[ NOVINY Slovanský ergin sosiálno-demokratiskoj strany Uhorska. Motta:

V l o M i i o u š i t o u .

Vychedia každý šíyrtok. Adrcrsa na dopisy, predphtky. a väeíky zásielky j e : „ K o b e t i a f c k e

ř8»wS8sjř", Pozsony, Koróna utcá' 19.

P r e d p l a t n é : Do Uherska a Rakúska: na rok 10 korún, na pol roka 5.— kor aa šivrt roka 2.50 kor.

i Do Nemecka 12 korán, do ostatného cudzozemská 14 kor. na eel^ rok. - JeďnoMliwé éšs8» v Uhorsku a Rakúsku p o 2 3 h a l i e r o c h .

•PMmk XV. V PREŠPORKU, S8. júla 1918. Číslo 29.

.. Snem, vojíni a právo. Pojednávanie velebného práva pokročilo

tak ďalake. že môžeme podať zprávu o tsra, kto všetko volebného práva nedos­tane a s jakým odôvodnením. Dnes chceme sa však zaoberať výlučne s občanmi, kt«>ri ako vojaci konali ťažkú povinnosť voči vlasti behsm dlhých a trápnych Štyroch rokov svetovej vojny a kto že vie, dokiaľ ju ešte konať budú.

Bývalý minister Vázsonyi vypracoval na základe dohody návrh velsbnéhc zákuna, v ktorom mienil dať hlasovacie právo kaž­dému, kto konal riadnu aktívnu službu vojenskú pred vojnou, ďalej kto počas vojny slúžil aspoň dva roky pri vojsku, konečne kto získal si zlaté, striebornú alebo bron­zovú medajlu, chrabrosti,a tiež i každému majitelovi Karolového kríža bez ohľadu na to, či už títo vojíni dosiahli 24 rok života, alebo nie. 'y v '

Takto znel návrh Vázsanyrho, který pri­jalo-svojho času ak© minimum i vodcovs­tvo sociáino-demokratickej strany uhors-* kej. Len že človek mieni a Tisza mení. Po dlhých ťahaniciach prišiel návrh ko­nečne k výborovému pojednávaniu, kde našiel proti sebe väčšinu, ktorá regruto­vala sa z členov Tiszovej, protiľudovej strany. Návrhu Vázsonyiho dostalo sa tu ohavného zmrzačenia, ktoré malo potom za následok i to, že, Vázsonyi vzdal sa mi­nisterstva, ponehajúc svoj veiebnoprávny plod jeho osudu. A tento osud ho ani ne­minul. Gróf Štefan Tisza diktoval nový obsah paragrafov a ministerský predseda Wekerle všetko rad-radom prijímal. V pr­vom rade znemožnilo sa udelenie práva polnohospodárskému robotníctvu (služeb­nictvu, nádeníctvu a čeľadníctvu) a potom vytrel sa i každý titul vojanský, ktorý by bol týmto bezmajetným občanom dopo­mohol k blasovácesau právu.

V takejto osnove dostal sa volebnopráv-ny návrh z výboru do parlamentu, kde ho čakal ten samý osud. Spoločnosť Tisza-Wekerlová a ku ním dôstojný parlament nebol a neni näklonný dať volebné právo tým, ktorí konajú aktívnu službu pri vojsku, lebo ich nedrží za zralých, spoľahlivých a hodných k- tomu, aby pri vyslaneckých volbách s ich votam rozhodovali o tóm, kto a áko má spravovať, túto krajinu. Odô­vodnenie, ktoré k tomuto vydedeniu za-stupitelia reakcie použili, je zajímavé a za­sluhuje, aby sme ho i my na tomto mieste zvečnili.

1. Aktívna služba vojenská nemôže tvo­riť podklad, či titul k oprávnenosti voleb­ného práva preto, lebo

»vtiahnutie de vojenskej služby stáva sa jedine na ^základe súcosti telesnej vy-vinutosti a niet žiadnej garancie proti tonu, či vojenskú službu konajúci nebudú neskoršie pre spoločnosť bezcenní, ba pre národný život dokesnca nebazpeční.«

2. Nemôžu dostať volebné právo an i tí

ktorí p® dobu vojny aspoň dva roky vo-jančili preto, lebo

»tento titul by slúžil k dobru tých, ktorí počas vojny nekonali povinnosť na bo­jišti . . . A so stanoviska velebného práva nebolo by odôvodnené, aby i takýto ľudia stali sa účastni hlasovacího práva.*

3. Z ohľadu toho, aby bezprávnosť bola všeobocná, nepatri volebné právo ani Ma­jitelem Karolového kríža, preto, poneváč

»získanie Karolovia© kríža má za pod­mienku iba trojeaesaíný pobyt v feitevnom pásme. A toto konanie povinnosti na fronte neposkytuje pražíadnej záruky, že takýto vojín n á i. všetky vzdelanostné a mravné schopnosti k tomu, aby hlasovacie právo v zájme krajiny použit mohol. Ale majetne-nie Karolového kríža nemôže byť ani len najmenším znakom udatnosti dotyčného vojina, lebo najmenej tri mesačný pobyt na fronte nezávisel ed vojaka, než celkom od iných okolností. Za takýchto okolnosti učiniť'.Karolov kríž podmienkou hlasová-ceho práva malo by za následok, že medzi voličov vradéné bol* by celé húfy nespo­ľahlivých živlov.«,

4. Nemôže sa dať volebné právo ani no­siteľom ^bronzovej medajly preto, lebo i

»na túto dobu dostane každý bronzové vyznamenanie, kto strávil istý čas na fronte, tak že bronzový válečný odznak má dnes už len o málo viac významu, ako Karolov kríž.«

Ako vidno nepriatelia volebného práva v parlamente vykynožili z návrhu všetky podmienky, ktoré směrovaly k tomu, aby za vlast bojujúci a trpiaci vojaci bez roz­dielu v pustení boli zo zákop válečných do šiancov ústavných. Pod vojenským titulom obdržia z milosti Tiszového parla­mentu len poddôstojníci a majitelia zlatej alebo striebornej medajly volebné právo. Že týchto niekoľko desaťtisíc vekšov voči tamtým statisícem nepadá na váhu, to sa samo sebou rozumie.

