J. Marko - Prve slovenske osadnicke rodiny v Kovacici 1995

Edícia TEP

SPOLOK VOJVODINSKÝCH SLOVAKISTOV MIESTNE SPOLOČENSTVO V KOVAČICI Redaktor vydania prof. Dr. Samuel ČELOVSKÝ Zodpovedný redaktor prof. Dr. Miroslav DUDOK

Dr. Ján MARKO

PRVÉ SLOVENSKÉ OSADNÍCKE RODINY

V KOVAČICI

NOVÝ SAD - KOVAČICA 1995

5

Ú V O D Proces sťahovania slovenských osadníkov na Dolnú zem v 18. a 19. stor. je všeobecne známy. Písané a uverejnené vedecké práce a štúdie podrobne vysvetľujú pôvod slovenských osadníkov, ich cestu na Dolnú zem, zakladanie nových osád a podmienky, s ktorými sa stretajú. Konštatácia sa môže úplne uplatniť, aj keď ide o presťahovanie slovenských rodín na územie Banátu. 1 Mimoriadne dobre a doložene je spracovaný príchod slovenských rodín a zakladanie Slovenského Bardáňa (1784-1788), opúšťanie tejto lokality (1787-1788) a cesta osadníkov do iných osád a do Ečky (1788) a konečne ich presídlenie na územie dnešnej Kovačice (1802).2 Predkovia dnešných Kovačičanov a vôbec kovačických rodín pochádzajú z rôznych osád. Cesta ich presídlenia tiahla najčastejšie cez Slovenský Bardáň a Ečku. Na Slovenský Bardáň sa noví osadníci sťahovali buď priamo, prevažne z osád Novohradskej stolice, alebo nepriamo, sekundárne, opúšťajúc svoje dovtedajšie nové sídlisko pre nevhodnosť (Malý Kéreš, Eďháza a i.). Hoci sú spomínané štúdie prehľadné a niektoré aj detailné, neumožňujú vždy rekonštrukciu rodokmeňov jednotlivých rodín, skúmanie ich rodinného pôvodu, zloženia rodiny pri opúšťaní pôvodného etnického územia a jej príchodu na Dolnú zem, na ktorej prisťahovalci hľadali priaznivejšie podmienky života a nový, pokojneší domov. Spomínané vedecké práce a príspevky, informujúce o pomerne krátkych dejinách dolnozemských Slovákov, neboli ani určené na skúmanie pôvodu jednotlivých osadníckych rodín a ich členov. Ako sa blíži koniec druhého storočia osídlenia Slovákov v Kovačici, javí sa u početných Kovačičanov čoraz väčší záujem o hľadanie rodinného pôvodu a identifikáciu vlastných rodinných koreňov. Účelom tejto práce je spracovať dvadsaťročné základné údaje, o ktoré by sa neskôr mohli opierať genealogické výskumy prvých kovačických rodín od dosťahovania po dnešnú dobu. Práca zahŕna dvadsaťročné obdobie od

1 SIRÁCKY, J.: Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem v 18. a 19. storočí. Bratislava, SAV 1966, II. nezmenené vydanie, Martin, Matica slovenská 1971. - ČAPLOVIČ, J.: Dejiny slovenského evanj. a.v. cirkevného sboru v Kovačici, Kovačica 1928 (Reprint 1991), s. 5-93. - STRUHÁRIK, J.: Príchod Slovákov do Banátu. Nový život, 4, 1952, č. 3, s.160-167 - DUDOK, D.: Vznik obce a nárečia Aradáča v Banáte ako príklad vzniku nových slovenských obcí a nárečí na území Vojvodiny. In: Zborník Spolku vojvodinských slovakistov, 2, Nový Sad 1980, s. 47-59. 2 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 5-93.

Dr. Ján Marko - Prvé slovenské osadnícke rodíny v Kovačici

6

dosťahovania a počas pobytu osadníkov na Slovenskom Bardáni, v Ečke a Kovačici. Toto dvadsaťročné obdobie sa začína koncom r. 1784 (začiatky osídlenia na Slovenskom Bardáni) a siaha do konca r. 1804 (prvé dva roky pobytu nových osadníkov v Kovačici). Keď ide o rodiny, ktoré prešli celú cestu osídlenia od Slovenského Bardáňa po Kovačicu, alebo aspoň jednu jej časť, potrebné je pokúsiť sa na základe spoľahlivých prameňov zistiť pôvod rodiny (skadiaľ a kedy prišla), jej zloženie (počet členov rodiny, ich mená), koľko obrábacej pôdy dostala, s ktorou rodinou tvorila čeľaď a podobné údaje. V najväčšom počte prípadov tieto údaje o sťahovaní budúcich Kovačičanov na Dolnú zem sú zachované. Za to dnešní Kovačičania môžu vďačiť mladému (vtedy ešte len 22-ročnému) slovenskobardánskemu kňazovi Františkovi JESENSKÉMU. Pôvodom bol zo zemianskej rodiny Juraja JESENSKÉHO a Zuzany KOLOFONOVEJ, narodený 3. apríla 1764 vo Veľkom Jasene (Nagy Jeszen, dnes: Horné Jaseno) v Turčianskej stolici (župe).3 Umrel v Kysáči 11. novembra 1805. Záznamy, ktoré zostali po odchode F. JESENSKÉHO z Ečky 1. júla 1792 (listy, správy, záznamy v matrikách4 a iné doklady), umožňujú ešte aj dnes vykonať rekonštrukciu zloženia rodín, ktoré prichádzali na Slovenský Bardáň a stadiaľ sa možno vracali domov alebo zakotvili v nových prajnejších sídliskách, akými boli: Slovenský Aradáč (276 osôb), Kulpín (28), Ečka (8), Petrovec (8), Hložany (5), Pazova (5), Bečkerek (5), Kysáč (3), Gáj (3), Elemír (1) a Itebej (1), neskôr Kovačica. Jeho svedomitú a hlboko premyslenú prácu treba vysoko hodnotiť i preto, že bol mladý, bez skúseností, a predsa vedel ešte pred viac ako dvoma storočiami systematicky organizovať najmä iniciálnu evidenciu, o ktorú sa dnes opiera každý výskum týkajúci sa pôvodu nielen dnešných občanov Kovačice, ale aj iných osád, do ktorých vtedy odchádzali bardánski Slováci. Používaním tejto evidencie (Conscriptio) ešte dnes možno spoľahlivo zistiť pôvod bardánskych rodín (osada a stolica-župa, z ktorej rodina pochádza), meno a priezvisko otca rodiny, meno a rod. priezvisko manželky-matky, mená detí: chlapcov a dievčeniec a ich vek vo chvíli sčítania (súpisu), kedy rodina prišla (mesiac a rok) na novú lokalitu (Slovenský Bardáň) a koľko členov rodiny

3 Horné Jaseno považujú za sídlisko hallštattské, laténske, slovanské z 10.-11. stor. - Obec má staré osídlenie. Doložená je 1274, keď ju dostali Mayovi synovia Michal, Peter a Štefan. Patrila rodine Jesenských, kt. viedli časté spory s Revayovcami, s panstvom Likava, od 1725 s Dolným Jasenom o priezvisko Jesenský. Obyv. sa zaoberali poľnohospodárstvom, prácou v lesoch, tkáčstvom a krpčiarstvom. - Kostol ev. klas. z 1783. Pozri: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Prvé vydanie. VEDA, Vydavateľstvo SAV, Bratislava 1977, s. 437. 4 Conscriptio. Familiarum Animarumque numerica adnexo simul tempore aduentus in Ecclesia nouvella Toth-Bardaniensis Anno 1786 in Octobri reprearum.

Úvod

7

(mužských, ženských, spolu) mala, koľko pôdy dostala a ktoré rodiny tvorili jednu čeľaď, resp. bývali v jednom dome - "pod jednou strechou" a dodatočný identifikačný údaj - číslo domu. Táto primárna evidencia bola podkladom pre matričnú evidenciu: matriku sobášených, narodených a umretých. Vďaka tejto evidencii spoľahlivo možno identifikovať jednotlívé osoby a sledovať zmeny, ktoré sa vzťahujú na zodpovedajúce rodiny, resp. čeľade, ktoré boli osídlené na Slovenskom Bardáni, neskôr v Ečke a Kovačici. Okrem F. JESENSKÉHO, ktorý starostlivo zaznamenal všetky relevantné údaje o rodinách, na poli spracovania dejín a údajov o Kovačici osobitnú pozornosť si zasluhuje kovačický farár PhDr. Ján ČAPLOVIČ, literárny historik, bibliograf, publicista a všestranný spoločenskovedný pracovník, narodený v Zariečí (pri Púchove, okr. Považská Bystrica) 25. februára 1904 (rodičia: otec Ján, ev. a. v. farár, matka Mária BUJNÁKOVÁ, učiteľka5). Zaujímavé je zdôrazniť, že rodina Čaplovičova pochádza zo starej slovenskej zemianskej rodiny z Jasenovej (okres Dolný Kubín, Oravská stolica)6 a že učiteľom Jána ČAPLOVIČA st. bol Matej BENCÚR, lekár - spisovateľ Martin KUKUČÍN7, ktorý tiež pochádzal zo zemianskej rodiny. Kovačica je hrdá, keď si spomína na Dr. Jána ČAPLOVIČA: - ako na ev. farára a syna národne uvedomelej rodiny ev. farára Jána ČAPLOVIČA (1880-1925), ktorý pôsobil v Kovačici od r. 1904 a najmä v rokoch Kovačického procesu, vplývajúc na povzdvihnutie národného povedomia; - ako na autora Dejín slovenského a.v. cirkevného zboru v Kovačici. Tieto dejiny od založenia cirkevného zboru do roku 1925 sa opierajú o pramene cirkevného zboru (matriky, protokoly, účty, listiny), o jestvujúcu literatúru a noviny, najmä Dolnozemský Slovák (Kovačický proces). Týmto spôsobom

5 Pozri: ČELOVSKÝ, S.: Kovačičan Dr. Ján ČAPLOVIČ, významná osobnosť slovenskej vedy a kultúry. In: Dr. Ján ČAPLOVIČ: Dejiny slovenského evanj. a.v. cirkevného sboru v Kovačici, Kovačica, Reprint 1991, s. 244-246. - MARKO, J.: Kovačičania vysokoškoláci. Výbor pre zaznamenávanie 190. výročia Kovačice, Kovačica 1992, s. 88-89. 6 Obec je založená v 1. pol. 14. stor. zemanmi z Liptova, ako osada sa spomína 1320. Pôv. bola zem., patrila Čaplovičovcom, v 16. stor. tu páni Oravského zámku osadili svojich poddaných a tak vznikla aj poddanská časť, kde vládli dediční richtári (1618 rodina Jasenovských predala polovicu šoltýstva rodine Bencúrovej zo Záskalia), od 1591 patriaca Kubínyiovcom. Obyv. sa zaoberali poľnohospodárstvom. - Kostol ev. klas. z 1836. - Pam. dom a pomník M. Kukučína. Pozri: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Prvé vydanie. VEDA, Vydavateľstvo SAV, Bratislava 1977, s. 513. 7 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 204.

Dr. Ján Marko - Prvé slovenské osadnícke rodíny v Kovačici

8

zachované údaje majú nedoceniteľnú hodnotu pre všetkých tých, ktorí sa touto problematikou budú neskôr zaoberať, a napokon: - Dr. Ján ČAPLOVIČ za svojho pôsobenia v Kovačici sa aktívne zapojil nielen do organizovania cirkevného zboru, ale aj do hospodárskeho života osady. Dôkladne, na základe písaných prameňov, preštudoval pôvod kovačických rodín, nielen tých, ktoré spomína F. JESENSKÝ, ale aj tých, ktoré do Kovačice prišli neskôr. Rozborom obsahu Dejín J. ČAPLOVIČA prichádzame k záveru, že ich náplň je oveľa širšia od názvu knihy. S. ČELOVSKÝ správne hodnotí toto dielo J. ČAPLOVIČA, keď píše: "Hoci si autor predsavzal spracovať len dejiny cirkevného zboru, v časovom rozpätí takmer poldruha storočia, celková osnova diela je omnoho širšia a predstavuje svojráznu kroniku nielen cirkevného života, ale aj školského, duchovného a kultúrného života kovačických Slovákov, so vzácnymi informáciami k dejinám architektúry (najmä výstavba kostola a škôl), hospodárstva, demografie, zdravotníctva, literatúry, etnografie a vôbec k všeobecným dejinám Kovačice."8 Základným prameňom, o ktorý sa autor opieral pri písaní tejto práce v skúmanom období (1785-1804), ktorý používal a z ktorého čerpal údaje o jednotlivých osobách a rodinách, je zachovaná faksimilovaná slovenskobardánska, ečská a kovačická matrika: Matrica eccl. Evang. aug. conf. Antalfalvensis in Párdány et Ecska, ab Anno 1786 ad 1804. Údaje sú čerpané z matriky o narodení - matricula ortui (krstení - m. baptisatorum), sobáši - m. copulatorum a smrti občanov - m. mortuorum. Zabezpečenie relevantných údajov predpokladalo používanie všetkých spomenutých zdrojov. Matrika o narodení (krstení) zabezpečuje údaje o rodičoch (parentes infantis) narodeného občana (otec-pater, matka-mater), poznámku, že sa novonarodený občan možno narodil ako nezákonitý (infano spurius), alebo že jeho otec je neznámy (pater ignoto), mená krstných rodičov (compater, commater) - svedkov, dátum (deň-dies, mesiac-menfis a rok-anni) narodenia, meno-nomen a pohlavie narodeného občana (mužské-masculine, chlapec-pueri; ženské-femela, dievča-puello). Z matriky o sobáši sú čerpané údaje o dátume a mieste (locus) sobáša, mená mladomanželov (neogami): (poctivý) ženích - (honestas) juvenius; (poctivá) mladucha - (honestas) virginie; údaje o ich rodičoch - syn (filius) a dcéra (filia)

8 ČELOVSKÝ, S.: Kovačičan Dr. Ján ČAPLOVIČ, významná osobnosť slovenskej vedy a kultúry. In: Dr. Ján ČAPLOVIČ,: c. d., s. 244.

Úvod

9

určitých rodičov (parentes infantis); mená svedkov a meno kňaza (copulant), pred ktorým bolo uzavreté manželstvo. Záznamy v matrikách o smrti zabezpečujú informácie o mene a priezvisku (nomen, cognomen) zomretého, o jeho rodičoch (otec, matka), o chvíli smrti a pohrebu (dies: mortis, seputura), ako aj o mieste smrti a mieste pochovania mŕtveho (locus: mortis, seputura) a o príčine smrti (morbi genus). Dr. Samuel ČELOVSKÝ, profesor Filozofickej fakulty v Novom Sade, bol nielenže ochotný autorovi ustúpiť tento vzácny prameň, dnes už neprístupných údajov, ale mu nezištne, ako odborník, pomáhal sugesciami v hľadaní, voľbe a výbere literárnych prameňov a zodpovedajúcich postupov spracúvania zistených údajov. Za jazykovú a štylistickú úroveň si osobitné uznanie zasluhujú Dr. Michal TÝR, profesor Filozofickej fakulty v Novom Sade, a Zuzana MIHÁLIKOVÁ-TÝROVÁ, jazyková redaktorka v TV Nový Sad, ktorí s veľkou láskou, dôkladne a svedomite zapretovali rukopis. Starostlivou grafickou úpravou texstu a prípravou sadzby, doktorand Vladimír MARKO prispel k estetickej stránke tejto knihy.

10

OSADY - PRAMENE KOVAČICKÝCH OBYVATEĽOV

SLOVENSKO NOVOHRADSKÁ STOLICA (ŽUPA)

OBCE NA ÚZEMÍ DNEŠNÉHO OKRESU VEĽKÝ KRTÍŠ Brusník - Okres Modrý Kameň, kraj Banská Bystrica do 1960; okres Lučenec, od 1968 okres Veľký Krtíš, kraj Stredoslovenský. Obec je listinne doložená 1327, patrila Sečianskemu, od 18. stor. čiastočne i Divínskemu panstvu. R. 1715 v nej žilo 11 poddanských rodín. Obyv. sa zaoberali vinohradníctvom a poľnohodpodárstvom. Názvy: 1327 Buruznuk, 1393 Borosnok, 1808 Brusník; maď. Borosznok; brusnícky, Brusníčan, - ka.9 Z B. pochádzajú rodiny: Balážove (Pavel, Matej, Tomáš), Husárikove, Lenhartove (Pavel, Martin, Mária, vd. Jána), Sokolove (Juraj) a Vargove (Ján a Pavel). Dolná Strehová - Okres Modrý Kameň, kraj Banská Bystrica do 1960; okres Lučenec, od 1968 okres Veľký Krtíš, kraj Stredoslovenský. Obec asi z 12.-13. stor., spomína sa 1251. Patrila rodu Zterguaovcom, potom Zechenovcom a od 1430 Madáchovcom. V 13. stor. stál pri obci hrad. R. 1552 ju obsadili a zničili Turci, oslobodená bola 1593. V pol 17. stor. tu vznikla lat. škola, kt. 1691 navštevoval Matej Bel. Obyv. sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Názvy: 1251 Strigoa, 1381 Strogea, Stergow, Stergo, 1349 Stregoua, 1487 Ztrehowa, 1493 Alsozthergowa, 1786 Strehowa, 1808 Dolní Strehová; maď. Alsósztregova; dolnostrehovský, strehovský; Dolnostrehovčan, -ka, Strehovčan, -ka.10 Z D.S. pochádzajú rodiny: Dudášova (Ján) a Takáčova. Chrťany - Okres Modrý Kameň, kraj Banská Bystrica do 1960; okres Lučenec, od 1968 okres Veľký Krtíš, kraj Stredoslovenský. Obec patrila od 13. stor. rozličným zemepánom (Aba, Szécsényi, Balassa a i.), Turci ju okupovali 1554-1594, v 17 stor. bola rozdelená medzi Divínske a Modrokamenské panstvo. V 18 stor. dolovali tu žel. rudu. Obyv. sa zaoberali poľnohospodárstvom a chodili na sezónne práce na Dolniaky.

9 Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Prvé vydanie. VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava 1977, s. 249. 10 Vlastivedný slovník, I, c. d., s. 332.

Osady - pramene kovačických obivateľov

11

Názvy: 1227 Harkjan, 1339 Harakjan, 1349 Harkjan a.n. Prelep, 1773 Chrtyany; maď. Hartyán, Tóthartyán; chrtianský, Chrťanec, -ianka.11 Z Ch. pochádzajú rodiny: Benkova (Martin) a Tomášova (Ondrej). Malé Straciny - Okres Modrý Kameň, kraj Banská Bystrica do 1960; okres Lučenec, od 1968 okres Veľký Krtíš, kraj Stredoslovenský. Obec vznikla v chotári obce Straciny, spomínanej 1236. Doložená je 1573. Patrila pôv. kráľ. hontianskemu hradu, od dôb Ondreja II. bola šľachtickým majetkom, patriacim do pol. 16. stor. Sečianskemu panstvu, 1554-1594 ju obsadili Turci, potom bola poddanskou obcou Divínskeho panstva. Za vojen v 1. pol. 17. stor. úplne spustla, zaľudnená opäť okolo 1670, keď boli usadlosti obce rozdelené medzi Divínske a Modrokamenské panstvo. Obyv. sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom (vinohrady vysadené 1734). Názvy: 1573 Kys Thraczny, 1773 Male Straczíny; maď. Kissztrácin, Kishalom; malostracinský, stracinský, Malostracinčan, -ka.12 Z M. S. pochádzajú rodiny: Hriešikova (Pavel) a Lackova (Ondrej). Pôtor - Okres Modrý Kameň, kraj Banská Bystrica do 1960; okres Lučenec, od 1968 okres Veľký Krtíš, kraj Stredoslovenský. Obec s farou a kostolom sa spomína 1332. Patrila Divínskemu hradnému panstvu. R. 1554-93 ju okupovali Turci. Obyv. sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Názvy: 1332 S. Petrus, 1400 Zenthpeter, 1773 Potor, 1786 Petor, 1808 Swatý Petor, 1920 Pôtor; maď. Szentpéter, Nógrászentpéter; pôtorský, Pôtorčan, -ka.13 Z P. pochádzajú rodiny: Hriešikove a Šimákove (Pavel). Pravica - Okres Modrý Kameň, kraj Banská Bystrica do 1960; okres Lučenec, od 1968 okres Veľký Krtíš, kraj Stredoslovenský. Obec je doložená 1271, do konca 16. stor. sa členila na dve osady - Veľkú P. a Malú P. patriace Divínskemu hradnému panstvu. Z nich Malá (Horná, Pustá) P. spustla zač. 17. stor. Obyv. sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Názvy: 1271 Procha, Magna Procha, 1368 Parocha, 1425 Felsewparowcha, et alia possesio Parowcha, 1808 Prawica; maď. Paróca; pravický, Pravičan, -ka.14 Z P. pochádza rodina Lackova (Pavel).

11 Vlastivedný slovník, I, c. d., s. 486. 12 Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Prvé vydanie. VEDA, Vydavateľstvo SAV, Bratislava 1977, s. 223. 13 Vlastivedný slovník, II, c. d., s. 429. 14 Vlastivedný slovník, II, c. d., s. 437.

Dr. Ján Marko - Prvé slovenské osadnícke rodiny v Kovačici

12

Príboj - Okres Modrý Kameň, kraj Banská Bystrica do 1960; okres Lučenec, od 1968 okres Veľký Krtíš, kraj Stredoslovenský. Prvá zmienka o obci je z 1393. Patrila Divínskemu hradnému panstvu. R. 1554-93 ju okupovali Turci. Obyv. sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Názvy: 1393 Priboy; maď. Priboj, Prényes; príbojský, Príbojčan, -ka.15 Z P. pochádzajú rodiny: Babkova (Ján), Labátova (Juraj) a Vargova (Ján). Selce - Okres Modrý Kameň, kraj Banská Bystrica do 1960; okres Lučenec, od 1968 okres Veľký Krtíš, kraj Stredoslovenský. Obec vznikla asi pred 13. stor., do konca 16. stor. patrila panstvu Hajnáčka, v 1. pol. 17. stor. spustla, po obnovení 1670 bola rozdelená medzi panstvá Divín a Modrý Kameň. Obyv. sa zaoberali poľnohospodárstvom. Názvy: 1303 Zelche, 1427 Seilyche, 1786 Selcz, 1808 Selce; maď. Szelc, Erdoszele; selčiansky, Selčan, -ianka.16 Zo S. pochádzajú rodiny: Husárova (Ján), Patakova (Peter, Martin), Vargova (Michal, Matej). Senné - Okres Modrý Kameň, kraj Banská Bystrica do 1960; okres Lučenec, od 1968 okres Veľký Krtíš, kraj Stredoslovenský. Od 13. stor. do 1554 mestečko, potom do 1593 okupované Turkami, po oslobodení poddanská obec patriaca sčasti Divínskemu, sčasti Modrokamenskému panstvu. Obyv. sa zaoberali poľnohospodárstvom. Názvy: 1249 Seyna, 1269 Szena, Szenna, 1920 Sennô, 1927 Senné; maď. Szenna, Nógrádszenna; seniansky, Seňan, -ianka.17 Zo S. pochádzajú rodiny: Balčokova (Balček Juraj), Benkova (Benka Adam), Ďuricova (Juraj), Kováčova (Benjamín, Ján, Ondrej), Markova (Juraj, Michal, Martin), Mravíkova (Matej). Šuľa - Okres Modrý Kameň, kraj Banská Bystrica do 1960; okres Zvolen, od 1968 okres Veľký Krtíš, kraj Stredoslovenský. Obec sa spomína 1460. Patrila panstvu Somosko, od konca 17. stor. panstvám Divín a Modrý Kameň. Obyv. sa zaoberali málo výnosným poľnohospodárstvom a povozníctvom, ako aj obchodom s obilím na trhoch v ban. mestách. Názvy: 1460 Swlye, 1461 Syle, 1773 Sulka, 1808 Ssula; maď. Sullye, Sulye; šuliansky, Šuľan, -ianka.18

15 Vlastivedny slovník, II, c. d., s. 451. 16 Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Prvé vydanie. VEDA, Vydavateľstvo SAV, Bratislava 1978, s. 17. 17 Vlastivedný slovník, III, c. d., s. 24.


13

Zo Š. pochádzajú rodiny: Ďuricova (Pavel), Ušiakova (Michal, Pavel), Zvarskova (Zvara - M.). Veľký Lom - Okres Modrý Kameň, kraj Banská Bystrica do 1960; okres Lučenec, od 1968 okres Veľký Krtíš, kraj Stredoslovenský. Obec sa spomína 1573, ale vznikla asi v 14. stor. Patrila Divínskemu, od 17 stor. sčasti Modrokamenskému panstvu. V 18. stor. tu bol obecný pivovar. Obyv. sa zaoberali málo výnosným poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Názvy: 1573 Laam, 1808 Welký Luom, 1920 Veľký Lom; maď. Nagylam; veľkolomský, lomský, Veľkolomčan, -ka.19 Z V. L. pochádza rodina Liptákova. Vieska - - Okres Modrý Kameň, kraj Banská Bystrica do 1960; okres Lučenec, od 1968 okres Veľký Krtíš, kraj Stredoslovenský. Prvá správa o obci je z 1447. Patrila rozličným zemianskym rodinám (Madáchovci a i.).R. 1715 žilo v nej 12 poddanských rodín. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a chovom oviec. Názvy: 1447 Zawoda a.n. Wyfalw, 1808 Malá Vieska, 1927 Vieska; maď. Tôtkisfalu; viešťanský, Viešťan, -ka.20 Z V. pochádzajú rodiny: Poliakova (Ondrej), Takáčova, Tomanova (Ján, Juraj, Martin). Závada - okres Modrý Kameň, kraj Banská Bystrica do 1960; okres Lučenec, od 1968 okres Veľký Krtíš, kraj Stredoslovenský. Obec sa spomína 1393, vznikla asi v 2. pol. 14. stor. Patrila Divínskemu, od 18. stor. sčasti Modrokamenskému panstvu. Obyv. sa zaoberali málo výnosným poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Názvy: 1393 Zaoud, 1446 Zawouda, 1447 Zawoda a.n. Wyfalw, 1786 Zawada; maď. Závada; závadský, Závadčan, -ka.21 Zo Z. pochádzajú rodiny: Balova (Ondrej, Ján), Selský (Ján, Ján ml., Ondrej, Pavel). Žihľava - Okres Modrý Kameň, kraj Banská Bystrica do 1960; okres Lučenec, od 1968 okres Veľký Krtíš, kraj Stredoslovenský. R. 1966 obec pripojená k Pôtru. Obec je písomne doložená od 1262, patrila viacerým zemepánom. Obyv. sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.

18 Vlastivedný slovník, III, c. d., s. 143. 19 Vlastivedný slovník, III, c. d., s. 260. 20 Vlastivedný slovník, III, c. d., s. 265. 21 Vlastivedný slovník, III, c. d., s. 336.


14

Názvy: 1262 Chalan, 1573 Zelewonyk, Zolonik, 1773 Zihlavnik, 1920 Žihľava; maď. Zsihlava, Csalányos; žihľavský, Žihľavčan, -ka.22 Zo Ž. pochádzajú rodiny: Balážova (Ján, Juraj), Matejova (Ondrej), Urbanova (Ondrej).

22 Vlastivedný slovník, II, c. d., s. 429.


15

OBCE NA ÚZEMÍ DNEŠNÉHO OKRESU LUČENEC Ábelová - Okres Lučenec, kraj Banská Bystrica do 1960; okres Lučenec, kraj Sredoslovenský. Obec sa spomína 1275. Vznikla asi zač. 13. stor. Patrila Haličskému, od konca 16. stor. sčasti i Divínskemu panstvu. Obyv. sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka, početní boli želiari. Názvy: 1275 Abelfeud, 1460 Abellehota, 1808 Ábelová; maď. Ábelfalva; ábelovský, Ábelovčan, -ka.23 Z Á. pochádzajú rodiny: Garajova (Pavel), Husárova (Ján), Kiapešova (Ján), Kožíkova (Juraj), Mlynaričova, Vestekova (Martin). Breznička - Okres Poltár, kraj Banská Bystrica do 1960; okres Lučenec, kraj Stredoslovenský. Slovenské hradisko z 9. stor., zvyšky hradieb z 12.-13. stor. Obec je doložená 1279. Vyvinula sa zo st. slov. osídlenia. Patrila viacerým drobným zemanom. Obyv. sa zaoberali poľnohospodárstvom a hrnčiarstvom. Názvy: 1279 Berzenche, 1773 Breznicza, 1808 Breznička; maď. Berzence, Ipolyberzence; breznický, Brezničan, -ka.24 Z B. pochádzajú rodiny: Gáborova a Hrnčiarova (Pavel). České Brezovo - Okres Poltár, kraj Banská Bystrica do 1960; okres Lučenec, kraj Stredoslovenský. Obec je doložená 1435. Vznikla asi v 13. stor., do 1330 patrila Zachovcom, potom rozl. zem. rodom (Bosnyákovcom, Szentiványiovcom a i.). Obyv. sa zaoberali poľnohospodárstvom, debnárstvom a kolesárstvom. Názvy: 1435 Brezow, Bryzow, 1773 Cžeska Brezowa, 1808 Cžeské Brezowo; maď. Csehbrezó, Csehberek; českobrezovský, brezovský, Českobrezovčan, -ka, Brezovčan, Brezovčanka.25 Z Č. B. pochadzájú rodiny: Bohušova (Štefan), Kutejova (Ondrej, Matej, Juraj). Lentvora - Okres Lučenec, kraj Banská Bystrica do 1960; okres Lučenec, kraj Stredoslovenský. Obec vznikla v 14.-15. stor. Patrila Divínskemu panstvu, od 17. stor. pol. usadlosti aj Modrokamenskému panstvu. Obyv. sa zaoberali málo výnosným poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Názvy: 1446 Kozmalehotka, 1447 Linterlehothaya a.n. Kozmahaza, 1786 Lentowa, 1808 Lentvorra; maď. Lentvora, Lentó; lentvorský, Lentvorčan, -ka.26

23 Vlastivedný slovník, I, c. d., s. 105. 24 Vlastivedný slovník, I, c. d., s. 241. 25 Vlastivedný slovník, I, c. d., s. 292.


16

Z L. pochádzajú rodiny: Bartošova (Ondrej), Králikova (Ján, Martin, Ondrej), Melichova (Martin st., Martin ml., Ján), Tomášova (Pavel). Ľuboreč - Okres Lučenec, kraj Banská Bystrica do 1960; okres Lučenec, kraj Stredoslovenský. Obec je známa od 1271. Patrila hradu Somoška. R. 1554-93 ju okupovali Turci (sečiansky sandžak), potom bola rozdelená medzi Divínske a Modrokamenské panstvo. Obyv. sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Názvy: 1271 Lyberchen, 1299 Liberche, 1425 Eghazas Liberche, Alsovliberche, 1447 Nagyleberche, Felsewleberche, 1808 Veľká Luborječka, 1920 Ľuboreč; maď. Nagylibercse; ľuborečský, Ľuborečan, -ka.27 Z Ľ. pochádzajú rodiny: Husárova (Ján), Mikušova, Tomanova (Pavel?), Urbanova (Ondrej). Madačka - Okres Lučenec, kraj Banská Bystrica do 1960; okres Lučenec, kraj Stredoslovenský. Osada vznikla asi v 13. stor., bola poddanskou obcou panstva Halič. R. 1554-93 ju obsadili Turci, od 1596 patrila panstvu Somoška, od pol. 17. stor. rozdelená medzi panstva Divín a Modrý Kameň. Obyv. sa zaoberali málo výnosným poľnohospodárstvom a v 18.-20. stor. chodievali na sezónne práce na Dolniaky. Názvy: 1460 Madarzka, 1461 Maraczka, 1573 Madaczka; maď. Madacska, Madácsi; madačský, Madačan, -ka.28 Z M. pochádza rodina Hekľova (Juraj). Nedelište - Okres Lučenec, kraj Banská Bystrica do 1960; okres Lučenec, kraj Stredoslovenský. Prvá písomná zmienka o obci je z 1393, ale vznikla pred 13. stor., do 16. stor. patrila Sečianskemu hradu, od 1596 Haličskému, od konca 17. stor. sčasti Divínskemu, sčasti Modrokamenskému panstvu. Obyv. sa zaoberalo málo výnosným poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Názvy: 1393 Nedeliste; maď. Nedelistye, Nederes; nedelištský, Nedelišťan, -ka, lok. Nedelišťanec.29 Z N. pochádzajú rodiny: Čemanova (Juraj, Ján, Juraj, Pavel), Liskova (Ján, Tomáš, Juraj, Ondrej, Pavel), Mikušova (Ján, Juraj).

26 Vlastivedný slovník, II, c. d., s. 145. 27 Vlastivedný slovník, II, c. d., s. 196. 28 Vlastivedný slovník, II, c. d., s. 209. 29 Vlastivedný slovník, II, c. d., s. 289.


17

Poltár - Okres Poltár, kraj Banská Bystrica do 1960; okres Lučenec, kraj Stredoslovenský. Slovenské sídliskové nálezy zo 7.-8. stor., na Cerinách základy stredovekého hrádku, na Kostolíku zvyšky základov neskororom. kostola. Obec sa vyvinula zo st. osídlenia, do 1330 patrila Zachovcom, potom Sóósovcom, od 1742 Géczyovcom a od konca 18. stor. viacerým zemepánom. V 15. stor. stála tu jiskrovská pevnôstka. V 16. stor. sa obec delila na Horný P. a Dolný P., 1554-93 ju obsadili Turci. Obyv. sa zaoberali málo výnosným poľnohospodárstvom. Rozvinulo sa debnárstvo, kolárstvo a najmä hrnčiarska výroba. Tunajšiu hlinu používali aj mlynári ako mazadlo na osi mlynských kolies. Názvy: 1409 Nagypolthar, Felsupolthar, Kyspoltar, Varalyapolthar, 1439 Polthar; maď. Poltár; poltársky, Poltárčan, -ka.30 Z P. pochádza rodina Hrnčiarova (Pavel). Rovňany - Okres Poltár, kraj Banská Bystrica do 1960; okres Lučenec, kraj Stredoslovenský. Obec sa spomína 1430. od 14. stor. patrila Divínskemu panstvu, 1554-93 bola okupovaná Turkami, potom rozdelená medzi Divínske a Šalgovské panstvo. Obyv. sa zaoberali poľnohospodárstvom. Názvy: 1430 Ronya, 1773 Rownany; maď. Rónya, Ipolyróna; rovniansky, Rovňan, Rovňianka.31 Z R. pochádza rodina Bulíkova (Gregor). Tomášovce - Okres Lučenec, kraj Banská Bystrica do 1960; okres Lučenec, kraj Stredoslovenský. Osídlenie v eneolite - sídlisko s kanelovanou keramikou. Prvá zmienka o obci je z 1293. Patrila Haličskému hradnému panstvu, v novoveku viacerým zem. rodinám. Turci obec čiastočne zničili v 2. pol. 16 stor. V 18. stor. pracoval tu pivovar. Obyv. sa zaoberali poľnohospodárstvom a dom. výrobou fajok. Názvy: 1293 Tamasy, 1467 Thamasy, 1773 Tomassowcze; maď. Tamási, Losonctamási; tomášovský, Tomášovčan, -ka.32 Z T. pochádza rodina Galátova. Vidiná - Okres Lučenec, kraj Banská Bystrica do 1960; okres Lučenec, kraj Stredoslovenský. Obec vznikla koncom 13. stor., prvá zmienka je 1335. V 15. stor. tu bola najjuž. bratrícka pevnôstka. Patrila Forgáchovcom, po nich rozličným

30 Vlastivedný slovník, II, c. d., s. 419. 31 Vlastivedný slovník, II, c. d., s. 497. 32 Vlastivedný slovník, III, c. d., s. 165.


18

zemepánom. Do 19. stor. sa všetci obyv. zaoberali popri poľnohospodárstve hrnčiarstvom. Názvy: 1335 Vydafalua, 1393 Vidna, 1773 Vigyina, 1808 Widina; maď. Videfalva; vidinský, Vidinčan, -ka.33 Predpokladá sa, že z V. pochádza rodina Galátova.

OBCE NA ÚZEMÍ DNEŠNÉHO OKRESU ZVOLEN Horný Tisovník - Okres Modrý Kameň, kraj Banská Bystrica do 1960; okres Zvolen, kraj Stredoslovenský. Obec vznikla asi v 15. stor. ako pertinencia Divínskeho hradu. Doložená je 1573, v 17. stor. boli usadlosti rozdelené medzi Divínske a Modrokamenské panstvo. Obyv. sa zaoberali málo výnosným poľnohospodárstvom, povozníctvom a obchodom s obilím. V 18. stor. pracoval tu pivovar. Názvy: 1573 Folso Thyczolnik, 1773 dolný Tisovník; maď. Felsötiszovnik, Felsötiszovnyik, Felsötisztás; hornotisovnícky, tisovnícky, Hornotisovníčan, -ka, Tisovníčan, -ka.34 Z H. T. pochádza rodina Matúchova (Michal). Turie Pole - Okres Zvolen, kraj Banská Bystrica do 1960; okres Zvolen, kraj Stredoslovenský. Z osady existujúcej už v 13 stor., spomínanej 1332, sa stala poddanská obec Divínskeho panstva, 1554-93 bola okupavaná Turkami, začlenená do sečianskeho sandžaku, zač. 17 stor. rozdelená medzi Divínske a Modrokamenské panstvo. V 18 stor. pracovali v obci dva mlyny a obecný pivovar. Obyv. sa zaoberali poľnohospodárstvom a debnárstvom. Obec je pripojená k chotáru obce Lešť a zanikla 1951 a pôv. obyv. sa vysťahovalo. Názvy: 1332 Tarpola, 1808 Turopole, 1920 Turôpole, 1927 Turie Pole; maď. Turopolyar, Túrmezo; turopoľský, Turopoľan, -ka.35 Z T. P. poľa pochádzajú rodiny: Korčokova, Severínyova (Martin).

ZVOLENSKÁ STOLICA (ŽUPA) OBCE NA ÚZEMÍ DNEŠNÉHO OKRESU ZVOLEN

Očová - Okres Zvolen, kraj Banská Bystrica do 1960; okres Zvolen, kraj Stredoslovenský. R. 1263 sa spomína potok O., obec 1406 ako vlastníctvo Vígľašského hradného panstva. Obývali ju kráľ. poľovníci, kt. požívali zvláštne výsady (oslobodenie od daní). Turci O. vypálili 1566 a 1576, od 1582 do l668 platila poplatky fiľakovskému, neskôr sečiankemu begovi. Od 1585 tu bola pevnôstka.

33 Vlastivedný slovník, III, c. d., s. 264. 34 Vlastivedný slovník, I, c. d., s. 445. 35 Vlastivedný slovník, II, c. d., s. 144.


19

V 17. stor. utrpela škody najmä od cisárskych vojsk. V 18. stor. sa stala mestečkom. Obyv. sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a obchodom obilím. Názvy: 1406 Ocsowa, 1424 Ochowa, 1786 Ocschowa, 1808 Očowa; maď. Ocsova, Nagyócsa; očovský, Očovčan, -ka, lok. Očovan, -ka.36 Z O. pochádza rodina Špringeľova (Ján). Zvolen - Okres Zvolen, kraj Banská Bystrica do 1960; okres Zvolen, kraj Stredoslovenský. Osídlenie v eneolite - sídlisko a žiarový hrob s kanelovanou keramikou, sídlisko a žiarové pohrebisko lužickej kultúry z ml. doby bronzovej, hromadný nález bronzových mečov a šperkov z ml. doby bronzovej, sídlisko púchovskej kultúry zo zlomu letopočtu, z doby rímskej, slovanské z 8. a 9. stor. Pustý hrad vznikol na mieste st. hradiska, prvá zmienka je 1135, pred začlenením do uhor. št.útvaru bol voj. a správnym strediskom str. Slovenska. Od 11. stor. bol centrom vznikajúcej provinčnej správy a správy kráľ. majetkov od Hontu po Liptov a Oravu, od 14. stor. sídlom hl. zvolenského župana. Po prenesení sídla do hradu pri meste stratil význam a v 16. stor. spustol. V 16. stor. bol hrad súčasťou protitur. obrannej línie. Po ústupe Turkov jeho význam poklesol. Názvy: 1135 Zolium, 1214 Zowolum, 1224 Zoulum, 1229 Zoulun, 1230 Zolum, 1232 Zolym, Zoulum, 1237 Zolyum, 1240 Zoulum, 1244 Zolon, Zoulum, Zolum, Zolen, Zolium, 1245 Zolum, Zolium, 1248 Zowolium, 1252 Zuolum, 1270 Zolom, 1282 Zolyom, 1403 Antiyuum Zolium, 1567 Veterorzolium, 1773 Zwolen, 1808 Starý Zwolen, 1920 Zvolen; maď. Zóliom; nem. Altszuhl, Altsohl; lat. Veterosolium, Vetosolium; zvolenský, Zvolenčan, -ka.37 Zo Z. pochádza rodina Verešova (Juraj, Martin).

OBCE NA ÚZEMÍ DNEŠNÉHO OKRESU BANSKÁ BYSTRICA Horná Mičiná - Okres Banská Bystrica, kraj Banská Bystrica do 1960; okres Banská Bystrica, kraj Stredoslovenský. R. 1293 sa spomína ako vlastník Mika, ale išlo už o jestvujúcu st. obec, kt. sa vyvinula na území patriacom Zvolenskému kráľ. panstvu. Do pol. 16. stor. patrila Mičinskovcom, potom Benickovcom. V 2. pol. 14. stor. sa rozdelila na Hornú a Dolnú M. Okrem poľnohospodárstva obyv. sa zaoberali obchodom s dobytkom a obilím.

36 Vlastivedný slovník, II, c. d., s. 339. 37 Vlastivedný slovník, III, c. d., s. 360.


20

Názvy: 1293 terra Myka, 1300 terra comitis Mika, 1309 Lehatha, Lehata, 1395 Mykelyhotha, Mykofalva, Mykovfalva, 1402 Mykefalva, 1446 Micafalw, 1469 Miczinawess, 1521 Mitzina, 1523 Superior Mykefalwa, 1567 Miczina, 1808 Horní Mičina; maď. Felsömicsinye; hornomičinský, mičinský, Hornomičinčan, -ka, Mičinčan, Mičinčanka.38 Sú predpoklady, že z H. M. pochádza rodina Svetlíkova (Ondrej). Ľubietová - Okres Banská Bystrica, kraj Banská Bystrica do 1960; okres Banská Bystrica, kraj Stredoslovenský. Ľ. vznikla ako banícka osada v 13.-14. stor. Spomína sa 1379, keď dostala mest. výsady. Patrila do zväzu 7 stredoslov. ban. miest. V 14.-15. stor. sa tu ťažilo zlato, od 16. stor. medená ruda najmä v revíri Čierne peklo (1535 Chyrno peklo), od konca 16. stor. železná ruda. Bane a huty patrili miest. a banskobystrickým podnikateľom. Od 1556 mala tu hutu Ban. komora. V 16.-17.stor. bolo baníctvo v úpadku, ťažilo tu mesto Ľ., erár sa od 1630 preorientoval na ťažbu železnej rudy. R. 1675 uzavrela Ľ. dohodu s Ban. Bystricou o spoločnej správe medenorudných baní a zač. 18. stor. začalo zas prosperovať aj železiarstvo. R. 1720 postavili tu vysokú pec, potom aj zlieváreň. R. 1782 nahradili pôv. vysokú pec dokonalejšou a celý závod 1790 kúpil erár. Obyv. Ľ. za zaoberali baníctvom, remeslami (keramika, modrotlač, debnárstvo), pracovali v miest. podnikoch a v lesoch. Názvy: 1379 Lubetha, 1388 Lubeta, 1400 Libeta, 1495 Lwbethowa, 1519 Lybeth Banya, 1524 Libethbanya, 1773 Lubjetowa, 1786 Libetha, Libeth Banya, Lubietowa; maď. Libetbanya; ľubietovský, Ľubietovčan, -ka.39 Predpokladá sa, že z Ľ. pochádza rodina Svetlíkova (Ondrej).

NITRIANSKA STOLICA (ŽUPA) OBCE NA ÚZEMÍ DNEŠNÉHO OKRESU SENICA

Častkov - Okres Senica, kraj Bratislava do 1960; okres Senica, kraj Západoslovenský. Obec sa spomína 1394. Patrila panstvu Hlohovec, od 1394 hradu Branč. R. 1713 mala vinice a 32 domácností, 1752 117 rodín, 1787 74 domov a 627 obyv. Názvy: 1394 Chaztow, 1773 Csastkow, 1786 Cschasztkowecz, 1920 Častkov; maď. Czásztkóc, Császtkó; častkovský, Častkovčan, -ka.40 Z Č. pochádza rodina Vaškova (Pavel). Kopčany - Okres Skalica, kraj Bratislava do 1960; okres Senica, kraj Západoslovenský.

38 Vlastivedný slovník, I, c. d., s. 432. 39 Vlastivedný slovník, II, c. d., s. 192. 40 Vlastivedný slovník, I, c. d., s. 281.


