SSttrreeddnnáá ooddbboorrnnáá šškkoollaa ppooddnniikkaanniiaa
MMaassaarryykkoovvaa 2244,, 008811 7799 PPrreeššoovv
STREDOŠKOLSKÁ ODBORNÁ ČINNOSŤ
čč.. ooddbboorruu::1166
TTeeóórriiaa kkuullttúúrryy,, uummeenniiee,, uummeelleecckkáá,, ooddeevvnnáá ttvvoorrbbaa
SSvvaaddoobbnnéé zzvvyykkyy ppoo 11.. ssvveettoovveejj vvoojjnnee vv oobbccii OOľľššoovv aa oobbccii FFrriiččkkoovvccee
2013
riešitelia
Anežka Hudáková
Prešov
Lucia Bučková
ročník štúdia : štvrtý
SSttrreeddnnáá ooddbboorrnnáá šškkoollaa ppooddnniikkaanniiaa
MMaassaarryykkoovvaa 2244,, 008811 7799 PPrreeššoovv
STREDOŠKOLSKÁ ODBORNÁ ČINNOSŤ
čč.. ooddbboorruu:: 1166
TTeeóórriiaa kkuullttúúrryy,, uummeenniiee,, uummeelleecckkáá,, ooddeevvnnáá ttvvoorrbbaa
SSvvaaddoobbnnéé zzvvyykkyy ppoo 11.. ssvveettoovveejj vvoojjnnee vv oobbccii OOľľššoovv aa oobbccii FFrriiččkkoovvccee
2013
riešitelia
Anežka Hudáková
Prešov
Prešovský samosprávny kraj
Lucia Bučková
ročník štúdia : štvrtý
školitelia
Mgr. Ján Benko, PhD.
Mgr. Ingrid Šoltysová
Čestné vyhlásenie
Vyhlasujem, že celú prácu stredoškolskej odbornej činnosti na tému „Svadobné
zvyky po 1. svetovej vojne v obci Oľšov a obci Fričkovce“ som vypracovala s mojou
spoluriešiteľkou samostatne, s použitím uvedenej literatúry. Sme si vedomé zákonných
dôsledkov, ak v nej uvedené údaje nie sú pravdivé.
Prešov, 15. január 2013 ..........................................
vlastnoručný podpis
..........................................
vlastnoručný podpis
Obsah
Úvod ...................................................................................................................................... 4
1 Cieľ a metodikapráce ....................................................................................................... 5
2 Charakteristika skúmaných regiónov ............................................................................ 6
2.1 Mikroregión hornej Torysy ................................................................................... 6
2.2 Mikroregión Čergov .............................................................................................. 8
3 Folklór ............................................................................................................................. 10
3.1 Oľšov a folklór .................................................................................................... 10
3.2 Fričkovce a folklór............................................................................................... 12
4 Svadobné zvyky v obci Oľšov a obci Fričkovce ........................................................... 13
4.1 Ľudová svadba ...................................................................................................... 13
4.2 Svadobné zvyky v Oľšove .................................................................................... 13
4.2.1 Prípravy na svadbu ............................................................................. 13
4.2.2 Odpytovanie mladých ......................................................................... 14
4.2.3 Samostatná svadba .............................................................................. 15
4.3 Svadobné zvyky vo Fričkovciach ......................................................................... 16
4.3.1 Prípravy na svadbu ............................................................................. 17
4.3.2 Odpytovanie mladých ......................................................................... 17
4.3.3 Samostatná svadba .............................................................................. 18
5 Svadobné odevy v obci Oľšov a obci Fričkovce ........................................................... 20
5.1 Ženský svadobný odev ......................................................................................... 20
5.2 Mužský svadobný odev ........................................................................................ 21
6 Praktická časť práce ...................................................................................................... 22
6.1 Zvyky pred svadbou ............................................................................................. 22
6.2 Prípravy na svadbu ............................................................................................... 22
6.3 Odpytovanie mladých ........................................................................................... 23
6.4 Samostatná svadba ................................................................................................ 23
7 Výsledky práce a diskusia .............................................................................................. 24
8 Závery práce ................................................................................................................... 26
Zhrnutie .............................................................................................................................. 27
Zoznam použitej literatúry ............................................................................................... 28
Prílohy ................................................................................................................................ 29
4
Úvod
Cesta do minulosti k našim koreňom, tradíciám a zvykom, na ktoré už často
zabúdame, je zaujímavá. A pritom to boli také krásne zvyky. Súčasná doba je hektická,
stále sa kamsi náhlime a nemáme čas sa zastaviť. Už si málokto nájde čas, aby sa vybral do
múzea, skanzenu, či do iných priestorov, kde môžeme obdivovať nádherné ručné práce
našich prastarých mám – krásne výšivky, čipky, nádherné ľudové kroje, svadobné party
neviest a pod. Keby sme sa snažili zistiť, či niekto zhotovuje ľudové kroje alebo staré
techniky ručných prác, našli by sme možno ešte pár babičiek, ktoré sa tomu venujú. Mladí
ľudia už o túto krásu záujem nemajú. Zmenil sa imidž, zmenila sa móda a mladí ľudia
nemajú ani čas a ani trpezlivosť na tieto krásne činnosti. Je to však škoda, že tieto nádherné
výtvory sa stanú už len nostalgickou spomienkou.
Podobná je aj situácia so svadobnými zvykmi. Mnoho týchto zvykov sa nám zdajú
byť originálne alebo vtipné, mali vtedy hlboký zmysel a symbolický charakter. Zvyky
môžu slávnosť oživiť a dodať jej tú správnu atmosféru a tiež priblížiť dávne tradície.
Zachovali sa niektoré svadobné piesne, ale to už len na vidieku.
Pritom niekedy mal každý región svoju typickú svadbu so špecifickými prvkami,
ktoré ju odlišovali od niekedy aj vedľajšej dediny. Aj preto sme sa rozhodli spracovať
naše dve dediny a ich zvyky ešte z obdobia polovice 20.storočia v čase tesne po 1.svetovej
vojne a poukázať na krásy ľudovej svadby, ktorá dnes chýba podľa nás v modernom poňatí
svadby, svadobného procesu.
Môžeme byť moderní, veď si to vyžaduje doba a praktický život. Je pochopiteľné,
že dnes už svadobné zvyky nemôžu plniť svoju funkciu na svadbách, ale mali by sme sa
snažiť zachovať krásu histórie a byť hrdí na ľudové tradície tých, ktorí tu žili pred nami.
Na niektoré veci by sme, jednoducho, nemali zabúdať a mali by sme sa ich snažiť v aspoň
malej miere uchovať pre ďalšie generácie. Veď to nás odlišuje od iných krajín.
5
1 Cieľ a metodika práce
Pri vypracovávaní našej práce na tému „Svadobné zvyky po 1. svetovej vojne
v obci Oľšov a obci Fričkovce“ sme sa snažili postupovať tak, aby sme mohli priniesť
relevantné a objektívne informácie o folklóre, svadobných zvykoch, piesňach a obradoch v
obci Oľšov, ktorá sa nachádza v mikroregióne hornej Torysy, a obci Fričkovce
v mikroregióne Čergov.
Cieľom našej práce bolo predstaviť folklór a opísať celý priebeh ľudovej svadby v
obciach Oľšov a Fričkovce so zameraním sa na poukázanie rozdielov v svadbe a
svadobnom obrade medzi minulosťou a súčasnosťou, ale aj medzi obcami navzájom.
Nakoľko samy bývame v týchto regiónoch, niektoré informácie a poznatky v našej
práci sú naše vlastné vedomosti, či získané poznatky z rozhovorov s miestnymi ľuďmi,
ktoré sme sa rozhodli zachytiť a podať v práci. Pri získavaní informácií a poznatkov sme
čerpali tiež informácie z internetu, aj z kníh získaných z knižníc či obecných úradov.
Následne sme všetky tieto získané informácie študovali, roztriedili a doplnili o
praktické výstupy z nášho dotazníka a spracovali v jednu ucelené tému pozostávajúcu z
teoretickej a praktickej časti. Pri spracovávaní práce sme sa snažili vyselektovať len tie
najužitočnejšie a najdôležitejšie informácie. Keď sme splnili podmienku priamo spojenú s
teóriou danej problematiky, pokračovali sme samotným jadrom našej práce – praktickou
časťou, ktorú tvorí porovnanie rozdielov svadieb v daných dvoch obciach a dotazník.
Nakoniec sme našu prácu doplnili o pôvodné svadobné piesne a texty typické pre svadby v
období polovice 20.storočia, sfotodokumentovanie svadobných krojov a obrázkový
materiál a slovník slov použitých v texte.
Dotazník, ktorý bol nami navrhnutý a vypracovaný ľuďmi vo veku od 15 do 35
rokov, konkrétne žiakmi a učiteľmi SOŠ podnikania v Prešove, v celkovom počte
respondentov 120, nám poukazuje, aký je vzťah ľudí k folklóru a svadobným zvykom v
dnešnej modernej dobe. Na základe výsledkov dotazníka sme vypracovali prehľad
postojov a názorov týchto ľudí s grafmi zodpovedajúcimi vypracovanému dotazníku.
6
2 Charakteristika skúmaných regiónov
2.1 Mikroregión hornej Torysy
Mikroregión hornej Torysy je súčasťou Prešovského kraja. Osou územia je rieka
Torysa, do ktorej sa vlieva niekoľko menších prítokov. Väčšina územia leží v mierne teplej
klimatickej oblasti s priemernou ročnou teplotou 7,8 °C. Na malom území okresu je veľký
výškový rozdiel, počnúc údolím rieky Torysa 400m.n.m. a končiac vrcholom Minčola
1 157m.n.m.. (http://www.hornatorysa.com, 30.10.2012)
Mapa umiestnenia mikroregiónu hornej Torysy v Prešovskom samosprávnom kraji
Zdroj: http://po.sopk.sk/view.php?cisloclanku=2008103010&lmenu=100
Nachádzajú sa tu 2 chránené územia - Vlaská Voda v katastri obce Bajerovce a Bižár
v katastri obce Tichý Potok.
Výhodou mikroregiónu je umiestnenie na medzinárodnej ceste I/68, ktorá je jednou
z hlavných ťahov z Maďarska do Poľska cez Košice a Prešov, a blízkosť poľských hraníc.
Nevýhodou regiónu je migrácia hlavne mladých ľudí za prácou do zahraničia, pretože je tu
málo pracovných príležitostí.
Hranice mikroregiónu tvorí kataster 23 obcí.
7
Mapa obcí ležiacich v mikroregióne hornej Torysy
Zdroj: http://forum.valka.cz/viewtopic.php/t/91929
V obciach mikroregiónu Brezovica a Oľšov sa nachádzajú pramene minerálnych vôd
s obsahom síry. V oblasti Lipian sa nachádzajú ložiská ropy, zemného plynu a termálnej
vody. (http://www.hornatorysa.com, 30.10.2012)
Bohatá folklórna história
V obciach funguje množstvo menších a väčších folklórnych skupín a súborov.
