+ All Categories
Home > Documents >   · Web viewPůvodně budova sloužila pro potřeby mateřské školy, proto byly provedeny...

  · Web viewPůvodně budova sloužila pro potřeby mateřské školy, proto byly provedeny...

Date post: 22-Feb-2019
Category:
Upload: phungnhu
View: 214 times
Download: 0 times
Share this document with a friend
970
1. kladenská soukromá střední škola a základní škola (1. KŠPA), s. r. o. Holandská 2531, 272 01, Kladno Tel.: 312 249 354, fax: 312 687 800, e-mail: [email protected], www.1kspa.cz Školní vzdělávací program Podnikání 1 Ekonomika a podnikání 63 – 41 – M/01 1 Změna názvu ŠVP Dodatek č. 4
Transcript

1. kladensk soukrom stedn kola a zkladn kola (1. KPA), s. r. o.Holandsk 2531, 272 01, KladnoTel.: 312249354, fax: 312687800, e-mail: [email protected], www.1kspa.czkoln vzdlvac programPodnikn[footnoteRef:1] [1: Zmna nzvu VP Dodatek . 4] Ekonomika a podnikn63 41 M/01 (Schvlila editelka koly Mgr. Jarmila Hejtmnkov 28. srpna 2009, j.: 677a/08/2009 splatnost od 1. z 2009 ponaje prvnm ronkem.)

Obsah

Obsah1

1. Identifikan daje3

2. Charakteristika vzdlvacho programu4

2.1. Identifikan daje oboru4

2.2. Charakteristika kolnho vzdlvacho programu4

2.3. Charakteristika koly10

2.4. Profil absolventa11

2.5. Podmnky realizace VP13

2.6. Spoluprce se socilnmi partnery14

2.7. Zalenn prezovch tmat15

3. Uebn pln41

3.1. Pehled rozpracovn obsahu vzdlvn v RVP do VP41

3.2. Ronkov43

4. Uebn osnovy46

4.1. Jazykov vzdlvn a komunikace47

4.1.1. esk jazyk47

4.1.2. 1. ciz jazyk77

4.1.3. 2. ciz jazyk102

4.2. Spoleenskovdn vzdlvn145

4.2.1. Djepis145

4.2.2. Obansk nauka162

4.3. Prodovdn vzdlvn179

4.3.1. Fyzika180

4.3.2. Chemie191

4.3.3. Biologie198

4.3.4. Ekologie210

4.4. Matematick vzdlvn217

4.4.1. Matematika217

4.5. Estetick vzdlvn234

4.5.1. Literatura234

4.6. Vzdlvn pro zdrav264

4.6.1. Tlesn vchova264

4.7. Vzdlvn v informanch a komunikanch technologich303

4.7.1. Vpoetn technika303

4.8. Ekonomika330

4.8.1. Ekonomie330

4.8.2. Zklady prva367

4.8.3. Geografie vekonomii377

4.8.4. Politika zamstnanosti386

4.9. Komunikace397

4.9.1. Komunikace v1. cizm jazyce397

4.9.2. Komunikace v2. cizm jazyce401

4.9.3. Psychologie a profesn komunikace410

4.9.4. Psemn a elektronick komunikace418

4.9.5. Rtorika425

4.9.6. Technika administrativy429

4.10. Obchodn innost441

4.10.1. Fiktivn firma441

4.10.2. Ekonomick cvien460

4.10.3. Obchodn prvo469

4. 11. etnictv a dan478

4.11.1. etnictv478

Nepovinn pedmty500

Dal ciz jazyk532

Komunikace vdalm cizm jazyce575

Webdesign a potaov grafika584

Programovn a algoritmizace608

Zmny a dodatky623

Dodatek . 1.623

Dodatek . 2.624

Dodatek . 3.625

Dodatek . 4.626

1. KPA KladnoObsah

40

1. Identifikan daje

nzev oboru

Ekonomika a podnikn

kd

63-41-M/01

stupe vzdln

pln stedn odborn vzdln s maturitou (bez vyuen)

dlka studia

4

forma studia

denn forma vzdlvn

platnost

od 1. 9. 2009 ponaje 1. ronkem

Pedkladatel:

nzev koly

1. kladensk soukrom stedn kola a zkladn kola (1.KPA), s.r.o.

REDIZO

600006930

I

25108492

adresa koly

Holandsk 2531,272 01 Kladno

editel

Mgr. Jarmila Hejtmnkov

kontakty

[email protected]

telefon

312 249 354

e-mail

[email protected]

www

www.1kspa.cz

fax

312 687 800

zizovatel

Ing. Hana Semerkov

adresa zizovatele

Na Mnce 15, 160 00 Praha 6

editel: Mgr. Martin torek, s platnost od 28. 1. 2013[footnoteRef:2] [2: Zmna veden koly Dodatek . 2]

kontakt: [email protected]

1. KPA KladnoIdentifikan daje

2. Charakteristika vzdlvacho programu

2.1. Identifikan daje oboru

nzev oboru

Ekonomika a podnikn

kd

63-41-M/01

stupe vzdln

pln stedn odborn vzdln s maturitou (bez vyuen)

dlka studia

4

forma studia

denn forma vzdlvn

platnost

od 1. 9. 2009 ponaje 1. ronkem

2.2. Charakteristika kolnho vzdlvacho programu

Celkov pojet vzdlvn:

kola vychovv stedokolsky vzdlan absolventy se veobecnm i odbornm vzdlnm. Zrove se kola vnuje komplexnmu psoben na ka, aby jej pipravila na spn, smyslupln a odpovdn osobn, obansk i pracovn ivot v rmci Evropsk unie.

Do plnu vchovn vzdlvacho procesu koly je zaazena tak protidrogov, sexuln a environmentln vchova a tmata o kodlivosti xenofobie a rasismu vpedmtech biologie, ekologie a psychologie a profesn komunikace. Vyuujc si tato i jin tmata zaazuj do svch pln podle vlastnho uven nebo zjmu k.

Vzdlvn smuje k tomu, aby k v pimen me naplnil tyi zkladn cle vzdlvn, tj. uit se poznvat, uit se pracovat a jednat, uit se bt a uit se t spolen.

Metody vuky, kter napluj zkladn cle, jsou rznorod. Pevauj metody aktivizujc, ktermi je k nucen pi zskvn vdomost a dovednost vyvjet vlastn sil. Metody pasivn, kdy k pouze pijm hotov informace, jsou chpny jako doplkov.

Velk draz je v prbhu celho studia vnovn jazykovmu vzdlvn. Bhem tyletho studia rozvjej ci sv kompetence v oblasti eskho a dvou cizch jazyk. Vzdlvn je v prbhu studia aktivn podporovno prostedky informanch a komunikanch technologi. Krom vuky pedmt vpoetn technika, technika administrativy a psemn a elektronick komunikace, jejich npl s uvnm pota bezprostedn souvis, je ada dalch pedmt s prac na potach spojena, nap. etnictv, matematika, prodn vdy. Nkter pedmty jsou podporovny multimedilnmi programy nebo prac na internetu, nap. ciz jazyky, ekonomie, zklady prva. Clem vuky pomoc pota je prohloubit dovednost pracovat s nimi, vyhledvat, tdit a zpracovvat informace z novch modernch zdroj.

Velk vznam pro rozvoj schopnost a dovednost k maj pedmty, ve kterch mohou ci simulovat reln problmy v praxi formou nap. modelovch situac v ekonomicky zamench pedmtech a odborn praxe k v relnm prosted. Vuka je propojovna s ast k na nejrznjch spoleenskch a prezentanch akcch na veejnosti, co km umouje bezprostedn kontakt s realitou. V prbhu studia prezentuj ci sv znalosti, dovednosti a schopnosti i formou samostatnch prac, individulnch nebo skupinovch projekt, prezentac koly na veejnosti, dn otevench dve, sout jednotlivc i tm, charitativnch innost apod.

Vchova k obanskm a klovm kompetencm a zalenn prezovch tmat je realizovno ve vuce jednotlivch pedmt tak, aby bylo v souladu s obsahem vzdlvn a aby na ky psobilo pirozen, pimen jejich vku a aby navazovalo na pedchoz stupe rozvoje.

Vdy je uplatovn individuln pstup k km, kter podporuje jejich dispozice a nadn

a sna se je rozvjet.

Cle vzdlvacho programu:

Clem studijnho oboru Podnikn je napomhat vzniku drobnho a stednho podnikn v prosted trn ekonomiky. Pro zlepen orientace k v prosted trn ekonomiky je od 1. 9. 2009 zaazen pro ky tetch a tvrtch ronk nov pedmt Politika zamstnanosti (volba povoln). Cle vzdlvn vyjaduj spoleensk poadavky na celkov rozvoj osobnosti a vzdlanosti k. Vychzej z filozofie koly a jejich pedagogickch pracovnk. Vzdlvn smuje ke zvyovn kvality a innosti odbornho vzdlvn.

Prvoadm clem je rozvjen zkladnch mylenkovch operac k, osvojen si poznatk a postup potebnch pro vkon povoln a pro uplatnn se na trhu prce, schopnost aplikovat zskan poznatky a dovednosti do relnho profesnho i osobnho ivota. Dleitm clem je adaptabilita k na nov se vytvejc podmnky, rozvjet schopnosti k ke kreativnmu mylen a k zodpovdnmu, clevdommu a pelivmu pstupu v tmov a samostatn prci.

Zmrem koly je realizovat mezinrodn spoluprci se zahraninmi subjekty, zajistit vmnn pobyty k a pracovat sky na mezinrodnch projektech, vedouc kposlen jazykov sloky.

V ptelsk atmosfe koly, kter je zaloena na demokratickch principech s vnitn hierarchi a urenmi kompetencemi, se ci u t v kolektivu, u se s ostatnmi spolupracovat, rozvjej a utvej svoji osobnost v souladu s obecn pijmanmi morlnmi hodnotami.

Nezanedbatelnm clem vzdlvn v na kole je vst ky k tomu, aby respektovali ivot jako nejvy hodnotu, chrnili ivotn prosted, distancovali se od projev xenofobie, rasismu, intolerance, nacionalismu, etnick, nboensk a jin nesnenlivosti.

Metody a postupy vuky:

Metodick postupy vychzej z hlediska efektivity a vzdlvacch podmnek. Podle monost se uitel zamuj na autodidaktick metody, aby vedli ky k technice samostatnho uen, problmovmu uen, tmov prci a kooperaci. Pozornost je vnovna i sociln komunikativnm aspektm uen, zejmna diskusi, vyjden a obhajob vlastnho nzoru. Dleitm metodickm pstupem ve vuce je analza problmovch situac, kter je uplatovna v odbornch i veobecn vzdlvacch pedmtech. Velk draz je kladen na prci k v tmu, na zadvn samostatnch i kolektivnch projekt a vyuvn motivanch initel (zaazovn her, sout, simulanch problm, een konflikt, zaazen projekt do vuky, prezentace kovskch prac). Problmov situace jsou provdny modelov s nslednou analzou, eenm a hodnocenm zejmna v ekonomicky zamench pedmtech.

Organizace vuky:

Studium je organizovno jako tylet denn. Vuka je realizovna z pevn sti v rmci systmu vyuovacch hodin a vychz z ppravy ka pro uplatnn na trhu prce. Vuka pedmt ICT je umstna do ty odbornch ueben, kter jsou vybaveny potebnou technikou. Pro vuku zkladnch pedmt i pedmt specializanch lze vyut jednu stabiln interaktivn tabuli a dle diaprojektory vdalch kmenovch uebnch. Kad k studuje povinn dva svtov jazyky. Pro zven motivace k uen se cizm jazykm jsou ve kole organizovny olympidy v cizch jazycch, ci se mohou astnit tematicky zamench zjezd do anglicky a nmecky mluvcch zem nebo spolupracovat na mezinrodnch projektech v rmci projekt eTwinning.

Znalosti mateskho jazyka mohou ci prokzat v souti olympida v eskm jazyce a literrnch soutch.

Finann gramotnost k je rozvjena v pedmtech ekonomie, obansk nauka, matematika a vpoetn technika.

Ochrana lovka za mimodnch udlost je zaazena do pedmt fyzika, chemie, biologie a ekologie a tlesn vchova. Kadoron probh i brann den, kde si ci prakticky ov zskan znalosti a dovednosti.

V rmci tlesn vchovy a vchovy ke zdrav vyuvaj ci koly lyask a snowboardov kurz, sportovn turistick kurz, astn se sportovnch sout a turnaj.

V rmci veobecnho i odbornho vzdlvn je kladen draz na mezipedmtov vztahy. ci se velmi spn zapojuj do ekonomicky zamench sout a projekt. V rmci kolnch projekt zskvaj ci finann hotovost, kterou vnuj na charitativn ely.

