SLEZSKÁ UNIVERZITA V OPAVĚ

Filozoficko-přírodovědecká fakulta v Opavě

Samuel Španihel

Obor: Archeologie

Stredoveká a novoveká keramika Horného Považia

Medieval and modern ceramics of Upper Považie

Diplomová práce

Opava 2012 Vedoucí diplomové práce:

PhDr. Vladimír Goš, CSc

Abstrakt

Táto diplomová práca sa venuje stredovekej a ranne novovekej keramike

severozápadného Slovenska.

Autor spracoval keramické súbory z pochádzajúce z miest, hradov a hrádkov, ktoré sú

uložené v regionálnych múzeách a vytvoril katalóg nálezov. Následne vypracoval

rozbor keramických tried, jednotlivých typov nádob a ich pomerné zastúpenie na

individuálnych lokalitách.

Práca obsahuje kresebnú i fotografickú dokumentáciu, tabuľky nálezov, mapy oblasti

a grafy hodnôt.

Kľúčové slová : stredovek, novovek, keramika, mesto, hrad, hrádok

Abstract

This thesis is devoted to high medieval and early modern ceramics of North-

western Slovakia.

Autor processed ceramic files from towns, castles and bulwarks, situated in regional

museums and did the catalog of localities and findings.

After that, he developed the analysis of ceramic classes, potter' s products and they

participations on individual kinds of localities.

Thesis included a draw and photographical documentation, maps of region and also

diagrams of values.

Keywords: medieval age, modern age, ceramics, town, castle , bulwark.

Vyhlasujem, že som túto prácu vypracoval samostatne a že som použil iba tie

zdroje, ktoré uvádzam v bibliografii. Pri všetkých formuláciách, ktoré nie sú moje

vlastné, ale prevzaté od iných autorov, vyznačujem ich rozsah a uvádzam podľa

citačných zvykov daného jazyka ich zdroj. U prevzatých myšlienok tiež uvádzam ich

zdroj, i keď ide o moje vlastné formulácie. U prevzatých kresieb a fotografických

podkladov vždy uvádzam autora, pokiaľ nie som autorom sám. V prípade obhájenia

práce s kladným výsledkom súhlasím s tým, aby moja práca bola uložená v knižnici a

slúžila v zhode s mojimi autorskými právami záujemcom o moju prácu, pretože som si

vedomý, že táto práca bola vypracovaná, ako súčasť mojich povinností v rámci

študijného programu, pričom jeho čiastkové výsledky sú zároveň plnením bádateľských

cieľov ústavu, fakulty a univerzity.

V................... dňa......................... ...........................

Podpis

Obsah

Úvod................................................................................................................................10

1.Predhovor.....................................................................................................................11

2.Prírodné podmienky.....................................................................................................12

3. Dejiny bádania.............................................................................................................16

4 História regiónu............................................................................................................18

4.1 Považské Podolie.......................................................................................................18

4.2 Žilinská kotlina a Kysuce..........................................................................................21

5 Hrady............................................................................................................................28

5.1 Budatín......................................................................................................................28

5.2 Bystrica......................................................................................................................28

5.3 Bytča..........................................................................................................................29

5.4 Dolný Lieskov-Skala.................................................................................................30

5.5 Gbeľany (menší hrádok)............................................................................................30

5.6 Gbeľany (väčší hrádok).............................................................................................30

5.7 Hatné-Na skale 2.......................................................................................................31

5.8 Hornokočkovská skala...............................................................................................31

5.9 Hričov........................................................................................................................31

5.10 Ilava.........................................................................................................................32

5.11 Jasenové (hrad Rajec)............................................................................................. 33

5.12 Košeca.....................................................................................................................33

5.13 Lednica....................................................................................................................34

5.14 Lietava.....................................................................................................................34

5.15 Starý hrad (Starhrad, Varín)....................................................................................35

5.16 Strečno (Bašta)........................................................................................................36

5.17 Strečno (hrad)..........................................................................................................36

5.18 Turie.........................................................................................................................37

5.19 Varín (Hrádok)........................................................................................................37

6. Mestá.......................................................................................................................... 38

6.1 Mestá na Považí a v priľahlých regiónoch............................................................... 38

6.1.1 Ilava........................................................................................................................38

6.1.1 Kysucké Nové Mesto.............................................................................................39

6.1.2 Púchov....................................................................................................................39

6.1.3 Žilina.......................................................................................................................40

7. Vývoj keramiky na severozápadnom Slovensku.........................................................44

8. Keramické triedy.........................................................................................................47

8.1 Faktory určujúce typ keramickej triedy.....................................................................47

8.2 Keramické triedy.......................................................................................................48

9. Typologický rozbor nádob...........................................................................................51

9.1 Džbán.........................................................................................................................51

9.2 Hrniec........................................................................................................................51

9.3 Lekárenská nádobka..................................................................................................55

9.4 Pohár..........................................................................................................................55

9.5 Misa-pernica..............................................................................................................57

9.6 Miska / kahanček.......................................................................................................58

9.7 Tanierovité tvary........................................................................................................59

9.8 Trojnožka...................................................................................................................60

9.9 Zásobnica...................................................................................................................61

9.10 Zvoncovitá pokrievka..............................................................................................62

9.11 Importovaná keramika.............................................................................................63

9.12 Kachlice...................................................................................................................64

9.13 Fajky........................................................................................................................66

9.14 Špecifická keramická produkcia..............................................................................67

10 Rozbor nálezov podľa typu lokality.......................................................................... 68

10.1 Hrádky, drobné opevnenia, výšinné polohy............................................................68

10.2 Mestá.......................................................................................................................69

10.3 Hrady.......................................................................................................................69

11Katalóg lokalít.............................................................................................................71

11.1 Archeologické výskumy..........................................................................................71

11.1.1 Bytča, Sobášny palác............................................................................................71

11.1.2 Dubie, Dubský Mlyn............................................................................................71

11.1.3 Gbeľany, menšie hradisko....................................................................................72

11.1.4 Gbeľany, väčšie hradisko.....................................................................................73

11.1. 5 Ilava, nádvorie nápravno-výchovného zariadenia...............................................74

11.1.6 Jasenové, hradisko................................................................................................74

11.1.7 Kysucké Nové Mesto, Mestský úrad....................................................................75

11.1.8 Lietava hrad..........................................................................................................76

11. 1.9 Púchov, bytovka pri evanjelickom kostole..........................................................80

11.1. 10 Púchov, Hornokočkovská Skala........................................................................81

11. 1.11 Púchov, Moyzesova ulica..................................................................................81

11.1.12 Radoľa-Koscelisko.............................................................................................83

11.1.13 Strečno-Bašta......................................................................................................85

11.1.14 Strečno hrad........................................................................................................86

11.1.15 Strečno hrad, južná, nová brána..........................................................................88

11.1.16 Turie, hrádok..................................................................................................... 89

11.1.17 Žilina, Dolný Val, č. p. 20, mestská priekopa...................................................90

11.1.18 Žilina, Hodžova ulica, č. p. 6.............................................................................91

11.1.19 Žilina, Kaplnka Božieho tela..............................................................................93

11.1. 20 Žilina, Kostol Najsvätejšej Trojice....................................................................95

11.1. 21 Žilina, Kostol sv. Štefana – kráľa.....................................................................98

11.1.22 Žilina, Mariánske námestie................................................................................99

11.1. 23 Žilina, Námestie Dukla ( Mariánske námestie)...............................................100

11.2 Prieskumy, zbery...................................................................................................101

11.2.1 Beluša-Kamenica................................................................................................101

11.2.2 Beluša-Koscelisko..............................................................................................101

11.2.3 Beluša, Pechová ulica.........................................................................................102

11.2.4 Bodiná, Skalka 1.................................................................................................102

11.2.5 Budatínsky zámok..............................................................................................103

11.2.6 Bystrica, hrad......................................................................................................104

11.2.7. Dolná Maríková, Široká 1.................................................................................104

11.2.8 Hatné, Kočací zámek..........................................................................................105

11.2.9 Hatné, Na skale 2................................................................................................105

11. 2.9 Helena................................................................................................................105

11.2.10 Hričov hrad.......................................................................................................106

11.2.11 Hričov hrad, jaskyňa.........................................................................................107

11.2.12 Ilava, Pri tehelni................................................................................................108

11.2.13 Ilava, Pri zvonici...............................................................................................108

11.2.14 Kysucké Nové mesto .......................................................................................108

11.2.15 Košeca hrad......................................................................................................109

11.2. 16 Lednica hrad....................................................................................................110

11.2.17 Lietava hrad......................................................................................................110

11.2.18 Pruské, ihrisko..................................................................................................112

11.2.19 Rajec, Kaplnka.................................................................................................112

11.2.20 Strečno hrad, terasa nad dedinou.....................................................................112

11.2.21 Varín, hrádok....................................................................................................113

11.2.22 Varín, Starhrad..................................................................................................113

11.2.23 Visolaje.............................................................................................................114

11.2.24 Žilina, Kostol obrátenia sv. Pavla.....................................................................114

11.2.25 Žilina, Hodžova č. p 18....................................................................................115

11.2.26 Žilina, Horný Val..............................................................................................115

11.2.27 Žilina, meniareň čsd.........................................................................................116

11.2.28 Na bráne 1, Banka (1)......................................................................................116

11.2.29 Žilina, Na bráne 1, Banka (2)...........................................................................117

11.2.30 Žilina, Na šefranici...........................................................................................118

11.2.31 Žilina, Námestie Andreja Hlinku.....................................................................118

Záver..............................................................................................................................119

Pramene.........................................................................................................................121

Zoznam použitej literatúry.............................................................................................122

Zoznam príloh

12 Príloha č. 1 - Tabuľka keramického kódu......................................................................

13 Príloha č. 2 - Kresebná dokumentácia nálezov...............................................................

14 Príloha č. 4 - Fotografická dokumentácia nálezov.........................................................

15 Príloha č. 5 - Sprievodné mapy......................................................................................

15.1 Základné mapy oblasti................................................................................................

15.2 Vyobrazenie archeologických akcií v mestských centrách.........................................

15. 3 Dobové vyobrazenia.................................................................................................

16 Príloha č.6 - Doplnenie keramického kódu....................................................................

17 Príloha č.7 - Grafy..........................................................................................................

17.1 Hrádok.........................................................................................................................

17.2 Mesto...........................................................................................................................

17.3 Hrad.............................................................................................................................

10

Úvod

Záujmovou oblasťou tejto práce je Horné Považie a k nemu priľahlé regióny,

ako sú Kysuce, Rajecká dolina a severná časť Stredného Považia, ktoré s ním boli od

nepamäti archeologicky a neskôr i historicky prepojené.

Toto zdanlivo periférne a pre ranne stredovekého človeka neveľmi atraktívne

územie prekonalo v druhom tisícročí nášho letopočtu dynamický rozvoj. Od riedko

osídlenej, miestami ľudoprázdnej krajiny na severozápade práve vznikajúceho

Uhorského kráľovstva, často sužovanej nájazdmi a pokusmi o anexiu susednými

vladármi, cez významný tranzitný a vojenský koridor s dômyselnou hradnou sústavou

vo vrcholnom a neskorom stredoveku až po jednu z najpriemyselnejších a najhustejšie

obývaných oblastí v Uhorsku 17. a.18 storočia, ktorá mala svojou produkciou vysoký

podiel na exporte kráľovstva (Špiesz 1996, 78-81).

Hlavnou tepnou ktorá vyživovala celé Považie, bola a stále je rieka Váh. Vďaka

nej sa rozvíjal pohyb a obchod najskôr v rámci regiónu, neskôr Uhorska i celej strednej

Európy. Nie je preto zvláštnosťou, že skoro bez výnimky na brehoch Váhu vyrástli

všetky hrady a neskôr i pomerne husto a blízko vedľa seba mestá, ktoré síce zväčša

neprekročili svojím významom hranicu regiónu a iba výnimočne sa vymanili

z poddanstva miestnych feudálov, no udivovali najmä svojou vysokou produkčnou

činnosťou.

Práve keramické súbory pochádzajúce z miest, hradov a hrádkov tvoria

materiálnu podstatu tejto práce. Gro práce predstavujú staršie nálezy pochádzajúce

z regionálnych múzeí, no samozrejme nechýbajú ani aktuálne objavy pochádzajúce od

rôznych organizácií.

Dúfam, že práca ponúkne pomerne ucelený pohľad na úžitkovú keramiku

v stredoveku a rannom novoveku, hlavne na jej typologický, morfologický a výzdobný

vývoj, rovnako ako na cudzorodé či domáce vplyvy, ktoré ju pomáhali formovať.

Záverom by som chcel poďakovať archeologickým pracovníkom jednotlivých

múzeí Mgr. L. Kriškovej, Mgr. D. Majerčíkovej, Mgr. R. Májskemu a Mgr. Z.

Stanekovej, pracovníkom ostatných archeologických inštitúcií Mgr. M. Furmanovi,

Mgr. M. Bielichovi PhD., ďalej geológovi Mgr. R. Wetterovi a v neposlednom rade

môjmu vedúcemu práce PhDr. V. Gošovi CSc. a oponentovi tejto práce Mgr. P.

Kováčikovi PhD..

11

1. Predhovor

Ako som už spomínal v úvode, táto práca sa venuje keramike z prostredia miest,

hradov, hrádkov a špecifických výšinných polôh severozápadného Slovenska v období

vrcholného stredoveku až stredného novoveku, čiže približne od tatárskeho vpádu do

Uhorska po obdobie napoleónskych vojen.

Gro spracovávanej keramiky predstavujú všetky dostupné nálezy

z Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici, Kysuckého múzea v Čadci, Krajského

pamiatkového ústavu v Žiline, Považského múzea v Žiline. Tieto nálezy neboli

spracovávané, s výnimkou informatívnych správ vo Vlastivednom zborníku Považia,

alebo Archeologických nálezoch a výskumoch na Slovensku. K týmto súborom som

pridal nálezy z archeologického výskumu na hrade Lietava získané počas sezóny 2011.

Výskum prebiehal pod vedením Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Cieľom práce je rozbor a vyhodnotenie najmä bežnej hrnčiarskej produkcie, teda nádob

každého typu a tvaru, avšak pre zlepšenie celkového pohľadu na regionálnu produkciu

som zaradil do vyhodnocovaného súboru i kachlice a niekoľko exemplárov fajok, ktoré

patrili k širšej hrnčiarskej produkcii, i keď neskôr sa ustálili, ako samostatné remeslá.

V prvej, teoretickej časti tejto práce je zhrnutý archeologický a historický vývoj regiónu

s prihliadnutím na vývoj miest a hradov.

Vlastná, praktická časť sa delí na dve časti. V prvej časti je predložený

podrobný rozbor keramických tried, jednotlivých typov nádob, kachlíc a fajok. Prihliada

sa na typologickú, morfologickú , dekoratívnu a materiálovú stránku artefaktov.

Nasleduje porovnanie v rámci jednotlivých typov lokalít (mesto, hrad, hrádok

a špecifické výšinné polohy).

Jednou z nich je katalóg lokalít, v ktorom je ku každej archeologickej akcii,

priradená jej lokalizácia, dátum vykonania, autor a jej typ (systematický, záchranný,

zisťovací a zber). Priradený je i všeobecný popis a rozbor všetkých nálezov.

Vzhľadom na fakt, že väčšina nálezových súborov, pochádza z náhodných

nálezov, zberov, alebo drobných zisťovacích výskumov, poprípade výskumov

s absentujúcimi, alebo pre dnešné normy nedostačujúcimi nálezovými správami, zvolil

som niekoľko výskumov, ktoré prestavujú oporné body pre datovanie ostatných

nálezov. Pre stredoveké a ranne novoveké nálezy z hradného prostredia je to výskum

12

hradu Lietava z roku 2011 a pre mestské prostredie výskum meštianskeho domu na

Hodžovej ulici č. p. 6 a výskum podzemných garáží na Ulici J. M. Hurbana, ktorý som

spracovával pre potreby mojej bakalárskej diplomovej práce v roku 2010. Oba súbory

pochádzajú z mestskej pamiatkovej zóny v Žiline. Pre najmladšie nálezy je to výskum

na Moyzesovej ulici v Púchove.

