MAGAZÍN ·TÁTNEJ OCHRANY PRÍRODY CENA: 25,– Sk1/2002

ZLOM 18.3.2002 16:24 Str�nka 1

ZLOM 18.3.2002 16:25 Str�nka 2

1

OBSAH

Magazín o ochrane prírody na Slovenskua v zahraničíVydáva Štátna ochrana prírodySlovenskej republiky

Šéfredaktor:Ing. Juraj Bobulatel./fax: 052/446 71 95

Redakčná rada:Ing. Dušan BevilaquaIng. Július BurkovskýIng. Janka CzirákováRNDr. Ľuboš ČillagBc. Daniel DítěRNDr. Ema GojdičováMgr. Milan JanákRNDr. Ján KadlečíkRNDr. Viliam KleschtIng. Róbert Trnka

Adresa redakcie:Štátna ochrana prírodySlovenskej republiky,Lazovná 10, 974 01 Banská Bystricatel./fax: 048/415 50 27

tel.: 048/415 42 69e-mail: magazin sop@sopsr.sk

Tlač, design a tlačové podklady:Stredoslovenské vydavateľstvo PLUS, a. s.,Partizánska cesta 76,974 01 Banská Bystrica

Objednávky prijíma:Obchodné stredisko PrNS, a. s.,

Rozširuje:PrNS, a. s., (časopis rozširovaný formoupredaja na poštách)

Objednávky na predplatné prijíma:PrNS, a. s., každá pošta a doručovateľ(časopis rozširovaný formoupredplatného IP, FP)

Objednávky do zahraničia vybavuje:PrNS, a. s., Vývoz tlače,Záhradnícka 151, 820 05 Bratislava

Cena jedného výtlačku 25 Sk,ročné predplatné 100 Sk.

Reg. MK SR č. 1653/97,ISSN 1335-7921Nevyžiadané príspevky redakcia nevracia.

Prevzatie textových a grafickýchmateriálov z časopisu je dovolené lenso súhlasom redakcie a pri rešpektovaníautorských práv.

MAGAZÍN ·TÁTNEJ OCHRANY PRÍRODY CENA: 25,– Sk1/2002

1. str. obálky: Rok 2002 – medzinárodn˘ rok hôrVeºká Fatra – nov˘ národn˘ park Foto: Ladislav Horsk˘

2. str. obálky: Poslovia jari Foto: Jana Boro‰ová

Rok 2002 – Medzinárodný rok hôr a ekoturistiky .............. 2

Najstaršie prírodné rezervácie na Slovensku ...................... 3

Orchidey NPR Ohnište a jej blízkeho okolia ........................ 5

Jar na horách ......................................................................... 6

„Hubárska vášeň“ a chránené huby..................................... 8

Operení poslovia jari ............................................................. 9

Ochrana bociana čierneho na Orave ................................... 10

Medzinárodná konferencia k problematike záchranykamzíka, 24.–28. októbra 2001 Tatranská Štrba ............... 11

Pozor, sme nechutné, nebezpečné, alebo aj jedovaté ....... 12

CHKO – biosférická rezervácia Poľanapo dvadsiatich rokoch ........................................................... 14

Zapájanie vlastníkov pozemkovdo realizácie menežmentu ochrany rašelinísk .................... 16

Základom certifikácie PAN Parksje sústava princípov a kritérií – časť I. ................................. 17

NP Krka – perla Chorvátska ................................................. 18

Živá príroda žije na celom Slovensku .................................. 20

Environmentálna výchova na školách pod Tatrami .......... 20

Pilotný vzdelávací projekt „Pomôžte zachrániť kamzíka“alebo deti chcú tiež pomôcť zachrániťtatranského kamzíka. . . ........................................................ 21

Detský kútik ........................................................................... 21

Do vašej knižnice ................................................................... 22

Pár poznámok ku kauze TANAP .......................................... 24

Majetková ujma v popredí záujmu majiteľovlesných pozemkov ................................................................ 26

IV. svetový kongres rangerov – Austrália 2003 .................. 27

Domica ramsarskou lokalitou .............................................. 28

Pozvánka na XXXVIII. celoslovenskýtábor ochrancov prírody ........................................................ 28

Obrazová publikácia „NP Muránska planina“ ..................... 28

OO BB SS AA HH ::

ZLOM 18.3.2002 16:26 Str�nka 3

2

Rok 2002 vyhlásila Organizácia spoje-n˘ch národov za rok hôr a ekoturistiky.Viedol ju k tomu dlhotrvajúci proces od ro-ku 1992, kedy sa v Rio de Janeiro zi‰lipredstavitelia Ïivotného prostredia zo 184krajín z celého sveta ohºadne trvalo udrÏa-teºného Ïivota na zemi a jeho rozvoja –známa Agenda 21.

Organizácia spojen˘ch národov poverilaMedzinárodnú organizáciu pre v˘Ïivu a poº-nohospodárstvo (FAO), aby spolupracova-la s vládami krajín a in˘mi organizáciamina príprave a realizácií podujatí roka hôra ekoturistiky. Pôvodná my‰lienka roku hôrbola zblíÏiÈ kvalitu Ïivota ºudí v horách a ní-Ïinách. Vo väã‰ine sveta sú horské regió-ny chudobnej‰ie, je tam drsnej‰ia klímaa Èaωí Ïivot.

Medzinárodn˘ rok hôr chce upozorniÈ nahorské prostredie a obyvateºstvo Ïijúce

v Àom. ZameraÈ sa narozvoj nov˘ch projektova iniciatív pre zlep‰enieÏivota miestnych ºudí,adekvátnu ochranu Ïivot-ného prostredia a trvaloudrÏateºn˘ rozvoj t˘chtooblastí, prezentáciu infor-maãn˘ch nástrojov narozvinutie ‰irokého verej-ného dialógu a získanieveºkej medzinárodnejpodpory pre v˘znam hôr,rozvoj v˘skumn˘ch pro-gramov a projektov nazískanie poznatkov o o-hrození horsk˘ch území,ako je vyuÏívanie prírod-n˘ch zdrojov, zachovaniebiologickej diverzity.

Rok 2002 bol navrhnu-t˘ OSN aj rokom ekoturistiky a jej Komisiapre trvalo udrÏateºn˘ rozvoj sa obrátila navlády, medzinárodné spoloãnosti a privát-ny sektor, aby podporili tieto aktivity. Pretosa spojili aktivity The World TrawelOrganisation (WTO) a The United NationEnvironment Programe (UNEP) pri prípra-ve a koordinácií niektor˘ch aktivít, ktorébudú organizované z príleÏitosti Medzi-národného roku hôr a ekoturistiky.

Ekoturistika je novodob˘m pojmoma jedná sa o jednu z foriem cestovného ru-chu. Jej aktivity sa v posledn˘ch dvoch de-saÈroãiach vo svete roz‰írili. Hoci sa pod

t˘mto pojmom skr˘va viacero aktivít, WTOcharakterizuje ekoturistiku ako jednu z fo-riem turistiky, pri ktorej sú turisti motivova-ní prírodou, tradiãnou kultúrou, cestova-ním spojen˘m so vzdelávaním a poznáva-ním. Ekoturistika môÏe byÈ realizovanámal˘mi skupinami – ‰peciálnymi firmami,cestovn˘mi kanceláriami ãi zahraniãn˘mitouroperátormi.

Ekoturistika podporuje ochranu prírod-n˘ch území t˘m, Ïe:– zvy‰uje povedomie o ochrane prírody

a kultúrnych hodnotách medzi náv‰tev-níkmi, ale aj miestnymi obyvateºmi,

– minimalizuje negatívny dopad na Ïivot-né, sociálne a kultúrne prostredie,

– priná‰a ekonomick˘ profit hostiteº-sk˘m komunitám, organizáciám a or-gánom, ktoré majú na starosti ochranuprírody,

– poskytuje alternatívne pracovné miesta a t˘m aj moÏnosÈ zárobku pre domáceobyvateºstvo,

– je nástrojom, ktor˘ pomáha vytváraÈu obyvateºstva pozitívny vzÈah k prírod-nému a kultúrnemu dediãstvu.Z geografického pohºadu 52 % územia

Slovenska leÏí v horách. Preto je samo-zrejmé, Ïe aj Slovenská republika sa pri-hlásila k tejto v˘zve. Slovensk˘m garan-tom programu zastre‰ujúcim podujatiaMedzinárodného roka hôr je Ministerstvopôdohospodárstva spolu s MinisterstvomÏivotného prostredia.

Vo Vysok˘ch Tatrách ako v najvy‰‰ompohorí Slovenska vznikol uÏ v minulom ro-ku pri Mestskom v˘bore Prípravn˘ organi-zaãn˘ v˘bor, v ktorom sú zástupcovia sa-mosprávy a rôznych organizácií. Pripravilia zostavili kalendár podujatí na rok 2002pre odborníkov, ale aj ‰irokú verejnosÈ:Horsk˘ filmov˘ klub, mnoÏstvo v˘stav, be-sied, predná‰ok dot˘kajúcich sa tém ãlo-vek a biosféra, lieãebn˘ch úãinkov hôrv klimatickej lieãbe, starostlivosti o horskélesy, záchrany tatranského kamzíka, histó-rie Vysok˘ch Tatier, porovnávania hor-sk˘ch regiónov a níÏin, aby sa zdôraznilodli‰n˘ a ãastokrát aj Èaωí a drah‰í Ïivotv horskom prostredí ako v níÏinách. Plánu-jú vydaÈ pamätné mince, po‰tové dopisni-ce s námetmi vysokohorsk˘ch chát a pod.

Aj v ostatn˘ch horstvách Slovenska sachystajú osláviÈ Medzinárodn˘ rok hôr

a ekoturistiky. V Národ-nom parku Slovensk˘ rajpripravujú napr. maliar-sky plenér ‰tudentovFakulty architektúry STU– architektúra v NP, sú-ÈaÏ o najlep‰iu fotografiupôvodnej a nepôvodnejarchitektúry v NP a jehookolí, minifestival hor-sk˘ch a ochranárskychfilmov, súÈaÏ stredo‰kolá-kov o najlep‰iu esej, kon-cert trampskej hudby, sú-ÈaÏ v tancoch, ochranár-ske besedy a pod.

V nízkotatranskom ná-rodnom parku pripravujúRangersk˘ deÀ, Hyperi-cum, ãistenie NízkychTatier, stretnutie so zás-

tupcami horsk˘ch obcí NiÏná, Vy‰ná Boca,Bacúch a uÏivateºov horsk˘ch lesov na té-mu trvalo udrÏateºnej turistiky a prezentá-ciu plánovanej v˘stavby náuãného chodní-ka z Bacúcha do NiÏnej Boce.

Slávnostné otvorenie Medzinárodnéhoroka hôr a ekoturostiky sa uskutoãnilo15. februára 2002 v Múzeu PamätníkaSNP v Banskej Bystrici za úãasti zástup-cov ochranárskych organizácií na Slo-vensku predstaviteºov ‰tátnej správy, sa-mosprávy, univerzít, mimovládnych orga-nizácií.

–jb–

ROK HÔR

RRRROOOOKKKK 2222000000002222MMMMeeeeddddzzzziiiinnnnáááárrrrooooddddnnnn ˘̆̆̆ rrrrooookkkkhhhhôôôôrrrr aaaa eeeekkkkoooottttuuuurrrriiiissssttttiiiikkkkyyyy

ZLOM 18.3.2002 16:26 Str�nka 4

3

Za prvé chránené územie na Slovenskus motívom ochrany flóry sa pokladá Kvetni-ca v Tatrách, ktorú roku 1876 prevzal do tr-valého nájmu od obce Vy‰n˘ Slavkov Ma-ìarsk˘ karpatsk˘ spolok (MagyarországiKárpát egyesület) za úãelom zabezpeãeniaochrany jej prírodn˘ch hodnôt. O tomto úze-mí v‰ak uÏ nenachádzame zmienku v pr-vom zozname chránen˘ch území, ktor˘ jesúãasÈou v˘nosu Ministerstva ‰kolství a ná-rodní osvûty (M·aNO) v Prahe o ochranepfiírodních památek ã. 143.547/33-V zo dÀa31. 12. 1933 (Vûstník M·aNO roã. XVI (1934),zo‰it 2). Dnes je táto lokalita súãasÈouNárodnej prírodnej rezervácie (NPR) Velic-ká dolina v Tatranskom národnom parku(TANAP).

K najstar‰ím a doteraz existujúcim prírod-n˘m rezerváciám na Slovensku patria Príboja Ponická dúbrava z roku 1895, Szabóovaskala z roku 1907, Badínsky a Dobroãsk˘prales z roku 1913. O ich vyhlásenie sa priãi-nil priekopník ochrany prírody Karol Kaánv rámci svojich snáh o zachovanie prírod-n˘ch pamiatok (Természet emlékek fentartá-sa) v Uhorsku.

V roku 1908 bola vyhlásená aj úplná prírod-ná rezervácia Prales StuÏice „Jasan“ podRaukou, ktorá podºa zoznamu chránen˘chúzemí z roku 1933 mala rozlohu 344,64 ha le-sa (prales vy‰e 150 roãn˘ch bukov, jedlí, jase-Àov, brestov) a 2,13 ha lúk. Jedná sa v‰akzrejme o teraj‰iu ukrajinskú ãasÈ (vtedy Pod-karpatská Rus) súãasnej trilaterálnej rezervá-cie StuÏica. Slovenská ãasÈ tejto rezervácie(dnes NPR) bola vyhlásená aÏ v roku 1965rozhodnutím Komisie SNR pre ·aK ã. 26 zodÀa 28. 6. 1965 (úprava ã. 7282/1965-osv./11zo dÀa 15. 7. 1965) a dnes má rozlohu761,49 ha. Pre zaujímavosÈ uveìme, Ïe naúzemí b˘valej Podkarpatskej Rusi boli zaRakúsko-Uhorska vyhlásené aj ìal‰ie prale-sovité rezervácie (napr. Prales „Tich˘“ na JVod StuÏice, „Pop Ivan“ v Huculsk˘ch Alpách,VodnoÏanská Kiãera v polesí ·irok˘ Luh,prales „Kamionka“), ktoré sú dnes na ukrajin-skom území.

Prírodné rezervácie v súãasnosti naz˘va-né Príboj a Ponická dúbrava boli vyhláse-né nariadením Ministerstva pôdohospodár-stva (orby) v Budape‰ti v roku 1895, pôvodnédoklady o tom v‰ak nie sú k dispozícii. Ichnajstar‰ia charakteristika je dostupná aÏv prvom zozname chránen˘ch území z roku1933. Rezervácia Príboj je uvedená podnázvom Slovenská ªupãa, „polesie ·alko-vá“ ako ãiastoãná rezervácia asi 115 roãné-ho ochranného lesa duba a hraba s drieÀom,babykou a svíbom na rozlohe 3,37 ha. Re-zervácia Ponická dúbrava je uvedená podnázvom Slovenská ªupãa, Ponická Hutaako ãiastoãná rezervácia ochraného lesa(smrek, jedºa, dub, buk) s krovit˘m podras-tom na skalnatom teréne s rozlohou 10,83 ha.U obidvoch bol v tomto zozname potvrden˘rok vyhlásenia 1895. Rezervácia Príboj bo-la po 55 rokoch od vyhlásenia novelizovanávyhlá‰kou Povereníctva ‰kolstva, vied a ume-ní (P·VU) ã. 125.318/1950-V/4 zo dÀa25. 11. 1950 ako ãiastoãná rezervácia „po-lesia Príboj“ v rozlohe 3,40 ha. Po uzáko-není ‰tátnej ochrany prírody v roku 1955 (zá-kon SNR ã. 1/1955 Zb. SNR) bola zavede-ná kategória ‰tátna prírodná rezervácia(·PR), ktorá sa vzÈahovala na obidve tietorezervácie. Úpravou Ministerstva kultúrySSR (MK SSR) ã. 1556/1983-32 zo dÀa31. 3. 1983 do‰lo k roz‰íreniu ·PR Príbojna teraj‰iu rozlohu 10,96 ha. Súãasne bolanovelizovaná aj ·PR Ponická dúbrava a toúpravou MK SSR ã. 1555/1983-32 zo dÀa31. 3. 1983 v rámci ktorej sa ustálila rozlohana 13,34 ha. Na základe zákona NR SRã. 287/94 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sa

obidve dovtedaj‰ie ·PR stali národn˘mi prí-rodn˘mi rezerváciami (NPR).

NPR Príboj sa nachádza severne od obce·alková v okrese B. Bystrica, kde zaberá juÏ-ne orientovan˘ svah nad ‰tátnou cestouB. Bystrica – Brezno, vo v˘‰kovom rozpätí 360–490 m n. m. Predmetom ochrany je pri-rodzen˘ súvisl˘ star˘ porast duba zimnéhos prímesou duba cerového, rastúceho tu nasevernom okraji svojho roz‰írenia. Naprieãúzemím vedie exkurzn˘ chodník. NPR Príbojpatrí do ochranného pásma Národného parkuNízke Tatry.

NPR Ponická dúbrava zaberá strm˘, juÏ-n˘ svah nad obcou Ponická Huta v okreseB. Bystrica, vo v˘‰kovom rozpätí 500–650 mn. m. Predmetom ochrany sú zachovalé pri-rodzené spoloãenstvá kysl˘ch dubov˘ch buãínna kremencoch. Zaujímavá je najmä v˘chod-ná bralnatá ãasÈ územia so zakrpaten˘mi bi-zarne pokriven˘mi dubmi.

Prírodná rezervácia (PR) Szabóova skalabola vyhlásená v roku 1907, ão bolo iniciova-né pravdepodobne vyhlá‰kou uhorskéhoMinisterstva pôdohospodárstva (orby) ã.21525/1900 o súpise pamätn˘ch stromova ìal‰ích prírodn˘ch pamiatok a o ich ochra-ne. Pôvodn˘ doklad o vyhlásení sa nezacho-val a v uÏ spomenutom zozname z roku 1933je dokumentovaná pod názvom Skala Szabó(Szikla) ako ãiastoãná rezervácia ochrannéholesa (borovica, jedºa, breza a jel‰a) s asi 50 m

(Pokraãovanie na str. 4)

Z HISTÓRIE OCHRANY PRÍRODY

Prvé prírodné rezervácie na území Slovenska vznikli koncom19. a zaãiatkom 20. storoãia. UÏ aj predt˘m v‰ak boli chránené rôzneúzemia zamerané na ochranu lesov, poºovníckych a rybárskych re-vírov, parkov a in˘ch dendrologick˘ch objektov, alebo aj na ochranuokolia lieãiv˘ch Ïriediel a kúpeºov.

NAJSTAR·IE PRÍRODNÉREZERVÁCIE NA SLOVENSKU

NAJSTAR·IE PRÍRODNÉREZERVÁCIE NA SLOVENSKU

Dr. Szabó József

NPR Badínsky prales

ZLOM 18.3.2002 16:27 Str�nka 5

4

(Dokonãenie zo str. 3)

vysokou trachytovou skalou, na ktorej bola ro-ku 1907 upevnená tabuºa na pamiatku geológaDr. J. Szabóa (profesor Baníckej akadémiev Banskej ·tiavnici, ktor˘ sa priãinil v druhejpolovici 19. storoãia o geologické zmapovanie·tiavnick˘ch vrchov). V zozname je potvrden˘rok vyhlásenia 1907, rozloha v‰ak udaná nieje. Po uzákonení ‰tátnej ochrany prírody v ro-ku 1955 bola zmenená kategória na chránen˘prírodn˘ v˘tvor (CHPV) s rozlohou 6,38 ha,ale úpravou MK SSR ã. 1559/1983-32 z 31. 3.1983 sa opäÈ stáva rezerváciou (·PR) s rozlo-hou 11,89 ha. V súãasnosti podºa zákona NRSR ã. 287/94 Z. z. o ochrane prírody a krajinyje Szabóova skala prírodnou rezerváciou (PR).

PR Szabóova skala sa nachádza pri vstupedo Sklenoteplickej doliny, na rozhraní Îiarskejkotliny a ·tiavnick˘ch vrchov v k. ú. Lehôtkapod Brehmi v okrese Îiar nad Hronom, vo v˘‰-kovom rozpätí 260–392 m n. m. Zìaleka vidi-teºná, morfologicky v˘razná dominanta v podo-be 50 m vysokého brala je vypreparovan˘mryolitov˘m sopúchom s pozoruhodnou perlito-vou kontaktnou zónou po obvode. Viazané súna Àu prevaÏne kyslomilné xerotermné skalnéspoloãenstvá a okolit˘ les je so zastúpením bu-kov, dubov, hrabov, jedlí i borovíc a jel‰í, pri-ãom jedºa tu rastie na jednej z najniωích po-lôh. PR Szabóova skala je súãasÈou CHKO·tiavnické vrchy.

Skupinu najstar‰ích prírodn˘ch rezerváciína Slovensku uzatvárajú Badínsky a Dob-roãsk˘ prales, ktoré boli vyhlásené v˘nosomMinisterstva pôdohospodárstva (orby) v Buda-pe‰ti v roku 1913, na základe súpisu prírod-n˘ch pamiatok pralesovitého charakteru, ktor˘zostavilo Banskobystrické m. k. Lesné riaditeº-stvo podºa predchádzajúceho nariadenia mi-nisterstva. Je zaujímavé, Ïe v tomto súpiseokrem lokality „Kulisovo“ v Lesnej správeBadín (Badínsky prales) a lokality „Gerauka“v Lesnej správe Dobroã (Dobroãsk˘ prales) bo-la uvedená aj lokalita „Plachta“ v Lesnej sprá-ve Krám, o ktorej uÏ neskôr z neznámych prí-

ãin nenachádzame Ïiadnu zmienku napriek to-mu, Ïe aj v tomto prípade bola ochrana akcep-tovaná. Nasvedãuje tomu zmienen˘ v˘nosMinisterstva pôdohospodárstva (orby) v Buda-pe‰ti ã. 127663 I. B. 1. 1913 zaslan˘ dÀa 24. 4.1914 m. k. Lesnému riaditeºstvu v B. Bystrici,kde sú uvedené v‰etky tri lokality (Kulisovo,Gerauka, Plachta), podstata ktor˘ch vzhºadomna ich pradávny charakter sa má zachovaÈ akoprírodná pamiatka pre budúce generácie a zá-roveÀ bolo nariadené vylúãiÈ ich z akéhokoºvekvyuÏitia.

V zozname chránen˘ch území z roku 1933je Badínsky prales (Kulisovo) charakterizova-n˘ ako rezervácia ãiastoãne úplná na rozlohe20,51 ha, priãom sa jedná o prales jedle a bu-ka vo veku vy‰e 140 rokov s jedºami neobyãaj-n˘ch rozmerov. Dobroãsk˘ prales sa uvádzaako rezervácia úplná na rozlohe 57,40 ha vy-hlásená Ministerstvom orby v Budape‰ti roku1913, ktorá bola zväã‰ená âsl. riaditeºstvomlesov a majetkov o ochranné pásmo s rozlohou32,50 ha (ako rezervácia ãiastoãná) s túlav˘-mi rubmi. Vlastná rezervácia je prales jedlea smreka s primie‰an˘m bukom, javorom a ja-seÀom vo veku do 300 rokov.

Po uzákonení ‰tátnej ochrany prírody v roku1955 sa Badínsky i Dobroãsk˘ prales stali ‰tát-nymi prírodn˘mi rezerváciami (·PR).

·PR Badínsky prales bola úpravou MKSSR ã. 3622/1974-OP zo dÀa 27. 5. 1974 roz-‰írená na dne‰nú rozlohu 30,70 ha a súãasnebolo stanovené ochranné pásmo vo forme 100metrov ‰irokého obvodového pásu. K ìal‰iemuspresneniu do‰lo vyhlá‰kou MÎP SR ã.83/1993 zo dÀa 23. 3. 1993, na zá-klade ktorej ostala v˘mera rezervá-cie nezmenená (30,70 ha), v˘meraochranného pásma sa upravila na23,75 ha, nie je v‰ak definitívneustálená. ·PR Dobroãsk˘ pralesbola Úpravou MK SSR ã. 1499/1972-OP zo dÀa 6. 3. 1972 roz‰írená narozlohu 101,82 ha (ochranné pásmo114,41 ha) a vyhlá‰kou MÎP SR ã.83/1993 zo dÀa 23. 3. 1993 spresne-ná na súãasnú rozlohu 103,85 ha(ochranné pásmo 100,44 ha). Na zá-klade zákona NR SR ã. 287/94 Z. z.o ochrane prírody a krajiny sú dnesobidve tieto chránené územia národ-n˘mi prírodn˘mi rezerváciami (NPR).

NPR Dobroãsk˘ prales sa nachá-dza v závere doliny Brôtovo vo v˘‰ko-vom rozpätí 700–1000 m n. m. voVeporsk˘ch vrchoch, 6 km juÏne odâiernobalockej osady Dobroã v okre-se Brezno. NPR patrí do jedºovo-bu-kového lesného vegetaãného stupÀa.Hlavn˘mi drevinami sú jedºa, smrek,buk, primie‰avajú sa javor, jaseÀ abrest. Zastúpené sú v‰etky v˘vojové‰tádiá a fázy pralesa s dæÏkou cyklu400 rokov. Vyskytuje sa tu mnoho mo-hutn˘ch stromov. V roku 1964 víchorzlomil dobroãskú hrubú jedºu, ktorápatrila medzi najmohutnej‰ie v Európe(v˘‰ka 56 m, priemer kmeÀa 193 cm,objem dreva 54,9 m3, váha 38 ton,vek asi 500 rokov). Najcennej‰ou ãas-Èou NPR je pôvodné jadro z roku1913. Dobroãsk˘ prales bol v roku1998 ocenen˘ Európskym diplomom.Náv‰teva je moÏná len so sprievod-com po exkurznom chodníku.

NPR Badínsky prales sa na-chádza v Kremnick˘ch vrchoch na

SV svahu Laurína, vo v˘‰kovom rozpätí700–850 m n. m., asi 6 km SZ od obce Ba-dín v okrese Banská Bystrica. NPR je narozhraní bukového a jedºovo-bukového vege-taãného stupÀa s prevládajúcimi typick˘mibuãinami. Hlavn˘mi drevinami sú buk a jedºa,primie‰avajú sa javor, jaseÀ a brest, priãomsmrek tu nie je prítomn˘. V území sa strieda-jú a prelínajú v‰etky v˘vojové ‰tádiá európ-skych pralesov, niektoré fázy v‰ak ch˘bajú.V západnej ãasti je v˘vratisko (6 ha) z roku1947, ktoré prirodzene regeneruje cez prí-pravn˘ les, súãasn˘ prechodn˘ les do pôvod-ného vrcholového (klimaxového) stavu v bu-dúcnosti. NPR je prístupná len po exkurznomchodníku.

Najstar‰ie prírodné rezervácie na Slovenskuod doby svojho zriadenia, ktorá nie vÏdy jespoºahlivo dokladovaná a traduje sa z rôznychdostupn˘ch zdrojov, doteraz pre‰li neraz zloÏi-t˘m v˘vojom. Postupne boli novelizované nazáklade platn˘ch zákonov, spresÀované boloich vymedzenie, kategória, názov, predmeta podmienky ochrany. Patria medzi na‰e naj-vzácnej‰ie chránené územia nielen z hºadiskazastúpenia prírodn˘ch hodnôt, ale i z hºadiskahistorického. Toto prírodné a historické dediã-stvo poukazuje na realizáciu ochranárskychsnáh uÏ v dávnej‰ej minulosti a dnes je pred-metom obdivu i zdrojom pouãenia pre budúc-nosÈ.

Ing. Július BURKOVSK¯Foto: archív ·OP SR

Z HISTÓRIE OCHRANY PRÍRODY

Snímka uverejnená v Bányászati és Kohászati lapok z 15. 5.1908

Mapová príloha Banskobystrického m. k. Lesnéhoriaditeºstva k súpisu prírodn˘ch pamiatok (Dob-roãsk˘ prales)

ZLOM 18.3.2002 16:27 Str�nka 6

5

Prírodná rezervácia Ohni‰te sa nachádzana severnej strane Nízkych Tatier, v blízkostimesta Liptovsk˘ Mikulá‰, tam kde sa stretáMichalovská, Svidovská, Stani‰ovská a zná-ma Jánska dolina, ìaleko od ostatn˘ch turis-tick˘ch trás a od hlavného hrebeÀa.

Územie je modelované vápencami a dolo-mitmi, ktoré dávajú vy‰‰ie poloÏen˘m oblas-tiam v˘razn˘ krasov˘ charakter. K najv˘-znamnej‰ím krasov˘m útvarom patrí turistickyatraktívne Okno – veºká diera v skalnom ma-síve na samom vrchole rezervácie a Veºká ºa-dová jama nachádzajúca sa v jeho blízkosti.Pre túto oblasÈ sú charakteristické strmé skal-né steny vysoké niekoºko desiatok metrov,ukryté v lese, alebo vyãnievajúce nad korunyokolit˘ch stromov, roztrúsené skalné veÏiãky,alebo ponorné potoky. Dno priºahlej Micha-lovskej a Svidovskej doliny je tvorené kysl˘mihorninami rôzneho pôvodu.

Práve tieto priaznivé geologické podmienkyumoÏnili formovanie vápnomiln˘ch – druhovobohat˘ch rastlinn˘ch spoloãenstiev, ktoré sastali, okrem iného, aj útoãiskom väã‰iny na-‰ich horsk˘ch druhov orchideí. Na území re-zervácie sa podarilo zaznamenaÈ mnohovzácnych a chránen˘ch rastlinn˘ch druhov,ako sú napríklad astra alpínska (Aster alpi-nus), horec Clusiov (Gentiana clusii), medve-dica lekárska (Arctostaphylos uva-ursi), zvo-novec ºaliolist˘ (Adenophora liliifolia), kortúzaMatthioliho (Cortusa matthioli), soldanelkakarpatská (Soldanella carpatica), prvosienkaholá (Primula auricula), plamienok alpínsky(Clematis alpina), zvonãek karpatsk˘ (Cam-panula carpatica), Ïltohlav najvy‰‰í (Trolliusaltissimus), poniklec slovensk˘ (Pulsatilla sla-vica), orlíãek obyãajn˘ (Aquilegia vulgaris)prilbica tuhá (Aconitum firmum) a iné. Rastietu tieÏ totemová rastlina hôr – plesnivec alpín-sky (Leontopodium alpinum), ktorého populá-cia na skalách v okolí Okna sa povaÏuje zanajväã‰iu v Nízkych Tatrách. Aj t˘chto párdruhov zreteºne poukazuje na horsk˘ rázmiestnej vegetácie, ktorá z hºadiska v˘‰kové-ho rozvrstvenia má montánny charakter.

