Zmenený a doplnený: zákonmi č. 58/1969 Zb., č. 131/1982 Zb., úplné znenie č. 70/1983 Zb., zákonmi č. 94/1988 Zb.,č. 188/1988 Zb., č. 87/1990 Zb., č. 105/1990 Zb., č. 116/1990 Zb., č. 87/1991 Zb., č. 509/1991 Zb., úplné znenie č. 47/1992 Zb., zákon-mi č. 264/1992 Zb., č. 278/1993 Z. z., č. 249/1994 Z. z., č. 153/1997 Z. z., č. 211/1997 Z. z., č. 252/1999 Z. z., č. 218/2000 Z. z.,č. 261/2001 Z. z., č. 281/2001 Z. z., č. 23/2002 Z. z., č. 34/2002 Z. z., č. 95/2002 Z. z., č. 184/2002 Z. z., č. 215/2002 Z. z.,č. 526/2002 Z. z., č. 504/2003 Z. z., č. 515/2003 Z. z. a č. 150/2004 Z. z.
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Fede-ratívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
P R VÁ H L AVA
OBČIANSKOPRÁVNE VZŤAHY A ICH OCHRANA
§ 1
(1) Úprava občianskoprávnych vzťahov prispievak napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochra-ny osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.
(2) Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahyfyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzitýmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúcez práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávnevzťahy neupravujú iné zákony.1)
(3) Právne vzťahy vznikajúce z výsledkov duševnejtvorivej činnosti upravujú osobitné zákony.
§ 2
(1) Občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnychúkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákonvznik týchto vzťahov spája.
(2) V občianskoprávnych vzťahoch majú účastnícirovnaké postavenie.
(3) Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžuvzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchyl-ne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a akz povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od nehonemožno odchýliť.
§ 3
(1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občian-skoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu za-sahovať do práv a oprávnených záujmov iných a ne-smie byť v rozpore s dobrými mravmi.
(2) Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgánymiestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalok ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskopráv-
nych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účast-níkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
§ 4
Proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sadomáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Aknie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánomsúd.
§ 5
Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu,možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže pred-bežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovenýpredošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať saochrany na súde.
§ 6
Ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne,môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôso-bom zásah sám odvrátiť.
D R U H Á H L AVA
ÚČASTNÍCI OBČIANSKOPRÁVNYCH VZŤAHOV
Prvý oddiel
Fyzické osoby
§ 7
(1) Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnostivzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté die-ťa, ak sa narodí živé.
(2) Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemož-no preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickúosobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvusúd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľomna všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
§ 8
(1) Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymiúkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti(spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahuplnoletosťou.
(2) Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnástehoroku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nado-búda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutáplnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vy-hlásením manželstva za neplatné.
§ 9
Maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony,ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľo-vej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.
§ 10
(1) Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nieje len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právneúkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony.
(2) Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nieje len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alko-holických nápojov alebo omamných prostriedkov či je-dov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súdobmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah ob-medzenia určí v rozhodnutí.
(3) Súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilostizmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dô-vody, ktoré k nim viedli.
Ochrana osobnost i
§ 11
Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnos-ti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôs-tojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavovosobnej povahy.
§ 12
(1) Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazovésnímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fy-zickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smúvyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.
(2) Privolenie nie je potrebné, ak sa použijú písom-nosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky ale-bo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na zá-klade zákona.
(3) Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukovézáznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhoto-viť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedeckéa umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a te-levízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmiebyť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.
§ 13
(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, abysa upustilo od neoprávnených zásahov do práva naochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky tých-to zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučine-nie.
(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučineniepodľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosťv spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradunemajetkovej ujmy v peniazoch.
(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s pri-hliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okol-nosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
§ 14
zrušený
§ 15
Po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo naochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet,jeho rodičom.
§ 16
Kto neoprávneným zásahom do práva na ochranuosobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa usta-novení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
§ 17
zrušený
Druhý oddiel
Právnické osoby
§ 18
(1) Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj práv-nické osoby.
(2) Právnickými osobami súa) združenia fyzických alebo právnických osôb,b) účelové združenia majetku,c) jednotky územnej samosprávy,d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
§ 19
(1) Na zriadenie právnickej osoby je potrebná písom-ná zmluva alebo zakladacia listina, pokiaľ osobitný zá-kon neustanovuje inak.
(2) Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému súzapísané do obchodného alebo do iného zákonom urče-ného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ichvznik inak.
§ 19a
(1) Spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva apovinnosti môže byť obmedzená len zákonom.
(2) Právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodné-ho alebo do iného zákonom určeného registra, môžunadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápi-su do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustano-vuje inak.
(1) Právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byťurčený pri ich zriadení.
(2) Pri neoprávnenom použití názvu právnickej osobysa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užíva-teľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; mož-no sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktorésa môže požadovať aj v peniazoch.
(3) Odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zá-sah do dobrej povesti právnickej osoby.
§ 19c
Sídlo právnickej osoby musí byť určené pri jej vzniku.
§ 20
(1) Právne úkony právnickej osoby vo všetkých ve-ciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zria-dení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo záko-nom (štatutárne orgány).
(2) Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony ajiní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vovnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je tovzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tietoosoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a po-vinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkontýka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy,ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemo-hol vedieť.
§ 20a
(1) Právnická osoba sa zrušuje dohodou, uplynutímdoby alebo splnením účelu, na ktorý bola zriadená, po-kiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
(2) Právnická osoba zapísaná v obchodnom registrialebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňomvýmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neus-tanovujú inak.
(3) Pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej lik-vidácia, pokiaľ celé jej imanie nenadobúda právny ná-stupca alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
(4) Ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidáciiobchodných spoločností sa primerane použijú aj nalikvidáciu inej právnickej osoby, pokiaľ z ustanoveníupravujúcich tieto právnické osoby nevyplýva niečoiné.
§ 20b
Zrušené
Záujmové združenia právnických osôb
§ 20f
Na ochranu svojich záujmov alebo na dosiahnutieiného účelu môžu právnické osoby vytvárať záujmovézdruženia právnických osôb (ďalej len „združenia“).
§ 20g
Na založenie združenia sa vyžaduje písomná zakla-dateľská zmluva uzavretá zakladateľmi alebo schvále-nie založenia združenia na ustanovujúcej členskejschôdzi. O založení združenia na tejto schôdzi sa spíšezápisnica obsahujúca zoznam zakladajúcich členovzdruženia s uvedením ich mena (názvu) a bydliska (síd-la) a podpisy členov. K zmluve alebo zápisnici o ustano-vujúcej členskej schôdzi musia byť priložené stanovy aurčenie osôb oprávnených konať v mene združenia,ktoré schvália zakladatelia alebo ustanovujúca schô-dza.
§ 20h
(1) Stanovy združenia určia názov, sídlo a predmetčinnosti združenia, úpravu majetkových pomerov,vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov, orgá-ny združenia a vymedzenie ich pôsobnosti, spôsob zru-šenia združenia a naloženie s jeho likvidačným zostat-kom. Členstvo v združení možno viazať na určitýčlenský príspevok.
(2) Stanovy schvaľujú zakladatelia alebo ustanovu-júca členská schôdza. Stanovy určia spôsob, ktorým sastanovy menia a dopĺňajú.
§ 20i
(1) Združenie je právnickou osobou, ktorá zodpovedásvojím majetkom za nesplnenie svojich povinností.
(2) Združenie nadobúda právnu spôsobilosť zápisomdo registra združení vedeného na krajskom úrade, prí-slušnom podľa sídla združenia. Do registra sa zapisujenázov a sídlo združenia, predmet jeho činnosti, orgány,prostredníctvom ktorých združenie koná, a mená osôbvykonávajúcich ich pôsobnosť.
(3) K návrhu na zápis do registra sa prikladá zaklada-teľská zmluva alebo zápisnica o ustanovujúcej člen-skej schôdzi spolu so stanovami. Návrh podáva osobasplnomocnená zakladateľmi alebo ustanovujúcoučlenskou schôdzou.
§ 20j
(1) Pred zánikom združenia sa vyžaduje likvidácia,ak imanie združenia neprechádza na právneho ná-stupcu.
(2) Združenie zaniká výmazom z registrácie.
§ 21
Pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahovštát, je právnickou osobou.
T R E T I A H L AVA
ZASTÚPENIE
§ 22
(1) Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného
v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnostipriamo zastúpenému.
(2) Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spô-sobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy kto-rého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
§ 23
Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhod-nutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo nazáklade dohody a plnomocenstve.
§ 24
Zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu simôže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom usta-novené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnychúkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnostipriamo zastúpenému.
§ 25
zrušený
Zákonné zastúpenie
§ 26
Pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úko-ny, konajú za ne ich zákonní zástupcovia.
§ 27
(1) Kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa,upravuje Zákon o rodine.
(2) Zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súdrozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkonyalebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhod-nutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.
(3) Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuznýfyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienkypre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opat-rovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariade-nie, ak je oprávnené vystupovať vo svojom mene (§ 18ods. 1).
§ 28
Ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať ma-jetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec,je na nakladanie s majetkom potrebné schváleniesúdu.
§ 29
Súd môže ustanoviť opatrovníka aj tomu, pobyt kohonie je známy, ak je to potrebné na ochranu jeho záuj-mov alebo ak to vyžaduje verejný záujem. Za tých is-tých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka ajvtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu.
§ 30
Ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcuso záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmovtých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca,ustanoví súd osobitného zástupcu.
Zastúpenie na základe plnomocenstva
§ 31
(1) Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzic-kou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí zatýmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v kto-rom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho opráv-nenia.
(2) Pri plnomocenstve udelenom právnickej osobevzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemuorgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelíplnomocenstvo.
(3) Plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splno-mocnencom spoločne. Ak v plnomocenstve udelenomniekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musiakonať všetci spoločne.
(4) Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v pí-somnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sanetýka len určitého právneho úkonu.
§ 32
(1) Ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná zaniekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene.
(2) Ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľav medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým právaa povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny danésplnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva,nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boliznáme osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.
(3) Ak je splnomocniteľ dobromyseľný alebo ak vedelalebo musel vedieť o určitej okolnosti, prihliada sa nato aj u splnomocnenca, ibaže ide o okolnosti, o ktorýchsa splnomocnenec dozvedel pred udelením plnomo-censtva. Splnomocniteľ, ktorý nie je dobromyseľný, sanemôže dovolávať dobromyseľnosti splnomocnenca.
§ 33
(1) Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vy-plývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný,len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomoc-niteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal,svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sao prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenieschválil.
(2) Ak splnomocnenec pri konaní prekročil svojeoprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niektokoná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konaniazaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právnyúkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Aksplnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva
alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s kto-rou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď spl-nenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jehokonaním.
(3) Ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorousa konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela.
§ 33a
(1) Splnomocnenec je oprávnený udeliť plnomocen-stvo inej osobe, aby namiesto neho konala za splno-mocniteľa,
a) ak je výslovne oprávnený podľa plnomocenstvaudeliť plnomocenstvo inej osobe,
b) ak je splnomocnencom právnická osoba.
(2) Z právnych úkonov ďalšieho splnomocnenca jezaviazaný priamo splnomocniteľ.
§ 33b
(1) Plnomocenstvo zaniknea) vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené,b) ak ho splnomocniteľ odvolal,c) ak ho vypovedal splnomocnenec,d) ak splnomocnenec zomrie.
(2) Plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa,ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné. Zánikom práv-nickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splno-mocniteľom, zaniká plnomocenstvo len vtedy, ak jejpráva a záväzky neprechádzajú na inú osobu.
(3) Splnomocniteľ sa nemôže platne vzdať práva pl-nomocenstvo kedykoľvek odvolať.
(4) Dokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomoc-nencovi známe, majú jeho právne úkony účinky, akokeby plnomocenstvo ešte trvalo. Na toto ustanoveniesa však nemôže odvolávať ten, kto o odvolaní plnomo-censtva vedel alebo musel vedieť.
(5) Ak splnomocniteľ oznámil inej osobe, že udelil pl-nomocenstvo splnomocnencovi na určité úkony, môžesa voči nemu dovolávať odvolania plnomocenstva, lenak jej toto odvolanie oznámil pred konaním splnomoc-nenca, alebo keď táto osoba v čase konania splnomoc-nenca o tomto odvolaní vedela.
(6) Ak splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenecvypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec povinnýurobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomoc-niteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu nasvojich právach. Úkony takto urobené majú rovnaképrávne účinky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, pokiaľneodporujú tomu, čo zariadil splnomocniteľ alebo jehoprávni nástupcovia.
Š T V R T Á H L AVA
PRAVNE ÚKONY
§ 34
Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzni-ku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností,ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
§ 35
(1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opome-nutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom ne-vzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastníkprejaviť.
(2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladaťnielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiežpodľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľanie je v rozpore s jazykovým prejavom.
(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vy-kladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykleznamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právnyúkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komubol právny úkon určený.
§ 36
(1) Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnostimožno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnúpodmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnostiviazaný, sa neprihliada.
(2) Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závi-sí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka jerozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, kto-ré už nastali, pominú.
(3) Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienkyna prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane saprávny úkon nepodmieneným.
(4) Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej spl-nenie spôsobí zámerne účastník, ktorý nemal právotak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech.
(5) Ak z právneho úkonu alebo z jeho povahy nevyplý-va niečo iné, predpokladá sa, že podmienka je odklada-cia.
§ 37
(1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, ur-čite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
(2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie ne-možné, je neplatný.
(3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní apočítaní, ak je jeho význam nepochybný.
§ 38
(1) Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho uro-bil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
(2) Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcejv duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkonneschopnou.
§ 39
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom ale-bo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebosa prieči dobrým mravom.
(1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vy-žaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
(2) Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebozrušiť iba písomne.
(3) Písomný právny úkon je platný, ak je podpísanýkonajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré oso-by, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibažeprávny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže na-hradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keďje to obvyklé.
(4) Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkonurobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronický-mi prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahuprávneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkonurobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právnyúkon urobený elektronickými prostriedkami je podpí-saný zaručeným elektronickým podpisom.
(5) Na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čí-tať a písať, je potrebná úradná zápisnica. Úradná zá-pisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať ale-bo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právnehoúkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomô-cok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, aje schopný vlastnoručne listinu podpísať.
§ 40a
Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľaustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, 589, § 701ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za plat-ný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, ne-platnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa ne-môže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí,ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžadu-je dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpo-re so všeobecne záväzným právnym predpisom o ce-nách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporujetomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotk-nutý, neplatnosti dovolá.
§ 41
Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právne-ho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahyprávneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností,za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť ne-možno oddeliť od ostatného obsahu.
§ 41a
(1) Ak neplatný právny úkon má náležitosti inéhoprávneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvo-lať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajú-cej osoby.
(2) Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právnyúkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účast-níkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplat-nosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávaťvoči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
§ 42
Ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda,zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení tohto zákonao zodpovednosti za škodu.
Odporovateľné právne úkony
§ 42a
(1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžní-kove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujúuspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú vočinemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy,ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľnéhoprávneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspo-kojený.
(2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžníkurobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svoj-ho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej straneznámy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníkaukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch ro-koch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v pro-spech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhástrana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri ná-ležitej starostlivosti nemohla poznať.
(3) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorýmbol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v po-sledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba
uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 %v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osobauvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebočlenom štatutárneho orgánu, prokuristom alebolikvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedenáv písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospechosôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to všakneplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani prináležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiťsvojho veriteľa.
(4) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorýmbol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v po-sledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je práv-nickou osobou, a
a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuris-tom, likvidátorom alebo spoločníkom,
b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v pís-mene a),
c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osobauvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť as-poň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právnyúkon,
d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedenáv písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebočlenom štatutárneho orgánu, prokuristom alebolikvidátorom,
e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedenáv písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospechosôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); tovšak neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohlaani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníkaukrátiť svojho veriteľa.
(5) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorýdlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého zá-klade prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia,a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom2b)alebo odborným odhadom, a ktorý
a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veri-teľom platobne neschopným,2c) alebo
b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiťalebo zmariť platbu veriteľovi, alebo
c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorýdlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.
§ 42b
(1) Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniťveriteľ žalobou.
(2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňujeproti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úko-nu dlžníka prospech.
(3) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplat-niť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali od-porovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom ale-bo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy,ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľ-nosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.
(4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odpo-roval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovaťuspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľ-ným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; akto nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, ktomal z tohto úkonu prospech.
Zmluvy
§ 43
Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluv-ných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesťk vzniku rozporov.
Návrh na uzavret ie zmluvy
§ 43a
(1) Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý jeurčený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návr-hom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dos-tatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, abybol viazaný v prípade jeho prijatia.
(2) Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej jeurčený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrho-vateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej jeurčený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.
(3) Dokiaľ nebola zmluva uzavretá, môže byť návrhodvolaný, ak odvolanie dôjde osobe, ktorej je určené,skôr, než táto osoba odoslala prijatie návrhu.
(4) Návrh nemôže byť odvolanýa) počas lehoty, ktorá je v ňom určená na prijatie,
ibaže z jeho obsahu vyplýva právo ho odvolať ajpred uplynutím tejto lehoty, alebo
b) ak je v ňom vyjadrená neodvolateľnosť.
§ 43b
(1) Návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká.a) uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na pri-
jatie,b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na po-
vahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostried-kov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu,alebo
c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhova-teľovi.
(2) Ústny návrh zaniká, ak sa neprijal ihneď, ibažez jeho obsahu vyplýva niečo iné.
(3) Lehota na prijatie návrhu určená navrhovateľomv telegrame začína plynúť od okamihu, keď je telegrampodaný na odoslanie, a lehota určená v liste od dátumuv ňom uvedenom, a ak dátum v ňom nie je uvedený, oddátumu uvedeného na obálke. Lehota na prijatie návr-hu určená navrhovateľom telefonicky, ďalekopisne ale-bo inými prostriedkami umožňujúcimi okamžité ozná-menie začína plynúť od okamihu, keď návrh dôjdeosobe, ktorej je určený.
Pr i jat ie návrhu
§ 43c
(1) Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol ná-vrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktoréhomožno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
(2) Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť oka-mihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dô-jde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvola-nie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
(3) Neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasné-ho prijatia, ak navrhovateľ o tom bez odkladu upovedo-mí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne aleboodoslaním správy.
(4) Ak z listu alebo inej písomnosti, ktoré vyjadrujúprijatie návrhu, vyplýva, že boli odoslané za takýchokolností, že by došli navrhovateľovi včas, keby ich pre-prava prebiehala obvyklým spôsobom, má neskoré pri-jatie účinky včasného prijatia, ibaže navrhovateľ bez
Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. Strana 7
2b) Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch.2c) § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
odkladu upovedomí ústne osobu, ktorej bol návrh ur-čený, že považuje návrh za zaniknutý, alebo jej v tomtozmysle odošle správu.
§ 44
(1) Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návr-hu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčaniealebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie ná-vrhu.
(2) Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky; výhrady,obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu apovažuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však od-poveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvyinými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahunavrhovanej zmluvy.
(3) Ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám,a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa je,aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stali stra-nou zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto osobynávrh prijmú.
§ 45
(1) Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od oka-mihu, keď jej dôjde.
(2) Ak prejav vôle dôjde zmenený vplyvom prostried-kov, ktoré navrhovateľ použil, alebo iných okolností,ktoré nastali počas jeho prepravy, posudzuje sa podľaustanovení o omyle (§ 49a).
§ 46
(1) Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodochnehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžadujezákon alebo dohoda účastníkov.
(2) Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, akdôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prija-tiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musiabyť prejavy účastníkov na tej istej listine.
§ 47
(1) Ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné roz-hodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmtorozhodnutím.
(2) Ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodalnávrh na rozhodnutie podľa odseku 1 platí, že účastní-ci od zmluvy odstúpili.
§ 48
(1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je tov tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účast-níkmi dohodnuté.
(2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatkuzrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené ale-bo účastníkmi dohodnuté inak.
§ 49
Účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstú-piť.
§ 49a
Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba uro-bila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá jepre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bolprávny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňommusela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, akomyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútkenerobí právny úkon neplatným.
§ 50
(1) Účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tre-tej osoby.
(2) Ak nie je v tomto zákone ustanovené alebo účast-níkmi dohodnuté inak, je táto osoba zo zmluvy opráv-nená okamihom, keď s ňou prejaví súhlas. Dlžník máproti nej tie isté námietky ako proti tomu, s kým zmlu-vu uzavrel. Ak sa táto osoba vzdá svojho práva, zaniknedlh, ak nebolo dohodnuté, že v tomto prípade má sa pl-niť tomu, s kým dlžník zmluvu uzavrel.
(3) Dokiaľ tretia osoba nedá súhlas, platí zmluva lenmedzi tými, ktorí ju uzavreli; právo na plnenie máúčastník, ktorý plnenie v prospech tretej osoby vyhra-dí, ak nebolo dohodnuté inak. To isté platí, ak tretiaosoba súhlas odoprela.
§ 50a
(1) Účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohod-nutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom do-hodnúť o jej podstatných náležitostiach.
(2) Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmlu-vy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, abyvyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím.Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.
(3) Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorýchúčastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej mie-ry zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sazmluva uzavrela.
§ 50b
Ustanovenie § 50a sa použije primerane aj na zmlu-vy, ktorými sa účastníci dohodli, že obsah zmluvy budeešte doplnený, pokiaľ pritom dali nepochybne najavo,že zmluva má platiť, aj keby k dohode o zvyšku obsahuzmluvy nedošlo.
§ 51
Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu; ktorá nie jeosobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať ob-sahu alebo účelu tohto zákona.
(1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené vôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, akzmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ ana druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individu-álne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripravené-ho návrhu na uzavretie zmluvy.
(2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plneníspotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojejobchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a pl-není spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetusvojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
§ 53
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustano-venia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právacha povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotre-biteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka”).
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmetplnenia alebo cenu plnenia.
(3) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľ-skej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosťoboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnostizo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotre-biteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymoži-teľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebi-teľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodáva-teľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spot-rebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa priuplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpoved-nosti za škodu,
e)umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevy-dal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotre-biteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nejodstúpi,
f)umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bezzmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebite-ľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodnýchosobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú nadobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzkyaj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniťzmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutéhov zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určenáv čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujúk zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby
spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cenadohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatneprekročená v čase splnenia.
(4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľ-ských zmluvách sú neplatné.
§ 54
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskouzmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v nepros-pech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopredvzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, ale-bo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskýchzmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Spotrebi te ľská zmluva o práve užívaťbudovu alebo je j časť v časových
úsekoch
§ 55
(1) Spotrebiteľská zmluva o práve užívať budovu ale-bo jej časť v časových úsekoch sa dojednáva medzispotrebiteľom a dodávateľom práva užívať budovu ale-bo jej časť na jeden alebo viac určených alebo určiteľ-ných časových období v roku, ktoré nemôžu byť kratšieako týždeň; budovou alebo jej časťou sa rozumie stav-ba určená na bývanie alebo stavba určená na účelyubytovania. Zmluva sa uzatvára najmenej na tri roky, vpísomnej forme, v slovenskom jazyku a okrem vše-obecných náležitostí musí obsahovať
a) meno, priezvisko, dátum narodenia a bydliskospotrebiteľa,
b) obchodné meno, sídlo, miesto podnikania, pred-met podnikania a identifikačné číslo dodávateľa,ak ide o právnickú osobu, meno a priezvisko osobyoprávnenej konať v jeho mene,
c) meno, priezvisko alebo obchodné meno, bydliskoalebo sídlo vlastníka budovy alebo jej časti,
d) právny vzťah dodávateľa k budove alebo jej časti,e) polohové umiestnenie, presný popis a vybavenosť
budovy alebo jej časti, jej evidenčné číslo a súpisnéčíslo,
f) vymedzenie práva užívať budovu alebo jej časť najeden alebo viac určených alebo určiteľných časo-vých období v roku, ktoré je predmetom zmluvy,a určenie podmienok, za ktorých možno toto právouplatniť na území štátu, kde sa nachádza táto bu-dova alebo jej časť, ako aj vyhlásenie o tom, že satieto podmienky rešpektovali,
g) informáciu o stave rozostavanosti budovy alebo jejčasti vrátane stavu rozostavanosti inžinierskychsietí a termínu ich dokončenia, uvedenia čísla sta-vebného povolenia, úplného názvu a adresy sta-vebného úradu a informáciu o zabezpečení záväz-ku pre prípad nedokončenia budovy alebo jej častiriadne a včas vrátane podmienok vysporiadaniauskutočnených platieb,
h) vymedzenie základných služieb, ktoré sú nevy-hnutne spojené s právom užívať budovu alebo jejčasť, a rozsahu ďalších služieb vrátane služieb
spojených s právom užívať spoločné priestory a za-riadenia,
i) vymedzenie rozsahu užívania spoločných priesto-rov a zariadení,
j) vymedzenie rozsahu a spôsobu vykonávania údrž-by a opráv budovy alebo jej časti, ako aj ďalšie pod-mienky, ktorými sa bude spravovať budova alebojej časť,
k) určenie dátumu, od kedy možno využívať právo vy-plývajúce zo zmluvy, dobu jeho trvania, alebo pres-né určenie doby užívania,
l) cenu, ktorú spotrebiteľ uhradí za právo užívať bu-dovu alebo jej časť, určenie ďalších platieb za služ-by spojené s užívaním budovy alebo jej časti a inépoplatky, ktoré musia byť uvedené v zmluve,
m) spôsob platby,n) informácie o možnosti zapojenia sa do systému na-
dobúdania a výmeny užívacieho práva organizova-ného dodávateľom alebo treťou stranou určenoudodávateľom a o všetkých nákladoch s tým spoje-ných,
o) poučenie o práve na odstúpenie od zmluvy vrátaneurčenia náležitostí a formy oznámenia o odstúpe-ní, spôsobe a mieste doručenia a o označení osoby,ktorej sa toto oznámenie doručuje, druhu a výškyplatieb, ktorých úhradu môže dodávateľ v tomtoprípade požadovať,
p) informáciu o možnosti a podmienkach prevodualebo prechodu práva vyplývajúceho zo zmluvy natretiu osobu,
q) dátum a miesto podpísania zmluvy spotrebiteľoma dodávateľom.
(2) Ak zmluva neobsahuje niektorú z náležitostí uve-dených v odseku 1, musí byť o túto náležitosť doplnenáv lehote do troch mesiacov od uzavretia zmluvy. Nespl-nenie tejto povinnosti nespôsobuje neplatnosť tejtozmluvy; právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy podľa §59 ods. 1 týmto ustanovením nie je dotknuté.
§ 56
(1) Dodávateľ je povinný pred uzatvorením zmluvypísomne poskytnúť každej osobe, ktorá o to požiada,úplné a pravdivé informácie uvedené v ustanovení § 55ods. 1 okrem informácií uvedených v písmenách a), k)a q) a poučenie o spôsobe a mieste, kde možno získaťďalšie doplňujúce informácie. Poučenie musí obsaho-vať každá reklama týkajúca sa práva užívať budovualebo jej časť na určenú dobu.
(2) Písomné informácie, ktoré poskytol dodávateľpred uzatvorením zmluvy, sú pre neho záväzné a musiasa stať súčasťou zmluvy. Zmeny takto poskytnutýchinformácií môžu vyplývať iba z okolností, ktoré nemôžedodávateľ ovplyvniť, ak sa zmluvné strany nedohodnúinak. Dodávateľ je povinný písomne upozorniť spotre-biteľa na každú zmenu týchto informácií, a to najne-skôr desať dní pred uzatvorením zmluvy.
§ 57
Dodávateľ nemôže požadovať od spotrebiteľa
a) žiadne iné plnenia ako tie, ktoré sú dohodnutév zmluve,
b) akékoľvek plnenia pred uzatvorením zmluvy alebov dobe, v ktorej môže spotrebiteľ uplatniť právo naodstúpenie od zmluvy podľa § 59.
§ 58
Ak je cena úplne alebo čiastočne hradená z úveru,ktorý poskytuje dodávateľ, alebo z úveru, ktorý posky-tuje tretia osoba na základe zmluvy o úvere na účelyspotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jejčasť v časových úsekoch, a spotrebiteľ využije právoodstúpiť od zmluvy o užívaní budovy alebo jej častiv časových úsekoch, zmluva o poskytnutí úveru sa zru-šuje. Spotrebiteľ je povinný oznámiť túto skutočnosťbez zbytočného odkladu tretej osobe, ktorá poskytlaúver. Zrušenie zmluvy o úvere nemôže byť spojené sožiadnymi sankciami uplatnenými dodávateľom alebotreťou osobou.
§ 59
(1) Spotrebiteľ má právo odstúpiť od zmluvy, ktoráneobsahuje náležitosti uvedené v ustanovení § 55ods. 1 do troch mesiacov od uzavretia zmluvy.
(2) Spotrebiteľ má právo odstúpiť od zmluvy bez uve-denia dôvodu v lehote desiatich dní
a) od uzavretia zmluvy,b) od doplnenia chýbajúcich náležitostí podľa § 55
ods. 2 aleboc) po uplynutí lehoty podľa odseku 1.
(3) Ak spotrebiteľ uplatní voči dodávateľovi právo naodstúpenie od zmluvy podľa odseku 2, dodávateľ môžepožadovať len náhradu preukázateľne vynaloženýchnevyhnutných nákladov spojených s odstúpením odzmluvy. Uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvypodľa odseku 1 sa nemôže zo strany dodávateľa spájaťso žiadnymi finančnými nárokmi.
§ 60
Ak ide o spotrebiteľa, ktorý je občanom členskéhoštátu Európskej únie alebo ktorý má bydlisko v nie-ktorom z členských štátov Európskej únie, musí byťzmluva vyhotovená v úradnom jazyku alebo v jednomz úradných jazykov členského štátu Európskej únie,v ktorom má spotrebiteľ bydlisko alebo ktorého je ob-čanom; tento jazyk musí byť úradným jazykom Európ-skej únie. Jazyk si volí spotrebiteľ. Dodávateľ je povin-ný poskytnúť spotrebiteľovi osvedčený preklad zmluvyv úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykovčlenského štátu Európskej únie, v ktorom sa budovanachádza; tento jazyk musí byť úradným jazykom Eu-rópskej únie.
(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomtozákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súdprihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník pre-mlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovipriznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkouvlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie§ 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabez-pečená pohľadávka.
(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vklad-ných knižkách alebo na iných formách vkladov a bež-ných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Premlčacia doba
§ 101
Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď saprávo mohlo vykonať po prvý raz.
§ 102
Pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickejalebo právnickej osoby, začína plynúť premlčacia dobaodo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.
§ 103
Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína ply-núť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ichzročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátokstane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlča-cia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
§ 104
Pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť pre-mlčacia doba za rok po poistnej udalosti.
§ 105
Ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedič-stva (§ 485), začína plynúť premlčacia doba od právo-platnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanieskončilo.
§ 106
(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva rokyodo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, ktoza ňu zodpovedá.
(2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčíza tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, zadesať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej ško-da vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
(3) Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým
trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sapremlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplat-nosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaníniektorého trestného činu korupcie, najneskôr za de-sať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.
§ 107
(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného oboha-tenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnenýdozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sana jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdô-vodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmy-selné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,keď k nemu došlo.
(3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvypovinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali,prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, akby aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
§ 108
Práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnim-kou práv na náhradu škody pri preprave osôb.
§ 109
Právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí,ak sa desať rokov nevykonávalo.
§ 110
(1) Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnu-tím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať ro-kov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Akprávo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, pre-mlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, ply-nie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
(2) Rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivésplátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebov uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jed-notlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak sanesplnením niektorej zo splátok stane zročným celýdlh (§ 565), začne plynúť desaťročná premlčacia dobaod zročnosti nesplnenej splátky.
(3) Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujúv troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne prizna-né alebo písomne uznané platí táto premlčacia doba,len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosťktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebopo uznaní.
P lynut ie premlčacej doby
§ 111
Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv naplynutie premlčacej doby.
Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súdealebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaníriadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatneniapo dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktorébolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebou iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhod-nutia.
§ 113
Ak ide o práva osôb, ktoré musia mať zákonného zá-stupcu, alebo o práva proti týmto osobám, premlčanienezačne, dokiaľ im nie je ustanovený zástupca. Už za-čaté premlčanie prebieha ďalej, avšak sa neskončí, do-kiaľ neuplynie rok po tom, keď bude týmto osobámustanovený zákonný zástupca alebo keď prekážkainak pominie.
§ 114
Ak ide o právo medzi zákonnými zástupcami na jed-nej strane a maloletými deťmi a inými zastúpenýmiosobami na druhej strane, premlčanie sa ani nezačínaani neplynie, ak nejde o úroky a opakujúce sa plnenie.To platí aj o právach medzi manželmi.
