...cítajte srdcom
Mama, ktorámá čas
>> s. 16
príloha zamyslení
Slovo nadnes
ˇ
#3 Jeseň 2015
+
Učím v škole, kde je školné 10 centov
>> s. 18
Spokojnosť v rodine:ako ju dosiahnuť
>> s. 14
Radosť
+SKUTOČNÉ
PRÍBEHYNamiesto výčitiek
ma čakalo niečo úplne iné
Lekár a otec štyroch detí:
„Smiech lieči“
Exkluzívnerozhovory JEREMY RIDDLE KIM WALKER-SMITH
ZO ŽIVOTA,z lásky a vzťahov
Ľudia, príbehy & Bohv tomto Nahlase
Učím v škole, kde je školné 10 centov
Onkológ so zmyslom pre humor o bežnom dni a o viere
Svedectvo Majky o prijatí namiesto výčitiek
www.nahlas.skObjednaj si Nahlas a toto vydanie čítaš naplno!
Začni žiť inak.
Ľudia, príbehy & Bohv tomto Nahlase
Zuzana a Petrapomáhajú tehotným ma-mičkám v núdzi
Jeremy Riddle o chválach, Kim Walker o túžbach
Mama, ktorá má čas
www.nahlas.skObjednaj si Nahlas a toto vydanie čítaš naplno!
Začni žiť inak.
4
Nahlas
Súkromná škola, kde je školné desať centov za rokKeď sa povie súkromná umelecká škola, viacerí si pred-stavia drahé školné a nákladnú výbavu pre deti. V súkromnej ZUŠ v Jastrabí nad Topľou to spolu stojí desať centov na rok a aj to len preto, že zo zákona školné vyberať musia. Keď som počul, ako je to možné, ako inova-tívne sa dá pôsobiť v školstve a aký dopad to má na množstvo detí, som vedel, že o tom musíme napísať. Viac o škole a o vykro-čení zo zóny osobného komfortu nám poroz-právala jej riaditeľka Valéria Juríčková.
V čom je táto škola rovna-ká ako iné ZUŠ-ky a čím je iná?
„Rovnaká je v tom, že je to škola. Čiže sa riadime záväznou legislatívou pre všetky ZUŠ. Žiaci robia talentovky, venujú sa im kvalifikovaní učitelia. Len nemáme budovu. Teda nie žiaci prichádzajú za uči-teľom, ale učiteľ za žiakmi. Je to výhodné najmä pre rodičov, ktorí nemusia dieťa nikam vodiť. Vyberáme minimálne školné a keďže
„Učiteľ v septembri príde na elokované pracovisko a s vedením príslušnej MŠ a ZŠ si dohodne rozvrh tak, aby sa prispôsobil rozvrhu žiaka v jeho škole. So školami máme veľmi dobré vzťahy. Pomáhajú nám nielen organizačne, ale vytvárajú aj priestor, aby sa žiaci ZUŠ prezentovali v rámci života školy a obce. Školy tak dostávajú (zadar-mo) pomoc v mimoškolskej činnosti a deti môžu prirod-zene ukázať svoj talent, čo
v plnej výške hradíme aj po-môcky potrebné na výučbu, každé dieťa, ktoré navštevo-vať ZUŠ chce a spĺňa pred-poklady, študovať môže.“
Koľko detí študuje v škole?„Aktuálne pôsobíme v 15
obciach pri Vranove nad Topľou, v ktorých máme 23 elokovaných pracovísk a v nich máme zapísaných takmer tisíc žiakov.“
To je veľký počet. Ako to potom funguje?
ich motivuje. Samozrejme, naši učitelia sú tak pod stálou kontrolou verejnosti a nemôžu si dovoliť odviesť nekvalitnú prácu. Tú hneď vidno.“
Vyštudovala si ekonómiu na strednej škole, sloven-skú a ukrajinskú filológiu na vysokej škole a pôso-bila si ďalej na filozofickej fakulte. Ako si sa dostala k ZUŠ a čo ťa k tomu moti-vovalo?
„Viacerí sa to pýtajú. Vraj sa z akademického sveta len tak neodchádza. Pracovala som tam 11 rokov a mala som pocit, že to bude do dôchodku. V tom čase mi vychádzali knihy v zahraničí, vedecké štúdie, prednášala som nosné disci-plíny. Nemala som problém podať akýkoľvek výkon. Ale bolo to podávanie výkonu kvôli výkonu. Aj keď som zároveň slúžila aj v Cirkvi (ohlasovanie, publikovanie, organizovanie biblických seminárov a pod.), vnímala som nespokojnosť. Môj život bol príliš komfortný. A preplnený nezmysel-nými činnosťami. V jedno ráno som cestou do práce pochopila, že je čas ísť ďalej. Ale kam? Napadlo mi len jedno miesto. Gréckokato-lícke pastoračné centrum pre Rómov v Čičave, kam som chodila niekoľko rokov
5
rozhovor
Súkromná škola, kde je školné desať centov za rokslúžiť. Ešte v ten deň som zavolala otcovi Martinovi Mekelovi: „Martin, nemáš pre mňa prácu?“ Hovorí: „Prácu mám, len ako ju zaplatíme?“ Dohodli sme sa, že nájdeme spôsob. Inú prá-cu som nehľadala. Do dvoch mesiacov sa mi ozval jeden známy, že jeho kamarát hľadá riaditeľku súkromnej ZUŠ neďaleko Čičavy. Išla som na výberové konanie, kde už síce bola vybratá riaditeľka, ale zobrali aj mňa ako zástupkyňu. Po roku som prevzala riadenie ja.