21

Obec z 13. stor. sa spomína 1392. Patrila panstvu Holíč, od 1736 Habsburgovcom. Cisár Karol III. tu založil prvý žrebčín v Uhorsku a špeciálny rybník na chytanie divých kačíc. R. 1715 mala zemianska obec 6 poddanských a 18 želiarskych domácností, 1752 140 rodín, 1787 180 domov a 1322 obyv. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Názvy: 1392 Kopchan, 1808 Kopčany; maď. Kopcsány; kopčiansky, Kopčanec, Kopčianka.41 Z K. pochádza rodina Kútskova (Pavel). Sobotište - Okres Senica, kraj Bratislava do 1960; okres Senica, kraj Západoslovenský. Obec sa spomína 1241. Patrila hradu Bana, 1297 hradu Branč, od 16. stor. rodine Amadeovcov, Héderváryovcov, Nyáryovcov, Zichyovcov, Vietorisovcov a i. Vyvíjala sa ako mestečko s jarmočným právom. R. 1428 zaujal S. husitský vodca Prokop Veľký, 1605 ju vypálili bockayovci. 1623 a 1663 ju vyplienili a vypálili Turci. R. 1547 sa tu usídlili habáni z Moravy a v priebehu 16. a 17. stor. si tu vybudovali sídlisko Habánsky dvor, organizované na majetkovom súručenstve. Zaoberali sa keramickou výrobou, džbankárstvom, hrnčiarstvom, nožiarstvom, garbiarstvom, knihárstvom a tkáčstvom. Okrem habánov pracovali aj remeselníci, kt. vyrábali drev. riad, v pol. 18. stor. tu bola vlnárska manufaktúra. Na kopaniciach žili pôv. uhliari (1617), neskôr sa rozšírilo pastierstvo a obrábanie pôdy. R. 1715 malo mestečko 29 poddanských a 50 želiarskych domácnosti, 1752 156 rodín, na kopaniciach 134 rodín, 1787 mala obec 405 domov a 3245 obyv. Názvy: 1241 Zobodycha cum castro lapideo Berench, 1251 Zobodicha, 1297 Zobodyscha, 1471 Szobotischte; maď. Szobotist, Ószombat; sobotištský, Sobotišťan, Sobotišťanka.42 Zo S. pochádzajú rodiny Cickove a Urbanova (Ondrej). Vrbovce - Okres Myjava, kraj Bratislava do 1960; okres Senica, kraj Západoslovenský. Obec sa spomína 1394. Patrila hradu Branč, od 1569 zem. rodinám Amadeovcom, Zichyovcom a i. R. 1715 mala 36 poddanských a 29 želiarskych domácnosti, 1720 3 mlyny a 47 domácností, 1752 256 rodín a na kopaniciach 300 rodín, 1787 665 domov a 4493 obyv. Obyv. sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, remeslami (pytlikárstvo, čiže šitie vriec, košikárstvo, drev. výrobky), drobným obchodom.

41 Vlastivedný slovník, II, c. d., s. 52. 42 Vlastivedný slovník, III, c. d., s. 64.


22

Názvy: 1394 Vrbowich, 1773 Wrbowcze; maď. Verbóc; vrbovský, Vrbovčan, -ka.43 Z V. pochádzajú rodiny: Redechova (Pavel), Šiškova, Zlochova (Martin).

OBCE NA ÚZEMÍ DNEŠNÉHO OKRESU TRNAVA Vrbové - Okres Piešťany, kraj Bratislava do 1960; okres Trnava, kraj Západoslovenský. Obec sa spomína 1332-37, mýto 1397. Patrila panstvu Čachtice. R. 1437 jej kráľ Žigmund udelil mest. výsady, neskoršie jarmočné právo. Mestečko spustošili Turci 1599. R. 1715 malo rozsiahle vinice a 126 domácností, 1720 4 mlyny a 92 domácností, 1753 60 mlynárov na Prašníku a na Holeške a 124 remeselníkov. Obyv. sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, krajčírstvom, tkáčstvom, hrnčiarstvom. Bývali tu veľké trhy na obilie. Obchod sa rozvinul zásluhou veľkého počtu Židov. Názvy: 1332-37 Ecclesia S. Martini, 1347 Worbow, 1390 Varbow, 1392 Barboro, 1398 Orbo, 1773 Werbowe, 1808 Wrbowé; maď. Verbó; nem. Urban; vrbovský, Vrbovčan, -ka.44 Z V. pochádza rodina Garafiatova. Poznámka - Podľa F. JESENSKÉHO (Conscriptio) a J. ČAPLOVIČA45 rodina Hriešikova (Juraj, Martin, Ondrej) pochádza z osady Kis Tódo - Tóďovce, Hontianska stolica (župa). Potomkovia týchto Hriešikovcov si dodnes zachovali prímenie Tolďanovci, ktoré jasne pripomína na Tóďovce. Z používaných prameňov (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku) nepodarilo sa zistiť údaje o tejto osade. J. JANČOVIC46 píše: "Tóďovce - neexistujúca obec, pravdepodobne ide o skomolené a ľudové pomenovanie niektorej osady, ktorá sa stala prechodným bývaním pre rodinu pred jej trvalým vysťahovaním."

M A Ď A R S K O BÁČKIŠKÚNSKA ŽUPA

Dunaegyháza - Eďháza - je pôvodom, pravdepodobne druhotným, rodiny Kočovskej (Pavel) a Tóthovej (Ján). Kiskörös - Malý Kéreš. Z M.K. prišli rodiny: Frančokova (Ján), Gáborova (Pavel), Husárikova (Ján), Králikova (Ján), Liptákova (Adam), Litavskova (Pavel), Strakova (Juraj).

43 Vlastivedný slovník, III, c. d., s. 286 44 Vlastivedný slovník, III, c. d., s. 287. 45 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 65. 46 JANČOVIC, J.: Poznámky: Časť druhá, Začiatky Kovačice. In: ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 247 a 248.


23

BÉKEŠSKÁ ŽUPA Békéscsaba - Békešská Čaba. Z B. Č. prišli rodiny: Galátova (Ján), Kraskova (Adam). Orosháza - Orošháza. Z O. prišla rodina Sabova (Ondrej). Szarvas - Sarvaš. Zo S. prišli rodiny: Ferova (Matej), Husárikova, Paluškova - Paľuškova (Pavel). Tótkomlós - Sl. Komlóš. Zo S. K. prišli rodiny: Kučerova (M.), Mokranova (Ondrej), Paluškova - Paľuškova (Pavel).

FEJERSKÁ ŽUPA (ZADUNAJSKO) Barács - Baráč. Z B. prišla rodina Imrova (Ondrej). Veleg - Z V. prišla rodina Bírešova (Ondrej).

NOVOHRADSKÁ (NÓGRÁD) ŽUPA Agárd - Z A. prišla rodina Černíkova ( Pavel). Galgaguta - Guta. Z G. prišli rodiny: Dudášova (Ján), Imrova (Ondrej), Maršalova (Ján), Samporova (Juraj). Luczfalva - Lucína. Z L. prišli rodiny: Bartkova (Ján), Brngárova - Brnkárova (Ondrej).

PEŠTIANSKA ŽUPA Acsa - Jača. Z J. prišli rodiny: Cickova (Ján, Matej, Michal), Čížikova, Dudášova (Ján), Jaškova (Ondrej), Kolárova (Michal), Litavskova (Juraj, č. d. 122, Juraj, č. d. 129), Košútova (Juraj), Mikušíkova (Ján), Petríkova (M.), Polichnajova (Ján), Samporova (Juraj). Albertirsa - Albert. Z A. prišli rodiny: Brtkova (Michal, Juraj, Štefan, Ján), Gajanova (Ján, Kňazovicova, Stvorcova (Ján), Šipickova (Ján), Vereskova (Jozef). Bénye - Beňa. Z B. prišla rodina Mladonický (Ján). Galgagyörk - Sl. Ďurk. Z S. Ď. prišli rodiny: Babincova (Ján, č d. 23, Ján, č. d. 105, Ondrej, č. d. 42), Mikušova. Pilis - Piliš. Z P. prišla rodina Puškárova (Štefan).

VESPRÍMSKA (VESZPRÉM) ŽUPA Bakonycsernye - Černá. Z Č. prišli rodiny: Bajzova (Michal), Černošova (Juraj), Gagesova (Pavel), Horniačekova, Kadlečíkova (Juraj, č. d. 20, Juraj, č. d. 69), Muchova, Nosáľova, Pausova (Daniel).

R U M U N S K O Naďlak - Z N. prišla rodina Paluškova - Paľuškova (Pavel). Stamora - Zo S. prišli rodiny: Barnákova (Ján), Gáborova (Ján, Pavel), Pišpeckova (Martin).


24

ÚZEMIE TERAJŠEJ JUHOSLÁVIE Aradáč - Nazvy: 1853 Aradácz, 1854 Aradacz, 1861 Arradácz, Toth Aradacz, 1873 Tót-Aradác, 1902 Tót-Aradács, 1905 Totaradac, 1911 Felsoaradi, 1914 Totaradacz, 1922 Slovački Aradac, 1943 Slow. Aradatz, 1947 Slovački Aradac, 1959 Aradac.47 Z A. do Kovačice prišli rodiny: Bartošova (Martin, Ondrej), Diakova (Juraj), Filčíkova (Ondrej), Jesenskova (Pavel), Kučerova (M.), Liskova (Pavel), Mikušova, Mlynaričova (Pavel), Zvarskova - Zvarova (M.). Hajdušica - Názvy: 1853 Haidušica, 1856 Haiduschitza, 1861 Ajdučica, 1864 Hajdusciza (Istvánfalva), 1873 Hajdusica, 1878 Hajdusitza, 1881 Hajdušicza, 1922 Hajdučica, 1943 Heideschutz, 1959 Hajdučica.48 Z H. do Kovačice prišla rodina Imrova (Ondrej). Jánošík - Názvy: 1853 Sandorf, 1878 Sándorfalva, 1881 Sándorf, 1911 Újsándorfalva, 1919 Šándor, 1922 Slovački Aleksandrovac, 1943 Slow. Alexandrovac, 1947 Janošik (Jánošík).49 Z J. (a Padiny) do Kovačice prišli rodiny: Balážova (Michal, č. d. 145, Michal, č. d. 166). Padina - Názvy: 1853 Ludwigsdorf (Padina), 1878 Lajosfalva, 1911 Nagylajosfalva, 1922 Padina.50 Z P. do Kovačice prišli rodiny: Balážova (Michal, č. d. 145, Michal, č d. 166), Dišpiterova (Ján). Pivnica - Názvy: 1853 Pivnica, 1854 Pivnize, 1859 Pivnizse, 1892 Pivnice, 1904 Pincéd, 1922 Pivnice (Pivnica).51 Z P. do Kovačice prišli rodiny: Boleráckova (Tomáš), Fúskova (Juraj), Jonášova (Martin).

47MARKOVIĆ, Milica: Geografsko-istorijski imenik naselja Vojvodine. Izdanje Vojvodjanskog muzeja, Novi Sad 1966, s. 24. 48 MARKOVIĆ, Milica: c. d., s. 74. 49 MARKOVIĆ, Milica: c. d., s. 81. 50 MARKOVIĆ, Milica: c. d., s. 140. 51 MARKOVIČ, Milica: c. d., s. 146.


25

26

OD PÔVODNÉHO SÍDLISKA CEZ SLOVENSKÝ BARDÁŇ A EČKU

PO "PREDIU" KOVAČICA Podľa zoznamu zostaveného na základe pozemkovej knihy z decembra 1808, ktorý uverejnil J. ČAPLOVIČ52, na pustatine Kovačica sú evidované tri BABINCOVE rodiny, ktoré do Kovačice prišli zo Slovenského Ďurka (Galgagyörk, Peštianska stolica). Rodina Jána BABINCA, č. d. 23, dostala spolu 25,52 ha pôdy, rodina Jána BABINCA, č. d. 105, dostala spolu 15,73 ha pôdy a rodina Ondreja BABINCA, č. d. 42, dostala spolu 29,92 ha pôdy. Počet členov Babincových rodín nie je známy. V sobášnej matrike je zaznamenané, že sa v Kovačici Eva, dcéra Ondreja BABINCA a Márie BELAYOVEJ, sobášila 21.11.1803 s Pavlom STVORCOM. Z matriky narodených sa vidí, že sa Jurajovi BABINCOVI a jeho manželke ZuzaneError! Reference source not found. narodila 10.12.1804 dcéra Mária. Sedemčlenná rodina Jána BABKU (otec Ján, matka Dorota VOLÁKOVÁ) pochádza z Príboja. Na Slovenský Bardáň rodina prišla v júni 1786, č. d. 202 (198). V období súpisu na Slovenskom Bardáni rodinu tvorili: Ján, čeľadný otec, manželka Mária GAŽÍKOVÁ a ich dve deti (Alžbeta a Anna). Jednoročná dcéra Elena umrela pred súpisom. Do rodiny sú započítaní aj Jánova sestra Mária (20-ročná), brat Márie GAŽÍKOVEJ - Jakub a matka Elena DUDÁŠOVÁ. Na Slovenskom Bardáni narodil sa syn Ján (19.12.1787), ktorý umrel v Ečke ako 4-ročné dieťa. V Ečke sa narodili ešte štyri deti: Mária (umrela ako 3-ročné dieťa), Mária II., Michal a Ján. Jánova sestra Mária sa 07.02.1791 vydala za vdovca Juraja HEKEĽA (HJAKEĽA). Umrela 35-ročná (15.06.1796). Dcéra Alžbeta sa vydala (26.01.1796) za Pavla ĎURICU a dcéra Anna (26.11.1799) za Juraja MLADONICKÉHO. Rodina Jána BABKU do Kovačice (č. d. 32) prichádza pravdepodobne ako päťčlenná. Tvoria ju: Ján, Mária GAŽÍKOVÁ, dcéra Mária a synovia Michal a Ján. Neznámy je osud Eleny DUDÁŠOVEJ a Jakuba GAŽÍKA. V Kovačici rodina dostala spolu 25,32 ha pôdy. 52 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 64.

Od pôvodného sídliska cez Slovenský Bardáň a Ečku po "prediu" Kovačica

27

Michal BAJZA a jeho manželka Judita SUKUPOVÁ do Kovačice (č. d. 50) prichádzajú z Černej, teraz Bakonycserne (Vesprémska stolica) cez Ečku. V Kovačici sa im narodil syn Ján (1802), ktorý umrel jedenásťmesačný (29.08.1803). Nie je zistené, kedy a kde (pravdepodobne v Kovačici) umrela manželka Judita SUKUPOVÁ. V matrike sobášených vidíme, že sa vdovec Michal BAJZA 19.06.1803 sobášil s vdovou Máriou KOTRBAJOVOU. V tomto manželstve sa narodila dcéra Judita (1804), ktorá žila len 9 dní. Rodina Michala BAJZU dostala v Kovačici spolu 15,54 ha pôdy. Zaujímavé je, že sa žiadna rodina BAKOŠOVA nenachádza v spomínanom zozname J. ČAPLOVIČA. Predsa, treba spomenúť, že sa už v ečskej matrike zjavujú údaje o dvoch BAKOŠOVÝCH rodinách. Ján, syn Michala BAKOŠA, reform. bol sobášený 16.11.1789 s Juditou, dcérou Štefana NAGYA, reform. V tomto manželstve sa narodila dcéra Zuzana (02.02.1793), ktorá žila len 1 rok a 3 mesiace. Juraj, syn Juraja BAKOŠA a Alžbety VAŠKOVEJ bol sobášený v Ečke 01.11.1796 s Katarínou, dcérou Pavla DECKU a Anny ČEMANOVEJ. V tomto manželstve sa narodilo päť detí: dvojčatá - Mária I. a Eva (1797), Zuzana (1799), Mária II. (1801) a Juraj (1802). Prvé štyri deti umreli hneď po narodení. Do Kovačice sa rodina BAKOŠOVA prisťahovala ako trojčlenná: Juraj, manželka Katarína a syn Juraj. Z Brusníka na Slovenský Bardáň prišli tri BALÁŽOVE (BALÁŠOVE) rodiny. Sú to rodiny Pavla, Tomáša a Mateja. Pavlova rodina (č. d. 198) prišla prvá: v júni 1785. Dostala 1/8 sesie pôdy. Rodinu tvorili: Pavel, čeľadný otec, manželka Anna VESELÁ a dcéra Mária. Na Slovenskom Bardáni sa Pavlovi a Anne VESELEJ narodila dcéra Judita (21.09.1786). Otec Pavel umrel hneď po Juditinom narodení (22.10.1786). Bol vtedy 21-ročný. Vdova Anna VESELÁ sa 01.05.1787 vydala za Pavla DECKU (GECKU). Judita umrela ako jednoročné dieťa. V Ečke sa dcéra Mária BALÁŽOVÁ 13.11.1796 vydala za Tomáša BREZOVSKÉHO. Tomáš a Matej BALÁŽOVCI sa na Slovenský Bardáň prisťahovali v júni 1786. Tomáš BALÁŽ, č. d. 198, dostal 1/2 sesie zeme. Jeho rodinu, okrem Tomáša, čeľadného otca, tvorili: manželka Elena a synovia Ondrej (13) a MARTIN (4). Hneď po príchode na nové sídlisko (17.09.1786) umrela manželka Elena (45-ročná) a v nasledujúcom roku (02.04.1787) aj syn Ondrej. Po synovej smrti (25.05.1787) sa Tomáš a syn Martin vrátili do Brusníka. Matej BALÁŽ, č. d. 168 (164), dostal 1/4 sesie zeme. Jeho rodinu tvorili: on - Matej, manželka Mária JANOVKOVÁ, deti: Anna (9), Mária (6), Juraj a Ján (ktorý žil len pol roka). Rodiny Mateja BALÁŽA a Pavla VARGU bývali


28

v jednom dome (č. d. 168, resp. 164), lebo ich manželky boli sestry (Mária a Anna JANOVKOVÁ). V Conscriptio F. JESENSKÉHO je zaznamenané, že rodina Mateja BALÁŽA 29.03.1788 odišla do Aradáča. Predsa v matrike zomretých nachádzame údaj, že Matej BALÁŽ, 48-ročný, umrel na Slovenskom Bardáni 15.05.1788 (Hectica) a že po ňom zostala vdova Mária JANOVKOVÁ. Na Slovenskom Bardáni sú evidované ešte dve BALÁŽOVE rodiny. Vdovec Ján BALÁŽ, č. d. 200 (196), na Slovenský Bardáň prišiel zo Žihľavy v júni 1786 s dospelými deťmi: Máriou a Annou, manželkou Ondreja MATEJA, neskôr manželkou Pavla ĎURICU. Ján BALÁŽ (63-ročný) po presťahovaní sa do Ečky umrel 23.02.1789. Juraj BALÁŽ, č. d. 170, na Slovenský Bardáň prišiel v apríli 1787 s manželkou Katarínou, reform. a dcérami Juditou a Zuzanou. V apríli 1788 odišiel do Kulpína. Po istom čase sa pravdepodobne vrátil, lebo sa v tejto rodine v Kovačici 01.11.1803 narodila dcéra Alžbeta. Konečne v slovenskobardánskej matrike zomretých nachádzame údaj, že Jurajovi BALÁŽOVI a Anne MIKUŠÍKOVEJ 16.08.1786 umrel syn František a v ečskej matrike narodených, že sa im 10.10.1794 narodila dcéra Mária. V sobášnej matrike v Ečke jestvuje záznam, že Katarína, dcéra Jakuba BALÁŽA a Doroty GÁLOVEJ, bola 09.10.1794 sobášená s vdovcom Pavlom GÁBOROM. Predsa tieto BALÁŽOVE rodiny nedostali v Kovačici priamo pôdu na používanie. Kovačickí BALÁŽOVCI (Michal, č. d. 145, a Michal, č. d. 166), podľa J. ČAPLOVIČA,53 pochádzajú z Jánošíka (Sl. Alexandrovec) a Padiny, i keď ich primárny pôvod treba hľadať v oblasti Novohradu. Juraj BALČOK (BALČEK), č. d. 198 (194), na Slovenský Bardáň prišiel zo Senného v roku 1786. Na nové sídlisko s ním prišla manželka Anna ADAMÍKOVÁ Error! Reference source not found. a dcéra Anna. Do ich čeliadky patrili ešte manželkin brat - Ján (18) a manželova sestra - Elena (14-ročná). Dcéra Anna umrela hneď po príchode (29.09.1786) ako dvojročné dieťa. V Ečke sa Jurajovi BALČEKOVI a Anne ADAMÍKOVEJ narodil syn Ondrej (03.09.1791), Jurajova sestra Elena, dcéra Petra BALČEKA a Anny HAŠKOVEJ, sa (20.11.1792) vydala za Jána FRČKU, syna Pavla, Jurajovi umrela manželka Anna ADAMÍKOVÁ (nepodarilo sa zistiť dátum a príčinu jej smrti). Vdovec Juraj sa (21.11.1793) zosobášil a Annou MIKUŠOVOU, dcérou Jána a Anny MACKOVEJ. V tomto manželstve sa v Ečke narodili štyri 53 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 70.


29

deti: Mária I. (žila 3 mesiace) a Ján (mesiac viac od roka), Zuzana (05.04.1797) a Mária II. (02.02.1802). Do Kovačice rodina BALČEKOVA prišla ako štvorčlenná. BALOVE (BALLO) rodiny pochádzajú zo Závady. Na Slovenský Bardáň prišli dva manželské páry: Ondrej BALO a manželka Mária RÁCIKOVÁ a Ján BALO a manželka Katarína GAŽÍKOVÁ. Čeľadným otcom bol Ondrej. Na Slovenskom Bardáni bývali pod jednou strechou, č. d. 175 (173). Dostali 1/2 sesie zeme. Na Slovenský Bardáň si rodina Ondrejova doviedla dcéru Máriu I., ktorá umrela 1787 (3,5-ročná). Po smrti Márie I. v rodine sa narodilo zo štyroch pôrodov päť detí: Mária II., dvojčatá - Peter a Anna, Pavel a Mária III. Do Kovačice BALOVA rodina prišla ako päťčlenná: otec Ondrej, matka Mária a deti Anna, Pavel a Mária III. V rodine Jána BALU a Kataríny GAŽÍKOVEJ narodilo sa po rok 1804 deväť detí. Prvé štyri umreli v Ečke (Zuzana I., Ondrej, Ján a Pavel). Neskôr sa narodili ešte štyri deti v Ečke (Mária, Zuzana II., Alžbeta a Judita) a jedno v Kovačici - Elena (27.04.1804). Do Kovačice táto časť BALOVEJ rodiny prišla ako sedemčlenná. Rodina BALOVA v Kovačici dostala 1,15 ha pôdy (záhrada a vinica). Ján, syn Jána BARCU a Anny SAPKOVEJ (Padina), sa sobášil (10.01.1804) v Kovačici s Barbarou, dcérou Jána GÁBORA a Márie VESELEJ. Ján BARNÁK, č. d. 53, syn Jána a Kataríny (zo Stamory), bol sobášený v Ečke (07.02.1796) s Annou, dcérou Martina SEVERÍNYHO a Anny KOVÁČOVEJ-NÉMETOVEJ. V Kovačici rodina dostala spolu 10,37 ha pôdy. Podľa mienky J. ČAPLOVIČA,54 pôvod tejto rodiny je Guta alebo Krtíš. O Jurajovi BARNÁKOVI, č. d. 171, sa nepodarilo zistiť, skadiaľ prišiel do Kovačice a koľko členov rodiny mal. Ján BARTKO a manželka Mária, dcéra Mateja LIPTÁKA a Márie ĽAVKOVEJ, sa spomína v ečskej matrike umretých prvý raz, keď 21.03.1792 umrela 28-ročná Mária - manželka Jána BARTKU, a druhý raz, keď umrela 5-ročná dcéra Mária I. (30.06.1792). Ináč J. ČAPLOVIČuvádza, že rodina BARTKOVA pochádza z Lucíny (dnes: Luczfalva, Maďarsko). Vdovec Ján BARTKO sa v Ečke 28.05.1792 oženil s Annou SLOBODNÍKOVOU. V tomto manželstve sa narodili štyri deti. Dve deti (Juraj I. a Mária II.) umreli v útlom veku (jednoročné) a dve deti (Ján a Anna) sa dožili presťahovania do Kovačice. Nepodarilo sa nám zistiť, kedy Anna 54 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 65


30

SLOBODNÍKOVÁ umrela, ani kedy sa Ján BARTKO znovu oženil, ale z matriky narodených je očividné, že Jánovi BARTKOVI a Anne ZVAROVEJ Error! Reference source not found. sa v Kovačici (19.04.1803) narodil syn Juraj II. Teda v Kovačici v pozorovanom období rodina Jána BARTKU bola päťčlenná a dostala spolu 20,43 ha pôdy. Podľa záznamov F. JESENSKÉHO (Conscriptio) BARTOŠOVA čeľaď, ktorú viedol Ondrej, pozostávala v júni 1785, keď sa prisťahovala z Lentvory na Slovenský Bardáň, z troch rodín. Sú to rodiny Ondrejova (ktorej patrili: on - Ondrej, manželka Elena ÁBELOVSKÁ a 11-ročná dcéra Mária), Martinova (tvorili ju: otec Martin a synovia 17-ročný Martin a 10-ročný Adam) a Tomášova (manželský pár: Tomáš a Anna, dcéra Jána KIAPEŠA a Eleny NOSÁKOVEJ). Čeľaď bývala spolu v dome č. 247 a na Slovenskom Bardáni dostala 1/4 sesie pôdy. Elena ÁBELOVSKÁ, manželka Ondreja BARTOŠA, umrela 11.12.1786, vtedy 33-ročná, na Slovenskom Bardáni. Podľa záznamov F. JESENSKÉHO BARTOŠOVCI (Ondrej v apríli 1788 a Tomáš v októbri 1788) odišli do Aradáča. O rodine Martina BARTOŠA nie je zaznamenané, že Martin BARTOŠ opustil Slovenský Bardáň a že odišiel tiež do Aradáča. V matrikách niet záznamov, ktoré by svedčili o tom, že rodina zostala na Slovenskom Bardáni a že sa neskôr presťahovala do Ečky. To, i keď nepriamo, môže odôvodniť predpoklad, že sa i táto rodina BARTOŠOVA presťahovala do Aradáča. Na takýto predpoklad vplýva aj údaj, že sa Aradáčan Martin BARTOŠ (syn Jána a Márie) v Ečke sobášil 03.11.1801 s Annou, dcérou Juraja KOŽÍKA a Anny OSLEGHOVEJ. Kovačická matrike narodených uvádza, že sa tomuto manželskému páru narodila v Kovačici dcéra Anna (02.08.1804, žila 3 mesiace a 15 dní). Teda do Kovačice rodina prišla z Aradáča. Ondrej BARTOŠ, č. d. 128, do Kovačice prišiel z Aradáča. V Kovačici dostal spolu 20,42 ha pôdy. O Pavlovi BARTOŠOVI sa nám nepodarilo zistiť údaje o tom, skadiaľ prišiel a koľko zeme dostal. Na základe matričných údajov (sobáš) o Jánovi BASILIDESOVI, ečskom a kovačickom farárovi, sa mohlo zistiť, že jeho rodičia sú Martin a Anna MARČEKOVÁ, a že bol v Ečke 26.11.1794 sobášený so Zuzanou, dcérou Michala TOMKU a Rozálie VEREŠOVEJ zo Slovenského Komlóša. Po pozorovanú dobu, v rodine Jána BASILIDESA sa narodilo šesť detí: Johana (Jana), Elena, Ján I., Zuzana, Alexander a Ján II., z ktorých v mladom veku umreli Elena, Ján I. a Zuzana. To znamená, že rodina Jána BASILIDESA koncom roku 1804 bola päťčlenná a tvorili ju: otec-Ján, matka-manželka Zuzana TOMKOVÁ a deti dcéra Jána a synovia Alexander a Ján II. Posledné


31

dve deti sa narodili v Kovačici. Sesia "evanjelického kazateľa" Jána BASILIDESA a jeho nástupcov činila 20,43 ha (13,81 ha obrábateľnej pôdy, 5,75 ha lúky, 0,29 ha záhrady a 0,58 ha vinice). Adam BENKA (BENKO), č. d. 205 (201), prišiel zo Senného v júni 1785 na Slovenský Bardáň s manželkou Máriou KOVÁČOVOU a synom Jánom I. Ján I. už v decembri 1785 umrel ako 6-ročný chlapec a bol pochovaný pravoslávnym farárom (popom). S rodinou Adama BENKU na nové sídlisko prišla aj jeho sestra Mária, vdova Jána LENHARTA, s ktorou prišli aj traja jej synovia: Matej (16), Pavel (6) a Martin (4), LENHARTOVCI. Na Slovenskom Bardáni rodina BENKOVA dostala 1/2 sesie. Mária BENKOVÁ, vdova Jána LENHARTA, sa 28.11.1786 vydala za Jána FRANČOKA, ktorý na Slovenský Bardáň prišiel z Malého Kéreša (Kisköröš). Na Slovenskom Bardáni sa tejto rodine narodila 24.09.1787 dcéra Alžbeta, ktorá žila len päť dní. Onedlho po dcére umrela aj matka Mária (04.12.1787) ako 31-ročná osoba. Vdovec Ján FRANČOK sa po druhýkrát oženil, teraz s Annou, dcérou Juraja STRAKU (03.02.1788). Opúšťa Slovenský Bardáň (24.03.1788) a odchádza do Aradáča. Je zaujímavé, že ešte dodnes niektoré LENHARTOVE rodiny žijúce v Kovačici majú ako vedľajšie rodinné meno - prímenie BENKA. Táto prezývka pravdepodobne vyplýva z toho, že niekto z predkov týchto LENHARTOVÝCH rodín bol odchovaný v rodine BENKOVEJ. Po smrti manželky Márie KOVÁČOVEJ Adam BENKA sa oženil s Máriou LABÁTOVOU. V tomto manželstve sa v Ečke narodilo päť detí: Juraj, Elena, Anna (umreli v mladom veku), Ján II. (11.12.1797) a Adam (11.10.1802). Rodina BENKOVA po príchode do Kovačice bola štvorčlenná. Do Kovačice sa presťahovala aj rodina Pavla BENKU, ktorý sa v súpise J. ČAPLOVIČA55 považuje za čeľadného otca. Pavel BENKA je syn Tomáša a Anny KULÍKOVEJ (písané aj ako KUBÍKOVÁ). V Kovačici (27.11.1804) bol sobášený so Zuzanou ČMELÍKOVOU, dcérou Jána a Anny PAVLOVIČOVEJ. Kuriozitou je, že je tento sobáš zapísaný ako posledný sobáš v matrike sledovaného obdobia. V rodine jeho otca - Tomáša BENKU a Anny KULÍKOVEJ (KUBÍKOVEJ) sa na Slovenskom Bardáni narodil syn Tomáš, ktorý umrel v Ečke (1 1/2-ročný). V Ečke sa narodili Ján (28.06.1791), Michal (22.09.1793), Mária (26.01.1796), Ondrej (30.11.1797), Martin (02.10.1799) a Katarína (01.12.1801). Ján a Mária umreli v Ečke v mladom veku a Katarína v Kovačici (19.07.1804). 55 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 66.


32

Do Kovačice podľa matričných záznamov prišiel aj Martin BENKA, syn Ondreja a Kataríny DÉROVEJ. Martin sa oženil v Ečke 22.11.1796 s Annou KÚTSKOU, dcérou Pavla a Anny ŠURTISOVEJ. V Ečke sa im narodili Anna (21.07.1799), Alžbeta (10.03.1800), Pavel (11.04.1802) a v Kovačici Juraj (14.10.1804). Alžbeta umrela v Ečke (11.07.1801). Martinov pôvod je neznámy. Totiž v Kovačici žijú BENKOVE rodiny, ktoré majú atribút CHRŤANOVCI. Mohlo by to znamenať, že ich pôvod nie je Senné, ale Chrťany. Rodina Ondreja BÍREŠA, č. d. 126, sa uvádza v sobášnej matrike, keď bola Judita, dcéra Ondreja BÍREŠA (písané aj BÉREŠ) a Anny NAGYOVEJ (písané aj MOLNÁROVÁ) sobášená 21.11.1802 s aradáčským vdovcom Jánom AGARDYM. Podľa údajov J. ČAPLOVIČA,56 pôvod BÍREŠOVEJ rodiny sú "Horniaky" a do Kovačice prišla z Velega (Fejerská stolica, Zadunajsko). V Kovačici rodina dostala spolu 20,72 ha pôdy. Pôvod rodiny Pavla BOBČÍKA, č. d. 127, nie je zistený. O BOBČÍKOVEJ rodine sú záznamy len v kovačických matrikách. Totiž Pavlovi a, vtedy už nebohej, Anne BURKEŠOVEJ 23.04.1804 umrela v Kovačici dvojročná dcéra Anna. V sobášnej matrike nachádzame záznam, že bol vdovec Pavel BOBČÍK sobášený 10.05.1803 s Juditou, dcérou Juraja MUCHU, a v matrike narodených - že sa v tejto rodine 20.05.1804 narodila dcéra Judita. Rodina v Kovačici dostala spolu 10,64 ha pôdy. V pozemkovej knihe z decembra 1808 sa nespomína rodina BOBOŠOVA. Predsa treba uviesť, že v sobášnej matrike nachádzame údaj, že sa Katarína, dcéra Tomáša BOBOŠA a Evy ČEMERSKEJ, 05.11.1804 vydala za Jána SIRAKÉHO z Franzfeldu (dnešné Kačarevo). Podobne je to s rodinou Michala BODNÁRA. V matrike narodených nachádzame záznam, že sa Michalovi BODNÁROVI a Kataríne KISEĽOVEJ v Kovačici v septembri 1802 narodil syn Michal, ktorý bol krstený v Debeľači. O pôvode rodiny BOHUŠOVEJ sa J. ČAPLOVIČ nezmieňuje. V záznamoch F. JESENSKÉHO (Conscriptio) nachádzame údaj, že trojčlenná rodina Štefana BOHUŠA na Slovenský Bardáň prišla z Brezova v júni 1786. Rodinu tvorili Štefan BOHUŠ, čeľadný otec, jeho manželka Dorota BALÁŽOVÁ a jej rodina Anna BALÁŽOVÁ. Na Slovenskom Bardáni rodina disponovala 1/2 sesie pôdy. Táto rodina, podľa záznamov F. JESENSKÉHO, opustila Slovenský Bardáň 10.03.1788 a odišla do Aradáča. Predsa manželský pár Pavel BOHUŠ a Barbara LEŠKOVÁ (LECKEN) sa zjavujú v ečských písaných prameňoch v roku 1792. Tu umrel (28.08.1792) a bol pochovaný 56 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 69.


33

trojročný syn Pavel. V Ečke sa spomenutým manželom narodili štyri deti: Zuzana, Mária, Katarína a Judita. Mária a Katarína umreli v Ečke veľmi mladučké. Zuzana a Judita dožili sa presťahovania do Kovačice. V Kovačici sa 26.02.1803 narodila dcéra Eva. V pozorovanom čase rodina Pavla BOHUŠA v Kovačici počítala piatich členov. Rodina nedostala nijaký pozemok, a preto sa môže predpokladať, že pravdepodobne bola chápaná ako želiarska. Tomáš BOLERÁCKY, č. d. 44, a jeho manželka Katarína JONÁŠOVÁ prišli do Kovačice z Pivnice. Rodina dostala spolu 20,43 ha pôdy. Počet členov rodiny nie je zistený. Písané pramene umožňujú uzavrieť, že sa 08.05.1803 v Kovačici narodil syn Ján, ktorý umrel v tom istom roku (12.11.1803). Syn Martin sa narodil 04.11.1804. Do Kovačice sa z Ečky presťahoval aj Juraj BREZOVSKÝ. Prišiel s manželkou Annou PETRÁŠOVOU a synom Jurajom, narodeným v Ečke (08.03.1802). O rodine Juraja BREZOVSKÉHO sa z matričnej evidencie dozvedáme, že jej v Ečke umrel syn Pavel a že sa narodili a umreli ešte tri deti: Anna, Ondrej a Ján. Syn Juraj umrel v Kovačici ako jednoročný chlapec. Iné údaje o tejto rodine nie sú zistené. Z ečských matričných prameňov je zistené, že v tejto osade žili manželia Matej BREZOVSKÝ a Anna MRVOVÁ. Nie je známe, či prišli do Kovačice, alebo nie. Tomáš BREZOVSKÝ, syn Jána a Márie, bol zosobášený v Ečke (13.11.1796) s Máriou BALÁŽOVOU, dcérou Pavla a Márie. V Ečke sa tejto rodine narodil syn Pavel, ktorý žil len 1 mesiac. V Kovačici sa narodila dcéra Eva (16.10.1802). Tento údaj svedčí, že sa rodina presťahovala do Kovačice a že v pozorovanom - kritickom okamihu bola trojčlenná. Rodina Ondreja BRNGÁRA (BRNKÁRA) a Anny LECKENOVEJ sa môže v matričnej evidencii sledovať od roku 1791. V Ečke sa narodila dcéra Mária (07.11.1791) a tu aj umrela (16.03.1792). V nasledujúcom období sa v Ečke narodili Ondrej, Ján I., Ján II., Pavel a Juraj. V Kovačici sa narodil Martin (18.02.1804). Keďže synovia Ján I. a Pavel umreli ešte v Ečke, môžeme spoľahlivo predpokladať, že rodina Ondreja BRNGÁRA v Kovačici počítala šiestich členov. Je zaujímavé, že údaje o nej nenachádzame v zozname prvých kovačických obyvateľov a neznámy je jej majetkový stav. J. ČAPLOVIČ57 spomína, že jej rodinný pôvod je Lucína (teraz: Luczfalva) a Ečka. Do Ečky BRTKOVCI prišli z Albertu (Albertirsa, Peštianska stolica). Evidované sú tri rodiny. 57 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 71.


34

Michal BRTKA a Katarína MILOSRDNÁ do Ečky prišli s deťmi: Tomášom, Matejom, Pavlom a Annou. Juraj BRTKA a Mária THURÓCIOVÁ do Ečky doviedli dcéru Máriu. Štefan BRTKA a Alžbeta VRBOVSKÁ prišli do Ečky ako bezdetný manželský pár. V Ečke zakladá rodinu (20.11.1792) Tomáš, syn Michala BRTKU a Kataríny MILOSRDNEJ, s vdovou Jána SELSKÉHO - Zuzanou, dcérou Jána MLADONICKÉHO a Márie VERESKEJ. V tejto rodine sa narodilo v Ečke a v Kovačici (po pozorovaný kritický bod, teda do konca 1804) sedem detí. Štyri deti umreli. Koncom roka 1804 rodina počítala piatich členov. Sú to rodičia Tomáš a Zuzana, dcéry Zuzana, Judita a Mária. Tomáš BRTKA, č. d.103, v Kovačici dostal spolu 20,43 ha pôdy. Dvaja synovia Michala BRTKU a Kataríny MILOSRDNEJ Pavel a Matej boli sobašení v Ečke v ten istý deň - 22.11.1796: Pavel s Evou SELSKOU, dcérou Jána a Eleny, a Matej s Elenou, dcérou Juraja ČEMANA a Eleny ŠTEVČOKOVEJ. V rodine Pavla BRTKU a Evy SELSKEJ sa v pozorovanom období narodila dcéra Alžbeta (14.09.1797) a syn Juraj (23.04.1801). Do Kovačice sa rodina dostala ako trojčlenná, lebo syn Juraj umrel ešte v Ečke (08.12.1801). Rodina Mateja BRTKU a Eleny ČEMANOVEJ do Kovačice prišla ako štvorčlenná (rodičia Matej a Elena, syn Matej a dcéra Anna). Poznamenáva sa, že syn Juraj narodený (31.01.1801) v Ečke žil len jeden mesiac. Anna BRTKOVÁ, dcéra Michala a Kataríny MILOSRDNEJ, sa v Ečke vydala 13.11.1798 za Pavla ČERNÍKA. V rodine Juraja BRTKU a Márie THURÓCIOVEJ sledujeme a zisťujeme z matričných prameňov nasledujúce premeny: v Ečke sa im narodili štyri deti (Juraj, Tomáš, Pavel a Michal) a umrelo jedno (Pavel). Po príchode do Kovačice sa narodila dcéra Alžbeta (16.03.1803). Dcéra Mária sa 22.11.1803 vydala za Jána ŠRAMU. Teda rodina Juraja BRTKU v pozorovanom časovom bode počítala v Kovačici šiestich členov; sú to manželia Juraj a Mária, synovia Juraj, Tomáš a Michal a dcéra Alžbeta. Rodina Juraja BRTKU, č. d. 2, dostala v Kovačici spolu 30,50 ha (1 1/2 sesie) pôdy. Rodina Michala BRTKU a jeho manželky Kataríny MILOSRDNEJ spolu s trojčlennou rodinou syna Pavla a štvorčlennou rodinou syna Mateja tvorili po príchode do Kovačice deväťčlennú čeľaď, ktorej na čele bol Michal BRTKA. Menovaná rodina je zapísaná do zoznamu kovačických obyvateľov pod č. d. 137. Dostala spolu 35,68 ha pôdy.


35

V zozname, ktorý zostavil J. ČAPLOVIČ58 o prvých kovačických obyvateľoch, nenachádzame rodinu Štefana BRTKU a Alžbety VRBOVSKEJ. Nepodarilo sa zistiť, či táto BRTKOVA rodina vôbec prišla do Kovačice. Matričné záznamy uvádzajú, že sa v Ečke narodila a umrela dcéra Alžbeta a že sa 09.05.1794 narodil syn Juraj. Druhé relevantné údaje nie sú zistené. Podobne v zozname Kovačičanov je BRTKA (?) Ján, č. d. 140, pôvodom z Alberta (teraz: Albertirsa, Peštianska stolica), o ktorom nenachádzame údaje v ečských matričných prameňoch. V Kovačici dostal spolu 1,15 ha pôdy. Rodina BULÍKOVA pochádza z osady Rovňany. Už v júni 1785 na Slovenský Bardáň prišla osemčlenná rodina Gregora BULÍKA, syna Pavla a Kataríny. Rodinu tvorili Gregor, čeľadný otec, jeho manželka Elena, dcéra Juraja DOVÁĽA, a synovia Ján (20), Pavel (17), Juraj (14), Martin (11), František (7) a Ondrej (6). Na Slovenskom Bardáni rodina mala k dispozícií jednu sesiu obrábateľnej pôdy. Na Slovenskom Bardáni Gregor BULÍK bol veľmi činný. V októbri, keď sa volilo prvé obecné predstavenstvo, Gregor bol zvolený za prvého richtára. Táto funkcia bola spojená s riešením všetkých otvorených problémov osídlenia na Slovenskom Bardáni. Keď v roku 1786 došlo k novým obecným voľbám na obdobie 1786/87, za richtára bol zvolený Martin MELICH, Gregor BULÍK v tom období bol prísažným. Keď sa slovenskobardánski osadníci presťahovali do Ečky, BULÍKOVA rodina bola medzi nimi. Sťažovali sa na nepriaznivé pomery. Žiadosť o "poľahčenie verejných tiarch" kráľovi do Zemúna 1. novembra 1788 zaniesli: "richtár Ján SELSKÝ s Gregorom BULÍKOM a Ďurom SOKOLOM, kde 3. novembra predložili kráľovi prosbu...59 Gregor BULÍK umrel 30.11.1788 ako 55-ročný. V nasledujúcom roku (05.04.1789) umrela na tumor aj Gregorova vdova Elena DOVÁĽOVÁ (45-ročná). V máji umreli traja synovia nebohého Gregora BULÍKA a Eleny DOVÁĽOVEJ: 25-ročný Ján a 22-ročný Pavel 5. mája na "dolores oris et pedium" a 14-ročný Martin 7. mája (s identickou príčinou smrti). Juraj, syn Gregora BULÍKA a Eleny DOVÁĽOVEJ, sa oženil v Ečke 22.01.1799 s Annou, dcérou Jána SELSKÉHO a Anny ĎURÍKOVEJ. V Ečke sa im narodil syn Michal (29.06.1800) a v Kovačici dcéra Mária (30.07.1803). František, mladší syn Gregora BULÍKA a Eleny DOVÁĽOVEJ, bol sobášený v Ečke (17.11.1801) s Máriou ŠIMÁKOVOU, dcérou Pavla a Eleny FABIANOVEJ. V Kovačici sa im narodila dcéra Alžbeta (16.10.1803) 58 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 64. 59 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 47.


