BIATEC Odborný bankový časopis December 1993

NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA

Ročník I Cena 6 Sk

Banka ve Vaši ruce

Platebn ľ karty Komerčn í banky s louž í

k bezhotovostnľmu plačem' a k výberu

hotovosti z bankomatu 4 j £ í Z a j i s t í Vám

pohodlí a bezpečí doma i v zahraničí 4JÉ3

Jsou určený pro soukromé i služební použití

£čll Umožňují bohaté doplnkové služby ­

členství v cestovních klubech, úrazové a

cestovní poj išténí a d a l š í ^ E Í V e všech

našich pobočkách si môžete vybrat hned

z nékolika druhú platebních karet

KOMERČNÍ BANKA0 s

Banka, která znamená prestíž cm

Vážení čitatelia,

prijmite v závere roka našu úprimnú vďaku za pozornosť a spoluprácu .

Prajeme Vám šťastné Vianoce, veľa zdravia, spokojnosti a pracovných úspechov v roku 1994.

Redakcia

Obsah

BIATEC odborný bankový časopis

Miesto bankovníctva v stratégii finančnej politiky Tendencie a zámery v zahraničnom obchode Slovenska Štátne dlhopisy ­ jeden z produktov kapitálového trhu Regionálny rozvoj centrálnej banky Vývoj vkladov obyvateľstva v rokoch 1990 -1993 Národná banka Slovenska očami komerčných bánk Nie konkurovať, ale prehlbovať kontakty Poistite sa pred exportom Päťstokorunova bankovka ­ posledná z tohtoročnej emisie

Contents Inhalt The Role of Banks in Financial Policy 6 Trends and Objectives of the Slovak Foreign Trade 9 State Bonds ­ One of the Capital Market Products 10 Regional Development of the Central Bank 13 Development of Private Deposits Betweer 1990 and 1993 15 The National Bank of Slovakia from the Standpoint of Commercial Banks 18 Closer Relations, Instead of Competition 23 Take Out an Insurance Agoinst Export 25 The Sk 500 Banknote ­ the Last Series Issued in 1993 27

Stellung des Bankwesens in der finanzpolitischen Stratégie Tendenzen und Absichten im slowakischen AuBenhandel .... Staatsschuldverschreibungen ­ ein Produkt des Kapitalmarktes Regionale Entwicklung der Zentralbank Entwicklung der Spareinlagen in den Jahren 1990­1993 Nationalbank der Slowakei aus dem Gesichtsspunkt der Handelsbanken Kontakte vertiefen statt konkurrieren Versichern sie ihre Exporte 500 Sk­Banknote ­ die letzte der diesjährigen Emission

.. 6

. 9

.10 13

15

18 23 25

27

10

13

15

.23 25

27

december 1993

vydavateľ: Národná banka Slovenska

Redakčná rada: Ing. Marián Tkáč,CSc.(predseda), Ing. Jozef Kreutz, Ing. Štefan Králik, Ing. Monika Siegelová, Mgr. Soňa Babincová, Ing. František Szikhart, Ing. Rudolf Autner. Ing. Adam Celušák, CSc. Ing. Vladimír Valach, Ing. Miroslav Littmann. Elena Ondriašová, Ing. Gabriela Miklóšová, Ing. Egon Hlavatý, DrSc, Doc. Ing. Jozef Makúch, CSc.

Redakcia: šéfredaktorka Mgr. Soňa Babincová zástupkyňa šéfredaktorky Ing. Alica Polónyiová odborná redaktorka PhDr. Ľubica Petrovičová výtvarná redaktorka Katarína Krošláková

Adresa redakcie: Národná banka Slovenska redakcia BIATEC Štúrova 2 818 54 Bratislava tel.: 210 3400, 210 3034, 210 4406 fax: 210 3035

Bežný účet NBS Bratislava: 916­67288­002/0720

Ročné predplatné: 72 Sk

Tlač a distribúcia: VORX, spot s r. o. Iljušinova 2 851 01 Bratislava

Termín odovzdania rukopisov: 6. 12. 1993

Dátum vydania: 19.12.1993

Podávanie novinových zásielok povolené Riaditeľstvom pôšt Bratislava pod č. 830 zo dňa 16. 3. 1993

Registračné číslo: MK SR 698/92

1. strana obálky: Foto: I vo Binder

Banka ve Vaši ruce

Platební karty Komerčn í banky s louž í

k bezhotovostn ímu placení a k výberu

hotovosti z bankomatu 632* Zaj ist í Vám

pohodlia bezpečí doma i v zahraničí ÚĹH

Jsou určený pro soukromé i služební použití

4Ž i Í Umožňují bohaté doplnkové služby ­

členství v cestovních klubech, úrazové a

cestovní poj išténí a d a I š ľ £Gi Ve všech

našich pobočkách si môžete vybrat hned

z nékolika druhu platebních karet

£j KOMERČNÍ BANKA° s

Banka, která znamená prestíž

Vážení čitatelia,

prijmite v závere roka našu úprimnú vďaku za pozornosť a spoluprácu .

Prajeme Vám šťastné Vianoce, veľa zdravia, spokojnosti a pracovných úspechov v roku 1994.

Redakcia

Obsah

BIATEC odborný bankový časopis

Miesto bankovníctva v stratégii finančnej politiky Tendencie a zámery v zahraničnom obchode Slovenska Štátne dlhopisy ­ jeden z produktov kapitálového trhu Regionálny rozvoj centrálnej banky Vývoj vkladov obyvateľstva v rokoch 1990 -1993 Národná banka Slovenska očami komerčných bánk Nie konkurovať, ale prehlbovať kontakty Poistite sa pred exportom Päťstokorunová bankovka ­ posledná z tohtoročnej emisie

Contents Inhalt The Role of Banks in Financial Policy 6 Trends and Objectives of the Slovak Foreign Trade 9 State Bonds ­ One of the Capital Market Products Regional Development of the Central Bank Development of Private Deposits Betweer 1990 and 1993 The National Bank of Slovakia from the Standpoint of Commercial Banks Closer Relations, Instead of Competition Take Out an Insurance Agoinst Export The Sk 500 Banknote ­ the Last Series Issued in 1993

10

13

15

11

25

Stellung des Bankwesens in der finanzpolitischen Stratégie Tendenzen und Absichten im slowakischen AuBenhandel .... Staatsschuldverschreibungen ­ ein Produkt des Kapitalmarktes Regionale Entwicklung der Zentralbank Entwicklung der Spareinlagen in den Jahren 1990­1993 Nationalbank der Slowakei aus dem Gesichtsspunkt der Handelsbanken Kontakte vertiefen statt konkurrieren Versichem sie ihre Exporte 500 Sk­Banknote ­ die letzte der diesjährigen Emission

. . 6

.. 9

.10 13

15

18 23 25

27

10

13

15

.23 25

27 27

december 1993

vydavateľ: Národná banka Slovenska

Redakčná rada: Ing. Marián Tkáč,CSc.(predseda), Ing. Jozef Kreutz, Ing. Štefan Králik, Ing. Monika Siegelová. Mgr. Soňa Babincová. Ing. František Szikhart. Ing. Rudolf Autner, Ing. Adam Celušák. CSc . Ing. Vladimír Valach, Ing. Miroslav Littmann. Elena Ondriašová. Ing. Gabriela Miklóšová, Ing. Egon Hlavatý, DrSc, Doc. Ing. Jozef Makúch. CSc

Redakcia: šéfredaktorka Mgr. Soňa Babincová zástupkyňa šéfredaktorky Ing. Alica Polónyiová odborná redaktorka PhDr. Ľubica Petrovičová výtvarná redaktorka Katarína Krošláková

Adresa redakcie: Národná banka Slovenska redakcia BIATEC Štúrova 2 818 54 Bratislava tel.: 210 3400, 210 3034, 210 4406 fax: 210 3035

Bežný účet NBS Bratislava: 916­67288­002/0720

Ročné predplatné: 72 Sk

Tlač a distribúcia: VORX, spot s r. o. Iljušinova 2 851 01 Bratislava

Termín odovzdania rukopisov: 6. 12. 1993

Dátum vydania: 19.12.1993

Podávanie novinových zásielok povolené Riaditeľstvom pôšt Bratislava pod. č. 830 zo dňa 16. 3. 1993

Registračné číslo: MK SR 698/92

1. strana obálky: Foto: I vo Binder

SPRAVODAJSTVO 4

Z vedenia banky • Banková rada NBS na svojom

12. zasadnutí prerokovala situačnú správu o menovom vývoji Slovenskej republiky. Schválila štruktúru mesač­

ných správ NBS o hospodárskom a menovom vývoji.

Banková rada zrušila opatrenie NBS z 2. 2. 1993, ktorým sa určuje postup devízových bánk pri usku­

točňovaní niektorých úhrad voči devízovému cudzozemcovi, a libera­

lizovala prístup obchodných bánk na devízový fixing.

Banková rada schválila tiež vy­

hlášku o vydaní pamätných striebor­

ných mincí v hodnote 200 Sk pri príležitosti 150. výročia kodifikácie spisovnej slovenčiny.

• Direktórium Národnej banky Slo­

venska na svojom 28. zasadnutí rokovalo o zmenách v bankovej štatistike. Vrchná riaditeľka úseku informatiky Ing. Anna Pastuchová predložila návrh novej koncepcie bankovej štatistiky, ktorá dostala podobu Opatrenia Národnej banky Slovenska. Ustanovuje sa ním pred­

kladanie výkazov bankami a poboč­

kami zahraničných bánk Národnej banke Slovenska v roku 1994.

Dosiaľ sa v činnosti banky uplatňo­

vali v podstate opatrenia bývalej ŠBČS. Posledným decembrovým dňom sa však ich účinnosť končí a nahradí ich nový štatistický systém. Obsahuje takmer 9500 položiek bankovej štatistiky, 7000 údajov z oblasti devízovej štatistiky a asi 3500 položiek zo všeobecnej štatistiky. Spracované bankové údaje sú určené odborným útvarom a pobočkám NBS. Veľmi dôležité sú aj súhrnné informácie pre jednotlivé komerčné banky. Medzi odberateľov bankových štatistických údajov, ktoré sa budú zverejňovať pre­

važne v mesačných intervaloch, sa radí aj Odbor verejných informácií (OVI) Národnej banky Slovenska. Po ich spracovaní bude OVI vydávať mesačný bulletin bankových štatistic­

kých údajov v slovenskom i anglickom jazyku. Informovanosť o činnosti banky i celého bankového sektora na

Slovensku sa tým rozšíri a dostane na kvalitatívne vyššiu úroveň.

Členovia Direktória NBS posúdili a schválili návrh novely vyhlášky NBS, ktorá umožňuje dodatočnú výmenu okolkovaných bankoviek s nominál­

nou hodnotou 1000 Sk aj fyzickým osobám. Schválený bol aj nový šek Národnej banky Slovenska, ktorý budú používať od 1. 1. 1994 všetci klienti Národnej banky Slovenska.

IP

Spolupráca v platobnom styku

Viceguvernér Národnej banky Slo­

venska Marián Tkáč sa koncom novembra zúčastni l pracovného stretnutia s viceprezidentom Landes­

zentralbank in Hessen pánom Han­

som Fabritiusom. Táto krajinská cen­

trálna banka poskytuje Slovensku podporu v oblasti platobného styku, spolupracuje s clearingovým cen­

trom v Bratislave. Má záujem rozšíriť doterajšiu spoluprácu a prispieť k vybudovaniu systému poistenia vkladov a k vývoju kapitálových trhov.

Viceguvernér NBS sa spolu s mi­

nistrom hospodárstva SR Janom Duckým a delegáciou z Ministerstva financií SR stretol s predstaviteľmi Deutsche Bórse AG, Fôrdergesell­

schaft fúr Bôrsen und Finanzmärkte in Mittell und Osteuropa (Podporná spoločnosť pre burzy a finančné trhy v strednej a východnej Európe), Industr ie­ und Handelskammer Frankfurt am Main (Obchodná a priemyselná komora vo Frankfurte nad Mohanom), Berliner Handels­

und Frankfurter Bank a Kreditanstalt fúr Wiederaufbau (Úverová banka pre rekonštrukciu). Táto v poradí posled­

ná banka podporuje malých a stred­

ných podnikateľov v Nemecku, ako aj investície do krajín strednej a východ­

nej Európy. Ak bude na Slovensku záujem založiť tento typ banky, prisľú­

bila podieľať sa na jej vybudovaní.

JM

Ročné jubileum Prvá stavebná sporiteľňa, a. s.,

hodnotila na slávnostnom stretnutí spojenom s tlačovou konferenciou svoje ročné pôsobenie. Hodnotenie predniesol predseda Predstavenstva, bankový riaditeľ JUDr. J. R. Burger a predseda Dozornej rady Ing. A. Ondra. Na hodnotenie spolupráce, ale aj na jej ďalšie perspektívy sa vo svojich príhovoroch zamerali zahra­

niční partneri p. H. Kleiner a Mag. Dr. E. Rainbacher. Súčasťou stretnutia bolo aj odovzdávanie cien stotisícim klientom a výhercom súťaže, organi­

zovanej s týždenníkom Slovenka, ako aj podpísanie kooperačnej zmluvy so spo­ločnosťou O VB.

AP

Zmenáreň na Ventúrskej

V prízemných priestoroch budovy GR Slovenskej poisťovne na Ven­

túrskej ul. č. 1 v Bratislave otvorila Istrobanka, a.s., svoju prvú samostat­

nú zmenáreň. Otvorená je denne okrem nedele od 9. do 17. hodiny, obedňajšia prestávka je od 12.30 do 13.30. Poskytujú sa tu obvykle zmenárenské služby ­ nákup a predaj valút a nákup devíz.

AH

Istrobanka v Leviciach

Svoje prvé narodeniny oslávila Istrobanka, as. , na jeseň otvorením prvej mimobratislavskej prevádzky a druhej na Slovensku. Sídli v novej budove pobočky Slovenskej pois­

ťovne, a s . , v Leviciach. Pracovať začala s jedenástimi ľuďmi. Vedúcim expozitúry je Ing. Štefan Mesároš. Banka bude poskytovať všetky obvyk­

lé služby pre fyzické a právnické osoby a pre verejnosť. Istrobanka je po VUB. Slovenskej štátnej sporiteľni, Agrobanke a In­vestičnej a rozvojovej banke piatym peňažným ústavom, ktorý v Leviciach poskytuje banko­

vé služby. AH

SPRAV0DAJS1

Perspektívne projekty Slovenskej poľnohospodárskej

banky, a. s.

November bol pre Slovenskú poľnohospodársku banku. a. s., výz­

namný. 16. 11. 1993 generálny ria­

diteľ Ing. Ľudovít Pósa. CSc. pod­

písal spolu s riaditeľom finančných skupín Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) Dávidom R. Hexterom zmluvu o kapi tá lovom vstupe tejto londýnskej inštitúcie do Slovenskej poľnohospodárske j banky. a. s. (SPB). Týmto aktom sa EBOR stala 20­percentným podiel­

nikom SPB. Jej základný kapitál sa zvýšil na 800 miliónov Sk.

Podpisy pod zmluvami boli záverečnou bodkou za vyše ročnými rokovaniami. Ide pri tom o prvý kapitálový vstup EBOR­u do eko­

nomického priestoru Slovenska. Ako povedal pán David R. Hexter na

t lačovej besede, výber partnera nebol náhodný. Najskôr dôkladne zhodnotil stav banky a jej perspek­

tívy. Auditorstvo vykonala známa f i rma Price Waterhouse a pred­

stavitelia EBOR­u sa oboznámili so štruktúrou banky, jej aktívami a pasí­

vami i mnohými ďalšími ukazovateľ­

mi. EBOR v skúmaní postavenia

banky vysoko vyzdvihla fakt, že ide o inštitúciu neštátnu, rozvíjajúcu sa vysokým tempom, s veľmi dobrou perspektívou.

Zmluva prináša výhody aj pre slovenskú stranu. Ide predovšetkým o medzinárodné uznanie a priama pomoc je rozdelená do piat ich oblastí: skvalitňovanie úverového portfólia, zlepšovanie aktív a pasív,

Slávnostný okamih podpisu zmluvy. Zľava: sekčný šéf EBOR pán Kurt Geiger, riaditeľ finančných skupín EBOR pán David Hexter, generálny riaditeľ SPB, a. s., Ing. Ľudovít Pósa, CSc. a predseda predstavenstva SPB, a. s., prof. Ing. Félix Hutník, DrSc.

0 informácie i otázky novinárov na tlačovej besede nebola núdza. Na snímke zľava sekčný šéf EBOR pán Kurt Geiger. riaditeľ finančných skupín EBOR pán David Hexter, tlačový tajomník SPB. a. s., Ing. Jozef Dukes, generálny riaditeľ SPB, a. s,Ing. Ľudovít Pósa, CSc, predseda predstavenst­

va SPB, a. s., prof. Ing. Félix Hutník, DrSc.

devízové operác ie , market ing a banková stratégia, ale i celkové know­how vrátane školení a za­

hraničných pobytov. Predpokladá sa, že odborníci z EBOR­u prídu na pracovný pobyt do Bratislavy.

Európska banka pre obnovu a rozvoj je známa predovšetkým tým, že f inancuje viacero zaujímavých projektov vo východnej a strednej Európe. Aj na Slovensku prispela f inančnou sumou na niektoré vý­

znamné akcie. Predpokladá sa, že po predložení zaujímavých a efek­

tívnych projektov prídu na Slovensko z Európskej banky pre obnovu a rozvoj prostredníctvom SPB kapi­

tálové zdroje na d lhodobe jš ie investičné akcie.

Vstupom do SPB chce EBOR, ako povedal aj pán David R. Hexter, prispieť k vytvoreniu stabilizovanej pevnej finančnej inštitúcie, ktorá je schopná pomáhať slovenskej eko­

nomike v jej transformácií. Ďalšie dni a mesiace nesporne ukážu, či sa tieto predsavzatia podarí splniť.