Z toho času sa mi stále vynára jedna skúsenosť. Po výberovom konaní som o škole veľa nevedela. Môj cieľ bola práca s Rómami a pomoc v pastorácii. Pred nástupom prebiehal v cent-
re v Čičave seminár pre slu-žobníkov Rómom. Po prvom dni ma ubytovali v izbe, kde sa bežne nenocovalo, lebo už ma nemali kam dať. Nebolo tam čisto, nebolo sa tam ani kde umyť a bolo horúco. Dole bola pastorač-ná miestnosť a keďže mladí nevedeli, že som tam, boli hluční. O druhej v noci som už bola taká zúfalá z hluku, prostredia a zo všetkého, že som chcela odtiaľ zutekať. Myslím, že keby som tam vtedy mala auto, idem a nevrátim sa. Tej noci som vnímala, že Boh sa ma pýta, či naozaj chcem nechať životný štandard, ktorý som mala a prísť sem. Vtedy som nebola hrdinka. Bola to pre mňa veľmi tvrdá otázka. Dlhú chvíľu som váhala,
kým som povedala, že áno, chcem. Na to Boh povedal len jednu vetu: dám ti viac, ako si mala. Zareagovala som ako biblická Sára, keď Abrahámovi povedali, že do roka počne dieťa. Ona sa vtedy usmiala a ja som
si tiež povedala: Viac ako som mala? Pri Rómoch, kdesi v dedine, mimo? Dnes vidím, že Boh mi dal naozaj viac v každom ohľade – ži-votnom štýle, aj materiálne a v duchovnej oblasti naozaj neporovnateľne viac.“
Zo školstva dnes mnohí ľudia utekajú a pri tebe mám pocit, že sa do neho ešte hlbšie ponáraš. Niektorí by to vzdali ešte na začiatku pri predstave toho, ako fungujete. Čo ťa motivuje zostať?
„Odpoviem infantilne: lás-ka. K Bohu, k ľuďom. Všetky tie ťažkosti, ktoré som si touto prácou spôsobila, mi stoja za to, lebo takýto život je pre mňa vzácnejší ako po-hodlie v ohrádke vlastného egoizmu. Vieš, školstvo nie je problém. Je to skvelý prie-stor. A nedostatok peňazí je často lacnou výhovorkou. Problémoví sú neraz len ľudia. Alebo zle nastavená práca s nimi (personalistika).
Som vďačná za tím, s ktorým pracujem. Neformoval sa ľahko. Sme neustále v pohybe a naši učitelia musia byť organi-začne veľmi zdatní. Teším sa, že im môžem vytvárať priestor aj pre ich vlastnú umeleckú činnosť. To sú spojené nádoby. Ak je spokojný učiteľ, ak sa rozvíja on ako osobnosť, ťahá so
Viac ako som mala?
Pri Rómoch, kdesi v dedine,
mimo? Dnes vidím, že Boh mi dal naozaj viac v každom
ohľade.
Kolektív učiteľov ZUŠ na výlete v Benátkach
6
Nahlas
sebou aj žiakov a odvedie si viac ako dobrú prácu. Dnes si stojím za každým učiteľom, ktorý u nás je. Máme taký slogan: Učíme sa zo života tvoriť umenie, aby nás umenie učilo žiť. Toto myslíme vážne. Naši učitelia
sa snažia zapájať žiakov do zmysluplných projektov (napríklad chodíme pravide-lne k seniorom a učíme ich jednoduché techniky, alebo robíme školy tanca pre ve-rejnosť, zabezpečujeme det-skú službu počas verejných slávností, jarmokov a pod.). Chceme, aby sa všetko, čo sa deti naučia, reálne premi-etalo do ich všedných dní. Práve preto považujeme za základný princíp našej filozofie pôsobiť priamo v obciach, kde žiaci žijú. Lebo ich nepreťažujeme akoby ďalšími aktivitami, ale prirodzene sa svojím talentom zapoja do bežné-ho života v škole a obci. Aj keď som pôvodne šla slúžiť Rómom a dnes pôsobím viac ako akási menežérka, neminula som sa pôvodnej vízii. Takmer všetky deti, ktoré sú zapojené do služby v GFC pre Rómov, sú našimi žiakmi. Pod vedením kvalifi-kovaných učiteľov tak môžu prezentovať svoj talent aj v rámci tejto služby. Či už
Valéria JuríčkováAk je vám toto meno známe, je to preto, že Valéria kedysi spolupraco-vala s redakciou Nahlasu. Sprístupňovala nám príbehy a princípy Starého zákona očami Nového zákona a spolu s ňou sme objavova-li poklady dedičstva viery zo židovstva, ktoré sa naplnili príchodom Ježiša Krista. Bola činná aj ako literárna teoretička, prekladateľka, publicistka, autorka vedec-kých štúdií. Momentálne je riaditeľkou Súkromnej základnej umeleckej školy so sídlom v Jastrabí nad Topľou s unikátnym koncep-tom. Viac o škole sa dočítate na www.zusjastrabie.sk.