Orchidey rastú na tomto zachovalom kúskuprírody prakticky v kaÏdom type porastov, odpodmáãan˘ch lúk v údoliach aÏ po skalnúdrolinu na hrebeÀoch, od slneãn˘ch skalna-t˘ch strání po hlbok˘ tieÀ smrekov˘ch mladín

a na násypoch ciest práve tak, ako aj v naj-odºahlej‰ích roklinách. Nielen na Ohni‰ti, aleaj v jeho okolí rastie najviac druhov orchideív zmie‰an˘ch porastoch s bukom lesn˘m(Fagus sylvatica), borovicou lesnou (Pinussylvestris), smrekom obyãajn˘m (Piceaabies), javorom mlieãnym (Acer platanoides),jarabinou mukyÀovou (Sorbus aria), jedºoubielou (Abies alba) v spoloãenstve, ktoréhopôvodné porasty v súãasnosti z veºkej ãastinahradili smrekové a iné nepôvodné mono-kultúry. Sú jedin˘m miestom, kde moÏno nájsÈdruhy beÏne sa vyskytujúce v bukov˘ch po-rastoch submontánneho a montánneho vege-taãného stupÀa na karbonátov˘ch horninách.Ide predov‰etk˘m o kru‰tíky (Epipactis), naúzemí rezervácie zastúpené druhmi kru‰tík‰irokolist˘ (Epipactis helleborine), kru‰tíktmavoãerven˘ (Epipactis atrorubens) a kru‰-tík komorick˘ (Epipactis komoricensis), kto-r˘ bol nedávno opísan˘ zo StráÏovsk˘ch vr-chov. Typick˘ je aj v˘skyt nenápadn˘ch, ne-zelen˘ch, úplne na mykorízu odkázan˘chdruhov koralice lesnej (Corallorhiza trifida),hniezdovky hlístovej (Neottia nidus-avis)a sklenobyle bezlistej (Epipogium aphyl-lum). Rastú tu po boku dekoratívneho ãrie-viãníka papuãkového (Cypripedium calceo-lus), ktor˘ má veºké a bizardné kvety, pre kto-ré sa uÏ od dávna te‰í veºkej obºube miest-nych ºudí. Stabilné útoãisko tu nachádzajúdruhy ako päÈprstnica obyãajná (Gymna-denia conopsea), päÈprstnica voÀavá (Gym-nadenia odoratissima), kru‰tík tmavoãerve-n˘ (Epipactis atrorubens) a prilbovka ãerve-ná (Cephalanthera rubra), ktoré sa ãasto ma-sovo vyskytujú v prirodzen˘ch, ale aj odlesne-n˘ch trávnat˘ch porastoch, odkiaº sú postup-ne vytlaãené ìal‰ími sukcesn˘mi ‰tádiami –lesom. Sú to ãasto riedke, nie úplne zapojenéporasty vápnomiln˘ch ãasto prealpínnycha dealpínnych druhov spoloãenstiev vytvára-júcich pestrú mozaiku, v ktor˘ch nachádzajúuplatnenie aj konkurencie menej schopné or-chidey – hmyzovníky muchovité (Ophrys in-sectifera), ãi zablúdené rastlinky vstavaãov-ca májového (Dactylorhiza majalis).

Pre taxonóma sú nepochybne zaujímavévlhké, príleÏitostne zaplavované lúky ostrov-ãekovite roztrúsené v údolí popri potoku, s po-ãetn˘mi populáciami rôznych druhov vstava-ãovcov (Dactylorhiza) a ich kríÏencov, medziktor˘mi moÏno rozlí‰iÈ typické rastliny vstava-ãovca májového (Dactylorhiza majalis) a kri-ticky ohrozen˘ch druhov ako je napr. vstava-ãovec laponsk˘ (Dactylorhiza lapponica).Nádhernou, dekoratívnou orchideou t˘chtovlhk˘ch údolí je kru‰tík moãiarny (Epipactispalustris), rastúci napr. v Michalovskej dolinevo veºkom poãte. Mlsnému oku orchideáraulahodí pohºad na nenápadnú vzácnu rastlin-ku trãníãek jednolist˘ (Malaxis monophyl-los), ktorá v tejto ãasti Liptova rastie doslovav kaÏdej smrekovej mladine a na kaÏdej les-nej ãistinke, veºmi ãasto spolu s nápadn˘mvstavaãovcom Fuchsov˘m (Dactylorhizafuchsii). V jarn˘ch mesiacoch kvitne na niek-tor˘ch miestach aj pomerne beÏn˘ druh ve-menník dvojlist˘ (Platanthera bifolia), s nád-herne formovan˘mi bielymi kvetmi spolu sovstavaãom muÏsk˘m (Orchis mascula).Doslova za „v‰adebola“ moÏno povaÏovaÈ

bradáãik vajcovitolist˘ (Listera ovata), ktor˘rastie v kaÏdom type porastov od podmáãa-n˘ch lúk v údaliach po suché skalnaté stráne.K˘m zaãiatok orchideárskej sezóny signalizu-je fialovo a Ïlto kvitnúci vstavaãovec bazov˘(Dactylorhiza sambucina), jej koniec oznamu-je nenápadn˘ smreãinovec plaziv˘ (Good-yera repens), ktor˘ svojimi, pre orchidey nety-pick˘mi listami ãasto uniká pozornosti. Medzikopytami kráv, na dolinn˘ch pastvinách, vidnoútle rastliny vstavaãa poãerného (Orchisustulata), k˘m na opusten˘ch ovãích pasien-koch v Michalovskom sedle, v samom srdcirezervácie rastie bieloprst belav˘ (Pseudor-chis albida) a len naozaj zriedkavo sem zo su-sedn˘ch vysokobylinn˘ch smrekov˘ch pora-stov zablúdi vemenníãek zelen˘ (Coelo-glossum viride).

Aj keì by sa zdalo, Ïe Ohni‰te je skvel˘mútoãiskom horsk˘ch druhov na‰ich orchideí,nepodarilo sa v poslednom období potvrdiÈ v˘-skyt niektor˘ch druhov, ktoré v tejto oblastialebo v jej blízkom okolí na‰li botanici v dvad-siatych a tridsiatych rokoch minulého storoãia.Myslím t˘m hlavne lúãne druhy vstavaã oby-ãajn˘ (Orchis morio), vstavaã plo‰tiãn˘(Orchis coriophora) a trãuºa jednohºuzá(Herminium monorchis), ão moÏe byÈ dôsle-dok zmien v spôsobe obhospodarovania nat˘chto lokalitách. Je smutné, Ïe v tesnom su-sedstve prekrásnej rezervácie, akou Ohni‰tenaozaj je, na území Národného parku NízkeTatry ãasto vidíme namiesto bohat˘ch zakvit-nut˘ch lúk len pichºavé porasty pichliaãova bodliakov poprepletané Ïihºavou a ne-mnoh˘mi ìal‰ími druhmi, v hor‰om prípadelen ‰tvorce bez vegetácie, ale zato s pozos-tatkami po dobytku, ktor˘ sa pomaly nemákde pásÈ. Pre obnovu t˘chto biotopov by zrej-me bolo potrebné vrátiÈ sa k pôvodn˘m for-mám hospodárenia - koseniu niektor˘ch lo-kalít a na druhej strane vypásaniu opusten˘chpasienkov.

Hana KAUTMANOVÁFoto: autorka

OCHRANA ÎIVEJ PRÍRODY – RASTLINY

Masív Ohni‰Èa pri pohºade z Rovnej Hole

Kru‰tík komorick˘ – netypicky zelené jedince

OOOO RRRR CCCC HHHH IIII DDDD EEEE YYYY NNNN PPPP RRRR OOOO HHHH NNNN IIII ŠŠŠŠ TTTT EEEEa jej blízkeho okolia

ZLOM 18.3.2002 16:28 Str�nka 7

6

Predstavme si, Ïe je máj. Na juhuSlovenska uÏ dávno odkvitli sneÏienky,podbele, dokonca aj orgován, zmizli zla-toÏlté koberce púpav a onedlho dozrejú pr-vé ãere‰ne. Na severe, v horách, to v‰akvyzerá úplne inak. Po dlh˘ch mesiacochsnehov˘ch fujavíc a treskúcich mrazov sajar zaãína nesmelo ‰plhaÈ ãoraz vy‰‰ie ajpo horsk˘ch úpätiach. V druhej polovicimája koneãne vystupujú nad hornú hrani-cu lesa prvé nesmelé známky prebúdzajú-ceho sa Ïivota aj v na‰ich najvy‰‰ích ho-rách. E‰te niekoºko dní poãkajme a môÏe-me sa ísÈ pozrieÈ, ão sa tu deje.

Stúpame chodníkom juÏn˘m úpätímOtrhancov v Západn˘ch Tatrách pomedzifºaky snehu, ktoré odkr˘vajú vlaÀaj‰iuuºahnutú trávu. UÏ aj tu, popri potoku pl-nom vody z roztápajúceho sa snehu, kvit-nú deväÈsily biele (Petasites alba), na krí-koch sa slabuãko zelenajú puky budúcichlistov. Na lesn˘ch ãistinách môÏeme vidieÈdokvitajúce ‰afrany (Crocus discolor), kto-ré nás vy‰‰ie medzi kosodrevinou privítajúe‰te v plnom kvete. Pozornému oku ne-ujdú prvé rozkvitajúce soldanelky karpat-ské (Soldanella carpatica) a súkvetie mod-r˘ch kvetov si vytvára aj zbehovec ihlano-

vit˘ (Ajuga pyramidalis), ktor˘ na celomSlovensku rastie iba tu. Do rozkvitnutia muv‰ak e‰te niekoºko dní ch˘ba.

Stúpame ìalej, les vystriedala kosodre-vina, pribúda skál a aj snehu. Miestamiprechádzame viac ãi menej rozsiahle sne-hové polia pretínajúce chodník. Záveje,ktoré tu vytvoril vietor poãas nekoneãn˘chzimn˘ch víchric, dosahujú aj niekoºko met-rov. Tam, kde vietor naopak sneh vyfúkal,sa uÏ Ïltne tráva. Keì sa prizrieme bliωie,zistíme, Ïe Ïivot sa prebúdza aj tu. Z vla-Àaj‰ej trávy nesmelo vyt⁄ãajú svieÏozele-né jemné lístky, k zemi sa pritláãajú rast-linky v‰ivca praslenatého (Pedicularis ver-ticillata), ktoré sa uÏ chystajú rozkvitnúÈ.Medzi skalami z diaºky na seba upozor-Àujú svojou nápadnou ruÏovou farbou pr-vosienky najmen‰ie (Primula minima).Táto na‰a najmen‰ia prvosienka s doslovaminiatúrnou ruÏicou mäsit˘ch, stále zele-n˘ch listov a k v˘‰ke rastliny s nezvyãajneveºk˘mi kvetmi, je beÏnou ozdobou skal-n˘ch puklín a skalnat˘ch hrebienkov naj-vy‰‰ích polôh Tatier. BeÏná je aj na hre-beni Nízkych Tatier, kde oÏivuje jednotvár-ne alpínske hole. Patrí medzi prv˘ch pos-lov nového Ïivota v drsnom svete skál. JeaÏ na poãudovanie, Ïe tu uÏ vôbec nejakérastliny stihli rozkvitnúÈ. Teplota sa v nocipohybuje stále pod nulou a ani cez deÀ tonie je oveºa viac. Aj keì väã‰ina vysoko-horsk˘ch rastlín je schopná rastu a roz-mnoÏovania pri priemernej celodennejteplote omnoho niωej ako rastliny níÏin, jeobdivuhodné, ako to v horách rastliny „stí-hajú“. Koniec koncov musia, veì vegetaã-né obdobie je tu veºmi krátke, v najvy‰‰íchpolohách trvá niekoºko t˘ÏdÀov a tak sarastliny musia ponáhºaÈ. Viacerí rastlinníotuÏilci sa tak˘mto tvrd˘m podmienkamprispôsobili veºmi skor˘m kvitnutím, doslo-va spod snehu. Okrem prvosienky naj-men‰ej to je napríklad aj lomikameÀ proti-stojnolist˘ (Saxifraga oppositifolia). O tejtodrobnej rastlinke, ktorú na SlovenskumôÏeme nájsÈ v Tatrách a NízkychTatrách, sa dá povedaÈ, Ïe patrí medzinajotuÏilej‰ie rastliny vôbec. Dokonalé saprispôsobenie drsnej klíme (bez ujmy vy-drÏí bez ochrany snehovej prikr˘vky mrázaÏ -40 °C) jej umoÏÀuje Ïivot na hranicimoÏnosti existencie rastlinstva, v Tibetena obnaÏen˘ch skalách nad hranicou veã-ného snehu vo v˘‰kach aÏ 6000 m n. m.alebo na najsevernej‰ích ostrovoch Ar-ktídy, na 83° sev. ‰írky. Aj v na‰ich veº-horách osídºuje najmä skalné pukliny s mi-nimálnou snehovou prikr˘vkou alebo ajbez nej, vzápätí po roztopení snehu mô-Ïeme tento ozdobn˘ lomikameÀ s veºk˘-mi ruÏov˘mi kvetmi obdivovaÈ vo veºkommnoÏstve napríklad na vrchole Barancav Západn˘ch Tatrách. Podobn˘ lomika-meÀ zahnut˘ (Saxifraga retusa) sa u násvyskytuje nepomerne vzácnej‰ie, je zapí-san˘ aj v âervenej knihe a kvitne o ãosineskôr.

Stúpame zubat˘m hrebeÀom Otrhancovhºadajúc ìal‰ích poslov horskej jari a má-me ‰Èastie. Na skalnat˘ch rímsach s ried-kym porastom tráv sa v slabom vetre hoj-dajú veºké, hrdzavo chlpaté kvety ponikle-ca jarného (Pulsatilla vernalis). Aj tentodruh je zapísan˘ v âervenej knihe a jehoalpínska varieta patrí medzi na‰e najvzác-

OCHRANA ÎIVEJ PRÍRODY – RASTLINY

JJJJaaaa rrrr nnnn aaaa hhhh oooo rrrr áááá cccc hhhh

Prvosienka najmen‰ia

ZLOM 18.3.2002 16:28 Str�nka 8

7

nej‰ie a zároveÀ najkraj‰ie vysokohorskérastliny. Skoro na jar kvitne na niekoºkomálo lokalitách v Západn˘ch a Vysok˘chTatrách. O jeho vzácnosti svedãí aj fakt,Ïe bol na slovenskej strane Tatier objave-n˘ aÏ v roku 1932 (na poºskej strane bolnájden˘ skôr, v roku 1928) a dodnes poãetznámych lokalít neprekroãil desiatku.Navy‰e väã‰ina populácií je málopoãetná,kvitnúce rastliny sa dajú spoãítaÈ na prs-toch jednej ruky. Nበdruh˘, omnoho hoj-nej‰í vysokohorsk˘ druh ponikleca – po-niklec biely (Pulsatilla scherfelii), rozkvitneuÏ o niekoºko dní a jeho masové kvitnutieznamená príchod krátkeho horského leta.

Za ìal‰ím vzácnym jarn˘m druhom na-‰ich hôr musíme ísÈ inde, do vápencov˘chBelianskych Tatier. Iba tu môÏeme nájsÈdrobn˘ kríãek z ãeºade vresovcovit˘ch,medvedík alpínsky (Arctous alpina). Jehonízke porasty sú nápadné najmä v jeseni,keì sa listy vyfarbia na ãerveno, na jarkvitne nenápadn˘mi bielymi aÏ bieloruÏo-v˘mi kvetmi. Tento veºmi vzácny druh na-‰ej flóry, dosiaº známy iba z dvoch lokalít,je tieÏ zapísan˘ v âervenej knihe. Spo-loãnosÈ mu robia ìal‰ie, na jar a zaãiat-kom horského leta kvitnúce druhy. Ibaz Belianskych Tatier je u nás známa veºminápadná prvosienka dlhokvetá (Primulahalleri). Podobá sa prvosienke pomúãenej(Primula farinosa) rastúcej na slatináchseverného Slovenska, uÏ z diaºky v‰ak naseba upúta veºk˘mi kvetmi. Zavãasu zaãí-

na kvitnúÈ rutovník koriandrolist˘ (Callian-themum coriandrifolium), známy z cel˘chTatier a Nízkych Tatier. Je zaujímav˘ t˘m,Ïe má toºko korunn˘ch lístkov, Ïe sa ne-vojdú do jednej rady ako pri ostatn˘ch is-kerníkovit˘ch, ale sa ãiastoãne prekr˘vajú.Je pozoruhodn˘ aj z biologického hºadis-ka. Plodné byle sa oblúkovito skláÀajúa tak sa plody ocitajú tesne nad povrchompôdy, akoby sa ich sama materská rastlinasnaÏila vloÏiÈ do zeme. Postupne sa pridá-va v‰ivec Oederov (Pedicularis oederi),rastúci okrem Tatier vzácne aj v NízkychTatrách a na vrchole Choãa. Tak ako v‰et-ky ostatné v‰ivce aj tento je poloparazit.Svojimi koreÀmi odoberá vodu ostatn˘mrastlinám, priãom nie je prednostne viaza-n˘ na Ïiadneho urãitého hostiteºa. Na vá-pencoch Belianskych a Západn˘ch Tatierrozkvitá vzácna fialka alpínska (Viola alpi-na). Veºmi vzácne rastie aj na jednommieste vo Veºkej Fatre a na Choãi. Tubola pôvodne pokladaná za endemitChoãa pod menom fialka choãská.Pamiatkou na dobu ºadovú je dryádkaosemlupienková (Dryas octopetala), vy-tvárajúca rozsiahle k zemi pritisnuté ko-berce s veºk˘mi, bielymi kvetmi. Vápenco-vé oblasti Karpát od podhoria aÏ do alpín-skeho stupÀa Belianskych Tatier na jarzdobia azúrovomodré veºké kvety symbo-lu horskej flóry – horca Clusiovho (Gentia-na clusii) a Ïlté, voÀavé kvety prvosienkyholej (Primula auricula). Tieto druhy vo

vy‰‰ích polohách rozkvitajú neskôr, aÏ za-ãiatkom horského leta. Medzi najskôr kvit-núce druhy patrí aj lomikameÀ vytrval˘(Saxifraga wahlenbergii), ktor˘ sa na ce-lom svete vyskytuje iba v Západn˘chKarpatoch, patrí teda medzi endemity tejtoãasti pohoria. Kvitne veºmi skoro, uÏ kon-com apríla. V skalách vysok˘ch polôhdrobné ruÏové kvety obsypú bochníãkysilenky bezbyºovej (Silene acaulis) a roz-kvitá aj ºaºujka neskorá (Lloydia serotina),ktorá zo v‰etk˘ch na‰ich zástupcov ãeºa-de ºaliovit˘ch vystupuje najvy‰‰ie, aÏ navrcholy tatransk˘ch ‰títov a napriek svoj-mu druhovému menu zaãína kvitnúÈ uÏv máji.

Jar na horách je veºmi krátka, v priebe-hu niekoºk˘ch dní rozkvitajú ìal‰ie a ìal-‰ie druhy rastlín. Tie uÏ predznamenajúpríchod leta. ktoré vykúzli neprebernémnoÏstvo farieb a tvarov horsk˘ch rastlín.AspoÀ na niekoºko krátkych t˘ÏdÀov ichkvety spestria majestátnu krásu na‰ichnajvy‰‰ích hôr, k˘m opäÈ nepreberie vláduÏlto-ãerveno-sivá jeseÀ s nekoneãne hlbo-kou modrou oblohou babieho leta a s pr-v˘mi mrazíkmi len preto, aby za okamih zi-ma opäÈ na dlhé mesiace obalila hory sne-hom a ºadom. Pod ním, v ÈaÏk˘ch pod-mienkach prezimujú skvosty na‰ich hôr,aby na jar opäÈ zaãali svoje preteky s ãa-som.

Daniel DÍTùFoto: autor

OCHRANA ÎIVEJ PRÍRODY – RASTLINY

Prvosienka dlhokvetá Medvedík alpínsky

ZLOM 18.3.2002 16:29 Str�nka 9

8

Minuloroãná hubárska sezóna, najmä v stredea v severnej ãasti Slovenska, bola z pohºadu náshubárov – amatérov, ale urãite aj mykologick˘chodborníkov mimoriadne vydarená. ÍsÈ s ko‰íkom,prípadne fotoaparátom, sa v jeseni, ale aj na jara v lete väã‰inou oplatilo. Niektorí vyznavaãi ãier-neho humoru tvrdili, Ïe od „âernobylu“ toºko húbnevideli... Popri mnoÏstve nájden˘ch, vychyte-n˘ch a beÏne upotrebiteºn˘ch druhov (hríbov, ko-zákov, suchohríbov, plávok, r˘dzikov a mnoh˘chìal‰ích) zaujala aj vysoká druhová diverzita, hlav-ne v pestr˘ch zmie‰an˘ch lesn˘ch spoloãen-stvách. Veì len v súÈaÏi vyhlásenej Lesníckyma drevárskym múzeom vo Zvolene v septembri2001, pri príleÏitosti konania mykologick˘ch dní,bolo na celkové víÈazstvo potrebné priniesÈ 146druhov húb nájden˘ch v tomto období, ão po mi-nulé roky neb˘valo. Nielen mnoÏstvom, ãi rozma-nitosÈou druhov, sa v‰ak mohlo vo väã‰om rozsa-hu pokochaÈ i oko beÏného hubára. Zaznamenan˘bol aj zv˘‰en˘ poãet vzácnych a chránen˘ch dru-hov húb. Dovolili by sme si ponúknuÈ laick˘ pohºadna v˘skyt niektor˘ch známej‰ích chránen˘ch dru-hov húb a prípadne naãrtnúÈ niektoré problémy.

Hlavná hubárska sezóna zaãala pomerne sko-ro a s Àou rovnako aj v˘skyt niektor˘ch chráne-n˘ch hríbovit˘ch druhov. UÏ koncom mája a za-ãiatkom júna sme na‰li v cerov˘ch porastoch zá-padného Podpoºania hríb kráºovsk˘ (Boletus re-gius). Poãet by sa v tomto období dal stanoviÈ napár jednotliv˘ch kusov. Tento druh sa vyskytovalv uvedenej oblasti do neskorého leta. Plodnicerástli aj v such‰ích obdobiach, keì v˘skyt in˘chdruhov bol menej intenzívny, alebo Ïiadny.Celkovo sme v ãase minuloroãného „hubovéhoboomu“ evidovali niekoºko desiatok kusov na úze-mí dvoch lesn˘ch porastov o v˘mere pribliÏne10–15 ha. Ako bolo spomenuté, i‰lo o takmer ãistéceriny juÏnej expozície v nadmorskej v˘‰ke prib-liÏne 400 m n. m. Jeden porast je sãasti rozpraco-van˘ obnovnou ÈaÏbou, v mladinách aj s v˘skytomniektor˘ch stanovi‰tne nepôvodn˘ch druhov dre-vín. Hríb kráºovsk˘ je tu viazan˘ len na star‰ie ce-rové pasáÏe s vekom pribliÏne 100 rokov.Zaãiatkom augusta pote‰ila na tejto lokalite svojímv˘skytom aj muchotrávka cisárska (Amanita cae-sarea). Zaznamenali sme jej sústreden˘ v˘skyt namalej ploche o poãte 8 kusov a o niekoºko dní ne-skôr zasa osamotené 2 kusy na in˘ch miestach.OpäÈ len v star‰ích ãastiach lesn˘ch porastov ne-poru‰en˘ch ÈaÏbou. Nález pote‰il aj preto, Ïe po-ãet lokalít s jej v˘skytom je nízky a v severnej‰ích

ãastiach Slovenska pomerne vzácny. Pritomv 60. rokoch minulého storoãia to bol druh beÏnea hojne ponúkan˘ na trhoch. V˘nimoãnosÈ spomí-nanej lokality zo ‰ir‰ieho ochranárskeho pohºadupotvrdzuje aj v˘skyt kru‰tíka modrofialového(Epipactis purpurata). Je to len druhá známa loka-lita tohto druhu v ‰ir‰om okolí Banskej Bystrice. Ajvzhºadom na ekologické nároky hríba kráºovské-ho, ãi muchotrávky cisárskej sa dá predpokladaÈ,Ïe pri pokraãovaní hospodárskych zásahov a ná-sledn˘ch zásadn˘ch zmenách v ‰truktúrach po-rastov môÏe dôjsÈ, z pohºadu v˘skytu chránen˘chhúb, aÏ k definitívnej likvidácii tejto skutoãne „aris-tokratickej“ lokality.

Koncom júna bola v inej ãasti Slovenska nájde-ná skupinka ‰tyroch mlad˘ch jedincov hríba pla-vého (Boletus impolitus). Bolo to konkrétnev Ondavskej vrchovine, priamo v rekreaãnej ob-lasti neìaleko vodnej hladiny priehrady VeºkáDoma‰a. DvojetáÏov˘ lesn˘ porast je v tomto prí-pade zloÏen˘ prevaÏne z buka spolu s prímesouhraba. Jedince hríbov boli pozorované v presvet-lenej, machom porastenej ãasti pod star˘mi bukmi

(vy‰e 100 rokov) pri „hubárskom chodníku“. Ajv ãase zv˘‰eného poãtu hubárov a náv‰tevníkovv lese plodnice pretrvali bez ºudského naru‰enianiekoºko dní.

V juhov˘chodnej ãasti CHKO ·tiavnické vrchysme zaãiatkom júna zaznamenali nález troch star-‰ích plodníc hríba príveskatého (Boletus appendi-culatus). Tie vyrastali vo svetlom a teplom porasteduba cerového s priemern˘m vekom drevín okolo60 rokov. Expozícia mierneho trávnateho svahu jejuhozápadná. Zrastlica dvoch z t˘chto jedincovdokonca vyrastala z vertikálneho okraja lesnejcesty.

Za zmienku z minulého roku stojí aj vzácnej‰í,v trse rastúci, druh z ãeºade hríbovit˘ch (Bole-taceae), ktor˘ je vzhºadom veºmi podobn˘ spomí-nanému hríbu príveskatému, av‰ak bol nájden˘mimo typick˘ch ekologick˘ch podmienok vhod-n˘ch pre tento druh. Vzhºadom na jeho v˘skytv zmie‰anom lese podhorskej oblasti a v nadmor-skej v˘‰ke pribliÏne 800–900 m n. m. ‰ir‰iehoúzemia Poºany, by sa skôr dalo uvaÏovaÈ o hríbehorskom (Boletus subappendiculatus). Tento druhznámy skôr z oblasti Nízkych Tatier, kde aj bolãesk˘mi mykológmi popísan˘, nie je medzi v‰et-k˘mi mykologick˘mi odborníkmi uznávan˘ ako sa-mostatn˘ druh.

Vyhlá‰kou MÎP SR ã. 93/1999 Z. z. bolo v prí-lohe I medzi chránené rastlinné druhy zahrnut˘chaj 52 druhov húb. Okrem niekoºk˘ch, pre beÏnéhuhubára neupotrebiteºn˘ch druhov, bola legislatív-na ochrana zabezpeãená aj pre druhy, ktor˘m má-loktor˘ veci znal˘ hubársky labuÏník dokáÏe odo-laÈ. OdradiÈ od zberu t˘chto druhov by mala v˘‰kasankcie ustanovená vo vyhlá‰ke, ktorá sa predruhy uvedené v príspevku pohybuje v rozmedzí800 aÏ 1500 Sk za jednu plodnicu. A ktor˘msmerom by sa mala zameraÈ ìal‰ia osveta?Samotn˘ legislatívny zákaz zberu nepostaãuje,je potrebné ho aj dodrÏiavaÈ, kontrolovaÈ, vysvet-ºovaÈ dôvody ochrany a zabezpeãiÈ zachovaniebiotopov, na ktoré sú tieto druhy viazané, i keì súto „len“ huby.

Na záver by sme radi pripomenuli, Ïe v‰etkynájdené jedince vzácnych druhov húb boli pone-chané na svojom pôvodnom mieste, prípadneprikryté prírodn˘m materiálom, aby tak zostali nahubársky atakovan˘ch lokalitách ukryté pred zra-kom zberaãov plodov lesa.

Ing. Pavel MATHÉIng. Vladimír KUNCA

Foto: V. Kunca

„ H U B Á R S K A V Á Š E Ň “„ H U B Á R S K A V Á Š E Ň “

A C H R Á N E N É H U BA C H R Á N E N É H U B YY

Muchotrávka cisárska

Hríb plav˘ (vek plodníc 1 deÀ)

OCHRANA ÎIVEJ PRÍRODY – RASTLINY

ZLOM 18.3.2002 16:29 Str�nka 10

9

Prichádza jar a s prebúdzajúcou sa prírodousa k nám opäÈ vracajú z juÏnej‰ích krajín vtáãíoperenci, ktor˘ch krutá zima donútila opustiÈ najeseÀ svoje rodné hniezdiská. Vy‰e 5 miliárd vtá-kov 187 druhov z Európy a Ázie, ktor˘ch pre-chodn˘m domovom boli africké zimoviská a ìal-‰ích niekoºko miliónov vtákov zimujúcich priStredozemnom mori ãi v juhozápadnej EurópeopäÈ Ïenie migraãn˘ a rozmnoÏovací pud dostrednej a severnej Európy, aby tu poãas niekoº-k˘ch dlh˘ch dní zahniezdili a vychovali svojemláìatá. Tento obrovsk˘ fenomén, t. j. migraãn˘in‰tinkt vtákov, ktor˘ sa u nich zaãal fixovaÈ uÏod konca treÈohôr, poznáme v‰ak len krátko.E‰te za ãias Aristotelov˘ch sa napríklad predpo-kladalo, Ïe lastoviãky domové zimujú v bahnejazier, ‰korce odlietajú na mesiac, ba dodnesmnohé primitívne severské národy veria, Ïe nie-ktoré vtáky prespávajú zimu v dutinách stromov.

Cesta k odhaleniu tohto javu bola zdæhaváa zaujímavá. Povere o lastoviãkách napríklade‰te v 18. storoãí veril i tak˘ slávny prírodove-dec, ak˘m bol zakladateº modernej systematikya binomického názvoslovia Ïivoãíchov a rastlín –Carl von Linné, ktor˘ v‰ak uÏ v roku 1750 navr-hol, aby ãas príletov a odletov vtákov zazname-návali zvlá‰tni pozorovatelia, a tak sa stal para-doxne vlastne i zakladateºom fenológie vtákovbez toho, Ïe by o tom vedel (fenológia je vedao závislosti Ïivotn˘ch prejavov Ïivoãíchov a rast-lín od roãn˘ch období a zmien poãasia – po-známka autora). Je zaujímavé, Ïe i napriek rôz-nym dôkazom, napríklad nemeckého uãencaLeonarda Frischa, ktor˘ si zimovanie lastoviãiekna dne mora ãi jazier overoval uÏ v roku 1740t˘m, Ïe im pred odletom omotal na nohy farebnénitky, e‰te v roku 1845 vypísala Kráºovská aka-démia vied vo ·védsku odmenu tomu, kto v bah-ne jazier lastoviãky objaví. Prvé rukolapné dôka-zy o tom, Ïe vtáky sa k nám na jar vracajú zosvojich juÏnej‰ích zimovísk, napríklad z Afriky,priniesol aÏ bocian chyten˘ v roku 1822v Nemecku. Krk mal prestrelen˘ ‰ípom, ktor˘pochádzal z Afriky! Podobne uÏ skôr, v roku1710, bola v Nemecku ulovená volavka s krúÏ-kom z Turecka.

Dnes uÏ v‰ak vìakamodern˘m v˘skumn˘mmetódam je problematikamigrácie a zimovaniavtáctva dostatoãne pre-skúmaná. Vtáky podºa to-ho rozdeºujeme na stále,potulné ãi prelietavé a sÈa-hovavé. Toto v‰eobecneprijaté biologické triedenievtákov ustanovil v roku1828 holandsk˘ vedecSchlegel. SÈahovavosÈna‰ich vtákov súvisí pre-dov‰etk˘m s potravou,ktorú v zimnom období súschopné u nás nájsÈ, resp.so schopnosÈou prispôso-biÈ sa ponúkanej potravea strádaniu v zime. V‰eo-becne sÈahované sú na-príklad hmyzoÏravce, apredsa tu zostávajú s˘-korky ãi brhlíky lesné, kto-ré sa Ïivia prezimujúcimhmyzom ukryt˘m v kôrestromov a pritom strádajú.Napríklad aÏ 90 % mla-

d˘ch s˘koriek bielolícich sa nedoÏije nasledujú-cej jari. Iné druhy, napríklad fúzatka trsÈováeurázijská, volia inú stratégiu preÏitia v zime.Preorientujú sa v˘hradne na rastlinnú potravu(semená trste ãi pálky), ãomu sa prispôsobí ajich Ïalúdok. Ostatné druhy odlietajú na krat‰iuvzdialenosÈ a zimujú v juhozápadnej Európe (cí-bik chochlat˘) alebo v stredomorí (trasochvosty,drozdy, ‰kovránky, ‰korce a pod.), iné s tzv. dl-hou Èahovou cestou (okolo 3000–5000 km) zi-mujú aÏ v Afrike (dáÏìovníky, kukuãky, vlhy, ìa-lej lastoviãky, belorítky, bociany, penice, strako-‰e a ìatle). Na jar potom tiahnu do svojichhniezdisk zväã‰a v „‰irokom fronte“ a iba naniektor˘ch miestach (napríklad pred preletomcez more alebo pri prekonávaní vysok˘ch hôr)sa sústreìujú do poãet-nej‰ích k⁄dºov. V Izrael-skom Eilate takto kaÏ-dú jar preletí viac ako760 000 dravcov, z tohonapr. 315 000 my‰iakovlesn˘ch a 22 5000 vãelá-rov lesn˘ch.

