Prírodovedné a sociálne štúdie v predškolskom vzdelávaní

27. február 2009

� Zameranie na najbližší svet s cieľom pochopiť ako sa javí a ako reaguje

� Zameranie na konkrétnu skúsenosť

� Názorné, intuitívne, prelogické myslenie

� Absencia logiky spôsobuje statickosť myslenia, spoliehanie sa na empíriu

� IMPLIKÁCIE:� Poskytnúť dieťaťu čo

najviac priestoru pre skúmanie prostredia

� V čo najväčšej miere učiťvlastnou skúsenosťou

� Nemeniť naivné predstavy detí násilne

� Podnecovať myslenie dieťaťa tak, aby neprijímalo poznatky, ktoré nemá vnútorne osvojené

� EGOCENTRIZMUS� Predmety sú vnímané

jedinečným spôsobom, v ktorom sa prejavuje afektívne vnímanie a silné ovplyvnenie vlastnou skúsenosťou.

� Svoje predstavy považujú za jediné a správne

� IMPLIKÁCIE� Skupinová a

kooperatívna práce je neefektívana

� Je pre nich náročnézdieľať svoje predstavy a ešte náročnejšie prijímať cudzie predstavy.

� Ak nepochopia a informácie poskytuje autorita, memorujú.

� Ak deti vedieme ku skupinovej práci, zvyčajne sú schopnépracovať v skupine, ale pri dôkladnom pozorovaní si všimneme, že všetky myšlienkové pochody sú prísne individuálne. Ak je dieťa vedené ku skúmaniu detailov rôznych druhov listov, robí to samo a nezdieľa svoje vedomosti a skúsenosti s kamarátmi spôsobom, ktorý je typický pre staršie deti.

� FENOMENIZMUS� Deti sa spoliehajú na

zmyslové vnemy, realita je pre ne taká ako sa javí, s informáciami abstraktne nemanipulujú.

� Pohybujú sa v rovine skúsenosťou osvojených pojmov.

� IMPLIKÁCIE:� Pri učení vyžadujú

prítomnosť reality o ktorej sa učia, najlepšia je skutočná realita, lebo deti spontánne používajú na spoznávanie všetky zmysly.

� Svet rozprávok a svet reality nemiešajú, prirodzenejšie je pre ne tieto svety oddeľovať

� Ak dieťa chceme v úvode prírodovednej aktivity motivovať, kontraproduktívne pôsobí napríklad čítanie fantazijných rozprávok, ale aj sprevádzanie dieťaťa činnosťou prostredníctvom bábky, ktorá predstavuje antropomorfizovanú realitu alebo vymyslenú postavu, ktorá navádza deti k fantazírovaniu a nie k sústredeniu sa na empirické poznávanie skutočných zákonitostí.

� MAGICKOSŤ� Ak si dieťa nevie niektoré

skutočnosti v rámci jeho schopností vysvetliť, buďmemoruje alebo používa fantáziu

� Pravdivosť chápaniajavov nie je pre ne podstatná

� V dôsledku vysokej potreby po istote potrebujú mať na všetko vysvetlenie

� Dieťa počúva príbehy

� IMPLIKÁCIE:� Nemiešať svet rozprávok a

reality� Zamerať sa na

ozrejmovanie toho, ako svet vyzerá a akézákonitosti v ňom existujú(bez pochopenia princípov)

� Neopravovať násilne nepresné a mylnépredstavy, ak nie je dieťa schopné pochopiťponúkanú predstavu

� Príbehy zamerať na poskytovanie informácií o realite

� Deti oveľa radšej počúvajú príbehy, ktoré nadväzujú na ich bezprostrednú skúsenosť. Vhodné je preto toto inklinovanie k príbehom využiť v rámci motivácie k činnosti alebo aj v rámci poskytovania informácií o prostredí, pričom informácie budú následne overenépokusnými a pozorovacími aktivitami. Pre dieťa je magické všetko, s čím nemá vlastnú skúsenosť, takže napríklad aj veda.

