasti-ach sociálnej práce pouÏívajúkolegovia v‰etky im známemetódy.Voºba metódy je závisláod typu klienta a problému,s ktor˘m prichádza. Preto sav sociálnej práci pouÏívaporadenstvo, ale tieÏ rôznedruhy terapií, sociálna rehabili-tácia, mediácia, terénna sociálnapráca vrátane streetworku,plánovanie, sociálna anal˘za,supervízia, videotrénning, aletieÏ napr. animácia, exemplifiká-

cia,AAT prístup, svojpomocnéskupiny atì.

•• AAkk˘̆mm ssmmeerroomm ssaa vvyyvvííjjaaddeebbaattaa oo mmeettóóddaacchh ssoocciiáállnneejjpprrááccee nnaa SSlloovveennsskkuu??

Od zaãiatku 90.tych rokov,kedy sa sociálna práca zaradilana na‰ich univerzitách ako‰tudijn˘ odbor, prebieha disku-sia o jej vedeckej podstate.Otázka vedeckosti sociálnejpráce sa prirodzene rie‰i ajprostredníctvom diskusieo metódach sociálnej práce. Súautori, ktorí sa domnievajú, Ïesociálna práca nemá vlastnémetódy (a následne chápusociálnu prácu ako aplikovanúvednú oblasÈ) a samozrejme súaj tí aauuttoorrii, ktorí sa usilujúrozpracovaÈ práve problemati-ku metód sociálnej práce.K najzaujímavej‰ím problémomv tomto smere patrí otázka,ktorú v âechách otvoril kolegadr. O. Chytil a síce, ãi oznaãenieindividuálne, skupinové a ko-munitné metódy zodpovedárealite. Zdieºam s ním a podob-ne tieÏ napr. so Schoartom,

existuje vy‰e sto teóriía teoretick˘ch konceptov

V sociálnej práci V titulnom

rozhovore ãíslasa nad vyuÏitím

rôznych teóriía metód sociál-

nej prace naSlovensku

zam˘‰ºa doc.PhDr. Jana

Levická, Ph.D.,vedúca Katedryteórie sociálnej

práce na Fakultezdravotníctva

a sociálnej práceTrnavskejuniverzity

(FZaSP TU).OblasÈami jej

profesionálnehozáujmu sú

sociálna prácas rodinou,

sociálnoprávnaochrana, teória

a metódy sociál-nej práce.

V oblasti sociál-nej práce má

dlhodobú prax.V rokoch 1990-

1993 bolavedúcou v˘chovy

v USS prementálne


O ČOMsa hovoríV SOCIÁLNEJ PRÁCI EXISTUJE VYŠE STO TEÓRIÍ A TEORETICKÝCH KONCEPTOV

Bisnem, Rauschenbachom, ãiGaluskom presvedãenie, Ïev tomto smere nie je moÏnéhovoriÈ o metódach, ale o for-mách, respektíve o prístupochv sociálnej práci orientovanejna jednotlivca, skupinu ãikomunitu.Táto diskusia je zatiaºotvorená, ale keì uváÏite, ÏekaÏdá zo spomínan˘ch „metód“v sebe obsahuje ìal‰ie metó-dy...

•• KKttoorr˘̆ pprrííssttuupp jjee nnaajjrroozz‰‰íírree--nneejj‰‰íí??

Ak som správne porozumela,p˘tate sa na teoretick˘ základprofesionálneho konania.

Na túto otázku vám neviempresne odpovedaÈ. Nezaoberalasom sa t˘mto problémom.Domnievam sa v‰ak, Ïe najroz‰í-renej‰ím je na klienta centrova-n˘ prístup.Vypl˘va to aj z pod-staty sociálnej práce.Samozrejme, Ïe sú sociálnipracovníci, ktorí sa orientujúskôr na problém a pod.Postupne sa zaãína presadzovaÈaj u nás ekosociálny prístup,a to najmä v komunitnejsociálnej práci. Ktor˘ prístup jenajroz‰írenej‰í v rámci SR, na tomomentálne nepoznám odpo-veì. In‰pirovali ste ma toutootázkou, pokúsim sa ju v bud-úcnosti zodpovedne vyrie‰iÈ.

•• CChhááppeettee ssoocciiáállnnuu pprrááccuu aakkooppoorraaddeennssttvvoo,, aalleebboo aakkoo tteerraa--ppiiuu??

Osobne by som nestavalaotázku takto. Oboje má v sociál-nej práci svoje miesto.Ak bysme sa rozhodovali podºa

objemu vykonanej práce, asi byto bolo poradenstvo. Na‰Èastie.To ale neznamená, Ïe terapia bynemala maÈ rovnocenné miestov praxi sociálnej práce. Z defi-nícií sociálnej práce môÏetevidieÈ, Ïe táto profesia saorientuje na podporu, sprevád-zanie, vedenie klienta a tieÏ napraktickú pomoc. Nedá sa tedatvrdiÈ, Ïe sociálna práca by bolaviac poradenstvom, ãi terapiou.

•• MMáá ssoocciiáállnnaa pprrááccaa ssvvoojjeetteeóórriiee??

Samozrejme.Aj keì trebaotvorene povedaÈ, Ïe v kraji-nách, v ktor˘ch podobne akou nás aÏ donedávna postaãova-lo pre v˘kon profesie stredo-‰kolské vzdelanie, je situáciapodobná situácii v âechách,alebo na Slovensku.V celkumôÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe v sú-ãasnosti existuje v sociálnejpráci vy‰e sto teórií a teoretic-k˘ch konceptov.Táto skutoã-nosÈ – ako upozorÀujú Engelke,Lussi, S. Staub-Bernasconi,Holstein-Brinkman,Thackeray,Skidmore a ìal‰í – je prirodze-n˘m dôsledkom rozvoja vedec-kého poznania v dvadsiatomstoroãí.

Ale aby som bola aj konkrét-na, najroz‰írenej‰ou a najakcep-tovanej‰ou teóriou v sociálnejpráci je v súãasnosti systémováteória. K ìal‰ím teóriám patrianapr. organizaãné teórie,ekosociálne teórie, behaviorál-ne teórie (kam sa zaraìujenapr. aj behaviorálne teóriasociálnej práce) a pod.

postihnut˘chdospel˘ch.V nasledujúcich‰tyroch rokov sastala metodiã-kou pre oblasÈv˘chovy naStredisku sluÏiebsociálnej starost-livosti priMPSVaR SR pretrnavsk˘ kraj.V roku 1996pracovala akovedúca odborusociálnych vecína Okresnomúrade v Trnave.Od nasledujúce-ho roku vyuãujena FZaSP TU.Medzi Àoupublikovanétituly patrí:Náãrt dejínsociálnej práce(1999), Metódysociálnej práce(2003),Teoretickéaspekty sociálnejpráce (2003)a spolu s K. Ze-manomSociálnoprávna


O ČOMsa hovorí V SOCIÁLNEJ PRÁCI EXISTUJE VYŠE STO TEÓRIÍ A TEORETICKÝCH KONCEPTOV

•• PPrreeããoo ssaa hhoovvoorríí vvllaassttnneeoo tteeóórriiáácchh,, kkeeìì ssoocciiáállnnaa pprrááccaajjee rr˘̆ddzzoo pprraakkttiicckkáá ??

Tzv. praktické vedné disciplí-ny majú samozrejme tieÏ svojeteórie. Oznaãenie praktickéneznamená, Ïe ide o „nevedec-ké“ oblasti, ale Ïe tieto vedy(kam mimochodom patrí tieÏnapr. právo, medicína ãi ekono-mika) sú orientované na vedec-ké ‰túdium praktick˘ch problé-mov a následne na vyuÏiteºnosÈpoznania v kaÏdodennomÏivote, v konkrétnej praxisvojich predstaviteºov.

•• VV ããoomm jjee ‰‰ppeecciiffiicckkéé vvyyuuÏÏíí--vvaanniiee tteeóórriiii vv ssoocciiáállnneejj pprrááccii??

Nemyslím, Ïe je rozdielv pouÏívaní teórie v sociálnejpráci a v in˘ch oblastiachºudského poznania. Pri budova-ní teórie vo vede ide vÏdyo snahu vybudovaÈ urãit˘systém, ktor˘ by jednak obsa-

hoval urãité konkrétne pozna-nia a zároveÀ by prostredníc-tvom neho objasÀoval a vysve-tºoval napr. vznik a príãinyvzniku problémov, moÏnostirie‰enia a pod.Teoreticképoznanie v Ïiadnej vede nemábyÈ samoúãelné. Má dávaÈodpovede na otázky praxe.Poznanie teórie v sociálnejpráci umoÏÀuje pochopiÈproblémy jednotlivca ale ajcelku a ponúkaÈ adekvátneformy pomoci.

•• AAkkéé jjee mmiieessttoo ssoocciiáállnneejjpprrááccee nnaa uunniivveerrzziittáácchh?? PPaattrrííttaamm vvôôbbeecc??

Sociálna práca ako ‰tudijn˘odbor pripravuje absolventovna prácu s ºuìmi, ktorí súneúspe‰ní pri zvládaní kaÏdo-denn˘ch problémov. Sociálnipracovníci pracujú so v‰etk˘mivekov˘mi skupinami a s rôzno-rod˘mi problémami. Oãakáva

ochrana detía mládeÏe

(1998). V súãas-nosti pôsobírovnako akoredaktorka

ãasopisuSociálna prácaa zdravotníctvo

a ãlenka komisieexpertov preproblematiku

domácehonásilia pri

MPSVaR SR.


O ČOMsa hovoríV SOCIÁLNEJ PRÁCI EXISTUJE VYŠE STO TEÓRIÍ A TEORETICKÝCH KONCEPTOV

sa od nich, Ïe prispejú k rie‰eniu tak˘chproblémov, ako je nezamestnanosÈ,závislosti, chudoba, domáce násilie, stratarodiny atì.A to nielen v akútnej situácii,ale Ïe budú schopní predkladaÈ koncepã-né rie‰enia napr. v oblasti náhradnejrodinnej starostlivosti, sociálnej preven-cie, sociálnych sluÏieb a pod.

Od ich rozhodnutia, bez preháÀania,ãasto krát závisí kvalita Ïivota ich klientova v extrémnych prípadoch môÏe od nichzávisieÈ aj Ïivot klienta. Myslíte si, Ïepotom staãí stredné vzdelanie? Ja osobneradím sociálnu prácu k tak˘m ‰tudijn˘modborom, ako je medicína, ãi pedagogika.Sociálny pracovník musí byÈ pre v˘konpraxe pripraven˘ ão najlep‰ie. Kvalitnápríprava je predpokladom kvalitnejpráce. Podºa mÀa toto ‰túdium na univer-zitu patrí.

•• UUppllaattÀÀuujjúú ssaa nnaa LLiinnkkáácchh ddôôvveerryy ººuuddiiaassoo ssoocciiáállnnyymm vvzzddeellaanníímm??

Ak sa p˘tate na to, ãi na linkách dôverypracujú aj sociálni pracovníci, tak áno.

Pracujú na rôznych typoch liniek dôvery,najmä na linkách pre deti. Niektorízaãínajú uÏ ako na‰i ‰tudenti, keì v rámcipovinnej praxe pracujú v t˘chto in‰titúci-ách. Jednotlivé linky ich pripravujú naprácu na linke.Viacerí na‰i absolventipracujú na linke ako dobrovoºníci.

•• PPoozznnááttee nniieekkoohhoo,, kkttoo vv ssoocciiáállnneejjpprrááccii vvyyuuÏÏíívvaa llooggootteerraappiiuu??

Áno. Na Fakulte humanistiky Trnavskejuniverzity existuje In‰titút existencionál-nej psychológie a noo-logoterapie, ktor˘organizuje kurz logoterapie a prístup doÀmajú aj sociálni pracovníci.Logoterapeutick˘ kurz vedie pán prof.Popielski z Poºska.Tento prístup je ajzásluhou spomínaného In‰titútu naSlovensku pomerne dobre známy.

RRoozzhhoovvoorr pprriipprraavviillPPaavveell BBaajjeerr

�


O ČOMsa hovorí SUPERVÍZIA NA SLOVENSKU ZOSTAVÁ ZATIAĽ POPOLUŠKOU

•• ââoo jjee ttoo ssuuppeerrvvíízziiaa?? PPrreeããoojjee vvllaassttnnee ssuuppeerrvvíízziiaa ppoottrreebbnnáá??

„Vecné“ profesie majú voväã‰ine prípadov jednoznaãnedefinovanú cestu k finálnemuproduktu, vyuÏívajú kvalitatívnei kvantitatívne normy hodnote-nia svojej práce. „V pomáhajú-cich profesiách“ nie je cestarie‰enia problému vÏdy jedno-znaãná a v˘sledok je ÈaÏkokvantifikovateºn˘. KaÏdá situá-cia pomoci klientovi ãi pacien-tovi je jedineãná, preto prácana tomto poli nemá presnénávody, ãi recepty, ktoré by bolistopercentne úspe‰né pri práciso v‰etk˘mi klientmi. Preto sakompetencie práce s ºuìminedajú nauãiÈ iba z kníh,predná‰ok, ale dôleÏitá jevlastná skúsenosÈ a celoÏivotnévzdelávanie. SúãasÈou odborné-ho rastu sociálneho pracovníkaje i supervízia, ktorú chápemeako metódu kontinuálnehozvy‰ovania profesionálnychkompetencií a skvalitÀovaniaprocesu práce s klientom,rodinou, skupinou a komuni-tou. Supervízia pomáha sociál-

nemu pracovníkovi, aby simohol overiÈ úãinnosÈ svojichpostupov, aby bol stále citliv˘k skutoãn˘m potrebám klienta,aby dokázal akceptovaÈ jehoindividuálnu odli‰nosÈ. Priná‰aalternatívne pohºady na rie‰e-nie rôznych situácií, pomáhakorigovaÈ neefektívne postupya stereotypy, je prevencioujatropatogenizácie klienta, jeprevenciou burn out syndrómusociálneho poradcu, vytváramoÏnosti pre kvalitnej‰iefungovanie sociálnej prácea in‰titúcie realizujúcej sociál-nu prácu.

SúãasÈou supervízie je i su-pervízia organizácie, ktorámôÏe vìaka supervízii fungovaÈefektívnej‰ie, môÏe zvládaÈkrízové stavy, optimalizovaÈpodmienky pre prácu sociálne-ho pracovníka a pre spokojnosÈklienta.

•• MMôôÏÏeettee cchhaarraakktteerriizzoovvaaÈÈvv˘̆vvoojj ssuuppeerrvvíízziiee,, ssuuppeerrvvíízznnyycchhmmeettóódd?? KKooººkkoo eexxiissttuujjee ttyyppoovvssuuppeerrvvíízziiii?? SS aakk˘̆mmii mmeettóóddaammiissuuppeerrvvíízziiee ssttee ssaa ssttrreettooll??

Medzi metódypouÏívan˘ch

v sociálnej prácipatrí i supervízia.

So svojimiskúsenostmia poznatky

nielen s praktiko-vaním supervíziena Slovensku sa

s nami zdieºalPhDr. Ján

Gabura, CSc.,prezident

Asociácie superví-zorov a sociál-nych poradcov.

Po skonãení ‰kolydva roky uãil na

Lekárskej fakulteUniverzity

Komenskéhov Bratislave,

potom zakladalmanÏelské

a rodinne pora-denstvo naSlovensku

(v tejto oblastipracoval 20

rokov), dva rokypracoval na

Psychologickomústave

Supervízia na Slovensku zostavá zatiaº popolu‰kou


O ČOMsa hovoríSUPERVÍZIA NA SLOVENSKU ZOSTAVÁ ZATIAĽ POPOLUŠKOU

PPoouuÏÏíívvaa ssaa uu nnááss nniieekkttoorráámmeettóóddaa ããaasstteejj‰‰iiee aakkoo iinnáá,, nnaapprr..bbáálliinnttoovvsskkáá??

História supervízie je úzkospätá s históriou sociálnejpráce, ktorá sa zaãína v USA naprelome 19. a 20. storoãia.V roku 1904 sa objavuje prvápublikácia o supervízii od J.Bracketta Supervision andEducation in Charity, v roku1911 sa v USA koná prv˘ kurzsupervízie na podnet CharityOrganization Department ofthe Russel Sage Foundation.V tomto období sa supervíziapraktizovala ako práca nakonkrétnom prípade väã‰inouindividuálnou formou.V roku1917 sa supervízia objavujev prv˘ch ‰tandardoch americ-kej sociálnej práce. Neskôr sasupervízia dostáva do ostatn˘choblastí práce s ºuìmi (poraden-stvo, psychoterapia, medicína)a postupne i do netradiãnej‰íchoblastí (pedagogika, väzenstvo,policajná práca, súdnictvo).AÏkoncom 80.tych rokov sasupervízia objavuje aj v ko-merãnej oblasti, napr. prepracovníkov v obchode, pois-Èovníctve, bankovníctve,v podnikoch atì., kde dostávasupervízia trochu in˘ rozmer.

Spoãiatku sa supervíziarozvíjala ako podporná, kolegi-álna, prípadová práca.AÏneskôr sa zo supervízie vytvori-la samostatnú metóda, ktorúv˘razne ovplyvnili rôzneporadenské a psychoterapeutic-

ké ‰koly. Základná orientáciasupervízie je teda závislá od‰tyroch terapeutick˘ch prúdov,hovoríme o dynamickej super-vízii, behaviorálnej supervízii,experienciálnej supervíziia eklektickej supervízii.Poznáme rôzne delenia superví-zie: individuálnu a skupinovúsupervíziu, priamu a nepriamu,povinnú a dobrovoºnú. Z hºadis-ka fókusu poznáme supervíziujedného sedenia, supervíziucelého prípadu alebo superví-ziu incidentu. Podºa profesio-nálneho v˘vinu supervidované-ho poznáme tútorskúsupervíziu (pre ‰tudentova zaãínajúcich pracovníkov),riadiacu supervíziu (realizátori vedúci pracovník), v˘cvikovúsupervíziu (supervízia poãasporadensk˘ch a psychoterapeu-tick˘ch v˘cvikov), konzultant-skú supervíziu (pre zrel˘chsociálnych pracovníkov).Z hºadiska ‰t˘lu supervíziepoznáme supervíziu orientova-nú na obsah sedenia sociálnehopracovníka s klientom, naproces práce s klientom, navzÈah medzi sociálnym pracov-níkom a klientom.

•• AAkk˘̆ pprriieebbeehh ssuuppeerrvvíízziieepprraakkttiikkuujjeettee,, aakkoo jjuu vveeddiieettee??AAkkoo ããaassttoo ssaa kkoonnáá ssuuppeerrvvíízziiaa??KKooººkkoo ããaassuu oobbvvyykkllee zzaabbeerriieejjeeddnnaa ssuuppeerrvvíízziiaa??

So supervíziou som sa prv˘krát stretol v rámci psychotera-peutického v˘cviku, absolvoval

a posledn˘ch 12rokov je vedúcimKatedry sociálnejprace. Absolvoval5-roãn˘ v˘cvikv skupinovejpsychoterapii,v˘cviky v hypnó-ze, v terapiifunkãn˘chsexuálnychporúch, v sociál-nej komunitnejprací, v riadení,v supervizií atì.Aktuálne vediev˘cviky v psycho-terapii, tréningyv sociálnychzruãnostiach prepomáhajúceprofesie, pripra-vujem sociálnychporadcov a su-pervízorov,vediem v˘cvikyv manaÏérskychzruãnostiacha outdoor v˘cvikyzamerane nabudovanie tímu,tímovú spoluprá-cu a motiváciutímu.



som dlhodob˘ v˘cvik v bálintovskejsupervízii i kurz prípadovej supervíziev Nemecku. Kedysi som pomerne fre-kventovane pracoval s individuálnoupriamou supervíziou, dnes v ãasovomstrese uprednostÀujem skupinovú super-víziu. Z metód vyuÏívam najãastej‰iebálintovské skupiny, prípadovú supervíziuaudio nahrávky s prepisom, supervíziuvideozáznamu. âoraz viac robím superví-ziu pre organizácie, kde sa vyskytol urãit˘problém, alebo manaÏment chce skvalit-niÈ a zefektívniÈ prácu organizácie. Jednoindividuálne sedenie s klientom trvázvyãajne okolo hodiny, sedenie skupino-vej supervízie najãastej‰ie robím víkendo-vo, práca na jednom prípade trvá jedena pol hodiny.

•• LLíí‰‰ii ssaa pprriieebbeehh ssuuppeerrvvíízziiee ppooddººaatteerraappeeuuttiicckkééhhoo zzaammeerraanniiaa ssuuppeerrvvíízzoorraa??UUzznnáávvaajjúú vv‰‰eettkkyy eettaabblloovvaannéé ppssyycchhootteerraa--ppeeuuttiicckkéé ssmmeerryy ssuuppeerrvvíízziiuu??

Samozrejme, Ïe sa priebeh supervízielí‰i od terapeutického zamerania superví-zora (je uÏitoãné, ak supervízor a klientsú v tomto kompatibilní). Na Slovenskuv‰ak väã‰ina supervízorov pracuje eklek-ticky, vyuÏíva rôzne supervízne prístupypodºa typu klienta, podºa druhu problé-mu, ãasov˘ch moÏností a základnéhokontraktu medzi supervízorom a supervi-dovan˘m.

•• AAkkéé mmuussíí mmaaÈÈ ssuuppeerrvvíízzoorr vvzzddeellaanniiee??MMôôÏÏee ssaa ppoo ddooppllnneenníí vvzzddeellaanniiaa ssttaaÈÈssuuppeerrvvíízzoorroomm kkaaÏÏdd˘̆ ppssyycchhoollóógg??

Supervízor by okrem humanitnéhovysoko‰kolského vzdelania (sociálnypracovník, psychológ, lieãebn˘ pedagóg,lekár atì.) mal maÈ ‰peciálny v˘cvikv supervízii, ktor˘ pozostáva z teoreticko-

vzdelávacej ãasti a v˘cvikovej ãasti. NaSlovensku má tieto v˘cviky akreditovanéAsociácia supervízorov a sociálnychporadcov, ktorá ich organizuje aj sozahraniãn˘mi lektormi. ëal‰ou nevyhnut-nou podmienkou pre vykonávanie super-vízie je prax s klientmi, prípadne pacient-mi. Urãitú úlohu zohráva aj osobnostnévybavenie uchádzaãa o rolu supervízoraa vylúãenie ÈaÏkej psychopatológie.

•• SS aakk˘̆mmii ttéémmaammii ssaa nnaa vvááss nnaajjããaasstteejj‰‰iieeoobbrraaccaajjúú ssuuppeerrvviiddoovvaanníí??

Zákazka supervidovan˘ch je väã‰inouorientovaná na problematické situáciev priebehu procesu práce s klientom,napr. sociálny pracovník má pocit, Ïe sas klientom neh˘be z miesta; sociálnypracovník si chce overiÈ, ãi jeho interven-cia bola primeraná; na sociálneho pracov-níka sa klient fixoval príli‰ tesno; sociálnypracovník chce spracovaÈ preru‰eniekontaktu zo strany klienta; klient vzbud-zuje v sociálnom pracovníkovi pocityúzkosti a strachu; sociálny pracovník sanevie vysporiadaÈ s agresivitou klienta.V organizáciách je najãastej‰ou témouakútny konflikt, zlá atmosféra na pracovis-ku, vzÈahové problémy, problémy morál-ky, moÏnosti optimalizácie pracoviska.

•• VV aakk˘̆cchh ììaall‰‰íícchh oobbllaassttiiaacchh ookkrreemmppssyycchhootteerraappiiee aa ssoocciiáállnneejj pprrááccee ssaa pprraakkttii--kkuujjee ssuuppeerrvvíízziiaa?? UUppllaattnniillaa bbyy ssaa ssuuppeerrvvíí--zziiaa,, pprrííppaaddnnee ssaa pprraakkttiikkuujjee,, vv zzddrraavvoottnníícc--ttvvee aa ‰‰kkoollssttvvee??

Okrem sociálnej práce, poradenstvaa psychoterapie som robil supervíziu ajpre lekárov, sudcov, obchodníkov, poisÈo-vacích agentov a supervíziu v komerã-n˘ch podnikoch.


O ČOMsa hovoríSUPERVÍZIA NA SLOVENSKU ZOSTAVÁ ZATIAĽ POPOLUŠKOU

•• KKddee ssaa uuppllaattÀÀuu--jjee ssuuppeerrvvíízziiaannaajjvviiaacc,, vv aakk˘̆cchhttyyppoocchh zzaarriiaaddeenníí,,oorrggaanniizzáácciiíí?? KKddee jjeennaaooppaakk nneeddoossttaaããuujj--úúccaa,, kkddee cchh˘̆bbaa??VV aakk˘̆cchh oorrggaanniizzááccii--áácchh ssttee ssaa uuÏÏss pprraakkttiikkoovvaanníímmssuuppeerrvvíízziiee ssttrreettooll??KKddee jjee bbeeÏÏnnáá??

Supervízia naSlovensku je skôrpopolu‰kou, nemáe‰te dostatoãnútradíciu, ºudia si juzamieÀajú s kontro-lou a kritikou.Supervízia podºamôjho názoru jenajsystematickej‰ierozpracovanáa realizovanáv centrách pora-densko-psycholo-gick˘ch sluÏieb(v˘cvik supervízo-rov v tejto oblastisme realizovalizaãiatkom 90.tychrokov). Miernyútlm nastal v akã-nosti Bálintovskej spoloãnosti, sporadickysa supervízia robí v zdravotníckychzariadeniach (psychiatria, lieãba závislos-tí), v sociálnych zariadeniach a najväã‰írozmach supervízie nastáva v sociálnychorganizáciách tretieho sektoru.

•• AAkkoo hhooddnnoottííttee mmiieerruu vvyyuuÏÏiittiiaa ssuuppeerrvvíí--zziiee nnaa SSlloovveennsskkuu?? VV kkttoorr˘̆cchh oobbllaassttiiaacchh,,

mmeessttáácchh nnaa SSlloovveennsskkuu jjee nnaajjrroozz‰‰íírreenneejj‰‰iiaa??NNiiee ssúú hheennddiikkeeppoovvaannéé mmeenn‰‰iiee mmeessttáá,, kkddeeaassii ssuuppeerrvvíízzoorrii cchh˘̆bbaajjúú??

Supervízia nemá na Slovensku dlhútradíciu.V pomáhajúcich profesiách bolãlovek finálne kvalifikovan˘ ukonãen˘mvzdelaním, prípadne teoretickou skú‰kouatestaãného charakteru. Prvé náznakyformovania systematickej supervízie sa



môÏe padnúÈ do osídiel protiprenosu,alebo dopustiÈ sa in˘ch ch˘b.V zahraniãíje zauÏívanou praxou, Ïe supervízor máe‰te svojho supersupervízora, s ktor˘mkonzultuje svoju prácu, problémovésituácie, od ktorého oãakáva otvorenúspätnú väzbu.

•• AAkk˘̆ jjee sspprráávvnnyy ppoossttuupp vv pprrííppaaddee,, aakkssaa ssuuppeerrvvíízzoorr ddoozzvviiee,, ÏÏee ssuuppeerrvviiddoovvaann˘̆ jjeeppooddoozzrriivv˘̆ zz ttrreessttnnééhhoo ããiinnuu??

Keì sa supervízor dozvie, Ïe supervido-van˘ je podozriv˘ z trestného ãinu, ktor˘závaÏne ohrozuje jeho alebo in˘ch ºudí, jepovinn˘ poru‰iÈ mlãanlivosÈ a v zmyslezákona prípad nahlásiÈ kompetentn˘m‰tátnym orgánom. Dilemu zachovávaÈutajenie toho, ão sa dozvedel od supervi-dovaného a povinnosÈ informovaÈ o verej-nom ohrození by mal vyrie‰iÈ v prospechdruhej alternatívy.

•• AAkkáá jjee bbuuddúúccnnoossÈÈ ssuuppeerrvvíízziiee,, kkaammssmmeerruujjee,, vvyyvvííjjaa ssaa?? EExxiissttuujjúú nnoovvéé ttrreennddyy??

V súãasnej situácii sa ukazuje najmäpotreba supervízie zdola (zo stranyprakticky orientovan˘ch sociálnychpracovníkov) a absentuje snaha sociál-nych politikov, manaÏérov, legislatívcovzastre‰iÈ supervíziu do prehºadnéhokontextu sociálnej práce, s jasne definova-n˘mi kompetenciami a personálnymzabezpeãením.

Nov˘m trendom je zvy‰ujúci sa záujemo supervíziu v komerãnej sfére.


�

objavili v b˘valom âeskoslovenskukoncom 60.tych rokov, kedy sa zaãalbudovaÈ systém v˘cvikov v psychoterapii.Supervízia sa postupne stávala súãasÈouv˘cvikov a po ich ukonãení kontinuitnepokraãovala. Najväã‰í boom supervízie naSlovensku nastal v 80.tych rokov, kedy zapomoci ãesk˘ch kolegov sa zaãalo rozví-jaÈ hnutie bálintovskej supervízie a zaloÏi-la sa bálintovská spoloãnosÈ naSlovensku, pri ktorej zrode stáli J.RuÏiãka, P. Breier, J. Ha‰to,V. Hlavenka, J.Gabura. Keì sociálna práca opú‰Èaadminstratívno-byrokratick˘ prístup a docentra jej záujmu sa dostáva sociálnyklient, objavila sa potreba zaloÏiÈ fungujú-ci systém supervízie v tejto oblasti. Napodnet nemecko-slovenskej pracovnejskupiny sa realizoval prv˘ v˘cvik superví-zorov v sociálnej práci, ktor˘ odbornegestorovali M. Scherpner z Nemecka a J.Gabura. Odvtedy sa realizovali e‰te dvav˘cviky sociálnych supervízorov. StálemôÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe supervízia naSlovensku je iba v zaãiatkoch, je málokvalifikovan˘ch supervízorov, ktorískutoãne aj supervíziu robia, ale dopyt posupervízii je stále väã‰í. Supervízori súkoncentrovaní najmä v Bratislave, ale priv˘bere sme pamätali na to, aby malizastúpenie aj v ostatn˘ch krajoch a okre-soch Slovenska.Väã‰inu sociálnychsupervízorov je organizovan˘chv Asociácii supervízorov a sociálnychporadcov, ktorá sídli v Bratislave.

•• SSttáávvaajjúú ssaa pprrííppaaddyy,, ÏÏee ssuuppeerrvvíízzoorruu‰‰kkooddíí??

Supervízor nie je nadãlovek a môÏeurobiÈ chybu, tak ako kaÏd˘ in˘ odborník.MôÏe nieão dôleÏité prehliadnuÈ, môÏenevhodne naformulovaÈ spätnú väzbu,


O ČOMsa hovoríASOCIÁCIA SUPERVÍZOROV A SOCIÁLNYCH PORADCOV

Grösslingova 67, 811 09 Bratislava,tel./fax.: 02 – 527 337 97

www.changenet.sk/assp e-mail: [email protected]

KKttoo ssmmee??

Poslaním ASSP je prispievaÈ svojouãinnosÈou k roz‰irovaniu odborn˘chvedomostí a praktick˘ch zruãnostív sociálnej práci prostredníctvom vzdelá-vania, v˘cvikov, stáÏí a ìal‰ích aktivít preãlenov svojho zdruÏenia a in˘ch záujem-cov.

Na‰a organizácia bola zaregistrovanádÀa 15.6.2000 ako obãianske zdruÏenieso sídlom v Modre, neskôr od roku 2001v Bratislave.ASSP má celoslovenskúpôsobnosÈ a medzinárodné kontakty.

Ako renomovaná mimovládna organizá-cia, zasahujúca aj do legislatívy, sa ãastozúãastÀujeme rôznych diskusn˘ch reláciív médiách, ako aj v odborn˘ch kruhoch,kde nás ãasto priz˘vajú.

Momentálne má na‰a organizácia:– 1 zamestnanca na pln˘ úväzok– 4 zamestnancov na poloviãn˘ úväzok– 12 pracovníkov na dohody o vykona-

ní práce (podºa potreby)

¤6 aktívnych dobrovoºníkovPoãet registrovan˘ch ãlenov

k 31.12.2002 je 70.

Správny orgán na‰ej organizácie má 3ãlenov.

·tatutárnym zástupcom a prezidentomobãianskeho zdruÏenia je PhDr. JánGabura, CSc. ìal‰ími ãlenmi správnehoorgánu sú Martin Scherpner (SRN)a PhDr. Slavomír Krupa, PhD.

PPôôssoobbeenniiee nnaa‰‰eejj oorrggaanniizzáácciiee

Na‰a organizácia ponúka pre jednotliv-cov, ale aj pre organizácie tieto sluÏby:

– certifikované vzdelávanie– poradenstvo a konzultácie– supervízie– sociálno-psychologické v˘cviky– ‰kolenia– poskytovanie odbornej literatúry

CCeerrttiiffiikkoovvaannéé vvzzddeelláávvaanniiee

Na‰a organizácia ponúka pre záujem-cov 5 druhov certifikovaného vzdeláva-nia. Na kurzy sa môÏe prihlásiÈ ktoko-ºvek, kto spæÀa dané podmienky.Absolvent kaÏdého z t˘chto kurzov musíprejsÈ závereãnou skú‰kou a po jejúspe‰nom zvládnutí obdrÏí certifikát M·SR. PrihlásiÈ sa na kurz je moÏné telefo-nicky, po‰tou a aj cez internet, priãom

Asociácia supervízorova sociálnych poradcov


O ČOMsa hovorí ASOCIÁCIA SUPERVÍZOROV A SOCIÁLNYCH PORADCOV

záujemca obdrÏí spätne informáciu opoãte uchádzaãov a predbeÏnom termí-ne kurzu.

Ponúkame nasledovné kurzy:

Základy sociálnej práce

160 hodinov˘ kurz urãen˘ sociálnympracovníkom, ktorí majú úplné stredo-‰kolské vzdelanie s maturitou, prípadneV· nehumanitného smeru.Absolventkurzu získa znalosti z teórie sociálnejpráce, jej historického vymedzenia,formy a metódy sociálnej práce, základypsychológie a sociológie a ostatn˘chspoloãensko-vedn˘ch disciplín, teoretic-ké základy práce s ãlovekom, komuniká-cia, poradensk˘ proces.

Príprava sociálnych poradcov v

sociálnej oblasti

160 hodinov˘ kurz urãen˘ pre sociál-nych pracovníkov s minimálne 3 roãnouodbornou praxou, absolventov kurzuZáklady sociálnej práce s S· vzdelanímalebo úãastníkov s V· vzdelaním vhodné-ho humanitného zamerania (vhodnosÈposudzuje ASSP).Absolvent kurzu získaodborné vedomosti z oblasti sociálnejpráce, psychológie a sociológie, optimál-nej komunikácie s klientom, v komuni-kaãn˘ch zruãnostiach pri práci s rôznymitypmi klientov, zruãnosti v zvládaníkonfliktov a záÈaÏov˘ch situácií, schop-nosti vedenia rozhovoru zameran˘ch namobilizáciu klienta, schopnosti primera-ne zvládnuÈ poradensk˘ proces.

Supervízia

240 hodinov˘ kurz urãen˘ pre huma-nitne V· vzdelan˘ch pracovníkov, ktorípracujú s klientmi, chovancami, pacient-mi, sú vedúcimi pracovníkmi a sú moti-

vovaní pre prácu supervízora.Absolventkurzu získa odborné vedomosti v oblastisupervízie, zruãnosti vo vedení individu-álnej aj skupinovej supervízie, znalosti oskupinov˘ch procesoch a didaktike.Cieºom kurzu je odborne pripraviÈ ºudípre pomáhajúce profesie a komerãnúoblasÈ, ktorí sa uplatnia v praxi a pomôÏuskvalitÀovaÈ prácu s ºuìmi a minimalizo-vaÈ ich po‰kodzovanie.

ManaÏérske zruãnosti

360 hodinov˘ kurz urãen˘ pre vedú-cich pracovníkov organizácie, ktor˘ jerozdelen˘ do 12 samostatn˘ch, na sebanadväzujúcich 30 hodinov˘ch modulov:sebapoznávanie a poznávanie in˘ch,komunikácia v práci manaÏéra, asertívnakomunikácia, rie‰enie konfliktov, vedenieºudí, budovanie tímu, rozhodovanie adelegovanie v riadení, motivácia v pra-covnom procese, manaÏment zmeny,projektové riadenie, efektívne vedenieporád, ãasov˘ manaÏment a manaÏmentstresu. Organizácia na poÏiadanie môÏevydaÈ potvrdenie o absolvovaní príslu‰-ného modulu.

Sociálny operátor-dobrovoºník

290 hodinov˘ kurz urãen˘ pre absol-ventov stredn˘ch ‰kôl, ktorí pôsobia vsociálnych in‰titúciách a pracujú soskupinou zdravotne a sociálne postihnu-t˘ch klientov. Kurz je rozdelen˘ na dveãasti, teoretickú a praktickú.

PPoorraaddeennssttvvoo aa kkoozzuullttáácciiee

Sociálne orientovan˘m mimovládnymorganizáciám, ale aj jednotlivcom, posky-tujeme poradenstvo a konzultácie hlavnev t˘chto oblastiach:

-riadenie organizácie



-získavanie finanãn˘ch prostriedkov zDonorského fóra

-získavanie finanãn˘ch prostriedkov zo‰tátnych a verejnoprávnych zdrojov

-identifikácia a vyuÏívanie lokálnychzdrojov

-písanie sociálnych projektov

SSuuppeerrvvíízziiaa

Supervízor je ãloveka s vysok˘modborn˘m aj ºudsk˘m potenciálom.Vìaka nezainteresovanosti môÏe nájsÈrie‰enia, ktoré Vy nevidíte. Na základeVa‰ich poÏiadaviek pripravíme supervíz-ne stretnutia k Vami zvolenej téme, buìpriamo na Va‰om pracovisku alebo u nás,s moÏnosÈou vyuÏitia audio vizuálnejtechniky. Na‰a sluÏba je vhodná naprí-klad pre organizácie, kde:

-sa v práci s klientom dostali do slepejuliãky a nevedia, ako ìalej

-sa atmosféra na pracovisku stávaneznesiteºnou a nevedia nájsÈ vhodnérie‰enie

-potrebujú zmenu stratégie, produktovalebo cieºovej skupiny

-a inéSieÈ aktívnych supervízorov pôsobia-

cich v rámci celého Slovenska sa nachád-za na na‰ej www stránke.

SSoocciiáállnnoo--ppssyycchhoollooggiicckkéé vv˘̆ccvviikkyy

So skupinou renomovan˘ch lektorovzo psychológie Vám poskytneme základ-né zruãnosti v oblastiach:

-verbálna a neverbálna komunikácia-rie‰enie konfliktov a ich predchádza-

nie-zv˘‰enie asertívneho správania-prostredníctvom sebapoznávania

poznaÈ in˘ch-rozvoj manaÏérskych zruãností a iné

Rozsah aj obsah v˘cviku sa zostavípodºa poÏiadaviek organizácie.

··kkoolleenniiaa

·kolenia sú realizované formou trénin-gu (zabezpeãuje aktívne zapojeniev‰etk˘ch úãastníkov a v˘sledkom celo-dennej práce je napísanie modelovéhoprojektu).VeºkosÈ skupiny je minimálne10 a maximálne 25 ºudí.Tréning trvá 4prípadne 8 vyuãovacích hodín.

Momentálne ponúkame pre záujemcovnasledovné ‰kolenia:

-projektov˘ manaÏment-manaÏment dobrovoºníkov-písanie sociálnych projektov-zriadenie chráneného pracoviska/diel-

ne-získanie finanãn˘ch prostriedkov

z donorského fóra-získanie finanãn˘ch prostriedkov zo

‰tátnych a verejnoprávnych zdrojov-vedenie ºudí-budovanie tímu-rozhodovanie a delegovanie v riadení-motivácia v pracovnom procese-manaÏment zmeny a zavádzanie zmien

v organizácii-efektívne vedenie porád-ãasov˘ manaÏment-manaÏment stresu

PPoosskkyyttoovvaanniiee ooddbboorrnneejj lliitteerraattúúrryy

Na‰a organizácia vydala niekoºkopublikácií zo sociálnej oblasti.Vhodné súpredov‰etk˘m pre ‰tudentov a neziskovéorganizácie.V‰etky publikácie sa dajúobjednaÈ v na‰ej organizácii telefonicky,faxom, po‰tou, osobne a cez internet.

Dobrovoºníctvo na Slovensku alebo„âo si poãaÈ s dobrovoºníkom“


O ČOMsa hovorí ASOCIÁCIA SUPERVÍZOROV A SOCIÁLNYCH PORADCOV

Autori: Mydlíková Eva a kolektívDátum vydania: Január 2002Cena publikácie: 180,- Sk55 stranová publikácia formátu A4

obsahuje základnú charakteristiku dobro-voºníctva a pojmov s t˘m spojen˘ch.Vpublikácii sú rozpracované teoretickézáklady dobrovoºníctva (faktografia,motivácia, práca s dobrovoºníkom ...),ako aj praktické návody pre prácu sdobrovoºníkom.

Sociálne poradenstvoAutori: Ján Gabura-Mydlíková Eva-Milan

SchavelDátum vydania: Október 2002Cena publikácie: 180,- Sk60 stranová publikácia formátu A4

obsahuje základnú charakteristiku sociál-neho poradenstva, venuje sa jeho v˘vojuna Slovensku, ako aj koncepciou jehorozvoja.Autori publikácie Gabura,Mydlíková, Schavel v nej rozpracovaliproces práce s klientom, formy a metódysociálneho poradenstva, spracovalicharakteristiku sociálneho klienta.Zaoberali sa tieÏ problematikou eviden-cie a dokumentaristiky v poradenstve,profesiou sociálneho poradcu a etick˘miprincípmi.

Medzisektorová spolupráca (komuniká-cia s úradom práce; chránené pracovis-ko/dieºÀa)

Spracovala Mydlíková Eva, 1998 a 1999II. upravené vydanie, 2001Cena publikácie: 130,- Sk66 stranová hrebeÀovo zviazaná publi-

kácia formátu A4, ktorá obsahuje presnedefinované návody a informácie prekaÏdého, kto komunikuje s úradompráce, alebo sa zaujíma o chránenépracovisko/dielÀu.

Publikácia je druh˘m prepracovan˘mvydaním. Nájdete v nej okrem iného ajvzory konkrétnych formulárov a ÏiadostíÚP, presné návody a postupy pre zriade-nie chráneného pracoviska, ako aj infor-mácie o dotáciách a ìal‰ích moÏnostiachzákona pri zamestnávaní ZPS/ZËP/âID.Ak pouÏívate túto publikáciu pri písaníprojektov na ÚP, nestane sa Vám, Ïe nanieão zabudnete.

Letom – svetom do sociálnej práce vtreÈom sektore

Zostavila Mydlíková Eva, 1999II. upravené vydanie, 2001Cena publikácie: 100,- Sk75 stranová hrebeÀovo zviazaná publi-

kácia formátu A5, v ktorej sa ãitateºdozvie ão to o treÈom sektore, získaprehºad v problematikách, ako sú dobro-voºníctvo, nezamestnanosÈ, zdravotnepostihnutí obãania a iné. Okrem iného sadoãítate aj o Rade pre poradenstvo vsociálnej práci.V prílohách potomnájdete struãn˘ popis nadácií pôsobia-cich na Slovensku a o konkrétnychãíslach o slovenskom treÈom sektore.

Poskytovanie sociálneho poradenstva aprevencie ne‰tátnymi subjektami vintenciách zákona o sociálnej pomoci

Zostavila Mydlíková EvaDátum vydania: marec 2002Cena publikácie: 60,- Sk33 stranová hrebeÀovo zviazaná publi-

kácia formátu A4, v ktorej ãitateº nájdenasledujúce informácie:

-základy sociálneho poradenstva (cha-rakteristika, vymedzenie pojmu, klienti,...)

-poskytovanie soc. poradenstva zpohºadu zákona

-povolenie MPSVaR SR na vykonávanie



soc. prevencie a poradenstva (podmienkyvydania, postup pri podaní Ïiadosti, ...)

SSúúããaassnnáá pprroojjeekkttoovváá ããiinnnnoossÈÈ

V súãasnej dobe máme rozpracovanétri nasledovné projekty:

-Minimálne ‰tandardy kvality sociálne-ho poradenstva

Grant na tento projekt je od NadácieETP z programu Tvoja zem a plánovanéukonãenie je v máji 2003.

-Spoloãn˘mi silami do EUCieºom projektu je napomôcÈ integrácii

slovensk˘ch sociálne orientovan˘ch MVOdo celoeurópskych aktivít a sietí MVO.Projekt zároveÀ podporuje kooperáciumedzi jednotliv˘mi MVO, roz‰iruje ichinformaãné kapacity v sociálnej oblastia rozvíja zruãnosti práce pracovníkovsociálne orientovan˘ch MVO s modern˘-mi informaãn˘mi technológiami.Cieºovou skupinou projektu sú veºkésociálne orientované organizácie, ktorémajú potrebné zruãnosti a prostriedkyna spolurealizáciu cieºov projektu pri-ãom nadobudnuté poznatky a skúsenostimôÏu odovzdaÈ ìalej. Medzi hlavnéaktivity, ktor˘mi chceme ciele projektunaplniÈ patria: vytvorenie internetovéhoportálu so sociálnou tématikou, realizácia‰kolení zameran˘ch na 1. rozvoj zruãnos-tí pre prácu s modern˘mi technológiami2. financovanie MVO, vytvorenie interne-tovej kniÏnice, internetové poradenstvo,supervízia a diskusie, vyhºadávanie asprostredkovávanie medzinárodn˘chpartnerov pre zapojené MVO, on-linekonferencia.

Projekt podporila NPOA z programuACCESS a predpokladan˘ termín ukonãe-nia je september 2003.

-Konferencia „Európsky sociálnyt˘ÏdeÀ“ (16. – 19. októbra 2003)

Ako jediná slovenská partnerskáorganizácia na poÏiadavku EURO MF,Belgicko (pri Európskej komisii) spoluor-ganizujeme konferenciu pre cca. 250úãastníkov z celej Európy. OtváraÈ jubude Helmut Kohl.

KKoonnttaakktt nnaa nnááss

ASSP – Asociácia supervízorov a sociál-nych poradcov

Grösslingova 67, 811 09 Bratislava 1

Tel/fax: 00421(0)2 527 337 97e-mail:aasssspp@@cchhaannggeenneett..sskk

http://www.changenet.sk/assp

âíslo úãtu: 4 010 120 004 / 3100Názov úãtu:ASSPBanka:ªudová banka Bratislava

V˘konná riaditeºka:PhDr. Eva Mydlíková e-mail: mmyyddlliikkoovvaa@@cchhaannggeenneett..sskk

Koordinátori:Mgr. Elena Kopcováe-mail: kkooppccoovvaa@@cchhaannggeenneett..sskk

mobil: 00421(0)907 154 601

Mgr. Kristína BaÈováe-mail: aasssspp@@cchhaannggeenneett..sskk

mobil: 00421(0)903 318 895

Mgr. Martina Gymerskáe-mail: ggyymmeerrsskkyy@@cchhaannggeenneett..sskk

IT manaÏér: Boris Gymersk˘e-mail: ggyymmeerrsskkyy@@cchhaannggeenneett..sskk

mobil: 00421(0)902 288 007�


O ČOMsa hovorí SMRŤ KAMARÁTA PRIVIEDLA K PRÁCI S DROGOVO ZÁVISLÝMI

Resocializaãné zaradenie Road-Tomky,n. o. pre drogovo závisl˘ch vzniklo predsiedmymi rokmi. „Road, n. o. je nezávislá,nevládna, nepolitická organizácia s celo-slovenskou pôsobnosÈou poskytujúcasociálne sluÏby ºuìom závisl˘m na dro-gách.V Tomkoch neìaleko Trnavy pre-vádzkujeme resocializaãné zariadenierodinného typu s kapacitou ‰tyri dievãatáa dvanásÈ chlapcov. Klienti, ktorí Ïijúv malom rodinnom dome so záhradou,pob˘vajú v resocializácií 14 mesiacova viac, rozdelen˘ch do ‰tyroch postupo-v˘ch fáz,“ predstavuje zariadenie jednaz terapeutov Andrea Vasilescu, absolvent-ka odboru sociálna práca na Trnavskejuniverzite.

Formou pracovnej terapie si klienti voveku od 18 rokov osvojujú pracovnézruãnosti a návyky, medzi in˘mi: chodiÈna ãas do práce, pristupovaÈ zodpovedne,byÈ spoºahliví, nauãiÈ sa plánovaÈ, v‰etko,ão títo mladí ºudia nestihli nadobudnúÈz obdobia pred fetovaním.Väã‰ina z nichzaãala experimentovaÈ s drogami v obdo-bí 12-13 rokov, keì e‰te nav‰tevovalizákladnú ‰kolu. Pracovná terapia je päÈdní v t˘Ïdni po ôsmych hodinách. „Takako beÏne v Ïivote chodíme do zamestna-nia, tak isto aj klientov sa snaÏíme viesÈk pracovn˘m návykom a najmä vãleniÈ sa,teda resocializovaÈ, ich naspäÈ do Ïivota,“

vysvetºuje terapeutka. Do náplne pracov-nej terapie patrí práca s drevom v dielni,práca v záhrade, príprava jedál a varenie.„Jednoducho povedané v‰etko, ão trebarobiÈ na dome a v komunite a poprípadeak prídu okolití susedia poÏiadaÈ o pra-covnú pomoc,“ dodáva. Okrem pracovnejterapie ponúkajú v Tomkoch aj skupinovúterapiu.

Lieãenie je zaloÏené na kognitívno-behaviorálnej a rodinnej terapii. PoãasdÀa sú na programe dve sedenia. Jednopo obede a druhé na veãer, kde klientirozprávajú ako sa cítia, spomienky z mi-nulosti, nad ãím rozm˘‰ºali poãas dÀa.„Poãas sedení klienti dostávajú od ãlenov

priviedla k práci s drogovo závisl˘miSmrÈ kamaráta

Andrea Vasilescu


O ČOMsa hovoríSMRŤ KAMARÁTA PRIVIEDLA K PRÁCI S DROGOVO ZÁVISLÝMI

skupiny feedback-spätnú väzbu, ako kebyzrkadlo, na základe toho sa posúvajúdopredu. ëalej sa snaÏia vyrovnaÈ sosituáciou, Ïe sa stali narkomanmi a ãov‰etko boli pre drogy ochotní urobiÈ,“rozpráva Andrea.Ak niekto poãas dÀapotrebuje hovoriÈ o svojich vnútorn˘chpocitoch, môÏe kedykoºvek zvolaÈ ostat-n˘ch ãlenov „novej rodiny“.Terapeutiformou rozhovorov, skupinov˘ch sedení,psychohier nabádajú klientov k moÏnostizlep‰enia si sociálnych zruãnosti, ako jenapríklad komunikácia, vystupovanie,asertivita.V resocializaãnom zariadeníìalej ponúkajú klientom programAnonymní narkomani zdruÏujúcichmuÏov a Ïien, pre ktor˘ch sa drogy staliich hlavn˘m problémom.

Terapeuti pracujú nielen s klientmipriamo v resocializácií, ale aj s rodiãmizávisl˘ch. Dvakrát do mesiaca má stretnu-tia s rodiãmi matka abstinujúcího narko-mana, ktor˘ bol medzi prv˘mi klientamiv resocializácií. „Ide teda o svojpomocnéskupiny, bez odborníkov.Väã‰ina rodiãovmá záujem spolupracovaÈ, pravidelne sastretávajú a rozprávajú o svojich poci-toch, vyrovnávajú sa s t˘m, Ïe majú dieÈanarkomana,“ zdieºa sa terapeutka.

Konfrontácia medzi rodiãmi a deÈmiprebieha na voºnej tribúne, ktorá je razdo mesiaca.Voºnej tribúny sa môÏuzúãastniÈ rodiãia aÏ vtedy, ak ich dieÈaprejde do druhej fázy, teda po trochmesiacoch pobytu v resocializácií. „Poãasdvojhodinového posedenia rodiãiaa klienti hovoria o svojich pocitocha preÏívaniach, s ktor˘mi sú nevyrovnaní.Hºadajú si k sebe cestu naspäÈ navzájom,pretoÏe závislosÈou netrpí len klient, alecelá rodina je chorá a poznaãená,“upozorÀuje terapeutka.

V Tomkoch uÏ dva roky funguje zmie‰a-ná komunita, predt˘m bola len chlapãen-ská. „Do kaÏdej správnej rodiny patria ajÏeny.Tak ako v Ïivote sú odli‰nosti medzioboma pohlaviami, tak to funguje ajv komunite. Je to obohacujúce prev‰etk˘ch jej ãlenov,“ ozrejmuje kladyAndrea.

Úspe‰nosÈ resocializácie za roky 1996-2001 ãiní 75 %. „Nestáva sa príli‰ ãasto,Ïe je niekto opakovane v resocializácií,“komentuje úspe‰nosÈ terapeutka.

V Tomkoch sú zamestnaní ‰tyria terape-uti. Okrem nich tu pracuje odbornágarantka, riaditeºka - manaÏérka, dveekonómky, terapeut venujúci sa klientom,ktorí uÏ ukonãili pobyt a terapeutkapracujúci s rodiãmi.

Klienti, ktorí uÏ ukonãili pobyt v resoci-alizácií sa stretávajú s terapeutom, ktor˘s nimi robí raz do t˘ÏdÀa sedenie. „Dobudúcnosti plánujeme Dom na pol cestepre klientov, ktorí ukonãia riadne resocia-lizáciu, a nemajú sa kam vrátiÈ naspäÈ,“prezradzuje Andrea, ktorú priviedlak práci s narkomanmi smrÈ kamaráta,ktor˘ bol drogovo závisl˘. Potom sarozhodla, Ïe bude pracovaÈ v tejto sfére.UÏ na vysokej ‰kole pracovala ako dobro-voºník v rôznych organizáciách. Zaãalas primárnou prevenciou s deÈmi v roves-níckych skupinách, neskôr pracovala sostredo‰kolákmi v centre voºného ãasu.„Potom som sa zaãala venovaÈ ºuìom,ktorí zaãali experimentovaÈ s drogami,teda sekundárnej prevencii a teraz somv terciárnej prevencii,“ uzatvára.

PPaavveell BBaajjeerr�


O ČOMsa hovorí ROK 2002: AKO HO VNÍMALI KLIENTI

Rok 2002Ako ho vnímali klienti

MMii‰‰kkaa::

Za minul˘ rok môÏem zhodnotiÈ to, Ïesom pri‰la na Tomky a tu som sa nauãilasmiaÈ a radovaÈ sa z maliãkostí, ão sompredt˘m nevedela za ostatné roky. Somrada, Ïe mi je umoÏnené tu byÈ.

IIvvaann::

Volám sa Ivo a ìakujem za to, Ïe tumôÏem byÈ, a Ïe to, ão sa tu deje má premÀa veºk˘ v˘znam. ëakujem.

SSaa‰‰aa::

Volám sa Sa‰a. Na Tomky som pri‰la6. 12. 2002, aby som na‰la samu seba.Momentálne sa spoznávam a nie je to niãºahké. Mám veºa záporn˘ch vlastností,ktoré, keì chcem zostaÈ ãistá, musím zakaÏdú cenu zmeniÈ.

ZZuuzzkkaa::

Na Tomkoch som uÏ ‰tyri mesiace. Predpríchodom sem som vedela jedinú vec -utekaÈ pred problémami - a mojim útoãis-kom bola droga.Tu sa uãím problémyrie‰iÈ.

JJaannkkoo::

Na Tomkoch som len krátko. Doterazsom nemal predstavu o tom, ako prestaÈ

s drogami a ako hºadaÈ zmysel Ïivotav nieãom inom.Tu sa uãím ÏiÈ normálne.

LLuucciiaa

Som tu ‰iesty deÀ, ale naozaj som‰Èastná, Ïe tu môÏem byÈ. Sú tu veºmi milíºudia, ktorí mi pomáhajú zo v‰etk˘ch síl.Je to proste moja rodina.

PPeeÈÈoo::

Na Tomkoch som skoro 11 mesiacova veºa ma nauãili a pomohli mi zmeniÈpohºad na Ïivot a nájsÈ nieão peknéa pozitívne na Àom, ktoré som doteraznevidel. Získal som skutoãn˘ch priateºov,ktor˘ch som doteraz nemal.

JJaakkuubb::

Na Tomkoch som 4 mesiace. Pri‰ielsom, lebo som uÏ nezvládal svoje fungo-vanie s drogou. Bol som ako zviera. Stratilsom úplne náklonnosÈ svojej rodiny, takÏeinú cestu ani nemám. SnaÏím sa uvedomiÈsi, ão vlastne v Ïivote chcem ÏiÈ.

MMiicchhaall::

Na Tomkoch som piaty mesiac.Dodávajú mi silu a chuÈ bojovaÈ sozávislosÈou a viem, Ïe v tomto boji budestáÈ niekto za mnou. ëakujem.


O ČOMsa hovoríROK 2002: AKO HO VNÍMALI KLIENTI

AAnnddyy::

Mal som sa asi veºmi dobre a stále minieão ch˘balo. Bol som nespokojn˘, taksom fetoval.Teraz sa uãím ÏiÈ normálne.Abstinencia. Urãite nie je ºah‰ia, ale zatolep‰ia a kvalitnej‰ia cesta, ktorá stojí zato. Zaãínam byÈ ‰Èastn˘.

KKlliieenntt 999999::

Rozhodol som sa prestaÈ braÈ drogya tak som zaãal práve tu na Tomkoch.Urobil som dobré rozhodnutie po dlhomãase.

�

PPrreehhººaadd kklliieennttoovv ((vv ããííssllaacchh)) vv rreessoocciiaalliizzaaããnnoomm zzaarriiaaddeenníí RROOAADD,, nn.. oo.. vv rrookkuu 22000022

Poãiatoãn˘ stav . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11 klientovPoãet nástupov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16 klientovPoãet odchodov (riadne ukonãenie) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7 klientovPredãasné ukonãenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9 klientovKoneãn˘ stav k 12/2002 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11 klientov

Resocializáciou pre‰lo za roky 1998 - 2002 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 101 klientovRiadne ukonãilo pobyt . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 47 klientovZ toho abstinuje . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 40 klientovPredãasne ukonãilo pobyt . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 43 klientovZ toho abstinuje . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25 klientovV zariadení . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11 klientovZ toho abstinuje . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11 klientov


O ČOMsa hovorí PRÍSTUP HARM REDUCTION SA OSVEDČUJE VIAC...

Komunite injekãn˘ch uÏívateºov droga osobám pracujúcim v sexbiznise, savenuje od roku 1997 v Bratislave obãian-ske zdruÏenie Odyseus. „Cieºom na‰ejprace je prevencia ‰írenia HIV/AIDSa in˘ch krvou a sexuálne prenosn˘chochorení,“ predstavuje ãinnosÈ zdruÏeniastreetworkerka Zuzana ·trbáková.Zakladatelia zdruÏenia akútne pociÈovaliabsenciu t˘chto sluÏieb v systéme sociál-nej starostlivosti na Slovensku.

Nosn˘m projektom Odysea je ChráÀ sasám. „Ide o program terénnej sociálnejpráce spojenej s v˘menou a distribúciouinjekãn˘ch striekaãiek a distribúciousterilného zdravotníckeho materiálu.TieÏdistribuujeme kontakty na rôzne sociálnea zdravotnícke in‰titúcie, podºa poÏiadavi-ek a potrieb klientov,“ vysvetºuje Zuzana.·peciálne vy‰kolen˘ team terénnychpracovníãok ponúka klientom moÏnosÈnechaÈ sa otestovaÈ na protilátky nasyfilis.Túto aktivitu zaãal Odyseus robiÈv októbri 2002.Testovanie sa koná pria-mo v teréne.

ëal‰ím projektom je Sociálna asistencia.Sociálna asistentka ponúka pomocklientom prostredníctvom doprevádzania,napr. pri vybavovaní dokladov (obãianskypreukaz, karta poistenca), lieãby, pomocipri vybavovaní podpory v nezamestna-nosti, sociálnych dávok. Cieºom je nauãiÈklienta efektívne rie‰iÈ problémy, zorien-

tovaÈ ho v sociálnej sieti tak, aby vedel naktorú in‰titúciu sa obrátiÈ.

Vzdelávacou aktivitou urãenou precieºovú skupinu projektu ChráÀ sa sámpredstavuje ãasopis Intoxi, ktor˘ vychád-za od júna 2002. „Tento v podstate info-edukaãn˘ materiál urãen˘ pre uÏívateºovdrog a osoby pracujúce v sexbiznise, sajaví ako veºmi efektívny. Klienti tam môÏunájsÈ veºa informácií z rôznych oblastí.âasopis tvoríme vlastne my, zamestnancizdruÏenia, v spolupráci s klientmi. Myslímsi, Ïe je to jedna z metód, ako vzdelávaÈna‰ich klientov a klientky,“ kon‰tatujeterénna pracovnica.

Prístup Harm reduction sa osvedãuje viac ako autoritatívne metódy

Zuzana ·trbáková


O ČOMsa hovoríPRÍSTUP HARM REDUCTION SA OSVEDČUJE VIAC...

Odyseus vzdeláva svojich terénnychpracovníkov podºa vlastného edukaãnéhoplánu. Zámerom je nielen odbornápríprava nov˘ch záujemcov o túto profe-siu, ale aj roz‰irovanie odborn˘ch vedo-mostí a zruãností uÏ aktívnych terénnychpracovníkov. „Vzdelávanie sa deje prost-redníctvom interaktívnych v˘cvikov;stretnutí s odborníkmi z oblastí, ktorézasahujú do na‰ej práce, teda s lekármi,so záchranármi, s ºuìmi z organizácií,ktoré sa zaoberajú ºudsk˘mi právami;úãasÈou na konferenciách a tieÏ pravidel-n˘mi supervíziami,“ informuje Zuzana.

V obãianskom zdruÏení v súãasnostipracuje 19 ºudí. PäÈ pracuje na pln˘úväzok a 14 streetworkerov pracuje nadohodu o pracovnej ãinnosti. Za jedenmesiac stretnú v teréne pribliÏne 200klientov, muÏov aj Ïien.

Odyseus vychádza z filozofie Harmreduction, prístupu zniÏovania rizíka následkov, spojen˘ch so Ïivotn˘m‰t˘lom cieºov˘ch skupín. Jedná sa o zniÏo-vanie zdravotn˘ch aj sociálnych rizík,spojen˘ch s uÏívaním drog a prácouv sexbiznise. Základnou zásadou prístupuHarm reduction je akceptácia a prácas ºuìmi „tam, kde práve sú“. „Nielenv priestorovom slova zmysle, ale ajv zmysle sociálno-psychologickom.Niektorá odborná literatúra hovorío prístupe Harm reduction aj ako o filo-zofii, ktorá vychádza z predpokladu, Ïeºudia ºah‰ie dosiahnu men‰ie a reálnej‰ieciele, ako jednu obrovskú zmenu.Motivujúcim prvkom je, Ïe úspe‰n˘msplnením men‰ích úloh rastie sebavedo-

mie ãloveka, ktor˘ si potom trúfa a reali-zuje zloÏitej‰ie zmeny vo svojom Ïivote,“charakterizuje Z. ·trbáková prístup blízkyãlenom a pracovníkom zdruÏenia. „V kon-takte s cieºovou skupinou terénnej prácesa osvedãuje viac ako autoritatívnemetódy,“ dodáva.

Jedn˘m z cieºov Odysea vÏdy bolovzdelávaÈ klientov a poskytovaÈ impravdivé informácie. K dispozícii súnielen odborné konzultácie s terénnymipracovníkmi, ale aj ãasopis Intoxi, broÏúr-ky, letáky a ìal‰ie materiály. „Informácie simôÏu preãítaÈ, môÏu ich maÈ pri sebe,nájsÈ ão potrebujú.V prípade, Ïe ichzaujíma nieão, ão v materiáloch nie je,môÏu sa op˘taÈ kohokoºvek z terénnychpracovníkov.Vedia, na koho sa môÏuobrátiÈ v hºadaní rie‰enia pre svoj pro-blém.V globále teda môÏeme hovoriÈo tom, Ïe ponúkame viac nízkoprahov˘chsluÏieb cieºovej skupine,“ odpovedástreetworkerka. Od zamerania na prevaÏ-ne zdravotné riziká, sa pozornosÈ terén-nych pracovníkov presunula na sociálneintervencie.

„Pre efektívnej‰ie naplnenie potriebcieºov˘ch skupín sa ukazuje ako stáleaktuálnej‰í vznik nízkoprahového kon-taktného centra, ktoré na Slovensku zatiaºch˘ba. Za efektívne povaÏujeme pracovaÈaj s komunitou, v ktorej sa cieºové skupi-ny pohybujú a Ïijú,“ prehlasuje Zuzana,ktorú na jej práci oslovuje predov‰etk˘mzriedkav˘ stereotyp. „KaÏdá situáciav teréne môÏe byÈ iná, a hlavne si myslím,Ïe táto práca má zmysel,“ tvrdí.

PPaavveell BBaajjeerr�


ANKETA OTAZNÍKY TEORIÍ A METOD V SOCIÁLNÍ PRÁCI

Leto‰ní prázdni-ny se podepsaly

i na na‰í anketû.Mnoho oslove-n˘ch sociálních

pracovníkÛ siskrze vlastnídovolenou ãi

pfiípravu prázd-ninového progra-

mu pro klientynena‰lo ani

chvilku, vyjádfiitse k na‰im

anketním otáz-kám. Proto tutoanketu vnímejtejen jako zajíma-

v˘ exkurs dopraxe dvou kon-krétních sociál-

ních pracovníkÛ.Tématem tohotoãísla jsou teorie

a metody sociál-ní práce, proto

jsme se zeptali:

a metod v sociální práciOtazníky teorií

Mgr. Milan Pilát, 29 let,absolvent oboru psycholo-gie na FF MU Brno, profes-ní orientace: klinická psy-chologie, sociálnípsychologie, rodinná psy-choterapie a psychologicképoradenství. Od r. 1998manÏelsk˘ a rodinn˘ po-radce v ManÏelské a rodin-né poradnû Bethesdav Brnû, od r. 2002 navícpsycholog na oddûlenídûtské psychiatrie a klinic-ké psychologie v Dûtskénemocnici FN Brno.

1. Hlavní tûÏi‰tû mé prácespoãívá v psychoterapii a psy-chologickém poradenství.Toobná‰í pfiedev‰ím psychotera-peuticky veden˘ rozhovor(z formálního vymezení v rámcirodinn˘ch, párov˘ch, individuál-ních ãi zfiídka i skupinov˘chsezení) a v nûm obsaÏenépsychoterapeutické techniky,metody. Konkrétnû vyuÏívám

hlavnû cirkulární dotazování,reflexívní otázky, externalizaci,ocenûní, systémové modelová-ní. Pfii práci s dûtmi pak pouÏí-vám transové techniky a artete-rapeutické techniky. Souãástímé klinické praxe jsou i psy-chodiagnostické metody, tedytesty, dotazníky, atp.

2. Metody mé práce, respekti-ve mÛj zpÛsob pfiem˘‰lenío klientech, o nahlíÏení a popi-su jejich problémÛ a následnéhledání moÏností, jak je fie‰it,jednoznaãnû vychází ze syste-mického pfiístupu, kter˘ jezaloÏen na filozofii radikálníhokonstruktivismu, na teoriisystémÛ a na moderní biologic-ké teorii. Nutno dodat, Ïev‰echny tyto teorie, tedy i cel˘pfiístup jako jejich komplex,jsou ovlivnûny postmodernímv˘vojem my‰lení a obratemk jazyku.

11.. JJaakkoouu mmeettoodduu vv ssoocciiáállnníí pprrááccii ppoouuÏÏíívvááttee??

22.. ZZ jjaakkééhhoo tteeoorreettiicckkééhhoo rráámmccee ppfifiii ssvvéé ããiinnnnoossttiivvyycchháázzííttee??


ANKETAOTAZNÍKY TEORIÍ A METOD V SOCIÁLNÍ PRÁCI

Martin Holi‰, 27 let, absolventoboru sociální politika, sociálnípráce na FSS MU Brno a studentoboru sociologie na téÏe fakultû.V souãasné dobû pÛsobí jako terén-ní sociální pracovník a zároveÀkoordinátor projektu Streetworkv obãanském sdruÏení RatolestBrno.

1.Ve své práci vyuÏívám metodu „stre-etwork“. Jde o vyhledávací terénnísociální práci. Jako streetworker sezamûfiuji na aktivní vyhledávání a kontak-tování sociálnû ãi jinak ohroÏen˘chjedincÛ (ve vûku 14 aÏ 24) pfiímo v jejichpfiirozeném prostfiedí. Streetworker sv˘mklientÛm nabízí základní sociálnû právníporadenství, pomoc pfii fie‰ení jejichproblémÛ nebo zprostfiedkování jinéhoodborníka. Nabízí také volnoãasovéaktivity, jeÏ jsou pro nû pfiijatelné.Nabídka napfi. volnoãasov˘ch aktivit by se

dala zafiadit také mezi preventivní metodysociální práce.Vzhledem k tomu, Ïe klientnevyhledává mne, ale já jeho, snaÏím seo co nejvût‰í dojem dÛvûryhodnosti,která je základem dal‰ího vztahu s klien-tem. Pfii jednání s klientem se snaÏímdodrÏovat zásady nedirektivního pfiístupuinspirovaného Rogersem, protoÏe hlav-ním cílem mé práce je, aby se klientdokázal osvobodit od vnitfiních zábrana pfiipravil se na fie‰ení problémÛ vlastní-mi silami.