Usporadúvajú sa tu 2 veľké folklórne podujatia (Hornotoryský folklórny festival
v Krivanoch, O gajdicu Andreja Mizeráka v Lúčke). V posledných rokoch sa tu rozvíja aj
moderný tanec a hudba. Využitím geotermálneho vrtu na cestovný ruch je predpoklad, že
sa ešte zvýši záujem o folklór a tradičné ľudové remeslá. Mikroregión má evidovaných cca
35-40 kultúrnych pamiatok (Lipany - kostol sv. Martina, oltár Sv. Anny; zrúcaniny hradov
v obciach – Brezovička, Hanigovce a Kamenica; kaštiele v obciach – Krivany, Rožkovany,
Dubovica, Šarišské Dravce). (http://www.hornatorysa.com, 30.10.2012)
Obec Oľšov
Obec Oľšov leží na pomedzí Levočských vrchov a Šarišskej vrchoviny. Chotár obce
je čiastočne odlesnený. V severnej časti je smrekový les. Povrch na podloží
centrálnokarpatského flyšu tvoria pahorkatiny a hornatiny. Sú tu aj tri sírnaté minerálne
pramene. Obcou preteká miestny potok Hanovec. (http://www.saris.eu.sk, 4.12.2012 )
8
Oľšov vznikol pravdepodobne v druhej polovici 13. storočia a vybudovali ho usadlíci
so šoltýsom podľa zákupného práva. Prvý písomný doklad o dedine pochádza z roku 1309.
Názov obce je podľa chotára, v ktorom predtým rástli Oľchy.
Začiatkom roku 1950 sa previedlo sčítanie ľudí. Pri sčítaní bolo v obci prítomných
284 osôb, z toho 282 slovenskej národnosti a 2 českej národnosti. Podľa náboženstva 281
rímskokatolíckeho a 3 židovského vyznania. Dnes žije v obci približne 412 obyvateľov.
(http://www.obecolsov.sk, 4.12.2012)
2.2 Mikroregión Čergov
Čergov sa nachádza v severnej časti Slovenska. Mikroregión je horotvornými
pochodmi vyzdvihnutý horský masív flyšového pôvodu, vyvrásnený neogénnym alpínsko-
himalájskym vrásnením. Dno kotliny je približne vo výške 400 m.n.m..
Z hľadiska klimatologickej klasifikácie skúmaný región patrí do oblasti mierne
teplej, až chladnej. Pohorie Čergov sa tiahne v smere SZ-JV, čím zabraňuje prenikaniu
západného prúdenia vzduchu. Nachádzajú sa tu aj pramene podzemnej vody – studničky
s malou výdatnosťou, čo je typické pre flyšové územie. Najrozšírenejším pôdnym typom je
tu hnedá lesná pôda, ktorá sa vytvorila na flyšovom substráte. Pri správnom obrábaní
prináša dobrú úrodu, hlavne zemiakov, ale aj obilnín, repky olejnej a krmovín. Medzi
atraktívne oblasti patrí pásmo horských lúk vo vrcholovej oblasti Čergova, ktoré sa
nachádza v nadmorskej výške okolo 1000m. Lúky majú pestrú kvetenu: zlatovlas,
snežienka jarná, Timotejka alpinska, horec luskáčovitý, a hlavne zákonom chránená ľalia
zlatohlavá. V regióne sa vyskytuje veľké množstvo zverí a vtáctva. (Lukniš,1872)
Mapa obcí ležiacich v mikroregióne Čergov
Zdroj: http://www.regioncergov.sk/mapa.html
9
Bohatá folklórna história
V mikroregióne pôsobia väčšie aj menšie folklórne skupiny a súbory. V menovanej
obci dnes pôsobí folklórny súbor Fričkovian. Usporadúvajú sa tu rôzne folklórne podujatia
(Fašengy v Bartošovcoch ). Mikroregión má evidovaných cca 25 - 30 kultúrnych pamiatok
(Hertník – hrad Hertník, Fričkovce − Rímskokatolícky kostol sv. Martina, Historická
pivnica, Drienica – Pomník s krížom).
Obec Fričkovce
Obec Fričkovce leží na juhovýchodnom úpätí pohoria Čergov. Východná časť
katastrálneho územia spadá do tektonickej sepresie, ktorá je súčasťou Raslavickej brázdy.
Raslavická brázda oddeľuje dva geomorfologické celky, Čergovské pohorie a Ondavskú
vrchovinu, ktorá oddeľuje západné Karpaty od východných Karpát. Najnižšie časti
zníženiny tvorí aluviálna niva rieky Sekčov, do ktorej odvádza vodu aj miestny Fričkovský
potok.
Najstaršia správa o Fričkovciach je z roku 1427. Fričkovce boli stredne veľkou
dedinou, pričom jestvovali niekoľko desaťročí pred uvedeným termínom. Táto správa je
uvádzaná pod nemeckým názvom v zmysle Fričkovská Poruba. Fričkovce vznikli na
majetku šľachticov z Perína v prvej polovici 14. storočia. Obyvateľstvo sa zaoberalo
prácou v lesoch, poľnohospodárstvom a značne bolo rozšírené šindliarstvo. V roku 1600
sídlisko pozostávalo z 20 obývaných poddanských domov a domu šľachtica.
Dnes je v obci 215 domov a 753 obyvateľov. (Uličný, 1990)
10
3 Folklór
Folklór je ústne dochovaná umelecká tvorivosť národa (povesti, rozprávky, zvyky,
obrady, piesne, príslovia, tance a pod.). V doslovnom preklade pod termínom folklór teda
rozumieme to, čo vie ľud o sebe. Je predmetom výskumu národopisu, ktorý túto umeleckú
tvorbu národa zachycuje a študuje. Náuka o ľudovej kultúre je folkloristika a národopis.
Folklórny materiál podľa druhu výrazových prostriedkov rozdeľujeme do 4
základných oblasti:
folklór slovesný
folklór hudobný (ľudové vokálne a inštrumentálne prejavy)
folklór tanečný
zložené folklórne prejavy
Folklór patrí na Slovensku medzi najväčšiu pýchu krajiny. Každá oblasť, mesto,
dedina, obec má svoj vlastný charakter a svoj vlastný folklór - kroje, hudbu, piesne,
architektúru, zvyky, tradície, tance a nárečie. Na prezentáciu folklórnych zvykov
jednotlivých regiónov sú na viacerých miestach Slovenska usporadúvané folklórne
festivaly.
Pamiatky ľudovej kultúry sú dokladmi spôsobu života a kultúry ľudu v minulosti,
preto ich odborníci zbierajú, uchovávajú a sprístupňujú verejnosti v národopisných
múzeách a múzeách ľudovej architektúry. (http://www.slovakia.culturalprofiles.net,
7.11.2012)
3.1 Oľšov a folklór
Ľudová kultúra v obci Oľšov predstavuje spôsob života roľníkov, pastierov a
remeselníkov v minulosti. Základom ľudovej kultúry je kolobeh života človeka (narodenie,
svadba, úmrtie) v tesnej súvislosti s jeho činnosťou , teda s kolobehom práce (orba, žatva),
ktorý strieda kolobeh sviatkov (Vianoce, fašiangy, Veľká noc). Súčasťou systému ľudovej
kultúry je ľudová slovesnosť. (Matula, 1990)
Ľudové odievanie
Pôvodne sa ľudia obliekali do jednoduchého odevu, ktorý mal plniť predovšetkým
ochrannú funkciu.
11
Ženský odev
Tradičný odev žien v Oľšove sa skladal z 2 základných odevných súčiastok:
z rubáša a dlhej košele. Ženy nosili dlhú košeľu, ktorá mala krátke rukávy a zahaľovala
celé telo. Na vrchu košele bol zdobený lajblík a na ňom previazaná šafolka. Vzájomne sa
striedala pracovná a sviatočná funkcia týchto odevov.
Súčasťou základného odevu žien bola sukňa a zástera. Pracovnú zásteru nazývali
šurc. V celku teda prevládal košeľový typ ženského odevu.
Účes spolu s pokrytím hlavy (čepcom a šatkou) tvorili jeden celok, ktorý bol
jedným z charakteristických znakov tradičného ženského odevu. Ich základnou funkciou
bolo odlíšenie slobodného dievčaťa od vydatej ženy.
Ženy mali na nohách obuté čierne kožené čižmy. (Obr. 2, Príloha I). (Matula, 1990)
Mužský odev
Základ tradičného odevu mužov tvorila úzka forma nohavíc. Úzka bola zhotovená
zo súkna alebo z kepra. Nosenie súkenných nohavíc sa rozdeľovalo na ich nosenie
v pracovné alebo sviatočné dni, v zime alebo v lete.
Mužská košeľa bola rovného strihu s rukávmi s manžetami.
Opasky sa nosili najmä troj- a štvorprackové. Opasok bol kožený, jeho šírku
určoval nielen počet praciek, ktorými bol zapnutý, ale aj príležitosť a výška chlapa. Pri
práci sa nosili užšie a vo sviatočné dni širšie opasky.
Pokrývkou hlavy bol klobúk a súčasťou odevu boli čierne čižmy. (Obr. 2, Príloha
I). (Matula, 1990)
3.2 Fričkovce a folklór
Témou ľudovej kultúry vo Fričkovciach boli udalosti v živote a práca. Dominantným
zamestnaním bolo roľníctvo a pastierstvo. Tradičná ľudová kultúra sa odovzdávala z
generácie na generáciu ústnym podaním. Ľudia získavali praktické skúsenosti a zručnosti
v dielňach.
V ľudovej kultúre v tejto obci nepociťujeme prísnu deliacu čiaru medzi duchovnými
a hmotnými prejavmi. Napríklad zvyky a obyčaje zaraďujeme do duchovnej časti ľudovej
kultúry, ale zvyky sú spojené s mnohými zvykoslovnými predmetmi zo skupiny hmotných
12
prejavov (svadobné koláče, maľované vajíčka, masky a pod.). Súčasťou systému ľudovej
kultúry je ľudová slovesnosť. (Matula, 1990)
Ľudové odievanie
Ľudový odev, kroj, je hmatateľný dôkaz a odkaz po našich predkoch.
Ženský kroj
Základ odevu tvorila dlhá košeľa. Rukávy z bavlneného plátna, ktoré boli naberané.
Vrapovanie rukáva nad manžetou bolo prešívané strojom. Manžety boli ozdobené
stužkami. Vrchnú časť tvorila zlatá sukňa a zástera. Lajblíky boli šité z kašmíru alebo
hodvábu zvyčajne zlatej farby. Zdobili sa jednoduchými motívmi na chrbte i na predných
dieloch.