1. príbeh: Jedného dňa sa Zuzanka vybrala do záhrady pomáhať mamičke pri sadení zemiakov. Mamička sa potešila, že jej na záhrade nebude smutno. Obe sa poprezliekali do pracovných šiat a obuli si gumovétopánky, v ktorých mamička so Zuzankou občas chodievala brodiť sa potokom a hľadať v ňom pekné kamienky. Teraz je ale na potočnézábavy ešte chladno, ale čaká ich iná zábava. Zuzanka sa ponúkla, že mamičke odnesie motyku, mamička niesla vedro so zemiakmi. Slniečko už krásne svietilo, ale predsa potrebovali ešte svetre, lebo rána boli chladné a slabé jarné slniečko ešte nestíhalo prehriať zimou vymrznutúzem. Mamička vysvetlila Zuzanke, že pre každý zemiak je potrebnévykopať osobitnú jamku. Poprezerali si spolu krémovoružové klíčky na zemiakoch a tešili sa, ako si krásne podelia prácu. Mamička bude kopaťjamky a Zuzanka do nich bude vkladať jeden-dva zemiaky tak, aby sa im narastené klíčky nepotĺkli. Mamička začala kopať a Zuzanka bola celázaujatá tým, ako ktorej sa na svetle neveľmi páčilo, celá sa krútila a hľadala, ako by sa čo najrýchlejšie zahrabala znovu do zeme. Mamička si ju vzala do ruky, aby ju bližšie Zuzanke ukázala a pritom sa smiala, lebo ju dážďovka šteklila na ruke. Aj Zuzanka to chcela vyskúšať, chcela vedieť, ako to šteklí a potom chcela vedieť aj prečo to šteklí. A tak hladkali dážďovku po brušku a cítili, aké drobné nožičky tam má...

2. príbeh: Záhrada, to je jedno veľké kráľovstvo, ktoré má hneď niekoľko rôznych panstiev, ktorým vládnu všakovakí páni. Zuzanka, dievčatko, ktoré býva v domčeku pri záhrade, korunovala sedmokrásky za najkrajšiu časť záhrady a tak sa pýšia preveľmi, že tej všetkej kráse vládnu. Okrem krásnych nadzemných kráľovstiev sú v záhrade aj tie podzemné. V podzemnom kráľovstve žijú všelijaké stvorenia, dlhé, krátke, guľaté, pichľavé aj slizké, veľké aj malé. V Zuzankinej záhrade žije aj dážďovka Milka. Je jednou z mnohých dážďoviek, ktoréneúnavne pracujú a len sem-tam sa zídu spolu na čaj u Milkinej babičky Katky. Katka je veľmi múdra dážďovka, ktorá učí mladédážďovky ako pracovať, aby boli ľuďom v záhrade prospešné, ale aj ako utekať pred nebezpečenstvom, akým sú drozdy alebo dažďovávoda. Dážďovka Milka sa práve vybrala do podzemného obchodíku kúpiť si na svojich sto nožičiek nové topánky, lebo na niektorých sa jej už vyšúchali dierky.

� ABSOLUTIZMUS� Deti veria tomu, že všetko

sa dá vysvetliť� Veria tomu, že vedomosti

sú absolútne platné� A tiež veria tomu, že svet

funguje tak, ako si to vysvetľujú, t.j. svojim vedomostiam dôverujú

� IMPLIKÁCIE:� Vedomosti osvojené

zmyslovým vnímaním sústabilné

� Je potrebné sa venovaťnajmä tým reáliám, ktorédeti dokážu pochopiťsprávne

� Ak je dieťa vedené k osvojovaniu si poznatkov, ktoré ešte uchopiťnedokáže, vytvárajú sa stabilné mylné predstavy.

� Poznatky učiteľa vníma absolútne, vhodný čas na rozvoj postoja k literatúre ako zdroja poznatkov

� Je nevhodné venovať sa s deťmi napríklad problematike toho, že rastlina potrebuje pre svoj život kyslík. Ide o realitu, ktorá sa nedá empiricky deťom dokázať. Na strane druhej, jednoducho sa dá empiricky s deťmi dokázať, že rastliny potrebujú na svoj život svetlo. Táto téma je tiežtrochu problematická, lebo dôkaz trvá dlho. Preto je vhodné sa s deťmi venovať predovšetkým takým aktivitám, pri ktorých získavajú výsledky v aktuálnom čase. Napríklad hľadajú v plodoch semená. Porovnávajú tvary listov, stoniek, koreňov a pod.