Jozef Dukes, SPB, as . Foto: Marián Kardoš

MIESTO BANKOVNÍCTVA V STRATÉGII

FINANČNEJ POIITIKY — — — — — ^ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _

Ing. Jozef Magula Ministerstvo financií SR

Slovensko prechádza obdobím transformácie svojej ekonomiky na trhové hospodárstvo a stretáva sa pritom s rovnakými problémami, aké sprevádzajú transformačný proces vo všetkých krajinách strednej a východnej Európy.

Markantne sa prejavuje najmä nedobudovanosť základných inšti­

tútov trhového hospodárstva, medzi ktoré patrí aj bankovníctvo.

Naliehavosť rozvinutia bankov­

níctva na porovnateľnú úroveň s bankovníctvom v krajinách s vy­

spelým trhovým hospodárstvom si uvedomila už vláda ČSFR, ktorá uskutočnila prvé nevyhnutné opat­

renia na zásadnú premenu celého bankového systému u nás. V tomto trende pokračuje po vzniku samo­

statnej SR aj vláda SR. Budovanie nového bankového

systému sa chápe ako súčasť roz­

voja trhového hospodárstva na Slovensku.

Transformačný proces, ktorý začal v roku 1990, priniesol dote­

raz predovšetkým výraznú liberali­

záciu hospodárskeho života v podobe rozbehnutia procesu

postupnej demonopolizácie ekono­

miky, procesu privatizácie štátneho majetku, cenovej liberalizácie, libe­

ralizácie zahraničného obchodu a dosiahnutia vnútornej vymeniteľ­

nosti koruny. Kvalitatívne i kvantita­

tívne sa zmenila aj banková sústa­

va. Rozhodujúcim krokom nového

samostatného štátu v rozvoji ban­

kovníctva je zriadenie Národnej banky Slovenska ako emisného centra nezávislého na vláde. Hlavnými úlohami tejto banky je: ­ zabezpečovať stabilitu sloven­

skej koruny, ­ určovať menovú politiku štátu, ­ riadiť peňažný obeh, ­ vykonávať dohľad nad činnosťou

komerčných bánk a vytvárať prostredie pre ich prácu,

­ vydávať bankovky a mince do obehu. Národná banka Slovenska

zastupuje Slovensko v medziná­

rodných menových inštitúciách, ako aj v operáciách na svetových trhoch peňazí.

Sústavu komerčných bánk tvorí 17 samostatných bánk a 10 zahra­

ničných zastúpení. Rozhodujúci počet bánk je v súkromnom vlast­

níctve. Aj banka z prvej desiatky ­

Credit Lyonnais vstúpila na Slo­

vensko a s 90 % podielom francúz­

skeho kapitálu vytvorila spoločnú banku so Všeobecnou úverovou bankou.

Na rozvinutie zdravého konku­

renčného prostredia aj v banko­

vom sektore vytvára vláda SR postupne vhodné prostredie a umožňuje vznik nových ďalších bánk. Pred nedávnom bola založe­

ná nová Banka Slovakia so sídlom v Banskej Bystrici, od ktorej sa očakáva, že bude nielen význam­

ným impulzom na rozvoj podnika­

nia v stredoslovenskom regióne, ale aj základom na realizáciu pred­

stavy o vytvorení silného bankové­

ho centra práve v tomto meste. Výhody, ktoré vláda ponúka domá­

cim i zahraničným podnikateľom v oblasti bankovníctva v prípade založenia bánk na území Banskej Bystrice a Zvolena treba chápať ako jednu z vládnych aktivít v rámci procesu transformácie na trhové hospodárstvo, ako podporu

rozvoja samého bankovníctva, ako aktivitu vytvárajúcu výhodné pod­

mienky aj na prílev zahraničného bankového kapitálu.

Pokračovanie ekonomickej refor­

my na Slovensku predpokladá v bankovej a menovej oblasti zvlád­

nuť úlohy súvisiace s: • monetarizáciou ekonomiky, t j .

obnovením postavenia, význa­

mu a funkcie peňazí v ekonomi­

ke, • bankarizáciou ekonomiky, kto­

rou by sa mali zabezpečiť potreby ekonomiky bankovými službami.

• renesanciou bankového povola­

nia v spoločnosti, ktorá sa vyví­

ja v náročných podmienkach poznačených veľkou nerovno­

váhou na makro­1 mikroúrovni. • novou kvalitou menovej politiky

zodpovedajúcou potrebám sa­

mostatného štátu a etapám pro­

cesu ekonomickej transformá­

cie. Deficitný korunový i devízový trh

vyžaduje zlepšenie bankovej štruktúry a jej služieb, najmä však zapojenie slovenských bánk do medzinárodných peňažných tokov a ich začlenenie do sústavy finan­

čných a bankových inštitúcií. V tomto zmysle Slovensko veľa oča­

káva najmä od spolupráce s medzinárodným menovým fondom a ďalšími medzinárodnými finan­

čnými inštitúciami. Vláda SR prijala v súčinnosti s

NBS na rok 1993 také opatrenia vo finančnej a menovej politike, ktoré majú zastaviť pokles výkonnosti ekonomiky. Doposiaľ uplatňovanú tvrdú menovú reštrikciu budú vyva­

žovať prvky expanzívneho pôsobe­

nia. Opatrenia sú harmonizované tak, aby aj pri dočasne znížených zdrojových možnostiach aktívne ovplyvnili proces oživenia sloven­

skej ekonomiky na urýchlené zapo­

jenie do medzinárodných vzťahov a naplnili základný zámer ­ zabez­

pečenie menovej rovnováhy, stabi­

lity kúpnej sily meny, udržanie jej vnútornej zameniteľnosti a dosiah­

nutie rovnovážnosti v rozpočtovom hospodárení.

Ďalším z rozhodujúcich makro­

ekonomických nástrojov regulácie celkového dopytu po zdrojoch, ale aj ovpyvňovania podnikateľských aktivít je nová daňová sústava plat­

ná od 1. 1. 1993. Profilujú ju princí­

py daňovej spravodlivosti, zabez­

pečenia príjmov štátneho rozpočtu, ale aj podpory podnikateľskej čin­

nosti. Na podporu štrukturálnych zmien, riešenia problémov zamest­

nanosti, sociálnych a ekologických otázok sa účelovo využíva inštru­

mentári um uľav. oslobodení od daní a odvodov (daňových prázd­

nin) nielen pre tuzemských, ale najmä pre nových zahraničných podnikateľov.

Na podporu investovania je vytvorený ucelený systém zaintere­

sovanosti vnútorného i zahraničné­

ho kapitálu, v ktorom všetky ekono­

mické subjekty majú rovnoprávne postavenie a rovnaké práva uchá­

dzať sa o podpory poskytovane štátom. Toto inštrumentánum tvorí súhrn právnych noriem v oblasti daní, dotácií zo ŠR, záruk štátu za bankové úvery poskytované podni­

kateľským subjektom, odpisovania hmotného a nehmotného majetku a poisťovania.

Spolu s inštitucionálnym budo­

vaním sa systémovo rozvíja využí­

vanie cenných papierov (zmeniek, obligácií, štátnych pokladničných poukážok).

Osobitný význam majú úlohy zapadajúce do rámca medzinárod­

ných financií, perspektívne riešiace vzťahy k medzinárodným finan­

čným inštitúciám, ako sú Medzi­

národný menový fond, Svetová banka, Európska banka pre obno­

vu a rozvoj, Európska investičná banka, Medzinárodná banka pre hospodársku spoluprácu, Medzi­

národná investičná banka a ďalšie, s ktorými od 1. 1. 1993 úzko spolu­

pracujeme. V oblasti bilaterálnej či multilaterálnej spolupráce Mini­

sterstvo financií SR uzavrelo pla­

tobné a úverové dohody so zahra­

ničnými subjektami orientované na zamedzenie dvojitého zdanenia, podporu a ochranu investícií, dohody o daroch, ako aj o stabili­

začných či sektorových úveroch. Cieľavedome rozvíjame úverovo­

finančný zahraničný manažment a projektovú prípravu programov zahraničnej pomoci prostredníc­

tvom fondu PHARE.

Realizácia hospodárskej a so­

ciálnej stratégie vlády nie je mysli­

teľná bez dosiahnutia účinnej koor­

dinácie bankovo­menovej politiky s finančnou politikou, ktorej gesto­

rom je Ministerstvo financií SR. Chceme pritom rešpektovať nezá­

vislosť bankovo­menovej sústavy na vládnom sektore.

V tomto zmysle Ministerstvo financií SR v rámci celkovej straté­

gie finančnej politiky na rok 1994 a ďalšie roky vymedzuje vzťah finan­

čnej politiky k bankovo­menovej politike určitými cieľmi, ktoré v tomto vzťahu treba dosiahnuť, ako aj zásadami na zabezpečenie týchto cieľov.

Za rozhodujúce ciele vo vzťahu finančnej politiky k bankovej a menovej politike považujeme: • zabezpečenie a obnovu pod­

mienok makroekonomickej sta­

bility na základe stimulácie eko­

nomického rastu, udržanie únosnej miery inflácie a miery nezamestnanosti, vyrovnanej platobnej bilancie, udržanie sta­

bility slovenskej meny voči zahraničným menám a jej vnú­

tornej zameniteľnosti, • zabezpečenie strategických i

krátkodobých zámerov hospo­

dárskej, regionálnej a sociálnej politiky peňažnými zdrojmi,

• podporu vytvárania funkčnej bankovej a poisťovacej sústavy vrátane nových bankových slu­

žieb a obchodov tak, aby para­

metrami svojej činnosti zodpo­

vedala úrovni bankovníctva a poisťovníctva vo vyspelých zá­

padoeurópskych krajinách, • rozvoj finančného trhu na pod­

poru vytvárania zdravého kon­

kurenčného prostredia aj v ban­

AKTUÁLNU TÉMU

kovníctve, ktoré bude založené na liberalizácii podmienok vstu­

pu zahraničného bankového kapitálu do SR,

• udržanie stability bankovej sústavy podporením vytvárania rezerv v peňažných ústavoch, ktoré budú zodpovedať celkovej finančno­ekonomickej situácii a cieľom hospodárstva SR.

Na zabezpečenie uvedených cieľov treba realizovať nasledujúce zásady a na ne nadväzujúce opat­

renia: a/ vzťah finančnej politiky k ban­

kovo­menovej politike realizovať koordináciou pôsobenia finan­

čných, menových a ekonomických nástrojov pri zachovaní a dodržaní nezávislosti bankovo­menovej sústavy od vládneho sektora,

b/ v koordinácii s bankovo­meno­

vou sústavou riešiť problém rastú­

ceho štátneho dlhu, ktorý je krytý úverom v NBS. Takto zúžený rámec pre úverovanie podnikateľ­

ských projektov je brzdou oživenia ekonomiky a obmedzuje aj samot­

ný proces privatizácie. Riešenie tejto situácie si vyžadu­

je prijať vo finančnej i bankovej sfére zásadné koncepčné a opera­

tívne opatrenia: • zabrániť zväčšovaniu štátneho

dlhu na základe neplnenia daňo­

vých povinností. Vypracovať kontrolné programy pre daňové úrady na zabezpečenie prizna­

nia a platenia daní zo strany podnikateľských subjektov,

• uskutočniť schválené opatrenia na odstránenie platobnej neschop­

nosti a odblokovať tak peňažné úhrady aj daňových povinností do štátneho rozpočtu. Použitie daňo­

vých príjmov zo splnenia daňo­

vých povinností po lehote splat­

nosti viazať na splácanie štátneho dlhu (deficit štátneho rozpočtu z uplynulých rokov), príp. využiť systémovým spôsobom na ožive­

nie ekonomiky, • podnietiť záujem o štátne dlho­

pisy a štátne pokladničné pou­

kážky, ktorými bude krytý defi­

cit, a to výhodnými ekonomický­

mi podmienkami pre podnikateľ­

ské subjekty a občanov, • akcelerovať proces privatizácie

štandardnými metódami aj na základe zdrojov a pôžičiek z FNM formou hypotékového úveru a pod. Pôžičky poskytnu­

té FNM splácať výnosmi z pod­

nikania s privatizovaným majet­

kom. Odčlenením úverovania rozvojových podnikateľských projektov od úverovania privati­

zácie sa vytvorí väčší úverový rámec na poskytovanie úverov podnikateľským subjektom na konkrétne projekty a súčasne bude možné urýchliť privatizáciu štandardnými metódami. Takýto postup môže v rozhodujúcej miere prispieť k oživeniu ekono­

miky a tým aj k tvorbe daňových zdrojov pre štátny rozpočet, resp. verejné rozpočty obcí a miest. Bude to zároveň pozitívny signál pre tuzemskú a zahranič­

nú podnikateľskú a bankovú sféru, vytvárajúci dôveru v štát­

ne dlhopisy a štátne pokladnič­

né poukážky vydané na krytie štátneho dlhu,

• zabezpečiť využitie pozitívneho efektu z uskutočnenej devalvá­

cie slovenskej koruny na vytvo­

renie vyšších devízových rezerv, ktoré v makroekonomických súvislostiach predstavujú poten­

ciálne devízové krytie vnútorné­

ho štátneho dlhu, • vzhľadom na to, že činnosť NBS

nie je zo zákona o dani z príj­

mov zdaňovaná, prehodnotiť úverovanie štátneho dlhu,

c/ poskytnúť daňové úľavy pe­

ňažným ústavom, ktoré poskytujú úvery s nižšou úrokovou sadzbou na projekty v rámci programu pod­

pory malého a stredného podnika­

nia a na projekty podporujúce štrukturálnu prestavbu slovenské­

ho priemyslu. Výšku daňových úľav odvodzovať od sumy vyplývajúcej zo zníženia úrokových sadzieb,

d/ koordináciou finančno­ekono­

mických nástrojov s bankovými a

8

menovými nástrojmi pôsobiť na zvýšenie a upevnenie finančnej disciplíny a finančného hospodáre­

nia podnikateľských subjektov. Túto zásadu zabezpečiť: • dôslednou kontrolou aktív a

pasív podnikateľských subjek­

tov, • kontrolou finančných operácií,

ktoré vedú k neodôvodnenému prelievaniu zisku do zahraničia a cenových transferov medzi materskými a dcérskymi spoloč­

nosťami, • odhaľovaním špekulatívnych

bankrotov s cieľom zbaviť sa zodpovednosti za minulé záväz­

ky, • rozšírením bezhotovostného pla­

tobného styku prostredníctvom bánk s cieľom zabrániť vzniku špekulatívnej platobnej ne­

schopnosti a možnosti daňo­

vých únikov, • vytvorením podmienok na vyrov­

návanie nesplatených záväzkov po lehote splatnosti medzi pod­

nikateľskými subjektami, ako aj voči bankám prostredníctvom medzibankového platobného styku,

• sprísnením trestných a sank­

čných postihov za nedovolené nakladanie s majetkom štátnych podnikov a štátnych akciových spoločností a za porušovanie finančnej a platobnej disciplíny, a to aj vo vzťahu k peňažným ústavom, za oneskorené, prí­

padne nesprávne realizovanie príkazu na úhradu,

e/ na realizáciu rozvojových zámerov štátu a podpory štruktu­

rálnych zmien v hospodárstve SR využívať štátne záruky na bankové úvery od zahraničných aj tuzem­

ských bánk ako osobitný nástroj finančnej a bankovej politiky v súlade so zákonom o štátnom roz­

počte na príslušný rok, ktorým sa stanovuje maximálne možný roz­

sah štátnych záruk a limit únosnos­

ti rizika v rokoch splatnosti. Dodržať pritom vládou schválené zásady na poskytovanie a prebera­

nie štátnych záruk (uznesenie vlády SR č. 31/1993).

TENDENCIE A ZÁMERY v ZAHRANIČNOM

OBCHODE SIOVENSKA Ing. Štefan Burda

Mmisfersfw 6o.sp06&3f5fM3 57?

Pod drobnohľadom každej novej samostatnej ekonomiky je aj menová stabilita. Pretože náš systém vnútornej konvertibility je v podstate systémom stability devízových rezerv, hlavnú úlohu tu zohráva platobná bilancia štátu, ktorá je uznávaným kritériom Medzinárodného menového fondu. Je preto zrejmé, že pre stabilitu meny má rozhodujúci vplyv vývoj obchodnej bilancie. Stručne preto uvediem vývoj obchodnej bilancie Slovenska v období transformácie ekonomiky na trhové podmienky:

v mil. Kčs/Sk 1991 1992 I.­VIII. 1993 obchodná bilancia ­9 557 ­2103 ­2 500 (export­ import)

Z uvedeného vyplýva, že už v pod­mienkach bývalej ČSFR dochádzalo k výraznému zníženiu pasív obchodnej bilancie, ktorého úroveň pretrváva aj v podmienkach samostatného Slovenska. Obchodné pasívum roku 1993 pred­stavuje v rozhodujúcej miere vzájomná obchodná výmena s Ruskom (­14,0 mld. Sk), čo vyplýva z dlhodobých hospodár­skych väzieb na surovinové a energet­ické zdroje Ruska.

Hlavnými teritóriami tvorby obchod­ných aktív Slovenska v roku 1993 sú štáty Vyšehradskej skupiny (+ 8,1 mld. Sk) a Európskej únie (ES) vo výške + 2,5 mld. Sk. Aktívna bilancia so štátmi Európskej únie je povzbudivá, pretože je to oblasť konvertibilných mien a rýchlych devízo­vých inkás, čo má pre slovenskú ekon­omiku v tomto čase mimoriadny význam.

V novej teritoriálnej štruktúre zahranič­ného obchodu Slovenska (vrátane ČR) predstavujú v súčasnosti štáty Európskej únie podiel na celkovom obchodnom obrate 22,8 % (Česká republika 39,4 %, Rusko 11,0 %). V bilaterálnych obchod­ných vzťahoch Slovenska sa na druhom mieste (po ČR) nachádza Spolková republika Nemecko s podielom na celkovom obrate 13,7 % pri našej aktívnej bilancii vo výške + 3,9 mld. Sk.

