W|fŕA'i>/ŕ/^.-/ŕŕff>-/^^ŕ/.jf.ij'tmrfrM'J""M"f"M"l""ľ*"'"tVf""lf'"f "• n t i i » i i ' i i n t i i i i f l l . H t i i i i t i M i ) t i ) i i i J u t i i i i u i u i . i i u t u i L t i . t i u i . ' ! . i n i u i J i i j n i i i t n i i i i i i i i H i i t . t i t i m n i i i i i i . » i i t n n i m n ] n i i m

flf PREDPLATNÉ NA ROK-^ KORlíf MAJITEĽ A VYDAVATEĽ : NAKLADATELSKÝ SPOLOK. j[DQ CUDZOZEMSKÁ y KORjáJHLAVM JEDIWEL PRE AMERIKU:„BAf1KoFEUROPE" HEW-YORKM/WMI

i *" M i i - . l t l i i i l l l l i n i n t i n n . r n . 11 • . 1 . 1 1 - 1 . i n . . ' M ' U l i t )

5[ ČÍSLO TELEFOttlľUS.i °[GIS[flUaUVRQSÍ.5PDRlT.iÍAHg5r^ t.pso.

9675'

5 1 wwwmmm!mmmiími\mim:m\im

Čísla 4. V Prešporku, dňa 18. januára 1918. Ročník 9

Sedmorohviezdnotf Voz Novoročné na rok 1918, šiesta hvězda nám toho roku zasvitla v

p ô s o b e ž e n s k é h o h l a š o v a c í e-o p r á v a . Návrh zákona o volebnom práve dáva

hlasováce právo ženským, ktoré štyri ob­čianske školy odbavily, alebo zodpovednú zkňšku složily. Občianske a či stredné ško­ly sú ešte štyri roky škôl nad ľudovou ško­lou. Ďalej právo dáva tým ženám, ktorých mužovia vo vojne padli, alebo následkom vojnových rán a chorôb umreli a aspoň jedno dieťa zanechali.

Zas neidem včuľ vyzdvihovat nedosta­točnosť tohoto návrhu, ktorá väzí hlavne v tom, že školovanosti dáva prednosť nad inatermštvom, len takzvaným polopaňám uděluje právo, taktiež i v tom, že len že­nám padlých mužov sa uděluje právo, bárs ženy dokaličených, utrápených mužov a vôbec každej pracujúcej ženskej rovnako patrí, keď sa už raz dáva.

Ostanem len pri všeobecnom význame ženského hlasovacieho práva. Iste že žen­ská je práve tak človekom, občanom a pracovníkom, jak mužský; Tak znáša ťar­chy, dane, obtíže občianskeho života, ba materinstvom svojím nesie ťažšie a váž­nejšie bremä ľudskej spoločnosti, žeby žen­skej právo nepatrilo, to môže hlásať iba mužský tyran a otročiteľ. Ľudstvo sa vy-víňa k stupňu širších práv, rovnosti. Tento vývin ľudskej prírody nezahatí nikto a väč­šia polovica človečenstva, pohlavie ženské nedá si krivdiť večne.

K tomuto rozkvetu človečenstva v Uhrách týmto návrhom prvý krok je už učinený, hviezda ženského hlasováceho práva svitla. A my tú hvězdu radostne ví­tame, lebo každý čestný človek ctí si svoju mať, svoju manželku, svoju dcéru a priať jej musí aj právo, jestli ju miluje..

Vítame túto hvězdu tým radostnejšie, že od svetla a teploty tejto hvězdy mnoho dobrého očakávame pre svet, pre krajinu a pre náš národ zvlášť. My vieme, že zväč­ša len ten mužský je dobrý národný bo­jovník, ktorý dobrú matku mal, ktorý pre­budenú, bystrú manželku má. Jednou z najväčších bied ttóšehô národa je, že naše ženské sú málo zaujaté za krajinské a ná­rodné veci. Žijú si len rodinným životom hospodárskym a pohlavným a najviac ak sä o náboženstvo zaujímajú. Nevedia, že

na politike sa zvrtne všetko, lebo politika tvorí zákony o právach, o majetku, o de­ťoch, o živote a smrti. Veď hľa vojna to najjasnejšie dokázala! Ešte aj náboženstvo i cirkev podlieha politike!

Ženským hlasováeim právom vtiahnu nové sily do boja za právo a svobodu. Že­ny sa v širokom kruhu začnú prebúdzať. Nové svetlo, nová teplota, nové otázky a náruživosti prídu na vrch. A boj za náš národ dostanie posilu, lebo láskfr k ma-, terčine je vždy živšia, vrelejšia v ženskej, než v mužskom.

Prvý prielom je učinený. Ženská otázka je nastolená. Počnie to vrieť, ináč jako keď len mužskí bojujú. Ä ten pohyb nepresta-nie, kým každá ženská nebude mať rovna­ké právo občianske s mužským.

My vítame túto hvězdu ženského voleb­ného práva! O jeho výhodách podrobnejšie povieme si neskôr.

Siedma hvězda nám svitla B r a t i s 1 á-v o u v B r a t i s l a v e . Táto hvězda sa zvýšila z jasnej hlavy našeho vyslanca Fer-diša Jurigu a je súhrnom teploty a tňžieb tisícerých, ba statisícerých slovenských duší. Duše dobré a citné šmahom tomu po­rozuměly a plameňom to precítily. Neni v národe našom príkladu, že by niečo tak rýchlo a vrelo bolo preniklo dušu širokých vrstiev národa, jako táto myšlienka a túž­ba, čoho najzrejmejším dôkazom je obnos peňazí, ktorý sa za krátku chvíľu shromáž­dil.