sú to krátke scénky počas liturgií, výzdoba priesto-rov, ale aj práca na väčších projektoch, ako bol muzikál Judit (vysielaný v TV LUX) či plánované CD autor-ských detských kresťan-ských piesní, na ktorom sa podieľajú naši učitelia. Sme v začiatkoch a verím, že tých prienikov bude stále viac. Prečo ostávam v školstve? Lebo má zmysel v ňom byť.“ V čom vidíš, že tvoj vzťah s Bohom ovplyvňuje mies-to, kde pôsobíš?
„Ostatné tri roky som veľmi veľa s ľuďmi. Čím viac ľudí spoznávam, tým viac k nim idem z pozície služby. Lebo je podstatná ich spokojnosť, nie moja. Ak by som bola otrokom ich názoru, zničí ma to. Ale ak kráčam s Bohom, učí ma slúžiť. A ľudia sú naozaj všelijakí. Ľudsky ma to láme a ťahá do jednoduchosti. Stále menej ich súdim a stále viac chcem len „byť s nimi“. Kedysi som čítala, že
byť pokrstený znamená byť preniknutý Kristom ako keď uhorku ponoríte do nálevu. Stále je to tá istá uhorka, ale už je zároveň iná. Prenik-nutá nálevom. Cesta späť nie je. Buď sa vydarí, alebo skysne. Aj naše kresťanstvo je také niekedy. Skysnuté. Nechutí. Pri práci s ľuďmi „zo sveta“ vidím, že túžia po svedectve kresťanstva, ktoré chutí a reagujú naň pozitívne. A zase nega-tívne zareagujú na všetky čudnosti. Takže táto práca ma chráni pred skysnutím. Zároveň vidím, že Boh mi vkladá do života istú rovnováhu medzi aktivitou a odpočinkom.
Podmienkou k práci bolo šoférovanie. Od osem-nástich som za volantom nesedela, takže som z toho mala stres. Vtedy som počula vyučovanie jednej ženy, že Boh od nej žiada „desiatok z času“. Vtedy mi ťuklo: som na ceste denne presne dve hodiny. Pán mi hovoril, že čas v aute bude môj stánok stretnutia s ním. „Šoférovať a modliť sa? Som rada, že prídem bezpečne z bodu A do bodu B,“ reagovala som vtedy. Táto fáza pominula a dnes je pre mňa tento čas veľkou vzácnosťou. Napriek hektic-kému tempu v práci mi Boh vytvoril aj takýto komfort. A dáva mi toho omnoho--omnoho viac.“
Za rozhovor ďakuje Andrej Kmeťo
Foto: archív V. J.
Chceme, aby sa všetko, čo sa deti naučia, reálne premie-talo do ich všedných dní.
rozhovor / tipy
LáskaCieľom všetkých priká-
zaní a vyučovaní v kres-ťanstve je láska. Ak by sme boli aj tými najvzdelanej-šími teológmi a znalcami všetkých doktrín, ale nemilovali by sme, nič by nám to neosožilo. Učenie sa vedie k múdrosti a naj-krajšia múdrosť je milovať Boha. Každý deň je novou možnosťou učiť sa milovať pravou láskou, ktorej nás učí Duch Svätý.
SebaláskaÁno. Naozaj som to
napísala. Pretože: Miluj blížneho svojho, ako seba samého. A toto je veľká pravda. Druhých ľudí vieme milovať len do takej miery, do akej máme v láske a úcte sami seba. Len vtedy vieme stavať správne hranice, učíme sa hovoriť nie a tým pádom učíme aj druhých ľudí úcte
k nám. Len vtedy, keď si naozaj vážime sami seba, vieme si vážiť aj druhých ľudí bez toho, aby sme sa s nimi porovnávali, žiarlili na nich alebo s nimi súťažili. Pýtaj sa Boha, ako ťa vidí a začni sa aj na seba pozerať Jeho očami .
DisciplínaOblasť obrovských
bojov, ktoré zvádzam ka-ždé ráno, keď mi zazvoní budík. Disciplína v čítaní Biblie a v osobnom čase s Bohom, v plnení si svojich povinností, v do-držiavaní termínov. Verím, že veci, ktoré sa naučíme v našom prirodzenom živote, sa preklápajú
ktoré by ste si mali na najbližší semester určite zapísať
Celý náš život je krásnym procesom, v ktorom máme každý deň množstvo možností učiť sa niečo nové. Na aké oblasti nezabúdať
a prečo? Ponúkame vám tipy na
do nášho duchovného ži-vota. Ak sa naučíme disci-plíne v spravovaní svojich peňazí, učíme sa zároveň aj disciplíne v správcov-stve duchovných darov. Ak sa naučíme disciplíne v dochvíľnosti, nebudeme meškať ani vtedy, keď nás zavolá Duch Svätý. Verím, že to tak je.