Treba vraj brat de ohľadu, že vojak nejde z vlastnej vôle na nebezpečné miesto, ale postavený je tam rozkazom.« Jeden druhý mungovec počúvajúci na meno Szilágyi

hovořil, že vyznačenie Karolovým krížom > neni súčasne merítkom vzdelanosti, spo­ľahlivosti a udatnosti a neni totožné s pojsräow hrdinsk«sti, než je vraj uznaním za službu, ktorú keď by nebol vykonal, bol by býval ťažko potrestaný, prípadne bol by dostal gulku.«

Hie slov, e!e sKutkev treba. Žijessae w debs velikej. Hovorí sa tak o

nej, píše sa tak e nej, Je tomu v skutku tak? Neide tu len o hru slov? Je v pravde velikou tá tragédia ľudstva, ktorú preží­vame ? N

Ano, je veliká, ale v pojme hmotnom, vo svojich účinkoch, nikterak v svojej podstate. Mravne ocitla sa vlastne spoloč­nosť na najnižšom stupni, na jakom kedy stála. Velikými sú len slova, ktorými sa táto doba označuje za velikú epochu dejin.

Stále zřetelnější vidíme dôsledky vojny. Nielen hospodárske, ale i mravné. Ničenie majatku, rozvrat existencií, záhuba celého pokolenia sú.príznaky »velikej« tojto doby. Nevybieda nás to všetkých, <aby sme po­menovali veci pravým menom ? Neobviňuje nás to zo lži a pokrytectva, keď hovoríwe o velikej dobe a zostávame v nej pohodlne malými? ' - . - . - .

Dobre, veliká doba vyžďuje svojich ľudí. Vyžduje skutkov, a nie slov. Vieme-li, že táto doba nadišla z nevedomosti ľudu, ná­rodnostných rozporov a rozpínavosti ka­pitalismu, ktorý sa prikryl plástom vlas­teneckých zájmov, potom je našou povin­nosťou neúmerne pracovať, aby spoločnosť iudská týchto vlastností bola zbavená, aby v zárodku, v domácej pôde zmarený bol pečiatok nenávisti, zloby a ziskulačnosti.

Slovenskému robotníctvu uložený je tu tiež veliký úkol. Ale tento úkol nemôže byť vykonaný jedine velikými slovami. Na­opak čím silnejších- slov sa užíva, tým menej sa pod nimi pravidelne skrýva. A tým »enšie nasledujú skutky. ,

Žijeme v dpbe nupnutia, y dobe stálej horečky. Rodia sa nové- štáty, nové pro­gramy a íažko tu zkčh'oyát kľudnú myse' Vo vzrušenosti sa zabúda, že väčším ume­ním než niečoho dobyť je dobyté zacho­vať a udržať. K dobytí stačí často chvil­ková slabosť odporcová, jeho prekvapenie, k udržaniu je treba vlastnej pevnej sily.

2.. strana.

Robotníctvu nastávajú íažké úlohy. Hos­podárske, sociálne i kultúrne. Netreba ich opisovať, lebo ich každý cíti. Vyrastajú s dobou. Majú-Ii byť však splnené, musí byť robotníctvo silné a jednotné vo vlastných radoch. Jeho sila i jednota nesmie však vychádzať z púhej chvílkovej nálady, alebo dokonca pod tlakom náhodilých silnejších činiteľov, než musí organicky vzrastať z uvedomenia a spolupráce. Najviac tu môžu robotníctvo poškodiť hesla, ktoré ho od­vádzajú od praktickej činnosti do ríše puhých nádejí.

Veliký ideál, za ktorý uvedomelé robot­níctvo bojuje: socializácia spoločnosti, bude tým skorej dosiahnutý, čím viac dá orga­nizované robotníctve príkladov vo sv«jej praktickej činnosti, že o reformu spoloč­nosti asilujú nielen ľudia dosial bezprávni, ale tiež ä fudia lepší, ako tí, ktorí posa­vad' spoločnosť spravujú.

V̂ akejkoľvek našej práce musí sa pre­javiť zretedelne toto naše usilovanie. Nie velikými slovami, ale súčinnosťou, skut­kami. Trebárs zdánlivé nepatrnými, ale dôležitými a vcelkov ej stavbe robotníckeho hnutia nepostradatelnými práve tak/ jak nezbytnou je každá čiastočka písku, z kto­rej budujú sa veliké stavby.

To bych rád, aby si uvedomil každý náš robotník, každý druh a družka, a zkúmal, či učinil zadosť svojej povinnosti k orga­nizácii, či venoval pozornosť svojmu seba-vzdelaniu, aby hľadal pravdu socialistického poznania. Lebo nepotrebujeme ľudí veli­kých slov, ale ľudí práce. R. T.

Politický přehrad. 9 Vázsonyi proti Wekerlovi.

Bývalý minister pravosúdia a stvoriteľ zákonného návrhu volebného práva doktor Vilhelm Vázsonyi podal zpravodajovi »Az Estu« svoju mienku o ministerpredsedovi Wekerlovi, ktorá je neobyčajne ostrá a grobianska. Nič to menej musí s ňou každý priateľ demokracie sympatizevaí,.

Vázsonyi obviňuje svojho pred-sedujúceho kcllegu z intrigánstva, ktoré prevádzal tento vždy za chrbtom jeho mi^

B E S E D N I C A . ľE3ľu.sa,ciria,-

Nemusíte si na ňu chutiť, neoferújem ju nikomu, lebo ju nemám, neviem už ani ako chutí, a väčšina vás akiste tiež nie. Napadnula mi historka z dávnych časov, ešte keď som bol žiakom a chcem ju letí ku obveseleniu čitateľov podať, bo v t á k smutných časoch len samé vážne veci čí­tať zunuje. Je ten život dosť smutný, prečo nie zrnko veselosti si dožičiť? Sriáď to azdaj redaktor nehodí do koša.