K „Ohlasu" nemáme čo pridať cieľom rozjasnenia tejto hvězdy, iba ak list pána Ferdiša Jurigu, ktorý písal v tejto veci re­daktorovi ,,Slov. Ludových Novín" vp. F l o r i á n o v i T o m á n k o v i . Z n ^ :

Milý Priäteľu! Vrúcne vďaky Ti vzdávam za to, že si

sa tak vrelé zaujal uskutočnenia veľkej ve­ci, jaká je dľa môjho presvedčenia my­šlienka : B r a t o v s 1 á v a v B r a t i ­s l a v e .

Statisíce doráňaných duší stonie a kvílí za bratmi vojnou do čiernej zemi zronený­mi. Neodolateľná túžba je v nás preukázať im našu úctu, zväčniť si ich pamiatku. Roz­sypané sú kosti jejich v šírom sveta poli. Tisícerých a tisícerých hrob nikto zo svo­jich neuvidí a mená ich na náhrobníku čí­tať nebude.

Tejto túžbe a potrebe treba nám vyho­vieť spoločným pomníkom.

A oni, uaši padlí bratia zaslúžia tejto úcty a pamiatky. Veru je slušnou, hodnou, spravodlivou a spasiteľnou vecou, aby oni t*to česť od svojich obsiahli.

Toto je zárod Bratovslávy v Bratislave, tojest, aby brat — svojeť — oslávila bra­tov svojich a tým aj seba, celý národ.

Lež to je iba zárod. Uctime mrtvých v živých. Z tohoto bôľu, z tejto úcty má vy-rástnúť slovenský sirotinec, útulňa pre žia­kov, pre učňov, pre invalidov, pre pocest­ných, jako pomník a svedocívo obeti celé­ho národa, soznam jeho mien a zásluh jeho krvavých, ktorý by bil do očí krajiny a celého sveta, a preto ho treba vystaviť v Prešporku, v staroslávnej Bratislave, čím sa založí svätý krvou a slzami našimi kropený základ stredišfa našeho národa, ktorý ešte nemá ten „Slovensky Dom" so sirotincom, s knihtlačiarňou s knižným obchodom, s čitárňou, s knižnicou, so spol­kovými miestnosťami, s divadelnou sieňou, s bankou, so slovenskou kancelláriou, spra-vitelňou, s Museumom. kde by sa vystavili predmety a výroby predstavujúce život našeho národa s mierovým kostolíčkom ku cti Sedmiboľastnej Matičky slávy s do­ráňaným telom Syna — národa „E j h ľ a m a t k a t v o j a", „E j h ľ a s y n t v o j " k sláve našich apoštolov sv. C y r i 11 a a M e t h o d a, a našich patrónov S v o j e-r á d a a Bi a h b s l a v a . To bude pre ná­rod náš tým, čím je slnko na nebi, oltár ' kostole, ohnisko v dome, srdce v tele.

Vrúcne ťa prosím, daj sa preniknúť celý touto myšlienkou a túžbou. Roznieť si ju v duši silnou vierou, zaujmi sa jej kremeni-stou vôľou, „Verím v život večný." Tejto viery čiastkou je aj viera y život našeho národa. Jestli náš národ žiť bude, a to veríme nuž či môže byť a žiť bez ta­kéhoto stredišfa.? Na žiadon pád. .lestii by národ náš tak planým a jalovým bol, ž« by si ani toto nevytvoril, nuž iste že zhy­nie, lebo neni hoden, aby zem šľapal. Ja verím v život, verím v dobrotu našého ľu­du, a tú vieru si odobrať nedám a preto verím, že Bratovsláva v Bratislave bude preto, lebo náš národ bude.

Ale ani vtedy, keby náfc bieda vojny za-guiavila, nebude marná naša práca za uskutočnenie tejto myšlienky. Keby sme mali zhynúť, nuž aspoň posledná naša ho­dinka nech je pekná, posledný vzdych sláv­ny, nuž vtedy bude Bratovsláva v Bra­tislave, nakoľko ju uskutočníme náhrobným kameňom nás všetkých, celého národa, že žili a biedne zhynuli pre svoju nedbalosť po Slove a slove Slováci, ktorí mali mnoho slov, ale málo obetivých skutkov a preto zahynuli.

Pevne verím v život, v dobrotu našeho ľudu. Silná viera hory prenáša, nuž po­trebné peniaze by sme nesohnali? Nič viac k tomu netreba, jak naučiť náš ľud múdro dávať na seba a nie na kadejaké „Trúby z Jeruzalema" na Ingolstadt, do Madagaska­ru a Číny a na piatu kachlů od zákachlia. Podal som dôkaz, že to môže byť príkla­dom vajnorskej obci, ktorá mi darovala za tri týždne tritisíc korún a verím, že dajú ešte raz toľko, jakonáhle sa zatnie do zen# čakanom a počnie sa stavať Bratovsláva v

Bratislavě. A či húževnatou láskou nemô­žeme tak osvietiť a roznietií sto mých obci? Áno. V každej obci sa nájdu veľkodušní ľudia. Ja verím, že to bude, lebp verím v život našeho národa a keď bude žif bez tohoto, nemôže byf, lebo svet jeho by bol jako nebe bez slnka, jako kostol bez oltára, jako dom bez ohniska, jako telo bez srdca.

Ó svitaj hvězdo Bratovslávy v Brati­slave! Blahoslavenými budú v národe na­zvaní všetci tí, ktorí sa tohoto diela zú­častnia, i l

*

K týmto slovám nemáme čo pridaf, iba všetci zvolať: Ó svitaj hvězdo Bratovslá­vy v Bratislave, jako hvězda siedma sed-rnorohviezdnatého voza, na ktorom sedí Sedmiboíastriá Matička s doráňaným sy­nom, apoštolovia naši, patrónovia naši. K ním si prisadni na tento sedmorohviezdna-tý vôz o Slovenko a Slováku, Popeluško s Popelvárom, na ňom. s nimi sa svezieš na sobáš Dobroty s Právom.