D E V I A T A H L AVA
VYMEDZENIE NIEKTORÝCH POJMOV
Domácnosť
§ 115
Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvaležijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.
Bl ízke osoby
§ 116
Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrode-nec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo ob-dobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodnepociťovala ako vlastnú ujmu.
§ 117
Stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľapočtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jednaod druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšiehospoločného predka.
Veci a práva
§ 118
(1) Predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, apokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetko-vé hodnoty.
(2) Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byťtiež byty alebo nebytové priestory.
§ 119
(1) Veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.
(2) Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené sozemou pevným základom.
§ 120
(1) Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahypatrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vecznehodnotila.
(2) Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčas-ťou pozemku.
§ 121
(1) Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastní-kovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlav-nou vecou trvale užívali.
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti apriestory určené na to, aby sa s bytom užívali.
(3) Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úrokyz omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojenés jej uplatnením.
Počí tanie času
§ 122
(1) Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorýnasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej za-čiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.
(2) Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacovalebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovanímalebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá uda-losť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deňv poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jehoposledný deň.
(3) Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nede-ľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližšínasledujúci pracovný deň.
DRUHÁ ČASŤ
VECNÉ PRÁVA
P R VÁ H L AVA
VLASTNÍCKE PRÁVO
§ 123
Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmetsvojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody aúžitky a nakladať s ním.
§ 124
Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti aposkytuje sa im rovnaká právna ochrana.
(1) Osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom anebytovým priestorom.
(2) Osobitný zákon ustanovuje, ktoré veci môžu byťpredmetom vlastníctva iba štátu alebo určených práv-nických osôb.
§ 126
(1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto dojeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmäsa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju ne-právom zadržuje.
(2) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto jeoprávnený mať vec u seba.
§ 127
(1) Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nadmieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čímby vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä ne-smie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úprava-mi pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenejbez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevne-nie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primera-nú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, po-polčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými atekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, ne-smie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci po-zemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobeodstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo od-straňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
(2) Ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využí-vaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd pozistení stanoviska príslušného stavebného úradu roz-hodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplo-tiť.
(3) Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umož-niť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstupna svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace,pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodaro-vanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikneškoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škoduspôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sanemôže zbaviť.
§ 128
(1) Vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze ale-bo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnúdobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jehovec, ak účel nemožno dosiahnuť inak.
(2) Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebovlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuťinak, a to len na základe zákona, len na tento účel a zanáhradu.
Držba
§ 129
(1) Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlast-nou alebo kto vykonáva právo pre seba.
(2) Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajútrvalý alebo opätovný výkon.
§ 130
(1) Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dob-romyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držite-ľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá,že držba je oprávnená.
(2) Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený drži-teľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo naplody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
(3) Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok nanáhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec podobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajú-com zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé ná-klady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nena-hrádzajú.
§ 131
(1) Neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vecvlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiťškodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže siodpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzkuveci.
(2) Neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čímju na svoje náklady zhodnotil, pokiaľ je to možné bezzhoršenia podstaty veci.
Nadobúdanie v lastníctva
§ 132
(1) Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, da-rovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutímštátneho orgánu alebo na základe iných skutočnostíustanovených zákonom.
(2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátne-ho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom urče-ným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhod-nutia.
§ 133
(1) Ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy,nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je práv-nym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohod-nuté inak.
(2) Ak sa prevádza nehnuteľná vec základe zmluvy,nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnu-
teľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákonneustanovuje inak.2a)
§ 134
Vydržanie
(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak jumá nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ideo hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľ-nosť.
(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k ve-ciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebok veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebozákonom určených právnických osôb (§ 125).
(3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, poktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa po-užijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacejdoby.
§ 135
(1) Kto nájde stratenú vec, je povinný ju vydať vlast-níkovi. Ak vlastník nie je známy, je nálezca povinnýodovzdať ju príslušnému štátnemu orgánu. Ak sa o ňuvlastník neprihlási do jedného roka od jej odovzdania,pripadá vec do vlastníctva štátu.
(2) Nálezca má právo na náhradu potrebných výdav-kov a na nálezné, ktoré tvorí desať percent ceny nálezu.Osobitný právny predpis môže inak upraviť oprávnenietoho, kto vec našiel alebo ohlásil.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane aj naskryté veci, ktorých vlastník nie je známy, a na opuste-né veci.
§ 135a
Vlastníkovi veci patria aj prírastky veci, aj keď bolioddelené od hlavnej veci.
§ 135b
(1) Ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec nanovú vec, stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktoréhopodiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhé-mu vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok zmen-šil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú,rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd.
(2) Ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe,že mu nepatrí, môže vlastník veci žiadať o jej vydanie anavrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do pre-došlého stavu nie je možné alebo účelné, určí súd pod-ľa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci a aká ná-hrada patrí vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak medzinimi nedôjde k dohode.
§ 135c
(1) Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hocina to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozem-ku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na nákladytoho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).
(2) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, pri-káže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi po-zemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
(3) Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkompozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zria-diť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné navýkon vlastníckeho práva k stavbe.
D R U H Á H L AVA
SPOLUVLASTNÍCTVO
§ 136
(1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastní-kov.
(2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len me-dzi manželmi.
Podie lové spoluvlastníctvo
§ 137
(1) Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci po-dieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zospoluvlastníctva k spoločnej veci.
(2) Ak nie je právnym predpisom ustanovené aleboúčastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spo-luvlastníkov rovnaké.
§ 138
zrušený
§ 139
(1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej vecisú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne anerozdielne.
(2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujúspoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti po-dielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebodohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvekspoluvlastníka súd.
(3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu pre-hlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodolsúd.
Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. Strana 14
2a) Zákon č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam. [Zrušený a nahradený zákonom č. 162/1995 Z. z.s účinnosťou od 1. januára 1996 okrem 3. oddielu 4. časti (Konanie o priebehu hranice), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1998.]Zákon SNR č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike. [Zrušený a nahradený zákonom č. 162/1995 Z. z. s účinnos-ťou od 1. januára 1996 okrem 3. oddielu 4. časti (Konanie o priebehu hranice), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1998.]
Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spolu-vlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkejosobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnúo výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť po-diel pomerne podľa veľkosti podielov.
§ 141
(1) Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spo-luvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je pred-metom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musíbyť písomná.
(2) Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostat-ným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako savyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlas-tníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.
§ 142
(1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vy-koná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníkasúd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelnévyužitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, pri-káže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo via-cerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, abysa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie po-dielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastní-kom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd na-riadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
(2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezru-ší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci zanáhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
(3) Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozde-lením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novo-vzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej no-vovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadaniespoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorýmpatria práva viaznuce na nehnuteľnosti.
Bezpodie lové spoluvlastníctvo manželov
§ 143
V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všet-ko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudolniektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkouvecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí,ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebovýkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vyda-ných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednémuz manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve preduzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydanáako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.3)
§ 143a
(1) Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť záko-nom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva.Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločnéhomajetku.
(2) Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznikbezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku man-želstva.
(3) Dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu no-társkej zápisnice. Manželia sa môžu voči inej osobe natúto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohodaznáma.
§ 144
Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obajamanželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vy-naložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržia-vaním.
§ 145
(1) Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vy-bavovať každý z manželov. V ostatných veciach je pot-rebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon ne-platný.
(2) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecísú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a ne-rozdielne.
§ 146
(1) Ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach apovinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spolu-vlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
(2) Ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického nási-lia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovialebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom domealebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môžesúd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacieprávo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemudo bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jehoužívania úplne vylúčiť.
§ 147
(1) Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorávznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone roz-hodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bez-podielového spoluvlastníctva manželov.
(2) To neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jednéhoz manželov, ktorí sa dohodli podľa ustanovení § 143a,pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku,ktorý nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva man-želov.
Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. Strana 15
3) Napr.: zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb.o mimosúdnych rehabilitáciách, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.
(1) Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spo-luvlastníctvo manželov.
(2) Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvaniebezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrýmmravom, môže súd na návrh niektorého z manželovtoto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.
§ 148a
(1) Na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlas-tníctve manželov potrebuje podnikateľ pri začatí pod-nikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právneúkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhéhomanžela nepotrebuje.
(2) Súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvomanželov v prípade, že jeden z manželov získal opráv-nenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať tenz manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľ-skú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manže-lia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
(3) Ak podnikateľskú činnosť po zrušení bezpodielo-vého spoluvlastníctva manželov vykonáva podnikateľspoločne alebo s pomocou manžela, ktorý nie je podni-kateľom, rozdelia sa medzi nich príjmy z podnikaniav pomere určenom písomnou zmluvou; ak taká zmluvanebola uzavretá, rozdelia sa príjmy rovným dielom.
§ 149
(1) Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vyko-ná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
(2) Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželiapovinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenieo tom, ako sa vyporiadali.
(3) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná hona návrh niektorého z manželov súd.
(4) Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spo-luvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniudohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo man-želov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jehozániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľastavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spolu-vlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domác-nosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľ-ných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že súv podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spo-luvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primeraneo ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manže-lov spoločné.
§ 149a
Pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení§ 143 a 149 týkajú nehnuteľností, musia mať písomnúformu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.
§ 150
Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnenýpožadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložilna spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zospoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný maje-tok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby ma-loletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o ro-dinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie audržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričineniatreba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obsta-rávanie spoločnej domácnosti.
§ 151
Ak za trvania manželstva bezpodielové spoluvlas-tníctvo zaniklo, môže sa obnoviť len rozhodnutím súduvydaným na návrh jedného z manželov.
T R E T I A H L AVA
PRÁVA K CUDZÍM VECIAM
Záložné právo
§ 151a
Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jejpríslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňujeuspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadáv-ky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), akpohľadávka nie je riadne a včas splnená.
§ 151b
(1) Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva,rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zá-konom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľ-nú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak zálož-né právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
(2) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí po-hľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje,a záloh.
(3) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí naj-vyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabez-pečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčujehodnotu zabezpečenej pohľadávky.
(4) Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného prá-va určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu ale-bo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvaniazáložného práva bolo možné záloh určiť.
§ 151c
(1) Záložným právom možno zabezpečiť peňažnú po-hľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hod-nota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložné-ho práva určiteľná.
(2) Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadáv-ku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závi-sí od splnenia podmienky.
(3) Záložné právo prechádza pri prevode alebo pre-chode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na
nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ideo inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej po-hľadávky.
§ 151d
(1) Záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodno-ta, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, akzákon neustanovuje inak.3a) Záloh môže byť aj súborvecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik ale-bo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
(2) Záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho súčasti,plody a úžitky a príslušenstvo, ak zmluva o zriadení zá-ložného práva neurčuje alebo zákon neustanovujeinak. Na plody a úžitky sa záložné právo vzťahuje až doich oddelenia od zálohu, ak zmluva o zriadení záložné-ho práva neurčuje inak.
(3) Záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na neby-tový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právoa na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.
(4) Záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inúmajetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor, ktorýzáložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec,právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestorvzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od spl-nenia podmienky.
(5) Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložným prá-vom zriadeným na niekoľko samostatných zálohov.
(6) Akákoľvek dohoda zakazujúca zriadiť záložnéprávo je neúčinná voči tretím osobám.
§ 151e
(1) Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho regis-trácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv(ďalej len „register záložných práv“) zriadenom podľaosobitného zákona,3b) ak tento zákon alebo osobitnýzákon neustanovuje inak.
(2) Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a neby-tovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľ-ností, ak osobitný zákon3c) neustanovuje inak.
(3) Záložné právo k niektorým veciam, právam alebok iným majetkovým hodnotám ustanoveným osobit-ným zákonom vzniká jeho registráciou v osobitnom re-gistri,3d) ak osobitný zákon neustanovuje inak.
(4) Záložné právo, ktoré sa zapisuje do katastra ne-hnuteľností podľa odseku 2 alebo ktoré vzniká regis-tráciou v osobitnom registri podľa odseku 3 (ďalej len„registrácia v osobitnom registri“), nepodlieha registrá-cii v registri záložných práv podľa tohto zákona.
(5) Záložné právo na hnuteľnú vec vzniká jej odo-vzdaním záložnému veriteľovi alebo tretej osobe doúschovy, ak sa na tom záložca a záložný veriteľ dohodli.Takto vzniknuté záložné právo môže byť kedykoľvekpočas trvania záložného práva registrované v registrizáložných práv; ak sa zmluva o zriadení záložného prá-va neuzatvorila v písomnej forme, vyžaduje sa písomnévyhotovenie potvrdenia o obsahu zmluvy podpísanézáložcom a záložným veriteľom pred registráciou zálož-ného práva.
§ 151f
(1) Na vznik záložného práva k súboru vecí, práv ale-bo iných majetkových hodnôt, podniku alebo častipodniku ako celku sa vyžaduje registrácia v registri zá-ložných práv. Na vznik záložného práva k jednotlivýmsúčastiam zálohu, pre ktoré to tento zákon alebo oso-bitný zákon ustanovuje, sa vyžaduje aj registráciav osobitnom registri.
(2) Záložné právo k veci, bytu, nebytovému priestoru,k právu a k inej majetkovej hodnote, ktoré záložca na-dobudne v budúcnosti, ktoré vzniknú v budúcnostialebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky,vznikne nadobudnutím vlastníckeho práva k veci, bytualebo nebytovému priestoru, alebo nadobudnutím iné-ho práva, alebo inej majetkovej hodnoty záložcom; toneplatí, ak záložné právo, na ktorého vznik sa vyžadujejeho registrácia v registri záložných práv, nebolo regis-trované pred nadobudnutím vlastníckeho práva k veci,iného práva alebo inej majetkovej hodnoty záložcom.
(3) Záložné právo k veci, bytu, nebytovému priestoru,právu a k inej majetkovej hodnote, ktoré záložca nado-budne v budúcnosti, ktoré vzniknú v budúcnosti aleboktorých vznik závisí od splnenia podmienky, na ktoré-ho vznik sa vyžaduje podľa tohto zákona alebo podľaosobitného zákona jeho registrácia v osobitnom regis-tri, zapíše sa vznik záložného práva do tohto registraku dňu nadobudnutia vlastníckeho práva k veci, bytualebo nebytovému priestoru, alebo nadobudnutia iné-ho práva, alebo inej majetkovej hodnoty záložcom.
§ 151g
(1) Žiadosť o registráciu záložného práva v registrizáložných práv alebo žiadosť o registráciu v osobitnomregistri, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľatohto zákona alebo podľa osobitného zákona registrá-cia v osobitnom registri, podáva v prípade vzniku zálož-ného práva na základe písomnej zmluvy záložca,v ostatných prípadoch záložný veriteľ, ak osobitný zá-kon neustanovuje inak. Ak záložné právo vzniká roz-
Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. Strana 17
3a) Napríklad § 13 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov,§ 7a ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, § 8 ods. 4 zákona č. 446/2001Z. z. o majetku vyšších územných celkov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnejčinnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
3b) Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.3c) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnos-
tiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.3d) Napríklad zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z., zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatko-
vých ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon).
hodnutím súdu alebo správneho orgánu, registrácia savykoná na základe rozhodnutia príslušného súdu ale-bo správneho orgánu, ktorý záložné právo zriadil.
(2) Ak nastanú zmeny údajov týkajúce sa záložnéhopráva, je osoba, ktorej to ukladá zákon, inak osoba,ktorej sa zmena údajov týka, povinná požiadať o zme-nu registrácie v registri záložných práv alebo v osobit-nom registri. Ak nemožno určiť osobu, ktorej sa zmenaúdajov týka, má túto povinnosť záložca, ak zákon ne-ustanovuje inak.
(3) Povinnosť podľa odseku 2 splní povinná osobabez zbytočného odkladu odo dňa, keď nastala skutoč-nosť, z ktorej vyplýva zmena údajov o záložnom práve.Ak návrh na registráciu zmeny údajov sú povinnépodať viaceré osoby, považuje sa táto povinnosť za spl-nenú, ak ju splní jedna z nich, ak zákon neustanovuje,že návrh na registráciu zmeny údajov sú tieto osoby po-vinné podať spoločne.
(4) Osoba, ktorá poruší povinnosti podľa odsekov 2a 3, zodpovedá za škodu, ktorú tým spôsobí.
§ 151h
(1) Pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložnéprávo voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriade-ní záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh ale-bo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právomalebo ak tento zákon alebo osobitný zákon neustano-vuje inak.
(2) Na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí zá-ložné právo, prechádzajú účinnosťou prevodu aleboprechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvyo zriadení záložného práva. Nadobúdateľ zálohu, vočiktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť výkonzáložného práva a vzťahujú sa na neho práva a povin-nosti záložcu.
(3) Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálo-hu, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnomstyku v rámci výkonu predmetu podnikania. Záložnéprávo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu ani vtedy,ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu pri vyna-ložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nado-búda záloh nezaťažený záložným právom. Ak je záložnéprávo registrované v registri záložných práv, predpo-kladá sa, že nadobúdateľ zálohu nie je dobromyseľný,ak nepreukáže opak.
(4) Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na záložnéprávo, ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri,ak sa na jeho vznik vyžaduje podľa tohto zákona alebopodľa osobitného zákona registrácia v osobitnom regis-tri.
(5) Záložca a nadobúdateľ zálohu sú povinní zaregis-trovať zmenu v osobe záložcu do registra záložnýchpráv alebo do osobitného registra, ak na vznik záložné-ho práva sa vyžaduje podľa tohto zákona alebo podľa
osobitného zákona registrácia v osobitnom registri; zaškodu spôsobenú porušením tejto povinnosti zodpove-dajú spoločne a nerozdielne.
(6) Konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné ko-nanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávnenýmje záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s výkonomrozhodnutia alebo s exekúciou súhlasí.
§ 151i
(1) Záložca môže záloh používať zvyčajným spôso-bom; je však povinný zdržať sa všetkého, čím sa okrembežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje, akzmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak.
(2) Ak je zálohom hnuteľná vec a záloh bol odovzdanýzáložnému veriteľovi, záložný veriteľ je povinný zverenýzáloh chrániť pred poškodením, stratou a zničením;zverený záloh je oprávnený užívať len so súhlasom zá-ložcu.
(3) Ak záložnému veriteľovi vzniknú v dôsledku plne-nia povinností podľa odseku 2 náklady, má voči zálož-covi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynalože-ných nákladov.
§ 151j
(1) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nieje riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať vý-kon záložného práva. V rámci výkonu záložného právasa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určenýmv zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa oso-bitného zákona,3e) alebo domáhať sa uspokojenia pre-dajom zálohu podľa osobitných zákonov.3f)
(2) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nieje riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspo-kojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy,keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.
(3) Akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťoupohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorejzáklade sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nado-budne vlastnícke právo k veci, bytu alebo nebytovémupriestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu,na ktoré je zriadené záložné právo, je neplatná, ak zá-kon neustanovuje inak.
(4) Ak je na zabezpečenie tej istej pohľadávky zriade-né záložné právo k viacerým samostatným zálohom,záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domá-hať sa uspokojenia pohľadávky z ktoréhokoľvek z nich,ktorý postačuje na uspokojenie pohľadávky, inak zovšetkých zálohov.
(5) Ak je zálohom podnik alebo jeho časť, záložný ve-riteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspo-kojenia z podniku alebo z jeho časti ako celku, iba akzáložné právo vzniklo ku všetkým súčastiam podnikualebo k jeho časti.
Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. Strana 18
3e) Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskejčinnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
3f) Napríklad Občiansky súdny poriadok, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.
(1) Ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ichuspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v re-gistri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršejregistrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnomregistri.
(2) Ak vznikne na hnuteľnej veci viac záložných práva niektoré z nich vznikne odovzdaním veci, na uspoko-jenie záložných práv majú prednosť záložné práva re-gistrované v registri záložných práv podľa poradia ichregistrácie.
(3) Ak vznikne na zálohu viac záložných práv, môžusa záložní veritelia dohodnúť o poradí ich záložnýchpráv rozhodujúcom na ich uspokojenie. Taká dohodanadobúda účinnosť registráciou dohodnutého poradiav registri záložných práv alebo registráciou v osobit-nom registri, ak sa na vznik záložného práva vyžadujeregistrácia v osobitnom registri, na základe žiadostivšetkých na dohode zúčastnených záložných veriteľov.Dohoda, na ktorej základe by sa mohla záložnému veri-teľovi, ktorý nie je jej účastníkom, zhoršiť vymožiteľ-nosť pohľadávky pri výkone záložného práva, je neú-činná voči tejto osobe.
§ 151 l
(1) Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľpovinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak oso-ba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri zálož-ných právach registrovaných v registri záložných právaj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tom-to registri. V písomnom oznámení o začatí výkonu zá-ložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sauspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálo-hu.
(2) Po oznámení o začatí výkonu záložného práva ne-smie záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh pre-viesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, kto-ré nadobudli záloh od záložcu v bežnom obchodnomstyku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem prí-padu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všet-ky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložnéhopráva.
(3) Záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradunevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvis-losti s výkonom záložného práva.
§ 151m
(1) Predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zria-dení záložného práva alebo na dražbe môže záložný ve-riteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámeniao začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi,ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu. Ak jezáložné právo registrované v registri záložných práva deň registrácie začatia výkonu záložného práva v re-gistri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia ozačatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovia ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu,30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie za-čatia výkonu záložného práva v registri záložných práv.
(2) Záložca a záložný veriteľ sa môžu po oznámenío začatí výkonu záložného práva dohodnúť, že záložnýveriteľ je oprávnený predať záloh spôsobom dohodnu-tým v zmluve o zriadení záložného práva alebo na draž-be aj pred uplynutím lehoty podľa odseku 1.
(3) Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného právas cieľom uspokojiť svoju pohľadávku spôsobom dohod-nutým v zmluve o zriadení záložného práva, môže ke-dykoľvek počas výkonu záložného práva zmeniť spôsobvýkonu záložného práva a predať záloh na dražbe alebodomáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa oso-bitných zákonov. Záložný veriteľ je povinný informovaťzáložcu o zmene spôsobu výkonu záložného práva.
(4) Záložca je povinný strpieť výkon záložného právaa je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosťpotrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinnývydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebnéna prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúťakúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadenízáložného práva. Rovnakú povinnosť má aj tretia oso-ba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevza-tie, prevod a užívanie zálohu u seba.
(5) Osoba, ktorá má počas výkonu záložného právazáloh u seba, je povinná zdržať sa všetkého, čím by sahodnota zálohu zmenšila, okrem bežného opotrebova-nia.
(6) Pri predaji zálohu koná záložný veriteľ v mene zá-ložcu.
(7) Záložný veriteľ je povinný informovať záložcuo priebehu výkonu záložného práva, najmä o všetkýchskutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na cenu zálohupri jeho predaji.
(8) Ak sa v zmluve o zriadení záložného práva dohod-ne, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh inýmspôsobom ako na dražbe, záložný veriteľ je povinný pripredaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťoutak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký ale-bo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovna-teľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu.
(9) Záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písom-nú správu o výkone záložného práva bez zbytočnéhoodkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údajeo predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu,o nákladoch vynaložených na vykonanie záložnéhopráva a o použití výťažku z predaja zálohu. Náklady vy-naložené v súvislosti s výkonom záložného práva je zá-ložný veriteľ povinný preukázať.
(10) Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpe-čenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať zá-ložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z pre-daja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku poodpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákla-dov v súvislosti s výkonom záložného práva.
§ 151ma
(1) Ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložnýveriteľ je povinný písomne oznámiť začatie výkonu zá-ložného práva aj ostatným záložným veriteľom, ktorí súv poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv
pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo.V oznámení o začatí výkonu záložného práva záložnýveriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa budedomáhať uspokojenia zo zálohu.
(2) Záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo môžepredať záloh najskôr po uplynutí lehoty 30 dní odo dňaoznámenia o začatí výkonu záložného práva všetkýmzáložným veriteľom podľa odseku 1.
(3) Pri výkone záložného práva záložným veriteľom,ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom nauspokojenie záložných práv registrované ako prvé (ďa-lej len „prednostný záložný veriteľ“), sa záloh prevádzanezaťažený záložnými právami ostatných záložnýchveriteľov. Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľa-dávku zabezpečenú v prospech prednostného záložné-ho veriteľa, ostatní záložní veritelia majú právo, aby ichpohľadávky zabezpečené záložným právom k prevá-dzanému zálohu boli po odpočítaní nevyhnutne a účel-ne vynaložených nákladov prednostným záložným ve-riteľom v súvislosti s výkonom záložného právauspokojené z výťažku z predaja zálohu podľa poradiarozhodujúceho na uspokojenie záložných práv.
(4) Hodnota výťažku z predaja zálohu, ktorá prevy-šuje zabezpečené pohľadávky po odpočítaní nevyhnut-ne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výko-nom záložného práva, sa vydá záložcovi.
(5) Pri výkone záložného práva prednostným zálož-ným veriteľom podľa odseku 3 uloží prednostný zálož-ný veriteľ do notárskej úschovy v prospech ostatnýchzáložných veriteľov a záložcu hodnotu výťažku z pre-daja zálohu prevyšujúcu pohľadávku zabezpečenúv jeho prospech po odpočítaní nevyhnutne a účelne vy-naložených nákladov v súvislosti s výkonom záložnéhopráva.
(6) Pri výkone záložného práva záložným veriteľom,ktorý nemá postavenie prednostného záložného verite-ľa, sa záloh prevádza zaťažený záložným právom pred-nostného záložného veriteľa a ostatných záložných ve-riteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojeniezáložných práv pred záložným veriteľom vykonávajú-cim záložné právo; vo vzťahu k ostatným záložným ve-riteľom sa použijú primerane ustanovenia odsekov 3až 5.
(7) Záložný veriteľ, ktorý vykonáva záložné právopodľa odseku 6, je povinný informovať nadobúdateľazálohu, že záloh sa prevádza zaťažený záložným prá-vom. Záložný veriteľ, ktorý vykonáva záložné právopodľa odseku 6, a nadobúdateľ zálohu sú povinní zare-gistrovať zmenu v osobe záložcu v registri záložnýchpráv alebo v osobitnom registri, ak sa na vznik záložné-ho práva podľa tohto zákona alebo podľa osobitnéhozákona vyžaduje jeho registrácia v osobitnom registri;za škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti zodpo-vedajú spoločne a nerozdielne.
(8) Ak pohľadávka prednostného záložného veriteľaalebo niektorého z ostatných záložných veriteľov, ktorísú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložnýchpráv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložnéprávo podľa odseku 6, je v čase výkonu záložného prá-va splatná, môže tento záložný veriteľ začať výkon zá-
ložného práva alebo uplatňovať uspokojenie svojej po-hľadávky aj z výťažku z predaja zálohu.
(9) Ak prednostný záložný veriteľ alebo iný záložnýveriteľ, ktorý je v poradí rozhodujúcom na uspokojeniezáložného práva pred záložným veriteľom vykonávajú-cim záložné právo, začne výkon záložného práva podľaodseku 8, začatie výkonu záložného práva oznámi ajzáložnému veriteľovi vykonávajúcemu záložné právo.Ak prednostný záložný veriteľ alebo iný záložný veriteľ,ktorý je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie zálož-ného práva pred záložným veriteľom vykonávajúcimzáložné právo, oznámi začatie výkonu záložného právazáložnému veriteľovi vykonávajúcemu záložné právopred uplynutím lehoty podľa odseku 2, nemôže záložnýveriteľ vykonávajúci záložné právo pokračovať vo výko-ne záložného práva.
(10) Záložný veriteľ, ktorý po začatí výkonu záložné-ho práva iným záložným veriteľom splní za dlžníka po-hľadávku, na ktorej uspokojenie sa začal výkon zálož-ného práva, nadobúda jej splnením všetky právazáložného veriteľa k tejto pohľadávke vrátane poradiarozhodujúceho na uspokojenie záložných práv. Zálož-ný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva, nemôžesplnenie pohľadávky iným záložným veriteľom odmiet-nuť.
§ 151mb
(1) Záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlž-né úroky a ostatné jej príslušenstvo.
(2) Záložné právo na peňažnú pohľadávku je účinnévoči poddlžníkovi, len ak vznik záložného práva záložcapísomne oznámi poddlžníkovi alebo ak mu vznik zálož-ného práva preukáže záložný veriteľ; na preukázanievzniku záložného práva stačí výpis z registra záložnýchpráv.
(3) Ak bol vznik záložného práva poddlžníkovi ozná-mený alebo preukázaný, poddlžník je povinný plniťsvoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi ale-bo inej osobe určenej záložným veriteľom. Splnenie pe-ňažného záväzku poddlžníka je záložný veriteľ povinnýpísomne oznámiť záložcovi.
(4) Ak poddlžník splní svoj peňažný záväzok záložné-mu veriteľovi, záložný veriteľ je oprávnený prijaté plne-nie držať u seba. Ak zabezpečená pohľadávka nie jeriadne a včas splnená, záložný veriteľ je oprávnenýuspokojiť sa z peňažného plnenia poddlžníka, ak zmlu-va o zriadení záložného práva neurčuje inak.
(5) Ak peňažné plnenie poddlžníka prijaté záložnýmveriteľom prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložnýveriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného od-kladu peňažné plnenie prevyšujúce zabezpečenú po-hľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynalože-ných nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.
(6) Ak poddlžník nesplní svoj záväzok, môže sa zálož-ný veriteľ uspokojiť aj s výkonom záložného práva pod-ľa § 151j až 151ma.
(7) Ak osoba poddlžníka je totožná s osobou záložné-ho veriteľa, ustanovenie § 584 sa nepoužije.
(1) Záložca je povinný záloh poistiť, len ak tak určujezmluva o zriadení záložného práva.
(2) Ak záložca písomne oznámi alebo záložný veriteľpreukáže poisťovateľovi najneskôr do výplaty plneniaz poistnej zmluvy vznik záložného práva, poisťovateľplní v prípade poistnej udalosti plnenie z poistnejzmluvy záložnému veriteľovi alebo inej osobe určenejzáložným veriteľom; na preukázanie vzniku záložnéhopráva stačí výpis z registra záložných práv alebo z oso-bitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyža-duje registrácia v osobitnom registri. Výplatu plneniaz poistnej zmluvy je záložný veriteľ povinný bez zbytoč-ného odkladu písomne oznámiť záložcovi.
(3) Ak poisťovateľ vyplatí plnenie z poistnej zmluvyzáložnému veriteľovi, záložný veriteľ je oprávnený pri-jaté plnenie držať u seba. Ak zabezpečená pohľadávkanie je riadne a včas splnená, záložný veriteľ je oprávne-ný uspokojiť sa z plnenia z poistnej zmluvy, ak zmluvao zriadení záložného práva neurčuje inak.
(4) Ak plnenie z poistnej zmluvy prijaté záložným ve-riteľom prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložnýveriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného od-kladu plnenie z poistnej zmluvy prevyšujúce zabezpe-čenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelnevynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložné-ho práva.
§ 151md
(1) Záložné právo zanikáa) zánikom zabezpečenej pohľadávky,b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetko-
vých hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje,c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zria-
dené,e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo
odovzdaním veci,f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom
styku v rámci výkonu predmetu podnikania aleboak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nado-búdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostli-vosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťaže-ný záložným právom,
g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení zá-ložného práva určuje, že záložca môže záloh alebočasť zálohu previesť bez zaťaženia záložným prá-vom,
h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadenízáložného práva alebo vyplývajúcim z osobitnéhopredpisu.
(2) Po zániku záložného práva sa vykoná výmaz zá-ložného práva z registra záložných práv alebo z osobit-ného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžadujepodľa zákona registrácia v osobitnom registri; výmazsa vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti na výmaz zá-ložného práva, najskôr však ku dňu zániku záložnéhopráva.
(3) Záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz
záložného práva bez zbytočného odkladu po zániku zá-ložného práva; ustanovenia § 151g ods. 2 až 4 sapoužijú primerane. Ak bolo zrušené záložné právo zria-dené rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, vy-koná sa výmaz na základe rozhodnutia príslušnéhosúdu alebo správneho orgánu, ktorý vydal rozhodnutieo zrušení záložného práva. Žiadosť o výmaz záložnéhopráva je oprávnený podať aj záložca; záložca je povinnýžiadosť doložiť písomným potvrdením o splnení záväz-ku alebo inou listinou preukazujúcou zánik záložnéhopráva vystavenou záložným veriteľom.
(4) Ak je zálohom hnuteľná vec a záloh bol podľazmluvy o zriadení záložného práva odovzdaný záložné-mu veriteľovi, záložný veriteľ je povinný bez zbytočnéhoodkladu po zániku záložného práva záloh vrátiť zálož-covi.
Vecné bremená
§ 151n
(1) Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnejveci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečotrpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zod-povedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlast-níctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitejosobe.
(2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľ-nosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúda-teľa.