36

To by malo znamenať, že sa ôsmi potomkovia Gregora BULÍKA stali novými obyvateľmi Kovačice: Juraj ako štvorčlenná rodina, František ako trojčlenná a Ondrej ako mládenec. Podľa zoznamu prvých kovačických obyvateľov a údajov pozemkovej knihy (1808) BULÍKOVCI dostali spolu 30,79 ha pody na meno Jána BULÍKA, č. d. 87, ktorý pochádza z Rovňian a prešiel cez Slovenský Bardáň a Ečku. Rodina BULÍKOVA skutočne prešla označenú cestu a jej prvotný pôvod predstavuje osada Rovňany. Sporné je meno Jána, čeľadného otca. Sú oprávnené predpoklady, že tu ide o Jána SELSKÉHO ml., pôvodom zo Závady. Jeho dcéra Anna sa vydala za Juraja BULÍKA a tak sa mohlo stať, že ho BULÍKOVCI - Juraj, František a Ondrej - uznávali ako čeľadného otca. Jána SELSKÉHO, ml. ináč v Kovačici menovali BULÍK.60 Potrebné je spomenúť, že Ján SELSKÝ ml. a Anna ĎURÍKOVÁ zo šiestich narodených detí, okrem dcéry Anny, manželky Juraja BULÍKA, iné detí ani nemali, lebo im umierali v mladom veku. Rodina Ondreja CEROVSKÉHO a Zuzany VAŠKOVEJ Error! Reference source not found. sa nespomína v zozname prvých kovačických obyvateľov. Z matriky narodených sa vidí, že sa v tejto rodine v Kovačici narodil syn Ján (19.12.1804). Primárny pôvod CICKOVÝCH rodín je pravdepodobne Sobotište (Nitrianska stolica). Kovačické CICKOVE rodiny pochádzajú z osady Jača (Acsa, Peštianska stolica), ako výsledok sekundárneho sťahovania. Do Kovačice prišli tieto tri CICKOVE rodiny: Ján CICKA a jeho manželka Judita GAJDOŠOVÁ. V Kovačici sa im narodil syn Ján (15.10.1804). Matej CICKA a manželka Judita GAJDOŠOVÁ. V Kovačici im umrela jednoročná dcéra Judita (03.10.1803). Michal CICKA a manželka Mária BOROŠOVÁ-RÁSOŠKA. V Kovačici sa im narodila (16.01.1803) a umrela (28.07.1804) dcéra Anna. V zozname sa ako obyvatelia Kovačice spomínajú Ján CICKA, č. d.112, ktorý dostal spolu 30,21 ha a Matej CICKA, č. d. 93, ktorý dostal v Kovačici spolu 40,28 ha pôdy. Michal CICKA sa v uvedených zoznamoch nespomína. Bolo by potrebné dodatočne sa pokúsiť zistiť počet členov CICKOVÝCH rodín v čase osídľovania Kovačice (1804). Rodina ČAPLÁROŠOVA - Ondreja a Judity MYTNÍKOVEJ - sa vo verejných listinách nespomína. Z matričných prameňov vyplýva, že sa v Ečke (17.11.1801) vydala Eva, dcéra Ondreja ČAPLÁROŠA a Judity 60 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 83. a 84.


37

MYTNÍKOVEJ, za Juraja, syna Pavla GARAJA a Doroty VESTEKOVEJ. O necelé dva roky neskôr (09.10.1803) sa v Kovačici v ten istý deň sobašili Judita, druhá dcéra Ondreja ČAPLÁROŠA a Judity MYTNÍKOVEJ, s Pavlom, synom Adama JAŠKU a Kataríny ČÍŽIKOVEJ, a jej matka Judita MYTNÍKOVÁ, vdova Ondreja ČAPLÁROŠA, s vdovcom Adamom JAŠKOM. Zo spomínaných prameňov sa nedalo zistiť, kedy a kde Ondrej ČAPLÁROŠ umrel. Čeľaď Juraja ČEMANA prišla na Slovenský Bardáň z Nedelišťa v júni 1786. Na Slovenskom Bardáni dostala 1/2 sesie zeme a bývala v dome č. 210 (206). V okamihu presídlenia na Slovenský Bardáň túto čeľaď tvorili štyri rodiny. Sú to, po prvé, Juraj ČEMAN, čeľadný otec a jeho manželka Dorota, dcéra Martina VESTEKA a Kataríny VAĽOVEJ. Najstarší syn Ján ČEMAN prišiel na nové sídlisko s manželkou Annou (dcérou Adama JANČU z Lentvory a Anny KROPÁČOVEJ) a synmi Jánom (5) a Pavlom (3). Stredný syn Juraj ČEMAN a manželka Elena ŠTEVČOKOVÁ na Slovenský Bardáň priviedli dcéru Elenu (7). Najmladší syn Pavel ČEMAN a Anna LISKOVÁ na nové sídlisko prišli ako bezdetný manželský pár. Po príchode na Slovenský Bardáň čeľaď mala jedenástich členov. V čeľadi sú, podľa matričných údajov, zistené nasledujúce zmeny: Juraj ČEMAN, čeľadný otec, umrel ako 73-ročný (02.09.1787) na Slovenskom Bardáni. Jeho manželka Dorota VESTEKOVÁ umrela o päť rokov neskôr (03.05.1792) v Ečke. Mala vtedy 67 rokov. V rodine Jána ČEMANA si treba všimnúť, že sa na Slovenskom Bardáni narodila a umrela dcéra Mária (1786). V nasledujúcom roku umrela manželka Anna (28.04.1787). Bola vtedy 31-ročná. On - Ján - umrel v Ečke 40-ročný (08.09.1792). Syn Pavel umrel 09.09.1798. Ján, syn Jána ČEMANA a Anny JANČOVEJ, sa oženil (21.11.1802) s Katarínou, dcérou Jána ANDRISA a Kataríny BÍLOVEJ. V Kovačici sa im narodila dcéra Anna (10.05.1804). V rodine Juraja ČEMANA a Eleny ŠTEVČOKOVEJ pozornosť upútajú údaje: na Slovenskom Bardáni sa narodila (1787) dcéra Anna. On - Juraj - umrel 34-ročný (17.06.1788) v Ečke. Elena, dcéra Juraja ČEMANA a Eleny ŠTEVČOKOVEJ, sa 21.11.1796 vydala za Mateja, syna Michala BRTKU a Kataríny MILOSRDNEJ. Keď dcéra Anna (4-ročná) umrela 01.07.1791, matka Elena ŠTEVČOKOVÁ, vdova Juraja ČEMANA, zostala samotná. Pavlovi ČEMANOVI a Anne LISKOVEJ sa na Slovenskom Bardáni a v Ečke narodilo šesť detí: Adam, Juraj, Martin, Anna, Ondrej a Pavel. Tri deti


38

umreli veľmi mladé. Do Kovačice s rodičmi prišli Juraj, Martin a Ondrej. V Kovačici umrel 38-ročný otec a manžel Pavel ČEMAN. Vdova Anna LISKOVÁ sa (19.06.1803) vydala za vdovca Martina SOKOLU. V čase súpisu ČEMANOVA čeľaď mala siedmich členov a dostala spolu 30,50 ha pôdy. ČERNÍKOVCI sa ako obyvatelia a majitelia pozemku v Kovačici nespomínajú. U J. ČAPLOVIČA61 sa nachádza údaj, podľa ktorého rodina Černíkova pochádzajúca z Agárdu (Novohrad) pobudla istý čas v Ečke. Rozborom údajov slovenskobardánskej, ečskej a kovačickej matriky (1785-1804) zisťujeme: po prvé, že sa títelský občan Pavel, syn Pavla ČERNÍKA, (11.01.1791) v Ečke sobášil s Elenou, dcérou Juraja LAŠÁNA. Po druhé, v spomenutom prameni je poznamenané, že sa Pavlovi ČERNÍKOVI a Anne, dcére Adama ŠKODU a Evy KOVÁČOVEJ, v Ečke narodili a umreli dve deti (Mária a Michal). Po tretie, v Kovačici (11.12.1803) umrela 47-ročná Anna ŠKODOVÁ, manželka Pavla ČERNÍKA, na vodnatieľku (hydrops). Konečne, Pavel ČERNÍK, syn Pavla a Eleny BAČOVEJ, sa sobášil v Ečke 13.11.1798 s Annou, dcérou Michala BRTKU a Kataríny MILOSRDNEJ. V tomto manželstve sa (po pozorovaný časový bod) narodili dve deti (Ján, ktorý umrel ako 2-ročné dieťa, a Anna). Zaujímavé je, že v oboch prípadoch v matrike narodených sa ako matka uvádza Anna BRTKOVÁ a ako otec Ján (nie Pavel) ČERNÍK. Predpokladáme, že v sobášnej matrike je urobená chyba. Na to poukazuje aj meno prvého syna, ktorý je Ján a nie Pavel. Rodina Juraja ČERNOŠA, č. d. 39, v Kovačici dostala spolu 25,61 ha pôdy. Podľa údajov, ktoré uvádza J. ČAPLOVIČ,62 rodina pochádza z osady Černá (Bakonycserne, Vesprémska stolica) a Ečka. O pobyte ČERNOŠOVEJ rodiny v Ečke sa nemohlo zistiť z matričných údajov. Z matrík sme jedine zistili, že sa Jánovi ČERNOŠOVI a Anne SĽÚKOVEJ v Kovačici (20.03.1804) narodila dcéra Katarína a že umrela 11-ročná dcéra Judita. Rodina Michala ČERVENÁKA, č. d. 29, v Kovačici dostala spolu 21 ha pôdy. Pôvod rodiny je neznámy. Z matriky narodených sa dozvedáme, že sa v Ečke 26.02.1798 Michalovi ČERVENÁKOVI a Anne MELICHOVEJ narodila dcéra Mária. Teda rodina žila v Ečke a presťahovala sa neskôr do Kovačice. Do Kovačice sa prisťahovala aj rodina ČIRÁKOVÁ, i keď ČIRÁKOVCI nie sú v zozname obyvateľov a majiteľov zeme. Totiž matričné údaje odhaľujú, 61 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 74. 62 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 65.


39

že 24.07.1803 v Kovačici umrela Judita LUKAČOVIČOVÁ, vtedy 45-ročná manželka Jána ČIRÁKA. Štefan ČIRÁK, syn Jána a Judity LUKAČOVIČOVEJ, bol 30.08.1803 sobášený s Juditou ČERŇANOVOU, vdovou Jána ĎURÍČEKA. V tomto manželstve sa po pozorovaný časový bod narodila (a umrela) dcéra Alžbeta. Pôvod ČÍŽIKOVÝCH rodín, pravdepodobne sekundárny, je Jača � (Acsa, Peštianska stolica). J. ČAPLOVIČ63 píše, že ČÍŽIKOVCI do Kovačice prišli z Ečky. Údaje čerpané z použiteľných matričných prameňov nemohli potvrdiť predpoklad, že ČÍŽIKOVCI boli v Ečke. V ečských matrikách sa ČÍŽIKOVCI nespomínajú. S prvými záznamami o ČÍŽIKOVÝCH rodinách sa stretáme v kovačických matrikách. Totiž v Kovačici 31.08.1803 umrela Pavlovi ČÍŽIKOVI a Judite VAŠKOVEJ trojročná dcéra Judita. Pavlovi ČÍŽIKOVI a Judite Š. sa narodil v septembri syn Michal (1803), ktorý po troch dňoch umrel. Pavlovi ČÍŽIKOVI a Judite CHRŤANOVEJ umrel (25.10.1803) trojročný chlapec Michal. V pozorovanom období v Kovačici (07.03.1804) umrel 31-ročný Pavel, syn Martina ČÍŽIKA a Zuzany KOLLÁROVEJ a (10.10.1804) 55-ročný Pavel, syn Pavla ČÍŽIKA a Judity BUDOVEJ. Vo verejných listinách sa ako kovačickí obyvatelia spomínajú: Ján ČÍŽIK, č. d. 110, dostal 20,43 ha pôdy, Ján ČÍŽIK, č. d. 111, dostal tiež 20,43 ha pôdy a Maco ČÍŽIK, č. d. 136, so 25,32 ha pody. Dnes je ťažko vysvetliť rodinnú spätosť spomenutých ČÍŽIKOVCOV a ČÍŽIKOVCOV zapísaných ako prvých kovačických obyvateľov a ešte ťažšie určiť ich aspoň približný počet. Medzi prvých Kovačičanov je zapísaný aj Ján ČORBA, č. d. 8 (25,32 ha pôdy). S údajmi o rodine Jána ČORBU sa stretáme v ečských matričných prameňoch. V rodine Jána ČORBU a Márie KOVÁČOVEJ v Ečke umrel 6-ročný syn Michal. V Ečke sa narodili potom ešte štyri deti: Ján I., Anna, Ján II. a Juraj. Ján I. a Anna umreli v Ečke. Do Kovačice rodina prišla pravdepodobne ako štvorčlenná a tvorili ju: Ján, čeľadný otec, manželka Mária KOVÁČOVÁ (na jednom mieste jej meno je zapísané Anna) a synovia Ján II. a Juraj. Na Slovenský Bardáň rodina DECKOVA (GYECKO, a preto niekde GECKO), č. d. 237 (232), prišla zo Šule (nie zo Senného) v júni 1786 a dostala 1/2 sesie zeme. Rodinu DECKOVU v okamihu zostavovania súpisu (Conscriptio) tvorili Pavel DECKO alias STOLEC, čeľadný otec, Pavlova manželka Anna ČEMANOVÁ, matka Anna STOLCOVÁ, Pavlova sestra Anna STOLCOVÁ (15) a dcéra Katarína (3). Na Bardáni sa narodil (30.10.1786) syn Pavel, ktorý žil len jeden deň. Manželka Pavla DECKU Anna 63 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 66.


40

ČEMANOVÁ, 25-ročná, umrela hneď po pôrode (01.11.1786). Vdovec Pavel a vdova Anna VESELÁ sa sobášili na Slovenskom Bardáni (01.05.1787). V tomto druhom Pavlovom manželstve sa narodili tri deti: Juraj na Slovenskom Bardáni a Mária a Anna v Ečke. V Ečke umrel Juraj (3-ročný) a Mária (1-ročná). Pavlova matka Anna DECKOVÁ, manželka ŠIMONA STOLCA, 60-ročná umrela na Slovenskom Bardáni 06.11.1787. Sestra Anna sa na Slovenskom Bardáni vydala (06.11.1787) za Ondreja VESTEKA. Ťažko je dnes vysvetliť (to sa z písaných prameňov nemôže vyčítať), ako sa to stalo, že v ten istý deň bola v dome svadba a smrť. Pravdepodobne v deň svadby a svadobnej veselice umrela matka vydávanej dcéry. V Ečke sa vydala (01.11.1796) Katarína, dcéra Pavla DECKU, a vtedy už nebohej Anny ČEMANOVEJ za Juraja, syna Juraja BAKOŠA a Alžbety VAŠKOVEJ. Do Kovačice rodina DECKOVA prichádza ako trojčlenná. Tvoria ju Pavel, čeľadný otec, manželka Anna VESELÁ a dcéra Anna. Aradáčan Juraj, syn Juraja DIAKA, pôvodom z Ábelovej, sa oženil prvý raz v Ečke (22.11.1791) s vdovou Annou, dcérou Štefana LISKU a Alžbety FRANKOVEJ. Keďže mu 31-ročná manželka Anna umrela (20.01.1792), Juraj sa oženil po druhý raz (01.05.1792) s Katarínou, dcérou Štefana KANDU. V tomto manželstve sa narodila dcéra Mária (21.01.1794). Do Kovačice prišla len trojčlenná DIAKOVA rodina (č. d. 165). Údaje o majetkovom stave nie sú známe. Ján DIŠPITER, č. d. 169, do Kovačice prišiel z Padiny s manželkou Juditou, dcérou Mateja FERÍKA a Judity BALÁŽOVEJ. V Kovačici umrel 2-ročný syn Ján (1804), narodila sa (25.07.1804) a umrela (01.01.1805) dcéra Katarína. Manželka Judita umrela o dva dni po tomto pôrode (27.07.1804). Vo verejných listinách sa nespomína rodina Pavla DUBOVSKÉHO a Márie HAJKOVEJ. V matrike narodených vidíme, že sa tomuto manželskému páru narodila v Kovačici dcéra Zuzana (01.07.1804). O Jánovi DUDÁŠOVI, č. d. 138, ktorý prišiel do Kovačice priamo z Jače (Acsa, Peštianska stolica) a v Kovačici dostal 25,32 ha pôdy, sa nám nepodarilo zistiť relevantné údaje o počte členov jeho rodiny a o jeho prvotnom pôvode. J. ČAPLOVIČ64 uvádza ako primárny pôvod tejto rodiny Gutu (teraz: Galgaguta, Maďarsko) a Dolnú Strehovú. Pôvod rodiny ĎUGOVEJ pred príchodom do Ečky nie je zistený. V Ečke možno identifikovať štyri ĎUGOVE rodiny (Ján, Jozef, Juraj a Ondrej). Kam z Ečky odišli a či vôbec opustili Ečku rodiny Jána a Jozefa ĎUGU, nie je zistené. Juraj ĎUGA, 56-ročný, umrel v Ečke (11.06.1801). Do Kovačice prišla 64 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 67.


41

jeho vdova Judita MADRASOVÁ a dcéra Eva. Eva sa v Kovačici (09.11.1803) vydala za Martina, syna Jána ANDRISKU a Kataríny BÍLOVEJ. V Kovačici nachádza osídlenie aj rodina Ondreja ĎUGU (č. d. 68, 10,65 ha pôdy). Ondrej ĎUGA do Kovačice prišiel s manželkou Máriou CHALUPOVOU. V Kovačici sa im v pozorovanom období narodil syn Ondrej (04.04.1804). Na Slovenský Bardáň sa zo Senného prisťahovala v júni 1785 rodina Juraja ĎURICU. Bývala v dome číslo 162. Tvorili ju (v deň súpisu): Juraj, čeľadný otec, manželka Anna VIAZAČOVÁ, syn Pavel (14) a starká Anna SOKOLOVÁ, teda spolu štyria členovia. Pripomína sa, že v tejto rodine na Slovenskom Bardáni umreli dvaja chlapci: Ján (1/2-ročný) 7. augusta a Juraj (3-ročný) 6. septembra 1786. Príčiny smrti nie sú uvedené. Do Ečky sa rodina Juraja ĎURICU presťahovala v zložení: Juraj, čeľadný otec, jeho manželka Anna VIAZAČOVÁ a syn Pavel. Chýba údaj o osude starkej Anny SOKOLOVEJ. V Ečke 19.06.1788 na tumor umrela Jurajova manželka 42-ročná Anna VIAZAČOVÁ, dcéra Mikuláša a Anny. V súpise F. JESENSKÉHO (Conscriptio Animarum) sú zapísaní len Juraj ĎURICA a syn Pavel. Dňa 02.02.1789 v Ečke umrel 45-ročný Juraj, syn Juraja a Eleny VERESKEJ. Z údajov ečskej matriky vyplýva, že sa (26.01.1791) Anna, dcéra Martina ĎURICU, vydala za Pavla, syna Ondreja HRIEŠIKA. Pavel ĎURICA, syn Juraja a Anny VIAZAČOVEJ, sa (26.01.1795) oženil s Alžbetou BABKOVOU, dcérou Jána a Márie GAŽÍKOVEJ. V mladej rodine sa narodili Ján (17.08.1797), Juraj (deň narodenia nie je zistený) a Zuzana (19.09.1802). Ján a Juraj umreli v Ečke v mladom veku. Trojčlenná rodina Pavla ĎURICU v Kovačici, č. d. 71, dostala spolu 30,79 ha pôdy. Pavel ĎURICA, syn Jána, o ktorom u J. ČAPLOVIČA65 nachádzame údaj, že je pôvodom zo Senného, pochádza zo Šule. Na Slovenský Bardáň prišiel v júni 1786 s manželkou Máriou, dcérou Juraja PEKÁRA, a 3-ročnou dcérou Annou. Keď mu 25-ročná manželka Mária umrela (10.03.1788), Pavel sa priženil na Slovenskom Bardáni (30.03.1788) do domu Anny BALÁŽOVEJ, dcéry Jána BALÁŽA a vdovy Ondreja MATEJA, pôvodom zo Žihľavy. V apríli 1788 odchádza do Aradáča, ale neskôr prichádza do Ečky. V Ečke umrela 8-ročná dcéra Anna. Do Kovačice prišli on a manželka ako dvojčlenná rodina, resp. manželský pár, č. d. 72 (15,54 ha pôdy). V listine kovačických obyvateľov nie je uvedená rodina Jána ĎURÍČEKA a Judity ČERŇANOVEJ, ktorá prišla na toto územie v dňoch zakladania osady. 65 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 66.


42

Keďže Ján ĎURÍČEK (38-ročný) umrel 05.08.1803), vdova Judita ČERŇANOVÁ sa vydala (30.08.1803) za Štefana ČIRÁKYHO. V nasledujúcom roku (18.12.1804) umrel aj Jánov vlastný brat Michal (16), syn Jána ĎURÍČEKA a Márie GONDOŠOVEJ. Matej FERO, č. d. 96 (dostal spolu 30,21 ha pôdy). Rodina pravdepodobne do Kovačice prišla priamo zo Sarvaša. Počet členov rodiny sa nám nepodarilo zistiť. V kovačických matrikách sa mohlo vidieť, že Matejovi a jeho manželke Zuzane LENTVORSKEJ (priezvisko možno ukazuje na prvotný pôvod rodiny) umrel 3-ročný syn Ján a že sa tu narodil a umrel ešte ani nie 1-ročný syn Michal. Iné základné údaje zatiaľ nie sú zistené. Aradáčan Ondrej, syn Jána FILČÍKA, pôvodom zo Sarvaša (Békešská stolica), bol sobášený v Ečke 14.02.1792 s Juditou, dcérou Pavla PALUŠKU. Rodina sa osídlila v Kovačici (č. d. 116), kde dostala 15,54 ha pôdy. Rodina Pavla FODORA a Alžbety JONÁŠOVEJ, ktorej sa v Kovačici narodil 18.07.1804 syn Juraj, sa nespomína v úradných listinách. Možno preto, že bola želiarska - invónerská (želiar - bíreš - príslušník dedinskej chudoby). Juraj FÚSEK, č. d. 21, dostal 20,46 ha pôdy. Do Kovačice prišiel, ako píše J. ČAPLOVIČ,66 z Laliť-Pivnice a Ečky. Treba zdôrazniť, že sa v ečských matrikách rodina FÚSKOVA nespomína. V kovačických matrikách nachádzame záznam, že sa Ján, syn Pavla FÚSEKA a Eleny KŔČOVEJ (07.11.1803), sobášil s Juditou, dcérou Pavla ŽOLNAJA a Eleny JANČEKOVEJ. Iné údaje nie sú zistené. Rodina GÁBOROVA pochádza z Brezničky. Na Slovenský Bardáň prvý prišiel Pavel GÁBOR z Malého Kéreša už v júni 1785. O dva mesiace neskôr - v auguste z Brezničky prichádzajú: 1) Ján GÁBOR st. s manželkou Žofiou, dcérou Pavla KUPCA a Eleny GAŠPAROVEJ, dcérou Dorotou (14) a synom Jurajom (7), ako štvorčlenná rodina, 2) Ján GÁBOR, ktorý sa na Slovenskom Bardáni (02.1786) osobášil s Máriou VESELOU, tvorili mladú dvojčlennú rodinu; 3) Pavel GÁBOR, manželka Dorota ONDRISOVÁ a syn Ondrej - tvorili trojčlennú rodinu. Spolu GÁBOROVCI tvorili (Conscriptio) desaťčlennú čeľaď. Na jej čele stal Ján GÁBOR st. Čeľaď mala k dispozícií jednu celú sesiu zeme a bývala "pod jednou strechou" v dome č. 255 (249). Údaje zapísané do matrík odrážajú jasne osud, trápenie a tažkosti pozorovaných rodín v novom prostredí na Slovenskom Bardáni a v Ečke. V rodine Jána GÁBORA st. po presťahovaní sa do Ečky umrela najprv manželka Žofia (12.03.1789) a čoskoro (27.04.1789) aj vtedy 16-ročná dcéra Dorota. Zostali len otec a syn Juraj. 66 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 64.


43

Rodina Jána GÁBORA ml. odsťahovala sa zo Slovenského Bardáňa (12.01.1788) do Nového - Slovenského Komlóša. Nezostala tam dlho. Matričné údaje svedčia o tom, že sa stadiaľ vrátila, lebo sa už 06.03.1788 na Slovenskom Bardáni narodil syn Karol, ktorý po roku v Ečke umrel. V Ečke sa v tejto rodine (05.04.1789) narodila dcéra Barbara, ktorá sa neskôr (10.01.1804) vydala za Jána BARCU. Syn Ján, narodený v Ečke (1792), umrel po 4 týždňoch. Do Kovačice mohli prísť štyria členovia tejto vetvy GÁBOROVEJ rodiny. Ján GÁBOR, č. d. 14, v Kovačici dostal spolu jednu sesiu pôdy (20,43 ha). V rodine Pavla GÁBORA sa narodil (24.9.1786) na Slovenskom Bardáni syn Ondrej. V máji 1788 sa rodina sťahuje do Gája. Nezostáva v Gáji, ale sa vracia na Slovenský Bardáň, resp. do Ečky. K takejto konštatácii prichádzame záväzne preto, že v matrike zomretých v Ečke nachádzame záznam o smrti syna Ondreja (22.03.1789). V ečskej matrike je aj údaj, že sa Pavel GÁBOR, vdovec zo Stamory, sobášil (09.10.1794) s Katarínou, dcérou Jakuba BALÁŽA a Doroty GÁLOVEJ. Na základe daných údajov nemožno presne určiť, ktorý Pavel GÁBOR prišiel do Kovačice a stal sa jej občanom (č. d. 159), a koľko zeme dostal. Možno bol len invónerom, ktorý mal v novej osade len príbytok, možno ani nie vlastný. Pavel GAGES prišiel do Ečky z osady Černá (teraz: Bákonycsernye, Vesprémska stolica), a potom z Ečky do Kovačice (č. d. 108), kde dostal 20,74 ha zeme. Pavel GAGES prišiel do Kovačice s manželkou Juditou ĎURÍČEKOVOU. V Kovačici sa im narodili dve deti: Michal a Pavel. V pozorovanom období Michal (9-mesačný) umrel. Juraj GAGES, 59-ročný, stal sa prvým občanom Kovačice, ktorý umrel na jej území (11.05.1801) a bol tu pochovaný. Označený časový bod ukazuje na začiatky osídľovania Kovačice. Jánovi GAGESOVI a Judite KAPSOVEJ sa narodil v Kovačici syn Štefan (12.07.1804). Ján GAJAN a manželka Katarína BRTKOVÁ prišli z Albertu (Albertirsa, Peštianska stolica). V Kovačici, č. d. 100, rodina dostala 25,32 ha pôdy. V rodine Jána GAJANA a Kataríny BRTKOVEJ sa narodila, hneď po príchode na nové sídlisko, dcéra Katarína (10.07.1803). Ján GALÁT, č. d. 38, dostal 25,61 ha pôdy. Do Kovačice prišiel z Čaby (Békéscsaba) alebo z Aradáča. Prvotný pôvod rodiny je Vidiná a Tomášovce. Manželkou Mateja GALÁTA bola Anna KEPKOVÁ. S Matejom prišiel do Kovačice aj manželský pár Ján GALÁT a Elena HRNČIAROVÁ, ktorým sa tu narodila dcéra Alžbeta. Matejov syn Michal bol sobášený v Kovačici 10.01.1804 s Máriou, dcérou Pavla UŠIAKA a Anny GAŽÍKOVEJ. V tomto


44

manželstve sa 05.11.1804 narodila dcéra Anna. Teda rodinu GALÁTOVU v tomto období tvorilo najmenej osem osôb. Rodina Pavla GARAFIATA, č. d. 36, v Kovačici dostala 11,22 ha pôdy. Podľa údajov, ktoré uvádza J. ČAPLOVIČ,67 prvotný pôvod GARAFIATOVEJ rodiny je Vrbové (Nitrianska stolica). Rodina neprišla z pôvodného sídliska priamo do Kovačice, ale z Ečky. Rodinu tvorili Pavel, čeľadný otec, manželka Katarína VALUCHOVÁ, synovia Martin, narodený 06.09.1794, a Juraj narodený 30.05.1798 - obaja v Ečke. Teda rodina mala štyroch členov. Rodina GARAJOVA pochádza z Ábelovej (Novohradská stolica). Na Slovenský Bardáň rodinu priviedol Pavel GARAJ, ako čeľadný otec, v novembri 1785. Tvorili ju: Pavel, jeho manželka Dorota VESTEKOVÁ a deti Anna (16), Elena (10), Dorota (6) a Juraj (6). Na Slovenskom Bardáni sa narodil Pavel. Pavel GARAJ, čeľadný otec, umrel 44-ročný na Slovenskom Bardáni (26.09.1786). V nasledujúcom roku umrela aj dcéra Dorota (13.05.1787). Rodina sa presťahovala do Ečky. V Ečke sa vydala prvá (29.06.1789) dcéra Anna za vdovca Mateja MRAVÍKA a o dva roky (22.11.1791) aj Elena za Jána, syna Pavla MIKUŠA z Aradáča. Juraj, syn nebohého Pavla GARAJA a Doroty VESTEKOVEJ, sa oženil (11.11.1801) s Evou, dcérou Ondreja ČAPLÁROŠA a Judity ČADORISOVEJ. Juraj, teraz už čeľadný otec, doviedol GARAJOVU rodinu do Kovačice. V Kovačici rodina, č. d. 67, dostala spolu 20,72 ha pôdy a vtedy mala štyroch členov. Rodina GAŠPAROVA sa nespomína ani v súpise (Conscriptio) F. JESENSKÉHO, ani v zozname prvých kovačických obyvateľov J. ČAPLOVIČA. Jej pôvod nie je známy. Treba spomenúť, že v Ečke žila istý čas rodina Jána GAŠPARA a Anny (Panny) SABOVEJ (SEKEOVEJ). Tu sa im narodili tri deti: Ondrej (1793), Eva (1797) a Pavel (1801), ktorý žil len 5 dní. V Ečke boli sobášení (22.11.1802) Katarína, dcéra Jána GAŠPARA a Anny SABOVEJ, a Martin, syn Martina SEVERÍNYHO a Anny NÉMETOVEJ. Mladý manželský pár sa osídlil v Kovačici (č. d. 92). O rodine GAŠPAROVEJ iné údaje nie sú zistené. Rodina Juraja HEKEĽA, č. d. 180 (177), na Slovenský Bardáň prišla z Madačky, Novohradská stolica, v júni 1785 a dostala 1/2 sesie zeme. S Jurajom, čeľadným otcom, prišla manželka Mária, dcéra Jána MIKUŠA a Anny MACKOVEJ, a dcéra Mária I., ktorá (1-ročná) umrela na Slovenskom Bardáni (21.08.1786). Na Slovenskom Bardáni sa narodili dve deti Anna I. (1787) a Anna II. (1788), ktoré žili len 6, resp. 8 mesiacov. Po presťahovaní sa 67 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 65.


45

do Ečky umrela ešte len 23-ročná manželka Mária (25.05.1789). Vdovec Juraj, syn Jána HEKEĽA (HJAKOL) a vdova Mária, dcéra Jána JANČU a Eleny, boli sobášení v Ečke (25.10.1789). V tomto manželstve sa narodil Ondrej, ktorý sa nedožil ani 9 mesiacov. Predtým umrela matka Mária, vtedy 40-ročná (28.07.1790). Vdovec Juraj sa znovu oženil, teraz s Máriou, dcérou Jána BABKU. S ňou mal dve deti Máriu II. (03.06.1792) a Juraja (16.04.1795). Nie je zistené, kedy umrela manželka Mária BABKOVÁ, ale sa z matričných údajov vidí, že sa vdovec Juraj osobášil s Máriou, dcérou Martina VESTEKA (03.02.1796) a že sa v tomto manželstve narodila dcéra Anna III. (1797), ktorá umrela ako 1-ročné dieťa. Piate manželstvo Juraj založil a Aradáčankou Annou RUŽOVOU, vdovou po Jánovi ISTOKOVI. V tomto manželstve sa v pozorovanom období narodil syn Ján (20.08.1802). Vo chvíli presťahovania do Kovačice rodina HEKĽOVA mala piatich členov. V Kovačici, č. d. 31, rodine bolo pridelených 15,54 ha pôdy. Z Madačky prišla na Slovenský Bardáň v júni 1786 aj Beta HEKĽOVÁ (HJAKELOVÁ), manželka Jána KYZÚRA. Bývala v dome č. 214 (210). O tejto osobe sa vie, že v júni 1788 opustila Slovenský Bardáň a odišla do Veľkého Bečkereku (dnes: Zreňanín). Rodina HOREŠOVA prišla do Kovačice z Ečky. Jej predošlý pobyt, pred Ečkou, nie je zistený. Štefan HOREŠ v Kovačici, č. d. 82, dostal spolu 15,54 ha pôdy. Počet členov HOREŠOVEJ rodiny nie je zistený. Z matričných údajov sa dozvedáme, že sa Jánovi HOREŠOVI a Kataríne (?) narodil syn Ján (10.11.1802). Teda HOREŠOVA rodina prišla do Kovačice ako štvorčlenná (Štefan, Ján, Katarína a Ján). V listine prvých Kovačičanov, ktorí tu dostali nejaký majetok, HORNIAČEKOVA (HORNIAČIKOVA) rodina sa nespomína. Matričné údaje svedčia o tom, že v Ečke a v Kovačici žili HORNIAČEKOVE rodiny. Podľa J. ČAPLOVIČA68 ich pôvodom je Černá (teraz: Bákonycsernye, Vesprémska stolica - Zadunajsko). Z matrík sme zistili, že v Ečke Tomášovi HORNIAČEKOVI a Kataríne JOZEFEKOVEJ (SLÁDEKOVEJ) umrel (1791) 3-ročný syn Ján. Tu sa narodila dcéra Anna (05.11.1791), ktorá umrela v Kovačici (13.12.1793) 2-ročná. V Ečke sa v tejto rodine narodila dcéra Alžbeta (16.07.1794). V čase píchodu do Kovačice rodina mala troch členov. Martinovi HORNIAČEKOVI a Kataríne HUSLIČKOVEJ sa v Kovačici narodil syn Michal (11.07.1803). Teda aj táto rodina bola trojčlenná.

68 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 71.


46

Napokon Juraj HORNIAČEK a Elena VAGOVÁ v Kovačici súčasne dňa 17.10.1804 vydali dve dcéry - sestry za dvoch bratov do Aradáča: Katarínu za Michala a Juditu za Jána SILNÉHO. Rodina Juraja HORNIAČEKA zostala dvojčlenná. Nespomína sa ani rodina HORVÁTOVA. Rozborom matričných údajov zisťujeme, že dve HORVÁTOVE rodiny žili v Ečke a jedna z nich istotne prišla do Kovačice. V Ečke sa stretáme s rodinou Františka HORVÁTA a Anny JADYOVEJ. Tu sa spomínanej rodine narodilo päť detí: Eva (1791), Judita (1793), František I. (1797), Ján (1795) a Pavel (1797). V pozorovanom období neumrela jedine dcéra Judita, ostatné štyri deti pomreli mladšie od roka. Kedy umrela manželka Anna, nie je zistené. Vdovec František sa oženil (28.11.1797) s Juditou MATEOVOU, vdovou Juraja KOVÁČA. V tomto manželstve sa 12.11.1802 narodil syn František II. Ondrej, syn Ondreja HORVÁTA a Anny KOSKOVEJ, bol sobášený v Kovačici 21.11.1804 so Zuzanou, dcérou Jána ZVARU a Anny KORENIŠOVEJ. V pozorovanomm časovom bode (koniec r. 1804) bola to mladá dvojčlenná kovačická rodina. Na "prédii" Kovačica osídlenie si našli štyri HRIEŠIKOVE rodiny. Sú to: Juraj HRIEŠIK, č. d. 52, dostal 20,43 ha pôdy, pôvod Tóďovce, Martin HRIEŠIK, č. d. 131, dostal 10,65 ha pôdy, pôvod Tóďovce, Ondrej HRIEŠIK, č. d. 49, dostal 20,43 ha pôdy, pôvod Tóďovce, a Pavel HRIEŠIK, č. d. 62, dostal 21 ha pôdy, pôvod Straciny (teraz: Malé Straciny), Slovenský Bardáň a Ečka. Podľa záznamov F. JESENSKÉHO (Conscriptio) na Slovenský Bardáň prišli z osady Tóďovce (Kis-Tódo) v apríli 1786 Pavel HRIEŠIK, č. d. 185 (181), s rodinou: manželkou Juditou, dcérou Ondreja POHANKU a Eleny HANIČOVEJ, bratmi Ondrejom (20) a Martinom (16) a dcérou Katarínou I. Rodina dostala 1/4 sesie zeme. Na Slovenskom Bardáni najprv umrela 1,5-ročná Katarína I. (14.11.1786). Tu sa narodil a umrel syn Martin (1787). Pavlova manželka 24-ročná Judita umrela (29.05.1788). O tri roky sa vdovec Pavel znovu oženil v Ečke (26.01.1791) s Annou, dcérou Martina ĎURICU. V tomto manželstve sa v Ečke narodila dcéra Judita (1793) a v Kovačici Katarína II. (1803), ktorá jednoročná umrela. Teda rodina prišla do Kovačice trojčlenná. Ondrej, syn Ondreja HRIEŠIKA a Kataríny PETRUSOVEJ, bol sobášený na Slovenskom Bardáni (30.03.1788) s Annou, dcérou Juraja SOKOLU. V Ečke sa im narodilo päť detí: Mária (1790) a Anna (1791) umreli hneď po narodení. V pozorovanom časovom období sa ešte narodili Adam


47

(26.04.1792), Ondrej (24.03.1795) a Pavel (03.12.1797), ktorí sa s rodičmi sťahovali do Kovačice ako päťčlenná rodina. Najmladší brat - Martin - založil v Ečke (14.02.1797) manželstvo s Annou, dcérou Adama PETHÖ (HRIECH?) a Anny ŠKODOVEJ. V manželstve sa narodili Martin (1801), ktorý jednoročný umrel, a Michal (03.09.1803), ktorý sa s rodičmi stal kovačickým obyvateľom. Pôvod HRIEŠIKOVÝCH rodín nie je presne zistený. J. JANČOVIC69 v poznámkach zdôrazňuje: "Tóďovce - nejestvujúca obec, pravdepodobne ide o skomolené a ľudové pomenovanie niektorej osady, ktorá sa stala prechodným bývaním pre rodinu pred jej trvalým vysťahovaním." Mýli jedine fakt, že Tóďovce spomína aj F. JESENSKÝ (Conscriptio) a zaraďuje ich do Novohradskej stolice, rovnako ako J. ČAPLOVIČ,70 keď ide o pôvod bardánskych rodín. Predsa, neskôr,71 keď ide o pôvod kovačických rodín, Tóďovce zaraďuje do Hontianskej stolice. Ešte dnes sa v Kovačici niektorým Hriešikovým rodinám k priezvisku pripája aj prímenie Tolďanovci, ktoré jasne pripomína Tóďovce. J. ČAPLOVIČ72 píše, že "navedené rodiny majú o svojom pôvode ešte nasledujúce údaje: "Hriešik: Pôtor, Novohrad." Pravdepodobne za pôvod HRIEŠIKOVÝCH rodín treba považovať Pôtor a Straciny (teraz: Malé Straciny), s poznámkou, že pre rodinu Juraja HRIEŠIKA pôvod a cesta presídlenia neboli zistené. O jeho pôvode neexistujú záznzmy ani na Slovenskom Bardáni, ani v Ečke. Do Kovačice prišiel Pavel HRNČIAR, č. d. 40, a jeho manželka Mária GÁBOROVÁ. Rodina je pôvodom z Brezničky a Poltára, Novohradská stolica. V Kovačici rodina dostala 20,72 ha pôdy. Tu sa narodil syn Pavel (26.05.1803). V čase príchodu do Kovačice rodina mala troch členov. Rodina Jána HURÁVIKA, č. d. 48, dostala v Kovačici 20,43 ha pôdy. J. ČAPLOVIČ73 predpokladá, že rodina HURÁVIKOVA pochádza z Brusníka. Jánovi a Kataríne KOVÁČOVEJ sa v Kovačici (15.11.1803) vydala dcéra Alžbeta za Ondreja, syna Adama KRASKU a Márie ZOMBORSKEJ. Rodinu treba počítať ako najmenej dvojčlennú. V kovačickej matrike sa spomína aj rodina Jána HURÁVEKA a Evy LEDNEROVEJ. Tejto rodine sa narodil syn Jozef. Skadiaľ pochádzala, kde

69 JANČOVIC, J.: Poznámky: Časť druhá, Začiatky Kovačice. In: ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 247. 70 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 17. 71 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 65. 72 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 69. 73 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 65.


48

bývala a koľko zeme dostala, nebolo zistené, lebo rodina nie je v zozname kovačických rodín uverejnenom J. ČAPLOVIČOM.74 O rodine Juraja HUSÁKA, č. d. 163, nejestvujú záznamy ani o pôvode, počte členov rodiny a majetkovom stave. O rodine Jána HUSÁRA, č. d. 6, J. ČAPLOVIČ75 píše, že prišla z Ľuboreča, resp. zo Selca a Ábelovej.76 V Kovačici rodina dostala 15,54 ha pôdy. Neexistuje záznam, koľko členov mala rodina, keď prišla do Kovačice. Medzi prvých kovačických obyvateľov patrí aj Lukáš HUSÁR, č. d. 148. Jeho pôvod, počet členov rodiny a majetkový stav nie je známy. Rodina Jána HUSÁRIKA na Slovenský Bardáň, č. d. 268 (261), prišla v júni 1785 z Malého Kéreša. O pôvode HUSÁRIKOVEJ rodiny u J. ČAPLOVIČA76 nachádzame poznámku, že prišla zo Sarvaša, Békešská stolica, a že pochádza z Brusníka, Novohradská stolica. Mladému manželskému páru, ktorý tvorili Ján HUSÁRIK a Elena ĽAVKOVÁ, sobášenému na Slovenskom Bardáni (30.01.1787), sa narodila dcéra Alžbeta I. (február 1788). Rýchlo po pôrode umrela (15.04.1788) Jánova manželka Elena, a po nej (08.06.1788) aj dcéra Alžbeta. Po trojročnom vdovstve sa Ján oženil s Máriou, dcérou Jána KRNÁKA v Ečke (17.01.1791). V tomto manželstve sa v pozorovanom období narodilo šesť detí, štyri v Ečke - Alžbeta II. (1794), Ján (1796), Pavel (1798) a Mária (1799) a dve v Kovačici: Michal (1803) a Anna (1804). Keďže v pozorovanom období Michal umrel (1804), rodina mala sedem členov. Zaujímavé je, že rodinu Jána HUSÁRIKA nenachádzame v zozname prvých Kovačičanov, i keď je z matrík jasne vidno, že prišla do Kovačice a tu žila. Matej (Maco) HUSÁRIK, č. d. 94, v Kovačici dostal 20,43 ha pôdy. V rubrike, v ktorej sú zaznačené tieto údaje u J. ČAPLOVIČA,77 sa píše: "M. Kéreš, Peštianska župa, SB, E." Rozborom písaných matričných prameňov zo Slovenského Bardáňa a Ečky tieto údaje nemohli byť potvrdené. S prvým záznamom o Matejovi HUSÁRIKOVI sa stretáme v kovačickej časti matriky zomretých a Jánom BASILIDESOM je vpísané, že Matejovi HUSÁRIKOVI a Zuzane KOŠÚTOVEJ umrela (13.11.1804) 2-ročná dcéra Rozália, ktorá teda nebola narodená v Kovačici, alebo v Ečke. Skadiaľ prišla táto HUSÁRIKOVA rodina, koľko členov rodiny mala a aký je a či vôbec má nejaký súvis s Jánom a Matejom HUSÁRIKOM, v tejto evidencii nebolo zaznamenané.

74 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 64. 75 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 69. 76 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 69. 77 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 66.


49

M. CHRŤAN, č. d. 115, dostal spolu 15,54 ha pôdy. Primárny a sekundárny pôvod a počet členov rodiny v Kovačici (1804) nebol známy a z použiteľných prameňov sa tieto údaje nepodarilo zistiť. Ondrej IMRO, č. d. 123, dostal v Kovačici spolu 15,54 ha pôdy. Za prvotný pôvod tejto rodiny sa považuje Guta (teraz: Galgaguta), Novohradská stolica78 a ako druhotný, pred príchodom do Kovačice, sa spomína Baráč, Fejerská stolica a Hajdušica.79 Z písaných matričných prameňov vyplýva, že v Ečke žila aj rodina Adama JAŠKU, ktorý na územie Ečky prišiel z Jače (Acsa), Peštianska stolica. Do Ečky sa Adam prisťahoval s manželkou Katarínou, dcérou Martina ČÍŽIKA a Zuzany KOLÁROVEJ, synom Pavlom a dcérou Máriou. Mária sa (22.11.1802) v Ečke vydala za Mateja MIKUŠÍKA. Po príchode do Kovačice 43-ročná manželka Katarína ČÍŽIKOVÁ umrela (27.07.1803). Súčasne, v ten istý deň (09.10.1803), vdovec Adam žení syna Pavla s Juditou, dcérou Ondreja ČAPLÁROŠA a Judity MYTNÍKOVEJ, a on sa sobáši s nevestinou matkou - Juditou MYTNÍKOVOU, vdovou Ondreja ČAPLÁROŠA. Rodina počíta štyroch členov. Aradáčan Pavel JESENSKÝ, syn Pavla a Anny POLERÁCKEJ (možno: BOLERÁCKEJ, alebo BOLEHRADSKEJ), prišiel do Ečky a oženil sa (23.02.1790) s Alžbetou, dcérou Juraja BOROŠA a Judity CRŠEKOVEJ. V Ečke sa im narodil syn Ján (08.01.1801). Do Kovačice rodina prišla ako trojčlenná. V Kovačici, č. d. 84, rodina dostala spolu 15,82 ha pôdy. Predpokladá sa, že do Ečky rodina prišla z Malého Kéreša. V Ečke žil Ondrej JONÁŠ, jeho manželka Elena HRIEŠIKOVÁ a ich syn Michal, narodený 28.09.1791. Nepodarilo sa zistiť, či táto rodina prišla do Kovačice, jej pôvod a iné údaje. V Kovačici sa zjavila pivnická rodina Martina JONÁŠA, č. d. 106, ktorá dostala 10,65 ha pôdy. Rodinu tvorili Martin, čeľadný otec, a manželka Barbara FÚSKOVÁ. V Kovačici sa im narodila dcéra Katarína (31.08.1804), preto sa rodina počítala ako trojčlenná. Neskôr JONÁŠOVCI prichádzali aj z Padiny.80 V Ečke žili dve JOZEFEKOVE rodiny: l) Ján JOZEFEK, jeho manželka Kristína a syn Ján, ktorý umrel (3-ročný); 2) Tomáš JOZEFEK a manželka Anna PRIBIŠEKOVÁ. Tejto rodine sa v Ečke narodili tri deti: Juraj (1791), Pavel (1793) a Ján (1796). Tieto aj pomreli ešte počas pobytu v Ečke (jedno- až 78 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 67. 79 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 69. 80 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 69.