Vznikom samostatného Slovenska sa dostáva jeho

zahraničný obchod do kvali­tatívne iného medzinárodného

porovnania najmä v súvislosti s tým, že obchodná výmena s Českou republikou sa stáva

zahraničným obchodom. Výrazne sa mení najmä

otvorenosť slovenskej ekonomiky. Podiel exportu na hrubom

domácom produkte Slovenska predstavoval v roku 1992

hodnotu 38,1 %. Predbežné pre­počty za I. polrok I993

hovoria o zvýšení tohto ukazo­vateľa na 50 %, odborné odhady

pripúšťajú stabilizáciu miery otvorenosti slovenskej ekonomiky

na úrovni asi 60,0 %, čo je úroveň porovnateľných vyspelých trhových

ekonomík.

Medzi hlavné zásady zahranično­obchodnej politiky SR patrí ďalšia liber­alizácia zahraničného obchodu, ktorá spočíva v postupnom odstraňovaní tar­ifných i netarifných prekážok obchodu v súlade s dohodami o zónach voľného obchodu s ES, EZVO, Vyšehradskej sku­piny a dalšími pripravovanými dohoda­mi. Ďalšou zásadou je podpora exportu, s cieľom dosahovania aktívnej obchod­nej bilancie, devízovej rovnováhy a sta­bility meny. Predpokladáme výrazné zvýšenie devízového prínosu z rozvoja cestovného ruchu, dopravných a teleko­munikačných služieb, čo predurčuje geografická poloha SR.

Proklamovaná priorita podpory exportu sa v súčasnosti uskutočňuje pomocou týchto nástrojov:

­ vrátením dane z pridanej hodnoty exportérovi tovaru a služieb za pod­mienok podľa zákona č. 222/1992 Zb.,

­ nákupom exportných zmeniek Ná­rodnou bankou Slovenska za výhodných úrokových podmienok pre exportérov,

­ poisťovaním komerčných a politick­ých rizík pri exporte.

Naznačená filozofia stability devízo­vých rezerv predpokladá pohybovať sa v takom trhovom priestore, kde existuje najvyšší stupeň liberalizácie obchodu s tovarom a službami. Na tomto základe je možné teritoriálne priority zahranič­ného obchodu SR určiť nasledovne: Európska únia, krajiny EZVO, ostatné vyspelé kapitalistické štáty (USA, Japonsko, Kanada, Austrália a iné), Vyšehradská skupina, Rusko, Ukrajina a ďalšie štáty bývalej RVHP.

Výsledky zahraničného obchodu SR za január­august 1993 potvrdzujú, že uvádzané prioritné teritóriá sa podieľajú na celkovom exporte Slovenska hodno­tou 90,1 % a na celkovom importe SR hodnotou 95,7 % .

Záverom je potrebné zmieniť sa nie­koľkými vetami o vzájomnom zahranič­nom obchode v rámci colnej únie s Českou republikou. Predchádzajúci fed­erálny vykazovací mechanizmus spôso­bil, že dnes nevieme seriózne posúdiť tendencie vo vzájomnej výmene tovaru medzi našimi republikami. Kvalifikované odhady hovoria o tom, že vývoz do ČR poklesol asi o 18,0 %, kým dovoz z ČR zaznamenáva pokles asi o 33,0 %.

Niektorí vidia v tomto poklese proces deštrukcie doterajších hospodárskych vzťahov. Som presvedčený, že je to pro­ces stabilizácie slovenskej i českej ekonomiky v rámci európskeho ekonom­ického prostredia, ktorému nezabráni ani funkčnosť či nefunkčnosť colnej únie. Pre stabilitu obchodných vzťahov by mala byť dostatočnou zárukou absencia tarifných a netarifných prekážok v obchodovaní.

ŠTÁTNE DLHOPISY ■ a M M H _ - M W M M W _ W M « M - M W N M M « - - M ^ ^

- JEDENZ PRODUKTOV KAPITÁIOVÉHO TRHU

Ing. Tibor Mlynka

Úlohou finančného trhu je mobili­

zovať finančné prostriedky, spro­

stredkúvať ich nákup alebo predaj na primárnom alebo sekundárnom trhu a redistribuovaf už existujúci kapitál.

Subjektami finančného trhu sú: • Investori, ktorí poskytujú disponi­

bilné peňažné prostriedky. Rozo­

znávame individuálnych (občania) a inštitucionálnych (banky, pois­

ťovne, investičné spoločnosti a pod.) investorov. • Emitenti, ktorí emitujú cenné papiere a tým sa usilujú získať finančné prostriedky na realizáciu svojich zámerov. Emitentom môže byť štát, ktorý emituje štátne cenné papiere s rozličnou dobou splat­

nosti, orgány miestnej samosprá­

vy, ktoré zväčša emitujú komunál­

ne dlhopisy, a poslednou veľkou skupinou sú banky, poisťovne, investičné fondy a rozličné spoloč­

nosti, ktoré uvádzajú na finančný trh dlhopisy, akcie, podielové listy, zmenky, depozitné certifikáty a iné produkty tohto trhu. • Sprostredkovatelia ­ zväčša špe­

ciálne finančné inštitúcie, ako sú rôzne brookerské firmy a emisné domy alebo banky. Tieto spoloč­

nosti plnia dve základné úlohy. Mobilizujú finančné prostriedky a

Jednou z foriem finančných aktivít,

ktorá sa v predchá­

dzajúcom období nevyužívala, je oblasť

finančného trhu, v tomto prípade

jeho časť ­­ kapitálový trh.

súčasne pôsobia pri efektívnom umiestnení týchto prostriedkov.

Cenné papiere sa dostávajú od emitenta k potencionálnemu inves­

torovi prostredníctvom primárne­

ho, resp. sekundárneho trhu. Pod primárnym trhom sa rozu­

mie predaj novoemitovaných cen­

ných papierov. Na tomto trhu sa podľa právnych usmernení prísluš­

nej krajiny a druhu cenného papie­

ra môžu zúčastniť buď len určité subjekty (tzv. primárni obchodní­

ci, ktorí nakupujú cenné papiere do svojho portfólia, alebo ich pre­

dávajú na sekundárnom trhu), alebo sa primárny predaj klientovi uskutočňuje prostredníctvom fi­

nančných ústavov. Sekundárny trh sa zväčša usku­

točňuje prostredníctvom organizo­

vaných trhov ­ burzy cenných pa­

pierov alebo iných, tzv. mimobur­

zových trhov. Za najväčšieho emitenta sa

zväčša považuje štát, ktorý emituje pre oblasť peňažného trhu štátne pokladničné poukážky (tzv. T­bills) so splatnosťou do 1 roka, ktoré sa používajú na krytie krátkodobého deficitu štátneho rozpočtu v bež­

nom roku a pre oblasť kapitálového trhu štátne dlhopisy (tzv. govern­

ment bonds) s dobou splatnosti

1 až 15 rokov, ktoré sa používajú na krytie dlhodobých investičných zámerov štátu.

Štátne dlhopisy ako nástroj finančného trhu sa v zmysle § 35 a § 36 zákona č. 22/1992 Zb. o ŠBČS používajú u nás od roku 1992. Národná banka Slovenska (NBS) ako agent predaja štátnych cenných papierov vychádza v súčasnosti pri príprave a uvádzaní štátnych dlhopisov na kapitálový trh z dosiaľ platného zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch, zo zá­

kona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch a zákona č. 214/1992 Zb. o burze cenných papierov. Pre obchodovanie a zúčtovanie štát­

nych dlhopisov vydáva NBS v spolupráci s Ministerstvom financií

SR Pravidlá pre obchodovanie so štátnymi dlhopismi, ktoré sú zá­väzné pre potenciálnych inves­torov.

V priebehu minulého roku sa na trh uviedli tri emisie štátnych dlho­

pisov v dematerializovanej podo­

be. Finančné prostriedky získané z dvoch emisií sa použili na finančné krytie rozostavaných investícií komplexnej bytovej výstavby, dokončenia vodného diela Gabčíkovo a krytie schodku štát­

neho rozpočtu za rok 1991. Emisia č. 001 sa uviedla na trh

formou priameho predaja v troch častiach (tranšiach). Táto emisia je vzhľadom na vysoké nominálne hodnoty doposiaľ obchodovateľná iba medzi bankami a zdaňovanie

.

výnosov, ktoré sa vyplácajú ročne, Ministerstvo financií SR pre túto emisiu v čase emisie odpustilo. Ďalšie emisné podmienky tejto emisie a emisií č. 002 a 004 sú uvedené v tab. 1.

Emisie č 002 a 004 sa predávali formou aukcie ­ americkým spôso­

bom. Primárny trh sa rozšíril aj o ďalšie subjekty, ktorým sa obchod s cennými papiermi povolil (pois­

ťovne, právnické osoby). Výnosy z emisie č. 002 sa zdaňovali podľa zákonov platných v roku 1992. t.j. 25 % pre všetky subjekty, ktoré si takýto dlhopis zakúpili.

V roku 1993 sa uviedli na trh tri emisie štátnych dlhopisov v dema­

terializovanej podobe ­ č. 005 až 007. Peňažné prostriedky získané z týchto emisií sa použijú na krytie finančných potrieb výstavby vodá­

renských nádrží Málinec, Turček a Selice, resp. na dokončenie rozo­

stavaných investícií komplexnej bytovej výstavby v Slovenskej republike.

Podmienky uvedenia emisie č. 005 na primárny trh sú totožné s emisiou č. 004. Výnosy štátnych dlhopisov z tejto emisie sa budú vyplácať polročne a čo sa týka ich zdaňovania, v čase emisie sa postupovalo podlá novelizácie záko­

na č. 286/1992 Zb. o dani z príjmov. Novela zákona stanovila zdaňovanie výnosov z dlhopisov pre banky a poisťovne vo výške 45 %. pre ostat­

né subjekty vo výške 25 %. Čo sa týka emisií č. 006 a č.

007, Ministerstvo financií SR zvolilo predaj formou opakovaných aukcií americkým spôsobom až do výpredaja celého objemu emisie. Opakované aukcie sa uskutočňujú v prípade emisie č. 006 každý uto­

rok a piatok a v prípade emisie č. 007 každú stredu, vždy do 10.00 hod. Primárneho trhu sa môžu zúčastniť, rovnako ako pri pred­

chádzajúcich emisiách, iba tie subjekty, ktorým sa obchod s cen­

nými papiermi povolil. Fyzické a právnické osoby si môžu tieto cenné papiere zakúpiť u primár­

nych obchodníkov ­ obchodných bánk, ktorým NBS po predložení

Tab. 1 SYÁ77VE OLHOP/S/ SR EM/TOI//4/VÉ 1/ ROKU 7992%

Číslo emisie

Dátum emisie (tranše)

Objem v mil. Kčs

Objem tranše

v mld.Kčs

Nominálna hodnota v tis.Kčs

Ročný úrok

Splatnosť v rokoch

Predaný objem

v mil.Kčs

001/A 001/B 001/C

27.3 3.7.

28.9.

4 200 2,0 1,2 1,0

10000 8% 5 2 000 1 200 1000

002 1.10. 6 000 10 000 1 000

15% 4 100 500

004 14.12. 4 500 5 D2)+ 12,5%

4 1 950

Tab. 2 SM77VE OLHOP/SV SR EM/TO W4NE y ROKU 7993

Číslo emisie

Dátum emisie

Objem v mil. Sk

Nominálna hodnota v tis. Sk

Ročný úrok

(v%)

Splatnosť v rokoch

Predaný objem v mil.Sk

005 1.3. 1 200 5 D% + 8,5 3 76

006 3.6. 1 124 5 D^ + 5,5 3 584%

007 2 8 1 000 5 D +4 1.5 2,23;

1) emisia č. 003 v objeme 2 mld. Kčs nebola uvedená na trh

^ D­d/skonfna sadzba A/8S = 9,5 % 3 Predaj k 75.9 7993

NA AKTUÁLNU TÉMU 12

žiadosti vydá povolenie na zriade­

nie dočasného registra pre zazna­

menanie zmeny vlastníckych práv a umožní tak sekundárny predaj až do začatia obchodovania s týmito emisiami na Burze cenných papie­

rov Bratislava (ďalej len BCPB). Ďalšie emisné podmienky emisií č. 005 až č. 007 sú uvedené v tab. 2.

Čo sa týka zdaňovania výnosov štátnych dlhopisov emisií č. 006 a 007, na mnohé pripomienky in­

vestorov, ktoré sa týkali nejednot­

nosti výšky zdaňovania výnosov tohto cenného papiera v minulom roku, odporučila NBS emitentovi štátnych dlhopisov, t.j. Ministerstvu financií SR, zjednotiť výšku zdaňo­

vania pre všetky subjekty. Národ­

ná rada SR dňa 25.5.1993 na návrh Ministerstva f inancií SR schválila ďalšiu novelizáciu zákona č. 286/1992 Zb. o dani z príjmov v znení zákona č. 626/1992 Zb., kto­

rou sa výnosy zo štátnych cenných papierov vyplatených po dátume zverejnenia tohto zákona v Zbierke zákonov oslobodzujú od dane pre všetkých majiteľov.

Obchodovanie na sekundárnom trhu je pre každú emisiu upravené v pravidlách pre obchodovanie, ktoré vydáva NBS. Vzhľadom na to, že v čase vydania prvých dvoch emisií štátnych dlhopisov na kapitálový trh BCPB nepracovala, ako aj na vysoké nominálne hod­

noty týchto emisií, obchodovanie na sekundárnom trhu sa obmedzi­

lo len na banky, resp. banky, pois­

ťovne a právnické osoby, ktorým sa obchod s cennými papiermi povolil. Pri tvorbe emisných pod­

mienok emisie č.004 v decembri minulého roku sa už predpoklada­

lo zahájenie činnosti BCPB a Strediska cenných papierov v Bratislave (ďalej len SCP), ktoré by

Tab. 3 SEKLWO4R/VYPRE0/U EM/S// SM77VYC/-/ DLHOP/SOľ SR K 7.9 7993

Číslo Predaný objem Predaný objem emisie na primárnom trhu v sekundárnom predaji

(v tis. Sk) (v tis. Sk)

001 4 500 000 0 002 600 000 0 004 1 950 000 4 255 005 76 000 20 000 0064) 584 000 53 715 0074) 2 200 0

";5fay/( 75.9.7993

Tab. 4 VÝVOJ V PREDAJNOSTI ŠTÁTNYCH DLHOPISOV V SEKUNDÁRNOM PREDAJI

Stav ku dňu

Emisia č. 004 (v tis. Sk)

Emisia č. 005 (v tis. Sk)

Emisia č. 006 (v tis. Sk)

31.5. 165 1 345 ­

30.6. 350 19 340 1 250 31.7. 845 20 000 35 800 31.8. 4 255 20 000 53 715

organizovali sekundárny trh s emi­

siami štátnych dlhopisov, resp. registrovali zmeny vlastníckych práv jednotlivých investorov. Do zahájenia činnosti týchto inštitúcií NBS po dohode s jednotlivými nákupcami na primárnom trhu povolila zriadiť týmto subjektom tzv. dočasné registre na evidovanie zmien vlastníckych práv investorov a predávať štátne dlhopisy potenci­

álnym investorom v sekundárnom predaji. V tab. 3 je prehľad o sekundárnom predaji jednotlivých emisií a v tab. 4 vývoj predajnosti emisií č.004 až č.006 v sekundár­

nom predaji od mája, resp. júna tohto roku.

NBS ako agent predaja štátnych dlhopisov pripravila na ďalšie obdo­

bie nové spôsoby umiestňovania štátnych dlhopisov na primárnom trhu. Pôjde o predaj prostredníc­

tvom konzorcia bánk a emisií mate­

rializovaných štátnych dlhopisov, ktoré sa majú umiestňovať primárne u investorov prostredníctvom vybra­

nej obchodnej banky, a to za pred­

pokladu, že s takýmto spôsobom bude súhlasiť emitent, teda Mini­

sterstvo financií SR.

Na záver treba pripomenúť, že v súčasnosti sú na BCPB už kótova­

né emisie štátnych dlhopisov č.004 a č.005 a obchodovanie s týmito emisiami sa začne po registrácii emitenta v SCP, pretože zmenu vlastníctva dematerializovaného cenného papiera obchodovaného na BCPB možno uskutočniť iba v SCP. S týmito emisiami sa začalo obchodovať na BCPB 28. septem­

bra tohto roku. Emisie č.006 a 007 môžu byť podľa pravidiel kótovania cenných papierov kótované na BCPB až po ukončení predaja emi­

sie.

Predpokladá sa, že tak ako v kra­

jinách s rozvinutými kapitálovými trhmi, aj u nás sa po začatí obcho­

dovania s emisiami štátnych dlhopi­

sov na BCPB stane tento druh cen­

ného papiera jedným z najlepšie obchodovateľných produktov kapi­

tálového trhu Slovenskej republiky.

REGIONÁLNY ROZVOJ CENTRÁLNEJ BANKY

Ing. Anna Pastuchová, CSc.

Ak základnou úlohou centrálnej banky v zovšeobecňujúcom zmys­

le je „riadenie meny", musí sa táto banka rozhodovať o použití kon­

krétnych nástrojov z celého svojho inštrumentária na základe kvalifiko­

vaných a rýchlo dostupných infor­

mácií. Vedenie každej banky, nie­

len centrálnej, by malo poznať cenu kvalitných a pravdivých infor­

mácií o svojej banke. Primárnou jednotkou a prvotným zdrojom vnú­

torného informačného bloku banky je jej vlastný platobný a účtovný systém, ktorý zachytáva všetky domáce a zahraničné transakcie banky. Domáce transakcie centrál­

nej banky zachytáva v mieste ich vzniku a charakterizuje tak výkon činnosti centrálnej banky v presne vymedzenom regióne.

Regionálny rozvoj centrálnej banky štátu nemožno hodnotiť bez spätného pohľadu na vývoj banko­

vého sektora v nedávnej minulosti, ktorý predznamenal východiskovú pozíciu Národnej banky Slovenska.