2. Streetwork v na‰í práci vycházíz faktu, Ïe mnoÏství mlad˘ch lidí, ktefiípotfiebují sociální pomoc, tuto pomocsami nevyhledají. Namísto pasívníchmodelÛ fie‰ení sociálních konfliktÛnabízíme aktivní vyhledávací formusociální intervence a krizové pomoci.

PPfifiiipprraavviillaa PPeettrraa ZZoouubbkkoovváá�


fakty,VYHLÁŠKY... NÁVRH ZÁKONA O POVOLANÍ SOCIÁLNEHO PRACOVNÍKA...

PPRRVVÁÁ ââAASSËË§§ 11PPrreeddmmeett zzáákkoonnaa

Tento zákon upravujea) povolanie sociálneho pracovníkab) vykonávanie sociálnej prácec) vznik, postavenie, pôsobnosÈ a orga-

nizaãnú ‰truktúru Slovenskej komorysociálnych pracovníkov (ìalej len komo-ra)

§§ 22PPoovvoollaanniiee ssoocciiáállnneehhoo pprraaccoovvnnííkkaa

(1) Povolanie sociálneho pracovníka naúãely tohto zákona je súbor odborn˘chsociálnych ãinností, ktoré vykonávasociálny pracovník pri poskytovanísociálnej starostlivosti.

(2) SúãasÈou v˘konu povolania sociálne-ho pracovníka môÏe byÈ aj vedecká

ãinnosÈ a pedagogická ãinnosÈ podºaosobitn˘ch predpisov.

(3) Povolanie sociálneho pracovníka savykonáva

a) v pracovnoprávnom vzÈahu,

b) na základe povolenia poskytovaniasociálnej starostlivosti alebo

c) samostatne, vo svojom mene, navlastnú zodpovednosÈ a za odmenu, ak jedrÏiteºom osvedãenia na vykonávaniepovolanie sociálneho pracovníka vydané-ho Slovenskou komorou sociálnychpracovníkov.

§§ 33ââiinnnnoossÈÈ ssoocciiáállnneejj pprrááccee

âinnosÈ sociálnej práce odvodzujemez celku sociálneho Ïivota:

Návrh zákonao povolaní sociálneho pracovníka,o vykonávaní sociálnej prácea o Slovenskej komoresociálnych pracovníkov


fakty,VYHLÁŠKY...NÁVRH ZÁKONA O POVOLANÍ SOCIÁLNEHO PRACOVNÍKA...

a) podporuje rie‰enie problémovv medziºudsk˘ch vzÈahoch v spoloãnostia v Ïivote jednotlivcov, rodín a komunítprostredníctvom rozvíjania vlastnéhosociálneho potenciálu,

b) zasahuje tam, kde sa ºudia dostávajúdo interakcie s prostredím, podporujemoÏnosÈ obohatiÈ vlastn˘ Ïivot a zabraÀo-vaÈ dysfunkciám v solidarite s t˘mi, ktorísú sociálne znev˘hodnení pri zaãleÀovanído spoloãnosti,

c) prostredníctvom anal˘zy komplex-n˘ch sociálnych situácií a sociálnychsystémov uºahãuje individuálne, organi-zaãné, sociálne a kultúrne zmeny,

d) vyuÏíva metódy a postupy zodpove-dajúce súãasn˘m poznatkom a stavupraxe,

e) usiluje pomôcÈ získaÈ ºuìom sociálnesluÏby a prostriedky v spoloãnosti,

f) ãinnosÈ sociálnej práce zah⁄Àaindividuálnu, skupinovú a komunitnúsociálnu prácu, jej pôsobnosÈ siaha odprimárnych, na jednotlivca zameran˘chpsycho-sociálnych procesov, aÏ po anga-Ïovanie sa v sociálnej politike, v plánova-ní a v hospodárskom rozvoji.

§§ 44VVyykkoonnáávvaanniiee ããiinnnnoossttii ssoocciiáállnneejj pprrááccee

1. âinnosÈ sociálnej práce podºa tohtozákona môÏu vykonávaÈ len osoby, ktoréabsolvovali vysoko‰kolské vzdelanieprvého stupÀa (Bc), vysoko‰kolskévzdelanie druhého stupÀa (Mgr) v odboresociálna práca, alebo spæÀajú podmienkyvypl˘vajúce z vnútorn˘ch predpisovkomory v rozsahu vykonávania ãinnostisociálnej práce.

2. Za vzdelanie oprávÀujúce vykonáva-nie ãinnosti sociálnej práce sa môÏuuznaÈ aj iné príbuzné odbory vzdelania,ak ide o osobu, ktorá najmenej desaÈroã-nou ãinnosÈou v odbore sociálna prácadostatoãne preukázala svoju odbornú(teoretickú i aplikaãnú) spôsobilosÈ alebovykonala rigoróznu skú‰ku v odboresociálna práca alebo ukonãila doktorand-ské ‰túdium v odbore sociálna práca.a získala osvedãenie na vykonávaniapovolania sociálneho pracovníka vydané-ho komorou.

3. âinnosÈ sociálnej práce podºa tohtozákona môÏu vykonávaÈ samostatne, vosvojom mene, na vlastnú zodpovednosÈa za odmenu alebo v ne‰tátnych zariade-niach iba sociálni pracovníci, resp. osobyodborne spôsobilé, ktoré sú zapísanév registri sociálnych pracovníkov komorya sú drÏiteºmi osvedãenia na vykonávaniepovolania sociálneho pracovníka vydané-ho komorou.

4. Kto vykonáva ãinnosÈ sociálnejpráce, môÏe v súlade so svojím osvedãe-ním pouÏívaÈ oznaãenie „sociálny pracov-ník“.

§§ 55OOddbboorrnnáá ssppôôssoobbiilloossÈÈ aa zzddrraavvoottnnáá

ssppôôssoobbiilloossÈÈ

(1) Sociálni pracovníci sú povinnípodrobiÈ sa posúdeniu odbornej alebozdravotnej spôsobilosti na návrh príslu‰-ného orgánu komory alebo na návrhpríslu‰ného orgánu ‰tátnej správy nazáklade zisten˘ch nedostatkov v odbornejspôsobilosti, v zdravotnej spôsobilosti vov˘kone povolania sociálneho pracovníka.



(2) Pri posudzovaní odbornej spôsobi-losti sociálneho pracovníka príslu‰n˘orgán (snem) rozhodne nadpoloviãnouväã‰inou v‰etk˘ch ãlenov na základepredloÏen˘ch dokladov a zisten˘chnedostatkov vo v˘kone povolania sociál-neho pracovníka, Ïe podozrenie zo stratyodbornej spôsobilosti je

a) neopodstatnené alebob) opodstatnené a príslu‰n˘ orgán podá

návrh na preskú‰anie sociálneho pracov-níka odbornou komisiou komory sociál-nych pracovníkov.

(3) Pri posudzovaní zdravotnej spôsobi-losti sociálneho pracovníka príslu‰n˘orgán (snem) rozhodne na základedokladu o v˘sledku posúdenia zdravotnejspôsobilosti na v˘kon povolania sociálne-ho pracovníka. Pri potvrdení stratyzdravotnej spôsobilosti podá návrh nazánik alebo preru‰enie ãlenstva v komoresociálnych pracovníkov.

(4) Príslu‰n˘ orgán vydá rozhodnutie,ktoré musí byÈ písomné a musí obsahovaÈv˘rok, odôvodnenie a pouãenie o odvola-ní.

(5) Sociálny pracovník môÏe protirozhodnutiu príslu‰ného orgánu podaÈodvolanie príslu‰nému orgánu. OdvolaniemoÏno podaÈ do 15 dní odo dÀa doruãe-nia rozhodnutia. Rozhodnutie príslu‰néhoorganu je koneãné a nemoÏno sa protinemu odvolaÈ.

(6) Rozhodnutie príslu‰ného orgánu jepreskúmateºné súdom podºa osobitnéhopredpisu. Súd môÏe odloÏiÈ vykonateºnosÈtohto rozhodnutia.

(7) Na konanie o posudzovaní odbornejspôsobilosti a zdravotnej spôsobilosti savzÈahujú v‰eobecné predpisy o správnomkonaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

§§ 66PPoovviinnnnoossÈÈ mmllããaannlliivvoossttii

(1) Sociálny pracovník je povinn˘zachovávaÈ mlãanlivosÈ o skutoãnostiach,o ktor˘ch sa dozvedel v súvislosti s vyko-návaním ãinnosti sociálnej práce vov‰eobecnosti a s klientom.

(2) ZbaviÈ povinnosti mlãanlivosti môÏesociálneho pracovníka iba klient alebojeho zákonn˘ zástupca, alebo na základev‰eobecne záväzn˘ch právnych predpisovstanoven˘ch zákonom.Ak súd chce zbaviÈmlãanlivosti sociálneho pracovníka musítoto zru‰enie o mlãanlivosti prejednaÈãestná rada komory, ktorá vydá rozhodnu-tie.Ak zachovanie mlãanlivosti by malobyÈ na ‰kodu klienta, sociálny pracovníkdodrÏí princíp mlãanlivosti aj naprieksúhlasu na jeho poru‰enie.

§§ 77SSúússttaavvnnéé vvzzddeelláávvaanniiee aa ììaall‰‰iiee vvzzddeelláávvaa--

nniiee ssoocciiáállnnyycchh pprraaccoovvnnííkkoovv

(1) Sociálny pracovník je povinn˘sústavne sa vzdelávaÈ. Sústavne vzdeláva-nie je priebeÏné dopæÀanie a obnovova-nie, dopæÀanie a prehlbovanie vedomostía spôsobilosti zodpovedajúcich získanejodbornosti v súlade s rozvojom odborupoãas v˘konu povolania sociálnehopracovníka.

(2) Rozsah a podmienky sústavnéhovzdelávania sociálnych pracovníkov urãíministerstvo práce, sociálnych vecí



a rodiny v spolupráci s ministerstvom‰kolstva a po dohode so Slovenskoukomorou sociálnych pracovníkov.Kontrolu plnenia podmienok sústavnéhovzdelávania vykonáva Slovenská komorasociálnych pracovníkov.

(3) Slovenská komora sociálnychpracovníkov sa spolupodieºa s odborn˘mispoloãnostiam a vzdelávacími in‰titúcia-mi na ìal‰om vzdelávaní sociálnychpracovníkov.

(4) Slovenská komora sociálnychpracovníkov deleguje svojich zástupcovdo vedeck˘ch rád a skú‰obn˘ch komisiíin‰titúcií, ktoré vykonávajú ìal‰ie vzdelá-vanie sociálnych pracovníkov.

(5) Slovenská komora sociálnychpracovníkov na základe akreditovania‰pecializácii sociálnych pracovníkovministerstvom ‰kolstva môÏe udeºovaÈosvedãenie na vykonávanie povolaniasociálneho pracovníka.

§§ 88EEttiicckkéé zzáássaaddyy ppoovvoollaanniiaa ssoocciiáállnneehhoo

pprraaccoovvnnííkkaa

(1) Povolanie sociálneho pracovníkavykonáva sociálny pracovník v súlades etick˘mi zásadami v˘konu povolaniasociálneho pracovníka, ktoré ustanovujeetick˘ kódex.

(2) Etick˘ kódex je záväzn˘ pre kaÏdé-ho sociálneho pracovníka, jeho poru‰eniepodlieha disciplinárnemu konaniu podºatohto zákona.

DDRRUUHHÁÁ ââAASSËËSSlloovveennsskkáá kkoommoorraa ssoocciiáállnnyycchh pprraaccoovvnnííkkoovv

§§ 99ZZáákkllaaddnnéé uussttaannoovveenniiaa

(1) Zriaìuje sa komora ako samospráv-na stavovská organizácia.

(2) Komora je právnická organizácia sosídlom v Bratislave.

(3) PôsobnosÈ komory je daná územímSlovenskej republiky.

(4) Komora môÏe zriaìovaÈ regionálnekomory sociálnych pracovníkov ohraniãe-n˘ch príslu‰n˘m územn˘m celkoma sekcie komory.

(5) Regionálne komory sociálnychpracovníkov plnia úlohy v územnomobvode svojej pôsobnosti.

§§ 1100ÚÚlloohhyy kkoommoorryy

(1) Komora sociálnych pracovníkovplní tieto základné úlohy:

a) zdruÏuje sociálnych pracovníkov,ktorí sú ãlenmi komory,

b) chráni a obhajuje práva ãlenovkomory, vrátane pracovn˘ch podmienokpotrebn˘ch na v˘kon povolania sociálne-ho pracovníka,

c) poskytuje ãlenom komory sociálnychpracovníkov odborné, právne a ekono-mické poradenstvo v súvislosti s vykoná-vaním povolania sociálneho pracovníka,

d) rie‰i podnety a návrhy a sÈaÏnostiãlenov komory sociálnych pracovníkovv súvislosti s ich právami a povinnostívypl˘vajúce z tohto zákona,

e) vedie register ãlenov a zoznamãlenov a zoznam ãestn˘ch ãlenov komo-ry,



f)poskytuje údaje z registra ãlenov a zozoznamu ãlenov a ãestn˘ch ãlenovkomory,

g) vydáva potvrdenia o zaplatenízápisného, o zápise do zoznamu ãlenovkomory a zaplatení ãlenského príspevku,

h) rozhoduje o disciplinárnych opatre-niach,

i) zriaìuje regionálne komory sociál-nych pracovníkov,

j) vyjadruje s o odbornej spôsobilosti,zdravotnej spôsobilosti a etickej spôsobi-losti sociálnych pracovníkov podºaosobitného predpisu,

k) na základe v˘sledkov osobitn˘chodborn˘ch skú‰ok vydáva osvedãeniaoprávÀujúce vykonávaÈ povolanie sociál-neho pracovníka na základe skú‰obnéhoporiadku,

l) kontroluje dodrÏiavanie podmienokustanoven˘ch v tomto zákone a spolupra-cuje s orgánmi ‰tátnej správy a s orgánmiúzemnej samosprávy podºa osobitnéhopredpisu,

m) vydáva vnútorné predpisy komory(2) Komora ìaleja) spolupracuje s ministerstvom pri

urãovaní siete sociálnych zariadení,b) spolupracuje s ministerstvom, so

stavovsk˘mi organizáciami, s profesiov˘-mi zdruÏeniami a obãianskymi zdruÏenia-mi, s odborn˘mi in‰titúciami, so vzdeláva-cími in‰titúciami a s ìal‰ími fyzick˘mia právnick˘mi osobami v sociálnej sférevo veciach súvisiacich s v˘konom povola-nia sociálneho pracovníka,

c) spolupracuje pri tvorbe právnychpredpisov a na tvorbe sadzobníka odmienza úkony súvisiace s v˘konom povolaniasociálneho pracovníka

d) zúãastÀuje sa na v˘berov˘ch konani-ach pri obsadzovaní miest vedúcich

pracovníkov v sociálnych zariadeniachpodºa osobitn˘ch predpisov,

e) môÏe vykonávaÈ podnikateºskúãinnosÈ vo vlastnom mene v oblastivzdelávania, vydávania odborn˘ch ãasopi-sov a publikácií na podporu plneniasvojich úloh v súlade so svojim postave-ním,

f) vykonáva ìal‰ie ãinnosti, ak toustanovuje tento zákon.

§§ 1111ââlleennssttvvoo vv kkoommoorree

(1) âlenom komory môÏe byÈ ten kto:a)kto vykonáva povolanie sociálneho

pracovníka,b) skonãil bakalárske alebo magisterské

vysoko‰kolské ‰túdium v odbore sociálnapráca, alebo má doklad o získaní vzdela-nia na zahraniãnej odbornej alebo vyso-kej ‰kole alebo spæÀa ìal‰ie podmienkystanovené ‰tatútom komory na prechod-nú dobu,

c) je spôsobil˘ na právne úkony,d) je bezúhonn˘,e) zaplatí urãené zápisné.(2) âlenstvo sa zachováva za udrÏiavací

príspevok pri odchode do dôchodku,strate alebo preru‰ení v˘konu povolaniasociálneho pracovníka (materská dovo-lenka a pod.).

(3) âlenstvo v komore vznikáa)zápisom do registra sociálnych

pracovníkov,b) zápisom do zoznamu ãlenov komory

aleboc) udelením ãestného ãlenstva v komore.(4) âlen komory je súãasne ãlenom

regionálnej komory podºa územnejpôsobnosti v˘konu sociálneho pracovní-ka alebo ãlenom sekcie komory



(5) âlenstvo v komore je povinné prev‰etky osoby, ktoré vykonávajú sociálnuãinnosÈ samostatne, vo svojom mene, navlastnú zodpovednosÈ a za odmenu alebov ne‰tátnych zariadeniach.

(6) Komora môÏe udeliÈ fyzickej osobe,ktorá v˘znamnou mierou prispela k roz-voju komory ãestné ãlenstvo v komore.

(7) Na obãana ãlenského ‰tátuEurópskej únie (ìalej len ãlensk˘ ‰tát)ktorému ministerstvo vydalo povoleniena vykonávanie povolania sociálnehopracovníka na území Slovenskej republi-ky podºa osobitného predpisu sa nevzÈa-hujú povinnosti podºa......... ak preukáÏe,Ïe je ãlenom rovnocennej stavovskejorganizácie v danom ãlenskom ‰táte.Takúto osobu zapí‰e komora do registrasociálnych pracovníkov a poãas vykoná-vania povolania sociálneho pracovníka naúzemí Slovenskej republiky sa na nehovzÈahujú práva a povinnosti súvisiaces vykonávaním povolania sociálnehopracovníka okrem povinnosti platiÈãlensk˘ príspevok.

§§ 1122EEvviiddeenncciiaa ssoocciiáállnnyycchh pprraaccoovvnnííkkoovv

(1) âlenovia komory súa) vedení v registri komory,b) vedení v zozname ãlenov komory,c) vedení v zozname ãestn˘ch ãlenov

komory.

(2) V registri ãlenov komory sú vedeníãlenovia, ktorí spæÀajú podmienky stano-vené v § 4 ods. 1 a 2

(3) V zozname ãlenov komory sociál-nych pracovníkov sú vedené fyzickéosoby, ktoré vykonávajú povolanie sociál-

neho pracovníka, poÏiadali o ãlenstvov komore a nespæÀajú podmienky regist-rovan˘ch ãlenov komory.

(4) âestní ãlenovia sú veden˘ v zozna-me ãestn˘ch ãlenov komory.

§§ 1133RReeggiisstteerr ssoocciiáállnnyycchh pprraaccoovvnnííkkoovv

(1) Register sociálnych pracovníkov jesúhrn údajov o sociálnych pracovníkov.Register sociálnych pracovníkov obsahujenajmä meno, priezvisko, titul, rodné ãíslo,trval˘ pobyt, zamestnávateºa, najvy‰‰iedosiahnuté vzdelanie, ‰pecializáciu a udajo doteraj‰ej praxi. Údaje z registra sasprístupÀujú v rozsahu podºa osobitnéhopredpisu.

(2) KaÏd˘ má právo nahliadnuÈ doregistra sociálnych pracovníkov a máprávo na vyhotovenie odpisu alebov˘pisu. Za vyhotovenie odpisu alebov˘pisu z registra sociálnych pracovníkovsa uhrádzajú poplatky ustanovené osobit-n˘m predpisom.

(3) Ministerstvo práce sociálnych vecía rodiny Slovenskej republiky je oprávne-né bezplatne získavaÈ údaje potrebné naúãely ‰tátnych ‰tatistick˘ch zisÈovanípodºa osobitného predpisu.

(4) Na zhromaÏìovanie, uchovávaniea poskytovania údajov z registra sociál-nych pracovníkov sa vzÈahujú ustanove-nia osobitného predpisu.

(5) âlenovia Slovenskej komory sociál-nych pracovníkov a ich zamestnanci súpovinní zachovávaÈ mlãanlivosÈ o skutoã-



nostiach, o ktor˘ch sa dozvedeli v súvis-losti s vedením registra, zoznamu ãlenova zoznamu ãestn˘ch ãlenov komory.

(6) âlen komory je povinn˘ oznámiÈzmeny údajov, ktoré sa dot˘kajú jehoosoby alebo v˘konu povolania sociálnehopracovníka do 30 dní odo dÀa, keì sao nich dozvedel. Nesplnenie oznamovacejpovinnosti a uvedenie nepravdiv˘chalebo neúpln˘ch údajov sa posudzuje akodisciplinárne previnenie.

§§ 1144PPooddmmiieennkkyy zzááppiissuu ddoo rreeggiissttrraa

(1) Príslu‰né orgány zapí‰u do registrasociálnych pracovníkov do 30 dní ododÀa doruãenia písomnej Ïiadosti sociálne-ho pracovníka, ktor˘

a) je obãanom Slovenskej republikya spæÀa podmienky podºa § 4 ods. 1 a 2,

b )má spôsobilosÈ na právne úkonyv celom rozsahu,

c) je zdravotne spôsobil˘,d) je bezúhonn˘,e) vykonáva povolanie sociálneho

pracovníka

(2) Príslu‰n˘ orgán zapí‰e do registrasociálnych pracovníkov cudzinca do 30dní odo dÀa doruãenia písomnej Ïiadosti,ak získal povolenia na v˘kon povolaniasociálneho pracovníka podºa osobitnéhopredpisu.

(3) O zápise podºa odsekov 1 2 vydápríslu‰n˘ orgán sociálnemu pracovníkovipotvrdenie o zápise do registra sociál-nych pracovníkov najneskôr do piatichdní odo dÀa zápisu do registra sociálnychpracovníkov.

(4) ÎiadosÈ o zápis do registra sociál-nych pracovníkov musí obsahovaÈ

a) meno, priezvisko, titul, rodné ãíslo,udaj o ‰tátnom obãianstve, udaj o trvalompobyte a u cudzincov s dlhodob˘mpobytom na území Slovenskej republikyúdaj o dlhodobom pobyte na územíSlovenskej republiky,

b) údaje o odbornej spôsobilosti,c) spôsob v˘konu povolania sociálneho

pracovníka.

(5) K Ïiadosti o zápis do registra sociál-nych pracovníkov treba doloÏiÈ

a) doklady preukazujúce údaje v odse-ku 4,

b) doklad o zdravotnej spôsobilosti nav˘kon sociálneho pracovníka, ktor˘ sapreukazuje v˘sledkom lekárskej prehliad-ky,

c) doklad o bezúhonnosti, ktor˘ sapreukazuje v˘pisom z registra trestov,ktor˘ nesmie byÈ star‰í ako tri mesiace.

(6) Za bezúhonného sa na úãely tohtozákona nepovaÏuje ten

a) kto bol právoplatne odsúden˘ zaúmyseln˘ trestn˘ ãin a bol mu uloÏen˘nepodmieneãn˘ trest odÀatia slobody,

b) kto bol právoplatne odsúden˘ zatrestn˘ ãin spáchan˘ z nedbanlivostiv súvislosti s poskytovaním sociálnejstarostlivosti a bol mu uloÏen˘ nepodmie-neãn˘ trest odÀatia trest odÀatia slobody,

c) kto bol právoplatne odsúden˘ zatrestn˘ ãin spáchan˘ z nedbanlivostiv súvislosti s poskytovaním sociálnejstarostlivosti a bol mu uloÏen˘ trestzákazu ãinnosti v oblasti poskytovaniasociálnej starostlivosti,

d) komu bol uloÏen˘ zákaz v˘konupovolania podºa osobitného predpisu.



§§ 1155OOddmmiieettnnuuttiiee zzááppiissuu ddoo rreeggiissttrraa

(1) Príslu‰n˘ orgán odmietne zapísaÈ doregistra sociálnych pracovníkov, aknesplnil podmienky na zápis do registrasociálnych pracovníkov.

(2) O odmietnutí zápisu sociálnehopracovníka do registra sociálnych pracov-níkov vydá príslu‰n˘ orgán rozhodnutiedo 30 dní odo dÀa doruãenia Ïiadostio zápis do registra sociálnych pracovní-kov.

(3) Rozhodnutie musí byÈ písomnéa musí obsahovaÈ v˘rok s uvedenímprávneho predpisu, podºa ktorého sarozhodlo, odôvodnenie, v ktorom sauvedú skutoãnosti, na ktor˘ch základe sarozhodovalo, a pouãenie o opravnomprostriedku. Na doruãovanie sa primera-ne vzÈahujú ustanovenia pracovnoprá-vnych predpisov o doruãovaní.

(4) Proti rozhodnutiu podºa odsekux môÏe sociálny pracovník podaÈ odvola-nie príslu‰nému orgánu. OdvolaniemoÏno podaÈ do 15 dní odo dÀa doruãe-nia rozhodnutia.

(5) O odvolaní proti rozhodnutiu podºaodseku x rozhoduje príslu‰n˘ orgán,ktor˘ napadnuté rozhodnutie potvrdí,zmení alebo zru‰í.Ak príslu‰n˘ orgánnapadnuté rozhodnutie zru‰í, vráti vec nanové konanie príslu‰nému orgánu alebosa zastaví konanie. Rozhodnutie o odvola-ní je koneãné a nemoÏno sa proti nemuodvolaÈ.

(6) Rozhodnutie podºa odseku x je

preskúmateºné súdom podºa osobitnéhopredpisu.

(7) Po rozhodnutí právoplatnostirozhodnutia a odmietnutí zápisu doregistra sociálnych pracovníkov sa prime-rane postupuje podºa ustanovenia (pa-rag.)

§§ 1166ZZáánniikk aa pprreerruu‰‰eenniiee ããlleennssttvvaa

(1) âlenstvo v komore zaniká:a) úmrtím alebo bol vyhlásením za

m⁄tveho,b) písomnou ÏiadosÈou o zánik ãlenstva

v komore,c) prestal spæÀaÈ podmienky ãlenstva

komory,d) bol vylúãen˘,e) odborná komisia vymenovaná

ministrom práce sociálnych vecí a rodinySlovenskej republiky dospela k záveru, Ïesociálny pracovník stratil spôsobilosÈ nav˘kon povolania sociálneho pracovníka.

(2) O zániku ãlenstva v komore vydápríslu‰n˘ orgán rozhodnutie do 30 dníodo dÀa, keì sa dozvedel o skutoãnosti-ach uveden˘ch v odseku x.

(3) Rozhodnutie o zániku ãlenstva musíbyÈ písomne a musí obsahovaÈ v˘roks uvedením právneho predpisu, podºaktorého rozhodlo, odôvodnenie, v ktoromsa uvedú skutoãnosti, na ktor˘ch základesa rozhodovalo a pouãenie o opravnomprostriedku. Na doruãenie sa primeranevzÈahujú ustanovenia pracovnoprávnychpredpisov o doruãovaní.

(4) Proti rozhodnutiu o zániku ãlenstva



podºa odseku X môÏe sociálny pracovníkpodaÈ odvolanie príslu‰nému orgánu do15 dní odo dÀa doruãenia rozhodnutia.

(5) O odvolaní proti rozhodnutiuo zániku ãlenstva podºa odseku x rozho-duje príslu‰n˘ orgán, ktor˘ napadnutérozhodnutie potvrdí, zmení alebo zru‰í.Ak príslu‰n˘ orgán napadnuté rozhodnu-tie zru‰í, vráti vec na nové konaniepríslu‰nému orgánu alebo zastaví kona-nie. Rozhodnutie o odvolaní je koneãnéa nemoÏno sa proti nemu odvolaÈ.

(6) Príslu‰n˘ orgán, ktor˘ rozhodolo zániku ãlenstva za‰le právoplatnérozhodnutie (podºa odseku 5) tomutosociálnemu pracovníkovi a jeho zamest-návateºovi do piatich dní odo dÀa rozhod-nutia o zániku ãlenstva.

(7) Príslu‰n˘ orgán, ktor˘ rozhodolo zániku ãlenstva, za‰le právoplatnérozhodnutie tomuto sociálnemu pracov-níkovi, orgánu príslu‰nému na vydaniepovolenia do piatich dní odo dÀa rozhod-nutia o vyãiarknutí z registra.

(8) Rozhodnutie o zániku ãlenstva jepreskúmateºné súdom podºa osobitnéhopredpisu. Súd môÏe odloÏiÈ vykonateºnosÈtohto rozhodnutia.

(9) Po nadobudnutí právoplatnostirozhodnutia o zániku ãlenstva podºaodseku x sa na postup zamestnávateºazamestnanca vzÈahujú osobitné predpisy.

(10) Po nadobudnutí právoplatnostirozhodnutia o zániku ãlenstva podºaodseku x príslu‰n˘ orgán na vydaniepovolenia zru‰í sociálnemu pracovníkovi

povolenie na vykonávanie povolaniasociálneho pracovníka.

(11) Ak súd zru‰í rozhodnutie o zánikuãlenstva v komore, zamestnávateº jepovinn˘ nahradiÈ tomuto sociálnemupracovníkovi ‰kodu spôsobenú nespráv-nym rozhodnutím Slovenskej komorysociálnych pracovníkov.

(12) Slovenská komora sociálnychpracovníkov je povinná nahradiÈ ‰koduzamestnávateºovi, ktorá vznikla konanímpodºa odseku X. Slovenská komorasociálnych pracovníkov je povinnáobnoviÈ ãlenstvo v Slovenskej komoresociálnych pracovníkov.

(13) Ak súd zru‰í rozhodnutie o zánikuãlenstva oznámi to orgánu príslu‰némuna vydanie povolenia, ktor˘ je povinn˘postupovaÈ podºa osobitného predpisu.Slovenská komora sociálnych pracovní-kov je povinná sociálnemu pracovníkoviobnoviÈ ãlenstvo a nahradiÈ ‰kodu spôso-benú nesprávnym rozhodnutím.

(14) âlenstvo v komore sa doãasnepreru‰í

a) na ÏiadosÈ ãlena,b) na základe právoplatného rozhodnu-

tia súdu doãasnom zákaze v˘konu povola-nia sociálneho pracovníka,

c) poãas v˘konu trestu odÀatia slobody,d) na základe právoplatného rozhodnu-

tia o doãasnom pozastavení ãlenstva.

(15) Opätovne moÏno poÏiadaÈ o ãlen-stvo v komore, ak pominú dôvody zánikuãlenstva alebo preru‰enia ãlenstva.



§§ 1177PPrráávvaa aa ppoovviinnnnoossttii ããlleennoovv kkoommoorryy

(1) âlen komory má právo:a) voliÈ a byÈ volen˘ do orgánov komo-

ry a do orgánov príslu‰nej regionálnejkomory v súlade so ‰tatútom komorya volebn˘m poriadkom komory,

b) vyuÏívaÈ odborné, právne a ekono-mické poradenstvo v súvislosti s v˘ko-nom povolania sociálneho pracovníka,

c) vyuÏívaÈ sprostredkovanie zastupova-nia v konaní pred súdmi alebo orgánmi‰tátnej správy a územného celku v súvis-losti s v˘konom povolania sociálnehopracovníka,

d) zúãastÀovaÈ sa na vzdelávacíchaktivitách komory,

e) na vydanie potvrdenia o zápise doregistra ãlenov komory, zápise do zozna-mu ãlena komory alebo o zápise dozoznamu ãestného ãlena komory.

(2) âlen komory je povinn˘:(a) vykonávaÈ svoje povolanie sociálne-

ho pracovníka odborne, spôsobomustanoven˘m v‰eobecne záväzn˘miprávnymi predpismi a v súlade s etick˘mkódexom,

(b) oboznamovaÈ sa s vnútorn˘mipredpismi komory a dodrÏiavaÈ ich,

(c) oznamovaÈ komore zmeny údajov,ktoré sa dot˘kajú jeho osoby alebov˘konu povolania sociálneho pracovníka,

(d) plniÈ úlohy vypl˘vajúce z ãlenstvakomory,

(e) plniÈ uznesenia orgánov komory,(f) vãas a riadne platiÈ ãlenské príspev-

ky okrem obãana ãlenského ‰tátu,(g) podrobiÈ sa absolvovaniu doplÀujú-

ceho ‰kolenia.

(3) âlensk˘ príspevok sa uhrádza podºavnútorn˘ch predpisov komory. âlensk˘príspevok je príjmom komory.

§§ 1188DDiisscciipplliinnáárrnnaa zzooddppoovveeddnnoossÈÈ

(1) Za závaÏné alebo opätovné poru‰e-nie povinností ustanoven˘ch t˘mtozákonom a osobitn˘mi predpismi vzÈahuj-úcimi sa na v˘kon povolania sociálnehopracovníka a vnútorn˘mi predpismikomory, ak nejde o trestn˘ ãin, moÏnouloÏiÈ ãlenovi komory tieto disciplinárneopatrenia

a) ústne napomenutie,b) písomné pokarhanie,c) podmieneãné zaniknutie ãlenstva

v komore aÏ na dva roky.

(2) Ak ide o ãlenov komory podºa xx,moÏno uloÏiÈ tieto ìal‰ie disciplinárneopatrenia

a) peÀaÏnú pokutu aÏ do v˘‰ky 5 000Sk,

b) odÀatie osvedãenia na samostatnévykonávanie povolania sociálneho pra-covníka aÏ na dva roky,

c) vylúãenie z komory aÏ na päÈ rokov.

(3) Pokuty podºa odseku X sú príjmomkomory.

§§ 1199DDiisscciipplliinnáárrnnee kkoonnaanniiee

(1) O uloÏení disciplinárneho opatreniarozhoduje ãestná rada komory..

(2) Disciplinárne konanie sa zaãína nanávrh kontrolného v˘boru komory.

(3) Návrh na zaãatie disciplinárnehokonania moÏno podaÈ do troch mesiacovodo dÀa, keì sa kontroln˘ v˘bor dozve-



del o disciplinárnom previnení, najneskôrdo jedného roka odo dÀa, keì k nemudo‰lo.

(4) Rozhodnutie o disciplinárnomopatrení podºa x musí byÈ písomnéa musí obsahovaÈ okrem v˘roku discipli-nárneho opatrenia aj jeho odôvodneniea pouãenie o opravnom prostriedku. Nadoruãenie rozhodnutia sa primeranevzÈahujú ustanovenia pracovnoprávnychpredpisov o doruãovaní.

(5) Proti rozhodnutiu o uloÏení discipli-nárneho opatrenia môÏe podaÈ odvolaniepostihnut˘ ãlen komory aj kontroln˘v˘bor komory. Odvolanie moÏno podaÈdo 15 dní od doruãenia rozhodnutia.Odvolanie má odkladn˘ úãinok.

(6) O odvolaní proti rozhodnutiuo disciplinárnom opatrení rozhoduje radakomory, ktorá môÏe napadnuté rozhodnu-tie potvrdiÈ, zmeniÈ alebo zru‰iÈ a vecvrátiÈ na nové konanie. Rozhodnutie radykomory môÏe zmeniÈ iba snem komory.

(7) âlen komory postihnut˘ podºax môÏe sa domáhaÈ ochrany na súde.

§§ 2200OOrrggáánnyy kkoommoorryy aa oorrggáánnyy rreeggiioonnáállnneejj

kkoommoorryy

(1) Orgány komory sú:a) snem komoryb) rada komoryc) prezídium komoryd) prezident komorye) ãestná rady komoryf) kontroln˘ v˘bor komory

(2) Orgány regionálnej komory sú:g) zhromaÏdenie delegátov regionálnej

komoryh) rada komory

i) prezídium komoryj) prezident komoryk) ãestná rady komoryl)kontroln˘ v˘bor komory

(3) Funkãné obdobie komory je ‰tvor-roãné.

(4) Funkcie ãlenov orgánov komory súãestné. Za ich v˘kon sa poskytuje lennáhrada za stratu ãasu a preukázanénáklady. Za v˘kon funkcie moÏno poskyt-núÈ aj mimoriadnu finanãnú odmenu.O odmene rozhoduje snem komory.

(5) Funkcia prezidenta komory a ãlenaprezídia komory je nezluãiteºná s funkci-ou ãlena kontrolného v˘boru komory,ãlena ãestnej rady komory a ãlena skú-‰obnej komisie. Rovnako je nezluãiteºnáfunkcia ãlena kontrolného v˘boru komo-ry s funkciou ãlena ãestnej rady komory.

(6) Spôsob voºby funkcionárov komorystanovuje volebn˘ poriadok komory.

§§ 2211SSnneemm kkoommoorryy

(1) Snem komory je najvy‰‰í orgánomkomory.

(2) Snem komorya) schvaºuje, mení a zru‰uje vnútorné

predpisy komory, ktor˘mi sú najmä ‰tatútkomory, volebn˘ poriadok, rokovacíporiadok, hospodársky poriadok, discipli-nárny poriadok komory a ‰tatút sekcií,

b) volí a odvoláva v tajn˘ch voºbáchprezidenta komory a ãlenov orgánovkomory okrem prezídia komory,

c) zriaìuje, zluãuje, rozdeºuje a zru‰ujeregionálne komory,



d) hodnotí ãinnosÈ rady komory,prezidenta komory, ãestnej rady komorya kontrolného v˘boru komory,

e) zriaìuje a zru‰uje sekcie komory,f) schvaºuje v˘‰ku ãlenského príspevku,g) môÏe zru‰iÈ alebo zmeniÈ rozhodnu-

tie rady komory okrem rozhodnutí podºa §h) schvaºuje v˘‰ku náhrady za stratu ãasu.

(3) Snem komory písomne zvoláva radakomory najmenej raz za kalendárny rok.Ak o to písomne poÏiada aspoÀ tretinaãlenov komory, prezident komory, tretinaregionálnych komôr alebo kontroln˘v˘bor komory, rada komory je povinnázvolaÈ snem komory do dvoch mesiacovodo dÀa doruãenia Ïiadosti.

(4) Snem komory tvoria ãlenoviakomory alebo delegáti regionálnychkomôr. Spôsob voºby delegátov urãíkomora vo volebnom poriadku

(5) Snem komory je schopn˘ uzná‰aÈsa, ak je prítomná aspoÀ polovica delegá-tov. Na platnosÈ uznesenia snemu komoryje potrebn˘ súhlas nadpoloviãnej väã‰inyprítomn˘ch delegátov. Pri rozhodovanío ‰tatúte komory je na platnosÈ uzneseniapotrebn˘ súhlas dvoch tretín prítomn˘chdelegátov.

§§ 2222ZZhhrroommaaÏÏddeenniiee ddeelleeggááttoovv rreeggiioonnáállnneejj

kkoommoorryy

(1) ZhromaÏdenie delegátov regionálnejkomory je najvy‰‰í orgánom regionálnejkomory.

(2) ZhromaÏdenie delegátov regionálnejkomory

a) volí a odvoláva prezidenta regionál-nej komory a ãlenov orgánov regionálnej

komory a delegátov snemu komory,b) hodnotí ãinnosÈ rady regionálnej

komory, prezidenta regionálnej komory,ãestnej rady regionálnej komory a kon-trolného v˘boru regionálnej komory,

c) môÏe zru‰iÈ alebo zmeniÈ rozhodnu-tia rady regionálnej komory okremrozhodnutí vydan˘ch podºa x

d) uzná‰a sa na ìal‰ích veciach, ktoré sivyhradí a ktoré nie sú vo v˘luãnej právo-moci in˘ch orgánov komory.

(3) ZhromaÏdenie delegátov regionálnejkomory písomne zvoláva rada regionálnejkomory najmenej raz za kalendárny rok.Ak o to písomne poÏiada aspoÀ tretinaãlenov regionálnej komory, prezidentregionálnej komory alebo kontroln˘v˘bor regionálnej komory, rada regionál-nej komory je povinná zhromaÏdeniedelegátov regionálnej komory jednéhomesiaca odo dÀa doruãenia Ïiadosti.

(4) ZhromaÏdenie delegátov regionálnejkomory tvoria delegovaní ãlenoviaregionálnej komory.

(5) ZhromaÏdenie delegátov regionálnejkomory je schopné uzná‰aÈ sa, ak je naÀom prítomná aspoÀ polovica delegátovregionálnej komory. Na platnosÈ uznese-nia zhromaÏdenia delegátov je potrebn˘súhlas nadpoloviãnej väã‰iny prítomn˘chdelegátov.

§§ 2233RRaaddaa kkoommoorryy aa rraaddaa rreeggiioonnáállnneejj kkoommoorryy

(1) Rada komory je riadiaci orgánkomory v období medzi zasadnutiamisnemu. âlenov rady komory volí snemkomory v súlade s volebn˘m poriadkom.



(2) Rada komorya) volí a odvoláva prezídium komory

a viceprezidentov komory,b) hodnotí ãinnosÈ prezídia komory,c) má právo meniÈ alebo zru‰ovaÈ

rozhodnutia prezídia komory,d) schvaºuje návrh rozpoãtu na kalen-

dárny rok,e) schvaºuje vyhodnotenie hospodáre-

nia komory za uplynul˘ rok,f) plní uznesenie snemu komory,g) rozhoduje o v‰etk˘ch otázkach

dot˘kajúcich sa ãinnosti komory s v˘nim-kou vecí vo v˘luãnej právomoci snemukomory,

h) rozhoduje o odvolaniach protirozhodnutiu prezídia komory,

i) podáva záväzn˘ v˘klad vnútorn˘chpredpisov komory,

j) rozhoduje o odvolaniach proti roz-hodnutiam rady regionálnej komoryo uloÏení disciplinárneho opatrenia.

(3) Rada regionálnej komory je riadiacia v˘konn˘ orgán regionálnej komoryv období medzi zasadnutiami zhromaÏde-nia delegátov regionálnej komory. Raduregionálnej komory volí z ãlenov regio-nálnej komory zhromaÏdenie delegátovregionálnej komory v súlade s volebn˘mporiadkom.

(4) Rada regionálnej komorya)volí a odvoláva prezídium regionálnej

komory a viceprezidenta regionálnejkomory,

b) hodnotí ãinnosÈ prezídia regionálnejkomory,

c) má právo meniÈ alebo zru‰ovaÈrozhodnutia prezídia regionálnej komory,

d) vymenúva ãlenov komisie na posud-

zovanie odbornej spôsobilosti na v˘konpovolania sociálneho pracovníka,

e) hospodári s majetkom regionálnejkomory,

f) schvaºuje vyhodnotenie hospodáreniaregionálnej komory za uplynul˘ rok,

g) plní uznesenie zhromaÏdenia delegá-tov regionálnej komory,

h) rozhoduje o v‰etk˘ch otázkachdot˘kajúcich sa ãinnosti regionálnejkomory okrem vecí vo v˘luãnej právomo-ci zhromaÏdenia delegátov regionálnejkomory,

i) spolupracuje s orgánmi ‰tátnej správaa samosprávy,

j) podáva návrh na zriadenie, zlúãenie,rozdelenie a zru‰enie regionálnychkomôr.

(5) âlenstvo v rade komory je nezluãi-teºné s ãlenstvom v kontrolnom v˘borea v ãestnej rade komory. âlenstvo v raderegionálnej komory je nezluãiteºnés ãlenstvom v kontrolnom v˘bore regio-nálnej komory a v ãestnej rade regionál-nej komory.

§§ 2244PPrreezzííddiiuumm kkoommoorryy aa pprreezzííddiiuumm rreeggiioo--

nnáállnneejj kkoommoorryy

(1) Prezídium komory je v˘konn˘ orgánkomory. âlenov prezídia komory volí radakomory z ãlenov rady komory v súlades volebn˘m poriadkom komory.

(2) Prezídium komorya) zvoláva riadne zasadnutia rady komory,b) zvoláva mimoriadne zasadnutia rady

komory, ak o to poÏiada aspoÀ pätinaãlenov rady komory, prezident komoryalebo kontroln˘ v˘bor komory,



c) plní uznesenia snemu komory a radykomory,

d) zapisuje oprávnené osoby do registraãlenov komory, zoznamu ãlenov komorya zoznamu ãestn˘ch ãlenov komory,

e) hospodári s majetkom komorya zodpovedá za hospodárenie komory,

f) rozhoduje o v‰etk˘ch veciach podºatohto zákona, ak o nich nerozhodujú inéorgány,

g) zabezpeãuje informaãnú, dokumen-taãnú a publikaãnú ãinnosÈ,

h) vydáva ãlenom komory potvrdeniao zápise do registra ãlenov komory,zoznamu ãlenov komory a zoznamuãestn˘ch ãlenov komory,

i) riadi sekretariát komory a zodpovedáza jeho ãinnosÈ,

(3) Prezídium regionálnej komory jev˘konn˘ orgán regionálnej komory.âlenov prezídia regionálnej komory volírada regionálnej komory z ãlenov radyregionálnej komory v súlade s volebn˘mporiadkom.

(4) Prezídium regionálnej komorya) zvoláva riadne zasadnutia rady

regionálnej komory,b) zvoláva mimoriadne zasadnutia rady

regionálnej komory, ak o to poÏiadaaspoÀ pätina ãlenov rady regionálnej ko-mory, prezident regionálnej komoryalebo kontroln˘ v˘bor regionálnejkomory,

c) plní uznesenia zhromaÏdenia delegá-tov regionálnej komory a rady regionálnejkomory,

d) hospodári s majetkom regionálnejkomory,

e) rozhoduje o v‰etk˘ch veciach podºatohto zákona, ak nerozhodujú iné orgány,

f) zabezpeãuje informaãnú, dokumen-taãnú a publikaãnú ãinnosÈ,

§§ 2255PPrreezziiddeenntt kkoommoorryy aa pprreezziiddeenntt rreeggiioonnááll--

nneejj kkoommoorryy

(1) Prezident komory je ‰tatutárnyorgán komory. Prezidenta komory volísnem v súlade s volebn˘m poriadkom.Prezident komory je pri v˘kone funkcieviazan˘ rozhodnutiami orgánov príslu‰-n˘ch na rozhodovanie v danej veci.

(2) Prezident komorya) zastupuje a koná za komoru navonok,b) zvoláva a vedie zasadnutia prezídia,c) vedie zasadnutia rady komory,d) predsedá zasadnutiam snemu komory.

(3) Prezidenta komory poãas jehoneprítomnosti zastupuje v rozsahu jehopráv a povinností viceprezident komory.Prezident môÏe poveriÈ viceprezidentakomory aj v in˘ch prípadoch, aby hozastupoval v rozsahu jeho práv a povin-ností.Viceprezidenta volí a odvoláva radakomory.

(4) Prezident regionálnej komory je‰tatutárny orgán regionálnej komory.Prezidenta regionálnej komory volízhromaÏdenie delegátov regionálnejkomory v súlade s volebn˘m poriadkom.Prezident regionálnej komory je priv˘kone funkcie viazan˘ rozhodnutiamiorgánov komory príslu‰n˘ch na rozhodo-vane v danej veci.

(5) Prezident regionálnej komorya) zastupuje a koná za regionálnu

komoru navonok,



b) zvoláva a vedie zasadnutia radyregionálnej komory,

c) predsedá zhromaÏdeniu delegátovregionálnej komory.

(6) Prezidenta regionálnej komoryv ãase neprítomnosti zastupuje v rozsa-hu práv a povinností viceprezidentregionálnej komory. Prezident regionál-nej komory môÏe poveriÈ viceprezidentaregionálnej komory aj v in˘ch prípadochaby ho zastupoval v rozsahu jeho práva povinností.Viceprezidenta regionálnejkomory volí a odvoláva rada regionálnejkomory.

§§ 2266ââeessttnnáá rraaddaa kkoommoorryy aa ããeessttnnáá rraaddaa

rreeggiioonnáállnneejj kkoommoorryy

(1) âestná rada komory je etick˘ orgána disciplinárny orgán komory. âlenovãestnej rady komory volí snem komoryv súlade s volebn˘m poriadkom.

(2) âestná rada komorya) vykonáva disciplinárnu právomoc

v súlade s t˘mto zákonom a disciplinár-nym poriadkom,

b) vyjadruje sa o etick˘ch otázkachv˘konu povolania sociálneho pracovníka,

c) volí a odvoláva predsedu ãestnejrady komory.

(3) âestná rada regionálnej komory jeetick˘ orgánom a disciplinárny orgánregionálnej komory. âlenov ãestnej radyregionálnej komory volí zhromaÏdeniadelegátov regionálnej komory v súlades volebn˘m poriadkom

(4) âestná rada regionálnej komorya)vykonáva disciplinárnu právomoc

v súlade s t˘mto zákonom a disciplinár-nym poriadkom,

b) vyjadruje sa o etick˘ch otázkachv˘konu povolania sociálneho pracovníka,

c) volí a odvoláva predsedu ãestnejrady regionálnej komory.

§§ 2277KKoonnttrroollnn˘̆ vv˘̆bboorr kkoommoorryy aa kkoonnttrroollnn˘̆

vv˘̆bboorr rreeggiioonnáállnneejj kkoommoorryy

(1) Kontroln˘ v˘bor komory je kontrol-n˘ orgán komory. âlenov kontrolnéhov˘boru komory volí snem komory v súla-de s volebn˘m poriadkom.

(2) Kontroln˘ v˘bor komorya) kontroluje ãinnosÈ komory,b) kontroluje plnenie uznesení snemu

komory a rozhodnutí rady komory,c) kontroluje hospodárenie komory,d) kontroluje ãinnosÈ prezídia komory,e) kontroluje ãinnosÈ regionálnych

komôr v oblasti dodrÏiavania vnútorn˘chpredpisov a rozhodnutí orgánov komory,

f) rozhoduje o sÈaÏnostiach a ak ideo opodstatnenú sÈaÏnosÈ, podáva návrhna zaãatie disciplinárneho konania,

g) volí a odvoláva predsedu kontrolné-ho v˘boru, ktor˘ riadi ãinnosÈ kontrolné-ho v˘boru komory,

h) podáva odvolanie proti rozhodnutiuãestnej rady regionálnej komory o uloÏe-ní disciplinárneho opatrenia.

(3) Kontroln˘ v˘bor regionálnej komo-ry je kontroln˘ orgán regionálnej komory.âlenov kontrolného v˘boru regionálnejkomory volí zhromaÏdenie delegátovregionálnej komory v súlade s volebn˘mporiadkom.



(4) Kontroln˘ v˘bor regionálnej komorya) kontroluje ãinnosÈ regionálnej

komoryb) kontroluje plnenie uznesení zhro-

maÏdenia delegátov a rozhodnutí radyregionálnej komory,

c) kontroluje hospodárenie regionálnejkomory,

d) kontroluje ãinnosÈ prezídia regionál-nej komory,

e) kontroluje ãinnosÈ regionálnejkomory v oblasti dodrÏiavania vnútor-n˘ch predpisov a rozhodnutí orgánovregionálnej komory,

f) rozhoduje o sÈaÏnostiach a ak ideo opodstatnenú sÈaÏnosÈ, podáva návrhna zaãatie disciplinárneho konania,

g) volí a odvoláva predsedu kontrolné-ho v˘boru regionálnej komory, ktor˘ riadiãinnosÈ kontrolného v˘boru komory,

(5) Kontroln˘ v˘bor regionálnej komo-ry podáva návrh rade regionálnej komoryna posúdenie odbornej spôsobilosti alebozdravotnej spôsobilosti sociálneho pra-covníka, u ktorého sa zistili závaÏnénedostatky vo v˘kone povolania sociálne-ho pracovníka.

§§ 2288SSeekkcciiee kkoommoorryy aa sseekkcciiee rreeggiioonnáállnneejj

kkoommoorryy aa ooddbboorrnnéé sseekkcciiee

(1) Komora a regionálne komory môÏuzriaìovaÈ sekcie komory a regionálnesekcie komory.

(2) Komora môÏe zriaìovaÈ odbornésekcie na rie‰enie ‰pecifick˘ch otázokv˘konu povolania sociálneho pracovníkav jednotliv˘ch odboroch.

(3) Poslanie a úlohy sekcií vymedzí‰tatút komory.

§§ 2299SSkkúú‰‰oobbnnáá kkoommiissiiaa

1. âlenovia komory, ktorí sa uchádzajúo vykonávanie povolania sociálnehopracovníka sú povinní podrobiÈ sa odbor-nej skú‰ke pred skú‰obnou komisiou.Podrobnosti o spôsobe vykonania skú‰okupraví skú‰obn˘ poriadok komory.

2. Skú‰obnú komisiu tvoria ãlenoviakomory sociálnych pracovníkov, ktor˘chvolí snem komory.

3. âlenovia skú‰obnej komisie nemôÏubyÈ ãlenmi rady komory a ãlenmi prezídiakomory..

4. Podmienkou na vykonanie skú‰ky je:a) absolvovanie aspoÀ trojroãnej praxe

vo vykonávaní povolania sociálnehopracovníka,

b) obãianska bezúhonnosÈ.1. Uchádzaãovi, ktor˘ úspe‰ne vykonal

skú‰ku podºa x vydá komora osvedãenie,ktoré ho oprávÀuje na vykonávaniepovolania sociálneho pracovníka.

§§ 3300MMaajjeettookk aa hhoossppooddáárreenniiee kkoommoorryy

(1) Komora a regionálne komoryspravujú svoj majetok a hospodária nazáklade rozpoãtu schváleného na príslu‰-n˘ rok.

(2) Ak rozpoãet na príslu‰n˘ kalendárnyrok nebol schválen˘ do 31. decembrabeÏného roka, spravuje sa hospodáreniekomory posledn˘m schválen˘m rozpo-ãtom



(3) Pravidlá hospodárenia upravujehospodársky poriadok komory.

(4) Majetok komory tvoria hnuteºnéa nehnuteºné veci, ktoré sú vlastníctvomkomory, príjmy zo zápisného, príjmyz ãlensk˘ch príspevkov, príjmy z peÀaÏ-n˘ch pokút, registraãn˘ch poplatkov,darov, dotácií a in˘ch príjmov získan˘chv súlade so v‰eobecne záväzn˘mi predpis-mi.

TTRREETTIIAA ââAASSËË

§§ 3311PPrreecchhooddnnéé aa zzáávveerreeããnnéé uussttaannoovveenniiaa

1. Do zvolenia v˘konn˘ch orgánovSlovenskej komory sociálnych pracovní-kov práce súvisiace so zriaìovanímkomory zabezpeãuje Asociácia vzdeláva-teºov v sociálnej práci Slovenskej republi-ky. Eviduje prihlasujúcich sa za ãlenovkomory.

2.Asociácia vzdelávateºov v sociálnejpráci Slovenskej republiky zvolá dodvoch mesiacov od úãinnosti tohtozákona snem komory. Pripraví návrh‰tatútu komory a ìal‰ích náleÏitosti

vypl˘vajúcich z tohto zákona, ktorépredloÏí na prerokovanie a schváleniesnemu komory.

3. Snem komory na svojom prvomzasadnutí schváli ‰tatút komory, organi-zaãnú ‰truktúru komory, volebn˘ poria-dok a uskutoãní voºby prezidenta komo-ry, rady komory, ãestnej rady komorya kontrolného v˘boru komory a prijmeìal‰ie potrebné opatrenia na zabezpeãe-nie ãinnosti komory.

§§ 3322

Sociálni pracovníci, ktorí po nadobud-nutí úãinnosti tohto zákona vykonávajúpovolanie sociálneho pracovníka bezosvedãenia na vykonávanie povolaniasociálneho pracovníka, budú môcÈpokraãovaÈ vo svojej ãinnosti, ak dodatoã-ne získajú takéto osvedãenie do dvochrokov od úãinnosti tohto zákona. K ichÏiadostiam na skú‰ky sa nevyÏadujepotvrdenie o absolvovaní praxe.

§§ 3333

Tento zákon nadobúda úãinnosÈ .......


POHĽADYna vecPREDKLADANÝ NÁVRH ZÁKONA JE VÝSLEDKOM VIAC AKO DVOJROČNEJ

Predkladateºzákona Doc.PaedDr. ·tefanStrieÏenec, CSc.pôsobí naPedagogickejfakulteUniverzityKomenskéhoBratislava od jejzaloÏenia.PublikovalmonografieNáãrt problema-tiky sociálnejpolitiky (1993),Slovník sociálne-ho pracovníka(1996), Úvod dosociálnej práce(1999),Písomno-kvalifi-kaãné prácev odbore sociál-na práca(2001), ktoráucelen˘m spôso-bom reaguje napotreby magis-terského ‰túdiasociálnej práce,rigoróznehopokraãovaniaa doktorandské-ho ‰túdia.

viac ako dvojroãnejsystematickej práce

Predkladan ̆návrh zákonajjee vv˘̆sslleeddkkoomm

•• PPrreeããoo vvzznniikkooll nnáávvrrhh zzáákkoonnaaoo KKoommoorree ssoocciiáállnnyycchh pprraaccoovvnníí--kkoovv SSlloovveennsskkaa??

V regulovaní sociálnej sféryna Slovensku je potrebnévytvoriÈ priestor pre samos-právne stavovské organizácie,ku ktor˘m patrí aj Komorasociálnych pracovníkovSlovenska. Úlohou komory jezdruÏovaÈ sociálnych pracovní-kov, chrániÈ a obhajovaÈ ichpráva, vrátane pracovn˘chpodmienok potrebn˘ch nav˘kon povolania sociálnehopracovníka.

Komora bude zabezpeãovaÈodbornú, zdravotnú a etickúspôsobilosÈ pre v˘kon povola-nia sociálneho pracovníka,poskytovaÈ odborné, právnea ekonomické poradenstvov súvislosti s v˘konom povola-nia sociálneho pracovníka. Nazáklade posúdenia ich spôsobi-

losti vydávaÈ osvedãenia opráv-Àujúce vykonávaÈ povolaniesociálneho pracovníka v ne‰tát-nej sfére. S Ministerstvompráce, sociálnych vecí a rodinyspolupracovaÈ so stavovsk˘miorganizáciami a profesn˘mizdruÏeniami, odborn˘mi a vzde-lávacími in‰titúciami, ako ajs ìal‰ími fyzick˘mi a právnick˘-mi osobami v sociálnej sfére voveciach, ktoré súvisia s v˘ko-nom povolania sociálnehopracovníka v ne‰tátnej sfére.PodieºaÈ sa na tvorbe právnychpredpisov a na tvorbe sadzob-níka odmien za úkony súvisiaces v˘konom povolania sociálne-ho pracovníka, zúãastÀovaÈ sana v˘berov˘ch konaniach priobsadzovaní miest vedúcichpracovníkov v sociálnychzariadeniach.VykonávaÈ ãinnosÈvo vlastnom mene v oblastivzdelávania, vydávania odbor-


POHĽADYna vec PREDKLADANÝ NÁVRH ZÁKONA JE VÝSLEDKOM VIAC AKO DVOJROČNEJ...

V súãasnostipracuje namonografii

Problémy teóriea metodológiesociálne práce.

Na katedresociálnej prácepredná‰a Úvod

do sociálnejpráce a sociálnej

politiky, Teóriua metodológiu

sociálnej práce,Sociálnu politiku,

Podnikovúsociálnu prácu

a vedie ‰tuden-tov v sociálnych

projektoch.Zorganizoval

prvú celosloven-skú konferenciu

s medzinárod-nou úãasÈouSúãasn˘ stav

sociálnej prácena Slovensku

a perspektívy jejv˘voja (Zborník

1999) a v spolu-práci s ECSP-

RESS bol spolu-organizátorom

európskej

nej literatúry a publikácií napodporu plnenia svojichúloh v súlade so svojim posta-vením.

•• AAkkoo ddllhhoo ssaa pprriipprraavvoovvaallnnáávvrrhh zzáákkoonnaa oo kkoommoorree??

Predkladan˘ návrh zákona jev˘sledkom viac ako dvojroãnejsystematickej práce Asociácievzdelávateºov v sociálnej práci,prípravného v˘boru komory zaspoluúãasti ìal‰ích ‰tátnychi ne‰tátnych sociálnych subjek-tov.

•• KKttoo ssaa ppooddiieeººaall nnaa pprríípprraavveennáávvrrhhuu zzáákkoonnaa??

Navrhovan˘ zákon bol inicio-van˘ Asociáciou vzdelávateºovv sociálnej práci, na diskusiuboli prizvaní zástupcoviasociálnej sféry na Slovenskua koneãná podoba návrhuzákona bola schválená naValnom zhromaÏdení Asociácievzdelávateºov v sociálnej práci.V decembri 2002 bol základn˘zámer odpublikovan˘ v rezort-nom ãasopise Práca a sociálnapolitika. S návrhom zákonabolo oboznámené Ministerstvopráce, sociálnych vecí a rodinya Ministerstvo ‰kolstva.

•• KKeeddyy bbyy ssaa mmaalloo oo nnáávvrrhhuuzzáákkoonnaa hhllaassoovvaaÈÈ vv ppaarrllaammeennttee??

V súãasnosti sa na Slovenskuvenuje pozornosÈ „usporiada-niu“ komôr. OpäÈ sa diskutujeo právomociach jednotliv˘chkomôr, o povinnom a dobrovo-

ºnom ãlenstve v komorách,a najmä o právomociachkomôr. Domnievame sa, Ïezákladn˘m problémom právo-moci komory je otvorenáotázka udeºovania osvedãeniana vykonávanie ãinnosti sociál-nej práce v ne‰tátnej sfére,a s t˘m súvisiaceho vymedzeniapovolania sociálneho pracovní-ka. MoÏno povedaÈ, Ïe definitív-na podoba návrhu zákonazávisí od vyjasnenia „právomo-ci“ komôr na celoslovenskejúrovni, a potom na úrovniKomory sociálnych pracovní-kov Slovenska.

•• AAkkéé zzmmeennyy mmôôÏÏee zzáákkoonnpprriinniieessÈÈ vv pprraaxxii??

Zmeny v praxi vypl˘vajú zozákladného urãenia, ktoré smecharakterizovali uÏ na zaãiatku.Za podstatné pokladámespoloãné zv˘‰enie aktivitysociálnych pracovníkov v ne-‰tátnej sfére, vyjasnenie zodpo-vednej ãinnosti a spoloãnéúsilie na skvalitÀovaní sociálnejãinnosti.

•• VV kkttoorr˘̆cchh bbooddoocchh pprreeddppoo--kkllaaddááttee nnaajjvvääãã‰‰iiee kkoommpprroommiissyy??

Treba zdôrazniÈ, Ïe ãlenstvov Komore sociálnych pracovní-kov je dobrovoºné. Podstatnáotázka je, kto bude vydávaÈ„osvedãenie“ na vykonávaniesociálnej ãinnosti v ne‰tátnejsfére a ak˘mi formami bude zakvalitu zodpovedn˘. Ná‰ pôvod-n˘ návrh je, Ïe v ‰tátnej sfére je


POHĽADYna vecPREDKLADANÝ NÁVRH ZÁKONA JE VÝSLEDKOM VIAC AKO DVOJROČNEJ...

to jednoznaãne v právomociMinisterstva práce, sociálnychvecí a rodiny a v ne‰tátnej sféreby to malo byÈ v kompetenciikomory.

•• KKttoo bbooll ((jjeeddnnoottlliivveecc aalleebboosskkuuppiinnaa)) nnaajjmmeenneejj nnaakklloonneenn˘̆nnáávvrrhhuu zzáákkoonnaa??

I keì pracujeme na návrhuzákona viac ako dva roky, taktosme si otázku nepoloÏili. Na‰imzáujmom je sledovaÈ t˘ch, ktorísú návrhu zákonu naklonenía domnievame sa, Ïe drviváãasÈ t˘ch, ktorí sa zaoberajúsociálnou ãinnosÈou, vnímapotrebnosÈ komory.

•• KKttoo pprriijjaattíímm nnáávvrrhhuu zzáákkoonnaannaajjvviiaacc zzíísskkaa?? KKlliieennttii aalleebboossoocciiáállnnii pprraaccoovvnnííccii??

Poslaním zákona je vymedziÈ,ohraniãiÈ a podnietiÈ sociálnuãinnosÈ na Slovensku v záujmecelkového rozvoja sociálnehoÏivota.V prvom rade by malujasÀovaním sociálnych záme-rov získaÈ sociálny rozvoj akocelok. ZískaÈ by mala spoloã-nosÈ ako celok, jednotlivíklienti a samotní sociálnipracovníci.

•• MMôôÏÏee zzáákkoonn oo kkoommoorreezzmmeenniiÈÈ ppoossttaavveenniiee,, vvnníímmaanniieessoocciiáállnnyycchh pprraaccoovvnnííkkoovv??

Keby sme neboli o tompresvedãení, tak nemámedôvod iniciovaÈ návrh zákona.·pecifick˘m problémom jepostavenie sociálnej práce

v komplexe sociálneho regulo-vania.To je zatiaº v kompeten-cii parlamentu a dotvorenia‰tatútu komory na základeprijatého zákona.

•• PPrreejjddiimmee kk oottáázzkkaamm vvyycchháádd--zzaajjúúcciicchh zz jjeeddnnoottlliivv˘̆cchh bbooddoovvzzáákkoonnaa.. ââoo bbuuddee ssúúããaassÈÈoouusskkúú‰‰ookk ssoocciiáállnnyycchh pprraaccoovvnnííkkoovvppoorriiaaddaann˘̆cchh KKoommoorroouu??

NepouÏíval by som pojem„skú‰ky sociálnych pracovní-kov“.Vydávanie „osvedãenia“má zámer skvalitniÈ vykonáva-nie sociálnej ãinnosti naSlovensku. Je veºa sociálnychpracovníkov, ktorí vykonávajúsociálnu ãinnosÈ desiatky rokovs najlep‰ím vedomím a svedo-mím, sú to ºudia, ktorí si zaslú-Ïia najväã‰iu úctu a pre t˘chchceme vytvoriÈ tvorivé prost-redie. Konkrétne rozpracovaniesa pripravuje v súãinnosti so‰tatútom komory.

•• ZZaa aakk˘̆cchh ppooddmmiieennookk((ookkrreemm ppoottrreebbnnééhhoo vvzzddeellaanniiaa))jjee mmooÏÏnnéé ssttaaÈÈ ssaa ddrrÏÏiitteeººoommoossvveeddããeenniiaa nnaa vvyykkoonnáávvaanniieeppoovvoollaanniiaa ssoocciiáállnneehhoo pprraaccoovvnníí--kkaa??

Sociálna ãinnosÈ je mnohoú-rovÀová. Spoãíva v dobrovoºníc-tve, v práci na ulici, v sociál-nom poradenstve,v administratívnej ãinnosti,v tvorbe efektívnych sociálnychprojektov, celkového sociálne-ho rozvoja, sociálneho manaÏ-mentu, riadenia sociálneho

konferenciePríprava sociál-nych profesii prebudúcu Európu,kde je spoluedi-torom zborníka(2001).Je garantomsociálnej prácena Katedresociálnej práce,predsedomrigoróznejkomisie, ãlenomdoktorandskejkomisie naTrnavskejuniverzitea Ostravskejuniverzite.Rovnako predse-da Asociáciívzdelávateºovv sociálnej prácina Slovenskua je ãlenompracovnejskupiny akredi-taãnej komisie.



rozvoja územn˘ch celkov, v tvorbesociálnej doktríny a legislatívnych opatre-ní.Tu nás ãaká enormné mnoÏstvo trpezli-vej práce, aby sme „osvedãením“ podnie-tili aktivitu v‰etk˘ch zúãastnen˘ch.Z toho vypl˘va, Ïe problém nie je v „skú-‰aní“, ale v spoloãnom postupe zefektív-Àovania sociálnej ãinnosti. Na ustanovujú-com sneme komory sa tieto podmienkystanovia v ‰tatúte komory.

•• MMôôÏÏeettee kkoonnkkrreettiizzoovvaaÈÈ,, aakkéé mmôôÏÏuu bbyyÈÈnneeddoossttaattkkyy vv ooddbboorrnneejj ããii zzddrraavvoottnneejjssppôôssoobbiilloossttii vvoo vv˘̆kkoonnee ssoocciiáállnneehhoo pprraa--ccoovvnnííkkaa??

V odbornej spôsobilosti je hlavn˘mnedostatkom jednoznaãne ch˘bajúcevzdelanie, potrebné na to, aby sa sociálnaãinnosÈ vykonávala na profesionálnejúrovní.Vydaním osvedãenia komorasociálnych pracovníkov preberá zodpo-vednosÈ za vykonávanie ãinnosti kaÏdéhosociálneho pracovníka a preventívnymkrokom je preskú‰anie jeho odborneja zdravotnej spôsobilosti. Predpokladáme,Ïe aj tu budeme pristupovaÈ individuálne,s re‰pektovaním poÏiadaviek kladen˘chna sociálnych pracovníkov. Je to predpo-klad dôslednej ochrany vykonávaniasociálnej ãinnosti.

•• ââoo ssaa mmyyssllíí tt˘̆mm,, ÏÏee ssoocciiáállnnyy pprraaccoovv--nnííkk mmuussíí zzaacchhoovváávvaaÈÈ mmllããaannlliivvoossÈÈ vvoovv‰‰eeoobbeeccnnoossttii?? ZZnnaammeennáá ttoo,, ÏÏee nneessmmiieeoo vv˘̆kkoonnuu ssvvoojjeejj ããiinnnnoossttii hhoovvoorriiÈÈ aanniiss rrooddiinnnn˘̆mmii pprríísslluu‰‰nnííkkmmii?? AA ppookkiiaaºº áánnoo,,aakkoo ssaa ppoottoomm zzlluuããuujjee ppoovviinnnnoossÈÈ zzaacchhoovváá--vvaanniiaa mmllããaannlliivvoossttii ss oossoobbnnoouu sslloobbooddoouuããlloovveekkaa??