Chcem vám dačo rozprávať o jednom professorovi, ktorý nás maďarčinou a nem-

' činou veľmi trápil, hádam len preto, lebo on sa tieto reči s nami učií, a čo sä na­učil, to i prednášal a od nás od slova do slova tak1 zase očuť chcel.

Tento pán veľmi rád rozhadzoval ma­ďarskými slovmi a nemeckými názvy, bárs z toho pravý galjmathias povstal. Keď vo­ľakto kýchnul, zdvorilé zvolal »egészségre«; keď voľakoho dal cez oDed zatvoriť, roz­kázal pedelovi »a várat^ be kell csukni*,

i (miesto »zárt«); slov» »latinul« húževnaté na »deákul« prekladal atď. A tu sme sa vždy rozosmiali.

Raz bol pán professor zldj vôle, a keď sme sa mu na jeho ustavičné »izé« smiali, dal celú triedu zavreť cez obed. Každý deň bolo niekoľko zatvorených, ale celá trieda to už bolo zriedkavé. Pán professor holdoval

„Robotnícke Noviny"

nisterských kollegov. Preto neni náklonný s ním viac do reči vstúpiť a spoločnú po­litiku robiť. Wekerle nemal vraj odvahy zastať sa mužne za census štyroch škol­ných tried pri volebnom práve, tak ako to Vázsonyi sosnoval, aie privesil k tomu zna­losť maďarského písma a reči. Vázsonyi vedel, že toto nemá praktičného významu a je spôsobné len k tomu, aby poštvalo národnosti proti ním. Pravda, tento fa-mósny návrh ministerpredsedu podporo­vaný i múdrimi neodvisliakmi, prepadol, čomu sa Vázsonyi teší, že taká gebudzina nenajde v uhorskom zákone miesta. Tisza s jeho otvorením- konzervátismom je mu milejší, ako tento večne adoptujúci hor-dársky politiker, ktorý je kliatbou krajiny a ktorý i ztráty piavskej bitky vedel v koruriách vypofítať. Osvedčenie Vázsanyiho bolo predmetom Živej diskusie v kruhoch politických, o čom bude vraj ešte reč.

0 maďarskej politike píše »Slovenský Týždennik«:

»Madarská politika sa nevarí vo sne­movni, celému svetu na,vidok; tam sú len na oko spory, boje s papierovou municisu a preteky o vládu i moc. Vo verejnosti hrajú maďarskí palitikovia divadlo pre vo­ličov a pre obecenstvo a — teraz i pre celú Európu. Politiku pre seba mbia za nepreniknuteľnými dveřmi.

Do nedávna bolo položanie pre vedúcich politikov uhorského štátu dosť jednoduché. Ruka v ruke s nemeckým spojencom od­dávala sa i maďarská politika kľudu a istote.

Od niekoľkých týždňov badať v maďar­skej politike živý ruch, zimničný chvat. Maďarskí politikovia, rozdelení na strany, s rozdelenými úlohami, jednajú sa na pravo i naľavo, pohrúžení sú v rozhovory so zástupcami všetkých okolitých Slovanev a vysielajú svojich dôverníkov do Záhrebu, do Krakova, do Prahy.«

o Národný výbor český. Dňa 13. júla na návrh predsedu českého

sväzu, vyslanca Staňka vyvolili predsed­níctvo národného výboru.. Predsedom je dr,. Kerol Kramář, podpredsedovia Václav Klofáč a Anton Švehla, tajomník dr. Fr. Suukup. — Národný výbor má pomimo predsedníctva 34 členov, medzi nimi i s jednateľom dr. Soukupom desať sociálnych demokratov. '

zásade: »plenus venter non studet libenter* (plné brucho nerado saučí) a preto len zat­váraním trestal nezbedníkov, lenivcov a pod.

Ä čo bQk> najtrápnejšie, to on s celou rafinavosťou prevádzab Keď bol totiž po obede, dal si čiernu kávu a zákusky do triedy priniesť a pri pojedaní a zapijäní dal sa lakonicky examinovať zatvorených, až bol so všetkým hotový. Pomyslite, aké to bely telesné útrapy pre hladných "štu­dentov! Iste nie menšie, ako hladného ro­botníka pred výkladnom okna údenára.

Avšak raz sa mu jeho ukrutnosť nezda­rila, a to bolo vtedy, keď nás celú triedu zatvoril. A ten posmech, čo získal, bol mu nádavkom, ba prišla celá história i do mi­estneho plátku (hetilap) a celé mesto sa smálo, len on nie, a niekoľko žiakov s ním, ktorých nechal pri klassifikacii »buchnúť.«

Bol medzi nami zručný majster, ktorý už dávno vyšpekuloval, ako triedne dvere otvoriť. Sotvy uderila 12. hodina, dvere sa otvorily a dvaja šikovní chlapci v kradli sa chodbou ke kuchyni pána professora, ktorý v budove mal, svoj byť Tam sa učupili za veľkou kasňou na chodbe a dávali pozor, až pôjde kuchárka s jedlom do izby.. Do-čakali sa a chlapci huj do kuchyne. Pr­vým pozretím zbadali rozštvrtenú husaciu pečienku na dlhej mise; druhý pohľad patril izebným dverám a tretí — no, ten už na chodbe voňavej pečienke. Radostné hurráh privítalo zlodejov. Dvere boly majs-

' trom ihneď zase zamknuté a nastalo de-

Čislo 29

Zahraničná politika. Stanovisko Nemecka voči Belgicku. Po demisii nemeckého zahraničného mi­

nistra Kuhlmanna, ktorého odstúpenie po­važované bolo za víťazstvo vojanskej strany nad tými, ktorí snažia sa dosiahnuť mier na základe dohodnutia, bolo nutné, aby sa kancellár osvedčil, akú politiku mienf robiť nabudúce. Od tohoto osvedčenia uči­nili odvislým aj nemeckí väršinoví socia­listi svoje chovanie voči vláde.