Pre spracovanie keramického materiálu som použil kód, ktorý som použil

i v bakalárskej práci, kde je uvedený (Španihel 2010, 35-42). Doplnky, ktoré vyvstali

z tejto štúdie sú pripojené v prílohách. Ide o úpravy keramických tried, výzdoby,

doplnenie nových typov nádob a variant okrajov.

Zostatok príloh tvoria tabuľky nálezov, kresebná a fotografická dokumentácia, mapy

a doplňujúce obrázky.

V tabuľke sú zoradené všetky, podľa kódu spracované, nálezy, zoradené podľa

miest uloženia a pôvodnej lokality. Kresebná a fotografická dokumentácia vizuálne

predstavuje najvhodnejšie a najreprezentatívnejšie nálezy. Autorom všetkých kresieb

som ja, s výnimkou kresieb 3, 4, 5, 7 a 9 z Tab. XVII Tab. XXXIX, ktorú kreslila

zamestnankyňa SAV AÚ. Vo všetkých prípadoch bola použitá mierka 1:2.

Tri varianty máp predstavujú všeobecnú geografickú mapu regiónu, kde sú

zobrané všetky lokality, základnú mapu Slovenskej republiky, kde sú vyznačené

mestské a prímestské lokality. Poslednú sortu máp predstavujú výrezy z II. vojenského

mapovania Uhorska, kde sú do historických máp miest zanesené rozpoznateľné lokality.

Osobne toto mapovanie považujem za jedno z najvhodnejších pre archeológiu miest,

vzhľadom na jej katastrálny podklad. Preto je škoda, že nie je vedeckou obcou širšie

využívané.

Pre hrady a hrádky, však tento druhý a tretí typ mapy neuvádzam, nakoľko ich

umiestnenie v mape i oblasti je očividné a podklady k umiestneniu sond, alebo miest

nálezov v rámci ich , nie je až na výnimku (Lietava) doložené.

Artefakty sú radené do tabuľky v prvom rade podľa výskumu z ktorého

pochádzajú, ich vlastná identifikácia začína použitím evidenčného, či inventárneho

čísla. Ďalšie údaje sú: stratigrafická jednotka, počet kusov, typ nádoby, technologická

časť, typ technologickej časti, keramická trieda, výzdoba a poznámky.

Inventárne / evidenčné číslo: Ponechal som čísla, ktoré používajú jednotlivé

archeologické organizácie. Jedinú výnimku tvoria k i. č., alebo e. č. pridané malé

písmená, ktoré majú rozlišovaciu funkciu, keďže pod i. č. /e. č. sa často nachádzali

13

predmety rôzneho charakteru či vlastností. V súbore z Lietavy sa objavuje ešte písmeno

k, označujúce kachlicu. Toto druhotné delenie bolo nutné použiť, aby sa neskôr mohli

nálezy štatisticky spracovať.

Stratigrafická jednotka: Predstavuje základné určenie miesta nálezu, hodnota 0

reprezentuje zber, či výskum na ktorom sa metóda stratigrafických jednotiek nepoužila,

alebo sa dokumentácia nezachovala.

Počet kusov: Vyjadruje množstvo predmetov pod jedným i. č. /e. č.. Ako jeden kus som

zaradil i viaceré črepy, ktoré dokázateľne tvorili jednu nádobu, či kachlicu.

Typ nádoby: Jednoducho vyjadruje o akú nádobu ide, hodnota 0 je neurčiteľný typ,

prevažne hrncovitého charakteru.

Technologická časť: Ide o jednotlivé časti nádob, ako okraj, ucho, dno a podobne.

Typ technologickej časti: Chronologicky a morfologicky citlivé časti nádoby sú

zaradené do ďalších tried podľa keramického kódu. Hodnota 0 vyjadruje neurčiteľnosť.

Keramická trieda: Hodnotí materiál a najmä spôsob výroby artefaktu. Pri glazovanej

keramike uvádzam triedu podľa typu glazúry a farby, avšak do takejto triedy patrí

nádoba len vtedy, pokiaľ je glazovaná celá.

Výzdoba: Klasifikuje dekoračné prvky na nádobe, pokiaľ je v tabuľke viacero hodnôt

predstavujú radenie výzdoby na nádobe od zhora dolu.

Poznámky: Krátke opisné fakty, ktoré sa nedali klasifikovať číselne v tabuľke.

14

2. Prírodné podmienky

Skúmaná oblasť sa rozprestiera na veľkom území (3228 km2) vo viacerých

geograficky rôznorodých regiónoch, ktorých spojnicu a osu tvorí rieka Váh.

Hrubo sa dajú vyčleniť dve hlavné oblasti: severné Stredné a Horné Považie, ku ktorým

sa pripája Rajecká dolina a Dolné Kysuce. Podľa dnešnej politickej geografie sa táto

oblasť rozkladá na území dvoch krajov, Trenčianskeho a Žilinského (Korec a kol. 1997,

91-95;109-112).

Južnú časť oblasti vypĺňa Považské Podolie, ktoré je na pravom brehu Váhu

lemované celkami Vonkajších Karpát a to Bielymi Karpatmi a Javorníkmi. Na ľavom

brehu je to celok z Fatransko-tatranskej oblasti: Strážovské vrchy, ktoré na severe

prechádzajú do Súľovských skál (Korec a kol. 1997, 109).

Skúmaná časť Podolia, ktorým preteká Váh sa delí na Ilavskú kotlinu, Podmanínsku

pahorkatinu a Bytčiansku kotlinu. Bezprostredné okolie Váhu má rovinatý charakter,

ostatok Považského Podolia predstavu pahorkatinu (Korec a kol. 1997, 109). Niva

Váhu, ktorá leží v centre Považského Podolia je vyplnená riečnymi štrkmi, pieskami

a hlinami. Na okraji Bielych Karpát sa objavujú i jazerné neogénne uloženiny (Korec

a kol. 1997, 120). Medzi dominujúce pôdne typy oblasti patria hnedozeme

a ilimerizované pôdy kambizeme, pričom v Ilavskej kotline sa vyskytujú i fluvizeme.

Južná časť Považského Podolia spadá do teplej a severná do miernej klimatickej oblasti.

Biele Karpaty a Javorníky sú pohoriami paleogénneho flyšu. Pôdny príkrov Vonkajších

Karpát tvoria hnedé lesné kambizeme (Korec a kol. 1997, 93). Vrcholové partie oboch

pohorí sa radia k hornatinám a spadajú do chladnej oblasti (Korec a kol. 1997, 109).

Strážovské vrchy majú síce kryštalické jadro, ale to je obalené vrstvami

druhohorných sedimentárnych hornín, najmä dolomitov, vápencov a zlepencov (Korec

a kol. 1997, 92). I tu vrcholové partie tepelne spadajú do chladnej oblasti (Korec a kol.

1997, 109).

Ďalšia časť skúmaného regiónu, Žilinská kotlina, vypĺňa celé územie Horného

Považia. Z orografickej i geologickej stránky je Žilinská kotlina veľmi rozmanitý celok.

Ide o pomerne mladý pliocénno-kvartérny tektonicko-erózny výtvor (Mazúr 1964, 203).

Východnú hranicu kotliny tvorí Malá Fatra, ktorá sem zasahuje lúčanskou i krivánskou

časťou. Oblasť na severe regiónu pokrýva Kysucká vrchovina, na severozápade plynule

15

prechádzajúca do Javorníkov, ktoré tvoria západnú hranicu kotliny. Južnej časti

zníženiny dominuje severné zakončenie Strážovských vrchov a Súľovských vrchov

(Prikryl 1960, 143). Pahorkatinové časti kotliny sú vyplnené neogénymi

a štvrtohornými ílmi, paleogénnym a kriedovým flyšom, pieskami, štrkmi (Korec a kol.

1997, 162) i kvartérnymi sedimentmi (Prikryl 1960, 146). Pôdny príkrov tvoria

ilimerizované pôdy luvizeme a pozdĺž riek nivné pôdy fluvizeme. Pahorkatinová oblasť

kotliny spadá do mierne teplej oblasti (Korec a kol. 1997, 162).

Malá Fatra má kryštalické jadro, ale to je obalené vrstvami druhohorných

sedimentárnych hornín. Charakteristické sú pre ňu granity a diority, ktoré vystupujú na

povrch vo veľkohorskom glaciálno-hôľnom stupni spolu s vápencami (Korec a kol.

1997, 162). Javorníky a Kysucká vrchovina sú z paleogénneho flyšu s drobnými

bradlovými skupinami (Korec a kol. 1997, 179).

V Kysuckej vrchovine a Malej Fatre z pôdnych typov prevažujú hnedé lesné

kambizeme, pričom v najvyšších polohách Fatry sú podzoly a rakre (Korec a kol. 1997,

162). Priemerná ročná teplota je 7,5 °C a priemerné ročné zrážky sú 754 mm (merané

v Žiline) (Korec a kol. 1997,162).

Kysuce, ktoré so Žilinskou kotlinou spája rieka Kysuca sú tvorené flyšovými

pohoriami Vonkajších Karpát. Dominujúcim pôdnym typom je lesná pôda kambizeme.

Celá oblasť patrí do chladnej klimatickej oblasti, okrem mierne teplej oblasti rieky

Kysuce. Jedine na bradlovom pásme sú uložené redziny a v okolí rieky sa na širších

nivách vyskytujú nivné pôdy fluvizeme (Korec a kol. 1997, 171), riečne štrky, piesky

a hliny (Korec a kol. 1997, 179). Priemerná ročná teplota je 6,7 °C a priemerné zrážky

dosahujú 864 mm (merané v Čadci) (Korec a kol. 1997, 171).

Najvyšším bodom celého regiónu je Veľký Kriváň (1709 m. n. m.) v Malej

Fatre (Korec a kol. 1997, 162) a najnižší bod (230 m. n. m.) je v mieste, kde rieka Váh

opúšťa kataster obce Borčice v Ilavskom okrese (Korec a kol. 1997, 92).

Najvýznamnejšou riekou je Váh, ktorý patrí do čiernomorskej odtokovej

oblasti. Inou veľkou riekou je jeho ľavobrežný prítok Kysuca, ktorá sa spolu

s pravobrežnou Rajčiankou doň vlieva na území dnešnej Žiliny (Korec a kol. 1997,

162), Ostatné prítoky majú krátky, zväčša bystrinový charakter a odvodňujú jednotlivé

horské doliny.

Celý skúmaný región je bohatý na minerálne pramene (Korec a kol. 1997, 162).

Na niektorých miestach vystupuje na povrch prírodný asfalt.

16

3. Dejiny bádania

Oblasť severozápadného Slovenska stála dlho na pokraji záujmu

archeologického bádania. Pozornosť sa venovala v drvivej miere mapovaniu regiónu

a záchranným výskumom. Výnimku tvorilo len pár menších výskumov systematických.

Hoci archeologická činnosť v posledných desaťročiach mnohonásobne vzrástla,

archeológovia zostávajú stále najmä u akcií záchranného charakteru. Výnimku tvoria

systematické výskumy hradov Lietava (Bednár - Krišková - Bielich 2011) a Budatín

(Bednár - Staneková 2009, 29-31).

Prvými pioniermi archeológie na Považí a Kysuciach boli barón Emil Hoenning

O´Caroll v okolí Púchova (Gabriš - Janega – Meravý 1970, 17) a v severnej časti

skúmanej oblasti o niečo neskôr Karol Andel z Kysuckého Nového Mesta (Majerčíková

- Jesenský 2010, 24).

Barón Hoenning, ktorý prežíval penziu v Púchove sa ako prvý začal zaujímať

o lokalitu Skala, ktorá sa neskôr stane eponymnou lokalitou púchovskej kultúry (Gabriš

- Janega - Meravý 1970, 17-21). Skala samotná stala na dlhú dobu centrom výskumov

na Považí.

K. Andel pôsobil na Kysuciach v dvadsiatych rokoch 20. stor., ako úradník.

Hoci sa z jeho zbierok nič nezachovalo, do dejín sa zapísal hlavne národopisnými

a archeologickými príspevkami (Majerčíková - Jesenský 2010, 24).

Na Hoenningovu prácu nadviazali hneď po prvej svetovej vojne J. Eisner a

J. Mádl, ktorý sa podieľali na výskumoch po celom Považí, no výskumy na Kysuciach

sa na niekoľko desaťročí zastavili. Ďalšia etapa výskumov v južnej časti regiónu začala

v roku 1930 Vojtechom Budínskym-Kričkom, ktorý okrem iného pokračoval i vo

výskume Skaly v Púchove a tu medzi iným objavil i depot bronzových predmetov

lužickej kultúry (Gabriš - Janega - Meravý 1970, 17-21).

V 1. pol. 20. stor. patril k popredným bádateľom Š. Janšák, ktorý sa vo svojej

práci „Staré osídlenie Slovenska“, venoval mimo iné i dvom hrádkom z Hatného

(Janšák 1930, 1-67).

Ich nasledovníkom, zjednotiteľom celej skúmanej oblasti a dnes už viac menej

miestnou archeologickou legendou sa stal po druhej svetovej vojne Anton Petrovský-

Šichman pôsobiaci v Považskom Múzeu v Žiline. Medzi jeho najznámejšie počiny

17

patria výskumy kostola na lokalite Koscelisko v Radoli v roku 1956 a slovanských

mohýl vo Vražinách v katastri obci Sverepec (Moravčík 2006, 13-15).

V tomto období sa problematike hradov na Slovensku venovala D. Menclová,

pričom zo skúmanej oblasti publikuje príspevky o Lietave a Strečne (Plaček M.- Bóna

M. 2007, 15, 354).

Na uvoľnené miesto v žilinskom múzeu v roku 1967 nastúpil J. Moravčík, ktorý

sa stal vedúcou osobnosťou regionálnej archeológie na Považí prakticky na štyri

desaťročia. Viedol napríklad výskum bohatého pohrebiska lužickej kultúry na

Komenského ulici v Púchove a mnohé výskumy v meste Žilina (Prikryl - Štanský 1996,

35; Moravčík 1970, 16-22).

Začiatkom sedemdesiatych rokov sa v Čadci etablovalo Kysucké múzeum, čím

sa táto oblasť vyčlenila z Považia. Prvým archeológom sa tu stal Ondrej Šedo, ktorý

viedol napríklad výskum na hrade Strečno (Šedo 1976, 1).

Na začiatku osemdesiatych rokov ho strieda Marcela Ďurišová, ktorá sa venovala

hlavne výskumu radoľského Kosceliska (Ďurišová, 1991, 1).

V roku 1984 vzniká Vlastivedné (Okresné) múzeum v Považskej Bystrici, čím

sa opäť o niečo zmenšila záujmová oblasť spadajúca pod Považské múzeum a o niečo

neskôr vzniklo i Archeologické múzeum púchovskej kultúry v Púchove.

Novú a zatiaľ poslednú generáciu archeológov v regióne tvoria R. Májsky

z múzea v Považskej Bystrici, Z. Staneková z Považského múzea, D. Majerčíková

z Kysuckého múzea a M. Furman z Krajského Pamiatkového ústavu v Žiline.

Na výskume oblasti sa podieľajú i pracovníci Archeologického Ústavu

Slovenskej Akadémie Vied, menovite M. Bielich, alebo P. Bednár.

18

4. História regiónu

4.1 Považské Podolie

Najstaršie doklady o osídlení človekom pochádzajú už z mladšieho paleolitu.

Podľa nálezov sa dá usúdiť, že hranica trvalejšieho osídlenia sa nachádzala v chotári

Beluše. Severnejšie už sú len stopové doklady ľudskej prítomnosti či sporné doklady

(Májsky 2006, 11). Najväčším sídliskom bola regiónu Púchovská skala odkiaľ

pochádza hromadný nález lovnej zvery a množstvo parohovej a štiepanej industrie,

vyrábanej prevažne z malokarpatského radiolaritu (Gabriš - Janega - Meravý 1970, 23).

Z obdobia neolitu je doložené osídlenie Púchovskej skaly i viacerých lokalít

v intraviláne mesta Púchov ľudom kultúry s lineárnou keramikou. Z prelomu neolitu

a eneolitu je doložená lokalita už i v severnejšej časti Podolia. Ide o sídlisko ludanickej

skupiny z jaskyne Temné na katastri Horného Moštenca (Májsky 2006, 12).