Po celou dobu studia jsou do vuky zaazovny exkurze, besedy, pednky, tematicky zamen vlety a dal aktivity.

V rmci estetick vchovy ci navtvuj filmov i divadeln pedstaven, historicky i kulturn vznamn msta v R, zejmna v Praze a kladenskm regionu. To ve roziuje bnou vuku o praktick innosti a odborn i umleck zitky k, co vede k lepmu naplovn vzdlvacch cl.

V prbhu studia absolvuj ci druhch a tetch ronk souvislou trnctidenn odbornou praxi, kter je zaazena vrmci ekonomie. V rmci rozvoje profesn komunikace ci sami jednaj se zstupci firem o uzaven smlouvy pro vkon sv odborn praxe.

Hodnocen k:

Pravidla hodnocen vsledk vzdlvn k jsou dna kolnm dem, kter vychz ze zkona . 561/2004 Sb., o pedkolnm, zkladnm, stednm, vym odbornm a jinm vzdlvn (kolsk zkon). Pravidla pro hodnocen vsledk vzdlvn k obsahuj i vchovn a kzesk opaten.

Pi pekroen uritch procent absence, kter jsou uvedena ve kolnm du, nebo pi nedostatenm potu znmek za pololet kon k zkouku v nhradnm termnu.

K hodnocen vsledk se vyuv tradin ptistupov kla, hodnocen je stn a psemn. Hodnocen je veejn, uitel znmku vdy zdvodn, ci maj prvo se ke znmce vyjdit. Pi nkterch formch a metodch vuky se vyuv skupinov hodnocen a sebehodnocen.

U kovskch projekt se hodnot formln a obsahov rove zpracovn a vlastn prezentace.

Vzdlvn k se specilnmi vzdlvacmi potebami:

ci se specilnmi vzdlvacmi potebami jsou dle svch individulnch monost zcela nebo sten integrovni do td, aby byli co nejlpe pipraveni na bn obansk ivot. Pokud to vak individuln pstup k kovi vyaduje, studuje podle individulnho vzdlvacho plnu. Charakter vzdlvacho programu tyto ky nijak neomezuje, jsou schopni studovat vtinou bez prav uebnho plnu a po ukonen studia jim umouje uplatnn na trhu prce (vtinu typovch pozic mohou vykonvat bez omezen). Vzhledem k charakteru vzdlvacho programu mohou tito studenti vykonvat i povinnou praxi ve vtin ppad bez omezen.

kola pracuje v tomto smru tak s ostatnmi ky, aby je pipravila na souit se spoluky se specilnmi potebami formou besed, exkurz a v rmci spoleensko-vdnho vzdlvn.

Uitel zajiuj vzdlvn k se specilnmi vzdlvacmi potebami zejmna formou individulnho pstupu a bezplatnch konzultac s ohledem na konkrtn formu znevhodnn ka. Tyto ky eviduje a ostatn uitele pravideln informuje vchovn poradce na zklad doporuen pedagogicko-psychologick poradny po celou dobu studia.

Vchovn poradce pracuje tak jako preventista sociln patologickch jev. kola dosud eila velmi mal poet zvanch kzeskch pestupk.

kola m zkuenosti se ky s tlesnm postienm, vvojovmi poruchami uen a chovn a ky se soubnm postienm vce vadami i se ky se zdravotnm nebo socilnm znevhodnnm.

V rmci pln integrace jsou zohledovny i podmnky vzdlvn (poty k ve tdch, BOZP), kola m bezbarirov vstup a je schopna zajistit maximln samostatnost k.

Vzdlvn mimodn nadanch k:

Pe o talentovan ky probh formou individulnho pstupu uitel ve vuce i zapojovnm tchto k do nejrznjch aktivit koly sout, olympid a projekt. V tto oblasti dosahuj ci na koly velmi dobrch vsledk, zejmna v ekonomicky zamench soutch a projektech nebo v mezinrodnch v projektech eTwinningu, kter se tkaj partnerstv kol. km, kte jsou v prbhu studia aktivn zapojeni do sportovn ppravy a reprezentace esk republiky, maj dlouhodob zvan zdravotn problmy nebo samostatn podnikaj, je umonno studovat podle individulnho vzdlvacho plnu.

kola v rmci vzdlvn pipravuje ky na monost zskat certifikace v oblastech, kter jim usnadn vstup na trh prce v esk republice i v rmci cel Evropsk unie:

1/ sttn zkouka z kancelskho psan na klvesnici

2/ certifikt z etnictv (moduly A, B, a C podle nronosti obsahu)

ve spoluprci s ISU

3/ ECDL certifikace z vpoetn techniky (platn v EU)

Nadan ky neevidujeme.

Realizace bezpenosti a ochrany zdrav pi prci a porn prevence:

Bezpenost prce a ochrana zdrav pi vzdlvacch innostech se d metodickm pokynem k zajitn bezpenosti a ochrany zdrav dt, k a student ve kolch a kolskch zazench zizovanch Ministerstvem kolstv, mldee a tlovchovy j. 37014/2005-25.

ci jsou pravideln se zsadami BOZP seznamovni formou instrukc tdnch uitel, uitel pedmt spojench s uvnm vpoetn techniky a uitel tlesn vchovy, kolnm dem nebo odbornmi exkurzemi i pednkami (hasii, policie, zdravotnci atd.). BOZP je tak soust vzdlvn pro zdrav a bv zaleovna do program prevence proti nsil, ikan a jinm spoleensky negativnm jevm.

Pravideln bv provdna potebn kontrola, drba a revize dle metodickho pokynu MMT.

Podmnky pro pijet ke studiu:

Pijmn ke studiu je v souladu s 60 zkona . 561/2004 Sb. v platnm znn a s vyhlkou . 671/2004 Sb. v platnm znn.

Podmnkou pro pijet je absolvovn zkladnho vzdln a sloen pijmacch zkouek podle pravidel na pslun koln rok (pokud budou pijmac zkouky editelem koly pro pslun koln rok stanoveny).

Zdravotn zpsobilost:

Uchazei o studium nejsou omezeni stanovenm zdravotnch poadavk jdoucch nad rmec poadavk na stedokolsk studium.

kola m bezbarirov vstup do budovy a zkuenosti se ky, kte jsou tlesn znevhodnni.

Zpsob ukonovn studia:

Studium oboru Podnikn je ukoneno maturitn zkoukou podle 78 a 79 Zkona 561/2004 Sb., o pedkolnm, zkladnm, stednm, vym odbornm a jinm vzdlvn (kolsk zkon) v platnm znn a dalch provdcch pedpis.

Maturitn zkouka m podle kolskho zkona dv sti spolenou a profilovou.

kola pipravuje ky tak, aby si v rmci spolen sti maturitn zkouky mohli vybrat jednu ze dvou povinn volitelnch zkouek: ciz jazyk (anglick, nmeck nebo rusk) a matematiku. Pro zamen vpoetn technika matematiku nebo obansk a spoleenskovdn zklad. Pro zamen podnikn informatiku nebo obansk a spoleenskovdn zklad.

V rmci povinnch zkouek profilov sti maturitn zkouky budou ci konat stn zkouku ze dvou pedmt a jednu praktickou zkouku. Dle mohou ci vykonat nepovinnou maturitn zkouku (maximln tyi), volit mohou podle vlastnho zjmu z nabdky stanoven editelem koly a z nabdky MMT.

k zsk stedn vzdln s maturitn zkoukou, jestlie spn vykon spolenou i profilovou st.

Absolvent obdr vysvden o maturitn zkouce.

Organizace maturitn zkouky:

Maturitn zkouka m dv sti spolenou a profilovou.

k zsk stedn vzdln s maturitn zkoukou a obdr vysvden o maturitn zkouce, pokud vykon ob sti.

Spolen st maturitn zkouky:

Skld se ze dvou povinnch zkouek zadvanch Ministerstvem kolstv, mldee a tlovchovy ve stejnm termnu a za stejnch podmnek. Ministerstvo uruje v rozsahu danm zkonem obsah a formu zkouek, stanov tak kritria hodnocen.

Vichni maturanti vykonaj ve spolen sti tyto zkouky:

1. esk jazyk a literatura

psemn zkouka: didaktick test + strukturovan psemn prce

stn zkouka: ped maturitn komis

2. ciz jazyk nebo matematika (didaktick test)

psemn zkouka: poslech a didaktick test + strukturovan psemn prce

stn zkouka: ped maturitn komis

Profilov st maturitn zkouky:

Profilov st maturitn zkouky slou k profilaci koly a k. Skld se ze t povinnch zkouek a ze zkouek nepovinnch (maximln tyi). Obsah, formu, tmata a termny zkouek stanov editel koly.

Povinn zkouky profilov sti maturitn zkouky:[footnoteRef:3] [3: Zmna maturitnch zkouek Dodatek . 3]

1. ekonomick cvien - praktick zkouka

2. ekonomie

3. etnictv

Nepovinn maturitn zkouka:

k me vykonat nepovinnou maturitn zkouku z tchto pedmt:

Zamen podnikn:

dal ciz jazyk (pokud ji k nekonal ve spolen sti)

matematika

1. KPA KladnoCharakteristika vzdlvacho programu

2.3. Charakteristika koly

kola vznikla v roce 1992 v Kladn. ci koly maj stejn prva a stejn vhody jako ci sttnch kol. V roce 1993 vznikly poboky koly v Praze a Litomicch, kter maj od roku 1997 samostatnou prvn subjektivitu. V roce 2005 byla zzena poboka v ernovicch u Tbora. koly velice zce spolupracuj, dodruj stejnou koncepci a principy.

Od kolnho roku 2008/2009 spolupracuje 1.KPA, s.r.o., v rmci Celoivotnho vzdlvn, s FSE (Fakulta sociln ekonomick) UJEP v st nad Labem.

PRINCIPY KOLY:

kola vznikla na zklad mylenky piblit se co nejvce potebm praxe. Filozofi koly je praktinost a pragmatinost.

km mus bt vdy jasn vznam uiva pro ppadn dal studium a pro budouc povoln. Kad vyuovac hodina je proto eln vedena. Otzka pro mus bt vdy zodpovzena.

km by se mlo v na kole lbit. Pokud do koly chod neradi, nepodvaj odpovdajc vkon.

Autorita pedagoga v na kole nen zaloena na zklad sly, ale na bzi jeho znalost a zkuenost.

k je v dialogu rovnoprvnm partnerem.

Vuka je zaloena na een relnch problm. Kad reln problm nen problmem pouze danho tmatu v jednotlivm pedmtu, ale zahrnuje znalosti z vce pedmt, na jejich een je proto teba vyut aktivn znalosti a vlastn rozum. Pro zven praktickch znalost k i pro rozvoj jejich kreativity se proto osvduje simulace relnch problm ve kolnch podmnkch.

Nezbytnou soust ppravy k na budouc povoln je i vchova k vystupovn a jednn na urit spoleensk rovni. To vyaduje soustavnou pozornost vech pedagog.

Bhem studia v jednotlivch pedmtech je zdrazovno uivo, kter pipravuje ky pro praktickou profesn drhu.

2.4. Profil absolventa

nzev oboru

Ekonomika a podnikn

kd

63-41-M/01

stupe vzdln

pln stedn odborn vzdln s maturitou (bez vyuen)

dlka studia

4

forma studia

denn forma vzdlvn

platnost

od 1. 9. 2009 ponaje 1. ronkem

Uplatnn absolventa:

Absolvent se uplatn zejmna v povolnch zamench na vkon ekonomickch, obchodn podnikatelskch a administrativnch innost v podnicch vech prvnch forem a v ostatnch organizacch ponaje vysoce kvalifikovanou asistentkou (asistentem) podnikatele pes prokuristu mal i stedn firmy a po prci samostatnho podnikatele nebo odbornkem v oblasti uvn vpoetn techniky.

Absolvent je schopen pouvat dva ciz jazyky v rmci psemn i stn profesn komunikace, ovld programov vybaven potae pi een ekonomickch a administrativnch kol a efektivn vyuv pi sv prci internet. Orientuje se v zkladnch prvnch konech, mezi jeho odborn dovednosti pat i znalost podnikovch innost vetn etnictv klasickho i etnho softwaru.

Absolventi jsou po celou dobu studia vedeni k dslednosti, slunmu chovn, odpovdnosti za vykonanou prci, dodrovn prvnch norem a obchodn etiky.

Absolvent byl vzdlvn tak, e zskal nvyky a dovednosti potebn pro sv dal vzdlvn.