Existuje zákon o osobn˘ch údajoch.Tenukladá kaÏdému obãanovi povinnosÈzachovávaÈ mlãanlivosÈ vo v‰eobecnosti.

MlãanlivosÈ sociálneho pracovníka, ako ajjeho profesionálna etická zodpovednosÈbudú spracované v osobitnom predpisekomory. KaÏd˘, kto sa stane dobrovoºnéãlenom komory, preberá na seba zodpo-vednosÈ stanovenú touto in‰titúciou. Smetoho názoru, Ïe v tomto prípade to nemávôbec niã spoloãné s osobnou slobodouãloveka. Spresnenie bude v etickomkódexe sociálneho pracovníka.

•• AAkkoo ssaa bbuuddee ppooddiieeººaaÈÈ kkoommoorraa nnaaììaall‰‰oomm vvzzddeelláávvaanníí ssoocciiáállnnyycchh pprraaccoovvnníí--kkoovv?? BBuuddee oorrggaanniizzoovvaaÈÈ,, ããii sspprroossttrreeddkkoovváá--vvaaÈÈ kkuurrzzyy??

Prieskumy v minul˘ch rokoch ukazova-li, Ïe kvalifikovanosÈ vykonávateºovsociálnych ãinností nie je dostaãujúca.V niektor˘ch lokalitách sa pohybovalaokolo päÈ, ‰esÈ percent. Bude potrebnézmapovaÈ, ão moÏno povaÏovaÈ za kvalifi-káciu, aké konkrétne komunikaãnévybavenie je nutné pre spôsobilosÈ navykonávanie sociálnych ãinností. Z funkã-nosti komory vypl˘va priebeÏné dopæÀa-nie, obnovovanie a prehlbovanie vedo-mostí, odborn˘ch zruãností a spôsobilostív súlade s rozvojom v˘konu sociálnehopracovníka. Spolupráca s ministerstvamipráce a ‰kolstva bude závisieÈ na formeprijatého zákona.Vychádzame z toho, Ïev ne‰tátnej sfére by plnenie podmienoksústavného vzdelávania vykonávala ajkomora. Komora by na základe akredito-vania ‰pecializácii sociálnych pracovní-kov ministerstvom ‰kolstva, udeºovalaosvedãenie na vykonávanie povolaniasociálneho pracovníka v ne‰tátnej sfére.

•• NNaa aakkéé ‰‰ppeecciiaalliizzáácciiee ssoocciiáállnnyycchhpprraaccoovvnnííkkoovv vvyyddáávvaa mmiinniisstteerrssttvvoo ‰‰kkoollssttvvaaaakkrreeddiittáácciiee??


POHĽADYna vecPREDKLADANÝ NÁVRH ZÁKONA JE VÝSLEDKOM VIAC AKO DVOJROČNEJ...

OpäÈ naráÏame na otvoren˘ problémvymedzenia povolania sociálneho pracov-níka, ktor˘ bude potrebné legislatívneo‰etriÈ.V súãasnosti sa pripravuje zákono povolaniach, v ktorom by sa malizákladné veci usporiadaÈ.

•• ââoo jjee nnaapprr.. ppoovvaaÏÏoovvaannéé zzaa ppoorruu‰‰eenniieeeettiicckk˘̆cchh zzáássaadd??

Na etick˘ch zásadách povolania sociál-neho pracovníka sa v súãasnosti pracuje.Je to jeden z materiálov, ktor˘ budepredloÏen˘ na schválenie na ustanovujú-com sneme komory.V˘chodiskom budeetick˘ kódex sociálneho pracovníka.

•• ââoo mmôôÏÏee oovvppllyyvvnniiÈÈ ffuunnggoovvaanniieekkoommoorryy vv pprraaxxii?? VViiddííttee vvoo vvzznniikkuu kkoommoorryyii rriizziikkoovvéé ffaakkttoorryy??

Podstatn˘ vplyv na zákon o komorebudú maÈ legislatívne opatrenia, ktoré bysa mali spresniÈ a vytvoriÈ reálny priestorna fungovanie komory. Za podstatn˘rizikov˘ faktor pokladáme vyrie‰enieproblému vydávania osvedãení - ãiÏe ktobude toto osvedãenie vydávaÈ a aká budez toho odvodená právomoc udelenákomore.

•• KKooººkkoo rreeggiioonnáállnnyycchh kkoommôôrr bbyy mmaalloovvzznniikknnúúÈÈ??

Vznik regionálnych komôr bude dôsled-kom poãtu ãlenov komory, aktivityregionálnych ãlenov a aktivity jednotli-v˘ch sekcií.

•• AAkkúú ppooddoobbuu mmôôÏÏuu mmaaÈÈ ddiisscciipplliinnáárrnneeooppaattrreenniiaa??



Za závaÏné, alebo opätovné poru‰eniepovinností ustanoven˘ch zákonomo komore a ‰tatútom komory, moÏnoãlenovi komory uloÏiÈ disciplinárneopatrenia formou ústneho napomenutie,písomného pokarhania a podmieneãnéhozaniknutia ãlenstva v komore.Ak ideo registrovaného ãlena komory, moÏnomu odÀaÈ osvedãenie na samostatnévykonávanie povolania sociálneho pra-covníka. O tomto v‰ak v plnom rozsahurozhodne zákon o komore a snem komo-ry, prostredníctvom schválenia ‰tatútukomory. âlen komory, ktorému bolouloÏené disciplinárne opatrenie, sa môÏedomáhaÈ ochrany na súde.

•• ZZ aakkééhhoo ddôôvvoodduu jjee ppoovviinnnnéé ããlleennssttvvoovv kkoommoorree pprree oossoobbyy,, kkttoorréé vvyykkoonnáávvaajjúússoocciiáállnnuu ããiinnnnoossÈÈ ssaammoossttaattnnee aa vv nnee‰‰ttáátt--nnyycchh zzaarriiaaddeenniiaacchh??

V návrhu zákona nie je povinné ãlen-stvo v komore. Návrh obsahuje podmien-ky na udelenie „osvedãenia“ tak, Ïe ktonie ãlenom komory, komora mu nemôÏeudeliÈ osvedãenie. Jednoducho povedané:iba ãlen komory môÏe poÏiadaÈ o osved-ãenie na vykonávanie sociálnej ãinnostiv ne‰tátnej sfére. Sociálna ãinnosÈ v ne-‰tátnej sociálnej sfére sa nemôÏe uskutoã-ÀovaÈ bez ak˘chkoºvek strategick˘chsociálnych zámerov, potrebné je usporia-

daÈ jej ãinnosÈ v záujme celkovéhosociálneho rozvoja.

•• ââoo mmôôÏÏee bbyyÈÈ ddôôvvooddoomm ssttrraattyy ssppôôssoobbii--lloossttii pprree vv˘̆kkoonn ppoovvoollaanniiaa ssoocciiáállnneehhoopprraaccoovvnnííkkaa??

Na konanie o posudzovaní odbornejspôsobilosti a zdravotnej spôsobilosti saprimerane vzÈahujú v‰eobecné predpisyo správnom konaní, doplÀujú sa zákonomo zriadení komory, ‰tatútom komorya vnútorn˘mi predpismi komory.To súotázky v kompetencii kontrolnéhov˘boru a ãestnej rady komory.

•• ââoo mmôôÏÏee bbyyÈÈ ddôôvvooddoomm nnaa ddiisscciipplliinnáárr--nnee ooppaattrreenniiee??

Disciplinárnym previnením ãlenakomory je poru‰enia povinností, ktoréustanovil zákon, ak nejde o trestn˘ ãin.âlen komory je povinn˘ vykonávaÈ svojepovolanie spôsobom, ktor˘ je ustanoven˘v‰eobecne záväzn˘m predpisom, ‰tatú-tom komory a etick˘m kódexom. Priukladaní disciplinárneho opatrenia saprihliada na povahu poru‰enej povinnos-ti, spôsob konania alebo opomenutia,mieru zavinenia, opakované disciplinárneprevinenie, alebo inú priÈaÏujúcu okol-nosÈ.

RRoozzhhoovvoorr pprriipprraavviill PPaavveell BBaajjeerr�


POHĽADYna vecVZNIK KOMORY MÔŽE VÝRAZNE ZVYŠOVAŤ KVALITU...

•• AAkkoo tteennttoo zzáákkoonn mmôôÏÏeetteeuuppllaattnniiÈÈ vvoo ssvvoojjeejj pprraaxxii ssoocciiááll--nneehhoo pprraaccoovvnnííkkaa??

Myslím, Ïe pre nás, sociálnychpracovníkov, bude tento zákondôleÏit˘, lebo upravuje povola-nie sociálneho pracovníkaa vykonávanie sociálnej prácev prvej ãasti a druhá ãasÈ savenuje zriadeniu Slovenskejkomory sociálnych pracovní-kov.Te‰íme sa, Ïe koneãnevzniká takáto stavovská organi-zácia aj v na‰ej profesii, a akkomora bude plniÈ úlohy, ktorésú v návrhu zákona, bude presociálneho pracovníka oporou.Dúfame, Ïe sa jej podarí svojouãinnosÈou zv˘‰iÈ status sociál-neho pracovníka, lebo si to tátoprofesia zaslúÏi.

•• MMyyssllííttee,, ÏÏee pprriissppeejjee kkuukkvvaalliittnneejj‰‰iieemmuu vvyykkoonnáávvaanniiuuããiinnnnoossttii ssoocciiáállnneehhoo pprraaccoovvnníí--kkaa??

Poslaním stavovsk˘ch organi-

zácii, je ochrana profesn˘chzáujmov a zvy‰ovanie kvality.

Myslím si, Ïe sociálni pracov-níci, ktorí sa stanú ãlenmikomory, získajú prostredníc-tvom aktivít komory novépodnety a informácie, budúmaÈ priestor na predkladaniesvojich návrhov a komora bymala byÈ ich partnerom pripresadzovaní poÏiadavieka zmien oblasti sociálnej práce.

Návrh zákona sa venuje ajodbornej a zdravotnej spôsobi-losti.Tej by sa mal sociálnypracovník podrobiÈ na návrhpríslu‰ného orgánu komoryalebo na návrh príslu‰néhoorgánu ‰tátnej správy ãi samos-právy na základe zisten˘chnedostatkov vo v˘kone povola-nia sociálneho pracovníka.Tu jepriestor na ochranu klienta, aleaj na ochranu sociálnehopracovníka v prípade, Ïe bynedo‰lo k pochybeniu.V proce-se rozsiahlej transformácie

Svoj pohºad nanávrh zákonao povolanísociálnehopracovníka,o vykonávanísociálnej prácea o Slovenskejkomore sociál-nych pracovní-kov nám posky-tol ãlovekz praxe, PhDr.MáriaKondelová,riaditeºkaDomova dôchod-cov a domovasociálnychsluÏieb v obciNovoÈ.Zariadenie sanachádzav okreseNámestovo, asi25 km odOravskej prie-hrady, na poºs-kej hranici. M.Kondelovápracuje v domo-ve dôchodcov‰trnásÈ rokov,zaoberá sa tedahlavne

zvy‰ovaÈ kvalitu sociálnej práce

Vznik komorymôÏe v˘razne


POHĽADYna vec VZNIK KOMORY MÔŽE VÝRAZNE ZVYŠOVAŤ KVALITU...

sociálnej sféry by mohla byÈdôleÏit˘m ãlánkom pri vytvára-ní kvalitn˘ch sociálnychsluÏieb. Úlohou komory budepodieºaÈ sa na príprave sústav-ného vzdelávania, zabezpeãovaÈsupervíziu a poradenstvo, a t˘mv˘razne zvy‰ovaÈ kvalitu sociál-nej práce.

•• VV ããoomm kkoonnkkrrééttnnee bbuuddeeããlleennssttvvoo vv kkoommoorree pprríínnoossoomm??

V‰etky aktivity, ktoré sompráve spomenula, sú prekvalitnú sociálnu prácu potreb-né, ale pre mÀa je dôleÏité ajto, Ïe komora zdruÏuje sociál-nych pracovníkov a napomáhavytváraniu pracovn˘ch kontak-tov. Potrebu zdruÏovaÈ sa,pociÈujeme najmä my, ktorípracujeme mimo väã‰ích miest.Uvítam aj ponuku odbornéhoprávneho a ekonomickéhoporadenstva a dúfam, Ïe kaÏd˘kto sa rozhodne dobrovoºnevstúpiÈ do komory, bude maÈzáujem aj na svojom odbornomraste.Verím, Ïe sociálni pracov-níci získajú ãlenstvom v komo-re obhajcu svojich práv a pra-covn˘ch podmienok,potrebn˘ch na v˘kon svojhopovolania.

• JJee pprree vvááss zzáákkoonn zzrroozzuummiittee--ººnn˘̆ aa kkoonnkkrrééttnnyy?? CChh˘̆bbaajjúú vváámmvv ÀÀoomm nniieekkttoorréé ttéémmyy,, bbooddyy??MMôôÏÏeettee ssppoommeennúúÈÈ jjeehhoo úússkkaalliiaa??MMôôÏÏee zzmmeenniiÈÈ ppoossttaavveenniiee,,vvnníímmaanniiee ssoocciiáállnneehhoo pprraaccoovvnníí--kkaa vv ssppoollooããnnoossttii??

Myslím, Ïe návrh zákona jedôsledne vypracovan˘ a venujesa mnoh˘m oblastiam. Obávamsa v‰ak, Ïe samotn˘ processchvaºovania v Národnej radeSR bude zdæhav˘ a nejak˘ ãaspotrvá, k˘m sa ãinnosÈ komoryrozbehne tak, aby jej existenciupocítili a ocenili aj radovíãlenovia.Veºa bude záleÏaÈ odtoho, ãi pre komoru budúpracovaÈ schopní a obetavíºudia.Verím, Ïe komora svojouãinnosÈou prispeje k tomu, abysa povolanie sociálneho pracov-níka vykonávalo kvalitnej‰iea získavalo väã‰ie uznanie.V‰ímame si, Ïe iné stavovskéorganizácie dostávajú pomerneãasto priestor v médiách a takvyzdvihujú svoju profesiua poukazujú na jej problémy.


�

problematikouseniorov, zvy‰o-

vaním kvalitysociálnych

sluÏieb. Popripráci sa príleÏi-

tostne venujelektorskej

ãinnosti v oblastisociálnej práce.Absolvovala tieÏv˘cvik supervízo-

rov a snaÏí savenovaÈ aj tejto

oblasti.


AKADEMICKÉstatePOZNÁMKY K TEÓRII A METODOLÓGII SP / ŠTEFAN STRIEŽENEC

a metodológii sociálnej práce

and methodology of social work

Poznámky k teórii

Notices to theory

1. ÚvodRôznorodosÈ názorov na sociálnu prácu vyvoláva mnoÏstvo

ãiastkov˘ch polemík, v ktor˘ch sa vysporiadavame na jednej straneso ‰irok˘m záberom univerzálnosti sociálnej práce a strane druhejs postupmi re‰pektovania jej lokálnej funkãnosti.

Komunikácia v sociálnom Ïivote ãloveka, vrátane jeho kaÏdoden-ného rozmeru, má ‰irokú praktickú kaÏdodennú podobu.AdresnáfunkãnosÈ sociálnej práce poÏaduje prechod od akademickejv‰eobecnosti k ão najpln‰iemu re‰pektovaniu ‰pecifick˘ch podmie-nok jednotliv˘ch krajín.V‰eobecn˘m v˘chodiskom je re‰pektovaÈvymedzovanie priestoru v konkrétnej funkãnosti sociálnej práceako spoloãenskej in‰titúcie v sociálnom Ïivote ãloveka, obãanaa spoloãnosti.

DôleÏit˘m prvkom je ujasnenie praktick˘ch kritérií sociálnejpráce s re‰pektovaním rozvoja osobnej individuality klienta a sociál-nej rozvojovej tendencie spoloãnosti.

Pri v˘raznom dynamickom zvy‰ovaní Ïivotn˘ch rizík je ochranaobyvateºstva v sociálnom rozvoji zloÏitá. Komplikované sú aj indivi-duálné koncepcie Ïivota jednotlivca v mnohovrstevnosti sociálnehoprostredia. Neustále sa roz‰irujúce dimenzie sociálneho Ïivotazvy‰ujú nároky na efektívnu komunikatívnu sociálnu gramotnosÈ(Mrázová, 2000).

Doc. PaeDr.·tefanStrieÏenec,CSc.* pôsobí naKatedre sociál-nej prácePedagogickejfakultyUniverzityKomenskéhov Bratislave.Zaoberá saproblematikouvymedzeniasociálnej práceako samostatné-ho odboru.

Abstrakt:StaÈ - Poznámkyk teórii a meto-dológii sociálnejpráce - jezameraná navymedzovaniesociálnej práceako samostatné-ho odboru.Cieºom autora jenaãrtnúÈ cestupostupnéhousporiadaniazákladn˘chteoretick˘ch


AKADEMICKÉstate POZNÁMKY K TEÓRII A METODOLÓGII SP / ŠTEFAN STRIEŽENEC

v˘chodísk,obsahu a rozsa-

hu sociálnejpráce a jej

praktickéhovyuÏitia v „kaÏ-

dodennomÏivote ãloveka“.

VyuÏívanímmetódy holizmuanalyzuje meto-dologick˘ postup

ãasti a celku.Sociálnu prácusleduje v trochrovinách: ako

pomoc, „pomock svojpomoci“a vyúsÈuje do

sociálnehopotenciálu

ãloveka v pozíci-ách sociálneho

rozvoja akocelku. Súãasnenaznaãuje, Ïekoncentrácia

sociálnej práceiba na dysfunkã-né prvky spôso-buje mnoÏstvo

nejasnostív artikulovaní

predmetusociálnej práce.

Vo v˘uãbovej oblasti sa doteraj‰ie formovanie sociálnej práceborilo s problémami AAKKOO vyuãovaÈ sociálnu prácu na Slovenskua menej pozornosti sa venovalo podstatnému postupu, ââOO mámev sociálnej práci uãiÈ. Îiada si to zamyslenie o jej predmeto-tvor-nom postupe.

Aj v legislatívnych opatreniach sa objavovali postupy, ktoré nebolivÏdy v zhode s koncepãn˘m rozvojom sociálneho Ïivota ako celku.SolidárnosÈ bola nielen proklamovaná, ale nadobúdala aÏ protiroz-vojové tendencie.

Spoloãenské vzÈahy majú aj svoju konfliktnú stránku v protireãi-v˘ch záujmoch jednotlivcov, skupín a spoloãenstva, dochádzak urãitému zahmlievaniu funkãnosti spoloãného úÏitku sociálnejpráce.

Doteraj‰iu genézu sociálnej práce na Slovensku z metodologické-ho pohºadu moÏno zaãleniÈ do nasledovn˘ch postupov:

PPoo pprrvvéé, v zaãiatkoch sociálna práca vstupuje ako pomoc v spôso-be interpretácie sociálnych vzÈahov klienta v jeho Ïivote, v reakci-ách na sociálne situácie vyvolané konkrétnymi sociálnymi zmenyv prostredí. Sociálne rozhodovanie je ãasto v kompetencii sociálne-ho pracovníka, do urãitej miery sociálny pracovník vytvára klientana svoj vlastn˘ obraz.Tento prístup, Ïiaº, má sklony k manipuláciis klientom (StrieÏenec, 1996; Matulayová,1998; Îilová, 2000;Levická, 2000; Hroncová, 2001;Tokárová, 2002).

PPoo ddrruuhhéé,, sociálnu prácu vnímame ako „pomoc k svojpomoci“,s re‰pektovaním, Ïe jedinec je zodpovedn˘ za kvalitu svojho vlast-ného Ïivota a t˘m narastá dôraz na jeho aktívny prístup a postoj.Predpokladáme jeho konkrétnu spoluúãasÈ, jeho chcenie v úãastina prekonávaní kolíznych situácii (StrieÏenec, 1999).

PPoo ttrreettiiee,, postupne sa zaãína zameriavaÈ pozornosÈ na rozvíjaniasociálneho potenciálu klienta. Predpokladá predstavu cieºovéhostavu z pozície celku sociálneho Ïivota a konkrétna sociálno-kolíznasituácia je jedn˘m z prvkov zloÏitého sociálneho Ïivota ãloveka.Objektívne vyvoláva potrebu predstavy teoreticko-praktickéhomodelu, z ktorého budeme ãinnosÈ sociálnej práce vyvodzovaÈ,posudzovaÈ a uskutoãÀovaÈ. Posudzovanie koncepãnosti sociálnehorozvoja umoÏÀuje hlb‰ie rozpoznávaÈ príãiny dan˘ch javov a re‰-pektovanie vzájomn˘ch súvislostí najmä vo vzÈahu celku a ãasti.

V˘znamnou stránkou je aj funkãn˘ rozmer vznikajúcich a zanikaj-úcich sociálnych in‰titúcií, ktoré ako jeho súãasÈ, v˘znamne regu-lujú sociálny Ïivot ãloveka nielen progresívne ale aj regresívne.

SchopnosÈ orientovaÈ sa v explózii informácií (kognitivizáciaãloveka), rozumieÈ im a vedieÈ ich vyuÏívaÈ, racionálne sa uãiÈ



a vzdelávaÈ sa po cel˘ Ïivot a dokázaÈ pruÏne reagovaÈ na r˘chlemeniace sa podmienky Ïivota v záujme rozvoja ãloveka je kaÏdo-dennou poÏiadavkou na sociálny Ïivot ºudí.

Masová kríza adaptácie ãloveka na dynamické tempo meniacichsa osobn˘ch a spoloãensk˘ch záleÏitostí vyÏaduje, aby mal ãlovekmoÏnosÈ získavaÈ urãit˘ predstih v sociálnej rovine.Aby odcudzenieºudí, rozdeºovanie ãi prerozdeºovanie podºa „ak˘chsi“ hºadískv redukcii ºudského Ïivota malo aspoÀ ãiastoãne pochopiteºn˘sociálny zmysel.

Sociálna práca by mala poskytovaÈ orientáciu v rie‰ení v˘berustrategick˘ch sociálnych rozvojov˘ch tendencií, identifikáciedysfunkcií, schopnosÈ ich anal˘zy a porozumenia cieºov˘ch konflik-tov. NemôÏe vnucovaÈ hotové rie‰enia, ale kultivovane vstupovaÈ,ponáraÈ sa do problematiky a spolu s klientom hºadaÈ zmyselrie‰enia a vlastné rie‰enia. Sociálna práca sa mení od poãiatoãnéhosolidárneho prístupu k zásluhovosti, aktívneho prvku formovaniaosobnosti ãloveka.

2. Îivotn˘ svet a sociálny Ïivot ãlovekaDynamika zmien podmienok ºudského Ïivota a jeho sociálneho

rozmeru, zmien v prostredí ãloveka, dosahuje takej intenzity, Ïe saprejavuje v zmenách samotného ãloveka. Znaãná ãasÈ ºudí sa ãímìalej zloÏitej‰ie a s väã‰ími ÈaÏkosÈami zorientováva uprostredmeniaceho sa sveta. Stále viac a viac sa prejavuje volanie po urãi-t˘ch istotách, hodnotách, kon‰tantách, z ãoho viacero autorovvyvodzuje potrebu postupne vypracovaÈ dokonca novú globálnuvedu o ãloveku.

âistota ºudského Ïivota a sociálna prirodzenosÈ je súãasÈouobjektívnych podmienok, v ktor˘ch ãlovek Ïije. SociálnosÈ akojedna z foriem du‰evna ãloveka, pociÈovanie vzájomnej integrácieobsahuje prirodzenú tendenciu vzájomne spolunaÏívaÈ a spolupra-covaÈ.

PoÀatie ãloveka a jeho sociálneho Ïivota ako „hodnoty v‰etk˘chhodnôt“ je komplikované sociálnymi situáciami, ktoré priná‰a„kaÏdodenn˘ Ïivot“ bez toho, ãi si to jednotlivci Ïelajú alebo s niminesúhlasia.

Pre existenciu ná‰ho sveta je zachovanie, rozvoj a kvalita ºudské-ho Ïivota ako celku primárnou úlohou.. Existencia a v˘voj ºudskéhorodu sú podmienené vzájomn˘mi medziºudsk˘mi vzÈahmi v sociál-nej ‰truktúre, ktorú ºudia vedome s koncepãn˘m zameraním vytvá-rajú.

Vedecké poznávanie „Ïivotného sveta“ prebieha aj samoregulaã-

Autor pokladástaÈ ako námetk diskusii o soci-álnej práci.

Abstract: The aim of thefollowing articleis to range socialwork as anindependentbranch. Theauthor’ s aim isto draft a wayof a gradualadjustment ofthe theoreticalbasis, contentsand areas ofsocial work andits practical usein „the everydaylife of a man“.With the help ofthe holisticmethod thearticle analyzisesthe methodologi-cal approach ofthe fragmentand complex. Itfollows socialwork in threecontexts: asa help, as



n˘mi tendenciami, ktoré sú overované ºudskou skúsenosÈou. Nárokrozhodovania ãi rozhodnutia, kto môÏe a kto nemôÏe ÏiÈ, je poru‰e-nie základného práva de facto a nemôÏe byÈ ani v˘sledkom politic-kej dohody.

Narastá v˘znamre‰pektovania ºudsk˘ch práv, medzigeneraãneji vnútrogeneraãnej spravodlivosti, (ktorej súãasÈou je aj demokratic-ká zodpovednosÈ a transparentnosÈ vlád), práva na prístup verejnos-ti k informáciám, re‰pektovanie sprísnen˘ch noriem ochranyÏivotného prostredia, zdravia, bezpeãnosti práce, sociálnych istôta re‰pektovanie v‰eobecného princípu prevencie v sociálnomÏivote ºudí.

Vylúãená ãasÈ spoloãnosti (ktorú re‰pektujeme ako trvalú súãasÈkaÏdej spoloãnosti), postupne si hºadá alternatívne spôsoby svojhovzÈahu k spoloãnosti. Pre pojem „underclass“ uÏ nepostaãuje spájaÈho s iba neúãasÈou na trhu práce, ale aj so závislosÈou na sociálnychdávkach, dokonca aj so ‰pecifickou subkultúrou.

Rozhodovanie je potrebne presúvaÈ na niÏ‰ie úrovne podºaprincípu subsidiarity.VytváraÈ viac úrovÀové rozhodovacie mecha-nizmy, prostredníctvom ktor˘ch by sa hºadali cesty zniÏovania rizikazneuÏívania moci v ktorejkoºvek oblasti.

Podmienkou správaÈ sa sociálne, nemoÏno bez prístupu k bohat-stvu a blahu, ktoré sa Ïiada meraÈ presnej‰ie a dôslednej‰ie. Nahodnotenie v‰eobecného individuálneho bohatstva a blaha jepotrebné sústavne spresÀovaÈ pouÏívanie oveºa komplexnej‰íchkritérií a prístupov.

V sociálnom Ïivote ãloveka v˘raznej‰ie nastupuje sociálna akcep-tácia, sociálna súdrÏnosÈ, sociálna stabilita, sociálna spotreba,sociálny v˘kon, sociálna ochrana a zniÏovanie bezbrehej konkuren-cie schopnosti a pod. Hrozba narastania sociálnej vylúãenosti,sociálna pasca, odkázanosÈ na pomoc druh˘m, sluÏby na komunit-nej báze, sociálne vyjednávanie a mnoho ìal‰ích sociálnych kompo-nentov nadobúdajú nové dimenzie.

Sociálny Ïivot nemoÏno ani vnímaÈ ani vyjadrovaÈ v sociálnejpráci iba jednorozmernosÈou „sociálne kolíznych situácií“, „dys-funkãn˘mi prvkami“, ktoré by sme postavili do ich v˘luãnosti, ãidokonca preberaním z in˘ch odborov, ako sme sa stretávali, ãi e‰testretávame dodnes v pokusoch etablovania sociálnej práce. Rie‰enieproblémov sociálneho Ïivota ãloveka postupuje od zmapovaniaa anal˘zy konkrétneho sociálneho prostredia k porovnaniu s urãi-t˘m teoreticko-praktick˘m modelom a aÏ potom získavame opráv-nenie na vymedzovanie dysfunkãn˘ch prvkov. Prekonávanie ãiobrusovanie ostr˘ch hrán sociálnych problémov je iba jednou

„help to self-help“ and finally

results in thesocial potential

of a man in theposition of socialdevelopement as

a whole. Itindicates that

the concentrati-on of social

work on dys-functional

members onlycauses plenty ofdarkness in the

articulationing ofthe subject of

social work. Theauthor means

this writing to bea topic for

discussion aboutsocial work.



ãasÈou náplne sociálnej práce. Narastá zjavnosÈ potreby teoreticko-praktického modelusociálneho Ïivota ako v˘chodiskového podkladu pre ìal‰iu ãinnosÈ sociálnej práce.Anal˘za ‰pecifick˘ch problémov jednotliv˘ch regiónov je potom ucelen˘m konkrétnympodkladom na rozhodovanie, pouÏívania metód a foriem sociálnej práce.

Osobnostn˘ fond ãloveka sa prejavuje ako filter, ktor˘ by mal prepú‰ÈaÈ tie informá-cie, ktoré podporujú sociálnu rozvojovú tendenciu ãloveka. MnoÏstvo prepusten˘chinformácií v˘razne vpl˘va na postupy rie‰enia koncepãn˘ch a kolíznych prvkov. Najednej strane ohraniãuje moÏnosti a na druhej strane dynamick˘ zväã‰uje ãasopriestoro-vú dimenziu. Spája sa to s otváraním doteraz nevyuÏívan˘ch kvantitatívnych a kvalitatív-nych postupov, ìal‰ích procesov humanizácie, otváraním hraníc sociálneho Ïivotao rozvojové tendencie ãloveka.

Potenciál ãloveka vnímame ako súhrn moÏností, schopností, ako neopakovateºnúschopnosÈ jednotlivca v spôsobilosti vedome sa podieºaÈ na formovaní svojho vlastnéhoÏivota i v jeho kaÏdodennom sociálnom rozmere Ïivota.Ako vyuÏívaÈ vnútornú siluãloveka, v realizácii svojho Ïivota v zhode so ‰pecifick˘mi podmienkami, podporyvlastn˘ch ãinov jednotlivca s citliv˘m prístupom prostredníctvom sociálnej práce.

Sociálne hodnoty sa odvíjajú od vzÈahu ãloveka k sebe samému, k in˘m ºuìoma k spoloãnosti. FunkãnosÈ sociálnych noriem vystupuje do popredia najmä vtedy, keìsociálna situácia vyÏaduje alebo dovoºuje voºbu.

Sociálne normy vystupujú ako záväzn˘ prvok sociálnych vzÈahov pre kaÏdého ãlovekaosobitne. NedodrÏiavanie sociálnych noriem je nutné spoloãensky regulovaÈ, utlmovaÈ,trestaÈ a dodrÏiavanie preferovaÈ a odmeÀovaÈ. Sociálne normy sú regulatívom sociál-nych procesov, upravujú a vymedzujú formy sociálnej interakcie aj vo vnútri sociálnehoútvaru.

Re‰pektovanie sociálnych noriem je aj v tom, Ïe ãlovek sa stáva zodpovedn˘m zasvoje konanie. DokáÏe sociálne saturovaÈ v‰eobecne prijaté, dohodnuté a legislatívnezabezpeãené hodnoty pre v‰etk˘ch obyvateºov. K funkciám noriem patria regulácia,stabilizácie, hodnotenie a pod. Normy sú späté so sociálnou kontrolou. Preto sú nutnésociálne pravidlá, podºa ktor˘ch sociálny pracovník premieta a zobrazuje informácieo klientovi prijateºn˘m jazykom a symbolmi. Pritom volí adekvátnosÈ impulzov.

Sociálna motivácia je pohnútka ºudskej aktivity k sociálnemu konaniu, ktorá podmie-Àuje a vyvoláva ãinnosÈ ãloveka zameranú na uspokojenie sociálnych potrieb a jehoìal‰ieho rozvoja. Najãastej‰ie to b˘va vedome uznan˘ podnet rozumovej povahy. Úmyselvyjadruje, ão je ãlovek rozhodnut˘ vykonaÈ, motív je vyjadrením, preão sa má ãinuskutoãniÈ, aké ciele sleduje.

UÏitoãnosÈ sociálnej práce vypl˘va z jej spoluzodpovednosti uspokojovaÈ ºudsképotreby. Je to proces uspokojenosti poÏiadavkami, ktoré sú nutné pre normálnu ºudskúãinnosÈ.

Sociálna produktívna ãinnosÈ je zaloÏená na uÏitoãnej ºudskej ãinnosti, ktorou savyvodzuje postavenie ãloveka vo svete. Z tohto hºadiska je dôleÏitá procesuálnosÈ,kontinuita, historicita, smer k zmysluplnosti ‰truktúr sveta. Praktické usadenie motivá-cie, vymedzenie jej ‰pecifického miesta v sociálnej práci nám spresÀuje väzba motivácia



– stimulácia – sankcie. Prístup by mal vychádzaÈ z hºadania motívu sociálnej ãinnosti, ãoje klientovi blízke. S klientom by sme mali zaãaÈ hovoriÈ o tom, ão klient pozná. Ná‰Ïivot je do znaãnej miery aj tak˘, ak˘m ho robia na‰e my‰lienky. Prístupn˘m spoloãn˘mmyslením môÏeme zmen‰iÈ nechuÈ ku komunikácii so zmenami. Drvivá ãasÈ vecí v na-‰om Ïivote je dobrá. Keì Ïijeme, tak prevaÏne vecí k Ïivotu máme. Nevychádzame lentoho, ão nám ch˘ba. Zvyknime si kaÏdú udalosÈ vidieÈ komplexne, teda aj jej lep‰iestránky.

Upriamenie pozornosti Svetovou Asociáciou sociálnych pracovníkov na vyuÏitieholizmu ako teórie vedy spoãíva v programe celostnej interpretácie pojmov, ktorázvy‰uje svoju usúvzÈaÏnenosÈ s podmienkami ich empirického overovania.

Holizmus a holistické videnie sveta sa postupne presadzuje aj v spoloãensk˘chvedách a nahrádza doteraj‰ie prevaÏujúce mechanistické videnie a chápanie sveta. Svetje vníman˘ ako jeden celok vzájomne prepojen˘ svet je organizmom a naru‰eniesúvislostí je príãinami zmien.

Holizmus umoÏÀuje vzájomn˘ vzÈah indivídua a sociálneho celku a ako sa uvedenádilema – individualizmus verzus holizmus alebo merizmus, premieta do rôznych sociál-no-politick˘ch koncepcií a doktrín.

Kategória celku je zaujímavá aj zo systémového pohºadu. Nejde len o hierarchiuúrovní reálneho bytia ãloveka, ale aj o spätosÈ t˘chto úrovní a o podmienenosÈ väzieb.

Dynamika poznania vytvorená a ovplyvnená ãlovekom znamená najmä prirodzené(ºudské) ãasté zmeny v Ïivotnom cykle informácií.V nich sa formujú aj vzÈahy medzirealitou a jej projekciou, konkrétnymi v˘znammi pojmov a potenciálu ich vyuÏitiav konkrétnych situáciách.

3.Metodologické problémyZákladná úvaha o predmete vedy je, Ïe si veda nedáva predmet sama o sebe, hºadisko,

z ktorého sa urãuje predmet vedy, je vÏdy mimo tejto vedy, vypl˘va ist˘m spôsobomz celku.

V úvahách o premete vedy sa zvykne rozli‰ovaÈ materiálny objekt (obiectum materia-le) vedy, ktor˘ umoÏÀuje rozli‰ovaÈ materiálny objekt ako cel˘ konkrétny predmet, naktor˘ sa veda zameriava.Tento predmet môÏe byÈ zhodn˘ a aj b˘va zhodn˘ pre viacerévedné odbory.

Formálny objekt (obiectum formále) je ohºad, vzhºadom na ktor˘ sa skúma materiálnyobjekt a pre kaÏdú vedu je smerodajn˘ formálny objekt.

V sociálnej práci sledujeme ºudsk˘ Ïivot, ako spôsob existencie ãloveka, skupín,spoloãnosti, vzhºadom na sociálny Ïivot. Pritom vychádzame z re‰pektovania najv‰eo-becnej‰ích kritérií poznania sociálnych javov, ich anal˘z, stanovenia postupov, realizáciepostupov a ukonãenia a zhodnotenia sociálnej ãinnosti.

Stav v˘voja sociálnej práce na Slovensku zaãína t˘m, Ïe sociálna práca sa stala skôrodborom vzdelania ako samostatn˘m formálnym objektom vedy.

Teória sociálnej práce obsahuje doteraj‰ie poznanie praktick˘ch postupov a interpre-tácie nov˘ch informácií. Stojí pred cieºom poukázaÈ a zodpovedaÈ na teoreticko-praktic-



ké otázky sociálneho Ïivota ãloveka, testovaÈ hypotézy a podieºaÈ sa aj na rie‰ení sociál-nych problémov t˘kajúcich sa sociálneho Ïivota ãloveka.

Podstatné vytvorenie spätn˘ch väzieb prostredníctvom v˘skumu – anal˘zy – v˘uãbysociálnej práce aj na Slovensku sa zatiaº iba sporadick˘ naznaãuje.Domnievame sa, Ïe aj v˘uãbov˘ proces by mal prebiehaÈ ako teoreticko-praktická

informácia vyuÏiteºnosti v˘sledkov súãasného stavu vedeckého poznania na efektívnevytvorenie strategickej koncepcie rozvoja a rie‰enia sociálnych problémov v konkrétnejkaÏdodennej praxi.

RozpornosÈ sociálnej práce sa ãasto uvádza ako protireãivosÈ najmä v súvislostis in˘mi odbormi vzdelania ako napríklad so sociálnou pedagogikou, sociálnou psycholó-giou, sociálnou ekonomikou, sociálnou etikou a pod. Domnievame sa, tento prístup jeviac-menej vo v˘zname kolízie a nie rozpornosti, vo v˘zname jednak zráÏky klasickéhochápania vied o ãloveku z pohºadu pedagógov, psychológov, sociológov, právnikov,ekonómov, medicíny a pod.

Charakterizovanie sociálnej práce ako „problémovej disciplíny“ spoãíva v ÈaÏkorie‰iteºnej alebo dosial nerozrie‰enej, otvorenej, spornej a pritom naliehavej otázky.Nebudeme pristupovaÈ k sociálnej práci iba z pohºadov problémov˘ch súdov a vzÈahsubjektu k predikátu pokladaÈ iba za moÏn˘, lebo spoloãenská prax zjavne potvrdzujejej opodstatnenosÈ a naliehavosÈ.

StanoviÈ funkãnosÈ sociálnej práce nemoÏno ani z prístupu ãi z priebeÏného hodnote-nia napr. Ïe sociálna prácu vnímame ako semidisciplinu, ale z uchopenia sociálnejproblematiky konkrétneho sociálneho Ïivota ãloveka, jeho v˘znamnosti a efektívnostia najmä funkãnosti.

VymedzovaÈ sociálnu prácu ako „hraniãnú disciplínu“, vo v˘zname myslenej ãiaryoddeºujúcej od seba urãité odbory vedy ani nenaznaãuje jej kontúry, pritom hraniãeniemoÏno vnímaÈ aj ako byÈ blízky k nieãomu, dokonca celkom sa podobaÈ nieãomu.

V˘raz „pomáhajúca profesia“ alebo „pomáhajúce profesie“ uÏ vôbec niã nerie‰i, skôrkomplikuje rozpätie sociálnej práce a to ãi uÏ ako odboru alebo odboru vzdelania. Je topravdepodobne odvodené od vnímania sociálnej práce len ako pomoci a nere‰pektujesa jej trojstupÀov˘ rozmer vyjadrovan˘ prostredníctvom pomoci, pomoci k svojpomocia vyuÏitia potenciálu kaÏdého jedinca na dôstojné preÏitie jeho pozemského Ïivotav kaÏdodennom sociálnom rozmere.

V súvislosti s pojmom sociálna práca ako „aplikovaná veda“ otvára sa úvaha ãleneniavied. Podstatou aplikovateºnosti je vyuÏitie súãasného stupÀa poznania o ãloveku,o spoloãnosti, o sociálnom prostredí a komunikácii.Aplikáciu vnímame ako formuvedeckého prístupu, ãi postupu vyuÏitia poznaného, ako metódu postupov zov‰eobec-Àujúceho poznania konkrétneho sociálneho Ïivota ãloveka, skupiny, komunity, spoloã-nosti, Európy a sveta. Sociálna práca je historick˘ vznikajúci poznávací a pracovn˘proces s konkrétnym adresátom, ktorému sprístupÀuje postupy, vytvára postupy uºahão-vania orientácií a rie‰enie problémov sociálneho Ïivota.

V sociálnej práci ide i o naladenie alebo doladenie sociálnej aktivity jedinca, skupinytak, aby s najmen‰ími problémami dokázali pozemsk˘ Ïivot preÏiÈ vo svojich vlastn˘ch



intenciách, v reálnom súlade so spoloãensk˘m intenciami. PlnosÈ individuálneho preÏi-tia Ïivota jednotlivca vyÏaduje od neho re‰pektovanie podstatn˘ch sociálnych dohôd,úzusu, zákonitosti a zákonn˘ch opatrení.Vzájomné väzby individuálneho Ïivota a spolo-ãenského Ïivota sú zakódované v spoloãnom dobre, solidarite, subsidiarite, v kompromi-soch, v tolerancii a tieÏ v skúmaní moÏnosti prevencie, resocializácie a hodnôt.

Domnievame sa, Ïe súãasn˘ stav je v˘sledkom etablovania sociálnej komunikáciejednotlivca a jeho potenciálu, prostredníctvom ktorého vstupuje do spoloãenskéhodiania alebo je z neho vyluãovan˘, ãi sám sa vedome alebo nevedome vyluãuje. Problémsociálne slab˘ch a slab‰ích, kritéria na ich vymedzovania, sú len hºadan˘mi pomocn˘mikritériami.

Ani náãrt multidisciplinárnych, interdisciplinárnych a transdisciplinárnych prístupovnerie‰i problém vymedzovania predmetu sociálnej práce, ako to vidieÈ uÏ v predchád-zajúcej ãasti uvádzan˘ch názorov.

V‰eobecn˘m metodologick˘m problémom sociálnej práce, ão platí aj v in˘ch odbo-roch vzdelania, je, Ïe ãas a priestor nemoÏno vnímaÈ len ako nemenné skutoãnosti,v rámci ktor˘ch sociálny Ïivot existuje.

Okrem iného upútava úvaha zo Správy Gulbenkianovej komisie o re‰trukturalizáciisociálnych vied v postkomunistick˘ch krajinách: „Existuje pravda nebezpeãie, Ïe vedcibudú chcieÈ jednoducho prevziaÈ existujúce západoeurópske ‰truktúry, pretoÏe predsta-vujú budúcnosÈ odli‰nú od ich vlastnej bezprostredne predchádzajúcej minulosti, abypritom rozpoznali skutoãné potiaÏe, ktoré má západn˘ vysoko‰kolsk˘ systém“(Wallerstein, I. 1998; 106).

Sociálna práca vnímaná ako transdisciplinárna oblasÈ spoloãenského regulovaniaumoÏÀuje nadhºadovo vnímaÈ funkãnosÈ sociálnej práce a smerovaÈ k vlastnej konzi-stenãnej teórii sociálnej práce, priãom sa sociálna práca stáva aj zdrojom ekonomickéhoa kultúrneho rozvoja.

Koncipovanie sociálnej práce ako sociálnej in‰titúcie v konkrétnej spoloãnosti,v konkrétnom ãasopriestore umoÏÀuje re‰pektovanie danej ekonomickej situácie a jejv˘hºadov.Treba ju koncipovaÈ so zjavn˘m prihliadnutím na existujúce reálne zdroje. JejfunkãnosÈ je podmienená rozmnoÏovaním zdrojov tvorby bohatstva a sociálno-kultúr-nych prínosov, ktoré sú v˘znamn˘m prvkom rozvoja demokratickej spoloãnosti.

Sprístupnenie sociálnej informovanosti zameriavame na sociálnu komunikáciu s prost-redím na primeranej kultúrnej úrovni vrátane konkrétnych sociálno-politick˘ch opatre-ní, fungovania sociálnych subjektov a aktivizácie jednotlivcov na úãasti tvorby zmiensociálno-politického prostredia.

Sociálna práca vníma pokrok vo v˘raznej závislosti na raste ºudskej tvorivosti, navytváraní priestoru pre dynamické rozvíjanie vlastného potenciálu ãloveka, sebavyjadre-nia ãloveka v tomto zloÏitom svete, vrátane jeho „kaÏdodenného rozmeru“. Pokú‰a saodkr˘vaÈ otázky Ïivota, ktoré sú vo vonkaj‰ích a vnútorn˘ch moÏnostiach, istotáchãloveka a jeho celkového obohacovania.

AÏ potom sa dostávame v sociálnej práci pred konkrétnu úlohu vyvodzovania dys-funkãn˘ch prvkov, k tomu, na základe ak˘ch kritérií ich identifikovaÈ a v neposlednom



rade ako s nimi narábaÈ. NemoÏno prejsÈ mlãaním neprítomnosÈ vyvodzovania sociálnejpráce z celku sociálneho Ïivota.

4.Vyvodzovanie sociálnej prácePrincíp sociálnej spravodlivosti znamená, Ïe ãlovek môÏe získavaÈ takú ãasÈ materiál-

nych a duchovn˘ch prostriedkov a hodnôt, aké mu vzhºadom na jeho postaveniev spoloãnosti patria. Rozdeºovanie je podºa toho, ão sám jednotlivec pre spoloãnosÈodovzdáva, spoloãnosÈou prijat˘ úzus vypl˘vajúci z diferenciácie investícií v predpro-duktívnom veku, zásluhovosti v produktívnom a zabezpeãovania v poproduktívnomveku.

V princípe spoloãného dobra je vyjadrená základná my‰lienka personálnej existenciev individuálnom a sociálnom rozmere ãloveka.Väã‰ina dobier (hodnôt) , ktoré patriak ºudskému bytiu sme schopní utváraÈ iba spoloãne.

Pokiaº nebudeme vnímaÈ spoloãné dobra zo spoloãného úÏitku, bez ktorého ºudstvonemôÏe existovaÈ, zaãíname strácaÈ zmysel a cieº ºudstva.

Predpokladom existencie spoloãného dobra je zmyseln˘ poriadok v spoloãenstve,dodrÏiavanie pravidiel, funkãnosÈ in‰titúcií a orgánov, kodifikovanie pracovno-právnychvzÈahov, preventívnych opatrení v záujme vyváÏeného fungovania spoloãenstva.

Z pozície ‰tátu je spoloãné dobro kodifikovan˘ a právne zaruãen˘ a zabezpeãen˘zmier. Neznamená to, Ïe ‰tát rozhoduje o v‰etk˘ch hodnotách, zabezpeãuje najmäorganizaãno-politické predpoklady, kde sa môÏe jednotlivec v‰estranné rozvíjaÈ. Ideo sociálno-právnu ochranu zabezpeãenia sociálneho zmieru prostredníctvom základ-n˘ch ºudsk˘ch práv. ·tát nemôÏe v‰ak vziaÈ na seba celé spoloãenské uplatÀovaniehodnôt.T˘m by negoval tvorivé sily celku, skupín a jednotlivcov a namiesto toho, abyslúÏil, blokoval by rozvíjanie osobnej dôstojnosti ãloveka.

Spoloãné dobro v jeho „organizaãnej“ funkãnosti môÏe sa premietaÈ v dostatoãnevymedzen˘ch formálnych pravidlách, právnych normách, in‰titúciách v rámci humánne-ho spoluÏitia.Tieto hodnoty, i keì majú „formálny nádych“, dotvárajú zmysel základn˘chhodnôt a základn˘ch ºudsk˘ch práv prostredníctvom potrebn˘ch medzinárodne prija-t˘ch princípov, in‰titúcií a pravidiel slobodného ústavného ‰tátu ako prvku spoloãnéhodobra.

PrítomnosÈ a hrozba sociálnych vylúãenosti, sociálnych pascí, odkázanosti na pomocdruh˘m, potreba sluÏieb na komunitnej báze, efektívneho sociálneho vyjednávania atì.,stále v˘raznej‰ie poÏadujú orientácie na sociálnu akceptáciu, sociálnu súdrÏnosÈ, sociál-nu ochranu, sociálnu stabilitu, sociálne potreby a sociálnu spotrebu a sociálneho v˘ko-nu.

Na Slovensku prakticko-komerãné vymedzovanie, vzájomná odli‰nosÈ sociálnej práceod psychológie, právnych disciplín ale najmä sociálnej pedagogiky, bolo poplatnépreberaniu existujúcich postupov v in˘ch odborov vzdelania do obsahu a rozsahusociálnej práce. Reálne bolo podmieÀované najmä t˘m, kto sa konkrétne podieºal nazakladaní sociálnej práce ako odboru vzdelania, ãi to boli pedagógovia, psychológovia,sociológovia a pod. Otvorené zostali otázky ‰trukturálnej a organizaãnej povahy.



Ani na Slovensku nedo‰lo za ostatn˘ch desaÈ rokov k v˘raznej‰ím pokusom v principi-álnej diskusii o vymedzení odborov vzdelania, e‰te dodnes sociálna práca s je zaradenádo pedagogick˘ch vied. Úsilím je hºadanie a pokusy vymedziÈ obsah a rozsah sociálnejpráce vo väzbe k „sociálnemu Ïivotu“, a jeho kaÏdodennej sociálnej forme.

Súãasne sociálny pracovník zaãína byÈ vníman˘ v pozícii agensa, aktívneho ãiniteºa,pôvodcu aktivizovania sociálneho potenciálu klienta, spolutvorcu v jeho rozhodovaní. Jeiniciátorom ãasto i pôvodcom vyvolan˘ch aktivít klienta. Okrem teoretického vzdelaniamá byÈ vyzbrojen˘ poznaním praktického Ïivota, jeho kaÏdodenného rozmeru v prá-vach a povinnostiach klienta voãi sebe samému a spoloãnosti.

Rozsah konkrétnej ãinností agensa moÏno zaãleniÈ do niekoºk˘ch rovín ãinností.Podstatnou, finálnou ãinnosÈou sociálneho pracovníka je konkrétna ãinnosÈ s klien-

tom, jeho kooperatívna ãinnosÈ v sociálnom Ïivote klientov. Rozsah ãinností agensa jev uÏ naznaãovanej konkrétnej ãinnosti s klientom v ‰ir‰ích dimenziách, v konkrétnejãinnosti v sociálnych in‰titúciách, v konkrétnych ãinnostiach rozvíjania sociálnej práce,postupn˘m v˘razn˘m prezentovaním stavovskej profesionality a podielom na formovanícelospoloãenského Ïivota spoloãnosti.

V súãasnosti ide na Slovensku o kolektívnu diskusiu vzdelávatel’ov v sociálnej práciv hºadaní ciest terminologického vymedzovania ako odboru, funkãnosti a miesta v systé-me spoloãensk˘ch vied so zameraním na aproximáciu sociálnej práce na Slovensku.

Prístup k ãloveku je prejavom jeho komplexného hodnotenia kaÏdodenn˘ch ºudsk˘chaktivít z pozície bio-psycho-sociálneho prístupu.

Sociálna práca sa tak stáva dieÈaÈom moderného civilizovaného Ïivota. Jej vznik jenesprostredkovan˘, vyvolan˘ neustálou premenou Ïivotn˘ch súvislosti. Z toho moÏnovyvodzovaÈ, Ïe dôleÏité spoloãenské procesy kaÏdodenne vyÏadujú od ãloveka mnoÏ-stvo aplikovan˘ch vedomostí. Sociálna práca je konkrétny Ïivotn˘ odbor a jej sociálnespory ako „profesionálny sociálny spor“ predpokladá ãloveka sociálne analyzovaÈ navysokej profesionálnej úrovni.

V sociálnej práci pristupujeme k ºudskému Ïivotu ako k „sociálnemu faktu“, s re‰pek-tovaním, Ïe sa bez vlastného priãinenia rodíme, (ãlovek skôr dokáÏe svoj Ïivot ÏiÈ, ako siuvedomiÈ jeho zmyseº), ako ku komplexnej ãinnosti Ïivej bytosti, ktorá je sprevádzanámnoÏstvom sprievodn˘ch komponentov a interakcií s in˘mi ºuìmi. Îiaduci je ‰pecifick˘rozbor konania, spôsobu pohybu, v zmierlivom pohybe jedinca v pozemskom Ïivote.ëalej je potrebn˘ profesionálny prístup ku kaÏdodennému Ïivotu, profesionálne anal˘zya rozbor, ktor˘ sa t˘ka svojráznych polôh, do ktor˘ch sa v Ïivote dostaneme. âo sa t˘kakaÏdodennej „svetskej konkrétnej Ïivotnej“ praxe, niektorí ºudia potrebujú vedenie, abysi mohli zachovaÈ „autonómiu praktického Ïivota“.

Sociálna práca sprístupÀuje i laickému publiku moÏnosÈ nazrieÈ dovnútra problémova na rie‰enie otázok komplexne, bez osobitn˘ch kompetencií, ktoré sa ãastokrát venujúz „vlastnej“ pozície a teda aj obmedzenej kompetencie.

Sociálna veda sa dnes formuje ako moderné ponímanie „sociálneho“, sociálnychvzÈahov, ako spoloãensko-teoretick˘ vzÈah dne‰ka a zajtraj‰ka. Profesionálna prax námvytvorila základne v˘chodiska postupného „usadzovania“ sociálnej práce ako teoretic-



ko-praktickej disciplíny.Autozámery jedinca a skupiny, ich rozvojov˘ rozmer moÏnouskutoãÀovaÈ za podmienok poznania, a t˘m aj teoretickej pripravenosti sociálnychpracovníkov.

Technológia komunikácie v‰edného dÀa je súãasne zloÏkou vedeckosti práce.UmoÏÀuje identifikáciu problémov kaÏdodenného praktického sociálneho Ïivota ºudína komplexnom prístupe.

Postupne vzniká potreba urãitej konkrétnej odbornej prípravy na vykonávanie sociál-nych ãinnosti a sociálna práca sa formuje ako prvok s obsahom od krátkodob˘chkurzov, postupn˘m vymedzovaním vzdelávacieho obsahu a rozsahu, aÏ dospieva doformy univerzitného vzdelania vrátane rigorózneho pokraãovania a doktorandského‰túdia ako najvy‰‰ej formy vysoko‰kolského vzdelania a tieÏ s moÏnosÈou habilitaãn˘cha inauguraãn˘ch postupov. Z toho vypl˘va, Ïe sociálna práca sa stala odborom vzdelaniaa udeºuje sa jej z pozície vzdelávania akreditaãná suverenita.

Základn˘m zámerom 1. celoslovenskej konferencie sociálnej práce (máj 1999), bolateória a metodológia sociálnej práce, metodika sociálnej práce a podiel in˘ch odborovna formovaní sociálnej práce. Bol to pokus o urãité o urãité zjednotenie vzdelávateºovsociálnej práce na Slovensku a tieÏ ako praktická príprava na európsku konferenciu podgaranciou ECSPRESS s názvom: „Príprava sociálnych profesií pre budúcu Európu“v auguste 1999 v Modre-Harmónii.

5. Teoreticko-praktick˘ model sociálnej práce a jej trendy v˘vojaTeória sociálnej práce usporiadava sústavu základn˘ch ideí poznania, ktoré podmie-

Àujú existenciu ºudstva a v˘razne sa zameriavajú na vyváÏenosÈ spoloãensk˘ch rozvojo-v˘ch tendencií s ão najpln‰ím re‰pektovaním individuálnych záujmov prostredníctvomuplatÀovania a rozvíjania vlastného sociálneho potenciálu klientov. Sociálnu prácuvnímame ako súhrn, súbor problémov v oblasti sociálneho Ïivota ãloveka v jeho kaÏdo-dennom rozmere.

Aproximácia sociálnej práce predpokladá priblíÏenie vnímania sociálnej práce k jejhistorickému v˘voju, vnímaniu súãasného stavu vo svete a v Európe, a najmä v stredoeu-rópskych krajinách. Je to aj postupné rie‰enie zloÏitej úlohy sociálnej práce v sloven-sk˘ch podmienkach s re‰pektovaním slovensk˘ch ‰pecifík a najmä nevyhnutnej väzbysociálnej politiky a sociálnej práce v transformaãnom procese vyjadreného zásadn˘mizmenami v ‰truktúre spoloãnosti (StrieÏenec, 1993).VyuÏitie slovenského potenciálu pretvoriacu sa architektúru slovenskej sociálnej práce je prirodzenou úlohou jej rozvíjania.

Zmyslom sociálnej práce zostáva vyváÏenosÈ ãloveka ako tvorcu hodnôt a konzumen-ta. Sociálna politika na Slovensku, ako súãasÈ komplexnej politiky ‰tátu ponúka moÏnos-ti realizácie individuálneho a skupinového potenciálu v‰etk˘ch ºudí, vytvára a ponúkaìal‰ie moÏnosti sociálnej regulácie. Je ponorom do aktivity klienta, do prebudenia„osobnostného potenciálu“ analyzovania a spoloãného hºadania v˘chodísk.V˘chodiskamôÏeme hºadaÈ iba spolu s klientom, sociálne zmeny do ktor˘ch klient vedome vstupu-je sú podmienené jeho slobodn˘m rozhodovaním pri vyuÏívaní jeho vlastnej osobnejaktivity.



Stratégia hospodárskeho rozvoja je alfou a omegou sociálneho rozvoja. Dane obyvate-ºstva sú príspevkom na zabezpeãovanie sociálnej koncepcie v kultúrnom ‰táte.Verejn˘sektor zv˘razÀuje zodpovednosÈ obãana prostredníctvom zodpovednosti za kvalitusvojho vlastného Ïivota.

Medzi prínosy anal˘zy a realizácie sociálnej práce na Slovensku radíme aj potrebuKomory sociálnych pracovníkov ako samosprávnej stavovskej organizácie, ktorá budezdruÏovaÈ sociálnych pracovníkov, chrániÈ a obhajovaÈ práva ãlenov komory, vrátanepracovn˘ch podmienok potrebn˘ch na v˘kon povolania sociálneho pracovníka. BudeposkytovaÈ ãlenom komory sociálnych pracovníkov odborné, právne a ekonomicképoradenstvo v súvislosti s vykonávaním povolania sociálneho pracovníka, rie‰iÈ podnetya návrhy a sÈaÏnosti ãlenov komory sociálnych pracovníkov v súvislosti s ich právamia povinností vypl˘vajúcimi zo zákona. Komora sa bude vyjadrovaÈ aj o odbornej a etic-kej spôsobilosti sociálnych pracovníkov. Na základe osobitn˘ch odborn˘ch prístupovvydávaÈ osvedãenia oprávÀujúce vykonávaÈ povolanie sociálneho pracovníka v ne‰tát-nej sfére.

ZáverK zamysleniu sa o ìal‰om rozvoji sociálnej práce pre tretie milénium in‰piruje aj

definícia sociálnej práce prijatá na Valnom zhromaÏdení Medzinárodnej federáciesociálnych pracovníkov v Montreale v Kanade v júli 2000, ktorá nielenÏe nahrádzadefiníciu z roku 1982, ale dynamizuje v˘voj sociálnej práce a zdôrazÀuje, Ïe nijakú jejdefinícia nemôÏeme povaÏovaÈ za vyãerpávajúcu.

UpozorÀuje na metodológiu sociálnej práce, ktorá sleduje na systematickom súhrneteoretick˘ch a empirick˘ch poznatkov odvoden˘ch z v˘skumu a praktického hodnote-nia lokálnych poznatkov, ‰pecifick˘ch pre dan˘ kontext. Prekonáva spomínan˘ akade-mizmus sociálnej práce a súãasne je v˘zvou na postupné a trpezlivé postupy v˘skumus vyuÏívaním teórie o ºudskom rozvoji.

Aby bola sociálna práca efektívne fungujúcou in‰titúciou predpokladá vytvoreniespätnej väzby so sociálnou politikou. Sociálna práca je verifikátorom praktickej sociálnejpolitiky, ãím sa podieºa na dynamizácii sociálno-ekonomického rozvoja ako predpokladutvorby celkového prostredia pre vyuÏitie vlastného, osobnostného potenciálu jednotliv-ca.

V rámci strategick˘ch zámerov rozvoja spoloãnosti a jednotlivcov reaguje sociálnapráca na komplexné rozvojové tendencie celku sociálneho Ïivota a na existujúcekrízové stavy v spoloãnosti, ktoré sú dôsledkom jej existujúcej ‰truktúry, organizáciea regulovania.V˘znam spoãíva v selektovaní naliehav˘ch prípadov v kaÏdodenn˘chosobn˘ch a sociálnych problémoch obyvateºstva. Dysfunkãné prvky moÏno vyvodzovaÈz poznania funkãnosti teórie a skutoãného reálneho sveta.

Sociálna práca obsahuje aktivity v práci s jednotlivcom, skupinou a komunitou,poradenstvo v odstraÀovaní uÏ existujúcich kolíznych a dysfunkãn˘ch prejavov s v˘raz-n˘m zameraním na preventívnu ãinnosÈ (Schavel, 1999).

Vyústením sociálnej práce v praktickej podobe je nezastupiteºná funkãnosÈ pri



koncipovaní sociálnych sluÏieb ako súãasti praktického rie‰enia kolíznych situáciía rozvoja celkovej kvality Ïivota.

Predpokladom je komplexn˘ prístup mnoÏstva subjektov, ktoré artikulujú potrebyspoloãenskej praxe. Re‰pektovanie potrieb adresáta sociálnej práce – klienta, poÏiadav-ky zamestnávateºov, i to ak˘ch konkrétnych sociálnych pracovníkov potrebujeme, ãímmajú byÈ sociálny pracovníci vybavení, aká má byÈ ich spôsobilosÈ.

Existujúci informaãn˘ tok o sociálnej práci, celkovú ‰tandardnosÈ odboru sociálnejpráce, nedosiahneme iba konzervovaním alebo nefunkãn˘m prená‰aním v˘sledkovz in˘ch odborov.

* Kontakt na autora: e-mail: [email protected]

PouÏitá literatúra:Definícia sociálnej práce prijatá na Generálnom zhromaÏdení Medzinárodnej federácie

sociálnych pracovníkov (IFSW) v Montrealy v Kanade v júli 2000.Drapela,V. J. PPfifieehhlleedd tteeoorriiíí oossoobbnnoossttii.. Praha: Portál,1997.Hroncová, J., Hudecová,A.; Matulayová,T. SSoocciiáállnnaa pprrááccaa aa ssoocciiáállnnaa ppeeddaaggooggiikkaa..

Banska Bystrica: Pedagogická fakulta UMB, 2001.Levická, J. TTeeoorreettiicckkéé aassppeekkttyy ssoocciiáállnneejj pprrááccee.. Bratislava, 2002.ªªuuddsskkéé pprráávvaa.. VV˘̆bbeerr ddookkuummeennttoovv OOSSNN.. Bratislava:Archa, 1995.Matulay, S.; Matulayová,T. SSoocciiáállnnaa pprrááccaa.. Nitra: Univerzita Kon‰tantína Filozofa, 1998.Mrázová,A. SSoocciiáállnnaa pprrááccaa aa jjeejj nnaajjffrreekkvveennttoovvaanneejj‰‰íí pprraaccoovvnn˘̆ nnáássttrroojj – rroozzhhoovvoorr.. Práca

a sociálna politika, 2000, ã. 10.Schavel, M. AAkkttuuáállnnyy ssttaavv aa mmooÏÏnnoossttii rroozzvvoojjaa ssoocciiáállnneehhoo ppoorraaddeennssttvvaa nnaa kkrraajjsskk˘̆cchh

aa ookkrreessnn˘̆cchh úúrraaddoocchh – ooddbboorroocchh ssoocciiáállnnyycchh vveeccíí.. In: Príruãka sociálneho pracovní-ka.Tempus Phare Jiont European Projekt IBJEP 1341298.Vydavateºstvo Peter Huba,1999.

StrieÏenec, ·. NNááããrrtt pprroobblleemmaattiikkyy ssoocciiáállnneejj ppoolliittiikkyy.. Bratislava: UK, 1993.StrieÏenec, ·. SSlloovvnnííkk ssoocciiáállnneehhoo pprraaccoovvnnííkkaa.. Trnava:AD, 1996.StrieÏenec, ·. ÚÚvvoodd dd ssoocciiáállnneejj pprrááccee.. Trnava:AD, 1999.Tokárová,A. a kol. SSoocciiáállnnaa pprrááccaa.. KKaappiittoollyy zz ddeejjíínn,, tteeóórriiee aa mmeettooddiikkyy ssoocciiáállnneejj pprrááccee..

Pre‰ov, 2002.Wallerstein, I. KKaamm ssmmûûfifiuujjíí ssoocciiáállnníí vvûûddyy.. Zpráva Gulbenkianovy komise o restrukturaci

sociálních vûd. Praha: Sociologické nakladatelství, 1998.Îilová A. KKaappiittoollyy zz tteeóórriiee ssoocciiáállnneejj pprrááccee II.. Îilina: Edis, 2000.

�


AKADEMICKÉstate SOCIÁLNA PRÁCA AKO SYSTÉM... / J. TÁNCOŠ, V. LONGAUER

ÚvodSociálna práca na Slovensku si aj napriek jej preru‰enému v˘voju

v predchádzajúcom období opätovne získala svoju pozíciu samo-statnej vednej disciplíny, ktorá sa opiera o systém vlastn˘ch teore-tick˘ch poznatkov. Dodnes sa e‰te diskutuje o tom, ãi sociálnapráca je aplikovanou alebo samostatnou oblasÈou vedeckéhopoznania a ãi ju moÏno zaradiÈ do systému vedeckého poznania.Z toho dôvodu, by sme chceli poukázaÈ na niektoré teoretickév˘chodiská sociálnej práce a potvrdiÈ jej opodstatnenosÈ o jejvedeckosti.

Sociálna práca ako odbor interdisciplinárny vzniká uÏ na urãitomstupni v˘voja sociálneho, filozofického, ekonomického, spoloãen-ského myslenia, ale úvahy o sociálnej starostlivosti sú sprievodn˘mznakom ºudstva poãas celej jeho existencie.Vyvíjalo sa od izolova-n˘ch my‰lienok aÏ po vypracovanie ucelen˘ch koncepcií sociálne-ho zabezpeãenia. Sociálna práca sa dnes na Slovensku ako vedn˘odbor iba profiluje, jeho proces, v ktorom sa vymedzuje jej pred-met skúmania, dotvára sa pojmov˘ aparát, vnútorná ‰truktúra, oblasÈpraktického uplatnenia, jej in‰titualizácia, vzájomn˘ vzÈah k príbuz-n˘m vedám – sociológii, psychológii, pedagogike, histórii, práva,a pod.

Dejiny sociálneho mysleniaSociálne myslenie v starom Oriente – filozofické uãenie danej

doby a spoloãenské prostredie svojím charakterom neumoÏÀovalorozvoj sociálnych uãení a teórií. ªudia Ïili v roºníckom hospodár-

Doc. PhDr. JúliusTánco‰, CSc. je

vedúcim Katedryrómskej kultúry

na Fakultesociálnych vied

UniverzityKon‰tantína

Filozofa v Nitre.Doc. PhDr.

Viliam Longauer,CSc.* pracuje

ako vysoko‰kol-sk˘ uãiteº na

Katedre rómskejkultúry stejnej

fakulty.

Abstrakt:Sociálna práca

na Slovenskuzískava, aj

napriek proble-matickému

v˘voju v pred-chádzajúcom

období, opätov-ne pozíciu

samostatnejvednej disciplíny,ktorá sa opierao systém vlast-

n˘ch

systém vedeckého poznaniaSociálna práca ako

a system of scienti f ic cognit ionSocial work as


AKADEMICKÉstateSOCIÁLNA PRÁCA AKO SYSTÉM... / J. TÁNCOŠ, V. LONGAUER

stve, obklopení kastovníctvom, poverami, náboÏensk˘mi doktrínamia neucelen˘m zákonodarstvom. Za zdroj sociálnych súvislostía zmien boli povaÏované nadprirodzené sily, a preto nebolo potreb-né vytváraÈ koncepcie sociálneho pokroku.

Charitatívny charakter sociálnej práce má dlhodobú históriu.V starom v Egypte, Grécku existovala ústavná starostlivosÈ o cho-r˘ch, útulky a sirotince.V˘chodiskom sociálnych my‰lienok v tomtoobdobí bol ideál slobodného obãana v slobodnom ‰táte, ktor˘ Ïilz práce svojich otrokov, a preto od ‰tátu nepotreboval sociálnegarancie svojej existencie. Sociálnymi otázkami sa z radov antick˘chmysliteºov zaoberal najmä Platón, ktor˘ svoje sociálne my‰lienkyuviedol v diele Politeia (Ústava), kde vyjadruje sklamanie nadsvojimi spoluobãanmi a navrhuje ideálnu spoloãnosÈ slobodn˘mobãanom zaloÏenú na cnosti, t. j. spravodlivosti a usporiadaníutopistick˘m ‰tátnym systémom, ktor˘ majú spravovaÈ filozofi,chrániÈ stráÏcovia a ktorého základnú vrstvu tvoria remeselnícia roºníci.V tomto ideálnom ‰táte chor˘ch a zranen˘ch treba lieãiÈlen vtedy, ak je nádej, Ïe sa vrátia na miesto v deºbe práce akovojaci alebo remeselníci. Úãelom lieãby je navrátiÈ pracovnú schop-nosÈ naru‰enú chorobou alebo úrazom, nie predlÏovaÈ Ïivot cho-r˘m a zranen˘m.