� TRVALOSŤ OBJEKTOV A ICH ZNAKOV� Deti si uvedomujú, že

predmety neprestanúexistovať, keď ich nevidíme.

� Zároveň však ešte nedokážu pochopiť aj trvalosť základných znakov objektov (čo vyplýva z ich nedostatočnej skúsenosti s realitou).

� IMPLIKÁCIE:� Vhodné je zameriavať

detskú pozornosť na uvedomovanie si toho, že objekty majú trvalé a meniteľné znaky. Objekty môžu mať rôzne tvary, ale rovnaké funkcie.

� Dieťa by malo maťmožnosť prísť do kontaktu s väčším množstvom rôznorodých variáciíurčitých objektov

� Dieťa má málo skúseností s tým, že psy môžu mať veľmi rôzne vzhľady. Ak sústredíme dieťa na skúmanie základných znakov, ktoré psa odlíšia od ostatných štvornohých zvierat podobného vzhľadu, pomáhame dieťaťu premýšľať týmto spôsobom aj o iných realitách. Činnosť by mala byť opakovaná – napríklad rôzne druhy kvetov, rôzne druhy listov, rôzne druhy stoličiek, rôzne povolania, rôzne budovy,... Vždy je potrebné zameraťpozornosť detí na to, čím sa odlišujú a najmä na to, čím sa zhodujú.

� GLOBÁLNE VNÍMANIE� Vo vnímaní sa dieťa

zameriava predovšetkým na celok ako taký, prípadne aj na detaily, ktoré sú efektné(pohyblivé, farebné, meniace sa)

� S tým súvisí aj komplexnosť vnímania, deti sa nedokážu rozhliadať v situáciách, vždy vnímajú len jeden aspekt, neanalyzujú

� IMPLIKÁCIE:� Dieťa je potrebné viesť k

pozorovacím aktivitám, vnímanie detailov nie je pre dieťa tohto veku prirodzené

� Deti nedokážu dostatočne dobre porovnávať, lebo to vyžaduje vnímanie detailov.

� Z tohto dôvodu im stále robia problémy vzory –usporadúvanie do vzorov

� Ak chceme, aby sa deti naučili pozorovať prírodu a získavať tak viac informácií, mali by sme ich usmerňovaťpri pozorovaní na všímanie si detailov a ich porovnávanie. Napríklad porovnanie okrajov listov zo stromov, prierezu stonky, vnútornej stavby semienok a podobne. Pritom nejde o nadobudnutie samotných vedomostí, ale o rozvoj tohto spôsobu analýzy prostredia.

� TRANSFORMÁCIA� Chápanie zvratnosti dejov

nie je dostatočne osvojené.

� Deti chápu hlavne prítomnosť a preto je zvratnosť dejov a premena predmetov prostredníctvom meniteľných znakov pre nich nepochopiteľná. Lepšie povedané, neuvažujú o nej, neuvedomujú si ju.

� IMPLIKÁCIE:� Dieťa ešte nevie

manipulovať s dejmi abstraktne, to znamená, že si nevie uvedomiťteoreticky inú situáciu. Vždy, keď chceme, aby si deti predstavili situáciu v iných podmienkach, je potrebné ju fyzicky ukázaťa zmenu ozrejmiť.

� Ak napríklad cestuje dieťa autobusom, vie si uvedomiť, že niekde vpredu je cieľ, kam ide (napríklad mesto) a niekde vzadu je to miesto, z kadiaľ odišlo (napríklad domov). Ak cestuje naspäť, nechápe, že smery nie sú naopak, ale znovu je vpredu miesto, kam ide (domov) a vzadu miesto, z ktorého ide (mesto).

� Napríklad máme izbové kvety, o ktoré sa pravidelne staráme. Ak požiadame dieťa o to, aby si predstavilo, že ich polievať nebudeme a chceme od nich, aby vyjadrili, čo by sa s kvetom stalo, dieťa si predstavuje situáciu skôr tak, že ich prestaneme polievať a nie v kontexte, že by sme ich v minulosti nepolievali.

� EGOCENTRIZMUS V UVAŽOVANÍ� Vlastné vysvetlenie reality

je pre deti jediné a správne.