(3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto jena základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenuoprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primera-ne náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec uží-va aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľamiery spoluužívania.
§ 151o
(1) Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, nazáklade závetu v spojení s výsledkami konania o dedič-stve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutímpríslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpoveda-júce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výko-nom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia ob-dobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúcehovecným bremenám je potrebný vklad do katastra ne-hnuteľností.
(2) Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník ne-hnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právoaj ďalším osobám.
§ 151p
(1) Vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušné-ho orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpoveda-júceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad dokatastra nehnuteľností.
(2) Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalézmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenejosoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľ-
nosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecnébremeno nezaniká.
(3) Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer me-dzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môžesúd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú ná-hradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pome-rov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môžesúd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia pos-kytovalo peňažné plnenie.
(4) Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patríurčitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jejsmrťou alebo zánikom.
§ 151r
zrušený
Zádržné právo
§ 151s
(1) Kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadr-žať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávkuvoči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožnovšak zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.
(2) Zádržné právo nemá ten, komu oprávnená osobapri odovzdaní vecí uložila, aby s ňou naložil spôsobom,ktorý je nezlučiteľný s výkonom zádržného práva.
(3) Ak je však vyhlásený konkurz, alebo pri výkonerozhodnutia zistená platobná neschopnosť dlžníka,má veriteľ zádržné právo aj k zabezpečeniu pohľadávkydosiaľ nesplatnej a bez ohľadu na to, či sa veriteľoviuložilo naložiť s vecou spôsobom nezlučiteľným a výko-nom zádržného práva.
(4) Veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu upove-domiť dlžníka o zadržaní veci a jeho dôvodoch.
§ 151t
Ohľadne opatrovania zadržanej veci a úhrady nákla-dov s tým spojených má ten, kto vec zadržuje, postave-nie aké má záložný veriteľ ohľadne zálohu.
§ 151u
Na základe zádržného práva má veriteľ právo pri vý-kone súdneho rozhodnutia na prednostné uspokojeniez výťažku zadržovanej veci pred iným veriteľom, a to ajzáložným veriteľom.
§ 151v
Zádržné právo zanikne uspokojením zabezpečenejpohľadávky alebo poskytnutím dostatočnej zábezpeky.
TRETIA , ŠTVRTÁ A PIATA ČASŤ
§ 152 až 414
zrušené
Š IESTA ČASŤ
ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODUA ZA BEZDÔVODNÉ OBOHATENIE
P R VÁ H L AVA
PREDCHÁDZANIE HROZIACIM ŠKODÁM
§ 415
Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzaloku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a život-nom prostredí.
§ 416
zrušený
§ 417
(1) Komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie za-kročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.
(2) Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sadomáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primeranéopatrenia na odvrátenie hroziacej škody.
§ 418
(1) Kto spôsobil škodu, keď odvracal priamo hroziacenebezpečenstvo, ktoré sám nevyvolal, nie je za ňu zod-povedný, okrem ak toto nebezpečenstvo za danýchokolností bolo možné odvrátiť inak alebo ak spôsobenýnásledok je zrejme rovnako závažný alebo ešte závaž-nejší ako ten, ktorý hrozil.
(2) Takisto nezodpovedá za škodu, kto ju spôsobilv nutnej obrane proti hroziacemu alebo trvajúcemuútoku. O nutnú obranu nejde, ak bola zrejme neprime-raná povahe a nebezpečnosti útoku.
§ 419
Kto odvracal hroziacu škodu, má právo na náhraduúčelne vynaložených nákladov a na náhradu škody,ktorú pritom utrpel, aj proti tomu, v ktorého záujmekonal, a to najviac v rozsahu zodpovedajúcom škode,ktorá bola odvrátená.
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil poru-šením právnej povinnosti.
(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fy-zickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnostitými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samyza škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezod-povedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnychpredpisov nie je tým dotknutá.
(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že ško-du nezavinil.
§ 420a
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inémuprevádzkovou činnosťou.
(2) Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, akje spôsobená
a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebovecou použitou pri činnosti,
b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickýmivplyvmi prevádzky na okolie,
c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečenímprác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnu-teľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemož-ní užívanie nehnuteľnosti.
(3) Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil,zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neod-vrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzkealebo vlastným konaním poškodeného.
Druhý oddiel
Prípady osobitnej zodpovednosti
§ 421
Každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť pred-metom jeho záväzku, zodpovedá za jej poškodenie,stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.
§ 421a
(1) Každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnos-ťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inejveci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpo-vednosti sa nemôže zbaviť.
(2) Zodpovednosť podľa odseku 1 sa vzťahuje aj naposkytovanie zdravotníckych, sociálnych, veterinár-nych a iných biologických služieb.
Zodpovednosť za škoduspôsobenú tými, ktor í nemôžu posúdiť
následky svojho konania
§ 422
(1) Maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnouporuchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak jeschopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho násled-ky; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je po-vinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobíškodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nieje schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jehonásledky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vyko-návať nad ním dohľad.
(2) Kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpo-vednosti, ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal.
(3) Ak vykonáva dohľad právnická osoba, jej pracov-níci dohľadom poverení sami za škodu takto vzniknutúpodľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosťpodľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
§ 423
Kto sa uvedie vlastnou vinou do takého stavu, že nieje schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jehonásledky, je povinný nahradiť škodu v tomto stave spô-sobenú; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedajú tí,ktorí ho do tohto stavu úmyselne priviedli.
Zodpovednosť za škodu spôsobenúúmyselným konaním prot i dobrým mravom
§ 424
Za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmysel-ným konaním proti dobrým mravom.
§ 425
zrušený
§ 426
zrušený
Zodpovednosť za škodu spôsobenúpevádzkou dopravných prostr iedkov
§ 427
(1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravuzodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahoutejto prevádzky.
(2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorové-ho vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lie-tadla.
§ 428
Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť,ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pô-vod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynalo-žení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
§ 429
Prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú nazdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzenímalebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poško-dení možnosť ich opatrovať.
§ 430
(1) Namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použijedopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli pre-vádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, aktakéto použitie dopravného prostriedku svojou nedba-losťou umožnil.
(2) Ak je dopravný prostriedok v oprave, zodpovedápo čas opravy prevádzateľ podniku, v ktorom sa opravavykonáva, a to rovnako ako prevádzateľ dopravnéhoprostriedku.
§ 431
Ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých pre-vádzkovateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmitoprevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobenívzniknutej škody.
Zodpovednosť za škodu spôsobenúzvlášť nebezpečnou prevádzkou
§ 432
Za škodu vyvolanú povahou zvlášť nebezpečnej pre-vádzky zodpovedá prevádzateľ rovnako ako prevádza-teľ dopravného prostriedku.
Zodpovednosť za škodu spôsobenúna vnesených alebo odložených veciach
§ 433
(1) Prevádzkovateľ poskytujúci ubytovacie službyzodpovedá za škodu na veciach, ktoré boli ubytovaný-mi fyzickými osobám alebo pre ne vnesené, ibaže by kuškode došlo aj inak. Vnesené sú veci, ktoré boli prine-sené do priestorov, ktoré boli vyhradené na ubytovaniealebo na uloženie vecí alebo ktoré boli za tým účelomodovzdané prevádzkovateľovi alebo niektorému z pra-covníkov prevádzkovateľa.
(2) Ak je s prevádzkou niektorej činnosti spravidlaspojené odkladanie vecí, zodpovedá ten, kto ju vykoná-va, za škodu na veciach odložených na mieste na to ur-čenom alebo na mieste, kde sa obvykle odkladajú, ok-rem ak by ku škode došlo aj inak.
(3) Zodpovednosti podľa odsekov 1 a 2 sa nemožnozbaviť jednostranným vyhlásením ani dohodou.
§ 434
(1) Za klenoty, peniaze a iné cennosti sa takto zodpo-vedá len do výšky ustanovenej vykonávacím predpi-
som. Ak však bola škoda na týchto veciach spôsobenátými, ktorí v prevádzke pracujú, uhradzuje sa bez ob-medzenia.
(2) Bez obmedzenia sa uhradzuje škoda aj vtedy, akboli veci prevzaté do úschovy.
§ 435
Rovnako ako prevádzkovateľ poskytujúci ubytovacieslužby zodpovedajú i prevádzkovatelia garáží a inýchpodnikov podobného druhu, pokiaľ ide o dopravnéprostriedky v nich umiestnené a ich príslušenstvo.
§ 436
Právo na náhradu škody sa musí uplatniť u prevá-dzateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak saneuplatnilo najneskôr pätnásteho dňa po dni, keď sapoškodený o škode dozvedel.
§ 437
Za škodu spôsobenú na veciach odložených v do-pravných prostriedkoch hromadnej dopravy sa zodpo-vedá len podľa ustanovení o náhrade škody spôsobenejich prevádzkou (§ 427 až 431).
Tretí oddiel
Spoločné ustanovenia o náhrade škody
Spoločná zodpovednosť
§ 438
(1) Ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú zaňu spoločne a nerozdielne.
(2) V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť,že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľasvojej účasti na spôsobení škody.
§ 439
Kto zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielnes inými, vyporiada sa s nimi podľa účasti na spôsobenívzniknutej škody.
§ 440
Kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iné-ho, má proti nemu postih.
Zavinenie poškodeného
§ 441
Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného,znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výluč-ne jeho zavinením, znáša ju sám.
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenémuušlo (ušlý zisk).
(2) Pri škode spôsobenej niektorým trestným činomkorupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch.
(3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to po-škodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza saškoda uvedením od predošlého stavu.
(4) Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestnýmčinom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech,môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody mož-no uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu na-dobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Občian-skeho súdneho poriadku nepodliehajú výkonurozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie jeuspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutíuvedenými vecami nakladať.
§ 443
Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z cenyv čase poškodenia.
§ 444
Pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bo-lesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenskéhouplatnenia.
§ 445
Strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdra-ví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vy-chádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorýpred poškodením dosahoval.
§ 446
Náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej ne-schopnosti poškodeného je rozdiel medzi jeho priemer-ným zárobkom pred poškodením a nemocenským.
§ 447
(1) Náhrada za stratu na zárobku po skončení pra-covnej neschopnosti alebo pri invalidite je rozdiel me-dzi priemerným zárobkom pred poškodením a zárob-kom dosahovaným po poškodení s pripočítanímprípadného invalidného dôchodku alebo čiastočnéhoinvalidného dôchodku.
(2) Náhrada za stratu na zárobku spolu so zárobkompoškodeného a s prípadným invalidným dôchodkomalebo čiastočným invalidným dôchodkom nesmie pre-sahovať sumu určenú predpismi pracovného práva prenáhradu škody pri pracovných úrazoch a chorobáchz povolania. Toto obmedzenie neplatí, ak škoda bolaspôsobená úmyselne; z dôvodov hodných osobitnéhozreteľa môže súd určiť vyššiu sumu náhrady aj vtedy,ak škoda bola spôsobená hrubou nedbalosťou.
(3) Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republikymôže vzhľadom na zmeny, ktoré nastali vo vývoji mzdo-vej úrovne, upraviť nariadením podmienky, výšku aspôsob náhrady za stratu na zárobku po skončení pra-covnej neschopnosti alebo pri invalidite.
§ 447a
Náhrada za stratu na dôchodku patrí v sume rovna-júcej sa rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorý po-škodenému vznikol nárok, a výškou dôchodku, na kto-rý by mu vznikol nárok, ak by do priemernéhomesačného zárobku, z ktorého bol vymeraný dôcho-dok, bola zahrnutá náhrada za stratu na zárobku poskončení práceneschopnosti, ktorú občan poberalv období rozhodnom pre vymeranie dôchodku.
§ 448
(1) Pri usmrtení sa uhrádzajú peňažným dôchodkomnáklady na výživu pozostalým, ktorým zomretý výživuposkytoval alebo bol povinný poskytovať. Náhrada ná-kladov na výživu patrí pozostalým, pokiaľ sa tieto ná-klady neuhradzujú dávkami dôchodkového zabezpeče-nia poskytovanými z toho istého dôvodu.
(2) Pri výpočte náhrady sa vychádza z priemernéhozárobku zomretého; náhrada nákladov na výživu všet-kých pozostalých nesmie však dovedna prevýšiť sumu,do ktorej by zomretému patrila náhrada za stratu nazárobku podľa ustanovenia § 447 ods. 2.
§ 449
(1) Pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné nákla-dy spojené s liečením.
(2) Pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané nákladyspojené s pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohreb-ným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskompoistení.
(3) Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujútomu, kto ich vynaložil.
Zníženie náhrady
§ 450
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhraduškody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä nato, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkovépomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadnepritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poško-dená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spô-sobenú úmyselne.
T R E T I A H L AVA
BEZDÔVODNÉ OBOHATENIE
§ 451
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musíobohatenie vydať.
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z ne-platného právneho úkonu alebo plnením z právnehodôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech zís-kaný z nepoctivých zdrojov.
§ 452, 453 a 453a
zrušené
§ 454
Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čopodľa práva mal plniť sám.
§ 455
(1) Za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak boloprijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatné-ho len pre nedostatok formy.
(2) Takisto sa za bezdôvodné obohatenie nepovažujeprijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fy-zickými osobami a vrátenie peňazí požičaných do hryalebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožnodomáhať.
§ 456
Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydaťtomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sazískal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
§ 457
Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je kaž-dý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čopodľa nej dostal.
§ 458
(1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvod-ným obohatením. Ak to nie dobre možné, najmä preto,že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskyt-núť peňažná náhrada.
(2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musiavydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie zís-kal, nekonal dobromyseľne.
(3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydá-va, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoréna vec vynaložil.
§ 459
Ak je predmet bezdôvodného obohatenia povinný vy-dať ten, kto nebol dobromyseľný, môže súd rozhodnúť,že možno právo uspokojiť aj z vecí, ktoré z bezdôvodné-ho obohatenia nadobudol, a to aj vtedy, ak inak podľaustanovení Občianskeho súdneho poriadku výkonurozhodnutia nepodliehajú. Dokiaľ nie je právo na vyda-nie predmetu bezdôvodného obohatenia uspokojené,nesmie dlžník s takými vecami uvedenými v rozhodnu-tí nakladať.
S IEDMA ČASŤ
DEDENIE
P R VÁ H L AVA
NADOBÚDANIE DEDIČSTVA
§ 460
Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
§ 461
(1) Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchtodôvodov.
(2) Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, na-stupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nado-budne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšu-júcu časť dedičia zo zákona.
§ 462
Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripad-ne štátu.
Odmietnut ie dedičstva
§ 463
(1) Dedič môže dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie samusí stať ústnym vyhlásením na súde alebo písomnýmvyhlásením jemu zaslaným.
(2) Zástupca dediča môže za neho dedičstvo odmiet-nuť len podľa plnomocenstva, ktoré ho na to výslovneoprávňuje.
§ 464
Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva, môže dedič uro-biť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdomo práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnu-tia upovedomený. Z dôležitých dôvodov môže súd tútolehotu predĺžiť.
§ 465
Dedičstvo nemôže odmietnuť dedič, ktorý svojím po-čínaním dal najavo, že dedičstvo nechce odmietnuť.
§ 466
K odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť vý-hrady alebo podmienky; takisto nemôže odmietnuť de-dičstvo len sčasti. Takéto vyhlásenia nemajú účinkyodmietnutia dedičstva.
§ 467
Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať.To isté platí, ak dedič vyhlási, že dedičstvo neodmieta.
§ 468
Na neznámeho dediča alebo na dediča, ktorého pobyt
nie je známy, ktorý bol o svojom dedičskom práve upo-vedomený vyhláškou súdu a ktorý v určenej lehote ne-dal o sebe vedieť, sa pri prejednaní dedičstva neprihlia-da. Jeho opatrovník nemôže vyhlásenie o odmietnutí čineodmietnutí dedičstva urobiť.
Dedičská nespôsobi losť
§ 469
Nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činuproti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodi-čom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavuporučiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak muporučiteľ tento čin odpustil.
Vydedenie
§ 469a
(1) Poručiteľ môže vydediť potomka, aka) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľo-
vi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebov iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem,ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest od-ňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.
(2) Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovneurčí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uve-dené v § 473 ods. 2.
(3) O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušeníplatia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine všakmusí byť uvedený dôvod vydedenia.
Prechod dlhov
§ 470
(1) Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutéhodedičstva za primerané náklady spojené s pohrebomporučiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešliporučiteľovou smrťou.
(2) Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poru-čiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z de-dičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
§ 471
(1) Ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veri-teľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradudlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonualebo dobrým mravom.
(2) Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmispravuje sa povinnosť dedičov plniť tieto dlhy ustano-veniami poriadku o likvidácii dedičstva. Dedičia pritomnezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoz-námili i napriek tomu, že ich na to súd na návrh dedi-čov vyzvalo, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostat-ných veriteľov cena nimi nadobudnutého dedičstvavyčerpaná.
§ 472
(1) Štát, ktorému dedičstvo pripadlo, zodpovedá zaporučiteľove dlhy a za primerané náklady jeho pohreburovnako ako dedič.
(2) Ak nemožno uhradiť peňažný dlh celkom alebosčasti peniazmi z dedičstva, môže štát použiť na úhra-du i veci, ktoré sú predmetom dedičstva a ktoré svojouhodnotou zodpovedajú výške dlhu. Ak veriteľ odmietneprijatie týchto vecí, môže štát navrhnúť likvidáciu de-dičstva.
D R U H Á H L AVA
DEDENIE ZO ZÁKONA
§ 473
(1) V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel,každý z nich rovnakým dielom.
(2) Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedič-ský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia anitieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielomich potomci.
§ 474
(1) Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhejskupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žilis poručiteľom najmenej po dobu jedného roka predjeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohtodôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odká-zaní výživou na poručiteľa.
(2) Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom,manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.
§ 475
(1) Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tre-tej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci atí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jednéhoroku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorísa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť aleboboli odkázaní výživou na poručiteľa.
(2) Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, na-dobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jehodeti.
§ 475a
Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej sku-pine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, aak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ichdeti.
T R E T I A H L AVA
DEDENIE ZO ZÁVETU
§ 476
(1) Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou,alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkovalebo vo forme notárskej zápisnice.
(2) V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac arok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
(3) Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.
§ 476a
Vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísanývlastnou rukou, inak je neplatný.
§ 476b
Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou,musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkamisúčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsa-huje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závetpodpísať.
§ 476c
(1) Poručiteľ, ktorý nemôže čítať alebo písať, prejavísvoju poslednú vôľu pred tromi súčasne prítomnýmisvedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítom-nými svedkami podpísaná. Pritom musí pred nimi po-tvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Pisate-ľom a predčitateľom môže byť aj svedok; pisateľ všaknesmie byť zároveň predčitateľom.
(2) V listine sa musí uviesť, že poručiteľ nemôže čítaťalebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal aakým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahujejeho pravú vôľu. Listinu musia svedkovia podpísať.
§ 476d
(1) Poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu donotárskej zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedysa musí úkon urobiť pred svedkami.
(2) Maloletí, ktorí dovŕšili 15. rok, môžu prejaviť po-slednú vôľu iba formou notárskej zápisnice.
(3) Nevidomé osoby môžu prejaviť poslednú vôľu tiežpred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine,ktorá musí byť prečítaná.
(4) Nepočujúce osoby, ktoré nemôžu čítať alebo pí-sať, môžu prejaviť poslednú vôľu formou notárskej zá-pisnice alebo pred tromi súčasne prítomnými svedka-mi ovládajúcimi znakovú reč, a to v listine, ktorá samusí tlmočiť do znakovej reči.
(5) V listine musí byť uvedené, že poručiteľ nemôžečítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečí-tal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsa-huje jeho pravú vôľu. Obsah listiny sa musí po jej spí-saní pretlmočiť do znakovej reči; aj toto sa musív listine uviesť. Listinu musia svedkovia podpísať.
§ 476e
Svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé naprávne úkony. Svedkami nemôžu byť nevidomé, nepo-čujúce, nemé osoby, tie, ktoré nepoznajú jazyk, v kto-rom sa prejav vôle robí, a osoby, ktoré majú podľa záve-tu dediť.
§ 476f
Závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby imblízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť akoúradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebopredčitatelia.
§ 477
V závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určíich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripad-núť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete urče-né, platí, že podiely sú rovnaké.
§ 478
Akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajúprávne následky; ustanovenie § 484 ods. 1 druhej vetytým nie je dotknuté.
§ 479
Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko,koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletýmpotomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ichdedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odpo-ruje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniuuvedených potomkov.
§ 480
(1) Závet sa zrušuje neskorším platným závetom, po-kiaľ popri ňom nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu;odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet.
(2) Poručiteľ zruší závet aj tým, že zničí listinu, naktorej bol napísaný.
Š T V R T Á H L AVA
POTVRDENIE DEDIČSTVAA VYPORIADANI DEDIČOV
§ 481
Ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvonadobudol.
§ 482
(1) Ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzisebou o dedičstve dohodou.
(2) Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mra-vom, súd ju schváli.
§ 483
Ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie de-dičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané.
§ 484
Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedič-ských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi dojeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho
bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie; akide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, za-počíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatnedostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba totozapočítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz aleboak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvede-nému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.
P I A T A H L AVA
OCHRANA OPRÁVNENÉHO DEDIČA
§ 485
(1) Ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávne-ným dedičom je niektorý iný, je povinný ten, kto dedič-stvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok,ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obo-hatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmupravého dediča.
(2) Nepravý dedič má právo, aby mu oprávnený dedičnahradil náklady, ktoré na majetok z dedičstva vynalo-žil; takisto mu patria úžitky z dedičstva. Ak však vedelalebo mohol vedieť, že oprávneným dedičom je niektoiný, má právo len na náhradu nevyhnutných nákladova je povinný oprávnenému dedičovi okrem dedičstvavydať i jeho úžitky.
§ 486
Kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravéhodediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je chránenýtak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča.
§ 487
Ustanovenia § 485 a 486 platia i vtedy, ak dedičstvopripadlo štátu.
ÔSMA ČASŤ
ZÁVÄZKOVÉ PRÁVO
P R VÁ H L AVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Prvý oddiel
§ 488
Záväzkový právny vzťah
Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veri-teľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníkaa dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Vznik záväzkov
§ 489
Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zozmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodnéhoobohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zá-kone.
§ 490
Vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spra-vuje ustanoveniami § 43 a nasl., pokiaľ ďalej nie jeustanovené inak.
§ 491
(1) Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonomvýslovne upravených; môžu však vznikať aj z inýchzmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešanýchzmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
(2) Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupra-vených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upra-vujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva ne-určuje inak.
(3) Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primeranepoužiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktorésa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurču-je inak.
§ 492
Ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv,sa použijú primerane aj na záväzky vznikajúce na zá-klade iných skutočností upravených v zákone, ak nietosobitnej úpravy.
§ 493
Záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jehostrán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
Obsah záväzkov
§ 494
Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, ko-nať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ jeoprávnený to od neho požadovať.
§ 495
Platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod,na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ jevšak povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkoucenných papierov hromadne vydaných alebo inýchcenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, ževeriteľ túto povinnosť nemá.
§ 496
(1) Za dohodu o vlastnostiach, účele a akosti sa prispotrebiteľských zmluvách považuje také plnenie, oktoré prejavil spotrebiteľ záujem a ktoré sa zhoduje spopisom poskytnutým dodávateľom, výrobcom alebojeho zástupcom v akejkoľvek verejne prístupnej forme,najmä reklamou, propagáciou a označením tovaru.
(2) Ak akosť nie je výslovne dojednaná, je dlžník po-vinný plniť určité množstvo vecí určených v priemernejstrednej akosti.
Každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie odzmluvy a dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmlu-vu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočnéplnenie, nemôže už od zmluvy odstúpiť, ani keď pos-kytne odstupné.
§ 498
Na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účast-ník, hľadí sa ako na preddavok.
Zodpovednosť za vady
§ 499
Kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to,že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienenéalebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účeluzmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a ževec nemá právne vady.
§ 500
(1) Ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré možno zis-tiť z príslušnej evidencie nehnuteľností, nemožnouplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže scu-dziteľ výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvekvád.
(2) Za dlhy viaznuce na veci je zodpovedný scudziteľ.
§ 501
Ak sa vec prenechá ako stojí a leží, nezodpovedá scu-dziteľ za jej vady, ibaže vec nemá vlastnosť, o ktorejscudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdateľvýslovne vymienil.
§ 502
(1) Zákon, jeho vykonávací predpis, dohoda účastní-kov alebo jednostranné vyhlásenie scudziteľa môžuustanoviť, v ktorých prípadoch sa zodpovedá za vady,ktoré sa vyskytujú do určenej alebo dojednanej dobypo splnení.
(2) Účastníci môžu tiež dohodnúť zodpovednosť zavady, ktoré sa vyskytnú do určenej alebo dojednanejdoby od splnenia, alebo zodpovednosť podľa prísnej-ších zásad, než ustanovuje zákon. O takej dohode vydápovinná osoba oprávnenej osobe písomné potvrdenie(záručný list).
(3) Záručný list obsahuje meno a priezvisko, obchod-né meno alebo názov predávajúceho, jeho sídlo alebomiesto podnikania, obsah záruky, jej rozsah a pod-mienky, dĺžku záručnej doby a údaje potrebné nauplatnenie záruky. Ak záručný list neobsahuje všetkynáležitosti, nespôsobuje to neplatnosť záruky.
§ 503
Ak chce nadobúdateľ uplatňovať nárok zo zodpoved-nosti za vady, pretože si tretie osoby robia nárok na
vec, musí to bez zbytočného odkladu oznámiť svojmupredchodcovi. Ak tak neurobí, nestratí síce svoj nárokzo zodpovednosti za vady, ale jeho predchodca môžeproti nemu uplatniť všetky námietky, ktoré neboliuplatnené proti tretej osobe.
§ 504
Nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpoved-nosti za vady na súde len vtedy, ak vytkol vady bez zby-točného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť.Nadobúdateľ môže vadu vytknúť najneskôr do šiestichmesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak v tejtolehote nevytkne vadu, právo zanikne.
§ 505
Ak ide o vady, za ktoré sa zodpovedá podľa § 502, va-du treba vytknúť do šiestich mesiacov od zistenia vady,najneskôr do uplynutia určenej záručnej doby.
§ 506
(1) Len čo nadobúdateľ zistí vadu prevzatej veci, jepovinný vec uschovať po primeranú dobu, ktorú určíscudziteľ na preskúmanie vady.
(2) Ak ide o vec podliehajúcu rýchlej skaze, môže junadobúdateľ po upozornení scudziteľa bez meškaniapredať.
§ 507
(1) Ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňuvec užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne, je na-dobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy.Inak sa môže nadobúdateľ domáhať buď primeranejzľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplneniatoho, čo chýba.
(2) Práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady môžubyť pri jednotlivých záväzkoch upravené zákonom ale-bo dohodnuté účastníkmi inak.
§ 508
(1) Nárok zo zodpovednosti za vady je potrebné uplat-niť na súde vo všeobecnej premlčacej dobe (§ 101), kto-rá začína plynúť odo dňa, keď nadobúdateľ vytkol vadyu scudziteľa.
(2) Vada, ktorá sa prejaví do šiestich mesiacov ododňa prevzatia plnenia, sa považuje za vadu, ktorá bolauž v deň prevzatia, ak to neodporuje povahe veci aleboak scudziteľ nepreukáže opak.
§ 509
(1) Oprávnený má právo na náhradu potrebných ná-kladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením prá-va zo zodpovednosti za vady. Toto právo treba uplatniťu povinného najneskôr do jedného mesiaca po uplynu-tí doby, v ktorej treba vytknúť vady; inak právo zanik-ne.
(2) Na plynutie premlčacej doby určenej na uplatne-nie práv na súde sa primerane použije § 508.
§ 510
Uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylu-čuje nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla.
Druhý oddiel
Spoločné záväzky a spoločné práva
Spoločné záväzky
§ 511
(1) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súduje ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak tovyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu is-tému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je ve-riteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvekz nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatnýchzanikne.
(2) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdunie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak,sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnompomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnenýnárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bezzbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlž-níkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietkyproti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlhpodľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo abyho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.
(3) Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sámsplnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatnýchpodľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkovsvoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakýmdielom na všetkých ostatných.
Spoločné práva
§ 512
(1) Ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom a akide o deliteľné plnenie, môže každý veriteľ požadovaťlen svoj diel; ak inej dohody niet, je dlžník oprávnenýplniť každému z veriteľov rovnaký diel.
(2) Ak ide o plnenie viacerým veriteľom, ktoré je nede-liteľné, je dlžník oprávnený plniť ktorémukoľvek z veri-teľov, ak nebolo dohodnuté niečo iné. Splnením jedné-mu z veriteľov dlh zanikne. Dlžník však nie je povinnýplniť jednému zo svojich spoluveriteľov bez súhlasuostatných spoluveriteľov. Ak sa všetci spoluveritelianedohodnú, môže dlžník to, čo je dlžný, zložiť do súdnejúschovy.
§ 513
Ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkýmveriteľom, ktorí sú podľa zákona, podľa rozhodnutiasúdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoloč-ne a nerozdielne, môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé
plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahutomu, kto o plnenie požiada prvý.
§ 514
Ak dlžník splnil celý záväzok jednému z veriteľov,ktorí sú voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne,nemôžu už ostatní od neho nič žiadať.
§ 515
(1) Či spoluveriteľ, ktorý dostal plnenie nedeliteľnéalebo celé plnenie, ktoré mohol žiadať ktorýkoľvek zospoluveriteľov, je ostatným spoluveriteľom niečím po-vinný, závisí od pomeru medzi spoluveriteľmi.
(2) Obdobne platí, ak spoluveriteľ dostal viac, nežkoľko na neho pripadá.
Tretí oddiel
Zmeny v obsahu záväzkov
Dohoda strán
§ 516
(1) Účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné právaa povinnosti.
(2) Ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojedna-ním nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť,vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak súpre jeho vznik splnené zákonom požadované náleži-tosti.
(3) Zabezpečenie práv, ktorých sa dohoda týka, trvánaďalej. Ak však k dohode došlo bez súhlasu ručiteľa,môže proti veriteľovi namietať všetko, čo by mohol na-mietať, keby dohoda nebola.
Omeškanie dlžníka
§ 517
(1) Dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, jev omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranejlehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo odzmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa od-stúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jed-notlivých plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úro-ky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeška-nia a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávacípredpis.
(3) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlž-ník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže byk tejto škode došlo aj inak.
§ 518
Ak bol v zmluve určený presný čas plnenia a zo zmlu-vy alebo z povahy veci vyplýva, že na oneskorenom pl-není nemôže mať veriteľ záujem, musí veriteľ oznámiť
dlžníkovi bez zbytočného odkladu, že na plnení trvá; aktak neurobí, zmluva sa od začiatku zrušuje.
§ 519
Právo veriteľa na náhradu škody spôsobenej omeš-kaním dlžníka nie je dotknuté; pri omeškaní s plnenímpeňažného dlhu možno však náhradu škody požado-vať, len pokiaľ nie je krytá úrokmi z omeškania alebopoplatkom z omeškania.
§ 520
K omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ včas a riad-ne ponúknuté plnenie od neho neprijme alebo mu ne-poskytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Ak ideo plnenie veci, znáša veriteľ nebezpečenstvo jej straty,zničenia alebo poškodenia.
§ 521
Ak dôjde k dohode o tom, že sa už splatný dlh budeplniť v splátkach, a ak veriteľ chce, aby dlžník v splát-kach plnil aj úroky z omeškania, musí sa to výslovnedohodnúť.
Omeškanie ver i te ľa
§ 522
Veriteľ je v omeškaní, ak neprijal riadne ponúknutéplnenie alebo neposkytol v čase plnenia súčinnosť pot-rebnú na splnenie dlhu. V takých prípadoch je veriteľnajmä povinný nahradiť dlžníkovi náklady, ktoré mutým vznikli. Ďalej naňho prechádza nebezpečenstvonáhodnej skazy veci. Okrem toho je dlžník oprávnenýžiadať od veriteľa náhradu iných škôd spôsobenýchmu omeškaním, ak možno veriteľovi pripočítať zavine-nie.
§ 523
Za čas veriteľovho omeškania nie je dlžník povinnýplatiť úroky.
Štvrtý oddiel
Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka
Postúpenie pohľadávky
§ 524
(1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlž-níka postúpiť písomnou zmluvou inému.
(2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej prí-slušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
§ 525
(1) Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zanikánajneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sazmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľa-
dávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom roz-hodnutia.
(2) Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenieodporovalo dohode s dlžníkom.
§ 526
(1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bezzbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postú-penie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo do-kiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi ne-preukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
(2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi po-stupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preuká-zania zmluvy o postúpení.