Neskôr, v samotnom eneolite sa osídlenie zahusťuje a je doložené z viacerých lokalít.

Pochádzajú z nich nálezy patriace bádenskej kultúre (Gabriš - Janega - Meravý 1970,

26), ktorá sa už etabluje i v severnejšej časti oblasti. V Považskej Bystrici v polohe

Dolné Lány bola doložená nížinná osada (Májsky 2006, 12). Z tohto obdobia pochádza

i osídlenie lokality Široká v Marikovskej doline (Moravčík 2006, 15).V závere eneolitu

sú v regióne rozšírené osady, i menšie hradiská ( Považská Teplá - Pod Toračkou)

bošáckej skupiny (Májsky 2006, 12).

Na počiatku doby bronzovej sa na Strednom Považí usadzuje ľud únetickej

kultúry, pričom archeologicky ho môžeme doložiť hrobmi najmä z lokality Púchov -

Pod Lachovcom (Gabriš - Janega - Meravý 1970, 30). Iné pohrebiské tejto kultúry sa

našli v Považskej Bystrici pri kostole a v Považskej Teplej-Nive, pričom na území

mesta je prospekčne doložených viacero nížinných sídlisk (Májsky 2006, 15).

Najväčšie výšinné sídlisko sa už klasicky našlo na Púchovskej skale, odkiaľ pochádza

i bronzový depot. Z toho obdobia pochádza výrazné výšinné hradisko na Malom

Maníne, z ktorého je doložené množstvo kovových nálezov. Druhou zachytenou

bronzovou kultúrou je kultúra maďarovská, no dosiaľ sa našlo len niekoľko ojedinelých

nálezov, ako napríklad dva dvojramenné sekeromlaty (Gabriš - Janega - Meravý 1970,

27-28).

19

Halštatské osídlenie oblasti je pomerne skúpe, očividne dožívajú bronzové

kultúry, ktoré sa v horskom prostredí udržali dlhšie, ako v južnejších, dynamickejších

regiónoch. Jedinými doloženým výšinným hradiskami sú Malý Manín (Májsky 2006,

17) a samozrejme Púchovská skala. Ináč z tohto obdobia pochádzajú už len nevýrazné

nálezy z Púchova a Malej Udiče (Gabriš - Janega - Meravý 1970, 31).

V dobe laténskej s vykryštalizovaním sa Púchovskej kultúry zažíva územie

Považského Podolia obrovský rozmach v hospodárskej i demografickej oblasti.

Medzi hradiskami dominuje Malý Manín, no známe sú i menšie polohy v Považskej

Teplej a hradisko na území stredovekého hradu Bystrica (Moravčík 2006, 11).

Z pomerne pustej neskorej doby rímskej a obdobia sťahovania národov je

v severnejšej časti doložené jedno sídlisko v Prečíne (Moravčík 2006, 12) a dve ďalšie

z Považskej Bystrice (Májsky 2006, 20-22). Potom je už známe, akurát drobné

hradisko v katastri obce Visolaje v polohe Jankov háj (ústne od R. Májskeho). V južnej

časti sa nachádzalo viacero drobnejších osád i malých výšinných hradísk. Prím

samozrejme hrala Púchovská skala, kde je doložené sídlisko i kostrové pohrebisko.

Oživenie celého regiónu nastáva s príchodom slovanských kmeňov. Najskôr

osídľujú okolie Púchova, čo je doložení mohylovými pohrebiskami a Pruského. Zo

záveru slovanského obdobia pochádza i prvá kresťanská stavba, ktorou

je mladohradištný kostolík s cintorínom Sedmerovci-Pominovciach (Gabriš - Janega -

Meravý 1970, 38-40).

Výraznejšie osídlenie severnejšej časti nastupuje až v priebehu 8.stor., čo dokladajú

najmä sídliská, napr. nížinná osada Dedovec), a na klasických polohách, ako sú Narice,

či Pod Praznov. Objavujú sa i drobné hradiská napríklad Dolná Maríková-Široká

(Májsky 2006, 24).

V Považskobystrickom okrese je veľké množstvo mohylníkov, či samostatne

stojacich mohýl. Najviac ich je v chotári obce Sverepec, pričom na lokalite Vražiny

prebehol i výskum týchto tumulov (Moravčík 2006, 13-15).

Slovanské osídlenie časom plynule prerastá do vrcholného stredoveku.

V tomto medziobdobí sa začína konsolidovať kuriálna osada ktorá neskôr sa vyvinie na

mestečko Púchov. Sú budované i hrady Košeca a Lednica, (Kočiš 1989, 77, 84). Je

možné, že už stál i Ilavský hrad, no prvé písomné zmienky o ňom sa viažu až do

polovice 15. stor. (Kočiš 1989, 70). Najstarším hradom severnejšej časti Podolia je

pravdepodobne Bytča, ktorej hradné panstvo je doložené v roku 1234. Hrad Bystrica,

20

spolu so Súľovským hradom a Hričovom sa budujú až v období po tatárskom vpáde

(Kočiš 1989, 100,143). Výraznejšie sa začínajú prejavovať obce Bystrica a komplex

osád na území dnešnej Bytče, z ktorých sa neskôr vyvinú mestečká (Gabriš - Janega -

Meravý 1970, 49).

Okrem veľkých hradov sa predpokladajú i drobnejšie hrádky napríklad na

Manínci a Hrádku (Májsky 2006, 35). V 12.-13. stor. je doložené i osídlenie

polykultúrnej polohy Široká v Maríkovskej doline (ústne od R. Májskeho). Počas

postupujúceho stredoveku sa zahusťuje sídelná sieť a vzniká viacero nových dedín ktoré

sú doložené prevažne zbermi a z historického hľadiska písomnými prameňmi, ako

napríklad Veľká a Malá Udica či Jasenica (Marsina 2006, 38).

V prvej štvrtine 14. stor. sa celé Podolie stáva majetkom Matúša Čáka

Trenčianskeho a po jeho smrti sa väčšina hradov a lén dostáva spať do rúk kráľa či jeho

verných.

Po vcelku pokojnom a prosperujúcom období počas vlády Anjouovcov je región

vystavený hrozbe husitských nájazdov, ktorá sa naplnila najskôr v roku 1431, keď husiti

dobyli Žilinu a zanechali v nej posádku (Marsina 2006, 44) a hlavne v novembri 1432,

keď vtrhli z Moravy na Stredné Považie, prešli Púchovom i Považskou Bystricou,

dobili hrad Lednicu, kde umiestnili posádku a pokračovali na Prievidzu (Gabriš - Janega

- Meravý 1970, 47).

Z tohto obdobia sú archeologickým špecifikom oblasti sú tzv. tábory, ktoré sa

používali počas husitských a bratríkovských bojov. Ide o strategické pozície, často na

pravekých či ranne stredovekých polohách, pričom obrancovia využívali pôvodné

fortifikačné prvky. Z týchto lokalít pochádza množstvo militárií, no minimum keramiky

(Májsky 2006, 33).

Po častom striedaní majetkov v rukách rôznych vojenských hodnostárov

a protežantov kráľa Mateja Korvína sa na celom Považí za vlády Jagelovských kráľov

a najmä po smrti posledného príslušníka tejto dynastie na moháčskom bojovom poli v

roku 1526, nastáva obdobie anarchie a región sa ponára do lokálnych vojen, z ktorých

víťazne vychádza miestny rod Podmanických (Gabriš - Janega - Meravý 1970, 51-52).

Ich domínium s centrom na hrade Bystrica dosiahlo vrchol v roku 1540, keď bratia Ján

a Rafael dobyli Žilinu (Prikryl - Štanský 1996, 5-6). Tým sa nimi ovládané územie

vyrovnalo približne záujmovému regiónu tejto diplomovej práce. Ani po Jánovej smrti

sa Ferdinandovi I. Habsburskému nepodarilo silou zlomiť Rafaela. Až po jeho smrti 23.

21

februára 1559 (ním vymiera i celý rod Podmanických) sa mohol Ferdinand prehlásiť

zvrchovaným kráľom Uhorska a hneď začal deliť celistvý majetok svojim prívržencom,

najmä Šerédiovcom, Balašovcom, (Martinický 2006, 57) a Telekešiovcom (Kočiš

1989,87-89).

V tejto dobe sa Javorníkoch usadzujú kočovní pastierski Valasi.

Po bitke na Bielej Hore prichádza na panstvo Lednica množstvo moravských

náboženských exulantov, členov Jednoty bratskej (Gabriš - Janega - Meravý 1970, 54-

55) i množstvo anabaptistov (Kalesný 1981,186-187)

V roku 1633 sa až k Púchovu dostali turecké oddiely a oblasť utrpela obrovské

škody. Ostatok 17. stor. trpí Stredné Považie protihabsburskými povstaniami, pričom

miestna šľachta sa postavila na kuruckú stranu (Gabriš - Janega - Meravý 1970,55).

Nasledujúce dve storočia sú pre Stredné Považie časom relatívneho rozkvetu,

v mestečkách sa rozvíja hlavne súkennícka, drevospracujúca výroba a v závere 19.stor.

tehliarstvo. V mestečkách narastá počet obyvateľstva, ktoré je však oslabované

opakujúcimi sa povodňami, epidémiami cholery a moru či v neskoršej dobe

vysťahovalectvom.

4. 2 Žilinská kotlina a Kysuce

Z paleolitického obdobia sú v oblasti známe iba drobné nálezy štiepanej

industrie zo severského pazúrika(Nezbudská Lúčka, Krasňany) a dokladmi sídelnej

aktivity je odkrytá sezónna lovecká stanica v Žiline-Závodí (Moravčík 2000, 123)

a bližšie neznáma lokalita v Budatíne (Majerčíková - Jesenský 2010, 49, 54).

Z Kysúc sú známe iba nálezy rôznych úštepkov z Čadce a Ochodnice deklarujúce

prítomnosť človeka v najstaršom období (Majerčíková - Jesenský 2010, 54, 199).

Prvé nálezy deklarujúce trvalé osídlenie kotliny pochádzajú rôznych častí

chotárov obcí Gbelany a Varín. Datovateľné sú do lengylskej, prípadne bošáckej

kultúry. Najvýznamnejším nálezom je však medený sekeromlat handlovského typu,

pochádzajúci z konca štvrtého tisícročia pred n. l. (Moravčík 2000, 123-125).

Z Rajeckej doliny, pochádza niekoľko drobných nálezov z neskorej dobe

kamenej, pričom hodnotnejším nálezom je medená sekerka z Ďurčinej bližšie

nešpecifikovanej kultúry (Moravčík 1994,8).

22

Neolitické osídlenie Kysúc, pravdepodobne len krátkodobé a nepočetné, sa

koncentrovalo v okolí Kysuckej brány (Majerčíková - Jesenský 2010, 62).

Výraznejšie osídlenie sa znova objavuje v kraji pri Váhu v dobe popolnicových

polí, keď tento región osídlila lužická kultúra. Okrem pohrebísk, ktoré sa opäť našli vo

viacerých pozíciách v chotároch obcí Gbeľany a Varín, sa medzi Gbeľanami a

Nedzedou odkrylo najväčšie lužické sídlisko v kotline (Moravčík 2000, 129).

Z tohto obdobia sú známe viaceré sídelné lokality i v Rajeckej doline: nížinné

sídliská v tratiach Rajec-Konská a Ďurčiná, ďalej pri potoku Rybná. Na náprotivnom

brehu potoka pokračuje lokalita Ďurčiná do polohy Blunárska lúka, kde sa našli

riečnymi kameňmi vyložené dlážky. Tento spôsob úpravy lužických sídelných objektov

sa často vyskytuje na celom severozápadnom Slovensku (Moravčík, 1994, 10).

Z halštatskej doby lužickej je dochované hradisko v Turí v polohe Hrádok

(Jančo 1962, 44). Mocenským centrom oblasti bolo pravdepodobne hradisko Straník v

Zástraní. Kamenno-hlinité valy ohradzujú plochu o veľkosti približne 6 ha (Moravčík

2000, 129). Asi najvýznamnejším nálezom tohto obdobia je depot bronzových ihlíc

z Ovčiarska (Petrovský-Šichman 1961, 151).

Z Kysúc sú známe pohrebiská v Hornom Vajdičove a Radoli-Koscelisku

a výšinné hradiská na Ľadonhore a Hornom Vreteni (Majerčíková - Jesenský 2010, 64,

205), pravdepodobne spadajúce do sliezskej fáze lužickej kultúry.

V staršej dobe laténskej je výnimočný súbor nálezov z Rajeckej doliny.

Približne sto mincí (nedochovali sa) sa našlo na území vymedzenom mestami Žilina a

Rajec. Nálezy sú iste odozvou na obchodnú cestu, ktorá viedla popri Rajčianke. Išlo

o prevažne o razby rímske no časť tvorili i keltské mince kmeňa Eraviskov. Druhý

významnejší nález je listový hrot kopije z Rajeckej lesnej (Moravčík 1994, 7-8).

Približne po roku 200 pred n. l. sa keltský kmeň Kotínov sťahuje na do

skúmaného regiónu (Špiesz, 2002, 11), pričom sa pravdepodobne podieľal na vzniku

púchovskej kultúry, počas existencie ktorej zažila daná oblasť najväčší kultúrny a

ekonomický rozmach v praveku. Archeologicky bolo doložená výroba grafitovej

keramiky, používanie hrnčiarskeho kruhu a razba mincí typu. Veľkými hradiskami sú

Divinka v západnej časti kotliny a spomínaný Straník dominujúci jej východnej

polovici (Moravčík 1991, 11).

Najvýznamnejšou lokalitou je však Varín-Železná studňa, kde bolo archeologicky

doložené hutníctvo a spracovanie železa (Moravčík 2000, 126-131, 134). Zaujímavým

23

nálezom je i depot rímskych mincí patriacich konzulom L. Memmiovi a P. Serviliovi z

prelomu 2. a 1. storočia pred n. l. nájdený v Zátepličí, neďaleko varínskeho Hrádku

(Petrovský-Šichman 1965, 76).

Výnimkou nebola ani Rajecká dolina. Objavujú sa tu pomerne rozsiahle sídliská

v Jaseňovom a vo viacerých polohách v Malej Čiernej, kde pravdepodobne išlo o väčší

sídelný komplex. Výšinné sídlisko bolo zachytené i v Rajeckých Tepliciach (Moravčík

1970, 12). Najvýznamnejšou lokalitou púchovskej kultúry je skalná ostroha Vranín

v Šuji, kde našiel depot kovových predmetov (Moravčík 1994,11-14).

Rozmach púchovskej kultúry na Považí sa na Kysuciach prejavuje len nevýrazne

a ani jej nositelia neprekračujú oblasť Dolných Kysúc. Jediné archeologicky doložené

sídlisko je v Lopušných Pažitiach, dve refúgiá na Malom Ostrom a Prašivej a hradisko

na Rochovici, odtiaľ pochádza i depot 64 strieborných mincí (Majerčíková - Jesenský

2010, 65).

Púchovská kultúra zaniká pravdepodobne v prvých storočiach n. l. (Moravčík

2000, 134). Počas tohto obdobia je badateľný výrazný úpadok osídlenia a nálezov je

veľmi málo. Ojedinelé germánske keramické zlomky pochádzajú z už známej lokality

Prostredný lán v Gbeľanoch (Moravčík 2000, 135).

Výnimku tvorí Rajecká dolina v ktorej, pravdepodobne ako v dôležitom

komunikačnom koridore, sú zaznamenané viaceré sídelné lokality, napr. Jasenové-Pod

hájom či v už v spomínané Rajecké Teplice. Menšia sídelná aglomerácia sa nachádzala

na širšom území mesta Rajec, kde sa našli viaceré sídliská (Jančo 1962, 45).

Kysuce zostávajú bez osídlenie až do doby veľkomoravskej, jediný nález tvorí pár

neskororímskych mincí (Majerčíková - Jesenský 2010, 69).