Dôležitým medzníkom bol prelom rokov 1989/1990, keď došlo k reštrukturalizácii bankového sekto­

ra u nás, t. j . k rozdeleniu mono­

banky Štátnej banky českosloven­

skej (ďalej ŠBČS) na centrálnu banku štátu a obchodné banky. Vytvorením dvojstupňového banko­

vého sektora, ktorý je typický pre trhové hospodárstvo, sa definitívne oddeli la emisná činnosť od obchodno­podnikateľskej činnosti bánk a vytvorilo sa konkurenčné prostredie, v ktorom rozhodovanie ekonomických subjektov ovplyvňujú

vytvorené peňažné zdroje. Čo sa týka regionálneho rozvoja federálnej centrálnej banky štátu, ŠBČS mala desať pobočiek (7 v Českej republi­

ke a 3 v Slovenskej republike). Tento počet nedovoľoval naplno rozvinúť funkcie centrálnej banky v regióne, najmä pokiaľ ide o: ­ emisnú činnosť (nedostatočná

vlastná kapacita trezorového hospodárstva),

­ obchody centrálnej banky (naj­

mä so štátom). Národná banka Slovenska (ďalej

NBS) vznikla 1.1. 1993 rozdelením pôvodnej ŠBČS s existujúcou sie­

ťou troch pobočiek ­ v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. Už pri svojom vzniku sa zamerala na postupné vytváranie všetkých pod­

mienok na komplexné zabezpeče­

nie úloh vyplývajúcich zo zákona o NBS č. 566/1992 Zb. Bolo treba prehodnotiť otázku regionálneho rozvoja NBS vo vzťahu k jej najväč­

šiemu klientovi ­ Ministerstvu finan­

cií SR. Zákon o NBS (§ 25 ­ Ob­

chody so Slovenskou republikou) ukladá centrálnej banke viesť príj­

mové a výdavkové účty štátneho rozpočtu, štátnych finančných aktív a pasív a štátnych účelových fon­

dov. Vzhľadom na nedostatočnú sieť pobočiek viedla väčšinu týchto účtov až do súčasného obdobia pre NBS ako agendu z poverenia Všeobecná úverová banka, a. s. (ďalej VÚB). Technická platforma platobného a zúčtovacieho systé­

mu (ABO) umožňovala vzájomné zúčtovanie, i keď prinášala obom bankám množstvo problémov

metodického a organizačného charakteru.

Existujúci systém vedenia agen­

dy účtov štátneho rozpočtu patrí k veľmi prácnym a netypickým agen­

dám univerzálnych komerčných bánk. Je všeobecne známe, že NBS i VÚB stoja pred úlohou modernizácie a zavedenia nových platobných a účtovných systémov, ktoré by zodpovedali podmienkam moderného bankovníctva. Systém ABO je pre väčšinu bánk ďalej neprijateľný a v obchodných ban­

kách sa nahrádza modelmi typic­

kými pre komerčné bankovníctvo (VÚB, IRB). Určitá nutnosť zacho­

vávania systému ABO v modifiko­

vanej forme na úrovni NBS vyplý­

vala práve z podmienok a z povin­

nosti vedenia účtov štátneho roz­

počtu, ktoré, vzhľadom na zavede­

nie nového platobného a účtovné­

ho systému vo VÚB, bola povinná prevziať úplne do svojej správy, a to najneskôr do konca roku 1993. Splnenie tejto náročnej úlohy by však bolo nemysliteľné s existujú­

cou štruktúrou troch pobočiek cen­

trálnej banky. Preto bol prijatý variant regionálneho rozvoja NBS s organizačnou formou dvanástich expozitúr, s tendenciou postupné­

ho preberania a posilňovania ďal­

ších činností (cieľový variant). V celkovej línii riadenia ­ centrála

­ pobočky (3) ­ expozitúry (12) ­ sa budú uplatňovať všeobecné princí­

py organizácie činnosti najvýznam­

nejších centrálnych bánk v Európe: 1. Centrála, ktorá zabezpečuje

koncepčné, riadiace a rozho­

BUDOVANIE EXPOZITÚR v STREDOSLOVENSKOM REGIÓNE

dovacie funkcie centrálneho bankovníctva.

2. Pobočky a filiálky, príp. expo­

zitúry, ktoré zabezpečujú vý­

kon činnosti centrálnej banky v regionálnom rozsahu.

Pri formulovaní stratégie činnosti centrálnej banky v plnšom rozsahu možno uviesť najmä posilnenie úloh pobočiek, resp. expozitúr NBS vo vzťahu k bankám, k štátne­

mu rozpočtu a k vnútorným funkci­

ám (vedenie hospodárenia, zásob peňazí a vykonávanie vnútroban­

kového clearingu). Výlučnou do­

ménou centrály banky budú zrejme naďalej aktivity vo vzťahu k zahra­

ničiu (najmä operácie so zlatom a devízami, správa devízových rezerv, operácie so zahraničnými korešpondentami a cennými pa­

piermi, operácie s medzinárodnými finančnými a menovými inštitúciami a pod).

Pri konečnom definovaní úloh centrálnej banky až po úroveň jej expozitúr v novom platobnom a úč­

tovnom systéme NBS treba zohľad­

niť aj jej budúce obchodné prostre­

die v nasledujúcich 3­5 rokoch, na ktoré budú vplývať najmä tieto fak­

tory: ­ nárast počtu klientov NBS (naj­

mä obchodných bánk, zahranič­

ných pobočiek bánk, vládnych inštitúcií a vlastných zamestnan­

cov), ­ privatizácia a zmeny v odvetvo­

vej štruktúre, ­ vývoj ku konvertibilite koruny a

nárast rizík z výmenných kur­

zov, ­ rozšírenie operácií pobočiek

NBS a posilnenie ich rozhodo­

vacích a informačných aktivít a zodpovednosti v regióne,

­ nárast zahraničných operácií (spracovanie transakcií v pla­

tobnom a účtovnom systéme).

Čo sa týka naznačených rozvo­

jových úloh NBS, za kritického čini­

teľa ich postupného zabezpečenia považujem najmä udržanie a zvy­

šovanie kvality jej pracovníkov. Ale to zrejme neplatí len pre oblasť centrálneho bankovníctva.

Rozhodnutie NBS o prevzatí vedenia agendy pokladničného plne­

nia štátneho rozpočtu a s tým súvi­

siacich činností v pobočkách Všeobecnej úverovej banky, a. s., malo za následok nielen nárast agen­

dy v pobočkách NBS, ale aj vznik množstva špecifických problémov.

Budovanie expozitúr v stredoslo­

venskom regióne sa uskutočnilo vo veľmi krátkom čase. Vo všetkých troch novootvorených pracovis­

kách NBS v Banskej Bystrici, Lučenci, Prievidzi, Liptovskom Mikuláši a Žiline sa stretávali s rov­

nakými problémami ­ bolo treba prenajať vhodné priestory, zrekon­

štruovať ich, zariadiť zodpovedajú­

cim vybavením a najmä zaškoliť a odborne pripraviť pracovníkov expozitúr vrátane ich vedúcich.

Ako prvá začala svoju činnosť v regióne expozitúra v Lučenci. Agendu štátneho rozpočtu z troch pobočiek VÚB, a. s., (Lučenec, Veľký Krtíš a Rimavská Sobota) prevzala v popoludňajších hodi­

nách dňa 17. 9. 1992 a už 20. 9. 1993 začala poskytovať klientom prvé služby. V prvé dva dni sa pra­

covalo aj mimo pokladničných hodín, čo súviselo s hromadným vydávaním šekových knižiek v podstate všetkým organizáciám (šekové knižky VÚB stratili po pre­

vzatí agendy platnosť). Ďalším problémom bola veľká vzdialenosť niektorých klientov, čo sa riešilo uzatváraním trojstranných zmlúv o výbere hotovosti tzv. krátkou ces­

tou ­ medzi klientom, pobočkou NBS a príslušnou pobočkou VÚB, a. s. Doručovanie dokladov platob­

ného styku a komunikácia s organi­

záciami mimo okresu Lučenec sa uskutočňuje takmer výlučne poš­

tou. Podľa odozvy klientov po viac

ako dvojmesačnej prevádzke sa však kvalita poskytovaných služieb nezhoršila a určitý časový posun nespôsobil nijaké závažnejšie problémy.

Veľmi vzdialeným klientom sa usilujú vyjsť v ústrety aj uznaním faxovej správy klienta ako podkla­

du na disponovanie s prostriedka­

mi na účte do doručenia originálu písomného príkazu poštou.

V prvých dňoch expozitúra striktne vyžadovala dvojdňovú splatnosť všetkých príkazov na dis­

ponovanie s prostriedkami na účte, po krátkom čase však bola schop­

ná realizovať aj príkazy so splat­

nosťou jeden deň a súrne prípady v ten istý deň, teda tak ako pred­

tým VÚB, a. s. Osobitný dôraz sa pritom kladie na včasnú realizáciu platieb do ČR a zabezpečenie pla­

tobného styku pre daňové úrady. Určité problémy, riešenie kto­

rých však nemôže expozitúra ovplyvniť, spôsobujú súčasné úsporné opatrenia na výdajovej strane štátneho rozpočtu, ktoré znamenajú ustavičné zmeny v sta­

novených limitoch výdavkov orga­

nizácií. Ani ďalšie expozitúry v Liptov­

skom Mikuláši, Prievidzi a Žiline a likvidatúra v Banskej Bystrici sa nezaobišli bez takýchto problé­

mov. Prevzatie agendy z VÚB, a.s., sa uskutočnilo vo všetkých prípa­

doch v piatok popoludní a v pon­

delok sa už klientom poskytovali riadne služby. Na záver možno konštatovať, že

zriadenie expozitúr bolo organizač­

ne, administratívne i odborne náročné a podarilo sa ho zvládnuť aj vďaka dobrej súčinnosti s vede­

ním a pracovníkmi pobočky NBS v Banskej Bystrici.

j NA AKTUÁLNU TÉMU

VÝVOJ VKLADOV OBYVATEĽSTVA V ROKOCH

1990 -1993 Ing. fozefa Antalová - Ing. Anna Hroncovä

Klasicky motivovaná tvorba úspor mala za cieľ vytvárať zásobu peňazí na zabezpečenie nepredvídaných výdavkov, teda akúsi rezervu pre budúcnosť. V direktívne plánovanej ekonomike boli tieto dôvody sporenia až na druhom mieste. Prioritu mala, najmä v jej začiatočnej fáze, spotrebi­

teľsky orientovaná motivácia, pri kto­

rej cieľom sporenia bolo vytvárať finančné rezervy na nákup predmetov dlhodobej spotreby (áut, rodinných domov a pod.), či úhradu nákladnej­

ších dovolenkových pobytov a iných služieb. Určitú úlohu pri formovaní tejto motivácie mal aj paternalistický postoj štátu vzbudzujúci falošné ilú­

zie, že štát sa „postará" o každého jednot l ivca. Keďže neexistovalo súkromné vlastníctvo, motivácia tvor­

by kapitálu nemala podmienky na praktické udomácnenie, preto úplne absentovala. Snahou direktívneho plánovania bolo usmerňovať ekono­

mické dianie tak, aby nevznikali tzv. vynútené úspory, t. j . úspory v da­

nom období nerealizovateľné na spo­

trebiteľskom trhu. Išlo o snahu pred­

ísť narušeniu väzby medzi výrobou, príjmami obyvateľstva a spotrebou, čo sa neskôr ukázalo ako nereálne. Dôvera občanov v starostlivosť štátu, najmä v starobe, sa oslabovala a sil­

nela motivácia sporenia pre tvorbu rezerv vo všeobecnosti a osobitne na zabezpečenie potrieb v starobe. Úspory obyvateľstva sa tak postupne stali dôležitou súčasťou národohos­

podárskeho plánu, ktorým sa mali zosúladiť základné národohospodár­

ske proporcie s využitím úspor ako zdroja financovania investícií. Sprá­

Úspory obyvateľstva definuje­me rôzne, najčastejšie však

považujeme za ne úhrn vkladov v peňažných ústavoch

a hotovosti vo vlastníctve jednot­livcov. Vklady obyvateľstva v

peňažných ústavoch znížené o saldo bežných účtov ozna­čujeme ako úsporné vklady

obyvateľstva. Ich tvorba je urči­tým výrazom správania sa oby­

vateľstva najmä vo vzťahu k potrebám a k spotrebe. Vznikajú ako výsledok trvalého konfliktu

medzi želaním ľudí zlepšiť si bežný životný štandard a žela­

ním zaobstarať si budúce pôžitky prostredníctvom sporenia.

vanie domácností sa však vymykalo týmto požiadavkám a úspory sa nedali spoľahlivo naplánovať. Ich roz­

sah a dynamika sa vyvíjali v závislosti od mnohých ekonomických veličín, ako aj od sociálnych a politických faktorov, ktorých vzájomná interakcia a dôsledky na správanie domácností sa nedali postihnúť ani pomocou zlo­

žitých matematických modelov. Charakteristickým znakom vývoja

úspor obyvateľstva v Česko­Sloven­

sku a na Slovensku bola skutočnosť, že sa ich objem s výnimkou určitých výkyvov najmä v rokoch 1960 a 1969 neustále zvyšoval. Bol to zákonitý dôsledok celkového vzostupu peňaž­

ných príjmov obyvateľstva a s tým súvisiaceho rastu hodnoty majetku v

osobnom vlastníctve, ktorého obnova vyžadovala výdavky presahujúce úroveň bežného príjmu domácností. Domácnosti si postupne osvojovali potrebu vytvárania rezerv. Miera úspor sa pohybovala v rozpätí od 2 % do 6 %.V porovnaní so situáciou v rozvinu­

tých trhových ekonomikách (10 % ­15 %) to bol nízky sklon k úsporám. Z mno­

hých príčin jej vývoj poznačili výkyvy, ale celkovo prevažoval vzostupný trend.

Tento viac menej stabilizovaný vývoj sa narušil od roku 1990. Rok 1989 bol ešte v medziach normálu, keď miera úspor dosiahla v SR 4,77 % a miera sporivosti 3,62 %. Ďalší rok však znamenal v ich vývoji zásadný zlom. Otvorenie hraníc, odstránenie dotácií štátu do spotreby a zníženie dotácií do výroby, ako aj ďalšie re­

formné kroky spôsobili výrazný šok v správaní obyvateľstva. Nákupná ho­

rúčka vyvolala taký výrazný pokles úspor, že ročná miera úspor dosiahla historicky najnižšiu hodnotu (­1,09 %) a miera sporivosti (­2,43 %).

Tento trend pokračoval aj v roku 1991, ale od polroka sa situácia zme­

nila a miera úspor v ročnom priemere dosiahla 7,18 %. V nasledujúcom roku v dôsledku nových skutočností opäť klesla. K významnejším z nich patril pokračujúci rast cien a životných nákladov, strata istoty zamestnania, nerovnomerný vývoj príjmov obyvateľ­

stva, zníženie úrokových sadzieb z vkladov od 15. apríla 1992, obavy o menu v súvislosti s rozdelením federá­

cie, presun úspor do valút a do ČR, príprava na privatizáciu a pod. Vývoj miery úspor a miery sporivosti je zná­

zornený naobr. č. 1.

Miera úspor a sporivosti % 8 ,

7,18

6 / \ r /4,95 \ 5,21

p" "T? \ 3.82 / 3,70

A / 2,87 \

-1.09 \ -1 V V -2 —U _\

­2,08 ­2,43

­3 I 1 1989 1990 1991 1992 1.pol. 93

Miera úspor Miera sporivosti

Poznámka : Miera úspor ­ podiel prírastku nerea­

lizovaných peňažných prostriedkov z disponibilných príjmov obyvateľstva

Miera sporivosti ­ podiel prírastku vkladov z disponibilných príjmov oby­

vateľstva

Prudký pokles miery úspor v poslednom období vyvolala menová odluka, pri ktorej bol úbytok hotovosti obyvateľstva taký veľký, že ešte aj ku koncu 1. polroka prevyšoval prírastok vkladov o vyše 2 mld. Sk. Aj keď možno očakávať, že úbytok hotovosti sa bude postupne vyrovnávať, celko­

vý vývoj úspor obyvateľstva v SR nemožno pokladať za uspokojivý. Relatívne nízka a klesajúca miera sporivosti je v kontraste s rastúcimi požiadavkami na financovanie inves­

tičných potrieb. Platí vzťah, že nižšiu mieru úspor sprevádzajú menšie investície. Preto ďalšiemu vývoju úspor musia venovať zvýšenú pozor­

nosť najmä banky so strategickým zámerom získavania primárnych zdrojov od obyvateľstva.

Keďže tieto aktivity už tradične vykonáva najmä Slovenská štátna sporiteľňa (ďalej SŠTSP), ktorá z cel­

kového objemu vkladov obyvateľstva v SR spravuje takmer 92 %. Popri ich systematickom sledovaní a vyhodno­

covaní je súčasťou jej koncepčných

zámerov i starostlivosť o ich ďalší vývoj.

Vývoj vkladov obyvateľstva v SŠTSP v posledných rokoch charak­

terizujú tieto prírastky, resp. úbytky (v mil. Sk):

1. polrok 1990 1991 I992 I993

Prírastok (úbytok) vkladov obyvateľstva ­3710 7 712 3129 172

Pripísané úroky z vkladov obyvateľstva 2 512 6 809 6 615

Bez pripísaných úrokov ­6 222 903 ­3 486 172

V štruktúre prírastku vkladov oby­

vateľstva dominujú úbytky a pripísané úroky. Veľký úbytok vkladov v roku 1990 bol dôsledkom už spomínanej prípravy na liberalizáciu cien v januári 1991. Domácnosti za ešte nízke ceny vo veľkej miere nakupovali predmety dlhodobej spotreby, drogistický tovar, ale aj potraviny, a predzásobili sa na niekoľko mesiacov dopredu. Tento postoj občanov sprevádzaný nedô­

verou v uchovanie kúpnej sily koruny pretrvával aj v 1. polroku 1991. Až neskôr sa začala obnovovať dôvera v menu a domácnosti sa vrátili k pozi­

tívnej tvorbe úspor. V sporiteľni sa síce dosiahol prírastok vkladov, ale niekoľkonásobne nižší ako pripísané úroky, ktoré sa prudko zvýšili v dô­

sledku zvýšenia úrokových sadzieb, čiastočne zmierňujúcich inflačné znehodnotenie úspor. Čistý prírastok vkladov obyvateľstva v sporiteľni sa udržal do júna 1992, kým v druhej polovici roka výbery opäť prevyšovali vklady. Kladný prírastok za celý rok sa dosiahol vďaka pripísaným úro­

kom. Začiatok roku 1993 priniesol oby­

vateľstvu dva šoky: prechod na novú daňovú sústavu a menovú odluku. Menová odluka spôsobila v januári prírastok vkladov vyšší ako 7 mld. Sk, ktorý však postupne klesá a od júla možno hovoriť opäť o úbytku vkladov v SŠTSP.