Nemeckí k ancellár gróf Hertling sa teda osvedčil y reči,- ktorú povedal v hlavnom výbore ríšskeho snemu. O všeobecnom položení hovoril:

Zmena, ktorá nastala v postavení zahra­ničného štátneho sekretára, neznamená zmenu politického smeru. Politiku nemec­kej ríše vedie so zodpovednosťou ríšsky kancellár. Poverením zahraničného štátneho sekretára je, aby zahraničnú politiku viedol v dorozumení s ríšskym kancellárom a s tohto zodpovednosťou. Toto bola základná zásada nemeckej ríše a aj po dnes pevne stojí. Svoje politické stanovisko ríšsky kancellár označil v reči, ktorú povedal 29. novembra r. 1917. na ríšskom sneme. Tohto politického stanoviska tak vo vnú­tornej jak v zahraničnej politike sa pri­dŕža. Čo sa týče zahraničnej politiky, ríšsky kancellár stojí na základe cisárovej odpo­vede, ktorú dal na pápežovu 1. augusta roku 1917. vydanú notu o pokoji. Nemecká vláda aj dnes je hotová k pokoju a s váž­nym návrhom so strany nepriateľov ná-klonná je vážne sa zaoberať. Predbežne ale túžba Nemecka po pokoji je marná, lebo jeho nepriatelia ešte vždy potupnými slovami hovoria o zničení Nemecka. Kým nepriateľov opanúva táto vôľa, detiaľ ne­mecký národ musí vytrvať. Náklonnosť k pokoju neni len jeho stanoviskom, lež aj stanoviskom najvyššej vojenskej správy, Potom ríšsky kancellár hovoril o položení na Východe. Kardinálnou zásadou politiky nemeckej vlády je, že sa pridŕža v Breste-Litovskom uzavr i tého pokeja vzdor všetkým fažkasťam, vzdor všetkým vnútorným krisam v Rusku. Pokoj s Ruskom bol by mohol narušiť ohavný zločin v Moskve, ktorý valá do neba. Ale ešte ani týmto zločinem nepo­darilo sa pomýliť nemecko-ruský pokoj. Z druhej strany je však prirodzené, že v

lenie. Malý kúsok sa ušiel každomu, ale práve to. bolo dobre, lebo takto bolí s tým hotoví, a misa zmiznula pod katedrou.

Nič nepomohlo podozrenie na študentov, veď ani sa odvolali na to, že zámky boly zatvorené (a várak be voltak csukva) a di­rektor dál im za pravdu. Až keď o pol­ročných vágaciach triedu čistili, našla sa misa a vtedy nebolo už tajnosti.

Sotvy nastal nový. semester, prišlo znovu vyšetrovanie, lebo tak si professor žiadal. A teraz" sa už žiaci- priznali. Odôvodnili svoj čin tým, že neodolateľná túžba pri tak vyberanom trápení primalá ich k činu.*) Direktor porozumel, žiakov netrestal, ale od tej doby pán professor nikoho viacej cez obed nezatvoril. Akiste dostal po nose.

A táto krádež tým dvom mladým zlode­jom akosi veľmi osožila. Jeden z nich stal sa sudcom pri kráľovskom súdnom stolci v Budapešti^už zomrel), druhý je kapitul-níkom v Ostrihome. A ten zámočník? Ten je riaditeľom gymnasia tam, kde študoval a dvere otváral.

Na smiech! Hra osudu! -Pán professor a jeho »izé« dávno už od­

počíva pod dŕnom; bol vôbec pre nesucosí daný na odpočinok, ale dožil sa predsa postupu jeho bývalých žiakov. No, správne maďarsky sa nikdy nenaučil. Pochodoil z Trenčanskej, slovenský zeman.

Str. Ferd. *) Ako i v tejto dobe očujeme v súdnych

sieňach.

J-

. Čisio 29

Brest-Litovskú uzavretý pokoj neni po­dobný iným z historie známym uzavretiam pekoja, ktoré nepriateľstvo medzi dvoma vojnu vedúcimi štátmi konečne zrušily. Dnešné vnútorné pomery v Rusku činia potrebnými, aby Nemecko aj po brestlitov-skej smluve bolo bedlivé, aby ho nejaká náhla zmena nenašla nepripraveným. Ko­nečne xríšsky kancellár prehovoril o polo­žení na západe hlavne o Belgicku takto:

»Čo sa týče budúcnosti Belgicka, obsa­denie' Belgicka znamená, že máme v ru-kách ručný záloh ohľadom budúcich vyjed­návaní. V pochope ručného zálohu väzí, že to, čo držíme v rukách ákox záloh, ne­chceme podržaf, keď vyjednávania viedly