âo v‰ak vedie rok ãorok tieto vtáky, aby opusti-li svoje teplé zimoviskáa vracali sa opäÈ k nám?Je to predov‰etk˘m túÏbarozmnoÏovaÈ sa. Ich ná-vrat sa riadi pritom najmädæÏkou svetelného dÀaako napríklad u sluky les-nej, ale môÏe byÈ korigo-van˘ aj ìal‰ími faktormi,ako je teplota ãi stupeÀrozvoja vegetácie. Na‰alastoviãka domová sa ria-di síce dæÏkou svetelnéhodÀa, ale rozhodujúcimfaktorom je teplota, ktoráje zárukou dostatku potra-vy – lietajúceho hmyzu(aeroplanktón). Pri náh-lom ochladení sa opäÈstiahne juÏnej‰ie. Preto

platí i známe príslovie, Ïe „jedna lastoviãka jarnerobí“. Naopak iné druhy sa k nám vracajú po-merne neskoro, aÏ sa dostatoãne rozvinie vege-tácia. Dobu príletu v oboch prípadoch ovplyvÀu-je teda i dostatok potravy. UÏ v prvej polovici 19.storoãia nemeck˘ vedec A. Altum prehlásil, Ïe„ani jeden vták sa nevracia skôr, ako sa objaví je-ho potrava“. Platí pri tom zákonitosÈ súmernostidoby príletov a odletov okolo letného slnovratu,objavená uÏ v roku 1855, – skoro prilietajúce dru-hy od nás odlietajú neskoro a naopak. V‰eo-becne v‰ak moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe pokiaº môÏu,v‰etky vtáky sa na svoje hniezdiská ponáhºajú.Jarn˘ Èah je preto krat‰í a menej nápadn˘. Na‰ebociany biele preletia na jar denne okolo 150 km,k˘m na jeseÀ len 100 km. Lastoviãka domovák nám z juÏnej Afriky priletí za 25–35 dní, priãomdenne preletí priemerne 200 km.

Medzi prv˘mi druhmi, ktoré sa u nás na jar ob-javujú, sú ‰kovránky, ‰korce, cíbiky chochlaté(február – marec), okamÏite po rozmrznutí vôdprilietajú rôzne kaãice, husi, lysky ãierne a naj-neskôr (koncom apríla aÏ v máji) dáÏìovníky, vl-hy hájové, trsteniariky, strako‰e ãervenochrbté ãiprepelice poºné. Ak by sme si pravidelne a kaÏ-doroãne zaznamenávali jarné prílety jednotliv˘chdruhov vtákov na na‰e územie, získali by smezaujímav˘ fenologick˘ vtáãí kalendár, z ktorého

by sme mohli vyãítaÈ nielen ãas, postupnosÈa pravidelnosÈ príletov jednotliv˘ch druhov, ale ajich zmeny poãas dlh‰ieho obdobia, a to najmäv súvislosti s postupn˘m otepºovaním Zeme ãiin˘mi globálnymi poveternostn˘mi zmenami.

A e‰te jedna vlastnosÈ t˘chto vtákov, ktorá ur-ãite v kaÏdom z nás vzbudzuje veºk˘ obdiv. Je toich vernosÈ. Mnohé z nich, napríklad trsteniariky,sa kaÏdoroãne vracajú na tie isté lokality, iné,napr. bociany ãi lastoviãky domové dokonca dot˘ch ist˘ch hniezd. Riadia sa pritom polohouSlnka a hviezd, vnímaním siloãiar geomagnetiz-mu alebo vynikajúcou pamäÈou a skúsenosÈami.A to si zasluhuje aj na‰u úctu k nim.

RNDr. Alfréd Trnka, PhD.Foto: autor

OCHRANA ÎIVEJ PRÍRODY – ÎIVOâÍCHY

OOOO PPPP EEEE RRRR EEEE NNNN ÍÍÍÍ PPPP OOOO SSSS LLLL OOOO VVVV IIII AAAA JJJJ AAAA RRRR IIII„Jedna lastoviãka e‰te jar nerobí“

Bocian biely patrí k najvernej‰ím vtákom – kaÏdoroãne sa vracia na toisté hniezdo

ZLOM 18.3.2002 16:29 Str�nka 11

10

BBBBociany sú charizmatické vtáky. Najmä biely sa pokladá za sym-bol pokoja, ‰Èastia, plodnosti. Nie je preto divu, Ïe sa vyuÏívai tam, kde by sme to málo ãakali, napr. v reklame. Na ochranu

t˘chto brodivcov sa jednoduch‰ie získava priazeÀ i podpora verejnosti,ºah‰ie zháÀajú financie. Prostredie ktoré vyhovuje bocianom, ob˘vajúmnohé vzácne, niekedy e‰te ohrozenej‰ie druhy Ïivoãíchov i rastlín.Majú v‰ak smolu. Sú pre verejnosÈ ãi sponzorov neznáme, alebo ne-obºúbené. Ochranou bocianov a ich biotopov môÏeme pomôcÈ aj mno-h˘m ìal‰ím druhom ob˘vajúcim rovnaké prostredie. Bociany samotnépre ich ‰pecifické nároky na prostredie môÏeme pouÏiÈ ako symbol ur-ãitej kvality krajiny. Biely ako symbol zdravého vidieka, ãierny ako sym-bol zachoval˘ch lesov a mokradí.

VeºkosÈou populácie bociana ãierneho (400–600 párov) sa na‰akrajina zaraìuje medzi najv˘znamnej‰ie ‰táty v Európe. Pre svoju polo-hu v strede svetadielu a na západnom okraji jeho areálu s najhustej‰ímosídlením môÏe byÈ Slovensko v˘znamn˘m centrom ‰írenia sa tohtovtáka do západnej Európy. NajdôleÏitej‰ím územím pre bociana ãierne-ho u nás je región Orava, kde hniezdi pribliÏne 14 % (60–80 párov) ce-lo‰tátnej populácie. V rámci tohto regiónu je pre oba druhy bocianovunikátna Oravská kotlina, leÏiaca na v˘znamnej Èahovej trase vtáctvacez Západné Karpaty. Pre veºk˘ prírodovedn˘ v˘znam bolo toto územiezaradené do zoznamu medzinárodne v˘znamn˘ch mokraìov˘ch lokalítchránen˘ch Ramsarskou konvenciou a pre veºké ornitologické hodnotysa dostalo do zoznamu v˘znamn˘ch vtáãích území.

Kvôli t˘mto kvalitám sa lichten‰tajnská nadácia CICONIA rozhodlapodporiÈ projekt zameran˘ na ochranu bociana ãierneho na Orave, kto-r˘ dostal názov „Projekt Ciconia nigra Slovakia“. Je rozloÏen˘ na nie-koºko ãastí s celkov˘m trvaním 5 rokov (2001–2005). Jeho realizátorom

je SpoloãnosÈ pre ochranu vtáctva na Slovensku a Ornitologick˘ klub priOravskom múzeu. Vìaka ochote milovníkov vtáctva z oboch organizá-cií sa v rámci tohto projektu podarilo v roku 2001 realizovaÈ viacero ak-tivít zameran˘ch na ochranu oboch druhov bocianov na Orave.

Bocian ãierny sa vyznaãuje veºkou vernosÈou k hniezdu. To umoÏ-Àuje veºmi efektívne chrániÈ hniezda vytvorením ochrann˘ch pásiemokolo nich so ‰pecifick˘m spôsobom hospodárenia. Dohºadanie obsa-den˘ch hniezd si vyÏaduje veºa ãasu, pretoÏe bocian ãierny je v tomtosmere jeden z na‰ich najopatrnej‰ích druhov. Na zisÈovanie efektívnos-ti realizovan˘ch ochranárskych opatrení je potrebná pravidelná kontrolapriebehu hniezdenia, stability hniezd, vyuÏívania lovísk a pod. Vlastnícia uÏívatelia pozemkov s loviskami a hniezdiskami sú oboznámení s vy-uÏívaním pozemkov prijateºn˘ch pre Ïivot bocianov. V roku 2001 sav Oravskej kotline za úãelom nájdenia hniezda detailne prehºadalo361 ha lesa a sledovalo hniezdenie 3 párov bocianov ãiernych. Pre ne-priaznivé poãasie (silné mrazy v apríli, dlhotrvajúce daÏde v priebehuhniezdnej sezóny) v‰ak zahniezdil len jeden novoobjaven˘ pár, ktor˘ vy-choval 1 mláìa.

Bocian ãierny sa rád vracia na raz obsadené hniezdo. Tieto kaÏdo-roãn˘m nadstavovaním získavajú veºké rozmery i hmotnosÈ. Pokiaº súumiestnené na tenk˘ch konároch, alebo na inak nestabilnom mieste, ãov na‰ich lesoch nie je niã neobvyklé, dochádza k ich pádom. Na‰Èastiesa to pre snehovú záÈaÏ deje väã‰inou v zime. Tragédiou pre vajciaalebo mláìatá je pád hniezda v období rozmnoÏovania. Z tohto dôvoduje dôleÏité hniezda náchylné na zosun alebo zosunuté upevniÈ. Takto sana Orave opravilo 6 hniezd, ãiÏe v‰etky tu známe, ktoré to potrebovali.

Lesnou ÈaÏbou, vetern˘mi kalamitami, vyschnutím stromu, padnu-tím a pod. hniezda postupne zanikajú. Na v˘stavbu nov˘ch sú potrebné

dostatoãne mohutné stromy v star‰ích porastoch, ktor˘ch je pre inten-zívnu ÈaÏbu a niekde i pre habitus stromov (tzv. snehové formy) ãorazmenej. Jedn˘m z rie‰ení tohto problému je in‰talácia umel˘ch hniezd-nych podloÏiek. T˘m sa existujúcim párom po zániku starého hniezdauºahãí nájsÈ vhodnú (stabilnú) podloÏku pre ìal‰ie hniezdenie. Osobitneje to dôleÏité na územiach s nedostatkom stromov s vhodn˘m habitomkoruny. V roku 2001 sa in‰talovalo 21 umel˘ch hniezd pri Trstenej,Hladovke a Mútnom.

Na Orave hniezdi v˘znamn˘ poãet bocianov bielych. Vzhºadom navidiecky charakter sídiel majú v nich nedostatok hniezdnych moÏností,ão je popri potravnej ponuke limitujúcim faktorom pre roz‰írenie druhuna tomto území. V rámci projektu sa v prvom roku jeho realizáciesústredila pozornosÈ hlavne na opravu a premiestnenie existujúcichhniezd. Toto sa realizovalo u 9 bocianích hniezd v obciach Bobrov,âimhová, Oravská Polhora, Oravské Veselé, 2 x Rabãa, Rabãice,Sihelné, Vavreãka. Nové hniezdo sa in‰talovalo v Bobrove. V dvoch prí-padoch sa opravy uskutoãnili za pomoci Správy CHKO Horná OravaNámestovo. V nasledujúcich rokoch sa na vhodn˘ch miestach budú voväã‰ej miere in‰talovaÈ umelé hniezda pre nové páry.

Popri ochrane hniezd je veºmi dôleÏitá tvorba a obnova mokradí akolovísk oboch druhov bocianov. V podmienkach Oravskej kotliny je po-trebné zazemÀované mokrade obnoviÈ a na ìal‰ích miestach vytvoriÈnové. Po dohode s vlastníkmi a uÏívateºmi pozemkov bolo v okolíTrstenej zhotoven˘ch 27 jazierok o v˘mere 5–250 m2 a 1 väã‰ie o v˘-mere 0,3 ha tak, aby sa obnovila a doplnila sieÈ mokradí v krajine. V ìal-‰ích rokoch sa plánujú obnoviÈ mokrade aj na ìal‰ích lokalitáchOravskej kotliny.

Z hºadiska ochrany bocianov jednou z najv˘znamnej‰ích lokalítv Oravskej kotline sú takzvané Hladovské Bory pri obci Hladovka,okres Tvrdo‰ín. Tu sa od Urbáru tejto obce na 26 rokov prenajalo154,6 ha prírodného ra‰elinného borovicovo-smrekového lesa. Je tozatiaº najväã‰ie územie, ktoré na Slovensku vyuÏíva ne‰tátna or-ganizácia pre ochranu prírody. Les je domovom viacer˘ch vzác-nych a ohrozen˘ch druhov rastlín a Ïivoãíchov, na‰lo sa tu hniezdoorla krikºavého a hniezdia tu 1–2 páry ãiernych bocianov. Plánujesa tu vytvoriÈ 2 väã‰ie jazierka pre Ïeriava popolavého, ktoréhohniezdenie na Slovensku nebolo doteraz zaznamenané, ale právev Oravskej kotline sa v posledn˘ch rokoch objavuje aj v nidifikaãnejperióde.

Veºk˘ v˘znam pri ochrane bocianov má vyuÏitie súãasného pozitív-neho vzÈahu obyvateºstva k bocianom. K propagácii ochrany sa vyuÏí-vajú rôzne formy (médiá, predná‰ky, tábory a pod.) na miestnej i ce-lo‰tátnej úrovni. V roku 2001 sa realizovalo 19 predná‰ok na ‰koláchOravy s 966 poslucháãmi, 1 tábor pri Oravskej priehrade so 65 úãast-níkmi z 3 ‰tátov, uskutoãnila tlaãová konferencia v Bratislave, boliposkytnuté rozhovory pre tlaã a rozhlas a publikovali sa ãlánky v regio-nálnych i celo‰tátnych periodikách.

Podobné prírodné hodnoty, ako sú v Oravskej kotline sa nachá-dzajú aj na priºahlom území Poºska. Preto sa od roku 2002 plánuje ten-to projekt na ochranu bocianov a mokraìov˘ch území roz‰íriÈ aj do toh-to ‰tátu. Odborné vedenie by mal zabezpeãovaÈ súãasn˘ slovensk˘koordinátor projektu.

Du‰an KARASKAFoto: autor

OCHRANA ÎIVEJ PRÍRODY – ÎIVOâÍCHY

OOOO CCCC HHHH RRRR AAAA NNNN AAAA BBBB OOOO CCCC IIII AAAA NNNN AAAA ââââ IIII EEEE RRRR NNNN EEEE HHHH OOOO NNNN AAAA OOOO RRRR AAAA VVVV EEEEMláìatá bociana ãierneho na hniezde

Vytváranie jazierok pre obojÏivelníky Jedna z novovytvoren˘ch mokradí po dokonãení

ZLOM 18.3.2002 16:30 Str�nka 12

11

„Kamzík je v poslednom období predmetomrastúcej pozornosti v oblasti ochrany prírodya vysokohorskej biológie. V Tatrách, na priro-dzenej severnej hranici roz‰írenia kamzíkav Európe, sledujeme uÏ niekoºko rokov klesa-júci trend v stave jeho populácie, ktor˘ je prav-depodobne v˘sledkom prirodzen˘ch procesovako aj socio-ekonomick˘ch zmien v spoloãnos-ti. V dôsledku toho bolo veºmi r˘chlo rozvinu-t˘ch mnoho teoretick˘ch a empirick˘ch projek-tov a ‰túdií venovan˘ch kamzíkovi. Nastal ãaspozrieÈ sa, ktoré sú podstatné problémy a akoefektívne na ne odpovedáme. Cieºom konfe-rencie bolo podporiÈ my‰lienky, ktoré môÏuviesÈ k úspechu. Úzke prepojenie genetikya ekológie bolo základom celej konferencie.UmoÏnilo vedcom a praktick˘m manaÏérom,ktorí ‰tudovali rôzne problémy t˘kajúce sakamzíka, pouÏiÈ celú ‰kálu metód a teórií a roz-diskutovaÈ aktuálny stav v tejto oblasti.“

V dÀoch 24. aÏ 28. októbra 2001 sa v hoteliJunior – Rysy v Tatranskej ·trbe uskutoãnilotretie západokarpatské fórum vysokohorskejbiológie zamerané na tému záchrany kamzíkaa v˘sledkov v˘skumu a manaÏmentu druhuRupicapra rupicapra na Slovensku a v Európe.K organizátorom konferencie patrili ·tátnaochrana prírody SR v Banskej Bystrici,V˘skumn˘ ústav vysokohorskej biológieÎilinskej univerzity v Tatranskej Javorine,Správa Tatranského národného parkuv Tatranskej ·trbe, Správa národného parkuNízke Tatry v Banskej Bystrici a Sekcia ekoló-gie vysok˘ch pohorí Slovenskej ekologickejspoloãnosti Slovenskej akadémie vied.Konferencia sa t˘kala viacer˘ch okruhovproblémov a priniesla viac informácií a poz-natkov o histórii v˘skumu a manaÏmentukamzíka, o genetick˘ch charakteristikáchovplyvÀujúcich jeho relatívnu zraniteºnosÈa pravdepodobnosÈ vyhynutia, o metódacha prístupoch pri monitoringu a ochrane kamzí-ka ale aj o negatívnych faktoroch v Ïivotnomprostredí kamzíka. Napriek tomu, Ïe v rovna-kom ãase sa konalo zasadnutie pracovnejskupiny, ktorá sa venuje kamzíkom v rámci ini-ciatívy WWF v Turecku, zúãastnila sa konfe-rencie asi polstovka popredn˘ch odborníkovale aj záujemcov o problematiku záchranykamzíka zo Slovenska, Poºska, âiech,·vajãiarska a Talianska. Prof. Sandro Lovariz oddelenia evoluãnej biológie Sienskej uni-verzity v Taliansku – v˘znamn˘ odborník v ob-lasti správania sa kamzíkov, ich ekológie,systematiky, ochrany a manaÏmentu druhuvo viacer˘ch ãastiach Európy – nám dokoncasvoju neúãasÈ dodatoãne vynahradil svojouosobnou náv‰tevou v druhej polovici decem-bra 2001.

Po úvodnom slove Mariána Janigu, ktor˘moderoval cel˘ priebeh konferencie, nasledo-vali v prv˘ deÀ konania konferencie príhovoryorganizátorov a hostí. Samotn˘ program kon-ferencie bol rozdelen˘ do 6 tématick˘ch okru-hov, v ktor˘ch svoje príspevky odpredná‰alocelkovo 26 referujúcich:● teória prípravy a realizácie projektov na

záchranu kamzíkov,

● história starostlivosti, ochrany a v˘sku-mu kamzíka v Tatrách,

● poznatky terénu – postrehy viacer˘ch pra-covníkov horskej sluÏby, chatárov a hor-sk˘ch vodcov,

● v˘skum – príspevky o monitoringu zdravot-ného stavu, o priestorovom správaní sakamzíkov ale aj o genetick˘ch charakteristi-kách tatransk˘ch kamzíkov,

● predátori – problemtaika potravnej ekológie a v˘znamu predátorov v ekológii kamzíkov,

● starostlivosÈ o kamzíka – skúsenosti s o-chranou kamzíka v národnom parku Abruzzoa v TPN u na‰ich poºsk˘ch susedov.V prv˘ deÀ konania konferencie sa uskutoã-

nil spoloãensk˘ veãer, na ktorom bol dostatoã-n˘ priestor aj pre neformálne stretnutia. Na zá-ver druhého dÀa úãastníci konferencie sformu-lovali spoloãné uznesenie a nasledovala vi-deoprojekcia a premietanie diapozitívov. V po-sledn˘ deÀ konferencie bola zorganizovanáexkurzia do alpínskeho vegetaãného stupÀaTatier (Velická dolina).

KeìÏe cieºom konferencie bolo definovaÈpodstatné problémy a zistiÈ ako efektívne za-bezpeãiÈ zachovanie a preÏitie tatranskéhokamzíka, objavili sa aj odpovede na otázku, ãoviedlo k rapídnemu poklesu stavu kamzíkovv Tatranskom národnom parku v posledn˘chrokoch. Väã‰ina odborníkov sa zhodla v tom,Ïe na pokles kamzíkov vpl˘va úÏivnosÈ úze-mia, parazity, predátori, pytliactvo ale aj turisti-ka. KaÏdá oblasÈ v Tatrách je ‰pecifická a tak-mer v kaÏdej prevaÏuje in˘ faktor. Na otázkuako efektívne zabezpeãiÈ preÏitie kamzíka od-povedali odborníci práve predstavením kon-krétnych opatrení navrhnut˘ch v Programe zá-chrany kamzíka vrchovského tatranského naroky 2001–2005. Zabezpeãenie kontinuity pro-jektu (predov‰etk˘m profesionalizácia stráÏnejsluÏby, nutná pomoc ‰tátu pri eliminácii pytliac-tva, usmernenie poºovníctva a nekoordinova-

nej náv‰tevnosti, uωia spolupráca a v˘menainformácií medzi susedn˘mi národn˘mi parka-mi) sa po úspe‰nom priebehu projektu v roku2001 javí ako jedna z priorít v ochrane prírodynielen na Slovensku ale urãite aj z pohºadu EÚvìaka unikátnosti tatranského kamzíka. ëal-‰ím dôleÏit˘m poznatkom bolo, Ïe závery ve-deck˘ch anal˘z DNA z Talianskeho ústavu prev˘skum divoÏijúcej zveri dokázali, Ïe na‰ekamzíky sa lí‰ia od alpsk˘ch a pyrenejsk˘chkamzíkov a teda tatransk˘ kamzík ako samo-statn˘ poddruh sa zachoval len na územíTatier. Netreba zabudnúÈ zdôrazniÈ aj fakt, Ïeto bolo vôbec po prv˘krat v histórii snáh ochra-nárov z národného parku, ão sa podarilo (a ur-ãite nie náhodne) práve v tomto – pre tatran-ského kamzíka kritickom ãase – zorganizovaÈmedzinárodnú konferenciu na túto tému naSlovensku a konkrétne v Tatrách. Nepochyb-n˘m prínosom konferencie bola maximálnaotvorenosÈ. KaÏd˘ mal moÏnosÈ prezentovaÈsvoj názor a rozhodne nedominoval len jedenpohºad. Napriek polemick˘m a kritick˘m prís-pevkom, ãastokrát aj protichodn˘m názorom,ktoré odzneli na konferencii sa podarilo zosu-marizovaÈ manaÏérske úsilie zainteresovan˘chorganizácií. V blízkej dobe bude z v˘sledkovkonferencie vydan˘ zborník a v˘sledky budúzverejnené aj na oficiálnej web stránke projek-tu www.kamzik.sk.

Na záver aspoÀ jedno vyslovené Ïelanie v in-tenciách príspevku M. Janigu a H. Zámeãníko-vej „Historické údaje o kamzíkoch ako zrkadloexistencie ãloveka v Tatrách alebo Kto komupomáhal“, ktor˘ odznel na konferencii. Z celéhosrdca prajem tatranskému kamzíkovi, aby bolouÏ v blízkej dobe ãím viac tak˘ch jedincov Ho-mo sapiens, ktorí naozaj chcú, aby kamzíkv Tatrách preÏil. Som presvedãen˘, Ïe aj zor-ganizovanie konferencie tomu napomohlo!

Juraj ·VAJDA, Správa TANAPuFoto: M. Proháczková

A. Broglia prezentoval skúsenosti z monitoringu zdravotného stavu kamzíkov v talianskych Alpách

MEDZINÁRODNÁ KONFERENCIAK PROBLEMATIKE ZÁCHRANY KAMZÍKA

24.–28. októbra 2001 Tatranská ·trba

OCHRANA ÎIVEJ PRÍRODY – ÎIVOâÍCHY

ZLOM 18.3.2002 16:30 Str�nka 13

Poãas fylogenézy sa mnohé Ïivoãí-chy snaÏili vyhnúÈ otvorenej konfron-tácii so silnej‰ím súperom alebo ne-priateºom t˘m, Ïe si vytvorili ‰pecific-ké obranné mechanizmy. Mnohé vsa-dili na r˘chlosÈ, iné naopak na abso-lútnu nehybnosÈ a maskovacie sfarbe-nie, ìal‰ie na pevn˘ pancier ãi telopokryté ostÀami. Spôsobov, ako unik-núÈ pred predátorom, nám prírodaponúka nepreberné mnoÏstvo. K oso-bitne zaujímav˘m Ïivoãíchom patriatie druhy, ktoré sa nielenÏe nemas-kujú ãi neskr˘vajú, ale naopak priamprovokujú svojím pestr˘m sfarbením.Pritom ãasto ide o pomalé Ïivoãíchy.Preão si to môÏu dovoliÈ? Aj keì sútu rôzne v˘nimky, vo väã‰ine prípa-dov kontrastne sfarbené Ïivoãíchydávajú potenciálnemu útoãníkovi na-javo, Ïe nie sú jedlé a chutné, bamôÏu byÈ aj jedovaté ãi inak nebez-peãné. Poãas miliónov rokov sa akonajúãinnej‰ie ukázalo Ïlté, oranÏovéa ãervené sfarbenie, obyãajne kombi-nované s ìal‰ími nápadn˘mi farba-mi, veºmi ãasto s ãiernou i bielou.V˘straÏné, ãiÏe aposematické sfarbe-nie sa vyvinulo u najrôznej‰ích skupínÏivoãíchov – bezstavovcov i stavov-cov. Neraz v‰ak predstavuje v˘straÏ-né sfarbenie len zastierací manéverúplne ne‰kodného druhu napodobujú-ceho in˘, skutoãne jedovat˘ druh.Takéto ochranné zafarbenie naz˘va-me mimikry.

Aj keì sa v˘straÏné sfarbenie obja-vuje uÏ u tak˘ch primitívnych Ïivoãí-chov, ak˘mi sú mäkk˘‰e (napríkladniektoré morské nahoÏiabre ulitníky),naj‰ir‰ie spektrum skutoãne veºmipestrého v˘straÏného a obrannéhosfarbenia nachádzame pri hmyze.

A to ako u zástupcov reprezentujúcichhmyz s nedokonalou premenou, tak aju skupín hmyzu s dokonalou preme-nou. Z prvej v˘vojovej skupiny je v˘-straÏné sfarbenie asi najroz‰írenej‰ieu bzdôch (Heteroptera). Najãastej‰oufarebnou kombináciou je u nich ãer-veno-ãierna. Typická je pre dravé dru-hy vybavené siln˘m bodav˘m cucia-kom, napríklad zákernice z ãeºadeReduviidae, ale aj pre odporne pách-nuce druhy, ku ktor˘m patrí napríkladspoloãensky Ïijúca nelietajúca cifru‰abezkrídla (Pyrrhocoris apterus). Veºmipekná bzdocha pásavá (Graphosomalineatum) ãasto cicajúca rastlinné ‰Èa-vy v úboroch mrkvovit˘ch rastlín jedokonca jedovatá. κazy bzdôch s de-fenzívnou funkciou vyluãujúce silno

zapáchajúce látky sú umiestnenéu dospel˘ch jedincov v hrudi, u n˘mfv zadoãku. Podobné ãerveno-ãiernesfarbenie majú aj niektoré cikády(Auchenorrhyncha), napríklad ne-‰kodná peniarka níÏinná (Cercopissanguinolenta). Druhú v˘vojovú sku-pinu hmyzu reprezentujú zástupcoviav‰eobecne známych radov – chrobá-ky, mot˘le, blanokrídlovce a dvojkríd-lovce. V˘straÏné sfarbenie mnoh˘chdruhov chrobákov (Coleoptera) jedobre známe nielen ich predátorom –spevavcom, ale aj na‰im deÈom. Veìkto by nepoznal pestro sfarbené lien-ky z ãeºade Coccinellidae. Aj keìmedzi chrobákmi nachádzame len mi-nimum jedovat˘ch druhov, je zaujíma-vé, Ïe ãasto nemajú v˘straÏné sfarbe-

12

Húsenice li‰aja mlieãnikovitého získajú odpornú chuÈ vìaka Ïivnej rastline Sfarbenie vretienky obyãajnej upozorÀuje na jej jedovatosÈ

Spoloãensky Ïijúce bzdochy cifru‰e bezkrídle odporne páchnu

POPOZZOR, SME NEOR, SME NE CHUTNÉ,CHUTNÉ,

NEBEZPENEBEZPE ČNÉ, ALEBČNÉ, ALEB O AO A J JEDOJ JEDOVVAATÉTÉ

OCHRANA ÎIVEJ PRÍRODY – ÎIVOâÍCHY

ZLOM 18.3.2002 16:30 Str�nka 14

nie – napríklad na‰e májky z ãeºadeMeloidae. Z toxikologického hºadiskamajú pre ãloveka oveºa väã‰í v˘znammot˘le (Lepidoptera). Nie v‰ak pestréimága, ale ich larvy. Otravu spôso-benú húsenicami naz˘vame eruciz-mus. Vyvolávajú ho chlpaté druhyÏijúce predov‰etk˘m v trópoch. V na-‰ich podmienkach môÏe spôsobiÈalergickú reakciu len húsenica spria-daãa medvedieho (Arctia caja).Desiatky ìal‰ích druhov na‰ich mot˘-ºov majú v‰ak oveºa pestrej‰ie sfarbe-né húsenice. Mnohokrát je ich v˘-straÏné sfarbenie zavádzajúce (mi-mikry), no u veºa druhov upozorÀujena odpornú chuÈ, ktorú ãasto získa-vajú zo Ïivnej rastliny, takÏe nejedenpredátor nimi opovrhne. Platí to aj predospelé mot˘le z ãeºade Zygenidae.Vretienky sú si veºmi dobre vedomésvojej jedovatosti a odpornej chuti,preto je ich let veºmi pomal˘.Väã‰inou sú sfarbené veºmi nápadne:ãierna, modrá, ãervená a Ïltá farbapredstavujú varovné sfarbenie. Medzimot˘ºmi sú známe aj mimikry. Z na-‰ich druhov sú obzvlá‰È dokonaléu zástupcov ãeºade Sesiidae. Úplnene‰kodné podobníky, ktor˘ch u násÏije 47 druhov, napodobÀujú veºmiúspe‰ne hlavne osy. O tom, Ïe jetreba re‰pektovaÈ v˘straÏné sfarbe-nie ôs, sr‰Àov, vãiel ãi ãmeliakov,reprezentujúcich blanokrídlovce (Hy-menoptera), sa urãite presvedãil ne-jeden z nás. Îihadlom sú vybavenéaj ìal‰ie druhy blanokrídlovcov, na-príklad kutavky, lumky a Ïihadlovky.âierno-Ïlté v˘straÏné sfarbenie bla-nokrídleho hmyzu si získalo v prírodetak˘ re‰pekt, Ïe viedlo poãas fyloge-nézy k v˘voju viacer˘ch ãeºadí bra-chycern˘ch dvojkrídlovcov (Diptera),ktoré veºmi dokonale imitujú osy ãiãmeliaky. Snáì najväã‰iu dokonalosÈ

dosiahli muchy pestrice z ãeºadeSyrphidae.

V prípade stavovcov sa aposema-tické sfarbenie uplatÀuje u niektor˘chjedovat˘ch druhov tropick˘ch r˘b, kto-ré ob˘vajú koralové útesy. V na‰ejichtyofaune Ïiadny tak˘to druh nemá-me, no viacero druhov obojÏivelníkovmôÏe súÈaÏiÈ so svojimi príbuzn˘miz trópov, kde majú ÈaÏisko v˘voja.Platí to pre chvostnaté i bezchvostéobojÏivelníky. Priam ‰kolsk˘m príkla-dom v˘straÏného sfarbenia je sala-mandra ‰kvrnitá (Salamandra sala-mandra). Dva druhy na‰ich Ïiab – ku-niek (Bombina spp.) uprednostÀujúsplynutie s prostredím pomocou mas-kovacieho sfarbenia. V˘straÏne sfar-bené oranÏovo-ãervené bru‰ko odha-lia útoãníkovi len v prípade bezpros-tredného útoku, priãom vytvoria cha-rakteristickú „kolísku“. Nepriateºovi sa

tak zdá, Ïe má oranÏové oãi vpredui vzadu. Ak by to nepomohlo, prevrátisa na chrbát a odhalí celú bru‰nústranu. DosÈ príkladov v˘straÏnéhosfarbenia nachádzame aj u plazov,konkrétne u hadov. Najnápadnej‰iesú sfarbené smrteºne jedovaté ame-rické koralovce z ãeºade Elapidae. Ichtypické aposematické sfarbenie pozo-stávajúce z ãerven˘ch, Ïlt˘ch, bielychãi ãiernych prstencov veºmi dokonalenapodobÀujú mimetické nejedovatéuÏovky – korálovky z ãeºade Colu-bridae. Ide o tzv. Mertensovo mimikry.Aj keì svet vtákov h˘ri farbami, v˘-straÏné sfarbenie u nich je veºkouvzácnosÈou, pretoÏe vtáky nie sú je-dovaté. Svojimi „oãami“ na krídlachodstra‰uje nepriateºov a konkurentovnapríklad pachria‰teº nádhern˘ (Eury-pyge helias) z pralesov JuÏnej Ame-riky. Ani v prípade cicavcov prírodapríli‰ neh˘rila. Najãastej‰ie na svojechemické zbrane upozorÀujú niektorélasicovité ‰elmy, z ktor˘ch najväã‰íre‰pekt vzbudzujú ãierno-biele skun-ky (Mephitinae). Okrem v˘straÏnéhosfarbenia varujú nepriateºov aj cha-rakteristick˘m postojom. Tvárová„maska“ ná‰ho tchora má zrejme inéfunkcie, ale urãite predstavuje dosta-toãn˘ signál napríklad pre lí‰ku, abysa rad‰ej vyhla. Optickú signalizáciuãierno-bielo pruhovan˘ch ostÀov zdô-razÀujú dikobrazy (ãeºaì Hystricidae)v ohrození e‰te aj ich najeÏením a ‰tr-kotaním.