VieraUčiť sa veriť. Každý deň.
Niekedy je ľahké odpojiť sa z duchovného sveta. Niekedy môžeme mať dokonca pocit, že robíme veci správne. Snažíme sa všetko si naplánovať, zabezpečiť seba a rodinu, mať veci pod kontrolou, nenechať nič na náhodu. Problém ale nastáva, keď nás to všetko tak veľmi po-hltí, až zabudneme, že je tu Otec, ktorému môžeme veriť. Keď hľadáme svoje riešenia, namiesto Jeho
7
5 predmetov, riešení a prestávame byť ako deti, ktoré jednodu-cho veria svojmu Ockovi.
SmiechPridávam bod, ktorý je
v dnešnej dobe nanajvýš potrebný. Radosť je prí-ťažlivá a smiech nákazlivý. Smejme sa so svojimi kamarátmi aj so svojimi deťmi. Smejme sa viac. Áno, život je ťažký a plný prekážok, ale Duch Svätý je Tešiteľ! Učme sa žiť život s Duchom Svätým, ktorý v nás bude neustále roznecovať radosť a to aj v situáciách, kedy by sme podľa pravidiel tohto sveta mali nadávať a zúriť. My predsa nie sme z tohto sveta.
Ivana Šalgovágrafika: Shutterstock
8
Nahlas
SMIECH LIEČIV novej rubrike vám ukážeme, ako žijú svoj vzťah s Bohom ľudia
v rôznych prostrediach. S tým, ako vyzerá jeho život, sa dnes s nami delí Peter Zuzák – manžel, otec, lekár.
Toto som jaVolám sa Peter Zuzák a veľ-mi rád trávim čas s ľuďmi. Najradšej s mojou rodin-kou – s manželkou Zuzkou a s mojimi štyrmi deťmi: Samkom (9), Dankom (7), Evičkou (5) a Andrejkom (2). Veľmi obohacujúce pre mňa sú aj vzťahy s inými ľuďmi; mám rád dlhé rozhovory. V ostatnom čase najviac oceňujem čas strávený s kamarátmi chlapmi. Už niekoľko dní dopredu sa teším na futbal, ktorý s cha-lanmi hrávame v piatky; je to taká moja psychohygie-na. Pivko, kofola a rozhovory (napr. o ženách ) v krčme po futbale majú tiež svoje čaro! Veľmi rád mám hory, špeciálne Vysoké Tatry, ktoré som navštevoval už ako malý chlapec a milujem ich dodnes. Naša rodina si žije už dva roky v rakúskej dedinke neďaleko Bratislavy. Už niekoľko rokov sme členmi Spoločenstva pri Dóme sv. Martina v Bratisla-ve. Občasne k nám do domu zavítajú aj iné rodinky zo spoločenstva.
Pracujem pomaly dvanásty rok ako lekár na chemoterapeutic-kom oddelení na onkológii v bratislavskej nemocnici. Som vďačný Bohu (aj môjmu zamestnávateľovi ), že môžem robiť tam, kde som. Väčšina ľudí na to reaguje: „Tak to máš ťažké,“ alebo „To musí byť smutná
práca“. A iste, že majú svoju pravdu... No rovnako tak je táto práca pre mňa veľmi obohacujúca, poukazuje mi na krehkosť života
človeka, čo ma ešte viac vedie spoliehať sa v mojom živote na Boha. Je úžasné vidieť, ako veľmi ľudia túžia mať v živote niekoho
Môj život
väčšieho, o koho sa môžu v ťažkých časoch oprieť, niekoho, ako je Boh. Pre mňa je vždy veľmi hlbokým zážitkom čas, kedy mi je
NOVÁ RUBRIKA o tom, ako žijú svoj vzťah s Bohom ľudia v rô
znych
prostrediach. V tomto vydaní onkológ so zmyslom pre humor :-)
9
môj život
dopriate modliť sa s paci-entom resp. za pacienta. Vtedy vo svojom vnútri vnímam, ako ich Pán Ježiš miluje a ako veľmi chce stáť po ich pravici, aby ich podopieral...Na druhej strane mi nedá nespomenúť aj to, že v nemocnici zažijeme spolu s pacientami aj veľa úsmevných či až smieš-nych situácii; veď napokon smiech lieči, nie?