Svetová vojea* ImnuÄ a můí Miste.

Úradná práva so dňa 14., 15. a 16. januára. Prímerie.

Náčelník generálneho štábu. Vyjednávanie o pokoj s Ruskom.

V Brestu-Litovskom medzi vyjednávač­mi centrálnych mocností a delegátmi Ruska odohral sa posledne opravdivý diplomatický súboj. Došlo tu k dôležitej škriepke o otázke vyprázdnenia obsadených území a zároveň pretriasaná bola ostro i otázka druhá t. j . se-beurčovacie právo národov. Musíme konšta­tovať, že stanoviská vyjednávačov si príkre odporujú. Trocky ostro sa osvedčil, že staré hranice cárskej ríše ruskej zmizly síce, ale že nové hranice si stanovia svobodné národy na z á k l a d e svojho práva sebeurčovacie-ho. Dnešná vláda ruská chce poskytnúť všet­kým národom dosiaľ k Rusku patriacim svo­bodu i vtedy, jestli sa tieto národy odtrhnú od bývalej ríše ruskej. Ruskí delegáti v ná­vrhoch presne štilizovaných žiadajú od Ne­mecka a Rakúsko-Uhorska kategorické osvedčenie, že nemajú úmyslu privteliť si niektoré územie, alebo korrigovať na úkor dnešného Ruska svoje hranice. Vyprázdnenie obsadených území má sa stať súčasne a súbežne. Osamostaatnené národy majú byť zaistené tak ohľadom vnútorného zriadenia ako aj ohľadom svojho medzinárodného po­stavenia a právo sebeurčenia nesmie byt ni­jako umenšovano hospodárskymi smluvami alebo vojenskou mocou. Delegáti nemeckí na toto ostré vystúpenie ruských delegátov odpoveď hneď nedali. Odpoveď dal len ge­nerál Hoffmann, ktorý sa odvolával na právo víťaza a oprel sa o právo pästi. Jeho vystú­penie odmieta nemecký časopis „Z e i t" a praví: Diplomati Rakúsko-Uhorska a Neme­cka prišli do Brestu-Litovského, aby sa do-hodli a nie aby diktovali. Náhle však povstá­vá za diplomatmi generál, uhodí päsťou na stôl a osvedčuje sa. že do záležitostí obsade­ných území nemajú vraj vôbec čo hovoriť. Takto hovorí generál. Nuž kdeže je to ve­rejné osvedčenie sa so strany Nemecka: bez annexje a náhrady válečnej? Co povie na to štvordohod'a? Na tento spôsob sa pokoj ani s Ruskom nedosiahne, nieto ešte pokoj vše­obecný. Ináč to vystúpenie generála neme-

! slovom posledným! Vyjednáva sa ďalej.

Talianske boiíšte. Úradná zpráva so dna 15. januára.

ďzi Brentou a Monte Rertičá prešli Ta­liani po silnej, občas na bubovuú palbu sa

ľujúcej delostreleckej príprave, k útoku šoty. Po veľmi prudkých bojoch z blízka

podarilo sa nepriateľovi vniknúť do niekoľko miestach do našich zákop. Protiútokom boí však z týchto vytlačený. V celom útoč­nom priestoru je najprednejšia bitevná línia úplne v našej moci. Nepriateľ utrpel ťažké ztráty.'Na dolnej Piave bol rýchlo zastavený nepriateľský výpad u Brešaninu.

Náčelník generálneho štábu-

Bojiště netnedko-frariciízske Nemecká úradná zpráva so dňa 14'. ja­

nuára. A r m á d y g e n e r á l m a r š a l l a d e d i -a b a v o r s k é h o t r ó n u R u p p r e c h-

t a : Strelecká činnosť celý deň obmedzova­la sa zväčša na znepokojujúcu palbu. V je­dnotlivých odsekoch zvláště na oboch stra­nách Lensu pred večerom sa zvýšila. Vý­skumné oddelenia od Armentiéresu na juho­západ a od La Vacquerie na sever vnikly do anglických zákop a priviedly zajatých.

A r m á d y g e n e r á l m a r š a l l a wii t-t e m b e r t s k é h o k n i e ž a ť a A l b e r t a : Odhliadnuc od výsledných výskumných bo­jov na oboch stranách Juvincourtu a na zá­padnom brehu Maasu deň uplynul bez zvláštnych udalostí.

Macedonský from: Od Ochridského jazera na západ, na Do-

bropolje a od Dojranského jazera na juhozá­pad delostrelecká činnosť.

Liideudorff, prvý hlavný kvartiermajster.

Chvry, f Dp. Ján Novák bývalý farár pernecký,

posledne žijúci ná zaslúženom odpočinku v Šaštíne, umrel tamže dňa 8. januára. Náš staručký. Ján N o v á k narodil sa 1836 v Ska­lici, za kňaza vysvätený bol r. 1859. V na­šom živote slovenskom zauja! miesto prvé, bo bol horliteľom a pracovníkom neúnavným za svoj rod až po hrob. Všade, kde účinko­val, veškerá jeho činnosť niesla sa vždy poctivé a nezištne. Do matky zeme odpreva­dili hodna lO.januára v Šaštíne oltárni spolu-bratia Najdôstojnejší pánovia: Dr. M i c h á ­l e k opát šaštínsky, Pavel B l a h o pápež­ský komorník, farár gbelský, Pavel H o r n á -č e k bývalý farár uninský, Peter J á m b o r farár štepanovský, Ján D o n o v ä 1 farár smolinský, Ladislav R e h á k farár kuklov-ský, Karol N e č e s á l e k farár búrsvätomi-kulášsky, Michal N e m e c farár cársky, via­cerí páni kapláni a veľký počet okolitého obecenstva. Budiž pamiatka zosnulého naš­ito tatíčka večne trvalá medzi nami! Odpo-činutie večné daj mu o Pane!