K najdokonalej‰ím v˘straÏn˘m sig-nálom sa v‰ak vypracoval ãlovek, naj-nebezpeãnej‰í tvor na na‰ej planéte.Ten ãasto útoãí nielen bez varovania,ale aj bez toho, aby mal rozumn˘dôvod. To je v‰ak uÏ téma pre in˘ ãlá-nok.

RNDr. Jozef MÁJSKYFoto: autor

13

OCHRANA ÎIVEJ PRÍRODY – ÎIVOâÍCHY

Typick˘m obojÏivelníkom s aposematick˘m sfarbením je salamandra ‰kvrnitá

Kunka Ïltobruchá pri obrane ukáÏe oranÏovoÏlté brucho

ZLOM 18.3.2002 16:30 Str�nka 15

14

V roku 2000 uplynulo dvadsaÈ rokov odvtedy, ako bo-lo toto malé horstvo v strede Slovenska vyhlásenéVyhlá‰kou Min. kultúry SSR ã. 97/1981 Zb. za chráne-nú krajinnú oblasÈ. Poºana je najvy‰‰ie sopeãné pohoriena Slovensku a patrí medzi najväã‰ie vyhasnuté sopkyv Európe, je pozostatkom sopeãnej ãinnosti v mlad‰íchtreÈohorách (pred 13–15 mil. rokmi). Územie sa formo-valo v ‰tyroch etapách vulkanickej aktivity, v najmlad‰ejetape posledn˘ vulkán pochoval predchádzajúce jednot-ky a vytvoril koneãnú formu Poºany. Následkom poklesua erózie vznikla v centrálnej ãasti kotlovitá prehæbenina –kaldera (viì. priestorovú mapu CHKO). Potok Huãava,ktor˘ sa prerezal z centrálnej ãasti, odvádza vody zá-padn˘m smerom do Slatiny a Hrona.

Pestr˘ v˘voj reliéfu územia sa v˘znamne podieºal ajna formovaní jej flóry. Takmer 90 % územia CHKO po-kr˘vajú lesné spoloãenstvá druhého aÏ siedmeho lesnéhovegetaãného stupÀa. Medzi najtypickej‰ie spoloãenstvápatria rozsiahle komplexy buãín, jedºov˘ch buãín a suti-nov˘ch lesov s bukom, jedºou, jaseÀom, brestom, javo-rom a lipou, ktoré sa rozprestierajú od niωích aÏ po naj-vy‰‰ie polohy masívu Poºany. Na viacer˘ch miestach savyskytujú zachované prírodné lesné spoloãenstvá prale-sovitého typu.

JuÏnou ãasÈou územia prechádza severo-v˘chodnáhranica roz‰írenia teplomiln˘ch prvkov flóry a faunyv Zvolenskej kotline. Najmä na juhozápadnom a juÏnomúpätí Poºany sa zachovali fragmenty porastov s dubomzimn˘m, dubom cerov˘m, bukom a hrabom. Pre naj-teplej‰ie lokality je charakteristick˘ v˘skyt teplomilnej pa-liny pravej, kukuãky vencovej, rebríãka vzne‰eného, se-zela sivého ãi cesnaku horského.

Jedineãn˘ v˘skyt na území slovensk˘ch mladovulka-nick˘ch pohorí predstavuje vrcholová smreãina a enklá-vy pestr˘ch horsk˘ch lúãnych spoloãenstiev najjuÏnej‰iena andezitoch v Západn˘ch Karpatoch. Pre vrstvu bylínsú typické horské a subalpínske druhy bylín – soldanelkauhorská, k˘chavica Lobelova, kamziãník rakúsky, maãu-cha cesnaãkovitá, papraì alpínska a ìal‰ie.

Zvy‰nú ãasÈ územia harmonicky dopæÀajú nelesné spo-loãenstvá lúk, pasienkov a lesn˘ch ãistín, na zv˘‰enejhodnote ktor˘ch sa podieºa i veºmi cenná vegetácia ra-‰elinísk a podmáãan˘ch lúk. V t˘chto spoloãenstvách savyskytuje veºké mnoÏstvo chránen˘ch a ohrozen˘ch dru-hov vy‰‰ích rastlín ako napr. Ïltohlav najvy‰‰í, kosatecsibírsky, rebríãek bertrámov˘, hadivka obyãajná, mnohédruhy ostríc, sitín a vstavaãovit˘ch rastlín. Doposiaº bolina území CHKO zistené i dve lokality v˘skytu rosiãky

okrúhlolistej. V území sú ãasté svahové a podsvahovéprameniská so záruÏlím moãiarnym horsk˘m a Ïeru‰ni-cou horkou. Celkovú biodiverzitu územia a predov‰et-k˘m jeho prírodovednú a ochranársku hodnotu zvy‰ujúãasto sa vyskytujúce spoloãenstvá andezitov˘ch skála skaln˘ch ‰trbín.

Bohatá je tieÏ flóra li‰ajníkov, húb, machorastov a pe-ãeÀoviek, priãom mnohé druhy poukazujú na ãistotuprostredia a zachovanosÈ spoloãenstiev tohto zaujímavé-ho územia.

Pre CHKO Poºana je charakteristické pestré zastúpe-nie Ïivoãí‰nych druhov s v˘skytom viacer˘ch zápodokar-patsk˘ch endemitov (najmä u bezstavovcov) a vzácnychdruhov. Táto rozmanitosÈ je podmienená v˘‰kovou ãleni-tosÈou územia a jeho vysunutím na juh z hlavnéhoKarpatského oblúka. Na relatívne malej ploche sa vy-skytujú zoocenózy listnatého, zmie‰aného a ihliãnatéholesa, krovinn˘ch a bylinn˘ch formácií, doplnené spolo-ãenstvami skaln˘ch biotopov.

Medzi najcennej‰ie biotopy patria zachované lesnéspoloãenstvá, kde preÏívajú napr. vzácne druhy bezsta-vovcov – z mäkk˘‰ov Trichia bakowskii, Vitrea transylva-nica, z chrobákov bystru‰ka zlatá (Carabus auronitens),bystru‰ka potoãná (Carabus variolosus), fúzaã alpsk˘(Rosalia alpina). Na otvoren˘ch priestranstvách sú to zá-stupcovia mot˘ºov a rovnokrídlovcov – vzácny v˘skyt ko-bylky Frivaldského (Pholidoptera frivaldskyi) a koníkapestrého (Arcyptera fusca). Zo stavovcov sa na územíPoºany vyskytuje 24 druhov r˘b, 10 druhov plazov,11 druhov obojÏivelníkov, 174 druhov vtákov a 59 dru-hov cicavcov. Z celkového poãtu vtákov v CHKO a jejblízkom okolí aÏ 128 druhov hniezdi. Vzácnymi hniez-diãmi sú bocian ãierny, orol krikºav˘, vãelár lesn˘ a tetrovhlucháÀ. Lesy Poºany sú známe bohatstvom jelenej zveri,ale sú aj trval˘m útoãiskom pre na‰e vzácne ‰elmy med-veìa hnedého, rysa ostrovida a vlka dravého. Skoro vov‰etk˘ch tokoch územia sa zdrÏiava vydra rieãna.

Po dvadsiatich rokoch, 1. januára 2002 zaãala platiÈpre toto chránené územie nová Vyhlá‰ka MÎP SRã. 431/2001 Z. z. z 3. septembra 2001, ktorá upravu-je územie na parceln˘ stav s v˘merou 20 360,48 ha.

Územie zah⁄Àa jedno jadro nadregionálneho bio-centra, ktoré je súãasÈou nadregionálneho biokoridoru.Nachádzajú sa tu 3 národné prírodné rezervácie o v -̆mere 1 105,76 ha, 7 prírodn˘ch rezervácií o v˘mere89,21 ha, 4 chránené areály o v˘mere 4,28 ha, 1 ná-rodná prírodná pamiatka o v˘mere 3,98 ha, 7 prírod-n˘ch pamiatok o v˘mere 8,81 ha.

Z celkovej v˘mery je 17 102,36 ha lesnej pôdy,3001,41 ha poºnohospodárskej pôdy, 102,50 ha vod-n˘ch plôch, 48,61 ha zastavan˘ch plôch a 105,60 haostatn˘ch plôch.

V roku 1990 bolo územie CHKO zaradené do sietebiosférick˘ch rezervácií (BR). Tento medzinárodn˘ pro-gram âlovek a biosféra MAB, ktor˘ koordinuje UNESCOzah⁄Àa v súãasnosti 391 území sveta v 94 krajinách, kto-ré poskytujú základné vedecké poznatky a praktické skú-senosti v harmonickom spojení ochrany s ich ekonomic-k˘m a kultúrnym rozvojom. Majú slúÏiÈ dlhodobému v -̆skumu a monitoringu. V zmysle Sevillskej stratégie jeúzemie zónované a pre kaÏdú zónu platí diferencovan˘spôsob obhospodarovania.

Jadrovú zónu tvorí ‰esÈ rozpt˘len˘ch jadier s v˘merou1178 ha. V tejto ãasti sa prakticky nehospodári, je po-nechaná autoregulaãn˘m procesom, slúÏi na v˘skum,v prípade ak dôjde k naru‰eniu prírodn˘mi Ïivlami – ka-lamitami, opatrenia sa vykonávajú len po zvlá‰tnom ko-misionálnom posúdení.

Nárazníková zóna, chráni jadrá pred okolit˘mi vplyv-mi. Hospodárenie je podriadené záujmom ochrany prí-rody. V ão najväã‰ej miere sa má vyuÏívaÈ genofond au-tochtónnych lesn˘ch drevín a na to sa orientuje aj obno-va lesa. Lesnícke zákonodarstvo to umoÏÀuje v kategórii

lesov osobitného urãenia, predstavuje plochu 9183 ha.V prechodnej zóne je hospodárska ãinnosÈ usmerÀo-

vaná tak, aby bola v zhode so záujmami ochrany príro-dy a predstavuje zvy‰ok územia.

Zv˘‰ená pozornosÈ je venovaná vzácnym biotopom,ohrozen˘m spoloãenstvám resp. ‰pecifick˘m lokalitám.Pre tieto platí prísnej‰í reÏim ochrany ako v celej biosfé-rickej rezervácii. Chránia sa prostredníctvom maloplo‰-n˘ch chránen˘ch území:

Najväã‰ou je Národná prírodná rezervácia ZadnáPoºana. Zaberá vrcholovú ãasÈ Poºany s priºahl˘mi svah-mi. Najv˘znamnej‰í je v˘skyt smreãín na najjuÏnej‰omokraji areálu ich pôvodného roz‰írenia v Západn˘chKarpatoch na andezitovom podklade. Pôsobiv˘ je prale-sovit˘ vzhºad 160–200 roãn˘ch smrekov˘ch porastov,ktoré sú doplnené jarabinou a bukom. Z ìal‰ích drevínsa vyskytuje jedºa, javor horsk˘, javor mlieãny a bresthorsk˘. Rezervácia je urãená na samovoºn˘ v˘voj, kdemoÏno ‰tudovaÈ v‰etky typy spoloãenstiev vy‰‰ích polôhmasívu Poºana. V˘mera rezervácie je 862,90 ha.

CHRÁNENÉ ÚZEMIA

Kvet kosatca sibírskeho (Iris sibirica) Foto: Slávik

Priestorová mapa CHKO – BR Poºana Kreslil: I. Libiak

CHKO – BBBB IIIIOOOOSSSSFFFF ÉÉÉÉRRRR IIII CCCCKKKKÁÁÁÁ RRRREEEEZZZZEEEERRRRVVVVÁÁÁÁCCCC IIII AAAA PPPPOO

ZLOM 18.3.2002 16:31 Str�nka 16

15

Národná prírodná rezervácia ªubietovsk˘ Vepor po-kr˘va v˘razn˘ hrebeÀ medzi rovnomennou kótoua Hrbom. Za rezerváciu bola vyhlásená v roku 1967 nav˘mere 124,60 ha. Tvoria ju zmie‰ané 120–170 roãnéporasty s v˘razn˘m zastúpením buka a jedle, miestamiso smrekom, jarabinou a javorom. Územie je málo na-ru‰ené ºudskou ãinnosÈou, miestami pralesovitého cha-rakteru.

Národná prírodná rezervácia Hronãeck˘ grúÀ v ka-tastrálnom území Hronec najv˘raznej‰ie reprezentuje ty-py bukov˘ch a jedºo-bukov˘ch spoloãenstiev typick˘chpre toto územie. Je urãená hlavne pre vedeckov˘skumnéa náuãné ciele.

Jej zaãlenenie do siete rezervácií Slovenska je v -̆znamné v tom, Ïe sa nachádza v rozsiahlom územís ãast˘mi smrekov˘mi monokultúrami a je ukáÏkou moÏ-nej premeny na zmie‰ané lesy aké tu boli v minulosti.Jadro s v˘merou 55 ha a vekom nad 100 rokov má pocelom obvode ochranné pásmo, ktorého funkcia je tlmiÈnegatívne vplyvy ãinnosti ãloveka na samotnú rezerváciu,ktorá bola vyhlásená v roku 1964.

Prírodná rezervácia Pod Dudá‰om sa nachádza v zá-vere Hrochotskej doliny pod Zadnou Poºanou. Rezer-vácia je len mal˘m fragmentom pôvodn˘ch lesov s vyso-kou produkciou. Tvorí ju 140–200 roãn˘ porast s v˘sky-

tom e‰te star‰ích jedincov, ktor˘ je ukáÏkou pozoruhod-nej rastovej schopnosti jedºov˘ch buãín oblasti Poºany.Ihliãnaté stromy tu dosahujú mimoriadne rozmery, zvlá‰Èzaujímav˘ je zvy‰ok „veºkej jedle“, ktorá vyschla v r.1976. V˘‰kou 53 metrov, obvodom 575 cm, objemomviac ako 50 m kubick˘ch a vekom nad 500 rokov patri-la medzi najmohutnej‰ie v âeskoslovensku. Rezerváciana ploche viac ako 6 hektárov bola vyhlásená v r. 1980.

Prírodná rezervácia Pri Bútºavke vyhlásená v roku1993 s v˘merou 21 ha predstavuje zachované územies pôvodn˘m drevinov˘m zloÏením dopæÀané skaln˘miútvarmi a skaln˘mi stenami. VzácnosÈ územia dopæÀaojedinel˘ v˘skyt tisu.

Prírodná rezervácia Vrchslatina. Predstavuje zamok-rené stanovi‰te, na ktoré sa viaÏe zvlá‰tny ekotyp smre-ka, ktor˘ je tu napriek nepriazniv˘m klimatick˘m pod-mienkam v mrazovej polohe schopn˘ reprodukcie. Dô-sledkom kombinácie genetick˘ch vlastností a podmienokprostredia tu rastú smreky s hust˘mi letokruhmi ako dôkazpomalého rastu, ktoré majú vzácne rezonanãné drevo.Lokalita je zároveÀ vzácnym biotopom rastlín a Ïivoãí-chov viazan˘ch na podmáãané stanovi‰tia na v˘mere18,05 ha, vyhlásená v roku 1993, predstavuje ojedine-lú ukáÏku lesn˘ch ra‰eliniskov˘ch spoloãenstiev na územíCHKO.

Prírodná rezervácia Maãinová predstavuje typick˘ prí-klad blokoviska aÏ suÈoviska, ktoré vzniklo na okraji lá-vového prúdu a je charakteristické pre územie vulkanic-kého pôvodu. Lesné spoloãenstvá prechádzajú aÏ dobezlesnej kamennej suti. Vyhlásená v roku 1993.

Prírodná rezervácia Príslopy sa nachádza na rovno-mennej lúke juhov˘chodne od Îelobudzskej skalky.Predstavuje prameniskové ra‰elinisko slatinného charak-teru s v˘skytom rosiãky okrúhlolistej (Drosera rotundifolia)a viacer˘ch vzácnych moãiarnych druhov.

Prírodná rezervácia Havranie skaly v ãlenitom teréne,ktor˘ prechádza do skaln˘ch stien porasten˘ch riasami,li‰ajníkmi a machorastami, dáva predpoklad k prirodze-nému v˘voju celej geobiocenózy s moÏnosÈou podrobné-ho ‰túdia. Vyhlásená v roku 1997, v˘mera je 32 ha.

Chránen˘ areál Meandre Kamenistého potoka pred-stavuje prirodzene meandrujúci tok, ktor˘m moÏnodokladovaÈ a ‰tudovaÈ tvorbu a dynamiku meandrov.V okolí sa vyskytujú najrozsiahlej‰ie slatinné spoloãenstváv CHKO.

Chránen˘ areál Horná Chrapková, vyhlásen˘ v roku1999, reprezentuje podmáãané aÏ mokradné lúky s bo-hat˘m floristick˘m zloÏením. Vyznaãuje sa v˘skytomohrozen˘ch taxónov Ïltohlavu najvy‰‰ieho (Trolliusaltissimus), kosatca sibírskeho (Iris sibirica) spolu s ìal-‰ími chránen˘mi druhmi z ãeºade vstavaãovit˘ch(Orchideaceae).

Chránen˘ areál Dolná Zálomská je ukáÏkou dobrezachovan˘ch druhovo bohat˘ch prameniskov˘ch, slatin-n˘ch a stredne vlhk˘ch lúãnych spoloãenstiev, ktoré re-prezentujú typickí predstavitelia fauny a flóry.

Chránen˘ areál Hrochotská Bukovina predstavujebiotop, na ktorom sa vìaka zachovalosti prirodzen˘chtrávnych porastov vytvorilo veºmi pestré spoloãenstvo rov-nokrídlovcov (Orthoptera) s v˘skytom dvoch vzácnycha ohrozen˘ch druhov – Arcyptera fusca a Pholidopterafrivaldskyi.

V hornej ãasti Bystrého potoka pod sedlom Priehybinasa nachádza Národná prírodná pamiatka VodopádBystré. Tektonickou poruchou poklesla juÏná ãasÈ stuhnu-tého andezitového prúdu a vytvorila prepadovú stenu vy-sokú 23 metrov, ão ho radí medzi najväã‰ie vodopádyvo vulkanitoch Západn˘ch Karpát.

Rovnako zaujímavé sú aj ìal‰ie chránené územia:Prírodná pamiatka Bátovsk˘ balvan – ide o mohutn˘aglomerátov˘ blok, ktor˘ sa v star‰ích ‰tvrtohorách uvolnilmrazov˘m zvetrávaním a zrútil sa na údolnú nivu Huãavyv Hrochotskej doline. Blok je 14 m vysok˘ s priemerom8 m. Medzi spevnen˘m sopeãn˘m materiálom vidieÈ ty-pickú sopeãnú bombu hru‰kovitého tvaru, ktorá svedãío tom, Ïe v ãase dopadu bola e‰te v polotekutom stave.

Prírodná pamiatka Jáno‰íkova skala sa nachádzav Hrochotskej doline. Je to mohutné aglomerátové bralos v˘‰kou aÏ 30 metrov. Zvetrávacie procesy mechanickyporu‰ujú komplex pozdæÏnymi trhlinami a vytvárajú po-ãiatoãné ‰tádium skalného mesta. Mechanick˘m zvetrá-vaním vznikol aj otvor uprostred brala pripomínajúcimalú jaskyÀu.

Prírodná pamiatka Melichova skala je stæpovit˘ skal-n˘ útvar, ktor˘ sa nachádza nad osadou Skliarovo.Zvy‰ok ãela lávového prúdu so zachoval˘mi tvarmi teãú-cej lávy je dominantou, ktorá v˘razne vyãnieva z okoli-t˘ch miernych svahov.

Prírodná pamiatka Kalamárka je zvy‰kom andezito-vého prúdu, produktu sopeãnej ãinnosti. Oddenudo-vaním rozpadavého pyroklastického materiálu sa vytvo-rila skalná plo‰ina obrúbená vencom veÏí, stæpov a bá‰ts v˘‰kou presahujúcou 10 m. Naru‰ením stability sa stæpoprel o skalnú stenu a vytvoril pôsobivú bránu. Lokalitasa nachádza severne od Detvy, je turisticky nav‰tevova-ná, slúÏi ako odborno-náuãn˘ objekt a za presne stano-ven˘ch podmienok je vyuÏívaná horolezcami ako cviãnéskaly.

Prírodná pamiatka Veporské skalky sa nachádzajuÏne od ªubietovského Vepra. Eróznymi procesmi roz-modelované súvrstvie sopeãn˘ch tufov a aglomerátovvytvára poãetné stæpy, veÏe a steny, koré dosahujú 30aÏ 35 metrovú v˘‰ku. Ich krajinotvornú funkciu zná-sobuje skutoãnosÈ, Ïe sa nachádzajú na lúãnych pries-toroch.

Prírodná pamiatka Spády predstavuje vodopádov˘andezitov˘ amfiteáter, ktor˘ pozostáva z dvoch stupÀovo celkovej v˘‰ke 15 m. Lokalita je zaujímavá z hºadiskamalakofauny.

Prírodná pamiatka Havranka predstavuje eróznezv˘raznenú hradbu z vulkanick˘ch brekcií na hrebienkunad dolinou Kyslá, v˘chodne od Hájneho grúÀa. Objektje takmer 130 m dlh˘, jeho ‰írka je 0,5–2 m, v˘‰ka jezávislá od klesajúceho terénu, priãom jej maximum je18 m. Vyhlásen˘ v roku 1992.

Územie Chránenej krajinnej oblasti – biosférickej re-zervácie Poºana je veºmi málo osídlené. Nachádzajúsa v Àom tri osady Iviny, Snohy a Vrchslatina, jednorekreaãné stredisko, niekoºko usadlostí a horární s celko-v˘m poãtom 400 trvale Ïijúcich obyvateºov.

âinnosÈ v chránenom území je usmerÀovaná plá-nom hlavn˘ch úloh ‰tátnej ochrany prírody a akãn˘mplánom BR.

Veºmi dôleÏitou a nároãnou úlohou je spoluprácaa koordinácia ãinností s majiteºmi, uÏívateºmi a samo-správami. V˘sledkom dobrej spolupráce má byÈ racio-nálne vyuÏívanie územia pri dodrÏiavaní zásad ochranyprírodného prostredia.

Du‰an SLÁVIKSpráva CHKO BR Poºana

CHRÁNENÉ ÚZEMIA

Koníky pestré (Arcyptera fusca) Foto: Babic

AAAA PPPP OOOO ªªªª AAAA NNNN AAAA PO DVADSIATICH ROKOCH

1. NPR Zadná Poºana2. NPR ªubietovsk˘ Vepor3. NPR Hronãeck˘ grúÀ4. PR Havranie skaly5. PR Pri Bútºavke6. PR Pod Dudá‰om7. PR Vrchslatina8. PR Príslopy9. PR Maãinová

10. PR Kopa11. NPP Vodopád Bystré12. PP Veporské skaly13. PP Havranka14. PP Spády15. PP Jáno‰íkova skala16. PP Bátovsk˘ balvan17. Kalamárka18. PP Melichova skala19. CHA Meandre

Kamenistého potoka20. CHA Horná

Chrapková21. CHA Hrochotská

Bukovina22. CHA Dolná Zálomská23. CHS Buk pod ·irokou24. CHS Buk pod Kºukou

Mapa maloplo‰n˘ch chránen˘ch území Spracovala: Brodianska

ZLOM 18.3.2002 16:31 Str�nka 17

16

Napriek relatívne malej rozlohe patria ra‰eli-niská k najzaujímavej‰ím a najcennej‰ím objek-tom prírodného dediãstva Slovenska. ·pe-cifické stanovi‰tné podmienky jednotliv˘ch ty-pov ra‰elinísk tu totiÏ umoÏÀujú existenciu jedi-neãn˘m a vzácnym spoloãenstvám rastlín a Ïi-voãíchov. V súvislosti so vzrastajúcimi záujma-mi o komerãné vyuÏívanie ra‰elinísk a ÈaÏbu ra-‰eliny, ako aj z dôvodu odvodÀovania a zása-hov do hydrológie krajiny v predchádzajúcichdesaÈroãiach patria v‰ak tieto jedineãné lokalityk najviac ohrozen˘m biotopom.

Z tohoto dôvodu je problematike ochrany ra-‰elinísk na Slovensku venovaná znaãná pozor-nosÈ. V súãasnosti je u nás zákonom chráne-n˘ch 115 ra‰elinísk vo forme maloplo‰n˘chchránen˘ch území o celkovej rozlohe 2 773 ha.Z veºkoplo‰n˘ch chránen˘ch území bola Chrá-nená krajinná oblasÈ Horná Orava vyhlásenápredov‰etk˘m na ochranu ra‰eliniskov˘ch eko-systémov. Do zoznamu medzinárodne v˘znam-n˘ch mokradí (ramsarské lokality) boli zaradené4 lokality na ochranu ra‰elinísk: NPR ·úr,Alúvium Rudavy, Mokrade Turca a MokradeOravskej kotliny.

Dlhodob˘ monitoring jednotliv˘ch ra‰eliníska v˘voj ich reálneho stavu v‰ak poukazujú naskutoãnosÈ, Ïe samotná zákonná ochrana nie jepre zabezpeãenie pozitívneho v˘voja a zacho-vanie prírodn˘ch hodnôt a biodiverzity ra‰eli-nísk postaãujúca.

Antropogénne vyvolanou zmenou vodnéhoreÏimu okolit˘ch poºnohospodárskych a lesn˘chpozemkov, ako aj negatívnym pôsobenímfunkãn˘ch pozostatkov odvodÀovacích kanálovvybudovan˘ch na viacer˘ch ra‰eliniskách v mi-nulosti, dochádza k poklesu hladiny spodnej vo-dy a k prudkému nástupu sukcesn˘ch ‰tádiídrevín a bylín.

KeìÏe dôleÏit˘m ãiniteºom, ktor˘ ohrozujeexistenciu ra‰elinísk je prudk˘ nástup sukces-n˘ch ‰tádií drevín a bylín, prioritou praktickejstarostlivosti v súãasnosti na viacer˘ch ra‰eli-niskách je likvidácia náletu a v˘mladkov drevína kríkov a kosenie ra‰elinn˘ch lúk.

V zmysle uvedené-ho spracovala gestor-ská skupina ·OP SRpre monitoring a o-chranu ra‰elinísk naSlovensku v spoluprá-ci so Správou CHKOHorná Orava projektzabezpeãenia opatre-ní na záchranu kritic-ky ohrozen˘ch ra‰e-linn˘ch druhov a ichbiotopov. Tento pro-jekt realizovala naoravsk˘ch lokalitáchSpráva CHKO HornáOrava z prostriedkov·tátneho fondu Ïivot-ného prostredia SR.Pre zlep‰enie reálne-ho stavu a zachova-nie prírodn˘ch hodnôtra‰elinn˘ch ekosysté-mov boli na základev˘sledkov inventari-

zaãn˘ch prieskumov a dlhoroãného monitoringurealizované nevyhnutné opatrenia na 6-tichoravsk˘ch ra‰eliniskách. Asanaãno regulaãnépráce na lokalite Rabãické bory boli realizovanév rámci programu záchrany plavúnca zaplavo-vaného (Lycopodiella inundata) a v PR Rudnév rámci programu záchrany ostroplodu bieleho(Rhynchospora alba). V PR MútÀanská píla bo-la pozornosÈ zameraná na záchranu a podporuv⁄by ãuãoriedkovej (Salix myrtilloides), ktorá sau nás vyskytuje len na tejto jedinej lokalite.

KeìÏe v‰etky lokality, kde sa mal projektrealizovaÈ, sú súkromn˘mi pozemkami, zvolilaS-CHKO Horná Orava po dlhoroãn˘ch skúse-nostiach s vlastníkmi pôdy osobitn˘, doteraz ne-‰tandartn˘ postup. S cieºom priameho zapoje-nia vlastníkov pozemkov do rie‰enia problema-tiky ochrany ra‰elinísk bola realizácia meneÏ-mentov˘ch opatrení na jednotliv˘ch lokalitáchponúknutá konkrét-nym vlastníkom po-zemkov. Tento postupmal priaznivú odozvuuÏ poãas prv˘chstretnutí a rokovanís vlastníkmi. DôleÏi-t˘m momentom zostrany vlastníkov pôdybolo pochopenie dô-vodov regulaãno asa-naãn˘ch opatrení akoaj samotnej potrebyochrany vzácnych aohrozen˘ch druhovrastlín a Ïivoãíchov.Veºmi sympatick˘ bolveºk˘ a úprimn˘ záu-jem viacer˘ch „horno-oravsk˘ch gazdov“o zaujímavostiach avzácnostiach, nachá-dzajúcich sa na ichpozemkoch. Mnohí aÏpo vonkaj‰ích po-chôdzkach poãas vy-

medzovania rozsahu alebo koneãného prebe-rania prác s pracovníkmi ochrany prírody poprv˘ raz na vlastné oãi uvideli a spoznávalivzácne rastliny ãi Ïivoãíchy nachádzajúce sana ich majetku.

Napriek tomu, Ïe tento postup bol znaãnezdæhav˘, ãasovo i pracovne nároãn˘, uÏ na zá-klade doteraj‰ích skúseností moÏno kon‰tato-vaÈ, Ïe to bola cesta správna. Tu niekde totiÏzaãína a rozvíja sa komunikácia k ochrane prí-rody v praxi. Komunikácia po ktorej tak ãastovoláme, o ktorej tak ãasto a dlho teoretizujemena seminároch a poradách. Tu niekde totiÏ do-chádza k zosúlaìovaniu záujmov ochrany príro-dy a súkromn˘ch vlastníkov pôdy. Ako hovorie-vali na‰i starí rodiãia, aj baran ostane cel˘, aj vlks˘ty. Je len logické, Ïe kaÏd˘ má záujem svojmajetok vyuÏívaÈ a zhodnocovaÈ podºa svojichpredstáv. Mnohokrát preto vlastníci pozemkovpovaÏujú záujmy a potreby ochrany prírody zaobmedzujúce a nepriateºské. Priamym zapája-ním vlastníkov pôdy do realizácie manaÏmento-v˘ch opatrení moÏno teda aspoÀ ãiastoãnekompenzovaÈ existujúce rozdielne názory naochranu prírody a pocit krivdy ãi ujmy z tituluochrany prírody u vlastníkov pozemkov.

Samozrejme, nie v‰etky manaÏmentové pro-jekty sú drobní vlastníci schopní svojimi silamia moÏnosÈami zrealizovaÈ. Ale pokiaº ide o ruã-né kosenie, alebo v˘rub náletu a v˘mladkovstromov a kríkov sekerami ãi motorov˘mi píla-mi, v Ïiadnom prípade gruntomajitelia neza-ostávajú za NGO ãi profesionálnymi firmami.

Sme presvedãení, Ïe zapájanie vlastníkovpozemkov do realizácie projektov praktickej sta-rostlivosti o vzácne a ohrozené druhy organiz-mov a ich biotopov prispeje k zlep‰eniu vzájom-nej komunikácie a vzÈahov medzi verejnosÈoua ochranou prírody a predov‰etk˘m k efektív-nej‰iemu zabezpeãovaniu ochrany prírodn˘chhodnôt na súkromn˘ch pozemkoch.