t ku prajnému výsledku. Nezamýšfame po-tlržať Belgicko v žiadnej forme. My punk-tovne žiadame, ako som už 24. februára povedal, aby po vojne znova vzkriesené Belgicko, Čo samostatný štát, ktorý nikomu neni podriadený čo vazal, žilo s nami v dobrom, priateľskom pomere. Toto je to stanovisko, ktoré som v belgickej otázke od počiatku zaujal a ktoré aj dnes zaují­mam. Vo vojne pokračujeme čo v obrannej vojne. Poneváč vedieme obrannú vojnu, • od počiatku každý imperialistický, na sve­tové panstvo smerujúci smer stál ďaleko, nasledovne aj naše pokojné ciele tomuto zodpovedajú. Čo my chceme, to je /neura-ziteľnest nášho územia, slobodný vzduch z ohľadu na vývin nášho národa, hlavne na hospodárskom poli a prirodzene potrebné zabezpečenie i na prípad budúcich fažkých pomerov.-Toto úplne platí aj o stanovisku, ktoré zaujímam voči Belgicku. Že ale toto stanovisko v podrobnostach ako možno ustáliť, to závisí od budúcich vyjednávaní. O tomto teraz nemôžem učiniť záväzné osvedčenia. Musím sa uspokojiť s tým, že som tieto všeobecné smery tu opäť roz­hodne ustálil-a takto predsa myslým, že vás môžem prosif, aby ste mi aj vy po-mehali udržať jednotný front, ktorý je taký dôležitý z ohľadu na našich bratov tam vonku. Pomáhajte všetcia, aby sme ťažkú debu vojny, v ktorej z nútenosti pokra­čujeme dotiaľ, kým budeme musef, po sta­tečné dokončenie prestáli.«

Za Internationalu a mier. Bývalý anglický minister robotníckej

strany Henderson povedal v Notťinghame reč, v ktorej zaoberal sa s otázkou medzi­národnej konferencie socialistickej a povedal medzi iným nasledovné:

Na pamätný spis anglických robotníkov ohľadom válečných cielův došly štyry od-povedy. Bulharskí socialisti podpísali ob­sah pamätného rspisu s vyhradením nie­koľko bedev, vzťahujúcich sa na Mace­dóniu.

. Uhorskí socialisti podali štokholmskému komitétu politické osvedčenie, ktoré sa skutočne kryje s anglickým memorandom. V osvedčeniu bere sa plán federatívneho systému pre Rakúsko-Uhorsko za základ porady a schvaluje sa ďalej tiež federácia krajin balkánskych. Odmieta sa mier brest-litovský a bukareätský a praviac, že otázka elsasko-lbtrinská, otázky talianska, poľská a turecká, jakož i otázky kolonií, dľa že­lania dotyčných národov musia byť riešené.

Odpoveď nemeckých neodvislých socia­listov sa tak podobne kryje s požiadav-

x kami robotníctva západných mocností. Nemeckí socialisti, ktorí prináležia k

väčšine nemeckého ríšskeho snemu, poku­sili sa sdeliť odpoveď svoju prostredníctvom súdruha Troelstru, ale predbežne došla len jedna, všetky otázky shrňujúca odpoveď, z ktorej je žrejmo, že sú ochotní súčastniť sa medzinárodných porád na základe ná­vrhov neutrálnych socialistov v Štokholme učinených.. Je jasno,"že všeobecné zásady memoranda uznávajú a dokonca sú ochotní jednať o probléme zodpovednosti a o otázke elsasko-letrinskej. Ohľadne tejto otázky sa zdá, že považujú pokojné vyriadenie

„Robotnícke Noviny"

za možné. Sú srozumění s úplným znovu-zriadením belgickej .neodvislosti a veria, že je svaz národov potrebný.*

Dľa všetkého toho Henderson súdi, že konanie medzinárodnej konferencie je úplne odôvodnene Sniienil sa tiež o najnovšej reči kancelárovej zdôrazňujúc, že musí byť uzavřený mier na základe dohody, nie však dľa vzoru brest-litovského. Konečne dal výraz tej svojej domnienke, že i v ne­priateľských krajinách si uvedomujú, že militarismus žiadnych prospechov nepri­náša a preto víta s radosťou, že obyva­teľstvo ústredných mocností sa stále blíži k tomuto stanovisku.

Zahájenie rakúskeho parlamentu. Po štyri mesačnej prestávke a po dlhých

vyjednávaniach sišiel sa vutorok zase ra­kúsky parlament »k práci«, Dľa výsledku prvého zasadnutia dá sa uzatvárať, že dlho táto korporácia asi pohromade nezostane, alebo musí odstúpiť vláda a musí prísť na miesto nenávideného Seidlera človek, ktorý bude schopný zjednať všeobecné uspokoje­nie. To je síce veľmi ťažká úloha, lebo vy-hovie-li sa stranám slovanským začnú zúriť strany nemecké a tak v Rakúsku nemôžu nastať riadne, kľudné parlamen-tárne pomery od rokov .vzdor tomu, že ríšsky snem zvolený je na základe dosť statočného volebného práva. Tu bolo by treba siahnuť k radikálnej zmene celej konštitúcie, len že k tomu nenašiel sa ešte ten opravdivý štátnik a nebolo dosť po-chepenia medzi stranami, menovite nemec­kými. . Kedy táto doba nastane, nemožno ustáliť, jsté je len to, že tak ako je, zostať nemôže. ^

Že zahájenie parlamentu nemalo ani dobrého^ začiatku, to možno konštatovať z nešikavnej, netaktičnej reči ministerského predsedu dr. Seidlera. On neusiloval sa získať si slovanské strany, lež ich ešte poštval proti sebe. Nemeckí sociální demo­krati nestoja tiež za vládou a tak vláda nemá v parlamente väčšiny, Ana ktorú sa opierajúc, mohla by "átát spravovať. Toto sa ukázalo hneď z príležitosti prvého za­sadnutia a'lsotva je výhľad, že by sa situ­ácia pre túto vládu polepšila. Keď piíde k rozhodnutiu, či Seidier alebo parlament, potom, myslíme, predsa len pôjde Seidier a nie rakúsky snem. Ačkoľvek, opätujeme, nie Seidier a jeho vláda je prekážkou ne­blahého položenia. Keď i príde ha miesto terajšej vlády vláda iná: veľká a neroz­hodnutá otázka bude i na ďalej znepokojo­vať politický život v Rakúsku. Táto ne­rozhodnutá otázka je: pomer v Rakúsku žijúcich osem národností jedna k druhej a všetkých ku Státu. Ale i táto otázka sa dá riešiť, prídu-li patričné kruhy a poli-tikovia k presvedčeniu, že dnes sa prežila zariadenie, na základe ktorého jedna, v menšine sa nachádzajúca národnosť môže opanovávať sedem iných. Národy Rakúska hľadajú pre svoj život novú sústavu a oni ju nájdu, lebo ju nájsť musia.