Súčasne s tendenciou znižovania klasických korunových vkladov oby­

vateľstva sa zintenzívňuje sporenie v cudzej mene, a to najmä v DEM, USD a ATS. Aj keď tento jav možno považovať do určitej miery za pokles dôvery obyvateľstva vo vlastnú menu

(občania väčšinou nakupujú valuty z turistického limitu, ktoré uhrádzajú výbermi z korunových vkladov), v podmienkach vnútornej konvertibility a otvorenej ekonomiky majú tieto vklady charakter plnohodnotných úspor. Ich korunový ekvivalent v sek­

tore obyvateľstva predstavuje asi 12 mld. Sk, z čoho viac ako pätinu spra­

vuje sporiteľňa. Stimulujúcim činite­

ľom ich rastu je oslobodenie úroko­

vých výnosov od dane z príjmov. Vývoj vkladov ovplyvňuje aj pohyb

úrokových sadzieb a vývoj inflácie. Priemerné zúročenie vkladov obyva­

teľstva v SŠTSP a miera inflácie v SR sa vyvíjali takto (v %):

1. polrok 1990 1991 1992 1993

Miera inflácie (rovnaké obdobie m.r. = 100) 10,4 61,2 10,0 20,7

Priemerné zúročenie vkladov obyvateľstva naVK.SŽÚaBÚ 3,41 10,13 8,92 9,64

(VK ­vkladné knižky, SŽÚ ­ sporožírové účty, BÚ ­bežné účty)

I keď priemerné zúročenie vkladov obyvateľstva sa nedá paušálne porovnávať s vývojom inflácie, preto­

že niektoré vklady na neterminova­

ných účtoch nemajú povahu úspor­

ných vkladov, jestvuje medzi nimi očividný nepomer. Reálne výnosy z úrokov sú pre obyvateľstvo záporné. Sporiteľňa reagovala na inflačný vývoj zvýšením úrokov z vkladov, avšak len v miere, akú pokladala za únosnú s ohľadom na požiadavky menového vývoja. Valorizácia úrokových sa­

dzieb do úrovne ročnej očakávanej miery inflácie by podnietila rast už i tak vysokej ceny úverov a v koneč­

nom dôsledku ďalší rast inflácie. Takýto krok by bol v rozpore so vše­

obecným menovým záujmom znižo­

vať úrokové sadzby z úverov.

V roku 1992 bola miera inflácie naj­

nižšia a úroky z niektorých dlhodo­

bých vkladov ju dokonca prevýšili. Týkalo sa to najmä prémiového spore­

nia, vkladových listov a vkladných kni­

žiek s dvojročnou výpovednou le­

hotou. Priemerné zúročenie vkladov s ročnou výpovednou lehotou dosiahlo 9,41 % a s dvojročnou 12,41 %. Reakcie občanov na vývoj inflácie a úrokových sadzieb sa prejavili v pre­

sune vkladov na vkladné knižky a účty s dlhšou výpovednou lehotou a vyššími úrokmi, ako aj v raste valuto­

vých úspor. Zmenu štruktúry korunových vkla­

dov obyvateľstva v SŠTSP znázorňu­

jú údaje v tabuľke.

mom. S roztváraním príjmových nož­

níc sa zvyšuje priestor pre diferen­

ciáciu vkladov. Na ich prírastku sa čoraz výraznejšie podieľajú skupiny s vysokými príjmami na úkor drob­

ných vkladateľov. Tento diferenciač­

ný proces možno dokumentovať

Štruktúra úsporných vkladov obyvateľstva v SŠTSP

1989 1990 1991 1992 1993

mil Sk % mil.Sk % mil.Sk % mil.Sk % mil.Sk %

Vklady bez výpovede 25 816,9 29,1 22 960,9 27,4 19153,8 21,0 17 210,6 18,3 19 476,8 20,4 Sporožírové účty 1 579,8 1,8 1 703,5 2,1 2 346,3 2,6 2 614,2 2.8 2 562,7 2,7 Výherné vkladné knižky 8 737,5 9,8 7167,8 8,5 5 913,6 6,4 5 023,4 5,3 5 261,3 5,5 Cestovné vkladné knižky 134,5 0,2 108,7 0.1 87,2 0,1 65,1 0 35,7 0

Neterminované vklady 36 268,7 40,9 31 940,9 38,1 27 500,9 30,1 24 913,3 26,4 27 336,5 28,6

Prémiové sporenie dôchodcov 959,6 1,1 940,5 1,1 757,0 0,8 521,4 0,6 451,4 0,5 Prémiové sporenie mladých 2 791,9 3,1 2 444,7 2,9 1 964,3 2,2 1 575,7 1,7 1 262,0 1,3 Vklady s 3­mesačnou výpovednou lehotou ­ ­ ­ 126,2 0,1 233,4 2,2 Vklady s 6­mesačnou výpovednou lehotou 1 301,3 1,5 1 220,2 1,5 1 960,0 2,2 2190,3 2,3 2 386,8 2,5 Vklady s 12­mesačnou výpovednou lehotou 47 447,1 53,4 42 334,8 50,4 34 356,3 37,7 33 085,4 35,1 31 724,3 33,2 Vklady s 24 mesačnou výpovednou lehotou ­ 4 027,3 4.8 20 068,0 21,9 27 529,2 29,2 27 894,5 29,2 Dlhodobé vkladové listy ­ 1 008,1 1,2 4 632,4 5,1 4 377,0 4,6 4 314,0 4,5 Krátkodobé vkladové listy ­ ­ ­ ­ 11,0 0 Detské sporenie ­ ­ ­ ­ 39.6 0

Terminované vklady 52499,9 59,1 51 975,6 31,9 63738,0 69,9 69405,2 73,6 68317,0 71,4

Úsporné vklady obyvateľstva spolu 88 768,6 100 83 916,5 100 91 238,9 100 94 318,5 100 95 653,5 100

Bežné účty obyvateľstva 1 223,3 2 365,0 2 754,8 2 804,7 1 642,0

Vklady obyvateľstva spolu 89 991,9 86 281,5 93 993,7 97123,2 97 295,5

Zásadné zmeny v štruktúre vkla­

dov nastali v roku 1991. Došlo k výraznému presunu od neterminova­

ných k terminovaným vkladom a v rámci terminovaných sa preferovali dlhodobejšie vklady. Domácnosti za­

čali intenzívnejšie využívať bankové služby v oblasti sprostredkovania plat ieb prostredníctvom účtov a narastali ich kladné zostatky.

Spolu s vývojom príjmov a výdav­

kov, miery inflácie a úrokovej miery, tvorbu úspor ovplyvňuje aj príjmová diferenciácia, t. j . rozloženie počet­

nosti ich príjemcov do skupín s níz­

kym, priemerným a vysokým príj­

porovnaním miery sporivosti vypočí­

tanej z makroekonomických veličín a za domácnosti sledované v štatistike rodinných účtov. Zatiaľ čo v roku 1989 sa miera sporivosti na makro­

úrovni a na úrovni domácností zhru­

ba zhodovala, v roku 1992 sa už tieto hodnoty líšia. V prvom prípade dosiahla 2,5 % a podľa jednotlivých sociálnych skupín sa vykázali tieto hodnoty:

domácnosti zamestnancov ­ 2,6 domácnosti robotníkov 1,3 domácnosti družstevných roľníkov 2,4 domácnosti dôchodcov ­ 9,2.

Domácnost i zamestnancov a dôchodcov viac vyberali ako vkladali, teda miera ich sporivosti bola zá­

porná, domácnosti robotníkov a družstevných roľníkov sa správali pozitívne k tvorbe úspor, aj keď ich miera sporivosti bola nižšia ako súhr­

na makroekonomická, ktorá sa zrej­

me dosiahla vkladmi bohatších klien­

tov, ktorí nie sú zahrnutí do vzorky štatistiky rodinných účtov.

Čo sa týka budúceho vývoja spori­

vosti obyvateľstva, možno očakávať, že najintenzívnejšie naň bude vplývať prehlbujúca sa diferenciácia príj­

mov, rast cien a vývoj úrokových sadzieb. Príjmová diferenciácia sa odzrkadlí v polarizácii obyvateľstva na skupiny bonitných klientov a drobných vkladateľov. Prvá skupina sa bude orientovať na čo najvyššie zhodnotenie svojich úspor v najlep­

ších bankách, investičných spoloč­

nostiach a na kapitálovom trhu. Bu­

de tiež preferovať sporenie vo valu­

tách. Správanie druhej, príjmovo slabšej skupiny bude väčšinou spo­

trebné a sporenie bude len sporadic­

ké v závislosti od momentálnej príj­

movej situácie. Výber peňažného ústavu nebude pre túto skupinu prvo­

radou záležitosťou.

Významný vplyv bude mať aj úro­

ková miera vo väzbe na inf láciu. Trvalým znehodnocovaním úspor vplyvom inflácie môže dôjsť k strate stimulácie sporenia vo všeobecnosti. Priestor možného znehodnotenia úspor v prvých rokoch reformy bol výsledkom spoločenského konsen­

zu. Tento sa však so stúpajúcou inflá­

ciou postupne vyčerpáva. Nomi­

nálny úrok vyplácaný klientom sa skladá z dvoch častí: z reálneho úroku a z inflačnej prémie, ktorá závisí od očakávanej inflácie a slúži na vyrovnanie straty z inflácie. Veriteľ by mal garantovať sporiteľovi určitý, aj keď minimálny, reálny výnos pri každej miere inflácie. A súčasné 15% zdanenie nominálneho úroku by sa malo vzťahovať len na tento garanto­

vaný reálny výnos. Súčasným zdane­

ním sa vplyv znehodnotenia úroko­

vého výnosu infláciou ešte prehlbuje. V záujme stimulácie sporivosti oby­

vateľstva treba tento makroekonomic­

ký problém urýchlene vyriešiť.

NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA OČAML

KOMERČNÝCH BÁNK

INVESTIČNÁ A ROZVOJOVÁ BANKA, A. S.

Ing. Vladimír Kováčik, generálny riaditeľ

1.a/ Doterajšia menová politika NBS or ientovaná na stabi l i tu meny vyznieva z hľadiska dosiah­

nutých výsledkov pozi t ívne. Uplaňovaný spôsob regulovania v značnej miere tlmil inflačné tlaky v ekonomike SR. Z tohto aspektu možno rovnako pozitívne hodnotiť regulovanie úverovej hladiny formou úverových limitov, ktoré sa stanovujú komerčným bankám.

Opatrnejšie treba pristupovať k hodnoteniu stability výmenného kurzu Sk, a to najmä spôsobov, akými bola dosiahnutá. Treba totiž vidieť, že súčasná výška devízových rezerv, ako jedna z rozhodujúcich podmienok kur­

zovej stability, bola v značnej miere dosiahnutá zad ĺžením

Blíži sa záver prvého roku činnosti Národnej banky Slovenska. Redak­cia pripravila anketu, v ktorej predstavitelia nie­ktorých komerčných bánk odpovedajú na otázky:

1. Ako hodnotíte z

pohľadu vašej banky aktivity Národnej banky Slovenska v oblasti:

a/ udržania stability slo­venskej koruny,

b/emitovania sloven­ských bankoviek a mincí,

c/ oživenia slovenskej ekonomiky v trhovom hospodárstve?

2. Ako hodnotíte

spoluúčasť vašej banky na podnikateľských pro­jektoch so zahraničným kapitálovým vkladom?

(Svetová banka, MMF, umiestne­

nie obligácií). V prípade, že do obdobia nadobudnutia splatnosti uvedených dlhov nenastane oživenie ekonomiky SR spre­

vádzané zvýšením jej exportnej výkonnosti môže nastať prud­

ký pokles devízových rezerv bez m o ž n o s t i a d e k v á t n e j náhrady čo do objemu i ceny rezervných zdrojov.

1.b/ Emisná banka okrem toho, že udržiava „zdravú" menu, nemôže vyvíjať špeciálne aktivity v záujme zvýšenia príl ivu zahraničného kapitálu a oživenia ekonomiky. Je to úloha komplexu hospodárskej politiky vlády, resp. jej špecializovaných výsečí, ako sú napr. colná, daňová, investič­

ná a iné politiky.

K výraznejš iemu príl ivu zahraničného kapitálu môže NBS, okrem udržania stability Sk v rozhodujúcej miere prispieť „len" dosiahnutím jej úplnej kon­

vertibilný ako jednej z rozhodujú­

cich podmienok pre voľný pohyb kapitálu.

19

POŠTOVÁ BANKA, A. S.

Ing. Adam Celušák, CSc, prvý viceprezident

1.a/ Pre Poštovú banku, a. s., ako banku, ktorá je zameraná na zber depozit od spotrebného sektora a aktívne operácie hlavne pre malú a strednú podnikateľskú klientelu, je stabilita meny veľmi významným činiteľom, a preto aj sledovanie jej vývoja je v centre pozornosti banky.

V nových podmienkach sloven­

skej štátnosti a vzniku samostat­

nej meny sa aktivity NBS oriento­

vali na stabilizáciu meny vo vnútri štátu i voči zahraničiu. Úspešnej­

šie sa mi javí vnútorná stabilizá­

cia, kde opatrenia v menovej politike zodpovedali prebieha­

júcim ekonomickým a politickým procesom a osobitne novovznik­

nutým potrebám nenaštartovať procesy pre ťažko zvládnuteľné regulovanie vývoja a platobnej bilancie. Pri ovplyvňovaní vonka­

jšej vymeniteľnosti meny sa pre­

javila vyššia závislosť na opatre­

niach hospodárskej politiky, ktoré sa realizovali len sčasti a s časo­

vým odstupom. Skôr reštriktívny charakter

menovej politiky orientoval úsilie našej banky na tvorbu primár­

nych zdrojov. Poštová banka, as . , Bratislava, tak eliminovala nielen vysokú závislosť na refi­

nancovaní z federálnych zdrojov, ktorú po osamostatnení musela reálne vyrovnať. Dokázala sa dostať do pozície umožňujúcej diverzifikáciu portfólia aktívnych operáci í a súčasne zvýšenia úrovne jej likvidity. Na refinan­

čných zdrojoch sa podieľala v menšej miere s orientáciou na zmenkové a lombardné operácie, čo zodpovedalo i politike banky netlačiť celkovú cenu zdrojov hore cez vysokú úroveň úrokov z aukčného ref inancovania. V

orientácii na vlastné zdroje muse­

la banka počítať so stratou výno­

sov vo výške neúročných povin­

ných minimálnych rezerv, ktorých výška bola vzhľadom na ekonom­

ické i neekonomické tlaky na rast peňažnej masy v tom čase odôvodnená zvlášť u netermino­

vaných vkladov.

1.b/ Aktivity NBS v oblasti príli­

vu zahraničného kapitálu sú zati­

aľ len sčasti hodnotiteľné. Vy­

plýva to z krátkosti času uplatňo­

vania vlastnej menovej politiky, z intenzívneho nadväzovania kon­

taktov s inými centrálnymi banka­

mi, medzinárodnými a nadnárod­

nými bankovými a f inančnými zoskupeniami, ktoré majú tiež svoju krivku zrelosti, ale i hod­

notenia početnost i krokov na medzinárodných kapitálových a finančných trhoch. V tomto smere postup pri získavaní úverov od MMF a Svetovej banky, emisia dlhopisov na kapitálovom trhu a operovanie s rezervami NBS sú významné i pre intenzif ikáciu zahraničnoobchodných vzťahov komerčných bánk a podnikateľ­

skej sféry vôbec. Oživovanie ekonomiky nebolo

podľa môjho názoru v hodnote­

nom období hlavným mottom aktivít. Skôr stabilizácia procesov a brzdenie degresívnych tenden­

cií boli ťažiskovou a tou hlavnou orientáciou. Jednou z oblastí, kde sa to prejavuje najviac, je vývoj úspor v podobe zdroja na úverovanie nových ekonomick­

ých aktivít. Podpora predaja cen­

ných papierov štátu ich oslobo­

dením od dane z príjmov, rov­

nako ako u devízových vkladov, mali dosah i na vývoj korunových úspor. Spolu s rozmáhajúcou sa insolvenciou a rastom počtu špe­

kulačných prístupov pri plnení dlžníckych zväzkov sa celkove spomalil pohyb peňazí a znížila i intenzita tvorby z úspor pochá­

dzajúcich zdrojov. Nové prístupy v úrokovej politike sú preto žiadu­

ce rovnako ako i posúdenie možnosti pre „zrovnoprávnenie" všetkých foriem úspor z hľadiska výšky zdanenia.

V tomto smere sa sťažili pod­

mienky rozvoja bánk orientova­

ných na primárne zdroje, čo zvý­

razňujú i problémy postupujúcej segmentácie bankového sektora na banky, ktoré sú činné a banky nové a naviac, deľba na banky podporované štátom a banky pôsobiace plne len na komerčnej báze. Riešenie týchto otázok spolu s

posunom menovej politiky k neu­

trálnej a tvorba ďalších pod­

mienok na príliv zahraničného kapitálu sa zrejme dostanú do centra pozornost i v ďalšom období.