50

dvojročné). Do Kovačice prišla dvojčlenná rodina Tomáša JOZEFEKA, č. d. 9, a tu dostala 10,65 ha pôdy. Do Ečky prišla rodina Juraja KADLEČÍKA. Rodinu tvorili: Juraj, čeľadný otec, manželka Alžbeta FILIUSOVÁ a syn Juraj. Rodina prišla do Ečky z Černej (teraz: Bákonycsernye, Vesprémska stolica). V Ečke sa narodil syn Ján (23.09.1794). Juraj, syn Juraja a Alžbety FILIUSOVEJ, sa oženil v Ečke (26.11.1799) s Annou, dcérou Adama ŠIŠKU a Kataríny JAGOŠOVEJ. Manželka Anna sa vydala veľmi mladá, sotva 15-ročná. Keď umrela (12.02.1801), mala 16 rokov. Vdovec Juraj sa po druhýkrát oženil (21.11.1803), tentoraz s Máriou, dcérou Ondreja VEŇARSKÉHO a Alžbety MELIŠOVEJ. V matrike zomretých existuje záznam, že v Kovačici (15.08.1804) Jurajovi KADLEČÍKOVI a Kataríne KŔČOVEJ umrel 1-ročný syn Juraj. To by mohlo znamenať, že medzičasom vdovec Juraj KADLEČÍK ml. bol ešte raz ženatý (s Katarínou KŔČOVOU), s osobou, ktorá pravdepodobne nepochádzala z Ečky a ani dieťa - Juraj sa nenarodilo v Ečke, Mária VEŇARSKÁ mu nebola druhou, ale až treťou manželkou. Nepodarilo sa nám zistiť, kedy a kde umrela Katarína KŔČOVÁ. Teda do Kovačice prišli KADLEČÍKOVCI (KARLEČÍKOVCI) ako dve rodiny: 1) Juraj KARLEČÍK, č. d. 20, dostal 20,43 ha pôdy a 2) Juraj KARLEČÍK, č. d. 69, dostal 20,46 ha pôdy. Spolu spomenuté KARLEČÍKOVE rodiny mohli mať najmenej piatich členov rodiny. Treba spomenúť, že z ečskej matriky vyplýva, že do Ečky prišiel Martin KADLEČÍK. Martin bol 52-ročný, keď tu umrel (26.11.1791), a po ňom zostala vdova Katarína. Aradáčan Ján, syn Pavla KADLEČÍKA a Anny BAJZOVEJ, bol zosobášený v Ečke so Sárou, dcérou Františka PATAKA a Kataríny HEGOVEJ. V matrike narodených sa stretáme s údajom, podľa ktorého sa v Kovačici (16.01.1803) Michalovi KASTIAGOVI a Kataríne ŽOLNAJOVEJ narodila dcéra Judita. Rodina mala najmenej troch členov. V kovačických úradných listinách, o ktoré sa opiera J. ČAPLOVIČ,81 sa spomína Martin "KERČAK", č. d. 147. Nedalo sa zistiť, skadiaľ prišiel, koľko mal členov rodiny a koľko zeme mu pridelili. Slovenskobardánske matričné pramene poukazujú na to, že by KERČAKOVA alebo KORČOKOVA rodina mohla pochádzať z Turieho Poľa, lebo podľa F. JESENSKÉHO (Conscriptio) táto (KORČOKOVA) rodina bola na Slovenskom Bardáni.



51

V kovačických verejných listinách sa nespomína, ale do matriky je zapísaný Michal, syn Martina KIŠA a Eleny, ktorý bol (14.11.1803) zosobášený s vdovou Juditou, dcérou Ondreja BÉREŠA a Anny NAGYOVEJ. V tejto rodine sa narodila (1804) a umrela dcéra Anna. Teda rodina bola dvojčlenná, pozostávala z manželského páru. Rodinu KIAPEŠOVU v matričných záznamoch možno sledovať od príchodu z Ábelovej na Slovenský Bardáň, potom cez Ečku a po presídlenie do Kovačice. Na Slovenský Bardáň KIAPEŠOVA rodina prišla v novembri 1785. Viedol ju Ján KIAPEŠ, ako čeľadný otec. Tvorili ju: spomínaný Ján, jeho manželka Elena NOSÁKOVÁ, synovia Ján, Tomáš (7), Matej (2), Ondrej (1) a dcéry Anna, Mária (11) a Dorota (9). Keďže na Slovenskom Bardáni, krátko po príchode, umreli 1-ročný Ondrej (23.09.1786), 8-ročný Tomáš (04.10.1786), 2-ročný Matej (05.10.1786) a vtedy 50-ročný čeľadný otec - Ján (19.12.1786), počet členov rodiny klesol na polovicu. Ján, syn Jána KIAPEŠA a Eleny NOSÁKOVEJ (22.01.1787), bol zosobášený s Máriou GARAJOVOU. Súčasne sa (22.01.1787) dcéra Anna vydala do Aradáča za Tomáša BARTOŠA. Preto podľa záznamov F. JESENSKÉHO, počas spracovania súpisu bardánských obyvateľov (Conscriptio), KIAPEŠOVU čeľaď tvorili dve rodiny: prvá bola trojčlenná - vdova Elena a dcéry Mária a Dorota, a druhú predstavoval mladý manželský pár - Ján KIAPEŠ ml. a manželka Mária GARAJOVÁ. Mária KIAPEŠOVÁ sa vydala (23.01.1792 - Ečka) za Juraja, syna Michala ŠUĽANA z Aradáča. O rok sa aj Dorota (31.01.1793) vydala za Juraja, syna Juraja JANOVSKÉHO z Aradáča. Rodine Jána KIAPEŠA ml. sa v Ečke narodilo šesť detí a v Kovačici (po 1804) ešte jedno. Zo siedmich detí štyri umreli. V Kovačici mladá KIAPEŠOVA rodina počítala piatich členov: Ján, čeľadný otec, manželka Mária GARAJOVÁ, deti Anna (1794), Katarína (1798) a Juraj (22.04.1804). V Kovačici, č. d. 66, rodina dostala 10,65 ha pôdy. Z listiny prvých Kovačičanov vidno, že do Kovačice prišiel Martin KLBAČ, č. d. 160, a Michal KLBAČ, č. d. 120, ktorý dostal 15,54 ha pôdy. Ani v zozname J. ČAPLOVIČA,82 ani v iných prameňoch, sa nemohlo zistiť, skadiaľ prišli rodiny KLBAČOVE do Kovačice, koľko členov mali a iné. Z matriky sobášených jedine vidno, že sa Mária, dcéra Michala KLBAČA a Márie LAURENCOVEJ (10.01.1804), vydala za Juraja, syna Michala MATÚCHA a Márie KRÁSNIKOVEJ.



52

Rodinu Michala KŇAZOVICA v matríkách možno sledovať od roku 1792, keď sa v Ečke Michalovi a Alžbete BRTKOVEJ narodil syn Martin (05.10.1792). V Ečke sa v tejto rodine narodili ešte tri deti: Zuzana (1794), Katarína (1797) a Pavel (1799). Po príchode do Kovačice (10.01.1804) dcéra Alžbeta sa vydala za Martina, syna Jána TORDAJA a Eleny BADINSKEJ; Michalovi a Alžbete BRTKOVEJ sa narodili (05.12.1804) dvojčatá: Adam a Eva. Deti Katarína a Pavel umreli ešte v Ečke. V Kovačici rodina Michala KŇAZOVICA pravdepodobne počítala šiestich členov. V Kovačici, č. d. 90, rodina KŇAZOVICOVA dostala spolu 20,43 ha pôdy. Sekundárny pôvod rodiny je Albert (teraz: Albertirsa, Peštianska stolica) a Ečka. Prvotný pôvod rodiny sa nepodarilo zistiť. Rodina Pavla KOČOVSKÉHO, č. d. 121, ktorá v Kovačici dostala 15,54 ha pôdy, sa môže sledovať len od jej prisťahovania na novú lokalitu. J. ČAPLOVIČ83 predpokladá, že táto rodina prišla na Slovenský Bardáň z Eďházy (Egyháza, teraz: Dunaegyháza), Bačkiškúnska stolica, ale takýto predpoklad nemá spoľahlivé dôkazy. V matričnej evidencii sa s rodinou KOČOVSKOU stretáme jedine v Kovačici. Pavlovi KOČOVSKÉMU a Judite SKORKOVEJ sa tu narodila dcéra Zuzana (23.03.1804) a umrela 4-ročná dcéra Mária (21.08.1804). V pozorovanom období o tejto rodine nejestvujú iné záznamy, podľa ktorých by sa mohol zistiť celkový počet členov rodiny, jej prvotný pôvod a iné údaje. Rodinu Pavla KOLAJA a Kataríny ĎURICOVEJ, č. d. 156, stretáme v listine kovačických obyvateľov bez záznamu o tom, odkiaľ prišla a koľko zeme dostala. Z matričnej evidencie vidno, že sa tejto rodine v Kovačici narodila (14.09.1804) dcéra Judita. Rodina Michala KOLÁRA, č. d. 109, dostala 30,79 ha pôdy. Do Kovačice prišla z Jače (Acsa), Peštianska stolica. V matričných záznamoch, v pozorovanom období, túto rodina nestretáme. Rodina Juraja KOŠÚTA, č. d. 117, dostala 15,54 ha pôdy. Do Kovačice prišla z Jače (Acsa), Peštianska stolica. V kovačických matrikách pozorovaného obdobia nachádzame údaj, že sa Pavlovi KOŠÚTOVI a Márii HAJDUKOVEJ (15.02.1803) narodil syn Pavel. Iné údaje o tejto rodine neexistujú. Seniansku rodinu Benjamína KOVÁČA, č. d. 191 (187), ktorý na Slovenský Bardáň prišiel v júni 1785, okrem Benjamína, ako čeľadného otca, tvorili jeho manželka Anna a dcéra Judita. Rodina Benjamína KOVÁČA opustila Slovenský Bardáň v októbri 1786 a vrátila sa na Slovensko. Preto o nej nejestvujú iné údaje. 83 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 67.


53

V Ečke sú evidované dve KOVÁČOVE rodiny pôvodom zo Senného. Sú to rodiny Jána a Ondreja. Tieto rodiny sa neskôr sťahujú do Kovačice. Spomínané rodiny nie sú v súpise F. JESENSKÉHO, i keď u J. ČAPLOVIČA84 nachádzame poznámku, že obe rodiny boli na Slovenskom Bardáni. O KOVÁČOVÝCH rodinách, podľa matričných údajov, možeme konštatovať nasledujúce fakty. Rodinu Jána KOVÁČA tvorili on (Ján, syn Jána KOVÁČA a matky VALACHOVEJ), a manželka Anna FÍZELOVÁ, dcéra Michala a Márie NAGYOVEJ. Mladá rodina bola založená sobášom v Ečke (03.03.1794). V Ečke sa jej narodili: Katarína (24.11.1797; umrela 16.05.1798), Mária (30.11.1799) a Ján (02.08.1802). Štvorčlenná rodina v Kovačici, č. d. 7, dostala spolu 15,54 ha pôdy. Rodinu Ondreja KOVÁČA a Eleny MALINOVEJ, neskôr písanej Mária, možno v Ečke sledovať od roku 1791. V Ečke jej umrela (25.12.1971) 4-ročná dcéra Mária. Neskôr sa tu narodili tri deti: Ján I. (06.03.1794), ktorý umrel ako 3-ročné dieťa, Martin (01.11.1798) a Ján II. (28.01.1801). Štvorčlenná rodina v Kovačici, č. d. 133, dostala 25,32 ha pôdy. V súpise prvých Kovačičanov nachádzame aj Ondreja KOZÁKA, č. d. 170. J. ČAPLOVIČ85 popri tomto mene dal otáznik. O tejto rodine v písaných matričných prameňoch nenachádzame stopy. Možno je meno chybne uvedené, alebo skomolené. Juraj KOŽÍK, č. d. 4, dostal 30,36 ha pôdy. Rodina pochádza z Ábelovej, Novohradská stolica. KOŽÍKOVU rodinu v pozorovanom období stretáme, podľa matričných údajov, v Ečke. Do Ečky pravdepodobne prišla päťčlenná rodina: Juraj KOŽÍK, čeľadný otec, jeho manželka Anna OSLEGHOVÁ (ZLOCHOVÁ), syn Juraj a dcéry Katarína a Anna. V Ečke sa narodili: Alžbeta (15.04.1792) a Zuzana (06.05.1797). Dcéra Katarína sa vydala (13.11.1796) za Jána, syna Pavla REDECHU a Barbary PETRÁKOVEJ. Druhá dcéra, Anna sa vydala (03.11.1801) za Aradáčana Martina, syna Jána BARTOŠA a Márie. Juraj KOŽÍK ml. si založil vlastnú rodinu sobášom (26.11.1799) s Katarínou, dcérou Jána KRNÁKA a Eleny GARAJOVEJ. V tomto manželstve sa v pozorovanom období narodili v Kovačici dvaja synovia: Juraj (19.08.1802) a Martin (04.11.1804). KOŽÍKOVA čeľaď, po príchode do Kovačice, mohla mať teda spolu ôsmich členov.

84 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 64. 85 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 68.


54

KRÁLIKOVE rodiny pochádzajú z Lentvory. V júni 1785 na Slovenský Bardáň prišli rodiny: Jána KRÁLIKA, č. d. 246, Jána KRÁLIKA, č. d. 201, Martina KRÁLIKA, č. d. 188 (184) a Mateja KRÁLIKA, č. d. 248 (243). V júni 1786 prišiel z Lentvory aj Matej KRÁLIK, č. d. 153. Jediný Ján KRÁLIK, č. d. 270 (263), prišiel v októbri 1785 z Malého Kéreša (Kiskörös). Ján KRÁLIK, č. d. 246, na Slovenský Bardáň prišiel s manželkou Katarínou UHRINOVOU a s nimi prišli aj ich tri dcéry: Anna (6), Elena (2) a Mária. V súpise F. JESENSKÉHO (Conscriptio) sa píše, že rodinu tvoril Ján, čeľadný otec, manželka Katarína a dcéra Anna .I. (6). Dcéra Elena a Mária umreli pred súpisom. Rodina dostala 1/4 sesie zeme. Keďže 26-ročná manželka Katarína umrela (10.03.1787), vdovec Ján sa v Ečke oženil (08.02.1789) s Máriou, dcérou Mateja TOMÁŠA. V apríli (02.04.1789) v tom istom roku umrela aj Anna - posledná dcéra z prvého manželstva. V manželstve s Máriou TOMÁŠOVOU, v pozorovanom období, narodili sa dvaja synovia Matej (25.02.1793) a Ján (07.05.1797) a dcéra Anna II. (20.03.1801). Do Kovačice rodina prišla ako päťčlenná, a tu v novej osade, č. d. 26, dostala 20,43 ha pôdy. Na Slovenskom Bardáni sa Ján KRÁLIK, č. d. 201, zosobášil (30.01.1787) s Annou BIELISOVOU. V tomto manželstve sa im v Ečke narodili tri dcéry: Alžbeta (1789), Mária (05.07.1792) a Anna (1794). Dve dcéry umreli veľmi mladé (Alžbeta a Anna), takže rodina prišla do Kovačice ako trojčlenná. V Kovačici, č. d. 125, dostala 10,93 ha pôdy. J. ČAPLOVIČ86 píše, že je pôvod tejto rodiny Horný (dnes: Veľký) Krtíš. Z matričnej evidencie vyplýva, že je to Lentvora. Martin Juraja KRÁLIK, č. d. 188 (184), prišiel na Slovenský Bardáň s manželkou Máriou, dcérou Mateja KAŠU a Alžbety JANÍKOVEJ, a deťmi: synom Michalom (16) a dcérou Annou (12). Štvorčlenná rodina na Slovenskom Bardáni dostala 1/2 sesie zeme. Táto KRÁLIKOVA rodina vymrela. Najprv umrela 61-ročná manželka Mária (11.08.1787) a po nej aj 66-ročný Martin (06.09.1788). Dcéra Anna bola 16-ročná, keď umrela v Ečke (23.06.1790) a v nasledujúcom roku Michal, 22-ročný. Podobný osud postihol rodinu Ondreja KRÁLIKA, č. d. 188 (184), ktorá patrila do čeľade Martina KRÁLIKA. Ondrej na Bardáň prišiel s manželkou Annou BALÁŽOVOU, synom Jurajom (5) a dcérou Máriou (3). Na Slovenskom Bardáni sa im narodila dcéra Anna (1787) a v Ečke zo štyroch pôrodov ešte päť detí: Ondrej I. (1789), dvojčatá Adam a Ondrej II. (1794), Ondrej III. (1796) a Alžbeta (1780). Tejto rodine deti umierali v pomerne mladom veku. Juraj sa dožil deväť rokov, Ondrej III. - osem, Ondrej I. - päť, 86 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 67.


55

Mária - štyri. Ostatné umierali veľmi mladé, nedožili ani mesiac. Nepodarilo sa nám zistiť osud Alžbety. Matej, syn Mateja KRÁLIKA a Alžbety GÁLIKOVEJ, č. d. 248 (243), prišiel na Slovenský Bardáň s manželkou Dorotou MELICHOVOU a deťmi: Matejom (15), Máriou (9), Annou (5), Elenou (3), Žofiou a Katarínou. Keď sa konal súpis nových osadníkov, rodina počítala siedmich členov. Žofia umrela pred súpisom. Na Slovenskom Bardáni rodina dostala 1/4 sesie zeme. Po presťahovaní do Ečky umrela 8-ročná Elena (1789) a 18-ročný Matej (1790). V Ečke sa narodil Pavel (1789). Tu umrel aj 41-ročný čeľadný otec Matej (11.06.1793). Dcéra Katarína sa (21.10.1794) vydala za Jána, syna Jána MIKUŠA a Eleonóry. Dorota MELICHOVÁ, vdova Mateja KRÁLIKA, sa vydala (01.01.1796) za vdovca Martina SEVERÍNYHO. Päťčlenná lentvorská rodina Mateja KRÁLIKA, č. d. 153, ktorá sa na Slovenskom Bardáni osadila v júni 1786, prišla v takomto zložení: Matej, čeľadný otec, manželka Mária ŠTEVKOVÁ, deti Martin (12), Michal (5) a Matej (narodený už na Bardáni, umrel ako 8-mesačné dieťa - 1787). Tu umrel aj 36-ročný čeľadný otec Matej (06.09.1787). Nezistili sme, kam odišla táto KRÁLIKOVA rodina. V kovačických písaných prameňoch sa nespomína. Na Slovenskom Bardáni 6-členná rodina Jána KRÁLIKA, č. d. 270 (263), ktorá prišla v októbri z Malého Kéreša, dostala 1/4 sesie zeme. Čeľadný otec, 50-ročný Ján KRÁLIK, umrel (21.03.1787). Dva mesiace po otcovej smrti umrel 20-ročný syn Ján (30.05.1787). Manželka Anna VARGOVÁ a deti Michal (15), Anna (11) a Martin (6) v apríli 1788 odišli do Aradáča. Podľa prameňov, ktoré zanechal F. JESENSKÝ (Conscriptio), na Slovenský Bardáň v júni 1785 z Békešskej Čaby prišla rodina Adama KRASKU (dodnes niektorí Kraskovci v Kovačici majú prezývku - Čabenovci), č. d. 192 (188). Šesťčlenná rodina, ktorú tvorili Adam, čeľadný otec, manželka Mária BIELA alias RAPKOVÁ a synovia Pavel (16), Adam (14), Ondrej (6) a Samuel, narodený na Slovenskom Bardáni (18.09.1786), dostala jednu celú sesiu zeme. Z matričných kníh vyplýva, že bol v Ečke sobášený Pavel, syn Adama KRASKU a Eleny ŠIPKOVEJ (26.02.1797) s Máriou, dcérou Jána SLOBODNÍKA a Anny STRELCOVEJ. Tejto rodine sa narodila (1799) a umrela (1801) dcéra Anna I. a narodila sa aj Anna II. (03.06.1802). Do Kovačice rodina prišla ako trojčlenná a tu, č. d. 77, dostala 10,65 ha pôdy. Adam, syn Adama KRASKU a Eleny ŠIPKOVEJ, sa v Ečke oženil (26.11.1799) s Elenou, dcérou Pavla ŠTEVKU a Anny BIELEJ. Ondrej, syn Adama KRASKU a Márie ZOMBORSKEJ, bol sobášený (15.11.1803) s Alžbetou, dcérou Jána HURÁVIKA a Kataríny KOVÁČOVEJ.


56

Môžeme predpokladať, že sa čeľaď Adama KRASKU do Kovačice, č. d. 61, dostala ako sedemčlenná, a tvorili ju Adam, čeľadný otec, manželka Mária BIELA alias RAPKOVÁ, Adam ml. a manželka Elena ŠTEVKOVÁ, Ondrej a jeho manželka Alžbeta HURÁVIKOVÁ a syn Samuel. V novej osade rodina dostala 21 ha pôdy. V zozname prvých Kovačičanov sa nespomína Ján KUBÍK, jeho manželka Judita BAJZOVÁ a deti Ondrej a Katarína. Z kovačickej matriky vidno, že tejto rodine (17.08.1804) umrel 4-ročný syn Ondrej a že sa narodila dcéra Katarína (21.01.1804). Tieto údaje naznačujú, že rodina istý čas žila v Kovačici, ale o jej občianskom statuse sa nevie. Kovačický občan M. KUČERA, č. d. 37, dostal 21 ha pôdy. Podľa údajov ktoré uvádza J. ČAPLOVIČ,87 pôvod rodiny je Aradáč, Slovenský Komlóš (Tótkomlós, Békešská stolica) a Ečka. Z matričných údajov vyplýva, že sa Aradáčan Pavel LISKA (21.11.1802) oženil s Kovačičankou Evou, dcérou Juraja KUČERU a Judity. Iné údaje o tejto rodine nemáme. Z Českého Brezova v júni 1785 na Slovenský Bardáň prišla KUTEJOVA čeľaď, č. d. 240 (235), ktorú tvorili tri rodiny: 1) Ondrej KUTEJ, čeľadný otec, a jeho manželka Anna BRILSKÁ, 2) Matej KUTEJ, manželka Anna BALOVÁ, dcéra Katarína a Mária, 3) Juraj KUTEJ, ktorý bol na Slovenskom Bardáni sobášený s Annou PETRÁŠOVOU (1786). S touto rodinou na Slovenský Bardáň prišiel aj Annin 11-ročný brat Tomáš (PETRÁŠ). Čeľaď v takom zložení dostala na Slovenskom Bardáni 1/4 sesie zeme. Rodine Mateja KUTEJA umrela 6-ročná Katarína (1786). Podľa záznamov F. JESENSKÉHO (Conscriptio) rodina Matejova sa vrátila (15.10.1787) do Českého Brezova. Predsa v Ečke sa v rodine Matejovej (07.04.1792) narodila dcéra Anna. Tento údaj svedčí o tom, že sa rodina znovu sem vrátila. Na Slovenskom Bardání umrel 73-ročný Ondrej KUTEJ (01.05.1787). Po ňom zostala vdova Anna. V rodine Juraja KUTEJA sa narodili v Ečke tri deti: Ján (1789), ktorý v ten istý rok umrel, Mária (1790) a Pavel (1793). Do Kovačice prišla štvorčlenná rodina Juraja KUTEJA, č. d. 80, a dostala 20,72 ha pôdy. Nepodarilo sa nám zistiť, kam odišli ostatní členovia KUTEJOVEJ čeľade. Údaje o rodine KÚTSKEJ sa v matričnej evidencii zjavili roku 1791. Vtedy (18.10.1791) bol v Ečke zosobášený veľkobečkerecký občan Pavel, syn Pavla KÚTSKEHO a Anny ŠUTEKOVEJ, s Katarínou, dcérou Jána VALUCHA. 87 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 65.


57

O tri roky neskôr (28.01.1794) jeho vlastný brat Michal sa sobášil s Annou, dcérou Tomáša CHUDÉHO a Doroty OČOVSKEJ. Sestra Anna sa vydala (22.11.1796) za Martina, syna Ondreja BENKU a Kataríny DÉROVEJ. Konečne, Alžbeta, dcéra Pavla KÚTSKEHO a Anny ŠUTEKOVEJ, sa vydala (04.11.1798) za veľkobečkereckého občana Pavla,syna Samuela a Alžbety TONHEUSEROVEJ. O rodine Pavla KÚTSKEHO a Kataríny VALUCHOVEJ z matričných údajov zisťujeme, že sa im narodili štyri deti: Žofia (1793), Pavel (1794), Ján (1796) a Anna (1800). Znamená to, že rodina prišla do Kovačice šesťčlenná. Rodine Michala KÚTSKEHO a Anny CHUDEJ sa narodili štyri deti - tri v Ečke a jedno v Kovačici, ale pomreli veľmi mladé. Ak mámé na zreteli, že do Kovačice prišli aj rodičia Pavel KÚTSKY a Anna ŠUTEKOVÁ, prichádzame k záveru, že do Kovačice prišla desaťčlenná KÚTSKOVA čeľaď. V Kovačici, č. d. 75, rodina dostala 30,79 ha pôdy. Ako rodinný pôvod sa uvádzajú Kopčany, Nitrianska stolica, a Ečka. Pôvod LABÁTOVÝCH rodín je Príboj, Novohradská stolica. Na Slovenský Bardáň prišlo niekoľko LABÁTOVÝCH rodín. Jedna z nich je: Juraj LABÁT, č. d. 179 (176). Prišiel v júni 1786 s manželkou Máriou ĎURICOVOU ako dvojčlenná rodina a dostal 1/4 sesie zeme. Tu sa narodil Ján (12.03.1787). Počas pobytu v Ečke z piatich pôrodov sa v rodine narodilo šesť detí: Pavel I. (1790), Michal (1791), Mária I. (1797), Mária II. (1799) a Juraj a Pavel II. (1802). Štyri deti v pozorovanom období umreli (Pavel I., Mária I., Juraj a Pavel II.). Päťčlenná rodina Juraja LABÁTA, č. d. 15, dostala v Kovačici 20,93 ha pôdy. Rodina Pavla LACKU prišla na Slovenský Bardáň, č. d. 182 (179), v júni 1786 z Pravice. Do trojčlennej LACKOVEJ rodiny patrili: Pavel LACKO, jeho manželka Elena VOJDKOVÁ a dcéra Judita (11). V ečskej matrike je zaznamenané, že sa vdovec Juraj LACKO oženil (14.05.1797) s Dorotou ČEPEROVOU, vdovou Pavla BALÁŽA. Ondrej LACKO, kovačický občan, č. d. 95, ktorý dostal 40,14 ha pôdy, pochádza z osady Malé Straciny. Do Kovačice prišiel priamo. Nemá teda žiadny súvis s LACKOVÝMI rodinami, s ktorými sa stretáme na Slovenskom Bardáni a v Ečke. Počet členov rodiny Ondreja LACKU sa nám nepodarilo zistiť. LENHARTOVE rodiny sú pôvodom z Brusníka, Novohradská stolica. Na Slovenský Bardáň prišli v júni 1785. Čeľadným otcom bol Pavel LENHART. Čeľaď dostala, č. d. 204 (200), celú sesiu zeme. Tvorili ju tri rodiny: 1) Spomínaný Pavel, syn Jána LENHARTA a Anny MIHÁĽOVEJ, jeho manželka Anna, dcéra Jána HUDCA a Anny, synovia Juraj (15) a Ondrej (10) a dcéra Judita (1).


58

2) Pavel LENHART, jeho manželka Anna GUBÁNYOVA a syn Juraj (2) tvorili trojčlennú rodinu. 3) Trojčlennú rodinu tvorili aj Martin LENHART, jeho manželka Elena, dcéra Jána VARGU a Kataríny DÉNEŠOVEJ, a dcéra Mária. Jedna časť LENHARTOVEJ rodiny patrila čeľadi Adama BENKU, č. d. 205 (201). S rodinou Adama BENKU na Slovenský Bardáň prišla aj jeho sestra Mária, vdova Jána LENHARTA, ktorá na nové sídlisko doviedla troch synov: Mateja (16), Pavla (6) a Martina (4) LENHARTOVCOV. V päťčlennej rodine Pavla LENHARTA a Anny HUDCOVEJ, ktorá 1788 prešla do Ečky, sú zaznamenané v matrikách nasledujúce údaje: 50-ročný čeľadný otec Pavel umrel (29.05.1789). Vtedy 13-ročný syn Ondrej umrel tiež v nasledujúcom mesiaci (03.06.1789). Syn Juraj sa oženil (19.11.1793) s Máriou, dcérou Michala MOLNÁRA. Dcéra Judita sa vydala (22.11.1796) za Martina, syna Juraja SOKOLU a Márie KRÁLIKOVEJ. Anna HUDCOVÁ, 65-ročná, vdova Pavla LENHARTA, umrela v Ečke (09.02.1803). Juraj LENHART a Mária MOLNÁROVÁ v pozorovanom období mali štyri deti (tri narodené v Ečke): Elenu (19.08.1794), Pavla (21.03.1798), Annu (25.10.1800) a Máriu (30.09.1803) narodenú v Kovačici. Túto rodinu nenachádzame v zozname tých občanov Kovačice, ktorí dostali pozemok na poľnohospodárske účely a na dom (bývanie). V rodine Pavla LENHARTA a Anny GUBÁNYOVEJ, okrem Juraja, narodeného skôr, v Ečke sa narodili tri deti: Anna (10.09.1789), Mária (15.05.1792) a Pavel (11.09.1798). Pavel a jeho rodina v Kovačici, č. d. 97, dostali 25,61 ha pôdy. O ich pôvode J. ČAPLOVIČ88 poznamenal: Senné-Brusník, Slovenský Bardáň a Ečka. Lenže rodina tohto Pavla LENHARTA nemá súvis s osadou Senné. Takýto pôvod má iná LENHARTOVA-BENKOVA rodina. O rodine Martina LENHARTA a Eleny VARGOVEJ z matričnej evidencie vidno, že sa v tejto rodine po príchode do Ečky narodil a v deň narodenia (28.06.1788) aj umrel syn Pavel. O rok neskôr (01.05.1789) umrela manželka Elena VARGOVÁ, vtedy 28-ročná. V matrikách je zapísané, že sa Martinovi LENHARTOVI a Márii BALÁŽOVEJ v Ečke narodila (16.12.1797) a päťmesačná umrela dcéra Elena a že sa narodil syn Ján (24.11.1799). Či ide o tú istú osobu (Martina LENHARTA), nemohli sme zistiť. Dcéra Mária sa v Ečke (11.01.1803) zosobášila s Jánom, synom Juraja STRAKU a Alžbety z Aradáča. Nepodarilo sa zistiť, či Martin LENHART 88 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 66.


59

prišiel do Kovačice, alebo odišiel do Aradáča. V zozname Kovačičanov, majiteľov zeme a domu, jeho meno nenachádzame. Matej LENHART (BENKA), č. d. 13, pôvodom zo Senného a Brusníka, zosobášil sa v Ečke (22.01.1799) s Máriou, dcérou Martina VEREŠA a Zuzany VÍZYOVEJ. V Kovačici dostal 45,46 ha pôdy. V tejto rodine sa v pozorovanom období v Ečke narodili dve deti: Mária (13.03.1800) a Matej (26.08.1802). Pavel LENHART (BENKA), vlastný brat Mateja LENHARTA (BENKU), sa oženil v Ečke pred príchodom do Kovačice (22.11.1802) so Zuzanou, dcérou Jána VARGU a Kataríny PEKÁROVEJ. Predpokladá sa, že rodiny Mateja a Pavla LENHARTA prišli do Kovačice ako jedna čeľaď, ktorá mala šiestich členov a preto jej boli pridelené viac ako 2 (2 1/4) sesie zeme. Za pôvod rodiny LIPTÁKOVEJ sa považuje Veľký Lom. Z Veľkého Lomu prišla Zuzana LIPTÁKOVÁ, manželka Juraja CHLAPÍKA, na Slovenský Bardáň, č. d. 211, samá v júni 1786. Dňa 10.05.1787 sa vrátila domov. Lokalita sekundárneho osídlenia LIPTÁKOVCOV je Malý Kéreš. Stadiaľ, z Malého Kéreša, v októbri 1785, prišiel na Slovenský Bardáň Adam LIPTÁK, č. d. 273 (266). Na Bardáni dostal 1/4 sesie zeme. Adam LIPTÁK a jeho rodina na Slovenskom Bardáni pobudli do 21.10.1787, a vtedy odišli do Ečky. V ečskej matričnej evidencii sa stretáme s rodinou Juraja LIPTÁKA a Zuzany. Manželka Zuzana umrela (05.06.1797) ako 47-ročná. Syn Martin sa oženil (29.06.1797) s Annou, dcérou Martina ZLOCHA a Doroty MLYNARIČOVEJ. V tejto rodine sa v Ečke narodili dve deti: Ján (21.11.1798) a Anna (20.08.1800) a v Kovačici jedno - Zuzana (02.08.1803). V Kovačici rodina LIPTÁKOVÁ mala piatich alebo (ak sa počíta aj Juraj-otec) šiestich členov. Rodiny LIPTÁKOVE (Adamova, Jurajova a Martinova) nie sú v pozorovanom období zapísané do listiny kovačických obyvateľov, ktorí dostali majetok. LISKOVCI pochádzajú z Nedelišťa. Ešte v júni 1785 na Slovenský Bardáň s rodinou Pavla BEŇUŠA, s ktorou tvorili jednu čeľaď, prišiel Ján LISKA ml. č. d. 238. Na Bardáni čeľaď (BEŇUŠOVA a LISKOVA) dostala 1/4 sesie zeme. Rodina Jána LISKU prišla ako trojčlenná. Tvorili ju: on - Ján, manželka Anna NÁŤONOVÁ a Matej (4). V septembri 1786 sa na Slovenskom Bardáni narodila dcéra Dorota, a preto v súpise F. JESENSKÉHO nachádzame, že rodina Jána LISKU ml., č. d. 238, pozostáva zo štyroch členov. Rodina BEŇUŠOVA 20.04.1787 opustila Slovenský Bardáň a odišla do Aradáča. O


60

rok, v apríli 1788, aj rodina Jána LISKU ml. opúšťa Slovenský Bardáň a odchádza do Aradáča za rodinou BEŇUŠOVOU. Na Slovenský Bardáň v máji 1786 prišli rodiny Mateja a Tomáša LISKU, č. d. 211 (207). Čeľadným otcom bol Matej LISKA. Čeľaď dostala 1/4 sesie. Matej prišiel s dcérou Annou. Keďže sa Anna (28.11.1786) vydala za vdovca Martina ČRIEPKA, v okamihu súpisu Matej bol zapísaný samotný. V apríli 1788 Matej odišiel do Aradáča. V ečskej matrike (31.07.1802) je záznam, že sa Matejovi a Márii LISKOVEJ narodil syn Pavel. Napriek tomu sa nepodarila identifikácia Mateja a Márie. Tomáš LISKA, manželka Anna HUDCOVÁ, deti Pavel (7) a Katarína prišli na Slovenský Bardáň ako štvorčlenná rodina. Keďže Tomáš, vtedy 28-ročný, umrel hneď po príchode (1786), rodina je zapísaná ako trojčlenná. Vdova Anna sa vydala (30.01.1787) za Juraja KRIŽANA. Dcéra Katarína umrela ako 3-ročná. Nepodarilo sa zistiť, či Pavel, vtedy 9- až 10-ročný, odišiel do Aradáča (s Matejom LISKOM). Treba spomenúť, že sa Aradáčan vdovec Pavel LISKA v Ečke oženil (21.11.1802) s Evou, dcérou Juraja a Judity KUČEROVEJ. V júni 1786 z Nedelišťa na Slovenský Bardáň prišli ešte štyri LISKOVE rodiny, resp. dve čeľade. Čeľadný otec - Juraj, syn Tomáša LISKU a Alžbety, č. d. 208, na Slovenskom Bardáni dostal 1/4 sesie zeme. Jeho rodina počítala siedmich členov. Boli to: on - Juraj, manželka Dorota MARČEKOVÁ (GAJDOŠOVÁ), deti Juraj (16), Ondrej (14), Tomáš (12), Mária (8) a Matej (6). Po presťahovaní sa do Ečky štyria členovia tejto rodiny umreli. Sú to: 51-ročný čeľadný otec - Juraj (06.01.1789), 21-ročný syn Juraj (04.03.1789), 49-ročná manželka -matka Dorota (12.04.1789) a 12-ročná dcéra Mária. Tomášovi sa v Kovačici (19.07.1803) narodil syn Pavel. Meno matky nie je zapísané. Do Kovačice rodina prišla štvorčlenná. S Jurajovou rodinou na Slovenský Bardáň prišla aj rodina jeho brata Ondreja LISKU, do ktorej patrili, okrem Ondreja, jeho manželka Anna MOTOŠKOVÁ a vdova Elena DANIEĽOVÁ. Keďže pred súpisom F. JESENSKÉHO umrel 3-ročný syn Ondrej (december 1785), rodina bola trojčlenná. Je zaujímavé, že rodina prišla na nové sídlisko v júni 1786 a syn Ondrej umrel a bol pochovaný na Slovenskom Bardáni v decembri 1785!? Môže to znamenať, že rodina prišla skôr (už 1785 a nie 1786). Keď 64-ročná vdova Elena DANIEĽOVÁ (01.09.1787) umrela, manželský pár - Ondrej LISKA a Anna MOTOŠKOVÁ - sa rozhodli v októbri 1787 opustiť Slovenský Bardáň a vrátiť sa domov do Nedelišťa.


61

Druhú LISKOVU čeľaď tvorili rodiny Jána a jeho brata Pavla LISKU, č. d. 213 (209). Čeľaď dostala na Slovenskom Bardáni celú sesiu zeme. Rodinu Jána LISKU tvorili: Ján, čeľadný otec, manželka Dorota DEMANOVÁ, deti Mária (12), Tomáš (11), Ján (10), Matej (7), Dorota (7) a Elena. Elena nebola započítaná do počtu členov rodiny, pretože 2-ročná umrela pred súpisom v júni 1786. Zo Slovenského Bardáňa sa rodina presťahovala do Ečky. V Ečke sa Dorota vydala (03.01.1797) za Juraja, syna Martina MELICHA a Márie ŠTEVKOVEJ, a syn Tomáš sa oženil so Zuzanou, dcérou Pavla FRČKU a Judity MRATEGOVEJ. Keďže Tomáš v tomto manželstve strávil len jeden deň (umrel 20-ročný, 04.01.1797), s jeho vdovou - Zuzanou, sa zosobášil (15.01.1797) jeho vlastný brat - Ján. V tomto manželstve sa narodili v pozorovanom období dve deti: v Ečke Juraj (15.04.1799) a v Kovačici Anna (05.06.1803). Táto LISKOVA rodina (opravdu už čeľaď) bola osemčlenná. V Kovačici, č. d. 85, dostala 40,57 ha pôdy. Brat Jána LISKU - Pavel, a jeho päťčlenná rodina [Pavel, manželka Katarína DEAKOVÁ, deti Juraj (14), Katarína (9) a Štefan (7)] prišli tiež v júni 1786 na Slovenský Bardáň a bývali spolu s Jánovou rodinou. Pavlova manželka Katarína DEAKOVÁ, vtedy 20-ročná, umrela (03.09.1787) na Slovenskom Bardáni. Na jar, 20.04.1788, Pavel a jeho tri deti opustili Slovenský Bardáň a vrátili sa domov do Nedelišťa. LITAVSKOVE rodiny prišli na Slovenský Bardáň z Malého Kéreša (Kiskörös). Najprv v júni 1785 prišiel Pavel LITAVSKÝ ml., č. d. 256. Na Slovenskom Bardáni dostal 1/4 sesie zeme. V súpise F. JESENSKÉHO (Conscriptio) sa píše, že Pavlovu rodinu tvorili tri osoby: Pavel, manželka Anna GÁBOROVÁ a dcéra Zuzana. Podľa už spomínaného prameňa rodina Pavla LITAVSKÉHO ml. opustila Slovenský Bardáň 12.11.1788 a odišla do Aradáča. V septembri 1785 na Slovenský Bardáň prišla z Malého Kéreša aj päťčlenná rodina Pavla LITAVSKÉHO st., č. d. 177 (174). Tiež dostala 1/4 sesie zeme. Okrem Pavla st., ktorý bol čeľadným otcom, rodinu tvorili jeho manželka Anna BAĎOVSKÁ, deti Juraj (14), Michal (12) a Anna (6). Na Slovenskom Bardáni (11.05.1787) umrel 47-ročný čeľadný otec Pavel, syn Pavla a Anny LITAVSKEJ. Po Pavlovej smrti (10.08.1787) sa narodil a (06.09.1787) umrel syn Pavel. Niektoré pramene poukazujú na to, že sa vdova Anna BAĎOVSKÁ vydala za Pavla LISKU st. Jeho identitu sa nepodarilo zistiť. V apríli 1788 rodina sa, ako zaznamenal F. JESENSKÝ, vrátila do Malého Kéreša.


62

Do Kovačice prišli dve LITAVSKOVE rodiny: Juraj, č. d. 122, a Juraj, č. d. 129. Obe rodiny dostali po 15,54 ha pôdy. Podľa záznamov J. ČAPLOVIČA89 ich pôvod je Jača (Acsa), Peštianska stolica, ale aj Aradáč. Predsa tieto LITAVSKOVE rodiny nemajú pokrvné spojenie s LITAVSKOVCAMI z Malého Kéreša. Počet členov LITAVSKOVÝCH rodín, ktoré prišli do Kovačice, nie je zistený. Z matrík vidno, že sa Jurajovi LITAVSKÉMU a Judite VRŠKOVEJ narodil v Kovačici (27.08.1804) syn Michal. V listine kovačických obyvateľov je zapísaný Ondrej LOVAŠ, č. d. 155. O jeho pôvode, počte členov rodiny a spoločenskom statuse nie sú písané údaje. Podobná konštatácia platí aj o rodine Ondreja MAĎARA, č. d. 164. Do Kovačice prišla aj rodina Juraja MANJAKA a Judity PÚDELKOVEJ. Tu sa im narodil (01.03.1804) syn Štefan. Rodina nie je zapísaná do listiny kovačických obyvateľov. Zo Senného v júni 1785 prišli na Slovenský Bardáň, č. d. 207 (203), aj traja bratia - synovia vtedy už nebohého Ondreja MARKU: Juraj, ml. ako čeľadný otec, Michal (18) a Martin (14). S nimi prišla aj Elena PAVLINKOVÁ, vdova Ondreja MARKU. Rodina dostala 1/4 sesie zeme. Juraj, syn Ondreja MARKU a Eleny ŠTEVKOVEJ, sa oženil na Slovenskom Bardáni (03.02.1788) s Juditou, dcérou Jána KLÁTIKA. Elena PAVLINKOVÁ, vdova po Ondrejovi MARKOVI, 56-ročná umrela (25.02.1788) na vodnatieľku (hydrops). Po prisťahovaní sa do Ečky, podľa záznamov F. JESENSKÉHO (Conscriptio Animarum - január 1789), MARKOVU rodinu tvorili: Juraj, jeho manželka, Judita KLÁTIKOVÁ a Jurajovi bratia Michal a Martin, ako slobodní. V rodine Juraja MARKU sa za pobytu v Ečke narodilo sedem detí: Ondrej (23.03.1789), Anna (25.07.1790), Mária I. (04.07.1792), Ján (23.08.1794), Juraj (13.02.1797), Pavel (27.03.1799) a Michal (19.09.1801). Z týchto detí, narodených v Ečke, neumrel jedine Ján, ktorý sa s rodičmi dostal do Kovačice, vtedy 8-ročný. V Kovačici sa (14.02.1803) narodila dcéra Mária II.. Rodina na novom sídlisku, č. d. 55, dostala 20,57 ha pôdy. V Ečke umrel Jurajov, vtedy 19-ročný, brat Michal (16.04.1789), syn Ondreja a Eleny ŠTEVKOVEJ, hneď po príchode na nové sídlisko. O desať rokov neskôr (26.11.1799) najmladší Jurajov brat - Martin, syn Ondreja a Eleny (v matrikách nie je uvedené priezvisko matky), sa oženil v Ečke s Aradáčankou Alžbetou, dcérou Jána AMBRUŠA a Alžbety BAJUZNAČOVEJ, a tak založil vlastnú rodinu. Tu sa narodili dve deti: 89 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 67.