Aby sa vydatá žena líšila od slobodného dievčaťa, nosila na hlave čepiec.
Na nohách sa nosili kožené čierne čižmy, ktoré boli vlastnoručne šité žene a dievčaťu
na mieru. (Obr. 1, Príloha H)
Mužský kroj
Spodnú časť odevu tvorili biele dreľichovo nohavice, zdobené čiernymi šnúrkami,
biela košeľa z paťolatu, so sedlom v pleciach. Mali bohato vyšívanú náprsenku s motívom
rovnakým, aký bol na manžetách a na ploche spodnej časti rukáva. Na košeľu sa obliekal
tmavomodrý lajblík. Lajblík bol s úzkym chribtom, bez stojačika, so špicatým výstrihom,
bez vrecka, so zdobenými širokými lemujúcimi pásmi, doplnený mosadznými gombíkmi.
Od počasia závisela najvrchnejšia časť odevu. Zvyčajne to bol kožuch alebo gerok.
Neodmysliteľným atribútom mužského odevu bol klobúk, ktorý bol štepený. V klobúku
bol zdobený vyšívanou stuhou. Ako obuv slúžili čierne čižmy. (Obr. 3, Príloha I)
13
4 Svadobné zvyky v obci Oľšov a obci Fričkovce
4.1 Ľudová svadba
Tradičná ľudová svadba ako ucelený systém obradov a občianskych inštitúcií,
predstavuje neobyčajne bohatý a mnohotvárny zvykoslovný a folklórny materiál.
V každom kraji možno povedať, že v každej dedine sa stretávame s jeho miestnymi
zvláštnosťami a odchýlkami.
V základe je však jadro svadobného obradu u Slovákov spoločné. Ako každý
nadstavbový jav i ona odrážala súveké hospodárske podmienky, sociálnu štruktúru, právne
zásady, náboženské predstavy ich starobylých tvaroch, mravné názory, hygienické praktiky
a ešte iné zložky života dedinského ľudu. Keďže sa tieto komponenty v priebehu času
menili a vyvíjali, neostala ani svadba javom statickým, ale menila sa v závislosti od
určujúcich činiteľov. (Hudák – Miková – Pisóň, 1987)
4.2 Svadobné zvyky v Oľšove
V nasledujúcich podkapitolách približujeme svadobné zvyky a tradície v obci Oľšov
po roku 1945.
Samostatnú svadbu predchádzali spytoviny (Obr. 4, príloha I). Niekto z rodiny ,,še
zadal“ do dievkiných rodičov niečo si požičať. Až po dlhšej reči o niečom inom vyjavil,
že prišiel pýtať ich dcéru za nevestu (viď príloha F - a). Za pár dní nasledovala návšteva
matky so synom. Bolo to vždy večer a už sa aj hostilo. V ten večer sa určil deň rukovín.
(Hovančíková, 2012)
Tento zvyk sa v súčasnosti v obci Oľšov neprechováva.
4.2.1 Prípravy na svadbu
Na svadbe boli iba dvaja družbovia a dve družičky. Podľa zvyku družbovia na
veselie chodili zvolávať v nedeľu odpoludnia, týždeň pred svadbou. Hostí zvolávali iba
družbovia, ktorí šli hore dedinou oblapení poza krky a spievali pieseň ,,Ej, družba ja som,
družba“ (viď príloha D). Družbovia predo dvermi zvykli dať znamenia zaťukaním
a v dome viedli dialóg s domácimi (viď príloha F - b). Družičky zvolávali iba dievky a tiež
14
,,z uška do uška“... Mladucha si ich v nedeľu zvolala na obed a dala im papieriky
s menami, kam majú ísť, a tiež išli pre rozmarínové pierka.
V ten večer u mladoženícha boli cigánski hudáci a už sa hralo a tancoval braltovský
tanec. Družba v ruke držal veľký polievkový kvetovaný tanier prikrytý chustečkou. Sám
najprv pod ňu hodil dva grajciare a potom vyzýval ostatných k tancu s braltou. Druhý
družba už predtým izbu zatvoril a postavil sa k dverám, aby nikto pred platením neušiel.
Keď družba počerkával s peniazmi v tanieri, spievalo sa ,,Šedzi druška na stoľici“ (viď
príloha D). Keď tanec s braltou odtancoval, dostal z koša ,,zakušic kuchna“, napiť sa vína
alebo pálenky. Pri tanci s braltou tancovali aj jej kamarátky, ktoré sa s ňou lúčili a spievali
pieseň ,,Kamaratki mojo, už še rozejdzeme“ (viď príloha D). (Hovančíková, 2012)
V dnešnej dobe je na svadbe viac družbov a družičiek, ktorých úlohou nie je
zvolávať ľudí na svadbu. Túto úlohu dnes plnia snúbenci.
Vitie pierok
V sobotu večer niekoľko dievčat vilo pierka za klobúky pre mladoženícha a družbov.
Pre družbov hotovili aj trojrohé chustečky s mašličkami a pre svadobného starostu veniec.
Pri vití pierok dievčata spievali pieseň ,,Tralala, tralala, pujdzem do valala“ (viď príloha
D) (Hovančíková, 2012)
Rukoviny
Deň pred svadbou, v nedeľu, sa zišla najbližšia rodina, pri harmonike sa tancovalo,
spievalo, ponúkalo pagáčmi, slaninou, bryndzou a pálenkou. Vtedy spytovač im udelil
jeden Boží dar – Dar lásky. (Obr. 5, Príloha I)
Dôležitejšie však bolo bohaté pero, ktoré novopečený bralidjan po zavŕšení rukovín
dostal za klobúk od bralty. (Piesne na rukovinách, viď príloha D). (Hovančíková, 2012)
Dnes sa tento zvyk nazýva pirkoviny, kedy sa dva dni pred svadbou stretne rodina,
ale aj priatelia a známy. Pri speve a zábave družičky vijú pierka pre svojich družbov
a ženícha.
4.2.2 Odpytovanie mladých
V pondelok ráno družbovia a dievčatá z najbližšej rodiny sa vybrali s hudákmi po
starostu. Starosta prichodiacich pohostil chlebom, slaninou a hudákov haluškami so
škvarkami. Odtiaľ sa pobrali do domu mladoženícha.
15
V dome braldijana - Prichádzali tu dievky z domu mladuchy, ktoré niesli pierko
bralidjanovi a veniec starostovi. V izbe všetko povstalo, družba naprostred postavil lavicu,
na ktorú si sadli rodičia a syn si pred nimi pokľakol a ,,odpytal“ svojich rodičov. Pri
odpytovaní braldijana sa spievala pieseň ,,Vibiraj še sinu, f ščečľivu hodzinu.“ (viď príloha
D) Tak sa už pobrali do domu bralty.
V dome bralty - starosta oznamuje, prečo prišiel so svadobnou družinou do domu
mladuchy. Potom nasledovalo odpytovanie mladuchy a ženícha od svojich rodičov, starých
rodičov a krstných rodičov. Pri odpytovaní vládlo hlboké dojatie a padli slzy. Tento úkon
oživovala pieseň ,,Vibiraj še Heľen, vibiraj še z nami.“ (viď príloha D).
S touto piesňou sa svadobníci opäť s hurhajom vyhrali na dvor a na cestu. Cestou do
kostola nebol žiaden sprievod, ibaže na čele veselníkov išli hudáci. (Hovančíková, 2012)
V dnešnej dobe sa preferuje spoločne odpytovanie v jednej miestnosti, kde sa
stretávajú všetci svadobčania v poobedňajšej hodine.
4.2.3 Samostatná svadba
Veselníkov cestou z kostola zastavovali dedinčania na viacerých miestach. Stáli na
ceste, držali v rukách drúk z plota a rečnili na adresu mladoženícha: ,,Ked chceš šumnu
ženu z Oľša mac, mušiš za ňu taľar dac!“ Mladoženích musel vždy zaplatiť.
Pred dvermi svadobného domu sa kládla otázka: ,,Co sce nám privedli?“ Na to kde –
to odpovedal: ,,Dva duše – jedno celo, žebi žiľi vešelo.“ Vtedy sa otvorili dvere a žena
podala mladomanželom celý chlieb, aby si z neho odkrojili, pritom im ho solila, aby
nezabudli, že život je trpký a nie sladký. Pre šťastie vypili pálenej z jedného pohárika
a rozbili ho.
Svadobnú hostinu riadil starosta. Starosta odložil veniec do kúta, zastal si za
vrchstolom, ponalieval mladomanželom, rodičom a s pohárikom v ruke predniesol
príhovor (viď príloha F - c). Obed sa nepodával - iba známe nekysnuté tenké starodávne
,,žolté kuhni-peperňiki“. K slávnostnej atmosfére patrili i alkoholické nápoje (pálenka a
víno).
Neodmysliteľnou súčasťou svadby bola svadobná zábava. Spievalo sa, tancovalo,
vinšovalo a robili sa najrozličnejšie žarty.
Počas svadby sa odohrávalo niekoľko zaujímavých ceremoniálov: 1. snímanie
party, 2. predávanie party, 3. čepčenie, 4. vovedenie mladuchy do rodiny (redový tanec).
Samotné snímanie party (pýtanie venca) symbolizuje premenu dievčaťa na ženu. Počas
tohto úkonu bralta spievala pieseň ,,Parta moja, parta“ (viď príloha D). Pri snímaní party
16
družbovia tancovali tanec s kosou (Obr. 6, príloha I). Nasledovalo predávanie party, kde
chlapci predávali partu braldijánovi a on za ňu musel zaplatiť fľašou pálenky. Nevestina
parta symbolizovala, že si ženích kúpil nevestin vienok – jej nevinnosť. Tretia časť -
slávnostné čepčenie nevesty (Obr. 7, príloha I) malo uvoľnený charakter, pri ktorej
družičky spievali ,,Na želenej luke kopa šena“ (viď príloha D). Štvrtú finálnu podobu má
redový tanec. Tento tanec tancovala bralta s členmi rodiny, ktorý keď s ňou chceli
tancovať, museli zaplatiť. Záverečný tanec patril bralte a braldijánovi, kedy sa odberali
spať (Obr. 8, príloha I) a veselníci spievali pieseň ,,Išol mladi z mladú spac“(viď príloha
D). (Hovančíková, 2012)
V minulosti sa svadba konala v pondelok, no dnes táto slávnosť pripadá na sobotu.
Zvyk so zastavovaním svadobčanov z kostola sa pri niektorých svadbách prechováva
dodnes. Dnes sa novomanželom pre šťastie rozbíja tanier a nie pohárik ako niekedy. Na
slávnostnom obede sa podáva rôzne menu a rôzne nápoje. Zo svadobných ceremónii sa
zachoval iba redový tanec, ostatné časti prechováva iba málo ľudí.