§ 527
(1) Ak sa dojednalo postúpenie pohľadávky za odpla-tu, zodpovedá postupca postupníkovi, ak
a) postupník sa nestal namiesto postupcu veriteľompohľadávky s dohodnutým obsahom;
b) dlžník splnil postupcovi záväzok skôr, než bol po-vinný ho splniť postupníkovi,
c) postúpená pohľadávka alebo jej časť zanikla zapo-čítaním nároku, ktorý mal dlžník voči postupcovi.
(2) Za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky postup-ca ručí do výšky prijatej odplaty spolu s úrokmi, lenkeď sa na to postupníkovi písomne zaviazal; toto ruče-nie však zaniká, ak postupník nevymáha postúpenúpohľadávku od dlžníka bez zbytočného odkladu nasúde.
§ 528
(1) Ak splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpeče-né záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, jepostupca povinný o postúpení pohľadávky podať sprá-vu osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla.
(2) Postupca je povinný odovzdať postupníkovi všet-ky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie,ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.
§ 529
(1) Námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžníkuplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachovanéi po postúpení pohľadávky.
(2) Dlžník môže použiť na započítanie voči postupní-kovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, kto-ré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámenéalebo preukázané postúpenie pohľadávky (§ 526), akich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi.Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávkyv čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboliešte splatné.
§ 530
(1) Na žiadosť postupníka môže postupca vymáhaťpostúpený nárok sám vo svojom mene na účet postup-níka. Ak postúpenie pohľadávky sa oznámilo alebo pre-
ukázalo dlžníkovi (§ 526), môže postupca pohľadávkuvymáhať iba v prípade, že ju nevymáha postupník a po-stupca preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmtovymáhaním.
(2) Ak postupca vymáha pohľadávku, môže dlžníkpoužiť svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, kto-ré má dlžník voči postupcovi v čase jej vymáhania, nievšak pohľadávky, ktoré má voči postupníkovi.
Prevzat ie dlhu
§ 531
(1) Kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh,nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľsúhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlž-níkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.
(2) Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvous veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžní-kovi.
(3) Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrelapísomnou formou.
(4) Námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlž-ník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.
§ 532
Obsah záväzku sa prevzatím dlhu nemení, ale zabez-pečenie dlhu poskytnuté tretími osobami trvá len vte-dy, ak tieto osoby súhlasia so zmenou v osobe dlžníka.
Pr istúpenie k záväzku
§ 533
Kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s verite-ľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sadlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci súzaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531ods. 4 tu platí obdobne.
§ 534
Kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzokvoči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť posky-tovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však pria-me právo nevznikne.
Poukážka
§ 535
Poukážkou sa oprávňuje poukazník vybrať plnenie upoukázanca a poukázanec sa splnomocňuje, aby splnilpoukazníkovi na účet poukazcu. Priamy nárok nado-budne poukazník proti poukázancovi len vtedy, ak do-stane prejav poukázanca, že poukážku prijíma.
§ 536
(1) Pokiaľ je poukázanec to, čo má plniť, už poukaz-covi dlžný, je voči nemu povinný poukážke vyhovieť.
Jeho záväzok zanikne, ak nie je inak dohodnuté, ibatým, že splní podľa poukážky poukazníkovi. Ak sa mápoukážkou splniť dlh poukazcu u poukazníka, ktorýs tým súhlasil, je poukazník povinný poukázanca vy-zvať, aby plnil.
(2) Ak poukazník nechce použiť poukážku alebo akpoukázanec odopiera poukážku prijať alebo podľa nejplniť, je poukazník povinný oznámiť to bez zbytočnéhoodkladu poukazcovi.
§ 537
Ak prijme poukázanec poukážku voči poukazníkovi,môže uplatniť len také námietky, ktoré sa týkajú plat-nosti prijatia alebo ktoré vyplývajú z obsahu poukážkyalebo z jeho vlastných vzťahov k poukazníkovi.
§ 538
(1) Dokiaľ poukázanec ešte neprijal poukážku vočipoukazníkovi, môže ju poukazca odvolať.
(2) Ak medzi poukazcom a poukázancom nie je inýprávny dôvod, platia o právnom vzťahu medzi obomaustanovenia o príkaznej zmluve; ale poukážka neza-nikne smrťou poukazcu alebo poukázanca. Či a pokiaľzrušenie poukážky pôsobí aj proti poukazníkovi, spra-vuje sa právnym vzťahom medzi ním a poukazcom.
§ 539
Ak vo vzťahu medzi poukazcom a poukazníkom za-čala plynúť premlčacia doba ohľadne záväzku, ktoréhoplnenie je predmetom poukážky, a to pred dobou, keďpoukazníkovi došlo oznámenie poukázanca o prijatípoukážky, plynie od tejto doby premlčacia doba vovzťahu medzi poukázancom a poukazníkom.
Poukážka na cenné papiere
§ 540
Banka a pobočka zahraničnej banky (ďalej len „pe-ňažný ústav“) môže vystaviť za tretiu osobu alebo naseba písomnú poukážku znejúcu na plnenie cennýchpapierov bez toho, že by v nej uviedol dôvod záväzku.
§ 541
(1) Ak taká poukážka znie na rad, môže sa previesťrubopisom.
(2) Rubopisom prechádzajú všetky práva z poukážkyna osobu oprávnenú z rubopisu.
§ 542
(1) Kto prijme poukážku vystavenú peňažným ústa-vom, je povinný plniť tomu, v koho prospech bola vy-stavená alebo na koho bola prevedená.
(2) Osoba zaviazaná poukážkou je povinná plniť, lenak sa jej vydá kvitovaná poukážka. Proti osobe opráv-nenej rubopisom z poukážky môže robiť iba také ná-
mietky, ktoré vyplývajú z obsahu poukážky aleboz vlastných vzťahov k oprávnenému.
§ 543
O náležitostiach prijatia rubopisu, ako aj o tom, ktoje z rubopisu oprávnený a ako toto oprávnenie preuka-zuje, platia predpisy o zmenkách. Podľa týchto ustano-vení sa takisto posúdi, od koho môže požadovať pou-kážku ten, kto o ňu prišiel.
Piaty oddiel
Zabezpečenie záväzkov
Zmluvná pokuta
§ 544
(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluv-nej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý tútopovinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keďoprávnenému účastníkovi porušením povinnosti ne-vznikne škoda.
(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne av dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo urče-ný spôsob jej určenia.
(3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj napokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnostiprávnym predpisom (penále).
§ 545
(1) Ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva nie-čo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej spl-nenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej za-platení.
(2) Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škodyspôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahu-je zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkovo zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je opráv-nený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluv-nú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
(3) Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník po-vinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povin-nosti nezavinil.
Ručenie
§ 546
Dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávkuručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, kto-rým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, žepohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
§ 547
Veriteľ je povinný kedykoľvek a bez zbytočného od-kladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojejpohľadávky.
§ 548
(1) Ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlž-ník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
(2) Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky ná-mietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.
(3) Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi,len keď s ním vysloví súhlas.
§ 549
Ručiteľ môže plnenie odoprieť, pokiaľ veriteľ zavinil,že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník.
§ 550
Ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať oddlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.
§ 551
Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
(1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť pí-somnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zráž-kach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než byboli zrážky pri výkone rozhodnutia.
(2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo navýplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohodapredložila.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy,s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako somzdou.
§ 552
Záložná zmluva
Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou.Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebopráva, je upravené v časti o vecných právach.
§ 553
Zabezpečenie záväzkov prevodom práva
(1) Splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodompráva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací pre-vod práva).
(2) Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musíuzavrieť písomne.
§ 554
Zabezpečenie postúpením pohľadávky
Pohľadávku možno zabezpečiť aj postúpením pohľa-dávky dlžníka alebo pohľadávky tretej osoby.
Zábezpeka
§ 555
Záväzok dať zábezpeku možno splniť najmä zriade-ním záložného práva alebo spôsobilými ručiteľmi.
Nikto nie je povinný prijať vec alebo právo ako zábez-peku do sumy vyššej, než koľko sú dve tretiny ich od-hadnej ceny.
§ 557
Vklady v bankách a sporiteľniach (ďalej len „peňažnýústav“) a štátne cenné papiere sú spôsobilou zábezpe-kou do celej svojej výšky.
§ 558
Uznanie dlhu
Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čodo dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uzna-nia trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tentoprávny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jehopremlčaní.
Šiesty oddiel
Zánik záväzkov
Splnenie dlhu
§ 559
(1) Splnením dlh zanikne.
(2) Dlh musí byť splnený riadne a včas.
§ 560
Ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môžesa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnilsvoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. I ten,kto je povinný plniť vopred, môže svoje plnenie odo-prieť až do tej doby, keď bude poskytnuté alebo zabez-pečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účast-níka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali u druhéhoúčastníka a ktoré mu neboli známe, keď zmluvu uzavrel.
§ 561
(1) Ak možno záväzok splniť viacerými spôsobmi, máprávo voľby dlžník, ak nebolo dohodnuté inak. Od vy-konanej voľby však nemožno odstúpiť.
(2) Ak sa náhodným zánikom niektorej veci voľbazmarila, môže účastník, ktorý mal právo voľby, odzmluvy odstúpiť.
§ 562
Dlžník splní dlh aj vtedy, ak plní tomu, kto predložíveriteľovi potvrdenie o tom, že je oprávnený prijať plne-nie; to však neplatí, ak dlžník vedel, že ten, kto potvrde-nie predložil, nie je oprávnený plnenie prijať.
§ 563
Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený práv-nym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník
povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenieveriteľ požiadal.
§ 564
Ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí hona návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, abyto bolo v súlade s dobrými mravmi.
§ 565
Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o za-platenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorejsplátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutíurčené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôrdo splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
§ 566
Veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak toneodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.
§ 567
(1) Dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastní-kov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydli-sko alebo sídlo dlžníka.
(2) Peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažnéhoústavu alebo prostredníctvom poštového podniku jesplnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v pe-ňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľoviv hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak ale-bo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.
§ 568
Ak dlžník nemôže svoj záväzok splniť veriteľovi, pre-tože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo akdlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom,alebo veriteľa nepozná, nastávajú účinky splnenia zá-väzku, ak jeho predmet dlžník uloží do úradnej úscho-vy. Vynaložené potrebné náklady s tým spojené znášaveriteľ.
§ 569
(1) Veriteľ je povinný vydať dlžníkovi na jeho požiada-nie písomné potvrdenie o tom, že dlh bol úplne alebočiastočne splnený.
(2) Dlžník je oprávnený plnenie odoprieť, ak mu veri-teľ nevydá zároveň potvrdenie.
Dohoda
§ 570
(1) Ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší zá-väzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzokzaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.
(2) Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou for-mou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzav-rieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčanýzáväzok.
Doterajší záväzok sa pokladá za nahradený iba v roz-sahu, ktorý nepochybne vyplýva z dohody o novom zá-väzku.
§ 572
(1) Ručenie a záložné právo zabezpečujúce zaniknutýzáväzok zabezpečujú aj záväzok, ktorý nahrádza pô-vodný záväzok. Ak však ručiteľ alebo osoby, voči kto-rým sa môžu uvedené práva uplatniť, neprejavia sú-hlas s tým, aby sa zabezpečil nový záväzok, trvázabezpečenie len v rozsahu pôvodného záväzku a všet-ky námietky proti doterajšiemu záväzku zostávajú za-chované.
(2) Strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzokalebo jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol novýzáväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovanýzáväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijaladruhá strana.
(3) Dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť pí-somne, ak sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.
§ 573
Ak výslovne z písomnej dohody o zrušení záväzku ne-vyplýva niečo iné, zaniká súčasne aj záväzok druhejstrany, a ak už bol splnený, má druhá strana nárok najeho vrátenie, a to pri peňažnom záväzku spolu s úrok-mi. Ak sa strany dohodnú na zrušení časti záväzku, za-niká záväzok druhej strany v rozsahu zodpovedajúcomzrušovanej časti záväzku.
§ 574
(1) Veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdávasvojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musíuzavrieť písomne.
(2) Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktorémôžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.
Nemožnosť plnenia
§ 575
(1) Ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžní-ka plniť zanikne.
(2) Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno usku-točniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmialebo až po dojednanom čase.
(3) Ak sa nemožnosť týka len časti plnenia, zaniknepovinnosť, len pokiaľ ide o túto časť; veriteľ má všakprávo ohľadne zvyšujúceho plnenia od zmluvy odstú-piť. Ak však z povahy zmluvy alebo z účelu plnenia,ktorý bol dlžníkovi známy v čase uzavretia zmluvy, vy-plýva, že plnenie zvyšku záväzku nemá pre veriteľa žia-den hospodársky význam, zaniká záväzok v celom roz-sahu, ibaže veriteľ bez zbytočného odkladu po tom, čosa o nemožnosti časti plnenia dozvedel, oznámi dlžní-kovi, že na zvyšku plnenia trvá.
§ 576
Ak sa uskutočnenie jedného z viacerých voliteľnýchplnení stane nemožným, obmedzuje sa záväzok na zvy-šujúce plnenie. Ak však nemožnosť tohto plnenia jespôsobená osobou, ktorá nemá právo voľby plnenia,môže druhá strana od zmluvy odstúpiť.
§ 577
(1) Dlžník je povinný bez zbytočného odkladu po tom,čo sa dozvie o skutočnosti, ktorá robí plnenie nemož-ným, oznámiť to veriteľovi, inak zodpovedá za škodu,ktorá vznikne veriteľovi tým, že nebol včas o nemožnos-ti upovedomený.
(2) Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nie jedotknuté.
§ 578
Uplynutie času
Práva aj povinnosti zaniknú uplynutím času, na kto-rý boli obmedzené.
§ 579
Smrť dlžníka alebo veriteľa
(1) Smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jejobsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlž-ník.
(2) Smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenieobmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bo-lestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplat-nenia.
Započí tanie
§ 580
Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky,ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započí-taním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastní-kov urobí voči druhému prejav smerujúci k započíta-niu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretlipohľadávky spôsobilé na započítanie.
§ 581
(1) Započítanie nie je prípustné proti pohľadávke nanáhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išloo vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istéhodruhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadáv-kam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
(2) Započítať nemožno premlčané pohľadávky, po-hľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, akoaj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke ne-možno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
(3) Dohodou účastníkov možno započítaním vyrov-nať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.
(4) Započítanie proti pohľadávkam na výživné upra-vuje Zákon o rodine.
(1) Ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorejpredmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanúčinnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebostrpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvynevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypove-dať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárnehoštvrťroka.
(2) Výpoveď je však neúčinná ohľadne záväzku zdr-žať sa určitej činnosti, ak z jeho povahy alebo zo zmluvyvyplýva, že záväzok je časovo neobmedzený.
§ 583
Neuplatnenie práva
K zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenomčase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone.Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.
§ 584
Splynutie
Ak akýmkoľvek spôsobom splynie právo s povinnos-ťou (záväzkom) v jednej osobe, zanikne právo i povin-nosť (záväzok), ak zákon neustanovuje inak.
Urovnanie
§ 585
(1) Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť prá-va medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktoroumajú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sanetýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
(2) Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou for-mou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne; toisté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.
(3) Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorývyplýva z urovnania.
§ 586
(1) Omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo po-chybné, nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní.Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany, môže sadruhá strana neplatnosti dovolať.
(2) Urovnanie dojednané dobromyseľne nestrácaplatnosť ani v prípade, že dodatočne vyjde najavo, ženiektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednaniaurovnania nemala.
§ 587
I keď strany vyhlásia, že urovnaním sú medzi nimiupravené všetky vzájomné práva, týkajú sa tieto účin-ky iba právneho vzťahu, v ktorom vznikla medzi nimispornosť alebo pochybnosť, ibaže z obsahu urovnanianepochybne vyplýva, že sa urovnanie týka aj inýchvzťahov.
D R U H Á H L AVA
KÚPNA A ZÁMENNÁ ZMLUVA
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve
§ 588
Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosťpredmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemupovinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predá-vajúcemu dohodnutú cenu.
§ 589
Cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväzný-mi právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa§ 40a.
§ 590
Ak nie je dohodnuté inak, prechádza na kupujúcehonebezpečenstvo náhodnej skazy a náhodného zhorše-nia predmetu kúpy, včítane úžitkov, súčasne s nado-budnutím vlastníctva. Ak kupujúci nadobudne vlast-níctvo skôr, než dôjde k odovzdaniu predmetu kúpy,má predávajúci až do odovzdania práva a povinnostiuschovávateľa.
§ 591
Ak nie je dohodnuté inak ani ak to nie je obvyklé, súúčastníci povinní plniť bez zbytočného odkladu. Predá-vajúci je oprávnený odovzdanie predmetu kúpy odo-prieť, ak kupujúci nezaplatí cenu včas. Ak sa odosielapredmet kúpy na miesto plnenia alebo určenia, nie jekupujúci povinný zaplatiť cenu, dokiaľ nemá možnosťsi predmet kúpy prezrieť.
§ 592
Ak je kupujúci v omeškaní s prevzatím, môže predá-vajúci predmet kúpy uložiť na náklady kupujúceho voverejnom skladišti alebo u iného uschovávateľa aleboho môže po upozornení predať na účet kupujúceho. Akide o vec podliehajúcu rýchlej skaze a ak nie je na upo-zornenie čas, upozornenie nie je potrebné.
§ 593
Ak nie je dohodnuté inak, znáša náklady spojenés odovzdaním predmetu kúpy, najmä náklady mera-nia, váženia a balenia, predávajúci a náklady spojenés prevzatím kupujúci; ak sa vec odosiela na miesto,ktoré nie je miestom splnenia, znáša náklady odosla-nia kupujúci.
§ 594
Ak má predávajúci predmet kúpy odoslať na miestosplnenia alebo určenia, platí, že vec bola odovzdanáv čase, keď bola odovzdaná na prepravu, pokiaľ nebolodohodnuté inak.
Tomu, kto kúpi budúce úžitky nejakej veci vcelkualebo s nádejou na neisté budúce úžitky, patria všetkyúžitky riadne vyťažené. Znáša však stratu, ak bolo jehoočakávanie zmarené.
§ 596
Ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinnýkupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upo-zorniť.
§ 597
(1) Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predá-vajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo naprimeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu po-vahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neu-potrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.
(2) Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy,ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnos-ti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo ženemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže neprav-divým.
§ 598
Kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákla-dov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zozodpovednosti za vady.
§ 599
(1) Vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bezzbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vadysa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkolnajneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.
(2) Právo na náhradu nevyhnutných nákladov môžekupujúci uplatniť na súde, len ak náklady predávajú-cemu oznámi v lehote uvedenej v odseku 1.
§ 600
Uplatnením práv zo zodpovednosti za vady nie jedotknuté právo na náhradu škody.
Druhý oddiel
Vedľajšie dojednanie pri kúpnej zmluve
§ 601
Výhrada vlastníctva
Ak má vlastníctvo k predanej hnuteľnej veci prejsť nakupujúceho až po zaplatení ceny, musí sa táto výhradadohodnúť písomne. Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné,prechádza nebezpečenstvo náhodnej skazy a náhodné-ho zhoršenia na kupujúceho odovzdaním veci.
Predkupné právo
§ 602
(1) Kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci po-núkne na predaj, keby ju chcel predať, má predkupnéprávo.
(2) Také právo možno dohodnúť aj pre prípad inéhoscudzenia veci než predajom.
§ 603
(1) Predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, ktosľúbil vec ponúknuť na predaj.
(2) Predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecnéprávo, ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho.Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právosa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Akpredávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostá-va mu zachované predkupné právo aj voči jeho právne-mu nástupcovi.
(3) Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa opráv-nený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec po-núkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právozachované.
§ 604
Predkupné právo neprechádza na dediča oprávnenejosoby a nemožno ho previesť na inú osobu.
§ 605
Ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predajuskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosťdo ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po po-nuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právozanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých pod-mienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka pí-somná.
§ 606
Kto je oprávnený kúpiť vec, musí zaplatiť cenu po-núknutú niekým iným, ak nie je dohodnuté inak. Aknemôže vec kúpiť alebo ak nemôže splniť podmienkyponúknuté popri cene a ak ich nemožno vyrovnať aniodhadnou cenou, predkupné právo zanikne.
Právo spätnej kúpy
§ 607
(1) Kto predá hnuteľnú vec s výhradou, že má právožiadať vrátenie veci do určitej doby po kúpe, ak vrátikupujúcemu zaplatenú cenu, má právo spätnej kúpy.
(2) Zmluva o práve spätnej kúpy sa musí uzavrieť pí-somne.
§ 608
(1) Právo spätnej kúpy musí predávajúci uplatniť pí-somnou formou, a ak nie je dohodnuté inak, najneskôr
do jedného roka od odovzdania veci kupujúcemu, inakprávo spätnej kúpy zanikne.
(2) Ak predávajúci využije právo spätnej kúpy, musíkupujúci vrátiť vec bez zbytočného odkladu a každástrana má práva a povinnosti, ktoré mala druhá stranaz pôvodnej kúpnej zmluvy.
§ 609
(1) Ak sa právo spätnej kúpy týka veci určenej podľadruhu, vzniká uplatnením tohto práva kupujúcemuzáväzok vrátiť vec toho istého druhu.
(2) Ak sa právo spätnej kúpy týka veci jednotlivo ur-čenej, je kupujúci povinný vrátiť tú istú vec, ktorú kú-pil. Zmluva o scudzení veci, ktorou sa porušilo právospätnej kúpy, je neplatná.
§ 610
Iné vedľajšie dojednania
(1) Účastníci môžu písomnou zmluvou dohodnúť ajiné vedľajšie dojednania majúce povahu výhrad a pod-mienok pripúšťajúcich zánik právneho vzťahu založe-ného kúpnou zmluvou.
(2) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, zanikajú tietovýhrady a podmienky najneskôr uplynutím jednéhoroka od uzavretia kúpnej zmluvy, ak ich predávajúciv tejto lehote neuplatnil.
Tretí oddiel
Zámenná zmluva
§ 611
Ustanovenia o kúpnej zmluve sa primerane použijúaj na zmluvu, podľa ktorej si zmluvné strany vymieňa-jú vec za vec, a to tak, že každá zo strán sa považujeohľadne veci, ktorú výmenou dáva, za predávajúcustranu, a ohľadne veci, ktorú výmenou prijíma, za ku-pujúcu stranu.
Štvrtý oddiel
Osobitné ustanovenia o predajitovaru v obchode
(Spotrebiteľské kúpne zmluvy)
§ 612
Na spotrebiteľskú kúpnu zmluvu okrem ustanovení§ 52 až 54 sa vzťahujú aj všeobecné ustanovenia o kúp-nej zmluve a ustanovenia § 613 až 627.
§ 613
Veci možno predávať aj na objednávku. Predávajúcije povinný obstarať objednaný tovar v dohodnutej leho-te, a ak lehota nie je dohodnutá, v lehote primeranejokolnostiam. Ak sa tak nestane, objednávateľ je opráv-nený od zmluvy odstúpiť. Odstúpením objednávateľaod zmluvy nie je dotknuté jeho právo na náhraduškody.
§ 614
(1) Ak je predávajúci podľa dohody s kupujúcim ale-bo podľa povahy veci povinný dodať vec na miesto urče-né kupujúcim, kupujúci je povinný prevziať vec pri do-daní. V ostatných prípadoch je kupujúci povinnýprevziať vec pri predaji, ak sa s predávajúcim nedohod-ne inak.
(2) Ak kupujúci neprevezme vec v čase uvedenomv odseku 1, predávajúci je oprávnený požadovať popla-tok za uskladnenie; výšku poplatku ustanovuje osobit-ný predpis, prípadne určuje dohoda medzi účastníkmi.
(3) Prevzatím veci prechádza na kupujúceho vlast-níctvo kúpenej veci. Pri zásielkovom predaji prechádzavlastníctvo na kupujúceho prevzatím veci kupujúcimna mieste dodania ním určenom. Pri samoobslužnompredaji dochádza k prevodu vlastníctva ku kúpenejveci okamihom zaplatenia ceny za vybraný tovar. Dotohto okamihu môže kupujúci vybraný tovar vrátiť napôvodné miesto. Ak kupujúci svojím zavinením poško-dí alebo zničí vybraný tovar pred prevodom vlastnícke-ho práva, zodpovedá za škodu podľa všeobecných usta-novení o zodpovednosti za škodu.
§ 615
Plnenia, ktoré sa s predajom veci obvykle neposkytu-jú, je treba osobitne dohodnúť.
Akosť a množstvo
§ 616
Predávaná vec musí mať požadovanú, prípadneprávnymi predpismi ustanovenú akosť, množstvo,mieru alebo hmotnosť a musí byť bez vád, najmä musízodpovedať záväzným technickým normám. Pri potra-vinách musí byť vyznačený dátum spotreby alebodátum minimálnej trvanlivosti. Ak to povaha veci pri-púšťa, má kupujúci právo, aby sa vec pred ním prekon-trolovala alebo aby sa mu jej činnosť predviedla.
§ 617
Ak treba, aby sa pri užívaní veci zachovali osobitnépravidlá, najmä ak sa užívanie riadi návodom alebo jeupravené technickou normou, je predávajúci povinnýkupujúceho s nimi oboznámiť, ibaže ide o pravidlá vše-obecne známe. Ak predávajúci nesplní túto povinnosť,je povinný nahradiť kupujúcemu škodu, ktorá z tohovznikla.
§ 618
Veci, ktoré majú vady, ktoré nebránia, aby sa mohlavec užívať na určený účel, musia sa predávať len za niž-šie ceny, než je obvyklá cena bezvadnej veci; kupujúce-ho treba upozorniť, že vec má vadu a o akú vadu ide, akto nie je zrejmé už z povahy predaja.
(1) Predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má predanávec pri prevzatí kupujúcim. Pri použitých veciach ne-zodpovedá za vady vzniknuté ich použitím alebo opot-rebením. Pri veciach predávaných za nižšiu cenu ne-zodpovedá za vadu, pre ktorú bola dojednaná nižšiacena.
(2) Ak nejde o veci, ktoré sa rýchlo kazia, alebo o pou-žité veci, zodpovedá predávajúci za vady, ktoré sa vy-skytnú po prevzatí veci v záručnej dobe (záruka).
§ 620
(1) Záručná doba je 24 mesiacov. Ak je na predávanejveci, jej obale alebo návode k nej pripojenom vyznačenálehota na použitie, neskončí sa záručná doba preduplynutím tejto lehoty.
(2) Ak ide o použitú vec, kupujúci a predávajúci samôžu dohodnúť aj na kratšej záručnej dobe, nie všakkratšej než 12 mesiacov.
(3) Pri veciach, ktoré sú určené na to, aby sa užívalipo dlhšiu dobu, ustanovujú osobitné predpisy záručnúdobu dlhšiu ako 24 mesiacov. Záručná doba presahu-júca 24 mesiacov sa môže týkať i len niektorej súčiast-ky veci.
(4) Na žiadosť kupujúceho je predávajúci povinný po-skytnúť záruku písomnou formou (záručný list). Ak topovaha veci umožňuje, postačí namiesto záručnéholistu vydať doklad o kúpe.
(5) Vyhlásením v záručnom liste vydanom kupujúce-mu alebo v reklame môže predávajúci poskytnúť záru-ku presahujúcu rozsah záruky ustanovenej v tomto zá-kone. V záručnom liste určí predávajúci podmienkya rozsah tejto záruky.
§ 621
Záručné doby začínajú plynúť od prevzatia veci ku-pujúcim. Ak má kúpenú vec uviesť do prevádzky inýpodnikateľ než predávajúci, začne záručná doba ply-núť až odo dňa uvedenia veci do prevádzky, pokiaľ ku-pujúci objednal uvedenie do prevádzky najneskôr dotroch týždňov od prevzatia veci a riadne a včas poskytolna vykonanie služby potrebnú súčinnosť.
§ 622
(1) Ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, má kupujú-ci právo, aby bola bezplatne, včas a riadne odstránená.Predávajúci je povinný vadu bez zbytočného odkladuodstrániť.
(2) Kupujúci môže namiesto odstránenia vady poža-dovať výmenu veci, alebo ak sa vada týka len súčastiveci, výmenu súčasti, ak tým predávajúcemu nevznik-nú neprimerané náklady vzhľadom na cenu tovaru ale-bo závažnosť vady.
(3) Predávajúci môže vždy namiesto odstránenia
vady vymeniť vadnú vec za bezvadnú, ak to kupujúce-mu nespôsobí závažné ťažkosti.
§ 623
(1) Ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorábráni tomu, aby sa vec mohla riadne užívať ako vec bezvady, má kupujúci právo na výmenu veci alebo má prá-vo od zmluvy odstúpiť. Tie isté práva prislúchajú ku-pujúcemu, ak ide síce o odstrániteľné vady, ak všakkupujúci nemôže pre opätovné vyskytnutie sa vady pooprave alebo pre väčší počet vád vec riadne užívať.
(2) Ak ide o iné neodstrániteľné vady, má kupujúciprávo na primeranú zľavu z ceny veci.
§ 624
Ak vec predávaná za nižšiu cenu alebo použitá vecmá vadu, za ktorú predávajúci zodpovedá, má kupujú-ci namiesto práva na výmenu veci právo na primeranúzľavu.
§ 625
Práva zo zodpovednosti za vady sa uplatňujú u pre-dávajúceho, u ktorého bola vec kúpená. Ak je však v zá-ručnom liste uvedený iný podnikateľ určený na opra-vu, ktorý je v mieste predávajúceho alebo v mieste prekupujúceho bližšom, uplatní kupujúci právo na opra-vu u podnikateľa určeného na vykonanie záručnej op-ravy. Podnikateľ určený na opravu je povinný opravuvykonať v lehote dohodnutej pri predaji veci medzi pre-dávajúcim a kupujúcim.
§ 626
(1) Práva zo zodpovednosti za vady veci, pre ktoréplatí záručná doba, zaniknú, ak sa neuplatnili v záruč-nej dobe.
(2) Práva zo zodpovednosti za vady pri veciach, ktorésa rýchlo kazia, musia sa uplatniť najneskôr v deň na-sledujúci po kúpe; inak práva zaniknú.
(3) Ak ide o použitú vec, zaniknú práva zo zodpoved-nosti za vady, ak neboli uplatnené do 24 mesiacov ododňa prevzatia použitej veci kupujúcim alebo do doby,na ktorej sa predávajúci a kupujúci dohodli podľa§ 620 ods. 2.
§ 627
(1) Doba od uplatnenia práva zo zodpovednosti zavady až do doby, keď kupujúci po skončení opravy bolpovinný vec prevziať, sa do záručnej doby nepočíta.Predávajúci je povinný vydať kupujúcemu potvrdenieo tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy ao dobe jej trvania.
(2) Ak dôjde k výmene, začne plynúť záručná dobaznova od prevzatia novej veci. To isté platí, ak dôjdek výmene súčiastky, na ktorú bola poskytnutá záruka.
(1) Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prene-cháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebosľub prijíma.
(2) Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je pred-metom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak ne-dôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
(3) Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa máplniť až po darcovej smrti.
§ 629
Darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na vady,o ktorých vie. Ak má vec vady, na ktoré darca neupo-zornil, je obdarovaný oprávnený vec vrátiť.
§ 630
Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdaro-vaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, žetým hrubo porušuje dobré mravy.
Š T V R T Á H L AVA
ZMLUVA O DIELO
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
§ 631
Zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten,komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za do-jednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
§ 632
Ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotovi-teľ je povinný vydať objednávateľovi písomné potvrde-nie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovaťoznačenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť,cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.
§ 633
(1) Zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy,riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie dielaustanovená záväzná technická norma, musí vykonaniezodpovedať tejto norme.
(2) Od obsahu zmluvy a povahy diela závisí, či je zho-toviteľ povinný vykonať ho osobne alebo či je oprávne-ný dať dielo vykonať na svoju zodpovednosť.
§ 634
(1) Ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou aleboustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúťprimeranú cenu.
(2) Ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po
skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiachalebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, jeten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počasvykonávania diela od objednávateľa primerané pred-davky.
§ 635
(1) Ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bezsúhlasu objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady do roz-počtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ichschválil objednávateľ písomne alebo ak práce dodatoč-ne písomne objednal.
(2) Ak v čase od uzavretia zmluvy do jej splnenia do-šlo k zmene cenového predpisu, podľa ktorého sa cenadohodla, je zhotoviteľ na to povinný objednávateľa bezmeškania písomne upozorniť a oznámiť mu novú cenu.
(3) Objednávateľ je oprávnený po oznámení novejceny od zmluvy odstúpiť; ak bez zbytočného odkladuod zmluvy neodstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovinovú cenu, ibaže k zvýšeniu ceny došlo po prekročenídohodnutej doby vykonania diela.
(4) Ak objednávateľ odstúpi od zmluvy, je povinný za-platiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanúprácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne dohodnutejceny, iba ak mal z čiastočného plnenia zmluvy majet-kový prospech.