Dieťa zomrelo v náručí matky. Pomery na železničných dráhach strašne osvecuje táto príhoda. Na nádraží v Zembici v Sliezsku zistila s hrôzou poľská robotníčka, ktorá prišla s vlakom, že jej v náručí zmrzlo jej tri mesiace staré dieťa.

Spal s mrtvolou. Budapeštianskej policii podarilo sa chytiť vraha V i t e r s i č a, ktorý pred dvoma mesiacmi zavraždil istú Panthe-sovú. Zistilo sa, že vrah ukryl mrtvolu v po­steli a že manžel zavraždenej, ktorý prišiel v noci domov, spal cez celú noc po boku mŕtvej, nemajúc tušenia, čo sa cez deň stalo.

Polská regentská rada vo Viedni. Poľská tlačová kancellária o výsluchu poľskej re­gentskej rady u jeho veličenstva prináša nasledovnú zprávu: Jeho veličenstvo s kaž­dým členom regentskej rady a s minister­ským predsedom Kuharzevszkim dlhšie sa poshováral a počas rozhovorov přišly do re­či aj dôležité politické otázky. Na výsluchu u kráľovnej arciknieža Kakovski vyslovil svoju najhlbšiu vďaku za sochu Marie daro­vanú čenstochovskému kláštoru a podal zprávu o hlbokom dojme, ktorý tento šľa­chetný dar urobil na poľský ľud. Jej veli­čenstvo kráľovná každého člena regentskej rady osobité oslovila a spytovala sa na po­mery Poľska. Poľskí páni boli opravdu okúz­

lení íáskavostou panovníckeho páru. Zvlá­ště vefmi účinkovalo na 5ch zaujímanie sa ich veličenstiev o poľské záležitosti.

Do Ruska nemožno postať poštové poukáz­ky. Direkcia pošty a telegrafu upovedomuj* obecenstvo, že poštové úrady na adressy naších v Rusku internovaných vojakov zne­júce poukážky za istý čas nemôžu prijať, le-

i bo direkcia švajčiarskej pošty, ktorá pou-j kázky sprostredkovala, premávku poštových i poukážok s Ruskom dočasne zastavila.

Chlieb z drevenej múky. Vo Viedni Wh Salomon v istej nemocnici koná vraj nové'

I pokusy na ranených s chlebom z drevenej múky. Piliny z určitého dreva, najmä biele- J

i ho buku, premelú sa na múčku, pridá sa oby- í í čajnej múky, trochu soli, droždia a vody, \ po čom pripravené testo pečie sa obyčajný^* ]. spôsobom. Professor Salamon tvrdí, že fento milinový chlieb dosahuje svojho účelu lepšie nežli dnešný chlieb válečný.

Kasárne smrti. „A r b.-Z e i t u n g" podáv túto zprávu: Vo Viedni počet tuberkulos-ných vojakov, ktorý pred niekoľko týždňami činil 45.000, rastie so dňa na deň. Tuberkulo-sa z vojsk nedá sa už vyplenit, tak veľmi púšťa korene. Najdôležitejšou starosťou musí byť, aby pri prehliadkach mladé mužstvo bo-

i lo s najväčšou starosťou vyšetřováno. Jak mnoho zo 17 a 18 ročných, ktorí pred rokom

: boli odasentirovaní, je dnes v nemocniciach a jak mnoho ich už zomrelo.

Prečo chudneme? Mnohí ľudia zchudli pre j nedostatok potravných článkov. Ale schudlj j a chudnú aj takí ľudia, ktorí majú všeho dosť. I Teraz čítame i druhú príčinu chudnutia. Prí-i činou chudnutia pri hojnej výživnej strave j je náš nervový systém, oslabený ťažkými \ dojmami válečnej doby. Nemáme dostatok i duševného pokoja, ktorého potrebujeme ku I stroveniu snedenej potravy. Je-li človek ne­

šťastný, nespokojný, môže mať tabulu naj­vyberanejších jedál a predsa jeho telo je špatné živené preto, že prijatú potravu ner-zpracuje.

Jako to bude vyzerať s tým úradnýmspra­vodajstvom po vojne? Dľa úradných zpráv šírených tlačou, utiekol vlani ruský cár se­demkrát; Kerenský bol trikrát zavraždený; Lloyd George dvakrát zomrel; Petrohrad bol desaťkrát spustošený; Lenin mal päťkrát červienku a Nikolaj Nikolajevič asi tridsať­krát bol vyhlásený za cára; Kaledína dva­krát zavraždili a Kornilov uteká trikrát týž­denne zo žalára. Vo Francúzsku jedon týdeň umierajú ľudia hladom a druhý týdeň je tam

i 1 kg. mäsa za 1 frank. Dvakrát už bola v Taliansku revolúcia a Trocky sa dal po tre­tíkrát pokrstiť. To u- ••:/. ; o-o.m i iianca úrad­ného zpravodajství?

Zkaza ovocných stromov. Spusty snahu a ľadu, na ňomž ženie sa zver do lesov, zahrad a vinohradov, kde robí obrovské škody. Najviac poškodené sú mladé stromky. Obra­na proti zveri je dosť ťažká.

Vefké nešťastie v doloch. A Anenských baniach (st. Krašovsko-serenská) udal sa v dole Hungaria výbuch od lampy. V bani bolo zaměstnáno 200 robotníkov. Dosiaľ vytiahli

i 14 mrtvých a do 30 ťažko ranených. Hodinky za ruské potraviny. „Z e i t" sde-

ľuje: Z východnej fronty prišla do Viedne osobnosť, ktorá nakúpila za million korún rôznych predmetov qd Rusov naliehavé žia­daných, medzi iným 3000 strieborných vrec­kových hodiniek, potom veľké množstvo emailovaného, plachového nádobia. Rusi dá­vajú za tieto predmety potraviny. Tento ob­chod neodpomôže ovšem valutnym obtížám, poneváč ide tu len o výmenu. Po týchto ma­lých obchodoch dojde vraj rýchlo k obcho­dom vo väčšom rozsahu.