Typov pozice absolventa - zamen podnikn:

Ekonom, mzdov referent, etn asistent, finann referent, statistik, administrativn pracovnk, obchodn zstupce, fakturant, celn deklarant, pracovnk marketingu, referent ve sttn sprv, bankovn a pojiovac pracovnk a dal ekonomick nebo administrativn funkce.

Vsledky vzdlvn (kompetence absolventa):

Vzdlvn v oboru smuje v souladu s cli stednho odbornho vzdlvn k tomu, aby si ci vytvoili na rovni odpovdajc jejich schopnostem a studijnm pedpokladm nsledujc kompetence, tzn., e absolventi:

Klov kompetence

1. je schopen se efektivn uit

1. je schopen eit samostatn zadan koly

1. je schopen se pimen vyjadovat a formulovat mylenky

1. je schopen spoluprce s ostatnmi

1. je schopen uznvat postoje a hodnoty v demokratick spolenosti

1. je schopen vyuvat sv pedpoklady na trhu prce

1. je schopen vyuvat sv matematick dovednosti v praxi

1. je schopen vyuvat informan a komunikan technologie

Odborn kompetence

1. je schopen zajiovat typick podnikov innosti

1. je schopen efektivn hospodait s finannmi prostedky podniku

1. je schopen zajiovat obchodn innosti podniku

1. je schopen dbt na bezpenost prce a ochranu zdrav

1. je schopen usilovat o nejvy kvalitu prce

1. je schopen jednat ekonomicky

2.5. Podmnky realizace VP

Materiln technick zabezpeen:

Budova koly je majetkem zizovatelky koly a koln zahrada je majetkem msta Kladna. Pvodn budova slouila pro poteby matesk koly, proto byly provedeny stavebn pravy, kter zajistily poadovan prostory pro vuku a splovaly hygienick normy. V souasn dob probh vuka v jedencti kmenovch uebnch, tyech odbornch uebnch a pronajat tlocvin.

K zzem k pat atny s uzamykatelnmi skkami a nov sociln zazen.

ci maj k dispozici knihovnu, kter je vybavena beletri, odbornou literaturou, odbornmi asopisy a dvma potai pipojenmi na internet. Knihovnu lze vyuvat i jako studovnu nebo pracovnu pi pprav projekt.

Soust koln budovy jsou kabinety pro vyuujc, sekretarit s kancel asistentky, editelna, kancel zizovatelky a jednatele koly a kancel mzdov etn.

Kmenov uebny jsou vybaveny novm kolnm nbytkem, keramickmi tabulemi s popisem fix. Dal kmenov uebny jsou vybaveny diaprojektorem a projeknm pltnem. Vjedn uebn je instalovna interaktivn tabule.

Vuka tlesn vchovy probh vpronajat tlocvin. Hodiny tlesn vchovy jsou zpestovny nvtvami fitcentra, plaveckho baznu i atletickho arelu.

K relaxaci mohou ci vyut tak koln zahradu s lavikami a basketbalovm koem.

Personln zabezpeen:

Pedagogick sbor se obvykle skld z12 uitel na stl pracovn pomr a 4 externch uitel. Vtina vyuujcch m pslun pedagogick a odborn vzdln.Uitel vyuvaj nabdek semin a kolen pro zven sv kvalifikace v rmci DVPP podle aktulnch poteb koly, zejmna v oblasti jazyk, ICT a odbornch pedmt.

Kladem pedagogickho sboru je jeho stlost, velmi dobr pracovn nasazen, aktivita pi motivaci k, individuln pstup k nim a ptelsk pracovn atmosfra.

I pes stlost pedagogickho sboru dochz kadoron k jeho drobnm obmnm. Je to dno stavem poptvky na trhu prce a z toho vyplvajc zavdn novch studijnch obor. Vzhledem ke klesajcmu potu student, kter je dn demografickou kivkou, me dochzet i ke korekci pracovnch mst.

Aktuln sloen pedagogickho sboru je uvedeno na webovch strnkch koly.

2.6. Spoluprce se socilnmi partnery

Spoluprce se socilnmi partnery:

Spoluprce se socilnmi partnery vychz z poteb propojen teoretickho a praktickho vyuovn. Mezi nejastj subjekty pat obecn a mstsk ady, banky, pojiovny, ICT stediska a soukrom firmy

Bhem studia absolvuj ci druhch a tetch ronk souvislou trnctidenn odbornou praxi.

Za zajitn odborn praxe odpovdaj uitel odbornch pedmt, kte pro ky vypracuj seznam podnik, instituc a firem v kladenskm regionu. Zpravidla se jedn o sociln partnery, se ktermi kola dlouhodob spolupracuje, nebo o partnery, kte maj zjem spoluprci se kolou zahjit Nkte ci vykonvaj odbornou praxi v rodinnch firmch, kde se pipravuj na vstup do relnho podnikn.

V rmci rozvoje komunikativnch dovednost se sname, aby ci sami jednali se zstupci podnik, instituc a firem o uzaven smlouvy o odborn praxi. Clem odborn praxe je seznmit ky s relnm provozem jednotlivch pracovi. Npln odborn praxe je vykonvn jednoduch administrativnch innost a seznmen se s organizac na jednotlivch secch. Formou vnj evaluace je zprva o hodnocen prbhu praxe, kterou zpracovv zamstnavatel. Tato zprva je soust dokumentace ka.

Spoluprce se socilnmi partnery probh tak formou besed i pednek odbornk z praxe a tematicky zamench exkurz.

Spoluprce srodii probh formou tdnch schzek nejmn 2x ron pop. formou dohodnutch schzek.

kolsk rada:

Pi kole funguje kolsk rada sloen zjednoho lenu zastupujcho zizovatele, jednoho lenu zastupujcho pedagogick sbor a jednoho lenu zastupujcho ky a zkonn zstupce k. Rada se schz nejmn 2x ron jinak dle poteby.

2.7. Zalenn prezovch tmat

Oban v demokratick spolenosti

Pokryto pedmtem

Djepis

Biologie

esk jazyk a literatura

Nmeck jazyk

Geografie v ekonomii

Ekonomick cvien

Politika zamstnanosti

Anglick jazyk

Obansk nauka

Chemie

Matematika

esk jazyk a literatura

Tlesn vchova

Psychologie a profesn komunikace

Ekonomie

Zklady prva

Technika administrativy

Integrace do vuky

esk jazyk a literatura

1. ronk

Nrodn jazyk

esk jazyk a literatura

1. ronk

Vyprvn

esk jazyk a literatura

1. ronk

Refert

esk jazyk a literatura

3. ronk

Publicistick styl

esk jazyk a literatura

3. ronk

Odborn styl

Anglick jazyk

1. ronk

Prvn kontakty

Anglick jazyk

1. ronk

Rodinn ivot

Anglick jazyk

2. ronk

Zem EU

Anglick jazyk

2. ronk

Moje zem

Nmeck jazyk

1. ronk

3. kola, tda

Nmeck jazyk

1. ronk

4. Rodina

Nmeck jazyk

3. ronk

5. Partnerstv

Nmeck jazyk

3. ronk

6. Pocity a emoce

Djepis

1. ronk

Starovk Stedomo

Djepis

2. ronk

Novovk 1648 - 18.stolet

Djepis

2. ronk

Novovk 19.stolet - 1. svtov vlka

Djepis

2. ronk

20. stolet

Djepis

2. ronk

Demokracie a totalita ve 20.stolet

Djepis

2. ronk

Globln svt

Obansk nauka

3. ronk

Spoleensk podstata lovka

Obansk nauka

3. ronk

Sociln struktura spolenosti

Obansk nauka

3. ronk

Sociln procesy a fenomny v souasn spolenosti

Obansk nauka

4. ronk

Sokrats, Platn, Aristotels

Obansk nauka

4. ronk

J. Locke, Voltaire, J.J. Rousseau

Obansk nauka

4. ronk

R. Descartes

Obansk nauka

4. ronk

Novodob filozofick smry 19. a 20. stolet

Obansk nauka

4. ronk

Opakovn a systematizace poznatk

Chemie

1. ronk

Havrie s nikem nebezpench ltek

Biologie

2. ronk

Svalov soustava

Matematika

3. ronk

Zklady finann matematiky

esk jazyk a literatura

1. ronk

Humanismus a renesance

esk jazyk a literatura

2. ronk

Romantismus

esk jazyk a literatura

2. ronk

Nrodn obrozen

esk jazyk a literatura

2. ronk

Kritick realismus ve svtov a esk literatue

esk jazyk a literatura

3. ronk

vod do uiva 3. ronku

esk jazyk a literatura

3. ronk

Spoleensk a kulturn pomry na konci 19. stolet

esk jazyk a literatura

3. ronk

Svtov a esk prza 1.pol.20.stolet

esk jazyk a literatura

3. ronk

Svtov a esk poezie 1. poloviny 20.stolet

esk jazyk a literatura

3. ronk

Vznik a vvoj filmu

esk jazyk a literatura

3. ronk

Vvoj divadla ve 20. stolet

esk jazyk a literatura

4. ronk

esk literatura ve 2. polovin 20. stolet

esk jazyk a literatura

4. ronk

Svtov literatura a kultura v 2. pol.20.stolet

esk jazyk a literatura

4. ronk

esk literatura v 60. letech

esk jazyk a literatura

4. ronk

Obdob normalizace v kultue

esk jazyk a literatura

4. ronk

Kultura po roce 1989

Tlesn vchova

1. ronk

Bezpenost a ochrana zdrav pi hodinch tlesn vchovy + ochrana obyvatelstva za mimodnch udlost

Tlesn vchova

2. ronk

Bezpenost a ochrana zdrav pi hodinch tlesn vchovy + ochrana obyvatelstva za mimodnch udlost

Tlesn vchova

2. ronk

Atletika

Tlesn vchova

2. ronk

Gymnastika

Tlesn vchova

2. ronk

Sportovn (kolektivn) hry

Tlesn vchova

3. ronk

Bezpenost a ochrana zdrav pi hodinch tlesn vchovy + ochrana obyvatelstva za mimodnch udlost

Tlesn vchova

3. ronk

Atletika

Tlesn vchova

3. ronk

Sportovn (kolektivn) hry

Tlesn vchova

4. ronk

Bezpenost a ochrana zdrav pi hodinch tlesn vchovy + ochrana obyvatelstva za mimodnch udlost