Aristoteles na rozdiel od Platóna rozvíjal svoju teóriu na empiric-kej a racionálnej anal˘ze pozorovanej skutoãnosti, re‰pektujúcrealitu prírody, ãloveka a spoloãnosti. Hovoril o takom usporiadaniespoloãnosti, ktoré prihliada k ‰pecifickosti, povahe a podmienkamdaného národa.Aristotelova etika vidí hlavn˘ cieº v najvy‰‰omdobre, t. j. blaÏenosti, ktorá je zmyslom Ïivota. Slobodn˘ ãlovek judosiahne mravn˘m konaním. Chudobn˘, chor˘, ãi osudom prenasle-dovan˘ ãlovek môÏe byÈ blaÏen˘, ako i cnostn˘. Slobodn˘ ãlovekmá svoju cnosÈ – zdatnosÈ a prispôsobivosÈ uplatniÈ predov‰etk˘mt˘m, Ïe si pomôÏe sám a keì sa mu to nepodarí t˘m, Ïe bude ranyosudu dôstojne zná‰aÈ.Aj Aristotelovi je cudzie pochopenie pret˘ch, ktorí sa ocitli v ÈaÏkej situácii.Vo svojich dielach spája neduÏi-vé deti a deti s telesn˘mi vadami s usmrcovaním, hovorí o reguláciisobá‰ov a pôrodnosti.

V dejinách samotnej sociálnej práce prelomov˘m obdobím je 9.storoãie n. l., kedy sa rozvíja organizovaná sociálna práca prostred-níctvom klá‰torov a cirkevn˘ch spoloãenstiev. Zo stredoveku súznáme chudobince a starobince, policajn˘ poriadok cisáraFerdinanda z roku 1552 stanovil povinnosÈ starostlivosti o chudob-n˘ch. Prvé novodobé in‰titúcie sociálnej starostlivosti vznikali zavlády Márie Terézie a Jozefa II., známe sú aj prípady jednotlivcov,

teoretick˘chpoznatkov.V posledn˘chrokoch sa viedlana Slovenskudiskusia o tom,ãi je sociálnapráca aplikova-nou alebosamostatnouoblasÈou vedec-kého poznania.ZároveÀ vznikladiskusia o jejzaradení dosystému vied.PredloÏen˘príspevokpoukazuje nateoretickév˘chodiskásociálnej prácea na jej apliká-cie vo v˘uãbesociálnej prácena KRK.

Abstract:Although thedevelopmentwas interruptedin the past,social work inSlovakia



ktorí sa starali o emigrantov, väzÀov, deti s postihnutím.Poãiatky organizovanej sociálnej práce, vychádzajúc z jej podsta-

ty, sa spájajú s koncom 19. storoãia. Základ in‰titucionálnehoponímania sociálnej práce poloÏili utopisti v 19. storoãí. Sociálnein‰titúcie sú integrálnou súãasÈou spoloãenského usporiadania‰tátu, ktoré spoluvytvárajú sociálne prostredie, v ktorom sa uspoko-jujú obãianske práva. Pravda, problémy ako je hlad, choroby, zneuÏí-vanie, prenasledovanie, t˘ranie, chudoba, násilie sú v ºudskej spoloã-nosti nepretrÏite prítomné. Oproti t˘mto negatívnym, sociálnezaÈaÏujúcim situáciám, ako keby na zdôraznenie ich obtiaÏnostistoja: prebytky, moc, sila ãi peniaze.Vplyv oboch protipólov naindividuálne ºudské Ïivoty, ako aj prístup spoloãnosti k rie‰eniut˘chto problémov, napokon vyústili do odborného, teoretického‰túdia spomínan˘ch problémov zo ‰pecifického pohºadu rodiacejsa novej profesie – sociálnej práce.

Prvá etapa rozvoja teórie sociálnej práce, t. j. roky 1890-1914, jecharakteristická skúmaním otázok spojen˘ch s definovaním základ-n˘ch sociálnych problémov ako sú spoloãenské ‰truktúry, rozliã-nosÈ sociálnych a ekonomick˘ch systémov a v náväznosti na refor-my pomoci poskytované v jednotliv˘ch krajinách.Teoretick˘miotázkami sociálnej práce v tomto období sa zaoberali napr. OctaviaHill, Florence Kelly, Jane Addams, Grace Albott, Marry Richmoud,Berta Reynolds,Alice Salomon, Ilse Arlt, Helana Radlinská, ElenaMaróthy- ·oltesová a ìal‰í.

Ústrednou témou teoretick˘ch prác v tomto období bola predov-‰etk˘m otázka chudoby a sociálneho vylúãenia. Jednotliví autori sazameriavali na fungujúce mechanizmy, ktoré vo vnútri spoloãnostivedú k narastaniu chudoby a ktoré prispievajú k sociálnej, etickejalebo inej forme nezná‰anlivosti a t˘m sa podieºajú na sociálnomvylúãení jednotlivcov ãi cel˘ch skupín. SúãasÈou ich teoretick˘chprác sú aj otázky, kto do akej miery a ak˘m spôsobom môÏe napo-môcÈ rie‰eniu spomínan˘ch problémov.

Moderné problémy sociálnej práceDruhá etapa o vedeckom poznaní sociálnej práce zaãala uÏ

v medzivojnovom, období t. j. v rokoch 1918-1941, ktoré vyústilo domnoÏstva prístupov v teoretickej v˘stavbe odboru sociálna práca,ako bolo napríklad psychodynamicky orientovaná sociálna práca,ego-psychologická ‰kola, behaviorálne, ale tieÏ kognitívne zameranáteória uãenia, teória sociálnych rolí, terapeuticky orientovanásociálna práca, rodinná terapia, atì.

Po I. svetovej vojne sa v teoretick˘ch prácach viacej objavujú

nowadays standsin the position ofan independent

scientific discipli-ne which ema-

nates actualtheoreticalknowledge.

In the past yearsexperts in

Slovakia havebeen discussingthe fact if social

work is anapplication or anindividual part of

science theoryand they have

also beendiscussing the

position of thisdiscipline.

The submittedspeech shows

theoreticalstandpoints of

social work andalso the applica-

tion models intraining courses

of social work inThe departmentof Roma culture

of FSS CPU.



(v porovnaní s predchádzajúcim obdobím) témy pracovného vylúãenia, problémysúvisiace so Ïivotn˘mi cyklami, problémy spojené s vnútorn˘mi psychick˘mi procesmi,otázky optimálneho spôsobu sociálneho diagnostikovania, v˘znamu sociálnej diagnózyako aj rozvoj in˘ch metodick˘ch postupov realizovan˘ch v sociálnej práci.

UÏ od 20. rokov minulého storoãia sa sociálna práca usilovala o zaradenie do v‰eobec-ného systému vedeckého poznania. E. Engelke vo svojej práci disponuje veºk˘m mnoÏ-stvom vedeck˘ch v˘chodísk, teoretick˘ch koncepcií, ãi vedeck˘ch modelov.Táto teore-tická základÀa sociálnej práce je tak ‰iroká, Ïe pre jej oznaãenie sa Engelkemu javívhodnej‰ie pouÏívaÈ oznaãenie teoretick˘ súbor sociálnej práce a nehovoriÈ o jednejteórii sociálnej práce.

RozsiahlosÈ a rozmanitosÈ tohto teoretického súboru spôsobuje, Ïe jednotlivé teórie ãikoncepcie sociálnej práce veºa razy nie sú dostatoãne napæÀané, zostávajú len na úrovnirozpracovania a Engelke preto navrhuje, aby sme hovorili rad‰ej o teoretick˘ch frag-mentoch sociálnej práce.

Pre mnoÏstvo prác, ktoré v tomto období vznikli, je charakteristická na strane jednejsnaha o „vedecké spracovanie“ sociálnej práce a na strane druhej tieto práce „znovaprezrádzajú nedostatoãné znalosti literatúry a malú pripravenosÈ autorov zaoberaÈ samy‰lienkami in˘ch“.Tento záujem, evidentn˘ predov‰etk˘m u predstaviteºov nemeckej‰koly sociálnej práce, Engelke podrobil ostrej kritike, priãom existujúce práce rozdelildo ‰tyroch ‰kôl teoretického vzdelávania sociálnej práce, alebo inak povedané, do‰tyroch ‰kôl teórie sociálnej práce:

- ‰kola zameraná technologicko-normalizaãne,- ‰kola zameraná na hermeneutiku a „kaÏdodennú orientáciu“,- ‰kola zameraná na ekonomiku a manaÏment,- ‰kola zameraná na procesuálno-systemick˘ prístup.Popri Engelkovom delení sa v teórii sociálnej práce môÏeme stretnúÈ so snahou

o „utriedení“ existujúcich prác aj napríklad u Helgy Marburgerovej (1971), HansaSchmidta (1981) ãi Alberta Mühluma (1986) a ìal‰ích.

Pre sociálnu prácu je v tomto i ìal‰om období charakteristickej‰í proces hºadaniavlastného priestoru vo vedeckom poznaní, ako proces dokazovania vedeckosti sociálnejpráce. Sociálna práca, ktorá je charakteristická vlastn˘m interdisciplinárnym a multifak-toriálnym základom, je urãená pre tak ‰iroké spektrum odberateºov, Ïe rozvoj jednotnej,v‰eobjímajúcej teórie sociálnej práce sa javí ako nesplniteºná úloha. Rozmanitá situácia,rozmanitá klientela vyÏadujú rozmanitosÈ v prístupe, metódach a nakoniec i vo formáchkonkrétnej pomoci.

Koncom 70. rokov sa zaãína v˘razne meniÈ sociálna realita v globálnej spoloãnosti,narastá poãet nezamestnan˘ch, ekonomicky slab˘ch rodín, drogovo a inak závisl˘ch,zniÏuje sa vek mládeÏe páchajúcej trestnú ãinnosÈ atì.V osemdesiatich rokoch 20.storoãia, teda v dobe „veºk˘ch úsporn˘ch opatrení v sociálnej oblasti a v období maso-vej nezamestnanosti obyvateºstva, vy‰la z módy, vnútorná perspektíva práce a to predov-‰etk˘m sociálnej práce“. Úvahy o vnútornej perspektíve sociálnej práce boli jedn˘mz viacer˘ch faktorov, ktoré prispeli k poãetn˘m kontraverzn˘m diskusiám ako o profesii



sociálna práca, tak i o teórii sociálnej práce.Odpoveìou na tieto zásadné spoloãenské zmeny bol na jednej strane pesimistick˘

pohºad samotn˘ch sociálnych pracovníkov na vlastnú profesiu, reprezentovan˘ napr.Achterhiusom, ktor˘ prisúdil sociálnej práci v na‰ej spoloãnosti v˘znamnú úlohu prizachovávaní utlaãovania prostredníctvom práce, na strane druhej je to hºadanie nov˘chmoÏností rozvoja sociálnej práce, ktoré nakoniec vyúsÈuje do systemickej teórie sociál-nej práce, ale tieÏ teórie Ïivotného prostredia, alebo do to teórií ako sú Life-model, ãiteórie konania, teórie komunikácie a pod.

Toto úsilie nadobudlo najväã‰ej intenzity v 60.–70. rokoch a je preÀ charakteristickáv˘razná orientácia na tzv. psychologick˘ model sociálnej práce, v ktorom prevládaz metodologického hºadiska individuálna sociálna práca, a to aj napriek faktu, Ïe kon-com sedemdesiatych rokov sa popri individuálnej sociálnej práci rozvíja vo väã‰ej miere(oproti predchádzajúcemu obdobiu) aj sociálna práca so skupinou.

Sociálna práca bola vo v‰eobecnosti síce v˘razne prepsychologizovaná, ale zároveÀbola chápaná samotn˘mi sociálnymi pracovníkmi ako nezávislá disciplína s vlastnouvnútornou perspektívou.

Úspe‰nosÈ ãi zlyhanie sociálnej práce sa odvodzovalo od dvoch základn˘ch faktorov,a to:

- od profesionálneho sociálneho pracovníka,- od klienta.Niektorí zo spomínan˘ch autorov samozrejme pokraãujú vo svoje tvorbe aj v tomto

období a pribúdajú k ním napr. Robinsonová, Konopková, Zeller, Krake‰ová-Do‰kováa ìal‰í. Priãom hlavné problémy témy, na ktoré sa zameriavajú sociálni pracovníci,nezaznamenali väã‰iu zmenu, aj keì rozdielnosÈ názorov bola v predkladan˘ch teoretic-k˘ch prácach prítomná poãas celého obdobia. K zmene odborného záujmu v oblastiteórie, sociálnej práce prichádza aÏ v období prvej väã‰ej kritiky metódy sociálnejpráce, ktorá zaãala v teoretickej rovine prebiehaÈ na rozhraní ‰esÈdesiatich a sedemdesi-atich rokov 20. storoãia.

Jednotliví autori ako napríklad Kampl, Zeller, B. Kelbertová, Bruschwicková upriamujúpozornosÈ na malé sociálne skupiny – najmä rodinu a problémy jej jednotliv˘ch ãlenov,na problémy komunity, otázky diskriminácie, ºudsk˘ch práv, nedostatok finanãn˘cha materiálnych zdrojov, na problémy „ulice“, ale tieÏ na otázky súvisiace so zdravímklientov, problémom, domácností, ‰kôl, ãi na v˘znam stresu vypl˘vajúceho z interakcieklienta a jeho okolia.

Toto obdobie dalo by sa oznaãiÈ aj za obdobie kvasenia teórie sociálnej práce, keìÏejeho v˘sledkom je práve odklon od v‰eobecn˘ch problémov a presun autorov k rie‰e-niu otázok spojen˘ch s problematikou sociálnej práce. 80. a 90. roky sa tak nesú v zna-mení vedeckej diskusie orientovanej najmä na témy: sociálne sluÏby, ich obnovenie,organizácia, zodpovednosÈ, úlohy, ‰tandardy kvality, klient v˘menné procesy, interakciaa komunikácia, vzÈah jedinca a Ïivotného prostredia, atì. Opätovne a s väã‰ou odbor-nou fundovanosÈou sa otvorila kritika metód sociálnej práce a s Àou spojené úsilie o ichnové chápanie, otázky vzdelávania sociálnych pracovníkov, osobnej zodpovednosti ako



klienta tak i sociálneho pracovníka a s t˘m súvisiace otázky profesionality, etiky a kom-petencií sociálneho pracovníka.

V tomto období sa do popredia dostáva systémov˘ prístup reprezentovan˘ najmäGoldsteinom, Pincusom a Minahanom,Thierschom, ãi S. Staub-Bernasconim, Lüssimalebo Holstein-Brinkmannom.

Uvedené chápanie v˘voja teoretického myslenia v sociálnej práci je len fragmentál-nou ukáÏkou a mohlo by byÈ reprezentované in˘mi autormi, ktorí sa venovali nielenspomínan˘m témam, ale teoreticky rozpracovali napr. sociálno-právne otázky sociálnejpráce, ãi dejiny tejto oblasti atì.

Pred sociálnou prácou ako teoretickou disciplínou stojí v súãasnosti úloha opísaÈ,vysvetliÈ a zhodnotiÈ ‰pecifickú sociálnu realitu, ktorú tvoria nielen klienti a ich sociálneproblémy, ale tieÏ moÏnosti ‰tátnych ãi súkromn˘ch organizácií v oblasti rie‰enia t˘chtoproblémov. Do teoretického poºa sociálnej práce patria aj otázky jej cieºov, metód,hodnôt ako aj praktick˘ch vedomostí, ktor˘mi musia sociálni pracovníci disponovaÈ.

„VedeckosÈ“ v sociálnej práci sa stala jednou z najdiskutovanej‰ích tém 20. storoãia vovzÈahu k tomuto odboru, av‰ak v Ïiadnom prípade nemôÏeme diskusiu o „vedeckosti“sociálnej práce spájaÈ aÏ s koncom tohto storoãia.

Lord Beverdige, postavil pred sociálnu prácu otázku, ãi „voluntary action“, ktorúchápal ako základnú metódu, re‰pektuje vedecké princípy.T. H. Marschall sa o. i. usilovalnájsÈ odpoveì na Beverdigeho otázku o vedeckosti sociálnej práce.V Marshallovomchápaní sa úzko viaÏe k v˘konu zamestnania. Marshall napokon dospieva k záveru, Ïesamotná otázka vedeckosti sociálnej práce má v˘razn˘ teoreticko-vedeck˘ rozmer. Pririe‰ení tejto otázky ide o klasicky demarkaãn˘ problém z oblasti teórie vedy, ktor˘súvisí s úsilím stanoviÈ hranice medzi vedou a nevedou, ãím sa v sociálnej práci otvorilaotázka, ktoré poznanie je moÏné oznaãiÈ za vedecké a preão.Vo vzÈahu k stanoveniuhraníc vedeckosti neskôr pri‰iel Wagner s poÏiadavkou rozlí‰iÈ tri základné prístupyk chápaniu samotnej vedy, resp. k vedeckosti v myslení, medzi ktoré zaradil:

aa)) LLooggiicckk˘̆ ppoozziittiivviizzmmuuss – typick˘m pre tento prístup je kriticky indukcionizmus.Indukciu ako metódu poznania nemoÏno oznaÈ za vedeckú.AkceptovaÈ ju ako jedinúvedeckú metódu je moÏné len v hypoteticko-dedukãnom modeli.Vedecká metóda jezaloÏená na postavení hypotéz, ktoré musia byÈ overované, empirick˘m v˘skumom.Priãom vo vede platí zásada verifikovateºnosti, predikuje, Ïe ak nie je v poznaní moÏ-nosÈ riadiÈ sa zásadou verifikácie, potom nemôÏeme hovoriÈ o vedeckom poznaní.

bb)) PPooppppeerroovv kkrriittiicckk˘̆ rraacciioonnaalliizzmmuuss – v poãiatkoch svojej ãinnosti v chápaní vedya vedeckého poznania vychádzal z princípov logického pozitivizmu, postupne prichád-za s nov˘m pohºadom na moÏnosti vedeckého skúmania, ktoré on sám oznaãuje ako„kritick˘ racionalizmus“. Popper sa opiera predov‰etk˘m o Humovo tvrdenie. Popper,podobne ako Hume, namieta, Ïe empirické tvrdenia nie je preto moÏné jednoznaãneempiricky verifikovaÈ a predkladá nov˘ model vedeckého poznávania, ktor˘ je vo svojejpodstate hypoteticko-deduktívny. Podºa Poppera zo v‰eobecného poznania, teda z teó-rie, môÏeme dedukovaÈ empiricky testovateºné dôsledky. Popper sa opiera predov‰et-k˘m o fakt, Ïe Ïiadne v‰eobecné tvrdenie nie je absolútne dokázateºné, ale kaÏdé takéto



tvrdenie je moÏné s istotou vyvrátiÈ.Vedecké tvrdenia sa teda majú opieraÈ o vyvrátite-ºnosÈ, ktorá sa stáva znakom vedeckosti.

cc)) VVeeddaa aa vveeddeecckkéé ppoozznnaanniiee – z pohºadu pragmatického modelu reprezentovaného T.S. Kuhnom. Kuhn kritizoval Popperov prístup k rie‰eniu poznateºnosti, vedeckostia objektívnosti poznania vo vede. Popperov prístup oznaãil Kuhn za nezluãiteºn˘s reálnou vedeckou praxou. Kuhn v úsilí zosúladiÈ filozofické vedy a prírodné vedy, prizachovaní vedecky platnej metodológie popiera tvrdenie, Ïe vedecké poznanie musíspoãívaÈ len v priamej empirickej vyvrátiteºnosti, uznáva závaÏnosÈ pozitívnych dôka-zov, priãom poukazuje na fakt, Ïe vedeckému skúmaniu sa podrobujú programy, nieizolované teórie. Kuhn prichádza s tzv. paradigmatick˘m modelom vedeckého poznania.KaÏdá paradigma, ktorá v urãitom období tvorí vedeck˘ základ v‰eobecného poznaniaje tak vo svojej podstate relatívna, z ãoho vypl˘va, Ïe vedu, ako proces v‰eobecnéhopoznania, nie je moÏné chápaÈ len na základe logickej rekon‰trukcie, bez akceptácieprocesu jej vlastného historického v˘voja. Hohemeier na príklade zmeny paradigmysociálnej práce, kde v ‰esÈdesiatich rokoch dominovala paradigma kuratívno-segregatív-na (ktorá bola charakteristick˘ siln˘mi autoritami a prvkami disciplíny zameran˘mi nazmenu chovania a tejto paradigme v praxi zodpovedali presne stanovené skupinyklientov), bola nahradená v 70. rokoch terapeuticko-lieãebnou paradigmou s jej úsilímo rozvoj profesionálneho prístupu v rie‰ení sociálnych problémov.

Na formovaní sociálnej práce, ako samostatnej oblasti vedeckého poznania sa prejavilivplyvy v‰etk˘ch troch spomínan˘ch prístupov, ktoré môÏeme sledovaÈ v historickomprocese vedeckého poznania vo v‰eobecnosti.

Súãasné obdobie v oblasti teórie sociálnej práce je charakteristické viac úsilím o vy-tvorenie a zdôraznenie jej profesionálnej identity. Coccoza (In: Havrdová, 1999) tvrdí, Ïeprofesionálna identita je dôleÏit˘ faktor, ktor˘ má dôsledky v kaÏdodennej práci.Vedomie profesionálnej identity sa utvára prelínaním poznatkov a skúseností v praktic-kom know-how, ktoré podloÏené znalosÈami, hodnotami a postojmi sa stáva základomvymedzenia profesionálnej role sociálneho pracovníka.

Identita sociálnej práce je v˘razne ovplyvnená t˘m, ão sociálny pracovník robí, jehoprístupom ku klientovi, rie‰ením vyhraden˘ch situácií ako aj etick˘mi princípmi.TátooblasÈ budovania odboru sociálnej práce úzko kore‰ponduje s problematikou profesio-nálnych kompetencií, ktoré sú jedn˘m z predpokladov v˘konu profesií a zároveÀ je ajobjektom komparácie jednotliv˘ch vzdelávateºov.

Odpoveì na otázku, ãi je sociálna práca samostatnou oblasÈou vedeckého poznaniatreba zaãaÈ hºadaním odpovede na otázku: Je sociálna práca osobitnou, samostatnouprofesiou?

Podºa Greenwooda sociálna práca je uÏ profesiou, lebo má priveºa jednotliv˘chspoloãn˘ch bodov, na to aby sme mohli tvrdiÈ nieão iné. Sociálna práca ako profesia sausiluje dosiahnuÈ na vy‰‰í stupeÀ v hierarchii jednotliv˘ch profesií, k autoritám a mono-polu, ktor˘ vo v‰eobecnosti dosahuje len niekoºko popredn˘ch profesií.

Zdanlivo prekonanú etapu vo v˘voji sociálnej práce, ktorou je obhajoba sociálnejpráce ako samostatnej profesie, by sme mohli len spomenúÈ, keby sa na Slovensku



neotvorila polemika o obsahu sociálnej práce a kompetenciách jej realizátorov – sociál-nych pracovníkov.

Predpokladám, Ïe pripomienka tohto „zápasu“ za uznanie sociálnej práce ako samo-statnej profesie môÏe pôsobiÈ povzbudzujúco pri neºahkej úlohe slovenskej sociálnejpráce v súãasnosti, a to pri dobudovávaní sociálnej práce na v‰etk˘ch jej úrovniach.

Jedno napriek tomu zostáva platné vÏdy. Zmyslom a cieºom sociálnej práce je aktívnapomoc klientovi v jeho konkrétnej sociálno-problémovej situácii.

Jednotlivé vedecké koncepcie sú v˘razne ovplyvnené orientáciou na jednu „základnúvedu“ sociálnej práce.Toto zdôrazÀovanie jednej hlavnej vedy, ktorá by mala tvoriÈteoretick˘ základ pre rozvoj vlastnej sociálnej práce v jej teoretickej i praktickej rovine,charakteristické práve pre medzivojnové obdobie, vyústilo napokon do vytvorenia tzv.modelov sociálnej práce kam radíme:

- ekonomick˘ model,- právny model,- medicínsky model,- psychologick˘ model,- pedagogick˘ model,- sociologick˘ model,- kombinované modely.Predmetom sociálnej práce je teda klient a dôvody, pre ktoré potrebuje pomoc zo

strany sociálneho pracovníka na jednej strane, ale aj:- metódy a formy práce s klientom,- vzÈah spoloãnosti k objektu sociálnej práce,- príprava odborníkov ako predpoklad dodrÏania kvality poskytovan˘ch sluÏieb.Profesne sa tejto problematike zaoberá aj Katedra rómskej kultúry Fakulty sociálnych

vied Univerzity Kon‰tantína Filozofa v Nitre. Katedra rómskej kultúry realizuje prípravuvysoko‰kolsky vzdelan˘ch odborníkov v odbore: Sociálna práca so ‰pecializáciou preprácu s rómskym spoloãenstvom. Príprava sa realizuje prostredníctvom 5-roãnéhomagisterského ‰túdia v internej a externej forme.

Cieºom v˘uãby sociálnej práce a jej disciplín (Teória sociálnej práce, Metódy sociálnejpráce, Sociálna politika, Nácvik sociálnej práce....) je podaÈ ‰tudentom informáciev teoretickej a praktickej rovine.V˘znamn˘m aspektom je aplikácia predmetu na pod-mienky Ïivota rómskeho spoloãenstva v Slovenskej republike.

Neoddeliteºnou súãasÈou sociálnej práce je osvetová práca. Formou osvetovej práce jepotrebné zv˘razÀovaÈ a upevÀovaÈ samostatnosÈ a zodpovednosÈ za budúcu kvaliturómskeho spoloãenstva, priãom je potrebné podporovaÈ ich kultúrne tradície a zvy‰o-vaÈ právne vedomie.

Príprava vysoko‰kolsky vzdelan˘ch sociálnych pracovníkov pri práci s rómskymspoloãenstvom, by mala pomôcÈ pri integrácii Rómov a pri postupnej zmene hodnoto-vého systému vo vnútri rómskych rodín tak, aby sa vzdelanosÈ stala primeranou hodno-tou a zároveÀ predpokladom na úspe‰né zvládnutie sociálnych, kultúrnych, ekonomic-k˘ch a spoloãensk˘ch problémov.




PouÏitá literatúra:Levická, J. SSoocciiáállnnaa pprrááccaa aakkoo vveeddeecckkáá ddiisscciippllíínnaa.. Sociálna práca a zdravotníctvo, roã. 2.

ã. 1-2/2001.Havrdová, Z. KKoommppeetteennccee vv pprraaxxii ssoocciiáállnneejj pprrááccee.. Praha: OSMIUM, 1999.LAAN, G.Van der. OOttáázzkkyy lleeggiittiimmiizzaaccee ssoocciiáállnníí pprrááccee.. Boskovice:Albal, 1998.Pogády, J., Bernadiã, M. SSoocciiáállnnaa pprrááccaa aa zzddrraavvoottnnííccttvvoo.. Sociálna práca a zdravotníctvo 1,

2000, ã. 1, str. 5-6.Svec, ·. SSoocciiáállnnaa pprrááccaa jjee tteeoorreettiicckkáá,, aalleebboo aapplliikkoovvaannáá vveeddaa?? Nepublikované, rukopis:

Uãebnica Základy sociálnej práce.Schiling, J. SSoocciiáállnnaa pprrááccaa,, hhllaavvnnéé ssmmeerryy vv˘̆vvoojjaa ssoocciiáállnneejj ppeeddaaggooggiikkyy aa ssoocciiáállnneejj pprrááccee..

Trnava: SAP, 1999.�


AKADEMICKÉstatePRAKTICKÁ VÝUČBA V ODBORE SP... / L. VASKA, P. BRNULA

Úvodâlovek a jeho teoretické znalosti sú základn˘m kameÀom jeho

profesionálneho a osobnostného rastu.Teória, ktorou ãlovek dispo-nuje je len malou, ale nesmierne dôleÏitou súãasÈou v Ïivote a pra-covnej oblasti jednotlivca. Rozvíjanie teoretick˘ch znalostí navykonávanie urãitej profesie je urãujúcim smerom kvality v˘konupovolania.Veºmi dobre si v‰etci uvedomujeme, Ïe nielen teóriavytvára osobnosÈ ãloveka v jeho povolaní, ale práve samotn˘mpracovn˘m v˘konom – praxou, získava neoceniteºné skúsenostia dopæÀa resp. rozvíja si svoje zruãnosti. Sociálna práca ako odbor

Mgr. LadislavVaska* poãas‰túdia realizovalna Slovenskuvzdelávacíprogram ARKSzameran˘ navzdelávanie ºudís minimálnymvzdelaním.Momentálne jezamestnan˘v ObãianskomzdruÏeníSociálna práca,vyuãuje naKatedre sociál-nej práce PdFUK predmet:Sociálna prácas nezamestnan˘-mi.Mgr. PeterBrnula* pôsobína Katedresociálnej prácePdF UKv Bratislave, kdepredná‰a a jeodborn˘mgarantom praxí‰tudentov, ìalejv oblasti primár-nej drogovejprevencie.

jej fungovanie a efektivitapre profesiu

Praktická v˘uãbav odbore sociálna práca,

its functioning and effectivity for the profession

Practical educationin the branch social work,


AKADEMICKÉstate PRAKTICKÁ VÝUČBA V ODBORE SP... / L. VASKA, P. BRNULA

nie je len teoretick˘m, ale aj praktick˘m odborom pri ktorej v˘koneje nutné poznaÈ a vedieÈ praktické zruãnosti na v˘kon povolaniasociálneho pracovníka. Podºa StrieÏenca sociálna práca „nadobúdana v˘zname v dvoch základn˘ch rovinách:

1. Sociálna práca ako praktická ãinnosÈ starostlivosti o klientov,ktorí sa ocitli v sociálne kolíznych situáciách.

2. „Usadzovania“ sociálnej práce ako teoreticko – praktickejdisciplíny“ (StrieÏenec, 2000; 5).

Problém, tému, ktorú chceme vo svojom príspevku vyzdvihnúÈ jepráve v˘znam a prepojenie teórie a praxe uÏ poãas vzdelávania sa.Mnoho absolventov po ukonãení ‰túdia sa relatívne ÈaÏko zapája dopracovného procesu hlavne z dôvodu nedostaãujúcich praktick˘chskúseností. Pri pohovoroch do zamestnania absolventi ºahkoskrachujú z dôvodu, Ïe sú bez praxe. Koho rad‰ej uprednostnízamestnávateº? Absolventa, ktor˘ je bez praxe alebo absolventa,ktor˘ poãas ‰túdia absolvoval dostatoãné mnoÏstvo praxe?Odpoveì je jednoduchá.

Prax je ãinnosÈ, práca, ktorou sa ãlovek prezentuje, ktorú vykoná-va poãas ‰túdia alebo práca, ktorú vykonáva vo svojom povolaní.Prax si môÏeme jednoducho rozdeliÈ na tri základné typy:

1. prax, ktorú vykonáva ‰tudent vysokej, resp. inej ‰koly poãas ‰túdia2. prax ako prácu, ktorú vykonáva poãas svojej pracovnej kariéry3. praktická v˘uãba ako ideálne prepojenie teórie a praxe, ãi uÏ

poãas ‰túdia alebo poãas pracovnej kariéryPraktická v˘uãba je pojem zahrÀujúci teóriu a prax v jednom.V˘kon povolania sociálneho pracovníka si vyÏaduje okrem

teoretick˘ch základov aj praktickú v˘uãbu uÏ poãas ‰túdia navysokej ‰kole. ·tudenti sociálnej práce na Pedagogickej fakulte UKv Bratislave poãas ‰túdia absolvujú povinnú prax v kaÏdom roãníkukreditového ‰túdia v poãte hodín 90. ·tudent od zaãiatku ‰túdiav rámci praxe prechádza rôznymi typmi zariadení sociálnehocharakteru (ambulantné, rezidenciálne, ‰tátne a mimovládne) a rôz-nymi typmi praxe (exkurzia, záÏitkov˘ pobyt, práca s jednotlivcom,komunitou alebo skupinou), osvojuje si teoretické poznatky a záro-veÀ získava praktické skúsenosti a prehºad v oblasti sociálnej práce.Formuje sa jeho profesionálne zameranie a ºah‰ie sa uplatÀuje natrhu práce.

Jednotlivé typy praxí na Katedre sociálnej práce PdF UKv Bratislave sú:

• Exkurzia – je zameraná na náv‰tevu vybran˘ch typov zariadenív oblasti sociálnej práce a sociálnej politiky.Tento typ praxe slúÏi‰tudentom na to, aby získali základn˘ prehºad o in‰titúciách pracujú-

Medzi vybrané profesijné

záujmy patrí:terénna sociálna

práca, vedenieskupín, cieºové

skupiny drogovozávisl˘ch a ute-

ãencov.

Abstrakt:Príspevok pou-

kazuje naopodstatnenosÈ

praktickejv˘uãby v odboresociálna práca,

prepojenie teóries praxou,

o praktickejv˘uãbe na

Katedre sociál-nej práce PdFUK Bratislavav súãasnosti.

ZároveÀ naãrtá-va niektoré

profesionálneproblémy pri

v˘kone praktic-kej v˘uãby‰tudentmi

a efektivituvyuÏitia praktic-

kej v˘uãby



cich v sociálnej sfére, tieÏ aby mohli porovnaÈ ‰tátnu a ne‰tátnusociálnu prácu vykonávanú v dan˘ch in‰titúciách. Je to v podstate taképrvé oboznámenie sa ‰tudenta s konkrétnou sociálnou prácou v praxi.

• Prax I – záÏitkov˘ pobyt – umoÏÀuje, aby si ‰tudent „odÏil“sociálnu rolu klienta v niektorom zariadení, aby vykonával ãinnosti,ktoré v danom zariadení vykonávajú klienti, pretoÏe si myslíme, ÏepreÏit˘ záÏitok môÏe nechaÈ veºmi vysok˘ subjektívny dojemv ãloveku.Tento dojem môÏe napomôcÈ ‰tudentovi sociálnej prácesa v budúcnosti ku nemu vrátiÈ, keì nastúpi po ukonãení ‰koly dozamestnania a môÏe si sám uvedomiÈ, ako sa cítil ako klient, keì sak nemu správali tak ãi onak, ão nesporne ovplyvní jeho profesionál-ne pôsobenie a myslenie. Myslíme si, Ïe je to jeden zo spôsobovako si môÏe uvedomiÈ fakt hneì v zaãiatku vzdelávacieho procesu‰tudenta sociálnej práce, Ïe sociálny pracovník je v in‰titúcii preklienta a nie naopak.

• Prax 2 – administratíva a riadenie v sociálnej práci – ponúkamoÏnosti ‰tudentom oboznámiÈ sa s administratívou v odbore.Tu majúmoÏnosÈ sa oboznámiÈ s konkrétnou úãinnosÈou zákonov, ich vykoná-vaním,ako aj prácou s úradn˘mi materiálmi predpísan˘mi zákonmi.

• Prax 3 – individuálna práca s klientom – je vykonávaná podsupervíziou daného pracovníka v zariadení, na tejto praxi si ‰tuden-ti môÏu overiÈ vlastné teoretické poznatky o práci s klientom –jednotlivcom a vyskú‰aÈ si ich v praxi.

• Prax 4 – práca so skupinou alebo komunitou – ‰tudenti majúpraktickú moÏnosÈ vyskú‰aÈ si rozdielnosÈ individuálnej a skupino-vej práce (Brnula, P.,Vaska, L., 2003).Táto prax je tieÏ vykonávanápod supervíziou daného pracovníka v zariadení.

Praktická v˘uãba v odbore sociálna práca nezahrÀuje len povinnúprax ‰tudenta, ale aj teoretické predná‰ky (kurzy) poãas ‰túdia,ktoré obsahujú praktické ukáÏky, cviãenia, techniky, modelovésituácie vyuÏiteºné v praxi. Praktická v˘uãba slúÏi na overenie siteoreticko-praktick˘ch vedomostí z predná‰ok (kurzov) priamo priv˘kone praxi v priebehu ‰túdia alebo v zamestnaní.

·tudenta poãas ‰túdia sprevádza jeho osobn˘ v˘kaz z praxe –portfólio, kde si overuje svoju úãasÈ a v˘kon praxe aj s referenciamiod ãloveka, ktor˘ ‰tudenta na praxi viedol – supervízora. Portfólio,ktoré ‰tudent dostane na zaãiatku ‰túdia a do ktorého vìaka rôzno-rodosti zamerania praxí, „zbiera“ poãas ‰túdia referencie a potvrde-nia, môÏe efektívne vyuÏiÈ pri uchádzaní sa o zamestnanie.

Poznatky z praxe ‰tudent referuje na popraxov˘ch seminárochu odborného garanta praxí – tútora, kde v niekoºkoãlenn˘chskupinách si ‰tudenti navzájom odovzdávajú poznatky a skúsenosti

pre v˘konpovolania sociál-nej práce.

Abstract: The followingcontributionshows thelegitimacy ofpractical educa-tion in the fieldof social work,the connectionbetween theoryand practice andthe practicalteaching in theDepartment ofSocial Work ofthe PedagogicalFaculty of UK inBratislava in thepresent time. Itdelineates someof the professio-nal problemsconcerning thepractical tea-ching of studentsand the efectivi-ty of using thepractical educa-tion for thecareer of a soci-al worker.


AKADEMICKÉstate PRAKTICKÁ VÝUČBA V ODBORE SP... / L. VASKA, P. BRNULA

z absolvovanej praxe. Podmienkou pre uznanie absolvovania praxe je aj odovzdaniezávereãnej správy z praxe, kde ‰tudenti kon‰truktívne kritizujú a hºadajú moÏné rie‰eniaproblematiky z oblasti sociálnej práce.

Má v˘znam praktická v˘uãba aj pre extern˘ch (di‰tanãn˘ch) ‰tudentov sociálnej práce?Mnoho ºudí je presvedãen˘ch, Ïe externí ‰tudenti uÏ praktickú v˘uãbu vôbec nepo-

trebujú, pretoÏe ‰tudujú popri zamestnaní, kde prax vykonávajú dennodenne vo svojompovolaní.

Extern˘ ‰tudent síce pracuje, ale to mu nebráni v tom, aby si roz‰íril svoje polepôsobnosti na pracovisku, osobn˘ rozhºad. Extern˘m ‰tudentom sociálnej práce done-dávna povinná prax v ‰tudijnom programe ch˘bala. Zavedenie kreditového ‰túdia,spoãiatku veºakrát odsudzovaného, v‰ak prinieslo veºa nov˘ch moÏností. K ponukepovinn˘ch kurzov pribudlo pre denné a externé (di‰tanãné) ‰túdium mnoho nov˘ch,‰pecifick˘ch povinne voliteºn˘ch a v˘berov˘ch kurzov, kde sa realizuje praktická v˘uã-ba a príprava na prax priamo na predná‰kach. Okrem nov˘ch kurzov sa pre extern˘ch‰tudentov zaviedla aj povinná prax v rozsahu 30 hod. Rozhodnutie zaviesÈ prax preexterné (di‰tanãné) ‰túdium sa ukázalo ako opodstatnené, pretoÏe aj ºudia z praxoudostali moÏnosÈ vidieÈ fungovanie in˘ch in‰titúcií a organizácií, vyuÏiteºnosÈ a funkãnosÈzákonov v praxi, vÏiÈ sa do role klienta a zároveÀ sa nauãiÈ pracovaÈ s ním alebo soskupinou v inom prostredí, neÏ v akom pracujú. ëal‰ím dôleÏit˘m faktorom je uvedo-menie si svojej vlastnej práce a svojho vlastného prístupu ku klientom vìaka absolvova-nej praxi v inom neÏ vo vlastnom pracovnom prostredí.

Praktická v˘uãba dáva veºkú moÏnosÈ uvedomiÈ si ‰tudentovi sociálnej práce s k˘m jeschopn˘ pracovaÈ a s k˘m nie, kde sú jeho limity a hranice, prípadne ‰tudenta ovplyvnítak, Ïe sa profesionálne minimálne zorientuje alebo sa rozhodne pre zmenu profesionál-neho zamerania. Na Katedre sociálnej práce PdF UK v Bratislave pre‰la praktická v˘uã-ba mnoh˘mi zmenami poãas jej existencie. Forma, ktorú má dnes praktická v˘uãba jerie‰ením snahy skvalitniÈ a profesionalizovaÈ praktickú v˘uãbu, ktorá je jedn˘m z pilie-rov vzdelávacieho procesu v sociálnej práci. Budujeme na novo profesiu, ktorá tu uÏpôsobila a práve preto hovoríme o praxi ako o jednom z pilieri vzdelávania, pretoÏepodºa TvrdoÀa medzi „základné znaky profesie patria:

• príprava na povolanie a prax,• intelektuálny komponent (tréning v intelektuálnych úlohách, psychologick˘ v˘cvik

pre styk s ºuìmi),• existenãná a nezastupiteºná úloha (úzke ‰pecializácie v problematike)“ (TvrdoÀ,

2002, str. 145).Kvalitná praktická v˘uãba ‰tudenta sa odvíja nielen od teoretick˘ch vedomostí samot-

ného ‰tudenta a pedagógov vyuãujúcich a pripravujúcich ‰tudentov na prax, ale najmäod kvalifikovanosti ãloveka, ktor˘ vedie ‰tudenta na praxi – supervízora.Táto problema-tika je veºmi diskutabilná a budeme sa jej venovaÈ v niektorom z ìal‰ích príspevkov.

Praktická v˘uãba je len náãrtom tejto problematiky. Osobitne je potrebné venovaÈ sasamotnej príprave ‰tudenta na prax, triáde: tútor – ‰tudent (praktikant) – supervízor(odbornej pripravenosti tútora a supervízora praxí pre ich odbornú pomoc ‰tudentovi)



náplni práce tútora – ‰tudenta – supervízora,, problematike umoÏÀovania práce s klien-tom priamo v praxov˘ch zariadeniach (mnohé zariadenia nepustia ‰tudenta – praktikan-ta k práci s klientom pod supervíziou, jednoducho ‰tudent ostáva v polohe pozorovate-ºa alebo len v polohe administratívneho pracovníka, ktor˘ klienta poãas praxe ani lennevidí), uznávaniu rôznych foriem praxí, dodrÏiavanie etického kódexu sociálnehopracovníka (Etick˘m kódexom sociálnych pracovníkov SR je kódex prijat˘ Asociáciousociálnych pracovníkov na Slovensku v máji 1997 (ASPS, 1999), na mysli máme jehododrÏiavanie a prípadne ustanovenie kódexu pre ‰tudentov vykonávajúcich praktickúv˘uãbu v zariadení sociálneho charakteru)

Záver·tudijn˘ odbor sociálna práca v slovensk˘ch podmienkach napreduje míºov˘mi

krokmi, formuje sa a flexibilne reaguje na potreby spoloãnosti. ·irokospektrálnosÈpraktickej v˘uãby a jej absolvovanie skvalitÀuje odbor sociálna práca, jej v˘kon, pomáha‰tudentom uplatniÈ sa na trhu práce a pri v˘kone profesie sociálneho pracovníka, ktorási vyÏaduje nielen teoretické vedomosti, ale i praktické zruãnosti. Príspevok je lennáãrtom tejto problematiky. Osobitne je potrebné venovaÈ sa samotnej príprave ‰tuden-ta na prax, triáde : tútor – ‰tudent (praktikant) – supervízor (odbornej pripravenostitútora a supervízora praxí pre ich odbornú pomoc ‰tudentovi), „náplni práce“ tútora –‰tudenta – supervízora, problematike umoÏÀovania práce s klientom priamo v praxo-v˘ch zariadeniach (mnohé zariadenia neumoÏnia ‰tudentovi – praktikantovi prácus klientom pod supervíziou, jednoducho ‰tudent ostáva v polohe pozorovateºa alebolen v polohe administratívneho pracovníka, ktor˘ klienta poãas praxe ani len nevidí),uznávaniu rôznych foriem praxí, dodrÏiavanie etického kódexu sociálneho pracovníka(jedin˘m Etick˘m kódexom sociálnych pracovníkov SR je kódex prijat˘ Asociáciousociálnych pracovníkov na Slovensku v máji 1997 (ASPS, 1999)), alebo prípadne ustano-venie kódexu pre ‰tudentov vykonávajúcich praktickú v˘uãbu v zariadení sociálnehocharakteru).

* Kontakt na autory: e-mail: [email protected], [email protected] UK, Katedra sociálnej práce, Znievská 26, 851 06 Bratislava

PouÏitá literatúra:ASPS, IInnffoorrmmaaããnn˘̆ sspprraavvooddaajj AAssoocciiáácciiee ssoocciiáállnnyycchh pprraaccoovvnnííkkoovv nnaa SSlloovveennsskkuu.. Bratislava:

ASPS, 1999.Brnula, P.,Vaska, L. VV˘̆zznnaamm pprraaxxíí ‰‰ttuuddeennttoovv ssoocciiáállnneejj pprrááccee – vvyyuuÏÏiittiiee tteeoorreettiicckk˘̆cchh

ppoozznnaattkkoovv vv pprraaxxii.. Príspevok na vedeck˘ seminár katedier sociálnej práce o praktic-kej v˘uke v odbore sociálna práca, Nitra: UKF, 2003.

StrieÏenec, ·. SSoocciiáállnnaa pprrááccaa aakkoo pprraakkttiicckkáá aa tteeoorreettiicckkáá ããiinnnnoossÈÈ.. In: Sociálna práca –vybrané problémy, Bratislava: Národné osvetové centrum, 2000.

TvrdoÀ, M. EEttiikkaa ssoocciiáállnneejj pprrááccee aa ssoocciiáállnneehhoo pprraaccoovvnnííkkaa.. In: Súãasn˘ stav sociálnejpráce na Slovensku a perspektívy jej rozvoja, Bratislava: PdF UK, 2002. �


AKADEMICKÉstate SOCIÁLNE PORADENSTVO – HISTORICKÝ KONTEXT A... / MILAN SCHAVEL

ÚvodSociálna práca zaznamenáva na Slovensku v ostatn˘ch rokoch

v˘razn˘ rozvoj, ktor˘ bol podmienen˘ zásadn˘mi spoloãensko-ekonomick˘mi zmenami uskutoãnen˘mi po roku 1989.Tieto zmenymali vplyv na v˘voj sociálnej situácie väã‰iny obyvateºstva, ãozároveÀ vyvolalo potrebu rie‰enia niektor˘ch sociálnych problé-mov.V spoloãenskej praxi sa zaãali prejavovaÈ fenomény akonezamestnanosÈ, bezdomovstvo, Ïobranie, ktoré sme predt˘mnepoznali, v˘razne sa zaãali prejavovaÈ niektoré sociálno-patologic-ké javy, ktoré boli buì latentné, alebo sa necharakterizovali akosociálny problém spoloãnosti. Obãania zostali odkázaní na sociálnupomoc ‰tátu ãi uÏ formou dávok alebo in˘ch sociálnych sluÏieb.

Uvedená situácia vyvolala potrebu oficiálnych zmien v sociálnejoblasti, ako napríklad zmeny:

- v legislatívnej oblasti, v ktorej prijatiu v˘znamn˘ch legislatívnychnoriem (zákon o sociálnom poistení, o ‰tátnej sociálnej podpore,o zamestnanosti a o sociálnej pomoci) predchádzala verejná disku-

PaedDr. MilanSchavel, Ph.D.*

pracuje akovysoko‰kolsk˘

uãiteº na Fakultezdravotníctva

a sociálnej práceTrnavskej

univerzity odroku 2003 akointern˘ zamest-nanec, zaoberá

sa sociálnymporadenstvom,kompetenciami

sociálnehopracovníka pri

práci s klientom,podieºa sa na

tvorbe vzdeláva-cích ‰tandardovv sociálnej práci

na Slovensku.

Abstrakt: Tento príspevok

sa zaoberáv˘vojom sociál-neho poraden-

stva v rámciodkazov niekto-r˘ch vybran˘ch

– historick˘ kontext a súãasnosÈ

Sociálneporadenstvo –

– historical context and present

Socialcounselling –


AKADEMICKÉstateSOCIÁLNE PORADENSTVO – HISTORICKÝ KONTEXT A... / MILAN SCHAVEL

sia o sociálnej reforme, o tvorbe záchrannej sociálnej siete a o trans-formácii sociálnej sféry,

- v systéme centralizovaného riadenia a paternalistického fungo-vania ‰tátu na decentralizovanú, diferencovanú sociálnu pomoc so‰irokou moÏnosÈou realizácie rôznych subjektov s pestrou ponukousluÏieb, ktoré sa orientujú bliÏ‰ie na klienta s re‰pektovaním jehojedineãn˘ch podmienok,

- v administratívno-byrokratickom prístupe zaloÏenom len nafinanãn˘ch dávkach, bez úãinnej koncepcie ìal‰ej diferencovanejpomoci, so snahou vyuÏitia neoddeliteºnej súãasti práce s ãlovekom– poradenstva.

Tieto zmeny priniesli so sebou potrebu nov˘ch prístupov, foriema metód práce v sociálnej oblasti. Do centra obsahu sociálnejpomoci sa postupne dostávajú také formy sociálnej práce, ktorénapomáhajú klientovi, rodine, sociálnej skupine alebo komunitezvládnuÈ nároãné Ïivotné situácie, s cieºom nauãiÈ sa vyrovnávaÈ soÏivotom a optimálne fungovaÈ vo svojom sociálnom prostredí.Jedn˘m z moÏn˘ch nástrojov sociálnej pomoci je aj sociálne pora-denstvo.

Problematika sociálneho poradenstva sa stáva aktuálnou v obdo-bí, kedy sa kumulujú sociálne problémy.V súãasnej dobe sa neustálezvy‰uje poãet ºudí, ktorí sú odkázaní na pomoc ‰tátu, nachádzajú sav sociálnej a hmotnej núdzi a nie sú schopní rie‰iÈ svoje problémybez pomoci inej zainteresovanej osoby alebo in‰titúcie.Poskytovanie sociálneho poradenstva ako jednej z foriem sociálnejpomoci obãanovi nie je dostatoãne docenené. Bude potrebnépostupne spracovaÈ teoretickú a praktickú bázu, spracovaÈ obsaho-vé zameranie a moÏnosti uplatnenia sociálneho poradenstva v soci-álnej praxi.

V˘voj sociálneho poradenstva ( 19.– 20. storoãie)Poradenstvo ako metóda sa zaãína formovaÈ koncom 19. a zaãiat-

kom 20. storoãia ako súãasÈ formujúcej sa oblasti v sociálnej práci.Pri zrode sociálneho poradenstva stáli lekári (napr. Salomonová,Cabot, Reynoldsová), psychológovia (napr. Robinsonová, Plant),sociológovia (Hayes, Payot, Bláha), taktieÏ pedagógovia (napr.Radlinská) a pod., ktorí hºadali rie‰enia pre klienta aj mimo svojejvlastnej vednej disciplíny. „Vlastná materská disciplína nebolaschopná ponúknuÈ tie rie‰enia, ktoré by klientov problém minimali-zovali, alebo odstránili, pretoÏe problém, ktor˘ klient potrebovalrie‰iÈ, nebol vÏdy v kompetencii tej ktorej vednej disciplíny. Napr.v oblasti medicíny i‰lo o problematiku TBC vo vzÈahu k extrémnej

osobností z ob-lasti sociálnejpráce, poukazu-je na nevyhnut-né zmenyv prístupek sociálnemuklientovi. V ìal-‰ej ãasti vymed-zuje sociálneporadenstvoa charakterizujeniektoré rozdielymedzi psycholo-gick˘m a sociál-nym poraden-stvom.

Abstract: This contributiondeals with thedevelopment ofsocial counsellingin the scope ofreferences ofsome selectedpersonalitiesfrom the sphereof social work, itrefers to inevi-table changes inapproach tosocial client.



chudobe, medicína vedela nájsÈ rie‰enia pre oblasÈ lieãby TBC, aletieto neboli dostupn˘m rie‰ením pre extrémne chudobn˘ch“(Levická,1999; 19).

„V˘sledkom úsilia nájsÈ rie‰enie t˘chto problémov bolo na stranejednej vytvorenie hraniãn˘ch disciplín ako sociálne lekárstvo,sociálna psychiatria, sociálna psychológia, sociálna pedagogika atì.a na strane druhej rozvoj novej vednej oblasti sociálnej práce,vrátane jej metód, ku ktor˘m patrí aj sociálne poradenstvo“(Levická; 20).

Rozvoju sociálneho poradenstva ako metódy napomohli aj prvéteoretické práce zamerané na odborné, vedecké spracovaniepoznatkov novej vednej oblasti – sociálnej práce, ktorej rozvojnastal v 30.-40. rokoch tohoto storoãia.V struãnom prehºade uvedi-em najv˘znamnej‰ích predstaviteºov.

Alice Salomon (Berlín, 1872 – New York, 1948), doktorka filozo-fie, medicíny, aktívna sociálna pracovníãka, pôsobila v oblasti‰kolstva a v oblasti teórie sociálnej práce. Napísala 30 odborn˘chpublikácii z odboru sociálna práca a 350 odborn˘ch ãlánkov. Svojourozsiahlou vedeckou prácou a osobn˘m angaÏovaním sa ovplyvnilarozvoj sociálnej práce tak, ako sa to nepodarilo nikomu pred Àou.Je povaÏovaná za priekopníãku v oblasti sociálnej práce.Formulovala aj hlavné tézy praxe, teórie a vzdelávania v sociálnejpráci (Schiling,1999).

Podºa Salomonovej je cieºom sociálnej starostlivosti maximálnyrozvoj celej osobnosti vedom˘m prispôsobením sa ãloveka jehookoliu alebo prispôsobením okolia poÏiadavkám a schopnostiampostihnutého ãloveka. Úlohou sociálnej starostlivosti, ktorej súãas-Èou je aj sociálne poradenstvo, je :

- podporovaÈ a rozvíjaÈ u ãloveka schopnosti, ktor˘mi disponuje,- zachovaÈ a chrániÈ tieto schopnosti,- predchádzaÈ a zabraÀovaÈ po‰kodeniu záujmov ãloveka,- obnovovaÈ stratené schopnosti, reparovaÈ a vyrovnávaÈ po‰kodenia,- zaopatrovaÈ a chrániÈ bezmocn˘ch ºudí.Základom kaÏdej pomoci je stanovenie sociálnej diagnózy, v kto-

rej musia byÈ uvedené v‰etky dôleÏité údaje o jednotlivcovi a jehookolí. UÏ Salomonová tvrdila, Ïe pre tieto úlohy musia byÈ ‰peciálnevy‰kolení pracovníci.V roku 1908 bola v rámci Pestalozziho-Frobelovho domu v Berlíne zaloÏená prvá Ïenská sociálna ‰kola,ktorej riaditeºkou bola Alice Salomonová. âinnosÈ tejto ‰koly ov-plyvnila budovanie a roz‰irovanie ‰kôl sociálnej starostlivostiv Nemecku od roku 1920 (Schilling, 1999).

Helena Radlinská (Warszava, 1879, Lodz, 1954), vedecká pracov-

In the followingpart it specifies

social counsellingand characteri-ses some diffe-rences between

psychologicaland social

counselling.



níãka v oblasti sociálnej práce a profesorka sociálnej pedagogiky, napísala 79 kníh a viacako 500 ãlánkov. Patrila k aktivistom boja za národnú nezávislosÈ, zaloÏila vzdelávaciehnutie na poºskej dedine v r. 1918-1939.TaktieÏ zaloÏila prvú poºskú sociálnu ‰kolu.V r.1925 vzniklo Oddelenie sociálno-vzdelávacej práce pri Slobodnej poºskej univerzite.V oblasti vzdelávania sociálnych pracovníkov vyÏadovala ich selekciu na základe uÏdosiahnutého vzdelávania, úrovne ich doteraj‰ích teoretick˘ch a praktick˘ch zruãnostía vedomostí a pod. Jej snahou bolo, aby obsahom vzdelávania sociálnych pracovníkovbolo aj vedenie k porozumeniu vzÈahu ãloveka a spoloãnosti v kontexte jeho konkrét-nych tradícií, ão je dôleÏité pre jeho osobnostn˘ rozvoj (Levická,1999).

Mary Richmondová pracovala na úseku starostlivosti o mládeÏ a usilovala sa o vypra-covanie jednej z metód sociálnej práce, konkrétne o vypracovanie a stanovenie sociál-nej diagnózy a vytvorenie základného metodického postavenia v prípadovej práci.V r.1917 svoje teoretické a praktické vedomosti zhrnula v knihe Social Diagnosis (Sociálnadiagnóza). Usilovala sa o spravodlivé a objektívne posudzovanie sociálnych prípadov.Vosvojom diele sa venovala problematike techniky sociálnej evidencie, procesom vedúcimk stanoveniu sociálnej diagnózy a jednotliv˘m typom sociálnej práce.

Veºk˘m prínosom pre spoloãnosÈ boli in‰titúcie, ktoré sa zameriavali aj na poraden-stvo.V âSR vznikali postupne tieto in‰titúcie: napr. âeská akadémie pro sociální prácu,Masarykova akadémie práce, Psychotechnick˘ ústav, Sociální ústav âSR a iné.âeskoslovenskú republiku pri svojom zrode v oblasti sociálnej práce ovplyvnila práveskonãená I. svetová vojna. Narástol poãet vojnov˘ch invalidov, sirôt, vdov, chudobaa tento stav vyvolal v spoloãnosti zv˘‰enú potrebu sociálnej práce, teda aj sociálnehoporadenstva, ktoré je jej neoddeliteºnou súãasÈou.Vzniklo mnoÏstvo dobrovoºníckychorganizácií, súkromn˘ch in‰titúcií a tieÏ táto vzniknutá situácia ovplyvnila rozvoj ‰tátnejpodpory pre oblasÈ sociálnej práce.V ‰tátnej správe âSR nadviazala na uÏ existujúcein‰titúcie, organizácie, orgány a tradície z b˘valého Rakúsko-Uhorska.Toto obdobie savyznaãovalo nejednotnosÈou zastupiteºsk˘ch in‰titúcií, ão znaãne sÈaÏovalo prácu novejrepubliky.

Rozvoj sociálnej práce bol veºmi v˘razne ovplyvnen˘ osobnosÈou T. G. Masaryka, podºaktorého je sociálnu prácu potrebné rozvíjaÈ v duchu ozajstnej lásky k blíÏnemu. Dozaãiatku 20. storoãia je sociálna práca poskytovaná väã‰inou na dobrovoºníckej báze.Av‰ak po skonãení I. svetovej vojny sa ukazuje dobrovoºníctvo ako nepostaãujúce a tátosituácia, ktorá nastala, ur˘chlila profesionalizáciu sociálnych pracovníkov. „Pre rozvojsociálnej práce ako v rovine teoretickej, tak i v rovine praktickej, v zaãiatoãnom obdobíâSR je charakteristické Masarykovo tvrdenie, Ïe ak má byÈ sociálna práca úspe‰ná, jepotom nutné, aby súkromná (ãiÏe dobrovoºná) i verejná (‰tátna) starostlivosÈ cieºavedo-me spolupracovali, úãelne sa podporovali a navzájom sa dopæÀali“ (Levická, 1999; 72).

Vymedzenie pojmu sociálne poradenstvoPodºa zákona NR SR o sociálnej pomoci ã.195/1998, § 12 „sociálne poradenstvo je

odborná ãinnosÈ zameraná na zistenie rozsahu a charakteru hmotnej núdze alebosociálnej núdze, na zistenie príãin jej vzniku, na poskytnutie informácií o moÏnostiach



rie‰enia hmotnej alebo sociálnej núdze a na usmernenie obãana pri voºbe a uplatÀovaníforiem sociálnej pomoci.“ Sociálne poradenstvo je zaloÏené na vzÈahu pomoci, podpo-re, rozvoji a lep‰ej orientácii v Ïivote, zameriava sa na aktivizáciu klienta pri rie‰enísociálnej kolízie, je nutné ho chápaÈ ako celok, ako formu rie‰enia hmotnej a sociálnejnúdze, ktorá pomôÏe obãanovi získaÈ informácie o svojich nárokoch, vypl˘vajúcich zosystémov sociálneho zabezpeãenia obãana (poistenie, podpora, pomoc), alebo zosystému zamestnanosti.Tieto informácie môÏu byÈ poskytované aj v spolupráci s jednot-liv˘mi rezortmi, ktoré s rie‰ením konkrétnej situácie súvisia.

StrieÏenec (1999) sociálne poradenstvo chápe ako profesionálnu odbornú ãinnosÈ,vykonávanú odborníkom a zaloÏenú na vzÈahu, podpore, pomoci, rozvoji, optimálnomuplatnení klienta a jeho reálnej orientácii v Ïivote. Sociálne poradenstvo slúÏi na odstrá-nenie, zmiernenie negatívnych návykov alebo spôsobov správania klienta a jeho zaãle-nenie do spoloãenského rámca, rodiny, pracovného kolektívu, komunity.

Cieºom sociálneho poradenstva by mala byÈ konkrétna pomoc pri rie‰ení obtiaÏnejsociálnej situácie klienta, a to buì priamo ãinnosÈami, ktoré vedú k zmierneniu dôsled-kov sociálnej situácie klienta alebo konkrétnymi ãinnosÈami, vedúcimi k odstráneniupríãin a dôsledkov. ëal‰ou alternatívou je poskytovanie základn˘ch informácií, ktoréumoÏÀujú orientáciu v moÏnostiach, ktoré sa jedincovi v nepriaznivej sociálnej situáciinaskytnú. Je veºmi dôleÏité motivovaÈ klienta k aktivite, k rie‰eniu svojej situácie vlast-n˘m priãinením.

Autori nemeckého slovníka sociálnej práce (1993) priraìujú sociálnemu poradenstvuv právnom ‰táte centrálnu funkciu. Sociálne poradenstvo umoÏÀuje na báze dobrovo-ºnosti interakciu so sociálne slab‰ími skupinami, ich integráciu s prihliadnutím na chybyv správaní, ktoré ich vyãleÀujú zo spoloãnosti.

Sociálne poradenstvo by malo v systéme sociálnej pomoci plniÈ dve základnéúlohy:

- zabezpeãovaÈ na jednotliv˘ch úrovniach ‰tátnej správy, samosprávy a ne‰tátnychsubjektov prostredníctvom príslu‰n˘ch pracovníkov plnú informovanosÈ o nárokoch,ktoré vypl˘vajú pre obãanov z právnych noriem upravujúcich systémy sociálnej ochra-ny, prípadne poskytovaÈ informácie obãanom v prípade potreby a tieÏ konkrétnupomoc prostredníctvom poradensk˘ch zariadení a in‰titúcií,

- pomáhaÈ obãanom v núdzi prostredníctvom odborn˘ch poradensk˘ch aktivít vráta-ne sociálnej terapie (Baumruková a kol., 1997).

Pri vymedzení pojmu sociálneho poradenstva sa zam˘‰ºame predov‰etk˘m nadrozdielmi, prípadne spoloãn˘mi v˘chodiskami sociálneho a psychologického poraden-stva. Psychologické poradenstvo predstavuje osobitn˘ druh sluÏieb ãloveku – jednotliv-covi, dvojici, skupine alebo in‰titúcii. UskutoãÀuje sa v ‰pecifickom type medziºudskéhovzÈahu, v ‰pecifickej sociálnej situácii.

Psychologické poradenstvo sa uskutoãÀuje v interakcii klient – psychológ.VzÈah jezaloÏen˘ na emocionálnych a behaviorálnych zloÏkách. Poradensk˘ psychológ pomáhaklientovi poznaÈ seba samého, svoje schopnosti, osobné vlastnosti. SnaÏí sa, aby klientpochopil svoju minulosÈ, podporuje jeho osobnostn˘ v˘vin. Od poradensk˘ch psycholó-



gov sa oãakáva, aby:- sprostredkovávali kvalifikované rady, návody, informácie,- rozpracovávali metódy, techniky a organizaãné formy poradenského procesu,- vystupovali v ‰pecifick˘ch funkciách odborného konzultanta a experta,- vystupovali ako diagnostici, uãitelia psychologického rastu – intrapersonálneho

a interpersonálneho rozvoja osobnosti,- vystupovali ako aplikátori ‰pecifick˘ch foriem psychoterapie v poradenstve a v práci

so skupinami (Ko‰ão, 1987).Rozdiel medzi t˘mito dvoma poradenstvami vidíme v tom, Ïe psychologické poraden-

stvo sa zameriava na ãloveka, jeho osobnosÈ, vlastnosti, poznanie seba samého.V sociál-nom poradenstve je veºmi dôleÏit˘ ‰ir‰í pohºad na ãloveka ako osobnosÈ a zároveÀprostredie, v ktorom vyrastá a v ktorom sa pohybuje.T˘mto prostredím môÏu byÈkamaráti, kolegovia v práci, rodiãia, susedia a pod.

V sociálnom poradenstve má v˘znamné miesto sociálny poradca, ktorého úlohou jeminimalizovaÈ neprimerané oãakávania klienta, ponúknuÈ mu aktívnu participáciu narie‰ení problému, priãom by ho sociálny poradca mal podporovaÈ, informovaÈ, vzdelá-vaÈ, vytváraÈ podmienky pre zmenu, mal by byÈ katalyzátorom procesu rie‰enia problé-mu, mal by pomáhaÈ klientovi nahliadnuÈ na rôzne moÏnosti a alternatívy kon‰truktív-nej zmeny. Základn˘m predpokladom prístupu sociálneho poradcu ku klientovi jere‰pektovanie autenticity klienta, akceptovanie jeho odli‰nosti, vcítenie sa do jehoaktuálnej situácie, motivácia a povzbudzovanie klienta ku zmene, spoloãné hºadanieoptimálnych vzorcov správania a fungovania vo svete.

Sociálny pracovník – poradca sa podrobne zaujíma o vzÈahy, ktoré vládnu v prostredíklienta, ovplyvÀujú ho, pôsobia na jeho spávanie, konanie. ZvaÏuje v‰etky moÏnosti,ktoré mohli a aj vyvolali u ãloveka kolíziu, sociálnu udalosÈ, stav núdze, ãi uÏ hmotnejalebo sociálnej.Vzájomná spolupráca poradca – klient môÏe maÈ dlhodob˘ charakter.Poradca sa snaÏí motivovaÈ klienta k aktívnej spolupráci a spolupodieºaniu sa na rie‰eníproblému.

Musíme si uvedomiÈ, Ïe pre optimálne fungovanie sociálneho poradenstva v sociálnejpraxi a zabezpeãenie efektu intervenãn˘ch poradensk˘ch postupov je v tejto súvislostinevyhnutná:

- zmena prístupu ku klientovi, ktor˘ bol v administratívno-dávkovom systéme odsúde-n˘ do role pasívnej bytosti, ktorej je zvonku pomáhané, ktorá je celkom závislá na tejtopomoci, nemôÏe niãím ovplyvniÈ svoju situáciu.V nov˘ch prístupoch sa klient mení vovzÈahu so sociálnym pracovníkom na aktívnu bytosÈ, ktorá spolurozhoduje o svojomosude, aktívne participuje na rie‰ení svojho problému a preberá primeranú mieruzodpovednosti za seba a svoje okolie.

- zmena pozície vo vzÈahu sociálny pracovník – klient, doteraj‰í v˘razne asymetrick˘vzÈah, ktor˘ je zaloÏen˘ na tom, Ïe jedine sociálny pracovník vie, ão je pre klientanajlep‰ie: napodobÀuje vzÈah uãiteº – Ïiak alebo rodiã – dieÈa, sám rozhoduje, prikazuje,urãuje a klient sa iba pasívne prispôsobuje.Vzhºadom k novému prístupu sa tento vzÈahsymetrizuje, monitoruje vzÈah ãlovek – ãlovek, akceptuje autonómnosÈ klienta, jeho



jedineãnosÈ, vypl˘vajúcu z individuálnej Ïivotnej histórie, skúseností a záÏitkov.- zmena ÈaÏiska sociálnej starostlivosti a pomoci od ‰tátneho zastre‰ovania, ktoré

vlastne naru‰ilo podpornú funkciu rodiny a komunity, k diferencovan˘m aktivitámrôznych nositeºov sociálnej starostlivosti a pomoci, ktorí sú bliÏ‰ie ku klientovi a pretomôÏu úãinne vyuÏívaÈ prirodzené sociálne väzby, uplatÀovaÈ systémov˘ a sieÈov˘ prí-stup, ktoré sú efektívnej‰ie ako individuálny prístup, pretoÏe rie‰ia problémy klientav ‰ir‰ích sociálnych súvislostiach (Gabura, 1999).