� Práve preto sa často dostávajú do konfliktu s inými predstavami, pričom prijímanie iných predstáv je problematická.

� Nová predstava nemusíbyť logická, musí však byťvždy kompatibilná s doterajšou skúsenosťou dieťaťa.

� IMPLIKÁCIE:� Ak chceme meniť detské

naivné predstavy, mali by sme sa na to sústrediťpredovšetkým v tých oblastiach, kde môžeme dieťaťu poskytnúťdostatok empirických dôkazov, ktoré sú pre dieťa prijateľné.

� Ak nepodložíme novúinformáciu konkrétnou skúsenosťou, pôvodnánaivná predstava sa nemení.

� Dieťa si myslí, že rastlina sa živí pôdou. Je ťažké nájsťjednoznačný, pre dieťa prijateľný empiricky dokázateľný dôkaz, ktorý by dieťa presvedčil, že to tak nie je (najmäpreto, že vážiť nevie). Preto je dobré túto predstavu, aj napriek tomu, že bola identifikovaná, dieťaťu ponechať. Na strane druhej, pomerne jednoducho sa dá zistiť, že všetky drevené predmety na vode plávajú.

� TRANSDUKCIA� Nelogické spájanie vecí

a javov, ktoré sa vyskytli v tom istom čase, prípadne na tom istom mieste.

� IMPLIKÁCIE:� Poskytovať deťom

dostatok skúseností na to, aby si uvedomili, že to, čo na základe nedostatku skúseností s opakujúcou sa situáciou považovali za pravidlo je len určitý typ priebehu situácie.

� Opakovať situácie a obmieňať ich meniteľnéprvky.

� Vždy keď ide dieťa s rodičmi na huby prší. Z tejto skúsenosti si dieťa môže odvodiť rôzne predstavy, napríklad, že huby rastú z dažďa, že huby sa ťahajú zo zeme za dažďom, že v suchom počasí sa huby schovávajú naspäť do zeme.

� Dieťa tiež môže predpokladať, že každá návšteva lekára je bezpodmienečne spojená s pichnutím injekcie. Ak sa tento stereotyp skúsenosti naruší, dieťa si predstavu (kauzálne spojenie) upravuje.

� KONFABULÁCIA� Hovoríme im nepravé

klamstvá, kedy sa dieťa snaží dotvoriť si vysvetlenie (ale aj príbeh, ktorý nebol dokončený alebo bol zabudnutý) prostredníctvom fantázie.

� Dotváranie príbehov a vysvetlení sa realizuje na základe minulej skúseností, odpozeraných stereotypov a príbehov, ktoré dieťa sleduje v médiách.

� IMPLIKÁCIE� Nežiadať od dieťaťa

tvorbu vysvetlení v témach, ktoré nemajúdostatočne empiricky podložené.

� Žiadať od detí, aby sa pokúšali vysvetliť svoje konfabulačné tvrdenia prostredníctvom empirickej skúsenosti (alebo minulej skúsenosti) a zároveň im poskytnúťdostatok možností na získanie potrebnej skúsenosti.

� Ak dieťa napríklad tvrdí, že predmety, ktoré v plytkej vode plávajú sa v hlbokej vode ponoria, je potrebné sa spýtať, prečo si to tak dieťa myslí. Dieťa (zvyčajne tiežkonfabulačne) vytvorí ozrejmenie, ktoré môže byť sčasti postavené na skreslenej skúsenosti (napríklad, že na mori nevidel žiadne drobné predmety plávať a že v hlbokej vode on sám plávať nevie, ale v plytkej áno). Jedine empirický dôkaz, ktorý je podporovaný nápadmi dieťaťa je však to, čo konfabuláciu vyvráti.

� VNÍMANIE PRIESTORU� Preceňovanie blízkych a

veľkých predmetov, podceňovanie malých a vzdialených.

� Preceňovanie objektov so subjektívnou afektívnou hodnotou.

� Ozrejmené pojmy hore a dolu, laterácia nie je pochopená.

� Odhadovanie vzdialenostíje nedostatočné.