Tlesn vchova

4. ronk

Sportovn (kolektivn) hry

Ekonomie

1. ronk

Finann trh

Zklady prva

3. ronk

Obecn teorie prva

Zklady prva

3. ronk

Prvn status obana

Zklady prva

3. ronk

stavn prvo

Zklady prva

3. ronk

Obansk prvo

Zklady prva

4. ronk

Rodinn prvo

Zklady prva

4. ronk

Pracovn prvo

Zklady prva

4. ronk

Sprvn prvo

Politika zamstnanosti

3. ronk

Politika zamstnanosti

Politika zamstnanosti

3. ronk

Makroekonomick regulace poptvky po prci

Politika zamstnanosti

4. ronk

Typologie chovn nezamstnanch

Politika zamstnanosti

4. ronk

Politika pracovnho trhu

Politika zamstnanosti

4. ronk

Politika pracovnho trhu v esk republice

Ekonomick cvien

1. ronk

Informace a komunikace

Technika administrativy

1. ronk

vod

Technika administrativy

2. ronk

Psemnosti pi uzavrn a plnn kupnch smluv

Geografie v ekonomii

3. ronk

Globln geografick aspekty svtov ekonomiky

Geografie v ekonomii

3. ronk

esk republika

Geografie v ekonomii

3. ronk

Zem Evropsk unie

Geografie v ekonomii

3. ronk

ESVO

Geografie v ekonomii

3. ronk

Stedn Evropa - CEFTA

Geografie v ekonomii

3. ronk

Jihovchodn a vchodn Evropa

Psychologie a profesn komunikace

4. ronk

Etiketa

Psychologie a profesn komunikace

4. ronk

Oblkn a stolovn

Psychologie a profesn komunikace

4. ronk

Zvren opakovn a ucelen poznatk

Zklady prva

4. ronk

ivnostensk podnikn

Zklady prva

4. ronk

Obchodn zkonk

Zklady prva

4. ronk

Obchodn spolenosti

Zklady prva

4. ronk

Zkon na ochranu spotebitele

Zklady prva

4. ronk

Zdravotn pojitn

Zklady prva

4. ronk

Sociln pojitn

lovk a ivotn prosted

Pokryto pedmtem

Djepis

Biologie

Fyzika

Ekologie

esk jazyk a literatura

Nmeck jazyk

Ekonomie

Anglick jazyk

Obansk nauka

Chemie

esk jazyk a literatura

Tlesn vchova

Psychologie a profesn komunikace

Integrace do vuky

esk jazyk a literatura

1. ronk

Slovn zsoba

esk jazyk a literatura

1. ronk

Vyprvn

esk jazyk a literatura

1. ronk

Refert

esk jazyk a literatura

2. ronk

Popis

esk jazyk a literatura

3. ronk

Publicistick styl

esk jazyk a literatura

3. ronk

Odborn styl

esk jazyk a literatura

4. ronk

Odborn styl

Anglick jazyk

2. ronk

Zdrav ivotn styl

Anglick jazyk

3. ronk

Problmy lidstva

Anglick jazyk

4. ronk

ivotn prosted

Nmeck jazyk

1. ronk

5. Mj dm

Nmeck jazyk

2. ronk

1. Obchody, nakupovn

Nmeck jazyk

2. ronk

6. Zdrav

Nmeck jazyk

2. ronk

7. Nehoda

Nmeck jazyk

4. ronk

2. ivotn prosted

Djepis

2. ronk

Demokracie a totalita ve 20.stolet

Djepis

2. ronk

Globln svt

Obansk nauka

3. ronk

Sociln struktura spolenosti

Obansk nauka

3. ronk

Sociln procesy a fenomny v souasn spolenosti

Obansk nauka

4. ronk

Novodob filozofick smry 19. a 20. stolet

Obansk nauka

4. ronk

Opakovn a systematizace poznatk

Fyzika

1. ronk

Kinematika a dynamika

Fyzika

1. ronk

Mechanick prce a energie

Fyzika

1. ronk

Mechanika tekutin

Fyzika

1. ronk

Molekulov fyzika a termodynamika

Fyzika

1. ronk

Kmitn a vlnn

Fyzika

1. ronk

Optika

Fyzika

1. ronk

Elektina a magnetismus

Fyzika

1. ronk

Jadern fyzika

Fyzika

1. ronk

Vesmr

Fyzika

1. ronk

Radian havrie jadernch energetickch zazen

Chemie

1. ronk

Zklady biochemie

Chemie

1. ronk

Obecn chemie

Chemie

1. ronk

Anorganick chemie

Chemie

1. ronk

Organick chemie

Chemie

1. ronk

Havrie s nikem nebezpench ltek

Biologie

2. ronk

Dchac soustava

Biologie

2. ronk

Krev a krevn systm, srdce

Biologie

2. ronk

Mzn a imunitn systm

Biologie

2. ronk

Trvic soustava a metabolismus

Biologie

2. ronk

Vyluovac soustava

Biologie

2. ronk

lzy s vnitn sekrec

Biologie

2. ronk

Zkladn poznatky z biologie

Ekologie

2. ronk

Zkladn pojmy ekologie

Ekologie

2. ronk

lovk a biosfra

Ekologie

2. ronk

Environmentln politika

Ekologie

2. ronk

Globln problmy lidstva

Ekologie

2. ronk

Ochrana obyvatelstva za mimodnch udlost

esk jazyk a literatura

1. ronk

Klasicismus a osvcenstv

esk jazyk a literatura

2. ronk

Romantismus

esk jazyk a literatura

2. ronk

Kritick realismus ve svtov a esk literatue

esk jazyk a literatura

3. ronk

vod do uiva 3. ronku

esk jazyk a literatura

4. ronk

esk literatura ve 2. polovin 20. stolet

esk jazyk a literatura

4. ronk

Kultura po roce 1989

Tlesn vchova

1. ronk

Atletika

Tlesn vchova

1. ronk

Bezpenost a ochrana zdrav pi hodinch tlesn vchovy + ochrana obyvatelstva za mimodnch udlost

Tlesn vchova

1. ronk

Teoretick poznatky

Tlesn vchova

1. ronk

Pohybov dovednosti

Tlesn vchova

1. ronk

Lyask a snowboardov vcvikov kurz

Tlesn vchova

2. ronk

Bezpenost a ochrana zdrav pi hodinch tlesn vchovy + ochrana obyvatelstva za mimodnch udlost

Tlesn vchova

2. ronk

Pohybov dovednosti

Tlesn vchova

2. ronk

Atletika

Tlesn vchova

2. ronk

Sportovn (kolektivn) hry

Tlesn vchova

2. ronk

Lyask a snowbordov vcvik

Tlesn vchova

3. ronk

Bezpenost a ochrana zdrav pi hodinch tlesn vchovy + ochrana obyvatelstva za mimodnch udlost

Tlesn vchova

3. ronk

Pohybov dovednosti

Tlesn vchova

3. ronk

Atletika

Tlesn vchova

3. ronk

Sportovn (kolektivn) hry

Tlesn vchova

3. ronk

Lyask a snowbordov vcvik

Tlesn vchova

4. ronk

Bezpenost a ochrana zdrav pi hodinch tlesn vchovy + ochrana obyvatelstva za mimodnch udlost

Tlesn vchova

4. ronk

Pohybov dovednosti

Tlesn vchova

4. ronk

Sportovn (kolektivn) hry

Ekonomie

1. ronk

Cle a zklady hospodaen

Ekonomie

1. ronk

Trh a trn mechanismus

Ekonomie

1. ronk

Podnik a podnikn

Psychologie a profesn komunikace

4. ronk

Patologick jevy v lidsk psychice

Psychologie a profesn komunikace

4. ronk

Osobnost lovka

Psychologie a profesn komunikace

4. ronk

Zvren opakovn a ucelen poznatk

lovk a svt prce

Pokryto pedmtem

Fyzika

Biologie

esk jazyk a literatura

Nmeck jazyk

Politika zamstnanosti

Ekonomie

Anglick jazyk

Obansk nauka

esk jazyk a literatura

Tlesn vchova

Nmeck jazyk

Psychologie a profesn komunikace

Fiktivn firma

Ekonomick cvien

Psemn a elektronick komunikace

Zklady prva

Technika administrativy

Integrace do vuky

esk jazyk a literatura

1. ronk

Slovn zsoba

esk jazyk a literatura

1. ronk

Vyprvn

esk jazyk a literatura

1. ronk

Refert

esk jazyk a literatura

2. ronk

Projevy administrativn

esk jazyk a literatura

2. ronk

ivotopis

esk jazyk a literatura

2. ronk

Popis

esk jazyk a literatura

3. ronk

Publicistick styl

esk jazyk a literatura

3. ronk

Odborn styl

esk jazyk a literatura

4. ronk

Odborn styl

Anglick jazyk

4. ronk

Moje budoucnost

Nmeck jazyk

1. ronk

1. Prvn kontakty

Nmeck jazyk

1. ronk

2. Lid

Nmeck jazyk

1. ronk

7. Msto - turistika,cestovn

Nmeck jazyk

2. ronk

5. Udlosti, svtky

Nmeck jazyk

3. ronk

1. Lid kolem ns - charakteristika,vzhled

Nmeck jazyk

3. ronk

2. Povoln

Obansk nauka

3. ronk

Sociln procesy a fenomny v souasn spolenosti

Fyzika

1. ronk

Mechanick prce a energie

Fyzika

1. ronk

Optika

Fyzika

1. ronk

Elektina a magnetismus

Fyzika

1. ronk

Jadern fyzika

Biologie

2. ronk

Svalov soustava

Biologie

2. ronk

Dchac soustava

Biologie

2. ronk

Krev a krevn systm, srdce

Biologie

2. ronk

Mzn a imunitn systm

Biologie

2. ronk

Trvic soustava a metabolismus

esk jazyk a literatura

2. ronk

Nrodn obrozen

esk jazyk a literatura

2. ronk

esk literatura 2.poloviny 19.stolet

esk jazyk a literatura

2. ronk

Kritick realismus ve svtov a esk literatue

esk jazyk a literatura

3. ronk

vod do uiva 3. ronku

esk jazyk a literatura

3. ronk

Svtov a esk poezie 1. poloviny 20.stolet

esk jazyk a literatura

4. ronk

esk literatura ve 2. polovin 20. stolet

Tlesn vchova

1. ronk

Atletika

Tlesn vchova

1. ronk

Bezpenost a ochrana zdrav pi hodinch tlesn vchovy + ochrana obyvatelstva za mimodnch udlost

Tlesn vchova

1. ronk

Teoretick poznatky

Tlesn vchova

1. ronk

Pohybov dovednosti

Tlesn vchova

1. ronk

Gymnastika

Tlesn vchova

1. ronk

Sportovn (kolektivn) hry

Tlesn vchova

1. ronk

Lyask a snowboardov vcvikov kurz

Tlesn vchova

2. ronk

Bezpenost a ochrana zdrav pi hodinch tlesn vchovy + ochrana obyvatelstva za mimodnch udlost

Tlesn vchova

2. ronk

Atletika

Tlesn vchova

2. ronk

Gymnastika

Tlesn vchova

2. ronk

Modern gymnastika

Tlesn vchova

2. ronk

Sportovn (kolektivn) hry

Tlesn vchova

2. ronk

Lyask a snowbordov vcvik

Tlesn vchova

3. ronk

Bezpenost a ochrana zdrav pi hodinch tlesn vchovy + ochrana obyvatelstva za mimodnch udlost

Tlesn vchova

3. ronk

Pohybov dovednosti

Tlesn vchova

3. ronk

Atletika

Tlesn vchova

3. ronk

Gymnastika

Tlesn vchova

3. ronk

Sportovn (kolektivn) hry

Tlesn vchova

3. ronk

Plavn

Tlesn vchova

3. ronk

Lyask a snowbordov vcvik

Tlesn vchova

4. ronk

Bezpenost a ochrana zdrav pi hodinch tlesn vchovy + ochrana obyvatelstva za mimodnch udlost