4.3 Svadobné zvyky vo Fričkovciach
V tejto časti približujeme svadobné zvyky a tradície v obci Fričkovce po roku 1945.
Samostatnú svadbu predchádzalo spoznávanie mladuchy. Mladí ľudia, prijatí do
dievockého či parobského stavu, sa schádzali pri rôznych príležitostiach po izbách, vždy
u inej dievky. Nechýbala ani prítomnosť rodičov. Dievčatá vyšívali, priadli, čarovali,
pokiaľ neprišli mládenci a nezačala sa zábava. Pri práci si dievčatá spievali pieseň ,,Ked ja
pujdzem s kudzeľu“ (viď priloha E).
Keď mládenci prišli do domu, dievčatá sa snažia čo najrýchlejšie vyšívať.
Rozprávajú sa, akoby sa dnes zabavili. Starí ľudia spomínajú, že najčastejšie sa tancovalo
tanec chustečkový.
Prvým prejavom náklonnosti u mládenca bolo ukradnutie chustky dievčaťu, ktorá sa
stála zámienkou ich ďalšieho stretávania sa. Pri tanci - ,,chustečkový“ sa spievala pieseň
,,Vendi, vendi..“ (viď príloha E).
Keď si zatancovali chustečkový tanec, posadali si na lavice. Každý si sadol k tomu, s
kým sa chcel porozprávať alebo ho lepšie spoznať. Niektoré dievčatá medzitým aj vyšívali,
alebo priadli. Samozrejme, medzi tým si aj spievali najobľúbenejšiu fričkovskú pesničku
,,Cez Fričkovce šumna draha“ (viď príloha E).
17
Ak sa mladí stretávali častejšie a chlapec prejavil o dievča vážny záujem, a aj rodičia
súhlasili, šiel niekto z chlapcovej rodiny na výzvedy, či rodičia dievčaťa súhlasia, aby
prišli mládencovi rodičia na vohľady. Po súhlase, rodina mládenca s družbami navštívi
rodinu dievčaťa. Pri tomto stretnutí sa dohovárali rodičia, v niektorých prípadoch aj krstní
rodičia mladých, najmä o majetkových záležitostiach. Potom šiel mladý pár na faru zapísať
ohlášky.
Fričkovskí ľudia hovoria jedno príslovie ešte aj dnes:
,,Keď ráno vstávaš, pomodli sa raz.
Keď ideš na more, pomodli sa dva razy.
Ale keď sa ženíš, pomodli sa trikrát.“ (Kmec, 1948)
4.3.1 Prípravy na svadbu
Týždeň pred svadbou všetci družbovia chodili po pytaňu. Dvaja chodili po nižným
koncu a dvaja po vyšným koncu tam, kde sa im ušlo. Keď vošli do domu, hovorili
riekanku (viď príloha G - a). Mladý večer v krčme dával muziku, kde sa rozlúčil so svojou
slobodou a svojich kamarátov pohostil. A pálenky v ten večer tieklo veľmi veľa, spievalo
sa a tancovalo. Nechýbala ani pesnička ,,Fričkovianky dzifky švárne“ (viď príloha E).
Samozrejme, nechýbal družbovský tanec, ktorý bol tancovaný v kruhu a v strede bol
jeden, ktorý viedol tanec. Neodlučiteľnou súčasťou tohto tanca je fľaša s pálenkou, ktorá je
umiestnená v strede tanca. Všetci museli tancovať okolo tejto pálenky. Ak niekomu spadla
pálenka, musel z nej ochutnať. Tak sa zabávali mládenci v krčme.
Mladá nevesta sa rozlúčila so svojimi kamarátkami tri dni pred svadbou. V dome
mladej sa zišli družičky. Mladá ich pohostila, dievčatá vili pierka, strihali rozmarín,
a pritom si spievali a pripomínali mladej najkrajšie zážitky z dievoctva. Najväčšie pierko
uvila mladá mladému ,,na pejc verški“. Po vití pierok prichádzajú družbovia. Za pierka
dávajú výkupné. Pritom sa spievalo, hostilo koláčmi i pálenkou a tancovalo sa. (Kmec,
1948)
V súčasnosti chodia po pytaňu staršia družička a nevesta týždeň pred svadbou. Mladý
ma rozlúčku so slobodou počas týždňa a netancujú. Mladá sa lúči so slobodou dva dni pred
svadbou – vijú pierka (len pre družboch).
4.3.2 Odpytovanie mladých
Hneď z rána, na svitaní, zvolávali družbovia svadobných hostí. Hostia sa schádzajú
okolo ôsmej hodiny. Hostia mladého v jeho dome, hostia mladej v jej dome. Hostia
18
prinášajú svadobné dary – naturálie potrebné pre svadobnú hostinu a odkladajú ich do
komory.
V dome mladoženícha - v izbe za stolom sedia starší chlapi, starosta, starší družba,
ktorí núkajú hostí. Aj svašky obsluhujú hostí. Hudba, ktorú zjednal starší družba, vyhráva,
družbovia spievajú parobské svadobné pesničky. Mladý s pomocou staršieho družbu sa
pred zrkadlom oblieka. Pred odchodom na sobáš odpytoval ženích svojich rodičov,
pritom dievčatá a chlapci spievali ,,Popatri mamičko“ (viď príloha E).
V dome mladuchy – starosta oznamuje, prečo prišiel so svadobnou družinou do domu
mladuchy. Potom nasledovalo odpytovanie mladuchy a ženícha od svojich rodičov, starých
rodičov a krstných rodičov. Na znak odpustenia urobili rodičia na čelo detí prstom krížik
a pobozkali ich na líce alebo na ústa. Pri odpytovaní dievčatá spievali pieseň ,,Fteri
parobek, ftera dzevečka“ (viď príloha E). (Obr. 9, Príloha I)
Po odpytovaní mladých si vybral starosta zo svadobných hostí zástavníka, provianta
a zdravotníka. Každý z nich dostal po 1 litry pálenky a ich úlohou bolo viesť svadbu tak,
ako sa patrí.
Prišiel čas, aby sa svadobný sprievod v sprievode zástavníka vydali na cestu do
kostola, kde mladucha a ženích pristúpili ku sviatosti manželstva. Rodičia ženícha
a mladuchy do kostola nešli, lebo takým zvykom bolo, že museli ostať mimo kostola, aby
nepriniesli mladomanželom nešťastie do ich života. Za ten čas, spolu so svaškami
pripravovali všetko, čo bolo potrebné k svadobnej hostine. Cestou do kostola sa spievalo
Popar ty mlada“ (viď príloha E). (Kmec, 1948)
V tejto dobe sa hostia zvolávajú okolo obeda a zvyk ,,odpytovanie mladých“ zanikol.
Taktiež aj rodičia nevesty a ženícha sa zúčastňujú obradu v kostole.
4.3.3 Samostatná svadba
Mladomanželia, celá rodina a starší svadobníci sa pousádzali za stoly. Na čestnom
mieste mladomanželia, vedľa rodičia a starostovia. Starosta vyzve prítomných, aby vstali
a pred jedlom sa pomodlili. Potom kázal vziať do ruky pripravené poháriky naliatej
pálenky, z gazdovskej a v mene celej svadobnej družiny poprial mladomanželom veľa
šťastia a lásky v ich nastávajúcom živote. Ako predjedlo boli koláče, ktoré už boli na stole.
Zvyčajne to boli kysnuté koláče. Potom boli 3 hlavné jedlá. Ako prvé jedlo sa podávala
polievka, druhý chod bolo mäso a klobása. Posledný, tretí bola kapusta. Všetky tieto 3
hlavné jedlá na stôl priniesol proviantný. Stále, keď prichádzal s jedlom, pekne zdravil
svadobnú družinu (viď príloha G - b).
19
Dobrým zvykom bolo, že mladomanželia jedli jednou lyžicou z jedného taniera, aby
dobre na seba privykli.
Boli aj takí, ktorí načas neprišli na svadobnú hostinu, v tom prípade povinnosťou
zástavníka bolo dotyčných pozvaných svadobných hostí priviesť na rebriňáku. Okrem tejto
funkcie mal zástavník na starosti zástavu, ktorá musela byť prítomná na svadobnej hostine
a nesmela sa stratiť.
Na svadbe sa nesmelo zabudnúť na okamih, kedy nevesta svoj zelený venček stratila
a do bieleho čepca sa ovliekla. Svašky ju dôkladne pripravili, aby od starostu čo najviac
zlatkov dostali. Nesmela chýbať rédia, lebo takým zvykom bolo, že bez rédií sa nič predať
nemohlo.
Nasledovalo snímanie venca a potom čepčenie nevesty. Pri čepčení dievčence
spievali pieseň ,,Vykvitnul kviteček všelijakej farby“ (viď príloha E). Po čepčení nevesty
nasledoval redový tanec. Svadobná hostina sa už pomaly chýlila ku koncu a nastala tá
chvíľa, keď starší zaspievali ,,mladému pánovi,“ aby mu pripomenuli jeho manželskú
sladkú povinnosť. Spievali mu pieseň ,,Kto chce mladú ženu mac“ (viď príloha E).
Tak sa svadba chýlila ku koncu. Starší svadobníci sa porozchádzali do svojich
domovov na odpočinok. Mládenci však ešte odprevádzali svoje dievčatá, a tak sa všetci
svadobníci rozišli, aby si trochu odpočinuli. Pre mnohých bol tento odpočinok krátky,
pretože poobede bolo treba prevážať výbavu nevesty do domu jej terajšieho manžela.
Samozrejme, spievalo sa a veselilo. (Kmec, 1948)
Mladomanželov dnes vítajú čašníci, ktorí aj obsluhujú hostí. Podávajú sa tri rôzne
hlavné jedla. Slávnostné ceremónie – snímanie venca, čepčenie a redový tanec sa tradujú
dodnes. Po redovým tanci sa všetci zabávajú až do rána. Na druhý deň sa prevážanie
výbavy nevesty do domu jej manžela nekoná.
20
5 Svadobné odevy v obci Oľšov a obci Fričkovce
5.1 Ženský svadobný odev
Oľšov
Základom svadobného odevu nevesty bol rubáš, ktorý bol doplnený vyšívanými
rukávcami. Sukňa bola červenej farby a bola do pása. Biela zástera bola upevnená na
sukni. Na vrch rubáša sa obliekal lajblík zdobený vyšívkami a manžetami.
Hlavnou súčasťou odevu nevesty bola parta, čelenka, obtiahnutá zamatom. Na ňu sa
prišili rozličné perličky, flitre a dlhé stužky, ktoré siahali niže pása. Na temene hlavy bol o
čelenku krížom pripevnený rozmarínový venček.