63

Ondrej (11.12.1801) a Pavel (10.01.1803). Obidve deti umreli: Ondrej v Ečke (25.12.1801) a Pavel v Kovačici (26.10.1803). V Kovačici sa preto táto časť MARKOVEJ rodiny považuje za bezdetný manželský pár. V Kovačici, č. d. 78, rodina dostala 15,54 ha pôdy. Z rodiny Jána MARŠALA a Kataríny LISKOVEJ, č. d. 151, v Kovačici sa vydala dcéra Zuzana (06.11.1804) za Pavla, syna Jána KURAJA z Aradáča. Z písaných dokladov sa nepodarilo zistiť, skadiaľ rodina prišla (prvotný pôvod Guta, dnes Galgaguta) a koľko zeme dostala v Kovačici. Michal MATÚCH z Horného Tisovníka prišiel na Slovenský Bardáň, č. d. 232 (228), v septembri 1785. Na Bardáni dostal 1/2 sesie zeme. So sebou doviedol manželku Máriu KRÁSNIKOVÚ a tri deti: Ondreja (11), Juraja (7) a Michala (3). Manželka Mária umrela na Slovenskom Bardáni v júni 1786 a syn Ondrej, vtedy 22-ročný, v Ečke (29.03.1799). Vdovec Michal sa oženil (28.11.1786) s Katarínou ĎURICOVOU - HUDCOVOU. V tomto manželstve sa, v pozorovanom období, narodili dve dcéry: Mária (20.08.1789) a Zuzana (27.02.1791). Juraj, syn Michala MATÚCHA a Márie KRÁSNIKOVEJ, sa oženil v Kovačici (10.01.1804) s Máriou, dcérou Michala KLBAČA a Márie LAURENCOVEJ. Pôsobil v Kovačici, č. d. 43, ako čeľadný otec na čele sedemčlennej rodiny. Tu dostal 20,72 ha pôdy. Z Lentvory prišla na Slovenský Bardáň v júni 1785 trojrodinná MELICHOVA čeľaď, č. d. 249 (244). Boli to rodiny Martina st., čeľadného otca, Martina ml. a Jána MELICHA st. Čeľaď dostala celú sesiu zeme. Rodina Martina MELICHA st. bola sedemčlenná. Okrem Martina rodinu tvorili: manželka Mária ŠTEVKOVÁ, deti Ondrej (20), Mária (14), Juraj (10), Matej (7) a Lukáš (3). Syn Ondrej mal 25 rokov, keď umrel v Ečke (10.02.1789). O dva mesiace (15.04.1789) umrel aj 53-ročný čeľadný otec Martin, syn Lukáša a Eleny MELICHOVEJ, a o dva týždne (28.04.1789) aj 14-ročná dcéra Mária. Juraj, syn Martina MELICHA a Márie ŠTEVKOVEJ, sa oženil v Ečke (03.01.1797) s Dorotou, dcérou Jána LISKU a Doroty DÉNEŠOVEJ. V Ečke sa im narodili tri deti: Mária I. (1798, žila 5 dní), Anna (1799) a Mária II. (1802). Dcéra Katarína sa narodila v Kovačici (03.08.1804). Lukáš MELICH, vlastný brat Juraja MELICHA, bol sobášený v Ečke (17.11.1801) so Zuzanou, dcérou Juraja VESTEKA a Judity KRNÁKOVEJ. Rodina prišla do Kovačice a tu sa v pozorovanom období narodili dvaja chlapci: Martin (16.10.1802) a Juraj (11.03.1804). Táto MELICHOVA čeľaď počítala v Kovačici jedenástich členov.


64

Rodina Martina MELICHA ml. pozostávala z piatich osôb. Do tejto rodiny patrili: Martin ml., jeho manželka Dorota MÁŤAŠOVÁ, synovia Martin (7), Ondrej (3) a Ján (2). Ján umrel na Slovenskom Bardáni (09.10.1787). Dňa 28.03.1788 rodina opustila Slovenský Bardáň a vrátila sa na Slovensko. Rodina Jána MELICHA st. bola štvorčlenná. Okrem Jána túto bardánsku rodinu tvorili: manželka Anna, dcéra Tomáša KIAPEŠA a Alžbety DIAKOVEJ, synovia Ján a Michal. Na Slovenskom Bardáni umrel 4-ročný Michal. Po presídlení rodiny do Ečky umrel aj 9-ročný Ján a o týždeň aj manželka-matka Anna DIAKOVÁ (30.5.1789), vtedy 33-ročná. Vdovec Ján MELICH sa oženil (25.10.1789) vdovou Elenou, dcérou Tomáša NÁŤONA. MELICHOVCI v Kovačici, č. d. 35, dostali spolu 70 1/2 kj zeme. Pôda patrila pravdepodobne všetkým MELICHOVÝM rodinám - Martinovej a Jánovej, ktoré mali spolu trinástich členov (Martinova 11 a Jánova 2). Pôvod MIKUŠOVCOV je Nedelište. Na Slovenský Bardáň prišla v júni 1785 rodina Jána MIKUŠA, č. d. 214 (210), ktorá dostala 1/4 sesie zeme, a rodina Juraja MIKUŠA, č. d. 215, ktorá mala k dispozícii tiež 1/4 sesie. Rodina Jána MIKUŠA, syna Jána a Doroty BARTOŠOVEJ, podľa údajov, ktoré podáva Conscriptio F. JESENSKÉHO, bola šesťčlenná. Okrem Jána, čeľadného otca, do tejto rodiny patrili ešte manželka Elena NÁŤONOVÁ a synovia Ján (14), Juraj (12), Matej (7) a Tomáš (6). Zo Slovenského Bardáňa sa táto MIKUŠOVA rodina presťahovala do Ečky. V Ečke umrel 44-ročný čeľadný otec Ján (08.04.1789), a potom aj vtedy už 14-ročný Juraj (23.05.1789). Podľa matričnej evidencie Ján, syn Jána a Eleonóry (Eleny?), ktorý prebral funkciu čeľadného otca, bol sobášený v Ečke (21.10.1794) s Annou, dcérou Mateja KRÁLIKA a Doroty MELICHOVEJ. V tomto manželstve sa narodilo päť detí Anna (30.11.1795), Elena (21.12.1796), Alžbeta (09.11.1797), Ján (01.01.1800) a Mária (24.10.1802). V pozorovanom období umrela jedine Elena (22.12.1796). V matrike narodených je zaznamenané, že sa Jánovi MIKUŠOVI a Kataríne CICKOVEJ v Kovačici narodil syn Michal (05.07.1804). Dnes je ťažko urobiť identifikáciu týchto osôb, ale sa môže predpokladať, že ide o tú osobu, i keď sa nevidí, kedy a či vôbec v pozorovanom období umrela manželka Anna KRÁLIKOVÁ a kedy a kde bol Ján sobášený s Katarínou CICKOVOU. V Kovačici desaťčlenná rodina Jána MIKUŠA, č. d. 28, dostala 20,43 ha pôdy. Juraj, syn Jána MIKUŠA, prišiel na Slovenský Bardáň s matkou Annou MACKOVOU, 16-ročným bratom Pavlom a troma sestrami: Alžbetou (13), Annou (10) a Katarínou (7). Čeľadný otec Juraj, syn Jána MIKUŠA, sa (07.02.1791) v Ečke oženil s vdovou Máriou, dcérou Ondreja ŠTEVKU.


65

Aradáčan Ján, syn Juraja MIKUŠA, bol sobášený v Ečke (22.11.1791) s Elenou, dcérou Pavla GARAJA. V tejto rodine v Kovačici umrel 4-ročný syn Juraj (19.03.1804). Katarína, dcéra Jána MIKUŠA a Anny FOLTENOVEJ, sa (13.11.1798) v Ečke vydala za Juraja, syna Pavla REDECHU a Barbary PETRÁKOVEJ. Treba poznamenať, že s Annou MACKOVOU, manželkou nebohého Jána MIKUŠA, ktorá je matkou Juraja MIKUŠA, prišli ešte deti: Pavel, ktorý 21-ročný umrel v Ečke (07.05.1789), Juraj, Mária a Anna, ktorá sa vydala (12.10.1793) za vdovca Juraja,syna Petra BALČEKA a Anny HAŠKOVEJ. Matričná evidencia pozorovaného obdobia neumožňuje zistiť všetky relevantné údaje potrebné na vysvetlenie zmien a udalostí, s ktorými sa stretala táto časť MIKUŠOVEJ rodiny. Do Kovačice prišiel aj Ondrej MIKUŠ, č. d. 146. Údaje o Ondrejovi, o jeho pôvode, jeho rodine a majetkovom stave, v skúmaných prameňoch nenachádzame. J. ČAPLOVIČ90 uvádza ako dodatočné údaje o rodine MIKUŠOVEJ: Ľuboreč, Slovenský Ďurk (Galgagyörk, Peštianska stolica) a Aradáč. Pôvod rodiny MIKUŠÍKOVEJ je Jača (Acsa, Peštianska stolica). Podľa údajov v matričnej evidencii Ján MIKUŠÍK (alebo MIKUŠEK), č. d. 149, a Elena v Ečke ženili v ten istý deň (22.11.1802) dvoch synov. Matej bol sobášený s Máriou, dcérou Adama JAŠKU a Evy HARMINCOVEJ. V pozorovanom období sa v tejto rodine narodil v Kovačici (03.10.1804) syn Ján, ktorý žil len 17 dní. Druhý syn Tomáš sa oženil s Máriou, dcérou Jána ŠIPICKÉHO a Márie DIŇOVEJ. V Kovačici sa v sledovanom období narodila dcéra Alžbeta, ktorá po 19 dňoch života umrela. Nepodarilo sa zistiť, koľko zeme dostala a aký status mala MIKUŠÍKOVA rodina v Kovačici. Rodina MLADONICKA mala pravdepodobne už sekundárne osídlenie v Beni (Bénye, Peštianska stolica). Stadiaľ prišla v máji 1786 na Slovenský Bardáň, č. d. 165 (164), kde dostala 1/4 sesie zeme. Šesťčlennú rodinu tvorili: Ján, čeľadný otec, manželka Mária VERESKÁ, Anna (16), Ján (12), Juraj (6) a Mária I.(1). Z matričnej evidencie vidno, že k tejto rodine patrili ešte: Michal, Mária II., Pavel a Zuzana. Dcéra Anna sa vydala na Slovenskom Bardáni (21.11.1787) za Ondreja SABU, ktorý sa faktický priženil do domu Jána MLADONICKÉHO. Na Slovenskom Bardáni umreli Mária a Michal. V Ečke sa vydala Zuzana (26.01.1790) za Jána, syna Jána SELSKÉHO. Tu umrela 3-ročná Maria II., 5-mesačný Pavel a 25-ročný Ján. Počet členov rodiny takto klesol na piatich: manželský pár (Ján a Mária), syn Juraj, dcéra 90 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 70.


66

Anna a manžel Ondrej SABO. Juraj, syn Jána MLADONICKÉHO a Márie VERESKEJ, sa oženil v Ečke (26.11.1799) s Annou, dcérou Jána BABKU a Márie GAŽÍKOVEJ. Tu sa v sledovanom období v Ečke narodila dcéra Mária (04.09.1801) a v Kovačici (02.03.1804) druhá dcéra Judita. V Kovačici (19.07.1803) umrel Ján MLADONICKÝ, vtedy 58-ročný. Jeho syn Juraj, č. d. 102, čeľadný otec, a rodina dostali 11,22 ha. Pavel MLYNARIČ, č. d. 3, v Kovačici dostal 15,54 ha pôdy. Rodina MLYNARIČOVA je pôvodom z Ábelovej. Do Ečky prišiel Pavel, syn Pavla MLYNARIČA, z Aradáča. Tu sa (30.10.1790) oženil s Juditou, dcérou Jozefa VERESKÉHO. V Ečke sa narodili tri deti: Anna (30.3.1793), Pavel (16.04.1795) a Ján (09.03.1800). Jednoročná Anna v Ečke aj umrela. Po príchode do Kovačice v pozorovanom období sa narodila dcéra Mária (27.08.1804) a tak rodina počítala piatich členov. Do Kovačice prišiel Ondrej MOKRAN, č. d. 153. Podľa matričnej evidencie Ondrej, syn Jána MOKRANA, sa dostal do Ečky zo Slovenského - Nového Komlóša. V Ečke sa oženil (18.11.1795) s Dorotou, dcérou Jána HRNČIARA a Eleny GÁBOROVEJ zo Slovenskej Stamory. Rodina prišla do Kovačice ako bezdetný manželský pár. Nepodarilo sa zistiť, koľko zeme dostala a aký občiansky status mala. Podľa súpisu občanov Kovačice, ktorý spracoval J. ČAPLOVIČ,91 pod č. d. 162 je zapísané meno Michala MOLNÁRA. MOLNÁROVA rodina sa spomína v Ečke a v Kovačici. Michalovi MOLNÁROVI a Kataríne MAKOVSKEJ (NAGYOVEJ) v Ečke umrela jednoročná dcéra Katarína (06.08.1791), narodil sa (25.08.1793) a umrel syn Ján (15.05.1794). Mária, dcéra Michala MOLNÁRA, sa vydala (19.11.1793) za Juraja, syna Pavla LENHARTA. Štefanovi MOLNÁROVI, reform. a Márii ALFREDYOVEJ sa v Ečke narodil (25.08.1794) syn Samuel. Tu sa Elena, dcéra Štefana MOLNÁRA a Alžbety SELEŠIOVEJ, vydala (07.01.1800) za Michala, syna Jána PETRECA a Judity PAPOVEJ. Vdovec Ondrej MOLNÁR zo Slovenskej Stamory sa oženil (03.11.1803) v Kovačici s vdovou Máriou PALUŠKOVOU. O tejto rodine sa v pozorovanom období iné údaje nepodarilo zistiť. Rodina MRAVÍKOVA prišla zo Senného na Slovenský Bardáň už v máji 1786. Rodinu MRAVÍKOVU, č. d. 199 (195), tvorili Matej, jeho manželka Elena KIAPEŠOVÁ, syn Ondrej a Matejov otec - Adam MRAVÍK. Rodina mala k dispozícii 1/4 sesie pôdy. Syn Ondrej (2-ročný) umrel hneď po príchode na Slovenský Bardáň (01.08.1786) - zadusil sa dymom nechaný doma samotný. 91 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 70.


67

Matejovi MRAVÍKOVI, po presťahovaní sa do Ečky, najprv umrel 57-ročný otec Adam (15.05.1788) a neskôr manželka, 25-ročná Elena KIAPEŠOVÁ, dcéra Mateja a Zuzany (10.03.1789). Vdovec Matej sa (29.06.1789) oženil s Annou, dcérou Pavla GARAJA. V Ečke sa im narodili: Judita (09.10.1793), Ondrej (08.03.1795), Anna (09.08.1798) a Alžbeta (07.09.1800). V mladom veku umrela Judita a Alžbeta. Do Kovačice sa MRAVÍKOVA rodina dostala pod vedením čeľadného otca Mateja MRAVÍKA, č. d. 65. V Kovačici sa narodili dvaja chlapci: Matej (17.08.1802) a Ján (26.12.1803). Šesťčlenná rodina tu dostala spolu 20,43 ha pôdy. Ján MRAVÍK, č. d. 199 (195), prišiel zo Senného na Slovenský Bardáň v júni 1786 so štvorčlennou rodinou, ktorú tvorili on - Ján, manželka Mária VAŠKOVCOVÁ, syn Adam (13) a dcéra Katarína. Rodina mala k dispozícii 1/4 sesie zeme. Manželka Mária (50-ročná) umrela už v roku presídlenia (06.11.1786). Rodiny Mateja a Jána MRAVÍKA bývali spolu v jednom dome (pod jednou strechou). Katarína, dcéra Jána MRAVÍKA a Márie VAŠKOVCOVEJ, sa vydala (30.01.1787) za Jána VITÁĽA. Čeľadný otec Ján MRAVÍK umrel 55-ročný, v neskorú jeseň toho istého roku (28.11.1787). Na nasledujúcu jar (20.04.1788) Adam, syn Jána MRAVÍKA, opustil Slovenský Bardáň a vrátil sa domov. Podľa J. ČAPLOVIČA92 rodina MUCHOVA prišla do Ečky z Černej (teraz: Bákonycsernye, Veszprémska stolica - Zadunajsko). Aj matričné údaje to potvrdzujú. Z matričnej evidencie sa dalo zistiť, že Martinovi MUCHOVI a Anne ZLOCHOVEJ v Ečke (11.12.1791) umrela 14-ročná dcéra Alžbeta. V Kovačici sa Jurajovi MUCHOVI a Alžbete SLABEJ narodila (04.08.1802) a umrela (11.09.1804) dcéra Judita. Podľa matričných údajov prvým sobášom v osade, ktorá sa vtedy len zakladala (10.05.1803), bol sobáš Judity, dcéry Juraja MUCHU, s vdovcom Pavlom BOBČÍKOM. Vdovec Juraj MUCHA bol sobášený (15.05.1804) s Katarínou MRAZEKOVOU, vdovou Pavla VARGU. Juraj MUCHA, č. d. 47, a jeho rodina dostali v Kovačici 10,65 ha pôdy. Počet členov rodiny sa nepodarilo zistiť. Rodina Petra NAGYA prišla z Ečky do Kovačice, č. d. 150. Predošlý domov tejto rodiny (pred Ečkou), počet jej členov a koľko zeme dostala v Kovačici - sa nepodarilo zistiť. Z matričnej evidencie sa mohlo uzavrieť, že sa v Ečke vydala Judita, dcéra Štefana NAGYA, ref. (16.11.1789), za Jána, syna Michala BAKOŠA, ref. 92 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 65.


68

Peter, syn Jána NAGYA a Judity VARGOVEJ, sa oženil (21.01.1794) s Katarínou, dcérou Pavla ZACHAREKA a Barbary SKOKOVEJ. V tomto manželstve sa narodili tri deti: Judita (1794), Alžbeta (22.05.1797) a Ondrej (1799). V pozorovanom období umrela 3-ročná Judita a 1,5-ročný Ondrej. Nepodarilo sa zistiť, kedy umrela Petrova manželka Katarína. Z matriky možno konštatovať, že sa vdovec Peter NAGY (02.07.1804) v Kovačici sobášil s Annou NEZPALOVOU, vdovou Mateja ĎURÍČEKA. Rodinu Štefana NAGYA a Evy, dcéry Ondreja KOTOLÁKA, možno sledovať od roku 1794. Totiž v tejto rodine sa narodila dcéra Judita (09.05.1794), dvojčatá Adam a Pavel (25.11.1797), Ján (21.01.1799) a František (28.08.1800). Deti jedno za druhým zomierali. V sledovanom období najprv umrel 6-ročný Štefan (1796), potom dvojčatá Adam a Pavel (žili len 3-4 dni) a Ján (1799). V tomto období neumreli len Judita a František. Matka Eva KOTOLÁKOVÁ umrela 38-ročná (14.10.1701) a krátko po nej aj jej 47-ročný manžel - Štefan NAGY (26.10.1801). O osude detí Judity a Františka sa nevie. V listine kovačických obyvateľov je aj Gabriel NAUM, č. d. 154. Pôvod tejto rodiny, počet jej členov a majetkový stav zostali nevysvetlené. Rodina NOSÁĽOVA prišla z Černej (teraz: Bákonycsernye, Veszprémska stolica) do Ečky a stadiaľ do Kovačice. Jánovi NOSÁĽOVI, č. d. 152, a Alžbete MENŠÍKOVEJ sa v Kovačici (23.07.1802) narodil syn Ján, prvý občan narodený v Kovačici. Nepodarilo sa zistiť prvotný pôvod rodiny, počet jej členov po príchode do Kovačice, majetkový stav a status. O Pavlovi PALUŠKOVI (PAĽUŠKOVI), č. d. 64, ktorý v Kovačici dostal 25,32 ha pôdy, dalo sa zistiť, že prišiel zo Slovenského Komlóša (Naďlak a Sarvaš), Békešská stolica, do Ečky a stadiaľ do Kovačice. Z písaných prameňov sa dalo zistiť, že sa jeho dcéra Judita v Ečke (14.02.1792) vydala za Aradáčana Ondreja, syna Jána FILČÍKA. Druhé relevantné identifikačné údaje nie sú zistené. Zo Selca na Slovenský Bardáň, č. d. 196 (192), podľa záznamov F. JESENSKÉHO (Conscriptio), v novembri 1785 prišli dve PATAKOVE rodiny, ktoré tvorili jednu čeľaď a dostali celú sesiu zeme. K päťčlennej rodine Juraja, syna Petra a Anny PATAKOVEJ, patrili: Juraj, jeho manželka Dorota, dcéra Pavla a Márie GÁLOVEJ, deti Ján (18), Martin (9) a Juraj (7). Na Slovenskom Bardáni umrela najprv 40-ročná Dorota (05.07.1788). O dva mesiace po jej smrti bol sobášený syn Ján (07.09.1788) s Katarínou, dcérou Tomáša LABÁTA, a v nasledujúcom roku (06.07.1789) sa vdovec Juraj PATAK oženil v Ečke s vdovou Máriou, dcérou Ondreja ŠTEVKU. V tomto manželstve Juraj nemal potomstvo. Manželstvo trvalo len pol roka, lebo 51-ročný Juraj PATAK umrel (18.01.1790).


69

Druhú PATAKOVU rodinu tvoril manželský pár Martin PATAK a jeho manželka Katarína HRIECHOVÁ. V Ečke sa tomuto manželskému páru narodil syn Ján (06.02.1797). Z matričných údajov vyplýva, že okrem spomenutých bardánskych PATAKOVÝCH rodín do Ečky prišla aj rodina Františka PATAKA, do ktorej patrila manželka Katarína HEGEDIŠOVÁ, syn Michal a dcéra Sára. O potomkoch Juraja PATAKA a Doroty GÁLOVEJ sa podarilo zistiť nasledujúce údaje: Najstarší syn Ján a Katarína LABÁTOVÁ mali päť detí: Annu (08.11.1791), Juraja (18.04.1793), Jána I. (03.02.1796), Martina (12.03.1798) a Jána II. (23.09.1801). Ján I. umrel sotva 6-mesačný. Po narodení Jána II. umrel 35-ročný otec Ján (05.05.1802) a vdova Katarína sa (15.06.1802) vydala za Jána Vargu. Stredný syn Martin sa oženil (19.11.1793) so Zuzanou, dcérou Ondreja RYBARSKÉHO. V Ečke sa v tomto manželstve narodil syn Pavel (01.12.1797) a v Kovačici Martin (12.06.1803). Najmladší syn Juraj sa oženil v Ečke (11.11.1800) s Máriou, dcérou Tomáša SUCHÁNSKEHO a Zuzany. V pozorovanom období v tomto manželstve sa narodili dve dcéry: Dorota (05.02.1802) a Zuzana (22.07.1804). V rodine Františka PATAKA a Kataríny HEGEDIŠOVEJ možno na základe matričnej evidencie určiť nasledujúce zmeny: Syn Michal sa oženil (12.01.1792) s Katarínou, dcérou Adama RAJOŠA a Kataríny SEKEREŠOVEJ. Po narodení syna Michala (16.05.1793) manželka Katarína, vtedy 21-ročná, umrela (20.05.1793). Vdovec Michal sa (20.08.1793) znovu oženil, teraz s vdovou Juditou, dcérou Jána KOTOLÁKA. Syn Michal umrel 3-ročný (25.06.1796). V druhom manželstve sa narodili tri deti: Judita (14.06.1797), Katarína (16.10.1799) a Ondrej (09.08.1802). Táto rodina neprišla do Kovačice. Kovačickými obyvateľmi sa stali: Ján PATAK, č. d. 59, dostal 20,43 ha pôdy, Juraj PATAK, č. d. 101, dostal 15,54 ha pôdy a Martin PATAK, č. d. 46, dostal 20,43 ha pôdy. Daniel PAUS nie je zapísaný v úradnej listine prvých Kovačičanov, ktorí tu dostali nejaký majetok. Predsa matričné záznamy v skúmanom období svedčia, že sa v rodine Daniela PAUSA (29.07.1804) v Kovačici narodila dcéra Rozína. U J. ČAPLOVIČA93 nachádzame údaj, že rodina PAUSOVA pochádza z Černej (teraz: Bákonycsernye a Velegu, Vesprémska stolica). 93 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 73.


70

Ján PETRÁK, č. d. 5, v Kovačici dostal 15,54 ha pôdy. Pôvod rodiny a počet jej členov nie je spoľahlivo zistený. M. PETRÍK, č. d. 56, v Kovačici dostal 25,32 ha pôdy. Nepodarilo sa spoľahlivo dokázať, že pochádza z Jače (Acsa), Peštianska stolica, a Ečky. Martin PIŠPECKÝ, č. d. 141, v Kovačici dostal 0,57 ha pôdy na záhradu. Ináč Martin, syn Martina PIŠPECKÉHO a Judity, prišiel do Ečky zo Slovenskej Stamory a oženil sa tu (07.02.1796) s Juditou, dcérou Adama PETHÖ a Anny PETHÖOVEJ. V sledovanom období sa v tejto rodine narodili dve dcéry: v Ečke Mária (15.01.1801) a v Kovačici Zuzana (28.01.1804), ktorá 5-mesačná umrela. Ondrej POLIAK, č. d. 73, pôvodom z Malej Viesky (teraz: Vieska) a Ečky, v Kovačici dostal 15,54 ha pôdy. Ani primárny (Malá Vieska) a ani sekundárny pôvod nemohol byť spoľahlivo zistený a potvrdený. V Ečke a Veľkom Bečkereku (teraz: Zreňanín) žila rodina Pavla POLIAKA. Pavlovi POLIAKOVI a Alžbete, dcére Jána VÍZEKA a Barbary KALMÁROVEJ, umrela v Ečke 4-ročná dcéra Katarína (06.02.1793) a narodil sa (24.10.1792) syn Pavel (žil jeden deň). Keďže 32-ročná manželka Alžbeta umrela (28.10.1792), Veľkobečkerečan vdovec Pavel sa oženil (04.05.1793) s Katarínou, dcérou Jána MAĎARA. V tomto manželstve sa narodili dve dcéry: Judita (10.06.1795) a Katarína (26.08.1797). V dostupných písaných prameňoch sa nespomína budúci Kovačičan Ondrej POLIAK a jeho rodina. Ján POLICHNAJ, jeho manželka Mária BURDOVÁ a syn Pavel (04.07.1803), narodený v Kovačici, nie sú zapísaní do listiny prvých kovačických obyvateľov, i keď podľa matričných prameňov žili v Kovačici. Pravda, ich status nemohol byť zistený (hraničiarska rodina, želiar s domom alebo bez domu). O pôvode rodiny POLICHNAJOVEJ J. ČAPLOVIČ94 sa zmieňuje, že pochádza z Jače (Acsa), Peštianska stolica. Údaj svedčí, že rodina žila v Kovačici; považuje sa za rodinu neskôr vymretú. Juraj PUDELKA, č. d. 22, prišiel do Kovačice z Ečky a tu dostal 15,54 ha pôdy. O tejto rodine sa podarilo zistiť, že Jurajovi PUDELKOVI a Judite, dcére Tomáša KŔČA a Kataríny BELANSKEJ, v Ečke umrel 3-ročný syn Ján (09.10.1791). Manželka Judita KŔČOVA umrela 43-ročná (17.01.1795) tiež v Ečke. Vdovec Juraj PUDELKA sa oženil (15.02.1795) s Dorotou OČOVSKOU, vdovou Tomáša CHUDÉHO. V Ečke žil aj Martin PUDELKA s manželkou Juditou KRIŽANOVOU. Tu im umreli štyri deti: 12-ročný Ján (1792), 7-ročná Alžbeta (1791), 6-ročná 94 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 75.


71

Anna (1791) a 2-ročná Katarína (1791). Nepodarilo sa zistiť, či sa z Ečky rodina presťahovala do Kovačice, zostala v Ečke alebo odišla inde. Štefan PUŠKÁR, č. d. 63, dostal 20,43 ha pôdy. Rodina je pôvodom z Piliša (Pilis, Peštianska stolica) a Ečky. V matričnej evidencii sa podarilo PUŠKÁROVU rodinu sledovať od roka 1791. Štefanovi a Zuzane LUKÁČOVEJ sa narodila (19.03.1791) v Ečke dcéra Mária. Tu sa im narodili (a umreli) ešte tri deti: Pavel, Ján a Alžbeta. Dcéra Judita sa (13.11.1798) vydala za Pavla, syna Juraja SOKOLU a Márie KRÁLIKOVEJ. O dva roky v Ečke sa narodila dcéra Anna (28.07.1799). To znamená, že rodina Štefana PUŠKÁRA v Kovačici mala najmenej štyroch členov. Pavel REDECHA, č. d. 11, dostal 20,43 ha pôdy; pôvod: Vrbovce (Nitrianska stolica) a Ečka. Rodinu REDECHOVU sa podarilo sledovať od jej pobytu v Ečke (1793). Do Ečky prišli traja synovia Pavla REDECHU a Barbary PETRÁKOVEJ, ktorí sa poženili a zostali v Ečke po presídlenie do Kovačice. Syn Pavel sa oženil (21.01.1793) so Zuzanou, dcérou Pavla VNUKA a Anny BLAŽKOVEJ. Tu, v Ečke, sa im narodili tri deti: Alžbeta (1797), Anna (09.03.1798) a Pavel (1800), umreli Alžbeta a Pavel. Do Kovačice rodina prišla trojčlenná. Syn Ján sa oženil (13.11.1796) s Katarínou, dcérou Juraja KOŽÍKA a Anny. V Ečke sa narodili Katarína (1797) a Ján (04.001.1798) a v Kovačici Anna (17.05.1803). Keďže dcéra Katarína umrela hneď po narodení (1797), rodina prišla do Kovačice pravdepodobne štvorčlenná. Konečne Juraj, syn Pavla REDECHU a Barbary PETRÁKOVEJ, v Ečke sa oženil (13.11.1798) s Katarínou, dcérou Jána MIKUŠA a Anny ZOLTENOVEJ. V Ečke sa narodili a umreli dve deti: Katarína (1800) a Juraj (1802). V Kovačici sa narodil syn Ján (28.06.1803) a dcéra Alžbeta (29.12.1804). Koncom roku 1804 rodina počítala štyroch členov. Pripomína sa, že sa REDECHOVCOM narodila dcéra Mária (12.08.1800). V matrike nie sú zapísané bližšie identifikačné údaje o rodičoch. Mária mohla byť jedine dcérou Jána REDECHU a Kataríny KOŽÍKOVEJ. REDECHOVA čeľaď v Kovačici počítala spolu dvanástich členov. Do Kovačice prišiel Ján, syn Jána RIDEGA a Anny MLADONICKEJ, a jeho manželka Anna LAURINČEKOVÁ. Pôvod rodiny nie je zistený. Tomuto manželskému páru sa v Ečke narodilo sedem detí: Pavel, Ján I., Ján II., Alžbeta, Juraj I., Zuzana a Juraj II., ktoré tu aj umreli. V Kovačici sa narodil syn Michal (1802), ktorý 2-ročný umrel (1804). Preto túto rodinu v Kovačici treba považovať za dvojčlennú.


72

Teodor RISTIĆ, č. d. 139, v Kovačici dostal 6,62 ha lúky, 0,28 ha záhrady a 1,73 ha vinice. Ondrej SABO, č. d. 104, v Kovačici dostal 25,32 ha pôdy; pôvod: Orošháza (Orosháza, Békešská stolica) a Ečka. V matrikách sa o rodinách SABOVÝCH stretáme s údajmi od roku 1787. Na Slovenskom Bardáni sa Ondrej SABO, ref., (27.11.1787) priženil sobášom s Annou, dcérou Jána MLADONICKÉHO a Márie VERESKEJ, do rodiny MLADONICKEJ (č. d. 164), ktorá tu mala k dispozícii 1/2 sesie zeme. S touto rodinou Ondrej SABO šiel ďalej do Ečky a Kovačice. Manželskému páru (Ondrejovi SABOVI a Anne MLADONICKEJ) sa v skúmanom období narodili štyri detí - v Ečke Michal (04.08.1790), Pavel I. (28.06.1792), Alžbeta (22.08.1795) a v Kovačici Pavel II. (21.03.1803). Štefan, syn Štefana SABU, reform., sa oženil (13.02.1971) s Rebekou, dcérou Jána PETHÖHO. Jurajovi SABOVI, reform., a Eve ŽIDINSKEJ v sa Ečke narodili štyri deti: Štefan (03.09.1793), Juraj (31.01.1796), Michal (06.02.1798) a Katarína (02.10.1800). Manželskému páru Ondrejovi SABOVI a Anne MILOSRDNEJ sa v Ečke zo šiestich pôrodov narodilo sedem detí: Adam a Eva (01.10.1792), Martin (08.11.1794), Ondrej (30.10.1796), Ján (26.08.1798), Zuzana (06.07.1800) a Katarína (27.08.1802). Zo spomenutých detí umrela Eva (07,02.1794) a Katarína (25.08.1802). Pripomína sa, že v Ečke (23.03.1794) umrel vtedy 4-ročný syn Juraj. V Kovačici sa narodil (31.07.1804) Pavel. Táto SABOVA rodina počítala v Kovačici ôsmich členov. Manželskému páru Jánovi SABOVI a Márii KOVÁČOVEJ sa narodil v Ečke syn Juraj (19.04.1795). Z uvedených údajov sa zreteľne vidí, že do Kovačice prišli dvaja Ondrejovia SABOVCI. Spomenuté údaje neumožňujú zistiť status a identitu týchto osôb. Pravdepodobne len jeden bol občanom Kovačice, ktorý mal funkciu čeľadného otca veľkej SABOVEJ čeľade. Juraj SAMPOR (pôvodne SAMPORSKÝ; v ečských prameňoch aj CSAMPOR), č. d. 114, v Kovačici dostal 15,54 ha pôdy. Predpokladá sa, že prvotne táto rodina pochádza z Krtíša a sekundárne zo Slovenského Ďurka (Galgagyörk) a Jače (Acsa, Peštianska stolica). V ečských prameňoch sa stretajú údaje o Jánovi, synovi Adama SAMPORA a Anny VOLÁKOVEJ, a o jeho manželke Anne SLOBODNÍKOVEJ. Spomenutému manželskému páru v Ečke umrela jedenapolročná dcéra Anna.


73

Do Kovačice prišla rodina Juraja SAMPORA a Zuzany NÉMEŠOVEJ. Tu sa narodila dcéra Judita (04.03.1803). Prvotný pôvod rodín Jána, Jána ml., Ondreja a Pavla SELSKÉHO je Závada.Všetky tieto rodiny (okrem rodiny Jána ml., ktorý prišiel na Slovenský Bardáň v júni 1787) ako čeľaď SELSKÝCH prišli na Slovenský Bardáň v júni 1786. Bývali "pod jednou strechou", č. d. 174 (172). Na Bardáni dostali celú sesiu zeme. Čeľadný otec Ján SELSKÝ a jeho rodina počítali štyroch členov. Rodinu tvorili: on - Ján, jeho manželka Anna LAŠÁNOVA, syn Ján (18) a dcéra Eva (8). Na Bardáni sa narodil a umrel syn Martin (03.08.1787-22.02.1788). V Ečke sa (26.01.1790) oženil Ján, syn Jána SELSKÉHO a Anny (Eleny) LAŠÁNOVEJ, so Zuzanou, dcérou Jána MLADONICKÉHO a Márie VERESKEJ. Toto bezdetné manželstvo bolo prerušené smrťou 22-ročného Jána SELSKÉHO (23.02.1791). Vdova Jána SELSKÉHO Zuzana MLADONICKÁ sa vydala (20.11.1792) za Tomáša BRTKU. Dcéra Eva SELSKÁ sa vydala (22.11.1796) za Pavla, syna Michala BRTKU a Kataríny MILOSRDNEJ. Ondrej SELSKÝ a jeho manželka Judita ŠIŠKOVÁ prišli na Slovenský Bardáň ako bezdetný manželský pár. Po presťahovaní sa do Ečky v tejto rodine sa narodilo päť detí: Michal (1789), Mária (14.08.1792), Alžbeta (13.06.1795), Katarína (16.02.1799) a Anna (18.05.1802). V pozorovanom období umrel 2-ročný Michal (1791). Pavel SELSKÝ, manželka Anna VARGOVÁ, dcéra Zuzana a syn Ján (12) prišli na Slovenský Bardáň ako štvorčlenná rodina. Do zoznamu F. JESENSKÉHO (Conscriptio) je rodina zapísaná ako dvojčlenná. Vysvetlenie nachádzame v nasledujúcej príčine. Manželka (35-ročná) Anna VARGOVÁ umrela (11.07.1786) a dcéra Zuzana sa vydala (04.02.1787) za Pavla ĎURÁSA. V momente, keď bol zostavovaný súpis, rodina bola skutočne dvojčlenná. Neskôr Pavel SELSKÝ a syn Ján opustili Slovenský Bardáň 04.10.1787 a vrátili sa do Závady. Ján SELSKÝ ml. prišiel zo Závady na Slovenský Bardáň v júni 1787 a pripojil sa k čeľadi SELSKÝCH č. d. 174 (172). Do jeho rodiny patril on - Ján, manželka Anna ĎURÍKOVÁ (ĎURIŠOVÁ?), 1/2-ročný syn Martin a dcéra Anna. Po príchode do Ečky sa narodili ešte štyri deti: Mária I. (1789), Alžbeta (1792), Mária II. (1795) a Ján (1799), ale deti umierali jedno za druhým. Najprv umrel 1/2-ročný Martin (1790), potom 5-ročná Mária I. a 2-ročná Alžbeta (1794), 2,5-ročná Mária II. a 1,5-ročný Ján (1801). Jedine Anna mala príležitosť dospieť a vydať sa (22.01.1799) za Juraja, syna nebohého Gregora BULÍKA a Eleny DOVÁĽOVEJ.


74

Rodina Martina SEVERÍNYHO prišla na Slovenský Bardáň z Turieho Poľa v júni 1786, č. d. 166 (165). Rodina počítala deviatich členov a na Slovenskom Bardáni dostala 1/2 sesie zeme. Tvorili ju: čeľadný otec - Martin, manželka Anna, dcéra Pavla KOVÁČA-NÉMETA a Rebeky LOMONYOVEJ, a deti Martin (15), Ján (13), Pavel (11), Anna (9) a Zuzana (7). Onedlho po príchode na Bardáň sa narodil a umrel Michal (17.09.1786). S rodinou Martina SEVERÍNYHO na Slovenský Bardáň prišiel aj Ondrej SABO. V októbri 1786 k rodine Martina SEVERÍNYHO na Slovenský Bardáň, č. d. 166 (165), prišiel z Turieho Poľa aj Martinov otec - Martin SEVERÍNY. Ondrej SABO opustil Slovenský Bardáň v aprili 1788 a odišiel do Itebeja, v júli umrel Michal (08.07.1788) a Martin SEVERÍNY-otec sa vrátil v októbri 1788 domov do Turieho Poľa (vtedy: Turopolie). Rodina sa presťahovala do Ečky. V Ečke sa narodil (05.12.1791) František. Jeho matka Anna bola 40-ročná, keď umrela 2,5 mesiaca po pôrode (19.02.1792). O mesiac umrel aj František (30.03.1792). Vdovec Martin SEVERÍNY sa oženil s Dorotou MELICHOVOU, vdovou nebohého Mateja KRÁLIKA. Dcéra Anna sa vydala (07.02.1797) za Jána, syna Jána BARNÁKA a Kataríny zo Slovenskej Stamory, a Zuzana (13.11.1798) za Jána, syna Pavla ŠIMÁKA a Eleny FABIANOVEJ. Treba uviesť, že v Ečke umrel 22-ročný Ján (29.09.1798). Pavel SEVERÍNY sa v Ečke oženil (26.11.1799) s Annou, dcérou Pavla ZÁMEČNÍKA-ŠULCA a Kataríny FÚSKOVEJ. V sledovanom období sa v tomto manželstve narodili: v Ečke Mária (04.09.1801) a v Kovačici Anna (29.11.1803). Mária umrela 3-ročná v Kovačici (08.12.1804). Martin SEVERÍNY sa oženil v Ečke (22.11.1802) s Katarínou, dcérou Jána GAŠPARA a Anny SEKEOVEJ. Po príchode do Kovačice sa narodila dcéra Katarína (27.05.1804). Koncom roku 1804 rodina SEVERÍNYOVA pozostávala z ôsmich členov. Tvorili ju: Martin, čeľadný otec, a manželka Dorota, syn Pavel, jeho manželka Anna a dcéra Anna, syn Martin, jeho manželka Katarína a dcéra Katarína. V Kovačici, č. d. 92, rodina dostala 30,50 ha pôdy. V Kovačici v skúmanom období býval manželský pár, ktorý tvorili Ján SĽÚKA a jeho manželka Anna SABOVÁ. V tomto manželstve sa narodila (26.12.1804) dcéra Katarína. Rodinu nenachádzame v súpise prvých Kovačičanov. Podobná konštatácia platí aj o manželskom páre Jána SMOLÍKA a Anny PAVLOVIČOVEJ. Dcéra týchto rodičov - Zuzana sa vydala (27.11.1804) za Pavla, syna Tomáša BENKU a Anny KULÍKOVEJ. Rodinu nenachádzame v súpise kovačických obyvateľov pozorovaného obdobia.


75

Juraj SOKOLA z Brusníka prišiel na Slovenský Bardáň, č. d. 201 (197), v júni 1785. Tu dostal 1/2 sesie zeme. Na Bardáň doviedol šesťčlennú rodinu, ktorú tvorili on - Juraj, čeľadný otec, manželka Mária, dcéra Martina KRÁLIKA a Márie KAŠOVEJ, deti Anna, Martin (14), Pavel (6) a Juraj I. (3). Deväťmesačná Mária I. nebola zapísaná do súpisu F. JESENSKÉHO, lebo umrela skôr (v auguste 1785). Na Bardáni sa narodila (31.03.1787) a umrela (14.09.1787) Mária II. Dcéra Anna sa vydala (30.03.1788) za Ondreja, syna Ondreja HRIEŠIKA, a 4-ročný syn Juraj II. umrel o dva mesiace neskôr (30.05.1788). Manželka Mária KRÁLIKOVÁ umrela ako 35-ročná osoba v Ečke (01.05.1789). Vdovec Pavel sa oženil s vdovou Máriou, dcérou Pavla GÁLU (29.06.1789). V tomto manželstve sa narodil (4. februára) a umrel (6. februára 1790) syn Juraj. Mária GÁLOVÁ, vtedy 24-ročná, po synovej smrti žila len niekoľko dní (umrela 20.02.1790). Tretie manželstvo Juraj uzavrel (17.05.1790) s vdovou Máriou, dcérou Jána Vargu. V tomto manželstve sa narodil Ondrej (03.10.1792). Nepodarilo sa zistiť, kedy umrela tretia Jurajova manželka a kedy sa on štvrtý raz oženil. V matrike zomretých je zapísané, že umrela (27.07.1803) 40-ročná manželka Juraja SOKOLU - Alžbeta, dcéra Pavla CHALUPU. Manželstvo bolo bezdetné. Martin, syn Juraja SOKOLU a Márie KRÁLIKOVEJ, sa oženil (22.11.1796) s Juditou, dcérou Pavla LENHARTA a Anny LENHARTOVEJ. V manželstve sa narodili dve deti: Ján I. (1798) a Mária (1801). Obe umreli v mladom veku (jedno- a dvojročné). Martinova manželka Judita LENHARTOVÁ bola 21-ročná, keď umrela (05.06.1803). Druhé manželstvo Martin uzavrel (19.06.1803) s Annou LISKOVOU, vdovou Pavla ČEMANA. V pozorovanom období sa narodil v tomto manželstve syn Ján II. (03.09.1804). Druhý Jurajov syn Pavel SOKOLA, uzavrel prvé manželstvo (13.11.1798) s Juditou, dcérou Štefana PUŠKÁRA a Zuzany LUKÁČOVEJ. Z tohto manželstva pochádzajú tri deti: Juraj (06.04.1800), Anna (22.09.1801) a Ján (04.03.1804). V matrike zomretých nachádzame záznam, že Pavlovi SOKOLOVI a Kataríne ŠIMOVEJ umrel 17-ročný syn Ondrej (30.09.1786). Tento údaj nemohol súvisieť s rodinou Juraja SOKOLU, č. d. 201 (197). SOKOLOVA rodina teda mala dvanástich členov. V Kovačici, č. d. 34, dostala 30,50 ha pôdy. Šesťčlenná rodina Juraja STRAKU prišla z Malého Kéreša (Kiskörös) na Slovenský Bardáň v júni 1786, č. d. 217 (213). Tu dostala 1/4 sesie zeme. Čeľadným otcom bol Juraj a k rodine patrili ešte: manželka Alžbeta VALENTÍKOVÁ a deti Martin (16), Anna (16), Pavel (9) a Ján (6). Juraj,


76

čeľadný otec, 50-ročný umrel (11.01.1788). Dcéra Anna sa vydala (03.02.1788) za vdovca Jána, syna Mateja FRANČOKA. V apríli 1788 rodina opustila Slovenský Bardáň a odišla do Aradáča. Synovia Juraja STRAKU a Alžbety VALENTÍKOVEJ sa oženili v Ečke: - Ján (11.01.1803) s Máriou, dcérou Martina LENHARTA a Eleny VARGOVEJ a - vdovec Pavel (04.06.1804) s vdovou Juditou VAŠKOVOU. Aradáčan Pavel STRAKA prišiel do Kovačice, č. d. 119, a tu dostal 10,65 ha pôdy. Ján STVOREC a jeho rodina prišli do Ečky z Albertu (teraz: Albertirsa, Peštianska stolica). Rodina bola mnohočlenná. V sledovanom období treba zdôrazniť nasledujúce zmeny. Jánovi STVORCOVI a Anne KALMÁROVEJ sa v Ečke narodili tri deti: Anna (09.02.1794), Mária (09.02.1794) a Martin (11.10.1801). Dcéra Anna umrela dvojročná (06.10.1792). Dcéra Judita sa vydala (26.11.1799) za Jána, syna Juraja VESTEKA a Anny KRNÁKOVEJ. Ondrejovi STVORCOVI a Elene MARČEKOVEJ sa v Ečke narodili dvojčatá Michal a Adam (31.01.1802). V Ečke sa (06.06.1802) narodil Ján STVOREC. Jeho rodičia nie sú zapísaní do matriky. V Kovačici sa (21.11.1803) vydala Alžbeta, dcéra Jána STVORCA a Anny KALMÁROVEJ, za Aradáčana Mateja, syna Mateja URBANA a Judity ERDEGOVEJ. Pavel, syn Jána STVORCA a Anny KIŠOVEJ, sa oženil v Kovačici (21.11.1803) s Evou, dcérou Ondreja BABINCA a Márie BELAYOVEJ. V tomto manželstve sa im narodila dcéra Anna (08.10.1804). Ján STVOREC, č. d. 89, a jeho jedenásťčlenná rodina v Kovačici dostali 40,28 ha pôdy. Prvotný pôvod SUCHÁNKOVEJ rodiny nie je známy. Pavel SUCHÁNEK a Anna, dcéra Pavla JELENÁKA a Anny ŠVARCOVEJ, podľa matričných údajov žili v Ečke od roku 1794. V tom roku sa im tu narodil a umrel syn Pavel (žil 11 dní), umrela 6-ročná Anna a narodil sa (09.02.1795) syn Peter. Po jeho narodení umrela 31-ročná matka-manželka Anna JELENÁKOVÁ (31.12.1796). Vdovec Pavel sa oženil (31.12.1797) s Annou BLAŽKOVOU, vdovou nebohého Juraja KRAHULCA. V tomto manželstve sa narodili dvojčatá (21.10.1797) Eva a Katarína, ktoré po 6-7 mesiacoch umreli. Umrel aj 2-ročný syn Peter. Peter SUCHÁNEK, č. d. 135, v Kovačici dostal 16,69 ha pôdy. Tomáš SUCHÁNSKY a manželka Zuzana prišli do Ečky z Nového - Slovenského Komlóša (Tótkomlos). Doviedli zo sebou syna Michala a dcéru Máriu.