Môj bežný deň začína ráno o šiestej, kedy budím deti a veziem ich do školy. Cestou v aute stíhame rannú modlitbu, niekedy aj so susedom, ktorého zvážame do Brati-slavy do školy. V modlitbe deti ďakujú Bohu a prosia ho za veci, ktorými žijú oni, naša rodina a ich kama-ráti. Po práci zvážam zo škôl deti domov a cestou sa zasa zdieľame z toho, čo sme zažili. Pri večeri máme zvyk (resp. na ňom pracujeme), že od najmlad-šieho po najstaršieho povie každý to, čo ho v ten deň najviac zarmútilo a čo ho potešilo. Veľmi radi máme čas, ktorý strávime ako rodina spoločne. Hráme „fa-raóna“ alebo spoločenské hry (veľmi radi máme Dixit, ale nepohrdneme ani hrou Hádaj, na čo myslím...). Deň ukončujeme spoločnou modlitbou pred spaním, niekedy si čítame biblické príbehy, alebo nejakú peknú rozprávku.
za to, že sa mi dal spoznať, keď som mal 19 rokov. Prijal a zahrnul ma láskou takého, aký som bol. Viete, na pohľad som nebol zlý chlapec , no Boh videl tú špinu hnevu, nenávisti, zloby, klamstiev v mojom vnútri a jemu sa nepriečilo zísť sťaby do (s prepáče-ním) žumpy môjho vnútra a objať ma aj s tým všetkým zlým. Ukázal mi a stále mi je v tom vzorom, ako milovať bezpodmienečne, ako odpúšťať – čo po desiatich rokoch manželstva spozná-vam ako kľúčovú vec. Takže najväčším darom mi je vie-ra. Veľmi som vďačný Bohu za moju úžasnú manželku Zuzku, že mi dal stretnúť ju, spoznať ju, vziať si ju a že ma učí vidieť ju a milovať ju tak, ako On. Nie som v tomto Jeho najlepším žia-kom, no našťastie mi dáva súkromné hodiny doučova-nia, takže hádam napredu-jem . Vďačný som za naše deti. Je úžasné vidieť, ako sa im vpisujeme do životov, ako na nás vzhliadajú – táto zodpovednosť sa zasa len s Bohom dá uniesť. Ako som už spomínal, vďačný som za svoju prácu, za naše krásne bývanie v domčeku v Rakúsku, za mnohých super susedov, v nepo-slednom rade som vďačný za naše spoločenstvo. Naozaj to prežívame tak, že sme jedna veľká cca 300 členná rodina, čo drží spolu napriek mnohým rozdielnostiam s Kristom vo svojom strede.
Investujte čas do seba, svojich vzťahov:• služby kresťanského psychológa pre individuálnych klientov, pár i rodinu,• koučing pre leadrov, služobníkov i skupiny,• vzdelávanie a tréning sociálnych zručností,• rozvoj tím
ov a tímovej spolupráce,
• hagioterapia a supervízia.
„...len s premeneným myslením môžeme budovať kvalitnejší život a nanovo
prežívať prítomný okamih...“
Denisa Zlevskápsychológ, teológ,
skupinový facilitátor, lektor, kouč, supervízor
0911 913 [email protected]
Túžite vnútorne rásť?Chcete žiť život, čo za niečo stojí?
INZERCIA
Záleží mi na tom, aby sa naša rodina rozvíjala, aby sme spoločne zažívali to úžasné, že sa máme, že držíme spolu a nás vo svojich mocných a láskavých rukách drží Pán Boh. Samozrejme máme svoje chyby, lepšie povedané miesta, kde musíme rásť, napr. strážiť si pokoj a nevpustiť nervo-zitu a nepokoj ani vtedy, keď veci nejdú tak, ako by mali. Spoločne s mojou úžasnou manželkou Zuzkou sa snažíme naše deti viesť a vychovávať tak, aby z nich vyrástli ľudia, ktorí budú poznať Pána Boha a budú s ním mať osobný vzťah. Na-ším cieľom nie je, aby sme vychovali deti „poslušné“ a „dobre vychované“, najmä v očiach susedov a mami-čiek na pieskovisku... Snaží-me sa im ukázať a milovať i vychovávať ich tak, ako to my zažívame od Boha, aby sa cítili milované, pričom samozrejme budú poznať pravidlá slušného správania k druhým.
Som vďačný za celý svoj život, ktorý mám. Na začiatku chcem povedať, že som vďačný (resp. sa ešte len učím byť vďačný) za svojich rodičov, za takých, akí sú, aj s ich chybami. Som vďačný za to, že mi dali život (nie každé dieťa má to šťastie) a všetko tak, ako asi najlepšie vedeli. Najviac som vďačný Bohu
NOVÁ RUBRIKA o tom, ako žijú svoj vzťah s Bohom ľudia v rô
znych
prostrediach. V tomto vydaní onkológ so zmyslom pre humor :-)
10
Nahlas
Koho som chcela oklamať?Dva roky môjho ubeha-
ného, rozlietaného života pripomínajú akúsi machuľu. Z toho obdobia si nespo-mínam na veľa udalostí – dobrých ani zlých –, no na udalosť opísanú nižšie nikdy nezabudnem.
Stále som si opakovala, že napokon všetko pôjde pomalšie.
Raz, jedného dňa.
Mama má cas´´
Práve som sa vrátila domov zo spoločenskej udalosti, ktorú som ako dobrovoľníčka plánovala stovky hodín. Hoci som vedela, že manžel sa chystá uložiť deti spať, nevládala som sa k nemu pridať. Na-miesto toho som oblečená odpadla do vlastnej postele. Sotva niekoľko centimetrov odo mňa ležala na nočnom stolíku podstata môjho života: vytlačený zoznam povinností, bzučiaci telefón, notebook a hrubý diár. Hŕba papierov a dva elektronické prístroje každý deň pohlco-vali moje srdce, pozornosť a energiu.