Budeme jesť repu. Viaceré cukrovary, ktoré majú repu, nespracujú ju, lež budú ju sušiť, aby slúžila v dobách zlých, ktoré prav­depodobne prídu z jara, za ľudskú potravu.

Dožil sa 115 rokov. V trenčianskej stolici v obci Lieskovci zomrel bývalý pastier To­máš K e k e 1 vo veku 115 rokov. Do posled­nej chvíle mal dobrú, bystrú pamäť, sluch i zrak. Pred svojou smrťou riekával, že zo-slábnul hlavne nedostatočnou výživou váleč­nou.

Novšie ceny mastí a čerstvel bravčoviny. Vláda cenu metrického centa surovej sviň-skej masti v obchode medzi dorábatefom a príekupcom ustálila na 970 a cenu metrické­ho centa čerstvej bravčoviny na 850 kd-iv n. Cenu k vôli masti zabitých celých ale­bo rozpoltených ošípaných ustália vrchnosti, alt íflO kilogrammov čistej váhy nesmie stát . vse 920 korún. Za metrick3> cent topenej sviňskej masti v obchode medzi dorábatefom a priekupcom vyše 1100 konín ani pýtaf, ani dať neslobodno.

Kto vie niečo o Matejovi O t r i sa 1 i, kto­rý slúžil v 2. kompanií 19. bataillona pofných jágrov, neskoršie bol zadelený ku 2. komp-pánii. 32. bataillona pofných jágrov, 21. fe-Bŕtátra roku 1915. tiahol do Kar patov a od ?5. apríla tohože roku nedal o sebe vedef, jitťh to láskavé sdelí jeho utrápeným rodi­čom na adressu: O t r i s a 11 János, Morvaór, u. p. Sasvár, Nyitramegye. Za ustávanie ochotne sa odmenia.

A«i juhoslovanské časopisy nesmia byť posielané do cudziny. Z Lublaně oznamujú: Popri českých časopisoch, žiadne juhoslo­vanské časopisy nesmia byí zasielané z Ra­ti; ska do cudzozemská.

Rekord šudierstva. Proti istému Júliusovi Faragó v Budapešti bývajúcemu, prišlo 600 oznámení pre defraudáciu a šudierstvo. Fa-'rágó má obchod s drevom a vyklamal zá­vdavky od 600 ľudí, že bude lifrovať drevo. Závdavky, viac stotisíc korún premárnil. Svindler tento je už v žalári. Tak sa patri!

Jednu miliardu mesačne. Platenie váleč­ného dlhu bude dfa „N. Fr. Pr." žiadať veľké obete od celého pokolenia, nebude-li žiadnej válečnej náhrady. Štátne výdavky budú či­nili 4 miliardy, to znamená, že na každú hla­vu a dušičku pripadne o 140 kor. viac dane, než pred válkou, na prostrednú rodinu o 700 kor. viac. Každý mesiac války stojí nás vyše 3000 miliionov korún,_čili 33 millionov denne.

Pred 100 rokmi. Úradné zprávy udávaly roku 1796 summu papierových peňazí cifrou 46,800.000 zi. a r. 1806 na 449,700.000 zl. Pe­ňazí bolo vtedy jako plev, Roku 1811. nastal krach. Statisíce fudí bolo ožobráčeno. Ale všetky obete, ktoré roku toho ľud preniesol, koly marné. Roku 1816. bolo v obehu už za­se za 638,71.925 zl. „bankocedulí. V kronike z tej doby čítame: „Niet sporu v tom, že feankocedulové hospodárstvo malo najškodli­vejší vliv na mravnosť obyvatefstva. Dnes ©bieha u nás papieru za 17.000,000.000 kor. Minulosť učitefka budúcnosti.

Krádeže v kostoloch. V Prostějove ale aj pde dejú sa veľké krádeže v kostoloch. Pá­chateľmi sú zlodeji vo vojenských unifor­mách; títo pokľaknú si u jednotlivých oltá­rov a potom poberú z nich sviečky i plach­ty. Sviečky predávajú po meste.

„Hlas ľudu, hlas dobytka." Toť jedna ukáz-»a všenemeckého rečnenia i názoru. Jak ,v V o r w ä r t s" udáva, pravil známy vodca pruských junkerov ši. Januschau na jednom shromáždění o všeobecnom hlasovaní ľudu, lak ho navrhujú Rusovia, a pravil za búrlivej veselosti roľníckeho poslucháčstva: „Co s tým všeobecným hlasovaním? Kto prejél Poľsko, musí riecť s Blucherom: Vox po-puli, vox Rindvich. (Hlas ľudu, hlas hovä­dzieho dobytka.)

Trinásťročná matka. V Prahe stál pred porotným súdom 54 ročný Václav Š v a n ­da, ženatý, otec dvoch malých detí. Tento otec dopustil sa zločinu na svojej 13 ročnej dcérke. Slabé a chudokrevné toto dievčatko porodilo dieťa, ktoré žije. Pojednávanie bolo tajné. Porotci odpovedali na otázky jedno­myseľne a Švanda boí odsúdený na 18 me­siacov do ťažkého žalára.

Doprava balíkov poľnej pošty. K poľným poštovým úradom čís. 378, 475, 510. 621, 633 bola doprava súkromných balíkov poľnej pošty otvorená, k poľným poštovým úradom čís. 404, 514, 528 a 625 zastavená.