Tlesn vchova

4. ronk

Pohybov dovednosti

Tlesn vchova

4. ronk

Gymnastika

Tlesn vchova

4. ronk

Sportovn (kolektivn) hry

Ekonomie

1. ronk

Cle a zklady hospodaen

Ekonomie

1. ronk

Trh a trn mechanismus

Ekonomie

1. ronk

Ekonomick systmy

Ekonomie

1. ronk

Podnik a podnikn

Ekonomie

1. ronk

Okol podniku

Ekonomie

1. ronk

Hlavn innosti podniku a jeho hospodaen

Ekonomie

1. ronk

Zabezpeen podnikovho faktoru - zamstnanci

Ekonomie

2. ronk

Hospodaen

Ekonomie

2. ronk

Zisk

Ekonomie

2. ronk

Ceny a cenov strategie

Ekonomie

2. ronk

Sttn rozpoet

Ekonomie

2. ronk

Daov soustava

Ekonomie

2. ronk

Pojiovnictv

Ekonomie

3. ronk

Vnitn obchod

Ekonomie

3. ronk

Zahranin obchod

Ekonomie

3. ronk

Zadn podnikatelskho zmru

Ekonomie

4. ronk

Hodnocen a rozbor podnikatelskho zmru

Ekonomie

4. ronk

Inflace

Ekonomie

4. ronk

Nezamstnanost

Ekonomie

4. ronk

Mezinrodn ekonomie

Zklady prva

4. ronk

Pracovn prvo

Politika zamstnanosti

3. ronk

Politika zamstnanosti

Politika zamstnanosti

3. ronk

Makroekonomick regulace poptvky po prci

Politika zamstnanosti

4. ronk

Typologie chovn nezamstnanch

Politika zamstnanosti

4. ronk

Politika pracovnho trhu

Politika zamstnanosti

4. ronk

Politika pracovnho trhu v esk republice

Ekonomick cvien

1. ronk

Vyplovn etnch doklad

Technika administrativy

1. ronk

vod

Technika administrativy

2. ronk

Psemnosti pi uzavrn a plnn kupnch smluv

Nmeck jazyk

4. ronk

Obchodn korespondence

Psychologie a profesn komunikace

4. ronk

Patologick jevy v lidsk psychice

Psychologie a profesn komunikace

4. ronk

Motivace

Psychologie a profesn komunikace

4. ronk

Etiketa

Psychologie a profesn komunikace

4. ronk

Etiketa vednho dne

Psychologie a profesn komunikace

4. ronk

Pracovn spoleensk udlosti

Psychologie a profesn komunikace

4. ronk

Kontakty se svtem

Psychologie a profesn komunikace

4. ronk

Osobnost lovka

Psychologie a profesn komunikace

4. ronk

Zvren opakovn a ucelen poznatk

Psemn a elektronick komunikace

3. ronk

Normalizovan psemnosti

Fiktivn firma

3. ronk

Zvolen oboru podnikn fiktivn firmy

Fiktivn firma

3. ronk

Odpovdnost za celkov chod fiktivn firmy

Fiktivn firma

3. ronk

Rozhodovn, zajitn vazby na CEFIF

Fiktivn firma

3. ronk

Sekretarit fiktivn firmy

Fiktivn firma

3. ronk

Oddlen zsobovn a odbytu

Fiktivn firma

3. ronk

Veobecn trna

Fiktivn firma

3. ronk

Mzdov trna

Fiktivn firma

3. ronk

Realizace fiktivn firmy

Fiktivn firma

3. ronk

ast na veletrzch fiktivnch firem

Zklady prva

4. ronk

ivnostensk podnikn

Zklady prva

4. ronk

Obchodn zkonk

Informan a komunikan technologie

Pokryto pedmtem

Fyzika

Biologie

Ekologie

esk jazyk a literatura

Nmeck jazyk

Djepis

Geografie v ekonomii

Ekonomick cvien

Ekonomick cvien

Politika zamstnanosti

Ekonomie

etn software

Vpoetn technika

Anglick jazyk

Obansk nauka

esk jazyk a literatura

Nmeck jazyk

Fiktivn firma

Psemn a elektronick komunikace

Technika administrativy

Integrace do vuky

esk jazyk a literatura

1. ronk

Informatick vchova

esk jazyk a literatura

1. ronk

Obecn pouen o slohu

esk jazyk a literatura

2. ronk

Projevy administrativn

esk jazyk a literatura

3. ronk

Publicistick styl

esk jazyk a literatura

3. ronk

Odborn styl

esk jazyk a literatura

4. ronk

Odborn styl

Anglick jazyk

1. ronk

Bydlen

Anglick jazyk

1. ronk

Zkladn stn a psemn komunikace

Anglick jazyk

1. ronk

Technika v ivot lovka

Anglick jazyk

4. ronk

Firemn komunikace

Nmeck jazyk

1. ronk

6. Jdlo, pit

Nmeck jazyk

1. ronk

7. Msto - turistika,cestovn

Nmeck jazyk

2. ronk

8. Dovolen, cestovn

Nmeck jazyk

3. ronk

3. Fakta a udlosti

Nmeck jazyk

3. ronk

8. Nmecko - zvyky a svtky

Nmeck jazyk

4. ronk

1. Svt kolem ns-jazyky

Nmeck jazyk

4. ronk

3. Nmecko

Nmeck jazyk

4. ronk

4. esk republika

Nmeck jazyk

4. ronk

5. Nmecky mluvc zem

Rusk jazyk

4. ronk

Zklady obchodnho jednn

Djepis

1. ronk

vod do studia djepisu

Obansk nauka

3. ronk

Sociln procesy a fenomny v souasn spolenosti

Fyzika

1. ronk

Kinematika a dynamika

Fyzika

1. ronk

Mechanick prce a energie

Fyzika

1. ronk

Mechanika tekutin

Fyzika

1. ronk

Molekulov fyzika a termodynamika

Fyzika

1. ronk

Kmitn a vlnn

Fyzika

1. ronk

Optika

Fyzika

1. ronk

Elektina a magnetismus

Fyzika

1. ronk

Jadern fyzika

Fyzika

1. ronk

Vesmr

Fyzika

1. ronk

Radian havrie jadernch energetickch zazen

Biologie

2. ronk

Biologie lovka a jeho systematick zaazen

Biologie

2. ronk

Svalov soustava

Biologie

2. ronk

Dchac soustava

Biologie

2. ronk

Krev a krevn systm, srdce

Biologie

2. ronk

Mzn a imunitn systm

Biologie

2. ronk

Trvic soustava a metabolismus

Biologie

2. ronk

Vyluovac soustava

Biologie

2. ronk

lzy s vnitn sekrec

Biologie

2. ronk

Nervov systm a mozek

Biologie

2. ronk

Sexuln vchova

Biologie

2. ronk

Zkladn poznatky z biologie

Biologie

2. ronk

Zklady a zsady prvn pomoci

Ekologie

2. ronk

Zkladn pojmy ekologie

Ekologie

2. ronk

lovk a biosfra

Ekologie

2. ronk

Environmentln politika

Ekologie

2. ronk

Globln problmy lidstva

Ekologie

2. ronk

Ochrana obyvatelstva za mimodnch udlost

esk jazyk a literatura

2. ronk

Kritick realismus ve svtov a esk literatue

esk jazyk a literatura

3. ronk

Vznik a vvoj filmu

esk jazyk a literatura

4. ronk

esk literatura ve 2. polovin 20. stolet

esk jazyk a literatura

4. ronk

Obdob normalizace v kultue

esk jazyk a literatura

4. ronk

Kultura po roce 1989

Vpoetn technika

1. ronk

vod do pedmtu

Vpoetn technika

1. ronk

Hardware

Vpoetn technika

1. ronk

Programov vybaven

Vpoetn technika

1. ronk

Operan systmy

Vpoetn technika

1. ronk

Systmov prosted WIN XP

Vpoetn technika

1. ronk

Potaov viry a sw pirtstv

Vpoetn technika

1. ronk

Potaov st

Vpoetn technika

1. ronk

Prce s textovmi editory - WORD

Vpoetn technika

2. ronk

Opakovn 1.ro. - Word

Vpoetn technika

2. ronk

Prce s Internetem

Vpoetn technika

2. ronk

Prce s tabulkovm kalkultorem - EXCEL

Vpoetn technika

2. ronk

een ekonomickch a etnch loh v Excelu

Vpoetn technika

3. ronk

Opakovn 2.ro. - Excel

Vpoetn technika

3. ronk

Grafick editory

Vpoetn technika

3. ronk

Firemn prezentace

Vpoetn technika

3. ronk

een modelovch situac

Vpoetn technika

4. ronk

Databzov systmy - ACCESS

Vpoetn technika

4. ronk

Zklady tvorby www strnek

Ekonomie

1. ronk

Cle a zklady hospodaen

Ekonomie

1. ronk

Trh a trn mechanismus

Ekonomie

1. ronk

Ekonomick systmy

Ekonomie

1. ronk

Podnik a podnikn

Ekonomie

1. ronk

Okol podniku

Ekonomie

1. ronk

Hlavn innosti podniku a jeho hospodaen

Ekonomie

1. ronk

Zabezpeen podnikovho faktoru - zamstnanci

Ekonomie

1. ronk

Finann trh

Ekonomie

2. ronk

Hospodaen

Ekonomie

2. ronk

Zisk

Ekonomie

2. ronk

Ceny a cenov strategie

Ekonomie

2. ronk

Sttn rozpoet

Ekonomie

2. ronk

Daov soustava

Ekonomie

2. ronk

Pojiovnictv

Ekonomie

3. ronk

Vnitn obchod

Ekonomie

3. ronk

Zahranin obchod

Ekonomie

3. ronk

Hospodsk politika

Ekonomie

3. ronk

Opakovn uiva druhho ronku

Ekonomie

3. ronk

Cla a celn politika

Ekonomie

3. ronk

Zadn podnikatelskho zmru

Ekonomie

4. ronk

Bankovnictv a burzovnictv

Ekonomie

4. ronk

Hodnocen a rozbor podnikatelskho zmru

Ekonomie

4. ronk

Inflace

Ekonomie

4. ronk

Nezamstnanost

Ekonomie

4. ronk

Mezinrodn ekonomie

Politika zamstnanosti

3. ronk

Politika zamstnanosti

Politika zamstnanosti

3. ronk

Makroekonomick regulace poptvky po prci

Politika zamstnanosti

4. ronk

Typologie chovn nezamstnanch

Politika zamstnanosti

4. ronk

Politika pracovnho trhu

Politika zamstnanosti

4. ronk

Politika pracovnho trhu v esk republice

etn software

4. ronk

Seznmen a popis programu

etn software

4. ronk

Pracovn prosted

etn software

4. ronk

Prce s daty

etn software

4. ronk

Prce s tiskovmi sestavami a zlohovn dat

etn software

4. ronk

Prce s jednotlivmi moduly

etn software

4. ronk

Zaloen fiktivn firmy

etn software

4. ronk

Souvisl pklad tovn fiktivn firmy vetn uzvrky a kompletnch daovch vstup

Ekonomick cvien

1. ronk

Informace a komunikace

Ekonomick cvien

1. ronk

Vyplovn etnch doklad

Ekonomick cvien

1. ronk

Podnikov innosti

Ekonomick cvien

3. ronk

Da z pidan hodnoty

Ekonomick cvien

3. ronk

Leasing

Ekonomick cvien

3. ronk

Clo

Ekonomick cvien

3. ronk

Evropsk unie

Ekonomick cvien

3. ronk

Zboznalstv

Ekonomick cvien

3. ronk

Podnikatelsk zmr

Ekonomick cvien

4. ronk

Bankovnictv a burzovnictv

Ekonomick cvien

4. ronk

Marketing

Ekonomick cvien

4. ronk

Management

Technika administrativy

1. ronk

vod

Technika administrativy

2. ronk

Psemnosti pi uzavrn a plnn kupnch smluv

Technika administrativy

2. ronk

Osobn dopisy

Geografie v ekonomii

3. ronk

Globln geografick aspekty svtov ekonomiky

Geografie v ekonomii

3. ronk

esk republika

Geografie v ekonomii

3. ronk

Zem Evropsk unie

Geografie v ekonomii

3. ronk

ESVO

Geografie v ekonomii

3. ronk

Stedn Evropa - CEFTA

Geografie v ekonomii

3. ronk

Jihovchodn a vchodn Evropa

Nmeck jazyk

4. ronk

Obchodn korespondence

Psemn a elektronick komunikace

3. ronk

Normalizovan psemnosti

Psemn a elektronick komunikace

3. ronk

Elektronick komunikace a pota

Fiktivn firma

3. ronk

Zvolen oboru podnikn fiktivn firmy

Fiktivn firma

3. ronk

Odpovdnost za celkov chod fiktivn firmy

Fiktivn firma

3. ronk

Rozhodovn, zajitn vazby na CEFIF

Fiktivn firma

3. ronk

Sekretarit fiktivn firmy

Fiktivn firma

3. ronk

Oddlen zsobovn a odbytu

Fiktivn firma

3. ronk

Veobecn trna

Fiktivn firma

3. ronk

Mzdov trna

Fiktivn firma

3. ronk

Realizace fiktivn firmy

Fiktivn firma

3. ronk

ast na veletrzch fiktivnch firem

Ekonomick cvien

2. ronk

Vnosy

Ekonomick cvien

2. ronk

Hospodaen podniku

Ekonomick cvien

2. ronk

Zisk

Ekonomick cvien

2. ronk

Daov soustava

Ekonomick cvien

2. ronk

Pojiovnictv

3. Uebn pln

nzev oboru

Ekonomika a podnikn

kd

63-41-M/01

stupe vzdln

pln stedn odborn vzdln s maturitou (bez vyuen)

dlka studia

4

forma studia

denn forma vzdlvn

platnost

od 1. 9. 2009 ponaje 1. ronkem

3.1. Pehled rozpracovn obsahu vzdlvn v RVP do VP

Vzdlvac oblasti a obsahov okruhy

RVP

Vzdlvac pedmt

VP

minimln poet vyuovacch hodin za studium

poet vyuovacch hodin za studium

tdn

celkem

tdn

Z toho vyuit disp. hod.

celkem

Jazykov vzdlvn a komunikace

-esk jazyk

-dva ciz jazyky

5

16

160

512

1113

esk jazyk[footnoteRef:4] [4: Vysvtleno vpoznmkch kuebnmu plnu]

9

4

302

1. ciz jazyk[footnoteRef:5] [5: Vysvtleno vpoznmkch kuebnmu plnu]

15

5

504

2. ciz jazyk[footnoteRef:6] [6: Vysvtleno vpoznmkch kuebnmu plnu]

11

5

307

Spoleenskovdn vzdlvn

5

160

202

Djepis

4

1

136

Obansk nauka

2

66

Prodovdn vzdlvn

4

128

136

Fyzika

1

34

Chemie

1

34

Biologie

1

34

Ekologie

1

34

Matematick vzdlvn

8

256

402

Matematika

12

4

402

Estetick vzdlvn

5

160

202

Literatura[footnoteRef:7] [7: Vysvtleno vpoznmkch kuebnmu plnu]

6

1

202

Vzdlvn pro zdrav

8

256

268

Tlesn vchova

8

268

Vzdlvn v informanch a komunikanch technologich

4

128

268

Vpoetn technika

8

4

268

Ekonomika

9

288

470

Ekonomie

8

2

268

Zklady prva[footnoteRef:8] [8: Vysvtleno vpoznmkch kuebnmu plnu]

2

1

66

Geografie v ekonomii

2

1

68

Politika zamstnanosti

2

1

68

Komunikace

6

192

330

Komunikace v1. cizm jazyce[footnoteRef:9] [9: Vysvtleno vpoznmkch kuebnmu plnu]