/

3. strana.

Vojna. Od minulého týždňa nestalo sa na bo­

ji šťach nič zvláštneho. Úradné zprávy sú aspoň deň po dni veľmi krátke a málo-mluvné. Na talianskom fronte nič novšieho a z Albánie neni po dnes obšírnejších zpráv o tom, že pokiaľ sa musely naše čaty utiahnuť. Úradná zpráva so 14. júla ho­vorí len toľko, že nepriateľ sa pomalí pri­hli žuje k našim novým pozíciám,, ale kde tieto pozície sú a kade sa ťahajú, o tom zpráva neoznamuje nič.

Posledné zprávy nemecké zo západu dajú uzatvárať, že Nemci majú volaco v u mysli. V okolí Reimsu a odtiaľto na ju­hozápad zaujali francúzske pozície.

V Rusku sa. to kváší na celej čiare. Protirevolúcia, ktorá pokusila sa najprv

v Moskve, potom v Petrohrade, nedocielila nikde úspechu a vláda zostala pánom si­tuácie. Ľshkú úlohu však terajšia ruská vláda nemá. "Vedľa vnútorných bojov z vlastnými ľuďmi robí vláde sov/etov sta­rosť zakročenie dohody na Murmanském pobreží, kde Anglicko vyloďuje vojsko a

drží murmanskú železničnú čiaru obsadenú. Ako sa tu veci vyvinú, patrí budúcnosti.

Nemecká ofenzíva na západe. Nemecká úradná zpráva zo 16. júla sdě­

luje, že Nemci od Reimsu na juhozápad prerazili prvé linie francúzov, prekročili rieku Márnu a zajali 13.000 nepriateľského vojska. Bitka zahájená je dľa francúzskej zprávy na 80 kilometrovej zdlžke. V Ber­líne očakávajú, že teraz zahájený boj bude rozhodujúci.

<• *

Pomer medzi Ruskom a dohodou. Londýnskemu »Daily Expressu«, ozna­

mujú z Petrohradu: Následkom vysadnu-tia na breh dohodových čiat na Murmans­kém pobreží sovietová vláda vyzvala bol­ševický válečný výbor severného Ruska, aby porobil potrebné vojenské poriadky. V Petrohrade a v severnom Rusku uviedli vojenskú censúru. Ročníky 1896. a 1897. na šesť mesiacov povolali. V Archangelsku na rozkaz Lenina zatkli 300 dôstojníkov dohodových štátov. Sovjetová vláda v dru­hom osvedčený vyhlasuje, že ešte vždy úfa, že záležitosť Murmanského pobrežia nevyvolá konflikt. Keby sa ale konflikt stal nevyhnutným, je pevne odhodlaná, že sa chopí zbrane proti svojim niekdajším spo­jencom.

15 miliardový válečný úver v Nemecku. Nemecký ríšsky snem v sobotu prijal

návrh zákona o rozpočte, potom v dru­hom i tretom čítaní voči hlasom neodvis­lých socialistov odhlasoval návrh zákona o 15milliardovom novom válečnom úvere. Potom vybavil rôzne menšie návrhy, načo predseda Fehrenbach navrhol, aby ríšsky snem do 5. novembra odročili. Haase v mene neodvislých socialistov ohradzoval sa proti návrhu, ktorý ale ríšsky snem s prevažnou väčšinou prijal.

Čo nechce Lloyd George? »Kôlnische Zeitung« píše: Anglický mi­

nisterský predseda Lloyd George z príle­žitosti navštívenia amerických čiat na fronte vyhlásil, že keď nemecký cisár prijme podmienky, ktoré predseda Wilson označil v svojej minule povedanej reči, vtedy aj

4. strana. „Robotnícke Noviny" foslo 29

s Anglickom a Francúzskom môže pokoj uzavrét. Lloyd George povedal: My nežia­dame ani piaď nemeckého územia a ne­chceme Nemecko pozbaviť toho, k čomu má právo.

Chýr z-Grécka. ZBaselu oznamujú: Dfa athénskej zprávy

Havasovej kancellárie francúzsky gnenerál Gramat vymenovaný je za náčelníka ge­nerálneho štábu gréckij armády.

Rôzne zprávy. Král K^rol i a královnou Zitou v

Prešporku. V utorok 16. júla boli sme svedkami veľkolepé prichystanej návšteve kráľovského páru v Prešporku. Vysokí hostia doplovali sem z Viedna s nádher­nou lodou »Ferenc József« predpoludnom o 11. hodine a tou istou cestou vrátili sa popoludní o 5. zpät. Čas bal krásny a ozdobené »mesto ukazovale sviatočný ráz. V nastrojenom Šátre naproti rochy Marie Terezie pri Dunaji pozdravil kráľovský pár meštanosta Teodar Kurhiik, na čo kráľ krátke odpovedal a ďakoval za srdečné privítanie. Potié'm sa viezli kráľovskí hostia' na koči do budíjvi arcikniežata Fridricha, kde bol výsluch, rôznych deputácii/ Po ebede, ktorý poli) kráľovský, pár na lodi, navštívili dobročinnú zábavu za Dunajoaa. Vo sprievode kráľovom bol i ministerský predseda, Wekerle a minister obchodu Szte-rényi. Najväčší podiel na usporiadaní slav­nosti mal asi vládny komissár a hí. župan Juray Szmrecsányi.