§ 636
(1) Ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dojednaťpevnou sumou, musí sa určiť aspoň odhadom. Ak zho-toviteľ dodatočne zistí, že bude treba cenu určenú od-hadom podstatne prekročiť, je povinný na to objedná-vateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť munovourčenú cenu; inak nemá právo na zaplatenie roz-dielu v cene.
(2) Objednávateľ je oprávnený po oznámení novour-čenej ceny od zmluvy odstúpiť; ak od zmluvy odstúpi,je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu navykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodneurčenej ceny, len pokiaľ mal z čiastočného plneniazmluvy majetkový prospech. Odstúpením od zmluvynie je dotknuté právo objednávateľa na náhraduškody.
(3) Ak objednávateľ neodstúpi od zmluvy bez zbytoč-ného odkladu, je povinný zaplatiť za poskytnutú služ-bu novourčenú vyššiu cenu.
§ 637
(1) Ak má objednávateľom dodaný materiál nedostat-ky, ktoré bránia riadnemu vyhotoveniu diela, zhotovi-teľ je povinný na to objednávateľa bez zbytočného od-kladu upozorniť. Rovnakú povinnosť má zhotoviteľ ajvtedy, ak objednávateľ žiada, aby bolo dielo vykonanépodľa pokynov, ktoré sú nevhodné.
(2) Ak objednávateľ napriek upozorneniu zhotoviteľatrvá na objednávke, zhotoviteľ môže od zmluvy odstú-piť.
(1) Ak je na vykonanie diela potrebná súčinnosť ob-jednávateľa, je zhotoviteľ oprávnený určiť na to prime-ranú lehotu a po jej márnom uplynutí môže od zmluvyodstúpiť, ak na taký následok upozorní.
(2) To isté platí, ak sa dielo vykonáva u objednávateľaa ten nevykoná potrebné zdravotné a bezpečnostnéopatrenia pre osoby vykonávajúce dielo.
§ 639
Ak objednávateľ poskytne riadne a včas potrebnúsúčinnosť, zhotoviteľ však v určený čas nepristúpik vykonaniu diela, patrí mu právo na náhradu potreb-ných nákladov, ktoré mu tým vznikli. Toto právo musíuplatniť u zhotoviteľa najneskôr do jedného mesiacaod prevzatia veci; ak z tohto dôvodu odstúpi od zmluvy,musí ho uplatniť najneskôr do jedného mesiaca od od-stúpenia; inak právo zanikne.
§ 640
Ak dielo bolo zmarené náhodou pred časom splne-nia, stráca zhotoviteľ nárok na odmenu.
§ 641
(1) Aj keď sa dielo nevykonalo, patrí zhotoviteľovi do-jednaná cena, ak bol ochotný dielo vykonať a ak muv tom zabránili okolnosti na strane objednávateľa. Jevšak povinný dať si započítať to, čo ušetril nevykona-ním diela, čo zarobil inak alebo čo úmyselne zameškalzarobiť.
(2) Ak zhotoviteľa zdržali vo vykonávaní diela okol-nosti na strane objednávateľa, patrí mu za to primera-ná náhrada.
§ 642
(1) Až do zhotovenia diela môže objednávateľ odzmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovisumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zho-toviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť muúčelne vynaložené náklady.
(2) Objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy ajvtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebonebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí ná-pravu ani v poskytnutej primeranej lehote.
§ 643
(1) Ak vykonanie diela závisí od osobitných osobnýchvlastností zhotoviteľa, zrušuje sa zmluva jeho smrťou.Dedičia zhotoviteľa sa môžu domáhať iba zaplateniaupotrebiteľnej hmoty pripravenej na dielo a časti od-meny primeranej upotrebiteľným výsledkom vykona-nej práce.
(2) Smrť objednávateľa sama o sebe zmluvu nezrušuje.
Druhý oddiel
Osobitné ustanoveniao zhotovení veci na zákazku
§ 644
Ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objed-návateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objed-návky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovicenu za zhotovenie veci.
§ 645
(1) Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhoto-vená na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj zavady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnejdobe. Rovnako zodpovedá za to, že vec má vlastnosti,ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil.
(2) Zhotoviteľ zodpovedá za vady vykonanej zákazky,ktorých príčinou je vadnosť materíálu dodaného objed-návateľom alebo nevhodnosť jeho pokynov, ak objed-návateľa na vadnosť materiálu alebo nevhodnosť jehopokynov neupozornil.
§ 646
(1) Záručná doba je 24 mesiacov.
(2) Pri veciach, ktoré sú určené na to, aby sa užívalipo dlhšiu dobu, ustanovujú osobitné predpisy záručnúdobu dlhšiu ako 24 mesiacov; záručná doba presahu-júca šesť mesiacov sa môže týkať i len niektorej sú-čiastky. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovizáručný list s vyznačením záručnej doby.
(3) Pri zhotovení stavby je záručná doba tri roky. Vy-konávací predpis môže ustanoviť, že pri niektorýchčastiach stavieb môže byť záručná doba kratšia, naj-menej však osemnásť mesiacov.
§ 647
Záručná doba začína plynúť odo dňa prevzatia veci.Ak objednávateľ prevzal vec až po dni, do ktorého malpovinnosť ju prevziať, plynie záručná doba už odo dňa,keď mal túto povinnosť.
§ 648
(1) Ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objedná-vateľ oprávnený požadovať bezplatné odstránenievady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytoč-ného odkladu.
(2) Ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorábráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadneužívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na zru-šenie zmluvy. To isté právo mu prislúcha pri odstráni-teľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vadypo oprave alebo pre väčší počet vád nemôže vec riadneužívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však ne-bráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, máobjednávateľ právo na primeranú zľavu.
Práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť uzhotoviteľa v záručnej dobe; inak práva zaniknú. Časod uplatnenia práva zo záruky až do vykonania opravysa do záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vy-dať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právouplatnil, ako aj o vykonaní opravy a čase jej trvania.
§ 650
(1) Objednávateľ je povinný prevziať vec najneskôrdo jedného mesiaca od uplynutia času, keď mala byťvec zhotovená, a ak bola vec zhotovená neskôr, do jed-ného mesiaca od jej zhotovenia. Ak tak neurobí, je po-vinný zaplatiť dohodnutý poplatok za uskladnenie.
(2) Po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa, keď bolavec zhotovená, môže zhotoviteľ s vecou voľne nakladať.Pokiaľ sa mu nepodarí vec speňažiť alebo iným spôso-bom s ňou účelne naložiť, má zhotoviteľ právo, aby muobjednávateľ zaplatil cenu zhotovenia diela. Objedná-vateľ má právo na vrátenie ceny za použitý materiál,ktorý dodal na zhotovenie veci. V prípade zhotoveniastavby má zhotoviteľ vždy právo na zaplatenie ceny zazhotovenú stavbu.
§ 651
Ak sa objednávateľovi zhotovuje stavba na objednáv-ku, zodpovedá zhotoviteľ za poškodenie alebo zničeniestavby až do prevzatia zhotovenej stavby, ibaže by kuškode došlo aj inak.
Tretí oddiel
Osobitné ustanoveniao zmluve o oprave a úprave veci
§ 652
(1) Ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objed-návateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objed-návky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovivznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu zaopravu alebo úpravu veci.
(2) Opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstra-ňujú vady veci, následky jej poškodenia alebo účinkyjej opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa naj-mä mení povrch veci alebo jej vlastnosti.
§ 653
(1) Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vykonanáoprava alebo úprava pri prevzatí veci objednávateľom,ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v zá-ručnej dobe.
(2) Zhotoviteľ zodpovedá tiež za vady, ktorých príči-nou je vadnosť veci, ktorá sa má opraviť alebo upraviť,alebo nevhodnosť pokynov objednávateľa, ak ho navadnosť veci alebo nevhodnosť pokynov neupozornil.
§ 654
(1) Záručná doba je tri mesiace, ak nie je dojednaná
alebo osobitnými predpismi ustanovená inak; pri sta-vebných prácach je záručná doba najmenej osemnásťmesiacov.
(2) Ak účelom opravy alebo úpravy je, aby sa vecmohla aj naďalej po dlhší čas užívať, ustanovia osobit-né predpisy pre opravu alebo úpravu veci záručnúdobu dlhšiu ako tri mesiace, ak sa nedojednalo inak.Záručná doba presahujúca tri mesiace sa môže týkaťi len niektorej súčiastky. Zhotoviteľ je povinný vydaťobjednávateľovi záručný list s vyznačením záručnejdoby.
(3) Vyhlásením v záručnom liste vydanom objedná-vateľovi môže zhotoviteľ poskytnúť záruku presahujú-cu rozsah záruky ustanovenej v tomto zákone. V záruč-nom liste určí zhotoviteľ podmienky a rozsah tejtozáruky.
§ 655
(1) Ak je vec opravená alebo upravená vadne, má ob-jednávateľ právo na bezplatné odstránenie vady. Zho-toviteľ je povinný vadu odstrániť najdlhšie v dohodnu-tej lehote. Ak vadu nemožno odstrániť alebo ak juzhotoviteľ neodstráni v dohodnutej lehote alebo ak savada vyskytne znovu, má objednávateľ právo na zruše-nie zmluvy alebo na primerané zníženie ceny opravyalebo úpravy.
(2) Práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniťu zhotoviteľa v záručnej dobe; inak zaniknú. Čas oduplatnenia práva až po vykonanie opravy alebo úpravysa do záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vy-dať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právouplatnil, ako aj o vykonaní opravy alebo úpravy ao čase jej trvania.
§ 656
(1) Objednávateľ je povinný vyzdvihnúť si vec najne-skôr do jedného mesiaca od uplynutia času, keď sa op-rava alebo úprava mala vykonať, a ak bola vykonanáneskôr, do jedného mesiaca od upovedomenia o jej vy-konaní. Ak tak neurobí, je povinný zaplatiť poplatok zauskladnenie.
(2) Ak si objednávateľ nevyzdvihne vec v lehote šies-tich mesiacov odo dňa, keď bol povinný ju vyzdvihnúť,má zhotoviteľ právo vec predať. Ak zhotoviteľ pozná ad-resu objednávateľa a ak ide o vec väčšej hodnoty, jezhotoviteľ povinný o zamýšľanom predaji objednávate-ľa vopred upovedomiť a poskytnúť mu primeranú do-datočnú lehotu na vyzdvihnutie veci.
(3) Ak dôjde k predaju nevyzdvihnutej veci, vyplatízhotoviteľ objednávateľovi výťažok predaja po odpočí-taní ceny opravy alebo úpravy, poplatku za uskladne-nie a nákladov predaja. Právo na výťažok predaja musíobjednávateľ uplatniť u zhotoviteľa.
Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veciurčené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zavä-zuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnaké-ho druhu.
§ 658
(1) Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
(2) Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiestoúrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebovecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
Š I E S T A H L AVA
ZMLUVA O VÝPOŽIČKE
§ 659
Zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi prá-vo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať.
§ 660
Požičiavateľ je povinný odovzdať vypožičiavateľovivec v stave spôsobilom na riadne užívanie. Ustanovenie§ 617 platí primerane aj pre užívanie veci.
§ 661
(1) Vypožičiavateľ je oprávnený užívať vec riadne av súlade s účelom, ktorý sa v zmluve dohodol alebo kto-rému obvykle slúži; je povinný chrániť ju pred poško-dením, stratou alebo zničením.
(2) Ak nie je dohodnuté inak, nesmie vypožičiavateľprenechať vec na užívanie inému.
§ 662
(1) Vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť, len čo ju ne-potrebuje, najneskôr však do konca určenej doby zapo-žičania.
(2) Požičiavateľ môže požadovať vrátenie veci aj predskončením určenej doby zapožičania, ak vypožičiava-teľ neužíva vec riadne alebo ak ju užíva v rozpore s úče-lom, ktorému slúži.
S I E D M A H L AVA
NAJOMNÁ ZMLUVA
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
§ 663
Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za od-platu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanejdobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
§ 664
Prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec ná-jomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie,alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užíva-nie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.
§ 665
(1) Nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom urče-ným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane pova-he a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovaťprístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vecriadnym spôsobom.
(2) Nájomca je povinný vec užívať iba v prípade, že satak dohodlo alebo že neužívaním by sa vec znehodnoti-la viac než jej užívaním.
§ 666
(1) Nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do pod-nájmu, ak zmluva neurčuje inak.
(2) Ak nájomca dá vec do podnájmu v rozpore sozmluvou, prenajímateľ má právo odstúpiť od zmluvy.
§ 667
(1) Zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávaťlen so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladovs tým spojených môže nájomca požadovať len v prípa-de, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neur-čuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov ažpo ukončení nájmu po odpočítaní znehodnoteniazmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledkuužívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou,ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomcapožadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čosa zvýšila hodnota veci.
(2) Ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasuprenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesťvec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsled-ku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľoviznačná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť odzmluvy.
§ 668
(1) Nájomca je povinný oznámiť prenajímateľovi bezzbytočného odkladu potreby opráv, ktoré má vykonaťprenajímateľ. Pri porušení tejto povinnosti zodpovedánájomca za škodu tým spôsobenú a nemá nároky, kto-ré by mu inak prislúchali pre nemožnosť alebo obme-dzenú možnosť užívať vec pre vady veci, ktoré sa včasprenajímateľovi neoznámili.
(2) Nájomca je povinný znášať obmedzenie v užívaníprenajatej veci v rozsahu potrebnom na vykonanieopráv a udržiavanie veci.
§ 669
Ak nájomca vynaložil na vec náklady pri oprave, naktorú je povinný prenajímateľ, má nárok na náhradu
týchto nákladov, ak sa oprava vykonala so súhlasomprenajímateľa alebo ak prenajímateľ bez zbytočnéhoodkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila jejpotreba. Inak môže nájomca požadovať len to, o čo saprenajímateľ obohatil.
§ 670
Nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci ne-vznikla škoda. Je povinný dať vec poistiť, len ak to ur-čuje zmluva.
Druhý oddiel
Nájomné
§ 671
(1) Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s pri-hliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej uží-vania.
(2) Ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy ne-ustanovujú inak, platí sa nájomné z poľnohospodár-skych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. ap-ríla a 1. októbra, pri ostatných nájmoch mesačnepozadu.
§ 672
(1) Na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ ne-hnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktorésú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám,ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkouvecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.
(2) Záložné právo zanikne, ak sú veci odstránenéskôr, než boli spísané súdnym vykonávateľom, ibaže byboli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlásisvoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa ná-jomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriektomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené,môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečen-stvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis súdnymvykonávateľom, alebo musí veci vydať.
§ 673
Nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ prevady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vecužívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob uží-vania nedohodol primerane povahe a určeniu veci.
§ 674
Ak nájomca môže užívať prenajatú vec z dôvodovuvedených v § 673 iba obmedzene, má nájomca nárokna primeranú zľavu z nájomného. Prenajímateľ si všakmusí započítať náklady, ktoré ušetril, a cenu výhod,ktoré mal z toho, že nájomca užíval vec len obmedzene.
§ 675
Právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z ná-jomného sa musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytoč-
ného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šies-tich mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiamtoto právo zakladajúcim.
Tretí oddiel
Skončenie nájmu
§ 676
(1) Nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa do-jednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcominak.
(2) Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a pre-najímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci ale-bo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, ob-novuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok,za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednanýna dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájomdojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.
§ 677
(1) Zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitúdobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s ná-jomcom, iba výpoveďou.
(2) Ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnúzmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľnostív trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecív jednomesačnej lehote.
§ 678
Ustanovenia o výpovednej dobe, vyprataní a odo-vzdaní platia iba vtedy, ak zmluva alebo osobitné pred-pisy neustanovujú inak.
§ 679
(1) Nájomca je oprávnený odstúpiť od zmluvy kedy-koľvek, ak bola prenajatá vec odovzdaná v stave nespô-sobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie alebo aksa stane neskôr – bez toho, aby nájomca porušil svojupovinnosť – nespôsobilou na dohodnuté alebo obvykléužívanie, ak sa stane neupotrebiteľnou alebo ak sa muodníme taká časť veci, že by sa tým zmaril účel zmluvy.
(2) Ak sú miestnosti, ktoré boli prenajaté na obývaniealebo na to, aby sa v nich zdržiavali ľudia, zdraviu zá-vadné, má nájomca toto právo aj vtedy, ak o tom vedelpri uzavretí zmluvy. Práva odstúpiť od zmluvy sa ne-možno vopred vzdať.
(3) Prenajímateľ môže kedykoľvek odstúpiť od zmlu-vy, ak nájomca napriek písomnej výstrahe užíva prena-jatú vec alebo ak trpí užívanie veci takým spôsobom, žeprenajímateľovi vzniká škoda alebo že mu hrozí značnáškoda. Ak nejde o byt alebo nebytový priestor, môžeprenajímateľ tiež odstúpiť od zmluvy, ak nájomca, hociupomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani do splat-nosti ďalšieho nájomného, a ak je táto doba kratšia akotri mesiace; do troch mesiacov, alebo ak s ohľadom naprávoplatné rozhodnutie príslušného orgánu trebaprenajatú vec vypratať.
(1) Zničením prenajatej veci nájomná zmluva zaniká.
(2) Ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci,vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenají-mateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväz-kov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmenaoznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.
(3) Ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci,môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu ibanájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá nadobu určitú; výpoveď však musí podať v najbližšom vý-povednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodouustanovené. Pri zmene vlastníctva k hnuteľnej vecimôže zmluvu vypovedať aj nadobúdateľ.
§ 681
Po podanej výpovedi alebo tri mesiace pred skonče-ním nájmu a odovzdaním veci je nájomca nehnuteľnejveci povinný, ak sa nedohodlo inak, umožniť záujem-covi o prenajatie jej prehliadku v prítomnosti prenají-mateľa alebo jeho zástupcu. Nájomca nesmie byť pre-hliadkou zbytočne obťažovaný.
§ 682
Ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prena-jatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôso-bu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedo-hodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím naobvyklé opotrebenie.
§ 683
(1) Ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému opot-rebeniu prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, zodpo-vedá nájomca aj za škody spôsobené osobami, ktorýmumožnil k prenajatej veci prístup, za náhodu však ne-zodpovedá.
(2) Domáhať sa náhrady možno len do šiestich me-siacov od vrátenia prenajatej veci; inak nárok zanikne.
§ 684
Ak tretia osoba uplatňuje k veci práva, ktoré sú ne-zlučiteľné s právami nájomcu, je prenajímateľ povinnýurobiť potrebné právne opatrenia na jeho ochranu. Aktak prenajímateľ v primeranej lehote neurobí alebo aknie sú jeho opatrenia úspešné, môže nájomca odstúpiťod zmluvy.
Štvrtý oddiel
Osobitné ustanovenia o nájme bytu
§ 685
(1) Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorouprenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt doužívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určeniadoby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje ajopis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedaťlen z dôvodov ustanovených v zákone.
(2) Nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytumožno uzavrieť za podmienok upravených v stanováchbytového družstva.
(3) Zákony národných rád ustanovia, čo sa rozumieslužobným bytom, bytom osobitného určenia a bytomv domoch osobitného určenia a za akých podmienokmožno uzavrieť nájomnú zmluvu o nájme služobnéhobytu, o nájme bytu osobitného určenia a o nájme bytuv domoch osobitného určenia.
§ 686
(1) Nájomná zmluva musí obsahovať označenie pred-metu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výškuúhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spô-sob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslu-šenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neu-zavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
(2) Ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa,že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.
Práva a povinnost i z nájmu bytu
§ 687
(1) Prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi bytv stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť ná-jomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užíva-ním bytu.
(2) Ak nájomná zmluva neurčuje inak, drobné opravyv byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojenés bežnou údržbou uhrádza nájomca. Pojem drobnýchopráv a nákladov spojených s bežnou údržbou bytuupravuje osobitný predpis.
(3) Práva a povinnosti nájomca – člena družstva – po-kiaľ ide o vykonávanie drobných opráv v byte a pokiaľide o úhradu nákladov spojených s bežnou údržboubytu, upravujú stanovy družstva.
§ 688
Nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s nájomcom v spo-ločnej domácnosti, majú popri práve užívať byt aj prá-vo užívať spoločné priestory a zariadenie domu, ako ajpožívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s uží-vaním bytu.
§ 689
Nájomca je povinný užívať byt, spoločné priestory azariadenie domu riadne a riadne požívať plnenia, kto-rých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.
§ 690
Nájomcovia sú povinní pri výkone svojich práv dbať,aby sa v dome vytvorilo prostredie zabezpečujúceostatným nájomcom výkon ich práv.
Ak prenajímateľ nesplní svoju povinnosť odstrániťzávady brániace riadnemu užívaniu bytu, alebo ktorý-mi je výkon nájomcovho práva ohrozený, má nájomcapráva po predchádzajúcom upozornení prenajímateľazávady odstrániť v nevyhnutnej miere a požadovať odneho náhradu účelne vynaložených nákladov. Právona náhradu musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytoč-ného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo došiestich mesiacov od odstránenia závad.
§ 692
(1) Nájomca je povinný oznámiť bez zbytočného od-kladu prenajímateľovi potrebu tých opráv v byte, ktorémá znášať prenajímateľ, a umožniť ich vykonanie; inakzodpovedá za škodu, ktorá nesplnením tejto povinnostivznikla.
(2) Ak sa nájomca nepostará o včasné vykonaniedrobných opráv a bežnú údržbu bytu, má prenajímateľprávo tak urobiť po predchádzajúcom upozornení ná-jomcu na svoje náklady sám a požadovať od neho ná-hradu.
§ 693
Nájomca je povinný odstrániť závady a poškodenia,ktoré spôsobil v dome sám alebo tí, ktorí s ním bývajú.Ak sa tak nestane, má prenajímateľ právo po predchá-dzajúcom upozornení nájomcu závady a poškodeniaodstrániť a požadovať od nájomcu náhradu.
§ 694
Nájomca nesmie vykonávať stavebné úpravy ani inúpodstatnú zmenu v byte bez súhlasu prenajímateľa, ato ani na svoje náklady.
§ 695
Prenajímateľ je oprávnený vykonávať stavebné úpra-vy bytu a iné podstatné zmeny v byte iba so súhlasomnájomcu. Tento súhlas možno odoprieť len z vážnychdôvodov. Ak prenajímateľ vykonáva také úpravy na prí-kaz príslušného orgánu štátnej správy, je nájomca po-vinný ich vykonanie umožniť; inak zodpovedá za ško-du, ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla.
Nájomné a úhrada za plneniaposkytované s užívaním bytu
§ 696
(1) Spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plneniaposkytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, akoaj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jedno-stranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytova-né s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájom-nej zmluvy, ustanoví osobitný právny predpis.
(2) Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytualebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak
sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neusta-noví inak.
§ 697
Ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za pl-nenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jejsplatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi popla-tok z omeškania.
§ 698
(1) Nájomca má právo na primeranú zľavu z nájom-ného, dokiaľ prenajímateľ napriek jeho upozorneniuneodstráni v byte alebo v dome závadu, ktorá podstat-ne alebo po dlhší čas zhoršuje ich užívanie. Právo naprimeranú zľavu z nájomného má nájomca aj vtedy, aksa neposkytovali plnenia spojené s užívaním bytu ale-bo sa poskytovali vadne, a ak sa v dôsledku toho užíva-nie bytu zhoršilo.
(2) Rovnaké právo má nájomca, ak stavebnými úpra-vami v dome sa podstatne alebo po dlhší čas zhoršiapodmienky užívania bytu alebo domu.
(3) Nájomca má právo na primeranú zľavu z úhradyza plnenia poskytované s užívaním bytu, pokiaľ ichprenajímateľ riadne a včas neposkytuje.
§ 699
Právo na zľavu z nájomného alebo z úhrady za plne-nia poskytované s užívaním bytu treba uplatniť u pre-najímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, aksa neuplatnilo do šiestich mesiacov od odstránenia zá-vad.
Spoločný nájom bytu
§ 700
(1) Byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb.Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti.
(2) Spoločný nájom vzniká tiež dohodou medzi dote-rajším nájomcom, ďalšou osobou a prenajímateľom.
(3) Pri družstevnom byte môže spoločný nájom vznik-núť len medzi manželmi.
§ 701
(1) Bežné veci týkajúce sa spoločného nájmu bytumôže vybavovať každý zo spoločných nájomcov.V ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inakje právny úkon neplatný.
(2) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného ná-jmu bytu sú oprávnení a povinní všetci spoloční nájom-covia spoločne a nerozdielne.
§ 702
(1) Ak medzi spoločnými nájomcami dôjde k nezhodeo právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločné-ho nájmu bytu, rozhodne na návrh niektorého z nichsúd.
(2) Súd môže v prípadoch hodných osobitného zrete-ľa na návrh spoločného nájomcu zrušiť právo spoloč-ného nájmu bytu, ak vznikne ním nezavinený stav,ktorý bráni spoločnému užívaniu bytu spoločnými ná-jomcami. Zároveň určí, ktorý zo spoločných nájomcovalebo ktorí z nich budú byt ďalej užívať.
Spoločný nájom bytu manželmi
§ 703
(1) Ak sa za trvania manželstva manželia alebo jedenz nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájombytu manželmi.
(2) Ak vznikne len jednému z manželov za trvaniamanželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme druž-stevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytumanželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve;z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinníspoločne a nerozdielne.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak manželiaspolu trvale nežijú.
§ 704
(1) Ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytupred uzavretím manželstva, vznikne obom manželomspoločný nájom bytu uzavretím manželstva.
(2) To isté platí, ak vzniklo pred uzavretím manžel-stva niektorému z manželov právo na uzavretie zmluvyo nájme družstevného bytu.
§ 705
(1) Ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájmebytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zru-šuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, kto-rý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.
(2) Ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájmedružstevného bytu jeden z rozvedených manželov preduzavretím manželstva, zanikne právo spoločného náj-mu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomuz manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu preduzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoloč-ného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sarozvedení manželia nedohodnú, na návrh jednéhoz nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nichbude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým za-nikne aj spoločné členstvo rozvedených manželovv družstve.
(3) Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súdzreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanoviskoprenajímateľa.
§ 705a
Ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychickéhonásilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k man-želovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnémuužívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním bývaspoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným,môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvede-
ných manželov obmedziť užívacie právo druhéhoz nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
Prechod nájmu bytu
§ 706
(1) Ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnomnájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnýminájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať anevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej do-mácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločný-mi nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoloč-nú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boliodkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnostiaspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.
(2) Ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnenépodmienky prechodu nájmu bytu podľa odseku 1,môže sa v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o nichdozvedel, najneskôr však v lehote troch rokov odo dňasmrti nájomcu, domáhať na súde, aby určil, že k pre-chodu nájmu bytu nedošlo.
(3) Ak zomrie nájomca družstevného bytu a ak nejdeo byt v spoločnom nájme manželov, prechádza smrťounájomcu jeho členstvo v družstve a nájom bytu na tohodediča, ktorému pripadol členský podiel.
§ 707
(1) Ak zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnýminájomcami bytu, stane sa jediným nájomcom pozosta-lý manžel.
(2) Ak ide o družstevný byt, zanikne smrťou jednéhoz manželov spoločný nájom bytu manželmi. Ak sa prá-vo na družstevný byt nadobudlo za trvania manželstva,zostáva členom družstva pozostalý manžel a jemu patríčlenský podiel; na to prihliadne súd v konaní o dedič-stve. Ak zomrel manžel, ktorý nadobudol právo nadružstevný byt pred uzavretím manželstva, prechádzajeho smrťou členstvo v družstve a nájom družstevnéhobytu na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel.Ak ide o viac predmetov nájmu, môže členstvo poruči-teľa prejsť na viacerých dedičov.
(3) Ak zomrie jeden zo spoločných nájomcov, prechá-dza jeho právo na ostatných spoločných nájomcov.
§ 708
Ustanovenia § 706 ods. 1 a 2 a § 707 ods. 1 platia ajv prípade, ak nájomca opustí trvale spoločnú domác-nosť.
§ 709
Ustanovenia § 703 až 708 neplatia pre byty trvale ur-čené ako služobné byty, pre byty osobitného určenia apre byty v domoch osobitného určenia.
(1) Nájom bytu zanikne písomnou dohodou medziprenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpove-ďou.
(2) Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, za-nikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
(3) Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájombytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehotaje tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca na-sledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doru-čená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomneurčiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písom-nej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustano-venia osobitného predpisu.5a)
(4) Ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1písm. d), že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhraduza plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže,že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdziz objektívnych dôvodov,5b) výpovedná lehota sa predl-žuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.
§ 711
(1) Prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, aka) prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, pre
svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, svojich ro-dičov alebo súrodencov,
b) nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je ná-jom služobného bytu viazaný,
c) nájomca alebo ten, kto je členom jeho domácnosti,hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho príslušen-stvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadeniav dome alebo sústavne narušuje pokojné bývanieostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohroz-uje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravyv dome,
d) nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplýva-júce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájom-né alebo úhradu za plnenia poskytované s užíva-ním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, žeprenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmubez písomného súhlasu prenajímateľa,
e) je potrebné z dôvodu verejného záujmu s bytomalebo s domom naložiť tak, že byt nemožno užívať,alebo ak byt alebo dom vyžaduje opravy, pri kto-rých vykonávaní nemožno byt alebo dom najmenejpočas šiestich mesiacov užívať,
f) nájomca prestal spĺňať predpoklady užívania bytuosobitného určenia5c) alebo predpoklady užívaniabytu vyplývajúce z osobitného určenia domu,5d)
g) nájomca využíva byt bez súhlasu prenajímateľa nainé účely ako na bývanie.
(2) Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vy-medziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvo-dom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede ne-možno dodatočne meniť.
(3) Výpoveď z dôvodov uvedených v odseku 1písm. b), e) a f) je neplatná, ak prenajímateľ nepriložilk výpovedi listinu, ktorá preukazuje dôvod výpovede.
(4) Ak ide o byt osobitného určenia alebo o bytv dome osobitného určenia, možno vypovedať nájompodľa odseku 1 len po predchádzajúcom súhlase toho,kto svojím nákladom takýto byt zriadil, alebo jehoprávneho nástupcu, alebo príslušného orgánu, ktorýuzavretie zmluvy o jeho nájme odporučil.
(5) Ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektív-nych dôvodov, pred uplynutím ochrannej lehoty (§ 710ods. 4) zaplatí prenajímateľovi dlžné nájomné alebo sapísomne dohodne s prenajímateľom o spôsobe je-ho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede nájmubytu zanikol.
(6) Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť nasúde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpove-de. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí prá-voplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne ná-vrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.
Bytové náhrady
§ 712
(1) Bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradnéubytovanie a prístrešie.
(2) Náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťoua vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie ná-jomcu a členov jeho domácnosti.
(3) Náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnoumiestnosťou alebo obytná miestnosť v slobodárni,ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalébývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariade-nej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnúmiestnosť môžu užívať viacerí nájomcovia.
(4) Prístreším je prechodné ubytovanie, najmä v spo-ločnej nocľahárni alebo v iných zariadeniach na to ur-čených,5e) a priestor na uskladnenie bytového zariade-nia a ostatných vecí domácej a osobnej potreby.
§ 712a
(1) Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov podľa§ 711 ods. 1 písm. a), e) alebo písm. f) alebo z dôvodupodľa § 711 ods. 1 písm. b) nájomcovi, ktorý prestal vy-konávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu via-
Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. Strana 49
5a) § 46 Občianskeho súdneho poriadku.5b) § 7 až 9 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.5c) § 2 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhra-
dami.5d) § 3 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb.5e) § 754 Občianskeho zákonníka.
zaný, z dôvodu na strane zamestnávateľa5f) alebo z dô-vodu, za ktorý zamestnávateľ zodpovedá podľaosobitných predpisov,5g) nájomca má právo na náhrad-ný byt, ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybave-ním, umiestnením a výškou nájomného primeranýbytu, ktorý má vypratať, a to s prihliadnutím na jehoživotné a pracovné potreby. Nájomca má tiež právo naúhradu nevyhnutných výdavkov spojených so sťaho-vaním. V iných prípadoch skončenia vykonávania prá-ce, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, nemánájomca, ktorému bola daná výpoveď z dôvodu podľa§ 711 ods. 1 písm. b), právo na bytovú náhradu.
(2) Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa§ 711 ods. 1 písm. c), nájomca nemá právo na bytovúnáhradu. Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa§ 711 ods. 1 písm. c) a ide o dôvod hodný osobitnéhozreteľa, má nájomca právo na prístrešie.
(3) Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa§ 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že jev hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca máprávo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadochskončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhra-du; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má ná-jomca právo na prístrešie.