Ing. Róbert TRNKAFoto: autor

„Kedysi sme tu pásli. Odvtedy to tu teda riadne zarástlo. A keì hovoríte, Ïe to vadít˘m vzácnym rastlinám, tak preã s t˘m. A vraj tu rastie aj nejaká veºmi vzácna v⁄ba.Na jar mi musíte v‰etko poukazovaÈ, aby sme aj my doma vedeli, ão nám na grunteza chalupou rastie!“ To nám poãas práce stihol povedaÈ majiteº pozemku na lokali-te Veselovské hájky, pán Adam Farsk˘ z Oravskej Jasenice.

„Tak a je to hotové. Dalo to síce zabraÈ, kosiÈ v takom marase, ale som rád, Ïe môÏe-me pomôcÈ zachrániÈ vzácne rastlinky. Ani som nevedel, ão v‰etko vzácne rastiea Ïije na na‰ej pôde. Ale na budúci rok nám musíte poukazovaÈ v‰etky tie kvetinky,aby sme aj my poznali, ão to tu v‰etko máme. Aké bohatstvo“, hovorí pri kolaudácii

prác zástupca vlastníkov pozemkov (ZdruÏenie b˘val˘ch urbarialistov Sihelné) v lo-

kalite Biela farma, pán Florián Pindiak.

ZZZZaaaappppáááájjjjaaaannnniiiieeee vvvvllllaaaassssttttnnnnííííkkkkoooovvvv ppppoooozzzzeeeemmmmkkkkoooovvvvddddoooo rrrreeeeaaaallll iiiizzzzáááácccciiiieeee mmmmaaaannnnaaaaÏÏÏÏmmmmeeeennnnttttuuuu oooocccchhhhrrrraaaannnnyyyy rrrraaaa‰‰‰‰eeeellll iiiinnnníííísssskkkk

CHRÁNENÉ ÚZEMIA

ZLOM 18.3.2002 16:31 Str�nka 18

17

PAN Parky sú jednou z najradikálnej‰ích a najnapína-vej‰ích zmien, ktorá sa dotkne turizmu a ochranárskychorganizácií.

Dr. Claude Martin, generálny riaditeº WWF International

V posledn˘ch rokoch vznikol v Európe cel˘ rad iniciatív,ktor˘ch cieºom je hºadaÈ rie‰enie problému nazvaného „chrá-niÈ prírodu a zároveÀ vytvoriÈ podmienky pre dôstojn˘ Ïivotmiestneho obyvateºstva“. Len niektoré z novovznikajúcich ini-ciatív v‰ak vnímajú národné parky ako dominantnú súãasÈrozvojov˘ch stratégii. Len niektoré definujú základné pravid-lo hry, Ïe bez odpovedajúcej starostlivosti o chránené úze-mie veºmi r˘chlo prídeme o tú povestnú kaãku, ktorá kladiezlaté vajcia.

UÏ pri formulovaní základn˘ch téz iniciatívy PAN Parkssa ukázalo, Ïe hºadaÈ jemnú rovnováhu medzi ochranoua uspokojovaním potrieb miestnych komunít je viac ako ná-roãné. Na druhej strane od zaãiatku bolo jasné, Ïe iniciatívastavia na garantovaní vysokého ‰tandardu ochrany prírodychráneného územia, ktor˘ sa v mnoh˘ch prípadoch ukázalako nedostaãujúci. Pri hodnotení celého radu národn˘ch par-kov a rezervácií v Európe sa ukázalo, Ïe národn˘ parkv Nemecku má in˘ ‰tandard (rozumej kvalitu manaÏmentu)ako národn˘ park v Taliansku, Ïe národn˘ park v Poºsku máin˘ ‰tandard ako národn˘ park v Rumunsku alebo naSlovensku. A to aj napriek tomu, Ïe väã‰ina z nich uÏ dnesre‰pektuje kritéria a podmienky národného parku ako ich de-finovalo IUCN.

Vychádzajúc z uveden˘ch my‰lienok, v roku 1997 Svetov˘fond na ochrany prírody (WWF) a holandská spoloãnosÈ pod-nikajúca v oblasti cestovného ruchu Molecanten Group, vy-pracovala koncept dnes uÏ známy pod skratkou PAN Parks.

PAN (Protected Area Network) Parks sa stala iniciatí-vou, ktorej cieºom je vytvoriÈ sieÈ európskych unikátnycha kvalitne manaÏovan˘ch chránen˘ch území, v ktor˘ch sanáv‰tevník necíti ako votrelec, ale zároveÀ území, kde jedi-nou prioritou je ochrana prírody. V realite to znamená, Ïeúzemie je manaÏované podºa medzinárodne akceptova-teºn˘ch ‰tandardov a kvalita manaÏmentu je predmetomnezávislej verifikácie.

JedineãnosÈ konceptu PAN Parkov je vysoko hodnote-ná aj európskym spoloãenstvom, ktoré vytvára legislatívnya vecn˘ rámec na ochranu európskej prírody známy pod

názvom Natura 2000. Pri hºadaní vhodn˘ch nástrojov bolozozbieran˘ch 25 iniciatív s cieºom ich zhodnotenia a posúde-nia ich vhodnosti pre sieÈ území zahrnut˘ch v sieti Natura2000. Iniciatívy vychádzali z existujúcich skúseností a príkla-dov z celej Európy. Z uvedeného poãtu sa 17 iniciatív ukáza-lo ako relevantn˘ch a stali sa predmetom podrobnej‰ej ana-l˘zy. V˘sledkom anal˘zy bolo vyhlásenie, Ïe dve iniciatívy –Európska Charta trvalo udrÏateºného turizmu a PAN Parky sosvojimi princípmi, kritériami a indikátormi boli oznaãené akonajvhodnej‰ie a doporuãené pre ich ‰ir‰iu implementáciuv rámci programu Natura 2000.

Iniciatíva PAN Parks bola v roku 2001 pretavená do práv-nej podoby nadácie – PAN Parks Foundation. Jej cieºom jeimplementovaÈ koncept trvaloudrÏateºnej stratégie siete PANParkov v Európe a podnietiÈ manaÏérov národn˘ch parkovako aj v‰etk˘ch partnerov pre adaptovanie a implementáciuzásad trvaloudrÏatelnej stratégie rozvoja turizmu v ich okolí.TrvaloudrÏatelny turizmus, (rozumej usmerÀovan˘ a regulo-van˘) sa v tomto koncepte chápe ako úãinn˘ nástroj na do-siahnutie cieºa (rozumej skvalitnenie manaÏmentu chránené-ho územia) a ako náhrada za iné agresívnej‰ie formy vyuÏí-vania prírodn˘ch zdrojov chráneného územia.

PPPPrrrreeeeããããoooo PPPPAAAANNNN PPPPaaaarrrrkkkkyyyyV Európe je mnoho krásnych a civilizáciou e‰te nezniãe-

n˘ch miest. Mnohé z nich sú uÏ deklarované ako národnéparky alebo prírodné rezervácie. Napriek tomu, Ïe sú chrá-nené legislatívou miestnych ‰tátov, sú predmetom narastajú-ceho tlaku zo strany podnikateºov, turistov a záujmov˘ch sku-pín. Ich odºahlosÈ od civilizaãn˘ch centier je na strane druhejzase v mnoh˘ch prípadoch dôvodom, Ïe miestne obyvateº-stvo z nedostatku in˘ch príleÏitostí sa ich snaÏí vyuÏívaÈ veº-mi agresívnym spôsobom.Miestne komunity len veºmiÈaÏko premieÀajú ich prírod-nú hodnotu za miestnymiobyvateºmi akceptovateºn˘spôsob Ïivota.

Vo v˘chodnej a strednejEurópe, kde priam zázra-kom ostali zachované frag-menty pôvodnej európskejprírody, dnes miestna ÈaÏba

lesov a nerastného bohatstva, ako aj intenzívne poºovné ob-hospodarovanie v mnoh˘ch chránen˘ch územiach je príãinoupokraãovania procesu likvidácie posledn˘ch zbytkov jedineã-n˘ch biotopov a ekosystémov. V západnej Európe zase in-tenzívny, masov˘ a neregulovan˘ rozvoj turizmu v˘raznezmenil charakter celého radu národn˘ch parkov. Nedoce-nenie poslania národn˘ch parkov v procese regionálnehoplánovania zase vedie v mnoh˘ch prípadoch k nekontrolova-teºnému turistickému rastu, kde trpia nielen prírodné hodnoty,ale postupne sa strácajú aj pôvodné väzby miestneho obyva-teºstva na krajinu.

Súãasn˘ trend Ïivota stále viac a viac koncentruje obyva-teºov do miest, za písacie stoly, pred obrazovky poãítaãov. Nadruhej strane v˘sledkom takéhoto trendu je nárast poÏiadav-ky na pobyt v skutoãnej, pravej, nefal‰ovanej prírode. Tu-rizmus zaloÏen˘ na pobyte v prírode dnes rastie r˘chlosÈou8 % za rok (1999) a zdá sa, Ïe Európa sa pomaly prebúdzaa spoznáva ohromn˘ potenciál svojho prírodného bohatstva.Európania sa ãoraz viac zaãínajú zaujímaÈ o svoje prírodnédediãstvo a tento záujem je prv˘m predpokladom aktivít, kto-ré v koneãnom dôsledku budú smerovaÈ k jeho ochrane.Napriek tomu v‰ak veºká ãasÈ Európanov stále ostáva nevní-mavá k t˘mto skutoãnostiam a snáì s v˘nimkou veºmi zná-mych miest ako Bialowieza, alebo niekoºko star˘ch a dobreznámych parkov v Alpách, podceÀuje respektíve nedoceÀujeprírodné bohatstvo, ktor˘m Európa e‰te stále disponuje.

Plánovite a v zhode s miestnymi obyvateºmi rozvíjan˘ tu-rizmus sa tak môÏe staÈ minimálne súãasÈou rie‰enia sociál-nych a ekonomick˘ch problémov, s ktor˘mi zápasia ekono-micky podvyÏivené chránené územia a zbedaãené komunityv ich okolí.

Asi tieto my‰lienky stáli v pozadí iniciatívy nazvanej PANParky, ktorej cieºom je vytvoriÈ pan-európsku sieÈ veºk˘ch,dobre manaÏovan˘ch chránen˘ch území oznaãen˘ch sym-bolom – logom znaãkou kvality PAN Parks. Iniciatíva saopiera o nezávislú a nestrannú verifikáciu podºa princípova kritérií, ktoré vytvorila skupina expertov spolupracujúcich sozakladateºmi iniciatívy PAN Parky v úzkej súãinnosti s pred-staviteºmi pilotn˘ch národn˘ch parkov. Následne boli princípya kritéria posúdené a dopracované odborn˘mi konzultantmiz celého radu medzinárodn˘ch organizácii ako IUCN,Europark a pod.Dokonãenie v budúcom ãísle

Vlado VANâURAFoto: Jana Boro‰ová a Ladislav Horsk˘

ZZZZáááákkkk llll aaaaddddoooommmm cccceeee rrrr tttt iiii ffff iiii kkkkáááácccc iiii eeee PPPPAAAANNNN PPPPaaaarrrrkkkkssssjjjj eeee ssssúúúússss tttt aaaavvvvaaaa pppp rrrr iiii nnnncccc íííí ppppoooovvvv aaaa kkkk rrrr iiii tttt éééé rrrr iiii íííí –––– ããããaaaassss ÈÈÈÈ IIII ....

Národn˘ park Triglav Národn˘ park Slovensk˘ rajKANDIDÁTI PAN PARKS

ZO SVETA

ZLOM 18.3.2002 16:32 Str�nka 19

18

Národn˘ park Krka je rozºahlou,väã‰inou nezmenenou a zacho-valou oblasÈou v˘nimoãn˘ch a

mnohonásobn˘ch prírodn˘ch hodnôt,ktor˘ zah⁄Àa jeden alebo viac zachova-n˘ch ãi nepatrne zmenen˘ch ekosysté-mov. Zámer vyhlásenia NP Krka je pre-dov‰etk˘m vedeck˘, kultúrny, v˘chovno-vzdelávací a rekreaãn˘.

NP bol vyhlásen˘ v roku 1985 a je to

uÏ siedmy národn˘ park v Chorvátsku.

Nachádza sa v oblasti ·ibensko-kninské-

ho Ïupanstva a zaberá povrch 111 km2 pri

toku rieky Krky: dva kilometre po prúde

rieky od Kninu ku Skradinu a doln˘ tok

âikoly. Rieka Krka pramení na úpätí

Dinárskeho pohoria pri meste Knin. So

zaplavenou ãasÈou ústia je jej dæÏka len

72 km. Priemern˘ roãn˘ prietok cez

Skradinsk˘ buk (Skradinská perej) je

55 m3.s-1, ale v období daÏìov je to aÏ

350 m3.s-1. Krka je prírodn˘m a kraso-

v˘m fenoménom so svojimi siedmymi

prirodzen˘mi vápencov˘mi priehradami:

Bilu‰ica buk (v˘‰ka 22,4 m), âorica buk

a Brljan (15,5 m), Manojlovaãki slapovi

(sústava vodopádov v˘‰ky 59,6 m s hlav-

n˘m schodom v˘‰ky 32 m), Ro‰njak

(8,4 m), Miljacka slap (23,8 m), Ro‰ki

slap (25,5 m) a Skradinski buk (17 scho-

dov celkovej v˘‰ky 45,7 m). Celkov˘

spád rieky Krky je 242 m. Typickou sú-

ãasÈou rieky je predov‰etk˘m masívny

usaden˘ vápenec, ktor˘ v toku vytvára

nádherné útvary vo forme najrôznej‰ích

prahov, pokrievok, brád, závesov a ìal-

‰ích geomorfologick˘ch útvarov. Tieto sú

základn˘m fenoménom a kostrou dne‰-

ného hydrogeologického a krajinného

obrazu národného parku. Priehrady sú

biodynamické Ïivé útvary.

Národn˘ park Krka patrí k juhoeuróp-

skej (stredozemnej a substredozemnej)

oblasti, ktor˘ svojou svojráznou polohou

a mozaick˘m rozmiestnením rozmani-

t˘ch typov stanoví‰È vyniká v˘nimoãne

bohatou a pestrou faunou a flórou. V ob-

lasti národného parku bolo zisten˘ch

860 rastlinn˘ch druhov a odrôd, medzi

nimi niekoºko ilyrsko-jadransk˘ch ende-

mitov. Svojím bohatstvom rastlinn˘ch

druhov, v styku tepl˘ch a such˘ch sta-

noví‰È s vlhk˘mi a tienist˘mi stano-

vi‰Èami, sú obzvlá‰È zaujímavé Ro‰ki

slap so svojou vegetáciou kaÀonu

a Skradinski buk, ktor˘ ponúka moÏnosÈ

pozorovania rastlinn˘ch druhov vápenco-

v˘ch priehrad.

Typickou ãrtou NP je udivujúca ryb-

natosÈ rieky Krky. Neuveriteºne ãistá

a priezraãná voda poskytuje svoje priro-

dzené útoãisko pre 18 rybích druhov,

medzi ktor˘mi je 10 endemitov (!), ão tú-

to rieku zaraìuje medzi prírodné pamiat-

ky najvy‰‰ej kategórie. Poãetné porasty

trste, jazierka v niektor˘ch ãastiach toku

Krky a podmáãané okolité lúky sú sa-

mozrejme oÏivené predov‰etk˘m obojÏi-

velníkmi a vtákmi. Hú‰tiny a suÈoviská,

resp. skaliská osídºujú plazy, najmä ja‰te-

rice. BohatosÈ Ïivoãí‰nych druhov (222),

hlavne ‰truktúra spoloãenstiev vtáctva

a veºk˘ v˘znam Krky pre jarné a jesenné

migrácie ju zaraìuje medzi ornitologicky

najv˘znamnej‰ie oblasti Európy. Z cicav-

cov je najhodnotnej‰ia fauna netopierov,

ktorá v sebe zah⁄Àa 18 druhov, ktoré sú

navy‰e v Európe najãastej‰ie ohrozen˘mi

druhmi.

OblasÈ rieky Krky je typická starodáv-

nym ºudsk˘m osídlením. Je tu mnoho

kultúrnych a historick˘ch pamiatok.

Najstar‰ie dôkazy osídlenia priestoru te-

raj‰ieho NP ãlovekom pochádzajú z pa-

leolitiku (predhistorické nálezy rôznych

predmetov), sú to aj nálezy keramiky

z neolitiku, kremeÀové noÏe a fragmenty

kameninov˘ch nádob a kostí. Na pravom

brehu rieky Krky, na línii mesta Skradin

(celkovo je chránen˘ ako kultúrna pa-

miatka) po Skradinski buk, sa nachádzajú

zvy‰ky antického vodovodu rímskej

NP KRKA – PERLA CHORVÁTSKAÚdolie rieky Krka pod Skradinskim bukom

Vodopády Skradinského buku na rieke Krka

ZO SVETA

ZLOM 18.3.2002 16:32 Str�nka 20

19

Scardony. V oblasti parku moÏno nájsÈ

aj zvy‰ky niekoºk˘ch stredovek˘ch sta-

rochorvátskych osád zo 14. storoãia:

Tro‰enj-grad, Neãven-grad, Bogoãin-

grad, Kljuãica a iné. Stará osada Kljuãica

je svojou veºkosÈou a zachovalosÈou jed-

n˘m z najzachovalej‰ích historick˘ch ob-

jektov v Chorvátsku. Medzi sakrálnymi

stavbami, ktoré sa nachádzajú na území

NP, je drahokam v podobe franti‰kán-

skeho kostola a klá‰tora na ostrovãeku

Visovac, ako aj pravoslávny klá‰tor Krka

(klá‰tor svätého archanjela) so svojím

bohat˘m umeleck˘m a kultúrnym po-

kladom. Na vodopádoch Ro‰ki slap

a Skradinski buk sú nespoãetné mlyny

a valchy, majúce v˘nimoãn˘ kultúrno-

-historick˘ v˘znam ako pamiatky rurál-

neho staviteºstva a hospodárskej minu-

losti.

Národn˘ park Krka moÏno obísÈ po vo-

de, vozovou cestou alebo pe‰o. Loìou

moÏno nav‰tíviÈ a prehliadnuÈ si

Skradinski buk zo Skradinu, ostrov

Visovac a Ro‰ki slap z prístavu plavi-

diel nad Skradinskim bukom. Na ÏiadosÈ

náv‰tevníkov národného parku sú poria-

dané aj panoramatické v˘lety k ústiu rie-

ky âikoly. Motorov˘mi vozidlami moÏ-

no park obísÈ v‰etk˘mi verejn˘mi cesta-

mi oznaãen˘mi na mape, okrem v˘luãne

pe‰ích pásiem Skradinského buku, ostro-

va Visovac a klá‰tora Krka, kde je ná-

v‰teva moÏná len v organizácii NP Krka

loìou alebo autokarom.

V národnom parku nie je náv‰tevní-

kom povolené kúpaÈ sa mimo povole-

n˘ch a oznaãen˘ch miest, ìalej nie je po-

volené potápanie, rybolov s harpúnou

(podvodnou pu‰kou), rekreaãn˘ rybolov

bez povolenia, lov zveri, chytanie, roz-

háÀanie ãi znepokojovanie zveri alebo

in˘ch Ïivoãíchov, taktieÏ nie je povolené

trhanie ãi po‰kodzovanie autochtónnych

rastlín, rozbíjanie ãi po‰kodzovanie vá-

pencov˘ch útvarov, vstup psom bez vo-

dítka, fotografovanie pre komerãné úãely

bez povolenia, jazda motorov˘mi vozid-

lami bez povolenia na cestách, kde je do-

prava obmedzená alebo zakázaná, kem-

povanie a zakladanie ohÀa (prísne kon-

trolované) mimo oficiálnych a kontrolo-

van˘ch ohnísk, odhadzovanie odpadkov,

zneãisÈovanie prameÀov a vodn˘ch tokov

ako aj chodenie po vápencov˘ch priehra-

dách mimo povolen˘ch chodníkov.

Vstupnou bránou do národného parku je

starobylé mesto ·ibenik.

Spracované podºa materiálu:JAVNA USTANOVA „NACIONALNIPARK KRKA“ 1999

Kontakt: turizam.npk@npkrka.hrwww.npkrka.hr

Ing. Miroslav ZONTÁGFoto: autorSkradinski buk – typická vápencová priehrada

Etnografické múzeum v NP Krka

ZO SVETA

ZLOM 18.3.2002 16:32 Str�nka 21

20

Ïije na celom SlovenskuÎivá príroda je medzinárodn˘ projekt vytvo-

ren˘ Slovenskou agentúrou Ïivotného pros-tredia v odbornej spolupráci s Field StudyCouncil za finanãnej pomoci Darwin Initiativea Slovenského plynárenského priemyslu, za-meran˘ na monitorovanie stavu fauny a flóryna Slovensku. Je urãen˘ deÈom základn˘ch‰kôl vo veku 10–15 rokov. Cieºom projektu jezv˘‰iÈ environmentálne povedomie mladejgenerácie a overiÈ si ‰kolské vedomosti v pra-xi. V odbornej sfére môÏu v˘sledky mapova-nia napomôcÈ k poznaniu „menej zaujíma-v˘ch“ lokalít mimo chránen˘ch území, pri-spieÈ k znalostiam o roz‰írení beÏn˘ch dru-hov, ktoré stoja na okraji záujmu vedeck˘chpracovísk. Organizaãne beh Projektu zabez-peãuje tím zloÏen˘ z pracovníkov Sloven-skej agentúry Ïivotného prostredia, Univer-zity Mateja Bela, Stredoslovenského múzeaa ·tátnej ochrany prírody SR.

Keì sme pred ãasom s pracovn˘m tímom pro-jektu Îivá príroda rozoslali na ‰koly, centrá voº-ného ãasu, záujmové organizácie a v‰etk˘m, ãosa zaoberajú environmentálnou v˘chovou detí,úvodné informácie a prihlá‰ku do projektu, e‰tesme nevedeli, ako to dopadne...

Hoci pri príprave projektu sme vychádzali z ur-ãit˘ch ‰tatistick˘ch predpokladov, boli sme prí-jemne prekvapení, Ïe základné otázky: „Vie‰ ãoje to biodiverzita? Poznበfaunu a flóru Slo-venska? Rád – rada sa túla‰ prírodou? Poznበokolie svojho bydliska? Vie‰ ão je to Ïivá príro-da?“ zaujali cca 800 skupín detí s ich vedúcimitak, Ïe sa prihlásili a do projektu zapojili. Bolimedzi nimi ‰kolské kolektívy so svojimi uãiteºmi,celé triedy alebo rôzne ekokrúÏky, skupinky z or-ganizácií Pathfinder a Slovensk˘ skauting, klubyz centier voºného ãasu, ale aj rodiny s deÈmi.Územie Slovenska bolo relatívne rovnomerne po-kryté a pred ãlenmi organizaãného tímu stála ne-ºahká úloha – poãas niekoºk˘ch dní zrealizovaÈ

‰kolenia vedúcich skupín a odovzdaÈ im pracov-né pomôcky – manuál k projektu, evidenãné kar-ty, kºúãe na urãovanie vybran˘ch druhov podºaekosystémov, poznámkové bloky, lupy a triãkás logom Îivej prírody.

Do projektu sa celkove zapojilo 799 skupín zo744 organizácií. Tieto ãísla zah⁄Àajú 7741 Ïiakovvo veku 10 aÏ 15 rokov z 344 slovensk˘ch miesta obcí. Ich zastúpenie vyjadruje nasledujúca ta-buºka.

In‰titúcie Poãet Poãetorganizácií Ïiakov Z·

Základné ‰koly 607 6357Centrá voºného ãasu 49 525Spolky 27 193Slovensk˘ skauting 17 132Gymnáziá 13 122Kluby 9 73Strednéodborné uãili‰tia 7 47Centrá EV 3 36ZOO 2 33iné (Univerzity,Farské úrady,Detské domovy) 3 37

Slávnostné otvorenie projektu sa konalo pripríleÏitosti DÀa Zeme, dÀa 24. apríla 2001 nanádvorí The British Council v Bratislave. Úãast-níkom sa prihovorili nielen vedúce osobnosti or-ganizácií participujúcich na projekte, ale aj minis-ter ÎP SR, László Miklós.

Potom bolo uÏ na jednotliv˘ch pracovn˘chskupinách, ako sa vyrovnajú s nástrahami terénu,poãasia, ale aj pripraven˘mi evidenãn˘mi kartamia vlastn˘mi odborn˘mi znalosÈami. Hoci úlohounebolo v kaÏdom z troch ekosystémov (lúãny,lesn˘, vodn˘) nájsÈ ão najviac z vybran˘ch cha-rakteristick˘ch druhov rastlín a Ïivoãíchov, takmnohí vedúci skupín sa s deÈmi pri urãovaní po-trápili. KeìÏe zámerom projektu bolo zachytiÈ te-mer celé vegetaãné obdobie, bol ãas na mapova-nie od apríla do októbra. Pravda, väã‰ina skupín,na ‰kodu veci, nepracovala cez prázdniny.

Na jeseÀ nastalo obdobie vyhodnocovaniaa zberu informácií. Na adresu Slovenskej agentú-ry Ïivotného prostredia zaãali prichádzaÈ obálkys povinne vyplnen˘mi evidenãn˘mi kartami a ma-pami. Ale nielen to. Mnohé skupiny zdokumento-vali svoju ãinnosÈ formou fotografií, kresieb, ãi do-konca videonahráviek. Niektoré pripojili list s bliÏ-‰ím popisom svojej ãinnosti, so zaujímavosÈami,básniãkou.

Z pôvodne prihláseného poãtu pracovn˘chskupín v˘sledky odovzdalo 485 skupín, ão je61 %. Takouto vysokou úspe‰nosÈou sa nemohlipochváliÈ ani vo Veºkej Británii, kde sa podobn˘projekt realizoval a bol vlastne pre Îivú príroduvzorom. V evidenãn˘ch kartách je zaznamena-n˘ch 13 880 pozorovaní Ïivoãíchov a 20 900 po-zorovaní rastlín. Tieto záznamy sa v súãasnostispracovávajú na pracovisku SAÎP do podobyGIS. V˘sledky spolu s príslu‰n˘m prehliadacímsoftwarom dostanú v‰etky zúãastnené skupinyna CD.

KeìÏe mapovaním sa projekt nekonãí, ale bu-de pokraãovaÈ v roku 2002 formou realizácie ma-l˘ch environmentálnych projektov, rozoslali smena jeseÀ v‰etk˘m zapojen˘m pracovn˘m skupi-nám dotazník s otázkami, ktoré nám mali podaÈobraz o spokojnosti s projektom, o najãastej‰íchproblémoch a námetoch na zlep‰enie ìal‰ej ãin-nosti. Vyhodnotili sme 326 dotazníkov, ktoré pri‰-li v stanovenom termíne. Je pote‰iteºné, Ïe väã‰i-na ohlasov bolo kladn˘ch, väã‰ina námetov pod-netn˘ch, no respondenti ne‰etrili ani kritick˘mipostrehmi. Tieto sú predmetom diskusie v organi-zaãnom tíme, aby sme sa v budúcnosti vyhli chy-bám a nedostatkom.

V súãasnosti (január) pracujeme na zostavenípríruãky k mal˘m environmentálnym projektom,prípravách v˘stavy a ceremoniálu k prvej ãastiprojektu (opäÈ pri príleÏitosti DÀa Zeme), plánuje-me ‰kolenia vedúcich skupín (marec). Graficimajú v poãítaãoch rozpracovan˘ propagaãno--náuãn˘ plagát zostaven˘ (aj) z detsk˘ch kresieba Spravodajcu Îivej prírody.

Za organizaãn˘ tím Projektu:Ing. Adalbert MEZEI, Správa NAPANT

ëal‰ie informácie o projekte je moÏné získaÈna stránkach Enviromagazínu, v Spravodaj-covi projektu a na internetov˘ch stránkachSAÎP http://www.sazp.sk/zivapriroda

Tak ako po iné roky, tak i v ro-ku 2001 pracovníci SprávyTatranského národného parku(TANAPu) v Tatranskej ·trbe nav-‰tívili viaceré základné i stredné‰koly v KeÏmarku, v Poprade,v Tatranskej ·trbe, v LiptovskomHrádku, Pribyline, Trstenej atì.,kde Ïiakov oboznámili so situáciouv Tatranskom národnom parku.Predná‰ky boli pre nich nepochyb-ne zaujímav˘m spestrením vyuão-vacieho procesu.

Okrem pouãn˘ch informácií,ktoré pre Ïiakov a ich uãiteºov od-zneli na jednotliv˘ch ‰kolách, sazúãastnili Ïiaci aj terénnych exkur-zií, kde sa mohli priamo oboznámiÈs prostredím, v ktorom Ïije ná‰najznámej‰í a najohrozenej‰í Ïivo-ãí‰ny druh – symbol Tatier – kam-zík vrchovsk˘ tatransk˘.

Na niektor˘ch vybrat˘ch ‰ko-lách sa nám vìaka v˘poÏiãke vi-deokaziet z Centra environmentál-nej v˘chovy a propagácie SAÎPv Banskej Bystrici podarilo spestriÈpredná‰ky aj premietaním videofil-mov s environmentálnou témati-kou, ktoré zaujali ich pozornosÈa veºmi sa im páãili.

Základná ‰kola Dostojevskéhov Poprade sa zúãastnila súÈaÏeo najkraj‰í v˘kres s tématikou prí-rody okolo nás. Îiaci, ktorí sa dosúÈaÏe zapojili a ich práce boli vy-hodnotené ako najlep‰ie, dostalipekné ceny, ktoré pre nich pripra-vili pracovníci Správy TANAPu.

Te‰íme sa na ìal‰ie stretnutias mladou generáciou.

Martina PROHÁCZKOVÁpracovníãka Správy TANAPu

pre environmentálnu v˘chovu a propagáciu

V¯CHOVA K OCHRANE PRÍRODY

EEEENNNNVVVVIIIIRRRROOOONNNNMMMMEEEENNNNTTTTÁÁÁÁLLLLNNNNAAAA VVVV ¯̄̄̄CCCCHHHHOOOOVVVVAAAA NNNNAAAA ····KKKKOOOOLLLLÁÁÁÁCCCCHHHH PPPPOOOODDDD TTTTAAAATTTTRRRRAAAAMMMMIIII

Environmentálna v˘chova – odovzdanie cien, 18. 1. 2002, Z· Dostojevskéhov Poprade

ZLOM 18.3.2002 16:33 Str�nka 22

21

ÚVODalebo

Z âOHO VYCHÁDZA NÁ· PROJEKTSpráva TANAPu so sídlom v Tatranskej ·trbe

v rámci vzdelávacích, v˘chovn˘ch a osvetov˘chaktivít navrhnut˘ch v Programe záchrany kamzí-ka vrchovského tatranského na roky 2001–2005,realizuje v ‰kolskom roku 2001–2002 v spoluprá-ci s neziskovou organizáciou A-projekt so sídlomv Liptovskom Hrádku za pomoci dobrovoºníkovz radov rodiãov, uãiteºov a niektor˘ch stráÏcovpilotn˘ vzdelávací projekt s názvom „PomôÏmezachrániÈ kamzíka“.

Tento vzdelávací projekt spracovatelia prihlá-sili v roku 2001 do súÈaÏe mal˘ch environmentál-nych projektov „Zelen˘ projekt“ v oblasti envi-ronmentálna v˘chova a vzdelávanie, ktor˘ kaÏ-doroãne vyhlasuje Ministerstvo Ïivotného pros-tredia SR. Komisia pre v˘ber Zelen˘ch projektovodporuãila a v operatívnej porade ministra napo-kon aj schválila dotáciu vo v˘‰ke 26 000,– Sk ur-ãenú na jeho realizáciu.