Sociálne poradenstvo má v sociálnej praxi nezastupiteºné miesto.V súãasnosti, najmäv in‰titúciách ‰tátnej správy e‰te stále pretrváva charakter paternalistického prístupuv kontakte ku klientom, vyuÏitie základn˘ch princípov sociálneho poradenstva v praxije ÈaÏko realizovateºné. Uvedenú situáciu je potrebné zmeniÈ najmä z dôvodu celkovejzmeny v poskytovaní sociálnej pomoci.V rámci uplatÀovania zákona o sociálnej pomocije základnou ideou zabezpeãiÈ motiváciu sociálneho klienta tak, aby problém svojejsociálnej núdze rie‰il svojimi vlastn˘mi silami. Z tohoto dôvodu je nevyhnutné zabezpe-ãiÈ kvalifikovanú prípravu sociálnych pracovníkov, vytvoriÈ priestorové a materiálnepodmienky v oblasti sociálneho poradenstva a to najmä na odboroch sociálnych vecí,ale aj v zariadeniach sociálnych sluÏieb ‰tátneho a ne‰tátneho charakteru.


PouÏitá literatúra:Baumruková, P. a kol. OObbccee,, mmûûssttaa,, rreeggiioonnyy aa ssoocciiáállnníí sslluuÏÏbbyy.. Praha: Socioklub, 1997.FFaacchhlleexxiikkoonn ddeerr ssoocciiaalleenn AArrbbeeiitt.. Frankfurt: Deutsche Verein für öffentliche und private

Fürsorge, 1993.Gabura, J. a kol. PPoorraaddeennssttvvoo vv ssoocciiáállnneejj pprrááccii.. PPrroojjeekktt pprrooffeessnneejj pprríípprraavvyy ssoocciiáállnnyycchh

pprraaccoovvnnííkkoovv.. Bratislava, Prievidza, 1999.Ko‰ão, J. a kol. PPoorraaddeennsskkáá ppssyycchhoollóóggiiaa.. Bratislava: SPN, 1987.Levická, J. NNááããrrtt ddeejjíínn ssoocciiáállnneejj pprrááccee.. Bratislava: SAP, 1999.Schilling, J. SSoocciiáállnnaa pprrááccaa.. Trnava: SAP, 1999.StrieÏenec, ·. ÚÚvvoodd ddoo ssoocciiáállnneejj pprrááccee.. Trnava:AD, 1999.

�


AKADEMICKÉstateVŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA PORADENSTVA... / E. MYDLÝKOVÁ

Struãná charakteristika v˘voja sociálneho poradenstvaSociálna práca ako vedn˘ odbor pí‰e na Slovensku svoju veºmi

krátku históriu od roku 1991, kedy vznikla prvá katedra sociálnejpráce na Univerzite Komenského v Bratislave, neskôr na Trnavskejuniverzite v Trnave a na pôde ìal‰ích univerzít v Pre‰ove, Nitre,Banskej Bystrici. Prví univerzitne vzdelaní sociálni pracovníciprichádzajú do praxe aÏ v roku 1996, teda pred necel˘mi siedmymirokmi.

Sociálnu prácu vnímame ako ‰irokú platformu pre uplatnenie sajednotliv˘ch nástrojov sociálnej pomoci sociálnemu klientovi.SúãasÈou tejto platformy je aj sociálne poradenstvo so svojou‰pecifickou metodikou a prístupmi ku klientovi.V tomto zmyslechápeme sociálne poradenstvo ako ‰pecializáciu sociálnej prácea sociálneho poradcu ako sociálneho pracovníka, ‰pecialistu.

Po revolúcii v roku 1989 sa sociálno patologické javy viac zaãalizverejÀovaÈ a postupne zaãali, aj pod vplyvom nástupu trhovej

PhDr. EvaMydlíková* jespoluzakládate-ºkou a riadite-ºkou Asociáciesupervízorova sociálnychporadcov naSlovensku.Vyuãuje naKatedre sociál-nej práce na UKv Bratislave a naTrnavskejuniverzitev Trnave.

Abstrakt:Autorka v tomtoãlánku struãnepopisuje históriusociálnej prácena Slovensku sozreteºom nasociálne pora-denstvo v SR.ëalej porovnávasociálne a psy-chologicképoradenstvo,ktoré ma dlh‰iutradíciu a tedai rozvinutej‰ieexpertné

poradenstva na Slovensku

V‰eobecnácharakteristika

of the counseling in Slovakia

General characteristic


AKADEMICKÉstate VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA PORADENSTVA... / E. MYDLÝKOVÁ

ekonomiky, naberaÈ na intenzite. Prirodzenou reakciu ‰tátu na nebola sociálna krízová intervencia, ktorú ‰tát realizoval prostredníc-tvom zákona o sociálnom zabezpeãení a rôznych k nemu pridruÏe-n˘ch zákonov a vyhlá‰ok. Potreba modernizovaÈ a systematizovaÈsociálnu pomoc nakoniec doviedla ‰tát k tvorbe zákona o sociálnejpomoci ã.195/1998 Z. z., ktor˘ so svojimi novelami platí aÏ dodnes.

Zákon a jeho novely preferuje a podporuje sociálne sluÏby.Sociálnemu poradenstvu, ako aj sociálnej prevencii venuje zákonnepomerne men‰iu pozornosÈ, nehovoriac o ich finanãnej podporea to aj napriek tomu, Ïe takmer v‰etk˘m odborníkom je jasn˘v˘znam a efekt prevencie.

V praxi sa v˘voj sociálneho poradenstva uberal viac menejspontánne. Sociálne potreby ºudí doviedli niektor˘ch odborníkovk tomu, aby sa zaãali poradenstvom viac zaoberaÈ.V podstate satvorili na dvoch základniach:

1. vznikli na báze skúseností, vedomostí a siete uÏ existujúcichporadensk˘ch systémov

2. alebo sa tvorili okolo svojpomocn˘ch skupínNa Slovensku existovala relatívne dobre odborne aj technicky

fungujúca sieÈ poradní napríklad Centrum poradensko-psychologic-k˘ch sluÏieb a Pedagogicko-psychologické poradne. Poradne súv‰ak orientované predov‰etk˘m na prácu s problémami psycholo-gického a ‰peciálno-pedagogického charakteru. Odborní pracovnícit˘chto poradní rie‰ia problémy predov‰etk˘m psychického charak-teru ãloveka. Predpokladá sa, Ïe ak ãlovek si tieto vyrie‰i, sáminiciuje následne zmeny svojho prostredia. Klient, nav‰tevujúci tietoporadne, aktívne odborníka kontaktuje a obyãajne prichádza za nímsilne motivovan˘. Psychologické poradne sa prirodzene venujúrie‰eniu psychologick˘ch problémom klienta.V súãasnosti nemajúpotenciál na vy‰‰iu flexibilitu a aktívnej‰ie prijatie aj sociálnychklientov. Úzkostlivo si stráÏia svoje psychologické pozície a univer-zitne vzdelaného sociálneho pracovníka sú ochotné prijaÈ len dopozície asistenta alebo sekretárky.T˘mto spôsobom sa pracoviská,ktoré majú obrovsk˘ odborn˘ potenciál redukujú na nepochopenéa uzavreté systémy.

Naopak, sociálny klient, zväã‰a nie je schopn˘ aktívne vyhºadávaÈpomoc in˘ch a primárne ho trápia existenãné problémy. Odborníkna sociálne poradenstvo v oveºa väã‰ej miere neÏ psychológ aktív-ne svojho klienta vyhºadáva. Sociálny pracovník rie‰i sociálnyproblém ãloveka v kontexte s jeho prostredím. K rie‰eniu pristupu-je z predpokladu, Ïe klient je súãasÈou svojho sociálneho systémua rie‰i sa systém ako celok. Klient obyãajne oãakáva drobné v˘hody

zázemie.Súãasn˘ systém

sociálnehoporadenstva sakoncentruje naverejn˘ a neve-

rejn˘ sektor,ktorému sa

autorka venuje.ëalej vysvetºuje

kontext sociálne-ho poradenstva

v systémesociálnej pomoci.

Definuje pojem„sociálne pora-denstvo“, jeho

ciele a úãastní-kov poradenské-

ho procesu.V závere ãlánku

sa autorkazaoberá základ-

n˘mi poraden-sk˘mi prístupmi

a hranicamiodboru a naãrtá-va ìal‰í, moÏn˘

v˘voj kvalitysociálneho

poradenstva,ktoré sa riadi

·tandardmikvality sociálne-ho poradenstva.



z kontaktu so sociálnym poradcom (príspevok na stravu, uhlie,ubytovanie a podobne) a jeho motivácia na spoluprácu je t˘m silnepoznaãená.

V˘hodou sociálneho poradcu je, Ïe v prípade úspe‰ného vyrie‰e-nia jedného problému klienta rastie jeho dôvera v oãi poradcovi.Pri rie‰ení in˘ch problémov, resp. problémov klientov˘ch blízkychje tak schopn˘ sa s ním opäÈ kontaktovaÈ. Klient sociálneho porad-cu síce vníma ako autoritu, ale na rozdiel od psychológa ho prijímabez ostychu.

Na odboroch sociálnych vecí okresn˘ch úradov majú takmerv‰etci pracovníci v náplni ãinností uvedenú aktivitu „poskytovanieporadenstva“. Materiálno technické ale aj personálne zabezpeãeniet˘chto pracovísk redukuje poskytovanie sociálneho poradenstvaklientovi na úroveÀ podávania kvalifikovan˘ch informácií. Naúradoch nie sú vytvorené podmienky na poradensk˘ vzÈah.Pracovníãky, ak aj majú kvalifikáciu (asi 6% pracovníkov ‰tátnejsprávy má poÏadované vzdelanie), tak nemajú vytvorené materiálnea priestorové podmienky. Len ÈaÏko moÏno praktizovaÈ poradenstvov miestnosti, kde sedia ìal‰ie tri aÏ ‰tyri pracovníãky. Prostriedky nacestovné náklady pre prácu v terénne sú pre ne takmer nedostup-né a „zavalenie“ in˘mi administratívnymi ãinnosÈami im nedávapriestor sa klientovi individuálne dlh‰ie venovaÈ.

Druhou základÀou, okolo ktorej sa vytvoril sociálno poradensk˘systém sú svojpomocné skupiny. ªudia, sami trpiaci niektor˘mochorením, resp. in˘m sociálno patologick˘m javom, si na základevlastn˘ch skúseností zorganizovali svojpomoc. âasto ich práve tietoovplyvÀujú v nápaditosti aktívne klientov vyhºadávaÈ a ponúkaÈ imsvoju pomoc. Formy pomoci sú efektívne tak finanãne, ako ajprogramovo. Svojpomocné skupiny, pre veºmi obmedzené finanãnézdroje, musia svoju energiu, ãas a peniaze investovaÈ naozaj efektív-ne. Sociálny klient oveºa r˘chlej‰ie nadobudne dôveru k poradcovi,ktor˘ s jeho problémom má svoje skúsenosti. Okrem toho pôsobiapriamo v teritóriu klienta, takÏe sú pre neho kedykoºvek dostupní.Ich otvorenosÈ voãi klientele nie je deformovaná formálnymipravidlami, ako sú otváracie doby, registrácia a plnenie formálnychpoÏiadaviek (napríklad evidencia klienta na úrade práce a podob-ne). Zákon o sociálnej pomoci podmieÀuje vydanie povolenia navykonávanie sociálnej prevencie a poskytovanie sociálneho pora-denstva t˘m, Ïe ne‰tátny subjekt musí spæÀaÈ isté kvalifikaãnéa prevádzkové podmienky, ktoré urãuje komisia MPSVR SR.Nespravodlivé je to, Ïe sa toto vydanie povolenia nevzÈahuje naverejné organizácie. Na druhej strane táto diskriminácia pozitívne

AbstractIn this article,the authordescribes a shorthistory of socialwork in Slovakia,with specialfocus on thesocial consultan-cy developmentsin the SlovakRepublic. Shealso brieflycompares socialconsultancy topsychologicalconsultancy,which hasa longer traditi-on, and thusa more develo-ped expert basein Slovakia.Moreover, thecurrent systemsof social advisorycentres withinthe public andthe non-publicsectors aredescribed here.The authorexplains thecontext of thesocial



ovplyvÀuje kvalitu sociálneho poradenstva v mimovládnom sekto-re, ktorá v˘razne vy‰‰ia, neÏ vo verejnom sektore.

Aby sme dokázali poskytnúÈ sociálnemu poradenstvu také miestov systéme sociálnej pomoci, aké mu patrí, musíme sa najprv pokú-siÈ definovaÈ základné podmienky, za ktor˘ch sa sociálne poraden-stvo má poskytovaÈ.Tieto podmienky predstavujú repetitóriumaspektov, ktoré sa t˘kajú personálnych poÏiadaviek, prevádzkov˘cha procesuálnych podmienok.V‰etky sú premietnuté v ·tandardochkvality sociálneho poradenstva, ktoré by mali ochrániÈ klienta predneodborn˘m zásahom sociálneho poradcu, resp. poradenskejorganizácie.

Kontext sociálneho poradenstvaSlovenské slovo poradiÈ podºa Krátkeho slovníka slovenského

jazyka (str. 314) znamená ... „daÈ niekomu v ÈaÏkostiach radu,

poradiÈ ako má postupovaÈ...“.V˘znam tohto slova podporujepredstavy klienta v tom, Ïe poradca je tu na to, aby mu udelilkonkrétnu radu na vyrie‰enie jeho problému. Klient sa túto radurozhodne buì prijaÈ, alebo ju zamietne.

V‰eobecne je v‰ak poradenstvo proces, ktor˘ prebieha v istomprostredí. Úãastníkmi tohto procesu sú minimálne dvaja: klient(resp. skupina klientov) a jeho poradca (resp. skupina poradcov).V poradenskom procese sa vytvára medzi nimi vzÈah, ktor˘ saformuje prostredníctvom ich komunikácie, prijímania a poskytova-nia spätnej väzby, prijímania a odoslania informácie, rôznych straté-gií práce, vytvorenej databázy zdrojov a ponúk, interaktívnej ãinnos-ti a ìal‰ích in˘ch aspektov.

Po dohode s poradcom si klient sám definuje cieº poradenskéhoprocesu, ktor˘ je determinovan˘ obsahom problému. Cieºomporadenstva je v podstate eliminácia patológie, pomoc k nezávislos-ti, osobnostn˘ rast, zv˘‰enie kvality Ïivota, rie‰enie potrieb ãlovekav núdzi, jeho du‰evné a fyzické zdravie, mobilizácia „zdrav˘ch“zdrojov prirodzeného prostredia klienta.

R˘chlosÈ postupu rie‰enia problému závisí od vonkaj‰ích a vnú-torn˘ch faktorov poradenstva. Medzi vonkaj‰ie patria: prostredieklienta aj poradcu, ãas, technické zabezpeãenie, finanãné prostried-ky, legislatívne súvislosti, komunitné a spoloãenské podmienky.

Vnútorné faktory závisia predov‰etk˘m od: schopnosti klientamobilizovaÈ svoj osobn˘ potenciál k rie‰eniu problému, spoluprácejeho okolia na rie‰ení problému. Nemenej dôleÏit˘ je aj kvalifikaãn˘a osobnostn˘ potenciál poradcu.

consultancywithin the

system of socialaid. She also

defines the term‘social consultan-

cy’, its goals,and the partici-

pants of theadvisory process.

At the end ofthe article, theauthor brieflydescribes thebasic advisory

approaches andoutlines of thenext, possible

development ofthe quality of

social consultan-cy driven by the

Standards ofQuality for the

SocialConsultancy.



OObbrráázzookk 11:: Kontext sociálneho poradenstva

OOBBSSAAHHkkoommuunniikkáácciiaa,, mmeettóóddyy,, ffoorrmmyy

VVZZËËAAHH

CCIIEEªªSSoocciiáállnnyy ppoorraaddccaaSSoocciiáállnnyy kklliieenntt

PPRROOCCEESSpprroossttrreeddiiee

Sociálne poradenstvo je teda proces, zaloÏen˘ na vzÈahu medzi sociálnym porad-

com a sociálnym klientom, ktorého cieºom je zv˘‰iÈ kvalitu Ïivota klienta za pomoci

mobilizácie vnútorn˘ch a vonkaj‰ích zdrojov prirodzeného prostredia klienta

(kolektív autorov, Luãivná, 2002).

Poradenské prístupyExistuje mnoÏstvo poradensk˘ch ‰kôl, metód a postupov. Dnes sa uÏ upú‰Èa od

hlásania superiority jednej ‰koly nad v‰etk˘mi ostatn˘mi ‰kolami.Medzi hlavné prístupy sociálneho poradenstva patria zo psychológie prebraté: dyna-

mick˘, behaviorálny a experienciálny. Spomenieme e‰te aj najãastej‰ie pouÏívan˘ eklek-tick˘ prístup.

Dynamick˘ prístup

Dynamick˘ prístup je zaloÏen˘ na princípe podmienenosti súãasného správaniaminulosÈou. Dynamick˘ poradca pracuje s nevedom˘mi silami a motívmi klientmi, ktoréovplyvÀujú jeho aktuálne správanie bez toho, aby si to klient uvedomoval. Poradca sasnaÏí u klienta posilÀovaÈ objavenie a pochopenie nevedom˘ch obsahov vyuÏívajúc



katarziu, abreakciu a vhºad. Snahou poradcu je reorganizácia klientovej osobnosti nazáklade rie‰enia neurotického konfliktu. Poradensk˘ vzÈah je asymetrick˘, pripomínavzÈah lekár – pacient. Pri práci sa vyuÏívajú jednak verbálne pramene: voºné asociácie,anal˘za prenosu, odporu a obrán, práca so snami a fantáziami, interpretácie, náhºada zmena.

Podºa Gaburu (1995) je práca poradcu ãasto chápaná ako konfrontácia, klarifikáciaa interpretácia a spracovanie záÏitku. Pomerne veºk˘ priestor sa v dynamickom prístupevytvára pre prácu s transparentn˘m, skryt˘m ãi nevedom˘m odporom, s identifikáciourôznych obrán, ktoré komplikujú klientovi pochopiÈ svoj podiel na problémovej situáciia hºadaÈ optimálne rie‰enia. Dynamick˘ prístup je dlhodob˘ a intenzívny. Nie je typick˘pre sociálne poradenstvo, ale jeho prvky moÏno úãinne vyuÏívaÈ aj pri práci so sociál-nym klientom (Gabura, 1995).

Behaviorálny prístup

Behaviorálny prístup vychádza z predpokladu, Ïe kaÏdé správanie je nauãené.Ajmaladaptívne správanie sa uãí ãlovek tak˘mi ist˘mi mechanizmami ako nauãené. KeìÏeprístup zaloÏen˘ na uãení, poradensk˘ vzÈah je zaloÏen˘ na pomere: uãiteº – Ïiak.Behaviorálne orientovan˘ poradca má vo svojej v˘bave techniky ako sú: podmieÀova-nie, posilÀovanie, nácvik, tréning, modelovanie, in‰truovanie, presviedãanie, averziua podobne. SnaÏí sa redukovaÈ prvky neÏelaného správania, roz‰íriÈ repertoár správania,resp. posilÀovaÈ jeho pozitívne prvky.Tento prístup je veºmi dobre vyuÏiteºn˘ právev niektor˘ch oblastiach sociálneho poradenstva pre svoju ãasovú nenároãnosÈ a r˘chlenavodenie zmeny. Okrem toho, sociálni klienti majú najväã‰ie problémy práve s dôsled-kami svojho maladaptívneho správania.

Experienciálny prístup

Gabura (1995) spomína aj experienciálny prístup, ktor˘ vníma ãloveka ako aktívnubytosÈ s potenciálom k ìal‰iemu rastu, preto sa nesústreìuje na odstránenie symptómu,ãi rekon‰trukciu osobnosti podºa cieºov poradcu, ale zameriava sa na dosiahnutievy‰‰ieho stavu vedomia, uvedomenie si svojich moÏností a schopnosÈ nauãiÈ sa ichvyuÏívaÈ.VedieÈ ão robíme a cítiÈ to, môÏe byÈ pre klienta dôleÏitej‰ie ako vedieÈ preãoto robíme. Experienciálny prístup vidí patologick˘ koncept v strate zhody medzi von-kaj‰ím a vnútorn˘m preÏívaním.Ako ìalej Gabura (1995) uvádza, poradca slúÏi ãasto ibaako katalyzátor, v jeho prítomnosti si klient uvedomuje svoje latentné moÏnosti preformovanie svojho jástva.VzÈah medzi poradcom a klientom je emocionálne naplnen˘ºudsk˘ vzÈah, zaloÏen˘ na ºudskom spojenectve ãlovek – ãlovek. Experienciálny prístupje zaloÏen˘ na princípoch humanistickej psychológie, pracuje s akceptáciou, empatioua kongruenciou a jeho základnou metódou je ne‰truktúrovan˘ rozhovor.Tento poraden-sk˘ prístup je v zahraniãí najãastej‰ie vyuÏívan˘m prístupom sociálneho poradenstva.

Eklektické poradenstvo

Väã‰ina poradcov na Slovensku pracuje eklekticky a spája alebo vyuÏíva rôzne pora-



denské prístupy, metódy a formy práce, podºa potrieb, moÏností a schopností klienta.V súãasnosti je pomerne beÏné, Ïe na jednom prípade poradca pracuje dynamicky,s druh˘mi klientmi robí behaviorálny nácvik a s tretím prípadom pracuje ne‰truktúrova-ne. Dá sa predpokladaÈ, Ïe aj sociálne poradenstvo bude maÈ eklektick˘ charakter.Sociálny poradca bude pripraven˘ vyuÏívaÈ úãinné prvky v‰etk˘ch prístupov v snahe ãonajr˘chlej‰ie a najefektívnej‰ie pomôcÈ klientovi, rodine ãi skupine (Gabura, 1995).

ZáverV súãasnosti sa na Slovensku vedie intenzívna diskusia o tom, kde poradenstvo zara-

diÈ. Platn˘ zákon o sociálnej pomoci ã.195/1998 Z. z., ktor˘ poradenstvo povaÏoval zajeden z nástrojov sociálnej pomoci, uÏ prekonal svoju aktuálnosÈ. Od roku 2005 vchádzado platnosti nov˘ zákon o sociálnych sluÏbách, ktor˘ sociálne poradenstvo vníma akojednu z foriem sociálnej sluÏby. UÏ pripravené ·tandardy kvality sociálneho poradenstvabudú teda súãasÈou tohto zákona a budú spracované jeho osobitnou vykonávacouvyhlá‰kou.V súãasnosti pracujeme na kalkulácii finanãn˘ch nákladov na sociálne pora-denstvo a to vzhºadom na jednotlivé klientské skupiny a formu vykonávaného poraden-stva (ambulantnú, rezidenciálnu a terénnu).V˘sledkom by mali byÈ finanãné ‰tandardysociálneho poradenstva.

Vzhºadom na relatívne priaznivú situáciu na MPSVR SR dúfame, Ïe sa nám tentoproces podarí do konca roka 2004 úspe‰ne aj legislatívne podchytiÈ.

* Kontakt na autorku: Asociácia supervizorov a sociáln˘ch poradcov, Grosslingova 67,811 09 Bratislava, tel./fax: 00 421-2-527 337 97 e-mail: [email protected], www.changenet.sk/assp

PouÏitá literatúra:Gabura, J., PruÏinská, J. PPoorraaddeennsskk˘̆ pprroocceess.. Praha: Slon, 1995.Gabura, J., Mydlíková, E., Schavel, M. SSoocciiáállnnee ppoorraaddeennssttvvoo.. Bratislava:ASSP, 2003.Kol. KKrrááttkkyy sslloovvnnííkk sslloovveennsskkééhhoo jjaazzyykkaa.. Bratislava: SPN, 1981.Pracovné materiály. EExxppeerrttnnáá sskkuuppiinnaa kk ‰‰ttaannddaarrddoomm ssoocciiáállnneehhoo ppoorraaddeennssttvvaa.. Malá

Luãivná, 2002.�


AKADEMICKÉstate INCEST A INCESTNÝ PÁCHATEĽ / MÁRIA VLČKOVÁ

ÚvodJednou z foriem násilia na dieÈati, ktorá najmä v súãasnom období

je v centre pozornosti nielen laickej, ale predov‰etk˘m odbornejverejnosti je sexuálne zneuÏívanie detí. Ide o traumatizujúci a niãímneospravedlniteºn˘ akt násilia na dieÈati, atypickú sexuálnu aktivitu,obsahom ktorej je sexuálny kontakt medzi dospelou osobou a ne-dospel˘m jedincom (Convoy,Weiss, 1994). Zaãína tam, kde - podºaCvikovej (1977) - sa páchateº vedome pokú‰a ukájaÈ na tele dieÈaÈaalebo sa ním nechá ukájaÈ. Je vÏdy násilím a to bez ohºadu na jehopodobu a skutoãnosÈ, ãi páchateº presadzuje svoje sexuálne záujmyfyzick˘m atakom na dieÈa, jeho psychick˘m zastra‰ovaním, odmeÀo-vaním alebo in˘m zv˘hodÀovaním. Je zneuÏitím jeho autoritatívnejpozície a mocenskej prevahy nad mlad‰ím a neskúsen˘m, ktor˘ jev‰ak ãasto závisl˘m od neho.

Definícia incestuMimoriadne závaÏnou podobou sexuálneho zneuÏívania dieÈaÈa je

incest, ku ktorému H. Convoy a P.Weiss (1994) zaraìujú okremvlastnej súloÏe aj v‰etky formy nekoitálnych aktivít, vedúcichk sexuálnemu vzru‰eniu a k uspokojeniu páchateºa. Je nielennajroz‰írenej‰ou, ale súãasne aj naj‰kodlivej‰ou podobou zneuÏíva-nia detí (Patrícia D. McLendon, 1999) a to bez ohºadu na to ãi ideo incest priamy (biologick˘ rodiã a dieÈa) alebo nepriamy (nevlast-n˘ rodiã a dieÈa).VÏdy totiÏ zanecháva na dieÈati nezmazateºnéa neraz len ÈaÏko predstaviteºné dôsledky, ktoré sa prejavujú tak

Incesta incestn˘ páchateºIncestand incest offender

Doc. PhDr.Mária Vlãková,

CSc.* pôsobí naKatedre socioló-

gie v˘chovya mládeÏe

Pedagogickejfakulty UK

v Bratislave.

Abstrakt: Incest aj napriek

zákazu patrív súãasnom

období k najroz-‰írenej‰ím

formám sexuál-neho zneuÏíva-

nia detí.Dochádza

k nemu v hlbo-kej intimiterodinnéhoprostredia,

v dôsledku ãohojeho odhalenie

a následnépotrestanie

páchateºa jemimoriadne

zloÏité.Z troch, moÏnopovedaÈ klasic-

k˘ch foriemincestu najvy‰‰iu


AKADEMICKÉstateINCEST A INCESTNÝ PÁCHATEĽ / MÁRIA VLČKOVÁ

v aktuálnom Ïivote, ako aj v podobe rozliãn˘ch psychiatrick˘chdiagnóz v perspektívnom období Ïivota.

Incest (z latinského incestus, t. j. neãist˘, nízky, nehanebn˘)v najv‰eobecnej‰om vyjadrení je definovan˘ ako krvismilstvo,pohlavn˘ styk medzi blízkymi príbuzn˘mi, alebo ako pohlavn˘ stykmedzi osobami príbuzensky blízkymi, priãom príbuznosÈ sa definu-je v zmysle nemoÏnosti uzavrieÈ manÏelstvo medzi zúãastnen˘miosobami (Convoy,Weiss, 1994), t.j. ako vzÈah medzi osobami nato-ºko príbuzensky blízkymi, Ïe ich manÏelstvo alebo sexuálny vzÈahje zákonom vylúãen˘. Podobne aj J. Dunovsk˘ (1995) definujeincest ako sexuálnu aktivitu medzi dvoma osobami, ktor˘m nie jezákonom dovolené uzavrieÈ manÏelstvo, t.j. sexuálny styk medzibezprostredne príbuzn˘mi osobami - rodiãmi - deÈmi, star˘mirodiãmi - vnukmi, súrodencami, prípadne dieÈaÈom a príbuzn˘mi,priãom v˘poãet osôb, na ktoré sa vzÈahuje sexuálne tabu akoi postoje k incestu sa transkulturálne odli‰ujú (Convoy,Weiss,1994).Vcelku je teda moÏné charakterizovaÈ incest ako heterosexu-álny styk medzi ãlenmi nukleárnej rodiny (Geist, 1992), resp. akofyzick˘ kontakt, sprevádzan˘ sexuálnym vzru‰ením medzi osobamirovnakej socializaãnej jednotky, teda rodiny (Hubálek, 1983).

Incest ako tabuIncestuózne tabu je jedn˘m z najstar‰ích a najuniverzálnej‰ích

tabu, priãom – ako kon‰tatuje P. Pöthe (2000) – niektorí antropoló-govia povaÏujú tento zákaz za kºúãov˘ moment „poºud‰tenia“ãloveka. Je podmienené nielen biologick˘mi zreteºmi (nebezpeãen-stvo prenosu dediãn˘ch chorôb, resp. vznik ich neÏiadúcich mutá-cií), ale predov‰etk˘m zreteºmi sociálno-psychologick˘mi, spojen˘-mi s jeho negatívnymi dôsledkami pre Ïivot dieÈaÈa, stabilitu rodinya plnenie jej základn˘ch funkcií. Incest je vÏdy príznakom závaÏnejrodinnej patológie, naru‰en˘ch interpersonálnych vzÈahov a teles-n˘ch i emocionálnych hraníc medzi jednotliv˘mi ãlenmi rodiny,práve tak ako aj naru‰en˘ch vzÈahov k ‰ir‰iemu sociálnemu prostre-diu a prejavom patologick˘ch spôsobov komunikácie. Je v‰ak skôrsymptomom neÏ príãinou dysfunkãn˘ch rodinn˘ch vzÈahov (Weiss,2000).

Je preto pochopiteºné, Ïe vo v‰etk˘ch civilizovan˘ch spoloãnosti-ach je incest povaÏovan˘ za nemorálny (Geist, 1992), bol a zostávazloãinom u prevaÏnej väã‰iny národov a etnick˘ch spoloãenstiev,vrátane na‰ej judeo-kresÈanskej kultúry (Pöthe, 2000), v dôsledkuãoho je incestuózne správanie nielen odmietané a hodnotené akoneprijateºná podoba sexuálneho vzÈahu, ale aj sankcionované.

frekvenciuvykazuje otcov-sk˘ incest. Jehoobjektom jedcéra a pácha-teº - ako uka-zujú v˘sledkyuskutoãnenéhov˘skumu -morálne naru‰e-n˘, nezdrÏanliv˘jedinec, v ‰iro-kom vekovomrozpätí, s nedo-statoãnouinteriorizácioumorálnychhodnôt spoloã-nosti vôbeca sexuálnychzvlá‰È. V˘skumuskutoãnen˘v zariadeniachpre v˘kon väzbyv SR v roku2000 ukázal, Ïevo vzÈahuk incestu savysoko rizikov˘-mi stávajúmorálne naru‰e-ní muÏi, muÏi sosklonom k alko-holu a s rozsiah-lou kriminálnou



Napriek tomu v‰ak je zrejmé, Ïe incestné vzÈahy existovali nielenv minulosti, ale – Ïiaº – existujú aj v dne‰nej modernej spoloãnosti.PoznaÈ v‰ak skutoãn˘ rozsah jeho v˘skytu je prakticky nemoÏné.K incestu dochádza totiÏ v najhlb‰ej intimite rodinného prostredias ãím je spojená tak vysoká miera jeho utajenia, ako aj mimoriadnanároãnosÈ a zloÏitosÈ jeho zisÈovania a dokazovania. Preto sa viac-menej v‰eobecne prijíma názor, Ïe akékoºvek údaje o incestnomzneuÏívaní detí majú len orientaãn˘ charakter. Sú vyjadrením lenpolicajne ‰etren˘ch prípadov, t. j. vrcholom ºadovca. Pocity viny,sociálna stigmatizácia, hanba, reálnosÈ väzby páchateºa a vyÀatiedieÈaÈa z rodiny, neraz v‰ak aj ºahostajnosÈ a pasivita partnerky,prípadne aj ‰ir‰ieho sociálneho prostredia spôsobujú, Ïe preváÏnaväã‰ina prípadov zostáva ak nie na vÏdy tak aspoÀ na veºmi dlhonepoznaná.

ZávaÏnosÈ dôsledkov zneuÏívania dieÈaÈa, najmä v‰ak potreba jehoochrany a s t˘m spojenej úãinnej prevencie sústreìovala na sebapozornosÈ viacer˘ch autorov uÏ v 70. rokoch (MokráÀ,Topiafi,Satková a iní), ale aj v 80. rokoch (Gromová, Hubálek a iní), a najmäv 90. rokoch minulého storoãia (Vaníãková,Weiss, Pöthe, Dunovsk˘a ìal‰í).Aj keì svojim v˘skumom incestného zneuÏívania dieÈaÈaa jeho páchateºa získali cel˘ rad veºmi zaujímav˘ch a hodnotn˘chpoznatkov, jednako problém incestného zneuÏívania detí vyvolávastále mnoho ìal‰ích otázok.

V˘skumV snahe poznaÈ obraz incestného páchateºa a priblíÏiÈ problém

motivácie jeho konania, uskutoãnili sme v roku 2000 v zariadeniachpre v˘kon väzby v Slovenskej republike v˘skum. Jeho objektombolo 149 jedincov, t. j. tí, ktorí v ãase realizácie v˘skumu boli vov˘kone trestu odÀatia slobody podºa § 245, 242, 243.ZákladnoupouÏitou v˘skumnou technikou bol anonymn˘ dotazník, ktor˘prostredníctvom pracovníkov väzenskej a justiãnej stráÏe boldoruãen˘ uveden˘m jedincom.

Z celkového poãtu 149 odovzdan˘ch dotazníkov sa nám vrátilolen 79, t. j. 53,7 %. ·túdium odovzdan˘ch dotazníkov ukázalo, Ïepre neúplnosÈ je potrebné z ìal‰ieho spracovania vylúãiÈ dvadotazníky.T˘m sa poãet probantov ustálil na poãte 77, t. j. 51,6 %z celkového poãtu páchateºov.

Z uvedeného súboru sme vyãlenili podsúbor 28 incestn˘chpáchateºov. Z nich 12 (42,85 %) zneuÏívalo vlastné dieÈa, päÈ (18,21%) dieÈa svojej novej manÏelky, desaÈ (35,71 %) dieÈa z blízkejrodiny a jeden páchateº (3,57 %) maloleté dieÈa v pestúnskej

ãinnosÈou voveku 40 a viac

rokov najmäv prítomnostidcéry vo veku14 a viac ako

14 rokov.

Abstract: Altough there isinhibition, incest

belongs to themost expandedform of sexualabuse. It hap-

pens in the deepintimacy of the

family, so itsdetection and

successivepunishment ofthe offender is

extremelydifficult. Paternal

incest is themost frequent.

Its object isa daughter and

its offendera morally distur-bed individuum

of every age,with deficient

internal moralsexual values



starostlivosti. Z celkového poãtu incestn˘ch páchateºov 18,21 %priznalo pohlavn˘ styk s malolet˘m dieÈaÈom najmenej tri kráta viac ako polovica z nich (53,57 %) ‰tyri a viac krát.

Anal˘za dotazníkov nám poskytla mnoÏstvo informácií o páchate-ºoch incestu. Ukázala, Ïe vzorku incestn˘ch páchateºov reprezento-vali muÏi, z ktor˘ch preváÏna ãasÈ mala trvalé bydlisko na vidieku(50 %), resp. v malom meste (18,21 %), prípadne vo väã‰om meste(31,79 %). Z väã‰ej ãasti to boli muÏi star‰í ako 40 rokov (42,85%), resp. vo veku 36-40 rokov (21,42 %), Ïijúci v prevaÏnej mierev manÏelskom zväzku (42,85 %), prípadne v druÏskom spojení(28,57 %) alebo rozvedení ãi slobodní (28,57 %). Ich vzdelanostnáúroveÀ, vyjadrená najvy‰‰ím ukonãen˘m vzdelaním, sa ukázala akoveºmi nízka – relatívne ãasto zodpovedala úrovni neúplnej základ-nej ‰koly (21,47 %), prípadne ukonãenej základnej ‰kole (28,57%).V˘uãn˘ list získalo 39,28 %, z toho 14,28 % v odbore murár.

Obraz na‰ich incestn˘ch páchateºov veºmi zreteºne dokumentujeich kriminogénna anamnéza, v ktorej nachádzame mimoriadne‰irok˘ register závaÏn˘ch trestn˘ch ãinov, zaãínajúc znásilnením,ublíÏením na zdraví, opilstvom, lúpeÏami a krádeÏami, vydieraním,po‰kodzovaním cudzích vecí a útokmi na verejného ãiniteºa konãi-ac. Ich trestná ãinnosÈ má recidivujúci charakter, dôkazom ãoho jeaj skutoãnosÈ, Ïe aÏ 82,1 % z nich bola uÏ v predchádzajúcomobdobí vo v˘kone trestu (zvy‰n˘ch 16,71 % bolo odsúden˘chpodmieneãne), priãom väã‰ina z nich uÏ niekoºko krát.

V˘sledky v˘skumu ukazujú aj ìal‰iu ãrtu incestného páchateºa.Tou je nedostatok empatie a urãitá miera arogancie. Na otázku ãi simyslí, Ïe jeho správanie ublíÏilo maloletej 28,9 % si myslí, Ïe„vôbec nie“, 10,7 %, Ïe „asi nie“ a 32,14 % to „nevie posúdiÈ“.Podobné sú aj v˘sledky na otázku ãi po pohlavnom akte s malole-tou pociÈoval v˘ãitky svedomia.Aj keì 39,28 % priznáva, Ïe preÏí-valo v˘ãitky svedomia (7,14 % malo v˘ãitky len po prv˘ raz), trebavidieÈ, Ïe väã‰ina páchateºov Ïiadne v˘ãitky svedomia nemala –veì, podºa slov páchateºov, „preão by ich aj mala maÈ!“

Uvedenému názoru zodpovedá aj ich postoj k aktuálnemu v˘ko-nu trestu. Len 28,57 % incestn˘ch páchateºov povaÏuje uloÏen˘trest za spravodliv˘, zatiaº ão viac ako 70 % ho povaÏuje buì zanespravodliv˘ alebo za „skôr nespravodliv˘“.

Z troch, moÏno povedaÈ klasick˘ch foriem incestného správania(otec-dcéra, matka-syn, brat-sestra) sa vo v˘skume ukázala akojediná forma otcovského incestu. Objektom zneuÏívania boliv na‰om v˘skume v˘luãne dievãatá rozliãn˘ch vekov˘ch skupín.Pritom ako najohrozenej‰ia sa ukázala skupina dievãat vo veku 14

and socialvalues. A rese-arch made inthe prisons inSlovakia in theyear 2000 hasshown thata very dange-rous group ofmen with decli-nation to incestbehaviour aremen of 40 yearsof age and olderin the presenceof a 14-year-olddaughter.



a viac ako 14 rokov.Ak skutoãnosÈ, Ïe objektom zneuÏívania boli len v men‰ej mieredievãatá mlad‰ie ako 14 rokov dáme do súvislosti s poznaním, Ïe incestu sa ãastej‰iedopú‰Èajú muÏi star‰í neÏ mlad‰í, dostávame sa k reálnemu predpokladu, Ïe dôvodomorientácie incestn˘ch páchateºov na dospievajúce dievãatá je ich snaha preÏívaÈ plno-hodnotn˘ sexuálny vzÈah, ktor˘ z najrozliãnej‰ích dôvodov nepreÏívajú s manÏelkou,resp. inou dospelou partnerkou.

Okrem poznania osobnostn˘ch vlastností incestného páchateºa, zaujímalo nás tieÏ, ãoich viedlo k sexuálnemu vzÈahu s maloletou. S t˘mto cieºom sme probantom poloÏilipriamu otázku, ktorá túto skutoãnosÈ sledovala. I‰lo o polootvorenú otázku, v ktorejop˘taní, okrem vyjadrenia vlastného názoru, mali moÏnosÈ vybraÈ si dve z naznaãen˘chodpovedí.

Odpovede na uvedenú otázku sú, nesporne, veºmi zaujímavé. Ukazujú, Ïe na väã‰ineprípadov incestného konania sa podieºala náhoda (46,42 %). 21,42 % uviedlo, Ïe tobola „nespokojnosÈ s vlastn˘m pohlavn˘m Ïivotom“, pre tak˘ ist˘ poãet to bola „dôver-ãivosÈ maloletej“. 17,85 % k incestnému konaniu viedlo „vyz˘vavé správanie maloletej“,14,28 % jej „fyzická príÈaÏlivosÈ“ a tak˘ ist˘ poãet uviedlo „zvedavosÈ“. „Nedostatokin˘ch objektov“ pre uspokojenie svojej sexuálnej potreby uviedlo 10,71 %. Okolnostiako je „osamelosÈ dieÈaÈa“, „nevinnosÈ“ a „neskúsenosÈ“ dieÈaÈa, „sexuálna chladnosÈpartnerky a „sexuálne návrhy maloletej“, uviedlo v kaÏdom prípade 7,14 %. NajniÏ‰iezastúpenie mali odpovede „neprítomnosÈ partnerky“ a „dlhodobá choroba partnerky“(3,57 %). Bez zaujímavostí v‰ak iste nie je poznanie, Ïe takú okolnosÈ ako je „obavapred AIDS“ neuviedol ani jeden respondent.

Naznaãené odpovede ukazujú ‰irok˘ rozsah rozliãn˘ch okolností, ktoré viedli na‰ichprobantov k incestnému konaniu. MoÏno v‰ak na prv˘ pohºad prekvapuje relatívnevysoké zastúpenie „náhody“, uvádzanej probantami.Vysvetlením môÏe byÈ na jednejstrane snaha probantov ospravedlniÈ svoje konanie, na druhej strane v‰ak pravdepodob-nej‰ím je chápanie „náhody“ ako poslednej fázy, ktorej predchádzali iné okolnosti, ktorépriamo ãi nepriamo podnecovali páchateºa, ktor˘ k zneuÏitiu pristúpil akoby náhodnevtedy, keì sa k tomu vytvorila vhodná situácia umocnená aj jeho alkoholov˘m stavom.Potvrdzuje to aj skutoãnosÈ, Ïe z celkového poãtu probantov len 28,57 % uviedlo, Ïebolo pri svojom prvom sexuálnom kontakte s maloletou v triezvom stave a 25 % bolotriezvymi aj pri ìal‰ích kontaktoch.

Nie menej zaujímavé je sledovaÈ problém okolností vedúcich incestného páchateºak zneuÏívaniu detí so zreteºom na vek zneuÏívan˘ch detí.Aj keì vo v‰etk˘ch trochsledovan˘ch vekov˘ch skupinách (deti mlad‰ie ako 14 rokov, deti 14-roãné a deti star‰ieako 14 rokov) kategória „úplná náhoda“ má relatívne vysoké zastúpenie, jednako jevidieÈ, Ïe v skupine najstar‰ích detí má v porovnaní s ostatn˘mi dvoma uÏ niÏ‰ie zastú-penie.V tejto skupine má najvy‰‰ie zastúpenie kategória odpovedí „vyz˘vavé správaniemaloletej“ (45,4 %), resp. odpovedí typu „nespokojnosÈ s vlastn˘m pohlavn˘m Ïivotom“a „zvedavosÈ“ (27,2 %). Relatívne vysoké je zastúpenie aj tak˘ch odpovedí ako je„nedostatok in˘ch vhodn˘ch objektov“, „fyzická príÈaÏlivosÈ maloletej“ a „sexuálnychlad partnerky“ (18,1 %), ktoré sa v dvoch mlad‰ích vekov˘ch kategóriách nevysky-



tujú, alebo len v men‰om rozsahu. SkutoãnosÈ, Ïe odpoveì typu „dôverãivosÈ maloletej“sa v najvy‰‰ej miere vyskytuje len vo vekovej skupine detí 14-roãn˘ch (28,5 %) a najmäv skupine mlad‰ích ako 14 rokov (40,0 %) a vôbec sa nevyskytuje vo vekovej skupinedetí star‰ích ako 14 rokov neprekvapuje.

V súvislosti so sexuálnym zneuÏívaním dieÈaÈa v rodine sa vÏdy celkom zákoniteobjavuje aj otázka o spôsoboch reakcie matky – partnerky na vzniknutú situáciu.V‰eobecne sa usudzuje, Ïe to má byÈ práve ona, ktorá musí nielen novú situáciu v rodi-ne spoznaÈ, ale ju aj radikálne rie‰iÈ (Vlãková, 2001).

V˘skum v‰ak ukázal, Ïe namiesto zásadného rie‰enia problému chrániaceho dieÈa,partnerky incestn˘ch páchateºov volili viac pasívne spôsoby, ktor˘mi rie‰ili viac svojepostavenie v rodine neÏ postavenie dieÈaÈa. Z odpovedí probantov totiÏ vypl˘va, Ïe21,42 % partneriek nereagovalo nijako, 25 % s plaãom, 7,14 % odchodom zo spoloãnejdomácnosti a 7,14 % návrhom na rozvod. Len 28,57 % rie‰ilo situáciu trestn˘m ozná-mením a 10,71 % in˘m spôsobom.

ZáverV˘sledky uskutoãneného v˘skumu ukazujú, Ïe incestu sa dopú‰Èajú muÏi ‰irokého

vekového rozpätia, najãastej‰ie v‰ak muÏi vo veku 40 a viac rokov, muÏi s niÏ‰ou úrov-Àou vzdelania, Ïijúci v preváÏnej miere v manÏelskom zväzku, prípadne v druÏskomspojení a vo vidieckom prostredí.

Podobne ako v in˘ch v˘skumoch podobného zamerania (Nedoma, 1969, Hubálek,1983, Gromová, 1984, ëurinová, 2000) aj v na‰om v˘skume sa ukázalo, Ïe príznaãn˘mpre incestn˘ch páchateºov je nedostatok empatickej schopnosti, absencia zodpovednos-ti za svoje konanie, absencia sebaovládania a interiorizácie morálnych hodnôt spoloã-nosti vôbec a sexuálnych zvlá‰È. Potvrdzuje to ná‰ predpoklad o incestnom páchateºoviako morálne naru‰enom a pohlavne nezdrÏanlivom jedincovi, pre ktorého je incestcestou najmen‰ieho odporu získanie sexuálneho partnera, resp. náhrady za manÏelku,ktorá neraz v dôsledku zvy‰ujúceho sa veku stáva sa pre neho uÏ málo atraktívna.

To v‰etko, spolu s relatívne rozsiahlou a recidivujúcou trestnou ãinnosÈou páchateºanaznaãuje, Ïe incestné konanie nie je vôbec prejavom jeho sexuálnej, ale skôr prejavomjeho osobnostnej patológie.

Získané v˘sledky nepotvrdili ná‰ predpoklad o transgeneraãnom prenose incestnéhosprávania, práve tak, ako sa nepotvrdil ani vplyv katolíckeho náboÏenstva na správaniea vyslovované názory incestn˘ch páchateºov.V nich sa totiÏ, bez ohºadu na náboÏenstvoku ktorému sa páchatelia prihlásili, prejavovala zhoda a celková vyrovnanosÈ.

V˘skum ukázal, Ïe obeÈami incestného správania sa stávajú dievãatá ‰irokého vekové-ho rozpätia. Najrizikovej‰ou sa v‰ak ukázala skupina 14 a viac ako 14 roãn˘ch, tedaskupina dievãat, ktoré svojím dospievaním, príÈaÏliv˘m zjavom, ako aj vedom˘m, prípad-ne aj nevedom˘m koketn˘m a maznav˘m prejavom, ktoré si páchateº úãelovo vysvetºu-je ako ústretové, sa najãastej‰ie stávajú obeÈami incestu. Obzvlá‰È vysoká miera riziko-vosti tejto skupiny sa ukázala v rodinnom prostredí s prítomnosÈou muÏa vo veku 40a viac ako 40 rokov, muÏa sexuálne nezdrÏanlivého a nere‰pektujúceho morálne hodno-



ty, muÏa s kriminálnou anamnézou a sklonom k alkoholu, muÏa vyhºadávajúceho dobro-druÏstvá a nové sexuálne skúsenosti. Cestu k incestu mu uºahãuje alkohol, ktor˘ jehoincestné konanie aj najãastej‰ie sprevádza.

V˘skum v‰ak priniesol aj mnoÏstvo informácií o páchateºoch extrafamiliárnehozneuÏívania detí. Z nich moÏno k najzaujímavej‰ím patrí skutoãnosÈ, Ïe v základn˘chcharakteristikách incestn˘ch a ostatn˘ch páchateºov zneuÏívania detí neexistujú pod-statné rozdiely. Urãité rozdiely sa prejavili len v niektor˘ch okolnostiach podmieÀujú-cich zneuÏívanie dieÈaÈa.Av‰ak rovnako ako pre incestn˘ch tak aj ostatn˘ch páchateºovnajcharakteristickej‰ou ãrtou je porucha emotivity, percepcie, sebarecepcie a naru‰en˘hodnotov˘ systém (ëurindová, Múãková,Timková, 2000).

Získané poznatky o incestnom páchateºovi, ku ktor˘m sme dospeli uskutoãnen˘mv˘skumom sú veºavravné. Napriek tomu v‰ak nie je moÏné ich vo v‰etk˘ch znakocha prejavoch zov‰eobecÀovaÈ. K incestu totiÏ dochádza v najväã‰ej utajenosti a vynútené-ho mlãania samotného dieÈaÈa, v dôsledku ãoho k odhaleniu a k následnému potresta-niu páchateºa dochádza len v niektor˘ch prípadoch, najãastej‰ie v t˘ch, v ktor˘chpáchateº pochádza z niÏ‰ích socio-ekonomick˘ch skupín. MoÏno v‰ak reálne predpokla-daÈ, Ïe incest sa vyskytuje aj vo vy‰‰ích spoloãensk˘ch vrstvách, kde je v‰ak pravdepo-dobne lep‰ie utajen˘ a ãastej‰ie sa rie‰i v rámci rodiny (Weiss, 2000).

To v‰etko dokazuje, Ïe incest a jeho páchateº predstavuje mimoriadne ‰irok˘ a zloÏit˘problém, ktor˘ si vyÏaduje ìal‰ie poznávanie a v˘skumy.Av‰ak uÏ aj doteraj‰ie poznaniezreteºne ukazuje potrebu ochrany detí pred t˘mto nebezpeãenstvom a to najmä prost-redníctvom úãinnej preventívnej v˘chovy.

* Kontakt na autorku: e-mail: [email protected]

PouÏitá literatúra:Dunovsk˘, J., Dytrych, Z., Matûjãek, Z. TT˘̆rraannéé,, zznneeuuÏÏíívvaannéé aa zzaanneeddbbáávvaannéé ddííttûû.. Praha:

Grada, 1995.ëurindová, Z., Múãková, D.,Timková, M. SSeexxuuáállnnii ddeevviiaannttii aa iicchh oobbeettee.. Psychiatria, roã. 7,

ã. 2, 2000.Convoy, H.,Weiss, P. AAttyyppiicckkéé sseexxuuáállnníí zzkkuu‰‰eennoossttii.. âeskoslovenská psychologie, 38,

1994, ã. 5.Cviková, J. OO sseexxuuáállnnoomm zznneeuuÏÏíívvaanníí ddeettíí.. In. DieÈa v ohrození VII. Násilie v rodine.

Zborník z interdisciplinárnej konferencie, konanej v dÀoch 30.-31.10.1997v Bratislave. Bratislava: Detsk˘ fond SR, 1997.

Geist, B. SSoocciioollooggiicckk˘̆ sslloovvnnííkk.. Praha:Vodnáfi, 1992.Gromová, K. CChhaarraakktteerriissttiikkaa ppssyycchhoosseexxuuáállnneehhoo vv˘̆vvoojjaa ssttaarr‰‰íícchh mmuuÏÏsskk˘̆cchh ppaarrttnneerroovv

vv iinncceessttnnoomm vvzzÈÈaahhuu.. âeskoslovenská psychiatrie, roã. 80, ã. 1,1984.Hubálek, S. IInncceesstt aa jjeehhoo ppaacchhaatteelléé.. Psychológia a patopsychológia dieÈaÈa., roã. 18, ã. 6,

1983.



McLendon, P.D. IInncceesstt.. SSeexxuuáállnnee zznneeuuÏÏíívvaanniiee ddeettíí.. Aspekt, ã. 1, 1999.MokráÀ,A., Kramer, R. IInncceesstt aa iinncceessttnnéé sspprráávvaanniiee ssaa vvoo ffoorreennzznneejj pprraaxxii.. âeskoslovenská

psychiatrie, roã. 73, ã. 5, 1976.Nedoma, K., Mellan, J. IInncceessttnníí ppeeddooffiillnníí ddeelliikkvveennccee.. âeskoslovenská psychiatrie, roã. 65,

ã. 4, 1969.Pöthe, P. SSeexxuuáállnníí zznneeuuÏÏíívvaanníí ddííttûûttee vv rrooddiinnûû.. In:Weiss, P. a kol. Sexuální zneuÏívání.

Pachatelé a obûti. Praha: Grada, 2000.Topiafi,A., Satková,V. CChhoovváánníí oobbjjeekkttÛÛ iinncceessttnníícchh ddeelliikkvveennttÛÛ.. âeskoslovenská psychiat-

rie, 70, ã. 1, 1974.Vlãková, M. TT˘̆rraannéé ddiieeÈÈaa.. Bratislava: UK, 2001.Weiss, P. SSeexxuuáállnníí zznneeuuÏÏiittíí vv ddûûttssttvvíí – ppaacchhaatteelléé aa oobbûûttii.. In.Weiss, P. a kol.:Sexuální

zneuÏívání – pachatelé a obûtí. Praha: Grada 2000.

�


AKADEMICKÉstate HODNOTOVÝ SYSTÉM STARŠÍCH ĽUDÍ / MARTINA SEMEŠIOVÁ

Úvodªudstvo ako celok starne. Staroba, starnutie, star‰í ãlovek sa

dostávajú do pozornosti spoloãnosti. Je potrebné uvaÏovaÈ o staro-be, o tom, ão v‰etko so sebou priná‰a, ãoraz viac sa zam˘‰ºaÈ nadproblematikou starostlivosti o star‰ieho ãloveka, nad jeho voºnoãa-sov˘mi aktivitami, zdravotn˘m stavom, Ïivotn˘m ‰t˘lom, hodnoto-v˘m systémom.

Ak sa chceme zaoberaÈ etick˘mi aspektmi v in‰titucionálnejsociálnej práci, je nevyhnutné, aby sme dokázali rozpoznaÈ ãomupripisuje star‰í ãlovek resp. obyvateº domovu dôchodcov v˘znam.

V‰eobecne o hodnotovom systéme star‰ích ºudíHodnotov˘ systém je neoddeliteºnou súãasÈou ãloveka.

Predstavuje jeho ist˘ komponent, jeho ãrtu. Mohli by sme povedaÈ,Ïe predstavuje aktívnu zloÏku jedinca, je ukazovateºom jeho správa-nia sa.

âlovek je do znaãnej miery ovplyvÀovan˘ hierarchiou hodnôtspoloãnosti.Tak ako sa menia generácie, menia sa aj hodnoty navrchole hodnotovej pyramídy spoloãnosti. U star‰ích ºudí môÏemepostrehnúÈ zníÏenú schopnosÈ integrácie spoloãensk˘ch a osob-n˘ch hodnôt do prijateºného Ïivotného ‰t˘lu. Z tohto dôvodumôÏeme vyvodiÈ situáciu, kedy sa seniori povaÏujú za neakceptova-nú súãasÈ spoloãnosti. Ich hodnoty odporujú meniacej sa societe.âasto sa uãia uznávaÈ odli‰né hodnoty in˘ch, no súãasne si zachová-vajú svoje. KaÏd˘ jednotlivec má individuálnu hierarchiu hodnôt,ktorá je rozvrstvená od najv˘znamnej‰ích po najmenej v˘znamné.

Mgr. MartinaSeme‰iová*pÛsobí jako

asistentka naKVD a SP na FF

PU v Pre‰ove.

Abstrakt: KaÏdá spoloã-nosÈ, sociálna

skupina, jedinecmá svoje hodno-

ty, vytvárajú sisebe vlastné

hodnotovésystémy, ktoré

vyjadrujú ichzáujmy a ciele.

Pri anal˘zeetick˘ch aspek-

tov sociálnejpráce v in‰titúci-

ách(v Domovochdôchodcov) je

dôleÏitá hodno-tová orientácia

star‰ích ºudí.

Abstract: Every society,

social group oran individual

have their

Hodnotov˘systém star‰ich ºudí

The valuesystem of older people


AKADEMICKÉstateHODNOTOVÝ SYSTÉM STARŠÍCH ĽUDÍ / MARTINA SEMEŠIOVÁ

Hodnoty, ktoré sú umiestnené na prv˘ch pozíciách majú tendenciuzväã‰a pretrvávaÈ aÏ do ukonãenia Ïivotného cyklu. U star‰iehoãloveka sa dostávajú na poprednej‰ie miesta tie hodnoty, ktoré bolipre jeho osobu v mlad‰om veku samozrejmosÈou (nezávislosÈ,sebestaãnosÈ).

KeìÏe kaÏd˘ ãlovek má svoje hodnoty, svoj rebríãek hodnôt, jepotrebné sa zamyslieÈ nad moÏnosÈou, Ïe aktívny star‰í ãlovekmôÏe uznávaÈ iné hodnoty, ako napríklad leÏiaci star‰í ãlovek.U seniorov, ktorí sú umiestnení v domove dôchodcov, môÏu pretr-vávaÈ na prv˘ch miestach iné hodnoty v hierarchii hodnôt, akou jedincov, ktorí sú v rodinnom kruhu blízkych a pod.

Väã‰ina autorov tvrdí, Ïe hodnoty - zdravie a rodina sú dominant-n˘mi pre väã‰iu ãasÈ populácie. Zdravie, zabezpeãuje ãlovekusebarealizáciu, priná‰a mu pocit nezávislosti a ‰Èastia. Rodinaa okruh priateºov dávajú star‰iemu ãloveku pocit, Ïe existuje e‰teniekto, komu na Àom záleÏí, a ktor˘ mu dodáva pocit uÏitoãnosti.Veºk˘ v˘znam je prikladan˘ taktieÏ práci, ktorá niektor˘m ºuìoms pevn˘m zdravím môÏe priniesÈ pote‰enie a zároveÀ môÏe byÈdobrou náplÀou ich voºného ãasu. Nemalú úlohu v závereãnej fázeÏivotnej dráhy ãloveka zohráva viera. Star‰í ãlovek sa obraciak Bohu s prosbou o pomoc, s vierou, Ïe mu pomôÏe vÏdy, keì mubude najhor‰ie.

Hodnota zdravia v Ïivote star‰ieho ãlovekaZdravie sa najãastej‰ie objavuje na vrcholnej pozícii v hodnoto-

vom systéme ºudí. Dalo by sa povedaÈ, Ïe je to najstabilnej‰ia zloÏkahodnotového rebríãka, ktorá má markantn˘ v˘znam pre danéhojedinca. Geronti prikladajú zdraviu dvojnásobn˘ v˘znam a to preto,lebo s pribúdajúcim vekom, pribúdajú ÈaÏkosti a choroby. U niekto-r˘ch si zdravotn˘ stav vynucuje isté obmedzenia. Núti ich, abyprestali pracovaÈ, nedovolí im staraÈ sa o domácnosÈ, strácajúzáujem o svoj zovÀaj‰ok a o zábavu, postupne obmedzia stykys ostatn˘mi ºuìmi z ich okolia.Tieto obmedzenia spôsobujú to, Ïepostihnut˘ star‰í ãlovek sa stáva nesamostatn˘m. Kozierová a kol.(1995) uvádzajú, Ïe väã‰ina star‰ích ºudí Ïije nezávisle, je pre nichveºmi dôleÏité, Ïe sa vedia sami o seba postaraÈ. Seniori potrebujúmaÈ pocit, Ïe to e‰te dokáÏu. Spoãiatku sa snaÏia vykonávaÈ v‰etkyãinnosti tak, ako predt˘m.Akonáhle nastupuje úbytok fyzick˘ch síla zdravia, sú nútení ÏiadaÈ o pomoc. Pomoc im poskytujú najbliÏ‰íãlenovia rodiny.V prípade, Ïe rodina zlyhá, zaraìuje sa star‰í ãlovekdo ústavnej starostlivosti. Choroba má ãloveka v moci. Postihnut˘jedinec môÏe byÈ hendikepovan˘ telesne, du‰evne, ale i vo sfére

intrinsic values, createown valuesystems presen-ting their goalsand interests.While analysingthe subject ofthe ethicalaspects of theinstitutionalsocial work(retirementhomes) I consi-der it importantto deal with theproblem of thevalue system ofolder people.



sociálnej. Stráca sebestaãnosÈ a stáva sa závisl˘m na druh˘ch. ZZáávviisslloossÈÈ ãasto súvisís motorick˘mi poruchami a poruchami pamäte. Objavujú sa tieÏ symptómy, ktorézniÏujú kvalitu Ïivota, napríklad inkontinencia, nemoÏnosÈ komunikovaÈ, chronickábolesÈ, pohybové a orientaãné ÈaÏkosti. Podºa Pacovského (1990) je deprimujúci pocit,keì si ãlovek uvedomí, Ïe prestáva ovládaÈ základné telesné funkcie.Ak si je ãlovekplne vedom˘ toho, Ïe postupne stráca fyzické i rozumové sily, zaãne sa obávaÈ, Ïe hodruhí budú pokladaÈ za neuÏitoãného, neÏelaného. Pavlíková - Kondá‰ová (1999) zistili,Ïe prevaÏne alebo vÏdy potrebujú seniori pomoc najmä pri ÈaÏ‰ích prácach v domác-nosti (veºké upratovanie, maºovanie, rôzne opravy...), ìalej v oblasti rôznych foriemkontaktu s vonkaj‰ím, spoloãensk˘m prostredím (napr. pri vybavovaní na úradoch, úãasÈna kultúrnych podujatiach, ale aj pri beÏn˘ch nákupoch).V súvislosti s t˘mito zisteniamimusíme poukázaÈ na fakt, Ïe je potrebné rozli‰ovaÈ star‰ích seniorov (75 +) od mlad‰íchseniorov (- 75) a to z toho dôvodu, Ïe u star‰ích seniorov sa bude s pribúdajúcimvekom odkázanosÈ na pomoc in˘ch znásobovaÈ a pribudnú taktieÏ oblasti, v ktor˘chbudú seniori nesebestaãní (napr. osobná hygiena).

Závazalová a kol. (1993), Cahová (1982) kon‰tatujú, Ïe zdraví star‰í ºudia môÏu rozvíjaÈsvoje záºuby, koníãky, zúãastÀovaÈ sa na kultúrnom a spoloãenskom Ïivote. UdrÏujúkontakty s okolím, majú pocit uÏitoãnosti a prospe‰nosti. Koníãky spojené s pohybom,ãi s prácou v domácnosti majú taktieÏ kladn˘ vplyv na mentálnu hygienu.V literatúre saãasto stretávame s názormi rôznych autorov na aktívnu starobu. Zväã‰a sa zhodujúv tom, Ïe aktívny star‰í ãlovek má ‰ancu doÏiÈ sa vy‰‰ieho veku ako ãlovek, ktor˘ mámenej pohybu. ZároveÀ kon‰tatujú, Ïe ºudia Ïijúci na dedine majú viac príleÏitostík pohybu ako ºudia z mesta, aj keì uÏ nie sú zamestnaní, pracujú v záhradke alebookolo domu. Chôdza, práca v záhradke, turistika, plávanie patria podºa Trãu (1987)medzi najvhodnej‰ie druhy telesného pohybu, av‰ak vÏdy so zreteºom na vek.Ak sústar‰í ºudia vitálni, plní energie, necítia bolesÈ istého druhu, sú mobilní, niã im nebrániv sexuálnej aktivite.

ªudská sexualita je trvalé aktuálna, av‰ak je vecou osobného postoja.Vo vzÈahu k star-‰ím jedincom panuje v tejto oblasti spoloãenské tabu, kvôli tomu si niektorí ºudiamyslia, Ïe musia takéto túÏby potláãaÈ. Médiá zobrazujú sex ako záleÏitosÈ mlad˘cha ‰tíhlych ºudí. Na úãet star‰ích sa bavia v medziach humoru a star‰ích ºudí túÏiacich posexe, oznaãujú za chlipníkov.V‰eobecne moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe sexualita nie je viazanáiba na urãit˘ vek. Podºa Kozierovej a kol. (1995) pohlavn˘ pud pretrváva do 70-80 i 90-tky ak má ãlovek dobré zdravie a partnera, ktor˘ má o sex záujem.Aj v období starobymôÏe byÈ sexualita zdrojom siln˘ch citov˘ch záÏitkov a môÏe spríjemÀovaÈ toto Ïivotnéobdobie.

Hodnota rodiny v Ïivote star‰ieho ãlovekaNa ãloveka má vo veºkej miere vplyv prostredie, ktoré ho obklopuje.

Najprirodzenej‰ím prostredím pre star‰ieho ãloveka, ale aj pre ãloveka vôbec, je rodina.Star‰í ãlovek bez pochyby túÏi byÈ súãasÈou rodiny. Pozícia rodiny a jej jednotliv˘chsúãastí (vzÈah k deÈom, rodiãom) hrá, ako to uvádzajú GuráÀ, Filadelfiová (1997) jedno-



znaãne dôleÏitú úlohu v hodnotovom svete seniorov a preto môÏeme rodinu oznaãiÈ zauniverzálnu hodnotovú prioritu. Star‰í ºudia majú pocit istoty a bezpeãia práve vtedy,keì medzi ãlenmi rodiny pretrvávajú silné emocionálne väzby.V harmonickej rodine jestar‰í ãlovek nepostrádateºn˘m ãlenom, pre svoje rozváÏne rozhodnutia, rady a porozu-menie. Kozíková, Bebjaková (1994) sa domnievajú, Ïe dieÈa, ktoré vyrastá v prostredí,kde sa udrÏiavajú ãasté kontakty so star˘mi rodiãmi, sa od najrannej‰ieho detstvaprirodzen˘m spôsobom pripravuje na starnutie a starobu, lebo ju vníma ako nevyhnut-n˘ proces Ïivota, získava od star˘ch rodiãov vedomosti o zvykoch, tradíciách a hodno-tách predchádzajúcich generácií.

Deeken (1995) sa domnieva, Ïe ãím je ãlovek star‰í, t˘m viac potrebuje cítiÈ, Ïe jeuÏitoãn˘. Pocit uÏitoãnosti môÏe nadobudnúÈ pri v˘pomoci s v˘chovou svojich vnúãat,pri vedení domácnosti, ak mu to zdravie umoÏÀuje, môÏe svoju uÏitoãnosÈ prejavovaÈnavonok pri prácach v záhrade atì. Senilná precitlivenosÈ a sebeckosÈ, ako to uvádzaspomínan˘ autor, sa prejavujú túÏbou po moci, snahou panovaÈ, v pokusoch tyranizovaÈvlastnú rodinu a najbliÏ‰ie okolie. Egoizmus sa prejavuje ako zvlá‰tny druh materializ-mu. Hmatateºné veci sa stávajú zvlá‰È dôleÏité: jedlo, pitie, bankové konto, príjemnékreslo. Sú aj takí seniori, ktorí sú ochotní vzdaÈ sa mnoh˘ch materiálnych v˘hod v pro-spech svojich detí.Toto v‰ak môÏe viesÈ k závislosti od star‰ej generácie, prípadnek zneuÏívaniu gerontov.