2. Poštová banka, a. s., je sama podnikateľský subjekt so zahra­

ničnou kapitálovou účasťou. Za­

tiaľ v rozsahu 14%, avšak pri súčasných úvahách o zvýšení kapitálu skúma možnosti zvýše­

nia jeho podielu. V júni tohto roku získala banka devízovú licenciu a v súčasnosti dotvára potrebné predpoklady na relizáciu povole­

ných aktivít. Pochopiteľne, pri výbere svojej klientely prihliada­

me na skladbu kapitálu a smery podnikateľskej orientácie. Oso­

bitne pri úverových operáciách, kde obchodné i kapitálové väzby so zahraničím zvyšujú záujem banky o zapojenie sa do financo­

vania prostredníctvom úverových zdrojov.

SLOVENSKÁ KREDITNÁ BANKA, A. S.

Ing. Štefan Veselovský, generálny riaditeľ

1.a/ Pri posudzovaní stability meny treba vychádzať z vývoja ekonomických veličín a predpo­

ANKETA 20

kladov, ktoré stabilitu determinujú a priamo ovplyvňujú. Sú to pre­

dovšetkým menový kurz, stálosť alebo fluktuácia cenovej hladiny a psychologický aspekt. Pritom každá veličina má svoje determi­

nanty. Je to najmä vývoj platobnej bilancie, resp. jej prebytok alebo deficit , čo súvisí s exportnou schopnosťou ekonomiky, ďalej je to vývoj a stav devízo­vých rezerv štátu. Rozhodujúcim momentom je hospodárenie štátneho rozpočtu, ktorý môže tlmiť, alebo akcelerovať inflačný vývoj v ekonomike. Na stabilitu meny veľmi intenzívne pôsobia aj rôzne očakávania súvisiace s celkovým vývojom ekonomiky, ktoré sa potom pod vplyvom psychologického

pôsobenia na účastníkov trhu vo väčšine prípadov aj napĺňajú. Najfrekventovanejšie sú tzv. deval­

vačné a inflačné očakávania, ktoré zásadným spôsobom podmieňujú ekonomické správanie sa a konanie subjektov, ktoré nakoniec rezultujú do naplnenia a vyvolania predmetného očakávania (teda devalvácie alebo inflácie). Tým chcem povedať, že každý môže do značnej miery individuálne, podľa svojho ekonomického sprá­

vania sa, vplývať pozitívne alebo negatívne na stabilitu vlastnej meny.

Všetko, čo som vyššie uviedol, vplývalo a vplýva aj na našu slo­

venskú korunu. Zlomovým okami­

hom bol zrod našej meny ihneď po menovej odluke 8. februára 1993, ktorý mal predurčiť jej ďalší vývoj. Čo mám na mysli? Je to správanie sa českých komerčných bánk (okrem ČSOB) smerujúce k umelé­

mu podhodnoteniu novej sloven­

skej meny voči novej českej mene v snahe získať psychologický a následne aj ekonomický náskok. Ekonomicky na takéto chovanie sa a okamžitú reakciu nebol dôvod. Opäť sa tu ukázala snaha využiť psychologický tlak vyvolaný deval­

vačnými očakávaniami voči slo­

venskej mene, pričom sa argu­

mentovalo očakávaným horším hospodárskym vývojom v SR po rozdelení. Trh to akceptoval, ale našťastie súčasný vývoj ukazuje, že všetky tie katastrofické vízie a predikcie hospodárskeho vývoja v SR v porovnaní s Českou republik­

ou neboli vôbec také dramatické, aj keď odlišnosti vo výkonnosti oboch ekonomík sú a zaiste aj budú. Chcem tým povedať len toľko, že vzhľadom k východisko­

vým parametrom ekonomiky nového štátu, sú výsledky v oblasti menovej politiky priaznivejšie, ako sa pôvodne očakávalo. Rizikových faktorov je však dosť a neustále pôsobia.

Môj opatrný optimizmus však nahlodáva možný budúci vývoj štátneho rozpočtu. Stále časte­

jšie frekventovaným pojmom v súvislosti so schvaľovaním štát­

neho rozpočtu na rok 1994 sa stáva rozpočtové provizórium, čo je nesmierne nebezpečná úvaha, lebo v kombinácii s inými riziko­

vými faktormi by mohol takýto stav založiť základy a vytvoriť predpoklady na nestabilný vývoj aj na niekoľko rokov dopredu. Pevne verím, že to, čo sa podari­

lo pracovníkom Národnej banky Slovenska zodpovedným za konštrukciu menovej politiky v roku 1993, aj keď jej vývoj nie je optimálny, vyvolá pocit veľkej zodpovednosti vo vláde aj parla­

mente pri posudzovaní návrhu rozpočtu na rok 1994 tak, aby sme „vlastnými silami" nezhoršo­

vali východiská pre pokračovanie transformácie našej ekonomiky v budúcom roku.

1.b/ Nové slovenské bankovky a mince ja osobne považujem za veľmi estetické. Na nové rozmery a „hmat" si ešte chvíľu budeme zvykať, ale nič to nemení na sku­

točnosti, že úrovňou ich spracov­

ania, grafického návrhu a kom­

paktného poňatia námetov sa naše bankovky a mince môžu smelo zaradiť do svetovej špičky.

Nehovoriac o technických detai­

loch a najmodernejších prvkoch ochrany pred falšovaním, ľahkej identifikácie jednotlivých nom­

inálov a pod. Neostáva mi nič iné, len tvorcom a autorom zabla­

hoželať.

1.c/ Slovenská kreditná banka, a. s., si postupne pripravuje pod­

mienky pre obchodovanie s cen­

nými papiermi . Budujeme si odborný útvar a pripravujeme sa aj legislatívne. Máme uzatvorenú rámcovú zmluvu s NBS o posky­

tovaní lombardného úveru. Ob­

chodný prípad tohto druhu sme zatiaľ nerealizovali.

1.d/ Po vzniku bola nutná kon­

centrácia na inštitucionálne a per­

sonálne dobudovanie banky. Zároveň sa museli riešiť aktuálne problémy, ktoré pred NBS stavala ekonomická realita. Myslím si, že v rámci daných možností sa tieto úlohy darilo plniť.

V ďalšej etape očakávam od NBS väčšiu dynamizáciu finanč­

ných procesov v ekonomike, na čo bude musieť vytvárať adekvát­

ne legislatívne a komerčné pro­

stredie využívaním komplexnej škály monetárnych nástrojov, kto­

ré spadajú do jej výlučnej kom­

petencie.

2. Naša banka pri budovaní svojho portfólia pozorne skúma každý podnikateľský zámer, pri­

čom striktne uplatňuje pravidlá obozretného podnikania. Každý projekt, či je alebo nie je spojený so zahraničným kapitálom podro­

bujeme dokonalej ekonomickej analýze. Z čísel dokážeme dedu­

kovať reálnosť projektu, jeho výrobné a odbytové zabezpeče­

nie, rentabi l i tu a efektívnosť. Dôležité je, že na základe spra­

covania podkladov predložených banke dokážeme odhadnúť aj úroveň manažmentu, čo pri po­

stupoch našej banky kladieme na popredné miesto. Kvantifikácia

21 ANKETA

rizika prebieha počas osobných rokovaní buď na pôde banky, alebo priamo u klienta, potenciál­

neho budúceho partnera banky. Niektoré projekty zastavujeme už v prvej fáze, keď zistíme, že je absolútne nereálny a nie je pred­

poklad na jeho racionálne dopra­

covanie. Riešili sme obchodné prípady

aj s klientami so zahraničnou majetkovou účasťou. Musím však povedať, že sme nevideli nijaké zvláštne rozdiely v podnikateľ­

skom prístupe v porovnaní s prís­

tupom výlučne našich firiem. Z toho usudzujem a mám s tým skúsenosti, aj z mojej predchá­

dzajúcej praxe, že nie je až také podstatné, či vo firme je, alebo nie je zastúpený zahraničný kapi­

tál, ktorý potrebujeme, prirodze­

ne, vo veľmi vyváženom pomere. Kvalita projektu závisí od iných

skutočností, ale to je téma na osobitnú anketu.

VŠEOBECNÁ ÚVEROVÁ BANKA, A. S.

Ing. Jozef Mudrík, prezident

1.a/ Snahou NBS bolo a je udr­

žať stabilitu meny. Tento zámer akceptujeme a podporujeme. Na druhej strane ako komerčná banka si uvedomujeme a v den­

nej praxi si toto poznanie overu­

jeme, že zastavenie hospodár­

skeho poklesu nie je možné bez určitej novej emisie peňazí. Zave­

denie novej daňovej sústavy, menová odluka, zavedenie dvoch clearingových centier pre zúčtovanie medzi Českou a Slovenskou republikou a ďalšie „neekonomické vplyvy" viedli k spomaleniu peňažného obehu, napríklad v predĺžení platieb do Českej republ iky, zavedením

nových ciel, dane z pridanej hod­

noty atcf., a preto sme s NBS diskutovali o tom, či realizovaná emisia bola dostatočná. Nedos­

tatok peňazí na peňažnom trhu počas celého roka pôsobil na zvyšovanie ich ceny, teda úroku. Prejavilo sa to aj v tom, že tak VÚB, ako aj iné banky postupne zvyšovali úrokové sadzby z vkla­

dov. Myslím si, že NBS mala na tento vývoj reagovať úpravou alebo zvýšením diskontnej sadz­

by. Po menovej odluke som za­

stával názor, že je potrebné prijať isté opatrenia v devízovej oblasti, opatrenia na ochranu domáceho trhu, ktorými by bolo možné mini­

malizovať tlaky na devalváciu slovenskej koruny. Pretože opa­

trenia na ochranu domáceho trhu, dovozné prirážky a podob­

ne sa nerealizovali, bola devalvá­

cia slovenskej koruny nevyhnut­

ná. Z pohľadu celého roku a najmä tendencie, s ktorými sa uberal celkový vývoj slovenskej koruny, t reba oceniť prácu Národnej banky Slovenska v rokovaní s Medzinárodným men­

ovým fondom, čo sa osobitne pozitívne prejavilo v emisii dlho­

pisov, umiestnených na zahra­

ničných trhoch. Tieto opatrenia pomohli zlepšovať devízovú pozí­

ciu Slovenskej republiky a jed­

notlivých komerčných bánk, čo považujem za jeden z najväčších prínosov NBS.

1.b/ Vznik novej Slovenskej re­

publiky si vyžaduje emitovanie nových slovenských bankoviek a mincí, aby sa predišlo možným špekuláciám, falšovaniu a pod. Kedysi som v bývalej ŠBČS pra­

coval aj na úseku vydávania no­

vých bankoviek a mincí, a preto viem veľmi dobre posúdiť, aký je dlhý proces od spracovania výtvarného návrhu novej ban­

kovky až po jej realizáciu. O to viac viem oceniť prácu, ktorú na tomto úseku NBS odviedla. Nej­

de len o technickú záležitosť, ale

o opatrenia, ktoré ochraňujú me­

nu pred zneužitím. Na druhej strane by som pri tejto príležitosti rád zdôrazni l , že pracovníc i všetkých bánk a osobi tne Všeobec­nej úverovej banky vykonali mno­ho práce pri kolko­

vaní a výmene bankoviek vo februári tohto roku. Na prácach, spojených s kolkovaním a výme­

nou peňazí odpracovali 268 tisíc hodín, z toho 168 tisíc v nadčasových hodinách a počas víkendov. Aj na tomto úseku bola spolupráca NBS s našou bankou a inými bankami veľmi dobrá. Myslím si, že tak rýchlo a plynulo, ako to zvládla banková sústava, by to nezvládla žiadna iná.

1.c/ Ministerstvo f inancií SR emitovalo v roku 1993 štátne dlhopisy 005, 006, 007, ktorých primárny predaj zabezpečovala a zabezpečuje Národná banka Slovenska. Účastníkmi primárne­

ho predaja sú komerčné banky, teda aj VÚB, a. s. Na zabezpeče­

nie sekundárneho predaja cen­

ných papierov povol i la NBS komerčným bankám viesť dočas­

ný register majiteľov. A to dovt­

edy, kým tieto dlhopisy nebudú zaevidované v Stredisku cenných papierov. Spolupráca medzi VÚB, a. s., a NBS sa po počia­

točných technických problémoch ustálila a je vcelku dobrá. Určitou previerkou spolupráce však bude proces registrácie týchto štát­

nych dlhopisov a ich majiteľov v Stredisku cenných papierov, ktorý by sa mal uskutočniť do konca tohto roku.

Z hľadiska trhu krátkodobých cenných papierov, vydávaných a obchodovaných zaknihovaním, je nesporne pozitívnym faktom pre­

vzatie agendy správcu tohto trhu Národnou bankou Slovenska od Českej národnej banky dňom 1. 2. 1993. Predmetom obchodovania sú štátne pokladničné poukážky emitované MF SR so splatnosťou tridsať dní. Prínosom v tomto roku

NKETA 22

je aj zavedenie tzv. REPO operá­

cií, pravidelnosť registrácií nových emisií (v týždňových intervaloch) a snaha NBS vystupovať na tomto trhu v pozícii „market marker" a pri dodržiavaní limitu v zmysle § 25 zákona č. 566/1992 Zb.

Negatívnym systémom obcho­

dovania na trhu krátkodobých cenných papierov je spôsob komunikácie, ktorý sa realizuje prostredníctvom telefaxov na­

priek tomu, že už v závere pred­

chádzajúceho roku prebiehali prípravné práce na priame pre­

pojenie účastníkov tohto trhu navzájom, resp. s registračným centrom NBS. S možnosťami komunikácie ako aj existujúcim systémom medzibankového pla­

tobného styku zrejme súvisia i dané časové obmedzenia ob­

chodovania s poukážkami v nad­

väznosti na registráciu zmeny majiteľa.

Hlavným problémom aj obchodovania s cennými papiermi bol nedostatok voľných prostried­

kov, spôsobený krátením objemu ref inancovania VÚB, a. s., zo strany Národnej banky Slovenska, keď v súčasnosti celý rozsah zdro­

jov od NBS neprevyšuje naše povinné minimálne rezervy.

1.d/ Už dlhší čas zastávam ná­

zor, a hospodársky vývoj ma utvrdzuje v tom, že hospodárstvo Slovenskej republiky trpí akútnym nedostatkom peňazí. Vieme, že sú blokované nielen v zlých úve­

roch, ale aj v dlhopisoch Fondu národného majetku Slovenskej republiky, za ktoré sme vymenili úvery, ktoré sa podnikom odpí­

sali v rámci oddĺženia v roku 1991. Zdroje blokované v dlho­

pisoch dosahujú sumu asi 10 mil­

iárd a keby nám ich Fond národ­

ného majetku SR predčasne splatil, uvoľnili by sa na podporu hospodárskych aktivít alebo na nákup štátnych dlhopisov. Zloži­

tejší je prob lém v r iz ikových úveroch. Tak ako pokračuje

hospodársky pokles, zhoršuje sa aj f inančná situácia klientely. Neriešenie týchto problémov brzdí transformáciu hospodárst­

va na trhové podmienky. My sme odhodlaní tento problém riešiť uplatňovaním zákona o konkurze, realizovaním zástavného práva a ďalšími nástrojmi.

Nikto však nevie presnejšie odhadnúť, aké škody vzniknú veriteľom pri likvidácii týchto rizi­

kových úverov. Banky musia mať istotu, že tento proces finančne zv ládnu. V rámci urýchlenia požadujú od Ministerstva financií SR súhlas s tým, aby mohli vytvárať vyššie rezervy a aby sa zrušilo nezmyselné, v niektorých prípadoch až dvojité zdaňovanie prostriedkov pou­žitých na odpis strát z likvidácie. V tomto smere očakávame aj naďalej pomoc Národnej banky Slovenska. Ostane rokovania s poradcami zahraničných firiem KPMG a Mc Kinsey ukazujú na potrebu po­

moci centra v riešení tohto prob­

lému. Som tiež hlboko presvedčený,

že treba emisiu peňazí smerovať predovšetkým do hospodárskej sféry na podporu aktivít, ktoré spomalia a zastavia hospodársky pokles a budú iniciovať hos­

podársky rast. Doterajšia prax, smerovanie podstatnej časti úverov na krytie deficitu štátneho rozpočtu, povedie len k ďalšiemu hospodárskemu poklesu a tento pomer v smerovaní emisie na kry­

tie deficitu treba zabrzdiť a zvýšiť podiel úverov do hospodárstva.

2. Zahraniční investori, ktorí sa rozhodli investovať u nás, majú obvykle veľmi náročné podmien­

ky. Na začiatku sme sa domnie­

vali, že ide o určitý extrémny jav, ale v súčasnosti sme dospeli k záveru, že ide o všeobecne pod­

statne náročnejší prístup, ako sme boli zvyknutí. Investovanie je pomienené tým, že investujú len do podnikov, v ktorých sa urobia

radikálne opatrenia, spojené s reštrukturalizáciou výrobného programu, organizácie a s re­

štrukturalizáciou f inancovania, ktorá spočíva v odklade splátok úverov, niekedy úrokov, v kapital­

izácii úverov a pod. Súčasne požadujú aj riešenie ekologick­

ých škôd spôsobených v minu­

losti a investujú len do akcií, kde sú ekologické problémy vyrieše­

né. Jedným z príkladov je účasť EBOR na financovaní moderni­

zácie výroby hliníka Závodu SNP, a. s.. Žiar nad Hronom. EBOR podmienila svoj úver v rozsahu 125 mil. USD organizačným roz­

členením podniku na jednotlivé životaschopné časti. Tieto nové právne subjekty sú poverené rie­

šením ekologických škôd, ktoré vznikli pri výrobe hliníka, ako aj zabezpečením novej, ekologicky únosnej, pritom však ziskovej vý­

roby spracovania hliníka. Pre­

vádzky, ktoré nevyhovujú týmto podmienkam, budú odstavené. Tuzemské banky, ktoré sa podie­

ľajú na financovaní tohto projektu, museli pristúpiť na reštrukturalizá­

ciu financovania, ktorá spočíva v odklade splátok úverov a v čias­

točnom odklade splátok úrokov, v poskytnutí nových úverov a v iných podmienkach. EBOR si vyhradi la ďalšie podmienky, dohodnuté až v tridsiatich čiast­

kových zmluvách. Nie je tu priestor na podrobné vysvetľova­

nie všetkých súvislostí. Je to však príklad, ako pristupuje zahranič­

ný investor k spolupráci. (Časť zdrojov vkladá vo forme kapitálo­

vej účasti do akciovej spoločnosti Slovalco, ktorá je dcérskou spo­

ločnosťou Závodu SNP a časť zdrojov požič iava vo forme úveru). Domnievam sa, že je to určitý pilotný projekt, podľa ktoré­

ho môžu postupovať aj v pod­

nikoch, kde nie je účasť zahranič­

ného kapitálu.