Po germánskom hiáte nastáva výrazné zaľudnenie kotliny s príchodom

slovanských kmeňov v prvej polovici 6. storočia. Výnimku predstavuje len Rajecká

dolina, kde sa dá táto epocha doložiť minimálne (Moravčík 1994, 15). Samozrejme

môže ísť o stav výskumu. Osídlenie hlavnej časti kotliny sa už klasicky koncentruje na

pomedzí chotárov obcí Varín, Gbeľany a Teplička (Moravčík 2000, 135). Na území

Žilinskej kotliny poznáme pohreby oboch typov, pričom vždy ide o mohylové

pochovávanie. Ide napríklad o dvojicu mohýl z Gbelian či ojedinelá mohyla z Tepličky,

kde sa našiel meč typu K z prvej polovice 9.stor.. Tento typ zbrane nemá na Slovensku

obdoby (Moravčík 2000, 135-136). Najväčší slovanský mohylník nielen v Žilinskej

kotline, ale i na celom severozápadnom Slovensku sa nachádza v polohe Háj pri

24

Krasňanoch. Nachádza sa tu 51 mohýl s birituálnym pohrebným rítom (Moravčík 2000,

135; Petrovský-Šichman 1964, 73). Inými významnými mohylníkmi regiónu

presahujúcimi snáď celé slovanské obdobie sú v katastroch obcí Bánová a Bitarová.

Nálezy z dvoch preskúmaných bánovských tumulov svedčia o pohreboch bojovníkov

(Petrovský-Šichman 1964, 72-75). Drobné hradiská sa našli vo Varíne v polohe

Hradisko a na strečnianskom hradnom kopci (Moravčík 2000,137- 138). Najväčším

hradiskom oblasti v celom slovanskom období je Divinka-Veľký vrch (Petrovský-

Šichman 1964, 71).

Na Kysuce prenikajú Slovania až začiatkom veľkomoravského obdobia,

osídľujú hlavne územie okolo rieky a budujú drobné usadlosti, ktoré v prakticky

nezmenenom stave ostávajú vo vidieckom prostredí až do 14. stor.. Z Krásna nad

Kysucou sú doložené dve mohyly (Petrovský-Šichman 1961,147). Jedna mohyla radená

do tohto obdobia sa nachádza i Dolnom Vadičove ((Majerčíková - Jesenský 2010, 207)

Kontinuita osídlenia regiónu po zániku Veľkej Moravy plynule pokračuje, čo

dokladajú i niektoré pomiestne názvy, ako Budatín, Jačatín (najstarší názov Kysuckého

Nového Mesta) či Nedzedza. Znižuje sa však populácia regiónu, v ktorom naviac

nastáva isté mocenské vákuum, čo miestne elity, pravdepodobne sídliace na Veľkom

vrchu pri Divine nedokázali úplne využiť (Beňko 1985, 10)

V 10.- 12. stor. maďarskí nájazdníci prenikali do horských oblastí len sporadicky a ich

pričlenenie k rodiacemu sa Uhorskému štátu bolo viac menej symbolické. To využili na

prelome 10. a 11. stor. na krátkodobé obsadenie severozápadného Slovenska a najmä

horného Považia české knieža Boleslav I. i poľský kráľ Boleslav Chrabrý, ktorý sa

dostal až k Dunaju a snažil sa oblasť pripojiť k svojmu formujúcemu sa štátu. No jeho

snaha končí v roku 1018, keď vzdáva území južne od Tatier.

Trenčiansky komitát, ktorého súčasťou bola i Žilinská kotlina je prvý krát

spomínaný v listine z roku 1111 (Marsina 1971, č. 149), ktorou kráľ Koloman udeľuje

tretinu mýtnych poplatkov z Nitrianska a Trenčianskeho komitátu Zoborskému kláštoru.

Za vlády Ondreja II. sú už v severnej časti Trenčianskej stolice spomínané tzv. “zeme“

Varín, Teplička a Žilina. Varín (Varna, Óvár, Starhrad) bol hlavným kráľovským

hradom severnej časti Trenčianskej oblasti a do jeho panstva patrila až do polovice 13.

stor. celá Žilinská kotlina i celé územie dnešných Kysúc až po hranicu s Poľským

kráľovstvom. Hrad mal vtedy funkciu pohraničnej pevnosti i mýtnej stanice, ktorá

kontrolovala obchodnú cestu vedúcu popri toku rieky Váh (Kurucárová 2000, 155).

25

Delenie majetku začína v roku 1244, keď Bohumír, syn Sebeslava dostáva

zemskú donáciu, ohraničenú riekami Váh, Kysuca, Divinka a potokom Vranie od kráľa

Bela IV. zvanú “Kis Zudcze“ (Marsina 1971, č. 167). Z tohto územia sa neskôr

vyprofilovalo Budatínske panstvo (Kurucárová 2000, 156).

Centrom ranne stredovekých Kysúc je osada Radoľa, odkiaľ je doložený zo

záveru tohto obdobia i kamenný kostol v polohe Koscelisko. Jeho zánik je kladený do

časoch husitských nájazdov na Slovensko, niekedy v rokoch 1429 až 1431. Na konci

tohto obdobia preberá úlohu Kysucké Nové mesto, satelitné mestečko Žiliny

(Majerčíková - Jesenský 2010, 70)

Po sérii mongolských vpádov začína celková reorganizácia Uhorska a jedným z

výsledkov je i výstavba či dobudovanie murovaných hradov. V Žilinskej kotline sú to

Súľovský hrad, Hričov, Strečno a Varínsky hrad, dnes nazývaný Starhrad (Moravčík

2000, 139-140).

Na konci 13. stor. sú v oblasti spomínané viaceré diaľkové cesty. Prvou bola už

spomínaná cesta popri Váhu, druhá viedla z Oravy, Turca a Liptova a tretia viedla

údolím Rajčianky z Nitrianska a rozvíjajúcich sa banských miest. Na území Žiliny, resp.

Budatína (Jačatína) spájali a postupovali na hore prúdom Kysuce cez Kysucké Nové

Mesto a Krásno nad Kysucou ako jediná priama cesta cez Jablunkovský priesmyk do

Sliezska s ktorým mala daná oblasť počas celého stredoveku nadštandardné

hospodárske i spoločenské styky (Španihel, 2011, 00).

Začiatkom 14. stor. sa celá Trenčianska stolica dostáva do držania Matúša Čáka.

Ten v rámci rozvoja svojho domínia usadzuje najmä v severnej časti stolice poddaných

odvlečených z biskupského Nitrianska a pozýva nemeckých kolonistov zo Sliezska

(Kurucárová 2000, 156).Tí sa sústredili hlavne v Žiline, ktorá získava mestské výsady

vychádzajúce z tešínského, práva , ktoré je v nasledujúcich storočiach uplatňované ako

právo žilinské v menších okolitých mestečkách, či dedinách založených na

emfyteutickom práve s dedičným richtárom (Kurucárová 2000, 156).V dobe Matúša

Čáka sa teda formuje žilinský právny okruh. V roku 1361 sa dostáva do majetku mesta

i obec Krásno nad Kysucou, ktoré patrilo k najstarším a najväčším obciam Kysúc

(Zatloukalová 2002, 151).

V anjouovskom období upadá i postavenie varínského hradného panstva

patriaceho kráľovi, z ktorého sa vyčlenilo v prospech šľachty spomínané panstvo

26

Budatín v tejto dobe už s hradom a hlavne v roku 1321 i panstvo hradu Strečno, ktoré

zaberalo pôvodne vážske ľavobrežné majetky Varína (Kurucárová 2000, 156).

Ku koncu 14. stor. sa na severozápadnom Slovensku už dotvorili jednotlivé hradné

panstvá. Do Žilinskej kotliny okrem už spomínaných zasahovalo lednické a bytčianske.

O niečo neskôr vznikol i menší hrádok v Jaseňovom na polohe Hradisko. Tento objekt

je stotožňovaný s Rajeckým hradom, ktorý existoval v 14. - 17. stor. a pravdepodobne

plnil strážnu funkciu pre cestu vedúcu rovnomennou dolinou. Hrádok je doložený

i písomnými prameňmi (Moravčík 1994, 15-16).

Žigmund Luxemburský daroval roku 1397 celú hornú Trenčiansku stolicu okrem

Budatínskeho panstva kališníckemu vojvodovi Sadzivojovi z Ostrorohu.

Po Sadzivojovi dostáva do zálohu roku 1429 Strečianske, Budatínske a Starohradské

Mikuláš z Garry (Góry). Počas vlády Albrechta I. (1437-1439) sa Strečnianske

a Starohradské (Varínske) panstvo, rovnako ako mestá Žilina a Varín dostávajú roku

1439 do spať do kráľovského majetku, konkrétne do rúk kráľovnej Alžbety, ktorá ich

dostáva darom od svojho manžela (Kurucárová 2000, 158).

Začiatkom 15. stor. je Žilinská kotlina i s mestom vyplienená jednou z

husitských spanilých jázd (Lysý 2010, 40). Husitské vpády sa ešte niekoľko krát

zopakovali a výrazne uškodili miestnej populácii najmä na Kysuciach, kde už tak

spomalený vývoj začal ešte viac stagnovať. Región bol veľmi zbedačený, sám kráľ

Žigmund osobnými vyhláseniami dedinám odpúšťal dane. Nepokojné storočie

pokračovalo i vo svojej druhej polovici, keď sa jednak na severozápadné Slovensko

presunulo ťažisko dlhotrvajúceho konfliktu medzi uhorským kráľom Matejom I.

Korvínom a bratríckymi vojskami a jednak sa najmä kysucká časť oblasti stala

strategickou spojnicou so susedným Sliezskom, ktoré sa vďaka Korvínovým vojenským

úspechom stalo uhorským územím.

V druhej polovici storočia, sa najmä na Kysuciach odohrávali boje medzi rodmi

Podmanických a Kostkovcov o nadvládu v celom regióne (Zatloukalová 2002, 155).

V 16. stor. sa Žilinská kotlina stáva súčasťou domínia rodu Podmanických, ktorí

ťažili z bezvládia, vzniknutého po moháčskej bitke a z príchodu Turkov do Uhorska.

Podmanickí dlhodobo bojujú s Kostkovcami a novými príchodzími, Suňogovcami,

pánmi Budatínskeho panstva

V tejto dobe sa v podhorských a horských oblastiach usadzujú Valasi. Vďaka

nim sú prvotne sú osídľované i hospodársky využívané aj horské oblasti, napríklad

27

v skúmanom regióne Horné Kysuce, čo napomohlo vzniku viacerých osád a ich nárast

sa urýchľuje na začiatku 17. stor. pomocou kopaničiarskej kolonizácie a vzniku

feudálnych veľkostatkov. Týmito procesmi vznikajú v druhej polovici 17. stor. šoltýske

dediny Oščadnica, Horelica a Zborov vyčleňujúce sa z chotára Krásna nad Kysucou.

(Zatloukalová 2002, 155).

Z tohto obdobia sú i šance z tridsaťročnej vojny na jablunkovskom pomedzí, ktoré sú

tvorené sústavou hviezdicových pevností a opevnení (Majerčíková- Jesenský 2010, 70).

Z rovnakej doby sú i dva poklady mincí. Prvým je poklad mincí z Horného Vadičova,

ktorý obsahoval 82 strieborných mincí, gro tvoria rôzne grajciare Leopolda I. uhorského

kráľa a drobnejšie razby poľských kráľov a sliezskych kniežat (Majerčíková - Jesenský

2010, 102-103). Druhý omnoho väčší pochádza z Čadce-Horelice, kde sa našlo 1658

mincí obdobného charakteru (Majerčíková - Jesenský 2010, 179-180).

V 18. a 19. stor. sa región zaľudňuje, čo sa spolu so silnejúcim vládnym útlakom

stáva spúšťacím mechanizmom pre mäsové vysťahovalectvo. Región sa preslávil hlavne

drotármi a šafraníkmi.

28

5 Hrady

5.1 Budatín

Typ: Vodný hrad.

Po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho v roku 1321 hrad neúspešne žiadajú

Balašovci, no pravdepodobne pre jeho dôležitosť, keď plnil funkciu ochrany brodu,

colnej a mýtnej stanice, ale najmä kontrolný bod jedinej priamej cesty do Sliezska, cez

Jablunkovský priesmyk ostal až do roku 1436, keď ho kráľ Žigmund daroval Jurajovi

z Hatného (Plaček - Bóna 2007, 86)

V roku 1460 ho vyžení Gašpar Suňog (Suňoga), ktorého rod mu s krátkymi

prestávkami (Budatín im ostal i po dobytí a vyplienení Tӧkӧliho povstalcami) vládol až

do roku 1798, hrad vtedy získajú Čákiovci. Ladislav Čáky sa pridal k

neúspešnému maďarskému povstaniu a cisárska armáda spolu so slovenským

dobrovoľníckym vojskom hrad vypálila. Čákyovci hrad v roku1870 obnovili a vlastnili

ho až do prvej polovice 20. stor. (Kurucárová 2000, 159).

5.2 Bystrica

Typ: Hrad s plášťovou dispozíciou.

Hrad sa prvýkrát spomína v r. 1316 pod názvom „Bestruche“ , keď ho násilne

zabral Matúš Čák Trenčiansky. Po jeho smrti sa vracia do rúk kráľovských sudcov

a koncom 14. stor. sa v jeho držaní vystriedalo niekoľko poľských feudálov, pričom

najvýznamnejším bol Sudivoj z Ostrorohu (Kočiš 1989, 100).

V roku 1424 hrad Žigmund Luxemburský daroval svojej manželke Barbore

a po nej patril hrad manželke Albrechta I. Habsburského (Rakúskeho) Alžbete

Matej Korvín ním roku 1457 odmenil Ladislava Podmanického. Podmanickí neskôr

ťažili hlavne z podpory Jána Zápoľského. No i po jeho smrti si boli schopní udržať

bratia Ján a Rafael svoje rozľahlé panstvo s centrom na Bystrici, ktoré sa opieralo

o silné žoldnierske vojsko a sústavu hradov. Až po Jánovej smrti (1545) sa Rafael

zmieril s Ferdinandom I. Habsburským a dokázal si udržať veľkú časť svojej starej

dŕžavy až do svojej smrti v roku 1558, kedy vymrel i jeho rod (Kočiš 1989, 104-107).

29

Cisár vzápätí rozdelil ich majetky svojim priaznivcom, čím hrad získal Gašpar

Serédy a po ňom v roku 1571 Ondrej Balaša. Jeho vnuk Adam sa pridal k Vešeléniho

povstaniu, za čo cisárska armáda hrad v roku 1671 vážne poškodila, no hrad ostáva

v rukách Balašovcov (Malec 2009, 96-97). Druhý krát bola Bystrica poškodená, pri

neúspešnom dobývaní vojskami Imricha Tӧkӧliho (Plaček - Bóna 2007, 243-244).

Vlastníctvo hradu sa mení až druhom rákociovskom povstaní, keď sa dostáva do rúk

Sapáryovcom. Tí sa však sťahujú do väčšieho kaštieľa a hrad zostáva opustený

a postupom času mení sa na ruinu (Kočiš 1989, 111).

5.3 Bytča

Typ: Neznáma dispozícia.

Renesančný kaštieľ, situovaný priamo v centre mesta, stojí na mieste

stredovekého vodného hradu, strážiaceho tento, v stredoveku frekventovaný úsek

Považia. Z roku 1234 je známe už i bytčianske hradné panstvo, patriace nitrianskemu

biskupstvu. Logicky by mal teda existovať i hrad. Panstvo bolo v cirkevnej držbe do

15. stor.. Počas tohto obdobia sa samozrejme hrad Bytča dostala do rúk Matúša Čáka

Trenčanského a pravdepodobne i Sudivoja z Ostrorohu. Počas husitských akcií na

území Slovenska ho vlastnil rod Pongrácovcov, po ktorých prešiel do rúk kráľa Mateja

Korvína, ktorý ho striedavo udeľoval svojím verným, až nakoniec, v roku 1500, skončil

v rukách Imreffyovcov, ktorým hrad násilne odobrali bratia Podmanickí (Kočiš 1989,

115). Hrad a panstvo počas tohto obdobia výrazne upadajú až tak, že po kúpe

bytčianskeho panstva v roku 1563 nechal na jeho mieste nový majiteľ František Thurzo

postaviť v rokoch 1571-1574 pravdepodobne úplne od základov nový renesančný

kaštieľ (Malec 2009, 41).