Na nohách sa nosili čierne čižmy. (Obr. 10, Príloha I)
Fričkovce
Spodná časť odevu nevesty sa nelíšila od sviatočného odevu, len vrchná sukňa
a zástera boli bielej farby. Základ odevu tvorila dlhá košeľa. Stredná časť bola z domáceho
plátna a rukávy z jemného bavlneného plátna a bohato naberané nad lakte skrátené rukávy
z jemného paťolatu. Plochu širokých manžiet, ukončených naskladaným bielym
zúbkovaným krajkovým štikerajom, ktorý bol pokrývaný za sebou sa opakujúcimi
vegetatívnymi motívmi, vyšívanými plochým stehnom, zväčša v podobe oddelených
kytičiek. Vrapovanie rukáva nad manžetou bolo prešívané strojom. Manžety sa zdobili
stužkami. Samostatné lajblíky s chrbtovým klinom, šité z kašmíru, hodvábu, brokátu...
zdobili sa jednoduchým šnurovaním na chrbte i na predných dieloch. Spodná léga mohla
byť hladká alebo so všitými malými trojuholníkovými faldami. Okolo krku pod lajblíkom
bola biela šatka so strapcami. Prednú glotu, po obvode zdobená pásovým strojovým
štepovaním alebo zámikmi.
Vzadu na hlave mladucha mala partu, ktorý vpredu zdobil špicatý veniec stojaci
dookola, ku ktorému bolo pripevnené dienko. Stužky boli pripevnené špendlíkmi. Vrchol
dienka mohol mať korunku – ružicu z drôtikov, koralov, flitrov... Bežnou a často aj
jedinou obuvou ostali krpce. Drahé ,,kasane buto,, musela mať nevesta ušité pred sobášom.
(Obr. 11, Príloha I). (Kmec, 1948)
21
5.2 Mužský svadobný odev
Oľšov
Mužský svadobný odev sa od tradičného veľmi nelíšil. Základ odevu tvorila úzka
forma nohavíc. Opasok sa nosil najmä štvorprackový, ktorý bol kožený.
Mužská košeľa bola rovného strihu s rukávmi s manžetami. Na košeli sa nosil lajblík
zdobený výšivkami. Vrchnou časťou odevu bola halena.
Na hlave sa nosil čierny klobúk. Súčasťou odevu boli čierne čižmy. (Obr. 12, Príloha
I)
Fričkovce
Spodnú časť ženíchovho odevu tvorili biele dreľichovo nohavice, zdobené čiernymi
šnúrkami, biela košeľa z paťolatu, so sedlom v pleciach. Mali bohato vyšívanú náprsenku
s motívom, ktorý bol spoločný aj na manžetách a na ploche spodnej časti rukáva. Na
košeľu sa obliekal lajblík, ktorý bol tmavomodrý, súkenný. Typický bol lajblík s úzkym
chribtom, bez stojačika, so špicatým výstrihom, bez vrecka, tesnejší na telo, s bohatšie
zdobenými širokými lemujúcimi pásmi, doplnený mosadznými gombíkmi.
Najvrchnejšou časťou odevu, nezávisle na tom, v ktorom mesiaci bola svadba, bol
kožuch alebo gerok. Neodmysliteľným atribútom mužského odevu bol klobúk, ktorý bol
štepený. V klobúku mal ženích zastrčené pierko /pávie/ s vyšívanou stuhou. Ako obuv
slúžili krpce alebo kapce. Zapínali sa dvoma prackami na remienkoch. (Obr. 10, Príloha I).
(Kmec, 1948)
22
6 Praktická časť práce
Praktickú časť práce tvoria dve časti - nami navrhnutý dotazník a odlišnosti
svadobných zvykov a obradov.
Dotazník bol vypracovaný žiakmi a učiteľmi SOŠ podnikania v Prešove. Poukazuje
nám na vzťah ľudí k folklóru a k svadobným zvykom v dnešnej modernej dobe.
Na základe skúmania daných obcí sme vďaka získaným poznatkom zistili odlišné
znaky svadobných zvykov a tradícií v obci Oľšov a obci Fričkovce po roku 1918, ktoré
približujeme v nasledujúcich podkapitolách.
6.1 Zvyky pred svadbou
V obci Oľšov svadbu predchádzali spytoviny. Nato dom mladej navštívila matka so
synom a stanovil sa deň rukovín.
V obci Fričkovce sa spytoviny a rukoviny neprechovávali. Samostatnú svadbu
predchádzalo spoznávanie mladuchy. Mladí ľudia sa schádzali a zabávali pri rôznych
príležitostiach. Mládenci prejavovali náklonnosť dievčatám, o ktoré mali vážny záujem,
a na základe toho šiel niekto z chlapcovej rodiny na výzvedy, či rodičia dievčaťa súhlasia,
aby bola svadba.
6.2 Prípravy na svadbu
V Oľšove boli určený iba dvaja družbovia a dve družičky. Družbovia chodili na
svadbu zvolávať v nedeľu odpoludnia, týždeň pred svadbou. Družičky zvolávali iba
dievky. U mladého sa v ten večer hralo a tancoval braltovský tanec, kde sa lúčili mladí so
slobodou. Pri tanci s braltou tancovali aj jej kamarátky, ktoré sa s ňou lúčili. Dievčence vili
pierka pre družbov a braldijana dva večere pred svadbou. Deň pred svadbou, v nedeľu, boli
rukoviny, na ktorých dali družičky družbom pierka a bralta braldijanovi darovala bohaté
pero za klobúk.
Vo Fričkovciach družbovia chodili po pytaňu rozdielne - dvaja chodili po nižným
koncu a dvaja po vyšným koncu. Mladý sa v ten večer lúčil so slobodou v krčme
s kamarátmi. Nechýbal ani družbovský tanec. Mladá sa rozlúčila so svojimi kamarátkami
23
tri dni pred svadbou v jej dome. Vtedy dievčatá vili pierka. Najväčšie pierko uvila mladá
mladému. Ak chcel družba pierko musel zaňho zaplatiť.
6.3 Odpytovanie mladých
Odpytovanie mladých v daných obciach malo podobný charakter. Rozdiel bom iba
v dni kedy sa svadba konala.
V Oľšove svadba začínala v pondelok ráno, kedy družbovia a dievčatá išli po
starostu a potom bolo odpytovanie v dome braldijana a bralty. Cestou do kostola nebol
žiaden sprievod, na čele veselníkov išli hudáci. Svadobného obradu sa zúčastnili všetci.
V obci Fričkovce sa svadba konala v utorok. Hostia sa schádzali okolo ôsmej hodiny
v dome mladého, kde nasledovalo odpytovanie. Potom sa presunuli do domu mladej, kde
sa aj ona odpytovala. Po odpytovaní mladých si vybral starosta zo svadobných hostí
zástavníka, provianta a zdravotníka. Každý z nich mal svoju úlohu na svadbe. Svadobný
sprievod do kostola viedol zástavník. Rodičia sa obradu zúčastniť nemohli.
6.4 Samostatná svadba
V Oľšove mladých a veselníkov vítala žena v rukách s chlebom a soľou. Pre šťastie
vypili pálenej z jedného pohárika a rozbili ho. Obed sa nepodával. Podávali sa iba
nekysnuté tenké ,,žolté kuhni-peperňiki“ a pálenka. Počas svadby sa konali tieto štyri
ceremoniály: 1. snímanie party, 2. predávanie party, 3. čepčenie, 4. vovedenie mladuchy
do rodiny (redový tanec). Po redovom tanci sa mladí odobrali spať a veselníci spievali a
tancovali až do rána.
Na fričkovianskej svadbe sa podávalo predjedlo – kysnuté koláče. Potom boli 3
hlavné jedlá. Mladomanželia jedli jednou lyžicou z jedného taniera. Na svadbe sa
predávala rédia a konali sa tieto ceremónie: 1. snímanie venca, 2. čepčenie nevesty, 3.
redový tanec. Keď sa svadba chýlila ku koncu, starší svadobníci sa porozchádzali do
svojich domovov a mládenci ešte odprevádzali svoje dievčatá. Pre mnohých bola táto noc
krátka, pretože poobede bolo treba prevážať výbavu nevesty do domu jej terajšieho
manžela.
24
7 Výsledky dotazníka a diskusia
Dotazník bol vypracovaný 120 respondentmi vo veku od 15 do 35 rokov, sú to žiaci
a učitelia SOŠ podnikania v Prešove. (Graf 2, Príloha B) Medzi respondentmi prevažovali
ženy, ktoré tvorili 65% všetkých opýtaných, kým zastúpených mužov bolo 35%. (Graf 1,
Príloha B) Respondenti boli veľmi ochotní a na otázky sa snažili odpovedať úprimne, a
hlavne pravdivo, aby nám pomohli zistiť, aký je vzťah ľudí k folklóru a svadobným
zvykom v dnešnej modernej dobe.
Otázky dotazníka boli zamerané na konkrétne zistenie vedomostí ľudí o folklóre
a svadobných zvykoch. Boli položené tak, aby jedna na druhú nadväzovali a aby sa
respondentom ľahšie zamýšľalo a odpovedalo na otázky.
Na začiatku dotazníka sme sa chceli dozvedieť niečo o konkrétnej osobe, ktorá
dotazník vypracovala, napríklad rod, vek a bydlisko. Ďalšie otázky boli štylizované tak,
aby sme zistili, či respondenti poznajú folklór a svadobné zvyky.
Respondentov sme sa opýtali, či sú veriaci, pretože aj viera ovplyvňuje
dodržiavanie zvykov a tradícií. 112 respondentov nám odpovedalo, že sú veriaci a 8
respondentov odpovedalo na túto otázku záporne. (Graf 3, Príloha B)
Na otázku „Kde bývaš?“ nám spomínaní respondenti uviedli, že 68 respondentov sú
obyvateľmi obce a 52 respondentov žije v mestách. (Graf 4, Príloha B) Táto otázka bola
cielená. Jej účelom bolo zistenie, kde sa viac dodržiavajú tieto jednotlivé svadobné zvyky.
Pri odpovediach na neskoršie otázky sme zistili, že ľudia žijúci v obciach častejšie
dodržiavajú a zachovávajú tradičné svadobné zvyky.
K otázke ,,Čo podľa Vás patrí do pojmu folklór?“ väčšina respondentov
odpovedalo, že do folklóru patrí ľudový tanec, ľudové piesne a spev. Ostatní odpovedali,
že do tohto pojmu patria aj rozprávky, vinšovanie, riekanky a podobne. (Graf 5, Príloha B)
Mnohí ľudia nevedia, čo všetko patrí do folklóru. Väčšina z nich pozná len základné
pojmy, ako sú ľudový tanec, spev či kroj. Preto aj naša práca obsahuje podrobné svadobné
zvyky, obrady a tradície, ktoré chceme priblížiť mladým ľuďom a budúcej generácií pri
spoznávaní našej minulosti.