77

Michal sa oženil (31.01.1792) s Katarínou BOOSOVOU. V tomto manželstve sa v pozorovanom období narodilo šesť detí. V Ečke sa narodilo päť: Zuzana (03.04.1792), Michal I. (08.09.1795), Ondrej (20.11.1797), Michal II. (12.08.1800) a Adam (29.03.1802). Zuzana, Michal I. a Michal II. umreli ako 1- až 2-ročné deti. V Kovačici sa narodil Matej (21.02.1804). Mária, dcéra Tomáša SUCHÁNSKEHO a Zuzany, sa vydala (17.11.1800) za Juraja, syna Juraja PATAKA a Doroty GÁLOVEJ. Čeľadný otec Tomáš SUCHÁNSKY umrel (18.06.1802) v Ečke. Rodina nie je uvedená do zoznamu prvých Kovačičanou a jej status je neznámy. V čase zakladania Kovačice rodina mala šiestich členov. Štefan SURIGA, č. d. 144. Pôvod rodiny, počet jej členov a status nie je známy. Rodina Ondreja SVETLÍKA podľa matričných záznamov žila v Ečke od roku 1791. Do Ečky Ondrej prišiel s manželkou Elenou MARCIGOVOU, alias MARČEKOVOU a dcérou Annou. Dcéra Anna umrela (05.12.1791) ako 2,5-ročné dievča. V Ečke sa narodila Mária (21.07.1792), Ján (02.05.1795), ktorý 3-ročný umrel, a Anna II. (04.10.1798). V Kovačici umrel (11.07.1804) 2,5-ročný syn Adam. Dátum a miesto jeho narodenia nie sú zistené. Teda rodina Ondreja SVETLÍKA prišla do Kovačice ako štvorčlenná. Nenachádzame ju v úradnom zozname prvých Kovačičanov. Vieme, že v roku 1804 Ondrej SVETLÍK dal 2 zl. na kúpenie ešte jedného zvona.95 Podľa záznamov J. ČAPLOVIČA96 SVETLÍKOVA rodina prišla do Ečky "asi zo Zvolenskej župy: z Ľubietovej alebo skôr ešte z Mičinej." Rodinnú spätosť Ondreja a M. SVETLÍKA, č. d. 98, ktorý v Kovačici dostal 20,72 ha pôdy, s poznámkou, že prišiel z Ečky, ťažko je dokázať. Štvorčlenná rodina Pôtorčana Pavla ŠIMÁKA došla na Slovenský Bardáň, č. d. 191 (187), v júni 1785. Tu dostala 1/2 sesie zeme. Rodinu v momente súpisu tvorili: Pavel, čeľadný otec, manželka Elena FABIANOVÁ, syn Ján (5) a Mária narodená na Slovenskom Bardáni (23.11.1786). Rodina sa presťahovala do Ečky, kde sa narodili Katarína (25.10.1790), Alžbeta (25.06.1795) a Pavel (23.07.1798). Ján, syn Pavla ŠIMÁKA a Eleny FABIANOVEJ, sa v Ečke oženil (13.11.1798) so Zuzanou, dcérou Martina SEVERÍNYHO a Anny KOVÁČOVEJ-NÉMETOVEJ, a dcéra Mária sa vydala (17.11.1801) za Františka, syna Gregora BULÍKA a Eleny DOVÁĽOVEJ. V Kovačici sa narodila dcéra Anna (30.06.1803).



78

V rodina Jána ŠIMÁKA a Zuzany SEVERÍNYOVEJ sa v pozorovanom období narodili dve detí: jedno v Ečke - Alžbeta (27.09.1799) a druhé v Kovačici - Ján (09.01.1804). Koncom r. 1804 čeľaď Pavla ŠIMÁKA počítala desiatich členov (Pavlova rodina šiestich a Jánova mladá rodina - štyroch). Čeľadný otec Pavel ŠIMÁK v Kovačici, č. d. 81, dostal 30,50 ha pôdy. Rodina Juraja ŠINDLIARA a Eleny VARGOVEJ v matričnej evidencii sa mohla sledovať od roku 1790. V Ečke sa tejto rodine narodil a umrel najprv syn Pavel I. (1790), a po ňom - Ondrej (1791). Po päťročnej prestávke sa narodila dcéra Katarína (01.11.1797) a syn Pavel II. (18.01.1802). Ján, syn Juraja ŠINDLIARA, sa oženil (05.02.1793) s Máriou, dcérou Juraja URBANA. Manželskému páru sa narodil (13.11,1796) syn Michal, ktorý umrel o dva mesiace po narodení. Nepodarilo sa zistiť, kedy a kde umrela Mária URBANOVÁ. Z matričných údajov vyplýva, že sa vdovec Ján oženil (12.03.1797) s Alžbetou, dcérou Tomáša CHUDÉHO a Doroty OČOVSKEJ. V tomto manželstve sa narodili Juraj (14.03.1798), Anna (14.11.1800) a Ján (12.11.1804). Čeľaď Juraja ŠINDLIARA mala koncom r. 1804 deviatich členov: Jurajova rodina štyroch a Jánova piatich. V Kovačici Juraj ŠINDLIAR, č. d. 57,dostal 20,72 ha pôdy. Rodina Jána ŠIPICKÉHO a Márie DIŇOVEJ, alias MATÚŠOVEJ, pôvodom z Albertu (teraz: Albertirsa), Peštianska stolica, prišla do Ečky s dcérou Máriou. V Ečke sa narodili: Anna (27.07.1794), Ján (09.12.1797) a Alžbeta (01.09.1801). Ján a Alžbeta umreli ako malé deti. Dcéra Mária sa vydala (22.11.1802) za Tomáša, syna Jána MIKUŠÍKA a Eleny. Trojčlenná rodina Jána ŠIPICKÉHO, č. d. 91, dostala v Kovačici 30,50 ha pôdy. V Kovačici sú dve ŠIPKOVE rodiny - rodina Adama a rodina PAVLA ŠIPKU. Adam ŠIPKA do Kovačice prišiel s manželkou Elenou ŠTEVKOVOU. Tu sa im narodila dcéra Alžbeta (22.05.1804). Adam ŠIPKA v Kovačici, č. d. 1, dostal 10,65 ha pôdy. Nepodarilo sa zistiť údaje o statuse rodiny Pavla ŠIPKU. Vie sa, že sa Pavlovi a Márii Zvarovej v Kovačici narodil syn Pavel (19.10.1804). Pôvod ŠIŠKOVEJ rodiny sú Vrbovce, okres Senica, Nitrianska stolica. Adam ŠIŠKA a manželka Katarína JAGOŠOVÁ doviedli do Ečky dve dcéry: Katarínu a Annu. Ináč rodina ŠIŠKOVA sa spoľahlivo môže sledovať od narodenia dcéry Alžbety (29.11.1791). Dcéra Anna sa vydala (26.11.1799) za Juraja, syna Juraja KADLEČÍKA a Alžbety FILIUSOVEJ. Mala vtedy 16 rokov. O dva roky sa vydala aj Katarína (03.11.1801) za Aradáčana Jána, syna


79

Jána AMBRUŠA a Alžbety. Adam ŠIŠKA v Kovačici, č. d. 18, dostal 20,43 ha pôdy. Pôvod rodiny ŠRAMOVEJ nie je zistený. V Ečke umrel 40-ročný Ján ŠRAMA (27.11.1795), syn Martina a Anny VAŠÍČEKOVEJ. Jeho synovi Jánovi a Kataríne STRAKOVEJ tu umrela 6-ročná dcéra Anna (05.07.1794). Pravdepodobne umrela aj manželka Katarína. Totiž Ján ŠRAMA sa v Kovačici (22.11.1803) sobášil s Máriou, dcérou Juraja BRTKU a Márie THURÓCIOVEJ. Z uverejnených údajov sa nepodarilo zistiť, či Ján ŠRAMA dostal v Kovačici nejaký majetok a aký mal tu status. Ján ŠPRINGEĽ, č. d. 16, dostal 20,43 ha pôdy. Do Kovačice prišiel z Aradáča. Prvotný pôvod rodiny je, ako mieni J. ČAPLOVIČ,97 Očová, Zvolenská stolica. Rodinu Štefana TAKÁČA a Alžbety SALOKYOVEJ (SELSKEJ?) možno sledovať od jej príchodu do Ečky. V Ečke sa narodil syn Štefan (22.11.1794). Tu umrela 3-ročná dcéra Eva (02.01.1795), narodili sa a umreli Judita a Sára a narodil sa Michal (04.10.1802). Do Kovačice TAKÁČOVA rodina prišla ako štvorčlenná. V Kovačici, č. d. 124, dostala 15,54 ha pôdy. U J. ČAPLOVIČA98 sa stretáme s predpokladom, že rodina pochádza z Malej Viesky (teraz: Vieska) alebo z Dolnej Strehovej. TOMANOVE rodiny sú pôvodom z Malej Viesky (teraz: Vieska). Na Slovenský Bardáň sa dostali tri rodiny. V októbri 1785 na Bardáň prišli dva manželské páry: Ján TOMAN s manželkou Katarínou LEOPOLDOVOU a Martin TOMAN s manželkou Máriou FRČKOVOU. V nasledujúcom roku (1786), zase v októbri, sa dostavil Juraj TOMAN s manželkou Annou POLIAKOVOU a dcérami Annou (14) a Máriou. Na čele TOMANOVEJ čeľadi bol Juraj TOMAN, č. d. 265 (258). Čeľaď mala k dispozícii celú sesiu zeme. Jurajova manželka, 60-ročná Anna TOMANOVÁ, umrela (03.01.1787). Vdovec Juraj sa (16.04.1787) oženil s vdovou Máriou JAKUBCOVOU. Na jar, 26.03.1788, Juraj a jeho rodina opustili Slovenský Bardáň a vrátili sa na Slovensko. S Jurajom odišiel na "Horniaky" aj Ján TOMAN a jeho manželka Katarína. Na Slovenskom Bardáni zostal Martin a jeho rodina. Treba vyzdvihnúť, že sa v tejto rodine narodili a umreli dve deti: Martin I. a Ján. Martin I. umrel hneď po narodení (žil len 1 deň) a Ján žil 1 rok a 20 dní. Umrel v Ečke (04.08.1789). Martinova a Jánova matka, 21-ročná Mária, dcéra Juraja 97 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 64. 98 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 70.


80

FRČKU a Márie HLINICOVEJ, umrela pred smrťou syna Jána (22.05.1789). Vdovec Martin, syn Juraja TOMANA, sa oženil (29.06.1789) s Katarínou, dcérou Mateja VARGU. V tomto manželstve podľa matričných údajov sa v sledovanom období narodilo osem detí: sedem v Ečke a jedno v Kovačici. Sú to: Martin II. (1790), Juraj (1792), Eva (18.04.1794), Pavel I. (1796), Mária (15.01.1798), Martin III. (02.11.1799), Anna , (1801) a Pavel II. (27.03.1804). V mladom veku pomreli Martin II., Juraj, Pavel I. a Anna. V roku 1804 Martinova rodina počítala šiestich členov. Martin Toman, č. d. 73, v Kovačici dostal spolu 20,43 ha pôdy. Do Kovačice prišiel Pavel TOMAN, č. d. 99, a tu dostal 15,54 ha pôdy. J. ČAPLOVIČ99 o tejto rodine píše, že pochádza z Malej Viesky (teraz: Vieska), že bola na Slovenskom Bardáni a v Ečke ako aj rodina Martina TOMANA. Z dostupných dokladov nemohla byť potvrdená uvedená konštatácia. Konečne aj J. ČAPLOVIČ100 uvádza dodatočne, že pôvod TOMANOVEJ rodiny je Ľuboreč. Táto poznámka môže platiť o rodine Pavla TOMANA, ale cesta, ktorú rodina prešla od Ľuboreča po Kovačicu, zatiaľ nie je známa. Pavel TOMAN sa nenachádza v súpise F. JESENSKÉHO (Conscriptio), čo znamená, že jeho rodina nebola na Slovenskom Bardáni. Ondrej TOMÁŠ, č. d. 74, v Kovačici dostal 25,32 ha pôdy. Za prvotný pôvod TOMÁŠOVEJ rodiny považujú Lentvoru a Chrťany a druhotný - Ečku. Dostupné písané pramene poukazujú na to, že v Ečke Matej TOMÁŠ vydal dcéru Máriu (08.02.1789) za vdovca Jána KRÁLIKA a že sa Matej, syn Mateja TOMÁŠA, oženil (22.11.1791) s vdovou Máriou, dcérou Martina KONILAKA. Údaje o Ondrejovi TOMÁŠOVI v týchto prameňoch nenachádzame. Ján TÓTH z Eďházy (teraz: Dunaegyháza, Báčkiškunská stolica), prišiel na Slovenský Bardáň v máji 1785. Jeho rodina pozostáva zo štyroch členov. Boli to: on - Ján, manželka Alžbeta GAJDOŠOVÁ, dcéra Alžbeta (5) a syn Pavel. Ján TÓTH prišiel na Bardáň s rodinou manželkinho brata Juraja GAJDOŠA, č. d. 227 (223). Tu Jánovi umrel 3,5-ročný syn Pavel. Rodina opustila Slovenský Bardáň (18.04.1787) a odišla do Aradáča. Z Aradáča do Ečky prišiel Martin TÓTH s manželkou Alžbetou DÉNEŠOVOU. V Ečke sa tomuto manželskému páru narodilo päť detí: Pavel (30.08.1792), Alžbeta (30.03.1794), Judita (24.27.1796), Ján (23.06.1798) a Katarína (29.07.1800) a v Kovačici Elena (13.01.1803). Osemčlennú rodinu



81

Martina TÓTHA nenachádme v súpise prvých Kovačičanov. Možno predpokladať, že jej čeľadný otec bol želiarom - invónerom. U J. ČAPLOVIČA101 nachádzame údaj, podľa ktorého URBANOVA rodina na Slovenský Bardáň prišla zo Žihľavy v júni 1786 a Ondrej URBAN bol jej čeľadným otcom. Podrobným rozborom faksimilovaného zoznamu F. JESENSKÉHO (Conscriptio) prichádzame k záveru, že v ňom nebola zapísaná rodina Ondreja URBANA a ani termín jej príchodu. Taká konštatácia nemá cieľ poprieť údaje J. ČAPLOVIČA. Jednoducho stala sa chyba. Obmedzenej spoľahlivosti prameňov, o ktoré sa opieral, si bol vedomý aj J. ČAPLOVIČ,102 lebo na druhom mieste uvádza ako pôvod URBANOVEJ rodiny, okrem Žihľavy, nitrianske Sobotište a Ľuboreč. Z matričných údajov vyplýva, že do Ečky prišíel Gregor, syn Juraja URBANA a Márie KRÁLIKOVEJ, jeho manželka Katarína VARGOVÁ a ich dcéra Mária. V Ečke (23.02.1792) umrel 55-ročný Gregor a po roku po otcovej smrti sa vydala dcéra Mária (05.02.1793) za Jána, syna Juraja ŠINDLIARA. Matejovi URBANOVI a manželke Márii KRÁLIKOVEJ sa v Ečke narodilo päť detí: Michal (18.12.1793), Pavel (23.01.1795), Anna (08.04.1798), Ján (18.05.1800) a Zuzana (26.08.1802). Michal (uvedené je chybne Matej) a Ján umreli v Ečke veľmi mladí. Matej - Maco URBAN, č. d. 27, dostal v Kovačici 20,43 ha pôdy. Aradáčan Matej URBAN, syn Mateja a Judity ERDEGOVEJ, sa oženil v Kovačici (21.11.1803) s Alžbetou, dcérou Jána STVORCA a Anny KALMÁROVEJ. Ondrejovi URBANOVI a Elene (Illa) HRIEŠIKOVEJ sa v Ečke narodili dvaja chlapci: Martin (11.11.1794) a Juraj (12.04.1797). Pavel URBAN a Katarína PETRECOVÁ, dcéra Pavla a Kataríny, došli do Ečky s dcérou Annou. Anna umrela v Ečke 3-ročná (26.04.1794). Tu sa tiež narodili a umreli Alžbeta a Michal, ako drobné deti. Pavlova manželka Katarína, 34-ročná, umrela v Kovačici (02.07.1804). Pavel URBAN, č. d. 25, dostal 10,65 ha pôdy. Trojčlenná rodina Michala UŠIAKA prišla zo Šule v júni 1785 na Slovenský Bardáň, č. d. 208 (204), a dostala 1/4 sesie zeme. Okrem Michala do rodiny patrila manželka Judita BABKOVÁ a syn Ján (6). Na Slovenskom Bardáni sa narodila (v júni 1785) dcéra Anna I., ktorá po roku umrela. Manželka Judita umrela 26-ročná (05.10.1787). Vdovec Michal sa oženil (31.01.1797) s Annou 101 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 19. 102 ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 70.


82

MELICHOVOU, vdovou po Jánovi KARKUŠOVI. V manželstve sa narodila (22.12.1799) dcéra Anna II., ktorá umrela jednoročná, a syn Juraj (04.07.1801). Zo Šule na Slovenský Bardáň prišiel v júni 1785 aj syn Michala UŠIAKA - Pavel. On sa tu v januári 1786 oženil s Annou GAŽÍKOVOU, s ktorou mal šesť detí: Máriu (1786), Annu (1789), Zuzanu I. (1791), Ondreja (1792), Zuzanu II. (16.01.1795) a Alžbetu (11.08.1797). Zo šiestich narodených tri deti umreli (Anna, Zuzana a Ondrej). Dcéra Mária sa v pozorovanom období v Kovačici vydala (10.01.1804) za Michala, syna Mateja GALÁTA a Anny KEPKOVEJ. Keďže 40-ročná manželka Anna umrela (27.04.1799), vdovec Pavel sa nezisteného dňa oženil s Katarínou PEKÁROVOU.. S ňou mal dve deti , Juditu I. (1800) a Juditu II.(1803), ktoré obe umreli veľmi mladé. V Kovačici, č. d. 17, Pavel UŠIAK, ako čeľadný otec, dostal 20,43 ha pôdy. Pôvod rodiny VALAŠTIANOVEJ nie je zistený. V Ečke sa spomínajú dve VALAŠTIANOVE rodiny: Michalova a Martinova. Michalovi VALAŠTIANOVI a Márii NOVODONSKEJ sa v pozorovanom období narodilo šesť detí - päť v Ečke: Juraj I. (1793), Matej (1795), Žofia (09.01.1797), Ondrej (19.07.1799) a Juraj II. (1801) a jedno v Kovačici - Jakub (17.02.1804). Tri deti umreli (Juraj, Matej a Juraj II.). Nepodarilo sa určiť, kedy umrela manželka Mária NOVODONSKÁ a kedy sa vdovec Michal oženil s Elenou ŽÍROŠOVOU. V Kovačici sa tejto rodine v pozorovanom období narodila dcéra Alžbeta (26.06.1804). Martinovi VALAŠTIANOVI a Anne ZACHARÍDESOVEJ sa v Ečke narodil (03.06.1791) a umrel (17.09.1792) syn Ján. O päť rokov (17.11.1796) sa narodila dcéra Mária. Je zaujímavé, že i v Martinovej rodine niet údaj o osude manželky Anny ZACHARÍDESOVEJ - kde a kedy umrela, ani o sobáši vdovca Martina s Annou ZELENÁKOVOU. V matrike narodených vidno, že sa v tomto - druhom manželstve narodila v Kovačici dcéra Anna (29.03.1803). Z ečských matrík vidno, že v Ečke žila rodina Juraja VÁLOVCA a Anny, dcéry Jakuba BYSTRANA. O tom svedčí skutočnosť, že Anna BYSTRANOVÁ, 77-ročná, tu umrela (27.07.1800). Konštatácia sa môže úplne uplatniť aj o rodine Lukáša VÁLOVCA a Judity SABOVEJ, ktorá prišla do Ečky s dcérou Annou. V Ečke sa narodilo päť detí: Juraj (15.03.1792), Zuzana (26.12.1794), Lukáš (08.04.1797), Ján (07.04.1800) a Alžbeta (20.12.1801). Zuzana a Ján umreli ako veľmi mladé deti. Anna sa vydala (09.11.1802) za Aradáčana ŠIMONA, syna Michala GODU a Anny HRUBÍKOVEJ. Do Kovačice, č. d. 130, rodina Lukáša VÁLOVCA došla ako päťčlenná. Majetkový stav a spoločenský status rodiny zostali nezistené. Na Slovenský Bardáň VARGOVE rodiny došli z Brusníka, Selca a Príboja.


83

V júni 1785 z Brusníka sa spolu prisťahovala čeľaď Jána VARGU-PUŠKÁRA, č. d. 243 (235), ktorá na Slovenskom Bardáni dostala 1/2 sesie zeme. Do tejto čeľade patrili tri rodiny. Prvú tvorili Ján VARGA-PUŠKÁR (syn Juraja a Žofie) a jeho manželka Dorota ĎURICOVÁ, druhú Pavel VARGA ml., jeho manželka Anna RÁCOVÁ (písaná aj RÁCIKOVÁ) a dcéra Judita I. (2) a tretiu Mária VARGOVÁ s deťmi: Juditou KLÁTIKOVOU (15) a Ondrejom KLÁTIKOM (11). V nasledujúcom roku - v júni 1786 - z Brusníka na Slovenský Bardáň prichádza aj päťčlenná rodina Pavla VARGU, ktorá tu dostala 1/4 sesie zeme. Okrem Pavla, čeľadného otca, do tejto rodiny patrili manželka Anna JANOVKOVÁ a deti - Juraj (14), Ján (9) a Anna (1/2). Teda z Brusníka v tomto dvojročnom období na Slovenský Bardáň prišlo až 13 osadníkov VARGOVCOV. V novembri 1785 z Príboja prišla na Slovenský Bardáň trojčlenná rodina Jána VARGU, č. d. 197 (193), ktorá dostala 1/4 sesie zeme. Rodinu tvorili: Ján, čeľadný otec, manželka Katarína PEKÁROVÁ a dcéra Anna (1). V novembri 1785 na Slovenský Bardáň prišli ešte dve VARGOVE (Michalova a Matejova) rodiny pôvodom zo Selca. Michal VARGA, č. d. 194 (190), ktorý na Slovenskom Bardáni dostal 1/4 sesie zeme, prišiel s manželkou Máriou LEVKOVOU (ĽAVKOVOU) a manželkinou sestrou Alžbetou (12). V októbri 1788 Michalova rodina opustila Slovenský Bardáň a odišla do Veľkého Bečkereku (teraz: Zreňanín). Matej VARGA, č. d. 195 (191), na Slovenskom Bardáni dostal 1/2 sesie zeme. Podľa údajov F. JESENSKÉHO - Conscriptio, jeho rodina bola sedemčlenná. Tvorili ju, okrem Mateja, jeho manželka Katarína LENHARTOVÁ, a deti Elena (ktorá sa v januári 1786 vydala za Martina HANU z Nového-Slovenského Komlóša, a preto nebola uvedená v súpise), Ján (20), Katarína (12), Adam (11), Martin (9) a Juraj (5). Na Slovenskom Bardáni a v Ečke treba zrekapitulovať zmeny v rodinách, ktoré vyplývajú z matričných údajov. Urobí sa to v poradí, akým sú rodiny spomínané. Ján VARGA-PUŠKÁR, 64-ročný, čeľadný otec, umrel na Slovenskom Bardáni (11.02.1788) a po ňom zostala vdova Dorota ĎURICOVÁ. Pavlovi VARGOVI ml. a Anne RÁCIKOVEJ sa na Slovenskom Bardáni, č. d. 243 (238), narodil syn Pavel (08.08.1787). V Ečke umreli dve deti: 3.5-ročná Judita I. (23.09.1788) a 4-ročný Pavel (07.07.1791) a narodila sa Judita II. (12.12.1790). Pavlovi VARGOVI s Annou KOVÁČOVOU sa z troch pôrodov narodilo päť potomkov: Anna a Eva (22.05.1793), Adam a Michal (05.10.1795) a


84

Mária (05.09.1800). Všetky tieto deti pomreli v pomerne mladom veku. V Kovačici Pavlovu rodinu tvorila trojčlenná rodina: Pavel-otec, manželka Anna a dcéra z prvého manželstva Judita. K tejto čeľadi patrila aj Mária VARGOVÁ a Ondrej KLÁTIK. V Kovačici, č. d. 70, rodina dostala 25,90 ha pôdy. Pavlovi VARGOVI, č. d. 168 (164), po príchode do Ečky umrela 38-ročná manželka Anna JANOVKOVÁ (16.06.1789). Pavel sa (03.01.1798) oženil s Katarínou ZMRAZEKOVOU, vdovou Jána MAZAREKA (MAĎAREKA). Keďže 69-ročný Pavel (16.10.1802) umrel, vdova Katarína sa (15.05.1804) vydala za vdovca Juraja MUCHU. Ján, syn Pavla VARGU a Anny (BAJZKOVEJ), sa oženil v Ečke (15.06.1802) s Katarínou LABÁTOVOU, vdovou Jána PATAKA. Tejto rodine sa narodil v Kovačici syn Ondrej (26.04.1804). Dcéra Anna sa (18.11.1803) vydala za Aradáčana Pavla, syna Adama JANČU a Eleny KOSKOVEJ. Nepodarilo sa zistiť údaje o osude Juraja, syna Pavla Vargu a Anny JÁNOVKOVEJ. Juraj VARGA sa zjavuje v zozname prvých Kovačíčanov, č. d. 58, kde sa uvádza, že dostal 10,65 ha pôdy. Jánovi VARGOVI a Kataríne PEKÁROVEJ, pôvodom z Príboja, sa narodil na Bardáni syn Pavel (29.06.1786) a dcéra Zuzana (15.03.1788). Tu umrel 8-mesačný syn Pavel (21.02.1787) a 3-ročná dcéra Anna (02.05.1787). Podľa údajov F. JESENSKÉHO (Conscriptio) sa rodina v apríli 1788 presťahovala do Aradáča. Podľa matričných údajov Zuzana, dcéra Jána VARGU a Kataríny PEKÁROVEJ, sa ešte ani nie pätnásťročná (22.11.1802) v Ečke vydala za Pavla, syna Jána LENHARTA a Márie BENKOVEJ. To by malo znamenať, že sa Ján Varga z Aradáča vrátil do Ečky. Jánovi VARGOVI a Kataríne BRTKOVEJ, ktorí do Ečky prišli s dcérou Juditou, sa v Ečke narodili štyri deti: Juraj (23.03.1791), Katarína (26.12.1796), Pavel (07.06.1799) a Zuzana (19.10.1801). Syn Juraj umrel (28.05.1791) a aj 14-ročná Judita (23.06.1799). Jánovi VARGOVI a Eve LOČEOVEJ sa v Kovačici (24.10.1803) narodila dcéra Anna. Matej VARGA, 50-ročný, umrel na Slovenskom Bardáni (10.06.1788), manželka Katarína LENHARTOVÁ, 48-ročná, umrela tiež na Bardáni (24.07.1788). Tu je pochovaný aj 11-ročný syn Adam. Keď sa rodina presťahovala do Ečky, najprv umrel 6-ročný Juraj a o niekoľko dní aj 21-ročný Ján. V písaných prameňoch pozorovaného obdobia sa nám nepodarilo nájsť odpoveď na osud Martina, syna Mateja VARGU a Kataríny LENHARTOVEJ. Pavel VAŠEK, č. d. 76, po príchode do Kovačice dostal 15,54 ha pôdy. Pôvod rodiny je Častkov (Nitrianska stolica) a Ečka. V písaných dokladoch


85

VAŠKOVU rodinu možno sledovať od jej pobytu v Ečke. Totiž v Ečke sa Jánovi (synovi Pavla VAŠEKA a Anny SMETANOVEJ) a jeho manželke Anne narodila dcéra Anna (01.12.1793). Mária, dcéra Pavla a Anny SMETANOVEJ, sa vydala (21.01.1794) za Juraja, syna Pavla ZÁMEČNÍKA a Kataríny FÚSKOVEJ, a dcéra Alžbeta (26.11.1799) za aradáčskeho vdovca Juraja KUCHÁREKA. Ondrej VEŇARSKÝ, č. d. 113, v Kovačici dostal 15,54 ha pôdy. Jeho pôvod zatiaľ nie je známy. Rodina Ondreja a jeho manželky Márie LISKOVEJ sa spomína v matrike (19.08.1803), keď umrel 1.5-mesačný syn Pavel. V spomenutom roku (21.11.1803) sa v Kovačici vydala Mária, dcéra Ondreja VEŇARSKÉHO a Alžbety MELIŠOVEJ, za Juraja, syna Juraja KADLEČÍKA a Alžbety FILIUSOVEJ. Trojčlenná rodina Jozefa VERESKÉHO z Albertu (teraz: Albertirsa) prišla na Slovenský Bardáň v máji 1786. Na Bardáni rodina dostala 1/2 sesie zeme. Do rodiny patrili okrem čeľadného otca Jozefa manželka Mária HUSÁRIKOVÁ, dcéra Judita (12) a synovia Ondrej (9) a Michal (1). Na Slovenskom Bardáni sa narodili: Ján (28.05.1787) a František (26.08.1788). Tu pomreli tri deti: 9-ročný Ondrej (23.09.1786), 1,5-ročný Michal (22.09.1786) a Ján, ktorý žil len 12 dní. V Ečke sa vydala dcéra Judita (30.01.1790) za Pavla MLYNARIČA, Aradáčana, a narodila sa Mária (13.05.1791) a Alžbeta (04.02.1794). Alžbeta umrela ako dieťa (27.10.1795). Do Kovačice, č. d. 134, rodina VERESKÝCH došla ako štvorčlenná (Jozef, čeľadný otec, manželka Mária HUSÁRIKOVÁ a deti František a Mária) a dostala 25,32 ha pôdy. Predpokladá sa, že VEREŠOVCI sú zo Zvolena.103 Do Kovačice prišli dve VEREŠOVE rodiny. Juraj VEREŠ, č. d. 24, dostal 10,65 ha pôdy a Martin VEREŠ, č. d. 54, 5,75 ha pôdy. Rodinu Juraja VEREŠA možno sledovať od Ečky. V Ečke sa Jurajovi a Alžbete HEKĽOVEJ narodila (29.05.1789) a umrela (14.07.1791) dcéra Alžbeta. Nie je zistené. kde a kedy umrela manželka Alžbeta. Z matričných záznamov vidno, že sa Juraj, syn Františka VEREŠA, oženil (02.11.1794) s Katarínou BÍLOU, vdovou Jána HILEKA (alias ANDRISA). V rodine Martina VEREŠA a Zuzany VÍZYOVEJ sa vydala v Ečke (22.01.1799) dcéra Mária za Mateja, syna nebohého Jána LENHARTA a Márie BENKOVEJ. Samuel, syn Františka VEREŠA a Zuzany BOHUŠOVEJ z Elemíra, sa oženil v Ečke (31.01.1793) s Annou, dcérou Jána HILEKA a Kataríny BÍLEJ. 103 Pozri: ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 64.


86

Z Ábelovej v novembri 1785 prišla na Slovenský Bardáň, č. d. 154 (153), rodina VESTEKOVA, ktorá dostala 1/2 sesie zeme. Rodinu tvorili: Martin VESTEK, syn Juraj, jeho manželka Judita KRNÁKOVÁ, deti Ján (6) a Zuzana; syn Ondrej (16) a dcéra Mária (16). Funkciu čeľadného otca konal syn Juraj. Rodinu VESTEKOVU na Slovenskom Bardáni charakterizujú nasledujúce údaje: Mária, dcéra Martina VESTEKA a Márie, sa vydala (03.07.1796) za vdovca Juraja HEKĽA; Martin VESTEK, 63-ročný, umrel (08.10.1786). Ondrej VESTEK sa (06.11.1787) oženil s Annou DECKOVOU (alias STOLCOVOU) a v októbri 1788 odišiel do Aradáča. V rodine Juraja VESTEKA a Judity KRNÁKOVEJ sa narodila (12.08.1791) dcéra Mária a (04.08.1794) dcéra Anna. Mária umrela v Ečke. Nebola ešte ani 3-ročné dieťa (14.04.1794). Jurajov syn Ján sa (26.11.1799) oženil s Juditou, dcérou Jána STVORCA a Anny KALMÁROVEJ, a 15-ročná dcéra Zuzana sa (11.11.1801) vydala za Lukáša, syna Martina MELICHA a Márie. V pozorovanom časovom období sa Jánovi VESTEKOVI a Judite STVORCOVEJ v Kovačici narodila (19.08.1803) a umrela (04.11.1804) dcéra Anna. Juraj VESTEK, č. d. 12, v Kovačici dostal 20,43 ha pôdy. Jeho užšia rodina koncom r. 1804 počítala piatich členov (rodičia Juraj a Mária, syn Ján, nevesta Judita, dcéra Anna). Ondrej VESTEK, ktorý odišiel do Aradáča (1788), po určitom čase prišiel do Ečky, kde žil jeho brat a bratova rodina. Ondrejovi a Anne DECKOVEJ (STOLCOVEJ) sa v Ečke narodila dcéra Mária (20.10.1794), syn Ján (03.02.1798) a dcéra Katarína (05.07.1801). V Kovačici sa narodila (08.05.1803) a umrela (13.08.1803) dcéra Alžbeta. Status Ondrejovej rodiny v Kovačici nie je známy. Rodina počítala piatich členov. Pavel ZÁMEČNÍK-ŠULC a jeho manželka Katarína, dcéra Juraja FÚSKA a Alžbety VAŠKOVEJ, došli do Ečky okolo roku 1793-94. Katarína FÚSKOVÁ umrela (30.09.1792). Syn Juraj sa tu oženil s Máriou, dcérou Pavla VAŠEKA a Anny SMETANOVEJ. Dcéra Katarína sa vydala (22.11.1796) za Martina, syna Martina ZLOCHA a Doroty MLYNARIČOVEJ, a dcéra Anna (26.11.1799) za Pavla, syna Martina SEVERÍNYHO a Anny KOVÁČOVEJ-NÉMETOVEJ. V rodine Juraja ZÁMEČNÍKA a Márie VAŠKOVEJ sa v Ečke narodili štyri deti: Mária (16.08.1794), Eva (12.12.1796), Anna I. (13.08.1798) a Anna II . (06.04.1802) a umreli dve: 10-ročná Mária a 4-mesačná Anna I. V Kovačici sa narodil syn Juraj (02.04.1804). V novom sídlisku rodina počítala šiestich


87

členov (Pavel-otec, syn Juraj, nevesta Mária, deti Eva, Anna II. a Juraj). Status rodiny nie je známy. Nenachádzame ju v zozname prvých Kovačičanov. Rodina ZLOCHOVA pochádza z Vrboviec, Nitrianska stolica.104 Päťdetný manželský pár Martina ZLOCHA a Doroty MLYNARIČOVEJ prišiel do Ečky okolo roku 1790-91. Takáto konštatácia sa opiera o skutočnosť, že tejto rodine umrela v Ečke jednoročná dcéra Katarína (01.07.1791) a 9-ročný syn Štefan (08.04.1792). Tu sa narodil syn Juraj (02.05.1793), oženil syn Martin (22.11.1796) s Katarínou, dcérou Pavla ZÁMEČNÍKA a Kataríny VAŠKOVEJ, vydala dcéra Anna (29.06.1797) za Martina, syna Juraja LIPTÁKA a Zuzany, a oženil syn Pavel (04.05.1801) s Alžbetou, dcérou Michala ŽAMBU. O Martinovi ZLOCHOVI sa mohlo z používaných prameňov dozvedieť, že sa mu v Ečke narodili tri deti: Anna (22.04.1798), Katarína (21.09.1800) a Martin (06.07.1802). Anna umrela 3-ročná a Katarína ani polročná v r. 1801. Pavlovi ZLOCHOVI sa v Ečke narodil (05.03.1802) a umrel (08.05.1802) syn Adam a v Kovačici sa narodila dcéra Alžbeta (18.02.1803). Pavlova, alebo skôr ZLOCHOVA 9-členná čeľaď v Kovačici, č. d. 41, dostala 25,32 ha pôdy. M. ZVARSKÝ, neskôr: ZVARA, pôvodom zo Šule a Aradáča,105 v Kovačici, č. d. 132, dostal 5,75 ha pôdy. Počet členov rodiny nie je zistený. Pôvod rodiny ŽOLNAJOVEJ pred Ečkou nie je zistený. Písané pramene poukazujú na to, že sa Judita, dcéra Pavla ŽOLNAJA a Eleny JANČEKOVEJ, vydala (07.11.1803) za Jána, syna Pavla FÚSKA a Eleny KŔČOVEJ. Pavlovi ŽOLNAJOVI a Alžbete LEŠKOVEJ sa narodila (18.09.1804) a umrela (09.10.1804) dcéra Alžbeta. Jánovi ŽOLNAJOVI a Alžbete SUKUPOVEJ sa narodila dcéra Mária (01.07.1802). Kuriozita spočíva v tom, že je to prvé dievča narodené na pustatine Kovačica. V tejto rodine sa v pozorovanom období narodil ešte syn Michal (19.09.1804). Šesťčlenná ŽOLNAJOVA rodina v Kovačici, č. d. 83, dostala 20,72 ha pôdy.

104 Pozri: ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 65. 105 Pozri: ČAPLOVIČ, J.: c. d., s. 70.

88

S ú h r n

Na základe zachovaných vierohodných písaných prameňov o príchode

slovenských osadníkov na Slovenský Bardáň, do Ečky a Kovačice a o pobyte v týchto osadách v období 1784 až 1804 sú spracované prevažne údaje o pôvode a zložení prvých osadníckych rodín a o ich majetkovom stave.

Existujúce pramene o jednotlivých kovačických rodinách neumožnili identickú úroveň spracovania. Predsa pre väčšinu dnešných kovačických rodín tieto údaje môžu poslúžiť ako východiskový materiál v genealogických štúdiách zameraných na hľadanie rodinného pôvodu a identifikáciu rodinných koreňov v období presídľovania. To bol vlastne primárny cieľ tohto výskumu.

R e z i m e

Dr Jan MARKO Prve slovačke doseljeničke porodice u Kovačici

Na osnovu sačuvanih pouzdanih pisanih izvora o dolasku i boravku

slovačkih doseljenika na Slovačkom Bardanju, u Ečki i Kovačici u razdoblju 1784. do 1804, obradjeni su pretežno podaci o poreklu i sastavu prvih doseljeničkih porodica i o njihovom imovnom stanju.

Raspoloživi izvori za pojedine kovačičke porodice nisu obezbedjivali identičan nivo obrade. Ipak, za većinu današnjih kovačičkih porodica, ovi podaci mogu poslužiti kao polazni materijal u genealoškim studijama usmerenim na utvrdjivanje vlastitog porodičnog porekla i identifikaciju korena porodice u vreme naseljavanja. To je bio, u stvari, primarni zadatak ovog istraživanja.

Menný register

89

S u m m a r y

Dr Jan MARKO

The First Slovak Migrant Families at Kovačica

Preserved and reliable written sources dealing with Slovak colonization, as well as with their stay at Slovenský Bardáň, Ečka and Kovačica during the period 1784 - 1804, are mostly elaborated data. They are concerned not just with origin and structure of the first migrant families, but also with facts covering their financial situation.

Disposed sources for the particular families from Kovačica did not serve identical level of elaboration. For most of the current families from Kovačica, these data could serve merely as starting material in genealogical studding toward stating own family origins, and also, for identifying family roots from the period of colonization. That was the primary aim of this research.