Vzduchoíodná pošta, medzi Buda-peštorn a Viednom utrpela ťažkú ranu. Vsobotu, 13-ho júla z Budapeštu pohnuv-šie sa poštovné lietadlo následkom moto­rového defektu srútilo sa neďalako Masonu k zemi tak nešťastno, že obydvé osohy na lietadle sediace zostali na mieste mrtvo ležať a lietadlo sa tiež dedrúzgalo. Vzdu­chová pošta započala íen nedáv n-J, f>^°4 pár dňami svoju činnosť za veľkého hluku, akoby sme sa boli dožili bohvie akej vy­moženosti a úspechu. A toť ho máš, už dve rodiny oplakávajú svojich poštárov a pošta, ktorá mala byť týmto najrýchlejším prostriedkom a najkratšou cestou dopravená z Peštu do Viedna, leží blízko uhorsko-rakúskej-hranici roztrúsená. Od kého koľ-vek pochádzal nápad poštového lietadla medzi dvoma metropolami monarchie, ne­bol dobrý a cieluprimeraný. Lebo čo to znamená, keď za jedno vreco listov príde

• e dve hediny skorej z Peštu do Viedna, a obráteno, ako sa to môiíe sta? so železničným, rýchlikom, natabene vtedy, keď jestvuje telegraf a telefon? A či len preto, aby vzduchoplavba mohla vykázať tým viac obetí? Neni dosť na tom, že ;Veíký počet pilotov nachádza strašnú smrť na bojišti, musia byt nena­hraditeľné životi i takýmto luxusným spô­sobom ničené? Bude-li sa vo vzducholod-nej poäte pokračovať, bude tým pokračo­váno len v nesmysle a zbytočnom, ľahko-myselnom reskírovani ľudských životov, s ktorými šetriť bol by svrchovaný čas.

Cedule na šaty. Na />buv sa nám cedule už pred dvoma mesiacmi oznamo­vali a si'ubo/ali, ale dosiaľ nemáme ani cedulí a tým menej • šiat. Teraz vláda uvádza zase cedule na šaty. Predovšetkým dá vraj pod zatvor všetky zásoby Šiaj a látok na šaty tak u obchodníkov, jak u krajčírov. Cedule na šaty budú trojaké. Na jedny budú dostáva šaty tí, ktorých zaodieva Výbor pre šatenie ľudu. Na druhé dostanú šaty tí, ktorí dokážu, že ich po­trebujú. Ná tretie dostanú nové šaty ti, ktorí nevikážu, že potrebujú šaty, ale odovzdajú jedny staré. Obecenstvo totiž nemusí udať, kto kolko má šiat, Cedule budú vydané aj na ženské Šaty.

»Priv!astnul« si 200 tisíc korún. Uhorská Banka v Pešti poslala sluhu s úradníkom do inej bank? s 200 banke.y-

[ kami po 1000 korún a Só šekom na 150 isíc korún. Sluha s peniazmi cestou zmi­zol. Na druhý deň prišiel do Uhorskej Banky posluhovač a oddal koženú kapsu, v ktorej bol šék na 150 tisíc korún. Po­vedal, že mu včera kapsu dal bankový sluha, aby ju dnes odovzdal. Dostal za to päf korún.

Čo je s našimi zajatými v Rusku ? Deputácia spolku príbuzných našich v Rusku internovaných bola u vojenského, ministra a odovzdala mu uzavretia posledne vy­držiavaného shromaždenia spolku. Ako z Viedne oznamujú, vojensky minister pove­dal deputácii, že sa z európskeho. Ruska dosiaľ vyše poldruha milliena válečných zajatých vrátilo domov. Ostatní sú zväčša na Sibiři, odkiaľ ich riadne privezenie za terajších zmätkov v Rusku neni možné. Vojenské ministerstvo ds Ruska psslalo velká koramissiu, aby válečným zajatým vypomáhala peniazmi a aby ich čím skôr poprivážala domov. Minister ešte vyhlásil, že každý, kto sa vráti za zajatia, dostane všetky svoje príslušnosti. Dľa pravidla každý dostane osem týždňov uriaubu. A potom ?

Už sa mele nové obilie! Ako čítame, uhorský válečný obilný ústav obdržal už jeden milion metrických centov navéhs obilia. Následkom nariadenia - bude obilie čo najskôr dodané do mlynov a očakáva sa t že za pár dni dodané budú zásielky novej uhorskej múky tatm, kde toho bude najviac potreba vyžadovať, pravdepodobne do Viedna a iných rakúskych mest. kde je bieda najväčšia.

Nadbytok zbožia a kukurice — v Argentíne. Z Berlina oznamujú, že dľa zprávy Tempsu v Argentíne (republika v Južnej Amerike) robia pokusy kukuricou kúriť, poneváč Argentina zo svojej úrody kukurice vyše štyroch millionov tún len polovicu ie vsja] bsvat. Takto im zvýši vyše d/ach i ; ilionov tún kukurice, ktorú nevedia pred: | lebo ju pre nedosta­tok lodí nemožno vyviezť z krajiny. Pone­váč je tam drevo a uhlie veľmi drahé, prete robili pokusy kukuricou kúrit rušne. Občania Argentíny s takýmto riešením sú nie spokojní a Jehsan, predseda jednej anglickej spoločnosti v Rio de Janeirs, hlavnom meste krajiny, už radil Argentíne, aby zduplevala úver Štyridsať millionov funtov šterlingov, k^orý poskytla dohode, čo by povzbudilo doHodu zabezpečiť predaj a odvézenie kukurice. Cenu kukurice do­hoda by za niekoľký rokov zaplatila prie­myselnými výrobkami.

Qejza Polónyi v novej hodnosti. Odkedy Ludvik Tolnay zaďakoval za pred­sedníctvo budapeštianskej rády verejných prác, tato hodnosť nezaplnili, lež vybavo­vaním záležitostí rady dočasne poverili štátneho sekretára ministerstva, vnútra Ka­rola Némethyho. Ministerská rada teraz s predbežným privolením kráfa za predsedu budapeštianskej r;?.dy verejných prác vy­menovala Gejzu Polónyiho, ktorý dôkladne pozná záležitosti hlavného mesta, a mesto veľmi dobre zná jeho. Preto viacerí členo­via rady zaďakovali, lebo s Palónyim nech­cú si vraj sadnúť k jednému stolu. Vy­menovanie Polónyibo na toto miesto je odmenou za podporu, ktorú Polónyi po­skytnul vláde Wekerlovej pri zohavení volebnej reformy.