(4) Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov uvede-ných v odseku 3 nájomcovi, ktorý sa stará o maloletédieťa alebo o bezvládnu osobu, ktorí sú členmi jeho do-mácnosti, a ak to pomery prenajímateľa umožňujú,poskytne sa mu namiesto náhradného ubytovania ná-hradný byt. Náhradný byt môže mať horšiu kvalitua menšiu obytnú plochu, ako má byt, ktorý má nájom-ca vypratať. Náhradný byt mu možno poskytnúť ajmimo obce, v ktorej sa nachádza ním vypratávanýbyt. Vzdialenosť náhradného bytu musí však umožniťdennú dochádzku do práce.
(5) Ak sa nájomný pomer skončil opätovne z dôvodupodľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže,že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, poskytnesa nájomcovi namiesto náhradného bytu alebo ná-hradného ubytovania iba prístrešie.
(6) Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa§ 711 ods. 1 písm. g), nájomca nemá právo na bytovúnáhradu.
(7) Ak ide o prípady podľa § 705 ods. 2 prvej vety, sta-čí rozvedenému manželovi, ktorý je povinný byt vypra-tať, poskytnúť náhradné ubytovanie; súd však z dôvo-dov hodných osobitného zreteľa môže rozhodnúť, žerozvedený manžel má právo na náhradný byt.
(8) Ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety
môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zrete-ľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len nanáhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozve-dený manžel za trvania manželstva alebo po rozvodemanželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkejosobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal ale-bo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického nási-lia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.
(9) Pri zániku nájmu dohodnutého na určitý časnemá nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zá-kon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má ná-jomca právo na bytovú náhradu.5h)
§ 712b
zrušený
§ 712c
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie jepovinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie jepre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada.Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovúnáhradu.
(2) Ustanovenia osobitného zákona5i) o zabezpečeníbytovej náhrady a prístrešia platia primerane.
(3) Nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzav-rieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručeniapísomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady;ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárokna bytovú náhradu zanikne.
§ 713
(1) Ak služobný byt po smrti nájomcu alebo po rozvo-de jeho manželstva užívajú ďalej manžel, prípadne oso-by uvedené v § 706 ods. 1. nie sú povinné sa z bytu vy-sťahovať, dokiaľ im nie je zabezpečený primeranýnáhradný byt, ak nestačí podľa osobitného zákonaposkytnutie náhradného ubytovania. To platí aj v prí-pade, ak nájomca služobného bytu opustí trvale spo-ločnú domácnosť.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije aj nabyty osobitného určenia a na byty v domoch osobitné-ho určenia.
§ 714
Zánikom členstva osoby v bytovom družstve zaniknejej nájom bytu. Nájomca družstevného bytu nie je po-vinný sa z bytu vysťahovať, dokiaľ mu nie je zabezpeče-ný primeraný náhradný byt. Vrátenia členského po-
Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. Strana 50
5f) § 46 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.§ 32 ods. 1 písm. c) zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov.§ 192 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzen-skej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.§ 183 ods. 1 písm. a) zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskoršíchpredpisov.
5g) Napríklad § 190 až 192 Zákonníka práce.5h) § 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb.5i) § 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb.
dielu sa môže člen domáhať až po vysťahovaní z bytu, ato v lehote danej stanovami družstva.
Úprava práv nájomcovpri vzájomnej výmene bytu
§ 715
So súhlasom prenajímateľov sa môžu nájomcoviadohodnúť o výmene bytu. Súhlas aj dohoda musia maťpísomnú formu. Ak prenajímateľ odoprie bez závaž-ných dôvodov súhlas s výmenou bytu, môže súd na ná-vrh nájomcu rozhodnutím nahradiť prejav vôle prena-jímateľa.
§ 716
(1) Právo na splnenie dohody o výmene bytu sa musíuplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa, keď bols dohodou vyslovený súhlas; inak právo zanikne.
(2) Ak nastanú dodatočne u niektorého z účastníkovtaké závažné okolnosti, že nemožno od neho splneniedohody spravodlivo požadovať, môže od dohody odstú-piť; musí tak však urobiť bez zbytočného odkladu. Po-vinnosť na náhradu škody tým nie je dotknutá.
Piaty oddiel
Nájom obytných miestností v zariadeniachurčených na trvalé bývanie
§ 717
(1) V zariadeniach určených na trvalé bývanie vznikánájom obytnej miestnosti nájomnou zmluvou uzavre-tou medzi prenajímateľom a nájomcom.
(2) Ak sú na užívanie tej istej miestnosti uzavreté ná-jomné zmluvy s viacerými nájomcami, je každý z nichsamostatným nájomcom, a to v rozsahu, ktorý mu bolv dohode vymedzený.
§ 718
Ak je nájomca povinný sa z obytnej miestnosti vysťa-hovať, stačí mu poskytnúť náhradné ubytovanie, po-kiaľ nájomnou zmluvou nedohodli účastníci niečo iné.
Šiesty oddiel
Podnájom bytu (časti bytu)
§ 719
(1) Prenajatý byt alebo jeho časť možno inému prene-chať do podnájmu na dobu určenú v zmluve o podná-jme alebo bez časového určenia len s písomným súhla-som prenajímateľa. Zmluva o podnájme upravujepodmienky skončenia podnájmu, najmä možnosť daťvýpoveď zo strany prenajímateľa; ak sa nedohodloinak, platí, že podnájom možno vypovedať bez uvede-nia dôvodov v lehote podľa § 710 ods. 3.
(2) Ak nájomca nemôže zo závažných dôvodov po dlh-šiu dobu byt užívať a ak prenajímateľ nesúhlasí bez zá-važných dôvodov s tým, aby prenajatý byt alebo jehočasť nájomca prenechal inému do podnájmu, môže súdna návrh nájomcu rozhodnutím nahradiť prejav vôleprenajímateľa.
(3) Ak bol podnájom dojednaný na určitú dobu,skončí sa tiež uplynutím tejto doby.
(4) Po skončení podnájmu podnájomník nemá právona náhradný podnájom.
Siedmy oddiel
Nájom a podnájom nebytových priestorov
§ 720
Nájom a podnájom nebytových priestorov upravujeosobitný zákon.6)
Ôsmy oddiel
Osobitné ustanovenia o podnikateľskom nájmehnuteľných vecí
§ 721
(1) Ak má vec, ktorá bola prenajatá, vady, pre ktoré junemožno riadne užívať alebo ktoré také užívanie sťažu-jú, má nájomca právo, aby sa mu poskytla iná vec slú-žiaca tomu istému účelu. Okrem toho má právo na od-pustenie nájomného alebo na zľavu z nájomného zadobu, po ktorú nemohol vec pre jej vadu riadne užívaťbuď vôbec, alebo len za sťažených podmienok.
(2) Právo na odpustenie alebo na zľavu z nájomnéhosa musí uplatniť u prenajímateľa najneskôr do koncadoby, na ktorú bol nájom dojednaný.
§ 722
(1) Za opotrebenie veci spôsobené riadnym užívanímnájomca nezodpovedá.
(2) Vzniknuté poškodenie, stratu alebo zničenie vecije nájomca povinný ohlásiť prenajímateľovi bez zbytoč-ného odkladu. Povinnosť nájomcu nahradiť škodu saspravuje ustanoveniami tohto zákona o zodpovednostiza škodu; nájomca však nezodpovedá za škodu, ktorávznikla tým, že ten, kto vec prenajal, nesplnil povin-nosť uloženú ustanovením § 617.
§ 723
(1) Ak nájomca vráti vec po dobe dohodnutej v zmlu-ve, je povinný platiť nájomné až do vrátenia veci. Ak jenájomca s vrátením veci v omeškaní, je povinný zapla-tiť aj poplatok z omeškania.
(2) Ak sa vec stratila alebo bola zničená, je nájomcapovinný platiť nájomné a poplatok z omeškania, ak sajeho platenie dohodlo, dokiaľ stratu alebo zničenie veci
Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. Strana 51
6) Zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.
prenajímateľovi neohlásil alebo dokiaľ sa o tom prena-jímateľ inak nedozvedel.
Ô S M A H L AVA
PRĺKAZNÁ ZMLUVA
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
§ 724
Príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre prí-kazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.
Povinnost i pr íkazníka
§ 725
Príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľasvojich schopností a znalostí. Od príkazcových poky-nov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to nevy-hnutné v záujme príkazcu a ak nemôže včas dostaťjeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.
§ 726
Príkazník je povinný vykonať príkaz osobne. Ak zverívykonanie príkazu inému, zodpovedá, akoby príkaz vy-konával sám; ak však príkazca dovolil, aby si ustanovilzástupcu, alebo ak bol tento nevyhnutne potrebný,zodpovedá príkazník iba za zavinenie pri voľbe zástup-cu.
§ 727
Príkazník je povinný podať príkazcovi na jeho žiadosťvšetky správy o postupe plnenia príkazu a previesť napríkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu; po vyko-naní príkazu predloží príkazcovi vyúčtovanie.
Povinnost i pr íkazcu
§ 728
Príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskyt-núť príkazníkovi vopred na jeho žiadosť primeranéprostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahra-diť príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynalože-né pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok ne-dostavil.
§ 729
(1) Príkazca je ďalej povinný nahradiť príkazníkoviokrem zavinenej škody aj tú škodu, ktorá vznikla v sú-vislosti s výkonom príkazu.
(2) Ak príkazník utrpí pri výkone príkazu škodu lennáhodou, môže sa domáhať náhrady iba vtedy, ak sazaviazal vykonať príkaz bezplatne; nedostane všakviac, než by mu patrilo ako obvyklá odmena, keby boladojednaná.
§ 730
(1) Príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi od-menu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá,najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.
(2) Príkazca je povinný poskytovať odmenu, aj keďvýsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobe-ný porušením povinnosti príkazníka.
Zánik pr íkaznej zmluvy
§ 731
Pre zánik príkaznej zmluvy sa použijú primeraneustanovenia o zániku plnomocenstva (§ 33b).
§ 732
Ak príkazná zmluva zanikla odvolaním, je príkazcapovinný nahradiť príkazníkovi náklady vzniknuté doodvolania, utrpenú škodu, a ak prislúcha príkazníkoviodmena, aj jej časť zodpovedajúcu vykonanej práci. Toplatí aj vtedy, ak sa dokončenie príkazného konaniazmarilo náhodou, na ktorú nedal príkazník podnet.
Druhý oddiel
Zmluva o obstaraní veci
§ 733
Zmluvou o obstaraní veci sa obstarávateľ zaväzujeobjednávateľovi obstarať určitú vec. Obstarávateľ máprávo vec obstarať aj prostredníctvom inej osoby. Ob-jednávateľ je povinný obstarávateľovi za obstaranieveci poskytnúť odmenu.
§ 734
O uzavretí zmluvy musí obstarávateľ vydať objedná-vateľovi písomné potvrdenie, v ktorom musí byť uvede-ný predmet obstarania, jeho cena a doba obstarania.
§ 735
Objednávateľ môže až do obstarania veci od zmluvyodstúpiť; musí však obstarávateľovi nahradiť účelnevynaložené náklady a inú ujmu vzniknutú obstaráva-teľovi, pokiaľ jej obstarávateľ nemohol zabrániť. Týmnie je dotknutý nárok na uplatnenie práv vyplývajú-cich z omeškania alebo z vadného plnenia obstaráva-teľa.
§ 736
Obstarávateľ je povinný pri obstarávaní dbať na po-kyny objednávateľa; odchýliť sa od nich môže iba vte-dy, ak je to v záujme objednávateľa nevyhnutné a aknemôže včas dosiahnuť jeho súhlas.
Zmluvou o obstaraní predaja veci vznikne objedná-vateľovi právo, aby obstarávateľ prevzal od neho dopredaja zverenú vec a urobil potrebné opatrenia napredaj.
§ 738
Zmluva musí byť uzavretá písomne. Musí obsahovaťnajmä predmet predaja, cenu, za ktorú sa má predmetpredať, odmenu obstarávateľa za obstaranie predaja apoplatok pre prípad odstúpenia od zmluvy pred dohod-nutou dobou určenou na predaj veci.
§ 739
(1) Obstarávateľ má právo na odmenu iba vtedy, aksa zverená vec predala.
(2) Objednávateľ má právo, aby mu obstarávateľ vy-platil po zrážke odmeny sumu, za ktorú vec predal.
§ 740
Ak obstarávateľ nepredá vec do troch mesiacov ododňa, keď mu bola vec zverená do predaja, zmluva sazrušuje, ak sa medzi objednávateľom a obstarávateľomnedohodlo inak. Účastníci sa môžu dohodnúť, že sa pouplynutí určenej doby predá vec za nižšiu cenu.
§ 741
(1) Pri predaji veci zverenej do predaja zodpovedá ob-starávateľ predaja kupujúcemu za vady predanej veci;obstarávateľ predaja zodpovedá aj za to, že predaná vecmá vlastnosti, ktoré obstarávateľ pri predaji uviedol.
(2) Inak pre túto zodpovednosť platia obdobne usta-novenia týkajúce sa predaja použitých vecí.
Štvrtý oddiel
ZMLUVA O OBSTARANÍ ZÁJAZDU
§ 741a
Zmluvou o obstaraní zájazdu sa obstarávateľ (ces-tovná kancelária) zaväzuje, že objednávateľovi obstarávopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ru-chu (zájazd), a objednávateľ sa zaväzuje, že zaplatí do-hodnutú cenu.
§ 741b
(1) Zmluva musí mať písomnú formu alebo inú vhod-nú formu a musí obsahovať
a) označenie zmluvných strán,b) charakteristiku zájazdu, najmä termín jeho zača-
tia a skončenia, uvedenie všetkých poskytovanýchslužieb, ktoré sú zahrnuté do ceny zájazdu, miestoa čas ich trvania; vymedzenie zájazdu možno na-hradiť odkazom na číslo zájazdu alebo iné označe-
nie v katalógu iba v tom prípade, ak katalóg obsa-huje všetky tieto informácie a bol odovzdaný objed-návateľovi,
c) cenu zájazdu vrátane časového rozvrhu platieba výšky preddavku,
d) lehotu a spôsob, akým má objednávateľ uplatniťnároky plynúce z porušenia právnej povinnosticestovnej kancelárie,
e) výšku zmluvných pokút, ktoré je povinný objedná-vateľ cestovnej kancelárii uhradiť pri odstúpení odzmluvy v prípadoch určených týmto zákonom.
(2) Zmluva má ďalej obsahovaťa) ďalšie platby za služby, ktorých cena nie je zahr-
nutá v cene zájazdu, údaje o počte a výške týchtoďalších platieb, ak sú súčasťou zájazdu,
b) ubytovanie, jeho názov, polohu, kategóriu a trie-du, stupeň vybavenosti a hlavné charakteristickéznaky, ak je súčasťou zájazdu,
c) druh, charakteristiku a kategóriu dopravnéhoprostriedku, údaje o trase cesty, ak je súčasťou zá-jazdu doprava,
d) spôsob a rozsah stravovania, ak je súčasťou zájaz-du,
e) ak je realizácia zájazdu podmienená dosiahnutímminimálneho počtu účastníkov zájazdu, výslovnéuvedenie tejto skutočnosti a lehotu, v ktorej najne-skôr musí cestovná kancelária objednávateľa pí-somne informovať o zrušení zájazdu a o odstúpeníod zmluvy z dôvodu nedosiahnutia minimálnehopočtu účastníkov zájazdu,
f) ak sú dôvody na určenie podmienok, ktoré musíobjednávateľ spĺňať, uvedenie týchto podmienoka lehotu, v ktorej môže objednávateľ oznámiť, že sazájazdu namiesto neho zúčastní iná osoba,
g) ďalšie skutočnosti, na ktorých sa zmluvné stranydohodnú.
(3) Cestovná kancelária je povinná objednávateľoviodovzdať spolu so zmluvou doklad o poistení zájazdupre prípad úpadku vystavený poistiteľom.
§ 741c
(1) V zmluve možno dohodnúť, že cestovná kancelá-ria je oprávnená jednostranným úkonom zvýšiť cenuzájazdu, ak je súčasne presne určený spôsob výpočtuzvýšenia ceny. Cena zájazdu uvedená v zmluve sa ne-smie jednostranne zvýšiť v priebehu 20 dní pred začiat-kom zájazdu.
(2) Cenu zájazdu podľa odseku 1 možno zvýšiť lenv prípade, že dôjde k
a) zvýšeniu dopravných nákladov vrátane cien po-honných látok,
b) zvýšeniu platieb spojených s dopravou, napríkladletiskových a prístavných poplatkov, ktoré sú za-hrnuté v cene zájazdu,
c) zmene kurzu slovenskej koruny použitého na ur-čenie ceny zájazdu v priemere o viac ako 5 %, akk tomuto zvýšeniu dôjde do 21. dňa pred začatímzájazdu.(3) Písomné oznámenie o zvýšení ceny sa musí ob-jednávateľovi odoslať najneskôr 21 dní pred zača-
tím zájazdu, inak cestovnej kancelárii nevznikneprávo na zaplatenie rozdielu v cene zájazdu.
§ 741d
(1) Cestovná kancelária je povinná najneskôr sedemdní pred začatím zájazdu poskytnúť objednávateľovipísomne ďalšie podrobné informácie o všetkých sku-točnostiach, ktoré sú pre objednávateľa dôležité a kto-ré sú jej známe, ak nie sú obsiahnuté už v zmluve alebov katalógu, ktorý bol objednávateľovi odovzdaný, a tonajmä
a) spresnenie údajov uvedených v § 741b ods. 2písm. a) až d),
b) podrobnosti o možnosti kontaktu na neplnoletúosobu alebo zástupcu cestovnej kancelárie v mies-te pobytu neplnoletej osoby, ak ide o zájazd, ktoré-ho účastníkom je neplnoletá osoba,
c) meno, miesto pobytu alebo kontaktnú adresu a te-lefónne číslo zástupcu cestovnej kancelárie, naktorého sa objednávateľ v ťažkostiach v priebehuzájazdu môže obrátiť so žiadosťou o pomoc a ktorýje oprávnený prijímať a vybavovať reklamácie ob-jednávateľa počas zájazdu,
d) všetky potrebné doklady, ktoré potrebuje objedná-vateľ na poskytovanie obstaraných služieb (naprí-klad letenku, poukaz pre hotel na poskytnutie do-hodnutého ubytovania a stravovania, doklad prezástupcu cestovnej kancelárie v mieste pobytu naposkytnutie fakultatívnych výletov).
(2) Ak je zmluva uzatvorená v čase kratšom ako se-dem dní pred začatím zájazdu, musí cestovná kancelá-ria svoju povinnosť podľa odseku 1 splniť pri uzatvára-ní zmluvy.
§ 741e
(1) Ak je cestovná kancelária nútená pred začatímzájazdu zmeniť podstatnú podmienku zmluvy, navrh-ne objednávateľovi zmenu zmluvy. Ak navrhovanázmena zmluvy vedie aj k zmene ceny zájazdu, musí sav návrhu nová cena uviesť.
(2) Ak cestovná kancelária navrhne zmenu zmluvypodľa odseku 1, má objednávateľ právo rozhodnúť, čiso zmenou zmluvy súhlasí alebo či od zmluvy odstúpibez zaplatenia zmluvných pokút. Rozhodnutie objed-návateľa musí písomne oznámiť cestovnej kanceláriiv lehote určenej cestovnou kanceláriou.
§ 741f
(1) Pred začatím zájazdu môže objednávateľ písomneoznámiť cestovnej kancelárii, že zájazdu sa namiestoneho zúčastní iná osoba uvedená v oznámení. Objed-návateľ tak môže urobiť len v určenej lehote a oznáme-nie musí obsahovať aj vyhlásenie nového objednávate-ľa, že súhlasí s uzatvorenou zmluvou a spĺňa všetkydohodnuté podmienky účasti na zájazde. Dňom doru-čenia oznámenia sa v ňom uvedená osoba stáva objed-návateľom.
(2) Pôvodný objednávateľ a nový objednávateľ spo-ločne a nerozdielne zodpovedajú za zaplatenie ceny zá-
jazdu a úhradu nákladov, ktoré cestovnej kanceláriiv súvislosti so zmenou objednávateľa vzniknú.
§ 741g
(1) Cestovná kancelária môže pred začatím zájazduod zmluvy odstúpiť len z dôvodu zrušenia zájazdu ale-bo z dôvodu porušenia povinností objednávateľom,ktoré boli zmluvne dohodnuté.
(2) Ak odstúpi objednávateľ od zmluvy podľa § 741eods. 2 alebo ak odstúpi cestovná kancelária od zmluvyz dôvodu zrušenia zájazdu pred jeho začatím, má ob-jednávateľ právo žiadať, aby mu cestovná kanceláriana základe novej zmluvy poskytla iný zájazd najmenejv kvalite, ktorá zodpovedá službám dohodnutým v pô-vodnej zmluve, ak cestovná kancelária môže takýto zá-jazd ponúknuť.
(3) Pri uzatvorení zmluvy podľa odseku 2 sa platbyuskutočnené na základe pôvodnej zmluvy považujú zaplatby podľa novej zmluvy. Ak je cena nového zájazdunižšia ako už uskutočnené platby, je cestovná kancelá-ria povinná tento rozdiel bezodkladne objednávateľovivrátiť.
(4) Ak cestovná kancelária zruší zájazd v lehote krat-šej ako 20 dní pred termínom jeho začatia, objednáva-teľ má právo na primeranú náhradu škody.
§ 741h
(1) Ak nie je dôvodom odstúpenia od zmluvy objedná-vateľa porušenie povinností cestovnej kancelárie, kto-ré sú určené zmluvou alebo týmto zákonom, alebo akcestovná kancelária odstúpi od zmluvy pred začatímzájazdu z dôvodu porušenia povinností objednávate-ľom, je objednávateľ povinný zaplatiť cestovnej kance-lárii zmluvné pokuty vo výške určenej podľa § 741bods. 1 písm. e) a cestovná kancelária je povinná vrátiťobjednávateľovi bezodkladne zostatok z uhradenejceny zájazdu podľa zrušenej zmluvy.
(2) Ak je dôvodom odstúpenia objednávateľa odzmluvy porušenie povinností cestovnej kancelárie ur-čené zmluvou alebo týmto zákonom alebo ak nedôjdek uzatvoreniu novej zmluvy podľa § 741g ods. 2, je ces-tovná kancelária povinná bezodkladne vrátiť objedná-vateľovi celú sumu, ktorú od neho dostala na úhraduceny zájazdu podľa zrušenej zmluvy, pričom objedná-vateľ nie je povinný zaplatiť cestovnej kancelárii zmluv-né pokuty. Právo objednávateľa na náhradu škodytýmto nie je dotknuté.
§ 741i
(1) Cestovná kancelária zodpovedá objednávateľoviza porušenie záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenejzmluvy bez ohľadu na to, či tieto záväzky má splniť ces-tovná kancelária, alebo iní dodávatelia služieb, ktorésa poskytujú v rámci zájazdu. Objednávateľ uplatníprávo na odstránenie chybne poskytnutej služby bez-odkladne, a to u dodávateľa služby alebo u poverenéhozástupcu cestovnej kancelárie. O uplatnení tohto prá-va je potrebné urobiť písomný záznam v spolupráci sozástupcom cestovnej kancelárie.
(2) Ak nesplní cestovná kancelária povinnosti vyplý-vajúce zo zmluvy alebo z tohto zákona riadne a včas,musí objednávateľ uplatniť svoje právo písomne v ces-tovnej kancelárii bezodkladne, najneskôr však dotroch mesiacov od skončenia zájazdu, alebo v prípade,že sa zájazd neuskutočnil, odo dňa, keď sa mal zájazdskončiť podľa zmluvy, inak právo zaniká. Na uznanienárokov pri chybne poskytnutej službe objednávateľpredloží písomný záznam urobený podľa odseku 1.
(3) Ak je uzatvorenie zmluvy sprostredkované inoucestovnou kanceláriou alebo cestovnou agentúrou,platia lehoty podľa odseku 2, ak si objednávateľ uplat-nil svoje práva v sprostredkujúcej cestovnej kanceláriialebo v cestovnej agentúre.
§ 741j
(1) Cestovná kancelária sa môže zbaviť zodpovednos-ti za škodu spôsobenú odstúpením od zmluvy alebo po-rušením povinností len vtedy, ak preukáže, že túto ško-du nezavinila ani ona, ani jej dodávatelia služieba škoda bola spôsobená
a) objednávateľom,b) treťou osobou, ktorá nie je spojená s poskytovaním
zájazdu,c) udalosťou, ktorej nebolo možné zabrániť ani pri
vynaložení všetkého úsilia, alebo v dôsledku neob-vyklých a nepredvídateľných okolností.
(2) V prípadoch podľa odseku 1 písm. b) a c) je cestov-ná kancelária povinná poskytnúť objednávateľovi bez-odkladne pomoc.
§ 741k
(1) Ak po začatí zájazdu cestovná kancelária nepo-skytne objednávateľovi služby alebo ich podstatnúčasť riadne a včas alebo zistí, že mu ich nebude môcťposkytnúť, aj keď ju k tomu zmluva zaviazala, je povin-ná bezodkladne urobiť také opatrenia, aby mohol zá-jazd pokračovať.
(2) Ak pokračovanie zájazdu nemožno zabezpečiťinak ako prostredníctvom služieb nižšej kvality, než súuvedené v zmluve, je cestovná kancelária povinná vrá-tiť objednávateľovi rozdiel ceny medzi ponúkanýmia poskytnutými službami.
(3) Ak služby podľa odseku 2 nemožno zabezpečiťalebo ich objednávateľ neprijme, je cestovná kancelá-ria povinná bezodkladne vrátiť objednávateľovi rozdielceny zájazdu. V prípade, že súčasťou zájazdu je aj do-prava, je cestovná kancelária povinná poskytnúť ob-jednávateľovi dopravu späť na miesto odchodu alebona iné miesto návratu, s ktorým objednávateľ súhlasí,vrátane nevyhnutného náhradného ubytovania a stra-vovania. Ak je doprava uskutočnená iným dopravnýmprostriedkom, než ktorý bol dohodnutý v zmluve, jecestovná kancelária povinná
a) vrátiť rozdiel ceny, ak je doprava uskutočnená zanižšie náklady,
b) rozdiel ceny uhradiť z vlastných prostriedkov, ak jedoprava uskutočnená za vyššie náklady.
D E V I A T A H L AVA
KONANIE BEZ PRĺKAZU
§ 742
Ak niekto bez toho, aby bol na to oprávnený, obstarácudziu záležitosť, aby odvrátil hroziacu škodu, je ten,ktorého záležitosť bola obstaraná, povinný nahradiťkonateľovi bez príkazu nevyhnutné náklady, aj keď savýsledok bez zavinenia konajúceho nedostavil.
§ 743
(1) Ak nejde o odvrátenie hroziacej škody, musí ten,kto chce obstarať záležitosť iného, upovedomiť hoo tom a vyčkať na jeho súhlas.
(2) Ak tak neurobí a ak ide o záležitosť v prospechiného, má konateľ bez príkazu nárok na náhradu ná-kladov, ktorými sa ten, v ktorého záujme konal, v časeskončenia konania obohatil.
§ 744
(1) Kto zasiahne do záležitostí iného bez toho, aby šloo odvrátenie hroziacej škody, zodpovedá za vzniknutúškodu; v rámci tejto zodpovednosti zodpovedá aj za ná-hodu, ibaže by vznikla aj bez jeho zásahu.
(2) To isté platí, ak zasiahne niekto do záležitostí iné-ho proti jeho prejavenej vôli.
§ 745
Ak konateľ bez príkazu nemá nárok na náhradu ná-kladov, je oprávnený vziať si, pokiaľ je to možné, čo ob-staral na svoje náklady.
§ 746
Konateľ bez príkazu je povinný dokončiť konanie,podať o ňom vyúčtovanie a previesť všetko, čo pri tomzískal, na toho, koho záležitosť obstaral.
D E S I A T A H L AVA
ZMLUVA O ÚSCHOVE
§ 747
(1) Zmluvou o úschove vznikne zložiteľovi právo, abyuschovávateľ hnuteľnú vec prevzatú od neho do úscho-vy riadne opatroval. Zmluvu o úschove možno uzavrieťaj tak, že sa odovzdanie aj prevzatie veci zabezpečí me-chanickými prostriedkami.
(2) V zmluve možno dohodnúť, že uschovávateľ môževec odovzdať do úschovy ďalšiemu uschovávateľovi.
§ 748
Zložiteľ je povinný nahradiť uschovávateľovi nevy-hnutné náklady, ktoré na vec pri jej opatrovaní vynalo-žil; odmenu za úschovu je povinný zaplatiť len vtedy,ak sa tak dohodol alebo ak to zodpovedá predmetu pod-nikania uschovávateľa alebo zvyklostiam.
(1) Uschovávateľ je povinný prevzatú vec opatrovaťdohodnutým spôsobom, a ak sa dohoda o spôsobeúschovy neuzavrela, je povinný ju opatrovať starostli-vo, najmä je povinný dať ju poistiť, ak je to obvyklé, a pouplynutí doby úschovy prevzatú vec vrátiť spolu s tým,čo k nej pribudlo.
(2) Uschovávateľ je povinný vrátiť vec zložiteľovi napožiadanie aj pred uplynutím dojednanej doby úscho-vy, ale sám nie je oprávnený vrátiť ju skôr, ibaže vec ne-môže pre nepredvídateľnú okolnosť bezpečne alebo bezvlastnej škody opatrovať.
§ 750
Ak nie je dojednané a ani z okolností zrejmé, ako dlhomá byť vec v úschove, môže zložiteľ kedykoľvek žiadaťvrátenie veci a uschovávateľ môže vec kedykoľvek vrá-tiť.
§ 751
Ak uschovávateľ použije prevzatú vec, ak umožní jejpoužitie inému, ak ju dá bez dovolenia zložiteľa alebobez nevyhnutnej potreby niekomu inému do úschovyalebo ak je v omeškaní s jej vrátením, zodpovedá aj zanáhodnú škodu, ibaže by táto škoda postihla uschova-nú vec aj inak.
§ 752
Zložiteľ je povinný, ak sa účastníci nedohodli inak,nahradiť uschovávateľovi škodu vzniknutú mu úscho-vou, ako aj náklady, ktoré uschovávateľ na vec vynalo-žil na splnenie svojej povinnosti.
§ 753
Vzájomných práv z úschovy sa možno domáhať ibado šiestich mesiacov po vrátení veci; inak zaniknú.
J E D E N Á S T A H L AVA
ZMLUVA O UBYTOVANĺ
§ 754
(1) Zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľoviprávo, aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytova-nie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcuz účelu ubytovania v zariadení na to určenom (hotely,nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia).
(2) Za ubytovanie a služby s ním spojené je objedná-vateľ povinný zaplatiť ubytovateľovi cenu v lehotáchurčených ubytovacími poriadkami.
§ 755
Ubytovaný má právo užívať priestory, ktoré mu bolina ubytovanie vyhradené, ako aj užívať spoločné prie-story ubytovacieho zariadenia a používať služby, kto-rých poskytovanie je s ubytovaním spojené.
§ 756
Ubytovateľ je povinný odovzdať ubytovanému prie-story vyhradené mu na ubytovanie v stave spôsobilomna riadne užívanie a zabezpečiť mu nerušený výkonjeho práv spojených s ubytovaním.
§ 757
Ubytovaný je povinný užívať priestory vyhradené muna ubytovanie a plnenia spojené s ubytovaním riadne;v týchto priestoroch nesmie ubytovaný bez súhlasuubytovateľa vykonávať žiadne podstatné zmeny.
§ 758
O zodpovednosti ubytovateľa za veci vnesené do uby-tovacích priestorov ubytovaným alebo pre neho platiaustanovenia § 433 a 436.
§ 759
(1) Ubytovaný môže odstúpiť od zmluvy pred uplynu-tím dohodnutej doby; ujmu vzniknutú ubytovateľovipredčasným zrušením ubytovania je ubytovaný povin-ný nahradiť, iba ak nemohol ubytovateľ ujme zabrániť.
(2) Ubytovateľ môže od zmluvy pred uplynutím do-hodnutej doby odstúpiť, ak ubytovaný v ubytovacomzariadení aj napriek výstrahe hrubo porušuje dobrémravy alebo inak hrubo porušuje svoje povinnosti zozmluvy.
D VA N Á S T A H L AVA
ZMLUVY O PREPRAVE
Prvý oddiel
Zmluva o preprave osôb
§ 760
Zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorýza určené cestovné použije dopravný prostriedok, prá-vo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadnea včas.
§ 761
Dopravca je povinný starať sa pri preprave najmäo bezpečnosť a pohodlie cestujúcich a pri hromadnejpreprave im umožniť používanie, spoločenských a kul-túrnych zariadení. Podrobnosti upravia prepravné po-riadky.
§ 762
(1) Ak má cestujúci batožinu, prepravuje ju dopravcabud spoločne s ním a pod jeho dohľadom, alebo oddele-ne.
(2) Ak sa batožina prepravuje oddelene, je dopravcapovinný dbať, aby sa prepravila do miesta určenia naj-neskôr v rovnaký čas s cestujúcim.