âO JE CIEªOM PROJEKTUSpracovatelia projektu sa zamerali na deti Ïi-

júce v regióne Tatranského národného parkua cez nich si stanovili cieº ovplyvniÈ konanie ajrodiãov – dospel˘ch, ktorí sú ãasto v súãasnostimajiteºmi resp. spolumajiteºmi pozemkova pôdy na území národného parku. Vzhºadomk súãasnej situácii by mal projekt zlep‰iÈ infor-movanosÈ detí o Ïivote tatranského kamzíka,o Programe záchrany kamzíka vrchovského tat-ranského na roky 2001–2005 a o na‰om najstar-‰om národnom parku. Oboznámi ich s najãastej-‰ími problémami, ktoré sú spojené so záchranoukamzíka, pozitívne ovplyvní vzÈah detí a pros-tredníctvom nich aj rodiãov k jeho ochrane. DádeÈom moÏnosÈ navrhnúÈ rie‰enia a podieºaÈ sana rie‰ení problémov súvisiacich s ochranoukamzíka a prírodného prostredia v‰eobecne.T˘m sa zv˘‰i environmentálne povedomie detía vytvorí sa moÏnosÈ pre komunikáciu a ichúãasÈ na prípadn˘ch ìal‰ích vzdelávacích pro-jektoch Správy TANAPu.

AKTIVITY PROJEKTUV ‰kolskom roku 2001–2002 je realizovan˘ pi-

lotn˘ projekt, do ktorého sú zapojené tri základné‰koly z regiónu (Z· Hradná ulica Liptovsk˘Hrádok, Z· Pribylina a Z· Tatranská ·trba), ktorépôsobia v podhorskej oblasti Tatranského národ-ného parku – celkovo 776 Ïiakov. Podºa ãasovéhoharmonogramu projektu sa na kaÏdej ‰kole vy-profilovali 2 skupiny Ïiakov so záujmom o pro-blematiku v dvoch vekov˘ch kategóriách. Prenich je, samozrejme s prihliadnutím na vekovérozdiely, pripraven˘ch niekoºko rozmanit˘ch akti-vít: pre Ïiakov 1.–4. roãníka – zhotovenie tematic-kej nástenky o Ïivote kamzíka, album o kamzíko-

vi, v˘let do prírody, rôzne environmentálne hrya súÈaÏe; pre Ïiakov 5.–9. roãníka – predná‰kya besedy s pracovníkmi Správy TANAPu, zorga-nizovanie tematickej v˘tvarnej súÈaÏe, exkurziedo terénu, závereãn˘ seminár s aktívnymi Ïiakmi.Konkrétne v˘stupy projektu je moÏné vyuÏiÈ najednotliv˘ch ‰kolách aj v ìal‰ích rokoch.

SPOJENIE SÍLVìaka podpore Nadácie pre deti Slovenska

z Fondu Hodina deÈom a Britského veºvyslanec-tva v Bratislave bol uveden˘ projekt roz‰íren˘o aktivity Mlad˘ stráÏca prírody a environmentál-ne vzdelávanie z programu Ja a príroda. V˘sled-kom bude okrem upevnenia, prepojenia a spolu-práce ‰tátnych a neziskov˘ch organizácií aj na-

‰tartovanie systematickej‰ej práce v oblasti v˘-chovy k ochrane Tatranského národného parku.

ZÁVERalebo

âO BUDE ëALEJZ dlhodobého hºadiska sa snaÏíme o vytvore-

nie osobnej‰ieho vzÈahu detí, Ïijúcich v podhor-skej oblasti Tatranského národného parku, nie-len k tomuto ohrozenému Ïivoãí‰nemu druhu –symbolu Tatier, ale aj k celému národnému par-ku. Veríme, Ïe deti si viac uvedomia hodnotyúzemia, v ktorom Ïijú a t˘m sa nám zároveÀ ús-pe‰ne podarí implementovaÈ úlohy v oblasti v˘-chovy a vzdelávania, ktoré vypl˘vajú z päÈroãné-ho projektu na záchranu tatranského kamzíka.Sme presvedãení, Ïe je dôleÏité pracovaÈ s deÈmi,budovaÈ ich vzÈah k hodnotám územia, ktoréhovlastníkmi, uÏívateºmi a manaÏérmi sa v budúc-nosti stanú. Dlhodobej‰í aspekt projektu jeumocnen˘ na‰ou snahou vychovaÈ z radov na-stupujúcej mladej generácie mlad˘ch stráÏcovkamzíka (národného parku), ktorí budú maÈ in-formácie o stave kamzíkov v Tatrách a budú sav blízkej budúcnosti podieºaÈ na jeho záchrane.

Na‰im zámerom je po – myslíme, Ïe vcelku ús-pe‰nom – odskú‰aní pilotnej fázy tohto vzdelá-vacieho projektu, roz‰íriÈ ho aj na ìal‰ie ‰kolyv regióne, ktoré majú tieÏ záujem o aktívnu parti-cipáciu na projekte. Na tomto mieste im môÏemesºúbiÈ, Ïe v prípade finanãnej podpory projektu ajv ‰kolskom roku 2002–2003 sa tak urãite stane.O tom, Ïe to stojí za to, nás presvedãili aj Ïiaci zoZ· v Pribyline, ktorí na základe vlastnej aktivityvypracovali krátky informaãn˘ materiál o tatran-skom kamzíkovi. Je tam uveden˘ch niekoºko zau-jímav˘ch v˘rokov. Za v‰etky staãí uviesÈ v˘rokA. S. Exupéryho v kapitole o príãinách ohrozeniakamzíka: „KaÏd˘ je zodpovedn˘ za príklad, ktor˘svojim Ïivotom dáva“. Tieto deti to myslias ochranou prírody váÏne. A ão my – racionálnej-‰ie uvaÏujúci dospelí?

Eva VANâUROVÁ, A-projekt n. o.Juraj ·VAJDA, Správa TANAPu

PILOTN¯ VZDELÁVACÍ PROJEKT „POMÔÎME ZACHRÁNIË KAMZÍKA“alebo

DETI CHCÚ TIEÎ POMÔCË ZACHRÁNIË TATRANSKÉHO KAMZÍKA. . .

V¯CHOVA K OCHRANE PRÍRODY

❈❈❈❈ DDDDEEEETTTTSSSSKKKK ¯̄̄̄ KKKKÚÚÚÚTTTT IIIIKKKK ❈❈❈❈TT A J N Í M A S K É R IA J N Í M A S K É R IAhojte deti!

od tohto ãísla sa spolu budeme stretávaÈ v novo-vytvorenom detskom kútiku.

Dnes si nieão povieme o tom, ako sa niektorézvieratká dokáÏu v prírode zamaskovaÈ a pri-spôsobiÈ sa tak okolitému prostrediu, v ktorom Ïijú.Odborne tomu hovoríme mimikry. Preão tak robia?NuÏ väã‰ina z nich sa t˘mto spôsobom chráni prednepriateºmi. Pozrite sa na obrázky a skúste námnapísaÈ, aké zvieratká sú na nich a pred ãím (ale-bo pred k˘m) sa podºa Vás skr˘vajú.

Va‰e odpovede posielajte do redakcie. Správneodpovede odmeníme pekn˘m darãekom.

Na ìal‰ie stretnutie s Vami sa te‰í teta Martina zo Správy TANAPu

ZLOM 18.3.2002 16:33 Str�nka 23

22

DO VA·EJ KNIÎNICE

Naozaj je to nieão neobvyklé, Ïe tak˘ veºk˘ poãetpôsobiv˘ch star˘ch porastov mohutn˘ch dubov, bu-kov, jedlí a smrekov sa zachoval priamo v stredeEurópy. Vyjadrujem svoju nádej, Ïe slovenskí vedcia lesníci spolu s ochrancami prírody a v‰etk˘miºuìmi dobrej vôle dohliadnu na to, aby pralesy v tej-to krajine preÏili dovtedy, k˘m si ºudstvo samo neu-vedomí, ak˘ unikátny, od v‰etkého ostatného odli‰-n˘ a zákonom pravdepodobnosti sa vymykajúci jekaÏd˘ ‰tvorcov˘ meter povrchu na‰ej planéty.

Eugen A. Cernan– americk˘ astronaut slovenského pôvodu,

zatiaº posledn˘ ãlovek na Mesiaci

Koncom roka 2001 sa prv˘m obdivovateºom, priaz-nivcom ochrany prírody a zainteresovan˘m dostala dorúk 196 stránková publikácia Slovenské pralesy – diver-zita a ochrana. Pri jej prvom letmom prelistovaní ãitate-ºa zaujme mnoÏstvo farebn˘ch fotografií zachytávajú-cich slovenské pralesy a ich obyvateºov. Ako posolstvomoÏno vnímaÈ postupnosÈ záberov na zaãiatku knihyod prekrásneho kozmického záberu Zeme z jeho naj-bliωieho vesmírneho spolupútnika aÏ po leteckú sním-ku detailu sitnianskeho pralesa.

Autori rozdelili dielo do dvoch ãastí, úvodnej a ‰pe-ciálnej. V úvodnej ãasti podali struãnú, ale v˘stiÏnú cha-rakteristiku pralesov, naãrtli v˘voj lesn˘ch formáciív poºadovej dobe a prenikanie jednotliv˘ch drevín nana‰e územie. Urãit˘ priestor je v úvode venovan˘ aj his-tórií a súãasnosti v˘skumu a ochrany pralesov na Slo-vensku. Pritom je o ãom podaÈ svedectvo, veì históriaochrany prírodn˘ch lesov na Slovensku siaha pekne ìa-leko do minulosti. V podobe ochrany konkrétnych úze-mí sa zaãala písaÈ v roku 1895, kedy boli vyhlásené pr-vé chránené územia na Slovensku. Zaujímavé sú v tejtosúvislosti údaje o stave cca 18–20 000 ha pralesov naSlovensku, kedy 68 % uvádzajú autori ako nenaru‰ené,31 % ako ovplyvnené a 1 % ako citeºne ovplyvnené.Priestor je venovan˘ aj opisu v˘znamu lesn˘ch eko-systémov z hºadiska biodiverzity, priãom sa zv˘razÀujev˘znam m⁄tveho dreva ako neoddeliteºnej súãasti kolo-behu látok a procesov v pralesoch. Z ìal‰ích riadkov sadozvedáme, Ïe aÏ do súãasnosti je pod zákonnouochranou asi 100 území, ktoré buì úplne alebo sãastispæÀajú definíciu pralesa. Na záver úvodnej ãasti objas-Àujú autori v˘ber jednotliv˘ch pralesovit˘ch území do‰peciálnej ãasti. Na tomto mieste moÏno spomenúÈ, Ïesnaha o zachytenie v‰etk˘ch vegetaãn˘ch stupÀov ako

aj azonálnych spoloãenstiev prostredníctvom nomi-nácie konkrétneho územia do ‰peciálnej ãasti, je pre-myslená.

V ‰peciálnej ãasti autori predstavujú 15 lokalít s v˘s-kytom pralesovit˘ch formácií. AÏ na dve v˘nimky(CHKO Dunajské luhy, lokalita Kosodrevina) ide o ná-rodné prírodné rezervácie vyhlásené za úãelom ochranyukáÏok prirodzen˘ch lesov. Opis polohy, klimatick˘ch,geologick˘ch, pedologick˘ch a vegetaãn˘ch pomerov,‰truktúry a v˘voja pralesa a v˘poãet jeho Ïivoãí‰nycha rastlinn˘ch obyvateºov nám pribliÏuje jednotlivé ob-jekty skôr z odborného zorného uhla. Interiér pralesova jeho obyvateºov zachytávajú mnohé fotografie, nie-ktoré vydarené, iné vydarené menej. Aj keì sa priamypobyt v t˘chto chrámoch lesa a pocity s ním spojené lenÈaÏko dajú zachytiÈ, môÏu obrázky túto atmosféru aspoÀpriblíÏiÈ a vyprovokovaÈ aj „neochranársky“ uvaÏujúcichºudí zamyslieÈ sa nad v˘znamom a poslaním tak˘chtoúzemí v dne‰nej dobe. MoÏno ich to podnieti niektoréz nich nav‰tíviÈ, vychutnaÈ ich atmosféru a pochopiÈich, odkiaº je uÏ len krôãik k ich uvedomelej podporea ochrane.

Samotn˘ v˘ber území do ‰peciálnej ãasti mohol byÈdôkladnej‰í. UÏ v˘ber prvého územia reprezentujúci

Eduard Bublinec, Viliam Pichler a kol.: Slovenské pralesy – diverzita a ochranaÚstav ekológie lesa Slovenskej akadémie vied vo Zvolene, 2001, 196 strán, ISBN: 80-967238-4-7

Z iniciatívy vydavateºstva Lesoochranárskeho zosku-penia VLK ABIES vy‰iel v r. 2000 slovensk˘ preklad JánaJelínka (1995) anglického originálu knihy BarryhoHolstuna Lopeza Of wolves and Men (O vlkoch a ºu-ìoch), ktorú autor napísal v r. 1978.

Kniha je v˘sledkom nielen vlastn˘ch pozorovaní au-tora, ale aj nekoneãn˘ch rozhovorov a terénnych pozo-rovaní s Robertom Stephensonom, Davidom Mechoma ‰túdia dostupnej literatúry, napr. z katedry psycholó-gie Univerzity Nového ·kótska, katedry náboÏenstvaUniverzity v Montane, vyuÏitia zbierok Montanskej ‰tát-nej univerzity, Montanskej historickej spoloãnosti,Historickej spoloãnosti v JuÏnej Dakote.

Aj keì by sa zdalo, Ïe v 21. storoãí nám kniha o vl-koch a ºuìoch po 24 rokoch od jej vydania nemôÏe niãnové priniesÈ, má uvedené dielo svoju v˘povednú hod-notu t˘m, Ïe autor sa snaÏí zmeniÈ záporn˘ pohºad navlkov a vzÈah ºudí k vlkom a na 312 stranách veºmiprístupn˘m spôsobom opisuje vzájomné vzÈahy medzivlkmi a ºuìmi najmä na Alja‰ke, v Kanade, v USAa okrajovo sa zmieÀuje aj o Európe.

Populárno-vedecká publikácia B. H. Lopeza je roz-ãlenená do 4 kníh, epilógu a bibliografie.

V prvej knihe s príznaãn˘m názvom Canis lupusLinnaeus opisuje vlka ako objekt vedeckého záujmu,zrozumiteºn˘m a prístupn˘m spôsobom sa venuje roz‰í-reniu vlka, jeho biológii, zvlá‰È pozorne zhromaÏdilpoznatky o sociálnej ‰truktúre vlkov a vzájomnej komu-nikácii jedincov, o spôsobe lovu koristi vyuÏívajúc pri-tom bohaté terénne pozorovania Davida Mecha,Adolpha Murieho, Farleya Mowata a v neposlednom ra-de aj svoje. Prvú ãasÈ konãí slovami: „Vlk nie krvilaãná‰elma neúnavne prenasledujúca kaÏdú korisÈ, ktorústretne a zabíjajúca, ão príde do cesty.“

V druhej knihe A nad hlavou plynú oblaky ãerpápoznatky zo svojich stretnutí s nunamiutsk˘mi lovcami– Eskimákmi a zo skúseností renomovaného biológaRóberta Stephensona, ktor˘ bol vyslan˘ Úradom pre po-ºovníctvo a rybárstvo Alja‰ky v rokoch 1970–1973 na‰túdium etológie vlka a Ïil v eskimáckej dedineAnaktuvuk, no nezabúda ani na skúsenosti Indiánovs vlkmi. B. H. Lopez porovnáva a analyzuje svety dvochlovcov vlka a ãloveka zviazaného Ïivotom v pôvodnejprírode a bojujúceho o kaÏdodenné preÏitie. Tieto dvasvety sú si podobné a kapitoly porovnávania Ïivota vl-kov a Eskimákov, vlkov a Indiánov, kde platil pri lovevlka zákon vzájomného re‰pektu a úcty, sú veºmi pôso-bivé. Vlk je symbolom znovuzrodenia. Druhá kniha jepopretkávaná m˘tick˘mi príbehmi, bájkami, poéziouo vlkoch a ºuìoch.

Tretia kniha s názvom Be‰tie smetísk a pustatíns veºavravn˘mi názvami jednotliv˘ch kapitol – Volaniepo spravodlivosti, ·portov˘ lov vlkov, Americk˘ po-grom, nás zavedie do obdobia prelomu 19. a 20. sto-roãia, kedy najmä v Spojen˘ch ‰tátoch americk˘cha Kanade bola vyhlásená vojna proti predátorom s dôra-zom na vlka. Autor sa v tejto knihe opiera o citáciez najdôleÏitej‰ích diel klasick˘ch a modern˘ch t˘kajú-cich sa nenávisti ãloveka k ‰elmám, najmä k vlkovia strachu z divoãiny a rozoberá príãiny a dôvody bez-uzdnej exploatácie vlkov, ktorá napr. v roku 1915 v USAvyústila vydaním federálneho zákona, na ktorého zá-klade bolo moÏné v‰etk˘ch vlkov z federálnych území

vyhladiÈ ak˘mkoºvek spôsobom (‰portov˘ lov z vrtuº-níka, zabíjanie mláìat v brlohoch, otrava vlkov strych-nínom, kyanidov˘mi strelami, muãenie vlkov) a tentoprogram takzvanej „záchrany ãloveka“ bol ukonãen˘v r. 1942.

V ‰tvrtej knihe A vlk prehltne slnko autor ãerpalmateriál z rôznych zdrojov, ktoré pochádzajú z mytoló-gie, literatúry i histórie a mnohokrát ‰tudoval niekoºkodesiatok rukopisov, aby mohol ãitateºovi prístupn˘mspôsobom naãrtnúÈ stredoveké myslenie a ponímanievlkov, ktoré viedlo ºudí k vykresºovaniu vlka ako be‰tiea zlovestnej ‰elmy, o ãom svedãia báje, napr. Ezopove,Krylovove, La Fontaineove, povery, hlboko zakorenenáviera v existenciu vlkolakov. Vlk a v‰etko ão vyzeraloako vlkolak, sa stalo pre kaÏdého ãloveka symbolompekla. Tí, ktorí by si dovolili v tomto období neveriÈv existenciu vlkolakov, boli povaÏovaní za kacírov. JeÈaÏké zvrátiÈ myslenie ºudí, ktorí stároãia nenávidelivlkov a trvalo niekoºko storoãí, k˘m sa vnímanie vlkaako súãasti prírody zaãalo meniÈ a tento pseudovedec-k˘ pohºad sa postupne pretváral aÏ zaãiatkom 20. sto-roãia, kedy sa zaãínajú vyuÏívaÈ vedecké metódy v˘sku-mu predátorov.

Epilóg ukonãuje pútavé ãítanie o vlkoch a ºuìocha autor sa e‰te v krátkych spomienkach vracia ku chovudvoch kríÏencov ãerveného vlka, ktoré choval v ore-gonsk˘ch lesoch a ktoré boli zdrojom jeho postrehov zoÏivota vlkov a tieto premietol aj do svojej knihy.

Záver knihy B. H. Lopeza O vlkoch a ºuìoch tvoríbibliografia, ktorá je spracovaná len ako zoznam vybra-n˘ch prác, ktoré majú priamy súvis s textami knihy. Prisamotnom spracovaní knihy autor vyuÏil aj mnohoin˘ch v˘skumn˘ch materiálov, nepublikované dizertaã-né práce a iné zdroje, ktoré nie sú v bibliografii citova-né, ale v prípade seriózneho vedeckého záujmu autorponúka pomoc pri ich vyhºadaní.

Celá publikácia je bohato ilustrovaná i dobov˘miãiernobielymi reprodukciami a fotografiami, grafmia skicami, ktoré v˘znamne umocÀujú slová autora.

RNDr. Jana BUDAYOVÁSIÎP, In‰pektorát ochrany prírody a krajiny Ko‰ice

Barry Holstun Lopez, 1978: O VLKOCH A ĽUĎOCHVydalo: ABIES – vydavateľstvo Lesoochranárskeho zoskupenia VLK

ZLOM 18.3.2002 16:33 Str�nka 24

23

DO VA·EJ KNIÎNICE

Po rozdelení âeskoslovenska ochladli vzájomnékultúrne vzÈahy medzi na‰imi bratsk˘mi národmi.Viac to v‰ak badaÈ z ãeskej strany. K˘m napríklad slo-venské gazdinky z televíznej obrazovky uãí variÈ ães-k˘ „‰oumen“, ba i knihu na túto tému mu vydalo slo-venské vydavateºstvo, zo susednej strany je záujemo slovensk˘ch spisovateºov, hercov, spevákov ãi in˘chumelcov minimálny. Podobne je to aj v kniÏnej kul-túre. O to viac prekvapuje vydavateºsk˘ poãin zná-meho vydavateºstva VESTRI z Liberca, ktoré ako svo-

ju 1. publikáciu vydalo zaujímavé dielo: Nejkrásnej‰ísbírka, s podtitulom Krajiny âeské a Slovenské re-publiky.

Autorom knihy, pôvabn˘ch reportáÏí ilustrovan˘chbrilantn˘mi farebn˘mi fotografiami, je publicista a zoo-lóg Miloslav Nevrl˘. Ako v úvode pí‰e, kniha vzniklaako poìakovanie za moÏnosÈ túlaÈ sa najkraj‰ími a naj-opustenej‰ími kútmi âeskoslovenska v ãase, keì o v˘-pravách do in˘ch krajín ostávalo len snenie.

„Najskôr som nav‰tevoval len ãeské hory, ale jedendeÀ, pred pol storoãím, som pri‰iel prv˘krát naSlovensko a bol som straten˘“, zdôveruje sa ku vzÈahuk slovenskej prírode Miroslav Nevrl˘. „V tejto krajinebolo v‰etko, po ãom som túÏil. Veºhory, trávnaté pláne,piesoãné pú‰te, skalnaté kaÀony, moãiare, pralesy, sla-niská, ºadovcové jazerá, obrovské jaskyne, vodopády,horúce roviny s leniv˘mi riekami, biele spenené pere-je, drahokami, m⁄tve rieãne ramená. V‰etko. More minahradil Dunaj, obrovská rieka, ktorá pod Kováãov-sk˘mi kopcami vzne‰ene plynula do stepnej rovinatejkrajiny. Potulky Kvaãianskou dolinou mi vtedy nahra-dili balkánske rokliny, ostrice Gbelsk˘ch moãiarova komáre mi zase roztrhali telo tak, ako juhoamerick˘mcestovateºom baÏiny a moskyty Amazonky. A keì somza daÏdivej bezmesaãnej noci stúpal z Revúcej hore naâierny KameÀ, zdalo sa mi, Ïe ani predhorie Himalájíby nebolo opustenej‰ie. A západné Rudohorie medziKlenovsk˘m a ªubietovsk˘m Veprom? Nádhera! Obrov-ské stromy a nevídané huby v Dobroãskom pralese.Keì som sa z t˘chto ciest vrátil domov, ch˘bali mihviezdy nad hlavou a vysoké nebo.“

Takto pekne, s ak˘msi vyznaním lásky ku slo-venskej krajine, písal máloktor˘ zahraniãn˘ autor.S vrúcnym obdivom, ‰armom a vtipom sa MiloslavNevrl˘ vracia aj v reportáÏach z jednotliv˘ch hor-stiev Slovenska, ktoré sú vyhlásené za národné parkya chránené krajinné oblasti: Vysoké a Západné Tatry,Veºká a Malá Fatra, Muránska planina, Nízke Tatry,Pieniny, V˘chodné Karpaty, Slovensk˘ raj, Záhorie,Malé a Biele Karpaty, Dunaj, Cerová vrchovina,Ponitrie, ·tiavnické a StráÏovské vrchy, Kysuce, Hor-ná Orava, Poºana, Slovensk˘ kras, Latorica, Vihorlat,defilujú na stránkach knihy Nejkrásnej‰í sbírka. Autortejto pútavo napísanej kniÏky zavedie ãitateºov nie-len na Slovensko, ale aj do chránen˘ch územíâiech, Moravy a Sliezska. PribliÏuje im krásy a vzác-nosti Krkonô‰, ·umavy, romantikou d˘chajúce âes-ké ·vajãiarsko, melancholické juhoãeské rybníky,rieku Sázavu – odvek˘ raj trampov, bizarné skal-né mestá pri Adr‰bachu ãi Tepliciach, Orlické i Lu-Ïické hory a ìal‰ie zaujímavé miesta âeskej republi-ky. Texty sú doplnené nádhern˘mi snímkami od reno-movan˘ch fotografov. Zo slovensk˘ch autorov súv diele farebné fotografie Vladimíra Bártu a Vladimí-ra Bartu juniora.

Kniha v tvrdej väzbe na takmer 300 stranách obsa-huje 150 parádnych fotografií. Hoci je písaná v ãe‰tine,slovenskí ãitatelia iste nebudú maÈ problémy preãítaÈ sitoto príÈaÏlivé dielo o najkraj‰ích zákutiach b˘valejâeskoslovenskej republiky.

–bar–

Recenzia: O krajine slovom i obrazomVydalo: VESTRI, Liberec; autor Miloslav Nevrlý

spoloãenstvá luÏn˘ch lesov CHKO Dunajské luhy jesporn˘. Rozsiahle zásahy do morfológie toku Dunajaa jeho ramien, ÈaÏba ‰trku, premena pôvodn˘ch lesovna topoºové monokultúry (aÏ 80 % ich plochy), zánikniektor˘ch chránen˘ch území (napr. ·PR Ostrov kormo-ránov, ãiastoãne ·PR Ostrov orliaka morského, ãiastoã-ne NPR Apáli), rozsiahly nápor inváznych druhov v po-sledn˘ch dvoch desaÈroãiach a v prvom rade v˘stavba

VD Gabãíkovo spôsobili, Ïe len ÈaÏko môÏeme dnesoznaãiÈ niektoré územie za prales. To bol moÏno ajdôvod, preão nebolo zaradené do publikácie konkrétneúzemie. MoÏno stálo za úvahu „prelustrovaÈ“ niektoréúzemia v povodí Moravy alebo Latorice, alebo vybraÈkonkrétne územie z tej ãasti CHKO Dunajské luhy, kto-rá bola u‰etrená t˘chto negatívnych vplyvov. Pri v˘-poãte maloplo‰n˘ch chránen˘ch území v CHKO nastr. 40 sa v CHKO Dunajské luhy zrejme nedopatrenímocitla aj NPR ParíÏske moãiare. Ten ist˘ osud mal zrej-me aj mohutn˘ smrek, ktor˘ je zachyten˘ na str. 103v ãasti o NPR Badínsky prales, ktor˘ nie je charakteris-tickou porastotvornou drevinou tohto pralesa a v pri-rodzenom drevinovom zloÏení ch˘ba tak, ako to správ-ne kon‰tatujú autori na str. 98. Národnú prírodnú rezer-váciu Harmanecká tisina „nominoval“ do zoznamu skôrv˘skyt tisu ako pralesovit˘ charakter porastov, kde lenv okolí Dolného Harmanca môÏeme nájsÈ niekoºko stohektárov lesn˘ch porastov podobného charakteru.Niektoré sú zachytené aj na str. 135 (najväã‰í obrázok).Neaktuálny je údaj o poãte tisov na území NPR (str. 130)ako aj v celej Harmaneckej doline (str. 131). V dôsledkupo‰kodenia tisu jeleÀou zverou klesol poãet Ïiv˘chexemplárov tisu v rôznom stupni po‰kodenia v NPR nacca 1000 (podºa poslednej inventarizácie v roku 1988)a v oblasti Harmaneckej doliny z uvedeného dôvoduako aj v dôsledku ÈaÏby dreva na cca 40 % pôvodnéhopoãtu. ZabrániÈ lúpaniu a ohryzu tisu jeleÀou zverou bymala sieÈovina POLYNET vyrábaná z umelej hmoty a niedrôtená mrieÏka (str. 132). T˘mto spôsobom sa v ro-koch 1996–1999 obalilo viac ako 20 000 jedincov tisa.Smrekov˘ lesn˘ vegetaãn˘ stupeÀ reprezentujú v publi-kácií ‰tyri územia NPR Padva (tu sa vyskytuje okrajovo),NPR Jáno‰íková kolkáreÀ, NPR Zadná Poºana a lokalitaKosodrevina v Národnom parku Nízke Tatry. Ak malivybraté územia spæÀaÈ aj kritérium urãitej reprezentatív-nosti, vzhºadom na relatívne veºk˘ poãet zvy‰kov prale-sov na Slovensku, nie je jasné zaradenie NPR ZadnáPoºana do publikácie a naopak absencia niektorého

pralesovitého územia z TANAP-u. Na jednej strane idev prípade NPR Zadná Poºana o geograficky najjuÏnej‰iuprirodzenú smreãinu na na‰om území, na okraji priro-dzeného roz‰írenia a teda v okrajov˘ch prírodn˘ch pod-mienkach, na druhej strane v prípade TANAP-u ideo územie, kde sa koncentruje azda najviac zvy‰kov pri-márnych lesov a to predov‰etk˘m v smrekovom vege-taãnom stupni. âo je pote‰iteºné, NPR Zadná Poºana jeod októbra 2001 s v˘merou 856 ha najväã‰ou „ãisto pra-lesovitou“ rezerváciou na Slovensku. Polemika, ktoréiné územia mohli byÈ medzi vyvolen˘mi, by bez presnezvolen˘ch kritérií mohla byÈ subjektívna. Podobne akoobsah aj grafické stvárnenie a úprava publikácie je navysokej úrovni, urãite zaujmú najmä „negatívne podtla-ãe“ pod sprievodn˘m textom. Reprezentaãnú hodnotuznaãne zvy‰uje dôsledn˘ anglick˘ preklad v‰etk˘chãastí, vrátane popisov pri fotografiách, obrázkocha grafoch.

Vzhºadom na podtitul diela (diverzita a ochrana)ch˘ba v Àom v˘raznej‰í a jasnej‰í „ochranársky Èah nabránu“ a konkrétny odkaz do budúcnosti, napr. pouká-zaním na primárne lesy, ktoré by si zasluhovali ochra-nu. T˘ch je na Slovensku na prekvapenie e‰te dosÈa máme aj moÏnosÈ „zaloÏiÈ pralesy“ dôslednou ochra-nou vybrat˘ch ãastí prirodzen˘ch lesov. Mali by smev‰etci vedci, lesníci, ochranári, vlastníci a ºudia dobrejvôle vyvinúÈ spoloãné úsilie na ochranu v‰etk˘ch zvy‰-kov prírodn˘ch lesov tak, ako nás na to vyz˘va vo svo-jom predslove Eugen A. Cernan v úvode publikácie. Preochranu slovensk˘ch pralesov sa v minulom storoãíurobilo veºa, v tomto storoãí je v‰ak potrebné urobiÈoveºa viac. A to napr. aj preto, Ïe ãasÈ „sitniaskeho pra-lesa“ zachytená na leteckej snímke v úvode knihy môÏev priebehu najbliωích rokov skonãiÈ na gátri alebo v ce-lulózke. Pre pripomenutie aká je na‰a zodpovednosÈ nazachovanie prírodn˘ch lesov a pralesov, by táto publi-kácia nemala ch˘baÈ Ïiadnemu zainteresovanému.

Marián JASÍK

ZLOM 18.3.2002 16:34 Str�nka 25

24

V ostatnom ãase sme mali moÏnosÈ ãítaÈv Tatranskom t˘Ïdenníku ã. 19/2001, vzápätív TATRÁCH ã. 6/2001 ten ist˘ ãlánok od Ing. MilanaKoreÀa pod názvom „âím zaãala a ako sa vyvíjalakauza TANAP“. Vzhºadom na skutoãnosÈ, Ïe ideo príspevok pomerne dosÈ subjektívny a znevaÏu-júci ako ochranu prírody, tak aj jej pracovníkov, po-vaÏujem za nutné naÀ reagovaÈ. Najmä preto, Ïez ochrany prírody nebola doteraz na tento príspe-vok Ïiadna adekvátna odozva.