V roku 1605 podľahol Bytčiansky kaštieľ povstaleckým vojskám, ktorý ho

následne vyplienili a podpálili. Po smrti Imricha Turza Jurajovho dediča, sa

zrenovovaný kaštieľ v r. 1627 dostal sobášom jeho vdovy s Mikulášom Esterházym do

majetku jeho rodu. Esterházyovci sa na rozdiel od Thurzovcom neveľmi zdržiavali

v Bytči a tak jej význam pomaly upadal (Kočiš 1989, 122) až ju nakoniec v pol. 19.

stor. kúpila obchodnícka rodina Popperovcov, známa miestnym pivovarom (Malec

2009, 41-42).

30

5.4 Dolný Lieskov-Skala

Typ: Ostrožný hrádok bez umelo navýšenej plochy / refúgium

Na základe keramického materiálu zo zberu miestneho obyvateľa M. Vlčka, je

zrejmé že sa jedná o viacnásobne osídlenú lokalitu. Popri veľkom množstve zlomkov

keramiky púchovskej kultúry, sa v mieste dnes už nefungujúceho lomu, našli taktiež

črepy stredoveké, datovateľné ako do 12.-13. stor. tak aj do 15. stor. (Malec 2007, 49).

Taktiež na základe prevažnej väčšiny pravekých zlomkov keramiky, je

pravdepodobné, že v 12.-13. stor. využili už vtedy opevnenú polohu, azda na

vybudovanie menšieho hrádku. Lokalita bola zrejme využitá ako refúgium aj v 15. stor..

Priľahlá obec sa prvýkrát spomína pod názvom „Maior villa Lyskocz“ až po

predpokladanom funkčnom zániku hrádku v r. 1327, ako majetok Mikuláša Baloga

(Malec 2007, 50).

5.5 Gbeľany (menší hrádok)

Typ: Pevnôstka s umelo navýšenou plochou.

Doterajšie nálezy svedčia o súčasnom využívaní obidvoch opevnení, pričom

menšie z dvojice bolo vybudované od základov bez predchodcov. Výstavba prináleží

pravdepodobne bratríckym vojskám, ktoré sa v tom čase zrejme opevnili na južne

položenom, staršom hrádku nositeľov púchovskej kultúry, odkiaľ podnikali lúpežné

výpravy do okolia, pričom nie je vylúčené, že ide o akési predsunuté opevnenie

väčšieho opevnenia, vzhľadom na dobrú polohu na prístupovej ceste. Lokalita nenesie

žiadne stopy po murovanej architektúre (Malec 2007, 54).

5.6 Gbeľany (väčší hrádok)

Typ: Pevnôstka bez umelo navýšenej plochy.

Typickým príkladom opevnenia s časovo vzdialenými dokladmi osídlenia je

väčší hrádok v Gbeľanoch, keď sa pôvodne hrádok púchovskej kultúry, začal znova

využívať, aj keď len na krátku dobu, v 2. pol. 15. stor. ( Malec 2007, 55).

31

Na základe početných nálezov datovaných do 2. pol. 15. stor. je možné, že opevnenie

púchovskej kultúry využili znova bratrícke vojská, lúpiace po okolí (Malec 2007, 56).

5.7 Hatné-Na skale 2

Typ: Ostrožný hrádok bez umelo navýšenej plochy.

Ide pravdepodobne o stredoveký hrádok, ktorý vznikol na polykultúrnej lokalite.

Z dediny Hatné je spomínaný šlachtický rod Hatňanských, z ktorého vynikol Juraj

z Hatného, pán hradu Budatín (Plaček – Bóna 2007, 86). Problémom, je fakt že

hrádkov, resp. opevnených pozícií približne z rovnakého obdobia je doložených

v katastri obce viac, nie je isté, či práve hrádok Na skale 2, bol sídlom Hatňanských.

5.8 Hornokočkovská skala

Typ: Ostrožný hrádok bez umelo navýšenej plochy.

Jediný náznak opevnenej polohy sa zachoval v podobe terénnej vyvýšeniny.

Pamiatkou na stredoveký hrádok môže byť taktiež názov ulice „Pod hrad“ v Horných

Kočkovciach.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z r. 1332 pod názvom „Hoczak“ ako majetok

rodiny Lieskovských. V tom čase bol už však hrádok pravdepodobne zaniknutý (Malec

2007, 100).

5.9 Hričov

Typ: Skalný hrad.

Hrad je písomne doložený v roku 1254 ako „Castrum Hrichou“, kedy sa dostal

do rúk magistra Toluša, syna Farkašovho (Kočiš 1989, 143).

Krátke vlastníctvo Balašovcov, ktorí ho kúpili v r. 1282, násilne prerušil Matúš

Čák Trenčiansky a späť ho získali až po jeho smrti. V pol. 14. stor. sa dostal do rúk

kráľa a v 15. stor. po obsadení hradu husitmi a následnej vojenskej akcii na jeho

opätovné získanie, často menil majiteľov medzi ktorých patrili najmä známi velitelia

32

František z Hája, Blažej Podmanický, či Viliam z Tetova a Engelsbergu (Plaček - Bóna

2007, 136).

V r. 1500 vystavil kráľ Vladislav II. Jagelovský donačnú listinu na Hričov

Michalovi Imrefimu. Neslávne sa do dejín hradu zapísal pobyt bratov Podmanickovcov,

ktorí hrad v r. 1536 dobyli a do r. 1558 v ňom razili falošné mince. Po nich hrad získala

Anna Likarka, od ktorej ho v r. 1563 kúpil František Turzo a jeho potomkovia ho

vlastnili až do jeho zániku v 17. stor. Pretože však na hrade nesídlili, v r. 1605 padol

ľahko do rúk Bočkajovým povstalcom, ktorí ho spustošili, čím sa výrazne podpísali na

jeho spustnutí a keďže jeho majitelia ho už neobnovili (Malec 2009, 67-68), hrad sa

začal meniť na zrúcaninu čo dokladá vyobrazenie Hričova pochádzajúce z konca 17.

stor. (Plaček - Bóna 2007, 138).

5.10 Ilava

Typ: Neznáma dispozícia.

Hrad sa v písomnostiach objavuje v r.1439 pod menom „Leua“, kedy ho kráľ

Albert Habsburský daroval svojej žene Alžbete Luxemburskej. Tá ho ešte v tom istom

roku zálohovala Ulrichovi Cillskému, od ktorého ho výmenou v r. 1454 získal Ján

Huňady. Onedlho ho Matej Korvín daroval Blažejovi Maďarovi, po ktorom ho zdedil

Pavol Kiniži. Po jeho smrti ho získal Štefan Zápoľský a po ňom jeho syn Ján, ktorému

ho odňal Ferdinand Habsburský a v roku 1527 následne daroval Ladislavovi

Macedónskemu. Ten ho predal chorvátskemu šľachticovi Mikulášovi Ostrošičovi,

ktorého potomkovia ho vlastnili až do r. 1670, kedy bol príslušník rodu Matej

obžalovaný za účasť na sprisahaní (Plaček - Bóna 2007, 142)

V roku 1693 hrad kúpil gróf Sigfríd Breuner. Príslušníci jeho rodu poskytli

vnútorný hrad charitatívnej reholi trinitárov, ktorí ho v r. 1701-1722 prestavali na

kláštor s nemocnicou. Keď po rušení rádov nariadením cisára Jozefa II. trinitári kláštor

opustili, zostal od roku 1783 dlhodobo nevyužívaný, okrem jednej jeho budovy kde

sídlila manufaktúra. Po jej zrušení v r. 1805 celý objekt kúpil gróf Königsegg, od

ktorého ho o 50 rokov neskôr odkúpil štát, ten v ňom vzápätí zriadil známu, dodnes

fungujúcu krajinskú väznicu a okrem barokového kostola tak zostala pre väčšinu ľudí

úplne neprístupná (Malec 2010, 70-71).

33

5.11 Jasenové (hrad Rajec)

Typ: Neznáma dispozícia.

Hrad sa spomína od roku 1299. Jeho staviteľmi boli synovia Kazímíra

z bínskych Huntovcov-Poznanovcov. Rajecký hrad však musel existovať už skôr, keďže

vyššie uvedeným ho odobral v roku 1297 Matúš Čák Trenčiansky. Až po jeho smrti sa

stáva kráľovským majetkom a v kastelánskej správe zostáva až do roku 1393, keď sa

stáva záložným majetkom Dezidera Kápolaya (Moravčík 1991, 19).

No v roku 1397 je už späť v kráľovských rukách a Žigmund Luxemburský ho

dáva zbúrať a jeho majetky sú pričlenené k lietavskému panstvu (Plaček - Bóna 2007,

249). Posledný krát sa spomína v roku 1644, ako zrúcanina (Moravčík 1991, 19).

5.12 Košeca

Typ: Hrad s pravdepodobne palácovou dispozíciou.

Po nejasnom zázname z roku 1272 o majetkovom spore medzi Damiánom,

opátom zo Skalky a Smaragdom z Košece (Kočiš 1989, 77), je existencia hradu

prvýkrát písomne doložená v roku 1312 pod menom „Kassa“, ako majetok Matúša

Čáka Trenčianskeho. Po Matúšovej smrti pripadol opäť do kráľovských rúk a až v roku

1397 sa jeho vlastníkom stáva Mikuláš, brat Stibora zo Stiboríc (Malec 2010, 79).

V roku 1407 sa hrad dostal do vlastníctva rodu Lieskovkých z Lieskova, ktorým bol

však kvôli spojenectvu s Jiskrovými bratríkmi odňatý a darovaný hajtmanovi Blažejovi

Magyarovi (Kočiš 1989, 78).

Po smrti Blažeja, ktorý zomrel bez potomkov, i smrti ním menovaného dediča

Pavla Kinižiho hrad spolu s panstvom získal v roku 1496 rod Zápoľských, ktorí ho

následne posunuli svojim priaznivcom Rožonovcom. Po smrti Ľudovíta Jagelovského

bol vtedajší vlastník Ján Rožon jasne proti nástupu Habsburgovcov na uhorský trón, čo

malo za následok dobytie hradu generálom Katzianerom, ktorý ho odovzdal cisárskemu

exponentovi Pavlovi Petrócimu. Keďže sa však jeho nasledovník Štefan Petróci aktívne

zúčastnil Vešeléniho povstania, v roku 1670 cisárske vojsko vedené Pavlom

Eszterházym hrad obsadilo a vyhodilo do povetria (Plaček - Bóna 2007, 160).

34

5.13 Lednica

Typ: Skalný hrad.

Lednica, ako kráľovský hrad vzniká v 2. polovici 13. stor. pričom sa v jeho

držbe striedajú viacerí štátni úradníci, ktorým ho začiatkom 14. stor. odoberá Matúš Čák

Trenčiansky a po jeho smrti v roku 1321 sa opäť Lednica stáva kráľovským majetkom

(Plaček - Bóna 2007,171).

Koncom 14. stor. Žigmund Luxemburský udeľuje hrad bratom Sobkovi

a Matejovi Bielikovcom zo sliezskej Kornice pričom nakrátko im hrad odoberajú husiti

Svadbou so Sobkovou dcérou s Blažejom z Podmanína sa Lednica stáva jeho majetkom.

Hrad ostáva vo vlastníctve Podmanických až do Rafaelovej smrti v roku 1558 (Kočiš

1989, 85-86).

Hrad kúpi o rok neskôr od kráľovskej komory Imrich Telekeši a Lednica zostáva

v majetku jeho rodu po tri generácie. Po sérii krátkodobých vlastníctiev rôznymi

príbuznými sa Lednický hrad stáva majetkom Juraja I. Rákociho, ktorý podporuje

českých exulantov a množstvo ich usadzuje na svojich panstvách Lednica a Púchov.

(Kočiš 1989, 91).

Hrad sa po Františkovi II. Rákocim dostane do rúk cisárskych prívržencov

Maťašovským, no tí už na Lednici nesídlia a tak hrad začína podliehať zubu času

(Plaček - Bóna 2007,173).

5.14 Lietava

Typ: Hrad s bergfritovou dispozíciou.

Hrad bol pravdepodobne postavený Balašovcami už v 2. pol. 13. stor.,

prvýkrát sa však spomína až v roku 1318 pod názvom „Lytwa“, kedy už patril do

majetku Matúša Čáka Trenčianskeho. V roku 1360 ho Ľudovít I. Veľký daroval

Štefanovi z rodu Bubekovcov, v ktorých rukách zostal až do r. 1393. V roku 1474 hrad

od kráľa získal vojenský veliteľ Pavol Kiniži, ktorému Lietava patrila do roku 1492

a potom nakrátko Zápoľskovcom (Plaček - Bóna 2007, 177) .

V roku 1512 ho získali načas Kostkovci a po nich v roku 1558 František

Thurzo, ktorý so synom Jurajom za pomoci talianskych majstrov Antonia a Sentiho

35

vytvorili z Lietavy moderný hrad, ktorý bol schopný odolať i delostreleckým útokom

(Malec 2007, 84-86). Ich potomkovia vlastnili hrad až do jeho zániku v 18. stor., pričom

od konca 17. stor. slúžil prevažne na hospodárske účely, napríklad, ako sklad obilia.

Takto nechránený hrad ľahko obsadili oddiely Františka II. Rákociho a držali ho až do

roku 1708, keď ho sami opustili a zanechali tam len služobníctvo.

Roku 1760 je hrad úplne opustený a začína chátrať (Plaček - Bóna 2007, 179-

180).

5.15 Starý hrad (Starhrad, Varín)

Typ: Hrad s bergfrítovou dispozíciou.

Hrad Varín („Castrum Warna“) dal podľa všetkého vybudovať Belo IV. v 1.

pol. 13. stor. Veľmi skoro ho získavajú Balašovci no tým ho odoberá Matúš Čák

Trenčiansky. Po jej smrti pripadol opäť do rúk kráľa a ten ho spolu s provinciou Varín

daroval zvolenskému a liptovskému županovi magistrovi Dončovi (Kočiš 1989, 196).

Keďže v tom čase už stojaci novovybudovaný hrad Strečno prebral dôležitú mýtnu a

strážnu funkciu, sa hrad začal v písomnostiach od r. 1384 označovať ako Starý

(„Castrum Owar“).

Koncom 14.stor. získal hrad Poliak Sudivoj z Ostrorohu, spolu s niekoľkými

panstvami v okolí Žiliny (Malec 2010,89).

V roku 1424 ho kráľ Žigmund daroval manželke Barbore a tú vo vlastníctve vystriedal

husitský oddiel Jána Čapka zo Sán a Hukvald, podporovaný rodom Pongrácovcov. Im

sa hrad podarilo získať až po sporoch s Ladislavom Pohrobkom (Plaček - Bóna 2007,

276).

V čase stavovských povstaní sa aj bez moderného opevnenia síce úspešne

ubránil Tököliho povstalcom, neskôr však Pongrácovci poskytli hrad ako zázemie

oddielom Františka II. Rákociho, začo im bol v rokoch 1708-1709 zabavený. Aj napriek

opätovnému získaniu však stratili Pongrácovci v pol. 18. stor. o hrad definitívne

záujem, čím spôsobili jeho zánik a následné spustnutie (Malec 2010, 90-91).

36

5.16 Strečno (Bašta)

Typ: Obliehacie opevnenie

Nálezy z tejto lokality poukazujú spolu s mohutnou vrstvou spáleniska na náhly

zánik opevnenia. Všetka, zväčša zdobená keramika, je datovaná do 15.-16. stor., čo

súhlasí s predpokladom o vybudovaní opevnenia husitami, spojeného s neúspešným

obliehaním hradu Strečno v r. 1431 alebo v r. 1433/1434 (Malec 107-108).

5.17 Strečno (hrad)

Typ: Hrad s bergfrítovou dispozíciou.

Kvôli ochrane mýtneho bodu, bol vybudovaný na prelome 13.-14. stor. nový

hrad, oproti Starhradu. Prvými majiteľmi hradu boli Balašovci , spomínaní už v roku

1267 osobou hontianskeho župana Petra (Košiš 1989, 178).