1

32

Komunikace v2. cizm jazyce[footnoteRef:10] [10: Vysvtleno vpoznmkch kuebnmu plnu]

1

32

Psychologie a profesn komunikace

2

1

64

Psemn a elektronick komunikace

1

34

Rtorika[footnoteRef:11] [11: Vysvtleno vpoznmkch kuebnmu plnu]

1

32

Technika administrativy

4

3

136

Obchodn innost

6

192

236

Fiktivn firma

3

102

Ekonomick

cvien

3

1

102

Obchodn prvo[footnoteRef:12] [12: Vysvtleno vpoznmkch kuebnmu plnu]

1

32

etnictv a dan

6

192

600

etnictv

12

8

402

etn software

1

1

32

Ekonomick cvien

5

3

166

Disponibiln hodiny

46

1472

46

1472

Celkem

128

4096

128

4227

1. KPA KladnoUebn pln

452

3.2. Ronkov

Pedmt / ronk

I

II

III

IV

VP

Povinn pedmty

esk jazyk

2

3

2

2

9

1. ciz jazyk

4

4

4

3

15

2. ciz jazyk

3

3

3

2

11

Djepis

2

2

X

X

4

Obansk nauka

X

X

1

1

2

Fyzika

1

X

X

X

1

Chemie

1

X

X

X

1

Biologie

X

1

X

X

1

Ekologie

X

1

X

X

1

Matematika

3

3

3

3

12

Literatura

2

1

2

1

6

Tlesn vchova

2

2

2

2

8

Vpoetn technika

2

2

2

2

8

Komunikace v 1. cizm jazyce

X

X

X

1

1

Komunikace v2. cizm jazyce

X

X

X

1

1

Rtorika

X

X

X

1

1

Ekonomie

2

2

2

2

8

etnictv

3

3

3

3

12

Zklady prva

X

X

1

1

2

Politika zamstnanosti

X

X

1

1

2

etn software

X

X

X

1

1

Ekonomick cvien

2

0

1

2

5

Technika administrativy

2

2

X

X

4

Geografie v ekonomii

X

X

2

X

2

Psychologie a profesn komunikace

X

X

X

2

2

Psemn a elektronick komunikace

X

X

1

X

1

Fiktivn firma

X

X

3

X

3

Ekonomick cvien

X

3

X

X

3

Obchodn prvo

X

X

X

1

1

Celkem

31

32

33

32

128

Nepovinn pedmty

Dal ciz jazyk

3

3

3

3

12

Komunikace v2. cizm jazyce

X

X

X

1

1

Webdesign a potaov grafika

2

2

2

X

6

Programovn a algoritmizace

X

1

1

1

3

Poznmky:

odborn praxe je vrozsahu 2 tdn ve 2. ronku a 2 tdn ve 3. ronku, probh vmsci kvtnu a ervnu a je zahrnuta do vzdlvac oblasti Ekonomie

uebn praxe vdlce 6 tdennch vyuovacch hodin za dobu vzdlvn je zahrnuta voblasti etnictv a dan 1. ciz jazyk je Anglick jazyk a 2. ciz jazyk je Nmeck jazyk nebo Rusk jazyk prodovdn vzdlvn vVP vychz vppad Fyziky zvarianty C a vppad Chemie zvarianty B esk jazyk, Literatura a Rtorika jsou spolen ohodnoceny jako esk jazyk a literatura 1. ciz jazyk a Komunikace v1. cizm jazyce jsou spolen hodnoceny jako 1. ciz jazyk 2. ciz jazyk a Komunikace v1. cizm jazyce jsou spolen hodnoceny jako 2. ciz jazyk Obchodn prvo a Zklady prva jsou spolen hodnoceny jako Zklady prva

Pehled vyuit tdn

innost

I

II

III

IV

Vuka dle rozpisu uiva

34

34

34

32

Sportovn kurz

1

1

1

0

Odborn praxe

0

2

2

0

Maturitn zkouky

0

0

0

2

Exkurze

1

1

1

0

asov rezerva

2

2

2

2

4. Uebn osnovy

4.1. Jazykov vzdlvn a komunikace

4.1.1. esk jazyk

nzev oboru

Ekonomika a podnikn

kd

63-41-M/01

stupe vzdln

pln stedn odborn vzdln s maturitou (bez vyuen)

dlka studia

4

forma studia

denn forma vzdlvn

platnost

od 1. 9. 2009 ponaje 1. ronkem

Jazykov vzdlvn v eskm jazyce vychovv ky ke sdlnmu, kultivovanmu jazykovmu projevu a podl se na rozvoji jejich duchovnho ivota. Obecnm clem jazykovho vzdlvn je rozvjet komunikan kompetenci k a nauit je uvat jazyka jako prostedku k dorozumvn a mylen, k pijmn, sdlovn a vmn informac na zklad jazykovch a slohovch znalost. Jazykov vzdlvn se rovn podl na rozvoji socilnch kompetenc k. K dosaen tohoto cle pispv i estetick vzdlvn a naopak estetick vzdlvn prohlubuje znalosti jazykov a kultivuje jazykov projev k.

Vzdlvn smuje k tomu, aby ci:

uplatovali matesk jazyk v rovin recepce, reprodukce a interpretace;

vyuvali jazykovch vdomost a dovednost v praktickm ivot, vyjadovali se srozumiteln a souvisle, formulovali a obhajovali sv nzory;

chpali vznam kultury osobnho projevu pro spoleensk a pracovn uplatnn;

zskvali a kriticky hodnotili informace z rznch zdroj a pedvali je vhodnm zpsobem s ohledem na jejich uivatele;

chpali jazyk jako jev, v nm se odr historick a kulturn vvoj nroda.

ronk

1. ronk

2. ronk

3. ronk

4. ronk

dotace

2

3

2

2

povinnost(skupina)

povinn

povinn

povinn

povinn

Pomcky

Seity k, uebnice, videa, asopisy a knihy, Moodle.

Zpsoby hodnocen

Verbln zkouen, testy a psemn prce, referty

Oban v demokratick spolenosti

Vchova k demokratickmu obanstv se zamuje na vytven a upevovn takovch postoj a hodnotov orientace k, kter jsou potebn pro fungovn a zdokonalovn demokracie. Nejde vak pouze o postoje, hodnoty a jejich preference, ale tak o budovn obansk gramotnosti k, tj. osvojen si faktick, vcn a normativn strnky jednn odpovdnho aktivnho obana.

Vchova k demokratickmu obanstv se netk jen spoleenskovdn oblasti vzdlvn, v n se nejvce realizuje, ale prostupuje celm vzdlvnm a nezbytnou podmnkou jej realizace je tak demokratick klima koly, oteven k rodim a k ir obansk komunit v mst koly.

lovk a ivotn prosted

Udriteln rozvoj pat mezi priority EU vetn na republiky. Nezbytnm pedpokladem jeho realizace je pprava budouc generace k mylen a jednn v souladu s principy udritelnho rozvoje, k vdom odpovdnosti za udren kvality ivotnho prosted a jeho jednotlivch sloek a k ct k ivotu ve vech jeho formch.

Prezov tma lovk a ivotn prosted se podl na zvyovn gramotnosti pro udritelnost rozvoje a pispv k realizaci jednoho z pti zkladnch smr rozvoje lidskch zdroj.

Environmentln vzdlvn a vchova poskytuje km znalosti a dovednosti potebn pro pochopen principu udritelnosti, podncuje aktivn integrovan pstup k realit a ovlivuje etick vztahy k prosted. V souvislosti s jejich odbornm vzdlvnm poukazuje na vlivy pracovnch innost na prosted a zdrav a vyuvn modern techniky a technologie v zjmu udritelnosti rozvoje.

Hlavnm clem prezovho tmatu lovk a ivotn prosted je vst ky k tomu aby:

pochopili souvislosti mezi rznmi jevy v prosted a lidskmi aktivitami, mezi loklnmi, regionlnmi a globlnmi environmentlnmi problmy

chpali postaven lovka v prod a vlivy prosted na jeho zdrav a ivot

porozumli souvislostem mezi environmentlnmi, ekonomickmi a socilnmi aspekty ve vztahu k udritelnmu rozvoji

respektovali principy udritelnho rozvoje

zskali pehled o zpsobech ochrany prody, o pouvn technologickch, ekonomickch a prvnch nstroj pro zajitn udritelnho rozvoje

samostatn a aktivn poznvali okoln prosted, zskvali informace v pmch kontaktech s prostedm a z rznch informanch zdroj

pochopili vlastn odpovdnost za sv jednn a snaili se aktivn podlet na een environmentlnch problm

osvojili si zkladn principy etrnho a odpovdnho pstupu k ivotnmu prosted v osobnm a profesnm jednn

dokzali esteticky a citov vnmat sv okol a prodn prosted

osvojili si zsady zdravho ivotnho stylu a vdom odpovdnosti za sv zdrav.

lovk a svt prce

Jednm ze zkladnch cl vymezench tmto rmcovm vzdlvacm programem je pprava takovho absolventa, kter m nejen urit odborn profil, ale kter se dky nmu doke tak spn prosadit na trhu prce i v ivot.

Prezov tma lovk a svt prce dopluje znalosti a dovednosti ka zskan v odborn sloce vzdlvn o nejdleitj poznatky a dovednosti souvisejc s jeho uplatnnm ve svt prce, kter by mu mly pomoci pi rozhodovn o dal profesn a vzdlvac orientaci, pi vstupu na trh prce a pi uplatovn pracovnch prv.

Informan a komunikan technologie

Jednm z nejvznamnjch proces, probhajcch v souasnosti v ekonomicky vysplch zemch, je budovn tzv. informan spolenosti. Informan spolenost je charakterizovna podstatnm vyuvnm digitlnho zpracovvn, penosu a uchovvn informac. Technologickou zkladnou tto promny je vyuvn prvk modernch informanch a komunikanch technologi.

V dob budovn informan a znalostn spolenosti je vzdlvn v informanch a komunikanch technologich nejen nezbytnou podmnkou spchu jednotlivce, ale i celho hospodstv. Ze zpracovn informac prostedky informanch a komunikanch technologi se stv tak vznamn ekonomick aktivita. Informan a komunikan technologie stle vce pronikaj i do tradinch sektor, tj. do prmyslu, zemdlstv, prostupuj obanskmi a spoleenskmi aktivitami, jsou soust vyuit volnho asu. Tento vvoj pin nov pracovn pleitosti a zsadn ovlivuje charakter spolenosti dochz k pesunu zamstnanosti nejen do oblasti prce s informacemi, ale i do oblasti slueb obecn. Vyhledvn, zpracovvn, uchovvn i pedvn informac se stv prakticky nezvisl na asovch, prostorovch, i kvantitativnch omezench.

Informan a komunikan technologie ji v souasnosti pronikaj nejenom do vech obor, ale tak do vtiny innost, a to bez ohledu na intelektuln rove, na kter jsou vykonvny; je tedy zcela nezbytn promtnout poadavky na prci s prostedky informanch a komunikanch technologich do vech stup a obor vzdln.

Prce s prostedky informanch a komunikanch technologi m dnes nejen prpravnou funkci pro odbornou sloku vzdln, ale tak pat ke veobecnmu vzdln modernho lovka. ci jsou pipravovni k tomu, aby byli schopni pracovat s prostedky informanch a komunikanch technologi a efektivn je vyuvali jak v prbhu vzdlvn, tak pi vkonu povoln (tedy i pi een pracovnch kol v rmci profese, na kterou se pipravuj), stejn jako v innostech, kter jsou a budou bnou soust jejich osobnho a obanskho ivota.