(1) Pri pravidelnej preprave osôb určujú prepravnéporiadky, aké práva má cestujúci voči dopravcovi, aksa preprava nevykonala včas.
(2) Pri nepravidelnej preprave osôb je dopravca po-vinný nahradiť škodu vzniknutú cestujúcemu tým, žepreprava nebola vykonaná včas; podmienky a rozsahnáhrady určujú prepravné poriadky.
(3) Práva podľa odsekov 1 a 2 musí cestujúci uplatniťu dopravcu bez zbytočného odkladu; ak sa práva neup-latnili najneskôr do šiestich mesiacov, zaniknú.
§ 764
(1) Ak cestujúcemu vznikne počas prepravy škoda nazdraví alebo škoda na batožinách prepravovaných spo-ločne s ním alebo na veciach, ktoré mal pri sebe, zodpo-vedá na ňu dopravca podľa ustanovení o zodpovednostiza škodu spôsobenú prevádzkou dopravných pros-triedkov (§ 427 až 431).
(2) Za škodu spôsobenú na batožinách prepravova-ných oddelene od cestujúcich zodpovedá dopravcapodľa ustanovení o zodpovednosti pri nákladnej pre-prave.
Druhý oddiel
Zmluva o preprave nákladu
§ 765
(1) Zmluvou o preprave nákladu vzniká odosielateľo-vi právo, aby mu dopravca za prepravné zásielku pre-pravil do určeného miesta a vydal ju určenému príjem-covi.
(2) Odosielateľ je povinný dopravcovi na požiadanieobjednávku prepravy písomne potvrdiť.
(3) Dopravca je povinný na požiadanie odosielateľaprevzatie zásielky písomne potvrdiť.
§ 766
(1) Až do vydania zásielky má odosielateľ právo dávaťza podmienok ustanovených prepravnými poriadkamidopravcovi nové príkazy.
(2) Kedy a za akých podmienok právo dávať doprav-covi nové príkazy patrí príjemcovi, určujú prepravnéporiadky.
§ 767
Dopravca je povinný vykonať prepravu s odbornoustarostlivosťou a v určenej lehote.
§ 768
(1) Dopravca môže použiť na vykonanie prepravy ajiné fyzické alebo právnické osoby; pritom zodpovedá,akoby prepravu vykonal sám.
(2) Ak vykonáva prepravu spoločne niekoľko doprav-cov podľa prepravného poriadku ako združenú prepra-vu, určujú prepravné poriadky, ktorý z dopravcov a zaakých podmienok za túto prepravu zodpovedá.
Zodpovednosť
§ 769
(1) Dopravca zodpovedá za škodu, ktorá vznikla naprepravovanej zásielke v čase od prevzatia na prepravuaž do vydania, ibaže škoda bola spôsobená odosielate-ľom alebo príjemcom, vadnosťou zásielky, jej obalu ale-bo balenia, osobitnou povahou zásielky alebo okolnos-ťou, ktorú dopravca nemohol odvrátiť.
(2) Prepravné poriadky môžu určiť, za akých podmie-nok sa predpokladá, že škoda vznikla niektorou z prí-čin uvedených v odseku 1.
(3) Na škody vzniknuté na prepravovaných zásiel-kach sa nevzťahujú ustanovenia § 427 až 431.
§ 770
(1) Pri strate alebo zničení zásielky je dopravca po-vinný nahradiť cenu, ktorú mala stratená alebo zniče-ná zásielka v čase, keď bola prevzatá na prepravu. Ok-rem toho je povinný znášať účelne vynaložené nákladyvzniknuté v súvislosti s prepravou stratenej alebo zni-čenej zásielky. Pri poškodení alebo čiastočnej strate zá-sielky uhrádza dopravca sumu, o ktorú bola zásielkaznehodnotená; ak je účelné vykonať opravu, uhrádzadopravca náklady opravy.
(2) Za iné škody z nákladnej prepravy, ako sú škodyna prepravovanej zásielke, zodpovedá dopravca, len akboli spôsobené prekročením dodacej lehoty; podmien-ky a rozsah náhrady určujú prepravné poriadky.
§ 771
Právo na náhradu škody musí odosielateľ uplatniť udopravcu do šiestich mesiacov od vydania zásielky prí-jemcovi, alebo ak k vydaniu zásielky nedošlo, do šies-tich mesiacov od prevzatia zásielky na prepravu; inakprávo zanikne.
Tretí oddiel
Spoločné ustanovenia k zmluvám o preprave
§ 772
Podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravyurčujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky atarify. V rámci tejto úpravy môžu prepravné poriadkytiež prevziať ustanovenia platné v medzinárodnej pre-prave pre vnútroštátnu prepravu; zodpovednosť zaškodu na zdraví ustanovená týmto zákonom nesmiebyť obmedzená.
§ 773
(1) O nevyzdvihnutých (neodobratých) zásielkachplatia ustanovenia § 656 ods. 2 a 3.
(2) Prepravné poriadky môžu určiť pre vyzdvihnutie(odobratie) niektorých zásielok, najmä vecí nebezpeč-nej povahy alebo vecí, ktoré sa rýchlo kazia, lehotykratšie ako 6 mesiacov.
T R I N Á S T A H L AVA
SPROSTREDKOVATEĽSKÁ ZMLUVA
§ 774
Sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľzaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretiezmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľoviposkytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutýpričinením sprostredkovateľa.
§ 775
Sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výš-ke; odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne zá-väznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatnápodľa § 40a.
§ 776
Sprostredkovateľovi patrí okrem odmeny náhradanákladov iba vtedy, ak je to výslovne dohodnuté; pripochybnostiach, len ak mu vznikol nárok na odmenu.
§ 777
Záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovaťsi navzájom všetky dôležité okolnosti súvisiace sosprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžuovplyvniť rozhodnutie záujemcu uzavrieť sprostredkú-vanú zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záu-jemcu konať alebo prijímať čokoľvek, len ak bol na tosplnomocnený písomným plnomocenstvom.
Š T R N Á S T A H L AVA
VKLADY
Všeobecné ustanovenia
§ 778
Zmluva o vklade vzniká medzi fyzickou alebo práv-nickou osobou (ďalej len „vkladateľ“) a peňažným ústa-vom zložením vkladu v peňažnom ústave a jeho prija-tím peňažným ústavom.
§ 779
Vkladateľ má právo na úroky alebo iné majetkové vý-hody určené peňažným ústavom v súlade s opatrenímpodľa osobitných predpisov.7)
§ 780
(1) Vkladateľ a v zákonom ustanovených prípadochaj iná oprávnená osoba má právo s vkladom nakladaťpo preukázaní svojej totožnosti v zákonom ustanove-ných prípadoch.
(2) Vkladateľ môže po dohode s peňažným ústavomviazať (vinkulovať) výplatu vkladu na oznámenie heslaalebo na splnenie inej podmienky.
(3) Ak vkladateľ nepozná heslo, musí preukázať, žemu vklad patrí.
Vklady na vkladných knižkách
§ 781
(1) Prijatie vkladu potvrdí peňažný ústav vkladnouknižkou upravenou tak, aby z nej bola zrejmá výškavkladu, jeho zmeny a konečný stav.
(2) Ak nie je preukázaná iná výška vkladu, je rozho-dujúci zápis vo vkladnej knižke.
§ 782
Vkladná knižka môže byť vystavená len na meno.
§ 783
(1) Bez predloženia vkladnej knižky nemožno s vkla-dom nakladať.
(2) S vkladom na vkladnej knižke na meno je opráv-nený nakladať ten, na koho meno, priezvisko, adresutrvalého pobytu, rodné číslo alebo dátum narodenia fy-zickej osoby alebo názov, adresu sídla a pridelené iden-tifikačné číslo právnickej osoby je vkladná knižka vy-stavená. S vkladom na cestovnej vkladnej knižke jevšak v určených prípadoch oprávnený nakladať každý,kto predloží vkladnú knižku a preukazný lístok.
§ 784
(1) Pri strate alebo zničení vkladnej knižky môževkladateľ s vkladom nakladať, len ak vyhlási peňažnýústav na jeho návrh alebo na návrh toho, kto má natom právny záujem, vkladnú knižku za umorenú.
(2) Po umorení vydá peňažný ústav vkladateľovi novúvkladnú knižku alebo na požiadanie vyplatí celý vklad.
(3) Vykonávací predpis ustanovuje postup pri umo-rovaní vkladných knižiek a prípady, kedy môže peňaž-ný ústav vykonať výplatu vkladu alebo vydať novúvkladnú knižku aj bez umorenia pôvodnej vkladnejknižky, ak je oprávnený známy.
§ 785
Ak vkladateľ po dvadsať rokov s vkladom nenakladalani nepredložil vkladnú knižku na doplnenie zázna-mov, zrušuje sa vkladový vzťah uplynutím tejto doby;
Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. Strana 58
7) § 11 ods. 3 zákona č. 158/1989 Zb. o bankách a sporiteľniach (teraz pozri zákon č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov –pozn. autora).
vkladateľ má právo na výplatu zostatku zrušenéhovkladu.
§ 786
Vkladové listy
(1) Vkladový list je potvrdením peňažného ústavuo pevnom jednorazovom vklade. Výška vkladu je uve-dená na vkladovom liste. Inak sa na vkladový list vzťa-hujú primerane ustanovenia tohto zákona o vkladnýchknižkách.
(2) Vkladový list je cenný papier.
§ 787
Ďalšie formy vkladov
(1) Peňažný ústav môže dojednať s vkladateľom aj inéformy vkladov.
(2) Pokiaľ nie je dojednané niečo iné, vzťahujú sa natieto iné formy vkladov primerane ustanovenia o vklad-ných knižkách a vkladových listoch.
P Ä T N Á S T A H L AVA
POISTNÉ ZMLUVY
Prvý oddiel
Poistná zmluva
§ 788
(1) Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúťv dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodnáudalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo práv-nická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzav-rela, je povinná platiť poistné.
(2) Poistná zmluva obsahuje najmäa) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výš-
ku zaručenej poistnej sumy,b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednora-
zové poistné alebo bežné poistné,c) poistnú dobu,d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia
osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výno-soch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poistenéhoa toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmlu-vu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatív prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončenípoistenia.
(3) Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistnépodmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sapoistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené ale-bo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľomzmluvu uzavrel, oznámené.
(4) V poistnej zmluve sa možno od poistných podmie-nok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V inýchprípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na pro-spech poisteného.
§ 789
(1) Osobitný predpis môže ustanoviť, že poistenievznikne bez uzavretia poistnej zmluvy na základe inejskutočnosti a za podmienok v ňom uvedených (zákon-né poistenie).
(2) Osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobealebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnúzmluvu (povinné zmluvné poistenie).
(3) Ak osobitný predpis členského štátu Európskychspoločenstiev alebo štátu, ktorý je súčasťou Európske-ho hospodárskeho priestoru (ďalej len „členský štát“),ustanoví povinné zmluvné poistenie, táto povinnosť jesplnená, ak je poistná zmluva uzavretá v súlade s oso-bitnými predpismi členského štátu, ktoré sa týkajútohto poistenia.
(4) Ak osobitný predpis členského štátu ustanovujepovinné zmluvné poistenie a súčasne právo tohto člen-ského štátu ukladá poisťovateľovi povinnosť oznámiťoprávneným orgánom zánik poistného plnenia, môžetento zánik poisťovateľ uplatniť voči poškodeným tre-tím osobám len za podmienok ustanovených osobit-ným predpisom tohto členského štátu.
§ 790
Poistiť možno najmäa) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia,
straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňomvzniknú (poistenie majetku);
b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia,smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípadinej poistnej udalosti (poistenie osôb);
c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdra-ví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú ma-jetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).
§ 791
(1) Pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potreb-ná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v po-istných podmienkach ustanovené inak.
(2) Poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvuuzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí po-istnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu po-istky, vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvuuzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky.Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku pred-ložiť na uplatnenie práva na poistné plnenie môže pois-titeľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopi-su umorila.
(3) Ak poistka týkajúca sa medzinárodnej dopravytovaru obsahuje oprávnenie toho, kto s poistiteľomzmluvu uzavrel, previesť právo z poistnej zmluvy rubo-pisom, a to aj nevyplneným, na ďalšie osoby, ktoré súoprávnené na ďalší prevod, sú tieto osoby oprávnenéna ďalší prevod (poistka na rad). Tento prevod doprav-nej poistky rubopisom (indosamentom) má účinky po-stúpenia pohľadávky, aj keď poistiteľ nebol o postupeupovedomený. Poistiteľ nie je povinný skúmať platnosťrubopisu.
(1) Na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bolnávrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak juneurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účast-ník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okami-hom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatísvojho návrhu.
(2) Návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením po-istného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stanev lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prí-pade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené.
§ 792a
(1) Pred uzavretím poistnej zmluvy poisťovateľ pos-kytne tomu, kto s ním uzaviera poistnú zmluvu, najmätieto údaje:
a) obchodné meno poisťovateľa a jeho právnu formu,b) názov štátu, kde sa nachádza sídlo poisťovateľa
a názov štátu, kde sa nachádza pobočka poisťova-teľa, ktorá uzaviera poistnú zmluvu,
c) sídlo poisťovateľa a adresu umiestnenia pobočkypoisťovateľa, ktorá uzaviera poistnú zmluvu.
(2) V prípade poistenia osôb poisťovateľ poskytnepred uzavretím poistnej zmluvy tomu, kto s ním uza-viera poistnú zmluvu, okrem údajov podľa odseku 1 ajtieto ďalšie údaje:
a) obsah všetkých poistných plnení v súvislosti s po-istnou udalosťou,
b) dobu trvania poistnej zmluvy,c) spôsob zániku poistnej zmluvy,d) spôsob platenia poistného a jeho splatnosť,e) spôsob výpočtu a rozdelenia bonusov, ak sú sú-
časťou poistnej zmluvy,f) spôsob stanovenia odkupnej hodnoty a rozsah jej
záruky,g) výšku poistného za každé poistné plnenie,h) určenie investičných podielov, na ktoré je viazané
poistné plnenie, pri poistných zmluvách viazanýchna investovanie finančných prostriedkov v menepoistených,
i) označenie druhu príslušných aktív pre poisteniepri poistných zmluvách viazaných na investovaniefinančných prostriedkov v mene poistených,
j) podmienky odstúpenia od poistnej zmluvy,k) všeobecné informácie o daňových povinnostiach,
ktoré sa vzťahujú na danú poistnú zmluvu,l) spôsob vybavovania sťažností toho, kto s poisťova-
teľom uzaviera poistnú zmluvu, poistenéhoa oprávnenej osoby,
m) právo štátu, ktoré platí pre poistnú zmluvu tam,kde zmluvné strany nemajú možnosť zvoliť si prá-vo platné pre poistnú zmluvu, alebo právo štátu,ktoré navrhuje poisťovateľ, ak zmluvné stranymajú možnosť zvoliť si právo.
(3) Počas trvania poistnej zmluvy poisťovateľ posky-tuje tomu, kto s ním uzavrel poistnú zmluvu, najmätieto údaje:
a) zmenu obchodného mena poisťovateľa, jeho práv-nej formy a sídla a zmenu adresy umiestnenia po-bočky poisťovateľa, s ktorou bola uzavretá poistnázmluva,
b) zmenu údajov uvedených v odseku 2 písm. a) až i),c) stav bonusov za každý rok.
(4) Údaje podľa odsekov 1 až 3 sa poskytujú písomnev štátnom jazyku Slovenskej republiky. Tieto údaje samôžu poskytnúť aj v jazyku, ktorý požaduje ten, ktos poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, alebo v jazy-ku štátu, ktorého právo platí pre poistnú zmluvu, akzmluvné strany majú možnosť zvoliť si právo.
§ 793
(1) Kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je po-vinný odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomnéotázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia.To platí tiež, ak ide o zmenu poistenia.
(2) Túto povinnosť má aj ten, na ktorého majetok, ži-vot alebo zdravie alebo zodpovednosť za škody sa mápoistenie vzťahovať, aj keď poistnú zmluvu sám neuza-viera.
§ 794
(1) Poistnú zmluvu možno uzavrieť aj v prospech inejosoby.
(2) Na poistné zmluvy uzavreté v prospech inej osobysa primerane použijú ustanovenia o zmluve v prospechtretej osoby (§ 50) s tým, že súhlas inej osoby môže byťdaný aj dodatočne pri uplatnení práv vyplývajúcichz poistnej udalosti.
Tretí oddiel
Práva a povinnosti z poistenia
§ 795
(1) Povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistnévznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, aknebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavre-tím poistnej zmluvy alebo neskôr.
(2) V poistení týkajúcom sa medzinárodnej dopravytovaru možno dohodnúť, že sa poistenie vzťahuje aj nadobu pred uzavretím poistnej zmluvy. Poistiteľ však nieje povinný poskytnúť poistné plnenie, pokiaľ ten, ktos poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, v čase uzavretiapoistnej zmluvy vedel alebo musel vedieť, že poistnáudalosť už nastala.
§ 796
(1) Ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, jepovinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdo-bia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistnébude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo pois-tenie dojednané (jednorazové poistné).
(2) Ak nebolo dohodnuté inak, je, bežné poistnésplatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazovépoistné dňom začiatku poistenia.
(3) Ak nie je v poistení týkajúcom sa medzinárodnejdopravy tovaru zaplatené poistné a ak nejde o prípaduvedený v § 795 ods. 2, nie je poistiteľ povinný poskyt-núť poistné plnenie z poistných udalostí, ku ktorýmdošlo pred zaplatením poistného. Poistiteľ nemá právona poistné, ak v čase uzavretia poistnej zmluvy vedel,že poistná udalosť nemôže nastať.
(4) Ak tak určujú poistné podmienky, je ten, kto s po-istiteľom uzavrel poistnú zmluvu, zbavený povinnostiplatiť poistné bez toho, aby tým bola dotknutá výškapoistného plnenia.
§ 797
(1) Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákonealebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten,na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktoré-ho zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (pois-tený).
(2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť,s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť(poistná udalosť).
(3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poisti-teľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu po-vinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonaťbez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jed-ného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej uda-losti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistené-mu na požiadanie primeraný preddavok.
§ 798
Poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy pri-merane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej aleboneúplnej odpovede (§ 793) bolo určené nižšie poistné.
§ 799
(1) Poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoréboli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebov poistných podmienkach ustanovené.
(2) Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočné-ho odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastalapoistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku arozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady,ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžuuložiť aj ďalšie povinnosti.
(3) Ak malo vedomé porušenie povinností uvedenýchv odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej uda-losti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnejudalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnejzmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušeniena rozsah jeho povinnosti plniť.
Štvrtý oddiel
Zánik poistenia
§ 800
(1) Poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné,zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpo-
veď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynu-tím.
(2) Možno tiež dohodnúť, že poistenie môže vypove-dať každý z účastníkov do dvoch mesiacov po uzavretípoistnej zmluvy. Výpovedná lehota je osemdenná; jejuplynutím poistenie zanikne.
(3) Poistiteľ nemôže podľa odseku 1 vypovedať pois-tenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu.
§ 801
(1) Poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poist-né obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatenédo troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
(2) Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie po-istné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca ododňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie,ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto vý-zvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že pois-tenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, akbola zaplatená len časť poistného.
(3) Lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺ-žiť.
§ 802
(1) Pri vedomom porušení povinností uvedenýchv ustanoveniach § 793 môže poistiteľ od poistnej zmlu-vy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaníotázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môžepoistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takúskutočnosť zistil; inak právo zanikne.
(2) Ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jejpríčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivéalebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávanípoistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bolapodstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy od-mietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.
§ 803
(1) Poistiteľ má právo na poistné za dobu do zánikupoistenia.
(2) Ak zanikne poistenie pred uplynutím doby, zaktorú bolo bežné poistné zaplatené, je poistiteľ povinnýzvyšujúcu časť poistného vrátiť.
(3) Ak nastala poistná udalosť a dôvod ďalšieho pois-tenia tým odpadol, patrí poistiteľovi poistné do koncapoistného obdobia, v ktorom poistná udalosť nastala;jednorazové poistné patrí poistiteľovi aj v týchto prípa-doch vždy celé.
§ 804
Poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v kto-rých prípadoch je poistiteľ povinný vyplatiť pri zánikupoistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre nepla-tenie poistného a na ktoré prípady sa nevzťahuje usta-novenie § 803 ods. 2 o vrátení poistného.
Poistné podmienky pre poistenie majetku a pre pois-tenie zodpovednosti za škodu týkajúce sa poisteniamajetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželovurčujú, za akých predpokladov zaniká poistenie majet-ku alebo poistenie zodpovednosti za škodu, na kohoprechádzajú a na ktoré veci sa vzťahuje, ak zaniklobezpodielové spoluvlastníctvo.
Šiesty oddiel
Poistenie majetku
§ 806
Z poistenia majetku má poistený právo, aby mu boloposkytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistnýchpodmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorúsa poistenie vzťahuje.
§ 807
Ak je tá istá vec poistená pre rovnaký prípad u viace-rých poistiteľov a ak prevyšuje úhrn poistných súm po-istnú hodnotu veci alebo ak prevyšuje úhrn súm, ktoréby z uzavretých poistných zmlúv z tej istej udalosti po-istitelia boli povinní plniť (viacnásobné poistenie), jekaždý z poistiteľov povinný poskytnúť plnenie do výškyhodnoty veci alebo dohodnutej poistnej sumy len v po-mere sumy, ktorú by bol povinný plniť podľa svojejzmluvy, k sumám, ktoré by boli úhrnom povinní plniťvšetci poistitelia.
§ 808
Pokiaľ je vec poistená pre tú istú dobu zároveň inýmpoistením proti jednotlivým osobitným nebezpečen-stvám, poskytne poistiteľ plnenie z poistnej udalostispôsobenej takým osobitným nebezpečenstvom – akmá vôbec povinnosť nahradiť škodu – pokiaľ poistenýnemohol dosiahnuť plnenie z poistenia pre prípad ta-kého osobitného nebezpečenstva.
§ 809
(1) Poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť ne-nastala; najmä nesmie porušovať povinnosti smerujú-ce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, kto-ré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzalna seba poistnou zmluvou.
(2) Ak poistený vedome alebo následkom požitia al-koholu alebo návykových látok porušil povinnosti uve-dené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo kuvzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jejnásledkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnejzmluvy primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tietopovinnosti vedome alebo následkom požitia alkoholualebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spo-ločnej domácnosti.
§ 810
Poistený má právo na náhradu nákladov účelne vy-naložených na odvrátenie poistnej udalosti, ktorá pois-tenému majetku bezprostredne hrozila. Takisto máprávo na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil,aby zmiernil následky poistnej udalosti.
§ 811
zrušený
§ 812
Zmenou v osobe vlastníka poistenej veci poisteniezanikne, ak poistné podmienky neurčujú inak.
§ 813
(1) Ak poistený má proti inému právo na náhraduškody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jehoprávo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu po-istiteľ poskytol.
(2) Ak prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 protifyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primeraneustanovenie § 450.
(3) Na poistiteľa neprechádzajú nároky poistenéhoproti osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnostialebo ktoré sú na neho odkázané svojou výživou. Tovšak neplatí, ak tieto osoby spôsobili škodu úmyselne.
§ 814
Ak poistiteľ nahradil poistenému len časť škody, jeosoba, proti ktorej má poistený právo na úhradu zvy-šujúcej časti škody, povinná uspokojiť poistiteľa až pouspokojení poisteného.
§ 815
(1) Poistenie sa môže vzťahovať na majetok iného nežtoho, kto poistnú zmluvu s poistiteľom uzavrel. Poistnépodmienky určujú, kedy v tomto prípade nevzniká prá-vo na plnenie z poistnej udalosti poistenému, ale inejosobe.
(2) Ak fyzická osoba zomrie alebo ak zanikne právnic-ká osoba, ktorá dojednala poistenie vzťahujúce sa namajetok inej osoby, vstupuje táto osoba do poistenia namiesto toho, kto s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrel.
Siedmy oddiel
Poistenie osôb
§ 816
Z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vy-platená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený do-hodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo poskytnuté pl-nenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, aku neho nastane poistná udalosť.
(1) Ak je dohodnuté, že poistnou udalosťou je smrťpoisteného, môže ten, kto poistnú zmluvu s poistiteľomuzavrel, určiť osobu, ktorej má poistnou udalosťouvzniknúť právo na plnenie, a to menom alebo vzťahomk poistenému. Až do vzniku poistnej udalosti môže ur-čenie osoby zmeniť; ak nie je ten, kto zmluvu uzavrel,sám poisteným, môže tak urobiť len so súhlasom pois-teného. Zmena určenia osoby je účinná doručenímoznámenia poistiteľovi.
(2) Ak nie je oprávnená osoba v čase poistnej udalostiurčená alebo ak nenadobudne právo na plnenie, nado-búdajú toto právo manžel poisteného, a ak ho niet, detipoisteného.
(3) Ak niet osôb uvedených v odseku 2, nadobúdajútoto právo rodičia poisteného, a ak ich niet, osoby, kto-ré žili s poisteným po dobu najmenej jedného roka predjeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktoré sa z tohodôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odká-zané výživou na poisteného; ak niet ani týchto osôb,nadobúdajú toto právo dedičia poisteného.
§ 818
Ak vznikne právo na plnenie niekoľkým osobám a aknie sú podiely určené, má každý z nich právo na rovna-ký diel.
§ 819
Ak zomrie ten, kto uzavrel s poistiteľom poistnúzmluvu, podľa ktorej je poistený niekto iný, vstupujedo poistenia na jeho miesto poistený. To isté platí, akzanikne právnická osoba, ktorá poistnú zmluvu s pois-titeľom uzavrela.
§ 820
Ak je poistnou udalosťou úraz poisteného, je poisti-teľ oprávnený znížiť sumu, ktorú má vyplatiť, ak došlok úrazu následkom požitia alkoholu alebo návykovýchlátok poisteným.
§ 821
Právom voči poistiteľovi nie je dotknuté právo na ná-hradu škody proti tomu, kto za škodu zodpovedá.
Ôsmy oddiel
Poistenie zodpovednosti za škody
§ 822
Z poistenia zodpovednosti za škody má poistený prá-vo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho na-hradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú po-istený zodpovedá.
§ 823
Náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený
však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak oso-bitné predpisy neustanovujú inak.
§ 824
Poistné podmienky môžu určiť, v ktorých prípadochzmenou v osobe vlastníka veci nezaniká poistenie zod-povednosti za škody.
§ 825
Poistiteľ nemá právo znížiť podľa ustanovenia § 799ods. 3 náhradu, ktorú za poisteného vypláca poškode-nému; sumu, o ktorú poistiteľ takto nemohol svoje pl-nenie znížiť, je povinný mu uhradiť poistený.
§ 826
Ak poistený spôsobí škodu následkom požitia alko-holu alebo návykových látok, má poistiteľ proti nemuprávo na primeranú náhradu toho, čo za neho plnil.
§ 827
Pokiaľ poistiteľ nahradil za poisteného škodu, pre-chádza na neho právo poisteného na náhradu škodyalebo iné obdobné právo, ktoré mu v súvislosti s jehozodpovednosťou za škodu vzniklo proti inému. Ak pre-šlo na poistiteľa právo na náhradu škody proti fyzickejosobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanove-nie § 450.
§ 828
(1) Poistenie sa môže vzťahovať aj na zodpovednosťiného než toho, kto poistnú zmluvu s poistiteľom uzav-rel.
(2) Ak zomrie fyzická osoba alebo ak zanikne právnic-ká osoba, ktorá dojednala poistenie vzťahujúce sa nazodpovednosť inej osoby, vstupuje táto osoba do pois-tenia na miesto toho, kto s poistiteľom poistnú zmluvuuzavrel.
Deviaty oddiel
§ 828a
Poistenie právnej ochrany
(1) Poistnou zmluvou pri poistení právnej ochrany sapoisťovateľ zaväzuje uhradiť náklady poisteného spo-jené s uplatnením jeho práva v rozsahu vymedzenomv poistnej zmluve a poskytovať služby priamo spojenés týmto poistením za podmienok dohodnutých v poist-nej zmluve.
(2) Poistná zmluva nemôže obmedziť poistenéhov práve výberu svojho právneho zástupcu pri jeho za-stupovaní a pri ochrane jeho práv.
(3) Poisťovateľ je povinný uzavrieť rozhodcovskúzmluvu podľa osobitného predpisu na riešenie sporovvyplývajúcich z poistenia právnej ochrany, ak ten, ktos poisťovateľom poistnú zmluvu uzaviera, pri uzavretípoistnej zmluvy o to požiada. Údaj o uzavretí rozhod-
covskej zmluvy podľa prvej vety sa uvedie v poistnejzmluve o poistení právnej ochrany. Ak vznikne spor vy-plývajúci z poistenia právnej ochrany, poisťovateľ jepovinný informovať poisteného o jeho práve podľa od-seku 2 a o možnosti riešiť spor v rozhodcovskom kona-ní.
(4) Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nevzťahujú naa) poistenie právnej ochrany, ktoré sa týka používa-
nia námorného dopravného prostriedku alebo po-istných rizík vznikajúcich v súvislosti s jeho použí-vaním,
b) zastupovanie poisteného, ak je táto činnosť súčas-ne vykonávaná vo vlastnom záujme poisťovateľav rámci poistenia zodpovednosti za škodu,
c) poistenie právnej ochrany vykonávané poisťovate-ľom ako doplnkové poistenie k poisteniu pomociosobám v núdzi počas cestovania alebo pobytumimo miesta svojho trvalého pobytu.
Š E S T N Á S T A H L AVA
ZMLUVA O ZDRUŽENÍ
§ 829
(1) Niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločnepričinili o dosiahnutie dojednaného účelu.
(2) Združenia nemajú spôsobilosť na práva a povin-nosti.
§ 830
Každý z účastníkov je povinný vyvíjať činnosť na do-siahnutie dojednaného účelu spôsobom určenýmv zmluve a zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by moh-la znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie tohto účelu.
§ 831
Popri pracovnej činnosti môžu byť účastníci združe-nia podľa zmluvy povinní poskytnúť na účely združe-nia peniaze alebo iné veci. Ak v zmluve nie je určenávýška, predpokladá sa, že účastníci sú povinní poskyt-núť rovnaké hodnoty.
§ 832
(1) Majetkové hodnoty je účastník povinný poskyt-núť na účely zmluvy v dobe určenej v zmluve, inak bezzbytočného odkladu po uzavretí zmluvy.
(2) Pokiaľ nie je poverený niektorý účastník správouvecí uvedených v odseku 1, nakladá s nimi za účelomdosiahnutia účelu zmluvy účastník, ktorý ich posky-tol; je však povinný oddeliť ich od ostatného svojho ma-jetku dohodnutým spôsobom alebo spôsobom, ktorýoznámi ostatným účastníkom zmluvy o združení.
§ 833
Poskytnuté peniaze alebo iné veci určené podľa dru-hu sú v spoluvlastníctve všetkých účastníkov v pomerek ich výške, a to oznámením o ich oddelení od ostatné-ho majetku účastníka alebo odovzdaním poverenému
účastníkovi. Veci jednotlivo určené sú v bezplatnomužívaní všetkých účastníkov.
§ 834
Majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stá-va spoluvlastníctvom všetkých účastníkov.
§ 835
(1) Podiely na majetku získanom spoločnou činnos-ťou sú rovnaké, ak zmluva neurčuje inak.
(2) Zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci za-viazaní spoločne a nerozdielne.
§ 836
(1) Ak nie je v zmluve určené inak, rozhodujú účast-níci o zaobstarávaní spoločných vecí jednomyseľne.
(2) Ak má podľa zmluvy rozhodovať väčšina hlasov,patrí každému účastníkovi jeden hlas; veľkosť podielunerozhoduje.
§ 837
Každý účastník, aj keď nevykonáva správu, má prá-vo sa presvedčiť o hospodárskom stave združenia.Ustanovenia zmluvy, ktoré tomu odporujú, sú neplat-né.
§ 838
(1) Každý účastník môže zo združenia vystúpiť, nievšak v nevhodnej dobe a na ujmu ostatných účastníkovzdruženia. Z vážnych dôvodov však môže zo združeniavystúpiť kedykoľvek, a to aj keď bola dohodnutá výpo-vedná lehota.
(2) Z vážnych dôvodov možno účastníka zo združeniavylúčiť, a to iba jednomyseľným uznesením ostatnýchúčastníkov združenia, ak zmluva neurčuje inak.
§ 839
Účastníkovi, ktorý vystúpil alebo bol vylúčený, saveci vnesené do združenia vrátia. Podiel majetku podľastavu v deň vystúpenia alebo vylúčenia sa mu vyplatív peniazoch.