„Pratelia maličkých". »PráVt> Lidu« zaznamenává: »České srdce obrátilo se na metropolitní kapitolu se žádostí o ubyt®-vání a stravování chudých dítek na boha­tých ^velkostatcích téfo kapitoly. A co udě­lali pánové z kapitoly, pan světící biskup, preláti a kanovníci, bohatí a mnohá velko­statky oplývající? »Poridě'lník« uveřejňuje prípis, jaké rozeslala kapitola na své vel­

kostatky. Dává úředníkům a zřízencům svým na vědomí, že by oni mohli nějaké dítko přijati, že kapitola bude platit aa dítko 1 K denně a při tom vyslovuje ná­zor, že stravování má býti jednoduché, jak už obnos na ně věnovaný naznačuje, že prý dětem postačí čerstvý vzduch. Tento »křesťansko-katolický« připiš je podepsán světícím biskupem drem Sedlákem a pre­látem drem Schusíerem. O, Kriste Ježíši!*

Zamenenie starších dôstojníkov na fronte. Dľa zprávy vojenského časo­pisu v rokoch 1870. a 1871. narodení ne­aktivní dôstojníci a dôstojnícki kandidáti tiež majú byť poslaní od bojujúcej armády za front. V rokoch 1865. a 1866. narodení pensionovaeí a mimo služby stojaci dô­stojníci, ktorí neboli dôstojníkmi z povo­lania, majú nárok na trváce urlaubovanie.

Ešte dačo o detoch a kňazoch. Viedenský »Arb.-Zeitung« uverejnil dopis malého dievčatá rodičom, ktoré bolo pos­lané z Viedna na vonok da Horných Ra-kús. Malá dcierka, oíše: Milí rodičia, mu-" sírne tu chodiť každý deň do kostola. Dnes bola som tiež. Včera mnohí ľudia v kos­tole spali, vedla mna tiež jedna žena drie-mala. Pretože v spánku kývala hlavou a pri tom niekoľká razŕ na mna padla, mu­seli sme sa usmiať. Pán farár, ktorý mal práve kázeň, spozoroval to a zavolal z kazatelni: »U nás neni zvykám psšklebo-vat sa spiacim ľudom 1« Na druhý deň, keď sme išli do kostola, stál už p. farár pre-dodvermi a volal nás do nútra, kde nám potom hovoril: »Včera chsvali ste sa ne­pekne. Nech sa mi to viac nestane, lebo ináč pošlem vás hneď, odkiaľ ste prišli k Sedliakov však napomenul, aby prijaté cu­dzie deti poučili, ako sa majú v kostole chovať. Tak nevinné deti dostali mravná kázeň, ktorú by boli vlastne zaslúžili tí, ktorí sa idú do kostola vyspaf, Musia to však trpef, lebo sa robí s nimi dobradin-stvo zachránenia od hladu a podv-íživy, ktorá je údelom státisícov vo Viedni.

ČO znebezpečuje mravy katolíc­kych kňazov? Prirodzená' vec, že na túto otázku najlepšie vedia odpovedať v Ríme, vo Vatikáne. J odpovedali na ňu v tom nariadení, ktoré Vydal miestodržiteľ pápežov a v ktorom zakazuje kňazom, aby navštevovali pohyblivé divadlá ešte i vtedy, keď tendencia kutiov je z biblie čerpaná. Tak sa zdá teda, že je mozi.to, čo škod­livé účinkuje na mravy kňazov ešte i vtedy, ked predstavujú deje s biblie. Pravdepo­dobne je, že ani sám rímsky pápež ne­chodí do maži, a tak patričná, vec od kňa­zov, aby si ani oni nenaštrbily mravy s navštevovaním týchto divadiel. Dorasta­júcu mládež, ktorej je doyolené navštevo­vať mozi, správne vykoná, keď pri vymie­ňaní vstupných lístkov upozorní kňaza, ktorý snáď zabudnu! na hórespomenuté nariadenie, a povie mu: Dôstojný pane, vám ani pod dozorom rodičovským neslo­bodno chodiť do mozi.

~Ôdkazy redakcie. Frantíšsk P. Polaá pošta 644. Dopis i s pred-

platkom (5 K) sme obdržali. Pepo. Dopisnice (dve) došly, ale v tej prvej

oznámené »okluky« nie. Ty budeš banovaf a ja ľutujem. A ved by som toho bo! žiadostivý, Ne"-máš pochopu jak dejstvujeme.

Drotár, Sp?št, Milerád, ale prácička neni dost jasná. My totiž nepechc-pujeme, kam cielite a tak

-si myslíme, že ani iní nebudú vás rozntnef. Pro­síme dačo lepšie.

P. 8- Bpešt. Ako shľadáš list došiel. Ďakujem. Ináč všetko! v poriadku.

N. Viečsiä. Insert z istého . dôvodu nemôžeme uverejnil. Dcpis prišiel minuk neskoro a teraz sa už nehodí. Svašou arukou* stojíme trochu na bo,-jovnej nohe.

K. v. Mikuláši. Nemajúc času ti písaf, len toľko sdelujem, že som vec úplne pochopil. Ľutujem, aíe uznávam. Píšte, čo nové. Snáď sg skoro uvidíme na okamžik.

Majiteľ: Výk. wý&er- strany, vydavateľ a

• zo dia

£ avedaý redaktor: E a: t j ÍÍ LJíiaetý, - Haäoi.1

". s ' A Alka!»y s .ij»a mäj t^M s". SVsšjjorKu,