Ani tomuto hradu sa nevyhla expanzia Matúša Čáka Trenčianskeho, od ktorého

ho až po jeho smrti získava kráľ Karol Róbert (Plaček - Bóna 2007, 278).

Za vlády nasledujúcich panovníkov sa majitelia hradu často menili. Medzi

významnejšími vlastníkmi sa dajú spomenúť Sudivoj z Ostrorohu , Pavol Kiniži, Ján

Zápolský a Peter Kostka (Kočiš 1989, 178).Vlastnícke pomery sa upokojujú až

s príchod rodu Deršfyovcov asi v polovici 16. stor. od ktorých hrad vyžení Štefan

Vešeléni začiatkom 17. stor. (Kočiš 1989, 179).

Jeho syn František Vešeléni, manžel známej Žofie Bošniakovej, o hrad však

prišiel kvôli neúspešnému sprisahaniu proti cisárovi. Po protihabsburgských

povstaniach cisár Leopold vydal rozkaz na zbúranie hradu, ku ktorému došlo v roku

1698 (Malec 2009, 109-111).

Dediči si zbytok Strečianskeho panstva rozdelili v roku 1749, ktoré ako celok

zaniká (Kurucárová 2000, 159).

37

5.18 Turie

Typ: Ostrožný hrádok bez umelo navýšenej plochy.

K nálezom dokladajúcim stredoveké osídlenie lokality patria zlomky keramiky,

železný hrot do kuše a najmä nález jednostranne razenej mince Juraja Poděbradského.

Obec Turie sa prvýkrát spomína v r. 1386 a pod názvom „Tauricz“ patrila pod

správu hradu Strečno. Podľa O. Šeda, s hrádkom v Turí pravdepodobne priamo súvisia

správy o zemianskej osade „Tres Curiae“, ležiacej pri úpätí návršia s hrádkom (Malec

1989, 118-119).

5. 19 Varín (Hrádok)

Typ: Hrádok s umelo navýšenou plochou.

Na severnej a východnej strane umelo navŕšeného kopca je zachovaný, dobre

viditeľný násyp, tiahnuci sa od juhovýchodného cípu po azda pôvodný vstup na

západnej strane. Južná strana hrádku bola v minulosti narušená pri výstavbe cesty,

spájajúcej obec so železničnou stanicou (Malec 2007, 120)

38

6. Mestá

6.1 Mestá na Považí a v priľahlých regiónoch

Remeselná výroba i cechová tradícia siahajú na Hornom Považí hlboko do

vrcholného a neskorého stredoveku. Produkčný rozmach nastáva v 16. až 18. stor..

V tejto dobe sa zväčšuje výrazne počet obyvateľstva v regióne, ktoré rozširuje miestnu,

na Uhorsko už dosť hustú remeselnú sieť a to nielen v Žiline a priľahlých mestečkách,

ale i množstve okolitých dedín. Remeselníci sa mohli pri výrobe spoľahnúť na dostatok

kvalitných surovín, akými bola hlavne vlna, koža a drevo, pričom tieto boli vo vysokej

miere produkované priamo v regióne. Zintenzívňuje sa i preprava po Váhu, takže bolo

možné priamo prepravovať tovar do väčších centier v Podunajsku.

Vďaka tomu sa niektoré cechy mohli zamerať na export tovaru a rozrástli sa tak,

že Horné Považie sa v 17. a 18. stor. stalo jednou z remeselne najrozvinutejších oblastí

celého Uhorska. V regióne vynikali najmä súkenníci, ktorým sekundovali garbiari

spracovávajúci kožu na výrobu čižiem a debnári produkujúci hlavne sudy (Špiesz 1966,

78).

6.1.1 Ilava

Zo slovanského obdobia nie je veľa lokalít, výnimku tvorí trať „Pri píle“ na

ktorú A. Petrovský-Šichman umiestňuje i slovanskú osadu s palisádou (Petrovský-

Šichman 1964, 51).

Hoci je jasné, že slovanské osídlenie plynule prechádza do osídlenie vrcholne

stredovekého, prvá písomná zmienka viažuca sa priamo k mestu pochádza až

z roku1339, keď sedmohradský vojvoda Tomáš potvrdzuje mestské slobody mestečku

(Bagin - Bystrický, 1991, 41).

Ilava bola dlhodobo kráľovským majetkom, ktorý sa bežne vyčleňoval

z darovacích listín, v ktorých sa v 14. stor. spomína, už ako mesto (civitas). Prudkému

rozmachu mesta výrazne uškodil rok 1431, keď sa v bitke pri Ilave stretla uhorská

armáda s husitským kontingentom, ktorý síce rozdrvila, no mesto bolo veľmi poškodené

39

a opätovne sa začína zmáhať až v područí kráľovnej Alžbety (Bagin - Bystrický, 1991,

44-46).

Počas 1. polovice 16. stor. sa mesto i mestský hrad striedavo dostávajú do rúk

podporovateľom Jána Zápoľského i Ferdinanda Habsburského až nakoniec skončili

v držaní Ostrošičovcov, ktorí ich s niekoľkými intermezzami držali až do roku 1683

(Bagin - Bystrický, 1991, 57-60).

V nasledujúcich dvoch storočiach sa ťahá vlastnícky spor medzi Breunerovcami

a rehoľou trinitárov, ktorý trval až do zrušenia rádu v roku 1805 (Malec 2010, 70-71).

6.1.1 Kysucké Nové Mesto

Prvé ranne stredoveké osídlenie pochádza z veľkomoravského obdobia, keď sa

tu usadzujú Slovania a z ich osád sa formuje osada Jačatín, spomínaná prvý krát v roku

1245. Od roku 1321 v nej bola mýtna stanica. O 4 roky neskôr je povýšená na mestečko

podľa žilinského práva (Majerčíková - Jesenský 2010, 150). To sa formovalo okolo

obdĺžnikového centrálneho námestia, ktorého pravidelnosť poukazuje pravdepodobne

na založenie na „zelenej lúke“, spolu so získaním mestských práv.

Vrcholne stredoveké mesto často trápili požiare a tak sa z drevenej zástavby

nezachovalo nič. Ohňu odolal len kostol sv. Jakuba. Archeologicky sú doložené

kováčske vyhne a dielne z centra stredovekého mesta (Partizánska ulica) i bližšieho

okolia spoza hradieb v polohe Suľkov (Majerčíková - Jesenský 2010, 151-153).

Zo začiatku 17. stor. pochádzajú renesančné pivnice nájdené v rôznych častiach

mesta, najmä na námestí tvorili súvislý rad navzájom neprepojených pivníc

(Majerčíková - Jesenský 2010, 154-155). Mesto je celkovo málo archeologicky

preskúmané, viac dokladov o vrcholne stredovekom až ranne novovekom meste

poskytujú písomné pramene, ako napríklad výpisy z cechových kníh.

6.1.2 Púchov

Najstaršie dejiny mesta sa spájajú s lokalitou Skala (dnes už súčasť mesta). Toto

miesto bolo centrom regiónu počas celého praveku, ba až do počiatkov doby slovanskej,

keď jej úlohu začína preberať slovanská osada v jej tesnej blízkosti.

40

Prvé slovanské osídlenie je v intraviláne mesta doložené na mestských lokalitách, Pri

Váhu a na Vieske (Petrovský-Šichman 1964, 57).

Písomne sa však spomína až z roku 1243 z darovacej listiny Bela IV., kde sa ako

sused obdarovaného spomína Puch z osady Puch. Po roku 1250 sa osada delí na dve

časti. Jedna z nich tvorí kuriálne panstvo rodu Marczibányiovcov a druhá časť je

majetkom lednického hradného panstva. Tieto obce mali rozdielne postavenie i správu,

no vystupovali pod spoločným názvom Púchov (Gabriš - Janega - Meravý 1970, 43-45).

V roku 1432 obe osady vyplienila husitská spanilá jazda, čím sa ich vcelku

slušný rozvoj spomalil (Gabriš - Janega - Meravý 1970, 46). Novým impulzom sa však

stáva povýšenie lednickej časti na mestečko (oppidum) hradným pánom Václavom

Bielikom z Kornice v roku 1470, marczibányiovská časť je však v tom isto roku

spomínaná ako possesio, čiže dedina, či majetok, čím vzniká nevšedný sídelný celok.

Začiatkom 17. stor. vyžení lednickú časť Juraj I. Rákoci, s ktorým je spojený

príchod moravských pobielohorských exulantov a príslušníkov Jednoty bratskej a vznik

právne špecifickej Moravskej ulice, kde sa títo prišelci usádzajú. Pravdepodobne sa

s nimi v meste objavujú i habáni, keďže sú v tej dobe známi i z neďalekej Beluše

i Žiliny (Jeršová 1970, 71).

Veľkú stratu mestečko utrpelo v roku 1663, keď do púchovskej doliny vpadla

z Moravy malá turecká armáda, ktorá systematicky vyplienila celú oblasť a množstvo

obyvateľov mestečka bolo zabitých či odvedených do otroctva (Kočiš 1989, 93).

Po skončení povstaní zažíva Púchov ekonomický rozkvet a stáva sa centrom

súkeníckej výroby a obchodu so soľou. Toto úspešné obdobie trvá však relatívne

krátko, pretože cechy už na prelome 18. a 19. stor. začínajú zaostávať za priemyselnou

malovýrobou (Gabriš - Janega - Meravý 1970, 71-72). Úpadok mestečka zvýraznila i

povodeň v roku 1813 zanechala neporušených len pár domov (Májsky 2003, 87).

K živelným pohromám sa pridalo i niekoľko cholerových epidémií a tak Púchov

upadal po hospodárskej i demografickej stránke (Gabriš - Janega - Meravý 1970, 79-

80).

6.1.3 Žilina

Základom mesta bolo pravdepodobne zoskupenie slovanských osád z 10. až 13.

stor. na širšom území dnešného mesta. V ich pomyselnom strede, bežne mylne

41

situovaný do Žiliny - Závodia, stál najstarší dochovaný sakrálny objekt, románsky

kostol sv. Štefana kráľa v polohe Dolné Rudiny (Moravčík 2004, 25), ktorý mal

vzniknúť najneskôr v 40. rokoch 13. storočia (Marsina 1975, 36). Tesne po polovici

storočia už stál i kostol, z ktorého neskôr mnohými prestavbami vzniká farský kostol

Najsvätejšej trojice, pri ktorom sa formuje zárodok budúceho mesta (Moravčík 2004,

32).

Prvá písomná zmienka vyššie spomínanom komplexe osád, terra de Selinan -

územie Žilina, alebo Žiliňany je v listine z roku 1208 (Marsina 1971, č. 149), ktorá

obsahuje zoznam majetkov nitrianskeho biskupstva. Terra de Selinan sa spomína, ako

územie, ležiace už za severnou hranicou daného cirkevného regiónu (Prikryl - Štanský

1996,1).

Toto osídlenie zaniká, alebo je silne zdecimované bližšie nešpecifikovanou

pohromou na Veľkonočný pondelok a to buď v roku 1270 (Marsina 1975, 36; Moravčík

2004, 32),alebo až v roku 1280 (Prikryl - Štanský 1996, 2). Pravdepodobne sa skaza

dotkla i budúceho farského kostola, pretože tesne po tejto udalosti prebehla druhá

stavebná fáza (Moravčík 2004, 32).

Koncom 13. stor. sa na území dnešného historického jadra okolo spomínaného

kostola usádzajú sliezski Nemci. Do tejto doby pravdepodobne spadá i tretia fáza jeho

výstavby a ustanovenie žilinskej farnosti (Prikryl - Štanský 1996, 2). Svoju prevahu

uplatnilo nemecké obyvateľstvo pri vzniku už stredovekého mesta i v právnej oblasti a

ako právny systém sa používalo tzv. tĕšínske právo (Marsina 1975, 39).

V roku 1302 sa Žilina stáva majetkom Matúša Čáka Trenčianskeho. Dvadsiateho

tretieho apríla roku 1312 je Žilina prvý krát spomínaná, ako civitas podľa ktorého práv

sa má riadiť obec Kolárovice (Prikryl - Štanský 1996, 2).

Z roku 1318 pochádza prvá písomná zmienka o žilinskom hrade, keď bol

exkomunikovaný jeho kastelán Ján, ako prívrženec už spomínaného Matúša Čáka

(Moravčík 2004, 22). Podľa nepočetných a obsahovo skúpych správ sa dá

predpokladať, že až do roku 1397 patril do kráľovského majetku, keď ho Žigmund

Luxemburský udelil Sudivojovi z Ostrorohu, aby ho opravil (Moravčík 2004, 24).

Posledná písomná zmienka o tomto hrade je už z roku 1457. Václav Pongrác sv.

Mikuláša, ktorý tri roky predtým získal od kráľa dedičné richtárstvo (Moravčík 2004,

22) v Žiline, ho musel vrátiť panovníkovi (Šimko 2008, 7).

42

Po smrti „Pána Váhu a Tatier“ sa Žilina stáva majetkom kráľa. Za vlády

Anjouovcov sa rozrastá, pokračuje doosídľovanie nemeckými kolonistami a mesto

získava opakovane rôzne privilégia. Dokonca získava poddanské dediny Závodie,

v ktorých bolo uplatňované tzv. žilinské právo (t. j. tešínske) (Zatloukalová 2002, 152).

Kráľ Ľudovít I. Veľký osobne zakázal Žilinčanom používať tešínske právo a nariadil im

osvojiť si právo iného uhorského mesta. V roku 1378 tak vzniká prvá kapitola Žilinskej

knihy, ktorá obsahuje prepis krupinského práva spolu s dodatkom, ktorý povoľoval

občanom mesta nehovoriacim nemecky hájiť sa rodným jazykom (Prikryl - Štanský

1996, 3).

Z tohto obdobia pochádza i prvé grafické zobrazenie erbu mesta. Konkrétne ide

o pečať, ktorou bola opatrená bližšie neuvedená listina s dátumom 8.3. 1379. Na pečati

s kruhopisom Sigilum civium de Zilina (v origináli je obrátené Z) je trojuholníkovitý štít

s hlavnou heraldickou figúrou, ktorú predstavuje dvojkríž Nitrianskeho kniežactva,

označovaný i ako arpádovský. Sekundárnou figúrou sú dve šesťcípe hviezdy, v horných

rohoch štítu, Zvláštnosťou dvojkríža sú jednak konkávne zakončené ramená a

koreňovité zakončenie spodnej strany zvislej osi. Dvojkríž a hviezdy sú zlaté, podklad

je olivovozelený (Pastorek 1970, 27). Ľudovít I. Veľký pri svojej ďalšej návšteve Žiliny

7. mája 1381 udelil miestnym Slovákom privilégium Pro Slavis (Špiesz, 2002,47).

I Žigmund Luxemburský pokračuje v udeľovaní privilégií a výhod mestu.

V roku 1405 nariaďuje vybudovať „obvyklé“ hradby okolo mesta. V roku 1414 rozkaz

vydáva opakovane, pretože sa zdá, že mestská rada nevykazovala v danom smere

žiadnu aktivitu. Hradby nestáli, ani v septembri roku 1431, keď mesto vyrabovali a

vypálili táboritské vojská vracajúce sa do Čiech (Prikryl - Štanský 1996, 4).

Problémy s fortifikáciou sa preniesli aj k ďalšiemu uhorskému panovníkovi

Matyášovi Korvínovi, ktorý roku 1474 „oslobodil Žilinu od platenia všetkých

mimoriadnych daní po dobu troch rokov, pretože mešťania mali veľké výdavky a

námahu s budovaním opevnenia“ (Marsina 1975, 53).

V roku 1508 sa majiteľmi mesta stávajú Podmanickí z Bystrice, no richtár

Mikuláš zatvoril mestské brány, nepustil ich a ani komisiu, ktorá mala prevod majetku

úradne schváliť dnu. V roku 1528 mesto získali do vlastníctva Kostkovci, no ozbrojené

potýčky i súdne spory Podmanických či už s žilinskými mešťanmi, alebo s

Kostkovcami pretrvávali bez výraznejších úspechov niektorej zo zúčastnených strán

skoro dvadsať rokov (Zatloukalová 2002, 154).