23 PREDSTAVUJEME

NIE KONKURO V A Ť, ALE PREHLBOVA Ť

KONTAKTY

Úlohou reprezentácie je pre­

dovšetkým vyhľadávať vhodné ob­

chodné príležitosti, poskytovať pomoc svojim klientom v rozvoji ich obchodných aktivít na Slovensku a pomáhať slovenským subjektom v realizácii ich zámerov v Češku ­v obchodovaní s klientelou KB.

V súlade s predpokladanou náplňou činnosti bude reprezentá­

cia prispievať ku skvalitňovaniu služieb a rozširovaniu angažo­

vanosti KB v oblasti zahraničného platobného styku, zabezpečovať poradenskú činnosť pre klientov v realizácii bankových transakcií po stránke platobnej a úverovej, sprostredkovávať kontakty medzi subjektami oboch republík a všes­

tranne pomáhať rozvíjať vzájomný obchod, finančné a kapitálové vzťahy medzi Českou a Slovenskou republikou.

Po moskovskej je bratislavská reprezentácia v poradí druhou reprezentáciou Komerční banky, a.s., v zahraničí. V najbližšom období pripravuje KB otvorenie reprezentácie v Londýne a perspek­

tívne vo Frankfurte a New Yorku.

Bilancia hospodárenia Komerční banky, a.s.

/údaje za I. polrok 1993/ V priebehu prvého polroka 1993

banka mierne znížila objem bilan­

Komerční banka, a.s., Praha (KB) v záujme

prehĺbenia svojich pod­nikateľských aktivít v zahraničí oficiálne

otvorila za prítomnosti predstaviteľov slovenských finančných a bankových

kruhov svoju reprezentáciu v

hlavnommeste Slovenskej republiky ­ Bratislave.

čných aktív a pasív (z 284,6 mld. Kč na 283,8 mld. Kč). Oproti stavu k 30. 6. 1992 ich objem vzrástol o 27,7 mld. Kč, t. j . o 10,8%.

V bilancii banky nastali tieto zmeny:

a/ v aktívach zostávajú hlavnou obchodnou aktivitou úvery klientom /nie banky/, ktorých podiel sa zvýšil zo 61,7 % na konci roka 1992 na 66,7 %. Ďalej vzrástli zmenkové úvery /o 2,7 mld. Kč/, ich podiel je však naďalej nízky, pretože zmen­

ka je produkt, na ktorý si české obchodné prostredie zvyká poma­

ly. Aktivity na medzibankovom trhu banka obmedzila v prospech lukratívnejších obchodov,

b/ v pasívach sa znížil celkový objem vkladov od klientov o 11,8 mld. Kč pri zlepšení štruktúry vkladov; pri poklese „horúcich peňazí" na bežných účtoch (o 15,6 mld. Kč) vzrástli termínované vkla­

dy na 1 až 4 roky. Banka zazname­

nala úspech v získavaní prvotných vkladov od klientov; oproti výsled­

kom v I. polroku 1992 sa ich objem zvýšil o 19,2 mld. Kč pre­

dovšetkým opäť v termínovaných vkladoch do 4 rokov.

Pokračoval pokles vkladov bánk, a to v súvislosti s rozširovaním ich vlastných úverových a ďalších obchodných aktivít.

24

Vlastné zdroje banky dosiahli ku koncu I. polroka 1993 30,6 mld. Kč a oproti rovnakému obdobiu min­

ulého roka sú vyššie o 41 %.

Zahraničné bankové operácie ­­ jedna z aktivít KB

Komerční banka, a. s., rozšírila styky s mnohými významnými sve­

tovými bankami. Korešpondenčné vzťahy nadviazala s takmer 900 zahraničnými bankami, z ktorých rozhodujúca časť je z Európy (611) a zo Severnej a Južnej Ameriky (141). So zahraničnými bankami otvorila úverové stredné a dlhodo­

bé linky, ktoré umožňujú čerpať úverové zdroje v celkovej výške asi 500 mil. USD.

V roku 1993 japonská banka Export ­ Import Banka a Európska investičná banka dali Českej národnej banke k dispozícii 100 mil. USD na zahraničné obchodné aktivity. Komerční banka, a. s., ako prvá z českých obchodných bánk, podpísala s Českou národnou ban­

kou zmluvu o poskytovaní úverov z týchto zdrojov, a to predovšetkým na rozvoj malého a stredného súkromného podnikania a na spo­

ločné f inancovanie projektov. Koncom polroka sa prerokovali prvé čiastkové úvery. Banka rozvíja činnosť reprezentácie v Moskve, v novembri otvorila reprezentáciu v Bratislave a koncom tohto roka plá­

nuje otvoriť ďalšiu reprezentáciu v Londýne. Hlavnou úlohou repre­

zentácií je poskytovať klientom Komerční banky, a. s., služby v rozvíjaní aktivít v príslušných teritó­

riách. Komerční banka, a. s., Praha je aj členom Bratislavskej burzy cenných papierov. Vo FNM SR má KB 15% podiel, je vlastníkom niekoľkých slovenských privatizač­

ných fondov, pričom má i niekoľko individuálnych slovenských dikov.

Banka eskontom devízových zmeniek pomohla exportujúcim fir­

mám rýchlo získať l ikvidné prostriedky a k ich finančnému ozdraveniu. Banka overuje ďalší produkt „buyer's credit" ­ úver

zahraničnému kupujúcemu, určený odberateľom vybraných klientov Komerční banky, a. s..

Bankové záruky na vývozné kon­

trakty v I. polroku t. r. výrazne pod­

porili export. Na zahraničnom trhu umožnili umiestniť za toto obdobie tovar v hodnote 4 mld. Kč. Banka ďalej podporila devízovými úvermi a garanciami v hodnote 1,7 mld. Kč nové podnikateľské projekty, ktoré boli založené na dovoze technológie.

V prvom polroku realizovala banka akreditívy v hodnote 8,2

mld. Kč, dokumentárne inkasá 2,7 mld. Kč, forfait importných zmeniek 1,9 mld. Kč a prijala záruky v hod­

note 0,7 mld. Kč. Banke sa darilo udržať spracovanie jednotlivých operácií do dvoch dní pri zachovaní úplnej presnosti vo vedení portfólia akreditívov, zme­

niek a záruk. K tomu prispelo aj plnoautomatizované počítačové spracovanie dokumentárnych platieb systémom IBS ­ net.

SB

Štruktúra úverov podľa skupín klientov

I. pololetí 1993 Konec roku 1992

7,90%

28,80%

sl.ltMl hosp«M|.lŕsk(' (IruJstVvlii i i í i l .mi/.u ľ organi/Jte

soukromí poHnik.itelŕ

ostatní nebankovnf institute

Štruktúra vkladov podľa skupín klientov

I. pololetí 1993

28,30 %

1 9 , 0 0 % | 2 4 , 7 0 %

Konec roku 1992

1 2 , 3 0 %

3 9 , 1 0 % 2 5 , 1 0 %

4 , 4 0 %

MÄtnl hospod­irskr družstevní soukromf úspory ostamí nobankovnf ovganlzace ornonizacc podnlkatolc' obyvatelsiva instltucc

25

POISTITE SA PRED EXPORTOM

Môžete nám priblížiť históriu vzniku vašej inštitúcie?

V rámci formovania nástrojov štátnej podpory exportu v bývalej ČSFR sa rozhodlo vytvoriť inštitú­

ciu, ktorá by podľa vzoru trhových ekonomík slúžila na podporu domáceho exportu. V rámci proex­

portného programu sa vytvorila Exportná a garančná poisťovacia spoločnosť. Po zániku ČSFR sa v rámci Slovenskej republiky vytvo­

rila na báze pobočky EGAP­u slovenská úverová poisťovňa ­

Spoločnosť pre poistenie export­

ných úverov, a. s., úverové poiste­

nie nie je termín bežne u nás používaný. Vo svete je však známy vyše sto rokov. Jeho história sa začala písať v Taliansku. Dnes tento poistný produkt ponúkajú vo svete také známe inštitúcie, akými sú napr. francúzsky COFACE, brit­

ské ECDD, kanadské EDC, nemecký HERMES. Tieto poisťovne sú založené štátom alebo pracujú ako agent štátu. Sú zakompono­

vané do historicky a ekonomicky daných podmienok. Svoju činnosť spravidla opierajú o špeciálne zákony na podporu exportu.

Zaoberáte sa poisťovaním iba exportných kontraktov alebo ste aktívni aj na domácom trhu?

Našou prvoradou úlohou je pomôcť rozvoju slovenského exportu, a preto poisťujeme riziká, ktoré ohrozujú našich obyvateľov mimo územia Slovenskej republiky. Obchod možno považovať za

Spoločnosť pre poistenie exportných úverov, a.s.,

(SPE) je nová inštitúcia na poistnom trhu. Ponúka nový produkt služieb ­ poistenie

rizika nezaplatenia zo strany zahraničného

odberateľa. SPE je štátna akciová spoločnosť, ktorá

podporuje export subjektov so sídlom v

Slovenskej republike. O vzniku spoločnosti

a jej službách sme sa pozhovárali

s riaditeľkou SPE Ing. Helenou Múdrou.

uzatvorený až v momente vyrovna­

nia pohľadávky.

Aké sú riziká pri exporte ?

S exportom sa spája niekoľko druhov rizík, my sa špecializujeme iba na eliminovanie rizika v rámci finančných vzťahov.

Významným parametrom na zvýšenie konkurencieschopnosti nášho exportéra sú ­ popri relatívne nižšej cenovej úrovni ­

výhodné platobné podmienky, pre­

dovšetkým odklad platby, čiže úverovanie zahraničného odber­

ateľa alebo v ponímamí našej inštitúcie tzv. exportný úver. Práve s odkladom platby (už po expedícii exportu) sa spájajú riziká, proti ktorým spoločnosť poisťuje.

Charakteristiku rizika nezaplate­

nia zo strany zahraničného odber­

ateľa možno spravidla rozdeliť do dvoch základných skupín:

1. riziko spôsobené ekonomick­

ou a finančnou situáciou samot­

ného zahraničného kupujúceho, jeho platobná neschopnosť vyvo­

laná bankrotom, resp. konkurzom, ale aj platobná nevôľa. Tieto sku­

točnosti sú charakterizované ako komerčné riziká,

2. riziko spôsobené politickou a makroekonomickou situáciou kra­

jiny zahraničného odberateľa, pre­

dovšetkým z titulu vojnových udalostí, politických nepokojov, devízových obmedzení a následnej nemožnosti finančného transferu, napr. pre nedostatok konvertibilnej meny apod. Tieto dôvody, ako aj prípady, keď je odberateľom štát alebo ním priamo riadená inštitú­

cia, sa považujú za politické riziká.

Aké typy poistenia SPE ponúka ?

Každý klient, resp. potenciálny zákazník akciovej spoločnosti by sa mal pred uzatvorením poistnej zmluvy oboznámiť so základnými

PREDSTAVUJEME

podmienkami poistenia, ktoré sa líšia pri jednotlivých druhoch rizika.

Rámcový vzťah medzi poisťov­

ňou (SPE) a poisteným vymedzujú tzv. Všeobecné poistné podmien­

ky. Tieto podmienky sa členia : a/ Podľa dĺžky dohodnutých pla­

tobných podmienok v rámci kon­

traktu (čiže podľa dĺžky úverovania zahraničného odberateľa), čo zna­

mená, že z časového hľadiska sa tieto podmienky ponímajú v rámci SPE v období do 1 roka ako krát­

kodobé, pri období dlhšom ako stredne a dlhodobé.

b/ Podľa druhu rizika na : ­ komerčné riziko, ­ politické riziko. Spoločnosť pre poistenie export­

ných úverov ponúka svojim klien­

tom tieto typy poistenia: 1. na krátkodobé úvery do 1 roka: a/prot i komerčnému r iziku

(Všeobecné poistné podmien­

ky „A"), b/ proti politickému riziku („B"), 2. na stredne a dlhodobé úvery: proti komerčnému a politickému

riziku: ­ na dodávateľský úver („C"), ­ na odberateľský úver („D"),

3. na exportné bankové záruky: ­na záruky za ponuku (bid

bond), ­ na záruky za dobré prevede­

nie (performance bond), ­ na záruky za vrátenie vykona­

nej platby (advance payment bond).

V odôvodnených prípadoch možno dohodnúť aj poistenie, ktoré je kombináciou uvedených základ­

ných typov. V prípade, že sa ex­

portér uchádza o účasť v tendri, ponúka SPE tzv. prísľub poistenia, čiže viaže svoju poistnú kapacitu, ak je exportér v tendri úspešný.

Vzhľadom na zameranie tohto periodika môžeme vyzdvihnúť typy poistenia, ktoré sú významné z hľadiska bankovej činnosti. Jednak je to poistenie samo o sebe. V prí­

pade, že exportér využíva bankový úver účelovo určený na export, je pre bankové inštitúcie zaujímavý, pretože úvery môžu viazať na pois­

tenie s tým, že prípadná náhrada

škody nebude vyplatená poistené­

mu, ale vinkulovaná pre bankový ústav na krytie návratnosti úveru.

Pri poistení typu „D" je poist­

eným priamo banka, ktorá sa touto formou môže pri poskytovaní odberateľského úveru (tzv. buyer's credit) kryť proti prípadnej insol­

ventnosti zahraničnej banky. Pretože tento druh úveru sa posky­

tuje predovšetkým pri exportoch stredne a dlhodobého charakteru, je riziko relatívne výrazné. Rovnako poistenie účelových bankových záruk (tzv. bondov), predovšetkým proti zneužitiu (tzv. unfair using), môže byť pri súčasnom náraste účasti v tendroch zaujímavé nielen pre exportérov, ale aj pre banky, ktoré tieto účelové prostriedky môžu kryť vinkuláciou prípadného poistného plnenia vo svoj pros­

pech.

Čo je predpokladom poistenia ?

Základné podmienky pre uzatvorenie poistenia sú:

1. poistenie sa vzťahuje len na poistné udalosti, ku ktorým došlo mimo územia Slovenska,

2. z celkovej hodnoty exportu musí podiel tovaru a služieb slovenského pôvodu dosahovať minimálne 60 %,

3. poistenie sa nevzťahuje na vývozy, kde je dlžníkom spoloč­

nosť, v ktorej má poistený majet­

kovú účasť alebo významný vplyv na rozhodovanie,

4. poistený musí mať uzatvorené majetkové poistenie predmetného exportu,

5. poistený musí mať s odber­

ateľom dohodnuté tzv. všeobecné podmienky na predaj.

Pri poisťovaní exportných úverov sa SPE, podobne ako ostatné úverové poisťovacie spoločnosti, zameriava na podrobné sledovanie celkovej ekonomickej a politickej situácie krajiny zahraničného odberateľa, rovnako ako ekonom­

ického vývoja jednotlivých odvetví. Poisťovňa však musí poznať aj

finančnú a majetkovú pozíciu svo­

jich klientov a predovšetkým ich zahraničných odberateľov, voči riziku ktorých svojich klientov poisťuje. Bez vedomosti alebo dostatočnej informovanosti o zahraničnom odberateľovi nie je možné prijať riziko na poistenie.

V súvislosti s týmto tzv. posud­

zovaním rizika úverovatefnosti spoločnosť môže poskytnúť infor­

mácie o zahraničných odberate­

ľoch, avšak iba ak exportér požia­

da o poistenie svojich exportných kontraktov.

Aké sú náklady spojené s poist­

ením ?

Predovšetkým si musíme uve­

domiť, že náklady na poistenie exportného úveru sú, resp. by mali byť súčasťou nákladov spojených s kalkuláciou ceny predmetného exportovaného tovaru a ako také by mali byť v tejto cene premietnu­

té. Pri reálnom zvažovaní ich výšky

možno konštatovať, že „cena" po­

istenia je nižšia oproti obdobným produktom ponúkaným bankovými inštitúciami. Vlastná „úhrada" za poistenie sa realizuje tzv. sadzbou poistného, čo je isté, s poisteným dohodnuté promile, resp. percento zo skutočne realizovaného expor­

tu. Aj keď pri tomto druhu poistenia vo všeobecnosti neexistuje pevný sadzobník, v zásade sa sadzba poistného pohybuje od 0,3 %, a to v závislosti predovšetkým na ter­

itóriu odberateľa, dohodnutých pla­

tobných podmienkach a posúdení rizikovosti odberateľa.

Ako každá iná poisťovňa aj SPE vyžaduje tzv. spoluúčasť ­ určité percento dohodnuté s poisteným. Túto sumu z prípadnej náhrady škody, ktorá je predmetom poiste­

nia, znáša poistený. Výška spolu­

účasti sa stanovuje rovnako ako sadzba poistného.

Mgr. Soňa Babincová

27

PÄŤSTOKORUNOVÁ BANKOVKA - POSLEDNÁ

z TOHTOROČNEJ EMISIE

Poslednou ­ piatou bankovkou, ktorú Národná banka Slovenska dala v tomto roku do peňažného obehu, je bankovka s nominálnou hodnotou 500 Sk. Jej vydaním sa ukončila nie­len tohtoročná emisia nových sloven­ských bankoviek, ale aj mimoriadne náročná úloha postupnej výmeny dočasne platných kolkovaných ban­koviek. Národná banka Slovenska zvládla túto náročnú úlohu v po­merne krátkom čase ­ za necelých desať mesiacov od menovej odluky.