§ 840
Účastník, ktorý vystúpil alebo ktorý bol vylúčený, sanezbavuje zódpovednosti za záväzky z činnosti združe-nia, ktoré vznikli do dňa vystúpenia alebo vylúčenia.
§ 841
Pri rozpustení združenia majú účastníci nárok navrátenie hodnôt poskytnutých na účel združenia a vy-poriadajú sa medzi sebou o majetok získaný výkonomspoločnej činnosti združenia spôsobom určenýmv zmluve, inak rovným dielom.
Zmluvou o dôchodku sa zakladá niekomu na doži-votne alebo na inak určenú dobu neurčitého trvaniaprávo na vyplácanie určitéhb dôchodku.
§ 843
Zmluva o dôchodku sa musí uzavrieť písomne.
§ 844
Právo na dôchodok nemožno previesť na iného.Splatné dávky možno však postúpiť.
O S E M N Á S T A H L AVA
STÁVKA A HRA
§ 845
(1) Výhry zo stávok a hier nemožno vymáhať; vymá-hať nemožno ani pohľadávky z pôžičiek poskytnutýchvedome do stávky alebo hry. Také výhry a pohľadávkynemožno ani platne zabezpečiť.
(2) Žreb sa posudzuje ako stávka alebo hra.
§ 846
Ustanovenie § 845 neplatí, ak ide o výherný podnik,ktorý prevádzkuje štát alebo ktorý bol úradne povole-ný.
D E VÄ T N Á S T A H L AVA
VEREJNÁ SÚŤAŽ
§ 847
Ak fyzická alebo právnická osoba (ďalej len „vyhlaso-vateľ súťaže“) vyhlási verejnú súťaž na určité dielo ale-bo výkon, musí vo vyhlásení uviesť presné vymedzeniepredmetu a lehoty súťaže, výšku cien a ostatné súťaž-né podmienky; taktiež musí vyhlásiť, kto, v akej lehotea podľa akých kritérií posúdi splnenie podmienok sú-ťaže a vykoná ocenenie.
§ 848
(1) Vyhlasovateľ súťaže je povinný poskytnúť cenyvyhlásené verejnou súťažou tým, ktorí podľa vykona-ného ocenenia splnili podmienky súťaže určené preudieľanie cien.
(2) Ak sa výsledok dosiahol činnosťou niekoľkých sú-ťažiacich, rozdelí sa cena, ak sa nevyhlásil iný postup aak nedôjde k dohode, podľa toho, v akom pomere sakaždý na dosiahnutom výsledku podieľal.
§ 849
(1) Verejnú súťaž možno odvolať len zo zzodpoved-
nostidov. Odvolanie sa musí vykonať rovnakýmspôsobom, akým došlo k vyhláseniu súťaže, aleboiným rovnako účinným spôsobom.
(2) Ak dôjde k odvolaniu verejnej súťaže, vyhlasova-teľ súťaže je povinný poskytnúť primerané odškodne-nie súťažiacim, ktorí pred odvolaním súťaže jej pod-mienky prevažne alebo sčasti už splnili. Na toto právomusí vyhlasovateľ súťaže súťažiacich pri odvolaní sú-ťaže upozorniť.
D VA D S I A T A H L AVA
VEREJNÝ PRÍSĽUB
§ 850
Verejným prísľubom sa zaväzuje ten, kto verejne vy-hlási, že zaplatí odmenu alebo poskytne iné plneniejednému alebo niekoľkým z bližšie neobmedzenéhopočtu osôb, ktoré splnia podmienky určené vo verej-nom prísľube.
§ 851
Ak podmienky verejného prísľubu neurčujú inak,dostane odmenu ten, kto ich najskôr splní.
§ 852
Ak podmienky verejného prísľubu splní súčasne nie-koľko osôb a z ich obsahu vyplýva, že odmenu má do-stať len jedna osoba, rozdelí sa odmena medzi ne rov-nakým dielom.
DEVIATA ČASŤ
ZAVEREČNÉ, PRECHODNÉ A ZRUŠOVACIEUSTANOVENIA
P R VÁ H L AVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 853
(1) Občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitneupravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujúustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahyobsahom aj účelom im najbližšie.
(2) Podľa odseku 1 nemožno použiť ustanovenia oochrane nájmu bytov podľa § 711 až 712c ani ustano-venie § 3 na právne vzťahy medzi záložnými veriteľmi avlastníkom bytu alebo rodinného domu pri zániku jehovlastníctva na základe uplatnenia záložného práva.
D R U H Á H L AVA
PRECHODNÉ A ZRUŠOVACIE USTANOVENIAK ÚPRAVÁM ÚČINNÝM OD 1. APRÍLA 1964
(zákon č. 40/1964 Zb.)
§ 854
Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustano-veniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred
1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako ajnároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa všakposudzujú podľa doterajších predpisov.
§ 855
(1) Občania, ktorí boli podľa doterajších predpisovcelkom pozbavení svojprávnosti, sa po 31. marci 1964považujú za osoby pozbavené podľa tohto zákona spô-sobilosti na právne úkony.
(2) Občania, ktorí boli podľa doterajších predpisovčiastočne pozbavení svojprávnosti, sú aj naďalej spô-sobilí na právne úkony v rozsahu ustanovenom dote-rajšími predpismi, pokiaľ súd nerozhodne o rozsahuich spôsobilosti podľa ustanovenia § 10 ods. 2.
§ 856
(1) Majetkové spoločenstvá medzi manželmi vznik-nuté podľa prvších predpisov zanikajú 1. aprílom1964. Týmto dňom vznikne bezpodielové spoluvlas-tníctvo manželov ku všetkému, čo podľa tohto zákonado ich bezpodielového spoluvlastníctva patrí.
(2) Ak boli v zaniknutom majetkovom spoločenstveveci, ktoré nie sú predmetom osobného vlastníctva,vzťahujú sa na ne primerane ustanovenia o bezpodie-lovom spoluvlastníctve manželov.
(3) Pokiaľ zákon č. 140/1961 Zb. (Trestný zákon)ustanovuje, že výrokom o prepadnutí majetku zanikázákonné majetkové spoločenstvo, rozumie sa tým od1. apríla 1964 zánik bezpodielového spoluvlastníctvamanželov.
§ 857
Ak pred 1. aprílom 1964 nadobudol právo užívať bytjeden z manželov, vznikne týmto dňom právo spoločné-ho užívania bytu obom manželom. Toto právo však ne-vznikne, ak manželia spolu trvale nežijú.
§ 858
(1) Ak zmluvy o poistení osôb boli uzavreté pred účin-nosťou tohto zákona v prospech majiteľa alebo doruči-teľa poistky, má od 1. apríla 1964 právo na plnenie po-istený (§ 355 ods. 1 v znení zákona č. 40/1964 Zb.); akje poistnou udalosťou smrť poisteného, vznikne právona plnenie osobám uvedeným v § 372 v znení zákonač. 40/1964 Zb.
(2) Pokiaľ sa ustanovenie § 61 zákona č. 47/1956 Zb.o civilnom letectve dovoláva pre poistenie proti násled-kom zodpovednosti ustanovení 58 až 60 toho istého zá-kona, rozumejú sa tým od 1. apríla 1964 ustanovenia§ 427 až 431 v znení zákona č. 40/1964 Zb.
§ 859
(1) Pri dedení sa použije právo platné v deň smrti po-ručiteľa; ak však bol závet zriadený pred 1. aprílom1964, posudzuje sa jeho platnosť podľa doterajšíchpredpisov.
(2) Dňom 1. apríla 1964 zanikajú všetky obmedzeniavyplývajúce zo zvereneckého náhradníctva.
(3) Pokiaľ zákon neustanovuje inak, dedí pozostalýmanžel, ktorý žil s poručiteľom v čase jeho smrti v spo-ločnej domácnosti, popri svojom podiele nedoplatkyporučiteľovej odmeny za prácu a opakujúcich sa dô-chodkov až do výšky jednomesačného príjmu.
§ 860
Podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakonče-nia posudzujú lehoty a premlčacie doby, ktoré začaliplynúť pred 1. aprílom 1964.
§ 861
Ak ide o právo na náhradu škody spôsobenej úmysel-ne alebo o právo na vrátenie neoprávneného majetko-vého prospechu získaného úmyselne, platí desaťročnápremlčacia doba počítaná odo dňa, keď začala plynúťpôvodná lehota; toto ustanovenie nemožno použiť, akide o právo, ktoré sa už pred 1. aprílom 19ó4 premlčalopodľa doterajších predpisov.
§ 862
Práva a povinnosti zo záložných práv vzniknutýchpred 1. aprílom 1964 sa spravujú ustanovením § 495v znení zákona č. 40/1964 Zb., pokiaľ nie sú upravenéosobitnými predpismi. To platí aj o záložných právachvzniknutých zo zmluvy.
§ 863
Majetkové vyporiadanie spoločností zrušených usta-novením § 563 ods. 2 zákona č. 141/1950 Zb. (Občian-skeho zákonníka) sa spravuje naďalej tými predpismi,ktorými sa spravovalo dosiaľ.
§ 864
Zrušujú sa:1. Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. s výnimkou
ustanovenia § 12 ods. 2, pokiaľ upravuje uzaviera-nie pracovných zmlúv, a § 22 a 352;
2. zákon č. 126/1946 Zb. o úprave poľnohospodár-skych nájomných pomerov;
3. zákon č. 139/1947 Zb. o rozdelení pozostalostís poľnohospodárskymi podnikmi a o zamedzenídrobenia poľnohospodárskej pôdy;
4. zákon č. 45/1948 Zb., ktorým sa mení a doplňujezákon č. 139/1947 Zb. o rozdelení pozostalostís poľnohospodárskymi podnikmi a o zamedzenídrobenia poľnohospodárskej pôdy;
5. zákon č. 207/1948 Zb. o ochrane nájomníkov po-ľnohospodárskych podnikov a nájomníkov poľno-hospodárskych pozemkov;
6. zákon č. 189/1950 Zb. o poistnej zmluve;7. zákon č. 63/1951 Zb. o zodpovednosti za škody
spôsobené dopravnými prostriedkami;8. zákon č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľností a
9. ustanovenia § 18 ods. 2 a § 20 zákona č. 84/1952Zb. o organizácii peňažníctva;
10. ustanovenia § 95 a 96 zákona č. 115/1953 Zb.o autorskom práve;
11. ustanovenia § 55 ods. 2 písm. a), § 58, § 59 ods. 1 a§ 60 zákona č. 47/1956 Zb. o civilnom letectve;
12. ustanovenie § 50 ods. 6 zákona č. 41/1957 Zb.o využití nerastného bohatstva (banského záko-na);
13. ustanovenie § 32 zákona č. 150/1961 Zb. o náhra-dách pri úrazoch a chorobách z povolania;
14. vládne nariadenie č. 366/1940 Zb. o plavárňach akúpaliskách;
15. vládne nariadenie č. 183/1947 Zb., ktorým sa ur-čujú poľnohospodárske výrobné oblasti;
16. vládne nariadenie č. 53/1955 Zb., ktorým sa dopl-ňuje a mení vládne nariadenie č. 183/1947 Zb.,ktorým sa určujú poľnohospodárske výrobné ob-lasti;
17. nariadenie ministra spravodlivosti č. 157/1950Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanoveniaObčianskeho zákonníka, v znení nariadenia mi-nistra spravodlivosti č. 37/1955 Zb.;
18. nariadenie ministra spravodlivosti č. 179/1950Zb. o dôležitých dôvodoch na výpoveď chránenýchnájmov alebo na ich zrušenie bez výpovede;
19. vládna vyhláška č. 113/1956 Ú. l. (Ú. v.) o vyberanínedoplatkov nájomného s výnimkou ustanovení§ 5 až 7;
20. vládna vyhláška č. 211/1957 Ú. l. (Ú. v.) o vykoná-vaní drobných opráv v bytoch;
21. príloha vyhlášky Ministerstva financií č. 157//1954 Ú. l. (č. 183/1954 Ú. v.), ktorou sa vydávajúpoistné podmienky pre rodinné dôchodkové pois-tenie;
22. prílohy 1 až 11 vyhlášky Ministerstva financiíč. 237/1955 Ú. l. (Ú. v.) o poistných podmienkachpre poistenie majetku a osôb dojednávané so Štát-nou poisťovňou;
23. vyhláška ministra financií č. 206/1957 Ú. l. (Ú. v.)O vkladných knižkách;
24. vyhláška Ministerstva financií č. 33/1958 Ú. l.(Ú. v.) o poistných podmienkach pre poistenie ma-jetku a osôb dojednávané so Štátnou poisťovňou;
25. ustanovenia čl. 22 až 25 vyhlášky Ministerstvavnútorného obchodu č. 125/1959 Ú. l. (Ú. v.) o zá-kladných predpisoch pre prácu predajní.
T R E T I A H L AVA
PRECHODNÉ USTANOVENIAK ÚPRAVÁM ÚČINNÝM OD 1. APRÍLA 1983
(zákon č. 131/1982 Zb.)
§ 865
(1) Pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanove-niami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v časeod 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983.
(2) Na právne vzťahy z bezpodielového spoluvlastníc-tva manželov, ktoré zaniklo v čase od 1. apríla 1964 do1. apríla 1983, použije sa ustanovenie § 149 ods. 4, po-kiaľ k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva
nedošlo dohodou uzavretou do troch rokov od 1. apríla1983 alebo rozhodnutím súdu na návrh podaný dotroch rokov od 1. apríla 1983.
(3) Do času uvedeného v ustanovení § 135a v znenízákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý ob-čan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržitev držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával prá-vo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2)pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôrnež uplynutím jedného roka od tohto dňa.
(4) Ak ide o právo dovolať sa neplatnosti právnehoúkonu z dôvodu uvedeného v ustanovení § 40a v znenízákona č. 131/1982 Zb., ku ktorému došlo pred 1. ap-rílom 1983, neskončí sa premlčacia doba skôr nežuplynutím troch rokov od tohto dňa.
(5) Ak ide o právo na náhradu škody alebo o právo navydanie neoprávnene získaného majetkového prospe-chu, platí dvojročná premlčacia doba počítaná ododňa, keď začala plynúť pôvodná lehota; toto ustanove-nie nemožno použiť, ak ide o právo, ku ktorému preml-čacia doba uplynula podľa doterajších predpisov.
(6) Na práva a povinnosti z vecných bremien vznik-nutých pred 1. aprílom 1964 sa vzťahujú obdobneustanovenia § 135b a § 135c ods. 3 až 7 v znení zákonač. 131/1982 Zb.
§ 866
Zvýšenie základnej sumy, ktorá sa nesmie povinné-mu zraziť z mesačnej mzdy pri výkone rozhodnutia, aurčenie hranice, nad ktorú je mzda postihnuteľnázrážkami bez obmedzenia, ku ktorým dôjde začínajúc1. aprílom 1983, nedotýka sa dohôd o zrážkach zomzdy a z iných príjmov (§ 57 v znení zákonač. 40/1964 Zb.) uzavretých pred týmto dňom.
Š T V R T Á H L AVA
PRECHODNÉ USTANOVENIAK ÚPRAVÁM ÚČINNÝM OD 1. JANUÁRA 1989
(zákon č. 188/1988 Zb.)
§ 867
Nárok na náhradu za stratu na dôchodku, ktorývznikol pred 1. januárom 1989, sa posudzuje podľa do-terajších predpisov.
P I A T A H L AVA
PRECHODNÉ USTANOVENIAK ÚPRAVÁM ÚČINNÝM OD 1. JANUÁRA I992
(zákon č. 509/1991 Zb.)
§ 868
Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustano-veniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred1. januárom 1992 ; vznik týchto právnych vzťahov, akoaj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 savšak posudzujú podľa doterajších predpisov.
Odporovať možno právnym úkonom urobenýmv čase troch rokov pred účinnosťou tohto zákona, po-kiaľ dôvod odporovateľnosti trval aj po účinnosti tohtozákona; toto právo však treba uplatniť do jedného rokapo účinnosti tohto zákona, inak zanikne.
§ 870
Podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakonče-nia posudzujú lehoty a premlčacie doby, ktoré začaliplynúť pred účinnosťou tohto zákona.
§ 871
(1) Právo osobného užívania bytu a právo užívaniainých obytných miestností a miestností neslúžiacichna bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, kto-ré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona,sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spo-ločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmisa mení na spoločný nájom.
(2) Právo užívania časti bytu sa mení na podnájoms tým, že ho nemožno vypovedať po dobu jedného rokaod účinnosti tohto zákona.
(3) Obdobne to platí pri osobnom užívaní iných obyt-ných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie.
(4) Osobné užívanie bytov slúžiacich na trvalé ubyto-vanie pracovníkov organizácie sa mení na nájom slu-žobného bytu, pokiaľ tieto byty spĺňajú kritériá usta-novené zákonom pre služobné byty; pokiaľ tietopodmienky nie sú splnené, mení sa také osobné užíva-nie na nájom.
§ 872
(1) Právo osobného užívania pozemku vzniknutépodľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nado-budnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účin-nosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Usta-novenie § 8 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úpravevlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodár-skemu majetku tým nie je dotknuté.
(2) Ak právo osobného užívania rovnakého nezasta-vaného pozemku vzniklo viacerým občanom spoločne(spoločným užívateľom), stávajú sa s účinnosťou tohtozákona podielovými spoluvlastníkmi s rovnakými po-dielmi.
(3) Ak právo osobného užívania rovnakého zastava-ného pozemku vzniklo viacerým občanom spoločne(spoločným užívateľom zastavaného pozemku), stáva-jú sa s účinnosťou tohto zákona podielovými spolu-vlastníkmi s podielmi, ktorých veľkosť je rovnaká akoveľkosť ich spoluvlastníckych podielov na stavbe pos-tavenej na pozemku v spoločnom osobnom užívaní.V prípade pochybností určí veľkosť spoluvlastníckychpodielov dohoda spoluvlastníkov, a ak k nej nedôjde,súd na návrh niektorého z nich.
(4) Ak právo osobného užívania k zastavanému alebonezastavanému pozemku vzniklo manželom, stávajú
sa dňom účinnosti tohto zákona bezpodielovými spolu-vlastníkmi pozemku, pokiaľ ich bezpodielovéspoluvlastníctvo trvá; ak zaniklo, stávajú sa podielový-mi spoluvlastníkmi rovným dielom.
(5) Ak predo dňom účinnosti tohto zákona vznikloobčanovi právo, aby s ním bola uzavretá dohodao osobnom užívaní pozemku, ale do účinnosti tohto zá-kona už nedošlo k dohode, prípadne k jej registráciiprávoplatným rozhodnutím štátneho notárstva, vznikáoprávnenému právo na uzavretie kúpnej zmluvy k po-zemku, ktorého sa týkalo rozhodnutie o pridelení po-zemku do osobného užívania. Ak oprávnený neuplatnísvoje právo do jedného roka od účinnosti tohto zákona,právo zanikne. Ak k u zavretiu kúpnej zmluvy nedôjde,nie je dotknuté právo na vydanie bezdôvodného oboha-tenia (§ 451 a nasl.).
(6) Ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemkupodľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpi-sov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie do-hody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnenáosoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodcamal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťoutohto zákona.
(7) Ak občanovi (občanom) vzniklo za podmienokuvedených v zákone č. 52/1966 Zb. o osobnom vlast-níctve bytov v znení zákona č. 30/1978 Zb. osobnévlastníctvo k bytu, mení sa dňom účinnosti tohto záko-na osobné vlastníctvo na vlastníctvo fyzickej osoby (fy-zických osôb); takisto právo spoločného osobného uží-vania pozemku, na ktorom stojí obytný dom s bytom(bytmi) vo vlastníctve občana (občanov), mení sa dňomúčinnosti tohto zákona na podielové spoluvlastníctvofyzických osôb.
(8) Za podmienok ustanovených v zákone č. 52//1966 Zb. o osobnom vlastníctve bytov v znení zákonač. 30/1978 Zb. môžu od účinnosti tohto zákona nado-búdať byty a nebytové priestory do vlastníctva aj práv-nické osoby.
§ 873
Pri dedení sa použije právo platné v deň smrti poruči-teľa. Ak sa však závet vyhotovil pred účinnosťou tohtozákona, posudzuje sa jeho platnosť podľa doterajšíchpredpisov. To platí aj o platnosti vydedenia.
§ 874
Práva a povinnosti z obmedzenia prevodu nehnuteľ-nosti, ktoré vzniklo pred účinnosťou tohto zákona, saspravujú doterajšími predpismi.
§ 875
(1) Záujmové združenia, ktoré vznikli podľa § 360bHospodárskeho zákonníka, záujmové organizácie, kto-ré vznikli podľa § 42 zákona č. 162/1990 Zb. o poľno-hospodárskom družstevníctve, a záujmové organizáciea spoločné záujmové organizácie, ktoré vznikli podľa§ 35 a 36 zákona č. 176/1990 Zb. o bytovom, spotreb-nom, výrobnom a inom družstevníctve, sa považujú zazdruženia podľa § 20f tohto zákona. Tieto združenia sú
povinné sa registrovať podľa § 20i do šiestich mesiacovodo dňa účinnosti tohto zákona.
(2) Doterajšie nadácie sa považujú za nadácie podľa§ 20b až 20e tohto zákona.
§ 876
(1) Vzťahy trvalého užívania podľa § 70 zákonač. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník sa posudzujúpodľa doterajších predpisov až do doby vydania osobit-ného zákona.*)
(2) Hospodárske zmluvy o dočasnom užívaní majet-ku za odplatu podľa § 348 Hospodárskeho zákonníkasa menia od účinnosti tohto zákona na nájomné zmlu-vy. Ak je užívanie majetku podľa § 348 Hospodárskehozákonníka dojednané bezodplatne, mení sa odo dňaúčinnosti tohto zákona na zmluvu o výpožičke.
§ 877
(1) Ceny, odplaty a iné peňažné plnenia, ktoré súpredmetom úpravy podľa tohto zákona a na ktoré savzťahuje všeobecne záväzný právny predpis o cenách,sa považujú za ceny podľa tohto predpisu.
(2) Pokiaľ sa v tomto zákone používa pojem „všeobec-ne záväzný právny predpis o cenách“, rozumie sa týmzákon č. 526/1990 Zb. o cenách.
§ 878
Zrušujú sa:1. ustanovenia § 22 zákona č. 141/1950 Zb. (Občian-
sky zákonník);2. zákon č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi;3. ustanovenia § 4, 6, § 9 ods. 2 a § 10 ods. 2 zákona
č. 52/1966 Zb. o osobnom vlastníctve bytov v zne-ní zákona č. 30/1978 Zb.
Š I E S T A H L AVA
§ 879
(1) Vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam vyskytujú-cim sa len na území Českej republiky alebo Slovenskejrepubliky (najmä napr. tzv. osadnícke vzťahy, urbariá-ty a komposesoráty) upraví zákon národnej rady prí-slušnej republiky.
(2) Zákony národných rád ustanovia, kto a akýmspôsobom zabezpečuje bytové náhrady (náhradné bytya náhradné ubytovanie).
§ 879a
Podrobnejšie predpisy na vykonanie Občianskehozákonníka vydajú príslušné ministerstvá a ostatnéústredné orgány štátnej správy. Vláda Českej republi-ky a vláda Slovenskej republiky môžu vydať podrobnej-šie predpisy na vykonanie Občianskeho zákonníka, ak
ide o veci, ktoré patria do pôsobnosti Českej republikya do pôsobnosti Slovenskej republiky.
S I E D M A H L AVA
PRECHODNÉ USTANOVENIAK ÚPRAVÁM ÚČINNÝM OD 20. JÚNA 1997
§ 879b
Začaté konanie o privolenie súdu k výpovedi z nájmubytu do nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončísúd podľa doterajších predpisov. Na zabezpečenie by-tovej náhrady sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona.
Ô S M A H L AVA
PRECHODNÉ USTANOVENIAK ÚPRAVÁM ÚČINNÝM OD 1. SEPTEMBRA 2001
§ 879c
(1) Začaté konanie o privolenie súdu k výpovedi z ná-jmu bytu do nadobudnutia účinnosti tohto zákona do-končí súd podľa doterajších predpisov. Na zabezpeče-nie bytovej náhrady sa vzťahujú ustanovenia tohtozákona.
(2) Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa§ 711 ods. 1 písm. b), nájomca má do piatich rokov odnadobudnutia účinnosti tohto zákona právo na bytovúnáhradu podľa doterajších predpisov; to neplatí, aknájomca je vlastníkom bytu alebo mu vznikol nájomnývzťah k bytu u iného prenajímateľa.
§ 879d
(1) Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemô-žu banky a pobočky zahraničných bánk prijímať vkla-dy na doručiteľa. Vklad na doručiteľa uložený v bankealebo pobočke zahraničnej banky pred nadobudnutímúčinnosti tohto zákona možno iba premeniť na vkladna meno alebo vykonávať z neho výbery. Tým nie jedotknuté pripisovanie úrokov alebo iných peňažnýchvýhod spojených s vkladom na doručiteľa, ktoré vyko-náva banka alebo pobočka zahraničnej banky; do šies-tich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto záko-na nie je dotknuté ani pripisovanie bezhotovostnýchplatieb zo zahraničia poukázaných na vkladnú knižkuna doručiteľa za predpokladu, že pripisujúcej bankealebo pobočke zahraničnej banky je známa totožnosťodosielateľa, ktorého upovedomí o možnostiach pripi-sovania platieb len v tejto lehote. Právo na výplatuvkladu na doručiteľa má doručiteľ, ktorý predložívkladnú knižku na doručiteľa alebo iný cenný papierna doručiteľa potvrdzujúci uloženie tohto vkladu, akpreukáže svoju totožnosť dokladom totožnosti a splnípodmienky podľa § 780 ods. 2 a 3.
(2) Na žiadosť doručiteľa predloženú banke alebo po-bočke zahraničnej banky do jedného roka od nadobud-nutia účinnosti tohto zákona je banka a pobočka za-hraničnej banky povinná bezplatne premeniť vklad na
Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. Strana 69
*) Od 1. januára 1994 ustanovenie § 876 ods. 1 stratilo účinnosť (pozri § 21 ods. 3 zákona č. 278/1993 Z. z.)
doručiteľa na vklad na meno uložený v tejto banke ale-bo pobočke zahraničnej banky.
D E V I A T A H L AVA
PRECHODNÉ USTANOVENIA K ÚPRAVÁMÚČINNÝM OD 1. JANUÁRA 2003
§ 879e*)
(1) Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj práv-ne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2003; vzniktýchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknu-té pred 1. januárom 2003 sa však posudzujú podľa do-terajších predpisov, ak nie je ustanovené inak.
(2) Záložné práva, ktoré vznikli pred 1. januárom2003 a na vznik ktorých sa podľa tohto zákona vyžadu-je registrácia v registri záložných práv, musia sa regis-trovať v registri záložných práv do 30. júna 2003, inakzanikajú. Žiadosť o registráciu v registri záložnýchpráv podáva veriteľ po oznámení dlžníkovi.
(3) Záložné práva podľa odseku 2 sa zaregistrujús uvedením dňa ich vzniku. Na určenie poradia nauspokojenie záložných práv, ktoré vznikli pred 1. janu-árom 2003, je rozhodujúci deň ich vzniku.
(4) Záložné práva na hnuteľné veci, ktoré vznikli odo-vzdaním veci pred 1. januárom 2003, možno registro-vať v registri záložných práv k 1. januáru 2003, ak sažiadosť o ich registráciu podá do 31. marca 2003.
(5) Vkladový vzťah pri vklade na doručiteľa, ktorý boluložený pred 1. januárom 2003, sa zrušuje 31. decem-bra 2003; právo na výplatu zostatku zrušeného vkladumožno uplatniť počas premlčacej lehoty podľa § 101.
D E S I A T A H L AVA
PRECHODNÉ USTANOVENIA K ÚPRAVÁMÚČINNÝM OD 1. APRÍLA 2004
§ 879e*)
(1) Práva zo zodpovednosti za vady, pri ktorých zá-ručná doba začala plynúť predo dňom nadobudnutiaúčinnosti tohto zákona, sa posudzujú podľa doteraj-ších právnych predpisov.
(2) Práva zo zodpovednosti za vady pri použitej veci,pri ktorých záručná doba začala plynúť predo dňomnadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa posudzujúpodľa doterajších právnych predpisov, ak k prevzatiuveci došlo predo dňom nadobudnutia účinnosti tohtozákona.
(3) Spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predodňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musiadať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákonaa spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jejčasť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1,ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohtozákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účin-nosti tohto zákona.
(4) Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie súdané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zá-kona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí trochmesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto záko-na. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskejzmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časovýchúsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladus ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náleži-tosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehotypodľa odseku 3.
§ 879f
Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskychspoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe.
Účinnosť zákona
§ 880
Tento zákonník nadobúda účinnosť 1. aprílom 1964.
Zákon č. 58/1969 Zb. z 5. júna 1969 o zodpovednostiza škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebojeho nesprávnym úradným postupom nadobudol účin-nosť 1. júlom 1969; zákon č. 131/1982 Zb. z 9. novem-bra 1982, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákon-ník a upravujú niektoré ďalšie majetkové vzťahy,nadobudol účinnosť 1. aprílom 1983, s výnimkouustanovenia § 489a, ktoré nadobudlo účinnosť už 1. ja-nuárom 1983; zákon č. 94/1988 Zb. z 15. júna 1988o bytovom, spotrebnom a výrobnom družstevníctve na-dobudol účinnosť 1. júlom 1988; zákonč. 188/1988 Zb. zo 14. decembra 1988, ktorým samení a dopĺňa Zákonník práce, nadobudol účinnosť1. januárom 1989; zákon č. 87/1990 Zb. z 28. marca1990, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník,nadobudol účinnosť 29. marcom 1990; zákonč. 105/1990 Zb. z 18. apríla 1990 o súkromnom podni-kaní občanov nadobudol účinnosť 1. májom 1990; zá-kon č. 116/1990 Zb. z 23. apríla 1990 o nájme a podná-jme nebytových priestorov nadobudol účinnosť1. májom 1990; zákon č. 87/1991 Zb. z 21. februára
Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. Strana 70
*) § 879e bol pridaný zákonom č. 526/2002 Z. z. aj zákonom č. 150/2004 Z. z.
1991 o mimosúdnych rehabilitáciách nadobudol účin-nosť 1. aprílom 1991; zákon č. 509/1991 Zb. z 5. no-vembra 1991, ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Ob-
*) Zákon č. 264/1992 Zb. nadobudol účinnosť 1. januára 1993.Zákon č. 278/1993 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 1994.Zákon č. 249/1994 Z. z. nadobudol účinnosť 1. októbra 1994.Zákon č. 153/1997 Z. z. nadobudol účinnosť 20. júna 1997.Zákon č. 211/1997 Z. z. nadobudol účinnosť 30. júla 1997.Zákon č. 252/1999 Z. z. nadobudol účinnosť 11. októbra 1999.Zákon č. 218/2000 Z. z. nadobudol účinnosť 1. augusta 2000.Zákon č. 261/2001 Z. z. nadobudol účinnosť 1. septembra 2001.Zákon č. 281/2001 Z. z. nadobudol účinnosť 1. októbra 2001.Zákon č. 23/2002 Z. z. nadobudol účinnosť 7. februára 2002.Zákony č. 34/2002 Z. z. a č. 95/2002 Z. z. nadobudli účinnosť 1. marca 2002.Zákon č. 184/2002 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júna 2002.Zákon č. 215/2002 Z. z. nadobudol účinnosť 1. mája 2002.Zákon č. 526/2002 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2003 okrem ustanovení uvedených v čl. I v trinástom bode, § 789 ods. 3 a 4, ktorénadobudli účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.Zákony č. 504/2003 Z. z. a č. 515/2003 Z. z. nadobudli účinnosť 1. januára 2004.Zákon č. 150/2004 Z. z. nadobudol 1. apríla 2004 okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpe-ní Slovenskej republiky k Európskej únii.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOVEURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE
Týmto zákonom sa preberajú tieto právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie:1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný
vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 – 34).2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994 o kúpe práva na sezónne užívanie ne-
hnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280, 29/10/1994, str. 83 – 87).3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spo-
trebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 –16).
Uvedené smernice sú preložené do slovenského jazyka; do úradného prekladu v slovenskom jazyku možno nahliad-nuť v sídle Inštitútu pre aproximáciu práva Úradu vlády Slovenskej republiky, Námestie slobody 1/29, Bratislava.
![]c9®] ]d]2]d ° Ñ]!]U]d]?¹zB zd à ² Ë C 2018.9.19 1-1 ]c]1]d ......zB z d à ² Ë C 1-1 第49回 JBCF全日本トラックチャンピオンシップ 【インフォメーション1】](https://static.dokumenty.site/doc/80x56/605926862434ad7fba2b16f4/c9-d2d-udzb-zd-f-c-2018919-1-1-c1d-zb.jpg)