43

V roku 1540, však mesto dobyli a obsadili bratia Ján a Rafael Podmanickí. Ich

spor s Kostkovcami je definitívne ukončený v roku 1548, keď sa Žilina s oboma

poddanskými dedinami stáva kostkovským majetkom (Zatloukalová 2002, 154).

Počas povstania Františka II. Rákociho sa v meste striedali kurucké i cisárske

posádky.

Dvadsiateho ôsmeho marca v roku 1610 sa konala evanjelická synoda, ktorou

boli položené základy evanjelickej cirkvi na Slovensku a zvolili sa tu jej traja hlavní

cirkevní predstavitelia (Prikryl - Štanský 1996, 6). Toto stretnutie bolo vyvrcholením

dlhodobých snáh protestantskej časti obyvateľstva, no spory medzi nimi a

rekatolizačným hnutím, ktoré predstavovali hlavne jezuiti sa tiahne i skrz nasledujúce

storočia.

V 17. a 18. stor. vývoj mesta napreduje, na rozdiel od okolia, pomaly. Žilina je

opakovane sužovaná morom a cholerou i častými požiarmi(Prikryl - Štanský 1996, 10).

V 2 polovici 17. stor. mesto rozširuje svoje hospodárske zázemie o poddanské kysucké

obce Oščadnica a Horelica, a do nájmu si priberá tiež kysuckú obec Zborov

(Zatloukalová 2002, 156).

V Žiline prevládalo od 15. do 19. stor. najdôležitejšie remeslo Horného Považia,

súkenníctvo. Jeho najväčší rozmach spadá do 16. a prvej polovice 17 storočia, pričom

v prvej polovici pracovalo v meste dielní 120-150, ktoré vyprodukovali ročne 2500-

3500 kusov súkna (1 kus žilinského súkna je približne 24 rífov, teda 15 m, takže

celkový objem ročnej produkcie mesta bol asi 40 000 -50 000 m). Je teda jasné, že

najmä o exportný tovar určený do blízkeho Poľska a azda i Sliezska. V priebehu 17.

stor. zásobovalo mesto súknom prevažne vojsko a mestá na dnešnom strednom

Slovensku (Špiesz 1966, 80-81).

44

7. Vývoj keramiky na severozápadnom Slovensku

Za zlomový okamih medzi ranným a vrcholným stredovekom je, pre Uhorské

kráľovstvo, historikmi určený mongolsko-tatársky vpád. Zmeny vo vývoje keramiky

boli však dôsledkom pomalého plynulého vývoja zo slovanských foriem k prvej, ešte

prechodnej, etape vrcholnostredovekej keramiky, ktorá bola obohatená o nové prvky

prinášané nemeckými kolonistami. Za rozhranie medzi stredovekom a novovekom je i

vo vývoji keramiky symbolicky určená bitka pri Moháči v roku 1526 (Polla 1963, 25).

V prvej etape (koniec 12./polovica 13. až polovica 14. stor.) je vajcovitý, či

súdkovitý hrniec najrozšírenejšou a vo svojej podstate univerzálnou nádobou. Jej tvar

podmieňuje i morfológiu hrncovitých džbánov a pohárov, rozširujúcich sa na konci

etapy (Polla 1962, 114). Sporadicky sa v tejto etape vyskytujú malé misky z ktorých sa

k záveru fázy vyvíjajú zvoncovité pokrievky či miskovité svietniky (Hoššo 1983, 216-

217).

V druhej etape (polovica 14. až polovica 15. stor.) sa postupne objavujú všetky

základné typy keramiky na celom Slovensku. Na hrncovitých nádobách objavujú uchá.

Džbány a poháre sa začínajú väčšmi morfologicky diferencovať (Hoššo 1983, 217-

128.).

Tretia etapa (druhá polovica 15. až začiatok 16. stor.) predstavuje vrcholnú fázu

stredovekej keramiky vo všetkých jej ohľadoch. Po prvý raz sa objavuje esovite

profilovaný plytký tanier, no ide skôr o výnimku. Znova sa objavuje kolkovaný

ornament kolieskom, často v širokých pásoch. Aj naďalej sa objavuje závitnica. Glazúra

je častá aj na bežnom hlinenom riade. Značky na dne zanikajú v závere 14. stor.

a v novoveku sa už neobjavujú (Hoššo 1983, 219).

Štvrtá, znova prechodná, etapa (začiatok 16. stor., resp. jeho prvá štvrtina,

koniec nie je definovaný) už smeruje k novoveku. Najrozšírenejšou nádobou je stále

hrniec, používaný nielen na uskladňovanie potravín, ale i na varenie. S nástupom

novoveku sa však v kuchyni začínajú výraznejšie uplatňovať trojnožky. Mávajú

glazované vnútro a na rozdiel od stredovekých kusov uzatvorenú rúčku. Na novovekom

stole objavuje viac plytkejších tvarov, predovšetkým mís (Hoššo 2004, 577).

Najvýraznejšie zmeny je možné badať vo výzdobe, povrchovej úprave, šľachtení črepu

a vo výrobných značkách. S nástupom novoveku prakticky mizne rytá výzdoba i

45

sprievodné dekoračné techniky. Výrazný útlm sa prejavuje pri používaní výzdobného

postupu, ktorý využíval hru svetla a tieňa (Hoššo 2004, 571-572). Naopak do popredia

sa dostáva v širšej miere najmä olovnatá glazúra. S príchodom anabaptistov na konci

15. stor. sa objavuje biela ciničitá glazúra, na ktorú bolo možné maľovať. Keramika

zdobená touto metódou položila základy pre vznik tzv. ľudovej keramiky (Pajer 1983,

150).

Úplne novou metódou na území Slovenska je zadymovanie a následné leštenie

keramiky. Druhou čisto novovekou záležitosťou je engóbovanie (Hoššo 2004, 572).

Nástup novoveku samozrejme ovplyvnil i stavebnú keramiku a kachliarstvo,

ktoré v tejto dobe bolo na Slovensku neoddeliteľnou súčasťou hrnčiarskeho remesla. O

stavebnej keramike tohto obdobia je veľmi málo poznatkov, vďaka ktorým by bolo

možné postrehnúť novoveké trendy. Naopak, nálezy kachlíc poskytujú bohaté

informácie k problematike, ktorou sa táto kapitola zaoberá. Mierne zaostalý vývoj

kachliarstva na Slovensku, spôsobuje že prechod k novovekým renesančným trendom

začína až po druhej polovici 16. stor., no i v tomto období sú najmä na severozápadnom

Slovensku úplne bežné gotické motívy. Typický predstaviteľ kachieľ z 16. stor.

prevedených v ešte v tomto umeleckom smere, pochádza z výskumu J. Hošša (1982,

499-508) na lokalite Liptovská Mara. Písomný prameň ich výstavbu udáva pre rok

1539. Rovnako, ako na celom slovenskom území, s výnimkou veľkých miest a sídel

vyššej šľachty, i tu prevládali jednoduché miskovité, cibuľovité tvary a hrncovité tvary,

ktoré končiacim stredovekom stávajú plytšími, čo korešponduje s vývojom komorových

kachlíc, ktoré v novoveku predstavovali majoritnú časť kachliarenskej produkcie

hrnčiarov. (Hoššo 2004, 575). Vo výzdobe ustupujú klasické gotické náboženské

motívy žánrovým výjavom zo života, či alegorickým zobrazeniam ľudských cností a

hriechov. Čoraz častejšie sa objavuje zložitejšia kompozícia postáv vymaňujúca sa zo

strnulých póz stredoveku . (Hoššo 2004, 575-576). Do popredia sa v novoveku sa

dostávajú i rastlinné a geometrické motívy, ktoré od 17. stor. vytvárajú mozaiku

presahujúcu rozsah čelnej vyhrievacej steny do okolia, čím tvoria spoločne jeden motív

na celých kachliach. Zmena nastala aj pri populárnom zobrazovaní architektúry, kde sa

prechádza od čelného pohľadu k perspektívnemu videniu stavby (Hoššo 2004, 575-

576).

V stredoveku povedľa seba existovali neglazované a najmä jednofarebne zeleno

glazované kachlice. S nástupom novoveku sa počet glazovaných kusov zvýšil, a hlavne

46

od druhej štvrtiny 16. stor. sa objavuje i polychrómne prevedenie. Vrcholom v

glazovaní kachlíc je kombinácia olovenej a ciničitej glazúry (Hoššo 2004, 576).

Z dôvodu nedostatočného výskumu, nie je jasné kedy presne sa do

severoslovenskej keramiky dostáva trend tmavých, kovovo lesklých glazúr nanášaných

na nádoby relatívne v hrubej vrstve, obojstranne. Rámcovo sú tieto glazúry nazývané

barokovými, čo však je veľmi hmlistý termín, vyžadujúci ďalší výskum.

V 18. stor. sa rozmáha prevažne čierna hrubá glazúra na nádobách všetkého

druhu, ako sú dvojuché hrnce, či tzv. mliečniky. Tento typ úpravy bol veľmi populárny

na celom Považí (Májsky 2003,87) a z vlastného etnologického pozorovania viem, že

táto keramika sa stále používa v okrajových obciach regiónu, najmä v Javorníkoch, či

na Kysuciach.

47

8. Keramické triedy

Všetky keramické artefakty som zaradil do niekoľkých keramických tried,

pričom determinantmi pri zadeľovaní predmetov boli pri režnej keramike tieto faktory:

kvalita výpalu, farba črepu, hrubosť materiálu, typ a početnosť ostriva a v neposlednom

rade farba lomu. Pri výbere kategórií som sa inšpiroval prácou J. Hošša ( 1988, 112). Pri

glazovanej keramike som črep zaradil to danej triedy, len v v prípade, ak bol glazovaný

obojstranne jednou glazúrou, ak sa poleva vyskytla len na okraji, alebo vo vnútri

priradil som fragment k režnej keramike, nakoľko glazúra plnila v tomto prípade najmä

funkčnú úlohu.

Tieto činitele sú vytvorené len na základe makroskopického pozorovania.

Po osvetlení jednotlivých termínov, ktoré sú uvedené v tabuľke keramických tried (Tab.

č. XLIV), nasleduje krátky rozbor keramických tried.

8.1 Faktory určujúce typ keramickej triedy

Výpal: Podľa spôsobu výpalu sú črepy rozdelené na oxidačné a redukčné.

Do kategórie nekvalitný výpal som zaradil pórovité črepy s výrazne premenlivou

farbou, častá je i viacfarebnosť. Sprievodným javom je výrazná drobivosť materiálu,

občasné známky prepálenie a jasne viditeľný sendvičový efekt na lome.

Stredne kvalitný výpal predstavujú črepy s minimálnym pórovaním, poprípade bez

neho. Črep má zväčša 1 farbu, no vyskytujú sa rôzne odtiene. Drobivosť je malá,

maximálne na exponovaných častiach črepu, sendvičový lom sa vyskytuje minimálne,

je nevýrazný. Kvalitne vypálený črep je bez pórov, jednotnej farby a odtieňa, črep sa

nedrobí a sendvičový lom sa nevyskytuje. Veľmi kvalitne vypálený črep je bez pórov,

má jednotnú farbu bez odtieňov, črep sa nedrobí, nemá sendvičový lom, naopak

objavuje sa jeho spečenie. Na poklep je tvrdý, má zvonivý zvuk, v prípade redukčnej

keramiky má kovový lesk.

Farba: Ide o zafarbenie povrchu črepu, alebo spôsoby jeho šľachtenia (glazúra,

hlinka, engoba, asfalt).

Materiál a Ostrivo: Tieto kategórie spolu súvisia, nakoľko veľkosť a početnosť

ostriva v hrnčiarskej mase určuje hrubosť materiálu.

48

Ako ostrivo bol použitý piesok, riečny štrk, muskovit, prach, grafit a tehlovina.

Veľmi hrubý materiál obsahuje najmä štrk, menej muskovit, úlomky tehloviny.

Objavuje sa i piesok a vo špecifických prípadoch i grafit. Veľkosti zŕn je približne 5

mm. Hrubý materiál obsahuje najmä muskovit a piesok, občas štrk, pomletú tehlovinu

a obdobne, ako v predchádzajúcom prípade grafit. Zrná majú približne veľkosť 2-3 mm.

Stredne hrubý materiál obsahuje hlavne piesok a prach, občas drobnejšie zrná

muskovitu. Priemerná veľkosť zrniek je približne 1-2 mm. V jemnom materiáli sa

používa, ako ostrivo iba prach.

Farba lomu: Predstavuje zafarbenie črepu na jeho lome, zaznamenané sú

i špecifiká lomu, ako napríklad sendvičový efekt.

8.2 Keramické triedy

Keramická trieda č. 1:Ide o oxidačne vypaľovanú keramickú triedu využívanú

prakticky výsostne v rannom stredoveku v celom regióne. V skúmanom období sa

vyskytuje najmä v druhej polovici 13. stor. až do konca 14. stor., počas tohto obdobia sú

z nej vyrábané všetky hrncovité nádoby. V nasledujúcom období stráca svoje vedúce

postavenie, no je stále využívaná pri výrobe mís-perníc, hrubších hrncov a kachlíc.

Výnimočne sa objavuje v rannom novoveku na špecifických predmetoch, často

s náterom bielej hlinky. Používanie glazúr, alebo engoby nie je, až na niekoľko

exemplárov (prevažne kachlíc) doložené.

Sem patrí i podtrieda t. č. 1b, je vizuálne rovnaká, avšak materiálovo je

jemnejšia a jej výskyt spadá až do novoveku.

Keramická trieda t. č. 2: Oxidačne vypaľovaná trieda, pravdepodobne

prechodný stupeň medzi triedami t. č. 1 a 3. Používaná bola počas celého skúmaného

obdobia, avšak najväčší počet z nej vyprodukovaných predmetov pochádza najmä

z vrcholne stredovekej etapy skúmaného obdobia. Ide prevažne o hrnce a kachlice,

výnimočne sa objavujú misy-pernice. Črep býva občas šľachtený olovenou glazúrou,

výnimočne hlinkou a engobou.

Keramická trieda t. č. 3:Oxidačne vypálená keramická trieda používaná počas

celého skúmaného obdobia. Najpočetnejší výskyt spadá do obdobia neskorého

stredoveku, pričom si svoje hegemónne postavenie udrží až do konca 17. stor.

49

Zastúpené sú všetky keramické tvary, výnimku tvoria misy-pernice, poháre, misky-

kahančeky a zvoncovité pokrievky. Úplne dominuje vo výrobe tanierovitých tvarov

a komorových kachlíc. Na črepe sa objavujú všetky typy a farby glazúry, engoba

a hlinky.

Keramická trieda t. č. 4: Oxidačne vypaľovaná trieda využívaná približne od

prelomu stredoveku a novoveku. Ide o prevažne o drobné nádobky a svietniky. Táto

trieda sa nikdy veľmi nerozšírila, predstavuje luxusné zbožie, príležitostne polievaná

glazúrou, či potierané engobou.

Keramická trieda t. č. 5: Oxidačne vypaľované keramické trieda, zastúpená

v rannom stredoveku a v 13. stor. Sú z nej vyrábané hrubé hrncovité nádoby

a zásobnice. Črep nebýva ničím šľachtený.

Keramická trieda t. č. 10: Najrozšírenejšia redukčne vypaľovaná keramická

trieda, rozšírená vo vrcholnom a neskorom stredoveku. Práve z nej sú prednostne

vyrábané poháre a zvoncovité pokrievky. Pomerne častú sú i džbány a misky-

kahančeky, občas sa objaví i hrniec.

Keramická trieda t. č. 11: Kvalitná, redukčne vypaľovaná keramická trieda

vrcholného a neskorého stredoveku, charakteristická kovovým leskom. Nie je veľmi

početná a jej jediným predstaviteľom je džbán.

Keramická trieda t. č. 12: Najmenej kvalitná redukčná vypaľovaná keramická

trieda, používaná najmä na prelome 13. a 14. stor. až do záveru stredoveku,

pravdepodobne predchodca ostatných redukčných tried. Vyrábali sa z nej rovnaké

keramické typy, ako u t. č. 10, s výnimkou pohárov. Nádoby sú hrubšieho charakteru.