Kauza TANAP je uÏ natoºko sprofanovaná, Ïepravdupovediac, ani som neãakal, Ïe sa dozviemnieão, ão by som doteraz nevedel. Motivoval ma lenautorov prísºub, Ïe „aby aspoÀ ãasti tohto národavyrozprával, ako sa zákon o ochrane prírody pripra-voval a ako sa presadil“. NuÏ tento sºub pán KoreÀnenaplnil, nepovedal niã nové a ão je hor‰ie, ani niãvo svojom obsiahlom dvojstránkovom príspevkunenavrhuje, ako túto nedokonãenú kauzu objektív-ne dorie‰iÈ. Lebo to o ãom pí‰e, nie je objektívnerie‰enie, len spomínanie cez svoju subjektívnuoptickú prizmu, mnohé z toho sa vôbec neudialotak, ako naãrtáva a napokon sa prihovára len za za-chovanie preÏitého status quo. Chcem do tejto kau-zy aj nieãím pozitívnym prispieÈ, preto v tomto ãlán-ku okrem pripomienok k autorov˘m poznámkam,naãrtnem aj rie‰enie, ktoré je v tomto v˘vojovomobdobí Slovenska nielen moÏné, ale zrejme je aj je-din˘m moÏn˘m v˘chodiskom.

Nebudem tu na rozdiel od autora uisÈovaÈ ãitate-ºov o v˘nimoãnosti Tatier, o jedineãnosti TANAPu,predpokladám, Ïe to kaÏd˘ vie aj bez nás dvoch.

Vrelo súhlasím s autorom, Ïe je veºká ‰koda, Ïesme pôvodn˘ tatransk˘ model národného parkunepretvorili na ‰tandardn˘ model v‰etk˘ch ná-rodn˘ch parkov na Slovensku. LenÏe na‰e Ïela-nia môÏu byÈ síce zboÏné, ale realita vypl˘vajúca zospoloãensk˘ch, politick˘ch i legislatívnych podmie-nok je iná. TaktieÏ súhlasím s autorom, Ïe hrd˘ titulBiosférická rezervácia Tatry je prázdnym pojmoma tomuto územiu to niã nepriná‰a. To sa prirodzenet˘ka v‰etk˘ch slovensk˘ch biosférick˘ch rezervácií.Prázdny pojem biosférickej rezervácie je problémaproximácie na‰ej a európskej legislatívy, nemá niãspoloãné s kauzou TANAP a preto nespájajme tie-to dva úplne odli‰né problémy.

Autor zbytoãne veºa priestoru venuje nepodstat-n˘m a subjektívnym domnienkam, ktoré ovplyvÀujúnázor ãitateºa proti Ministerstvu Ïivotného prostre-dia SR. VysloviÈ kon‰tatovanie, Ïe tvorcom zákonaochrany prírody a krajiny tento umoÏnil získaÈ lukra-tívne funkcie v nov˘ch ‰truktúrach ochrany prírody,je neseriózne. Ako dlhoroãn˘ pracovník v ochraneprírody môÏem povedaÈ, Ïe vo svojom okolí ne-poznám tak˘to prípad. Karieristi a rôzny brojlerov˘r˘chloodchov je príznaãn˘ pre v‰eobecn˘ Ïivot oko-lo nás, takí prídu a zase r˘chlo odídu. Ale nemoÏnona takomto kon‰tatovaní zaãínaÈ odbornú polemiku.Aj nበpolitick˘ prevrat v roku 1989 bol charakteris-tick˘ t˘m, Ïe sa na Àom priÏivili dobrodruhovia, ka-rieristi, ale napokon aj slu‰ní ºudia, ktorí boli v správ-ny ãas na správnom mieste.

Autor povaÏuje za paradoxné ak riaditeº SprávyTANAP sa domáha ur˘chlenia delimitácie funk-ãn˘ch miest a majetku TANAP zo ·tátnych lesovTANAP a viní ho z toho, Ïe to robí kvôli osobnémupostaveniu. Ale, ale, nebuìme morbídni, veì tenriaditeº Správy TANAP si robí len svoju povinnosÈ,veì je zodpovedn˘ za toto územie, ktoré dostal dovienka, musí si konaÈ svoje povinnosti. Je logické,Ïe ak ‰tát rozpoãtuje 65 miliónov Sk na ochranu prí-rody v TANAPe, treba sa op˘taÈ, kde sú tieto pe-niaze, keì ochrana prírody z nich nedostane ani ko-runu. Ing. Vanãura je natoºko schopn˘m odborní-

kom a dobr˘m lesníkom, Ïe mu netreba pripisovaÈveci, ktoré nespáchal.

Pri anal˘ze otázky, kde sme urobili chybu v kau-ze TANAP, autor okrem iného povaÏuje za chybu ajskutoãnosÈ, Ïe sme vyhlásili Muránsku planinua Poloniny za národné parky. âo to má s t˘mtospoloãné? NemoÏno dávaÈ dohromady chybn˘model národného parku s vyhlasovaním novéhonárodného parku, ktorému model predpisuje platn˘zákon.

Nepáãi sa mi, ak pouÏijeme v odbornej polemikecitát anonymnej osoby vysokopostaveného úradní-ka o nevyhnutnosti „rozprá‰iÈ v‰emocn˘ TANAP“a navy‰e ho nekonkretizujeme. T˘m diskreditujemecelú odbornú úroveÀ takéhoto „úradu“ i jeho pra-covníkov, hoci títo niã také nielen nepovedali, aleani takúto mienku o TANAPe nikdy nemali. Totopatrí do rétoriky „jedna pani povedala“ a Ïiadny au-tor by takéto nieão nemal uverejniÈ bez jasnej ad-resnosti. Redakãná úprava tohto v˘roku s medzi-nadpisom „Na poãiatku bolo slovo...“ chce u ãitate-ºa vyvolaÈ dojem, Ïe lavína ÈaÏenia voãi TANAPuzaãala v˘rokom vysokopostaveného pracovníka.Urãite aj pánu KoreÀovi je jasné, Ïe to nie je prav-da. Vzápätí sa snaÏí o ìal‰iu dezorientáciu, kultomzmeny, akoby táto bola vyvolaná t˘m, Ïe „nové jevÏdy lep‰ie ako staré“. Pokraãuje mystifikáciouo ist˘ch kruhoch, z ktor˘ch niektorí sa dostali dokresiel nového Ministerstva Ïivotného prostrediaaby tam vykonávali sabotáÏ na novele zákonaã. 11/1949 Zb. SNR o TANAPe. Celú kauzu taktoautor posúva do tajomnej roviny sprisahania protinárodnému parku, o ktorej nikto in˘ okrem autoranevie a takto tajomne to dáva ãitateºovi na vedomie,bez jediného konkrétneho dôkazu.

Autor si dáva námahu s odpisovaním cel˘ch pa-sáÏi zo zákona (§1, §7), naão? Mätie a zahmlievakauzu pojmami ako „vyjasÀovanie nejasného e‰tenejasnej‰ím“. Spomína v˘roky nekonkrétnych ºudí,ão sa kedy povedalo, akoby diskusie neboli súãas-Èou problémového predmetu. Ak by som mal reago-vaÈ na v‰etky takéto „ão kto povedal“, niã iné by somnemohol napísaÈ a ãitateºa by som riadne unavil.

Dovolím si preto prejsÈ k podstate veci – návrhurie‰enia.

Zaãnem logikou – nie je predsa normálnez hºadiska odborného ani z hºadiska ekono-mického, aby dva národné parky (TANAPa PIENAP) patrili pod jeden rezort a ostatné ná-rodné parky pod in˘ rezort. Je preto samozrejmé,Ïe pri prácach na novom zákone o ochrane prírodysa táto deformácia musela odstrániÈ. A netreba zat˘m hºadaÈ Ïiadne protilesnícke sprisahanie. KaÏd˘kon‰piruje o tom, ão sa stalo a nachádza samé zléúmysly. Od nikoho som e‰te nepoãul návrh rie‰e-nia, jeden rezort obviÀujedruh˘ rezort, od podstat-n˘ch aÏ po tie triviálne ma-liãkosti. Ale ani na jednomrezorte som e‰te nepoãulnávrh na zjednotenie slo-vensk˘ch národn˘ch par-kov na princípe b˘valéhointegrovaného tatranskéhomodelu. Preão? Preto, leboby sa muselo nahlas pove-daÈ, pod ktor˘ rezort by tie-to národné parky mali patriÈ.Pod rezort Ïivotného pros-tredia? No, takúto revolúciuby predsa lesníci nemohlipripustiÈ! (A napokon Mi-nisterstvo Ïivotného pros-tredia popravde nikdy o túto

alternatívu ani neusilovalo, ão ma síce mrzí, ale jeto smutná pravda). Pod rezort pôdohospodárstva?Naão potom bolo zriadené Ïivotné prostredie, ak byz neho mala odísÈ jeho nosná zloÏka – ochrana prí-rody? Je zaujímavé, Ïe keì za socializmu ochranaprírody patrila pod socialistické Ministerstvo kultúry,nikomu to nevadilo – a tu je základ dne‰nej ano-málie. Preão sa vtedy pôdohospodári neusilovalivtiahnuÈ ochranu prírody pod krídla pôdohospodár-stva? Aj na túto otázku by sa dalo jednoducho od-povedaÈ. Ochrana prírody nikdy nebola lukratívnouzáleÏitosÈou a preto nebolo o ão bojovaÈ. Jedinoulukratívnou zloÏkou ochrany prírody bol vÏdy lenTANAP – tam bola banka moÏnosti uplácania poli-tick˘ch, obchodn˘ch ãi spoloãensk˘ch partnerovpoºovaãkami, rekreáciami, pozemkami a in˘mi akti-vitami. Tu je pes zakopan˘, tu je fundament príãinynekoneãn˘ch sporov o TANAP a nie okázalé má-vanie integrovanou ochranou lesn˘ch ekosysté-mov. Kto je lesník, alebo hoci aj odborne zdatn˘ochranár s nelesníckym vzdelaním, ten túto triviál-nosÈ potreby integrovanej ochrany ekosystémovv národn˘ch parkoch vedel aj pred vznikom dne‰-ného zákona o ochrane prírody a krajiny. Problémbol len v tom (a trvá dodnes), Ïe toto rie‰enie si vy-Ïaduje politicko-spoloãensko-legislatívne rie‰enie –a na to akosi nie je dostatoãná vôºa zodpovedn˘chpolitikov.

Skúsme sa teda dohodnúÈ na prv˘ch dvochspoloãn˘ch bodoch dohody:1. V‰etky národné parky musia byÈ integrované

v jednom rezorte, pod jednou strechou.2. V‰etky národné parky sa musia budovaÈ na

princípe integrovanej ochrany – t. j. vrátanelesného hospodárstva, na modeli b˘valéhotatranského modelu.Je úplne zbytoãné sa dnes hraÈ na generála po

prehratej bitke a pripomínaÈ administratívne a legis-latívne prieÈahy z ãias prípravy zákona o ochraneprírody a krajiny. O nieãom pán KoreÀ je informo-van˘, ale o mnoh˘ch intern˘ch problémoch nemáÏiadne informácie. ªahko sa mu kritizuje dne‰n˘ ne-sporne nevábny stav TANAPu, ale zvaºovaÈ v‰etkona Ïivotné prostredie asi objektívne nie je. Rád bysom pripomenul odporúãajúce uznesenie v˘boruNP SR pre Ïivotné prostredie ã. 219, upozorneniesekcie kontroly Úradu vlády SR, list predseduNajvy‰‰ieho kontrolného úradu predsedovi vládySR a mnohé ìal‰ie dokumenty, v ktor˘ch zìalekanie je v‰etko ãiernobiele.

PoloÏil by som takúto hypotetickú otázku: Kebybola b˘valá Správa TANAPu kompletne delimitova-ná do rezortu Ïivotného prostredia (v ãom ja nevi-dím Ïiadnu tragédiu pre slovenské lesné hospodár-stvo), bol by dnes tento kritick˘ stav v TANAPe?

NÁZORY

Liptovská ãasÈ TANAPu – lesy pod KriváÀom

PPPPÁÁÁÁRRRR PPPPOOOOZZZZNNNNÁÁÁÁMMMMOOOOKKKK KKKKUUUU KKKKAAAAUUUUZZZZEEEE TTTTAAAANNNNAAAAPPPP

ZLOM 18.3.2002 16:34 Str�nka 26

25

Logika opäÈ hovorí, Ïe asi nie, lebo by ostalo v‰et-ko po starom – tatransk˘ integrovan˘ model s les-n˘m hospodárstvom by ostal zachovan˘. PánKoreÀ takúto trúfalosÈ humorne odôvodÀuje t˘m, Ïe„na celom ministerstve Ïivotného prostredia nemajújediného lesníka, ktor˘ by takúto starostlivosÈ moholriadiÈ“. K tomuto niet ão dodaÈ, ani na ministerstvepôdohospodárstva nemali jediného lesníka, pok˘mtam nezriadili lesnícku sekciu. Vari je problém zria-diÈ na ministerstve Ïivotného prostredia lesnícke od-delenie? Nato netreba ani nové personálne zdroje,ten, ão túto ãinnosÈ riadil na pôdohospodárstve,môÏe prejsÈ na Ïivotné prostredie.

V celom príspevku autor odpútava pozornosÈ(chcem veriÈ, Ïe neúmyselne) ãitateºa t˘m, Ïe muservíruje rôzne fakty, ktoré nevysvetºuje a preto ne-viem, preão o nich pí‰e. Napr. „zaãali sa niãiÈ kr-melce, posedy a iné zariadenia, zakladajú sa po-Ïiare a pod.“ To mám tomu rozumieÈ tak, Ïe sa todeje preto, lebo nová Správa TANAPu nestaãí strá-ÏiÈ územie a ·L TANAPu sa na to neãinne prize-rajú? Alebo to nebodaj niãia ochranári prírody?Napokon stráÏiÈ krmelce nepatrí do kompetenciíochrany prírody, ale vlastníka.

Veºmi zaujímavá je pre mÀa úplne nová informá-cia o dvoch ostro protichodn˘ch názorov˘ch zosku-peniach, ktoré v prvom prípade reprezentuje tatran-sk˘ región s oporou na MP SR, druhé zoskupenietvorí bratislavské prostredie, ktoré reprezentujúochranári preÏívajúci z obdobia socialistickej ochra-ny prírody, ktorí chcú sústrediÈ „v‰etku moc“ do bra-tislavsk˘ch centrálnych orgánov. Zrejme som úplneneinformovan˘ pracovník ministerstva, pretoÏe niãtakéto neviem. Jadro slovensk˘ch ochranárov tvo-ria „ºudia preÏívajúci z obdobia socialistickej ochra-ny prírody“ – snáì ich máme preto vystrieºaÈ? To niesú odborníci? Aj pán KoreÀ s cel˘m jadrom pôvod-ného TANAPu tvoria ºudia zo socialistickej ochranyprírody. Nezdá sa mi správne, aby sme e‰te aj doochrany prírody zaÈahovali takéto invektívy. Bol topráve bratislavsk˘ centrálny orgán (Ministerstvokultúry SSR), ktoré presÈahovalo ústrednú odbornúorganizáciu ochrany prírody z Bratislavy doLiptovského Mikulá‰a (dnes je v B. Bystrici) – a takje to správne, veì centrum problematiky ochranyprírody je na strednom Slovensku a nie v Bratislave.Nepoznám nikoho, kto by chcel „sústrediÈ v‰etkumoc“ a vrátiÈ toto centrum do Bratislavy. Snáì neja-ké bezv˘znamné tmavozelené skupinky. Ale ani imby som neupieral demokratické právo na názor.

Niekoºkokrát som uÏ v tomto príspevku zdôraznil,Ïe najlep‰ím doteraj‰ím slovensk˘m modelom ná-rodného parku bol b˘val˘ TANAP. To ale nezname-ná, aby som z tohoto poznania robil predmet feti‰u.V‰etko je predmetom v˘voja. Naprosto odmietamzveliãovania autora, Ïe kolegovia z Bavorskéholesa a Krkonô‰ sa chodili do TANAPu so závis-tliv˘mi pohºadmi uãiÈ starostlivosti o svoje ná-rodné parky. Dotyãní by sa z tak˘chto neomale-n˘ch v˘rokov mohli uraziÈ. Veì Nemecko a âeskárepublika v ochrane prírody nie sú Ïiadne rozvojovékrajiny. V‰etko to boli v˘menné náv‰tevy, zhodouokolností na minimálne rovnakej odbornej úrovni.NepleÈme si zdvorilosÈ so závistliv˘mi pohºadmi.

Navonok patová situácia nie je taká beznádejná,ako ju autor vykresºuje, chce to len vôºu prospieÈochrane prírody a nie vyvolenému rezortu. Akovieme, v súãasnej situácii prebieha súãasneu oboch rezortov, novelizácia oboch fundamentál-nych zákonov. Dovoºme si preto vysloviÈ ìal‰í bodmoÏnej dohody:3. Pri príleÏitosti súãasnej novelizácie t˘chto

právnych predpisov daÈ im takú podobu, abysa naplnilo oãakávanie odbornej ochranár-skej i lesníckej pospolitosti o integrovanom modeli národného parku.V závere svojho príspevku kolega KoreÀ uvádza

rozsiahle citácie písomností Ing. Benka, v tom ãa-se vedúceho Strediska rozvoja ochrany prírodyv Bratislave (nie riaditeºa Centra ochrany prírody

v Bratislave, také nikdy ne-bolo) a prof. Hra‰ka, b˘va-lého ministra Ïivotnéhoprostredia. Uvádzan˘ argu-ment, Ïe exminister súhlasils t˘m, Ïe správu TANAPubude úãelné podriadiÈ obi-dvom ministerstvám tak,aby MP ostalo naìalej jehozriaìovateºom a MÎP buderealizovaÈ úlohy vypl˘vajú-ce zo zákona o ochrane prí-rody a krajiny, je úplnescestn˘. Bez ohºadu na je-ho nerealizovateºnosÈ v pra-xi, ºudová múdrosÈ ãosihovorí o dvoch kohútochna jednom smetisku. A oprecedense vo svete aninehovorím.

LenÏe problém slovenskej ochrany prírodynespoãíva len na TANAPe a ostatn˘ch národ-n˘ch parkoch. Iba z neho vypl˘va a je lakmuso-v˘m papierikom situácie. Urobme si krátku ana-l˘zu situácie a potom predpokladajme jednoduch-‰iu syntézu.

Kategóriu chránen˘ch krajinn˘ch oblastí môÏe-me pokojne z tejto diskusie vynechaÈ, pretoÏe dne‰-n˘ druh˘ stupeÀ ochrany nie je natoºko komplikova-n˘ vo vzÈahu k lesnému hospodárstvu, aby smev tejto situácii mali vyná‰aÈ rozhodujúce súdy. V tej-to kategórii môÏeme ponechaÈ status quo, to zna-mená oddelenú ochranu prírody od lesného hospo-dárstva, pretoÏe tu prakticky k Ïiadnemu obmedzo-vaniu hospodárenia nedochádza. A teda ani nov˘(staronov˘) fenomén v ochrane prírody – náhradamajetkovej ujmy tu bolenie hlavy nenarobí.

âo ale so 4. a 5. stupÀom ochrany?Dne‰n˘ stav v kategóriách prislúchajúcich k t˘m-

to stupÀom ochrany sa stáva neúnosn˘ a kaÏd˘deÀ priná‰a ìal‰ie protireãenia. Za socializmuv podstate vlastnícke vzÈahy neexistovali a tedamajetková ujma bol neznámy pojem. Dnes kaÏdéchránené územie má majiteºa, ktor˘ právom poÏa-duje za obmedzené hospodárenie, resp. zakázanéhospodárenie oprávnenú kompenzáciu. Samotn˘in‰titút majetkovej ujmy tento problém nevyrie‰i, ajkeì príslu‰né nariadenie vlády ã. 24/2002 Z. z.o majetkovej ujme je uÏ úãinné, bude to len ãias-tkové rie‰enie. Koneãné rie‰enie môÏe byÈ lenpostupn˘ v˘kup chránen˘ch území od vlastníkov,alebo prevod chránen˘ch území od ‰tátnych vlast-níkov na ochranu prírody. A rie‰enie t˘chtoproblémov by mal zabezpeãovaÈ rezort pôdo-hospodárstva, keì tu existuje rezort Ïivotnéhoprostredia? Neviem si to predstaviÈ. Pôdohospo-dárstvo má úplne iné poslanie, neÏ rie‰iÈ problémyochrany prírody.

Cel˘ TANAP v podstate nie je len národn˘m par-kom – 3. stupÀom ochrany, ale 5. stupÀom ochra-ny, lebo pozostáva takmer v˘luãne z národn˘ch prí-rodn˘ch rezervácií. Aj túto skutoãnosÈ by somnazval anomáliou, lebo tu prichádza k devalváciikvality a ochrann˘ch podmienok 5. stupÀa ochrany.Ako vysvetliÈ skutoãnosÈ, Ïe také ·trbské pleso,Skalnaté pleso, resp. ich okolie, kde sa nachádzamnoÏstvo rekreaãn˘ch, ‰portov˘ch, zábavn˘ch ak-tivít, sa nachádza v 5. stupni ochrany? âo urobíme,vytlaãíme ãloveka z t˘chto priestorov, alebo vypus-tíme tieto priestory z 5. stupÀa ochrany? Odhliad-nuc od toho, Ïe v TANAPe je veºa priestorov, ktorézìaleka nespæÀajú kategóriu národnej prírodnej re-zervácie. Hlavná vec, Ïe sa tvárime, Ïe túto tragi-komédiu nevidíme. Teda aj toto treba v TANAPeurgentne rie‰iÈ.

Doteraz platn˘ lesn˘ zákon v § 11 (navrhova-n˘ lesn˘ zákon v § 12) umoÏÀuje in˘m právnic-k˘m osobám, ktor˘ch zakladateºom je ‰tát,spravovaÈ lesn˘ majetok ‰tátu (hoci v˘nimoãne)ak to nevyhnutne potrebuje na plnenie svojich

úloh. Obdobne ako sú Vojenské lesy pod kurate-lou Ministerstva obrany. Ministerstvo Ïivotnéhoprostredia SR je právnická osoba, ktorej zaklada-teºom je ‰tát a nevyhnutne to potrebuje na plne-nie svojich úloh v ochrane prírody. Ako ináã rie‰iÈvy‰‰ie naãrtnuté problémy? Navrhujem teda ìal‰íbod dohody:4. Poãnúc 3. stupÀom ochrany a vy‰‰ie, vyko-

naÈ v zmysle citovaného § 11 lesného zákona delimitáciu správy lesného majetku ‰tátu dorezortu Ïivotného prostredia.Îiadna revolúcia, niã nevídané, len predpove-

dám blízku budúcnosÈ – len toto je cesta na realizá-ciu integrovaného modelu národného parku, na vy-rie‰enie protireãení v maloplo‰n˘ch chránen˘chúzemiach, na platenie majetkovej ujmy, na v˘kupchránen˘ch území, na prevod chránen˘ch území vovlastníctve ‰tátu do ochrany prírody a mnoho ìal-‰ích dôvodov.

Udivuje ma v‰ak, Ïe rezort Ïivotného prostrediasa doteraz ani len nepokúsil rie‰iÈ situáciu apliká-ciou § 11 lesného zákona. MôÏem upresniÈ – za10 rokov svojej existencie ani raz nepoÏiadal MPo udelenie v˘nimky v súvislosti so správou chráne-n˘ch území na lesnom pôdnom fonde.

Îiadny vzdelan˘ lesník nemôÏe tak˘to návrhpovaÏovaÈ za zl˘. Prioritou lesného hospodára jev lese hospodáriÈ. Ak v Àom z dôvodu ochrany prí-rody hospodáriÈ nemôÏe, naão má ostávaÈ v jehospráve? Chápem zloÏitosÈ celej problematiky –najmä naru‰enie historickej podstaty, ale v˘voj ne-zastavíme.

Záverom chcem dúfaÈ, Ïe som netlmoãil bez-duch˘ tmavozelen˘ názor, snaÏil som sa o logic-ké vyústenie súãasnej patovej situácie bez toho,aby som útoãil na rezort pôdohospodárstva. Trebasi uvedomiÈ, Ïe tento stav nespôsobila Ïiadna fy-zická osoba, ale predov‰etk˘m je to odraz spolo-ãenskej a politickej krízy a nemohúcnosti s vyuÏi-tím v‰etk˘ch legislatívnych dier v zákone o ochra-ne prírody a krajiny, v zákone o lesoch atì. Îiaº,spoãíva to aj v tom, Ïe ani rezort Ïivotnéhoprostredia, ani rezort pôdohospodárstva si svojdiel viny v tejto kauze priznaÈ nechce. A tieÏ siv‰imnime jeden mimoriadne zaujímav˘ úkaz: celétie tony papiera, ão sa o kauze TANAPu popísalomá rovnak˘ rukopis – kaÏd˘ autor úporne hºadáchybu (a keì ju nemá po ruke, tak ju vykon‰truuje)v tom druhom rezorte, Ïiadna snaha o objektivitu,Ïiadny pokus o rie‰enie.

Celkom na záver e‰te jeden postreh – nieje to tak dávno, ão pán KoreÀ veºmi intenzívneinklinoval k Ministerstvu Ïivotného prostredia.Bolo to vtedy, keì jeho V˘skumná stanicav Tatranskej Lomnici sa mala delimitovaÈ k Ïivotné-mu prostrediu.

Ing. Viliam STOCKMANN, CSc.,ved. oddelenia ochrany prírody MÎP SR

Foto: Jana Boro‰ová

NÁZORY

Severná ãasÈ TANAPu – Bielovodská dolina

ZLOM 18.3.2002 16:34 Str�nka 27

26

Vlastníci a uÏívatelia pozemkov v chráne-n˘ch územiach sa uÏ poãnúc rokom 1995,odkedy vo‰iel do platnosti zákon NR SR ã.274/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny(ìalej len zákon) intenzívne zaujímajú o záko-nom stanoven˘ nárok na náhradu majetkovejujmy v dôsledku zákazov a in˘ch obmedzeníochrany prírody. Zákon v § 47 hovorí, Ïevlastník (uÏívateº) pozemku je povinn˘ strpieÈobmedzenia vypl˘vajúce zo zákazov a in˘chpodmienok ochrany prírody a krajiny ustano-ven˘ch t˘mto zákonom, alebo na jeho zákla-de. Ak mu tak˘mto obmedzením beÏnéhohospodárenia na pozemku, ktor˘ nie je vovlastníctve ‰tátu, vznikne majetková ujma,patrí mu náhrada, ktorú platí ‰tát. V záve-reãnom odseku sa hovorí, Ïe podmienkya spôsob úhrady majetkovej ujmy a spôsob jejv˘poãtu ustanoví vláda nariadením.

Od tohto zákonného ustanovenia pre‰lo uÏ7 rokov a vlastníci sa priebeÏne domáhajú na-plnenia svojich práv a Ministerstvo Ïivotnéhoprostredia SR bolo terãom kritiky za pomal˘postup pri realizácii tohto nariadenia vlády.SkutoãnosÈ je v‰ak zloÏitej‰ia neÏ povrchn˘pohºad nezainteresovaného. Náhrada majet-kovej ujmy z titulu kompenzácií za zákonomukladané obmedzenia, predstavujúce zásahdo súkromnoprávnych oprávnení vlastníka, jeprávnym in‰titútom pomerne málo rozpraco-van˘m v právnej a ekonomickej teórii a toz dôvodu, Ïe právne predpisy s t˘mto in‰titú-tom v nedávnej minulosti poãítali málo, resp.nepoãítali vôbec. AÏ politick˘ prevrat v na‰ejkrajine spoloãne s demokratizaãn˘m proce-som priniesol aj postupné znovuzavádzanietohto in‰titútu do ná‰ho právneho poriadku.

UÏ v prvom roku platnosti nového zákonabola spracovaná „Analytická ‰túdia právnychaspektov ochrany prírody ako súãasti staros-tlivosti o Ïivotné prostredie so zameraním nanáhradu majetkovej ujmy“. Táto ‰túdia po-drobne rie‰ila vzniknut˘ staronov˘ fenoménv na‰ej spoloãnosti, analyzovala moÏnostiu nás, poskytla prehºad o rie‰ení tohto prob-lému v zahraniãí a dala návod na ìal‰í po-stup.

ëal‰ím krokom ministerstva bolo v roku1997 priame vypracovanie Návrhu nariadeniavlády SR o majetkovej ujme vypl˘vajúcej zozákazov a in˘ch podmienok ochrany prírodya krajiny. Toto pre‰lo oponentsk˘m konaním(1998), ktoré vyslovilo rad závaÏn˘ch pripo-mienok a nedostatkov, okrem iného sa vyãí-

talo materiálu, Ïe nie je v súlade s ÚstavouSR v terminologickej otázke primeranej ná-hrady a Ïe diskriminuje ‰tát ako vlastníka,pretoÏe zákon priznáva majetkovú ujmu lenne‰tátnym subjektom. Podºa druhej vety od-seku 1 ãlánok 20 Ústavy SR vlastnícke právov‰etk˘ch vlastníkov (‰tátne, súkromné, druÏ-stevné) má totiÏ rovnak˘ zákonn˘ rozsaha rovnakú ochranu.

Neuralgick˘m bodom sa stal tieÏ v˘kladpojmu beÏné obhospodarovanie pozemku.Pôvodn˘ v˘klad, Ïe beÏn˘m obhospodarova-ním lesného porastu je hospodársky predpislesného hospodárskeho plánu (LHP), sa uká-zal ako nedostatoãn˘ a neúpln˘, pretoÏepredpis LHP je uÏ ovplyvnen˘ stanoviskomochrany prírody. TakÏe v˘sledn˘ prijat˘ ter-mín, pokiaº ide o lesn˘ pozemok stanovuje, Ïepod beÏn˘m hospodárením na lesnom po-zemku rozumieme také hospodárenie, kto-ré zodpovedá návrhu hospodárskych opat-rení pre jednotky priestorového rozdelenialesa pred uplatnením obmedzujúcich poÏia-daviek orgánov ochrany prírody.

Rok trvajúca diskusia o právnych aspek-toch materiálu vyústila do ostatnej verzie, kto-rá bola spracovaná v roku 2000 a v apríli2001 schválená v operatívnej porade ministraÎP. Nasledovalo medzirezortné prerokovaniemateriálu, schválenie v Legislatívnej rade vlá-dy SR a napokon 19. decembra 2001 hoschválila vláda SR ako Nariadenie vlády SRã. 24/2002 o spôsobe v˘poãtu a úhradymajetkovej ujmy vzniknutej obmedzenímbeÏného hospodárenia na pozemku, ktor˘nie je vo vlastníctve ‰tátu. ÚãinnosÈ naria-denia je od 1.februára 2002.

Následne na úãinnosÈ tohto nariadenia vlá-dy SR, Ministerstvo Ïivotného prostredia SRvydalo Pokyn, ktor˘m sa upravuje postuppri aplikácii Nariadenia vlády SR ã. 24/2002Z. z. o spôsobe v˘poãtu a úhrady majetko-vej ujmy vzniknutej obmedzením beÏnéhohospodárenia na pozemku, ktor˘ nie je vovlastníctve ‰tátu.