So vzrastajúcou potrebou pomoci sa stávajú väzby na deti dôleÏitej‰ími. Spoãiatku detiobmedzujú svoju pomoc rodiãom na materiálnu podporu, postupne si v‰ak starostlivosÈo star‰ieho ãloveka vyÏaduje buì pravidelné náv‰tevy alebo jeho prijatie do vlastnejdomácnosti. Podºa Farka‰a (1994) mlad‰í ºudia ochotne pomáhajú star‰ím príleÏitostne,jednorázovo, v prípade momentálnej potreby.Vítajú ãasté kontakty so star‰ími, ak sú imtíto nápomocní, len ão by si ich v‰ak mali zobraÈ do vlastn˘ch domácností, ich dobr˘vzÈah k star‰ím veºmi rázne chabne. Je vo v‰eobecnosti známe, Ïe existujú rodiny, ktoréprenechávajú starostlivosÈ o svojho ãlena domovu dôchodcov, rôznym ústavom.âastokrát sa stretávame aj so smutn˘mi prípadmi, kedy sa odrazu star‰í ºudia ocitnúv ústavnom zariadení, sami nevediac ako. (Staãí sa len podpísaÈ.) Deti takto zneuÏívajúdôveru svojich rodiãov a „odkladajú“ ich do domova, zatiaº ão oni uÏ rozm˘‰ºajú nadprestavbou rodiãovského domu. Potom star‰í ãlovek zanevrie na celú rodinu a jehonovou rodinou sa v t˘ch lep‰ích prípadoch stávajú priatelia z domova dôchodcov. Hegyi(1996) presne vymenováva nepriaznivé okolnosti súvisiace s presÈahovaním star‰iehojedinca do ústavu, ktoré môÏu vyvolaÈ psychosociálnu traumu: odlúãenie od rodiny,náhla zmena Ïivotného ‰t˘lu, strata osobného pohodlia, obmedzenie svojich návykov,nutnosÈ prispôsobiÈ sa spolub˘vajúcim, nie vÏdy uspokojiv˘ kontakt so zdravotníkmi,existenãná neistota, hrozba vzniku odkázanosti, dlhodob˘ charakter pobytu, pocitvylúãenia z rodiny.Ak sa star‰í ãlovek Ïijúci dovtedy v hmotnom, ale i psychickompohodlí ocitne zrazu v pochmúrnom neosobnom ústave nemôÏe a ani nie je v mno-h˘ch prípadoch schopn˘ sa prispôsobiÈ. Je známe, Ïe mnohí seniori po takejto zmeneskoro umierajú. Za kritické obdobie sa podºa Ha‰kovcovej (1989) povaÏuje 5.- 6. t˘ÏdeÀ,poprípade prv˘ch ‰esÈ mesiacov. Iní autori povaÏujú za kritick˘ cel˘ prv˘ rok. Noví



obyvatelia, presÈahovaní do ústavu sú takmer vÏdy nervózni, náladoví, dokonca ajplaãliví ãi agresívni. Ich prirodzen˘mi reakciami sú beznádej, smútok a zúfalstvo. Nadruhej strane sú aj takí, ktorí prichádzajú do domova dôchodcov radi, s nádejou, Ïepráve tu zaãnú novú etapu svojho Ïivota. Zväã‰a ide o tak˘ch ºudí, ktorí boli osamelía nemali sa dobre, neÏili pokojn˘ Ïivot. Protipólom sú rodiny, ktoré si svojich star‰íchãlenov veºmi uctia a vìaãne im pomáhajú prekonaÈ poslednú etapu Ïivotnej dráhy.Existujú dokonca rodiny, v ktor˘ch sa o star˘ch rodiãov starajú vnuãky alebo vnukoviaa star‰í ãlovek si dobre rozumie s mlad˘m ãlovekom.VzÈah medzi star˘mi rodiãmia vnúãatami je jedineãn˘ v rôznych smeroch, pln˘ obohatenia pre obe strany.

Mnohí z nás si ani neuvedomujú, Ïe star‰í ãlovek za to nemôÏe, ão sa mu prihodilo, Ïeodrazu nemôÏe zo dÀa na deÀ chodiÈ alebo, Ïe odrazu rozpráva veci nie veºmi zapadajú-ce do kontextu rozhovoru a môÏe sa mu prihodiÈ to, Ïe jeho blízki mu vôbec nerozu-mejú. Niekedy sa stane, Ïe seniori sa v mnohom podobajú deÈom, chcú len pohladeniealebo chcú „prehodiÈ“ zopár slov a nadobudnúÈ pocit istoty a sebavedomia. Zo stranyãlenov rodiny nastanú ãasy, kedy ich Ïivoty sa obrátia o 360 stupÀov. Hegyi (1996)uvádza, Ïe potreba opatrovaÈ ãlena rodiny odkázaného na pomoc, vÏdy znamená ob-medzovanie slobody toho, ktor˘ opatruje. Najväã‰ej záÈaÏi sú podºa neho vystavenénajmä Ïeny stredného veku.Tento problém sa t˘ka jednak rodín, ktoré majú domastar‰ieho chorého ãloveka, ktor˘ je nesebestaãn˘, ale t˘ka sa to aj rodín, ktor˘ch dedkoãi babka sú sebestaãní, ale ich pamäÈ je obmedzená a pod., tak˘ch prípadov je mnoho.âlenovia rodiny musia rie‰iÈ problém, kto ostane so star‰ím ãlovekom doma cez deÀ,kto mu zabezpeãí normálny priebeh jeho potrieb (stravovanie,WC, hygienu atì.). Star‰íãlovek sa zaãne domnievaÈ, Ïe je na obtiaÏ a ãaká na odchod z tohto sveta ako navyslobodenie. Psychická i fyzická záÈaÏ sa prejavuje na v‰etk˘ch ãlenoch rodiny.Veºakrátsa ãlenovia rodiny modlia k Bohu o vykúpenie z ÈaÏkého údelu, ale keì príde ãasodchodu, uvedomia si, Ïe v ich vnútri je odrazu prázdno. Star‰í ãlovek im ch˘ba a ãastosa vracajú do minulosti, keì tu e‰te babka ãi dedko boli a ãasto si vyãítajú to, Ïe nieke-dy mohli so star‰ím ãlovekom dlh‰ie komunikovaÈ, nemuseli ho okrikovaÈ a pod.ZisÈujeme, Ïe vzÈahy v rodine sú nieãím v˘nimoãn˘m, majú silu akéhosi puta.PovaÏujeme tu za nevyhnutné podotknúÈ, Ïe nie je moÏné hádzaÈ v‰etky rodiny a v‰etkyvzÈahy do jedného „vreca“.To aké sú vzÈahy v rodine je podºa nás podmienené v˘cho-vou, t˘m ako si ºudia dokáÏu vypestovaÈ vzÈahy so svojimi deÈmi a ako si dokáÏu vype-stovaÈ vzÈahy deti so svojimi deÈmi. Napriek tomu, Ïe sú seniori doma okríknutí alebo,Ïe sa im obãas vo v‰etkom nevyhovie, má pre nich rodina nenahraditeºnú funkciua pozíciu v hodnotovom rebríãku. MoÏnosÈ bytia s rodinou v tejto závereãnej etapeºudského Ïivota je podºa nás nenahraditeºná a umoÏÀuje star‰iemu ãloveku doÏiÈ sadlh‰ieho veku, prinajmen‰om mu priná‰a ‰Èastnej‰ie preÏitie kaÏdodenného Ïivota.Rodina má byÈ skutoãn˘m útoãiskom od narodenia aÏ po smrÈ.

MMiinnuulloossÈÈ je cel˘ preÏit˘ Ïivot, celé roky strávené dozadu v okruhu svojich blízkych,priateºov a známych, má svoje opodstatnené miesto v hodnotovom systéme najmä pret˘ch, ktorí majú za sebou ‰Èastne preÏité roky. âlovek si v závereãnej etape Ïivotnejdráhy nerobí veºké ciele a plány do budúcnosti, väã‰í dôraz kladie na minulosÈ, prevláda



obºúbenosÈ spomienok. Ocitajú sa v poku‰ení nadmieru skrá‰ºovaÈ obraz svojej vlastnejminulosti t˘m, Ïe preháÀajú svoje úspechy a zveliãujú svoj b˘val˘ v˘znam. OÏivia v sebeako to tvrdí Deeken (1995) zdravú hrdosÈ na to, ão dosiahli v práci. âlovek sa musív priebehu svojho Ïivota vyrovnávaÈ so svojou minulosÈou.Tento proces je v literatúreoznaãovan˘ ako „pohºad z mosta“ (In: Hamilton, 1999).Tendencia bilancovaÈ svojvlastn˘ Ïivot, prehodnocovaÈ v‰etky svoje skúsenosti patrí podºa ·imovej (In:Tokárováa kol., 1998) medzi zákonité javy v star‰om veku. Pri tomto spomínaní na minulosÈdospeje mnoho ºudí aj k pesimistickému hodnoteniu preÏitého Ïivota, k pestovaniupocitov krivdy, aÏ nenávisti a zloby voãi mnoh˘m a ãasto v‰etk˘m a v‰etkému.

Hodnota práce v Ïivote star‰ieho ãlovekaPre väã‰inu ºudí je práca v ich povolaní ãinnosÈou, ktorá rozhodujúcim spôsobom

ovplyvÀuje ostatné sféry ich Ïivota. Je vo v‰eobecnosti známe, Ïe odchod do dôchodkub˘va pre niektor˘ch ºudí váÏnym problémom, ktor˘ môÏe vyústiÈ do úzkostn˘ch stavov,skºúãenosti a pod. Rosival a kol. (1980) usudzujú, Ïe bez práce je ãlovek straten˘,pretoÏe práca je podºa nich najdôleÏitej‰ou Ïivotnou náplÀou, ktorá stotoÏÀuje ãlovekaso spoloãnosÈou. Pred ãlovekom, ktor˘ odchádza do dôchodku stojí podºa Bromleyho(1974) problém, ako sa uvoºniÈ zo zamestnania bez toho, aby sa nedostal do ekonomic-k˘ch ÈaÏkostí, nebol postihnut˘ citovo, napríklad osamelosÈou a nudou. Jedinec, ktor˘prekroãí hranicu 60-65 rokov prijíma zväã‰a úlohu nezamestnaného dôchodcu, vystupu-je z aktívneho pracovného Ïivota. Skonãenie doteraj‰ej pracovnej ãinnosti a prechoddo dôchodku sa vo v‰eobecnosti povaÏuje za ist˘ prelom v Ïivote jednotlivca, pretoÏepoãas rokov v zamestnaní si ãlovek vytvára svoj status a urãité sebahodnotenie a akoná-hle odíde do dôchodku, stráca spolu so zamestnaním aj svoj status. Dôchodcovia simusia preto hºadaÈ nieão, ão by ich robilo jedineãn˘mi, ãím by si zaslúÏili váÏnosÈ, ktorápredt˘m plynula z ich pracovného zaradenia (Hamilton, 1999). âlovek sa musí vedieÈvyrovnaÈ s t˘m, Ïe niekedy zastával vedúcu rolu v zamestnaní, ale i v rodine. SvojuÏivotnú spokojnosÈ si môÏe udrÏaÈ jedine tak, Ïe sa nauãí odovzdávaÈ vedúce postaveniea hraÈ „druhé husle“ (Hamilton, 1999).

Platená práca hrá v Ïivote ãloveka dôleÏitú úlohu. PPeenniiaazzee sa v‰eobecne pokladajú zav˘menn˘ prostriedok.V tejto súvislosti sú viacerí autori toho názoru, Ïe star‰í ãlovek byvymenil peniaze za svoju nezávislosÈ, pretoÏe je závisl˘ na pomoci druh˘ch vo sféreekonomickej, sociálnej, emocionálnej. Nesmieme v‰ak zabúdaÈ, Ïe ide o individuálnuzáleÏitosÈ. Seniori Ïijúci v na‰ej spoloãnosti potrebujú peniaze pre beÏné potrebyspojené so stravovaním, ubytovaním alebo na potreby spojené s kúpou zdravotníckychpomôcok (ako sú napríklad plienky, podloÏky, barly, compresy atì.) a liekov.

Spektrum aktivít seniorov je rôzne, niektorí z nich ostávajú podºa Kozierovej a kol.(1995) naìalej pracovaÈ, iní sa stávajú „nezamestnan˘mi“ dôchodcami. ªudia, ktorí majúvlastn˘ podnik, pokraãujú v práci pokiaº sú zdraví. Práca im zabezpeãuje lep‰í príjem,zmysel vlastnej uÏitoãnosti a ‰ancu pokraãovaÈ v dlho zauÏívan˘ch zvyklostiach.T˘ch,ktorí sú kolektívom autorov povaÏovaní za „nezamestnan˘ch“ dôchodcov, nemôÏemepovaÏovaÈ za neproduktívnu zloÏku populácie a to z toho dôvodu, Ïe sa podieºajú na



v˘chove mladej generácie, pracujú v domácnosti a pod. U kaÏdého jedinca je prechoddo dôchodku individuálnou záleÏitosÈou. Pre niektor˘ch to znamená moÏnosÈ vykonáva-nia svojich vysnívan˘ch rekreaãn˘ch aktivít, robia v‰etko preto, aby nemuseli myslieÈ nasymptómy staroby, iní upadajú do depresie. Niektorí ºudia povaÏujú odchod z práce za„oslobodenie“, iní za osobné obmedzovanie, pretoÏe sa mnohí e‰te cítia spôsobilí naãinnosÈ. Pre star‰ieho ãloveka, ktor˘ opustil svoje zamestnanie, by bolo prospe‰né, ak bysa venoval urãitej záºube, koníãku, ktor˘ by vyplnil vzniknutú ãasovú prázdnotu.Venovanie sa rôznym aktivitám, spomaºuje proces starnutia a ão najdlh‰ie udrÏiavatelesnú i du‰evnú ãulosÈ. Po odchode do dôchodku vzniká nahromadenie vvooººnnééhhoo ããaassuu.

Voºnoãasové aktivity sú determinované sociálno-demografick˘mi charakteristikamijedinca (máme na mysli jeho pohlavie, vek, rodinn˘ stav, vzdelanie, v˘‰ku príjmua pod.). Pri star‰ích ºuìoch ide o to, aby sa zapájali do Ïivota celej spoloãnosti, zostaliaktívni ão najdlh‰ie a nestáli bokom. Dôchodcovia majú mnoho moÏností ako vyuÏiÈsvoj voºn˘ ãas. Svoje voºné hodiny môÏu tráviÈ modlením sa, chodením na bohosluÏbydo kostola, prechádzkami prírodou s priateºmi alebo vnúãikmi, aktívnym cviãením (akim to zdravie dovoºuje), ãítaním beletrie, ruãn˘mi prácami, prácami okolo domu, sledo-vaním televízie, poãúvaním rozhlasu a pod. S˘korová (1999) tvrdí, Ïe prevaÏná väã‰inaseniorov preferuje pasívny odpoãinok a potrebu sociálnych kontaktov si uspokojujúv rámci domova a v susedskej pospolitosti. Nahromaden˘ voºn˘ ãas si môÏu star‰íjedinci vyplniÈ aj takou aktivitou akou je vzdelávanie.

Hodnota viery v Ïivote star‰ieho ãlovekaViera poskytuje star‰iemu ãloveku veºkú silu na zvládnutie závereãnej dráhy Ïivota.

NáboÏenstvo posilÀuje ãloveka, dokáÏe daÈ zmysel Ïivotu i smrti. Senior, ktor˘ je postih-nut˘ zdravotn˘mi ÈaÏkosÈami, sa obracia k Bohu s prosbou o pomoc s vierou, Ïe mupomôÏe. Niektorí geronti s tak˘mito ÈaÏkosÈami nazerajú na svoju chorobu ako na skú‰kuviery, no zároveÀ je to skú‰ka aj ich príbuzn˘ch. Obidve uvedené skupiny veria, Ïechoroba ustúpi prostredníctvom modlitieb, sºubov alebo pokánia. Jedinci, sa zam˘‰ºajúnad zmyslom svojho Ïivota hlavne v pokroãilom veku. Obracajú sa k Bohu oveºa ãastej‰ieako predt˘m, keì boli mladí. âastej‰ie chodia na bohosluÏby do kostola, denne otáãajústránky modlitebn˘ch kniÏiek a prosia Boha o odpustenie hriechov mladosti. Uvedomujúsi, Ïe sú na sklonku Ïivotnej dráhy a prostredníctvom náboÏenstva hrdo nesú svoj „kríÏ“.Sú pripravení na smrÈ, v ktorej vidia isté médium, prostredníctvom, ktorého sa stretnús Bohom. Je potrebné si uvedomiÈ, Ïe nie kaÏd˘ star‰í ãlovek je veriaci.

ZáverVychádzajúc z poznatkov doteraz realizovan˘ch prieskumov (bliÏ‰ie: Seme‰iová, 2002

S˘korová, 1999 Pavlíková, Kondá‰ová, 1999 a i., môÏeme vyvodiÈ skutoãnosÈ, Ïe najprefe-rovanej‰ími hodnotami sú pre seniora hodnota zdravia a hodnota rodiny.



* Kontakt na autorku: e-mail: [email protected] vzdelávania dospel˘ch a sociálnej práce, FF Pre‰ovskej univerzity, ul. 17. novembra, 080 01 Pre‰ov

PouÏitá literatúraBromley, O. B. PPssyycchhoollóóggiiaa ººuuddsskkééhhoo ssttaarrnnuuttiiaa.. Bratislava: Smena, 1974.Cáhová, D. AAkkttiivvnníí ssttááfifiíí jjaakkoo zzddrraavvoottnníí aa ssoocciiáállnníí pprroobblléémm.. Sociológia, 1982, ã. 2, str. 198-

203.Deeken,A. VV jjeesseennii ÏÏiivvoottaa.. ZZmmyysslluuppllnnoossÈÈ ssttaarrnnuuttiiaa.. Trnava:Vydavateºstvo Dobrá kniha,

1995.Farka‰, I. SSeenniioorrii nneecchhccúú bbyyÈÈ ssaammii nnaa sskklloonnkkuu ssvvoojjhhoo ÏÏiivvoottaa.. V˘Ïiva a zdravie, 1994, ã. 3,

str. 46- 47.Farka‰, I. SSttaarr‰‰íí ããlloovveekk vv rrooddiinnee.. V˘Ïiva a zdravie, 1994, ã. 4, str. 71-72.GuráÀ, P., Filadelfiová, J. HHooddnnoottoovv˘̆ ssvveett vv nnaa‰‰iicchh rrooddiinnáácchh.. Práca a sociálna politika,

1997, ã. 7-8, str. 25-26.Hamilton, I. S. PPssyycchhoollooggiiee ssttáárrnnuuttíí.. Praha: Portál, 1999.Ha‰kovcová, H. FFeennoomméénn ssttááfifiíí.. Praha: Panorama, 1989.Hegyi, L. SSttaarr˘̆ ããlloovveekk vv rrooddiinnee.. Rodina, 1996, ã. 10, str. 6-7.Hegyi, L. JJeesseeÀÀ ÏÏiivvoottaa ttrreebbaa vvyycchhuuttnnaaÈÈ.. Rodina, 1996, ã. 1, str. 17.Hegyi, L. DDoommaa nnaajjlleepp‰‰iiee?? Rodina, 1996, ã. 9, str. 16-17.Kozierová, B. a kol. O‰etrovateºstvo 1. Martin: Osveta, 1995.Kozíková,A., Bebjaková, D. EExxiisstteennããnnéé ppooddmmiieennkkyy ssttaarr‰‰iieehhoo oobbyyvvaatteeººssttvvaa vv SSRR aa ssoocciioo--

llooggiicckkéé aassppeekkttyy ssttaarrnnuuttiiaa.. V˘Ïiva a zdravie, 1994, ã. 7, str. 149-151.Pacovsk˘, V. OO ssttáárrnnuuttíí aa ssttááfifiíí.. Praha:Avicenum, 1990.Pavlíková, E., Kondá‰ová,A. ZZddrraavvoottnnáá ssiittuuáácciiaa sseenniioorroovv aa iicchh ooddkkáázzaannoossÈÈ nnaa ppoommoocc..

Práca a sociálna politika, 1999, ã. 1-2, str. 2-6.Rosival, L. a kol. ZZddrraavvoovveeddaa.. Bratislava: Osveta, 1980.Seme‰iová, M. HHooddnnoottoovv˘̆ ssyyssttéémm ssttaarr˘̆cchh ººuuddíí.. Diplomová práca.Vedúca:Bayerová, M. Pre‰ov: FF PU, KVD a SP, 2002.S˘korová, D. RRooddiinnaa aa oobbeecc vvee ssttfifieeddnníí EEvvrrooppûû.. Sociologick˘ ãasopis, 1999, ã. 2, str. 207-

217.·imová, E. VV˘̆zznnaamm UUnniivveerrzzíítt ttrreettiieehhoo vveekkuu vv rráámmccii cceellooÏÏiivvoottnnééhhoo vvzzddeelláávvaanniiaa.. In:

Zborník - Sociálna práca - ºudské práva - vzdelávanie dospel˘ch. Ed:TOKÁROVÁ,A. a kol. Pre‰ov: FFPU, 1998.

Trãa, S. CCeessttyy kk ddlloouuhhoovvûûkkoossttii.. Praha:Avicenum, 1987Zavázalová, H.,VoÏehová, S. ZZddrraavvoottnn˘̆ ssttaavv oossôôbb nnaadd 6600.. rrookkoovv. Lekársky obzor, 1993, ã.

3, str. 137-141.�


AKADEMICKÉstate MOŽNOSTI VYUŽITIA SP V ARMÁDE / M. SCHAVEL, J. GOLIÁŠ

ÚvodProblematika sociálnej práce v armáde doposiaº nebola rozpraco-

vaná.Armáda Slovenskej republiky (ìalej len ASR) nedisponujeÏiadnymi sociálnymi pracovníkmi, v niektor˘ch útvaroch zabezpe-ãujú intervenciu v krízov˘ch Ïivotn˘ch situáciách kaplán alebosporadicky psychológ. Sme toho názoru, Ïe vyuÏitie sociálnej práceje aj v tejto komunite opodstatnené. Zdôvodnenie tohto tvrdeniabolo predmetom a cieºom ná‰ho prieskumu na Fakulte zdravotníc-tva a sociálnej práce Trnavskej Univerzity. Pri jeho spracovaní smesa opierali o skúsenosti z uplatnenia sociálnej práce v zahraniãn˘charmádach.Vychádzali sme z teoretick˘ch prameÀov slovenskej,a najmä zahraniãnej odbornej literatúry, z rozhovorov so slovensk˘-mi odborníkmi pracujúcimi v armáde, z konzultácií so zahraniãn˘-mi odborníkmi - sociálnymi pracovníkmi, ktorí dlhé roky pracujúv sociálnej práci v armáde. Nezanedbateºn˘ je aj prínos internetu,prostredníctvom ktorého sme vyuÏili niektoré informácie najmäpre teoretické spracovanie. Prieskum povaÏujeme za priekopnícky,anal˘zy obdobného charakteru neboli doposiaº realizované aleboneboli prezentované na verejnosti.V˘sledky prieskumu povaÏujemeza vlastn˘ prínos k danej problematike.V teoretickej ãasti na‰ejpráce charakterizujeme základné pojmy, popisujeme historick˘

PaeDr. MilanSchavel, Ph.D.*

pracuje akovysoko‰kolsk˘

uãiteº na Fakultezdravotníctva

a sociálnej práceTrnavskej uni-

verzity od roku2003 ako

intern˘ zamest-nanec. Zaoberá

sa sociálnymporadenstvom,kompetenciamisociálneho pra-

covníka pri prácis klientom,

podieºa sa natvorbe vzdeláva-cích ‰tandardovv sociálnej práci

na Slovensku.

Mgr. Jozef Goliá‰je absolventommagisterského‰túdia sociálnej

práce, iniciatívnesa zapája do

moÏnosti vyuÏiÈãinnosti sociálne-

ho pracovníkav armáde.

MoÏnosti vyuÏitia sociálnej práce v armáde

The possibilitiesof utilisationof social work in the army


AKADEMICKÉstateMOŽNOSTI VYUŽITIA SP V ARMÁDE / M. SCHAVEL, J. GOLIÁŠ

kontext a skutoãnosti vzniku a postupného formovania sa sociálnejpráce v armáde, rozoberáme sociálnu prácu v armádnych zloÏkách.ëalej popisujeme úlohy a v˘znam sociálneho pracovníka v armáde,potencionálnych klientov sociálnej práce, aktuálny stav sociálnejpráce v ASR a najãastej‰ie sa vyskytujúce sociálne problémy nielenu nás ale aj v zahraniãn˘ch armádach.

Praktickú ãasÈ tvorí prieskum v ktorom sme vyuÏili dotazníkovúmetódu. Hypotézy sme stanovili na zistenie prítomnosti sociálno-patologick˘ch javov, snahu nadriaden˘ch rie‰iÈ sociálno-patologickéjavy a postoj respondentov k prítomnosti a aktivitám sociálnehopracovníka vo vojenskom útvare v profesionálnej armáde. Niektoréìal‰ie javy a skutoãnosti, prezentujeme aj v samostatn˘ch prílo-hách.

Cieºom práce bolo teda poukázaÈ na moÏnosti vyuÏitia potenciálusociálneho pracovníka a sociálnej práce v Armáde Slovenskejrepubliky.

1.Sociálna práca v armádeSociálna práca, ako práca s ºuìmi, na‰la a nachádza svoje uplatne-

nie aj v armáde.Tu môÏe rozvinúÈ a uplatniÈ ‰iroké pole pôsobnostisvojich metód, teórií a postupov.Aj keì s pojmom armáda niekto-r˘m ºuìom môÏe hneì asociovaÈ pojem politika, politick˘ vplyv,politické snaÏenie ãi vojna. Sociálna práca sa postupne, vplyvomãasu, kreovala a stále kreuje vplyvom rôznych skutoãností a reago-vala a stále reaguje na v‰etky moderné problémy, ktoré sú dôsled-kom Ïivota v období prebiehajúcej globalizácie a in˘ch ekonomic-k˘ch, politick˘ch, ãi civilizaãn˘ch trendov.

Sociálna práca v armáde (Military Social Work) je ãasto uvádzanáako model t˘kajúci sa pracovnej alebo priemyselnej (podnikovej)sociálnej práce. Zaiste, programy armádneho du‰evného zdraviaa lieãby podstaty t˘rania, zaostrujú svoj pohºad na obnovenie alebozv˘‰enie ãlenského pracovného v˘konu. Naviac, môÏeme povedaÈ,Ïe vzájomné vzÈahy medzi armádnymi sociálnymi pracovníkmia vojenskou komunitou, sú tie isté, ako medzi profesijn˘mi sociálny-mi pracovníkmi a organizáciami, ktoré ich zamestnávajú (Harris,Kurzman, McNelis, Smith In: Garber, McNelis, 1995).

Nie v‰etky zahraniãné armády majú vo svojich ‰truktúrach sociál-neho pracovníka.V poslednom období si ale sociálny pracovníkv armáde získava stále väã‰iu popularitu.

Armáda aktívne zamestnáva sociálnych pracovníkov (MilitarySocial Workers), ktorí sa tieÏ aktívne podieºajú na plnení úloha misií, ktoré im z tohto pôsobenia vypl˘vajú.

Abstrakt:Príspevok pod-poruje snahuo postupnézaãleneniesociálnej prácea sociálnehopracovníka dosystému armád-neho zoskupe-nia. Poukazujena skúsenostiv zahraniãn˘charmádach a naprezentovanésociálno-patolo-gické javya potrebu ichrie‰enia práveprostredníctvomintervenciesociálnehopracovníka.SúãasÈou prís-pevku je ajprezentovaniev˘sledkov nená-roãného priesku-mu, ktor˘ boluskutoãnen˘ vovybran˘charmádnychjednotkách.



Armádni sociálni pracovníci pracujú v rámcoch, ktoré zahrÀujúvojenské bojové útvary, útvary du‰evného zdravia, programovarmádneho du‰evného zdravia, nemocníc, komunitn˘ch agentúr,v˘skumn˘ch ústavov a veliteºsk˘ch zloÏiek vo väã‰ine vojensk˘ch‰tábov. Funkcia sociálnych pracovníkov v armáde spoãíva v progra-moch, vrátane programov detského a rodinného blaha, du‰evnéhozdravia a spracovania podstaty t˘rania, v˘skumu, vládneho progra-mu a programu politick˘ch formulácií. Pomoc sociálnych pracovní-kov je orientovaná tieÏ na t˘ch, ktorí slúÏia povinnú vojenskúsluÏbu, na ãlenov ich rodín, ale tieÏ na vojnov˘ch vyslúÏilcov a ichpredpokladan˘ch rodinn˘ch ãlenov. Za ‰peciálnych okolností samôÏu staÈ príjemcami vojenskej sociálnej pomoci úãastníci humani-tárnych a mierotvorn˘ch misií (Garber, McNelis, 1995).

PozornosÈ si zaslúÏia najmä Spojené ‰táty americké (ìalej USA),kde sa sociálna práca v armáde aktívne rozvíja uÏ viac ako polstoroãie. Ich model sociálnej práce a tieÏ aj samotné skúsenosti vov˘raznej miere prispievajú k jej rozvoju aj v in˘ch krajinách a jejmodely sú ãasto preberané ako príklady fungovania aj v in˘ch‰tátoch sveta.

KeìÏe v ozbrojen˘ch silách Spojen˘ch ‰tátov americk˘ch pracujújednak civilní a jednak aj uniformovaní sociálni pracovníci, musímebraÈ do úvahy aj niekoºko prirodzen˘ch faktorov, ktoré sa vyskytujúvo vojenskom Ïivote.Tie majú vplyv na kvalitu Ïivota nielen voja-kov, ale aj samotn˘ch sociálnych pracovníkov.

Podºa Garbera, McNelisa (1995) sú to najmä:– typická sluÏba v armáde vrátane rozmanit˘ch a rozliãn˘ch

profesionálnych úloh, ktoré sú ãasto príkazom, neÏ osobn˘mv˘berom.Armádni sociálni pracovníci musia z tohto dôvodu nacvi-ãovaÈ tak osobnú ako aj profesionálnu zruãnosÈ. Musia zdokonaliÈ‰irok˘ rozsah v‰eobecn˘ch sociálnych zruãností aplikovateºn˘chk ich premenliv˘m profesionálnym úlohám. Civilní sociálni pracov-níci zamestnaní Ministerstvom obrany sú menej mobilní ako sociál-ni pracovníci v aktívnej vojenskej sluÏbe, hoci veºa civiln˘ch sociál-nych pracovníkov pravidelne mení svoje úlohy v rámci systému;

– v niektor˘ch bodoch vojenskej sluÏby, takmer v‰etci sociálnipracovníci slúÏia v samostatn˘ch alebo v zahraniãn˘ch misiáchv rámci ich povinnej sluÏby. Obmedzená pouÏiteºnosÈ zdrojovv t˘chto úlohách vyÏaduje individuálnu prax k zdokonaleniua poskytnutiu ‰irokého mnoÏstva sluÏieb.

Vplyv velenia a komunitného systému na individuálne sluÏbyãlenov a ich rodín vyÏaduje od armádnych sociálnych pracovníkov

Abstract: The contribution

supports theeffort to succes-sively integrate

social work andsocial worker

into the systemof military

grouping. Itpoints to experi-

ence in foreignarmies and to

presented socio-pathological

phenomena andthe necessity of

their solutions bymeans of inter-vention of thesocial worker.

One part of thecontribution is

the presentationof the results of

undemandingresearch, whichwas realised in

selected militarytroops.



vyvíjaÈ zruãnosti intervencie na v‰etk˘ch úrovniach sociálneho systému;– v‰etky vojenské sluÏby uºahãujú v˘voj mnoÏstvá zruãností z ich úradov sociálnej

práce.Tie poskytujú tréning vo vojenskom vedení, v ‰tábnej práci a administrácii akobeÏnej ãasti ich sluÏobného vzdelávania.Tento vzdelávací proces zaãína so základn˘mdôstojníckym kurzom a pokraãuje cez ‰koly pre vy‰‰ie hodnosti.

MoÏno spojenie sociálnej práce a armády sa niekomu bude zdaÈ nemoÏné. Práve tátosymbióza je uÏitoãná a dôleÏitá pre obe strany - aj pre armádu a aj pre sociálnu prácu.Ajsamotná história spojenia sociálnej práce a armády poukazuje na jej zmysel a uÏitoã-nosÈ.

2.Historick˘ pohºad na formovanie sociálnej práce v armáde v celosvetovom meradle

K vzniku a rozvoju sociálnej práce prispelo veºa organizácií, ktoré boli zaloÏenék poskytovaniu sluÏieb tzv. sociálneho blahobytu ozbrojen˘m silám pred príchodomsúãasného vojensko-sociálneho programu. Potreba oficiálneho individuálneho programusluÏieb pre vojakov bola re‰pektovaná uÏ poãas Obãianskej vojny. Prezident Lincolnpoveril súkromne financovanú U.S. Zdravotnícku komisiu (U.S. Sanitary Commission)venovaÈ sa potrebám blahobytu jednotnej armády. Jeho organizátormi bola definovanájej misia ako prevencia nemocí a ustanovenie systému v‰eobecnej podpory (TorgersonIn: Garber, McNelis, 1995).

Armádny podporn˘ spolok (Army Relief Society) bol zaloÏen˘ v roku 1900, abypodporoval biedne vdovy a siroty radov˘ch armádnych vojakov (Rooney In: Garber,McNelis, 1995).

Americk˘ âerven˘ kríÏ, zaloÏen˘ v roku 1905, sa stal primárnym zdrojom poskytova-nia sociálnych sluÏieb vojsku poãas I. svetovej vojny a pokraãoval v poskytovaní rozsiah-lej sociálnej podpory americk˘m ozbrojen˘m silám aj poãas II. svetovej vojny. Prvíprofesionálne trénovaní sociálni pracovníci boli príslu‰ne aktívni s vojskom, kde posky-tovali dvojakú: ako psychiatrickú, tak lieãebnú sociálnu pomoc v spolupráci s americ-k˘m âerven˘m kríÏom. Hoci jeho úloha sa rokmi podstatne zmenila, âerven˘ kríÏ ìalejpokraãuje v poskytovaní v˘znamnej pomoci v sociálnych sluÏbách pre armádne zloÏky.

Oficiálne narodenie vojenskej sociálnej práce, tak ako ju dnes poznáme, sa datujeod novembra 1943, keì armáda oficiálne potvrdila sociálnu prácu indikaãne s násled-n˘m upresnením ãísla pre psychiatrickú sociálnu prácu. (Ross In: Garber, McNelis,1995).

Niekoºko faktorov viedlo k jej oficiálnej ratifikácií. Prv˘m faktorom bola vytrvalosÈsociálnych pracovníkov, ktor˘m bola daná moÏnosÈ aplikovaÈ ich profesionálne zruãnos-ti v sluÏbe ich krajine, a obzvlá‰È, ozbrojen˘m zloÏkám.

Elizabet Ross (In: Garber, McNelis, 1995), prvá osoba v sluÏbe ako konzultantkasociálnej práce, kde pracovala ako armádna v‰eobecná lekárka, v oznámení k ratifikáciisociálnej práce armádou, vyjadrila ako najimpresívnej‰í ...“trval˘ záujem sociálnej

práce slúÏiÈ profesionálne armáde“.



Druh˘m faktorom bola schopnosÈ sociálnych pracovníkov demon‰trovaÈ schopnosÈbyÈ dobr˘mi vojakmi a zároveÀ profesionálnymi sociálnymi pracovníkmi. Najslávnej‰ímpríkladom je zapísanie vojakov s tréningom profesionálnej sociálnej práce pri zaloÏeníPrvej armádnej du‰evnej hygienickej sluÏby (Army’s First Mental Hygiene ConsultationService) vo Fort Monmouth, New Jersey, v októbri roku 1942.

O optimistickej úlohe minul˘ch prínosov a budúcej úlohy armádnej sociálnej práce,Elwood Camp poznamenal: „Ich oddanosÈ k ich prideleniu a re‰pektovaniu ich

zaloÏenia pre ich profesiu medzi ich druhmi zaistilo ich profesii stále miesto v pro-

grame v‰eobecného lekárstva medicínskej starostlivosti pre armádu“ (In: Garber,McNelis, 1995; 1730).

Tretím, ale tieÏ oprávnen˘m faktorom bola priama akcia a podpora zo strany profesio-nálnych sociálnych organizácií.Títo skoro armádni sociálni pracovníci v rôznom ãasezískavali oficiálnu podporu bez pomoci Elizabet Rossovej a Vojnového úradu americkejasociácie psychiatrick˘ch sociálnych pracovníkov (War Service Office of the AmericanAssociation of Psychiatric Social Workers), a taktieÏ Americkej asociácie sociálnychpracovníkov (American Association of Social Workers).

Toto úsilie, hoci bolo akékoºvek, vpl˘valo z rôznych pohºadov. Po II. svetovej vojneRossová poznamenala: „âasu proti nejakému vyhnutiu sa odzvonilo: Kde je profesia?

âo robia profesionálne organizácie v tejto vojne, keì vojenskí psychiatrickí sociálni

pracovníci ich opú‰Èajú a ako armáda vysvetlí, na ão sú sociálni pracovníci trénova-

ní?“ (In: Garber, McNelis, 1995; 1730)Napriek tak trocha obmedzenej podpore z profesie, títo armádni sociálni pracovníci

robili dobrú prácu v definovaní svojej úlohy aj k armáde a aj k ich profesii. MnoÏstvoãlánkov publikovan˘ch v sociálnych Ïurnáloch a v knihách sú pred a po vojne rozsiah-lym dôkazom ich úspechu (Shellhase In: Garber, McNelis, 1995).

Odhady ãísel poãtu sociálnych pracovníkov, ktorí slúÏili uniformovane v armádepoãas Druhej svetovej vojny striedavo kolísalo medzi 711 aÏ 1000 (Bevilacqua,Darnauer, Camp In: Garber, McNelis, 1995). Od konca druhej svetovej vojny sociálnipracovníci slúÏili v armáde ako dôstojníci. Pracovali v personálnych, zdravotn˘cha etick˘ch programoch (Horwitz, Lehman, Pikus In: Garber, McNelis, 1995).

Sociálni pracovníci poãas II. svetovej vojny akceptovali ‰pecifiká súvisiace s vojnou,zriadením ‰peciálnej klasifikácie pre sociálnu prácu a v˘vojom sluÏieb pre vojnoupostihnuté komunity.V povojnovej dekáde, bolo vynaloÏené znaãné úsilie k zlep‰eniuprofesionálneho statusu.To zahrÀovalo ‰tandardizáciu agendy vykonávaÈ prax a rozvojmedzidisciplinárnych doktorantsk˘ch tréningov˘ch programov.Vytvorenie V˘boruvzdelávania sociálnej práce (Council on Social Work Education) v roku 1952 a zriadenieNárodnej asociácie sociálnych pracovníkov (National Association of Social Workers,ìalej NASW) v roku 1955 posilnilo profesijn˘ status profesie. (www.ssw.umich.edu)

Súãastn˘ vojnov˘ program sociálnej práce zaãal naberaÈ uÏ konkrétne rozmery poãaspovojnového obdobia, s vytvorením armádneho medicínskeho zboru (Army MedicalService Corps) so ‰pecializáciou 3605 (psychiatric social worker – psychiatrick˘ sociál-ny pracovník). Prv˘ dôstojník bol menovan˘ v januári 1946 a malá sústava sociálnych



pracovníkov sa zaãala rozvíjaÈ, a práve to viedlo k zriadeniu aktívnej jednotky v sluÏbevojakom a ich rodinám (Bevilacqua, Darnauer In: Garber, McNelis, 1995).

Zámerom povojnového programu bolo poskytovaÈ vysokú úroveÀ profesionálnejsluÏby v mierov˘ch ãasoch a vybudovaÈ silnú skupinu rezerv ako pripravenú formáciu.Hoci armádni sociálni pracovníci dosiahli status poveren˘ch pracovníkov, organizaãnestále patrili pod psychiatriu a ich prax bola zameraná na mentálne zdravie a podobnéprípady. Ohnisko ich praxe bolo vymedzené nastavením oboch, ãi lieãebnej alebopreventívnej funkcie. Niekoºko zloÏiek armádneho sociálneho programu z konca‰tyridsiatych rokov bolo pomenovan˘ch Campom (In: Garber, McNelis, 1995), prv˘mpovojnov˘m sociálnym pracovníkom.Tieto iniciatívy pokraãovali ãasom a zodpovedaliza podporu kvality armádnej sociálnej práce.

3.Komplexn˘ pohºad na vojakaV armáde sa najãastej‰ie stretávame s vojakmi, ktorí buì sú profesionáli, alebo slúÏia

základnú vojenskú sluÏbu. U profesionálov môÏeme predpokladaÈ, Ïe si armádu vybraliako svoje Ïivotné povolanie a svoju prácu v nej robia radi. U t˘ch ostatn˘ch to nie jepravidlom.

Mladí, väã‰inou 18-roãní chlapci po ukonãení vzdelania sú povolávaní na odvodovékonanie a následne na základnú vojenskú sluÏbu. Nie u v‰etk˘ch sa to stretáva s pocho-pením. U t˘ch chlapcov, ktorí sa chcú vyhnúÈ vojne a nepodarí sa im to, bude väã‰iapravdepodobnosÈ, Ïe sa na vojne stretnú s problémami, s ktor˘mi sa nebudú vedieÈvyrovnaÈ.

V rámci reformy sa ºady pohli aj pri odvodovom konaní. Sprísnili sa posudzovaciekritéria, skrátila sa doba základnej vojenskej sluÏby. Je snahou, aby sa postupne zniÏovalpoãet vojakov základnej vojenskej sluÏby tak, aby poslední z nich opustili armáduv roku 2006.

Psychick˘ profil vojakov v základnej sluÏbe a mlad˘ch vojakov z povolania nie jeurãovan˘ iba vekov˘mi zvlá‰tnosÈami, ktor˘mi sa ºudia v danej fáze v˘voja vyznaãujú,bez ohºadu na spoloãensk˘ status a sociálnu príslu‰nosÈ, ale spravidla konkrétnymispoloãensko-historick˘mi podmienkami v ktor˘ch Ïijú (Pavlica, 1985).

Proces adaptácie na zmenu prostredia je rôzny. U niektor˘ch je nároãn˘ a u niekto-r˘ch naopak - prebehne bez väã‰ích v˘kyvov. Zmena prostredia, vytrhnutie z domácehoprostredia, poslúchanie a plnenie príkazov nadriaden˘ch, zv˘‰en˘ tlak okolia a star‰íchvojakov, u niektor˘ch istá fyzická indisponovanosÈ a nakoniec samotn˘ strach z vojnya prostredia kasární.Toto v‰etko môÏe vpl˘vaÈ na vojaka - jednotlivca.

Príchod do vojenskej jednotky predstavuje nutnosÈ novej adaptácie, ktorá je tentorazviac zameraná na sociálne vzÈahy a ‰t˘l komunikácie v konkrétnej skupine.Ak existujenajkritickej‰í bod pre vznik ‰ikanovania a jeho akceptáciu, tak je to práve tu, uvádzaDelinãák (1999).

Tu je dôleÏité upozorniÈ, Ïe zákon o vojenskej sluÏbe (ã.370/1997 Z. z. o vojenskejsluÏbe) upravuje aj profesionálnu sluÏbu, ktorá nahrádza základnú vojenská sluÏba.

Oberta, La‰‰ák (1999) na základe v˘skumov a anal˘z kon‰tatujú, Ïe u vojakov základ-



nej vojenskej sluÏby sa vyskytuje niekoºko sociálnych a psychologick˘ch javov, ktoré saoveºa ãastej‰ie v porovnaní s civiln˘m prostredím prezentujú práve poãas vojenskejsluÏby. Ide predov‰etk˘m o:

11..NNeeddoossttaattooããnnéé mmoottiivvaaããnnéé ããiinniitteellee

Vojenská sluÏba zo zákona je nedobrovoºná, väã‰inou je vykonávaná len ako voºbamen‰ieho zla (vyhnúÈ sa potrestaniu za nesplnenie zákonnej povinnosti) a vojakom k jejv˘konu ch˘ba motivácia.

22..VVeekkoovvéé oossoobbiittoossttii

K základnej vojenskej sluÏby sú povolávaní mladí muÏi vo veku 18 - 30 rokov. Preto jepriebeh vojenskej sluÏby v˘razne ovplyvnen˘ v˘vojov˘mi problémami tej ktorej vekovejskupiny.

33..IIzzoolláácciiaa oodd ssppoollooããnnoossttii aa bbllíízzkkyycchh

Vojaci Ïijú a pracujú vo vojensk˘ch objektoch, ktoré sú oddelené od spoloãnostiplotom a pohyb ãi uÏ von alebo do vnútra je znaãne kontrolovan˘ a obmedzovan˘.U vojakov sa preto stretávame s pretrhnutím priateºsk˘ch a partnersk˘ch väzieb.

44..SSttrraattaa ssúúkkrroommiiaa

Vojak vykonáva svoju vojenskú sluÏbu vo väã‰ích alebo men‰ích vojensk˘ch jednot-kách, kde b˘va v izbe s ostatn˘mi vojakmi a nemá svoje súkromie. Menia sa osobnévzdialenosti (haptika) a ch˘ba mu miesto, ktoré by patrilo iba jemu.

55..SSttrraattaa nneezzáávviisslloossttii

Vojak pri v˘kone vojenskej sluÏby stráca najmä ekonomickú a organizaãnú nezávis-losÈ. Svoj finanãn˘ prídel dostáva mesaãne, ão znaãne ovplyvÀuje uspokojovanie jehoÏivota a osobn˘ch potrieb. Stráca tieÏ moÏnosÈ plánovaÈ a rozdeºovaÈ si ãas podºavlastn˘ch potrieb.

66..VVzzÈÈaahhyy mmeeddzzii vvoojjaakkmmii

Existujú dve hlavné príãiny problémov, ktor˘ch zmena by mohla ovplyvniÈ vzÈahymedzi vojakmi: sú to formy a metódy riadenia zo strany profesionálnych vojakov a tieÏaj kultúra ‰ikanovania medzi vojakmi základnej sluÏby navzájom.

77..PPrroobblléémm ooddbboorrnnoossttii

Je zriedkavosÈou, aby vojaci na základnej vojenskej sluÏbe vykonávali svoju profesiu,ktorá je podobná civilnej, ão je do veºkej miery zapríãinené rozdielmi medzi civiln˘mia vojensk˘mi hodnosÈami.

88..NNeeddoossttaattkkyy vv uussppookkoojjoovvaanníí ppoottrriieebb

Tu medzi najãastej‰ie kritizované a neuspokojované potreby patria hlavne potrebyprimeraného stravovania, telesnej hygieny, pohlavnej aktivity a kultúrneho i ‰portovéhovyÏitia. Uspokojovanie potrieb je obmedzené organizaãn˘mi pravidlami prostredia a tieÏaj ekonomick˘mi moÏnosÈami armády.

U profesionálnych vojakov je proces adaptácie a samotnej prípravy na svoje povole-nie úplné in˘ ako u vojakov základnej sluÏby. Pripravujú sa v ‰kolách, ktoré sú ‰peciálneurãené pre ich vzdelávanie.Vzdelávanie, príprava a v˘cvik pod dozorom civiln˘cha vojensk˘ch odborníkov a ‰pecialistov poskytuje vojakom ‰iroké spektrum moÏnostía ìal‰ieho uplatnenia sa v profesionálnom Ïivote. MoÏnosÈ vzdelávaÈ sa po dobu zvyãaj-



ne piatich rokov, poskytuje moÏnosÈ dokonale sa zÏiÈ s kolektívom i svojím budúcimprostredím. Dáva moÏnosÈ spoznaÈ v˘hody prostredia, spoznaÈ nástrahy i prednostipovolania. Dôkladná starostlivosÈ po fyzickej i psychickej stránke, moÏnosti duchovnéhoÏivota a psychohygieny minimalizuje moÏnosÈ vzniku patologick˘ch javov. No tvrdiÈ, ÏeÏiadne psychopatologické javy sa v tomto prostredí nevyskytujú, by bolo veºmi nezod-povedné. Budeme sa im venovaÈ v ìal‰ej kapitole.

Na záver môÏeme skon‰tatovaÈ, Ïe ani vojak profesionál a ani vojak základnej sluÏbyto nemajú pri nástupe do vojenského prostredia ºahké.V‰etci sa vyrovnávajú s nov˘mipodmienkami v novom prostredí rôzne, nakoºko v‰etci sú ako ºudia rôzni.

4.Postavenie sociálneho pracovníka v armádeV ozbrojen˘ch silách Slovenskej republiky prácu a úlohy sociálneho pracovníka

zastupuje vojensk˘ psychológ, kultúrny pracovník a vojensk˘ kaplán.TaktieÏ pri akom-koºvek náznaku problému napr. objavenie uÏívania drog v jednotke, preberá úlohusociálneho pracovníka jej veliteº.

V armádach zahraniãn˘ch krajín zohráva sociálny pracovník v súãasnosti dôleÏitúúlohu pri plnení ich rôznych úloh a misií. Sociálni pracovníci, ktorí sú dislokovanív armádach zahraniãn˘ch krajín, plnia svoje úlohy podºa toho, ãi sú uniformovaní alebocivilní. Uniformovaní ãlenovia podliehajú Kódexu vojenskej justície a musia dodrÏiavaÈpríkazy a tieÏ sú zodpovední za svoje akcie. Civilní pracovníci nemusia poãúvaÈ rozkazya nezodpovedajú sa Kódexu vojenskej justície, hoci rodinní ãlenovia sú súãasÈou systé-mu.

Tallant, Ryberg (...) vo svojej ‰túdii uvádzajú, Ïe vojensk˘ sociálny pracovník vykonávaprácu profesionálneho sociálneho pracovníka a tieÏ prácu dôstojníka.Ak iné úlohyv rámci sociálnej práce môÏu a ãasto vytvárajú konflikt, Ïiadna úloha v sociálnej prácinevyrobí konflikt podobn˘ vojnovému.Vojenskí sociálni pracovníci prijímajú to istévzdelávanie ako ich civilní kolegovia. Podporujú a veria v primárny cieº profesie sociál-nej práce a to zlep‰iÈ zdravie a pomáhaÈ plniÈ základné potreby v‰etk˘ch ºudí so zvlá‰t-nou pozornosÈou k potrebám a splnomocneniu od ºudí, ktorí sú citliví, deprimovanía Ïijú v chudobe.

ëalej vojenskí sociálni pracovníci sa zameriavajú na individuálne bytie v sociálnomkontexte. Dávajú pozor na enviromentálne prostredie, ktoré ãasto prispieva k Ïivotn˘mproblémom.

V USA po vstupe do armády, vojenskí sociálni pracovníci sú odvelení ako dôstojníci.Prisahajú vernosÈ Ústave Spojen˘ch ‰tátov americk˘ch, obraÀovaÈ a chrániÈ Spojené‰táty proti v‰etk˘m domácim a zahraniãn˘m nepriateºom a postupovaÈ podºa príkazovich nadriaden˘ch. NajdôleÏitej‰ia povinnosÈ vojenského profesionála je podporovaÈbezpeãnosÈ a blahobyt, podºa vojenského práva.

Hasenfeld, English (In: Garber, McNelis, 1995) zdôrazÀujú, Ïe organizácie (rozumiemevojenské jednotky) uskutoãÀujú svoju misiu za pomoci troch zreteºn˘ch stratégií. Prváje tá, Ïe organizácie preberajú zodpovednosÈ za socializáciu jedincov pre úlohy, ktor˘mibudú slúÏiÈ spoloãnosti (napr. základn˘ tréning, sociálne a rekreaãné centrá atì.).



Druhou sa rozumie prevzatie zodpovednosti za sociálnu kontrolu identifikáciou a od-stránením jedincov z ich rôl v spoloãnosti, ktorá sa neprispôsobila ich oãakávaniam(napr. vynútenie práva, zákonu, medicínskej, sociálnej sluÏby atì.).A posledná je, Ïepreberajú zodpovednosÈ za sociálnu integráciu poskytovaním hodnôt a zdrojov, ktorépomáhajú jedincom staÈ sa integrovanou súãasÈou rôznych sociálnych jednotiek (napr.poradenstvo, terapia, finanãná podpora, rodinná podpora atì.).

Veºk˘ v˘znam práce sociálneho pracovníka spoãíva v tom, Ïe najãastej‰ie pracuje prevojenské zloÏky a ich rodiny s deÈmi.V˘znam a úlohy ich práce sú rôzne. Musíme siuvedomiÈ najmä rozdiely, ktoré vypl˘vajú z toho, kde je sociálny pracovník umiestnen˘a kde pôsobí. Sociálni pracovníci v armáde rie‰ia problémy vojensk˘ch odvedencov,pracujú ako poradcovia v rámci du‰evného zdravia, pôsobia v rehabilitaãn˘ch pracovis-kách a vojensk˘ch nemocniciach, vedú skupinové programy v rámci nápravy psychopa-tologick˘ch javov, ktoré zapríãiÀuje vojenské prostredie a vojna. Ich úlohou je aj staraÈsa o du‰evné zdravie a poskytovaÈ aj iné sluÏby obyvateºom, personálu a rodinn˘mãlenom. ëalej sa podieºajú na sociálnych programoch pre vojensk˘ch veteránov, legisla-tívno-právnych procesoch adopcie detí, poprípade rie‰eniu problémov detí, ktoré sastali sirotami, pretoÏe ich rodiãia pôsobili v armáde.

Rie‰ia aj problémy, ktoré sú úzko späté s rodinn˘m násilím. „Intenzita domáceho

násilia vo vojensk˘ch základÀach je ukazovateº stavu rodinnej adaptácie, ktorá

ukazuje celkovú schopnosÈ rodinn˘ch ãlenov úspe‰ne viesÈ ich rodinné spoluÏitie

ako celku, v kontexte k vojensk˘m poÏiadavkám a potrebám rodiny.“ (Bowen,Martin, Nelson, In: Robert, Greeve, 2002; 551)

Za zmienku stojí spomenúÈ tieÏ, Ïe ‰peciálne trénovaní pracovníci uãia v rodinepraktické programy a robia klinickú sociálnu prácu s emocionálne a psychicky postih-nut˘mi ºuìmi.

TaktieÏ vo vnútri armádnych organizácií, vyuÏívajú domov˘ model tieÏ k rozvíjaniukomunitnej práce a asistencii vojakom a ich rodinám k adaptácii a k hºadaniu odpovedína najãastej‰ie problémové otázky.

Spolupodieºajú sa na v˘skume v rôznych in‰titúciách, kde sa skúma ‰iroká rôznosÈprípadov, ão v‰etko vpl˘va na Ïivoty vojakov, rodín a ich komunít.

Armádni sociálni pracovníci sú tieÏ prítomní pri repatriácii rukojemníka, pri ne‰Èasti-ach a haváriách a pomocn˘ch humanitárnych operáciách.

Ako uvádzajú Garber, McNelis (1995) vo svojej práci v armáde sa sociálny pracovníkmôÏe stretnúÈ aj s klientmi ako sú napr.• rukojemníci v rámci procesu repatriácie;• ºudia, ktorí sú súãasÈou humanitárnych vojensk˘ch akcií;• ºudia, ktorí sú postihnutí prírodnou katastrofou alebo ne‰Èastím, kde pri ich záchrane

spolupracuje aj armáda;• klienti, ktorí sa ãi uÏ fyzicky alebo psychicky lieãia v nemocniciach a lieãebn˘ch

zariadeniach;• klienti, ktorí sú emocionálne a psychicky naru‰ení;• klienti, ktorí sú súãasÈou rôznych nápravn˘ch,edukaãn˘ch a psychologick˘ch programov;



• klienti, ktor˘ch lieãba vyÏaduje vzájomnú spoluprácu aj s in˘mi odborníkmi;• vojaci a príslu‰níci ich rodín, ktorí potrebujú okamÏitú pomoc, prípadne potrebujú

prevenciu proti postraumatick˘m stresov˘m situáciám alebo poruchám.V armádach, kde sociálna práca plní svoju funkciu buì samostatne alebo v spolupráci

s in˘mi odbormi, je badaÈ jej znaãn˘ prínos pri rie‰ení problémov˘ch situácií klientov,ktorí sú poznaãení niekedy nároãnou a vyãerpávajúcou sluÏbou v armáde.

V zahraniãn˘ch armádach pri plnení svojej misie môÏeme e‰te stretnúÈ aj odborníkovz oblasti medicíny, verejného zdravotníctva, práva, kultúry, psychológie a psychiatrie,terapie, vzdelávania a podpory rodiny, detskej psychopatológie a psychiatrie, poraden-sko-psychologick˘ch sluÏieb a sociálno-právnej ochrany.

55..VVyyuuÏÏiittiiee ssoocciiáállnneejj pprrááccee vv AASSRR

Súãasné podmienky pre vyuÏitie sociálnej práce v podmienkach Armády SR nie sútaké, aké sú v zahraniãn˘ch armádach. Pre konkrétnej‰ie zistenie aktuálneho stavuvyuÏitia sociálnej práce v podmienkach ASR sme pouÏili zákon ã.211/2000 Z. z. (o slo-bodnom prístupe k informáciám), kde sme v zmysle tohto zákona poÏiadali o sprístup-nenie informácií.V odpovedi nám pracovníci Ministerstva obrany SR po zistení potreb-n˘ch údajov zaslali nasledovné informácie: najprv musíme upozorniÈ, Ïe nám nebolisprístupnené ‰tatistické údaje o poãte prípadov dezercie, drogovej trestnej ãinnostia ‰ikanovania za rok 2002 (poprípade 2001).TaktieÏ neboli sprístupnené údaje o celko-vom poãte podan˘ch sÈaÏností v prípadoch ‰ikanovania, dezercie a drogovej kriminalityza rok 2002 (poprípade 2001), keìÏe v‰etky tieto údaje sú vyhradené v zmysle„Vyhlá‰ky Národného bezpeãnostného úradu ã.432/2001, bod 288, 289 a 304“;• sociálna práca je v ‰truktúre OS SR zastúpená pracovníkmi v˘chovy, kultúry a sociál-

no-psychologick˘ch sluÏieb, ktorí sú zaãlenení do systému personálneho manaÏmen-tu. Poãíta sa s nimi aj v modeli OS SR 2010;

• v súãasnosti je sociálna práca zastúpená v OS SR od úrovne generálneho ‰tábu aÏ poúroveÀ vojensk˘ útvar, zariadenie;

• poãet vojensk˘ch psychológov v OS SR je v súãasnosti 21 a vojensk˘ch duchovn˘ch19;

• za realizáciu preventívnych programov zodpovedajú príslu‰ní velitelia. K tomu vyuÏí-vajú pracovníkov personálneho manaÏmentu, vojensk˘ch duchovn˘ch a prácu ‰peciál-ne na tento úãel vytvoren˘ch komisií;

• prevenãn˘ program boja proti drogám je rozbehnut˘ od roku 1996. Na „Národn˘program boja proti drogám“ nadväzuje rozkaz náãelníka Generálneho ‰tábu OS SR,ktor˘ stanovuje cel˘ rad úloh zah⁄Àajúcich osvetu, pôsobenie protidrogov˘ch aktivi-stov (tzv. peer programy), aÏ po systém kontroly uÏívania nadväzujúci na represiu.Prevencia proti dezerciám a ‰ikanovaniu je rie‰ená obdobn˘m spôsobom;

• v‰etci príslu‰níci OS SR majú moÏnosÈ obrátiÈ sa nielen na vojenského psychológaa vojenského duchovného, ale aj na vojenského lekára a tieto sluÏby sa navzájom priposkytovaní pomoci vojakom podporujú a kooperujú spolu.V súãasnosti sociálnu prácu v ASR vykonáva vojensk˘ psychológ a vojensk˘ kaplán,



ktorí suplujú úlohy sociálnej práce. Reforma a nedostatok peÀazí zatiaº bránia rozvojusociálnej práce, ako samostatnej profesie, ktorá by sa uskutoãÀovala v rámci ASR.

Rie‰enia mnoh˘ch problémov, ktoré sa pomerne ãasto vyskytujú nielen v ASR, ale ajv armádach zahraniãn˘ch krajín, spadajú práve do kompetencie rie‰ení v rámci sociál-nej práce. Je to práve sociálna práca, ktorá vyuÏíva metódy a teóriu, ktoré si na‰li uplat-nenie v armádach zahraniãn˘ch krajín a kde aj úspe‰ne spolupracujú. Napr. v Spojen˘ch‰tátoch má spolupráca ozbrojen˘ch síl a sociálnej práce tradíciu uÏ viac ako pol storo-ãia.

V rámci praktickej ãasti sme uskutoãnili empirick˘ prieskum cieºom ktorého bolopoukázaÈ na existenciu sociálno-patologick˘ch javov v ASR, na základe získan˘ch údajovod vojakov ZVS a profesionálnych vojakov. Okrem toho sme sa chceli zameraÈ naochotu nadriaden˘ch rie‰iÈ sociálno-patologické javy po ich zistení v útvare a taktieÏ nauplatnenie sociálneho pracovníka v armáde resp. v profesionálnej armáde.

Pre uvedené zistenia sme si stanovili nasledovné hypotézy:Hypotéza ã.1Predpokladáme, Ïe nadpoloviãná väã‰ina príslu‰níkov ASR sa stretla poãas svojho

pôsobenia v ASR so sociálno-patologick˘mi javmi ako sú drogové závislosti, „mazácka“‰ikana a krádeÏ.

Hypotéza ã.2Predpokladáme, Ïe väã‰ina príslu‰níkov ASR si myslí, Ïe ich nadriaden˘ po zistení

sociálno-patologick˘ch javov v ASR mal snahu rie‰iÈ problém.Hypotéza ã.3Predpokladáme, Ïe väã‰ina príslu‰níkov ASR si myslí, Ïe sociálny pracovník bude pre

armádu prospe‰n˘.Prieskumnou vzorkou boli profesionálni vojaci a vojaci základnej vojenskej sluÏby,

ktorí buì pracovali priamo v útvare (profesionálni vojaci) alebo slúÏili základnú vojen-skú sluÏbu. KeìÏe v súãasnosti majú moÏnosÈ zamestnaÈ sa v armáde ako profesionálnevojaãky aj Ïeny, máme ich tieÏ zastúpené v prieskumnej vzorke.

SnaÏili sme sa získaÈ tieÏ zastúpenie v‰etk˘ch hodností, ãi uÏ z radov vojakov slúÏia-cich základnú vojenskú sluÏbu (najvy‰‰ia moÏná hodnosÈ vojaka na ZVS je desiatnik)alebo z radov profesionálnych vojakov.

Na realizáciu prieskumu sme si zvolili jednu z metód empirického v˘skumu, a todotazníkovú metódu. Zhotovili sme si vlastn˘ dotazník (pozri prílohu ã.1), ktor˘ smepotom aplikovali na prieskumnej vzorke 149 respondentov. Realizovali sme ho v rozpätíod februára do apríla 2003.

V˘sledky prieskumu sme spracovali pomocou ‰tatistického balíka SPSS verzie 11.0 forWindows.

V˘sledky prieskumu a ich interpretáciaVV hhyyppoottéézzee ãã..11 sme predpokladali, Ïe nadpoloviãná väã‰ina príslu‰níkov ASR sa stretla

poãas svojho pôsobenia v ASR s patologick˘mi javmi ako sú drogové závislosti, „mazác-ka“ ‰ikana a krádeÏ.



Na základe ná‰ho prieskumu, ktor˘ sme realizovali v útvaroch OS SR sme zistili, Ïenadpoloviãná väã‰ina príslu‰níkov ASR sa stretla iba s patologick˘m javom „mazáckej“‰ikany (pozri graf ã.1). Patologické javy drogovej závislosti a krádeÏí sa nám u nadpolo-viãnej väã‰iny príslu‰níkov ASR nepotvrdili.

Kon‰tatujeme, Ïe hypotéza ã.1 sa nám potvrdila iba u „mazáckeho“ ‰ikanovania.

GGrraaff ãã..11

Okrem vy‰‰ie spomenut˘ch sociálno-patologick˘ch javov sme v na‰om dotazníkuzisÈovali aj prítomnosÈ javov ako sú ekonomická ‰ikana, neprimeraná konzumáciaalkoholu, neprimerané násilie a homosexuálne praktiky (tieto zistenia nie je moÏnéz dôvodu rozsahu uvádzaÈ v prílohách).

VV hhyyppoottéézzee ãã..22 sme predpokladali, Ïe väã‰ina príslu‰níkov ASR si myslí, Ïe ich nadria-den˘ po zistení patologick˘ch javov v ASR mal snahu rie‰iÈ problém.

V˘sledky, ktoré sú prezentované v grafe ã.4 nám potvrdili pravdivosÈ hypotézy ã.2.Zistili sme, Ïe aÏ 67% príslu‰níkov ASR si myslí, Ïe ich nadriaden˘ po zistení neÏiadúce-ho javu, mal snahu rie‰iÈ problém. Napriek tomu aÏ 19% respondentov nevedelo posú-diÈ, ãi ich nadriaden˘ mal snahu rie‰iÈ problém, ktor˘ sa t˘kal sa sociálno-patologick˘chjavov (pozri graf ã.2).

V prieskumnej vzorke sme v rámci dotazníka tieÏ zisÈovali, Ïe ak sa príslu‰ník ASRstretol s prejavom ‰ikany, komu prvému tento fakt oznámil resp. neoznámil.AÏ 46respondentov (30,9%) tento jav neoznámilo nikomu. Svojmu kamarátovi to povedalo23,5% respondentov.


AKADEMICKÉstat MOŽNOSTI VYUŽITIA SP V ARMÁDE / M. SCHAVEL, J. GOLIÁŠ

GGrraaff ãã..22

VV hhyyppoottéézzee ãã..33 sme predpokladali, Ïe väã‰ina príslu‰níkov ASR si myslí, Ïe sociálnypracovník bude pre armádu prospe‰n˘.

Na základe v˘sledkov v grafe ã.3 môÏeme skon‰tatovaÈ, Ïe sa nám hypotéza ã.3potvrdila.AÏ 66 % príslu‰níkov ASR si myslí, Ïe sociálny pracovník by sa uplatnil v ichútvare (pozri graf ã.3).

Respondenti podobne odpovedali aj na otázku, ãi si myslia, Ïe sociálny pracovník bysa uplatnil aj v profesionálnej armáde.Tu aÏ 58 % respondentov si myslí, Ïe sociálnypracovník by v profesionálnej armáde uplatnil a bol by pre Àu prínosom (pozri grafã.4).



GGrraaff ãã..33

GGrraaff ãã..44



Na základe v˘sledkov prieskumu môÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe sociálno-patologické javy sav armáde vyskytujú, velitelia majú snahu ich rie‰iÈ a samotní príslu‰níci ASR by privítalisociálneho pracovníka v tíme spolu s ostatn˘mi odborníkmi.

ZáverSme presvedãení, Ïe charakteristikou, chápaním a popisom modelov a príkladov

sociálnej práce v zahraniãn˘ch armádach, sme prispeli k jej postupnému prijatiu a spo-pularizovaniu aj v Armáde Slovenskej republiky.V˘znam sociálnej práce v armáde budeãoraz viac naberaÈ na váhe a dôleÏitosti, pretoÏe reforma ASR v rámci procesu zaãleÀo-vania sa do NATO a Európskej únie si vyÏaduje celkom in˘ pohºad na armádu a navojaka, ak˘ bol preferovan˘ doteraz.

Sila armádneho sociálneho pracovníka tkvie v sile jeho povolania. Je to povolanie,ktoré ãasto vyÏaduje obrovské nasadenie v teréne, teoretické a praktické skúsenostia neraz vyÏaduje aj to najcennej‰ie - Ïivot.

V˘znamn˘ je aj vplyv sociálnych pracovníkov na funkãnosÈ a chod samotnej armády,kde priorita zamestnávania sociálnych pracovníkov v ãase mieru a v ãase vojny patrímedzi prvoradé záujmy armádnych predstaviteºov. Cieºom na‰ej práce bolo poukázaÈ namoÏnosti vyuÏitia a uplatnenia sociálnej práce v ASR.Aj keì v ‰truktúre ASR nie jefunkcia sociálneho pracovníka definovaná, veríme, Ïe informácie uvedené v teoretickeji prieskumnej ãasti dostatoãne vypovedajú o jej dôleÏitosti pre armádu.


PouÏitá literatúra:Bowen, L. G., Martin,A. J., Nelson, J. P. AA CCoommmmuunniittyy CCaappaacciittyy RReessppoonnssee ttoo FFaammiillyy

VViioolleennccee iinn tthhee MMiilliittaarryy.. In: Robert,A. R., Greeve, G. J. (ed.). Social Worker’s DeskReference. Oxford, Oxford University Press, 2002.

Delinãák, J. SSkkúússeennoossttii zzoo ‰‰iikkaannoovvaanniiaa vv nniieekkttoorr˘̆cchh eeuurróóppsskkyycchh aarrmmááddaacchh.. In:·ikanovanie v podmienkach Armády SR, moÏnosti jeho prevencie a odhaºovania.Zborník z teoreticko-praktického seminára. Správa v˘chovy a kultúry G· Armády SR1999.

Garber, D. L., McNelis, P. J. MMiilliittaarryy SSoocciiaall WWoorrkk.. In: Edwards, R.L.(ed.). Encyclopedia ofsocial work.Washington D. C., NASW 1995, str. 1726-1736.

Mozola, J. NNiieekkttoorréé sskkúússeennoossttii zz uuppllaattÀÀoovvaanniiaa pprreevveennttíívvnnyycchh ooppaattrreenníí pprroottii ‰‰iikkaannoovvaanniiuuvv ppooddmmiieennkkaacchh vveelliitteeººssttvvaa 55.. ddoopprraavveenneejj zzáákkllaaddnnee.. In: ·ikanovanie v podmienkachArmády SR, moÏnosti jeho prevencie a odhaºovania. Zborník z teoreticko-praktickéhoseminára. Správa v˘chovy a kultúry G· Armády SR 1999.

Oberta, R. ZZáákkllaaddnnéé pprroobblléémmyy ppssyycchhoohhyyggiieennyy aa rreeggeenneerráácciiee ssííll vvoojjaakkoovv zzáákkllaaddnneejjsslluuÏÏbbyy.. In: Psychohygiena a regenerácia síl vo vojenskej organizácií. Zborník z teore-ticko-praktickej konferencie.Trenãín: Oddelenie v˘chovy a kultúry/ SPM G· ArmádySR, 1999.

Oberta, R., La‰‰ák, ª. ZZááÈÈaaÏÏoovvéé ssiittuuáácciiee vv AArrmmááddee SSRR. In: Bianchi, G., Popper, M., Luk‰ík, I.,



Supeková, M. IInntteerraakkcciiaa sseexxuuáállnnyycchh aa ddrrooggoovv˘̆cchh rriizzííkk zzddrraavviiaa vvoojjaakkoovv zzáákkllaaddnneejjvvoojjeennsskkeejj sslluuÏÏbbyy.. Bratislava: Polygrafia Slovenskej akadémie vied, 2000.