Blikajúce červené svetiel-ko smartfónu mučivo pripo-mínalo, že ani jedno z tých rozptýlení samo od seba neubudne. Informačná presýtenosť, elektronika, nabitý denný program a všetky nezvládnuteľné nároky budú na mňa svorne
čakať aj zajtra – aj pozajtra, aj popozajtra… Raz, jed-ného dňa, to boli iba slová, ktorými som sa bránila pred šialenou realitou, čo mi ovládla život.
Raz, jedného dňa, nahová-rala som si, budem mať v zá-pisníku každý mesiac veľké prázdne strany. Jedného dňa mi bude denný program určovať srdce, nie čvirikanie, pípanie a zvonenie prístrojov. Jedného dňa poviem nie, keď sa budem chystať na predaj koláčov alebo knižný veľtrh, výpravu za čistým pracov-ným pultom či dokonalým účesom. Jedného dňa budem súhlasiť so skákaním po daž-ďových mláčkach, s napo-chytro zopnutými chvostmi a ďalšou rozprávkou na dob-rú noc. Jedného dňa sa pozriem do očí svojim deťom a vypočujem si každú slabiku ich milých, pojašených slov.
Jedného dňa zaklapnem notebook a pred odchodom z domu pobozkám manžela na rozlúčku. Jedného dňa si spomeniem, ako sa človek cíti, keď sa smeje, hrá, odpočíva a teší zo života. Jedného dňa si nájdem čas na naozaj dôležité veci.
Život s obyčajnými radosťami bol pre mňa v plnej rýchlosti iba snom vzdialeným v nedohľadne. Zakaždým, keď som svojim deťom povedala: „Teraz nie, mamička je zaneprázdne-ná,“ šanca na zmysluplný, Celý článok
v tlačenom vydaní
11
aktuálne / rozhovor
Obracajú sa na vás ženy v citlivých a špecifických situáciách. Aký prístup si takéto situácie vyžadujú od vás?
Zuzana: „Na začiatku ponúkame ženám vypočutie. Nemusia sa báť zdôveriť sa, čo ich trápi. Možno sa to boja povedať rodičom, kamarátom, alebo niekomu blízkemu, pretože oča-kávajú, že budú odsúdené. Niektoré ženy využívajú práve anonymitu, keď nám píšu. Sme tu na to, aby sme ich vypočuli a spoločne hľadali riešenie, hovorili s nimi o tom, aké majú mož-nosti. Záleží na tom, o akú ženu ide – či je to študentka, či je ne/plnoletá, či je to matka s dvoma deťmi a podobne.“
Petra: „Tieto situácie si od nás vyža-dujú odbornosť a často aj veľa trpezli-vosti s dievčatami – zvlášť vtedy, keď
si uvedomíme, že nerozmýšľali skôr, ako sa do tej situácie dostali. Keď už sú tehotné, vtedy je ťažké zvažovať, či sa budú vedieť postarať o dieťa alebo že s otcom dieťaťa nechcú byť v kontakte. To by mali mať ideálne vyriešené pred tehotenstvom.“
Koľko žien sa na vás obracia o pomoc? Ozývajú sa vám aj muži? V akých situáciách najčastejšie?
Zuzana: „Priemerne je to asi 13 žien za mesiac. Ale ozývajú sa nám aj muži – napríklad keď si žena nechce nechať dieťa a on ho chce zachrániť. Muži sa s nami radia, aké majú práva, ako môžu vyplývať na ženu, aby dieťatko aspoň vynosila a dala ho otcovi či na adopciu. Tento rok sa nám ozvalo zatiaľ jedenásť
mužov a celkovo sme riešili už viac než 95 prípadov.“
Petra: „Najčastejšie nás oslovujú ženy, ktoré už sú rozhodnuté, že si chcú dieťa nechať, ale majú pocit, že nemajú inú možnosť, ako ísť na in-terrupciu. Hľadajú ďalšie riešenia, ale nevedia, aké majú možnosti. Sú to buď tínedžerky, najčastejšie vo veku 16 – 17 rokov, alebo vydaté ženy, ktoré už majú dve-tri deti a zrazu príde neplánovane ďalšie a ony si myslia, že ho neuživia a premýšľajú nad adop-ciou. Potom sú to rozvedené ženy, o ktorých sa v dedine nevie, že majú priateľa a zrazu sú tehotné. Boja sa rečí a majú pocit, že inak ako interrupciou sa to nedá riešiť. Ozývajú sa aj ženy po potrate – častejšie po spontánnom
Viac v tlačenom vydaní
a na www.nahlas.sk
Celý článok
v tlačenom vydaní
Miesto, kam sa ženy môžu obrátiť s dôverou
Poradňa Alexis je určená pre ženy, ktoré sú nečakane te-hotné a pre ženy po potrate. Diskrétne a zdarma pomá-ha nájsť pre ne najlepšie riešenie. Rozšíriť povedomie o tom, ako pomôcť ma-mičkám v núdzi je aj jedným z cieľov septembrového Pochodu za život. Navštívili sme priestory poradne, kde nám už viac povedali ženy, ktoré sú do poradenstva priamo zapojené – Zuzana Stohlová Kiňová a Petra Heretová.