90

Z o z n a m s k r a t i e k a i. a iné nem. nemecký ban. banícky, banský obyv. obyvateľ, obyvateľstvo c. d. citované dielo pam. pamätný č. d. číslo domu pol. polovica drev. drevený pôv. pôvodný hl. hlavný, -é ref. stúpenec reformnej cirk. juž. južný r. rodina, rodné kráľ. kráľovský rozl. rozličný kt. ktorý slov. slovenský lat. latinský st. starší maď. maďarský stor. storočie mest. mestský tur. turecký miest. miestny zač. začiatok ml. mladší zem. zemiansky

Menný register

ÁB E L O V S K Á Elena, 31

AD A M Í K Ján, 29

AD A M Í K O V Á Anna, 29

AG A R D Y Ján, 33

AG A R D Y O V Á r. Bírešová, Judita, 33

A L F R E D Y O V Á Mária, 68

A M B R U Š Ján, 64; 80 Jána Ján, 80

A M B R U Š O V Á Jána Alžbeta, 64 r. ..., Alžbeta, 80 r. Šišková, Katarína, 80

A N D R I S

Menný register

91

Ján, 38 AN D R I S K A

Ján, 42 Jána Martin, 42

AN D R I S K O V Á r. Bílová, Katarína, 42

AN D R I S O V Á Jána Katarína, 38 r. Bílová, Katarína, 38

B A B I N C O V Á Juraja Mária, 27 Ondreja Eva, 27; 77 r. Belayová, Mária, 27; 77 r., ..., Zuzana, 27 Zuzana, 27

B A B I N C O V A R . , 27 B A B I N E C

Ján, č. d. 105, 24; 27 Ján, č. d. 23, 24; 27 Ondrej, 77 Ondrej, č. d. 42, 24; 27

B A B K A Ján, 12; 42; 46; 67 Jána Ján, 27 Jána Michal, 27 Pavla Ján, 42 Pavla Juraj, 42

B A B K O V Á Jána Alžbeta, 27; 42 Jána Anna, 27; 67 Jána Elena, 27 Jána Mária, 27; 46 Jána Mária I., 27 Jána Mária II., 27 Judita, 83 Mária, 27 Pavla Zuzana, 42 r. Gažíková, Mária, 27; 42; 67 r. Voláková, Dorota, 27

B AČO V Á Elena, 39

B A D I N S K Á Elena, 53

B AĎO V S K Á Anna, 63

B A J U Z N AČO V Á Alžbeta, 64

B A J Z A Michal, 25; 28 Michala Ján, 28

B A J Z K O V Á Anna, 85

B A J Z O V Á Anna, 52 Judita, 57 Michala Judita, 28 r. Kotrbajová, Mária, 28 r. Sukupová, Judita, 28

B A K O Š Juraj, 28 Juraja Juraj, 28; 41 Michal, 28; 69 Michala Ján, 28; 69

B A K O Š O V Á Juraja Eva, 28 Juraja Mária I., 28 Juraja Mária II., 28 Juraja Zuzana, 28 Michala Zuzana, 28 r. Decková, Katarína, 28 r. Nagyová, Judita, 28; 69 r. Vašková, Alžbeta, 28; 41

B A K O Š O V A R . , 28 B A L Á Ž

Jakub, 29; 44 Ján, 14; 29; 43 Ján, č. d. 200, 29 Juraj, 14 Juraj, č. d. 170, 29 Juraja František, 29 Matej, 10; 28; 29 Mateja Ján, 29 Mateja Juraj, 29 Michal, č. d. 166, 29 Michal, č. d. 145, 25; 29 Michal, č. d. 166, 25 Pavel, 10; 28; 34; 59 Tomáš, 10; 28 Tomáša Martin, 28 Tomáša Ondrej, 28

B A L Á Ž O V Á Anna, 33; 56 Dorota, 33 Jakuba Katarína, 29; 44


92

Jána Anna, 29; 43 Jána Mária, 29 Judita, 41 Juraja Alžbeta, 29 Juraja Judita, 29 Juraja Mária, 29 Juraja Zuzana, 29 Mária, 60 Mateja Anna, 29 Mateja Mária, 29 Pavla Judita, 28 Pavla Mária, 28; 34 r. ..., Elena, 28 r. ..., Katarína, 29 r. ..., Mária, 34 r. Čeperová, Dorota, 59 r. Gálová, Dorota, 29; 44 r. Janovková, Mária, 29 r. Mikušíková, Anna, 29 r. Veselá, Anna, 28

B A L Á Ž O V A R . , 28 ; 29 B A LČE K

Juraj, 13; 29 Juraja Ján, 30 Juraja Ondrej, 29 Peter, 29; 66 Petra Juraj, 66

B A LČE K O V Á Juraja Anna, 29 Juraja Mária I., 30 Juraja Mária II., 30 Juraja Zuzana, 30 Petra Elena, 29 r. Adamíková, Anna, 29 r. Hašková, Anna, 29; 66 r. Mikušová, Anna, 30

B A L O Ján, 14; 30 Jána Ján, 30 Jána Ondrej, 30 Jána Pavel, 30 Ondrej, 14; 30 Ondreja Pavel, 30 Ondreja Peter, 30

B A L O V Á Anna, 57 Jána Alžbeta, 30

Jána Elena, 30 Jána Judita, 30 Jána Mária, 30 Jána Zuzana I., 30 Jána Zuzana II., 30 Ondreja Anna, 30 Ondreja Mária I., 30 Ondreja Mária II., 30 Ondreja Mária III., 30 r. Gažíková, Katarína, 30 r. Rácová (Ráciková), Mária, 30

B A L O V A R . , 30 B A R C A

Ján, 30; 44 B A R C O V Á

r. Gáborová, Barbara, 30 r. Sapková, Anna, 30

B A R N Á K Ján, 25; 30; 75 Jána Ján, 30; 75 Juraj, 30

B A R N Á K O V Á r. ..., Katarína, 30; 75 r. Severínyová, Anna, 30

B A R T K O Ján, 24; 30; 31 Jána Anna, 31 Jána Ján, 31 Jána Juraj I., 31 Jána Juraj II., 31

B A R T K O V Á Jána Mária I., 30 Jána Mária II., 31 r. Liptáková, Mária, 30 r. Slobodníková, Anna, 31 r. Zvarová, Anna, 31

B A R T K O V A R . , 30 B A R T O Š

Ján, 55 Jána Martin, 31; 55 Martin, 25; 31 Martina Adam, 31 Martina Martin, 31 Ondrej, 16; 25; 31 Pavel, 31 Tomáš, 31; 52

B A R T O Š O V Á

Menný register

93

Dorota, 65 Martina Anna, 31 Ondreja Mária, 31 r. ..., Mária, 55 r. Ábelovská, Elena, 31 r. Kiapešová, Anna, 31 r. Kožíková, Anna, 31

B A R T O Š O V A R . , 31 B A S I L I D E S

Ján, 50 Jána Alexander, 31 Jána Ján I., 31 Jána Ján II., 31 Martin, 31 Martina Ján, 31

B A S I L I D E S O V Á Jána Elena, 31 Jána Johana (Jana), 31 Jána Zuzana, 31 r. Marčeková, Anna, 31 r. Tomková, Zuzana, 31

B E L Matej, 10

B E L A N S K Á Katarína, 72

B E L A Y O V Á Mária, 27; 77

B E N C Ú R Matej, 7

B E N K A Adam, 13; 32 Adama Adam, 32 Adama Ján I., 32 Adama Ján II., 32 Adama Juraj, 32 Martin, 11 Martina Juraj, 33 Martina Pavel, 33 Ondrej, 33; 58 Ondreja Martin, 33; 58 Tomáš, 32; 76 Tomáša Ján, 32 Tomáša Martin, 33 Tomáša Michal, 32 Tomáša Ondrej, 33 Tomáša Pavel, 32; 76 Tomáša Tomáš, 32

B E N K A - C H RŤA N Martin, 33

B E N K O V Á Adama Anna, 32 Adama Elena, 32 Mária, 32; 85; 87 Martina Alžbeta, 33 Martina Anna, 33 r. Čmelíková, Zuzana, 32 r. Dérková, Katarína, 33 r. Dérová, Katarína, 58 r. Kováčová, Mária, 32 r. Kulíková, Anna, 32; 76 r. Kútska, Anna, 33 r. Labátová, Mária, 32 r. Smolíková, Zuzana, 76 Tomáša Katarína, 33 Tomáša Mária, 32

B E N K O V A R . , 32 B EŇU Š

Pavel, 61 B I E L A

Anna, 57 B I E L A A L I A S R A P K O V Á

Mária, 56 B I E L I S O V Á

Anna, 55 B Í L A

Katarína, 87 B Í L O V Á

Katarína, 38; 42 B Í R E Š (B É R E Š )

Ondrej, 24; 33; 52 B Í R E Š O V Á (B É R E Š O V Á)

Ondreja Judita, 33; 52 r. Nagyová (Molnárová), Anna, 33; 52

B L A Ž K O V Á Anna, 72; 78

B O BČ Í K Pavel, 33; 69

B O BČ Í K O V Á Pavla Anna, 33 Pavla Judita, 33 r. Burkešová, Anna, 33 r. Muchová, Judita, 33; 69

B O B O Š Tomáš, 33


94

B O B O Š O V Á r. Čemerská, Eva, 33 Tomáša Katarína, 33

B O B O Š O V A R . , 33 B O D N Á R

Michal, 33 Michala Michal, 33

B O D N Á R O V Á r. Kiseľová, Katarína, 33

B O H U Š Pavla Pavel, 34 Štefan, 15; 33

B O H U Š O V Á Pavla Eva, 34 Pavla Judita, 34 Pavla Katarína, 34 Pavla Mária, 34 Pavla Zuzana, 34 r. Balážová, Dorota, 33 r. Lešková, Barbara, 34 Zuzana, 87

B O H U Š O V A R . , 33 B O L E R Á C K A

r. Jonášová, Katarína, 34 B O L E R Á C K Y

Tomáš, 26; 34 Tomáša Ján, 34 Tomáša Martin, 34

B O O S O V Á Katarína, 78

B O R O Š Juraj, 50

B O R O Š O V Á Juraja Alžbeta, 50 r. Cršeková, Judita, 50

B O R O Š O V Á-R Á S O Š K A Mária, 37

B R E Z O V S K Á Juraja Anna, 34 r. ..., Mária, 34 r. Balážová, Mária, 28; 34 r. Mrvová, Anna, 34 r. Petrášová, Anna, 34 Tomáša Eva, 34

B R E Z O V S K Ý Ján, 34 Jána Tomáš, 34

Juraj, 34 Juraja Ján, 34 Juraja Juraj, 34 Juraja Ondrej, 34 Juraja Pavel, 34 Matej, 34 Tomáš, 28 Tomáša Pavel, 34

B R I L S K Á Anna, 57

B R N G Á R Ondrej, 24; 34 Ondreja Ján I., 34 Ondreja Ján II., 34 Ondreja Juraj, 34 Ondreja Martin, 34 Ondreja Ondrej, 34 Ondreja Pavel, 34

B R N G Á R O V Á Ondreja Mária, 34 r. Leckenová, Anna, 34

B R T K A Ján, 24; 36 Juraj, 24; 35; 80 Juraja Juraj, 35 Juraja Michal, 35 Juraja Pavel, 35 Juraja Tomáš, 35 Matej, 35 Mateja Matej, 35 Michal, 24; 35; 39; 74 Michala Matej, 35; 39 Michala Pavel, 35; 74 Michala Tomáš, 35 Pavel, 35 Pavla Juraj, 35 Štefan, 24; 35; 36 Štefana Juraj, 36 Tomáš, 74

B R T K O V Á Alžbeta, 53 Juraja Alžbeta, 35 Juraja Mária, 35; 80 Katarína, 45; 86 Mateja Anna, 35 Michala Anna, 35; 39 Pavla Alžbeta, 35

Menný register

95

r. Čemanová, Elena, 35 r. Milosrdná, Katarína, 35; 39; 74 r. Mladonická, Zuzana, 35; 74 r. Selská, Eva, 35; 74 r. Thuróciová, Mária, 35; 80 r. Vrbovská, Alžbeta, 35; 36 Štefana Alžbeta, 36 Tomáša Judita, 35 Tomáša Mária, 35 Tomáša Zuzana, 35

B U D O V Á Judita, 40

B U J N Á K O V Á Mária, 7

B U L Í K Gregor, 18; 36; 75; 79 Gregora František, 36; 37; 79 Gregora Ján, 36 Gregora Juraj, 36; 75 Gregora Martin, 36 Gregora Ondrej, 36 Gregora Pavel, 36 Ján, 37 Juraja Michal, 36 Pavel, 36 Pavla Gregor, 36; 37

B U L Í K O V Á Františka Alžbeta, 37 Juraja Mária, 36 r. ..., Katarína, 36 r. Dováľová, Elena, 36; 37; 75; 79 r. Selská, Anna, 36; 75

B U L Í K O V A R . , 36 ; 37 B U R D O V Á

Mária, 72 B U R K E Š O V Á

Anna, 33 B Y S T R A N

Jakub, 84 B Y S T R A N O V Á

Jakuba Anna, 84 C E R O V S K Á

r. Vašková, Zuzana, 37 C E R O V S K Ý

Ondrej, 37 Ondreja Ján, 37

C I C K A

Ján, 24; 37 Jána Ján, 37 Matej, 24; 37 Michal, 24; 37

C I C K O V Á Katarína, 66 Mateja Judita, 37 Michala Anna, 37 r. Borošová-Rásoška, Mária, 37 r. Gajdošová, Judita, 37

C I C K O V A R . , 22 ; 37 C R Š E K O V Á

Judita, 50 ČA D O R I S O V Á

Judita, 45 ČA P L Á R O Š

Ondrej, 38; 45; 50 ČA P L Á R O Š O V Á

Ondreja Eva, 38; 45 Ondreja Judita, 38; 50 r. Čadorisová, Judita, 45 r. Mytníková, Judita, 38; 50

ČA P L Á R O Š O V A R . , 38 ČA P L O V IČ

J(án), 5; 7; 8; 23; 27; 28; 29; 30; 32; 33; 34; 36; 37; 39; 40; 42; 43; 45; 46; 48; 49; 50; 51; 52; 53; 54; 55; 57; 60; 63; 66; 67; 68; 71; 72; 78; 79; 80; 81; 82; 87; 88; 89

Ján, ev. a. v. farár, 7 ČA P L O V IČO V Á

r. Bujnáková, Mária, 7 ČA P L O V IČO V A R . , 7 ČE L O V S K Ý

S(amuel), 8 Samuel, 9

ČE M A N Ján, 17; 38 Jána Ján, 38 Jána Pavel, 38 Juraj, 17; 35; 38 Juraj ml., 17 Pavel, 17; 38; 39; 76 Pavla Adam, 39 Pavla Juraj, 39 Pavla Martin, 39 Pavla Ondrej, 39


96

Pavla Pavel, 39 ČE M A N O V Á

Anna, 28; 41 Jána Anna, 38 Jána Mária, 38 Juraja Anna, 39 Juraja Elena, 35; 38; 39 Pavla Anna, 39 r. Jančová, Anna, 38 r. Lisková, Anna, 38; 39; 76 r. Števčoková, Elena, 35; 38 r. Vesteková, Dorota, 38

ČE M E R S K Á Eva, 33

ČE P E R O V Á Dorota, 59

ČE RŇA N O V Á Judita, 40; 43

ČE R N Í K Jána Ján, 39 Pavel, 24; 35; 39 Pavla Pavel, 39

ČE R N Í K O V Á Jána Anna, 39 r. Bačová, Elena, 39 r. Škodová, Anna, 39

ČE R N Í K O V A R . , 39 ČE R N O Š

Ján, 39 Juraj, 25; 39

ČE R N O Š O V Á Jána Judita, 40 Jána Katarína, 40 r. Sľúková, Anna, 40

ČE R N O Š O V A R . , 39 ČE R V E N Á K

Michal, 40 ČE R V E N Á K O V Á

Michala Mária, 40 r. Melichová, Anna, 40

Č I R Á K Ján, 40 Jána Štefan, 40

Č I R Á K O V Á r. Čerňanová, Judita, 40 r. Lukačovičová, Judita, 40 Štefana Alžbeta, 40

Č I R Á K O V A R . , 40 Č I R Á K Y

Štefan, 43 Č Í Ž I K

Adama Pavel, 50 Ján, č. d. 110, 40 Ján, č. d. 111, 40 Maco, č. d. 136, 40 Martin, 40; 50 Martina Pavel, 40 Pavel, 40 Pavla Michal, 40 Pavla Pavel, 40

Č Í Ž I K O V Á Katarína, 38 Martina Katarína, 50 Pavla Judita, 40 r. Budová, Judita, 40 r. Chrťanová, Judita, 40 r. Kolárová, Zuzana, 40; 50 r. Š., Judita, 40 r. Vašková, Judita, 40

Č Í Ž I K O V A R . , 24 ; 40 ČM E L Í K

Ján, 32 ČM E L Í K O V Á

Jána Zuzana, 32 r. Pavlovičová, Anna, 32

ČO R B A Ján, 40 Jána Ján I., 40 Jána Ján II., 40 Jána Juraj, 40 Jána Michal, 40

ČO R B O V Á Jána Anna, 40 r. Kováčová, Mária, 40

ČR I E P O K Martin, 61

D A N I EĽO V Á Elena, 62

D E A K O V Á Katarína, 62

D E C K A Pavel, 28

D E C K O Pavel, 28; 41

Menný register

97

Pavla Juraj, 41 DE C K O A L I A S ST O L E C

Pavel, 41 DE C K O V Á

Anna, 41; 87 Pavla Anna, 41 Pavla Katarína, 28; 41 Pavla Mária, 41 r. Čemanová, Anna, 28; 41 r. Veselá, Anna, 28; 41

DE C K O V A (G Y E C K O V A, G E C K O V A) R . , 41

DE M A N O V Á Dorota, 62

DÉ N E Š O V Á Alžbeta, 82 Dorota, 65 Katarína, 59

DÉ R K O V Á Katarína, 33

DÉ R O V Á Katarína, 58

DI A K Juraj, 25; 41 Juraja Juraj, 41

DI A K O V Á Alžbeta, 65 Juraja Mária, 41

DIŇO V Á Mária, 67

DIŇO V Á-MA T Ú Š O V Á Mária, 79

DI Š P I T E R Ján, 25; 41 Jána Ján, 41

DI Š P I T E R O V Á Jána Katarína, 41 r. Feríková, Judita, 41

DO V ÁĽO V Á Elena, 75; 79 Juraja Elena, 36

DU B O V S K Á Pavla Zuzana, 41 r. Hajková, Mária, 41

DU B O V S K Ý Pavel, 41

DU D Á Š

Ján, 24; 41 D U D Á Š O V A R . , 10 D U D O K

D(aniel), 5 ĎU G A

Ján, 42 Jozef, 42 Juraj, 42 Ondrej, 42 Ondreja Ondrej, 42

ĎU G O V Á Juraja Eva, 42 r. Chalupová, Mária, 42 r. Madrasová, Judita, 42

ĎU G O V A R . , 42 ĎU R Á S

Pavel, 75 ĎU R Á S O V Á

r. Selská, Zuzana, 75 ĎU R I C A

Juraj, 13; 42 Juraja Ján, 42 Juraja Juraj, 42 Juraja Pavel, 42 Martin, 42; 47 Pavel, 13; 27; 29 Pavla Ján, 42

ĎU R I C O V Á Dorota, 84; 85 Katarína, 53 Mária, 58 Martina Anna, 42; 47 Pavla Anna, 43 r. Babková, Alžbeta, 27 r. Vereská, Elena, 42 r. Viazačová, Anna, 42

ĎU R I C O V Á - HU D C O V Á Katarína, 64

ĎU R ÍČE K Ján, 40; 43 Jána Ján, 43 Jána Michal, 43 Matej, 69

ĎU R ÍČE K O V Á Judita, 44 r. Čerňanová, Judita, 43 r. Gondošová, Mária, 43


98

r. Nezpalová, Anna, 69 ĎU R Í K O V Á

Anna, 36; 75 E R D E G O V Á

Judita, 77; 83 FA B I A N O V Á

Elena, 37; 75; 79 FE R Í K

Matej, 41 FE R Í K O V Á

Mateja Judita, 41 r. Balážová, Judita, 41

FE R O Matej, 24; 43 Mateja Ján, 43 Mateja Michal, 43

FE R O V Á r. Lentvorská, Zuzana, 43

F I LČ Í K Ján, 43 Jána Ondrej, 43; 69 Ondrej, 25

F I LČ Í K O V Á r. Palušková, Judita, 69

F I L I U S O V Á Alžbeta, 51; 80; 86

F Í Z E L Michal, 54

F Í Z E L O V Á Michala Anna, 54 r. Nagyová, Mária, 54

FO D O R Pavel, 43 Pavla Juraj, 43

FO D O R O V Á r. Jonášová, Alžbeta, 43

FO L T E N O V Á Anna, 66

FR A NČO K Ján, 24; 32 Matej, 77 Mateja Ján, 77

FR A NČO K O V Á Jána Alžbeta, 32 r. Benková, Mária, 32 r. Straková, Anna, 32; 77

FR A N K O V Á

Alžbeta, 41 FRČK A

Pavel, 62 Pavla Ján, 30

FRČK O V Á Mária, 81 Pavla Zuzana, 62 r. Balčeková, Elena, 29 r. Hlinicová, Mária, 81 r. Mrategová, Judita, 62

FÚ S E K Juraj, 26; 43; 88 Pavel, 43; 89 Pavla Ján, 43; 89

FÚ S K O V Á Barbara, 51 Juraja Katarína, 88 Katarína, 75; 86 r. Kŕčová, Elena, 43; 89

FÚ S K O V A R . , 43 G Á B O R

Ján, 25; 30; 43 Ján st., 43; 44 Ján, ml., 44 Jána Ján, 44 Jána Juraj, 43 Jána Karol, 44 Pavel, 24; 25; 29; 43; 44 Pavla Ondrej, 44

G Á B O R O V A r. Gálová, Dorota, 29

G Á B O R O V Á Anna, 62 Elena, 67 Jána Barbara, 30; 44 Jána Dorota, 43 Mária, 48 r. Ondisová, Dorota, 44 r. Veselá, Mária, 30; 43

G Á B O R O V A R . , 15 ; 43 ; 44 G A G E S

Ján, 44 Jána Štefan, 44 Juraj, 44 Pavel, 25; 44 Pavla Michal, 44 Pavla Pavel, 44

Menný register

99

GA G E S O V Á r. Ďuríčeková, Judita, 44 r. Kapsová, Judita, 44

GA J A N Ján, 45

GA J A N O V Á Jána Katarína, 45 r. Brtková, Katarína, 45

GA J D O Š Juraj, 82

GA J D O Š O V Á Alžbeta, 82 Judita, 37

GA L Á T Ján, 24; 45 Matej, 45; 83 Mateja Michal, 45; 83

GA L Á T O V Á Jána Alžbeta, 45 r. Hrnčiarová, Elena, 45 r. Kepková, Anna, 45; 83 r. Ušiaková, Mária, 83

GA L Á T O V A R . , 18 GÁ L I K O V Á

Alžbeta, 56 GÁ L O

Pavel, 70; 76 GÁ L O V Á

Dorota, 29; 44; 70; 78 Pavla Dorota, 70 Pavla Mária, 76 r. ..., Mária, 70

GA R A F I A T Pavel, 45 Pavla Juraj, 45 Pavla Martin, 45

GA R A F I A T O V A R . , 23 GA R A J

Ján, 24 Pavel, 15; 38; 45; 66; 68 Pavla Juraj, 38; 45 Pavla Pavel, 45

GA R A J O V Á Elena, 55 Mária, 52 Pavla Anna, 45; 68 Pavla Dorota, 45

Pavla Elena, 45; 66 r. Vesteková, Dorota, 38; 45

G A R A J O V A R . , 45 G A Š P A R

Ján, 45; 76 Jána Ondrej, 45 Jána Pavel, 45

G A Š P A R O V Á Elena, 43 Jána Eva, 45 Jána Katarína, 45; 76 r. Sabová (Sekeová) Anna (Panna), 76 r. Sabová (Sekeová), Anna (Panna), 45

G A Š P A R O V A R . , 45 ; 46 G A Ž Í K

Jakub, 27 G A Ž Í K O V Á

Anna, 45; 83 Katarína, 30 Mária, 27; 42; 67 r. Dudášová, Elena, 27

G O D A Michal, 84 Michala Šimon, 84

G O D O V Á r. Hrubíková, Anna, 84 r. Válovcová, Anna, 84

G O N D O Š O V Á Mária, 43

G U B Á N Y O V Á Anna, 59; 60

H A J D U K O V Á Mária, 54

H A J K O V Á Mária, 41

H A N A Martin, 85

H A N IČO V Á Elena, 47

H A N O V Á r. Vargová, Elena, 85

H A R M I N C O V Á Eva, 66

H A Š K O V Á Anna, 66

H E G E D I Š O V Á Katarína, 70


100

HE G O V Á Katarína, 52

HE K EĽ Juraj, 16; 46; 87 Juraja Ján, 46 Juraja Juraj, 46 Juraja Ondrej, 46

HE KĽO V Á Alžbeta, 87 Beta, 46 Juraja Anna I., 46 Juraja Anna II., 46 Juraja Anna III., 46 Juraja Mária I., 46 Juraja Mária II., 46 r. Babková, Mária, 27 r. Mikušová, Mária, 46 r. Ružová, Anna, 46 r. Vesteková, Mária, 46; 87

HI L E K A L I A S AN D R I S Ján, 87

HI L E K AL I A S A N D R I S Ján, 87

HI L E K O V Á Jána Anna, 87 r. Bíla, Katarína, 87

HL I N I C O V Á Mária, 81

HO R E Š Ján, 46 Jána Ján, 46 Štefan, 46

HO R E Š O V Á r. ..., Katarína, 46

HO R E Š O V A R . , 46 HO R N I AČE K

Juraj, 47 Martin, 47 Martina Michal, 47 Tomáš, 46 Tomáša Ján, 46

HO R N I AČE K O V Á Juraja Judita, 47 Juraja Katarína, 47 r. Husličková, Katarína, 47 r. Jozefeková-Sládeková, Katarína, 46 r. Vagová, Elena, 47

Tomáša Alžbeta, 47 Tomáša Anna, 47

H O R N I AČE K O V A - H O R N I AČ I K O V A R . , 25 ; 46

H O R V Á T František, 47 Františka František I., 47 Františka František II., 47 Františka Ján, 47 Františka Pavel, 47 Ondrej, 47 Ondreja Ondrej, 47

H O R V Á T O V Á Františka Eva, 47 Františka Judita, 47 r. Jadyová, Anna, 47 r. Kosková, Anna, 47

H O R V Á T O V A R . , 47 H R I E C H O V Á

Katarína, 70 H R I E Š I K

Ján, 47 Juraj, 23; 48 Martin, 23; 47 Martina Martin, 48 Martina Michal, 48 Ondrej, 23; 42; 47; 48; 76 Ondreja Adam, 48 Ondreja Ondrej, 48; 76 Ondreja Pavel, 42; 48 Pavel, 11; 47 Pavla Martin, 47

H R I E Š I K O V Á Elena, 51; 83 Ondreja Anna, 48 Ondreja Mária, 48 Pavla Judita, 47 Pavla Katarína I., 47 Pavla Katarína II., 48 r. Petrusová, Katarína, 48 r. Sokolová, Anna, 76

H R I E Š I K O V A R . , 11 ; 47 ; 48 H R NČ I A R

Ján, 67 Pavel, 15; 17; 48 Pavla Pavel, 49

H R NČ I A R O V Á

Menný register

101

Elena, 45 Jána Dorota, 67 r. Gáborová, Elena, 67 r. Gáborová, Mária, 48

HR U B Í K O V Á Anna, 84

HU D C O V Á Anna, 59; 61 Jána Anna, 59 r. ..., Anna, 59

HU D E C Ján, 59

HU R Á V E K Ján, 49 Jána Jozef, 49

HU R Á V E K O V Á r. Lednerová, Eva, 49

HU R Á V I K Ján, 49; 57

HU R Á V I K O V Á Jána Alžbeta, 49; 57 r. Kováčová, Katarína, 49; 57

HU S Á K Ján, 49

HU S Á R Ján, 12; 15; 16; 49 Lukáš, 49

HU S Á R I K Ján, 24; 49 Jána Ján, 49 Jána Michal, 49 Jána Pavel, 49 Matej (Maco), 50

HU S Á R I K O V Á Jána Alžbeta I., 49 Jána Alžbeta II., 49 Jána Anna, 49 Jána Mária, 49 Mária, 86 Mateja Rozália, 50 r. Košútová, Zuzana, 50 r. Ľavková, Elena, 49

HU S Á R I K O V A R . , 10 ; 24 HU S L IČK O V Á

Katarína, 47 C H A L U P A

Pavel, 76

C H A L U P O V Á Mária, 42 Pavla Alžbeta, 76

C H L A P Í K Juraj, 60

C H L A P Í K O V Á r. Liptáková, Zuzana, 60

C H RŤA N M., 50

C H RŤA N O V Á Judita, 40

C H U D Á r. Očovská, Dorota, 58; 72; 79 Tomáša Alžbeta, 79 Tomáša Anna, 58

C H U D Ý Tomáš, 58; 72; 79

I M R O Ondrej, 24; 25; 50

I S T O K Ján, 46

J A D Y O V Á Anna, 47

J A G O Š O V Á Katarína, 51; 80

J A K U B C O V Á Mária, 81

J A NČA Adam, 38; 85 Adama Ján, 38 Adama Pavel, 38; 85 Ján, 46

J A NČE K O V Á Elena, 43; 89

J A NČO V Á Adama Anna, 38 Jána Mária, 46 r. ..., Elena, 46 r. Kosková, Elena, 85 r. Kropáčová, Anna, 38 r. Vargová, Anna, 85

J A NČO V I C J(án), 23; 48

J A N Í K O V Á Alžbeta, 55

J A N O V K O V Á Anna, 84


102

Mária, 29 JA N O V S K Ý

Juraj, 52 Juraja Juraj, 52

JA Š K O Adam, 38; 50; 66 Adama Pavel, 38; 50 Ondrej, 24

JA Š K O V Á Adama Mária, 50; 66 r. Čížiková, Katarína, 38; 50 r. Harmincová, Eva, 66

JE L E N Á K Pavel, 78

JE L E N Á K O V Á Anna, 78 Pavla Anna, 78 r. Švarcová, Anna, 78

JE S E N S K Á r. Kolofonová, Zuzana, 6 r. Polerácka (Bolerácka, Bolehradská)

Anna, 50 JE S E N S K Ý

F(rantišek), 6; 7; 8; 23; 29; 31; 33; 34; 42; 45; 47; 48; 52; 54; 55; 56; 58; 61; 62; 63; 64; 65; 70; 75; 76; 81; 82; 85

František, 6 Juraj, 6 Pavel, 25; 50 Pavla Ján, 50 Pavla Pavel, 50

JO N Á Š Martin, 26; 51 Ondrej, 51 Ondreja Michal, 51

JO N Á Š O V Á Alžbeta, 43 Katarína, 34 Martina Katarína, 51 r. Fúsková, Barbara, 51 r. Hriešiková, Elena, 51

JO Z E F E K Ján, 51 Jána Ján, 51 Tomáš, 51 Tomáša Ján, 51 Tomáša Juraj, 51

Tomáša Pavel, 51 J O Z E F E K O V Á

r. ..., Katarína, 51 r. Pribišeková, Anna, 51

J O Z E F E K O V A R . , 51 J O Z E F E K O V Á -SL Á D E K O V Á

Katarína, 46 K A D L EČ Í K

Juraj, 51; 80; 86 Juraj, č. d. 20, 25; 51 Juraj, č. d. 69, 25; 51 Juraja Ján, 51 Juraja Juraj, 51; 80; 86 Martin, 51 Pavel, 52 Pavla Ján, 52

K A D L EČ Í K O V Á r. ..., Katarína, 51 r. Bajzová, Anna, 52 r. Filiusová, Alžbeta, 51; 80; 86 r. Kŕčová, Katarína, 51 r. Šišková, Anna, 80 r. Veňarská, Mária, 86

K A D L EČ Í K O V A R . , 51 K A L M Á R O V Á

Anna, 77; 83; 87 Barbara, 71

K A N D A Štefan, 41

K A N D O V Á Štefana Katarína,

K A P S O V Á Judita, 44

K A R K U Š Ján, 83

K A R K U Š O V Á r. Melichová, Anna, 83

K A S T I A G Michal, 52

K A S T I A G O V Á Michala Judita, 52 r. Žolnajová, Katarína, 52

K A Š A Matej, 55

K A Š O V Á Mária, 76 Mateja Mária, 55

Menný register

103

r. Janíková, Alžbeta, 55 KE P K O V Á

Anna, 45; 83 KI A P E Š

Ján, 15; 31; 52 Ján ml., 52 Jána Ján, 52 Jána Matej, 52 Jána ml. Juraj, 53 Jána Ondrej, 52 Jána Tomáš, 52 Matej, 68 Tomáš, 65

KI A P E Š O V Á Dorota, 52 Elena, 68 Jána Anna, 31; 52 Jána Dorota, 52 Jána Mária, 52 Jána ml. Anna, 53 Jána ml. Katarína, 53 Mária, 52 Mateja Elena, 68 r. ..., Zuzana, 68 r. Diaková, Alžbeta, 65 r. Garajová, Mária, 52 r. Nosáková, Elena, 52, Tomáša Anna, 65

KI A P E Š O V A R . , 52 KI S EĽO V Á

Katarína, 33 KI Š

Martin, 52 Martina Michal, 52

KI Š O V Á Anna, 77 Michala Anna, 52 r. ..., Elena, 52

KL Á T I K Ján, 63 Ondrej, 84

KL Á T I K O V Á Jána Judita, 63 Judita, 84 r. Vargová, Mária, 84

KL B AČ Martin, 53

Michal, 53; 64 K L B AČO V Á

Michala Mária, 53; 64 r. Laurencová, Mária, 53; 64

KŇA Z O V I C Michal, 53 Michala Adam, 53 Michala Martin, 53 Michala Pavel, 53

KŇA Z O V I C O V Á Michala Alžbeta, 53 Michala Eva, 53 Michala Katarína, 53 Michala Zuzana, 53 r. Brtková, Alžbeta, 53

KŇA Z O V I C O V A R . , 24 ; 53 K OČO V S K Á

Pavla Mária, 53 Pavla Zuzana, 53 r. Skorková, Judita, 53

K OČO V S K Ý Pavel, 53

K O L A J Pavel, 53

K O L A J O V Á Pavla Judita, 53 r. Ďuricová, Katarína, 53

K O L Á R Michal, 24; 54

K O L Á R O V Á Zuzana, 50

K O L L Á R O V Á Zuzana, 40

K O L O F O N O V Á Zuzana, 6

K O N I L A K Martin, 82

K O N I L A K O V Á Martina Mária, 82

K O RČO K - K E RČA K Martin, 52

K O RČO K O V A R . , 19 K O R E N I Š O V Á

Anna, 47 K O S K O V Á

Anna, 47 Elena, 85


104

KO Š Ú T Juraj, 24; 54 Pavel, 54 Pavla Pavel, 54

KO Š Ú T O V Á r. Hajduková, Mária, 54 Zuzana, 50

KO T O L Á K Ján, 70 Ondrej, 69

KO T O L Á K O V Á Jána Judita, 70 Ondreja Eva, 69

KO T R B A J O V Á Mária, 28

KO V AČ Ondreja Ján I., 54

KO V ÁČ Benjamín, 13; 54 Ján, 13; 54 Jána Ján, 54 Juraj, 47 Ondrej, 13; 54 Ondreja Ján II., 54 Ondreja Martin, 54

KO V ÁČO V Á Anna, 85 Eva, 39 Jána Katarína, 54 Jána Mária, 54 Katarína, 49; 57 Mária, 40; 74 Ondreja Mária, 54 r. ..., Anna, 54 r. Malinová, Elena, 54 r. Mateová, Judita, 47 r. Valachová, ..., 54

KO V ÁČO V A R . , 54 KO V ÁČO V Á-NÉ M E T O V Á

Anna, 30; 79; 88 Pavla Mária, 75

KO Z Á K Ondrej, 54

KO Ž Í K Juraj, 15; 31; 54; 72 Juraj ml., 55 Juraja Juraj, 55

Juraja Martin, 55 K O Ž Í K O V Á

Juraja Alžbeta, 55 Juraja Anna, 55 Juraja Katarína, 55; 72 Juraja Zuzana, 55 r. ..., Anna, 72 r. Osleghová (Zlochová), Anna, 31; 55

K O Ž Í K O V A R . , 54 K R A H U L E C

Juraj, 78 K R Á L I K

Ján, 16; 24; 56; 82 Ján, č. d. 201, 55 Ján, č. d. 246, 55 Ján, č. d. 270, 55 Jána Ján, 55; 56 Jána Martin, 56 Jána Matej, 55 Jána Michal, 56 Juraja Martin, 55 Martin, 16; 76 Martin, č. d. 188, 55 Martina Michal, 55 Matej, 56; 66; 75 Matej, č. d. 153, 55 Matej, č. d. 248, 55 Mateja Martin, 56 Mateja Matej, 56 Mateja Michal, 56 Mateja Pavel, 56 Ondrej, 16; 56 Ondreja Adam, 56 Ondreja Juraj, 56 Ondreja Ondrej I., 56 Ondreja Ondrej II., 56 Ondreja Ondrej III., 56

K R Á L I K O V Á Jána Alžbeta, 55 Jána Anna, 55; 56 Jána Anna I., 55 Jána Anna II., 55 Jána Elena, 55 Jána Mária, 55 Mária, 59; 72; 76; 82 Martina Anna, 55 Martina Mária, 76

Menný register

105

Mateja Anna, 56; 66 Mateja Elena, 56 Mateja Katarína, 56 Mateja Mária, 56 Mateja Žofia, 56 Ondreja Alžbeta, 56 Ondreja Anna, 56 Ondreja Mária, 56 r. Bielisová, Anna, 55 r. Gáliková, Alžbeta, 56 r. Kašová, Mária, 76 r. Melichová, Dorota, 56; 66; 75 r. Števková, Mária, 56 r. Tomášová, Mária, 55; 82 r. Uhrinová, Katarína, 55 r. Vargová, Anna, 56

KR Á L I K O V A R . , 55 KR A S K O

Adam, 24; 56; 57 Adama Adam, 56; 57 Adama Ondrej, 49; 56; 57 Adama Pavel, 56; 57 Adama Samuel, 56 Ondrej, 49

KR A S K O V Á Pavla Anna I., 57 Pavla Anna II., 57 r. Biela - Rapková, Mária, 56 r. Šipková, Elena, 57 r. Zomborská, Mária, 49; 57

KR Á S N I K O V Á Mária, 53; 64

KŔČ Tomáš, 72

KŔČO V Á Elena, 43; 89 Katarína, 51 r. Belanská, Katarína, 72 Tomáša Judita, 72

KR I Ž A N Ján, 61

KR I Ž A N O V Á Judita, 72 r. Hudcová, Anna, 61

KR N Á K Ján, 49; 55

KR N Á K O V Á

Anna, 77 Jána Katarína, 55 Jána Mária, 49 Judita, 65; 87 r. Garajová, Elena, 55

K R O P ÁČO V Á Anna, 38

K U B Í K Ján, 57 Jána Ondrej, 57

K U B Í K O V Á Jána Katarína, 57 r. Bajzová, Judita, 57

K U B Í N Y O V C I , 7 K UČE R A

Juraj, 57; 61 M., 57

K UČE R O V Á Juraja Eva, 57; 61 r. ..., Judita, 57; 61

K UČE R O V A R . , 24 ; 25 K U C H Á R E K

Juraj, 86 K U C H Á R E K O V Á

r. Vašková, Alžbeta, 86 K U K UČ Í N

Martin, 7 K U L Í K O V Á

Anna, 32; 76 K U P C O V Á

Pavla Žofia, 43 r. Gašparová, Elena, 43

K U P E C Pavel, 43

K U R A J Ján, 64 Jána Pavel, 64

K U T E J Juraj, 15; 57; 58 Juraja Ján, 58 Juraja Pavel, 58 Matej, 15; 57; 58 Ondrej, 15; 57; 58

K U T E J O V Á Juraja Mária, 58 Mateja Anna, 58 Mateja Katarína, 57; 58


106

Mateja Mária, 57 r. ..., Anna, 58 r. Balová, Anna, 57 r. Brilská, Anna, 57 r. Petrášová, Anna, 57

KÚ T S K A Pavla Alžbeta, 58 Pavla Anna, 33; 58 Pavla Žofia, 58 r. Šurtisová (Šuteková), Anna, 33 r. Šuteková, Anna, 58

KÚ T S K Y Pavel, 22; 58 Pavla Ján, 58 Pavla Michal, 58 Pavla Pavel, 58

KY Z Ú R Ján, 46

KY Z Ú R O V Á r. Hekľová, Beta, 46

L A B Á T Juraj, 12; 58 Juraja Ján, 58 Juraja Juraj, 58 Juraja Michal, 58 Juraja Pavel I., 58 Juraja Pavel II., 58 Tomáš, 70

L A B Á T O V Á Juraja Mária I., 58 Juraja Mária II., 58 Katarína, 70; 85 Mária, 32 r.Ďuricová, Mária, 58 Tomáša Katarína, 70

L A B Á T O V A R . , 58 L A C K O

Ondrej, 11; 59 Pavel, 12; 59

L A C K O V Á Pavla Judita, 59 r. Čeperová, Dorota, 59 r. Vojdková, Elena, 59

L A Š Á N Juraj, 39

L A Š Á N O V Á Anna, 74

Juraja Elena, 39 L A U R E N C O V Á

Mária, 53; 64 L A U R I NČE K O V Á

Anna, 73 ĽA V K O V Á

Alžbeta, 84 Elena, 49 Mária, 30; 84

L E C K E N O V Á Anna, 34

L E D N E R O V Á Eva, 49

L E N H A R T Ján, 32; 59; 87 Jána Martin, 32 Jána Matej, 32; 87 Jána Pavel, 32; 59; 85 Juraja Pavel, 59 Martin, 10; 59; 60; 77 Martina Ján, 60 Martina Pavel, 60 Pavel, 10; 59; 60; 68; 76 Pavla Juraj, 59; 60; 68 Pavla Ondrej, 59 Pavla Pavel, 60

L E N H A R T -B E N K A Jána Martin, 59 Jána Matej, 59 Jána Pavel, 59 Matej, 60 Mateja Matej, 60 Pavel, 60 r. Vargová, Zuzana, 60

L E N H A R T O V Á Juraja Anna, 59 Juraja Elena, 59 Juraja Mária, 59 Katarína, 85; 86 Mária, vd. Jána, 10 Martina Elena, 60 Martina Mária, 59; 77 Pavla Anna, 60 Pavla Judita, 59; 76 Pavla Mária, 60 r. ..., Anna, 76 r. Balážová, Mária, 60

Menný register

107

r. Benková, Mária, 32; 59; 85; 87 r. Gubányová, Anna, 59; 60 r. Hudcová, Anna, 59 r. Miháľová, Anna, 59 r. Molnárová, Mária, 59 r. Vargová, Elena, 59; 60; 77 r. Vargová, Zuzana, 85 r. Verešová, Mária, 87 r.Hudcová, Anna, 59

L E N H A R T O V A R . , 59 L E N H A R T O V Á-B E N K O V Á

Mateja Mária, vd. Jána, 60 L E N H A R T O V A-B E N K O V A R . , 60 L E N T V O R S K Á

Zuzana, 43 L E O P O L D O V Á

Katarína, 81 L E Š K O V Á

Alžbeta, 89 Barbara, 34

L I K A V A, 6 L I P T Á K

Adam, 24; 60; 61 Ján, 30 Juraj, 61; 88 Juraja Martin, 61; 88 Martin, 61 Martina Ján, 61

L I P T Á K O V Á Martina Anna, Martina Zuzana, 61 Mateja Mária, 30 r. ..., Zuzana, 61; 88 r. Ľavková, Mária, 30 r. Zlochová, Anna, 88 Zuzana, 60

L I P T Á K O V A R . , 13 ; 60 L I S K A

Ján, 17; 62; 65 Ján ml., 61 Jána Ján, 62 Jána Juraj, 62 Jána Matej, 62 Jána ml. Ján, 61 Jána Tomáš, 62 Juraj, 17 Juraja Juraj, 61; 62

Juraja Matej, 61 Juraja Ondrej, 61 Juraja Tomáš, 61; 62 Matej, 61 Mateja Pavel, 61 Ondrej, 17 Ondreja Ondrej, 62 Pavel, 17; 25; 57; 61; 62 Pavel, st., 63 Pavla Juraj, 62 Pavla Štefan, 62 Štefan, 41 Tomáš, 17; 61 Tomáša Juraj, 61; 62 Tomáša Ondrej, 62 Tomáša Pavel, 61; 62

L I S K O V Á Anna, 38; 39; 76 Jána Anna, 62 Jána Dorota, 62; 65 Jána Elena, 62 Jána Mária, 62 Jána ml. Dorota, 61 Juraja Mária, 61; 62 Katarína, 64 Mária, 86 Mateja Anna, 61 Pavla Katarína, 62 r. ..., Alžbeta, 61 r. ..., Mária, 61 r. Baďovská, Anna, 63 r. Deaková, Katarína, 62 r. Demanová, Dorota, 62 r. Dénešová, Dorota, 65 r. Franková, Alžbeta, 41 r. Frčková, Zuzana, 62 r. Hudcová, Anna, 61 r. Marčeková (Gajdošová), Dorota, 61;

62 r. Motošková, Anna, 62 r. Náťonová, Anna, 61 Štefana Anna, 41 Tomáša Katarína, 61

L I S K O V A R . , 61 L I T A V S K Á

Pavla ml. Zuzana, 62 Pavla st. Anna, 63


108

r. Gáborová, Anna, 62 r. Vršková, Judita, 63

L I T A V S K O V A R . , 24 ; 62 L I T A V S K Ý

Juraj, č. d. 122, 63 Juraj, č. d. 129, 63 Juraja Michal, 63 Pavel, 24 Pavel st., 63 Pavel, ml., 62 Pavla st. Juraj, 63 Pavla st. Michal, 63 Pavla st. Pavel, 63

L OČE O V Á Eva, 86

L O M O N Y O V Á Rebeka, 75

L O V A Š Ondrej, 63

L U K ÁČO V Á Zuzana, 72; 77

L U K AČO V IČO V Á Judita, 40

MA C K O V Á Anna, 46; 66

MAĎA R Ján, 71 Ondrej, 63

MAĎA R O V Á Jána Katarína, 71

MA D R A S O V Á Judita, 42

MA K O V S K Á (N A G Y O V Á) Katarína, 67

MA L I N O V Á Elena, 54

MA N J A K Juraj, 63 Juraja Štefan, 63

MA N J K O V Á r. Púdelková, Judita, 63

MA R C I G O V Á A L I A S MA RČE K O V Á Elena, 78

MA RČE K O V Á Anna, 31 Elena, 77

MA RČE K O V Á(GA J D O Š O V Á)

Dorota, 61 MA R K O

J(án), 7 Juraj, 13 Juraja Ján, 64 Juraja Juraj, 64 Juraja Michal, 64 Juraja Ondrej, 64 Juraja Pavel, 64 Martin, 13 Martina Ondrej, 64 Martina Pavel, 64 Michal, 13 Ondrej, 63; 64 Ondreja Juraj, 63 Ondreja Martin, 63; 64 Ondreja Michal, 63; 64 Vladimír, 9

MA R K O V Á Juraja Anna, 64 Juraja Mária I., 64 Juraja Mária II., 64 r. Bajuznačová, Alžbeta, 64 r. Klátiková, Judita, 63 r. Pavlinková, Elena, 63 r. Števková, Elena, 63; 64

MA R K O V A R . , 64 MA R K O V IĆ

Milica, 25 MA R Š A L

Ján, 24; 64 MA R Š A L O V Á

Jána Zuzana, 64 r. Lisková, Katarína, 64

MÁŤA Š O V Á Dorota, 65

MA T E J Ondrej, 14; 29; 43

MA T E O V Á Judita, 47

MA T Ú C H Michal, 19; 53; 64 Michala Juraj, 53; 64 Michala Michal, 64 Michala Ondrej, 64

MA T Ú C H O V Á Michala Mária, 64

Menný register

109

Michala Zuzana, 64 r. Ďuricová - Hudcová, Katarína, 64 r. Klbačová, Mária, 64 r. Krásniková, Mária, 53; 64

MA Y Michal, 6 Peter, 6 Štefan, 6

MA Z A R E K (MAĎA R E K ) Ján, 85

ME L I C H Ján, 16 Ján st., 64; 65 Jána st. Ján, 65 Jána st. Michal, 65 Lukáš, 65; 87 Lukáša Juraj, 65 Lukáša Martin, 65 Lukáša Martin st., 65 Martin, 36; 62 Martin ml., 16; 64; 65 Martin st., 16; 64 Martina Juraj, 62 Martina Lukáš, 65; 87 Martina ml. Ján, 65 Martina ml. Martin, 65 Martina ml. Ondrej, 65 Martina st. Juraj, 65 Martina st. Lukáš, 65 Martina st. Matej, 65 Martina st. Ondrej, 65