Pavlica, K. a kol. ZZáákkllaaddyy vvoojjeennsskkéé ppssyycchhoollooggiiee.. Praha: Na‰e vojsko, 1985.2003, roã. 11, ã. 57, str.11.Sukuba, M. NNiieekkttoorréé oossoobbiittoossttii aa vv˘̆vvoojj ttrreessttnneejj ããiinnnnoossttii ppáácchhaanneejj vv aarrmmááddee.. In: Zborník

z medzinárodnej konferencie o kriminalite mládeÏe. Bratislava: IUVENTAa Ministerstvo vnútra SR, 2000.

·tivar, B. KKrreessÈÈaann nnaa vvoojjnnee.. Pre‰ov:Vydavateºstvo Michala Va‰ka, 1998.

IInntteerrnneett

http://rotc.pdx.edu [19.01.2003]http://www.aimpress.org [27.02.2003]http://www.defense.gov.sk [18.11.2002]http://www.defenselink.mil [19.02.2003]http://www.gazeta.ru [27.02.2003]http://www.military-net.com [15.02.2003]http://www.nasw.org [05.10.2002]http://www.recruiting.forces.gc.ca [09.12.2002]http://www.redcross.org [05.11.2002]http://www.rferl.org [12.02.2003]http://www.rotc.monroe.army.mil [19.01.2003]http://www.ssw.umich.edu [10.03.2003}http://www.usafa.af.mil/jscope/JSCOPE/Tallant00html [22.10.2002]

�



PPrríílloohhaa ãã..11

DD OO TT AA ZZ NN ÍÍ KK

OOSSOOBBNNÉÉ ÚÚDDAAJJEE II.. ppoohhllaavviiee::MMuuÏÏ 11ÎÎeennaa 22

IIII.. rrookk nnaarrooddeenniiaa ((vvyyppíí‰‰ttee pprroossíímm)) .......................................................................... ..........................................................................

IIIIII.. ssttaavv::

sslloobbooddnn˘̆((áá)) 11ÏÏeennaatt˘̆ –– vvyyddaattáá 22vvddoovveecc –– vvddoovvaa 33rroozzvveeddeenn˘̆((áá)) 44

IIVV.. uukkoonnããeennéé vvzzddeellaanniiee::

nneeúúppllnnéé zzáákkllaaddnnéé 11zzáákkllaaddnnéé 22uuããÀÀoovvsskkáá ‰‰kkoollaa 33ssttrreeddoo‰‰kkoollsskkéé ss mmaattuurriittoouu 44vvyy‰‰‰‰iiee ssttrreeddoo‰‰kkoollsskkéé ((nnaaddssttaavvbboovvéé)) 55vvyyssookkoo‰‰kkoollsskkéé 66

VV.. vvoojjeennsskkáá hhooddnnoossÈÈ::

vvoojjaakk 11sslloobbooddnnííkk 22ddeessiiaattnniikk 33ããaattáárr 44iinnéé ...................................................................................................................................... ((vvyyppíí‰‰ttee)) 55

VVII.. ddææÏÏkkaa ppôôssoobbeenniiaa vv aarrmmááddee:: 00 –– 33 mmeessiiaaccoovv 1144 –– 66 mmeessiiaaccoovv 2277 –– 99 mmeessiiaaccoovv 331100 aa vviiaacc mmeessiiaaccoovv 44



OOttáázzkkyy::

11.. SSttrreettllii ssttee ssaa ppooããaass ssvvoojjhhoo ppôôssoobbeenniiaa vv aarrmmááddee aassppooÀÀ rraazz zzoo ‰‰iikkaannoovvaanníímm ttzzvv..eekkoonnoommiicckkééhhoo cchhaarraakktteerruu?? aa)) áánnoo 11bb)) nniiee 22cc)) nneevviieemm ppoossúúddiiÈÈ 33

22.. SSttrreettllii ssttee ssaa ppooããaass ssvvoojjhhoo ppôôssoobbeenniiaa vv aarrmmááddee aassppooÀÀ rraazz ss ttzzvv.. „„mmaazzáácckkyymm““‰‰iikkaannoovvaanníímm?? aa)) áánnoo 11bb)) nniiee 22cc)) nneevviieemm ppoossúúddiiÈÈ 33

33.. SSttrreettáávvaamm ssaa ssoo ‰‰iikkaannoovvaanníímm vv úúttvvaarree::aa)) pprraavviiddeellnnee 11bb)) ããaassttoo 22cc)) oobbããaass 33ee)) nniieekkeeddyy 44dd)) mmáállookkeeddyy 55ee)) nniiee 66ff)) nneevviieemm ppoossúúddiiÈÈ 77

44.. AAkk ssttee ssaa ssttrreettllii ss nneejjaakk˘̆mm pprreejjaavvoomm vvyy‰‰‰‰iiee ssppoommeennuutteejj ‰‰iikkaannyy,, oozznnáámmiillii ssttee jjuu?? aa)) áánnoo,, ssvvoojjmmuu vveelliitteeººoovvii 11bb)) áánnoo,, vvoojjeennsskkéémmuu kkaapplláánnoovvii 22cc)) áánnoo,, ppssyycchhoollóóggoovvii 33dd)) áánnoo,, kkaammaarrááttoovvii 44ee)) áánnoo,, iinnéé ...................................................... ............................................................................................................ ((vvyyppíí‰‰ttee)) 55ff)) nniiee,, nneeoozznnáámmiill 66gg)) nniiee,, nneessttrreettooll ssoomm ssaa 77hh)) áánnoo,, vvoojjeennsskkeejj ppoollíícciiii 88

55.. SSttrreettáávvaamm ssaa ppooããaass ssvvoojjhhoo ppôôssoobbeenniiaa vv aarrmmááddee ss ddrrooggaammii?? aa)) áánnoo,, pprriiaammoo vv úúttvvaarree 11bb)) áánnoo,, nnaa vvyycchhááddzzkkee 22cc)) nniiee,, nneessttrreettooll ssoomm ssaa 33dd)) nneevviieemm ppoossúúddiiÈÈ 44

66.. SSttrreettáávvaamm ssaa vv úúttvvaarree ss nneepprriimmeerraann˘̆mmii pprreejjaavvmmii nnáássiilliiaa??aa)) áánnoo 11



bb)) nniiee 22cc)) nneevviieemm ppoossúúddiiÈÈ 33

77.. BBooll ssttee ppoottrreessttaann˘̆ VVaa‰‰íímm nnaaddrriiaaddeenn˘̆mm zz ddôôvvoodduu nneepprriimmeerraanneejj kkoonnzzuummáácciieeaallkkoohhoolluu??aa)) áánnoo 11bb)) nniiee 22cc)) nneevviieemm ppoossúúddiiÈÈ 33

88.. MMááttee oossoobbnnúú sskkúússeennoossÈÈ ss kkrrááddeeÏÏoouu vvoo VVaa‰‰eejj jjeeddnnoottkkee??aa)) áánnoo,, vviieemm aassppooÀÀ oo jjeeddnnoomm 11bb)) nniiee,, nneevviieemm aannii oo jjeeddnnoomm 22cc)) nniiee,, nneemmaall ssoomm ÏÏiiaaddnnyy zz vvyy‰‰‰‰iiee uuvveeddeenn˘̆cchh pprroobblléémmoovv 33cc)) nneevviieemm ppoossúúddiiÈÈ 44

99.. MMááttee oossoobbnnúú sskkúússeennoossÈÈ ss hhoommoosseexxuuáállnnyymmii pprraakkttiikkaammii vvoo VVaa‰‰eejj jjeeddnnoottkkee??aa)) áánnoo 11bb)) nniiee 22cc)) nneevviieemm ppoossúúddiiÈÈ 33

1100.. MMyyssllííttee ssii,, ÏÏee VVáá‰‰ nnaaddrriiaaddeenn˘̆,, ppoo zziisstteenníí pprrííttoommnnoossttii aassppooÀÀ jjeeddnnééhhoo zz vvyy‰‰‰‰iieeuuvveeddeenn˘̆cchh pprroobblléémmoovv ppoossttuuppoovvaall vv zzmmyyssllee ppllaattnn˘̆cchh pprreeddppiissoovv??aa)) áánnoo 11bb)) nniiee 22cc)) nneevviieemm ppoossúúddiiÈÈ 33

1111.. MMyyssllííttee ssii,, ÏÏee VVáá‰‰ nnaaddrriiaaddeenn˘̆ pprrii rriiee‰‰eenníí pprroobblléémmoovv ppoouuÏÏiill sspprráávvnnee mmeettóóddyy??aa)) áánnoo 11bb)) nniiee 22cc)) nneevviieemm ppoossúúddiiÈÈ 33

1122.. MMyyssllííttee ssii,, ÏÏee VVáá‰‰ nnaaddrriiaaddeenn˘̆ mmaall ssnnaahhuu rriiee‰‰iiÈÈ aassppooÀÀ jjeeddeenn zz vvyy‰‰‰‰iiee ssppoommeennuutt˘̆cchhpprroobblléémmoovv??aa)) áánnoo 11bb)) nniiee 22cc)) nneevviieemm ppoossúúddiiÈÈ 33

1133.. MMyyssllííttee,, ÏÏee vvoo vvaa‰‰oomm úúttvvaarree jjee ppoottrreebbnn˘̆ ttaakk˘̆ pprraaccoovvnnííkk,, kkttoorr˘̆ bbyy mmaall vv kkoommppee--tteenncciiii rriiee‰‰eenniiee aa pprreeddcchhááddzzaanniiee vvyy‰‰‰‰iiee ssppoommeennuutt˘̆cchh jjaavvoovv??aa)) áánnoo 11bb)) nniiee 22cc)) nneevviieemm ppoossúúddiiÈÈ 33


studentskéPRÁCEMOŽNOSTI VYUŽITIA SP V ARMÁDE / M. SCHAVEL, J. GOLIÁŠ

1144.. MMyyssllííttee ssii,, ÏÏee aakk bbyy ttaakk˘̆ pprraaccoovvnnííkk eexxiissttoovvaall,, nnaa‰‰iieell bbyy ssvvoojjee ppllnnéé uuppllaattnneenniiee aajjvv pprrooffeessiioonnáállnneejj aarrmmááddee??aa)) áánnoo 11bb)) nniiee 22cc)) nneevviieemm ppoossúúddiiÈÈ 33


školy saPREDSTAVUJÚ FAKULTA VYSIELA UČITEĽOV NA DETAŠOVANÉ PRACOVISKO V KENI

•• KKeeddyy bboollaa ffaakkuullttaa zzaallooÏÏeennáá??KKttoo ssttááll pprrii jjeejj zzrrooddee??

Trnavská Univerzita v rámcisvojich novodob˘ch dejín bolazaloÏená roku 1992, kedyvznikli dve fakulty - fakultahumanistiky a fakulta pedago-gická. O rok neskôr sa z fakultyhumanistiky vyãlenila fakultao‰etrovateºstva a sociálnejpráce, ktorá o ìal‰ie dva rokydostáva súãasn˘ názov - fakultazdravotníctva a sociálnej práce.

Pri vzniku fakulty stál súãasn˘dekan fakulty - profesorVladimír Krãméry, v˘znamn˘onkológ svetového formátu,ktor˘ prezentoval záujemvysoko‰kolského vzdelávaniasociálnych pracovníkov, druhábola prof. Danka Farka‰ová. Prirozvoji vzdelávania v oblastisociálnej práce na Trnavskejuniverzite som sa angaÏovalataktieÏ ja, v súãasnosti somgarantkou uvedeného odboru

a vykonávam funkciu prode-kanky. Dá sa povedaÈ, Ïe najmätíto traja ºudia mali zásluhu(samozrejme za podporya iniciatívy ìal‰ích odborníkova zanieten˘ch pedagógov) navzniku a rozvoji uvedenejfakulty.

•• AAkkéé jjee zzaammeerraanniiee ffaakkuullttyy??

Znovu musím hovoriÈ o uni-verzite ako takej, ktorá má päÈfakúlt, jednou z nich je uÏspomínaná Fakulta zdravotníc-tva a sociálnej práce, ktoráumoÏÀuje poslucháãom ‰tudo-vaÈ v ‰iestich ‰tudijn˘ch odbo-roch (sociálna práca, o‰etrova-teºstvo, charitatívna a misijnápráca, verejné zdravotníctvo,laboratórne vy‰etrovaciemetódy, rehabilitácia). Jedn˘mzo základn˘ch odborov je práveodbor sociálna práca. ·túdiumodboru sociálna práca zabezpe-ãuje najmä katedra aplikovanej

Pre lep‰í prehºadv ‰kolách so

sociálnymzameraním sme

sa rozhodlizaloÏiÈ rubriku·koly se pfied-

stavují / ·koly sapredstavujú.

Odbor sociálnejpráce sa znova

stal odborom,ktor˘ usiluje

o svoju profesio-nalizáciu. Jednou

z oblastí, ktoráv tomto úsilí

zohráva zásad-nú úlohu, je

systém vzdeláva-nia v tomto

odbore. Za viacako desaÈroãnéobdobie, ão saãeská sociálnapráca zaãala

opäÈ profesionál-ne rozvíjaÈ,

vznikol cel˘ rad‰kolsk˘ch in‰titú-cií, poskytujúcich

‰pecializovanéodborné vzdela-

nie na úrovnistredn˘ch,

Fakultavysiela uãiteºov na deta‰ované pracovisko v KeniV rubrike ·koly se pfiedstavuji / ·koly sa predstavujú smesa tentoraz zamerali na Slovensko. Fakultu zdravotníctvaa sociálnej práce Trnavskej univerzity zastupovala prode-kanka prof. PhDr. AlÏbeta Mrázova, Ph.D., MPH.


školy saPREDSTAVUJÚFAKULTA VYSIELA UČITEĽOV NA DETAŠOVANÉ PRACOVISKO V KENI

sociálnej práce a katedra teóriesociálnej práce.V ‰tudijnomodbore sa prezentuje zhruba‰esÈdesiat uãiteºov, ktorí zabez-peãujú vzdelávanie pribliÏne950 ‰tudentov diaºkovéhoi denného ‰túdia.V diaºkovom‰túdiu je asi 610 ‰tudentovmagisterského ‰túdia a 80bakalárskeho ‰túdia, pribliÏne260 je v dennom magisterskom‰túdiu. Bakalárske u nás trvá triroky a magisterské je akoucelená forma ‰túdia päÈroãné,zabezpeãuje sa ale v dvochstupÀoch: prostredníctvombakalárskeho s moÏnosÈoupokraãovania pri splneníurãit˘ch kritérií, a prostredníc-tvom magisterského ‰túdia(plus dva roky).Túto formu‰túdia umoÏÀuje vysoko‰kolsk˘zákon. Je to poãetnosÈou‰tudentov najsilnej‰í ‰tudijn˘odbor, v rámci fakulty je ‰tudij-n˘ odbor sociálnej prácezameran˘ v‰eobecne, nie jekoncipovan˘ ako ‰pecializova-n˘ odbor na konkrétnu cieºovúskupinu klientov alebo sociálnyproblém. Na‰i absolventi môÏupracovaÈ tak v nápravno-v˘chovn˘ch zariadeniach,v detsk˘ch domovoch, v domo-voch dôchodcov, v rôznychtypoch zariadení sociálnychsluÏieb, v ‰tátnej správe naodboroch sociálnych vecí, akoaj v samospráve a v subjektochtretieho sektoru so zameranímna rie‰enie sociálnych problé-mov.Absolventi sociálnej práce

majú ‰iroké moÏnosti uplatne-nia v ‰tátnej správe, samosprávea v treÈom sektore, ako aj voverejno-právnych in‰titúciách.

•• AAkkáá jjee ppooddoobbaa pprraaxxee nnaavvaa‰‰eejj ffaakkuullttee??

Odborná prax sa realizujev dennom ‰túdiu priebeÏnoupraxou, tzn., Ïe jeden deÀv t˘Ïdni chodia ‰tudenti od 1.-5. roãníka (majú 6 - 10 hodínpraxe t˘Ïdne) na konkrétnepracoviská. Poslucháãi prvéhoroãníka sa zoznamujú prostred-níctvom exkurzií s ãinnosÈoua zameraním jednotliv˘chvybran˘ch pracovísk (kaÏd˘t˘ÏdeÀ iné), pretoÏe je známe,Ïe sociálny odbor má asi 27úsekov práce, a moÏnostiuplatnenia sociálneho pracovní-ka sú preto veºmi rozmanité.Potom uÏ chodia ‰tudentipravidelne v skupinkách po 5 -10 ‰tudentoch na jednotlivépracoviska, kaÏd˘ t˘ÏdeÀ jedendeÀ. Prax je organizovanápriamo v Trnave, ale aj mimonej.

Letnú prax majú ‰tudentipovinnú dvojt˘ÏdÀovú. Z nejvypracovávajú seminárnuprácu, sprievodca praxe ‰tu-denta vystavuje potvrdeniea hodnotí ‰tudenta poãas jehov˘konu praxe.

Diaºkoví a externí ‰tudentipraxujú len poãas leta.Tí, ktorísú v priamom pracovnomzaradení na odbore sociálnychvecí alebo v zariadení sociál-

vy‰‰ích odbor-n˘ch a vysok˘ch‰kôl. V˘uãbasociálnej prácena seba berie narozliãn˘ch‰kolsk˘ch praco-viskách rôznupodobu. KaÏdá‰kola predstavu-je svoj vlastn˘prístup k sociál-nej práci, zame-riava sa naurãitú problema-tiku, ist˘mspôsobomprofiluje svojichabsolventov, volí‰pecifick˘ postojk praxi a úlohesvojich ‰tudentovv nej.Rubrika ·koly sepfiedstavují/·kolysa predstavujúchce priniesÈlep‰í a ucelenej‰íprehºad o ‰ko-lách so zamera-ním na sociálnuprácu. Jej cieºomje poskytnúÈobraz o ‰írke‰kôl, ktoré



nych sluÏieb, prax nemusiaabsolvovaÈ, ale vypracovávajúseminárnu prácu so zameranímna chod a organizáciu prácev danej in‰titúcii.Tí, ktorípracujú len v obdobnom alebopríbuznom odbore, musiaabsolvovaÈ rôzne stáÏe napracoviskách, aby získali obrazo vyuÏití sociálnej práce a jejpraktickom profesijnom zame-raní.

•• SSppoolluupprraaccuujjeettee ss nniieekkttoorroouuììaall‰‰oouu ffaakkuullttoouu aalleebboo ‰‰kkoolloouuppooddoobbnnééhhoo zzaammeerraanniiaa?? AAkkoo??

Spolupracujeme zo v‰etk˘mikatedrami na Slovensku, ktorézabezpeãujú ‰túdium v odboresociálna práca. Sú to katedryjednotliv˘ch fakúlt nasledo-vn˘ch univerzít: UniverzitaKomenského v Bratislave,Pre‰ovská univerzita v Pre‰ove,Univerzita Kon‰tantína Filozofav Nitre a Univerzita Mateja Belav Banskej Bystrici.Vzdelávateliaz jednotliv˘ch fakúlt sa stretá-vajú prostredníctvom Asociácievzdelávatelov v sociálnej práci,vedúci katedier zabezpeãujú-cich ‰tudijn˘ odbor sociálnapráca z menovan˘ch univerzítsa spoloãne podieºali na spraco-vaní obsahu ‰tudijného odborusociálnej práce, s cieºomdosiahnuÈ aspoÀ 60% spoloãnejpredmetovej skladby v na‰om‰tudijnom odbore. Stretnutianám priná‰ajú mnoÏstvopodnetov a v˘menu skúsenostípri organizácii ‰túdia a ‰truktú-

rovaní jeho samotného obsahu.Stretávame sa na odborn˘chkonferenciách, ktoré robí kaÏdáuniverzita. Na‰i uãitelia na nichzískavajú mnoÏstvo cenn˘chskúseností a podnetov priskvalitÀovaní obsahu ‰túdiasociálnej práce. Naposledy tobola konferencia o organizova-ní praxe ‰tudentov sociálnejpráce, ktorú organizovalaFakulta sociálnych viedUniverzity Kon‰tantína Filozofav Nitre, a konferencia o rozvojidobrovoºníctva na Slovensku,ktorú organizovala na‰a fakulta.

•• MMôôÏÏeettee pprriibbllííÏÏiiÈÈ ‰‰ppeecciiffiikkáá,,ooddllii‰‰nnoossttii ffaakkuullttyy??

Sme známi t˘m, Ïe sociálnapráca na na‰ej fakulte sa ãastospája so zdravotníctvom a táto‰pecializácia nám bola ãasto ajprisudzovaná. Nejde o ‰peciali-záciu, ale samotn˘ punc odbor-nosti a obsah ‰túdia do urãitejmiery, najmä v zaãiatkoch, priprofilovaní obsahu ‰túdia,ovplyvÀovali odborníci z oblas-ti medicíny. Podobne moÏnohovoriÈ o in˘ch univerzitách,kde obsah ‰túdia sociálnejpráce ovplyvÀovala napríkladandragogika, pedagogika alebopsychológia. Obsah ‰túdiaovplyvÀuje aj samotn˘ fakta prítomnosÈ ìal‰ích ‰tudijn˘chodborov, ktoré sa na na‰ejfakulte postupne profilovali -ide o ‰tudijné odbory: verejnezdravotníctvo, o‰etrovateºstvo,rehabilitácia a laboratórne

vychovávajúnajmä budúcich

sociálnychpracovníkov.

Chceme ãitateºo-vi umoÏniÈ

porovnanie ‰kôlna základe ich

zamerania,‰pecifík, ideo-

v˘ch v˘chodíska poÀatia

v˘uãby.Formou stabil-

n˘ch otázokpredstavíme

v tejto rubrike‰koly poskytujú-

ce vzdelaniev oblasti sociál-

nej prácez âeskej

a Slovenskejrepubliky. Jej

súãasÈou budei zoznámenie sa

s hlavn˘miprojektmi ‰kôl.


školy saPREDSTAVUJÚFAKULTA VYSIELA UČITEĽOV NA DETAŠOVANÉ PRACOVISKO V KENI

vy‰etrovacie metódy, charitatívna sociálnapráca a misijná práca. Na na‰ej fakultemáme vysok˘ odborn˘ potenciál lekárov,ãiÏe ºudí so zdravotníckym vzdelaníma skúsenosÈami.Aj tento fakt sa dá pova-ÏovaÈ za urãité ‰pecifikum fakulty. Myslímsi, Ïe ojedinel˘mi sú aj aktivity na‰ejfakulty v rámci na‰ich deta‰ovan˘chpracovísk v Keni a najnov‰ie ajv KambodÏi. Na na‰om území sú todeta‰ované pracoviská v Dolnom Kubíne,Spi‰skej Novej Vsi a v Bardejove, v kto-r˘ch sa zabezpeãuje externá formamagisterského ‰túdia sociálnej práce.

•• AAkkoo vvyyzzeerráá ÏÏiivvoott vvaa‰‰iicchh ‰‰ttuuddeennttoovvvv pprriieessttoorroocchh ffaakkuullttyy??

Priestorov je tak stra‰ne malo, Ïe‰tudenti nemajú kde tráviÈ ãas, keì majúvoºnú hodinu. Máme pomerne peknúkniÏnicu - ‰tudenti majú moÏnosÈ získaÈteoretické vedomosti prostredníctvom‰túdia periodík a odbornej literatúry.Mame poãítaãovú triedu, ktorá sa riadiurãit˘m rozpisom. Pre ‰tudentov a dokto-randov je prístupn˘ internet, Ïiaº lenv urãitú dobu. Rozvrh je rozpísan˘ podlároãníkov a krúÏkov, tak ako je voºnov poãítaãovej triede. Problémom jetaktieÏ nedostatok ubytovacích kapacítpre ‰tudentov. Nemáme vlastn˘ internát,ani zatiaº telocviãÀu, na‰i ‰tudenti b˘vajúna troch internátoch in˘ch univerzít.Veºa‰tudentov b˘va na priváte.

•• NNaaddvviiaazzaallii ssttee ssppoolluupprrááccuu ss nniieekkttoorroouuzzaahhrraanniiããnnoouu ffaakkuullttoouu??

NajbliÏ‰iu spoluprácu máme s kolegamiz âeskej republiky, konkrétne s âesk˘miBudûjovicami a s Ostravou, teda sozdravotno-sociálnymi fakultami.Vzájomnáspolupráca sa odráÏa najmä pri organizo-

vaní doktorandského ‰túdia, zabezpeãova-ní habilitácie, pri aktivitách v rámci‰tudentskej vedeckej a odbornej ãinnosti,v úãasti na vedeck˘ch radách a na ‰tát-nych závereãn˘ch skú‰kach. Myslím, Ïev najbliÏ‰om období sa skvalitní aj spolu-práca s brnenskou fakultou, sú na tovytvorené v‰etky predpoklady.

•• ââoo vv‰‰eettkkoo bbuuddee vveeddiieeÈÈ aa ppoozznnaaÈÈ vváá‰‰aabbssoollvveenntt??

Ná‰ budúci absolvent je pripravovan˘pre prax prostredníctvom v‰eobecnéhoodborného základu, bez konkrétnej‰pecializácie. Magistri sociálnej práce súpripravovaní na vedecko-v˘skumnúãinnosÈ a riadenie odborn˘ch tímov,získajú vedomosti z oblasti jednotliv˘chpríbuzn˘ch spoloãensko-vedn˘ch discip-lín. Profil absolventa im umoÏÀuje byÈpripraven˘ pre prácu manaÏéra ºudsk˘chzdrojov, ale aj pre prácu na odboresociálnych vecí pri administrovaní dávoksociálnej pomoci. Magister sociálnejpráce by mal prejaviÈ svoje vedomosti pritvorbe koncepãn˘ch materiálov, tvorbeprojektov, organizovaní ìal‰ieho vzdeláva-nia sociálnych pracovníkov. Niektoríabsolventi pracujú v rámci ústredn˘chorgánov ‰tátnej správy, dvaja absolventi sauplatnili v rámci administratívnych‰truktúr Európskej únie.Absolventi‰tudijného odboru nachádzajú uplatneniev ‰irokom spektre ãinnosti subjektovtretieho sektora. Ukázalo sa nám, Ïenajmä absolventi sociálnej práce s pred-chádzajúcim zdravotn˘m stredo‰kolsk˘mvzdelaním, sa dobre orientujú v rámciprofesijného pôsobenia v zariadeniachsociálnej starostlivosti, teda v subjektochso zdravotn˘m rámcom svojej ãinnosti.



•• NNaa aakk˘̆ hhooddnnoottoovv˘̆ ssyyssttéémm jjee vvaa‰‰aaffaakkuullttaa oorriieennttoovvaannáá??

Fakulta je v rámci svojho pôsobeniaorientovaná v˘sostne humánne. SúãasÈou‰túdia sociálnej práce je etická v˘chova.Obsah vzdelávania je orientovan˘ navytvorenie osobnostn˘ch, zruãnostn˘cha vedomostn˘ch predpokladov prezvládanie aj t˘ch najÈaÏ‰ích sociálnych

problémov, s ktor˘mi sa sociálny pracov-ník pri práci so sociálnym klientovstretáva. Prvoradou hodnotou je ochotapomáhaÈ ºuìom v sociálnej a hmotnejnúdzi a profilovanie sociálneho pracovní-ka, ako kompetentného odborníka preprácu s ãlovekom.


�


školy saPREDSTAVUJÚ

PPrreehhººaadd oo pprriijjíímmaaccíícchh sskkúú‰‰kkaacchh vv ooddbboorree ssoocciiáállnnaa pprrááccaa pprree ‰‰kkoollsskk˘̆ rrookk 22000033//22000044 -FFZZaaSSPP TTUU TTrrnnaavvaa ::

Externá forma, magisterské ‰túdium:

Pracovisko Poãet uchádzaãov Poãet prijat˘chTrnava 236 79

Spi‰ská Nová Ves 104 41

Bardejov 258 82

Externá forma, bakalárske ‰túdium:

Trnava 89 49

Denná forma, magisterské ‰túdium:

Trnava 199 43Poznámka: Spi‰ská Nová ves a Bardejov sú deta‰ované pracoviská FZaSP.

IINNFFOORRMMÁÁCCIIEE OO MMOOÎÎNNOOSSTTIIAACCHH ··TTÚÚDDIIAA VV AAKKAADDEEMMIICCKKOOMM RROOKKUU 22000033//22000044

Názov ‰tudijného Druh ‰túdia/ Forma DæÏka ‰túdiaodboru Titul ‰túdia Akreditácia v semestroch

Verejné zdravotníctvo Mgr. D A 10

Sociálna práca Mgr. D, E A 10

-misijná a charitatívna Mgr. E 10

práca

O‰etrovateºstvo Mgr. E A 10

Rehabilitácia Mgr. E A 10

LVM Mgr. E A 10

Informácie o prijímacom konaní

·tudijn˘ odbor Termín podania Termín prijímacích skú‰ok prihlá‰ok (prijímacie konanie) Príspevok

Verejné zdravotníctvoSociálna prácaO‰etrovateºstvo 28. 2. 2003 máj, jún 2003 980 Sk*a rehabilitáciaLaboratórne vy‰etrovacie metódy


školy saPREDSTAVUJÚCChhaarraakktteerriissttiikkaa aa ppooddmmiieennkkyy pprriijjíímmaa--

ccíícchh sskkúú‰‰ookk pprree jjeeddnnoottlliivvéé ooddbboorryy vv ‰‰kkooll--sskkoomm rrookkuu 22000033//22000044

SOCIÁLNA PRÁCA

1. Sociálna práca ako ‰tudijn˘ odbor:Sociálna práca je 10-semestrálne jedno-

odborové ‰túdium zamerané na prípravuprofesionálov pre oblasÈ sociálnej prácena v‰etk˘ch úrovniach. ·túdium v odboreSociálna práca pripravuje vysoko‰kolskyvzdelan˘ch, samostatn˘ch pracovníkovschopn˘ch zabezpeãovaÈ, koordinovaÈa priamo poskytovaÈ sociálnu starostlivosÈa sociálne sluÏby pre v‰etky skupinyobyvateºov odkázan˘ch na sociálnupomoc. Od siedmeho semestra sa môÏu‰tudenti ‰pecializovaÈ na nasledovnéúseky sociálnej práce:

- sociálna práca v zdravotníctve- sociálnoprávna ochrana- sociálna práca s rodinou- sociálna práca s rizikov˘m klientom.

2. Sociálna práca ako vedn˘ odbor:Sociálna práca je multidisciplinárnou

oblasÈou vedeckého poznania, ktorá sazaoberá vedeck˘m poznávaním sociál-nych problémov - ich vznikom, príãinami,moÏnosÈami rie‰enia, otázkou zodpoved-nosti obãana aj ‰tátu, optimálnou mieroua formami pomoci pre jednotlivca,skupinu ãi komunitu.

3. Sociálna práca ako praktická oblasÈ:Sociálna práca ako kaÏdodenná oblasÈ

praktickej realizácie ‰peciálnymi pracov-n˘mi metódami pomáha pri zvládanítak˘ch sociálne problémov˘ch situáciíobãanov, ak˘mi sú:

- potreba realizácie rodinnej starostli-

vosti vrátane foriem náhradnej rodinnejstarostlivosti,

- pomoc pri rie‰ení hmotnej núdze,- pomoc a podpora zdravotne postihnu-

t˘m obãanom,- pomoc a podpora obãanom vy‰‰ieho

veku,- pomoc a podpora nezamestnan˘m

obãanom,- práca s deÈmi s poruchami správania,- práca s obãanmi v penitenciárnej

a postpenitenciárnej starostlivosti,- práca so závisl˘mi obãanmi a podob-

ne.

·tudijn˘ program je preto zameran˘ nazískanie vedomostí a osvojenie zruãností,ktoré oprávÀujú absolventa ‰túdia:

- vykonávaÈ praktickú sociálnu prácuv in‰titúciách,

- organizovaÈ, riadiÈ a zabezpeãovaÈrozvoj sociálnej práce zameranej najmäna nasledovné úseky:

- sociálnu prevenciu,- sociálne poradenstvo,- sociálne sluÏby,- sociálnoprávnu ochranu,- pracovaÈ v odborn˘ch multidisciplinár-

nych tímoch,- podieºaÈ sa na v˘skume v sociálnej

práci,- sledovaÈ, hodnotiÈ a navrhovaÈ rie‰enia

k závaÏn˘m sociálno-patologick˘m javomv spoloãnosti, ako je nezamestnanosÈ,chudoba, kriminalita a pod.

Obsah ‰túdia pozostáva z teoretick˘chpredná‰ok, prípravy zameranej na psy-chológiu, filozofiu a etiku, pedagogiku,právo, sociológiu, ale tieÏ na vybran˘okruh informácií so zdravotnícky oriento-van˘ch predmetov, ktoré tvoria tzv. ‰ir‰í



v‰eobecn˘ základ ‰túdia a odbornépredmety zamerané na získanie potreb-n˘ch vedomostí a zruãností z oblastisociálnych sluÏieb, sociálneho poraden-stva, prevencie sociálnoprávnej ochrany,plánovania a rozvoja sociálnej siete,organizácie a riadenia systému sociálnejpomoci a zabezpeãovania sociálnejstarostlivosti, teórie a metód sociálnejpráce.

V˘uãba v riadnom dennom ‰túdiuprebieha formou predná‰ok, cviãení,seminárnych cviãení, kazuistick˘chseminárov a v˘cvikov základn˘ch sociál-no-psychologick˘ch zruãností. SúãasÈouprogramu v˘uãby sú tieÏ praktickéodborné cviãenia poãas semestra a súvis-lá prázdninová prax 4 x 2 t˘Ïdne, ktoré sarealizujú v zariadeniach a in‰titúciáchposkytujúcich sociálne sluÏby, a to domai v zahraniãí. ·túdium konãí rozpracova-ním a obhajobou magisterskej prácea vykonaním ‰tátnych závereãn˘chskú‰ok.

SOCIÁLNA PRÁCA - denná forma

Prijímacie skú‰ky:

Písomná ãasÈ:

- test z biológie,- test z odborn˘ch predmetov: psycho-

lógia, sociológia, filozofia a etika, naúrovni gymnaziálneho uãiva,

- test z aktuálneho uãiva spoloãenskéhodiania.

Ústna ãasÈ:

Realizuje sa formou skupinovéhorozhovoru zameraného na sledovanieosobnostn˘ch postojov a prevereniehæbky záujmu o profesiu sociálnej práce.

·túdium v odbore sociálna práca

prebieha v dvoch formách: denné

‰túdium a ‰túdium popri zamestnaní.

SOCIÁLNA PRÁCA - externá forma

1. Pracovisko Trnava2. Deta‰ované pracovisko FZaSP TU

Spi‰ská Nová Ves, Zimná ul. 483. Deta‰ované pracovisko FZaSP TU

Doln˘ Kubín

Prijímacie skú‰ky:

Písomná ãasÈ:

- test z biológie,- test z odborn˘ch predmetov: psycho-

lógia, sociológia, filozofia a etika, naúrovni gymnaziálneho uãiva,

- test z aktuálneho uãiva spoloãenskéhodiania.

Ústna ãasÈ:

Realizuje sa formou skupinovéhorozhovoru zameraného na sledovanieosobnostn˘ch postojov uchádzaãa o vy-branú profesiu

Jednou z podmienok pre zaradenie doprijímacieho konania je minimálne 1-roãná prax na úseku sociálnej práce.Potvrdenie o praxi uchádzaã priloÏík prihlá‰ke na ‰túdium. Prihlá‰ky trebaposielaÈ na adresu: FZaSP TU, Univerzitnénámestie 1, 917 01 Trnava.

SOCIÁLNA PRÁCA

·pecializácia: misijná a charitatívnapráca

Charakteristika:Cieºom ‰túdia je pripraviÈ pracovníkov



pre misijnú a charitatívnu ãinnosÈ, ktorísa uplatÀujú najmä:

1. v Slovenskej republike: v charitatív-nych a humanitn˘ch ustanovizniachcirkvi, ‰tátu, komunít a spoloãenstiev,farností, ‰tátnej správy, miest a obcí.

2. v zahraniãí: v podobn˘ch ustanovizni-ach ako v Slovenskej republike - v kraji-nách postsocialistick˘ch, ìalej v krajinácha najchudobnej‰ích oblastiach sveta, ale ajv bohatom západnom svete, pre skupinyosamel˘ch a odkázan˘ch na pomocin˘ch.

Prijímacie skú‰ky:Test z biológie - v rozsahu stredo‰kol-

ského uãiva.Test z cudzieho jazyka - v˘ber z anglic-

kého jazyka alebo ruského jazyka (poÏa-dovaná úroveÀ: stredne pokroãil˘ -v rozsahu gymnaziálneho uãiva).

Ústny pohovor, ktorého úlohou je zistiÈhæbku záujmu o ‰túdium.

UPLATNENIE ABSOLVENTOV V ODBO-RE SOCIÁLNA PRÁCA:

Absolventi ‰túdia sa uplatÀujú v zaria-deniach:

Ministerstva práce, sociálnych vecía rodiny,

Ministerstva ‰kolstva,Ministerstva zdravotníctva,Ministerstva vnútra,Ministerstva spravodlivosti.Hlavné ÈaÏisko ich uplatnenia je vo

vykonávaní sociálnej práce priamov teréne na úrovniach úradov ‰tátneja verejnej správy.

·tátna správa.Samospráva.

Ne‰tátne in‰titúcie a organizácie, ako súrôzne obãianske zdruÏenia, nadáciea podobne.

In‰titúcie ako: detské domovy, domovydôchodcov, väznice, reedukaãné domovy,azylové domy, krízové centrá, zdravotníc-ke zariadenia- nemocnice, kúpele, sanató-riá, LDCH, hospicové zariadenia a pod.

Medzinárodne in‰titúcie ako UNICEF,UNHCR a podobne.

AAddrreessaa ‰‰kkoollyy::

Univerzitné námestie 1, 918 43 Trnava,Slovensko

tel./fax: + 421-33-534 89 41

PPRREEDDSSTTAAVVEENNIIEE PPRROOJJEEKKTTUU::

DDeessaattoorroo ttrrnnaavvsskkeejj uunniivveerrzziittyy pprree ttrreettííssvveett

11.. PPRREEââOO SSAA FFZZSSPP TTUU AANNGGAAÎÎUUJJEEVV 33.. SSVVEETTEE??

Podºa ‰tatútu TU je jej poslaním nielenuãiÈ, ale aj prakticky pomáhaÈ t˘m, ktorísú v akejkoºvek núdzi. Prvorad˘m motí-vom, bez ohºadu na ‰tatút je solidaritauãiteºov a ‰tudentov fakulty a vedenia TUs chor˘mi, chudobn˘mi, hladn˘mi,väzÀami a t˘mi, ão akokoºvek trpia a súbez prístupu k vzdelaniu v zmysle spoloã-ného odkazu evanjelia (Mt 25), koránu (Sr33) ako aj Desatora (Genesis) bez ohºaduna náboÏenskú a rasovú príslu‰nosÈ.

22.. KKTTOORRÉÉ SSÚÚ HHLLAAVVNNÉÉ PPRROOBBLLÉÉMMYYVV MMIIEESSTTAACCHH,, KKDDEE PPÔÔSSOOBBIIAA??

Hlavné problémy sú tri:- negramotnosÈ a nízka úroveÀ vzdela-

nia



- infekãné choroby- hlad a nezamestnanosÈK˘m v Nairobi sú prítomné vÏdy tri

problémy, v Sudáne sú podstatné prvédva.

33.. KKDDEE MMÁÁ FFAAKKUULLTTAA SSVVOOJJEEPPRROOJJEEKKTTYY??

FZSP zabezpeãuje tri misie (dva projek-ty):

- v slumoch (chatrãiach) na predmestíNairobi (Mukuru) v Keni, kde Ïije asimilión ºudí v chatrãiach z vlnitého plechua papieru na h⁄be odpadkov, sme v r.1997 otvorili sirotinec, v r. 1998 ‰kolua kliniku

- v JuÏnom Sudáne v Mapuordite,krajine suÏovanej obãianskou vojnou smev lete 2000 zriadili kliniku pre územieako celá SR

- v roku 2002 sme otvorili ìal‰iu klinikuv Lunga Lunga (HIV)

- vízia 2003 - Dental Health, Kayole(mobiln˘ dispenzár)

44.. AAKKÉÉ JJEE PPOOSSLLAANNIIEE PPRROOJJEEKKTTOOVV??

Poslaním 1.A 3. Projektu v Keni(Nairobi-Mukuru) je zdravotnícka starost-livosÈ a vzdelanie, ako aj sociálna práca.Poslaním 2. Projektu v Sudáne(Mapuordit) je zdravotnícka starostlivosÈ.

55.. ZZ ââOOHHOO SSAA SSKKLLAADDAAJJÚÚ MMIISSIIEE??–– Klinika FZSP v Mukuru - KeÀa/Nairobi

sa skladá z kliniky (5 ambulancií, operaã-ka, laboratóriá, centrálna registrácia),dropcentra (sirotinec) v rámci MPC a 1.roãníka FZSP magisterského programu(MSc, MPH) - 30 ‰tudentov.

– Klinika v JuÏnom Sudáne sa skladáz operaãky, pôrodnice a jednej ambulan-cie.

– Klinika v Lunga Lunga sa skladáz kliniky (jeden lekár a ‰tyria doktoranti)

66.. KKOOªªKK¯̄MM CCHHUUDDOOBBNN¯̄MM AA CCHHOORR¯̄MMSSAA PPOODDAARRIILLOO PPOOMMÔÔCCËË VV RROOKKUU 22000022

Na pracovisku v Mukuru (Keni) smeo‰etrili v roku 2002 spolu asi 25 000pacientov.

Na deta‰ovanom pracoviskuv Mapuordite v Sudáne sme zaãali svojuãinnosÈ aÏ v auguste v roku 2000.

Lunga Lunga ‰tartovala v lete 2002.

77.. KKTTOO PPRRAACCUUJJEE NNAA PPRROOJJEEKKTTOOCCHH??

V Mapuordite (JuÏn˘ Sudán) sú trajauãitelia - lekári (chirurg, internista a ane-steziológ) ako operaãn˘ tím a jedenlogistik, ktorí sú v‰etci pracovníci FZSPTU.V Mukuru (KeÀa) sú traja uãitelia -lekári, tieÏ pracovníci FZSP TU, jedenlaborant a tri zdravotné sestry (z KeneMPC) a dvaja logistici z Kene (MPC).V Lunga Lunga je jeden lekár a ‰tyriadoktoranti z TU.

88.. AAKKOO SSÚÚ TTIIEETTOO AAKKTTIIVVIITTYYFFIINNAANNCCOOVVAANNÉÉ??

Zo ‰tátneho rozpoãtu - FZSP idú lenmzdy a poistné na‰ich uãiteºov - lekárov.Lieky a prístroje a ich transport a udrÏia-vacie náklady idú v˘luãne od sponzorov,alebo z darov uãiteºov ãi ‰tudentov.Roãne spotrebujeme na kaÏd˘ projektcca 40 tisíc USD (1,5 miliónov Sk) hlavnena transport na‰ich pracovníkov na misie(do Sudánu je len charterové leteckéspojenie - cesty sú zamínované), lieky,potraviny, uãebné pomôcky, knihy, skrip-tá. ERKO od r. 2001 spolufinancujekliniku v JuÏnom Sudáne.


školy saPREDSTAVUJÚ99.. KKTTOO SSÚÚ NNAA··II HHLLAAVVNNÍÍ SSPPOONNZZOORRII??MMeeddzzii zzllaatt˘̆cchh ssppoonnzzoorroovv ppaattrriiaa::

ERKO - hnutie kresÈ. spol. deti (Ing.âauãík)

CODECON (riaditeº Dr. ·ulka)Katedra o‰etrovateºstva FZSP TU - prof.

Farka‰ováKatedra sociálnej práce FZSP TU - ·PZ

(M. Mrázová)SCP RuÏomberok (Ing. Fiºo)DHL - Nitra,TrnavaPfizer SVC BratislavaIng. ChovanecMMeeddzzii ssttrriieebboorrnn˘̆cchh ssppoonnzzoorroovv ppaattrriiaa::

Pliva, Glaxo, SKB, Slovakofarma,Chirana,

Ministerstvo zahraniãn˘ch vecí SR,Swiss Bratislava

BBrroonnzzoovv˘̆mmii ssppoonnzzoorrmmii ssúú::

Darcovia z Bardejova, Ing. Dr. Îivica akoaj farmaceutické firmy Lek,

Bristol Myers Sqiubb,Aventis, Janssen-Cilag, Krka, Schering Plough,

Yamanouchi a Ministerstvo obrany SR,Léãiva, Hikma, ICN, Ewopharma,

Hoffmann La Roche, Berlin - Chemie AGa OUSA Bratislava

1100.. AAKKOO MMÔÔÎÎEEMMEE PPOOMMÔÔCCËË AAJJ MMYY??

Ak máte prístup k Ïivot zachraÀujúcimliekom (antibiotiká, antiTBC, antiHIV,antimykotiká, analgetiká),

Dajte nám ich, pokiaº ich exspirácia jemin. 1 rok. OZVITE SA NÁM.Ak mátezdravotnícke a laboratórne

Prístroje a zdravotnícku techniku, resp.Poãítaãovú a telekomunikaãnú techniku -OZVITE SA NÁM.

Ak máte finanãné prostriedky naletenky a transport - OZVITE SA NÁM..

KKoonnttaakkttnnéé aaddrreessyy::

Profesor MUDr.Vladimír Krãméry,DrSc., FRCP - tf,

fax: 02/529 243 08,mobil: 0903 449 776Ekonomick˘ riaditeº projektu - Ing. Eva UrbanováLogista pre JuÏn˘ Sudán - MUDr.Andrea Doczeová,OKF FZSP, Heydukova 10,812 50 Bratislavatel./fax: 02/529 243 08Fundraising:Nikoleta Jurãáková, 0904 924 711


RECENZIE

Ewa Marynowicz-Hetka, AntoninWagner, Jacek Piekarski, (eds.):European Dimensions in Trainingand Practice of the SocialProfesions. (Európske dimenzie vov˘cviku a praxi sociálnych profesií),Âlàsk, Katovice, 1999. Ewa Marynowicz-Hetka, AntoninWagner, Jacek Piekarski, (eds.):Profesje spo∏eczne w Evropie.Z problemov kszta∏cenia i dzia∏ania,Âlàsk, Katovice, 2001.

Pri hodnotení integraãn˘ch snáh saãoraz ãastej‰ie diskutuje o sociálnychdopadoch politick˘ch a ekonomick˘chreforiem z nadnárodného a globálnehohºadiska.

Odrazom snáh analyzovaÈ a rie‰iÈsociálne problémy z celoeurópskehohºadiska je vznik zborníka zostavenéhoz príspevkov 23 zástupcov z deviatichkultúrne odli‰n˘ch krajín Európy: Poºska,Slovenska, Francúzska, Bulharska,Nemecka, Írska, Maìarska, ·panielskaa ·vajãiarska. Príspevky majú zjednocujú-cu my‰lienku: budúci osud sociálnejpráce v kontexte zmien prebiehajúcichv Európe. Ich snahou bolo nájsÈ styãnébody názorov na sociálnu prácu a vzdelá-vanie príslu‰n˘ch odborníkov.

Zborník bol pripraven˘ v rámci progra-mu Phare – Fiesta II (projekt068/0026/1/97/2) a v prvom vydanívy‰iel anglicky, nemecky a francúzskyv roku 1999 vo vydavateºstve Sl#skv poºsk˘ch Katoviciach, v druhom vydaní(v poº‰tine) vy‰iel zborník v roku 2001.Editormi zborníka sú Ewa Marynowicz-Hetka,Antonin Wagner a Jacek Piekarski.Príspevky zborníka sa venovali tromzákladn˘m tematick˘m okruhom:

- sociálna práca v Európe, prístupyk teórii a metódam ako odraz vzÈahu

k sociálnemu kontextu, ktor˘ je neustáleprítomn˘ aj vzhºadom na interdisciplinár-ny charakter vzdelávacieho procesuv sociálnych profesiách;

- kategórie sociálnych profesií, ich rasta dynamika vo vzÈahu k rôznym sociál-nym kontextom, problémom a hlavn˘msmerom rozvoja. Profesionalizácia sociál-nej práce a problémy profesionálnychvedomostí vyÏadovan˘ch praxou, podmie-nené mnohorakosÈou a rôznosÈou regio-nálnych a kultúrnych podmienok;

- vzdelávanie pre sociálne profesiev kontexte národn˘ch skúseností v mno-h˘ch oblastiach sociálnych aktivít, z rôz-nych aspektov a modelov vzdelávaniav sociálnej práci, s dôrazom na európskedimenzie.

Zborník má úvod a päÈ tematick˘chãastí.. V úvode E. Marynowicz-Hetka,A.Wagner a J. Piekarski definujú predmeta funkcie sociálnej práce.Vyjadrujúpresvedãenie, Ïe sociálna práca je akade-mickou disciplínou.Ako v˘chodisko prediskusiu o rozdieloch a podobnostiachsociálnej pedagogiky a sociálnej práce saautorom javí akceptovanie trendu k mno-honásobnému prepájaniu a postupnémuodbúravaniu hraníc medzi disciplínami.

1. Prv˘ tematick˘ okruh je venovan˘sociálnej práci v Európe a zmenámeurópskeho kontextu – metodologick˘ma teoretick˘m prístupom.

Autori skúmajú metodológiu v sociálnejpráci (Antonin Wagner), zam˘‰ºajú sa nadv˘vojom názorov na predmet teóriesociálnej práce (Silvia Staub-Bernasconi)a analyzujú sociálne aspekty globalizácie(Anna Tokárová).

2. Obsahom druhej ãasti zborníka jeproblematika staronov˘ch kategóriísociálnych profesií a problém vzdelávania


RECENZIE

na európskej úrovni.V tejto ãasti autori analyzujú a porovná-

vajú problém vzdelávania pre sociálnuprácu z pohºadu tradícií jednotliv˘chkrajín, priãom za najoptimálnej‰ie pova-Ïujú univerzitné vzdelávanie prepojenés praxou (Christine Labonte-Roset,Krysztof Frystacki, No#lle Fredefon)a zdôrazÀujú v˘znam empirickéhov˘skumu (Anna Kotlarska-Michalska).

3.VzÈah sociálnych profesií k súãasn˘mspoloãensk˘m podmienkam a vybran˘msociálnym problémom je témou tretiehotematického okruhu zborníka.

Popri ‰pecifick˘ch podmienkachtransformácie sociálnej práce v jednotli-v˘ch krajinách (Krzysztof Czekaj,AndrzejNiesporek a Kazimier Wódz – Poºsko;Teresa Rossell – ·panielsko) je súãasÈoutretieho okruhu aj príspevok o problé-moch praxe sociálnej práce (Katalin Pik).

4. ·tvrt˘m okruhom publikácie jeprofesionalizácia v sociálnej práci: kom-petencie sociálnych profesií súãasnostia budúcnosti.

Autori zdôrazÀujú európsky charaktersociálnej práce a profesionalizácie (JerzySmagalski), priãom dôraz v otázkachprofesionálnych vedomostí v sociálnejpráci odporúãajú klásÈ na komunikaãnéa multikultúrne kompetencie ‰tudentov(Jacek Piekarski) a na prepojenie praxea teórie ako predpokladu racionalizácieodbornej praxe (Danuty Urbaniak-Zajàc).

5.Vzdelávanie v sociálnych profesiách:európske porovnania, sú témou piatej,závereãnej ãasti zborníka.

Autori pí‰u o v˘znamn˘ch iniciatívachv oblasti vzdelávania a v˘cviku, ktoré súzamerané na podporu in‰titúcií zapoje-n˘ch do spolupráce medzi univerzitamiv rámci programov ERASMUS/SOCRATES

a TEMPUS a ‰peciálne siete ECSPRESS(Európske konzorcium sociálnych profe-sií so vzdelávacími a sociálnymi ‰túdiami)(Walter Lorenz a Friedrich W. Seibel)a analyzujú vybrané koncepty a ‰tandardyvo vzdelávaní sociálnych profesiív Európe (Ewa Kantowicz). OblasÈoupostgraduálneho ‰túdia v sociálnej prácina Vy‰‰ej sociálnej ‰kole v ParíÏi sazaoberá príspevok Francoise Laot.AutoritieÏ analyzujú niektoré ‰pecifické problé-my vzdelávania v sociálnej práci – balkán-sku skúsenosÈ s faktormi podmieÀujúcimivzdelávanie v sociálnych profesiách,konkrétne situáciu v Macedónsku (MariaDonevska) a vzdelávanie sociálnychpracovníkov pre prácu s dieÈaÈomv Poºsku (Lucina Telka).

Ewa Marynowicz-Hetka v závereãnompríspevku Európsky rozmer vo vzdelávanía v˘kone sociálnych profesií sumarizujeaktuálne trendy v Európe a v Poºsku.Hodnotí historick˘ prínos prác a praktic-k˘ch aktivít H. Radlinskej a A. Kami#ské-ho, vznik a rozvoj poºského zdruÏeniasociálnych ‰kôl (je jeho dlhoroãnoupredsedníãkou), podãiarkuje európskyrozmer vzdelávania a aktuálnosÈ koncep-cie dosahovania jednoty pri akceptovanírôznosti, aj v oblasti vzdelávania a v˘konusociálnych profesií.

Autori príspevkov sa zhodli na potreberozvíjania kontaktov a spolupráce v oblas-ti vzdelávania v sociálnych profesiáchv rámci projektov SOCRATES a TEMPUS,ktor˘ch súãasÈou bola tematická sieÈECSPRESS – Európske konzorcium sociál-nych profesií so vzdelávacími a sociálny-mi ‰túdiami. Medzinárodná spoluprácamá napomôcÈ pri zjednocovaní vzdeláva-cích ‰tandardov a pri ìal‰ej profesionali-zácii sociálnej práce v európskom kontex-


RECENZIE

te.Väã‰ia kompatibilita a ‰tandardy vovzdelávacích programoch pre sociálneprofesie v rámci jednotliv˘ch krajínpatria medzi nevyhnutné podmienky preìal‰ie budovanie sociálnej práce a efektí-vnu ãinnosÈ sociálnych pracovníkov.Tátoúloha je zároveÀ podmienená hºadanímdynamickej rovnováhy medzi európskoua národnou identitou.

Tieto a mnohé iné úlohy sú v˘zvou presociálnu prácu do budúcnosti. Ich rie‰e-nie závisí od vzájomnej kooperáciepracovníkov v sociálnej práci, ale aj odich vzdelávateºov. Preto treba vydaniezborníka hodnotiÈ ako jeden z dôleÏit˘chkrokov na ceste k budovaniu sociálnejEurópy.Vzhºadom na fakt, Ïe ide o mimo-riadne v˘znamn˘ zborník, vítame prípra-vu jeho prekladu do slovenského jazykana Pre‰ovskej univerzite, ãím sa totoobsahovo bohaté dielo priblíÏi komunite‰tudentov a sociálnych pracovníkov naSlovensku.

PPeetteerr RRoohhááãã

• • •

Anna Tokárová a kolektív: Sociálnapráca. Kapitoly z dejín, teórie a me-todiky sociálnej práce, Filozofickáfakulta Pre‰ovskej univerzity,Pre‰ov, 2003

Na Filozofickej fakulte Pre‰ovskejuniverzity vy‰la v˘znamná publikácia –celo‰tátna vysoko‰kolská uãebnicaSociálna práca. Kapitoly z dejín, teóriea metodiky sociálnej práce, ktorú pripra-vil kolektív autorov pod vedením AnnyTokárovej. Ide o uãebnicu, obsahomi rozsahom mimoriadne bohatú (572strán), je urãená ‰tudentom sociálnejpráce.Vznikla na podnet Asociácievzdelávateºov v sociálnej práci v SR(AVVSP).

V kolektíve dvadsiatich autorov súzastúpení uãitelia v‰etk˘ch slovensk˘chuniverzít. Uãebnica je v˘sledkom rie‰eniaúloh vedeckého v˘skumu v rámci projek-tov grantovej agentúry VEGA, odborn˘chanal˘z V˘skumného ústavu práce a sociál-nych vecí, rokovaní rôznych expertn˘chskupín a odborov Ministerstva práce,sociálnych vecí a rodiny SR. Oponentmia ãlenmi vedeckej rady uãebnice súpoprední odborníci v oblasti sociálnejpráce a jej príbuzn˘ch disciplín.

Uãebnica je jedn˘m z krokov smerujú-cich k systemizácii a kompletizáciipoznatkov potrebn˘ch pre profesionalizá-ciu sociálnej práce ako povolania a prerozvoj sociálnej práce ako ‰tudijnéhoa vedného odboru.Autori nadväzujú napublikácie z oblasti sociálnej pedagogikya sociálnej práce. Uãebnica sleduje aj‰ir‰ie európske kontexty teórie a praxesociálnej práce a sociálnej pedagogiky.Reaguje na podnety obsiahnuté v zborní-koch z posledn˘ch celoeurópskychkongresov, konferencií a publikácií, ktoréporiadajú organizátori Európskej asociá-cie ‰kôl sociálnej práce a ìal‰ích európ-skych organizácií sociálnych profesiízdruÏen˘ch v ECSPRESS (The EuropeanConsortium of Social Professions withEducational and Social Studies –Európske konzorcium sociálnych profesiípre vzdelávanie a sociálne ‰túdie. Reagujena podnety obsiahnuté v zborníkochz posledn˘ch celoeurópskych kongresova konferencií a v publikáciách Európskejasociácie ‰kôl sociálnej práce a ìal‰ícheurópskych organizácií sociálnych profe-sií zdruÏen˘ch v ECSPRESS.

Uãebnica sa odli‰uje od typick˘chuãebníc t˘m, Ïe autori jednotliv˘chkapitol sa zámerne nevyh˘bali aktuálnym


RECENZIE

sociálno-politick˘m súvislostiam a fak-tom. Naopak, vychádzali z aktuálnychspoloãensk˘ch potrieb a trendov, pretoÏe– ako v úvode uvádza vedúca autorskéhokolektívu – sociálna sféra, sociálne profe-sie a ãinnosÈ sociálnych pracovníkovmusia oveºa viac ako iné profesie a sférysociálnej reality reagovaÈ na aktuálnezmeny v ekonomike a politike.

Obsah uãebnice tvorí deväÈ kapitol,ktoré sa vnútorne ãlenia na podkapitoly.Za kaÏdou podkapitolou sú otázky a úlo-hy zamerané na zdôraznenie v˘znamn˘chfaktov. Za kaÏdou kapitolou je zoznamliteratúry.

Prvá kapitola Vybrané teoreticko-metodologické otázky sociálnej práce saãlení na dve podkapitoly.V prvej AnnaÎilová charakterizuje vybrané kategóriesociálnej práce.V druhej podkapitoleAnna Tokárová charakterizuje sociálnuprácu ako vednú disciplínu.

Druhá kapitola Vybrané kapitoly z dejínsociálnej práce, ktorej autorkou jeDagmar Kováãiková, je najrozsiahlej‰ouãasÈou uãebnice. Je bohat˘m prameÀompoznatkov o metodologick˘ch otázkachdejín sociálnej práce, o v˘voji sociálnychnázorov a teórií sociálneho zabezpeãenia.

Tretia kapitola je venovanáMakrosociálnym kontextom sociálnejpráce.Anna Tokárová v podkapitoleGlobalizácia a jej sociálne súvislostipoukazuje na protireãiv˘ a nezvratn˘charakter globalizácie, v podkapitoleSlovenská republika v procese európskejintegrácie a globalizácie sa venuje aktuál-nym otázkam transformácie sociálnejsféry, teórie a praxe sociálneho rozvojaa celoÏivotného vzdelávania.V podkapito-le Trh a sociálna politika Tibor Haleãkacharakterizuje ‰truktúru trhu a prejavy

jeho odcudzenia (alienácie), úlohusociálnej politiky v sociálnom ‰táte.

Na tvorbe ‰tvrtej kapitoly Teória a praxsociálnej politiky sa podieºali ‰tyriaautori: Rastislav Bednárik v podkapitoleTeória sociálnej politiky rozpracovaloblasti, subjekty, princípy a funkciesociálnej politiky;Tatiana Letková v pod-kapitole ·tát a legislatívna základÀasociálnej politiky objasnila kompetencie‰tátu, priority sociálneho zabezpeãeniaa nové makroekonomické pojmy; IvetaRadiãová a Stanislav Koneãn˘ v podkapi-tole Sociálna politika u nás a vo sveteobjasnili príãiny rozdielov v sociálnejpolitike rôznych krajín.

Na obsahu piatej kapitoly Profesionálnisociálni pracovníci a povaha ich prácerovnako participovali viacerí autori. Júliaâechová rozpracovala determinantykvality a úãinnosti práce sociálnehopracovníka, Miroslav TvrdoÀ a MáriaMachalová problematiku profesionálnejetiky sociálnej práce a Tibor HaleãkavzÈah etiky a etikety v sociálnej prácia princípy etického kódexu sociálnehopracovníka.V podkapitole Odbornévzdelávanie sociálnych pracovníkov (JanaLevická) je naãrtnut˘ vznik a v˘voj ‰kôlsociálnej práce vo svete. Kapitolu uzatvá-rajú informácie o príprave a ìal‰omvzdelávaní sociálnych pracovníkov naSlovensku (Anna Tokárová, ZdenaVasilová, Milan Schavel a MáriaMachalová), o aktuálnych úlohách sociál-nych profesií v zjednocujúcej sa Európe,o európskych a svetov˘ch profesijn˘chasociáciách sociálnych pracovníkov(Anna Tokárová).

Sociálna patológia a rizikové skupiny súpredmetom ‰iestej kapitoly. PeterOndrejkoviã rozpracoval základné pojmy


RECENZIE

sociálnej patológie, Jozef Kredátus proble-matiku alkoholizmu a Katarína Fuchsováproblematiku gamblerstva a homosexuali-ty.

VyuÏitie psychológie v sociálnej prácirozpracovala v siedmej kapitole EvaÎiaková. Objasnila v nej základné psycho-logické pojmy, sociálno-psychologickéaspekty sociálnej práce a vybrané otázkypsychológie osobnosti.

Vybrané metódy a formy sociálnejpráce spracovali odborníci, ktorí praktic-kú sociálnu prácu poznajú aj z vlastnejpraxe. Metódy sociálnej práce s jednotliv-com spracovala Júlia âechová, prípadovúsociálnu prácu Marcela Havrilová, metódypráce so skupinou Jozef Kredátus, komu-nitnú sociálnu prácu Anna Îilová a sociál-ne sluÏby Jana Levická.

Uãebnicu uzatvára kapitola Sociálneporadenstvo, ktorej autormi sú KvûtoslavaVitkoviãová, Milan Schavel a Anna Îilová.

Uãebnica Sociálna práca v˘raznoumierou prispieva k rozvoju metodologic-k˘ch základov teórie sociálnej práce. Máv‰etky znaky vedeckej monografie, alei typické znaky vysoko‰kolskej uãebnice.Osobitne treba oceniÈ, Ïe uãebnica jevybavená Vecn˘m i Menn˘m registrom.Bohat˘ zoznam na‰ej a zahraniãnejliteratúry je v˘znamn˘m prameÀominformácií o monografiách, zborníkocha ‰túdiách.V prílohe publikovan˘ Profilabsolventa a návrh vzdelávacích ‰tandar-dov v sociálnej práci na Slovensku jepodnetn˘m koncepãn˘m materiálom pretvorbu a rozvoj ‰tudijn˘ch programovsociálnej práce na slovensk˘ch vysok˘ch‰kolách.

Publikácia je síce primárne urãená‰tudentom, uãiteºom, „rigorózantom“a doktorandom v odbore sociálna práca,

ale odporúãame ju do pozornosti aj‰tudentom príbuzn˘ch vedn˘ch odborova sociálnym pracovníkom, pre ktor˘ch saurãite stane zdrojom odborného rastu.

BBeeááttaa BBaallooggoovváá

• • •

Stanislav Kratochvíl: ManÏelskáterapie, Portál, Praha, 2000.

Kniha Stanislava Kratochvíla ManÏelskáterapie se zab˘vá moÏnostmi léãebnéhopÛsobení na poruchy manÏelskéhosouÏití.Autor chápe manÏelskou terapiijako formu speciální psychoterapie, kteráse zamûfiuje na manÏelskou dvojici a jejíproblémy.Terapie smûfiuje k úpravûmanÏelského vztahu a k pozitivnímuovlivnûní manÏelského souÏití.V manÏel-ské terapii se pracuje pfiedev‰ím s dvojicí,ale autor nevyluãuje ani moÏnost terapeu-tické práce s jedním z partnerÛ oriento-vané na manÏelsk˘ vztah. Pojem manÏel-ské terapie odli‰uje od pojmÛ manÏelsképoradenství (s manÏelskou terapií se v‰akv mnohém pfiekr˘vá) a rodinná terapie(zamûfiuje se na celou rodinu vãetnû dûtí,pfiiãemÏ hlavní pozornost je vûnovánavztahÛm rodiãÛ a dûtí).

Zámûrem knihy je poukázat na rozliãnéteoretické koncepce pouÏívané v souãas-né dobû v manÏelské terapii, jejich moÏnévyuÏití pfii fie‰ení problémÛ manÏelskéhosouÏití a zdokumentovat úãinnost jednot-liv˘ch koncepcí na základû podánípfiehledu o poznatcích z v˘zkumÛ prove-den˘ch u nás i v zahraniãí.

Celá kniha je rozvrÏena do pûti oddílÛ.V první ãásti svého díla autor pfiedstavujejednotlivé koncepce manÏelské psychote-rapie. Rozdíl mezi nimi spatfiuje v tom, jakchápou podstatné pfiíãiny a patogenezimanÏelského nesouladu a jaké preferují


RECENZIE

postupy jeho léãení. Nejvlivnûj‰í jsoupodle nûj v souãasné dobû pfiístupdynamick˘, kognitivnû-behaviorálnía humanisticko-psychologick˘.Dynamick˘ pfiístup vidí pfiíãiny souãas-n˘ch potíÏí v Ïivotních historiích oboumanÏelÛ. Základem pro zmûnu je pocho-pení souvislostí jednání, náhled.Behaviorální manÏelská terapie se neza-mûfiuje na zkoumání hlub‰ích pfiíãinmanÏelského nesouladu, ale usilujeo pfiímou zmûnu souãasného problémo-vého chování s vyuÏitím principÛ podmi-Àování a uãení. Humanisticko-psycholo-gick˘ pfiístup vyrostl v opozici jakk dynamickému pfiístupu, kter˘ se muzdá pfiíli‰ zamûfien na vlivy minulosti, takk behaviorálnímu, kter˘ se mu zdá pfiíli‰manipulativní. Usiluje o dosaÏení zmûnypostoje k celkovému pojetí manÏelskéhosouÏití, a to ve smûru otevfienosti, plnéhosebeprojevování a autentiãnosti manÏelÛa souãasnû ve smûru tolerantnosti jedno-ho ke druhému, respektu k jeho odli‰nos-tem a k jeho nezávislému osobnímurÛstu. Ménû podrobnû se pak autorzastavuje u racionálního ãi edukativníhopfiístupu, zmiÀuje se o hodnotovémpojetí, které klade v manÏelství hlavnídÛraz na vy‰‰í city, nadosobní hodnotya altruismus, a upozorÀuje také na systé-mov˘ a systemick˘ pfiístup, vyuÏívan˘pfiedev‰ím v rodinné terapii. Pfiehledkoncepcí uzavírá naznaãením moÏnostisyntetického pojetí.

Druhá kapitola je vûnována nácvikukomunikace.V komunikaci, jako podstat-né sloÏce manÏelského souÏití, jde o for-mu, jakou si manÏelé sdûlují své pocity,sdílejí problémy a fie‰í situace.V tétokapitole je dán návod, jak spoleãnûmanÏelé mohou konstruktivnû fie‰it

problémy. Pfiitom se poukazuje na hlavnípfiekáÏky správné komunikace i zpÛsobjejich odstranûní, vãetnû uvedení praktic-k˘ch pomÛcek, které mohou partnerÛmposlouÏit jako kontrola úspû‰nosti jejichnácviku.

Nejrozsáhlej‰í oddíl vûnoval Kratochvílzákladním typÛm problémÛ a jejichfie‰ení. ManÏelské problémy podle autoraspoãívají v osobnostech partnerÛ, v utvá-fiení a ve v˘vojov˘ch etapách jejichvztahu, ve vnitfiních funkcích manÏelstvíi v ohroÏujících vnûj‰ích vlivech.V osob-nostech manÏelÛ si v‰ímá normálníchcharakterov˘ch a temperamentov˘chrysÛ (s vyuÏitím klasické Hippokratovytypologie) i rysÛ abnormálních.Vûnuje sevÏdy popisu abnormálního rysu osobnos-ti (napfi. astenické osobnosti, pedanta,schizoidní a hysterické osobnosti, Ïárlivceãi alkoholika), jeho moÏné problematiã-nosti v manÏelském vztahu a zpÛsobÛm,jak s takov˘m ãlovûkem vyjít ve spoleãnédomácnosti.