Na otázku ,,Poznáš svadobné zvyky?“ nám 96 respondentov odpovedalo, že
poznajú svadobné zvyky a 24 respondentov nám odpovedalo, že tieto zvyky nepoznajú.
(Graf 6a, Príloha B). Respondenti, ktorí nám na položenú otázku odpovedali ,,áno“, uviedli
25
odpovede ako sú čepčenie, odpytovanie, vytie pierok, redový tanec, družbovský tanec
a privítanie chlebom a soľou. Keďže doba čoraz viac napreduje, svadby sú modernejšie,
ale nájde sa skupina ľudí, ktorá pozná tradičné svadobné zvyky vďaka pôsobeniu malých
folklórnych skupín. Takýto druh folklórnych skupín sa nachádza aj v skúmaných obciach.
(Graf 6b, Príloha B)
Na ďalšiu otázku: ,,Boli ste už niekedy na svadbe, kde sa svadobné zvyky
dodržiavajú?“ nám 100 respondentov odpovedalo, že boli na svadbe, kde sa svadobné
zvyky ešte dodržiavajú a 20 respondentov odpovedalo, že sa takejto svadby ešte
nezúčastnili. (Graf 7, Príloha B)
Keď sme sa oslovených respondentov spýtali: ,,Ak by ste mohli zvoliť typ svadby,
tak aká svadba by to bola?“ 8 respondentov nám na túto otázku odpovedalo, že chcú mať
jednoduchú svadbu, len obrady a málo ľudí. 16 respondenti nám uviedli, aby bola svadba
klasická: obrady a veľa ľudí. 28 respondentov nám uviedlo, že chcú mať svadbu obohatenú
svadobnými zvykmi, ktoré sú dodržiavané na dedinách. 48 respondentov nám uviedlo, že
nevedia, resp. ešte nad svojou svadbou neuvažovali a 20 respondentov nám uviedlo, že na
svadbe by chceli mať aj folklórny súbor, ktorý príde sprevádzať jednotlivé svadobné
zvyky. Hoci mladí ľudia chcú mať svadby modernejšie, nájdu sa aj výnimky, ktoré chcú,
aby ich svadba bola oživená ľudovými zvykmi, a preto naša práca obsahuje aj ,,zabudnuté“
zvyky, ktoré chceme ľuďom priblížiť, aby sa ich svadby stali zaujímavejšími a krajšími.
(Graf 8, Príloha B)
Na položenú otázku ,,Myslíte, že je potrebné a užitočné zachovávať svadobné
zvyky a tradície?“ 96 respondentov odpovedalo, že je potrebné a užitočné zachovávať
svadobné zvyky a tradície, ktoré nám zanechali naši predkovia. Naopak 24 respondentov
odpovedalo, že nie je potrebné zachovávať svadobné zvyky a pripisovať im väčší dôraz.
(Graf 9, Príloha B) Touto prácou chceme poukázať na krásu týchto zvykov a tradícií, ktoré
boli tradované našimi predkami, hlavne ľuďom, ktorí si myslia, že nie je potrebné zvyky
zachovávať. Veď je to najkrajšie bohatstvo, čím sa môže pýšiť naše malé Slovensko.
Z daného dotazníka vyplýva, že spomínaní respondenti majú pozitívny vzťah
k tradíciám, ale, bohužiaľ, mnohí z nich nepoznajú krásu svadobných zvykov v takej
hĺbke, v akej boli prezentované v minulosti. Veríme, že táto práca bude prínosom pre tých,
ktorí majú skutočný vzťah k tradíciám a záleží im na tom, aby tieto svadobné zvyky
nezanikli a boli prezentované tak, ako to ľudia podávali po ukončení prvej svetovej vojny.
26
8 Závery práce
Každý z nás preberá po predkoch nielen ich gény, ale aj rodinné či spoločenské
zvyky a tradície. Je smutné, že na niektoré sa už zabúda a mnoho ľudí, najmä v mestách,
ani netušia, aké krásne i veselé boli kedysi svadby, rôzne oslavy, Vianoce, Fašiangy,
Veľkonočný pondelok, či zvyky spojené s priadkami. Okrajovo sa ešte zachovávajú
niektoré svadobné zvyky, ale aj tie už len na vidieku.
Svadobné piesne, tance a zvyky sa pomaly stávajú už len minulosťou. Je šťastím,
že ešte existujú jednotlivci, ktorým záleží na tom, aby sa aspoň niečo z týchto darov našich
predkov zachovalo aj potomkom. Zakladajú sa folklórne súbory v mestách i na dedinách,
ktoré na dnešných svadbách predvádzajú tradičné ľudové svadobné zvyky. Krásny
pôvodný svadobný kroj už však nedokáže zhotoviť nikto a ľudové súbory vystupujú len
v zjednodušených odevoch s niektorými symbolickými prvkami, ktoré už nie sú ručnou
prácou, ale len strojovou výšivkou.
Sme moderní ľudia a máme svoj módny imidž. Nikto od nás neočakáva, že na
svadbách budeme zachovávať zvyky spojené so svadbou a mať oblečené svadobné kroje.
Nájdu sa medzi nami aj ľudia, ktorí chcú, aby ich svadba bola obohatená svadobnými
zvykmi, ktoré sú dodržiavané v ich dedinách. Taktiež svadobný kroj stráca svoj význam,
pretože dnes uprednostňujeme svadobné šaty podľa módy. Nemali by sme však na túto
krásu zabúdať, veď niektoré svadobné zvyky a odevy môžeme použiť aj ako detaily na
našich svadbách.
S našou prácou sa chceme podeliť so spolužiakmi stredných škôl, vyučujúcimi
odborných predmetov a širokou verejnosťou. Keďže sme študentky odboru manažmentu
regionálneho cestovného ruchu, táto práca môže slúžiť ako pomôcka pri výučbe odborných
predmetov. Taktiež ponúkneme prácu Súkromnému etnografickému múzeu HUMNO
v Košiciach. Vďaka získaným poznatkom je možnosť spracovania obsahu práce a na tomto
základe je možné vytvoriť aj scenár divadelnej hry pre šarišské folklórne súbory.
27
Zhrnutie
Vypracovali sme našu prácu na tému "Svadobné zvyky po 1. svetovej vojne v obci
Oľšov a obci Fričkovce". Snažili sme sa poskytovať relevantné a objektívne informácie o
ľudových svadbách. V našej práci sme sa snažili objasniť tradície a zvyky spojené s obcou
Oľšov a obcou Fričkovce. Cieľom našej práce bolo predstaviť folklór a opísať celý priebeh
ľudovej svadby v obciach Oľšov a Fričkovce so zameraním sa na poukázanie rozdielov v
svadbe a svadobnom obrade medzi minulosťou a súčasnosťou, ale aj medzi obcami
navzájom.
Teoretickú časť tvoria získané poznatky, vedomosti a skúsenosti. Praktickú časť tvorí
dotazník a samotné rozdiely v svadbe v skúmaných obciach.
Nakoniec sme prácu doplnili tradičnými textami a piesňami na svadbách,
fotografiami a obrázkami.
28
Zoznam použitej literatúry
HUDÁK, J. – MIKOVÁ, V. – PISÓŇ, Š.: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku.
Bratislava: Veda, 1987. 528s. ISBN 71-019-77
HOVANČÍKOVÁ, S.. Oľšov 1, 28.12.2012, osobná komunikácia
KMEC, V.: Spoločne do života: svadba. Prešov: Kníhtlačiareň Nižník, 1948. 1404s.
LAZORÍK, J.: Našo vešeľe. Prešov: Tlačiareň Kušnír, 2010. 149s. ISBN 978-80-969485-
9-8
LUKNIŠ, M. : Slovensko - príroda. Bratislava: Obzor,1972. 917s. ISBN 01-174-64
MATULA, Z.: Etnografický atlas Slovenska. Bratislava: Veda, 1990. 123 s. ISBN 80-224-
0075-0
ULIČNÝ, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Košice: SPN, 1990. 517s. ISBN 80-85174-03-0
Folklór. [citované 7.11.2012]. Dostupné z <http://www.slovakia.culturalprofiles.net/ ?id=-
13186>
História obce Oľšov. [citované 4.12.2012]. Dostupné z <http://www.obecolsov.sk/-
historia>
Mikroregión hornej Torysy. [citované 30.10.2012]. Dostupné z <http://www.hornat
orysa.com/index.php?action=readtp&id=1095951477>
Základné informácie - Oľšov. In: Turistická webová stránka Saris.eu.sk. [citované
4.12.2012]. Dostupné z <http://www.saris.eu.sk/olsov/sk>
29
Prílohy
Zoznam príloh:
Príloha A: Dotazník
Príloha B: Grafické spracovanie výsledkov dotazníka.
Príloha C: Slovník
Príloha D: Piesne na svadbe v Oľšove
Príloha E: Piesne na svadbe vo Fričovciach
Príloha F: Texty na svadbe v Oľšove
Príloha G: Texty na svadbe vo Fričkovciach
Príloha H: Nákresy
Príloha I: Fotografie
Príloha A: Dotazník
DOTAZNÍK
(Poznáš folklór a svadobné zvyky)
Folklór je jedným z nástrojov, ktorým si pripomíname našu históriu, zvyk našich
predkov, ktoré nás kultúrne oddeľujú od iného národa, či v rámci štátu, od iného kraja,
regiónu. Málokto z nás vie, čo všetko do folklóru patrí a doma tieto zvyky udržuje.
Milí respondenti, rozhodli sme sa osloviť Vás prostredníctvom tohto dotazníka, aby
sme zistili či poznáte a udržiavate jednotlivé svadobné zvyky. Vašou úlohou je
zakrúžkovať, podľa Vás, správne odpovede a podať svoje vedomosti o folklóre.
Prosíme Vás milí respondenti, aby ste na nižšie uvedené otázky odpovedali
úprimne, čestne a zodpovedne. Tento dotazník je anonymný, a preto sa nemáte čoho
obávať. Výsledky tohto dotazníka nám poslúžia na zistenie, aký je vzťah mladých ľudí
k udržiavaniu svadobných zvykov.
Za spoluprácu Vám nesmierne ďakujeme
Anežka Hudáková, Lucia Bučková
1) Rod
a) muž b) žena
2) Vek
a) 15 - 19 b) 20 - 35
3) Si veriaci?
a) áno b) nie
4) Kde bývaš?
a) mesto b) dedina
5) Čo podľa Vás patrí do pojmu folklór? (zakrúžkujte všetky správne možnosti)
a) Ľudový tanec
b) Ľudové piesne, spev
c) Kroje
d) Priadkovanie a štrikovanie
e) Rozprávky
f) Vinšovanie
g) Riekanky
h) Ľudové zvyky
i) Fašiangy
j) Chorovodné hry
6 a) Poznáš svadobné zvyky?
a) áno
b) nie
6 b) Ak ste odpovedali na predošlú otázku ,,áno“ uveďte, ktoré poznáte:
............................................................................................................................