Pre 50 a 51 ročných. Dľa výnosu 10. odd. ministerstva války č. 254 až 562 so dňa 15. novembra r. 1917, môžu domobranci, naro­dení v rokoch 1867 a 1868 u svojich velite­

ľov podart prosbu, abz boli preložení ku ko­naniu vojenskej služby na to miesto, kde žili pred narukováním. Veliteľ musí túto žiadosť predložiť ministerstvu války.

Reč Lloyda Georga znamená ďalší rok války. „N i e u w e C o u r a n í " tvrdí, že Lloyd George, ačpráve dovedie, ked chce, mlúviť jasne, naschvál hovoril tak, aby ne­musel úprimne riecť, že je prekvapený uda­losťami v Brestu Litovskom. Zrejmé je, že ráta na americkú pomoc. Ale tá nemôže sa dostaviť prv, než v polovici r. 1918. Zname­ná tedy reč Lloyda Georga ďalší nový rok války.

Japonské križiaky vo Yladivostoku. Dfa ruských zpráv do Vladivostoku pripľuly tri japonské križiaky.

Volebné právo žien v Anglicku. Anglická vyššia snemovňa 134 hlasmi proti 69 hlasmi prijala návrh zákona, dfa ktorého.v Anglicku aj ženské dostanú volebné právo.

Brazília pošle vraj vojsko do Európy. „Z e i t" oznamuje z Berlína: Parížske časo­pisy prinášajú zprávu z R i o d e J a n e i r a, že v odpoveď na torpédovanie parníku „T a k v e r" rozhodla sa brazilská vláda pre vojenskú pomoc v Europe.

Aby stála „Bratovsláva v Bratislave" p«-pri hrobe starej slávy, pri divnom Devíne v kúte duraného Dunaja s mútnou od slz Mo­ravou na ceste stredtm sveta, k tomu cieľu novšie venovali: Ján Matějko, Zniov kor. 3.—

I Mária Zakalička, Henriktelep . . í Franc Neščák, Výštuk . . . . i Juraj Babuška, Vágdebród . . . j Ján Kostka, Mariatál i Ján Ralbovský Pavlovka, Kúty . j Slečna Maria Palkovič, Kúty . . j Anna Poliak, Kúty I Tonka Ralbovská, Kúty . . . . i Rozália Ralbovská, Kúty i Ján Magdoško, Bojar (Šariš) . . j Ján Závodský, Sotiná č. 60 .. .. . i Ján Hečko, Suchá i Ján Juriga, Búr sv. Jur

Martin Kratochvíla, Búr šv. Jut . i Anton Culen, Brockó I Michal Červenanský, Vástterbete . ! Michal Patka, Kúty ; Andrej Tomek, Búr sv. Jur . . . ! Štefan Vančo, Vágmedence . . . i Andrei Matějka, Dubnica . . . . j Štefan Vrtalík, Šaštín I N. N., Šaštín , , ; Matias Vávra, Schwechat . . . 1 Juraj Kutný, Vágzsigmondháza . . I Štefan Poliak, Bogoszló . . . . i Julia Janoch, Smolenice . . . . | Jozef Kovárik, Búr sv. Jur . . . i Ján Motyčka, Mikosfalu . . . . i Andrej Ovečka, Smolinsko . . . i Ján Chlapík, Beckov

Pavel Deščik, Viedeň Martin Karel, Majcichov . . . . Pavel Majstrík, Rovné . . . . Franc Resom, Žilina Pavel Qašpar, Malacká 173 . . . Andrej Komada, Vysoká . . . . Adam Supek, Szentmihályúr . . . Vince Čunderlík z Brezna . . . . Ján Repka, Ružomberok . . . . Martin Kujan, M. Leváre . . . . Helena Ozábal, Felsôrados . . . Serafína Pobuda, Felsôrados , . Maria Ružičková, Nyitraludány . Ján Durček, Žilina August Kianička Anna Bončák, Rovné Jozef Čermák, V. Leváre . . . Vdova Alžbeta Čermák, V. Leváre Michal Čermák, V. Leváre . . . Verona Kukuč, Udvarnok . . . . Jozef Čižmárik, Blatnica . . . . Jozef Vlčanský, Vágzsigmondháza . Kvassay Janči Jozef, Vágzsigmondház Franc Bohuš, Qidrafa Rehor Hladík, Brockó Anna Antálek, Brockó Anton Qranetz, Viedeň František Rajninec, Kisgest . . . Juraj Tačovský, Kisgest . . . .

3 — 3 —

10— 2 —

10— 5 — 5 — 5.— 3 —

5 5 — 50—

4 — 5 — 3 — 3 — 3 — 5— 4 —

13.—, 4 —

. 3 — 3 0 — 10— 3 — 5 — 5 — 5 — 2 —

10.— 5 — 5 — 4 — 5 — 6 . -

10— 4 — 2 — 2 —

10— . 5 — 20— 10— 10— 6 —

1 0 — 2 —

1 0 — 10— 3 — 3 — 2 — 5 — 6 — 5 — 4 — 4 — 3 —

1 0 — 5 —

72

Jozef Galbavý, V. Šiirovce Michal Šišák, Nemessúr . Imro Klčovanský, Kerestúr N. N., Gajar , , . . . . Michal Suchovský, Brockó Kaprál Martin Kolnik, Hrachovište . Jäg. Ján J. Jankech z PodcJia . . Jäg. Ján švec z V. Orvišta . . . Jäg. Štefan Luha z Rakvic . . . P. Ftthrer Jozef Merkech z Stredy a/Vahom Kaprál Anton Kolarovič z Horn. Dubován Jäg. Vavřinec Perniš, Kôs . . . . P. Fuhrer Jozef Krčmárik, Nitra . Jäg. Jozef Foltín, Kopčany . . , Jäg. Ondrej Nejedlík. Kopčany . . Kaprál Pavel Kyselička, Gajar . . Jäg. Pavel Slama, Gajar . . . . Jäg. František Ambra, Jakubov ., . Jäg. Matej Vanek, Lozorno . . . Jäg. Martin Gábriš, Lozorno . . P. Fuhrer Anton Kozmal, Katlovce Jäg. Florián Cintula, Búr sv. Mikuláš Jäg. Michal Šilhár, Slov. Vajzgrub Anton Binčík, Kiripolc 95 . . . . Florián Šimončič, Devín . . . . Jozef Rehák, Búr sv. Jur . . . Zugsf. Matej Kumpa, Petrováves (od