Z najdôleÏitej‰ích vecn˘ch informácií, ktorétento pokyn uvádza, spomeniem nasledovné:– majetkovú ujmu hradí ‰tát prostredníctvom

povinného orgánu,– povinn˘m orgánom (na vyplatenie majetko-

vej ujmy) je ten orgán ‰tátnej správy ochra-ny prírody a krajiny, z ktorého právneho ak-tu bolo chránené územie vyhlásené. Naprí-klad: povinn˘m orgánom prírodnej rezervá-

cie je Krajsk˘ úrad, národnej prírodnej re-zervácie a národného parku Ministerstvo Ïi-votného prostredia SR,

– ÏiadosÈ predkladá oprávnená osoba,– oprávnenou osobou je fyzická alebo práv-

nická osoba, ktorá je vlastníkom alebo uÏí-vateºom pozemku, ktor˘ nie je vo vlastníc-tve ‰tátu,

– náleÏitosÈami Ïiadosti sú: doklad o vlastníc-tve pozemku alebo uÏívaní, v˘poãet majet-kovej ujmy, právny predpis alebo rozhodnu-tie, z ktorého vypl˘va vznik majetkovej ujmy,

– v˘poãet majetkovej ujmy môÏe vykonaÈ lensúdny znalec príslu‰ného znaleckého odbo-ru a odvetvia,

– v˘poãet majetkovej ujmy sa vypoãíta podºaalgoritmov uveden˘ch v prílohe citovanéhonariadenia vlády. Autorom tejto numerickejprílohy je Lesnícky v˘skumn˘ ústav voZvolene,

– majetková ujma sa vypoãítava a uplatÀujepre celú alebo ãasÈ jednotky priestorovéhorozdelenia lesa na celú rubnú dobu alebo decénium. ëal‰í nárok na úhradu majetko-vej ujmy vzniká aÏ po uplynutí rubnej doby,resp. decénia pre tú ãasÈ alebo celú jednot-ku priestorového rozdelenia lesa, pre ktorúsa uplatÀuje úhrada ujmy v aktuálnom de-céniu alebo rubnej dobe,

– nárok na úhradu majetkovej ujmy je moÏné uplatniÈ v jednoroãnej lehote po termíne vy-konania hospodárskeho predpisu pre prí-slu‰nú jednotku priestorového rozdelenialesa, platného LHP alebo rozhodnutia ‰tát-nej správy lesného hospodárstva v rámcidecénia. V prípade úplnej straty v˘nosu jemoÏné nárok uplatniÈ ºubovoºne poãas de-cénia, resp. platnosti LHP, na celé obdobierubnej doby,

– pre prípady povolenia spracovania kalamityv chránenom území orgánom ‰tátnej ochra-ny prírody a krajiny v priebehu platnosti LHPsa ãiastka majetkovej ujmy zníÏi o v˘nosyzískané spracovaním kalamity,

– povinn˘ orgán overí vstupné údaje a vyko-ná úhradu.Pre obãana sú dôleÏité aspoÀ rámcové

znalosti zákona o ochrane prírody, t. j. Ïe 1.aÏ 3. stupeÀ ochrany nestanovuje Ïiadne zá-kazy, len urãité obmedzenia (a aj tie je moÏnévykonávaÈ po súhlase ochrany prírody), ktoréspravidla neobmedzujú beÏné hospodárenie.Obmedzenie hospodárenia v pravom slovazmysle nastáva aÏ vo 4. a 5. stupni ochrany.

INFORMÁCIE

MAJETKOVÁ UJMA V POPREDÍ ZÁUJMUMAJITEĽOV LESNÝCH POZEMKOV

ZLOM 18.3.2002 16:34 Str�nka 28

27

INFORMÁCIE

Medzinárodná rangerská federácia IRF nabudúci rok uÏ po ‰tvrt˘krát od svojho zaloÏe-nia v roku 1992 zvoláva svojich ãlenov nakongres do Austrálie. Nie náhodou zvolilaIRF za miesto kongresu Austráliu, o ktorej sahovorí, Ïe je uãebnicou v˘voja Ïivota na ze-mi. Je jedineãn˘m kontinentom zvierat.Pôvodné austrálske Ïivoãíchy a to najmä ci-cavce sa tam nápadne lí‰ia od cicavcovostatného sveta. Vyvíjali sa niekoºko milió-nov rokov samostatne, pretoÏe tento konti-nent stratil spojenie s ostatn˘mi kontinentamia Ïivot sa v Àom vyvíjal vlastn˘m spôsobom.K najstar‰ím druhom patria vtákopysk a je-Ïura predstavujúce v˘vojov˘ ãlánok medzivtákmi a cicavcami. Okrem nich sa tu na-chádza viacero exotick˘ch zvierat.

Miestom konania kongresu bude WilsonPromontory National Park, ktor˘ sa nachá-dza na juhu Austrálie v ‰táte Victoria. „Prom“– ako familiárne naz˘vajú obyvatelia Victoriesvoj park, je jedn˘m z najznámej‰ích a naj-obºúbenej‰ích národn˘ch parkov v Austráli.Má rozlohu vy‰e 50 000 hektárov, 130 km

pobreÏia s rozsiahlymi Ïulov˘mi pohoriami,lesmi a pláÏami. Park umoÏÀuje spoznaÈaustrálsku divoãinu, zvyky a pohostinnosÈ.

Prv˘ kongres rangerov sa konal v roku1994 v poºskom Zakopanom. Druh˘ v roku1997 na americkom kontinente v Costarike,tretí v roku 2000 v Krugerovom národnomparku v JuÏnej Afrike a zúãastnilo sa na Àom350 úãastníkov z 58 krajín sveta. Aj na ‰tvr-tom kongrese sa oãakáva zastúpenie range-rov z celého sveta, pretoÏe ich ãaká bohat˘program. Slovenskí zástupcovia, ktorí sa zú-ãastnili od zaloÏenia IRF na v‰etk˘ch kon-gresoch dúfajú, Ïe sa zúãastnia i na tomto.

Cieºom kongresu bude:– UmoÏniÈ medzinárodnej rangerskej fede-

rácii stretnúÈ sa so svojimi ãlenmi a stano-viÈ budúce priority.

– PoskytnúÈ rangerom na celom svete moÏ-nosÈ prediskutovaÈ spoloãné problémya podieºaÈ sa na ich rie‰ení.

– PodporovaÈ rozvoj univerzálnych zruãností manaÏmentu chránen˘ch území.

– PovzbudiÈ úãasÈ rangerov z celého sveta,najmä v‰ak z Ázie a Pacifiku.

– VytvoriÈ rámec podpory, in‰pirácie a obno-vy motivácie.

– UmoÏniÈ delegátom spoznaÈ prírodné a kul-túrne dediãstvo Victorie a Austrálie.

– UmoÏniÈ delegátom zúãastniÈ sa na tieÀo-v˘ch úlohách a in˘ch v˘chovn˘ch moÏnos-tiach v Austrálii.Hlavnou témou kongresu bude zlep‰enie

praktík rangerskej práce – praktické zruã-nosti rangerov a rozsah práce manaÏmentuv chránenom území:

1. „Budovanie verejnej podpory“:– ako podnietiÈ záujem, podporu a úãasÈ

verejnosti v manaÏmente v chránen˘chúzemiach,

– interpretácia a v˘chova,– inovácia kooperácie manaÏmentu,– politika, plánovanie a konzultácie,– dobrovoºná úãasÈ.

2. „ManaÏovanie náv‰tevníkov“:– pouÏívanie efektívnej techniky ako inter-

pretácia a posilnenie manaÏovania náv-‰tevníkov národn˘ch parkov a chráne-n˘ch území,

– kde, ako a kedy budovaÈ vhodné zaria-denia v národn˘ch parkoch a chráne-n˘ch územiach (informaãné systémy,budovy, náuãné chodníky, toalety).

3. „Zdravé prostredie“:– Ako dosiahnúÈ zdravé ekosystémy?– ManaÏment ohrozen˘ch druhov,– ManaÏment spriaznen˘ch druhov,– Environmentálny manaÏment.

–jb–

Zaujímavá situácia nastáva v kategórii lesovochrann˘ch. Ak tieto nie sú vyhlásené z dôvo-du poÏiadaviek ochrany prírody, znamená to,Ïe majetkovú ujmu by mal platiÈ zriaìovateº –Ministerstvo pôdohospodárstva SR.

Pokiaº ide o v˘poãet majetkovej ujmy, tátosa bude relatívne jednoducho stanovovaÈv prípade poºnohospodárskeho pôdneho fon-du, kde u‰l˘ zisk z hospodárenia má spravidlajednoroãn˘ cyklus, v˘‰ka ohodnotenia sa sta-noví v cenách miestne obvykl˘ch. ZloÏitej‰ieto bude na lesnom pôdnom fonde, kde je hos-podársky cyklus pribliÏne storoãn˘. V tomtohospodárskom cykle v˘nosom z lesa nie jelen drevná hmota z ÈaÏby rubnej, ale aj inémoÏné ekonomické aktivity: strata v˘nosuz drevnej hmoty z prerezávok, prebierok a prí-padne in˘ch finanãn˘ch aktivít. Ujma na les-nom pôdnom fonde teda môÏe vzniknúÈ stra-tou, alebo zníÏením v˘nosu z dreva, alebozv˘‰ením nákladov hospodárenia.

Ministerstvo Ïivotného prostredia SR dote-raz evidovalo roãne len zopár Ïiadostí o ná-hradu majetkovej ujmy. Dôvodom bola sku-toãnosÈ, Ïe neexistovalo spomínané nariade-nie vlády a tieÏ, Ïe mnohí vlastníci pozemkovv chránen˘ch územiach nevedia, Ïe takátomoÏnosÈ kompenzácie existuje.

V tejto súvislosti odborné orgány ochranyprírody a krajiny budú musieÈ pristúpiÈ k nut-nému prehodnoteniu súãasnej siete chráne-n˘ch území na Slovensku a znaãne sprísniÈkritéria na vyhlasovanie chránen˘ch území.V‰etci dobre vieme, Ïe predov‰etk˘m v 5.stupni ochrany prírody sa nachádzajú prírod-né rezervácie, ktoré alebo nespæÀajú nároãnékritéria na túto kategóriu ochrany prírody, ale-bo boli vyhlásené duplicitne s t˘m, Ïe sa námna Slovensku opakujú rovnaké chránené fyto-cenózy v rovnakom geomorfologickom celkua pod. Ekonomické tlaky na preplácanie ma-jetkovej ujmy budú v‰ak t˘m najlep‰ím kataly-zátorom na vyrovnávanie inflaãného tlakuv chránen˘ch územiach. Jednoducho tiechránené územia, ktoré nebudú stáÈ za cenupreplácania majetkovej ujmy, sa budú musieÈru‰iÈ. Domnievam sa v‰ak, Ïe aj bez spravod-livej hrozby majetkovej ujmy, ktorá visí nadchránen˘mi územiami, je naãase, aby sa pri-stúpilo k celoplo‰nej prísnej diferenciáciia transparentnej revízii chránen˘ch území naSlovensku. Je neúnosné, aby sme aj naìalejevidovali medzi chránen˘mi územiami rôznelokality, ktoré vplyvom antropickej ãinnosti,chemizácie a pod. uÏ desaÈroãia predmetochrany majú zaniknut˘. Podobne lesné po-

rasty, v ktor˘ch okrem titulu prírodná rezervá-cia by sa márne hºadal nejak˘ aspekt, resp.kritérium chráneného územia.

Treba v‰ak priznaÈ, Ïe nariadenie o majet-kovej ujme podstatu problému nevyrie‰i. Nieje pre ochranu prírody ani perspektívne, anifinanãne únosné, aby podstatu problému –vstupu na cudzí majetok rie‰ila tak˘mtospôsobom. V˘hºadov˘ a generálny cieºv ochrane prírody musí byÈ ten, aby po-zemky, ktoré ochrana prírody bude chrá-niÈ, aj vlastnila, alebo aspoÀ bola ichsprávcom. To znamená zriadenie Fonduchránen˘ch území (pracovn˘ názov), v kto-rom by sa zdruÏovali chránené územia vykú-pené od súkromn˘ch vlastníkov, alebo danédo uÏívania ‰tátom. Len t˘mto spôsobom samôÏe komplexne a definitívne vyrie‰iÈ prob-lém, ktor˘ politick˘m prevratom a zmenouvlastníckych vzÈahov v na‰ej krajine staro-no-vo vznikol. Napokon, niã nové t˘mto nevy-myslíme – v rade ‰tátov okolo nás to takto ajfunguje, je to v‰ak proces z hºadiska finanãnejnároãnosti veºmi dlhodob˘ a spoloãensky tieÏnie jednoduch˘.

Ing. Viliam STOCKMANN, CSc.Foto: Ladislav Horsk˘

IV. SVETOV¯ KONGRES RANGEROV –AAAAUUUU SSSS TTTT RRRR ÁÁÁÁ LLLL IIII AAAA 2222 0000 0000 3333

ZLOM 18.3.2002 16:34 Str�nka 29

DÀa 6. júla 2001 sme v areáli jaskyneDomica boli svedkami slávnostného aktu:odovzdania diplomu – certifikátu Dohovoruo mokradiach potvrdzujúceho zaradenie ìal-‰ieho ná‰ho územia do Zoznamu mokradímedzinárodného v˘znamu Ramsarskej kon-vencie. Tentokrát i‰lo o netradiãnú „mokraì“– o podzemné krasové vody jaskyne Domica,ktoré boli zapísané do Zoznamu z príleÏitostiSvetového dÀa mokradí 2. februára 2001.Osvedãenie o zápise odovzdal RNDr. JánKadleãík, generálny riaditeº sekcie ochranyprírody a krajiny MÎP SR, Ing. JozefoviHlaváãovi, riaditeºovi Správy slovensk˘chjask˘À, do kompetencie ktorej Domica patrí.

Projekt ramsarskej lokality podzemn˘chkrasov˘ch vôd Domice a jej vodozbernej ob-lasti bol jeden zo vzorov˘ch projektov, naspracovaní ktor˘ch sa dohodlo na subregio-nálnom stretnutí zmluvn˘ch strán Ramsar-skej konvencie v septembri 1998 v Slovinsku(za úãasti zástupcov zo Slovinska, Chor-vátska, Maìarska a SR) a následne sa odpo-rúãalo aj na 7. konferencii zmluvn˘ch stránkonvencie v máji 1999 v Kostarike. ëal‰ievzorové projekty boli spracované odborníkmizo Slovinska na podzemné krasové vody·kocianskej jaskyne a okolia. Podºa v˘sled-kov rokovania v Slovinsku sa odporúãa spra-covaÈ najreprezentatívnej‰iu ãasÈ rozsiahlej-

‰ích podzemn˘ch krasov˘ch vodn˘ch systé-mov, v ktorej bude zabezpeãená kontrola vy-uÏívania povodia a trvale udrÏateºné spôsobyhospodárenia.

Projekt ramsarskej lokality jaskyne Domicaspracoval tajomník Slovenského ramsarské-ho v˘boru RNDr. Ján Kadleãík na základepodkladov Matú‰a Pe‰ka zo Správy sloven-sk˘ch jask˘À, Ing. Mikulá‰a RozloÏníka zoSprávy CHKO Slovensk˘ kras a RNDr.ªudovíta Gaála zo ·tátnej ochrany prírodySR. Podzemné krasové hydrologické systé-my sú novou kategóriou ramsark˘ch mokradía kritériá medzinárodne v˘znamnej mokradespæÀa predov‰etk˘m podzemn˘ tok Styx a sú-visiace zásoby krasov˘ch vôd celej vodo-zbernej oblasti jaskyne, na ktoré sú viazanébiotopy vzácnych i chránen˘ch jaskynn˘chbezstavovcov – troglobiontov, ale aj cel˘ radjedineãn˘ch sintrov˘ch útvarov. Na povrchulokalita predstavuje navrhované ochrannépásmo národnej prírodnej pamiatky Domicaa zah⁄Àa vodozbernú oblasÈ jaskyne s rozlo-hou 602,8219 ha. Nakoºko podzemn˘ tokprechádza aj na územie Maìarska, kde po-kraãuje v jaskyni Baradla, bolo toto územieprojektované ako bilaterálna ramsarká lokali-ta Domica–Baradla. Maìarská ãasÈ systémujaskyne na v˘mere 2 075 ha bola zapísanádo ramsarského zoznamu v auguste 2001.

Je na ‰kodu veci, Ïe pre nepochopiteºn˘negatívny postoj Ministerstva pôdohospodár-stva SR uÏ vy‰e roka me‰ká vyhlásenieochranného pásma jaskyne, ãím je znaãnesÈaÏená ochranárska kontrola a usmerÀova-nie optimálneho hospodárskeho vyuÏívaniaúzemia. Vzhºadom na devastaãné vplyvy ne-správneho poºnohospodárskeho vyuÏívaniaokolit˘ch pozemkov na jaskynné ekosystémyv minulosti, aj v súãasnosti sú oprávnenéobavy o zachovanie tohto neopakovateºnéhopodzemného fenoménu, ktor˘ je nosn˘mreprezentantom lokalít Svetového prírodnéhodediãstva.

RNDr. ªudovít GAÁL

Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny;Ústredný výbor a ZO pri NP Malá Fatra;

Štátna ochrana prírody SR Banská Bystrica;Správa NP Malá Fatra Varín;

Slovenské národné múzeum, múzeum A. Kmeťa Martin;Slovenská agentúra životného prostredia Banská Bystrica,

pracovisko Žilina

Vás poz˘vajú naXXXVIII. celoslovensk˘ tábor ochrancov prírody,

ktorý sa uskutoční v južnej časti NP Malá Fatraa jeho ochranného pásma v dňoch

13.–21. júla 2002

Otvorenie tábora:sobota 13. 7. 2002 o 19:00 v ATC Trusalová, Turany, okres Martin

Cieľ tábora:výchova k ochrane jedného z významných fenoménov

prírodného dedičstva Slovenska – NP Malá Fatra prostredníctvomjeho spoznávania a ďalších aktivít u príležitosti 35. výročia

od vyhlásenia osobitnej ochrany tohto územia. Súčasťou programuje aj možnosť spolupracovať v nasledujúcich sekciách:

geologicko-geomorfologická mykologická, botanická, arachnologicko--entomologická, ichtyologická, herpetologická, ornitologická,

mammaliologická, krajinoekologická, praktickej ochrany prírodya environmentálnej výchovy

Ubytovanie:vo vlastných stanoch v priestoroch ATC (autokempingu) Trusalová

Stravovanie:individuálne s možnosťou nákupu potravín v obci

Účastnícky poplatok:je potrebné uhradiť najneskôr do 31. mája 2002 na účet ZO SZOPK

pri NP Malá Fatra s uvedením mena, adresy platiteľa a účelu platby TOP,bankové spojenie: Slovenská sporiteľňa č. účtu: 105243-439/090

v nasledujúcej výške dospelá osoba: Sk 400,–žiaci, študenti, členovia SZOPK a dôchodcovia: Sk 200,–

Nakoľko disponibilné kapacity TOP v ATC Trusalová nepresahujú180 osôb, odporúčame vážnym záujemcov o účasť zabezpečiť si

prostredníctvom uhradenia poplatku a odoslania prihlášky možnosťúčasti čo najskôr ešte pred vyššieuvedeným termínom.

Prihlášku s uvedením mena (mien), adresy, príp. tiež tel. a e-mailovéhokontaktu zašlite po uhradení účastnického poplatku na adresu:Správa NP Malá Fatra TOP, Hrnčiarska 197, SK-013 03 Varín,

Slovak Republic alebo na e-adresu: ssnpmf@sopsr.sk, predmet: „TOP“.Telefón: Správa NP Malá Fatra Varín: 041/569 23 11

Tel. kontakt do táboriska ATC Trusalová:043/429 26 36 (zo zahraničia: 00421/43/429 26 36)

Ako nájsť táborisko TOP:Na ceste č. E50 v smere od Žiliny do Ružomberka, približne 38 km

od Žiliny, medzi obcami Turany a Šútovo odbočiť vľavo a pokračovaťasi 2 km do ATC Trusalová. Miesto, kde je potrebné takto odbočiť

z E50 je možné identifikovať podľa autobazáru „AUTO ALLES“a reštaurácie vľavo od cesty.

Muránska planina neinves-tiãn˘ fond v spolupráci soSLOVMAG, a. s. Lubeník, mes-tom Revúca, Správou Národ-ného parku Muránska planinaa Klubom priateºov Muránskejplaniny vydáva v prvom polro-

ku 2002 reprezentatívnu obra-zovú publikáciu známeho foto-grafa Maro‰a Detka „Národn˘park Muránska planina“.Publikácia formátu A4 na krie-dovom papieri, bude obsaho-vaÈ okolo 100 farebn˘ch foto-

grafií a prostredníctvom zábe-rov krajiny, rastlinstva a Ïivo-ãí‰stva komplexne predstavíprírodu Muránskej planiny.

Knihu si môÏete teraz objed-naÈ za zºavnenú, predplatiteº-skú cenu 300,– Sk na Správe

Národného parku Muránskaplanina, ul. J. Kráºa 12, Re-vúca. V prípade ak˘chkoºveknejasností sa o knihe môÏeteinformovaÈ aj telefonicky(058/442 20 61) alebo e-mailom(snpmp@sopsr.sk).

DOMICDOMICA rA ramsaramsarsskkou lokou lokalitalitouou

28

INFORMÁCIE

OOOObbbbrrrraaaazzzzoooovvvváááá ppppuuuubbbbllll iiiikkkkáááácccciiiiaaaa „„„„NNNNáááárrrrooooddddnnnn ˘̆̆̆ ppppaaaarrrrkkkk MMMMuuuurrrráááánnnnsssskkkkaaaa ppppllllaaaannnniiiinnnnaaaa““““

ZLOM 18.3.2002 16:34 Str�nka 30

✁

✁

LLLL yyyy ÏÏÏÏ iiii ãããã nnnn íííí kkkk pppp yyyy rrrr eeee nnnn eeee jjjj ssss kkkk ˘̆̆̆Cochlearia pyrenaica DC.

Viacroãná rastlina z ãeºade kapustovit˘ch (Brassicaceae), vysokáaÏ 70 cm. Patrí medzi dvoch zástupcov rodu lyÏiãník v na‰ej flóre.V súãasnosti je lyÏiãník pyrenejsk˘ známy z dvoch lokalít a ako nov˘druh pre na‰u flóru bol rozpoznan˘ aÏ koncom deväÈdesiatych ro-kov. Rastie na silne podmáãan˘ch miestach dostatoãne zásobovan˘chteãúcou chladnou vodou s vysok˘m obsahom vápnika, z ktorej sausádza vápnit˘ tuf. Kvitne veºmi dlho, od konca marca aÏ do koncaseptembra.

LyÏiãník pyrenejsk˘ by mal byÈ zaraden˘ medzi kriticky ohrozenédruhy. Jeho v˘skyt bol na na‰om území vÏdy veºmi vzácny. Historickéúdaje sú sústredené do oblasti severného Slovenska, kde je doloÏe-n˘ zo Slovenského raja, Veºkej Fatry a úpätia Belianskych Tatier. Vov‰etk˘ch prípadoch bol pôvodne pokladan˘ za príbuzn˘ druh lyÏiã-ník tatransk˘ (Cochlearia tatrae), ktor˘ je endemitom Západn˘ch Kar-pát. Tento sa vyskytuje roztrúsene v alpínskom aÏ subniválnom stupniZápadn˘ch a Vysok˘ch Tatier, vzácne v Belianskych Tatrách.

Napriek skutoãnosti, Ïe obidve recentné lokality sú chránené for-mou maloplo‰ného chráneného územia a zároveÀ sa nachádzajú naúzemí Chránenej krajinnej oblasti Veºká Fatra, je tu v˘skyt lyÏiãníka py-renejského ohrozen˘ negatívnou ºudskou ãinnosÈou. Na jednej z lo-kalít do‰lo k znaãnej redukcii roz‰írenia zachytením prameÀa pre vo-dovod. Napriek tomuto zásahu, ku ktorému do‰lo v roku 1965, tu e‰-te lyÏiãník hojne rástol na brehoch potôãika pod prepadom vodné-ho rezervoáru aÏ do konca 80-tych rokov. Potom, ako vodohospo-dári na dlh‰í ãas prestali vypú‰ÈaÈ vodu korytom potôãika, v˘skyt tuv roku 1988 zanikol. Dnes preÏívajú plo‰ne dve veºmi obmedzenémikropopulácie na prameniskách neìaleko vyschnutého travertíno-vého poºa. Aj druhé miesto v˘skytu bolo v minulosti ovplyvnené za-chytením prameÀa pre vodovod, prepad ostal v‰ak dostatoãne veºk˘na to, aby sa tu pomerne hojn˘ v˘skyt druhu udrÏal dodnes.Ohrozenie predstavuje moÏnosÈ zneãistenia a de‰trukcia citlivéhobiotopu náv‰tevníkmi lokality. Malá populácia bola zaznamenaná ajna mokvavom travertíne cca 500 m severne od tejto lokality.

DANIEL DÍTùFoto: autor

TTTT rrrr aaaa ssss oooo cccc hhhh vvvv oooo ssss tttt ÏÏÏÏ llll tttt ˘̆̆̆Motacilla flava (LINNAEUS, 1758)

·tíhlej‰í neÏ vrabec. Z na‰ich trasochvostoch má najkrat‰í chvost.Nápadné je predov‰etk˘m Ïlté sfarbenie hrudi a hrdla. Chrbát je oli-vovozelen˘. Oz˘va sa mäkk˘m „psyjíp“. Spev je krátky a jednoduch˘„cip-cip-cip-cipsi“.

Na Slovensku trasochvost Ïlt˘ hniezdi pravidelne, ale nehojne.Poãetnej‰í je v níÏinách západného a v˘chodného Slovenska, ne-zriedka v‰ak zahniezdi aj na severe (Oravská a Liptovská kotlina).

Hniezdi v máji aÏ júni. Zná‰ku najãastej‰ie tvorí 5 aÏ 6 vajec zahrie-van˘ch 13 aÏ 14 dní. Hniezdo b˘va umiestnené vÏdy na zemi, ukrytépod previsajúcou trávou. Na vajciach sedí len samiãka. Mláìatá súk⁄mené obidvoma rodiãmi asi 7–11 dní.

Trasochvost Ïlt˘ sa Ïiví podobne ako ostatné trasochvosty predo-v‰etk˘m muchami a in˘m lietajúcim hmyzom, ktor˘ vypla‰í z trávy ale-bo ho priláka pasúci sa dobytok. Okrem toho ãasto poÏierajú pavú-kov, ãervy a mäkk˘‰e. V blízkosti vodn˘ch plôch sú korisÈou nezried-ka aj väã‰ie váÏky.

Trasochvost Ïlt˘ je chránen˘ Bernsk˘m dohovorom o ochrane voº-ne Ïijúcich organizmov a prírodn˘ch stanoví‰È.

U nás je chránen˘ vyhlá‰kou MÎP SR ã. 93/1999 Z. z. ako ohrozen˘druh a spoloãenská hodnota trasochvosta Ïltého je vyãíslená sumou5 000,– Sk.

Vedecky je tento vták v˘znamn˘ zloÏit˘m vnútrodruhov˘m ãlene-ním a variabilitou sfarbenia. Hlavnou príãinou v˘razného zníÏenia po-ãetnosti súvisí pravdepodobne so zmenami obhospodarovania po-zemkov.

Ochrana druhu súvisí s ochranou hniezdísk a zachovaním potravnejbázy a to predov‰etk˘m obmedzením meliorácií a pouÏívania insekti-cídov.

Ing. RÓBERT TRNKAFoto: autor

KKKK oooo rrrr uuuu nnnn kkkk oooo vvvv kkkk aaaa ssss tttt rrrr aaaa kkkk aaaa tttt ááááFritillaria meleagris L.

Trváca rastlina z ãeºade ºaliovité (Liliaceae) vysoká aÏ 50 cm. Rastievo vlhk˘ch depresiách pozdæÏ riek, okolo melioraãn˘ch kanálov,pozdæÏ priekop so stagnujúcou vodou, na zamokren˘ch oglejen˘chpôdach alebo slatinách v spoloãenstvách mokr˘ch lúk radu Moli-nietalia a v porastoch vysok˘ch ostríc radu Magnocaricetalia. Vzácnesa vyskytuje aj v luÏn˘ch lesoch zväzu Alnion glutinoso-incanae. Kvit-ne skoro na jar, zaãiatkom apríla.

Korunkovka strakatá patrí medzi kriticky ohrozené, zákonom chrá-nené druhy, bola zaradená aj do âervenej knihy ohrozen˘ch a vzác-nych druhov rastlín a Ïivoãíchov. U nás sa vyskytuje na viacer˘ch lo-kalitách. Najpoãetnej‰ie sú populácie na V˘chodoslovenskej rovinepri obciach DrahÀov, Malé Ra‰kovce, Veºké Ra‰kovce, Vojany,Sobrance a pod Vihorlatom pri obciach Jovsa a Zatín. Na strednomSlovensku sa vyskytuje v alúviu rieky Ipeº pri Hrabove, medzi obcamiKalinovo a Brezniãka. Rastie aj v povodí vodného toku Slatina pri ob-ciach Vígla‰ a Pstru‰a. Nedávno bol tento druh opätovne potvrden˘ ajna dolnom toku Hrona severne od ·túrova.

Druh je ohrozen˘ odvodÀovaním aluviálnych lúk, intenzifikácioupoºnohospodárstva (najmä prihnojovaním) ale tieÏ absenciou hospo-dárenia a nástupom vysokobylinn˘ch porastov napríklad druhuFilipendula ulmaria. Je to veºmi atraktívna, skoro na jar kvitnúca rastli-na ãasto trhaná do kytíc. V niektor˘ch krajinách Európy patrí medzipestované, okrasné druhy.

V minulosti bol v˘skyt korunkovky znaãne redukovan˘ a mnoho lo-kalít zaniklo, napríklad rozoraním lúk pri obci Poltár. Z viacer˘chpôvodne bohat˘ch populácií dnes ostali uÏ iba zvy‰ky, napríkladv priekope pri Ïelezniãnej trati v blízkosti Vígºa‰a. Niektoré lokality nav˘chodnom Slovensku zanikli zatopením vodami Zemplínskej ·íravy.Na jej udrÏanie v slovenskej flóre bol vypracovan˘ Program záchrany.Je nevyhnutné udrÏaÈ extenzívne obhospodarovanie lokalít (kosenie)a zamedziÈ de‰trukcii stanoví‰È (rozoranie, v˘stavba a pod.).

DANIEL DÍTùFoto: autor

RRRR yyyy bbbb áááá rrrr rrrr iiii eeee ãããã nnnn yyyy(Sterna hirundo L.)

Vták men‰í ako ãajka smejivá. Krídla má úzke a dlhé, chvost vykro-jen˘ ako u lastoviãky. Temeno má ãierne. Zobák je pomerne dlh˘, ãer-ven˘ s ãiernou ‰piãkou. Nohy má ãervené. Rybár rieãny sa oz˘vaprenikav˘m „kirr, kirra“, alebo „krri-érr“, pri útoku na votrelca ostro vy-ráÏan˘m „kikikikiik“.

Na Slovensku rybár rieãny nehojne, ale pravidelne hniezdi predo-v‰etk˘m na väã‰ích vodn˘ch nádrÏiach (Hru‰ovská zdrÏ, SæÀava,Oravská priehrada, Liptovská Mara).

Rybár rieãny hniezdi v kolóniách asi do 50–60 párov, ãasto spoloã-ne s ãajkami smejiv˘mi. Hniezdne kolónie alebo aj jednotlivé hniezdab˘vajú na ‰trkovom alebo piesãitom podklade. Hniezdenie prebiehaod konca apríla do konca júla. Vajcia (3) majú veºmi premenlivé sfar-benie s poãetn˘mi drobn˘mi tmavohned˘mi ‰kvrnami. Mláìatá saliahnu po 21–23 dÀoch.

Rybár rieãny sa Ïiví najmä rybami. Nepohrdne v‰ak ani Ïubrienkami,mlad˘mi Ïabkami a väã‰ím vodn˘m hmyzom.

Rybár rieãny je chránen˘ Bonsk˘m dohovorom o ochrane sÈaho-vav˘ch druhov voºne Ïijúcich Ïivoãíchov a Bernsk˘m dohovoromo ochrane voºne Ïijúcich organizmov a prírodn˘ch stanoví‰È. Oso-bitne je tento druh chránen˘ Smernicou rady 79/409/EHS z 2. apríla1979 o ochrane voºne Ïijúcich vtákoch (smernica o vtákoch).

U nás je chránen˘ vyhlá‰kou MÎP SR ã. 93/1999 Z. z. ako veºmiohrozen˘ druh a spoloãenská hodnota rybára rieãneho je vyãíslenásumou 20 000,– Sk.

Hlavnou príãinou zniÏovania poãetnosti tohto druhu sú zmenyprostredia, meliorácie rybníkov, regulácie riek a predov‰etk˘m zánik‰trkov˘ch ostrovov, ‰trkov˘ch lavíc a nánosov.

Ochrana druhu spoãíva na zachovaní vhodn˘ch hniezdnych lokalíta to úpravou vodného reÏimu na rybníkoch a vodn˘ch nádrÏiach.Hniezdenie moÏno podporovaÈ vytváraním ploch˘ch ostrovãekov narybníkoch a vodn˘ch nádrÏiach.

Ing. RÓBERT TRNKAFoto: autor

ZLOM 18.3.2002 16:35 Str�nka 31

ZLOM 18.3.2002 16:35 Str�nka 32