1. ronk, 2 h tdn, povinn

Informatick vchova, 6 hodin

vstupy

uivo

m pehled o knihovnch a jejich slubch

zaznamenv bibliografick daje

pracuje s nejnovjmi normativnmi prukami eskho jazyka

pouv klovch slov pi vyhledvn informanch pramen

zjiuje potebn informace z dostupnch zdroj, um si je vybrat a pistupovat k nim kriticky

zklady informatiky

koment

pokryt prezovch tmat

Informan a komunikan technologie

pesahy do:

JL (2. ronk): Projevy administrativn

pesahy z:

OBN (3. ronk): Sociln procesy a fenomny v souasn spolenosti

Nrodn jazyk, 8 hodin

vstupy

uivo

rozliuje spisovn jazyk, hovorov jazyk, dialekty a stylov pznakov jevy a ve vlastnm projevu vol prostedky adekvtn komunikan situaci

d se zsadami sprvn vslovnosti

odhaluje a opravuje jazykov nedostatky a chyby

vyjaduje se vcn sprvn, jasn a srozumiteln

vysvtl zkonitosti vvoje etiny

jeho tvary, zaazen do systmu indoevropskch jazyk

koment

pokryt prezovch tmat

Oban v demokratick spolenosti

pesahy z:

JL (1. ronk): Stedovk literatury,

JL (1. ronk): Opakovn,

DEJ (1. ronk): Stedovk,

JL (2. ronk): Romantismus,

JL (2. ronk): Nrodn obrozen,

JL (2. ronk): Kritick realismus ve svtov a esk literatue

Pravopis, 12 hodin

vstupy

uivo

odhaluje a opravuje jazykov nedostatky a chyby

v psemnm projevu uplatuje znalosti eskho pravopisu

pracuje s nejnovjmi normativnmi prukami eskho jazyka

opakovn a upevovn znalost pravopisu

koment

pokryt prezovch tmat

pesahy z:

JL (2. ronk): Nrodn obrozen,

JL (3. ronk): Svtov a esk poezie 1. poloviny 20. stolet

Slovn zsoba, 10 hodin

vstupy

uivo

posoud kompozici textu, jeho slovn zsobu a skladbu

pouv adekvtn slovn zsoby vetn pslun odborn terminologie

nahrad bn ciz slovo eskm ekvivalentem a naopak

charakteristika slovn zsoby

citov zabarven slova

synonyma, homonyma, antonyma,

tvoen slov

odborn terminologie pslunho oboru vzdlvn

koment

pokryt prezovch tmat

lovk a ivotn prosted

lovk a svt prce

pesahy z:

ANJ (1. ronk): Prvn kontakty,

ANJ (1. ronk): Rodinn ivot,

ANJ (1. ronk): Bydlen,

ANJ (1. ronk): Msto,

ANJ (1. ronk): Jdlo a pit,

ANJ (1. ronk): Technika v ivot lovka,

NEJ (1. ronk): 2. Lid,

JL (2. ronk): Nrodn obrozen,

JL (2. ronk): Kritick realismus ve svtov a esk literatue

Obecn pouen o slohu, 6 hodin

vstupy

uivo

vyjaduje se vcn sprvn, jasn a srozumiteln

rozum obsahu textu i jeho st

v psemnm projevu uplatuje znalosti eskho pravopisu

pracuje s nejnovjmi normativnmi prukami eskho jazyka

vhodn se prezentuje, argumentuje a obhajuje sv stanoviska

ovld techniku mluvenho slova, um klst otzky a vhodn formulovat odpovdi

vyuv emocionln a emotivn strnky mluvenho slova, vyjaduje postoje neutrln, pozitivn (pochvlit) i negativn (kritizovat, polemizovat)

posoud kompozici textu, jeho slovn zsobu a skladbu

odborn se vyjaduje o jevech svho oboru v zkladnch tvarech odbornho stylu, pedevm popisnho a vkladovho

rozpozn funkn styl, dominantn slohov postup a v typickch pkladech slohov tvar

vystihne charakteristick znaky rznch druh textu a rozdly mezi nimi

orientuje se ve vstavb textu

podstatu slohu, slohotvorn initel

koment

pokryt prezovch tmat

Informan a komunikan technologie

Vypravovn, 14 hodin

vstupy

uivo

vyjaduje se vcn sprvn, jasn a srozumiteln

rozum obsahu textu i jeho st

v psemnm projevu uplatuje znalosti eskho pravopisu

pracuje s nejnovjmi normativnmi prukami eskho jazyka

posoud kompozici textu, jeho slovn zsobu a skladbu

pouv adekvtn slovn zsoby vetn pslun odborn terminologie

nahrad bn ciz slovo eskm ekvivalentem a naopak

rozpozn funkn styl, dominantn slohov postup a v typickch pkladech slohov tvar

orientuje se ve vstavb textu

grafick a formln prava psemnho projevu

koment

pokryt prezovch tmat

lovk a ivotn prosted

lovk a svt prce

Oban v demokratick spolenosti

pesahy z:

JL (1. ronk): Humanismus a renesance,

ANJ (1. ronk): Rodinn ivot,

ANJ (1. ronk): Bydlen,

ANJ (1. ronk): Msto,

ANJ (1. ronk): Jdlo a pit,

NEJ (1. ronk): 3. kola, tda,

JL (2. ronk): Kritick realismus ve svtov a esk literatue,

JL (4. ronk): Svtov literatura a kultura v 2. pol.20. stolet

Refert, 12 hodin

vstupy

uivo

d se zsadami sprvn vslovnosti

vyjaduje se vcn sprvn, jasn a srozumiteln

v psemnm projevu uplatuje znalosti eskho pravopisu

zaznamenv bibliografick daje

ovld techniku mluvenho slova, um klst otzky a vhodn formulovat odpovdi

posoud kompozici textu, jeho slovn zsobu a skladbu

pouv klovch slov pi vyhledvn informanch pramen

zjiuje potebn informace z dostupnch zdroj, um si je vybrat a pistupovat k nim kriticky

pouv adekvtn slovn zsoby vetn pslun odborn terminologie

rozpozn funkn styl, dominantn slohov postup a v typickch pkladech slohov tvar

orientuje se ve vstavb textu

samostatn zpracovv informace

mluven a psan s kulturn tematikou

refert odborn

koment

pokryt prezovch tmat

lovk a svt prce

Oban v demokratick spolenosti

lovk a ivotn prosted

pesahy z:

ANJ (1. ronk): Technika v ivot lovka

aktivita

zamen exkurze na regionln historii a literaturu

exkurze

nvtva Sttn vdeck knihovny v Kladn, kde se studenti seznm s funkc a monostmi knihovny

tematick exkurze

zamen na literaturu a jazykov vnmn, exkurze jsou vybrny dle nabdky Nrodn galerie a spektra vstav jak v regionu, tak hlavnm mst Praze

Klov kompetenceKompetence k uen

mt pozitivn vztah k uen a vzdlvn

ovldat rzn techniky uen, umt si vytvoit vhodn studijn reim a podmnky

uplatovat rzn zpsoby prce s textem (zvl. studijn a analytick ten), umt efektivn vyhledvat a zpracovvat informace; bt tensky gramotn

s porozumnm poslouchat mluven projevy (nap. vklad, pednku, proslov aj.), poizovat si poznmky

vyuvat ke svmu uen rzn informan zdroje vetn zkuenost svch i jinch lid

sledovat a hodnotit pokrok pi dosahovn cl svho uen, pijmat hodnocen vsledk svho uen ze strany jinch lid

znt monosti svho dalho vzdlvn, zejmna v oboru a povoln

Kompetence k een problm

porozumt zadn kolu nebo urit jdro problmu, zskat informace potebn k een problmu, navrhnout zpsob een, pop. varianty een, a zdvodnit jej, vyhodnotit a ovit sprvnost zvolenho postupu a dosaen vsledky

uplatovat pi een problm rzn metody mylen (logick, matematick, empirick) a mylenkov operace

volit prostedky a zpsoby (pomcky, studijn literaturu, metody a techniky) vhodn pro splnn jednotlivch aktivit, vyuvat zkuenost a vdomost nabytch dve

spolupracovat pi een problm s jinmi lidmi (tmov een)

Komunikativn kompetence

formulovat sv mylenky srozumiteln a souvisle, v psemn podob pehledn a jazykov sprvn

dodrovat jazykov a stylistick normy i odbornou terminologii

zaznamenvat psemn podstatn mylenky a daje z text a projev jinch lid (pednek, diskus, porad apod.)

vyjadovat se a vystupovat v souladu se zsadami kultury projevu a chovn

Personln a sociln kompetence

posuzovat reln sv fyzick a duevn monosti, odhadovat dsledky svho jednn a chovn v rznch situacch

reagovat adekvtn na hodnocen svho vystupovn a zpsobu jednn ze strany jinch lid, pijmat radu i kritiku

ovovat si zskan poznatky, kriticky zvaovat nzory, postoje a jednn jinch lid

mt odpovdn vztah ke svmu zdrav, peovat o svj fyzick i duevn rozvoj, bt si vdomi dsledk nezdravho ivotnho stylu a zvislost

adaptovat se na mnc se ivotn a pracovn podmnky a podle svch schopnost a monost je pozitivn ovlivovat, bt pipraveni eit sv sociln i ekonomick zleitosti, bt finann gramotn

pracovat v tmu a podlet se na realizaci spolench pracovnch a jinch innost

pijmat a plnit odpovdn sven koly

podncovat prci tmu vlastnmi nvrhy na zlepen prce a een kol, nezaujat zvaovat nvrhy druhch

pispvat k vytven vstcnch mezilidskch vztah a k pedchzen osobnm konfliktm, nepodlhat pedsudkm a stereotypm v pstupu k druhm

Obansk kompetence a kulturn povdom

jednat odpovdn, samostatn a iniciativn nejen ve vlastnm zjmu, ale i ve veejnm zjmu

dodrovat zkony, respektovat prva a osobnost druhch lid (pop. jejich kulturn specifika), vystupovat proti nesnenlivosti, xenofobii a diskriminaci

jednat v souladu s morlnmi principy a zsadami spoleenskho chovn, pispvat k uplatovn hodnot demokracie

uvdomovat si v rmci plurality a multikulturnho souit vlastn kulturn, nrodn a osobnostn identitu, pistupovat s aktivn toleranc k identit druhch

chpat vznam ivotnho prosted pro lovka a jednat v duchu udritelnho rozvoje

uznvat hodnotu ivota, uvdomovat si odpovdnost za vlastn ivot a spoluodpovdnost pi zabezpeovn ochrany ivota a zdrav ostatnch

uznvat tradice a hodnoty svho nroda, chpat jeho minulost i souasnost v evropskm a svtovm kontextu

podporovat hodnoty mstn, nrodn, evropsk i svtov kultury a mt k nim vytvoen pozitivn vztah

Kompetence k pracovnmu uplatnn a podnikatelskm aktivitm

mt odpovdn postoj k vlastn profesn budoucnosti a tedy i vzdlvn; uvdomovat si vznam celoivotnho uen a bt pipraveni pizpsobovat se mncm se pracovnm podmnkm

Kompetence vyuvat prostedky informanch a komunikanch technologi a pracovat s informacemi

zskvat informace z otevench zdroj, zejmna pak s vyuitm celosvtov st Internet

pracovat s informacemi z rznch zdroj nesenmi na rznch mdich (titnch, elektronickch, audiovizulnch), a to i s vyuitm prostedk informanch a komunikanch technologi

Odborn kompetenceDbt na bezpenost prce a ochranu zdrav pi prci

chpali bezpenost prce jako nedlnou soust pe o zdrav sv i spolupracovnk (i dalch osob vyskytujcch se na pracovitch, nap. klient, zkaznk, nvtvnk) i jako soust zen jakosti a jednu z podmnek zskn i udren certifiktu jakosti podle pslunch norem

znali a dodrovali zkladn prvn pedpisy tkajc se bezpenosti a ochrany zdrav pi prci a porn prevence

osvojili si zsady a nvyky bezpen a zdrav neohroujc pracovn innosti vetn zsad ochrany zdrav pi prci u zazen se zobrazovacmi jednotkami (monitory, displeje apod.), rozpoznali monost nebezpe razu nebo ohroen zdrav a byli schopni zajistit odstrann zvad a monch rizik

znali systm pe sttu o zdrav pracujcch (vetn preventivn pe, umli uplatovat nroky na ochranu zdrav v souvislosti s prac, nroky vznikl razem nebo pokozenm zdrav v souvislosti s vykonvnm prce)

byli vybaveni vdomostmi o zsadch poskytovn prvn pomoci pi nhlm onemocnn nebo razu a dokzali prvn pomoc sami poskytnout

2. ronk, 3 h tdn, povinn

esk pravopis, 16 hodin

vstupy

uivo

v psemnm projevu uplatuje znalosti eskho pravopisu

v psemnm i mluvenm projevu vyuv poznatk z tvaroslov

pracuje s nejnovjmi normativnmi prukami eskho jazyka

odhaluje a opravuje jazykov nedostatky a chyby

vyjaduje se vcn sprvn, jasn a srozumiteln

pouv adekvtn slovn zsoby vetn pslun odborn terminologie

hlavn principy eskho pravopisu

opakovn a pouvn v praxi

koment

pokryt prezovch tmat

pesahy z:

JL (1. ronk): Barokn literatura,

JL (2. ronk): Nrodn obrozen

Gramatick tvary a konstrukce, 20 hodin

vstupy

uivo

v psemnm projevu uplatuje znalosti eskho pravopisu

v psemnm i mluvenm projevu vyuv poznatk z tvaroslov

pracuje s nejnovjmi normativnmi prukami eskho jazyka

d se zsadami sprvn vslovnosti

odhaluje a opravuje jazykov nedostatky a chyby

vyjaduje se vcn sprvn, jasn a srozumiteln

jejich smantick funkce

mluvnick kategorie

Koment

pokryt prezovch tmat

pesahy z:

JL (1. ronk): Barokn literatura,

JL (2. ronk): Nrodn obrozen

Projevy administrativn, 16 hodin

vstupy

uivo

sestav zkladn projevy administrativnho stylu

vhodn pouv jednotliv slohov postupy a zkladn tvary

v psemnm projevu uplatuje znalosti eskho pravopisu

pracuje s nejnovjmi normativnmi prukami eskho jazyka

orientuje se ve vstavb textu

vyjaduje se vcn sprvn, jasn a srozumiteln

rozpozn funkn styl, dominantn slohov postup a v typickch pkladech slohov tvar

posoud kompozici textu, jeho slovn zsobu a skladbu

rozum obsahu textu i jeho st

samostatn zpracovv informace

pouv adekvtn slovn zsoby vetn pslun odborn terminologie

sestav jednoduch zpravodajsk a propagan tvary (zprva, report, pozvnka, nabdka)

nahrad bn ciz slovo eskm ekvivalentem a naopak

zkladn znaky, postupy, prostedky

koment

pokryt prezovch tmat

Informan a komunikan technologie

lovk a svt prce

pesahy z:

JL (1. ronk): Informatick vchova,

TAD (2. ronk): Psemnosti pi uzavrn a plnn kupnch smluv,

TAD (2. ronk): Psemnosti z platebnho styku,

TAD (2. ronk): Psemnosti prvnho charakteru,

TAD (2. ronk): Personln psemnosti,

TAD (2. ronk): Psemnosti v zahraninm obchod,

JL (3. ronk): Vznik a vvoj filmu

Osobn dopisy, 10 hodin

vstupy

uivo

sestav zkladn projevy administrativnho stylu

vhodn pouv jednotliv slohov postupy a zkladn tvary

v psemnm projevu uplatuje znalosti eskho pravopisu

odhaluje a opravuje jazykov nedostatky a chyby

orientuje se ve vstavb textu

vyjaduje se vcn sprvn, jasn a srozumiteln

rozpozn funkn styl, dominantn slohov postup a v typickch pkladech slohov tvar

posoud kompozici textu, jeho slovn zsobu a skladbu

rozum obsahu textu i jeho st

pouv adekvtn slovn zsoby vetn pslun odborn terminologie

nahrad bn ciz slovo eskm ekvivalentem a naopak

krtk, informan tvary

koment

pokryt prezovch tmat

pesahy z:

JL (2. ronk): esk literatura 2. poloviny19. stolet,

TAD (2. ronk): Osobn dopisy,

NEJ (2. ronk): 4. Prosba, pomoc,

JL (3. ronk): Spoleensk a kulturn pomry na konci 19. stolet,

JL (3. ronk): Svtov a esk poezie 1. poloviny 20. stolet

ivotopis, 10 hodin

vstupy

uivo

sestav zkladn projevy administrativnho stylu

vhodn pouv jednotliv slohov postupy a zkladn tvary

v psemnm projevu uplatuje znalosti eskho pravopisu

v psemnm i mluvenm projevu vyuv poznatk z tvaroslov

pracuje s nejnovjmi normativnmi prukami eskho jazyka

vhodn se prezentuje, argumentuje a obhajuje sv stanoviska

vyjaduje se vcn sprvn, jasn a srozumiteln

rozpozn funkn styl, dominantn slohov postup a v typickch pkladech slohov tvar

posoud kompozici textu, jeho slovn zsobu a skladbu

edn dokumenty

koment

pokryt prezovch tmat

lovk a svt prce

pesahy z:

JL (1. ronk): Stedovk literatury,

JL (2. ronk): Romantismus,

JL (2. ronk): esk literatura 2. poloviny19. stolet,

JL (3. ronk): Spoleensk a kulturn pomry na konci 19. stolet,

JL (3. ronk): Svtov a esk prza 1.pol.20.stolet,

JL (3. ronk): Svtov a esk poezie 1. poloviny 20. stolet,

JL (4. ronk): Svtov literatura a kultura v 2. pol.20. stolet

Popis, 18 hodin

vstupy

uivo

m pehled o slohovch postupech umleckho stylu

vystihne charakteristick znaky rznch druh textu a rozdly mezi nimi

druhy popis

charakteristika osoby

subjektivn zabarven popis

koment

pokryt prezovch tmat

lovk a ivotn prosted

lovk a svt prce

pesahy z:

JL (2. ronk): Kritick realismus ve svtov a esk literatue,

ANJ (2. ronk): Zdrav ivotn styl,

ANJ (2. ronk): Kultura a media,

ANJ (2. ronk): Anglicky mluvc zem,

ANJ (2. ronk): Cestovn,

ANJ (2. ronk): Moje zem,

ANJ (2. ronk): Zem EU,

ANJ (2. ronk): Obleen,

NEJ (2. ronk): 3. Ptel,

JL (3. ronk): Svtov a esk prza 1.pol.20. stolet

Souhrn poznatk a opakovn, 12 hodin

vstupy

uivo

sestav zkladn projevy administrativnho stylu

sestav jednoduch zpravodajsk a propagan tvary (zprva, report, pozvnka, nabdka)

koment

pokryt prezovch tmat

aktivita

tematicky zamen exkurze na historii a literaturu regionu

exkurze

tematicky zamen k uivu a dle nabdky Nrodn galerie v Praze a regionlnch muze

Klov kompetenceKompetence k uen

mt pozitivn vztah k uen a vzdlvn

ovldat rzn techniky uen, umt si vytvoit vhodn studijn reim a podmnky

uplatovat rzn zpsoby prce s textem (zvl. studijn a analytick ten), umt efektivn vyhledvat a zpracovvat informace; bt tensky gramotn

s porozumnm poslouchat mluven projevy (nap. vklad, pednku, proslov aj.), poizovat si poznmky

vyuvat ke svmu uen rzn informan zdroje vetn zkuenost svch i jinch lid

sledovat a hodnotit pokrok pi dosahovn cl svho uen, pijmat hodnocen vsledk svho uen ze strany jinch lid

znt monosti svho dalho vzdlvn, zejmna v oboru a povoln

Kompetence k een problm

porozumt zadn kolu nebo urit jdro problmu, zskat informace potebn k een problmu, navrhnout zpsob een, pop. varianty een, a zdvodnit jej, vyhodnotit a ovit sprvnost zvolenho postupu a dosaen vsledky

uplatovat pi een problm rzn metody mylen (logick, matematick, empirick) a mylenkov operace

volit prostedky a zpsoby (pomcky, studijn literaturu, metody a techniky) vhodn pro splnn jednotlivch aktivit, vyuvat zkuenost a vdomost nabytch dve

spolupracovat pi een problm s jinmi lidmi (tmov een)

Komunikativn kompetence

vyjadovat se pimen k elu jednn a komunikan situaci v projevech mluvench i psanch a vhodn se prezentovat

formulovat sv mylenky srozumiteln a souvisle, v psemn podob pehledn a jazykov sprvn

astnit se aktivn diskus, formulovat a obhajovat sv nzory a postoje

zpracovvat administrativn psemnosti, pracovn dokumenty i souvisl texty na bn i odborn tmata

dodrovat jazykov a stylistick normy i odbornou terminologii

vyjadovat se a vystupovat v souladu se zsadami kultury projevu a chovn

doshnout jazykov zpsobilosti potebn pro pracovn uplatnn dle poteb a charakteru pslun odborn kvalifikace (nap. porozumt bn odborn terminologii a pracovnm pokynm v psemn i stn form)

Personln a sociln kompetence

posuzovat reln sv fyzick a duevn monosti, odhadovat dsledky svho jednn a chovn v rznch situacch

stanovovat si cle a priority podle svch osobnch schopnost, zjmov a pracovn orientace a ivotnch podmnek

reagovat adekvtn na hodnocen svho vystupovn a zpsobu jednn ze strany jinch lid, pijmat radu i kritiku

mt odpovdn vztah ke svmu zdrav, peovat o svj fyzick i duevn rozvoj, bt si vdomi dsledk nezdravho ivotnho stylu a zvislost

adaptovat se na mnc se ivotn a pracovn podmnky a podle svch schopnost a monost je pozitivn ovlivovat, bt pipraveni eit sv sociln i ekonomick zleitosti, bt finann gramotn

pracovat v tmu a podlet se na realizaci spolench pracovnch a jinch innost

pijmat a plnit odpovdn sven koly

podncovat prci tmu vlastnmi nvrhy na zlepen prce a een kol, nezaujat zvaovat nvrhy druhch

pispvat k vytven vstcnch mezilidskch vztah a k pedchzen osobnm konfliktm, nepodlhat pedsudkm a stereotypm v pstupu k druhm

Obansk kompetence a kulturn povdom

jednat odpovdn, samostatn a iniciativn nejen ve vlastnm zjmu, ale i ve veejnm zjmu

dodrovat zkony, respektovat prva a osobnost druhch lid (pop. jejich kulturn specifika), vystupovat proti nesnenlivosti, xenofobii a diskriminaci

jednat v souladu s morlnmi principy a zsadami spoleenskho chovn, pispvat k uplatovn hodnot demokracie

uvdomovat si v rmci plurality a multikulturnho souit vlastn kulturn, nrodn a osobnostn identitu, pistupovat s aktivn toleranc k identit druhch

zajmat se aktivn o politick a spoleensk dn u ns a ve svt

chpat vznam ivotnho prosted pro lovka a jednat v duchu udritelnho rozvoje

uznvat hodnotu ivota, uvdomovat si odpovdnost za vlastn ivot a spoluodpovdnost pi zabezpeovn ochrany ivota a zdrav ostatnch

uznvat tradice a hodnoty svho nroda, chpat jeho minulost i souasnost v evropskm a svtovm kontextu

podporovat hodnoty mstn, nrodn, evropsk i svtov kultury a mt k nim vytvoen pozitivn vztah

Odborn kompetenceZajiovat typick podnikov innosti

vedli podnikovou administrativu

Dbt na bezpenost prce a ochranu zdrav pi prci

chpali bezpenost prce jako nedlnou soust pe o zdrav sv i spolupracovnk (i dalch osob vyskytujcch se na pracovitch, nap. klient, zkaznk, nvtvnk) i jako soust zen jakosti a jednu z podmnek zskn i udren certifiktu jakosti podle pslunch norem

znali a dodrovali zkladn prvn pedpisy tkajc se bezpenosti a ochrany zdrav pi prci a porn prevence

osvojili si zsady a nvyky bezpen a zdrav neohroujc pracovn innosti vetn zsad ochrany zdrav pi prci u zazen se zobrazovacmi jednotkami (monitory, displeje apod.), rozpoznali monost nebezpe razu nebo ohroen zdrav a byli schopni zajistit odstrann zvad a monch rizik

znali systm pe sttu o zdrav pracujcch (vetn preventivn pe, umli uplatovat nroky na ochranu zdrav v souvislosti s prac, nroky vznikl razem nebo pokozenm zdrav v souvislosti s vykonvnm prce)

byli vybaveni vdomostmi o zsadch poskytovn prvn pomoci pi nhlm onemocnn nebo razu a dokzali prvn pomoc sami poskytnout

3. ronk, 2 h tdn, povinn

Skladba, 18 hodin

vstupy

uivo

odhaluje a opravuje jazykov nedostatky a chyby

pouv adekvtn slovn zsoby vetn pslun odborn terminologie

orientuje se ve vstavb textu

uplatuje znalosti ze skladby pi logickm vyjadovn

stavba vty jednoduch, vtn leny

souvt, jeho stavba

vty hlavn, vedlej, druhy souvt

koment

pokryt prezovch tmat

Zvukov strnka vty, 10 hodin

vstupy

uivo

samostatn zpracovv informace

d se zsadami sprvn vslovnosti

pracuje s nejnovjmi normativnmi prukami eskho jazyka

odhaluje a opravuje jazykov nedostatky a chyby

pouv adekvtn slovn zsoby vetn pslun odborn terminologie

ovld techniku mluvenho slova, um klst otzky a vhodn formulovat odpovdi

vyuv emocionln a emotivn strnky mluvenho slova, vyjaduje postoje neutrln, pozitivn (pochvlit) i negativn (kritizovat, polemizovat)

vyjaduje se vcn sprvn, jasn a srozumiteln

vystihne charakteristick znaky rznch druh textu a rozdly mezi nimi

pednese krtk projev

vty podle postoje mluvho

koment

pokryt pr


Recommended