............................................................................................................................
7) Boli ste už niekedy na svadbe, kde sa svadobné zvyky dodržiavajú?
a) áno
b) nie
8) Ak by ste si mohli zvoliť typ svadby, tak aká svadba by to bola?
a) jednoduchá, len obrady a malo ľudí
b) klasická, obrady a veľa ľudí, nad 40
c) svadba obohatená svadobnými zvykmi, ktoré sú dodržiavané v dedinách
d) neviem, ešte som nad tým neuvažoval/a/
e) na svadbe by som chcela mať aj folklórny súbor, ktorý príde sprevádzať jednotlivé
svadobné zvyky
9) Myslíte, že je potrebné a užitočné zachovávať svadobné zvyky a tradície?
a) áno
b) nie
ZA VYPLNENIE DOTAZNÍKA VÁM ĎAKUJEME
35%
65% 15 - 19
20 - 35
27%
73%
Muž
Žena
93%
7%
áno
nie
43%57%mesto
obec
Príloha B: Grafické vyhodnotenie dotazníka
Graf 1 Rod (Hudáková, Bučková, 2012)
Graf 2 Veková kategória (Hudáková, Bučková, 2012)
Graf 3 Si veriaci? (Hudáková, Bučková, 2012)
Graf 4 Kde bývaš? (Hudáková, Bučková, 2012)
80%
20%áno
nie
Graf 5 Čo podľa Vás patrí do pojmu folklór? (zakrúžkujte všetky správne možnosti)
(Hudáková, Bučková, 2012)
0
20
40
60
80
100
120
140 ľudový tanec
ľudové piesne, spev
kroje
priadkovanie a štrikovanie
rozprávky
vinšovanie
riekanky
ľudové zvyky
fašiangy
chorovodné hry
Graf 6a Poznáš svadobné zvyky? (Hudáková, Bučková, 2012)
Graf 6b Ak ste odpovedali na predošlú otázku ,,áno“, uveďte, ktoré poznáte
(Hudáková, Bučková, 2012)
0
10
20
30
40
50
60
70
80
90 čepčenie
odpytovanie
vytie pierok
redový tanec
družbovský tanec
privítanie chlebom asoľou
83%
17% áno
nie
80%
20%
áno
nie
7%
13%
23%
40%
klasicka, obrady a veľa ľudí (nad 40)
svadba obohatená svadobnými zvykmi, ktoré sú dodržiavané v dedinách
neviem, ešte som nad tým neuvažoval/a
na svadbe by som chcela mať aj folklórny súbor, ktorý príde sprevádzať jednotlivé svadobné zvyky
Graf 7 Boli ste už niekedy na svadbe, kde sa svadobné zvyky dodržiavajú?
(Hudáková, Bučková, 2012)
Graf 8 Ak by ste si mohli zvoliť typ svadby, tak aká svadba by to bola?
(Hudáková, Bučková, 2012)
Graf 9 Myslíte, že je potrebné a užitočné zachovávať svadobné zvyky a tradície?
(Hudáková, Bučková, 2012)
Príloha C: Slovník
Bralta – nevesta
Braldiján – ženích
Braltovský tanec – tanec s nevestou
Čepiec – časť ľudového odevu (prikrývka hlavy)
Dienko – pevná plocha na ktorej viseli rôznofarebné stužky siahajúce až po pás
Dievocký stav – obdobie v živote ženy pred vydajom
Dreľich – domácky tkaná látka
Druk – hrubšie a dlhšie okrúhle drevo
Gerok – kabát
Halena – voľný mužský súkenný kabát
Hudáci – muzikanti
Chustečka – menšia vyšívaná šatka
Chustka – vyšívaná šatka
Kasane buto – časť ľudového odevu (bohato naberaná sukňa)
Kepra –ľanová košeľa
Krpce – ručne šité ,kožené, mäkké topánky
Kuchen – druh koláča
Lajblik – ľudová krátka vesta
Léga – ozdobný pruh látky
Mladucha – dievča na vydaj
Mladoženích – muž v deň svojej svadby
Odpytac – požiadať o odpustenie
Ohlášky – oznámenie o cirkevnom sobáši
Ovlieknuť– obliekať
Parobský stav – mládenecké obdobie
Parta – svadobný ozdobný veniec nevesty
Paťolat – jemné ľanové plátno
Pejc – päť
Pirkoviny – predsvadobná oslava
Privyknúť – zvyknúť si
Proviant – ten, kto niečo nalieva
Pytaňe – opýtanie sa
Rebriňák – voz majúci rebriny
Redový tanec – tanec s nevestu
Rédia – listina, ktorá umožňovala kúpu a oprávňovala predať nevestu v čo najlepšom stave
Rukoviny – predsvadobná oslava
Spytovač – krstný otec nevesty
Sukenný – vyrobený zo súkna
Svašky – ženy ktoré na svadbe obliekali nevestu
Šafolka – cez prsia prekrížená šatka
Še zadac – akoby mimochodom ísť
Štikeraj – čipka
Šuríc – zástera
Šuríc – náhliť, nútiť
Verški – vrchy
Veseľníci – svadobný hostia
Vienok – symbol panenskej nevinnosti
Vohľady – návšteva mládenca v dome dievčaťa
Vrapovať – nazberať, nahromadiť
Zakušic – ochutnať
Zámik – preštepovaný záhyb na látke
Zástavník – nosič zástavy pri pochode
Zlatky – mince
Príloha D: Piesne na svadbe v Oľšove
Ej, družba ja som, družba
Ej, družba ja som, družba, ej horka moja služba,
(chodzim po družbaňu, ej, jag džat po žobraňu).
Ej, družba ja som, družba, ej, horka moja služba,
(za tri dňi som košil, ej, za družbu še prošil).
Šedzi druška na stoľici
Šedzi druška na stoľici, hudaci jej hudu, zejdzi druško
s tej stoľici, bo ci hrac ňebudu!
Ej, ňebudu, ej ňebudu, bo ňimaju zaco, chlopci skupe,
basi pražne ňechu hrac zadarmo.
Kamaratki mojo, uš še rozejdzeme
Kamaratki mojo, uš še rozejdzeme, červene pirečka vijac ňebudzeme.
Červene pirečka, kitki z orgovjanu, kamaratki mojo, už ňebudzem panu.
Roskraj ti Heľeko, jablučko na dvojo a zavolaj sebe kamaratki svojo!
Choc bi ja roskrala i na dzešecero, ta jich ňepodzeľim, bo jich mam bars veľo.
Kamratki mojo, jag zme vedno rošli, uš prišol taki čas – mlade ročki pošľi.
Kamaratki mojo, jak še rozejdzeme, mi jedna za druhu o rozum pridzeme.
Už prišol nam ten čas i ta hodzinečka, co še rozejdzeme doejdna dzivečka.
Kamratki mojo, krašňe vam dzekujem, s kamaratskej laski šev am vistupujem.
S kamarackej laski, s kamaracke dzeki, uš šev am vistupim, dzifčata, naveki.
Tralala, tralala pujdzem do valala
Tralala, tralala pujdzem do valala,
(uvijem pirečko, budzem tancovala).
Pirečko uvila, ňimala kemu dac,
(dala ho maceri chižu pozamitac).
Mac pozamitala, frajirovi dala,
(počkaj, durna dzifko, uš ši še vidala)!
Pieseň na rukovinách:
1. Aňi še mi ňepitajce, ej me pita, ľem me dajce,
(ej, bo ja dzifka na vidaňu, ej jak te volki na predaňu).
Bo ja dzifka uš podrosla, ej vera ja bi už za muš pošla,
(ej ja dzifka prechodzena, ej vera ja bi muža chcela).
2. Rukuju, rukuju, rukovini stoja, uš še zrukovala frajirečka moja.
Ket še zrukovala, ňej jej Buch pomaha, ňej každa dzivečka f tim žaľu ostava.
Uš še nam vidava naša tovariška, i mi še budzeme jak kameňe z briška.
Kamaratka naša uš še nam vidava, ej c onam šickim dzifkom predek vivadzala.
Iľla do karčmički, išla do koscela, kamaratka naša fšadzi bula šmela.
Vibiraj še, sinu, f ščešľivu hodzinu
Vibiraj še, sinu, f ščešľivu hodzinu do cudzeho kraju po dobru gazdiňu!
Vibiraj še,vibiraj še z nami, priluš svoju zvoľu doma s kameňami!
Doma s kameňami, prideptaj z nohami,
bo ňebudzeš stavac medzi paropkami.
Aľe budzeš stavac medzi ženačami,
ňeras še obľeješ z horkima soldzami.
Popater ti, na stredňi oblaček,
jag za tebu plače ocec ňeboraček!
Vibiraj še, z nami družičkami,
idzeš po milu, pujdzeš do prišahi!
Popater ti, na koňec na dišeľ,
či ci starodavna nepridze na mišeľ,
i na tu rozvoru.
Či ci nepoľeca očina dachtoru!
Vibiraj še ,Heľen, vibiraj še z nami
Vibiraj še,Heľen, vibiraj še z nami,
priluš svoju zvoľu doma s kameňami!
Doma s kameňami, prideptaj z nohami,
bo ňebudzeš stavac medzi dzifčatami..
Aľe budzeš stavac medzi ženami,
ňeras še obľeješ z horkima soldzami.
Popater ti, na stredňi oblaček,
jag za tebu plače ocec ňeboraček!
Parta moja, parta
1. Parta moja, parta, zelený veniec,
už ti je Anička, už ti je koniec.
2. Stratila som partu, nemôžem ju nájsť,
našiel mi ju družba, nechce mi ju dať.
3. A ty milý družba, pekne ťa prosím,
daj že mi tú partu, rada u nosím.
4. Keby si ty partu rada nosila,
inakšie by si ty družbu prosila.
5. Ale že ty partu rada nenosíš,
preto ani družbu pekne neprosíš.
Na želenej lúke
1. Na želenej lúke kopa šena,
včera bula dzifka, dneška žena.
2. Na želenej lúke strom košatý,
včera bul šuhajko, dneš ženatý.
3. Na želenej luke šedzi zajac,
Preplita s noškami, jako najviac.
4. I ja by tak, i ja, preplitala,
keby take nošky mala.
Išol mladi z mladu spac
Išol mladi z mladu spac, ňeznala mu skadzi dac, či
zo zadku, či spredku, fšadzi mala jak ščetku.
Iľla mlada z mladim spac, ňeznala jak poľihac, či
nakrivo, či prosto, idz jim ukaš, starosto!