� IMPLIKÁCIE:� Vynechať aktivity, ktoré

od dieťaťa vyžadujúporovnávanie vzdialeností. Ak ide o porovnávanie veľkostí, tak práve v tomto období je možné efektívne rozvíjať relatívne meranie veľkosti, pričom dieťa si vie osvojiť princíp univerzálneho meradla.

� Dieťa chápe pojmy dlhší a kratší, ale len v jeho blízkom priestore, t.j. to, čo nie je skreslené paralaxou. Nemôžeme preto od dieťaťa chcieť, aby porovnávalo, ktorý strom je vyšší, ak nestoja vedľa seba. Nemôžeme od neho chcieť ani aby porovnalo dva listy zo stromu, ak ich nemá naraz vedľa seba. Na strane druhej, ak chceme, aby dieťa porovnávalo ako rýchlo rastie rastlina zo semienka, efektívne sa na to dajú použiť nitky, na ktoré sa zakresľuje čiarka. Avšak meranie napríklad obvodu balóna prostredníctvom nitky vedia síce zrealizovať, vedia aj povedať, ktorá nitka je dlhšia, ale nevedia vysvetliťsúvislosť nitiek a porovnávaných balónov.

� VNÍMANIE ČASU� Čas je abstraktná veličina,

na ktorú dodnes nie je absolútne meradlo. Meriame ho relatívne.

� Relatívne meranie času nerobí deťom predškolského veku problém, ak sa mu venujeme.

� Spontánne meria čas zväčša na základe afektívnych udalostí.

� Prítomnosť je podstatná, minulosť a budúcnosťnemajú obsah

� IMPLIKÁCIE:� Rozvoj vnímania časových

vzťahov je veľmi dôležitý.� Deťom je zbytočné

vysvetľovať súvislosti v širokých časových rozpätiach, v tom ponímaní ako by sme očakávali sa nerozvinú. Vhodné je preto sústrediťsa na uvedomovanie si subjektívnosti vnímania času a na učenie detíobjektívnemu meraniu časových udalostí.

� Je zbytočné vysvetľovať deťom vzťah medzi generáciami v rodine. Pochopia ich len vzhľadom na príbuzenské vzťahy, ale časová následnosť im robí problémy, lebo sa jednánapríklad o ďalekú minulosť a príp. ďalekú budúcnosť.

� Omnoho prínosnejšie je napríklad naučiť deti merať čas prostredníctvom pravidelne sa opakujúcich udalostí –napríklad kyvadlom alebo presýpacími hodinami, ktoré si samy zostroja.

� VNÍMANIE POČTU� Číslo vnímajú ako

vlastnosť objektu, ekvivalent farbe, veľkosti a pod.

� Rozvíja sa predovšetkým chápanie zmeny počtu a množstva.

� IMPLIKÁCIE:� Pri všetkých

prírodovedných aktivitách je potrebné si uvedomiť, že dieťa čísla vníma ešte nedokonale a tak meranie a určovanie počtu nie súprostriedkom ale predmetom poznávania

� Prírodovedné aktivity sa často stávajú vhodným priestorom pre rozvoj matematických predstáv. Je však potrebné zvážiť, akým spôsobom dieťa rozvinieme. Napríklad zisťujeme s deťmi klíčivosť semienok fazule, ktoré sme dali do mrazničky a ktoré sme do mrazničky nedali. Počítanie väčšieho množstva semienok robí deťom problémy, preto je vhodné vytvárať tzv. detské diagramy, kde sa počet konvertuje na veľkosť. Za každú zistenúvyklíčenú fazuľu vyfarbia štvorček zo štvorčekového papiera a podľa toho, ktorý stĺpik je dlhší určia klíčivosť –ide o objektívne meranie na rozdiel od subjektívneho usudzovania, že v jednej miske je menej a v druhej viac.

� EXPRESÍVNA FUNKCIA� Dieťa hovorí samo k sebe preto, aby ventilovalo

pozitívne alebo negatívne pocity

� REGULAČNÁ FUNKCIA� Dieťa hovorí samo k sebe preto, aby si pomáhalo riadiť

vlastné správanie prostredníctvom memorovaných pravidiel.

� AKO PROSTRIEDOK MYSLENIA� Dieťa hovorí samo k sebe preto, aby analyzovalo vlastné

uvažovanie, ide o náhradu dialógu.