reg., HL Štáb) , . . Geťr. Štefan Čech, Horné Radošovce Inf. Voncen Gyula, Budapest . Inf. Blažej Mráz, Rorbach . . . Inf. Ignác Holásek, V. Leváre . ínf. Štefan Chanečka, Kopčany . Inf. Jozef Tikei, Straže . . . Zugsf. Ferdiš Poliak, V. Jakubov Zugsf. Pavel Miklenčič, Weisgrúb Zugsf. Ignác Homer, Uh. Ves Inf. Fabian Erben, Weisgrúb Inf. Filip Kiripolský, Plav. sv. Peter Inf. Jozef Homer, Uh. Ves . . . Inf. Vendelín Spevák, D. Orešany . Inf. Pavel Gozma, Kuklov . . . . Inf. Franc Kerák, Rovné . . . . lnf. Michal Kassa, Sene . . .

Inf. František Benčič, Vajnory . . Inf. Juraj Bízek, Častkov . . . Gefr. Jozef Weis, Lakšárska nová ves Inf. František Borovský, Račišdorf Kaprál Ján Michal, Kúty . . . . Zugsf. František Dúbravec, Rošindol Labské divadelné herečky, Láb Urban Sčasný, Zohor . . . Vdova Katarína Didák, Zohor Johanna Mifkovič, Zohor . . Julianna Mifkovič, Zohor . . Gabriš Sčasný, Zohor . . . Maria Štefek, Zohor . . . . Ján Štefek, Zohor Helena Riška, Zohor Jakub Haramia, Zohor . . . Ján Kafka. Láb . . . . . Maria Kafka r. Horák, Zohor Peter Čižmár, Zohor . . . . Antonia Jalesnák, Zohor . . Jozef Ovečka, Zohor . . . Florián Ovečka, Zohor . . . Florián Hluchý, Zohor . . . Štuan János, Zohor . . . Jozč'ka SlilipJa, Zr-htfr . . Maria Hcran^ia, Zo::n . . . Michal Slama, Feldpost 438 . J-iraj a V'íisou Grt.Túr, bimburg Jolťtnna Košina, Moš^ovcc Blažej štefanovič, Zohor . Eleonora Cabadaj, Zohor . Ján Švajdlenka, Zohor . .

Spolu kor. 1062— Predošlé nadplatky činia

Spolu kor.

Preskne a ďalšie príspevky! Záhorská rofnicka banka úč. spoi.

Mierové podmienky americké. President Wilson zaslal ku kongressu se­

veroamerickému svoju .nótu, v ktorej vzhfa-riom k mierovému vyjednávaniu v Btestu-Litovskom vyhlásil válečné ciele — ä tak aj mierové podmienky dohody.

Wtison praví, že zástupcovia Ruska pred iožili v Brestu nie'en zásady pre uzávrénic

Strana 4. f̂tYttpKf 1 ¾ ¾ ¾ ^ . ftsfe 4.

mieru, ale i jasný programm pre ich usku-tefnenie. Zástupcovia ústredných mocností prtdíoiiii tiež so svojej strany základné body iebody, ktoré bory síce menej jasné, ale predsa spôsobilé, aby boly vykladané v libe­rálnom smyslu, dokiaľ nepripojili zovrubnejší programm s pozitívnymi podmienkami. Tento programm znamená, 5e ústredné mocnosti chcú podržať každú piad obsadenej zeme.

Wilson pravi, že je oprávnená domnienka, íe oné všeobecné zásady pochádzaly od li­berálnych Štátnikov Rakúsko-Uhorska, kdežto •né konkrétné podmienky pochádzali od vo­jenských vodcov.

Wilson sa pýta, v mene koho miúvia zástup­covia ústredných mocností?

Mlôvia za väčšiny ľudových zastupiteľstiev, a Č? za vojensky imperialistickú menšinu, ktorá dosiaľ ovládala celú ich politiku? Zmie­nil sa s pochvalou o nedávnej reči Loyda Georga. Tvrdí ďalej, že ohľadom válečných cieľov so strany Nemecka a jeho spojencov badaf tajnostkárstvo a neúprimnosť. Wiison ubezpečuje Rusov sympatiami Spojených Štátov.

Jako usporiadať svet? Spojené Štáty si žiadajú, aby svet bol tak

sňadený a zabezpečený, aby bolo možno v ňom pokojne 5íť a najmä, aby každý mieru­milovný národ, ktorý si praje žif svoj vlast­ný život, mohol si byť istý spravedlnosti so strany iných národov a bol zabezpečený pred znásilňovaním a inými útokami.

H potrebných podmienok všeobecných i územných.

Prvým . b o d o m je, že všetky mierové smíuvy sú verejné, a aby verejne boly usku­točnené a že následkom toho nebudú viac uzavierané žiadne tajné medzinárodné smluvy, že diplomacia bude sa prevádzať vždycky verejne, t, j . pred celým svetom.

Druhým b o d o m je úplná svoboda plav­by na mori, mimo vodstva territorialného (í. j. v pásmach.patriacich k jednotlivým štátom.

T r e t í m b o d o m je najmožnejšie odstrá­nenie vŠech medzinárodných závor a rovnosť obchodných stykov medzi všetkými náro-dami. .