Pitaju še hospodiňi, co braldian bralce čiňi, vivraci ju
na kožuchu, viverta jej dziru v bruchu, vivraci ju
Pokraj lafki, poboška ju, jak še patri, vivraci ju na posceľ,
uš šicko maju, co ľem chceľi.
(Bučková H., Hovančíková S., 2013)
Príloha E: Piesne na svadbe vo Fričkovciach
Ked ja pujdzem s kudzeľu
1. Ked ja pujdzem s kudzeľu, dze ja kudzeľ podzeju?
Červena ruža, modra fialka, podzeju.
2. Kudzeľ rucim do šancu a ja pujdzem do tancu.
Červena ruža, modra fialka, do tancu.
3. Kudzeľ budze v kuce stac a ja budzem tancovac.
Červena ruža, modra fialka, tancovac.
4. Ňekupuj mi orješki, ňerob zo mne posmeški.
Červena ruža, modra fialka, posmeški.
5. Radšej mi kup jablučko, co mi budze ľehučko.
Červena ruža, modra fialka, ľehučko.
6. Ešči mi kup zlati pas, co mi budze na sobaš.
Červena ruža, modra fialka, na sobaš.
Vendi, vendi...
1. Vendi, vendi, vendia, jak še krasne rozvija,
dze pani šidaju, kukučky kukaju, šeja-hoja.
2. Vendi, vendi, vendia, jak še krasne rozvija,
dze dzifky še schodza, parobci tam chodza, šeja-hoja.
3. Vendi, vendi, vendia, jak še krasne rozvija,
dza mlade tancuju, pri tancu paruju, šeja-hoja.
Cez Fričkovce šumna draha
1. Cez Fričkovce šumna draha, vozi po nej chodza,
parobci su mocno pyšne o dzifčata nestoja.
2. Nekukaj ty šuhajku, jake ona šaty ma,
ľem ty kukni do tej kuchni, jaky tam poradek ma.
3. Na polici pulno prachu, na lyžici za palec,
nekukaj ty šuhajičku, nekukaj ty na tanec.
4. Nepokukuj ty dzifčina, jake on perečko ma,
ľem ty kukni do maštali, jaky tam poradek ma.
5. Kone vrane nečesane, tri dni vodu nepili,
drobna šečka narezana, môže ju brac na vidli.
Fričkovianky dzifki švárne
1. Fričkovianky dzifki švarne, dluhy varkoč očka čarne,
/:kabat na kabace, šumne vypatrace:/.
2. Kto chce fričkovianki zvodzic, ten nemože po cme chodzic,
/:kto chce mac rozbitu, hlavu ze štachitu:/.
3. A mi chlopci fričkoviani, čeho žeby sme še bali,
/:kačmarko nalivaj, Haničko otviraj:/.
Popatri, mamičko
1. Popatri, mamičko, na svojho synačka,
bo už ci odpadne od tvojho šerdečka.
Od tvojho šerdečka i od tvojej voli,
jak sladké jablučko od sladkej jabloni.
2. Ponad vašu chyžu vtaček obletuje,
už mladý neborak otca odpytuje.
Pytam ja vas, ocec, pre Kistovo rany,
lem me odprevadzce s boskyma slovami.
Fteri parobek, ftera dzivečka
1. Fteri parobek
svojo paropstvo
pri pocľivosci zloži,
ta je taki krasni,
jak ten mešac jasni,
fteri na ňebe švici.
2. Ftera divečka
svojo dzevesctvo
pri pocľivosci zloži,
ta je taka krasna,
jak ta hvizda jasna,
fteri na ňebe švici.
Popatri ty mlada
1. Popar ty mlada i hore i dolu,
/:či ci nebudze žaľ za dzivecku zvoľu?:/
Popar ty mlada i na konec dyšeľ
/:či ci starodavni nepridze na miše?:/
2. Kosatka, kosatka, žeľena kosatka,
/:už še nam vydava naša kamaratka.:/
Kamaratka naša tak s nami zrobila
/:sama še vydala a nas zochabila.:/
3. Kamaratko naša, c onam tak ucekaš,
/:ani nam nepoviš, dze ce mame čekac.:/
Počekajce vy mne na druhu nedzeľu,
/:vy budzece v parce, a ja za čepenu.:/
Vykvitnul kviteček všelijakej...
1. Vykvitnul kviteček všelijakej farbi
O jaki to jaki dzivecki švet marni
2. Marni je, marni je, jak kviteček jarni
Slunečko ho hreje kviteček tamdľeje.
3. Taka mi je taka u maceri služba,
Co mi ju vineše na trirazi družba.
4. Perširaz viňeše perinu pisanu
Druhiraz viňeše ladu maľovanu.
5. Treciraz viňeše totu moju zvoľu
Co som zvoľovala s chlopcami po poľu.
6. Popar ti mlada hore ku Čergovu
Či ci nebudze žaľ za dzivecku zvoľu.
7. Popar ti mladá hore do povali
Žebi tvojo dzeci čarne oči mali.
Kto chce mladú ženu mac
1. /:Kto chce mladu ženu mac:/
/:muši na ňu keľtovac:/.
2. /:Jak še Pán Boh raduje:/
/:mladi s mladu tancuje:/.
3. /:Išol mladi s mladu spac:/
/:neznala mu skadzi dac:/.
4. /:Či ze zadku či spredku:/
/:vystavila jak štetku.:/
(Harčarik J., Semančíková H., 2012)
Príloha F: Texty na svadbe v Oľšove
a)
,,Co by sce vi na to, kebi tag Reviľakuc Jurko vašu Haľku...“Keď sa taký prezvedač vrátil,
v dome mládenca sa ho spýtali: ,,Ta co – šeno, abo slama?“ Alebo: ,,Dluhi rok, či novi
šurc?“Keď povedal ,,šeno“, alebo ,, dluhi rok“, znamenalo to privolenie – bo ,,budze i novi
šurc, ket Pambuch daju dluheho roka...“
b)
Družba v izbe: ,,Pochvaľeni Pan Ježiš Kristus, panove priceľi, s čim žijece?“ Domáci: ,,Z
lasku Bosku“. Družba: ,,Ta či nam dozvoľice slovičko ľebo dva premluvic?“ Nato domáci
zvykli odpovedať: ,,Aľe co bi sce še teľo turbovaľi, zname, naco sce prišli.“ Vtedy družba
ďalej tak pkračoval: ,,Dzekujeme vam za vašu pocľivosc, že še nam tu ňedace veľo
turbovac, aľe mi vam povime, po jakej potrebe zme do vas prišli. Jakošto Izak a mladi
Tobijaš to bohabojne ľudze buľi, chtore do stavu manželského fstupovaľi, tag i tote našo
dva osobi sebe stav manželski zaumneňili, aľe oňi same medzi sebu zrhadzene buc
ňemožu, aľe zo statečnima ľudzmi do chramu Pana priprovadzene buc muša, s chramu
Pana do jich pribitku, tag oňi vas tam radzi maju, dari Bože i napoje pred vas pretkladaju,
aľe mojo slovičko je nakrace, jakošto u vas u dobrich a statečnich ľudzi, tag na buducni
pondzelek žebi sce ňebuľi od nas otchodne, aľe ku nam na svadbu prichodne s calim
domom, s kominom i s pecom i zo švarnim dzifčencom!“ Ale keď domáci na družbove
úvodné slová odpovedali: ,,Možece, co vas Pambuch naučiľi“, družba hoc nevoľky musel
zoširoka: ,,Čehože sebe mame iscic – ponajperv mileho Pana Boha, taktiš svateho Petra
stul. I stvoril Pambuch ňebo a žim, moro i fšecke inše veci, taktiš stvoril i človeka na obraz
a podobenstvi svojo, aľe vidzel Boh, že ňe je dobre človeku samemu živim bic na žemi,
preto stvoril i ženu, chtora bi bľisko pri jeho ceľe stala. Ta od žadneho čisara a kraľa, aľebo
potentata žemskeho, aľe ot sameho pana Boha oca ňebeckeho. To bohabojne ľudze buľi,
chtore do stavu manželskeho fstupovaľi, jakošto Izak a mladi Tobijaš, tag i tote dva osobi
sebe stav manželski zaumeňili.
c)
,,Teras še spojili dva duše v jednim šercu, ta žebi naša mlada manželska para fše ľem
z Bohom statkovala, Bohu duverovala, z Bohom nabožni život vedla, ku Bohu še utikala
a žebi še Boha ňigda ňeopuščila, ta i ja teraz v Božim meňe vinčujem – ňej tu šickim
Pambuch zdravja da! No a – vivat, vivat, chto teraz pije!
Daj, Panebože, daj, Panebože!“, ozývalo sa a , pravda, zanôtilo: ,,Ej vivat, vivat, chto teraz
pije!“
( Bučková H., Hovančíková S., 2013)
Príloha G: Texty na svadbe vo Fričkovciach
a)
Mi skadzi chodzime, všadzi sebe chvalime.
Pred nami blatko a za nami še draška kuri.
Aľe žeby sce znali, naco sme mi buli poslane...
Nas tu poslali svadobne rodiče, od parobka...
Žeby sce prišli do nich na vešeľe ve ftorek.
No – chlopi za pijakoch, babi za kucharky,
dzifčata za družky a parobci za družboch!
A cala rodzina, žeby sce ta skoro rano buli.
Šicke sce čuli, ňeže budzeme mušec po vas poslac rebriňak!
b)
Proviantný: Pochválený buď Ježiš Kristus!
Svadobný hostia odpovedajú: Na veky Amen!
Proviantný: S čim sce žive?
Svadobný hostia: S darami Božimi.
Proviantný: Dari Bože uživajce a vešelo še trimajce jak na poctivim vešeľu.
Svadobný hostia: Daj to Pane Bože!
(Harčarik J., Semančíková H., 2012)
Príloha H: Nákresy
Obr. 1 Ženský ľudový odev z Fričkoviec (Laura Gmitrová, 2012)
Príloha I: Fotografie
Obr. 2 Ženský a mužský ľudový odev z Oľšova (archív rodiny Hudakových, 1940 )
Obr. 3 Mužský ľudový odev z Fričkoviec (archív rodiny Šoltýsových, 1974)
Obr. 4 Spitoviny (Lazorík, 1953)
Obr. 5 Rukoviny (Lazorík, 1960)
Obr.6 Tanec s kosou (Hovančík, 1953)
Obr. 7 Čepčenie nevesty (Lazorík, 1953)
Obr. 8 Odchod mladých (Lazorík, 1953)
Obr. 9 Odpytovanie mladých (Lazorík, 1953)
Obr. 10 Ženský a mužský svadobný ľudový odev z Oľšova (Gernátová, 1948)
Obr. 11 Ženský svadobný ľudový odev z Fričkoviec (archív rodiny Šoltýsových, 1974)
Obr. 12 Mužský svadobný ľudový odev z Fričkoviec (archív rodiny Šoltýsových, 1974)