Pfii zkoumání manÏelského vztahu jakozdroje problémÛ je potfieba zohlednit, comanÏele svedlo dohromady a jestli je tytofaktory stále ve vztahu drÏí. Do kontrastujsou dána oãekávání Ïeny (posedûta popovídat, du‰evní porozumûní, vycítû-ní potfieby Ïeny a vyjadfiování lásky cel˘msv˘m Ïivotem) a muÏe (uvafieno a uklize-no, sex, kdykoli se mu zachce, obdiv stálea nezatûÏovat starostmi) od Ïivotníhopartnera. Za v˘znamnou determinantumanÏelského vztahu jsou povaÏoványvztahy plynoucí z primární rodiny, aÈ uÏse jedná o pfiejímání rodiãovsk˘ch rolía vzorÛ vzájemného souÏití nebo opako-vání sourozeneckého vztahu ve vztahuk partnerovi. Za podstatn˘ rys manÏelské-ho vztahu povaÏuje Kratochvíl vzájemnou


RECENZIE

lásku, která je podle jeho soudu v odbor-né literatufie dost opomíjena.

ManÏelsk˘ vztah se v ãase mûní.NejenÏe se vyvíjí manÏelství s jehodélkou trvání a zmûnami typu narození,dorÛstání a odchodu dûtí, ale mÛÏe dojíttaké k jeho rozpadu.Autor proto rozebíráproblematiãnost druh˘ch manÏelství.Dále obrací pozornost ke dvûma krizo-v˘m obdobím ve v˘voji manÏelství,o nichÏ konstatuje, Ïe se v manÏelskémsouÏití objevují zákonitû a není tfieba zanimi hledat „vinu“ nûkterého z partnerÛ.

Dal‰í potenciálnû problematickouoblastí jsou vnitfiní manÏelské situace.Jedná se o konflikty ve vnitfiní manÏelskéinterakci, v úkolech, které jsou vnitfinûspjaty s fungováním manÏelství a jsouzáleÏitostí partnerské dvojice a jejíchdûtí. Nejsou tedy zpÛsobeny zásahemtfietích osob. Jde o rodinné hospodafiení(rodinn˘ rozpoãet a rozdûlení prácev domácnosti), trávení volného ãasu(rozdûlení ãasu vyhrazeného pro partneraa pro pfiátele, eventuálnû pfiijaté úkolymimo rodinu), v˘chovu dûtí (problémybezdûtného manÏelství, rozpory vev˘chovû, obtíÏe s anomálním dítûtem,vztah k nevlastnímu dítûti) a sexuálnísouÏití (frekvence, zpÛsob, trvání stykua antikoncepce).

Posledním okruhem problémÛ jsouvnûj‰í vlivy, tedy „zásahy“ rodiãÛ a pfiíbuz-n˘ch, pfiátel, znám˘ch, sousedÛ a mimo-manÏelsk˘ch vztahÛ. Problémy s rodiãimohou plynout ze sdílení bytu ãi rodin-ného domku, nebo souviset s nesympatie-mi jednoho z partnerÛ k jeho tchyni ãitchánovi a neochotou rodiãe partneranav‰tûvovat. Podobnû mÛÏe spory v man-Ïelství vyvolávat okruh pfiátel ãi znám˘chjednoho z partnerÛ, s jejichÏ zájmy se

druh˘ partner neztotoÏÀuje. Ob‰írnûji seautor zab˘vá nevûrami, které jsou nejãas-tûji fie‰en˘m problémem manÏelsk˘chporaden. Rozli‰uje tfii typy nevûr: mimo-manÏelsk˘ kontakt, jednorázov˘ a neváza-n˘ na konkrétní osobu; erotické dobro-druÏství, spojené se sexuální zvûdavostí;a mimomanÏelsk˘ vztah, kter˘ má del‰ítrvání a vzniká v nûm citová vazba.Popisuje rovnûÏ typy osobností, kterémají k nevûrám sklon.Terapie záleÏí natom, zda se nevûra odhalila, na postojik souãasnému manÏelství a na hodnotáchpartnerÛ.

âtvrtá ãást knihy je vûnována organiza-ci a taktice terapie. Po organizaãní strán-ce spoãívá terapie v sezeních terapeutas jedním nebo obûma manÏeli nebo prácis manÏelsk˘mi páry ve skupinû. Rozvíjímetody terapeutické práce, které jsouznámy z obecné individuální a skupinovépsychoterapie (napfi. psychoterapiiracionální, empatickou, nácvikovou,autogenní trénink a dal‰í). Dále pakzdÛrazÀuje vliv chování a postojÛ terape-uta na úspû‰nost terapie a uvádí mnohokonkrétních správn˘ch i nesprávn˘chformulací, které terapeut pouÏívá. Zvlá‰Èse vûnuje rozvodové terapii, která jepodle jeho názoru podceÀována a nedo-tahována do konce (ãasto s formálnímrozvodem konãí i terapie).

Poslední kapitola je vûnována v˘sled-kÛm dosud realizovan˘ch v˘zkumÛ,z nichÏ vypl˘vá, Ïe teoreticky zdÛvodnû-né a prakticky osvûdãené postupy man-Ïelské terapie dosahují stejn˘ch v˘sledkÛve vlivu na zvládání manÏelsk˘ch problé-mÛ. Uvádí zde také fiadu v praxi vyuÏíva-n˘ch testÛ a metod hodnocení úãinnostiterapeutick˘ch postupÛ.

Stanislav Kratochvíl ve své knize vyuÏí-


RECENZIE

vá zku‰eností z vlastní klinické psycholo-gické praxe v terapii z psychiatrickéléãebny v KromûfiíÏi. Kapitoly jsoudoplnûny doporuãeními pro praxi a otáz-kami, které mÛÏe terapeut sv˘m klientÛklást pro zji‰tûní stavu vûcí v dané oblas-ti.V pfiílohách mÛÏe ãtenáfi najít pfiíkladytestÛ manÏelského souÏití. Kniha jeurãena psychoterapeutÛm a manÏelsk˘mporadcÛm, ale mÛÏe poslouÏit i pracovní-kÛm dal‰ích pomáhajících profesí a stu-dentÛm lékafiství, psychologie a sociál-ních vûd.

PPeettrraa JJuurreeããkkoovváá

• • •

Robert K. Merton: Studie ze socio-logické teorie, Sociologické naklada-telství, Praha, 2000.

Za (moÏná posledního) sociologickéhoklasika b˘vá oznaãován americk˘ socio-log Robert King Merton. âesk˘ ãtenáfi mámoÏnost seznámit se se zlomkem jehopráce, a tak pfiípadnû posoudit relevant-nost tohoto „titulu“ prostfiednictvímãetby kníÏky Studie ze sociologickéteorie, kterou vydalo nakladatelství SLON(2000). Skládá se ze sedmi statí, kterépfiedstavují reprezentativní vzorek socio-logického uvaÏování zmínûného autora.V˘bor ãerpá z Mertonov˘ch prací OnTheoretical Sociology, Five Essays, Oldand New (1967), SociologicalAmbivalence and Other Essays (1976)i ze slavného díla Social Theory andSocial Structure (1968).

Úvodní dva texty a text závûreãn˘pfiiná‰ejí kritické a teoretické zamy‰lenínad sociologií jakoÏto vûdeckou disciplí-nou, zatímco zb˘vající pfiíspûvky násseznamují s nûkter˘mi z Mertonov˘chklasick˘ch sociologick˘ch konceptÛ.

Pokud jde o reflexi sociologické discip-líny, Merton upozorÀuje v eseji O historiia systematice sociologické teorie na velk˘ne‰var, jehoÏ je sociologie jeho dnÛsvûdkem – jde o smû‰ování historiea systematiky sociologické teorie.V tomtochybném pojetí se první z nich redukujena shrnutí dfiívûj‰ích teorií, zatímcoskuteãná „historie sociologie“ chybí.DÛleÏit˘m problémem v této souvislostije rovnûÏ otázka kontinuity a diskontinui-ty sociologické teorie, respektive kumula-tivnosti sociologického poznání.Tematizováno je dilema mezi originalitousociálního vûdce na stranû jedné a jehoerudicí ve smyslu dÛkladné obeznáme-nosti s klasiky oboru na stranû druhé,které Merton fie‰í tak, Ïe klasiky doporu-ãuje vnímat jako inspiraci, která podnûcu-je, spí‰e neÏ jako bfiemeno, které tíÏí.

Ve stati Strukturální anal˘za v sociologiise Merton zam˘‰lí nad takfika permanent-ním lamentováním sociologÛ nad „krizí“svého vlastního oboru. Existenci „krize“nepopírá, av‰ak nevnímá ji nijak negativ-nû a naopak ji pfiiãítá samotné „podstatû“sociologie, konkrétnû pluralitû paradig-mat, která ji charakterizuje a která jepodle nûj pfiínosná a smysluplná. Mertonodmítá tvrzení, Ïe lékem na zmínûnoukrizi je nalezení jednotné (a jediné)perspektivy – to by podle nûj krizinaopak pouze prohloubilo. PluralitaumoÏÀuje komplementaritu hledisek. SámMerton pak struãnû nastiÀuje hlediskojemu samotnému nejbliÏ‰í, jímÏ je per-spektiva strukturální anal˘zy, která muumoÏÀuje zkoumat „strukturní zdrojea odstupÀované dÛsledky konfliktÛ,dysfunkcí a rozporÛ v sociální struktufie“(str. 90).

Na ãasté nepochopení úlohy a zpÛsobu


RECENZIE

práce sociologÛ poukazuje Mertonv krátkém textu nazvaném pfiíznaãnûKánon antisociologa, kde se vyrovnávás typick˘mi námitkami, jeÏ b˘vají vzná‰e-ny proti sociologÛm – mj. objasÀuje,v ãem spoãívají metody sociologie,souãasnû rozptyluje obavy ohlednûúdajn˘ch spoleãensky destruktivníchdÛsledkÛ „sociálního inÏen˘rství“ sociolo-gie.

Bezesporu nejãtivûj‰í a zejména proodbornou vefiejnost nejzajímavûj‰í textyz dané publikace pfiedstavují sondy doMertonovy „praktické sociologie“. âtenáfise tak mÛÏe „z první ruky“ obeznámits typick˘mi mertonovsk˘mi tématy –anomií, nezam˘‰len˘mi dÛsledky zámûr-ného jednání, sebenaplÀujícím se proroc-tvím a byrokracií. Na tûchto pfiíkladechMerton demonstruje svou teorii, jeÏ jesama rozvinutím star‰í verze strukturníhofunkcionalismu T. Parsonse. Merton sesnaÏí o zakomponování prvkÛ konfliktua dysfunkce do strukturální anal˘zy. Jednaz jeho základních tezí pak prohla‰uje, Ïezdrojem konfliktu mÛÏe b˘t samotnásociální struktura, ãímÏ staví alternativuk tûm v˘kladÛm, které hledají pfiíãinusociálních problémÛ a tenzí v biologické(pudové) stránce ãlovûka.

Ve stati Nepfiedvídané dÛsledky zámûr-ného sociálního jednání se Merton snaÏíodhalit nûkteré z moÏn˘ch zdrojÛ situace,kdy urãité sociální jednání vede k tako-v˘m dÛsledkÛm, které nebyly jednajícímipÛvodnû zam˘‰leny, pfiiãemÏ tyto nemu-sejí b˘t nutnû neÏádoucími. Pfii takovéanal˘ze je dÛleÏité b˘t si vûdom moÏn˘chrizik, mezi nûÏ patfií napfi. problém, jakzjistit, co bylo pÛvodním zámûrem(otázka zpûtné racionalizace).

Na jin˘ paradoxní aspekt fungování

spoleãnosti naráÏí Mertonv SebenaplÀujícím se proroctví, kdeaplikuje znám˘ teorém americkéhosociologa W. I.Thomase „JestliÏe lidédefinují situace jako reálné, jsou tytoreálné ve sv˘ch dÛsledcích“ na problema-tiku rasové diskriminace a pfiedsudkÛv soudobé Americe. „Proroctví“ ménûcen-nosti a nepfiizpÛsobivosti, které vzná‰íbílá majorita vÛãi minoritám, se právûdíky sobû samému „naplÀuje“, a generujetak zaãarovan˘ kruh etnick˘ch konfliktÛ.

Klasick˘ pfiíklad ambivalentního fungo-vání sociální struktury pfiedstavuje textnazvan˘ Sociální struktura a anomie,kter˘ pátrá po kofienech spoleãenskydeviantního chování. Merton upozorÀujena problematick˘ aspekt americké spo-leãnosti, kde dochází k situaci, kdyspoleãnost své ãleny na jedné stranûvydatnû motivuje ke sledování urãit˘chkulturních cílÛ (hodnot), na stranû druhév‰ak mnoh˘m z nich (díky samotnémuuspofiádání vlastní struktury) nedokáÏegarantovat schvalované prostfiedkyk jejich dosaÏení, ãímÏ vzniká stav ano-mie. RÛzní lidé na rÛzn˘ch pozicíchv rámci sociální struktury pak zaujímajíodli‰né adaptaãní strategie uprostfied tétoanomické kultury – jsou jimi konformita,inovace, ritualismus, únik a rebelie.

Podobnû si Merton v Byrokratickéstruktufie a osobnosti v‰ímá i dysfunkãní-ho charakteru rozvinut˘ch byrokratic-k˘ch organizací, uvnitfi kter˘ch se rodítyp „byrokratické osobnosti“, která sv˘mpfiísn˘m lpûním na formálních pravidlechfungování byrokracie znamená pfiekáÏkua ohroÏení tohoto fungování samotného.Vinou akcentace prostfiedkÛ oproti cílÛmse dan˘ „byrokrat“ stává neschopn˘mfie‰it problémy, kvÛli nimÏ daná formální


RECENZIE

organizace existuje.Jak jiÏ bylo naznaãeno, „leitmotivem“

v˘boru z textÛ R. K. Mertona je onenurãit˘ moment ambivalentnosti ãi para-doxnosti chodu moderní spoleãnosti.Právû v jeho reflexi podle tohoto americ-kého sociologa spoãívá primární úlohasociologie.Abychom citovali: „Základnípremisou sociologie je, Ïe lidé v procesusociální interakce vytváfiejí nové podmín-ky, které nebyly souãástí jejich zámûru“(str. 226). Uvûdomûní si této skuteãnostiov‰em mÛÏe b˘t neopomenuteln˘mpfiínosem i pro v‰echny ostatní, ktefií sesnaÏí proniknout do tajÛ Ïivota spoleã-nosti a porozumût mu – aÈ uÏ proto, Ïe tomají v popisu práce, ãi jen v dÛsledkupfiirozené lidské zvûdavosti.

V neposlední fiadû je tfieba upozornit nastaÈ M. Petruska, která tvofií doslov recen-zované knihy. Nestor ãeské (a ãeskoslo-venské) sociologie zde prezentujeMertona na pozadí diskuse o úlozea smyslu klasikÛ v sociologii, a to zpÛso-bem, kter˘ si bezesporu zaslouÏí bedlivoupozornost. Souãástí publikace jsoui struãná biografie R. K. Mertona, soupisjeho hlavních prací i vybran˘ch textÛo jeho Ïivotû a díle.

RRoommaann VViiddoo

• • •

Jifií Kohoutek, Jana Kocourková:SebevraÏedné chování – souãasnépoznatky o suicidalitû a její specifikau dûtí a dospívajících, Portál, Praha2003.

Úmrtí v dÛsledku autonehody u násnení tolik, kolik jich nastane v dÛsledkusebevraÏd. Pfiesto se bezpeãnosti nasilnicích vûnuje více pozornosti neÏprávû problematice sebevraÏednosti.

Z tohoto základního poznatku vycházejídva zku‰ení odborníci v oboru dûtsképsychiatrie ve své nové knize. Publikacesi klade za cíl reagovat na nedostatekprostoru vûnovaného tomuto tématua jejím ãtenáfiem má b˘t pfiedev‰ímodborná vefiejnost pracující s mládeÏí. Stopatnáct stran textu rozdûlili do jedenáctikapitol s v‰enapovídajícími názvy.Uspofiádání umoÏÀuje, aby se i zaintereso-van˘ laik dokázal zorientovat v základníchotázkách „sebevraÏedné“ problematiky.

Zamyslíme-li se nad samotn˘m pojmemsebevraÏdy, uvûdomíme si, kolik mározmûrÛ. Proto je nejprve nutné si defino-vat to, co vlastnû za sebevraÏdu povaÏuje-me.Autofii si tuto nutnost uvûdomujía hned v první kapitole se o definicipokou‰ejí. Sami na nûkolika stranáchnastiÀují, jak rÛznorodé obory se proble-matikou sebevraÏd zab˘vají.Ve svémv˘ãtu neopomenou ani v˘tvarné umûní,literaturu ãi filozofii. UpozorÀují také naobtíÏnost nalezení univerzální definicesebevraÏdy, která by vyhovovala v‰emtûmto rÛznorod˘m oblastem lidskéãinnosti, které s danou problematikousouvisejí. Pfii volbû definice sebevraÏedné-ho chování pro svou knihu se autofii fiídilivlastní zku‰eností v oboru. Jejich definicetedy za sebevraÏdu povaÏuje takov˘„zámûrn˘ sebepo‰kozující akt s násled-kem smrti, kter˘ je zpÛsoben sebousam˘m s vûdom˘m úmyslem zemfiít“ (str.29). I tato definice je v‰ak hned vzápûtípoopravena a „vûdom˘ úmysl zemfiít“ jenahrazen úmyslem zemfiít „zde a nyní“(str. 30). Právû podle pfiítomnosti úmyslulze posuzovat riziko sebevraÏednéhojednání.Takov˘to úmysl se dá rozpoznatmimo jiné podle promy‰lenosti plánu.

Pfii seznamování se s tématem sebevra-


RECENZIE

Ïedného chování se ãtenáfi setká s mnohastatistick˘mi údaji, tabulkami i grafy.Autofii sami v‰ak upozorÀují, Ïe v‰em prosrovnání uÏívan˘m a statistikou pfiedstave-n˘m ãíslÛm nelze plnû dÛvûfiovat. Jak jiÏbylo v˘‰e zmínûno, definice sebevraÏdy jeproblematická a nejednotná.To, co jev jedné zemi do statistick˘ch údajÛzaneseno jako sebevraÏda, mÛÏe b˘t jindeoznaãováno za nehodu. DÛvodÛ k tûmtorozdílnostem je mnoho: od kulturníchodli‰ností v chápání sebevraÏdy, pfiessloÏitost odli‰ení úmyslu zemfiít odnehody, aÏ po nedbalé ãi neúplné zaná‰e-ní údajÛ do statistik.

Podobné obtíÏe nastanou, zajímá-li násmotiv sebevraÏedného aktu. OdhalitsebevraÏedné motivy je je‰tû mnohemsloÏitûj‰í. âlovûka, kter˘ si pohrávás my‰lenkou sáhnout si na Ïivot, ovlivÀujímotivy vûdomé i nevûdomé. Jak podot˘-kají autofii, tyto motivy se dají oznaãita následnû pozorovat jako tzv. rizikovéfaktory. Rizikové faktory v‰ak samynevedou k sebevraÏednému ãinu, tennastane aÏ díky tzv. vyvolávajícímu fakto-ru, kter˘ by se dal pfiirovnat k pomyslné„poslední kapce“. U dûtí mÛÏe vyvolávají-cím faktorem b˘t napfiíklad úmrtí domácí-ho mazlíãka, pro dospívajícího rozchods partnerem. DÛleÏité v‰ak je, Ïe samotn˘vyvolávající faktor nelze povaÏovat zaúpln˘ a jedin˘ motiv sebevraÏednéhojednání, coÏ, jak se mÛÏeme z knihydovûdût, platí i pfiesto, Ïe sám jednajícívyvolávající faktor za motiv povaÏuje.Jednající totiÏ opomíjí nevûdomé motivya tlaky, kter˘m podlehl.

Jak samotn˘ podtitul napovídá, hlavnímtématem knihy je sebevraÏedné chováníu dûtí a dospívajících.Této skupinû vûnujíoba psychiatfii zvlá‰tní pozornost pro její

odli‰nost od dospûl˘ch jedincÛ. Prvnía oãividn˘ rozdíl spoãívá v odli‰némv˘vojovém stupni.AÏ teprve mezi devá-t˘m a jedenáct˘m rokem dítû zaãnechápat rozdíl mezi pohádkou a skuteã-ností, porozumí nevratnosti smrti. Dal‰írozdíl souvisí s adolescentovou ochotouriskovat, zpÛsobenou ãetn˘mi rozvahamio Ïivotû a smrti, i doãasná neukotvenostv Ïivotû. Navíc jsou dûti a dospívajícízávislí na sv˘ch rodiãích, ktefií na nû majínemal˘ vliv. SebevraÏedné chování jeopfiedeno mnoha m˘ty.. ·kodlivé jsouzejména tehdy, pokud jim rodiãe uvûfií.Mnohem snáze lze uvûfiit staré známépravdû, Ïe ten, kdo o sebevraÏdû mluví, jinespáchá, neÏ vyhledat odborníka a své-mu dítûti pomoci. âasto také rodiãepodceÀují sebevraÏedné my‰lenky a po-kusy sv˘ch dûtí a s odborníky odmítajíspolupracovat. SebevraÏedn˘m ãinÛmdûtí a adolescentÛ se dá nejlépe pfiedchá-zet, a proto autofii m˘ty vyvracejí.

Ve velmi zajímavé kapitole o diagnosti-ce se upozorÀuje na komplexní pfiístup,kter˘ je nutno zaujmout pfii posuzováníi léãbû suicidálních dûtí a adolescentÛ.Tento komplexní pfiístup pouÏili obaautofii, aby ãtenáfie seznámili se sebevra-Ïednou problematikou v co nejvût‰í ‰ífii.Autofii tedy nastiÀují spletit˘ kontextsebevraÏedného jednání. Pfii této snazeo vybudování dostateãného obecnéhozázemí pro diskusi se dot˘kají zajímav˘chsouvisejících témat a momentÛ. ZmiÀujíse o kulturních odli‰nostech vnímánísebevraÏd, o rozdílech mezi muÏi a Ïena-mi i dûtmi, dospívajícími a dospûl˘miv jejich sebevraÏedném chování. Dáleãtenáfie seznamují s rozli‰ováním foremsebevraÏd (úãelová, bilanãní, demonstra-tivní, roz‰ífiená, atd.), s rozli‰ením zpÛso-


RECENZIE

bÛ sebevraÏedného chování, s právníminásledky sebevraÏedného jednání, s pro-stfiedky farmakoterapeutické léãby klien-tÛ, s moÏnostmi prevence a podobnû.

Snaha takto ‰iroce uchopit otázkusuicidálního jednání v‰ak naráÏí na úskalí.Pfiednû takto nastolená témata ulpívají napovrchu, rozpl˘vají se v nûkolikrát opako-vaná obecná tvrzení, která jen na nemno-ha místech pomohou lépe pochopitproblematiku sebevraÏedného chování ãido ní proniknout hloubûji.Vût‰ina zajíma-v˘ch momentÛ zÛstane pouze „naÈuknu-ta“, nerozvinuta a nedoãká se prohloube-ní. Jako by autofii pouze chtûli nastínit,o co v‰e je moÏné se v problematicesebevraÏd zajímat, a na ãtenáfii ponechali,zda si bude chtít více informací vyhledatsám. MoÏná se autofii pouze snaÏiliupozornit, Ïe zde existuje problémsebevraÏedného chování, stejnû jakozpÛsoby, jak˘mi lze toto riziko odhalita jak˘mi lze postupovat pfii léãbû.

Souhrnem se dá konstatovat, Ïe knihamÛÏe b˘t velice prospû‰ná pro zaintereso-vaného, av‰ak zatím jen tu‰ícího laika.Tomubude kniha zajímav˘m prÛvodcem v oblastisebevraÏedného jednání.Narazí zde naspoustu zajímav˘ch i netu‰en˘ch souvislostía dozví se mnoho nového.Mohou jejzaujmout kresby mlad˘ch lidí, ktefií seo sebevraÏdu pokusili, ãi ukázky nûkter˘chposuzovacích ‰kál pro hodnocení deprese.Pfii orientaci v tematice sebevraÏd mu taképomohou diagramová znázornûní nûkte-r˘ch rozdûlení,podobnû jako vybranépfiípadové studie.ZároveÀ v‰ak budepfieskakovat nûkteré velice odborné pasáÏepsané opravdu jen pro zasvûcené odborní-ky,mám na mysli ãást vûnovanou farmako-terapii a psychofarmakÛm.

IIrreennaa ZZaattlloouukkaalloovváá

Václav Soukup: Pfiehled antropolo-gick˘ch teorií kultury, Portál, Praha,2000.

Pfiedstavitel soudobé praÏské kulturolo-gicky vnímané antropologie VáclavSoukup se touto knihou pokusil o neoby-ãejnû uÏiteãn˘ poãin tím, Ïe pfiedloÏilãeské odborné vefiejnosti co nejkomplex-nûj‰í pfiehled o existujících antropologic-k˘ch teoriích kultury v zevrubn˘chrysech. Prezentací chronologicky navazu-jících ãi paralelnû se utváfiejících antropo-logick˘ch pfiístupÛ (smûrÛ a ‰kol) kestudiu kultury a jejích dílãích elementÛ,jakoÏ i neobyãejnou srozumitelnostíformy a pfiitaÏlivostí obsahu textu knihyautor nesplÀuje pouze pfiedpoklady v˘‰euvedené komplexnosti, ale i ãtivostia aktuálnosti publikace.

Komu je v‰ak tato kniha urãena? Jestudium sociální/kulturní antropologievÛbec uplatnitelné v souãasné dobû, kdytradiãní objekt zájmu antropologie –lokální preliterární (primitivní) spoleã-nosti – zaniká ãi je v˘znamnû modifiko-ván difúzí kultur moderních postindustri-álních spoleãností? Odpovûì na vytyãenéotázky mÛÏeme spatfiovat v novodobé po-dobû existujících spoleãností a jejichkultur a v pfiedmûtu zkoumání sociální/kulturní antropologie.Ta se nutnû pfiizpÛ-sobila tûmto zmûnám tím, Ïe zamûfiilasvÛj zájem na zkoumání spoleãenskyv˘znamn˘ch (sub)kulturních celkÛ, jeÏlze jak˘mkoli zpÛsobem ve spoleãnostiidentifikovat, diferencovat, a tak i blíÏezkoumat (dÛchodci, lékafii, narkomani,Ïeny, bezdomovci apod.).Tato kniha jeproto urãena nikoli pouze „kovan˘m“antropologÛm, ale i v‰em odborníkÛm,ktefií se zab˘vají zmínûn˘mi skupinami


RECENZIE

osob, aÈ jiÏ se jedná o sociology, psycholo-gy, lingvisty ãi sociální pracovníky. Navíczku‰enosti s teoretick˘mi úvahamia metodologick˘m zkoumáním primitiv-ních kultur lze bezesporu uÏít ke zkou-mání souãasn˘ch postmoderních spoleã-ností.

V poãáteãní kapitole knihy VáclavSoukup prezentuje pfiedmût a metodysociální a kulturní antropologie.Respektuje pfiitom „tradiãní“ pojmovérozdûlení antropologie na sociální antro-pologii, poplatnou evropsk˘m smûrÛma ‰kolám, a kulturní antropologii, která jepoplatná Spojen˘m státÛm americk˘m.Zatímco americká kulturní antropologiepovaÏuje za kulturu v‰echny specifickylidské negenetické jevy tak, jak se proje-vují v materiálních produktech lidskéãinnosti (artefakty), ve zpÛsobech chová-ní (sociokulturní regulativy) a v systé-mech my‰lení (ideje) ãlenÛ urãité spoleã-nosti, britská sociální antropologie„...preferuje pojem spoleãnost a kladedÛraz na studium hodnot, institucí a zvy-kÛ v rámci sociální struktury“ (str. 18).Kromû zevrubného historického exkursudo vzniku a v˘voje antropologie jakoÏtovûdní disciplíny autor prezentuje vznikpojmu kultura a typologii kultury. Uvádízde jednak (i) axiologické pojetí kultury,které se omezuje na zkoumání kulturníchjevÛ, které mají pozitivní hodnoty (umû-ní, vûda, literatura, v˘chova atd.), a (ii)redukcionistické pojetí kultury, kteréomezuje pojem kultura, a tím i v˘sekzkoumané reality k zji‰tûní více informacíz men‰ího v˘zkumného prostoru (kogni-tivní a symbolické vymezení kulturyjakoÏto systému znakÛ, symbolÛ a v˘zna-mÛ). Posledním typem, se kter˘m seautor ztotoÏÀuje, je globální antropologic-

ké pojetí kultury, kter˘ se zab˘vá studiemzpÛsobu Ïivota urãité spoleãnosti jakoÏtosystému artefaktÛ, sociokulturních regula-tivÛ a idejí sdílen˘ch ãleny zkoumanéspoleãnosti.

Následujících deset kapitol (z celkemtfiinácti) obsahuje základní my‰lenkyjednotliv˘ch ‰kol a smûrÛ sociální a kul-turní antropologie a Ïivotopisy a teoretic-ké koncepce jejich vÛdãích pfiedstavitelÛ(s vkusn˘mi karikaturami), jeÏ se v˘raznûpodílely na vytvofiení toho kteréhopfiístupu.Tyto smûry a ‰koly zde pfiedsta-vuje evolucionismus, difuzionismus,konfiguracionismus, psychologickáantropologie, funkcionalismus, struktura-lismus, neoevolucionismus, ekologickáantropologie, nová etnografie (zastupujícíkognitivní a symbolickou antropologii)a sociologická a kulturologická perspekti-va studia postmoderní antropologie.S ohledem na omezen˘ rozsah recenze sezde v krátkosti zmíníme pouze o vybra-n˘ch antropologick˘ch pfiístupech.

Evolucionismus jakoÏto pfiístup vyuÏíva-jící biologické evoluãní teorie a osvícen-ské koncepce v˘voje jakoÏto nepfietrÏité-ho a nekoneãného pokroku lidsk˘chdûjin je zde prezentován postavami BritaE. B.Tylora a Ameriãana L. H. Morgana.Kulturní zmûna, ke které dochází, jepfiitom endogenní/vnitfiní, jejím zdrojemje lidská inovace. âtenáfi se zde tak mÛÏeblíÏe seznámit napfiíklad s Tylorovoukoncepcí kulturní revoluce jakoÏtodÛsledku pfievahy rozumu a lidskéhopoznání nad omylem a nevûdomostí, ãis Morganov˘mi v˘zkumy na poli rodiny,sociální organizace a dûjin kultury jakocelku.

Difuzionismus, jehoÏ stfiedem zájmujsou kulturní zmûny vysvûtlované jako


RECENZIE

smí‰ení (exogenních/vnûj‰ích) kulturníchprvkÛ a migrace etnick˘ch systémÛv prostoru,Václav Soukup pfiedstavujeprostfiednictvím Brita G. E. Smithea Ameriãana F. Boase. Uvedena je zdeSmithova heliolitická teorie kultury, kteráje zaloÏena na hypotéze, Ïe „vût‰inasloÏek star˘ch civilizací, pokud ne v‰ech-ny, byly pfiímo nebo nepfiímo odvozenyz Egypta“ (str. 42).Tato obecná hypotézavychází ze Smithova zájmu o zkoumánísystému mumifikace, kter˘ se, podle jehonázoru, zaãal ‰ífiit do okolních zemíprostfiednictvím obchodu a kolonizace.Snahu zkoumat historick˘ pÛvod konkrét-ních kulturních prvkÛ a jejich difúzia uplatnûní v rÛzn˘ch kulturách prosazo-val zakladatel obecné americké koncepceantropologie Boas.

Konfiguracionismus, zaloÏen˘ na pfied-pokladu, Ïe „jednotlivé kultury pfiedstavu-jí integrované systémy organizovanév souladu s ,kulturní gramatikou# danéspoleãnosti“ (str. 54) a studující mecha-nismy integrace kultury, kulturní vzorce,procesy akulturace a kulturní zmûny, jev páté kapitole zastoupen americk˘miantropology A. L. Kroebergem a R. F.Benedictovou.Tento úsek knihy seznamu-je napfiíklad s Kroebergovou teoriísuperorganické kultury, kdy „...kulturatvofií samostatnou dimenzi a zároveÀnejvy‰‰í jevovou vrstvu skuteãnosti“ (str.58) srovnatelnou svou nadindividuálnostís Durkheimov˘m konceptem sociálníchfaktÛ, ãi s Benedictové koncepcemikulturních vzorcÛ a kulturní konfigurace,kdy kulturní vzorce pfiedstavují nauãenáschémata jednání ve standardních situa-cích a jejich integrace utváfií kulturníkonfiguraci, jejíÏ v˘znam je shodn˘s „typem osobnosti pro pochopení

individuálního chování“ (str. 67).Filozoficky podnûtná (prakticky v‰ak

zfiejmû neuplatnitelná) je kapitola odkr˘-vající pfiístup Belgiãana C. Lévi-StraussejakoÏto pfiedstavitele strukturální antropo-logie v˘raznû ovlivnûné moderní lingvisti-kou F. de Saussura. Pfiedmûtem v˘zkumÛje zde vnitfiní skladba a vztahy meziprvky daného systému.V pfiípadû Lévi-Strausse je pro vysvûtlení strukturalistic-kého postoje typické uÏití lingvistickéteorie binárních kontrastÛ zaloÏené napfiedpokladu, kdy „prvek systému nemásám o sobû Ïádn˘ smysl, ale nab˘vá jejtím, Ïe vystupuje v opozici k jin˘mprvkÛm“ (str. 135). Lévi-Straussem zvaÏo-vanou binární relací je protiklad pojmÛkultura-pfiíroda, kter˘ je v osmé ãástiSoukupovy knihy pfiedkládán na Lévi-Straussovû eseji Kulináfisk˘ trojúhelník.Zde Lévi-Strauss vtipnû analyzuje kuchafi-ské postupy, které se nutnû vyskytujíuvnitfi trojúhelníka vymezeného pojmysyrové-vafiené-shnilé, pfiiãemÏ syrovépfiedstavuje neutrální pojem, vafienékulturní transformaci syrového a shnilétransformaci pfiirozenou, pfiírodní.

Z pohledu uÏiteãnosti Soukupova„slovníku“ antropologick˘ch teoriíkultury pro ãtenáfie lze identifikovat jakteoretick˘, tak i praktick˘ pfiínos. Zatímcoteoretick˘ pfiínos spoãívá v pfiedloÏeníucelenû strukturované antropologiejakoÏto diferencované disciplíny odli‰nûvnímané v prostoru (americk˘ dÛraz napojmové vymezení „kulturní antropolo-gie“ versus evropsk˘ dÛraz na pojmovévymezení „sociální antropologie“) a ãase(kumulativní a paralelní vznik antropolo-gick˘ch ‰kol a smûrÛ), praktick˘ pfiínosspoãívá ve vyuÏitelnosti dostupnéhomateriálu pro úvahy a následné zkoumání


RECENZIE

artefaktÛ, sociálních regulativÛ a/ãi idejíu vybran˘ch spoleãensk˘ch skupin.

PPaavveell HHoorráákk

• • •

GGeeoorrggee FFrraannkkll:: AArrcchheeoollooggiiee mmyyssllii,,SSoocciiáállnníí ddûûjjiinnyy nneevvûûddoommíí – 11.. ããáásstt,, PPoorrttááll,,PPrraahhaa,, 22000033..

V úvodu prvního svazku dvoudíln˘chSociálních dûjin nevûdomí se autor –psychoanalytik George Frankl zam˘‰lí nadtím, Ïe nejen jednotlivci, ale i samaspoleãnost mÛÏe vykazovat známkyhluboké neurózy, kterou, zdá se, právûsouãasná spoleãnost trpí. Pfiedkládanouknihou pak chce odhalit její kofienya zároveÀ poloÏit základy tzv. psychoana-lytické sociologie.

Autor postupuje ve svém v˘zkumuobdobnû jako v psychoanalytické praxi,kde platí, Ïe ãím podrobnûji jsou zkoumá-ny pacientovy neurotické symptomy, tímurãitûji vedou jeho asociace zpût dominulosti. Zaãíná tedy obdobím nejranûj‰íhistorie lidstva pfied zhruba 14 miliónylet, kdy se v dÛsledku klimatick˘ch zmûnspojen˘ch s úbytkem lesÛ ãlovûk zaãínávynofiovat jako Ïivoãi‰n˘ druh. âástlidoopÛ, která se tehdy pfiizpÛsobilaÏivotu na otevfien˘ch pláních, se stalazákladem druhu Homo sapiens.

Autor si klade otázku, jak mohli na‰ipfiedci tyto dramatické zmûny, jeÏ vyvr-cholily v dobû ledové, vÛbec pfieÏít.Odpovûì nalézá v psychoanalytické teoriia srovnává vliv tehdej‰ího prostfiedí nav˘voj na‰ich pfiedkÛ s vlivem akutnídeprivace na v˘voj dûtí. Hominidi té dobymuseli ãelit extrémním a dlouhotrvajícímstavÛm úzkosti, jeÏ zpÛsobovaly pfiebytekneodreagované energie.Ta se promítala

do agresívních fantazií, které se externali-zovaly pfii tvorbû zbraní a nástrojÛ. Stálenedostupnûj‰í potrava a úkryt zpÛsobily,Ïe se na‰i pfiedchÛdci museli spolehnoutna svou zruãnost a co nejvíce ji rozvi-nout. Z ãlovûka doby ledové se tak stalv˘robce nástrojÛ a masoÏrav˘ dravec.

Chladné klima spolu s prodluÏující sezávislostí mláìat na matce vedly k budo-vání úkrytÛ v jeskyních, ke vzniku jak˘ch-si domovsk˘ch základen. Hovofiíme v tétosouvislosti o tzv. jeskynní kultufie ledo-v˘ch dob. Svazek mezi muÏem a Ïenou sev této dobû stává silnûj‰ím a nab˘vánov˘ch podob – postupuje diferenciacemezi pohlavími, Ïena se stále více spojujes domovem.

Podle autora v‰ak nemohla mít sociálníorganizace, jak tvrdil Sigmund Freud,podobu patriarchátu, n˘brÏ jednalo seo jakousi (otcovskou) pospolitost. Franklvychází ve své argumentaci z toho, Ïenepfiíznivé pfiírodní podmínky nutilytlupu, aby se semkla, a dominantní samectak musel zaujímat vÛãi sexuálním potfie-bám mlad˘ch samcÛ tolerantní postoj. Narozdíl od Freuda tak autor nepokládápatriarchát a oidipovsk˘ komplex zahnací sílu lidské existence a za základspoleãnosti a kultury.

Patriarchátu totiÏ pfiedcházel i matriar-chát, jenÏ je pÛvodní kulturou Homosapiens. âlovûk kromaÀonsk˘, evropsk˘pfiedstavitel tohoto druhu, totiÏ zcelazjevnû uctíval kult matky.Autor to doklá-dá velk˘m mnoÏstvím nalezen˘ch Ïen-sk˘ch soch a so‰ek, jeÏ mají ãasto v˘raznûzdÛraznûné sexuální rysy, a také podoboustaveb v tábofii‰tích, jeÏ velmi pfiipomíná,jak podot˘ká autor, souãasné i nedávnématriarchální civilizace.

Jak ale tento matefisk˘ komplex vznikl?


RECENZIE

Pfiíãinu vidí autor v rostoucí spoleãenskéroli Ïen, jeÏ na rozdíl od muÏÛ, ktefiítrávili mnoho ãasu mimo domov, na lovu,mûly lep‰í podmínky k organizaci Ïivotave vsi, k zapojení se do rÛzn˘ch úkolÛ,které s chodem spoleãenství souvisely.Îivot Ïeny tak jiÏ nebyl zcela oddán muÏia dítûti a Homo sapiens pfiekonávalnejistotu a úzkost z toho plynoucí tím, Ïetvofiil obrazy Ïen, a uji‰Èoval se tak o trva-losti jejich libida.

Ze zmûn v povaze v˘tvarn˘ch dûl nakonci magdalénského období autorvyvozuje, Ïe v této dobû dochází ke krizimatriarchátu. Obrazy, které celkovûpÛsobí napjatûj‰ím, agresívnûj‰ím a nepo-kojnûj‰ím dojmem, jsou zfiejmû v˘razempromûny ochraÀující a milující matkyv rozhnûvanou matku – bohyni. Franklpfiedpokládá, Ïe dramatická promûnaobrazu bohynû má svÛj základ ve zmûnûpostojÛ skuteãn˘ch matek. Konflikt mezipohlavími byl zapfiíãinûn ztrátou intimitymezi muÏi a Ïenami ve velk˘ch sídli‰tích.Kombinace efektÛ Ïivota ve zvût‰en˘chsídlech, rostoucí moc Ïen a jejich novéãinnosti a role a dlouhé pobyty muÏÛv dalek˘ch lovi‰tích zpÛsobily nejenpocit separace mezi muÏi a Ïenami, alei jejich vzájemné odcizení.V˘sledkembylo, Ïe Ïeny získaly sice ve vesnicíchmnohem vût‰í moc, ale zároveÀ se stalyi frustrovanûj‰í.

MuÏi plnû pfievzali dominantní roli vespoleãnosti ve chvíli, kdy se hlavnímzdrojem obÏivy, centrem hospodafienía kultury stalo zemûdûlství. Imaginacia rituálÛm zemûdûlsk˘ch národÛ totiÏnedominovalo ani tak uctívání zemû, jakopanování muÏe, kter˘ „.umoÏnil zemi, abyvydala Ïivot, kter˘ do ní zasel“. Lovecv matriarchální spoleãnosti poskytoval

obÏivu a Ïivobytí, zatímco Ïenám patfiilyvesnice, ch˘‰e a domácí potfieby, kterévyrábûly. Lovec byl vítán a vfiele pfiijímána tû‰il se bezpeãí a sexuální slasti, protoÏepodporoval svou rodinu a vesnici, alenevlastnil Ïenu ani dûti, domov aniobsazenou zemi. Naopak patriarchálnírodina pfiedstavuje muÏovo vlastnictvíuplatÀované na území, které ovládnea oseje, vãetnû vlastnictví Ïeny a v‰echpotomkÛ, které mu porodí.

V závûreãn˘ch kapitolách se autorzab˘vá rozvojem patriarchátu a podrob-nûji se rozepisuje o civilizacíchMezopotámie a Egypta. Zam˘‰lí se nadtím, jak vznikli králové, tj. co pfiimûlo lidi,aby dobrovolnû vynesli urãité jedincek neomezené moci, aby je oslavovalia podfiizovali se jim. Lidé totiÏ promítajísvou touhu po moci a majetku do urãi-t˘ch jedincÛ, oslavují je jako krále, slouÏíjim a identifikují se s nimi, aby se podílelina jejich slávû.Autorita otce má dvojíaspekt: tkví jednak v jeho postavenív rodinû a jednak v jeho vlastním podfií-zení králi a Bohu. KdyÏ se otec podrobíkrálovské a boÏské autoritû, ztotoÏní ses nimi, a tudíÏ reprezentuje jejich moc.MuÏ se podrobuje králi a král se podrobu-je boÏstvu – celé spoleãnosti tak vládneabstraktní obraz v‰emocného muÏe.TentomuÏ se ov‰em li‰í od loveckého vÛdce,kter˘ sdílel po návratu do jeskynû domovi lásku Ïen s ostatními muÏi.To mádÛsledek, Ïe je ostatními muÏi nejenuctíván, ale stane se i objektem jejichagresívních fantazií.Tato ambivalencemezi uctíváním a agresívními pocity vedeke hlubok˘m konfliktÛm oidipovskéhokomplexu.

První díl knihy Sociální dûjiny nevûdo-mí lze charakterizovat jako zajímavou


RECENZIE

interpretaci ran˘ch lidsk˘ch dûjin z po-hledu psychoanal˘zy. Z toho dÛvodu jsoumnohé závûry diskutabilní, nicménû jemoÏné pfiijmout jeho závûry jako hypoté-zy k diskusi.Autor pí‰e srozumiteln˘mjazykem, knihu lze proto doporuãit jakodborníkÛm, tak laikÛm – zájemcÛmo psychologii a zvlá‰tû psychoanal˘zu, aletaké historii a antropologii. Pfiedmût

bádání totiÏ autora nutil vycházet nejenz psychologie, ale i z dal‰ích specializova-n˘ch oborÛ, jako je archeologie, mytolo-gie, prehistorické umûní ãi historienáboÏenství. Zda se autorovi podafiilonaplnit deklarovan˘ cíl, tj. odhalit pfiíãinyneurózy na‰í spoleãnosti, ukáÏe v plnémrozsahu aÏ druh˘ díl.

MMaarrkkééttaa KKoofifieennsskkáá


akcie, správyA OZNÁMENIA

âeská asociace streetwork vyhlásilavítûze V˘roãní ceny pro pouliãnía klubové pracovníky

âeská asociace streetwork (âAS)vyhlásila v ãervnu vítûze V˘roãní cenypro pouliãní a klubové pracovníky.

Historicky prvním vítûzem této novûvzniklé ceny se stala Bára Jindrová,vedoucí sociálního t˘mu obãanskéhosdruÏení ·ance pro Tebe Chrudim a kon-taktní pracovnice nízkoprahového zafiíze-ní pro dûti a mládeÏ Futur Chrudim.Kromû ocenûní si vítûzka odnese taképlastiku Bota, jejímÏ autorem je MichalZahradník – jedná se o skuteãnou pro‰la-panou botu, kterou vûnovala jednaz nejzku‰enûj‰ích ãesk˘ch streetworkerÛAlena Vosáhlová.Vítûzka také obdrÏíhmotn˘ dar – obleãení od firmy LeviStrauss, která oblast nízkoprahov˘chprogramÛ pro dûti a mládeÏ dlouhodobûfinanãnû podporuje.

V˘roãní cena pro pouliãní a klubovépracovníky je urãena jak streetworkerÛm,tak pracovníkÛm z nízkoprahov˘chklubÛ. Nejde o ocenûní NEJlep‰ího,NEJproduktivnûj‰ího a podobnû, více secena podobá ocenûní za fair play.Hlavními kriterii v˘bûru byly zejménaodbornost práce, atraktivita a v˘jimeãnostpráce nebo zafiízení a také typiãnost.V˘znam ceny totiÏ nevidí âAS pouzev ocenûní jednotlivce, ale také v podpofieoblasti nízkoprahov˘ch programÛ prodûti a mládeÏ.

((rreedd))

Reforma vefiejné správy a náhradnírodinné péãe

Spoleãnost sociálních pracovníkÛ âRuspofiádala dne v dubnu odborn˘ semináfina téma: Reforma vefiejné správy v sociál-ní oblasti a její realizace v náhradnírodinné péãi v Lan‰krounû

Semináfi byl urãen pro pracovníkyobecních úfiadÛ obcí s roz‰ífienou pÛsob-ností v Pardubickém kraji, dále propracovníky dûtsk˘ch domovÛ, kojene-ck˘ch ústavÛ, ãleny Spoleãnosti sociál-ních pracovníkÛ âR, uãitele a studentyVO· oboru sociální práce tohoto kraje.Semináfi se konal pod zá‰titou starostymûsta Lan‰krouna Ing. Martina Ko‰Èála.

V rámci semináfie zaznûly aktuálnípfiíspûvky. O probíhající reformû vefiejnésprávy a jejím promítnutím do náhradnírodinné péãe informovala pfiítomnéúãastníky PhDr. Lenka PrÛ‰ováz Ministerstva práce a sociálních vûcí. Podvedením Bc. Danu‰e Fomiczewovévystoupili pracovníci Krajského úfiaduv Pardubicích s pfiíspûvky, které se t˘kalyúkolÛ na úseku náhradní rodinné péãe,ãinnosti psychologa, pfiípravy budoucíchosvojitelÛ a pûstounÛ, realizace setkávánípûstounsk˘ch rodin v tomto kraji.Velmizaujala pfiedná‰ka primáfiky MUDr.Drahomíry Pefiinové z Dûtského centraVeská u Pardubic, která hovofiila o problé-mech a úskalích náhradní rodinné péãez pohledu zdravotníka. Sociální pracovni-ce Bc. Sophia Dvofiáková z tohoto centrapfiipojila své zku‰enosti z pohledu sociál-ního pracovníka pfii propou‰tûní dítûtedo náhradní rodiny.

Úãastníci semináfie velmi kladnû hodno-tili obsah tohoto setkání i kvalitu pfiedne-sen˘ch pfiíspûvkÛ.

JJaannaa RRyybbaafifiííkkoovváá

Zv˘‰ení kvalifikace pracovníkÛv sociální péãi

V druhé polovinû ãervna se konal, vesboru CâE v Praze 6 – Dejvicích, pilotnívzdûlávací kurs Zv˘‰ení kvalifikacepracovníkÛ v sociální péãi v rámciceloÏivotního vzdûlávání.

Kurs se konal jako souãást projektu ã.



CZ/01/B/P/PP/134047, EUROCARE –Improving the Lifelong Training of theSocial Care Staff in Europe, v rámciprogramu EU Leonardo da Vinci.

Tento kurs byl urãen pro pracovníkyv sociální péãi bez zdravotnické kvalifika-ce a pro pracovníky v rÛzn˘ch typechsociální péãe (osobní asistenty, peãovate-le, pracovníky stacionáfiÛ, atd.). Kurzabsolvovali také nûktefií vedoucí pracov-níci. Úãast byla bezplatná, kursovné byloplnû hrazeno z grantu Evropské komise.

Pfiedná‰ena byla tato témata:Charakteristika strukturované realizace

sociální péãe (pfiehled institucionální,domácí, stacionární péãe, osobní asisten-ce, apod.)

Trendy a v˘voj sociální péãe v EvropûPsychologie se zamûfiením na testy

kandidátÛ osobní asistencePráce v multidisciplinárním t˘mu –

organizace a implementaceKomunikace a psychologiePsychohygienaSpecifika práce s dobrovolníky (napfi.

prevence syndromu vyhofiení).Trénink sobûstaãnosti a aktivity volné-

ho ãasu obãanÛ s handicapemOdborná rehabilitace (Integrace do

pracovního procesu)Optimální integrace seniorÛ a obãanÛ

s handicapem ve spoleãnostiSociální percepce seniorÛ s postiÏenímMarketing a management v fiízení

peãovatelské sluÏby/ osobní asistenceVyuÏití informaãních technologií

v praxi sociální péãeIntegrace obãanÛ s handicapem na trhu

práce

Teoretická v˘uku doplnili exkurse:Klinika rehabilitaãního lékafistvíKlub vozíãkáfiÛ Pet˘rkova

DÛm sociálních sluÏeb Na DláÏdûnce

·kolící témata vedli renomovaní odbor-níci v oborech

Ing. Jana Hrdá (PraÏská organizacevozíãkáfiÛ),

MUDr. Olga ·vestková, PhDr. (Klinikarehabilitaãního lékafiství 1.LF UK Praha),

Prof.MUDr. Jan Pfeiffer, DrSc. (Klinikarehabilitaãního lékafiství 1.LF UK Praha),

MUDr.Tamara To‰nerová (ÚLE)Mgr. Jarmila LemákováPhDr. Prokopová (ÚP hl.m. Prahy)Mgr. Lucie Kádnerová (Centrum

Sluneãnice)Petra Holá (Gerontopsychologická

poradna)AlÏbûta ·afránková a Dana âerná (Klub

vozíãkáfiÛ Pet˘rkova)

Ke kaÏdému uãebnímu tématu bylyk dispozici materiály, vhodné pro dal‰ípouÏití úãastníky a po kaÏdé lekci násle-doval krátk˘ test. Délka kurzu byla 80hodin a absolventi získali osvûdãenío úãasti.

Na závûr kurzu bylo provedeno píse-mné hodnocení, na které navázala fiízenádiskuse a pfiipomínky úãastníkÛ.

V˘sledkem celého projektu budevzdûlávací modul, sestaven˘ odborníkyz VUSTE ENVIS, spoleãnost s r.o.,Bulharska, Itálie, Nûmecka, Rakouskaa ·panûlska, vãetnû vzdûlávacích materiá-lÛ.

Cíle projektu jsou v souladu s koncepcíceloÏivotního vzdûlávání sociálníchpracovníkÛ, kterou pfiijala vláda âR a takés politikou zamûstnanosti v zemích EU.

KKaatteefifiiinnaa HHrrddáá


akcie, správyA OZNÁMENIAI-KOS je obãanské sdruÏení zamûfiené

na podporu rozvoje know-how pomáhají-cích profesionálÛ a organizací. Institutvychází vstfiíc nové spoleãenské poptáv-ce po vzdûlávání budoucích supervizorÛa kouãÛ, ktefií budou schopni nabízetpomáhajícím profesionálÛm a/neboorganizacím své odborné sluÏby.

II--KKOOSS zzaa ttíímmttoo úúããeelleemm ootteevvíírráá330000 hhooddiinnoovv˘̆ vv˘̆ccvviikkoovv˘̆ pprrooggrraammssuuppeerrvviizzee aa kkoouuããoovváánníí

KKoommuu jjee vv˘̆ccvviikkoovv˘̆ pprrooggrraamm uurrããeenn??V˘cvikov˘ program je urãen zájemcÛm,

ktefií se chtûjí profesnû rozvíjet a realizo-vat jako supervizofii a/nebo kouãi v oblas-ti pomáhajících profesí, pfiedev‰ímv sociálních a zdravotnick˘ch sluÏbách.

CCoo jjee ccíílleemm vv˘̆ccvviikkoovvééhhoo pprrooggrraammuu??Cílem programu je vybavit absolventy

pro samostatnou práci supervizorÛa kouãÛ schopn˘ch nabízet své profesio-nální sluÏby jednotlivcÛm i organizacíma pokr˘t v místû svého pÛsobení taknarÛstající poptávku po tûchto sluÏbách.

Po úspû‰ném absolvování programuobdrÏí úãastník Certifikát supervizoraa kouãe, kter˘ je dokladem o kvalifikacipro práci s jednotlivci, t˘my a organizace-mi.

JJaakkéé ddoovveeddnnoossttii zzíísskkáá úúããaassttnnííkk vv˘̆ccvviikkoo--vvééhhoo pprrooggrraammuu??

Absolventi získají ucelen˘ pfiehledo teorii a metodice supervize a kouãová-ní jakoÏto úãinn˘ch formách pomáháníjednotlivcÛm, pracovním t˘mÛm i organi-zacím. Osvojí si praktické dovednostinezbytné pro úspû‰né vedení podpÛr-n˘ch konzultací a v sebezku‰enostnímprocesu se sami pfiesvûdãí o úãinnosti

a uÏiteãnosti tûchto zpÛsobÛ profesionál-ní práce.

PPooddmmíínnkkyy pprroo zzaafifiaazzeenníí zzáájjeemmccee ddoovv˘̆ccvviikkoovvééhhoo pprrooggrraammuu

Min. S· vzdûlání s maturitou, min. 3-letápraxe v sociálních a/nebo zdravotnick˘chsluÏbách, v aktuální dobû bûÏící praxev tûchto sluÏbách, 3-stránkov˘ esejzachycující osobní charakteristiku a sebe-hodnocení, popis dosavadní profesionálnídráhy a konkrétní pfiedstavu zájemceo cílech souvisejících s absolvovánímv˘cvikového programu.

Lektofii si vyhrazují moÏnost pfiizvatzájemce na osobní pohovor.

Vzhledem k tomu, Ïe poãet úãastníkÛv˘cvikové skupiny je omezen, o zafiazenírozhoduje pofiadí do‰l˘ch pfiihlá‰ek.

SSttrruukkttuurraa vv˘̆ccvviikkoovvééhhoo pprrooggrraammuu300 hodin formou dvoudenních setkání

po 20 v˘ukov˘ch hodinách ve frekvencicca po 6 t˘dnech ve skupinû 15 – 20úãastníkÛ.

Souãástí programu je samostatná prácena zadan˘ch úkolech a prÛbûÏné doku-mentování vlastní praxe prostfiednictvímvideozáznamÛ.

PPooddmmíínnkkyy pprroo zzíísskkáánníí CCeerrttiiffiikkááttuussuuppeerrvviizzoorraa aa kkoouuããee

- 80 % úãast- zpracování v‰ech písemn˘ch úkolÛ

zadan˘ch v prÛbûhu programu- presentace a obhajoba závûreãné

práce

OOddbboorrnníí ggaarraannttii aa kkmmeennoovvíí lleekkttoofifiiivv˘̆ccvviikkoovvééhhoo pprrooggrraammuu

PhDr.Vratislav Strnadpsychoterapeut, psycholog, lektor

a supervizor



MUDr. Franti‰ek Matu‰kapsychoterapeut, psychiatr, lektor a su-

pervizor

ZZaahháájjeenníí vv˘̆ccvviikkoovvééhhoo pprrooggrraammuu((11.. vv˘̆ccvviikkoovvéé sseettkkáánníí))

27. – 28. listopadu 2003 (tj. 1. v˘cvikovésetkání, dal‰í termíny budou zájemcÛmzaslány s dal‰ími informacemi)

MMííssttoo kkoonnáánnííI-KOS, Máchova 23, 120 00 Praha 2 –

Vinohrady

CCeennaa aa zzppÛÛssoobb ppllaattbbyyZákladní cena v˘cvikového programu:45 000 Kã, tj. 150 Kã / 1 hodinu v˘cvi-

kového setkáníMoÏné zpÛsoby platby:jednorázová platba: 40 500 Kã (tj. sleva

10%)splátková platba: 2 splátky po 21 375

Kã (tj. sleva 5 %), 5 splátek po 9 000 KãPodrobnosti t˘kající se plateb budou

uvedeny ve Smlouvû o v˘cviku.Cena neobsahuje DPH.

PPfifiiihhlláá‰‰kkyyZájemci o v˘cvikov˘ program se mo-

hou pfiihlásit písemnû na adrese I-KOS,Máchova 23, 120 00 Praha 2 – Vinohradynebo prostfiednictvím e-mailu: [email protected], pfiihlá‰ky zasílejte formou dopisus udáním jména a pfiíjmení, data narození,stávající profese, organizace pro niÏpracujete, dále udejte Vámi zvolen˘zpÛsob platby.

IInnffoorrmmaacceeKatefiina Goldschmiedová – manaÏerka

I-KOS, mobil: 606 803 570

Rekvalifikaãní kursV&T institutu SPAS Praha nabízí rekvali-

fikaãní kursPRACOVNÍK PRO RESOCIALIZACI

OSOB DU·EVNù NEMOCN¯CH,TùLES-Nù, SMYSLOVù A MENTÁLNù HANDICA-POVAN¯CH,

a to ve spolupráci s regionálnímiinstitucemi, které kurs organizují:

– v Ústí nad Labem – Sociální agentura,o. s. (kontaktní osoba: Mgr. MirekFlanderka [email protected])– termín zahájení: 2. 10. 2003

– v Brnû, SdruÏení PRÁH, o. s. (kontakt-ní osoba: Mgr. Blanka Ve‰krnová

[email protected]) – termín zahájení:6. 11. 2003

V Ústí nad Labem téÏ probûhne nad-stavbové setkání zájemcÛ z fiad absolven-tÛ v˘‰e zmínûného rekvalifikaãního kurzuPRACOVNÍK PRO RESOCIALIZACI OSOB... – SUPERVIZNÍ KASUISTICK¯ SEMINÁ¤– program, kter˘ pomáhá absolventÛms odstupem ãasu reflektovat a dálerozvíjet znalosti a dovednosti získanév základním kurzu. Program probûhnev termínu 13.-14. listopadu 2003.Podrobné informace lze získat, pfiípadnûpfiihlásit se je moÏné u kolegy MirkaFlanderky (kontakt viz v˘‰e).

Nad rámec tûchto nabídek doporuãuje-me zájemcÛm k nahlédnutí nabídkyvzdûlávacích institutÛ s nabídkou „pfiíbuz-n˘ch“ programÛ:

http://www.isz.cz – stránky Institutupro systemickou zku‰enost Praha s nabíd-kou komplexních v˘cvikov˘ch programÛ(napfi. akreditovan˘ psychoterapeutick˘v˘cvik v systemickém pfiístupu UMùNÍTERAPIE)

http://web.quick.cz/i-kos – stránkyInstitutu pro kouãování a supervizi Prahas nabídkou sluÏeb supervize a kouãování



pro jednotlivce i organizace a s nabídkouv˘cviku SUPERVIZE A KOUâOVÁNÍ

MUDr. Franti‰ek MATU·KAStfiedisko psychoterapeutick˘ch ambu-

lantních sluÏeb Máchova 23,120 00 Praha 2 – Vinohradymobil: (+420) 603 223 510tel./zázn.: (+420) 222 521 008e-mail: [email protected]: http://web.quick.cz/fr.matuska

Vyber si svÛj psychoterapeutick˘v˘cvik

Zámûrem semináfie je napomoci Vámv krátkém ãase srovnat stávající dlouho-dobé psychoterapeutické v˘cviky popfií-padû si z tûchto v˘cvikÛ vybrat ten svÛj.

Semináfi nekonfrontaãnû pfiedstaví,pfiedev‰ím prakticky a záÏitkovû, co jepro jednotlivé psychoterapeutické smûrytypické, kde je jejich místo, v ãem jsoudobré apod.

Teorii se pokusíme v semináfii minimali-zovat a zprostfiedkovat dodáním krátk˘chtextÛ o prezentujících se smûrech.

Jednotliví lektofii budou informovati podmínkách pfiihlá‰ení a kontaktech najejich terapeutické ‰koly.

RÛzné ‰koly bude prezentovat jejichzástupce, nikoli jeden ãlovûk, kter˘ znávíce smûrÛ, protoÏe povaÏujeme zadÛleÏité i to, Ïe jednotlivé ‰koly jsouzajímavé zapáleností a erudicí sv˘chlektorÛ.

KaÏd˘ den bude rámován raním a ve-ãerním vstupem psychoterapeuta PhDr.Andreje Gjuriãe.

V tabulce (A) jsou uvedeny smûrya lektofii, se kter˘mi se jiÏ podafiilo do-hodnout na konkrétním termínu a záro-veÀ ãasy jednotliv˘ch blokÛ. Rádi by-chom doplnili i ostatní smûry do voln˘chtermínÛ. Smûry, s jejichÏ zástupci vedemejednání jsou uvedeny v tabulce (B)

tab. (A)ppoonnddûûllíí 33..1111..00338.30-9.00 Gjuriã9.10–13.10 Satiterapie

/Karel Hájek/14.40-18.40 Psychoanal˘za

/Jana Kocourková/18.50-19.20 Gjuriã

úútteerr˘̆ 44..1111..00338.30-9.00 Gjuriã9.10–13.10 Pesso Boyden

/Jan Sifiínek/14.40-18.40 Rogersovská

PCA/Vendula Junková/

18.50-19.20 Gjuriã

ssttfifieeddaa 55..1111..00338.30-9.00 Gjuriã9.10–13.10 Daseinanal˘za

/Jindfiich Hol˘/14.40-18.40 SUR

/Miroslav Vyhnálek/18.50-19.20 Gjuriã

ããttvvrrtteekk 66..1111..00338.30-9.00 Gjuriã9.10–13.10 –14.40-18.40 –18.50-19.20 Gjuriã

ppáátteekk 77..1111..00338.30-9.00 Gjuriã9.10–13.10 –14.40-18.40 –18.50-19.20 Gjuriã

tab. (B)Transakãní anal˘zaLogoterapieGestaltterapieKBT



ppooããeett lliiddíí12-20

tteerrmmíínn3. 11. 2003 – 5.(6.,7.) 11. 2003podrobnûji viz. tabulka (A)V pondûlí 3.11. 2003 pfiijìte prosím 15

minut pfiedem.

lleekkttoofifiiiPhDr. Ing. Karel Hájek, Ph.D.; Mgr. Jan

Sifiínek; Ing. Jindfiich Hol˘, CSc.;Doc. PhDr. Jana Kocourková; PhDr.

Vendula Junková; PhDr. Miroslav Vyhnáleka dal‰í.

ggaarraannttFokus Praha (PhDr.Andrej Gjuriã; Bc.

Václav Vopat)

mmííssttoo kkoonnáánnííDolákova 24, 181 00 Praha 8. U tohoto

programu nezaji‰Èujeme ubytování.

ppllaatteebbnníí ppooddmmíínnkkyyCena semináfie se bude odvíjet od

skuteãného poãtu blokÛ. Se zaslánímpfiihlá‰ky zaplaÈte prosím za ‰est zatímpotvrzen˘ch blokÛ tj. 11 445500 KKãã,, kopiidokladu o zaplacení po‰lete spoleãnûs pfiihlá‰kou. Bez toho nebude Va‰epfiihlá‰ka pfiijata.

âtrnáct dní pfied zahájením kurzubudete vyzváni k zaplacení zbyl˘ch blokÛa to podle následujícího klíãe.

cena doplatíte

6 blokÛ 1 450 Kã 0

7 blokÛ 1 650 Kã 200

8 blokÛ 1 850 Kã 400

9 blokÛ 2 050 Kã 600

10 blokÛ 2 250 Kã 800

âástka za semináfi je nedûlitelná, vÏdy jepotfieba zaplatit za v‰echny konané bloky.

Storno-poplatek je 50 % ãástky pfiiodhlá‰ení do ãtrnácti dnÛ pfied zahájenímkurzu. Poté se peníze nevracejí.

Peníze zasílejte na úãet.151883939/0300; variabilní s. 031103109;jako specifick˘ symbol pouÏijte Va‰epfiíjmení nebo IâO va‰í organizace.

kkoonnttaakkttFokus PrahaTréninkové a vzdûlávací stfiediskoVáclav Vopatadresa:Dolákova 24; 181 00 Praha 8telefon: 233 551 241, 233 553 303mail: [email protected]

OmluvaV ãísle 1/2003 Vzdûlávání jsme v rubri-

ce Kontakty v odstavci Univerzitní praco-vi‰tû v âR opomenuli adresu Zdravotnû-sociální fakulty OU.

http://www.osu.cz/fzs/ksp/index.php(red)


cenyINZERCE

âasopis Sociální práce / Sociálna práca

Ceny inzerce2. nebo 3.strana obálky (2 barvy): 15 000,-

4.strana obálky (2 barvy): 18 000,-

Formát B5:vnitfiní strana (2 barvy): 10 000,-




¤ádková inzerce 60 Kã za fiádku

Objednávky inzerce a kontakt na redakci:ASVSP - Sociální práce / Sociálna prácaFakulta sociálních studií MUGorkého 7Brno 602 00

Tel.: +420 541 615 220e-mail: [email protected] ãi [email protected]://socprace.webpark.cz


OBJEDNÁVKApředplatného

Objednávka pfiedplatného 2004Adresa redakce:

ââaassooppiiss SSoocciiáállnníí pprrááccee // SSoocciiáállnnaa pprrááccaa

AASSVVSSPP,, GGoorrkkééhhoo 77,, 660022 0000 BBrrnnoo,, tteell:: 554411 661155 222200 IIââOO:: 4499446655661199

Jméno a adresa objednavatele (PSâ)

telefonní ãíslo:

variabilní symbol (doplní redakce):

IâO, DIâ objednavatele:

ãíslo úãtu / kód banky:

Závaznû objednávám pfiedplatné ãasopisu Sociální práce / Sociálna práca na rok:

Poãet v˘tiskÛ od jednoho ãísla:

Prosím o zaslání minul˘ch ãísel:

Druh pfiedplatného (vybrané zakfiíÏkujte):� studentské4 x 59 Kã za rok 2004: celkem 236 Kã� obãanské4 x 89 Kã za rok 2004: celkem 356 Kã� pro organizace4 x 189 Kã za rok 2004: celkem 756 Kã

Platbu provedu: � sloÏenkou � pfievodem z úãtu (vybrané zakfiíÏkujte).na ãíslo úãtu: 777630001/2400

Studenty Ïádáme o doloÏení studia (napfi. potvrzení o studiu, kopie ISIC – oboustrannû)


OBJEDNÁVKApředplatného

Objednávka pfiedplatnéhoAdresa redakce:

ââaassooppiiss SSoocciiáállnníí pprrááccee // SSoocciiáállnnaa pprrááccaa

AASSVVSSPP,, GGoorrkkééhhoo 77,, 660022 0000 BBrrnnoo,, tteell:: 554411 661155 222200 IIââOO:: 4499446655661199

Jméno a adresa objednavatele (PSâ)

telefonní ãíslo:

variabilní symbol (doplní redakce):

IâO, DIâ objednavatele:

ãíslo úãtu / kód banky:

Závaznû objednávám pfiedplatné ãasopisu Sociální práce / Sociálna práca na rok:

Poãet v˘tiskÛ od jednoho ãísla:

Prosím o zaslání minul˘ch ãísel:

Druh pfiedplatného (vybrané zakfiíÏkujte):� studentské4 x 59 Kã za rok 2003: celkem 236 Kã� obãanské4 x 89 Kã za rok 2003: celkem 356 Kã� pro organizace4 x 189 Kã za rok 2003: celkem 756 Kã

Platbu provedu: � sloÏenkou � pfievodem z úãtu (vybrané zakfiíÏkujte).na ãíslo úãtu: 777630001/2400

Studenty Ïádáme o doloÏení studia (napfi. potvrzení o studiu, kopie ISIC – oboustrannû)

Date post:	10-Jan-2020
Category:	Documents
Upload:	others
View:	8 times
Download:	0 times

SP - Časopis Sociální práce/Sociálna práca · SOCIÁLNA PRÁCA Editorial 1 O ãom sa hovorí...

Documents