12
Nahlas
Máte radi chvály? Chcete sa inšpirovať? Čítajte plnú verziu článku na www.medium.com/@CasopisNahlas a dozviete sa:• o hudobných plánoch Jeremyho,• o tom, či počúva svetskú hudbu,• podľa čoho si vyberá ľudí do tímu,• ako sa pripravuje na chvály.
Jeremy Riddle o chválach, hudbe a o svojom živote:
Snažím sa len byť skvelým
Božím mužomNa festival Campfest zavítal Jeremy Riddle, známy americký spevák,
hudobník a skladateľ. Vydali sme sa tam aj my, aby sme vám sprostredko-vali jeho pohľad na hudbu a chvály. Nech sa páči, inšpirujte sa!
13
rozhovor
Kim Walker-Smith:Naše životy od základu zmenil
Ježiš a jeho láska9. – 12. júla 2015 sa v nemeckom Norimbergu stretli tisíce kresťanov mnohých národnos-tí, aby počas po-dujatia Awakening Europe vyvyšovali Boha a modlili sa za Európu. V mod-litbe ich viedla aj Kim Walker-Smith zo skupiny Jesus Culture, ktorej hudobná tvorba má celosvetový vplyv. Vďaka účastníkom podujatia zo Slovenska vám prinášame myšlienky Kim o chválach a o blíz-kosti s Ježišom.
Prišli ste do Európy a ja by som sa vás rada opýtala, aké pocity sa vám v spo-jení s ňou vynárajú, čo si o nej myslíte?
„Mám Európu veľmi rada a je mi veľkou cťou, že tu môžem byť. Ako som už raz povedala, naozaj si myslím,
že Pán dodáva silu veriacim Európanom a že im udelí novú melódiu, novú pieseň, ktorá sa bude spájať s eu-rópskou kultúrou a s dielom, ktoré Boh vytvára práve na tomto kontinente. Som šťastná, že sa na tom mô-žem podieľať.“
Čo tvorí základ vašej hudby?
„Keby som to mala úplne zjednodušiť, povedala by som, že najväčšou inšpiráciou našej hudby je láska. Ako viete, sme ľudia, ktorí stretli Ježiša. On a jeho láska od základov zmenili naše životy a práve to tvorí takú najväčšiu základňu našej hudby. Naša hudba vychádza a hovorí o tomto vzťahu a o láske.“
Je náročné viesť mod-litby, ak nič necítite ani nevidíte?
„Áno, niekedy je naozaj náročné viesť modlitbu, keď práve vtedy s niečím bojujete a keď sa vo vašom srdci nachádzajú pocity ako smútok, únava, alebo nech je to už čokoľvek, možno aj to, keď sa pozriete na ľudí a nedostávate veľkú odozvu. Boh však robí to, čo on sám považuje za správne bez ohľadu na to, ako sa cítime my. Myslím si, že ak sme ve-riaci do takej miery, do akej to od nás vyžaduje Sväté písmo a ak sa pre neho a pre modlitbu rozhodneme aj napriek tomu, čo v danej chvíli cítime, práve vtedy sa nám zjavuje a prináša so sebou obnovu. Vždy, keď
sa rozhodnem modliť sa k Ježišovi aj napriek tomu, ako sa vtedy cítim, stále ma neuveriteľne posúva vpred a na konci modlitby sa cítim úplne inak. Preto si myslím, že ak veríme, Ježiš sa k nám vždy prihovára, nech už sa nachádzame kdekoľvek. Musíme sa len rozhodnúť chváliť ho, aj keď sa nie vždy cítime najlepšie.“
Čo by ste povedali ľudom, ktorí Boha poznajú len z rozprávania a chceli by sa k nemu priblížiť, no nevedia ako?
„Na Ježišovi je úžasné to, že je milujúcim Otcom a že sa k nám prihovára v každej chvíli nášho života. Niekedy si možno myslíme, že tomu musí predchádzať
Celý článok
v tlačenom vydaní
14
NahlasNahlas
Kúpite na www.ver.sk 0908/784920
Darcy St. Jamesová sa vracia na Aljašku, aby pomohla svojej priateľke,
investigatívnej novinárke, pri odhaľovaní veľkého prípadu. Keď však dorazí
na miesto, zistí, že jej priateľka je nezvestná. Znepokojí ju ľahostajný prístup
posádky lode, preto sa pustí do pátrania na vlastnú päsť.
Posledná osoba, ktorú Gage McKenna očakáva na palube lode, na ktorej
má pracovať ako vedúci zážitkových aktivít, je Darcy. Najradšej by na ňu
zabudol, ale nedokáže a neubráni sa pocitom strachu o jej bezpečnosť.