Štvr tým bpdora sú záruky, že zbroje­nie obmedzí sa na najnižšiu možnú mieru. . P i a t y m b o d o m je požiadavok, aby pri usporiadni všech osadených požiadaviek malý záujmy obyvateľstva stejnú váhu, jako opráv­nené požiadavky vlád.

Bod š ies ty týka sa vyprázdnenia celého ruského územia a takej úpravy otázok, týka­júcich sa Ruska, ktoré by zaisfovaly najlepší a najsvobodnejší súčinnosť iných národností sveta, aby Rusko mohlo nerušene rozhodo­vať o svojom vlastnom politickom vývoji a národnej politike.

Dľa bodu s i e d m e h o musí byť Belgicko od nepriateľa očistené a obnovené.

Osmý bod žiada osvobodenie a obno­venie osadených častí Francúzska a vrátenie Elsaska-Lotrinska.

Dľa b o d u d e v i a t e h o má byť oprava hraníc Talianska vykonaná podľa jasne po­znateľných národných línii.

D e s i a t y bod praví: Národom Rakúsko-Uhorska, ichíto miesto medzi národami pra­

jeme si videf chráneným a zaisteným, má byť poskytnutá prvá príležitosť k autonomnéma rozvoju.

Jed enásty b od, žiadi vytiahnutie z R i-munska,' Srbska a Čiernej Hory, svobodny prístup k moru pre Srbsko.

Dľa bodu d v a n á s t e h o tureckým čas-ťám terajšej osmanskej ríše malo by byť za-isteno isté užívanie suverenity, druhým ná­rodnostiam mala by byf zaistená istota života a naprosto nerušená príležitosť k rozvoju au­tonómnemu. Dardanely by malý byť otvorené.

Bod t r i n á s t y ži id a sriadenie poľského štátu', ktorý by obsahoval územie obývané poľským obyvateľstvom,

Dľa b o d u š t r n á s t e h o musí byť zalo­žený spolok národov.

Wilson nežiada prestavbu Nemecka, ale Nemecko musí vraj riecť bez obalu, že pred­pokladom každého rozumného vyjednávania s Nemeckom je, aby sa vedelo, za koho ho­voria jeho povereníci, totižto hovoria-li za väčSinu ríšskeho snemu, či za stranu vojen­skú a za tých, ktorí veria vo svetovládu Ne­mecka. Na konec osvedčuje sa Wilson, že ľud Spojených Štátov je hot jvý zasvätiť obra­ne výšmenováných zásad život, česť a všetko, čo jeho jest.

ÁAÁÁ^ÁÁAkÁÁAkA A A AAA 4AAAAAAÁ1ÍAA.U Žtsdajfe s tistfconi * ad- ,

nbtistrAcit v PRAHE IU., Hteetcckž 7 | levné - popslžrcí - ?es«!é' ftLElilBRV JAáAAJJkÄáAAAAAJkAÍAAkeääeäšJkttáKňAi

J D O D • n n a a a a a n a a MALÝ OZNAMOVATEĽ

Mašinista a šlosiar hladá miesto ku reparácii mašín a ku mlatb»: Ftotta Masár, mašinista a šlosiar, PreSporofc. Jôkay-if. 13.

Príjme sa silné vyvinutý učeň na kováčske rentes!* s celým zaopatrením. Ján Cader, Preiporok (Pozsoay), He-resztutca 62.

'DDiaDDDDODDODDnnaa

MM, Hral mMfl MA! Sereďská Ľudová banka úč.sp. v Seredí a jej filiálka v Trnave na Dolnej hrubej ul, Č, 35. ktoré banky sú najistejšie pre vkladá, tefov preto, lebo sú zaíožené na širokých vrstvách nášho roľníc­keho fudu. Tieto banky prevád­zajú všetky, možné obchody, za­mieňajú cudzie peniaze, majú to­varové oddelenie všetkých hospo­dárskych sírojo/, lacno a vý­hodne poskytujú pôžičky úve-ruschopným občanom.

Kto potrebuje na kúpu, na stavbu atrf. pôžičku, alebo kto má usporené groše, nech sa rozpomenic na katolícky slo­venský peňažný ústav a nech výhrada

Sereďskú fudovú banku ůě. spol. v Seredi

« jej filiálku v Trnave Dol.tá hrubá ulica číslo 35

ktoré banky Vás ochotne obslúžia.

! _ /

• ¥ Zoiiori proti škole

Filiálka v Šaštíne číslo 27 pri mýte • ixporitttry T PreSporka, Vysoká M. I • v PreiporskeJ Bystrici pr i j íma i

viíačne opatrajá áspory ,{vklady) aaiieh roľníkov a remeselníkov.

Sfeoberaj* BI BO všetkými bankovým! obchodmi. Solídne • slulne obstáflf vždy a v každom prípade.

Bratia. sestry Slováci, podporujte svojské banky M Záhorí!

9 o&e * 4 Í sífe ťfe. šjfe <$fc <ife

Podporujte svojské ústavy

Úvěrná banka úč. spol. filiálka v Prešporku* Prijíma vklady na knižky na 3' ' <. Kupuje a predáva váleinú pôžičku a všetky iné eenné papiere. — Poukazuje peniaze vélešným zajatým do Ruska a Tal'anska. Predáva vino z pivnic v Modry a Pooinku a ro»í všoíky bankové obchody.

Mattel • r*M**M: Msktatetfltk/. k*tt*>íl*r.kr a k*Sklr«»Mtt nclok, g|Mf, weL a ?r«tf«rk* Zo Tlai PáMrtoroTol Nterárael Plaotfsuwl tpehiaMtt t i

ř*d*ktor r»rk« 5 k | | | t , ftsdX M . rfttaBf*