ME L I C H O V Á Anna, 40; 83 Dorota, 56; 66; 75 Juraja Anna, 65 Juraja Katarína, 65 Juraja Mária I., 65 Juraja Mária II., 65 Martina st. Mária, 65 r. ..., Elena, 65 r. ..., Mária, 87 r. Kiapešová, Anna, 65 r. Lisková, Dorota, 65 r. Máťašová, Dorota, 65 r. Náťonová, Elena, 65 r. Števková, Mária, 62; 65 r. Vesteková, Zuzana, 65; 87

ME L I Š O V Á Alžbeta, 51; 86

ME N Š Í K O V Á Alžbeta, 69

MI H Á L I K O V Á-T Ý R O V Á Zuzana, 9

MI H ÁĽO V Á Anna, 59

MI K U Š Ján, 17; 30; 46; 56; 65; 66; 73 Jána Ján, 56; 65; 66 Jána Juraj, 65; 66 Jána Matej, 65 Jána Michal, 66 Jána Pavel, 66 Jána Tomáš, 65 Juraj, 17; 65; 66 Juraja Ján, 66 Ondrej, 66 Pavel, 45 Pavla Ján, 45

MI K U Š Í K Ján, 24; 66; 80 Jána Matej, 66 Jána Tomáš, 66; 80 Matej, 50 Mateja Ján, 66

MI K U Š Í K O V Á Anna, 29 r. ..., Elena, 66; 80 r. Jašková, Mária, 50; 66 r. Šipická, Mária, 80 Tomáša Alžbeta, 67

MI K U Š Í K O V A R . , 66 MI K U Š O V Á

Jána Alžbeta, 66 Jána Anna, 66 Jána Elena, 66 Jána Katarína, 66; 73 Jána Mária, 46; 66 r. ..., Eleonóra, 56 r. Bartošová, Dorota, 65 r. Cicková, Katarína, 66 r. Foltenová, Anna, 66 r. Garajová, Elena, 66 r. Králiková, Anna, 66 r. Macková, Anna, 30; 46; 66


110

r. Náťonová, Elena, 65 r. Števková, Mária, 66 r. Zoltenová, Anna, 73

MI K U Š O V A R . , 16 ; 24 ; 25 ; 66 MI L O S R D N Á

Anna, 73 Katarína, 35; 39; 74

ML A D O N I C K Á Anna, 73 Jána Anna, 67; 73 Jána Mária I., 67 Jána Mária II., 67 Jána Zuzana, 67; 74 Juraja Judita, 67 Juraja Mária, 67 r. Babková, Anna, 27; 67 r. Vereská, Mária, 35; 67; 73; 74 Zuzana, 74

ML A D O N I C K A R . , 67 ; 73 ML A D O N I C K Ý

Ján, 24; 35; 67; 73; 74 Jána Ján, 67 Jána Juraj, 67 Jána Michal, 67 Jána Pavel, 67 Juraj, 27

ML Y N Á RČE K O V Á Dorota, 61

ML Y N A R IČ Pavel, 25; 67; 86 Pavla Ján, 67 Pavla Pavel, 67

ML Y N A R IČO V Á Dorota, 88 Pavla Anna, 67 Pavla Mária, 67 r. Vereská, Judita, 67; 86

ML Y N A R IČO V A R . , 15 ; 67 MO K R A N

Ján, 67 Jána Ondrej, 67 Ondrej, 24

MO K R A N O V Á r. Hrnčiarová, Dorota, 67

MO L N Á R Michal, 59; 67 Michala Ján, 68

Ondrej, 68 Štefan, 68 Štefana Samuel, 68

MO L N Á R O V Á Michala Katarína, 67 Michala Mária, 59; 68 r. Alfredyová, Mária, 68 r. Makovská (Nagyová), Katarína, 67 r. Palušková, Mária, 68 r. Selešiová, Alžbeta, 68 Štefana Elena, 68

MO L N Á R O V A R . , 67 MO T O Š K O V Á

Anna, 62 MR A T E G O V Á

Judita, 62 MR A V Í K

Adam, 68 Adama Matej, 68 Ján, 68 Jána Adam, 68 Matej, 13 Mateja Ján, 68 Mateja Matej, 68 Mateja Ondrej, 68

MR A V Í K O V Á Jána Katarína, 68 Mateja Alžbeta, 68 Mateja Anna, 68 Mateja Judita, 68 r. Kiapešová, Elena, 68 r. Vaškovcová, Mária, 68

MR A V Í K O V A R . , 68 MR A Z E K O V Á

Katarína, 69 MR V O V Á

Anna, 34 MU C H A

Juraj, 69; 85 Martin, 68

MU C H O V Á Juraja Judita, 33; 69 Martina Alžbeta, 68 r. Mrazeková, Katarína, 69 r. Slabá, Alžbeta, 68 r. Zlochová, Anna, 68 r. Zmrazeková, Katarína, 85

Menný register

111

MU C H O V A R . , 25 ; 68 MY T N Í K O V Á

Judita, 38; 50 NA G Y

Jána Peter, 69 Peter, 69 Petra Ondrej, 69 Štefan, 69 Štefana Adam, 69 Štefana František, 69 Štefana Ján, 69 Štefana Pavel, 69

NA G Y O V Á Mária, 54 Patra Judita, 69 Petra Alžbeta, 69 r. Vargová, Judita, 69 Štefana Judita, 28; 69

NA G Y O V Á (MO L N Á R O V Á) Anna, 52

NÁŤO N Tomáš, 65

NÁŤO N O V Á Anna, 61 Elena, 65 Tomáša Elena, 65

NA U M Gabriel, 69

NÉ M E Š O V Á Zuzana, 74

NÉ M E T O V Á Anna, 46

NO S Á K O V Á Elena, 31; 52

NO S ÁĽ Ján, 69 Jána Ján, 69

NO S ÁĽO V Á r. Menšíková, Alžbeta, 69

NO S ÁĽO V A R . , 25 ; 69 NO V O D O N S K Á

Mária, 83 OČO V S K Á

Dorota, 58; 72; 79 ON D I S O V Á

Dorota, 44 OS L E G H O V Á

Anna, 31 PA L U Š K A

Pavel, 24; 25; 43; 69 PA L U Š K O V Á

Mária, 68 Pavla Judita, 43; 69

PA P O V Á Judita, 68

PA T A K František, 52; 70 Františka Michal, 70 Ján, 85 Jána Ján I., 70 Jána Ján II., 70 Jána Juraj, 70 Jána Martin, 70 Juraj, 70; 78 Juraja Ján, 70 Juraja Juraj, 70; 78 Juraja Martin, 70 Martin, 12; 70 Martina Ján, 70 Martina Martin, 70 Martina Pavel, 70 Michala Michal, 70 Michala Ondrej, 71 Peter, 12 Petra Juraj, 70

PA T A K O V Á Františka Sára, 52; 70 Jána Anna, 70 Michala Judita, 71 Michala Katarína, 71 r. ..., Anna, 70 r. ..., Dorota, 70 r. Gálová, Dorota, 78 r. Gálová, Katarína, 70 r. Hegedišová, Katarína, 70 r. Hegová, Katarína, 52 r. Hriechová, Katarína, 70 r. Labátová, Katarína, 70; 85 r. Rajošová, Katarína, 70 r. Rybarská, Zuzana, 70 r. Suchánska, Mária, 70; 78

PA T A K O V A R . , 70 PA U S

Daniel, 25; 71


112

PA U S O V Á Daniela Rozína, 71

PA U S O V A R . , 71 PA V L I N K O V Á

Elena, 63 PA V L O V IČO V Á

Anna, 32; 76 PE K Á R

Juraj, 43 PE K Á R O V Á

Juraja Mária, 43 Katarína, 60; 83; 84; 85

PETHÖ (H R I E C H? ) Adam, 48; 71

PE T H Ö O V Á Adama Anna, 48 Adama Judita, 71 Jána Rebeka, 73 r. ..., Anna, 71 r. Škodová, Anna, 48

PE T R Á K Ján, 71

PE T R Á K O V Á Barbara, 55; 66; 72; 73

PE T R Á Š Tomáš, 57

PE T R Á Š O V Á Anna, 34; 57

PE T R E C Ján, 68 Jána Michal, 68 Pavel, 83

PE T R E C O V Á Pavla Katarína, 83 r. ..., Katarína, 83 r. Papová, Judita, 68

PE T R Í K M., 71

PE T R Í K O V A R . , 24 PE T R U S O V Á

Katarína, 48 P I Š P E C K Á

Martina Mária, 71 Martina Zuzana, 71 r. ..., Judita, 71

P I Š P E C K Ý Martin, 25; 71

Martina Martin, 71 PO H A N K A

Ondrej, 47 PO H A N K O V Á

Ondreja Judita, 47 r. Haničová, Elena, 47

PO L E R Á C K A (B O L E R Á C K A, B O L E H R A D S K Á?) Anna, 50

PO L I A K Ondrej, 14; 71 Pavel, 71 Pavla Pavel, 71

PO L I A K O V Á Anna, 81 Pavla Judita, 71 Pavla Katarína, 71 r. Maďarová, Katarína, 71 r. Vízeková, Alžbeta, 71

PO L I C H N A J Ján, 24; 72 Jána Pavel, 72

PO L I C H N A J O V Á r. Burdová, Mária, 72

PO L I C H N A J O V A R . , 72 PR I B I Š E K O V Á

Anna, 51 PU D E L K A

Ján, 72 Juraja Ján, 72 Martin, 72 Martina Ján, 72

PU D E L K O V Á Martina Alžbeta, 72 Martina Anna, 72 Martina Katarína, 72 r. Kŕčová, Katarína, 72 r. Križanová, Judita, 72 r. Očovská Dorota, 72

PÚ D E L K O V Á Judita, 63

PU Š K Á R Štefan, 24; 72; 77 Štefana Ján, 72; 77 Štefana Juraj, 77 Štefana Pavel, 72

PU Š K Á R O V Á

Menný register

113

r. Lukáčová, Zuzana, 72; 77 Štefana Alžbeta, 72 Štefana Anna, 72; 77 Štefana Judita, 72; 77 Štefana Mária, 72

PU Š K Á R O V A R . , 72 R Á C O V Á (R Á C I K O V Á)

Anna, 84 Mária, 30

R A J O Š Adam, 70

R A J O Š O V Á Adama Katarína, 70 r. Sekerešová, Katarína, 70

R E D E C H A Jána Ján, 72 Juraja Ján, 73 Juraja Juraj, 73 Pavel, 22; 55; 66; 72; 73 Pavla Ján, 55; 72 Pavla Juraj, 66; 73 Pavla Pavel, 72

R E D E C H O V Á Jána (?) Mária, 73 Jána Anna, 72 Jána Katarína, 72 Juraja Alžbeta, 73 Juraja Katarína, 73 Pavla Alžbeta, 72 Pavla Anna, 72 r. Kožíková, Katarína, 72 r. Mikušová, Katarína, 73 r. Petráková, Barbara, 55; 66; 72; 73 r. Vnuková, Zuzana, 72

R E D E C H O V A R . , 72 R E V A J O V C I , 6 R I D E G

Ján, 73 Jána Ján, 73 Jána Ján I., 73 Jána Ján II., 73 Jána Juraj I., 73 Jána Juraj II., 73 Jána Michal, 73 Jána Pavel, 73

R I D E G O V Á Jána Alžbeta, 73

r. Laurinčeková, Anna, 73 r. Mladonická, Anna, 73

R I S T IĆ Teodor, 73

R U Ž O V Á Anna, 46

R Y B A R S K Á Ondreja Zuzana, 70

R Y B A R S K Ý Ondrej, 70

SA B O Ján, 74 Jána Juraj, 74 Juraj, 73 Juraja Juraj, 73 Juraja Štefan, 73 Ondrej, 24; 67; 73; 75 Ondreja Adam, 73 Ondreja Ján, 73 Ondreja Martin, 73 Ondreja Michal, 73 Ondreja Ondrej, 73 Ondreja Pavel, 74 Ondreja Pavel I., 73 Ondreja Pavel II., 73 Štefan, 73 Štefana Štefan, 73

SA B O V Á Anna, 76 Judita, 84 Ondreja Alžbeta, 73 Ondreja Eva, 73 Ondreja Katarína, 73 Ondreja Zuzana, 73 r. Kováčová, Mária, 74 r. Milosrdná, Anna, 73 r. Mladonická, Anna, 67; 73 r. Pethöová, Rebeka, 73 r. Židinská, Eva, 73

SA B O V Á (SE K E O V Á) Anna (Panna), 45; 76

SA B O V A R . , 73 SA L O K Y O V Á

Alžbeta, 80 SA M P O R

Adam, 74 Adama Ján, 74


114

Juraj, 24; 74 SA M P O R O V Á

Adama Anna, 74 Juraja Judita, 74 r. Némešová, Zuzana, 74 r. Slobodníková, Anna, 74 r. Voláková, Anna, 74

SA P K O V Á Anna, 30

SE K E R E Š O V Á Katarína, 70

SE L E Š I O V Á Alžbeta, 68

SE L S K Á Jána Alžbeta, 75 Jána Anna, 36; 75 Jána Eva, 35; 74 Jána Mária I., 75 Jána Mária II., 75 Ondreja Alžbeta, 74 Ondreja Anna, 74 Ondreja Katarína, 74 Ondreja Mária, 74 Pavla Zuzana, 74 r. ..., Elena, 35 r. Ďuríková, Anna, 36; 37; 75 r. Lašánová, Anna, 74 r. Mladonická, Zuzana, 35; 67; 74 r. Šišková, Judita, 74 r. Vargová, Anna, 74

SE L S K Ý Ján, 14; 35; 36; 37; 67; 74 Ján ml., 14; 74; 75 Jána Ján, 67; 74; 75 Jána Martin, 74; 75 Ondrej, 14; 74 Ondreja Michal, 74 Pavel, 14; 74 Pavla Ján, 74

SE V E R Í N Y Martin, 19; 30; 45; 56; 79; 88 Martina František, 75 Martina Ján, 75 Martina Martin, 45; 75 Martina Michal, 75 Martina Pavel, 75; 88 Martin-otec, 75

Pavel, 75 SE V E R Í N Y O V Á

Martina Anna, 30; 75 Martina Katarína, 76 Martina Zuzana, 75; 79 r. Kováčová-Németová, Anna, 30; 46;

79; 88 r. Lomonyová, Rebeka, 75 r. Melichová, Dorota, 75 r. Zámečníková-Šulcová, Anna, 88

S I L N Ý Ján, 47 Michal, 47

S I R Á C K Y J(án), 5

S I R A K Ý Ján, 33

SK O K O V Á Barbara, 69

SK O R K O V Á Judita, 53

SL A B Á Alžbeta, 68

SL O B O D N Í K Ján, 57

SL O B O D N Í K O V Á Anna, 31; 74 Jána Mária, 57 r. Strelcová, Anna, 57

SĽÚ K A Ján, 76

SĽÚ K O V Á Anna, 40 Jána Katarína, 76 r. Sabová, Anna, 76

SM E T A N O V Á Anna, 86; 88

SM O L Í K Ján, 76

SM O L Í K O V Á Jána Zuzana, 76 r. Pavlovičová, Anna, 76

SO K O L A Ďuro, 36 Juraj, 10; 48; 72; 76 Juraja Juraj, 76 Juraja Juraj I., 76

Menný register

115

Juraja Juraj II., 76 Juraja Martin, 59; 76 Juraja Ondrej, 76 Juraja Pavel, 72; 76 Martin, 39 Martina Ján I., 76 Martina Ján II., 76 Pavel, 59; 77 Pavla Juraj, 77 Pavla Ondrej, 77

SO K O L O V Á Anna, 42 Juraja Anna, 48; 76 Juraja Mária I., 76 Juraja Mária II., 76 Martina Mária, 76 r. Gálová, Mária, 76 r. Chalupová, Alžbeta, 76 r. Králiková, Mária, 59; 72; 76 r. Lenhartová, Judita, 76 r. Lisková, Anna, 76 r. Puškárová, Judita, 72 r. Šimová, Katarína, 77 r. Vargová, Mária, 76

SO K O L O V A R . , 77 ST O L C O V Á

Anna - matka, 41 Anna - sestra, 41 Pavla Katarína, 41 r. Decková, Anna, 41 Šimona Anna, 41

ST O L E C Šimon, 41

ST O L E C A L I A S DE C K O Pavel, 41 Pavla Pavel, 41

ST R A K A Juraj, 24; 32; 60; 77 Juraja Anna, 77 Juraja Ján, 60; 77 Juraja Martin, 77 Juraja Pavel, 77 Pavel, 77

ST R A K O V Á Juraja Anna, 32 Katarína, 80 r. ..., Alžbeta, 60

r. Lenhartová, Mária, 77 r. Valentíková, Alžbeta, 77 r. Vašková, Judita, 77

ST R E L C O V Á Anna, 57

ST R U H Á R I K J(ozef), 5

ST V O R C O V Á Jána Alžbeta, 77; 83 Jána Anna, 77 Jána Judita, 77; 87 Jána Mária, 77 Judita, 87 Pavla Anna, 77 r. Babincová, Eva, 77 r. Kalmárová, Anna, 77; 83; 87 r. Kišová, Anna, 77 r. Marčeková, Elena, 77

ST V O R E C Ján, 24; 77; 83; 87 Jána Martin, 77 Jána Pavel, 77 Ondrej, 77 Ondreja Adam, 77 Ondreja Michal, 77 Pavel, 27

SU C H Á N E K Pavel, 78 Pavla Pavel, 78 Pavla Peter, 78

SU C H Á N K O V Á Pavla Anna, 78 Pavla Eva, 78 Pavla Katarína, 78 r. Blažková, Anna, 78 r. Jelenáková, Anna, 78

SU C H Á N K O V A R . , 78 SU C H Á N S K A

Juraja Dorota, 70 Juraja Zuzana, 70 Michala Katarína, 78 r. ..., Zuzana, 70; 78 r. Boosová, Katarína, 78 Tomáša Mária, 78

SU C H Á N S K Y Michala Adam, 78 Michala Matej, 78


116

Michala Michal I., 78 Michala Michal II., 78 Michala Ondrej, 78 Tomáš, 70; 78 Tomáša Mária, 70 Tomáša Michal, 78

SU K U P O V Á Alžbeta, 89 Judita, 28

SU R I G A Štefan, 78

SV E T L Í K M., 79 Ondrej, 20; 21; 78; 79 Ondreja Ján, 78

SV E T L Í K O V Á Ondreja Anna I., 78 Ondreja Anna II., 78 Ondreja Mária, 78 r. Marcigová alias Marčeková, Elena, 78

Š . Judita, 40

Š I M Á K Jána Ján, 79 Pavel, 11; 37; 75; 79 Pavla Ján, 75; 79 Pavla Pavel, 79

Š I M Á K O V Á Jána Alžbeta, 79 Pavla Alžbeta, 79 Pavla Anna, 79 Pavla Katarína, 79 Pavla Mária, 37; 79 r. Fabianová, Elena, 37; 75; 79 r. Severínyová, Zuzana, 75; 79

Š I M O V Á Katarína, 77

Š I N D L I A R Jána Ján, 79 Jána Juraj, 79 Jána Michal, 79 Juraj, 79; 82 Juraja Ján, 79; 82 Juraja Katarína, 79 Juraja Ondrej, 79 Juraja Pavel I., 79 Juraja Pavel II., 79

Š I N D L I A R O V Á Jána Anna, 79 r. Chudá, Alžbeta, 79 r. Urbanová, Mária, 79; 82 r. Vargová, Elena, 79

Š I P I C K Á Jána Alžbeta, 80 Jána Anna, 80 Jána Mária, 67; 79 r. Diňová, Mária, 67 r. Diňová-Matúšová, Mária, 79

Š I P I C K Ý Ján, 24; 67; 79 Jána Ján, 80

Š I P K A Adam, 80 Pavel, 80 Pavla Pavel, 80

Š I P K O V Á Adama Alžbeta, 80 Elena, 57 r. Števková, Elena, 80 r. Zvarová, Mária, 80

Š I P K O V A R . , 80 Š I Š K A

Adam, 51; 80 Š I Š K O V Á

Adama Alžbeta, 80 Adama Anna, 51; 80 Adama Katarína, 80 Judita, 74 r. Jagošová, Katarína, 51; 80

Š I Š K O V A R . , 22 ; 80 ŠK O D A

Adam, 39 Pavla Michal, 39

ŠK O D O V Á Adama Anna, 39 Anna, 48 Pavla Mária, 39 r. Kováčová, Eva, 39

ŠP R I N G EĽ Ján, 19; 80

ŠR A M A Ján, 35 Jána Ján, 80 Martin, 80

Menný register

117

Martina Ján, 80 ŠR A M O V Á

Jána Anna, 80 r. Brtková, Mária, 80 r. Straková, Katarína, 80 r. Vašíčeková, Anna, 80

ŠR A M O V A R . , 80 ŠT E VČO K O V Á

Elena, 35; 38 ŠT E V K O

Ondrej, 70 Pavel, 57

ŠT E V K O V Á Elena, 63; 64; 80 Mária, 56; 62; 65 Ondreja Mária, 66; 70 Pavla Elena, 57 r. Biela, Anna, 57

ŠUĽA N Michal, 52 Michala Juraj, 52

ŠU R T I S O V Á Anna, 33

ŠU T E K O V Á Anna, 58

ŠV A R C O V Á Anna, 78

T A K ÁČ Štefan, 80 Štefana Michal, 80 Štefana Štefan, 80

T A K ÁČO V Á Štefana Eva, 80 Štefana Judita, 80 Štefana Sára, 80

T A K ÁČO V A R . , 10 ; 14 ; 80 T H U R Ó C I O V Á

Mária, 35; 80 T O M A N

Ján, 14; 81 Juraj, 14; 81 Martin, 14; 81 Martina Ján, 81 Martina Juraj, 81 Martina Martin I., 81 Martina Martin II., 81 Martina Martin III., 81

Martina Pavel I., 81 Martina Pavel II., 81 Pavel, 16; 81

T O M A N O V Á Juraja Anna, 81 Juraja Mária, 81 Martina Anna, 81 Martina Eva, 81 Martina Mária, 81 r. Frčková, Mária, 81 r. Jakubcová, Mária, 81 r. Leopoldová, Katarína, 81 r. Poliaková, Anna, 81 r. Vargová, Katarína, 81

T O M A N O V A R . , 81 T O M Á Š

Matej, 55; 82 Mateja Matej, 82 Ondrej, 11; 81; 82 Pavel, 16

T O M Á Š O V Á Mateja Mária, 55; 82 r. Konilaková, Mária, 82

T O M Á Š O V A R . , 81 T O M K A

Michal, 31 T O M K O V Á

Michala Zuzana, 31 r. Verešová, Rozália, 31

T O N H E U S E R Samuel, 58 Samuela Pavel, 58

T O N H E U S E R O V Á r. ..., Alžbeta, 58

T O R D A J Ján, 53 Jána Martin, 53

T O R D A J O V Á r. Badinská, Elena, 53

T Ó T H Ján, 82 Jána Pavel, 82 Martin, 82 Martina Ján, 82 Martina Pavel, 82

T Ó T H O V Á Jána Alžbeta, 82


118

Martina Alžbeta, 82 Martina Elena, 82 Martina Judita, 82 Martina Katarína, 82 r. Dénešová, Alžbeta, 82 r. Gajdošová, Alžbeta, 82

T Ý R Michal, 9

UH R I N O V Á Katarína, 55

UR B A N Juraj, 79; 82 Juraja Gregor, 82 Matej, 77 Mateja Ján, 82 Mateja Matej, 77; 83 Mateja Michal, 82 Mateja Pavel, 82 Ondrej, 14; 16; 22; 82; 83 Ondreja Juraj, 83 Ondreja Martin, 83 Pavel, 83 Pavla Michal, 83

UR B A N O V Á Gregora Mária, 82 Juraja Mária, 79 Mateja Anna, 82 Mateja Zuzana, 82 Pavla Alžbeta, 83 Pavla Anna, 83 r. Erdegová, Judita, 77; 83 r. Hriešiková, Elena, 83 r. Králiková, Mária, 82 r. Stvorcová, Alžbeta, 77; 83 r. Vargová, Katarína, 82

UR B A N O V A R . , 82 UŠ I A K

Michal, 13; 83 Michala Ján, 83 Michala Juraj, 83 Michala Pavel, 83 Pavel, 13; 45 Pavla Ondrej, 83

UŠ I A K O V Á Michala Anna I., 83 Michala Anna II., 83 Pavla Alžbeta, 83

Pavla Anna, 45; 83 Pavla Judita I., 83 Pavla Judita II., 83 Pavla Mária, 45; 83 Pavla Zuzana I., 83 Pavla Zuzana II., 83 r. Babková, Judita, 83 r. Gažíková, Anna, 45; 83 r. Melichová, Anna, 83 r. Pekárová, Katarína, 83

V A G O V Á Elena, 47

V A L A C H O V Á, 54 V A L A Š T I A N

Martin, 83 Martina Ján, 83 Michal, 83 Michala Jakub, 83 Michala Juraj I., 83 Michala Juraj II., 83 Michala Matej, 83 Michala Ondrej, 83

V A L A Š T I A N O V Á Martina Anna, 84 Martina Mária, 83 Michala Alžbeta, 83 Michala Žofia, 83 r. Novodonská, Mária, 83 r. Zacharídesová, Anna, 83 r. Zelenáková, Anna, 84 r. Žírošová, Elena, 83

V A L A Š T I A N O V A R . , 83 V A L E N T Í K O V Á

Alžbeta, 77 V AĽO V Á

Katarína, 38 V Á L O V C O V Á

Lukáša Alžbeta, 84 Lukáša Anna, 84 Lukáša Zuzana, 84 r. Bystranová, Anna, 84 r. Sabová, Judita, 84

V Á L O V E C Juraj, 84 Lukáš, 84 Lukáša Ján, 84 Lukáša Juraj, 84

Menný register

119

Lukáša Lukáš, 84 VA L U C H

Ján, 58 VA L U C H O V Á

Jána Katarína, 58 Katarína, 45

VA R G A Ján, 10; 12; 59; 60; 70; 76; 84; 85; 86 Jána Juraj, 86 Jána Pavel, 85; 86 Juraj, 84 Matej, 12; 81; 85; 86 Mateja Adam, 85; 86 Mateja Ján, 85; 86 Mateja Juraj, 85; 86 Mateja Martin, 85; 86 Michal, 12; 84 Pavel, 10; 29; 69; 84; 85 Pavel ml., 84 Pavla Adam, 85 Pavla Ján, 84; 85 Pavla Juraj, 84 Pavla Michal, 85 Pavla ml. Pavel, 85 Pavla Ondrej, 85

VA R G A-PU Š K Á R Juraja Ján, 84

VA R G O V Á Anna, 56; 74 Elena, 60; 79 Jána Anna, 84; 85; 86 Jána Elena, 59 Jána Judita, 86 Jána Katarína, 86 Jána Mária, 76 Jána Zuzana, 60; 85 Judita, 69 Katarína, 82 Mária, 84 Mateja Elena, 85 Mateja Katarína, 81; 85 Pavla Anna, 84; 85 Pavla Eva, 85 Pavla Mária, 85 Pavla ml. Judita I., 84; 85 Pavla ml. Judita II., 85 r. ..., Žofia, 84

r. Bajzková, Anna, 85 r. Brtková, Katarína, 86 r. Dénešová, Katarína, 59 r. Ďuricová, Dorota, 85 r. Janovková, Anna, 29; 84 r. Kováčová, Anna, 85 r. Labátová, Katarína, 70; 85 r. Ľavková, Mária, 84 r. Lenhartová, Katarína, 85; 86 r. Pekárová, Katarína, 60; 84; 85 r. Rácová (Ráciková), Anna, 84

V A R G O V A R . , 84 V A R G O V Á-PU Š K Á R O V Á

r. Ďuricová, Dorota, 84 V A Š E K

Pavel, 21; 86 Pavla Ján, 86

V A Š ÍČE K O V Á Anna, 80

V A Š K O V Á Alžbeta, 28; 41; 88 Jána Anna, 86 Judita, 40; 77 Katarína, 88 Mária, 88 Pavla Alžbeta, 86 Pavla Mária, 86 r. ..., Anna, 86 r. Fúsková, Alžbeta, 88 r. Smetanová, Anna, 86; 88 Zuzana, 37

V A Š K O V A R . , 86 V A Š K O V C O V Á

Mária, 68 V EŇA R S K Á

Ondreja Mária, 51; 86 r. Lisková, Mária, 86 r. Melišová, Alžbeta, 51; 86

V EŇA R S K Ý Ondrej, 51; 86 Ondreja Pavel, 86

V E R E S K Á Elena, 42 Jozefa Alžbeta, 86 Jozefa Judita, 67; 86 Jozefa Mária, 86 Mária, 35; 67; 73; 74


120

r. Husáriková, Mária, 86 VE R E S K Ý

Jozef, 24; 67; 86 Jozefa František, 86 Jozefa Ján, 86 Jozefa Michal, 86 Jozefa Ondrej, 86

VE R E Š František, 87 Františka Juraj, 87 Františka Samuel, 87 Juraj, 20; 87 Martin, 20; 60; 87

VE R E Š O V Á Juraja Alžbeta, 87 Martina Mária, 60; 87 r. Bíla, Katarína, 87 r. Bohušová, Zuzana, 87 r. Hekľová, Alžbeta, 87 r. Hileková, Anna, 87 r. Vízyová, Zuzana, 60; 87 Rozália, 31

VE S E L Á Anna, 28; 41 Mária, 30; 43

VE S T E K Ján, 87 Juraj, 65; 77; 87 Juraja Ján, 77; 87 Juraja Ondrej, 87 Martin, 15; 38; 46; 87 Martina Juraj, 87 Ondrej, 41; 87 Ondreja Ján, 88

VE S T E K O V Á Dorota, 38; 45 Jána Anna, 87 Juraja Anna, 87 Juraja Mária, 87 Juraja Zuzana, 65; 87 Martina Dorota, 38 Martina Mária, 46; 87 Ondreja Alžbeta, 88 Ondreja Katarína, 88 Ondreja Mária, 88 r. ..., Mária, 87 r. Decková, Anna, 87

r. Krnáková, Anna, 77 r. Krnáková, Judita, 65; 87 r. Stolcová, Anna, 41 r. Stvorcová, Judita, 77; 87 r. Vaľová, Katarína, 38

V E S T E K O V A R . , 87 V E Š E K

Pavel, 88 V I A Z AČ

Mikuláš, 42 V I A Z AČO V Á

Anna, 42 Mikuláša Anna, 42 r. ..., Anna, 42

V I T ÁĽ Ján, 68

V Í Z E K Ján, 71

V Í Z E K O V Á Jána Alžbeta, 71 r. Kalmárová, Barbara, 71

V Í Z Y O V Á Zuzana, 60; 87

V N U K Pavel, 72

V N U K O V Á Pavla Zuzana, 72 r. Blažková, Anna, 72

V O J D K O V Á Elena, 59

V O L Á K O V Á Anna, 74 Dorota, 27

V R B O V S K Á Alžbeta, 35; 36

V R Š K O V Á Judita, 63

Z A C H A R E K Pavel, 69

Z A C H A R E K O V Á Pavla Katarína, 69 r. Skoková, Barbara, 69

Z A C H A R Í D E S O V Á Anna, 83

Z Á M EČN Í K Juraj, 88 Juraja Juraj, 88

Menný register

121

Pavel, 86; 88 Pavla Juraj, 86

Z Á M EČN Í K O V Á Juraja Anna I., 88 Juraja Anna II., 88 Juraja Eva, 88 Juraja Mária, 88 Pavla Katarína, 88 r. Fúsková, Katarína, 86 r. Vašková, Anna, 88 r. Vašková, Katarína, 88 r. Vašková, Mária, 86

Z Á M EČN Í K O V Á-ŠU L C O V Á Pavla Anna, 75; 88 Pavla Katarína, 88 Pavla Mária, 75 r. Fúsková, Katarína, 75; 88

Z Á M EČN Í K-ŠU L C Pavel, 75; 88

Z E L E N Á K O V Á Anna, 84

Z L O C H Martin, 22; 61; 88 Martina Juraj, 88 Martina Martin, 88 Martina Pavel, 88 Martina Štefan, 88 Pavel, 88 Pavla Adam, 88

Z L O C H O V Á Anna, 68 Martina Anna, 61; 88 Martina Katarína, 88 Pavla Alžbeta, 88 r. Mlynárčeková, Dorota, 61 r. Mlynaričová, Dorota, 88 r. Zámečníková, Katarína, 88 r. Zámečníková-Šulcová, Katarína, 88 r. Žambová, Alžbeta, 88

Z L O C H O V A R . , 88 Z M R A Z E K O V Á

Katarína, 85 Z O L T E N O V Á

Anna, 73 Z O M B O R S K Á

Mária, 49; 57 Z V A R A, 89

Ján, 47 M., 13

Z V A R O V Á Anna, 31 Jána Zuzana, 47 Mária, 80 r. Korenišová, Anna, 47

Z V A R O V A R . , 25 Z V A R S K Ý

M., 89 Ž A M B O

Michal, 88 Ž A M B O V Á

Michala Alžbeta, 88 Ž I D I N S K Á

Eva, 73 Ž Í R O Š O V Á

Elena, 83 Ž O L N A J

Ján, 89 Jána Michal, 89 Pavel, 43; 89

Ž O L N A J O V Á Jána Mária, 89 Katarína, 52 Pavla Alžbeta, 89 Pavla Judita, 43; 89 r. Jančeková, Elena, 43; 89 r. Lešková, Alžbeta, 89 r. Sukupová, Alžbeta, 89

122

Miestny register

ÁB E L O V Á, 15 ; 41 ; 45 ; 52 ; 54 ; 67 ; 87

AG Á R D, 24 ; 39 AL B E R T, 24 ; 35 ; 36 ; 45 ; 53 ; 77 ; 79 ;

86 AR A D ÁČ , 6 ; 25 ; 29 ; 31 ; 32 ; 33 ; 34 ;

43 ; 45 ; 46 ; 47 ; 50 ; 52 ; 56 ; 57 ; 60 ; 61 ; 63 ; 64 ; 66 ; 67 ; 69 ; 77 ; 80 ; 82 ; 83 ; 84 ; 85 ; 86 ; 87 ; 89

B ÁČS K Ý PE T R O V E C , 6 B A N S K Á B Y S T R I C A, 20 B A R ÁČ , 24 ; 50 B É K E Š S K Á ČA B A, 24 ; 45 ; 56 B EŇA, 24 B R A T I S L A V A, 5 ; 10 ; 11 B R E Z N IČK A, 15 ; 43 ; 48 B R U S N Í K , 10 ; 28 ; 49 ; 59 ; 60 ; 76 ; 84 ČA S T K O V, 21 ; 86 ČE R N Á, 25 ; 28 ; 39 ; 44 ; 46 ; 51 ; 68 ;

69 ; 71 ČE S K É B R E Z O V O, 15 ; 33 ; 57 ; 58 DE B EĽAČA, 33 DO L N Á ST R E H O V Á, 10 ; 42 ; 80 DO L N Ý K U B Í N , 7 EĎH Á Z A, 5 ; 23 ; 53 ; 82 E L E M Í R , 6 ; 87 FR A N Z F E L D, 33 GÁ J , 6 ; 44 GU T A, 24 ; 30 ; 42 ; 50 ; 64 HA J D U Š I C A , 25 ; 50 HL O Ž A N Y, 6 HO R N Á MIČ I N Á, 20 ; 79 HO R N É JA S E N O, 6 HO R N Ý T I S O V N Í K , 18 ; 64 C H RŤA N Y, 10 ; 33 ; 81 I T E B E J , 6 ; 75 JAČA, 24 ; 37 ; 40 ; 41 JÁ N O Š Í K , 25 ; 29 JA S E N O V Á, 7 KO PČA N Y, 21 ; 58 KU L P Í N , 6 ; 29 KY S ÁČ , 6 L E N T V O R A, 16 ; 31 ; 55 ; 64 ; 81 ĽU B I E T O V Á, 20 ; 79

ĽU B O R EČ , 16 ; 81 ; 82 L U C Í N A, 24 ; 30 ; 34 L UČE N E C, 10 ; 11 ; 12 ; 13 ; 14 ; 15 ;

16 ; 17 ; 18 MA D AČK A, 16 ; 46 MA L É ST R A C I N Y, 11 ; 47 ; 48 ; 59 MA L Ý K É R E Š , 5 ; 24 ; 32 ; 43 ; 49 ; 50 ;

55 ; 56 ; 60 ; 62 ; 63 ; 77 MA R T I N , 5 MO D R Ý K A M EŇ , 10 ; 18 MY J A V A, 22 N AĎL A K, 25 ; 69 N E D E L I Š T E, 17 ; 38 ; 65 N O V Ý SA D, 5 ; 9 ; 25 OČO V Á, 19 ; 80 O R O Š H Á Z A, 24 ; 73 PA D I N A, 26 ; 29 ; 30 ; 41 ; 51 P I E ŠŤA N Y, 23 P I L I Š , 24 ; 72 P I V N I C A, 26 ; 34 ; 43 PO L T Á R, 15 ; 17 ; 48 PO V A Ž S K Á B Y S T R I C A, 7 PÔ T O R, 11 ; 48 ; 79 PR A V I C A, 12 ; 59 PR Í B O J , 12 ; 27 ; 58 ; 84 ; 85 PÚ C H O V, 7 R O VŇA N Y, 17 ; 36 ; 37 SA R V A Š , 24 ; 43 ; 49 ; 69 SE L C E , 12 ; 70 ; 84 SE N I C A, 21 ; 22 ; 80 SE N N É , 12 ; 29 ; 32 ; 33 ; 41 ; 42 ; 54 ;

60 ; 63 ; 68 SK A L I C A, 21 SL . ĎU R K, 24 ; 27 ; 66 ; 74 SL . K O M L Ó Š , 24 ; 31 ; 44 SO B O T I Š T E , 22 ; 37 ; 82 ST A M O R A, 25 ; 30 ; 44 ; 67 ; 68 ; 71 ;

75 ST A R Á PA Z O V A, 6 ŠUĽA, 13 ; 41 ; 42 T ÓĎO V C E , 23 ; 47 ; 48 T O M Á Š O V C E , 18 ; 45 T R N A V A, 23 T U R I E PO L E, 19 ; 52 ; 75

123

VE L E G, 24 ; 33 ; 71 VEĽK Ý K R T Í Š , 10 ; 30 ; 55 ; 74 VEĽK Ý L O M , 13 ; 60 VI D I N Á, 18 ; 45 VI E S K A, 13 ; 71 ; 80 ; 81 VR B O V C E , 22 ; 72 ; 80 ; 88 VR B O V É , 23 ; 45

Z A R I EČ I E , 7 Z Á S K A L I E , 7 Z Á V A D A, 14 ; 30 ; 37 ; 74 ; 75 Z E M Ú N, 36 Z R EŇA N Í N, 6 ; 46 ; 71 ; 84 Z V O L E N, 13 ; 19 Ž I HĽA V A, 14 ; 29 ; 43 ; 82

Pramene a literatúra

ČAPLOVIČ, J.: Dejiny slovenského evanj. a.v. cirkevného sboru v Kovačici, Kovačica 1928 (Reprint 1991).

ČELOVSKÝ, S.: Kovačíčan Dr. Ján ČAPLOVIČ, významná osobnosť slovenskej vedy a kultúry. In: ČAPLOVIČ, J.: Dejiny slovenského evanj. a.v. cirkevného sboru v Kovačici, Kovačica 1928 (Reprint 1991).

DUDOK, D.: Vznik obce a nárečia Aradáča v Banáte ako príklad vzniku nových slovenských obcí a nárečí na území Vojvodiny. In: Zborník Spolku vojvodinských slovakistov, 2, Nový Sad 1980.

JANČOVIC, J.:Poznámky, Časť druhá. Začiatky Kovačice. In: ČAPLOVIČ, J.: Dejiny slovenského evanj. a.v. cirkevného sboru v Kovačici, Kovačica 1928 (Reprint 1991).

JESENSKÝ, F.: Conscriptio. Familiarum Animarumque numerica adnexo simul tempore aduentus in Ecclesia nouvella Toth-Bardaniensis Anno 1786 in Octobri reprearum.

MARKO, J.: Kovačičania vysokoškoláci. Výbor pre zaznamenávanie 190. výročia Kovačice, Kovačica 1992.

MARKOVIĆ, Milica: Geografsko-istorijski imenik naselja Vojvodine. Izdanje Vojvodjanskog muzeja, Novi Sad 1966.

SIRÁCKY, J.: Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem v 18. a 19. storočí. Bratislava, SAV 1966, II. nezmenené vydanie, Martin, Matica slovenská 1971.

STRUHÁRIK, J.: Príchod Slovákov do Banátu. Nový život, 4, č. 3/1952.

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. Prvé vydanie. VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava 1977.

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Prvé vydanie. VEDA, Vydavateľstvo SLovenskej akadémie vied, Bratislava 1977.

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Prvé vydanie. VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava 1978. Matrica eccl. Evang. aug. conf. Antalfalvensis in Párdány et Ecska, ab Anno 1786 ad 1804.

124

OBSAH

Ú V O D................................................................................................................ 5

OSADY - PRAMENE KOVAČICKÝCH OBYVATEĹOV.......................... 10

SLOVENSKO.................................................................................................... 10 NOVOHRADSKÁ STOLICA (ŽUPA).............................................................. 10

OBCE NA ÚZEMÍ DNEŠNÉHO OKRESU VEĽKÝ KRTÍŠ ................................................................ 10 OBCE NA ÚZEMÍ DNEŠNÉHO OKRESU LUČENEC ....................................................................... 15 OBCE NA ÚZEMÍ DNEŠNÉHO OKRESU ZVOLEN.......................................................................... 18

ZVOLENSKÁ STOLICA (ŽUPA)..................................................................... 18 OBCE NA ÚZEMÍ DNEŠNÉHO OKRESU ZVOLEN.......................................................................... 18 OBCE NA ÚZEMÍ DNEŠNÉHO OKRESU BANSKÁ BYSTRICA ........................................................ 19

NITRIANSKA STOLICA (ŽUPA)..................................................................... 20 OBCE NA ÚZEMÍ DNEŠNÉHO OKRESU SENICA ........................................................................... 20 OBCE NA ÚZEMÍ DNEŠNÉHO OKRESU TRNAVA ......................................................................... 22

M A Ď A R S K O ............................................................................................... 22 BÁČKIŠKÚNSKA ŽUPA ................................................................................. 22 BÉKEŠSKÁ ŽUPA........................................................................................... 23 FEJERSKÁ ŽUPA (ZADUNAJSKO)............................................................... 23 NOVOHRADSKÁ (NÓGRÁD) ŽUPA ............................................................. 23 PEŠTIANSKA ŽUPA ....................................................................................... 23 VESPRÍMSKA (VESZPRÉM) ŽUPA............................................................... 23

R U M U N S K O ............................................................................................... 23 ÚZEMIE TERAJŠEJ JUHOSLÁVIE ............................................................. 24 OD PÔVODNÉHO SÍDLISKA CEZ SLOVENSKÝ BARDÁŇ A EČKU PO "PREDIU" KOVAČICA.................................................................................. 26

SÚHRN................................................................................................................. 88 REZIME............................................................................................................... 88 SUMMARY........................................................................................................... 89 ZOZNAM SKRATIEK ........................................................................................... 90 PRAMENE A LITERATÚRA.................................................................................. 90 MENNÝ REGISTER.............................................................................................. 90 MIESTNY REGISTER ......................................................................................... 122

CIP - Katalogizacija u publikaciji

Biblioteka Matice srpske, Novi Sad

325.1(497.113=854)“1784/1804“

Prvé slovenské osadnícke rodinz v Kovačici / Ján Marko. - [1. vyd.]. - Nový Sad : Spolok vojvodinských slovakistov ; Kovačica : Miestne spoločenstvo, 1995 (Nový Sad : Futura). - 132 str. ; 21 cm. - (Edicia TEP ; zv. 1)

Naklad 500. - Súhrn; Rezime; Summary. -

Bibliografia (13 jednotiek). - Menný register: str. 94-130; Miestny register: 131-132.

a) Slovaci - Doseljavanje Kovačica -

1784-1804

0

Prof. Dr. Ján Marko: PRVÉ SLOVENSKÉ OSADNÍCKE RODINY V KOVAČICI * Redaktor vydania prof. Dr Samuel Čelovský * Zodpovedný redaktor prof. Dr. Miroslav Dudok * Lektorský posudok: Akad. Dr. Ján Kmeť a prof. Dr. Samuel Čelovský * Jazykový redaktor a korektúra: prof. Dr. Michal Týr a Zuzana Miháliková-Týrová * Vychádza ako 1. zväzok v edícii TEP * Vydal Spolok vojvodinských slovakistov a Miestne spoločenstvo v Kovačici, Nový Sad - Kovačica 1995 * Prvé vydanie * Vytlačila Futura, Nový Sad * Náklad 500 výtlačkov

Date post:	27-Apr-2015
Category:	Documents
Upload:	jan-marko
View:	882 times
Download:	2 times

J. Marko - Prve slovenske osadnicke rodiny v Kovacici 1995

Documents