Deje sa niečo čudné a čím hlbšie sa v pátraní dostávajú, tým viac si je istý,
že odhalili iba vrchol ľadovca.
9,90 EUR
Séria ALJAŠSKÁ ODVAHA
V PASCIDANI PETTREYOVÁ
1 2 3
NÁDEJv tazkych casoch
ˇˇ
-´Ako im porozumieť, vydržať ich a dokonca sa v nich radovať
SCOTT HAHNa jeho nová kniha
UŽ ČOSKORO na
15
NÁDEJv tazkych casoch
Ako im porozumieť, vydržať ich a dokonca sa v nich radovať
SCOTT HAHNa jeho nová kniha
„
Dve príčiny
píše Mário Tomášikvedúci Spoločenstva pri Dóme sv. Martina
Čítajte viac v rozhovores Valériou Juríčkovou
>> strana 18
Výrok tohto čísla
Pri práci s ľuďmi vidím, že túžia po svedectve
kresťanstva, ktoré chutí a reagujú naň pozitívne.
...žite srdcom
www.martindom.skKomunitný portál
...čítajte srdcom
www.nahlas.skČasopis, kde nájdeš povzbudenie
...nakupujte srdcom
www.ver.skInternetový obchod IN
ZERC
IA
Kresťanstvo nie je v prvom rade nejaká filozofia, či svetonázor, o kto-rom sa diskutuje, alebo nad ktorým sa filozofuje. To tvrdím napriek tomu, že som filozofiu vyštudoval a mám ju rád. Kresťanstvo je v prvom rade životný štýl, niečo, podľa čoho žiješ, správaš sa, posudzuješ svet...
Preto kresťanstvo nie je obmedzené iba na kostol ako miesto modlitby a kultu. Kresťania (aspoň tí, ktorí Pána Ježiša spoznali osobným spôsobom) nie sú ochotní zostať iba v kostoloch. Aj keď ich to na mnohých miestach sveta môže stáť život alebo minimálne väzenie, na iných miestach prácu či spoločenské postavenie. Väčšine sa to môže zdať nezmyselné a ťažké. Mnohí kresťania si hovoria, že sú radi, keď sa stihnú trocha pomodliť a ísť v nedeľu do kostola.
Prečo je aj v našej krajine toľko kresťanov, ktorí robia kompromisy, veľakrát verejne hrešia a nedávajú žiadne svedectvo života? Ich život je okrem návštevy kostola rovnaký ako život neveriacich. Nechcem súdiť, ani sa vyvyšovať, iba skúsiť pome-novať príčiny. Jednou z nich je určite kresťanstvo žité viac ako plnenie si náboženských povinností, namiesto žitia blízkeho a osobného vzťahu s Pá-nom Ježišom. Aj ja som bol na tom podobne, snažil som sa dodržiavať prikázania, chodil som do kostola, k sviatostiam, pokúšal som sa vydávať aké-také svedectvo - miništroval som, chodil som počas komunizmu na náboženstvo, keď sme šli špor-
tovať v nedeľu, tak ostatní priatelia museli rešpektovať, že najskôr idem na bohoslužbu... No až keď som mal 19 rokov, zažil som skrze jedno laické spoločenstvo, že Boh ma ľúbi, že mu na mne záleží, že sa na mňa nehne-vá, že mi rád odpúšťa. Až vtedy som ho dotknutý pustil viac do svojho života. Prinieslo to naozajstnú zmenu pocitov, správania, zmýšľania, túžob, ... jednoducho naplnilo to môj svet a chcel som to dávať ďalej. Som si istý, že každý z nás potrebuje Boží „dotyk“.
Žiť podľa Pána Ježiša sa môže zdať ťažké. Žiada od nás veci, ktoré sa veľakrát zdajú nereálne. Je to čiastoč-ne pravda. Je to nereálne z ľudského hľadiska. Ale On nechce, aby sme žili iba z ľudských síl. On nám dáva jeho silu, jeho milosť a vtedy je to iné. Preto si myslím, že druhá príčina problému je to, že málo prijímame jeho silu, jeho možnosti, že mu jednoducho málo veríme.
Keď Ježiša bližšie spoznávame a viac sa nechávame naplniť jeho silou, tak sa viac a viac dávame a viac a viac nám záleží na ostatných i na na-šom okolí. Preto kresťania nezostávajú ľahostajní a evanjelizujú, robia pochod za život, podpisujú a šíria petície (ako je napríklad tá proti hazardu v Bratislave), idú na miesta, kam by iní nešli, starajú sa o chudobných... Lebo im to nedá, lebo ich ženie Kristova láska k ľuďom. O mnohých takýchto aktivitách či ľuďoch píšeme v tomto Nahlase. Pre vašu inšpiráciu, povzbu-denie, rozbehnutie, túžbu. Z lásky.
16
Nahlas
Začni žiť inaks časopisom Nahlas
www.nahlas.skPovzbudenie / Formácia / Inšpirácia
môj príbeh s Bohom
17
Začni žiť inaks časopisom Nahlas
www.nahlas.skPovzbudenie / Formácia / Inšpirácia
18
Nahlas