POPIS BANKOVKY

Bankovka je 77 mm široká a 152 mm dlhá, s prípustnou toleranciou v šírke a dĺžke 1,5 mm.

Námet bankovky je venovaný jed­nej z najvýznamnejších osobností slo­venského národa z obdobia 19. sto­

Autorom výtvarného návrhu päťstokorunovej bankovky je akademický

maliar Jozef Bubák, autorom ryteckého prepisu

portrétu Ľudovíta Štúra na prednej strane

bankovky je český rytec Václav Fájt.

Bankovka bola vytlačená v maltskom závode

britskej tlačiarenskej spoločnosti Thomas De La Rue and

Company Limited.

ročia ­ Ľudovítovi Štúrovi. Jeho portrét je vytlačený na lícnej strane bankovky technológiou tlače z hĺbky tmavosi­vou a v strede hnedou farbou.

Rubovú stranu tvorí kompozícia Bratislavského hradu s barokovým kostolom svätého Mikuláša a časťou veže gotického kostola Klarisiek. Uprostred tlačového obrazca je naj­staršie dobové vyobrazenie Brati­slavy z 15. storočia z drevorytu CHRONICA PICTA s Bratislavským hradom, tromi kostolmi, opevnením a štylizovaným zobrazením Dunaja. Motívy rubovej strany dopĺňajú v ľa­vej a spodnej časti tlačového ob­razca gilošové vzory.

Vpravo dole od portrétu, smerom k pravému dolnému rohu tlačového obrazca, je umiestnená ornamen­tálna plocha vyplnená gilošovým vzorom, vytlačená tlačou z hĺbky tmavohnedou a hnedou farbou. V spodnej časti gilošovej plochy je

Lícna strana bankovky s portrétom L. Štúra Rubová strana bankovky

vyznačené malé hodnotové číslo „500", nad ktorým je umiestnený v rovnakom smere orientovaný skrytý obrazec, ktorý pri určitom uhle do­

padu svetla vytvára tmavé alebo svetlé zobrazenie skratky názvu meny Slovenskej republiky „Sk".

V nepotlačenej strednej časti päť­

milimetrového okraja je drobným pís­

mom vytlačená iniciálka mena a priezvisko autora výtvarného ná­

vrhu bankovky „J. BUBÁK DEL." (na­

kreslil), názov emisnej banky „ c NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA" a iniciálka mena a priezvisko autora ryteckého prepisu „V. FÁJT SO" (vy­

ryl). Iniciálky mien, priezviská a ná­

zov emisnej banky sú vytlačené tla­

čou z plochy hnedou farbou. V ľavej hornej časti tlačového obrazca je tla­

čou z hĺbky tmavosivou farbou vytla­

čené veľké číslo „500" označujúce nominálnu hodnotu bankovky. Plocha číslic je vyplnená gilošovým vzorom. Pod veľkým hodnotovým číslom je v smere zdola nahor súbežne s ľavou stranou tlačového obrazca umiest­

nený v dvoch riadkoch text slovne označujúci nominálnu hodnotu ban­

kovky „PÄŤSTO SLOVENSKÝCH KO­

RÚN" a vľavo od portrétu, v jeho dol­

nej časti, vytlačené meno zobrazenej osobnosti ­ ..ĽUDOVÍT ŠTÚR". Texty su vytlačené technikou tlače z hĺbky tmavohnedou farbou a meno osob­

nosti tmavosivou farbou. Významným charakteristickým

prvkom na lícnej i rubovej strane no­

vej bankovky sú farebné geomet­

rické pruhy. Tvorí ich modelovaný li­

neárny raster a na lícnej strane plynulé prechádzajú z okrovej do hnedej farby. Pozadie v kombinácii hnedej, odtieňov sivej a sivohnedej je vytvorené drobnými rastrami v podtlači, z ktorých dominujúce sú zvislé linky. Rovnako ako na lícnej strane, aj na rube prechádza geo­

metrický svetelný pruh z okrovej do hnedej farby.

V nepotlačenej strednej časti okraja rubovej strany bankovky je v smere zhora nadol drobným pís­

mom hnedej farby vytlačené meno autora výtvarného návrhu zadnej strany bankovky „J. BUBÁK DEL." a názov tlačiarne, ktorá bankovky vy­

tlačila „THOMAS DE LA RUE AND COMPANY LIMITED".

Detailný pohľad na motív rubovej strany bankovky (tok Dunaja je znázornený gilošo­

vou plochou)

Viacstupňový lokalizovaný vodoznak s por­

trétom Ľ Štúra

00 .. 00 ..

Fluoreskujúce prvky viditeľné len pod špe­

ciálnym osvetlením

V pravej časti 42 mm širokého ku­

pónu je zhora nadol, pozdĺžne s krat­

šou stranou bankovky, technológiou tlače z hĺbky tmavohnedou farbou vytlačený nápis „NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA" a v ľavej časti v rovna­

kom smere orientovaný text ,.V BRA­

TISLAVE 1. OKTÓBRA 1993". ktorý je vytlačený tlačou z plochy. HÍbko­

tlačou tmavosivej farby je vytlačené aj faksimile podpisov guvernéra NBS Vladimíra Maséra a viceguvernéra NBS Mariána Tkáča.

ĽUDOVÍT STU R

Ľudovít Štúr bol vedúcou osob­

nosťou zoskupenia národne uvedo­

melej mládeže, ktorá v tridsiatych až štyridsiatych rokoch 19. storočia štu­

dovala na Evanjelickom lýceu v Bra­

tislave. Pod jeho vedením sa pripra­

vovala na uskutočnenie myšlienok národnej emancipácie Slovákov a neskôr zohrala významnú úlohu pri tvorbe a presadzovaní štátopráv­

neho a politického programu sloven­

skej národnej samobytnosti. Do dejín sa zapísala ako štúrovská generácia.

V roku 1943 Ľudovít Štúr spolu s M. M. Hodžom a J. M. Hurbanom uzákonili nový spisovný jazyk Slová­

kov osnovaný na základe staroslo­

venčiny. Spisovná slovenčina ako najdôležitejší atribút národnej indivi­

duality plnila poslanie integrujúceho činiteľa pri vytváraní modernej slo­

venskej národnej a občianskej spo­

ločnosti. O dva roky neskôr, v roku 1845.

Ľudovít Štúr založil Slovenské ná­

rodné noviny, ktoré boli prvým poli­

tickým tlačovým orgánom vyjadrujú­

cim orientáciu a programové zámery národnoemancipačného pohybu.

O koncepciu slovenskej národnej samobytnosti sa opieral aj prvý slo­

venský štátoprávny a národnopoli­

tický program ­ Žiadosti slovenského národa. Prijalo ho zhromaždenie po­

predných osobností národného hnu­

tia pod vedením Ľudovíta Štúra 10. mája 1848 v Liptovskom Mikuláši. Program vytýčil požiadavky na fede­

ralizáciu Uhorska, aby aj Slováci ako samobytný národ mali na svojom historickom území vlastné samo­

správne inštitúcie. Ľudovít Štúr inici­

29

oval spolu s J. M. Hurbanom a M. M Hodžom vznik prvého slovenského národnoreprezentatívneho orgánu ­

Slovenskej národnej rady, ktorá vznikla v dňoch 15. a 16. septembra 1848. Bola vrcholnou politickou a vo­

jenskou predstaviteľkou Slovenského povstania v rokoch 1848­1849. v kto­

rom sa Slováci ozbrojeným vystúpe­

ním domáhali národných práv v Uhorsku na zásadách národnej a občianskej rovnosti a rovnopráv­

nosti.

Ochranné prvky na novej päťstoko­

orunovej bankovke sú zhodné s ochrannými prvkami na sto­ a tisíc­

korunovej bankovke. Podobne ako predchádzajúce

bankovky, aj päfstokorunová je vytla­

čená na špeciálnom bankovkovom papieri, ktorý je jedným z charakte­

ristických znakov na rozlíšenie pra­

vej bankovky od falošnej. Od pa­

piera, ktorý nie je určený na výrobu bankoviek, sa odlišuje nielen hrúb­

kou, ale aj svojou štruktúrou a zafar­

bením. Nové bankovky sú vytlačené na

prírodné sfarbenom bankovkovom papieri, v ktorého ľavej časti je lokali­

zovaná viacstupňová priesvitka. V papierovej hmote je zapustený 1,2 mm široký ochranný okienkový prú­

žok z umelej metalizovanej kovovo­

lesklej hmoty s opakujúcim sa mikro­

textom ..500 Sk". Na lícnej strane bankovky vystupuje ochranný prú­

žok na povrch papiera a vytvára na ňom sedem voľným okom viditeľných kovovolesklých okienok.

Papier obsahuje aj farebné, červe­

nou, zelenou a modrou farbou sve­

tielkujúce vlákna, ktoré sú viditeľné nielen pod špeciálnym osvetlením, ale i pod osvetlením so svetelným spektrom ultrafialového žiarenia. Pod týmto osvetlením svetielkuje i nevidi­

teľná tlač s nápisom „NBS 500", ktorá je umiestnená v dvoch riadkoch v ploche 20x20 mm.

Dôležitým ochranným prvkom sú aj použité tlačové techniky. Najdôle­

žitejším znakom na posúdenie pra­

vosti bankoviek je tlač z hĺbky. Vystupuje na povrch papiera

Technológiou tlače z hĺbky je vytlačené aj faksimile podpisov guvernéra NBS Vladimíra Masára a viceguvernéra NBS Mariána Tkáča

Ochranný okienkový prúžok zapracovaný do bankovkového papiera

Na povrchu bankovky vytvára kovovolesklé okienka s mikrotextom

PÄŤSTO SLOVENSKÝCH KOR Ú

Texty vytlačené technikou tlače z hĺbky sú charakteristické svojou plasticitou

a možno ju ľahko nahmatať a rozo­

znať. Na novej bankovke je touto technikou vytlačený na lícnej strane portrét Ľudovíta Štúra, všetky texty, veľké a malé hodnotové číslo a hma­

tové značky pre nevidiacich, ktoré sú umiestnené nad sebou v podobe troch bodov s priemerom 1,5 mm v pravej dolnej časti kupónu ban­

kovky. Na rubovej strane sú ňou vy­

tlačené okrem hlavného motívu aj štylizované obrazce v ľavej a spod­

nej časti, ktoré sú vyplnené gilošo­

vými vzormi, štátny znak Slovenskej republiky a veľké i malé hodnotové číslo „500". Technológiou tlače z hĺbky je vytlačený aj nápis „NÁ­

RODNÁ BANKA SLOVENSKA a fak­

simile podpisov guvernéra a vicegu­

vernéra NBS. Tlačou z plochy sú vytlačené fa­

rebné geometrické pruhy, sútlačova značka, podtlače a drobné nápisy na okrajoch lícnej a rubovej strany bankovky a tlačou z výšky zvislé a vodorovné číslovanie bankoviek.

Ďalším ochranným prvkom je tzv. lokalizovaná stupňovitá priesvitka vytvorená kombináciou širokej škály odtieňov medzi najtmavšími a naj­

svetlejšími časťami. Na novej ban­

kovke je umiestnená v 42 mm širo­

kom nepotlačenom okraji a tvorí ju stranovo obrátený portrét Ľudovíta Štúra.

Do papierovej hmoty je zapraco­

vaný aj ochranný kovovolesklý okien­

kový prúžok s mikrotextom označujú­

cim nominálnu hodnotu bankovky „500 Sk", ktorý je vyrobený z umelej metalizovanej hmoty. Na lícnej stra­

ne vystupuje na povrch papiera a vy­

tvára na ňom sedem voľným okom viditeľných kovovolesklých okienok.

Z predchádzajúcich bankoviek poznáme aj skrytý obrazec alebo tiež sklopný efekt, viditeľný len vtedy, keď bankovku sklopíme vo výške očí do vodorovnej polohy proti zdroju svetla. Na bankovke je umiestnený nad malým hodnotovým číslom „500" a vytvára tmavú alebo svetlú skratku názvu meny Slovenskej re­

publiky "Sk". Na lícnej a rubovej strane ban­

kovky sa nachádza sútlačova znač­

ka, ktorá je súčasne zárukou pres­

nej tlače oboch strán bankovky. Na päťstokorunovej bankovke vytvára

proti zdroju svetla biele písmeno "S" v hnedom poli.

Na prednej i zadnej strane päťsto­

korunovej bankovky je umiestnených niekoľko mikrotextov. ktoré majú ochrannú funkciu. Na lícnej strane je mikrotextom v ochrannom okienko­

vom prúžku vytlačené opakujúce sa číslo „500 Sk". Viacnásobne sa opa­

kujúci mikrotext „500 Sk", vytlačený technikou tlače z hĺbky, sa nachádza i v riadku pod označením nominálnej hodnoty bankovky „PÄŤSTO SLO­

VENSKÝCH KORÚN" na lícnej strane bankovky. V tlačovom obrazci rubovej strany je vo veľkom hodnotovom čísle vytlačený negatívny mikrotext „NBS" a na kupóne technikou tlače z plochy viacriadkový opakujúci sa mikrotext „500 Sk", ktorý plynulé prechádza zo sivomodrej do hnedej farby.

Na rohoch lícnej strany novej ban­

kovky je ochranná líniová štruktúra, ktorá spôsobuje, že pri kopírovaní bankovky vznikne na kópii namiesto jej pôvodného vzhľadu prázdny priestor alebo svetlý tieň, ktorý je od­

lišný od originálu. Je vytlačená tech­

nológiou tlače z plochy a plynulé prechádza zo svetlohnedej do svet­

lej sivomodrej farby. Prevažnú časť veľkého hodnoto­

vého čísla pokrýva striebristolesklá metalická plocha. Zabraňuje pre­

vodu charakteristického metalického lesku pri použití fotokopírovacích za­

riadení a je viditeľná ako obdĺžniková plocha v ľavom hornom rohu tlačo­

vého obrazca alebo v dolnej časti bankovky. Obe plochy sú navzájom spojené tenkými metalickými linkami, ktoré sú prerušené farebným geo­

metrickým svetelným pruhom. Pre ochranu bankoviek má veľký

význam ich číslovanie. Na päťstoko­

runovej bankovke je osemmiestne číslovanie, ktoré obsahuje označenie série bankovky veľkým písmenom abecedy a poradové číslo na lícnej strane, ktoré je vytlačené vo vodo­

rovnom smere vpravo dole pod por­

trétom Ľudovíta Štúra čiernou far­

bou, a zvislé zhora nadol v pravom hornom rohu kupónu hnedou farbou, ktorá pod ultrafialovým svetlom sve­

tielkuje fluoreskujúcim svetlom. Vo­

dorovne situované čísla sú vytlačené špeciálnou magnetickou farbou a smerom zľava doprava sa od štvr­

tého čísla postupne zväčšujú.

Detailný pohľad na malé hodnotové číslo v ornamentálnej gilošovej ploche

Malé hodnotové číslo na lícnej strane ban­

kovky (sklopný efekt nevidno)

Sklopný efekt vytvárajúci skratku slovenskej meny „Sk" vytvára pri pohľade proti svetlu svetlý (negatívny) obraz

Po otočení bankovky o 90 stupňov je sklopný efekt tmavý (pozitívny)

Na záver si pripomeňme, že plat­

nosť okolkovaných päťstokorunových bankoviek končí 10. januára 1994. Po tomto termíne sa budú dať vyme­

niť vo všetkých bankách na území Slovenskej republiky do 31. marca 1994.

Text a foto: Ing. Štefan Frôhlich Národná banka Slovenska

Pri príležitosti 150. výročia kodifikácie spisovnej slovenčiny vydala NBS 6. de­cembra 1993 pamätnú striebornú mincu v hodnote 200 Sk.

Na líci dvestokorunáka je umiestnený štátny znak Slovenskej republiky a označenie hodnoty 200 Sk. Na rube mince je zobrazený trojportrét J. M. Hurbana, L. Štúra a M. M. Hodžu s ná­pisom 150 ROKOV SPISOVNEJ SLO­VENČINY.

Priemer mince je 34 mm a hmotnosť 20 g. Mincu, ktorá je zo zliatiny obsahu­júcej 750 dielov striebra a 250 dielov medi vyrazila Štátna mincovňa v Krem­nici. Autorom výtvarného návrhu je Mi­roslav Ronai. Pamätné dvestokorunáky sa dajú kúpiť v pobočkách NBS a ob­chodných bánk.

INFORMAČNÝ SYSTÉM

|AXA DBS^H

­ BANKY YÝVO JOVÝ PROSTRIEDOK 4 GL

DATAFIT DP 4 pre vývo j ap l i kác i í

1 AXA, a.s. Bratislava 1 1 Tel. (07) 213 200, 214 156, 214 172 Fax (07) 213 087 1

KOMPLEXNÝ SERVIS

SOFTWARE ­ HARDWARE a BANKOMATOV NCR

PREDSTAVA, Ak ste sa rozhodli podnikať, je tu jedna vec, na ktorú by ste nemali zabudnúť.

Navštíviť Všeobecnú úverovú banku.

S KTOROU NAVŠTÍVITE Dnes máme viac ako 180 pobočiek a expozitúr, pobočku v Prahe a zastúpenie v Moskve.

V

NAŠU BANKU, Pracovné teamy tvoria nielen ľudia s dlhoročnými skúsenosťami, ale aj mladí erudovaní

odborníci, ktorých počet sa takmer zdvojnásobil.

SA STANE Popri klasických finančných operáciách sme zaviedli nové služby v oblasti devízových

operácií a investičného bankovníctva a začali sme ich vykonávať v pobočkách.

REÁLNOU Sme prítomní v každom regióne a naše služby nezastavia ani hranice. Vybudovali sme korešpondečné vzťahy s vyše 600 bankami vo svete.

VĎAKA NAŠIM Takže ak podnikať, tak s bankou, ktorá má najväčšie skúsenosti.

SKÚSENOSTIAM Skúsenosť, s ktorou môžete rátať.

V š e o b e c n á Ú v e r o v á B a n k a Nám. SNP 19, 818 56 Bratislava, Tel.: 07-319 2111, Fax: 07-321 483, SWIFT: ŠUBA SK BX