Keramické triedy t. č. 13 a 14: Menej kvalitné, redukčne vypaľované keramické

triedy, pravdepodobne regionálneho charakteru nepočetného výskytu vo vrcholnom

stredoveku. Vyrábané tvary korešpondujú s nádobami t. č. 10, s výnimkou pohárov.

Produkované nádoby sú však hrubšieho charakteru.

Keramická trieda t. č. 15: Zadymovaná keramika, používaná v rannom

novoveku. Keramickú produkciu predstavujú najmä džbány, poprípade hrnce.

Keramická trieda t. č. 16: Pomerne vzácna redukčne vypaľovaná keramika

objavujúca sa na konci stredoveku v podobe džbánov a drobných misiek.

Keramická trieda t. č. 17: Loštická keramika.

Keramická trieda t. č. 18: Keramická trieda s prímesou grafitu využívaná

v rannom stredoveku a na začiatku vrcholného stredoveku na výrobu zásobníc.

50

Keramické triedy t. č. 30, 31, 32, 33, 34: Obojstranne glazované keramické

triedy vyskytujúce sa od vrcholného stredoveku, ide najmä o hrnce, trojnožky, misky a

tanierovité misy

Keramická trieda t. č. 35: Obojstranne asfaltom potrené nádoby vyskytujúce sa

vzácne vo vrcholnom stredoveku, ide výlučne o hrnce.

Keramická trieda t. č. 36, 38, 50: Obojstranne glazované tzv. glazúry s kovovým

leskom (hnedá, čierna, sivá), používali sa od 18 stor. u rôznych dobových nádob.

Keramická trieda t. č. 37, 41: Habánska keramika.

Keramická trieda t. č. 40: Keramika prednovýchodnej proveniencie.

51

9. Typologický rozbor nádob

9.1 Džbán

Džbán sa objavuje na severozápadnom Slovensku koncom 1. polovice 14 stor.

(Hoššo 1983, 217).

Žiaden džbán nie je doložený vcelku, rovnako, ako dostatočne veľký fragment,

ktorý by bolo možné s určitosťou považovať za džbán a len niekoľko kusov (15 ks)

z celého súboru je možné spojiť práve s tou nádobou. Problémom je, že väčšina tvarov

okrajov je spoločných s hrncami (Španihel 2010, Tab. 12: 2) a bez doloženej väčšej

časti nádoby nie je možné presne určiť jej typ.

Z rozpoznateľných typov ide o vysoké, zaoblené, cylindrické okraje doplnené ostrým

rebrom. Zo stredoveku ide o 3 fragmenty okrajov z redukčnej keramickej triedy t. č. 10.

Reprezentatívnym kusom je nález z Kaplnky Božieho tela v Žiline (Tab. XI:2), zdobený

vlnovkou a ryhovaním. Obdobné tvary pochádzajú zo Sliezska a R. Szwed (2004, 337,

Ryc. 3:3) ich označuje, ako typ 3 a radí ho najneskôr do začiatku 16 stor..

I v novoveku ide o o vysoké zaoblené tenkostenné tvary, vždy glazované

obojstranne, občas viacfarebne (Tab. XVI:9). Akákoľvek plastická výzdoba absentuje,

chýba i lišta častá u stredovekých tvarov. Objavuje sa iba u jedného, pravdepodobne

staršieho, z črepov, ktorý je transparentne glazovaný. Ostatné fragmenty sú glazované

najčastejšie kvalitnou zelenou (3 ks) a hnedočiernou glazúrou, ktorá je bežná v regióne

pre 18. stor.

9.2 Hrniec

Hrniec a nádoby podobného tvaru (ranné formy džbánov a pohárov) predstavujú

najpoužívanejší a najrozšírenejší typ nádoby.

Najstarší typ predstavujú hrnce súdkovitého a vajčitého, výnimočne valcovitého

tvaru s okrajmi kalichovitých tvaro , alebo von vyhnutými, vyššími okrajmi, ktoré

prežívajú z ranného stredoveku. Zdobené bývajú niekoľkými ryhami, vlnicou, alebo

kombináciou oboch prvkov prevažne v hornej tretine tela nádoby. Nádoba je vyrábaná

na pomaly rotujúcom kruhu, dá sa predpokladať značka na rovnom dne, prevažne vo

52

forme rôznych krížov, či kríža v kruhu (Tab. X:4, XXVIII:10). Telo sa napája na dno

šikmo, bez odsadenia. Materiálovo prevláda keramická trieda t. č. 2.

Kalichovité okraje sa objavujú už pred koncom 12. stor. no ich najväčší

rozmach je okolo polovice 13. stor. (Vangľová 2010, 111). Zo sledovaného súboru sú

doložené napríklad z Turia (Tab. IV:2, 3) a Jasenového (Tab. VIII:13), poprípade

z lokality Hradisko v Divine (Moravčík 1991, 15, Tab. IV: 1, 2). Vznik týchto lokalít je

kladený do začiatku 13. stor.. Okrem Považia sa našli i na Kysuciach, konkrétne

v Radoli-Koscelisku (Tab. XXVI:5). Kalichovitý tvar okraja je mimo severozápadného

Slovenska známy pomerne málo. Vhodné analógie je však možné nájsť napríklad

v Olomouci (Dohnal 2001, 234, Tab. 11: 2,3).

Von vyhnuté okraje koexistujú s kalichovitými tvarmi. Nádoby s týmto typom

okraja inklinujú k valcovitému tvaru nádoby, príkladom je hrniec z Turia (Tab. IV:1),

datovateľný do záveru 12. až 1. polovice 13. stor..

Rozšírenie je tohto typu okraja je omnoho väčšie, ako u predošlého a nie je

problém k nemu nájsť vhodné analógie v regióne, napríklad na hrade Hričov, alebo z

Budatín (Petrovský-Šichman 1964, 68, V:9, 19), ale i zo širšieho územia, obdobné tvary

sú doložené zo Sitna (Hladík 2006, 382, Obr. 5:4),alebo až z hradu Šášov (Hoššo, 1981,

458, Tab. I:3). Rovnako i jeho funkčné uplatnenie je pravdepodobne dlhšie, rámcovo

sa kladie až do 14. stor. (Hanuliak 1993, 48; obr.24: 11).

Už v 13. stor. sa podľa T. Vangľovej (2010, 114) objavujú okraje rímsovitého

charakteru, ktoré sa v skúmanom súbore nevyskytli. Avšak za ich vrcholný vývojový

stupeň je možné považovať von vyklonené tvary so zosilneným a členeným oblým

zakončením. Vhodnou ukážkou je torzo hrnca z Radole-Kosceliska (Tab. XXVI:1).

Tvar nádoby sa ustaľuje v súdkovitej podobe, stále ešte vyrábaný obtáčaním,

s výzdobou v podobe riedko kladených rýh často doplnených vlnicou, ktorá miestami

prechádza do pásu vrypov. Obdobný hrniec datovaný do prvej polovice 14. stor.

pochádza zo Žiliny (Španihel 2010, Tab. 16:2). Je možný i výskyt značiek na dne.

Materiálovo prevláda oxidačne vypaľovaná keramická trieda t. č. 2.

Pravdepodobne od polovice 13. stor. je predpokladaný výskyt jednoduchých

hore vytiahnutých okruží (Vangľová 2010,114), ktorých je však v skúmanom súbore

pomenej (Tab. III:11), pričom prevládajú mladšie von vyklonené okružia s oblým (Tab.

XIV:3) alebo rôzne zrezaným ukončením (Tab.XX:2) známe od 14.stor. približne do

polovice 15. stor. Tieto sa vyskytujú v mnohých variáciách, pričom je ich možné

53

pripodobniť dobovým tvarom napríklad z hradov Šášov, či Kremnica (Hoššo 1981, 458

Tab. I: 1, 5), poprípade zo Sitna (Hladík 2006, 382, Obr. 5:8, 9),

Od polovice 14. stor. sa začína objavovať ucho (Hoššo 1983, 216). Prevažne ide

o jednoduché páskové uši, občas konvexne, alebo konkávne prežľabené, často zdobené

jedným, alebo dvoma odtlačkami palca na chrbte ucha (Tab. XXVII:2), alebo v mieste

jeho napojenia na telo nádoby (Španihel 2010, Tab. 8).

V závere 14. stor. sa u niektorých okruží objavuje výrazné zhrubnutie ukončenia

(Tab. IV:6; VIII:7), ktoré miestami získava až kvadratický tvar (Tab. XV: 2, 3), čo

korešponduje s dolnosliezskou skupinou II/A J. Kruppeho (1961, 5, Ryc. 25).

Do záveru 14. a počiatku 15. stor. je pravdepodobne možné zaradiť i von

vyhnuté rôzne zrezané tvary, často podrezané. Doložené sú napríklad z Jasenového

(Tab. VIII:3, 12). Analogicky ide o bežný tvar, známy zo severnej Moravy (Goš 1992,

229), i priľahlých slovenských regiónov (Ruttkay 1995, 571, Obr. 7: 11, 12

V tomto období kulminuje variabilita po materiálovej stránke, dožívajú oxidačné

keramické triedy t . č.1 a 2 a začína sa uplatňovať t. č.3, ktorý v nasledujúcich

obdobiach úplne prevládne. Rovnako toto obdobie je vrcholom využívania redukčného

výpalu i pestrosti výzdoby, najmä rôznych typov radielka, ktorého používanie súvisí

najmä s redukčným výpalom (Tab. III:3; XII:5). Ako rarita sa objavuje asfaltový náter

na niektorých nádobách, doložené sú napríklad z výskumu v Hodžovej ulici č. p. 6

v Žiline a hradu Bystrica.

Obdobie okolo polovice 15.stor. je možné dobre sledovať na nálezoch zo

Strečna-Bašty, ktorá slúžila ako útočný hrádok husitov počas obliehania Strečna v roku

1431 alebo v 1433/1434 (Malec 2009, 108) a z 2 opevnení v Gbeľanoch, ktoré sú

spájané s akciami bratríkov v okolí v druhej polovici toho istého storočia (Malec 2009,

53, 55). Najstaršia poloha Strečno-Bašta poskytla vajčité torzo hrnca s von vyhnutým

jednoduchým nevýrazne profilovaným okrajom (Tab. VII:7), zdobený kombináciou

úzko kladených rýh a rytého ornamentu. Ďalšia reštaurovaná nádoba (e. č. 13 242)

predstavuje hrniec s jednoduchým von vyhnutým okrajom s páskovým a dovnútra

prežľabeným páskovým uchom. Medzi výzdobou sa objavuje i rezíduum v podobe

vlnice (e. č. 362). Z menšieho gbeľanského hradiska pochádza súdkovité torzo hrnca

s von vytiahnutým hráneným okružím (Tab. VII:6) a fragmenty okruží. Väčšie hradisko

dokladá svojimi nálezmi koexistenciu okruží a to jednak hore vytiahnutých s oblým

ukončením (Tab. III: 11), ale najmä von vytiahnutých s oblým, alebo dovnútra

54

hráneným ukončením (Tab. III: 8, 9, 10) s jednouchým, von vykloneným, hore

vytiahnutým okrajom (Tab. III:12). Súbežnosť von vyhnutých okruží a zjednodušených

okrajov je viditeľná okrem Strečna-Bašty a väčšieho hradiska z Gbelian i na

exemplároch zo Žiliny (Tab. I: 2, 3, 7), ktoré je datované do rovnakého obdobia, ako

vyššie spomenuté hrádky. Koexistencia týchto tvarov je doložená v rovnakom časovom

období napríklad i v blízkom Lipníku nad Bečvou (Drechsler - Pavlík - Vitanovský,

2008, 20, Tab. VIII:3, 4, 5, 6). V tomto období sa rozširujú aj rôzne zjednodušené

tvary, ktorým dominujú zosilnené von vyhnuté, prehnuté typy (Španihel 2010, Tab. 7:2,

3) spolu so zaoblenými (Tab. XXXIX: 4, 6) a strechovito hránenými okrajmi (Tab.

XIX:4), na ktorých vnútornej strane sa už častejšie objavuje, prevažne zelená, glazúra.

Vo výzdobe sa uplatňuje i plastická lišta (Tab. XIX:4), známa napríklad zo súvekého

súboru zo Sľažian (Ruttkay 1995, Obr. 14:1, 6, 7).

Je očividné, že druhá polovica 15. až počiatok 16. stor. predstavuje predel

medzi von vyhnutými okružiami a zjednodušenými von vyhnutými tvarmi. Nádoba sa

v tejto dobe začína glazovať aspoň vo vnútri okraja a výzdoba sa zjednodušuje.

Uprednostňuje sa rytý líniový dekor, pričom prevažujú ryhy nad žliabkami. Glazúra sa

objavuje na niektorých okružiach (Tab. XXI:1), poleva však prevláda u ovalených

tvarov. Bežné je už zrezávanie z kruhu a prevláda keramická trieda t. č. 3.

Pre prvú polovicu 16. stor. je možné použiť rekonštruovaný hrniec uzavretého

nálezového celku z Púchova, Moyzesovej ulice (Tab. XXX:1), jeho jednoduchý von

vyhnutý okraj i celkový tvar je na južnom Slovensku však známy už z od polovice 15.

stor., čo dokladá nález takmer identickej nádoby zo Šurian (Ruttkay 1995, 573, Obr.

9:1), líšiacej sa len výzdobou, ryhy sú nahradené žliabkami. Naviac púchovská nádoba

má vnútornú stranu okraja zeleno glazovanú. V tomto období sa objavuje v regióne i

zadymovaná leštená keramika (Hoššo 2004, 573), niekoľko črepov pochádza z hradu

Lednica (Tab. XLII:2), pravdepodobne ide o import z južnejších oblastí.

V priebehu 16. a 17. stor. sa jednoduché von vyhnuté tvary začínajú dvíhať

a profilovať, pričom vnútorná hrana je zvyčajne preliačená (Tab. XXIX:7). Výnimku

tvoria Kysuce, odkiaľ sú známe prevažne zosilnené von vyklonené s okraje s oblým

ukončením (Tab.XXIII:5, XXIV:1, 3, 8, 9), čím tieto tvary inklinujú k poľskému

Sliezsku, kde sú obdobné nádoby datované k prelomu 16. a 17. stor. (Szwed 2004 375,

Tab. 10: 5, 9). Tieto typy okrajov sa vyskytujú i v južnejšej časti oblasti, ich početnosť

však výrazne klesá (Španihel 2010, Tab.1:5, 6).

55

Pravdepodobne do tohto obdobia je možné zaradiť i vysoký amforovitý hrniec

s jednoduchým von vyhnutým, takmer vodorovne položeným okrajom so zaobleným

ukončením (Tab. IX:1) zo Žiliny, obdobný tvar pochádza z Brna, Husovej ulice (Holub

- Kolařík a kol. 2010, 90, Obr. 10:1)

Vrcholom vývoja sú hrnce vakovitého a súdkovitého tvaru s von vyhnutým

jednoduchým hráneným, alebo vertikálne profilovaným okrajom, doložené z Púchova

(Tab.XXXI: 2, 3, 4), zdobené maximálne zväzkom rýh a potierané hnedočiernou

glazúrou. Tieto nádoby sú rámcovo autorom výskumu datované do 17. - 18 stor..

Problémom je nájsť vhodnú analógiu, nakoľko z tohto obdobia nepochádza dostatok

keramických súborov. Výnimku tvoria nálezy z Broumova (Žegklitz 2007, 155, Fig.

14:2, 4;164, Fig. 28: 5, 6)

.

9.3 Lekárenská nádobka

Občas označovaná i ako albarello, lekárenská valcovitá nádobka habánskeho

pôvodu určená prevažne na masti je doložená z Púchova, Moyzesovej ulice (Tab.

XXX:2) má svoj predobraz v nádobkách zo Strachotína (Pajer 2006, 85, Obr. 7) , ktoré

sú datované medzi roky 1610-1622 (Pajer 2006, 80). Tento typ nádoby sa v regióne

nevyvíja, je preberaný ako dôsledok habánskej migrácie do Uhorska, mimo iné i do

Púchova.

9.4 Pohár

Do konca 13. stor. sa pohár, ako samostatne profilovaná nádoba nevyskytuje.

Jeho úlohu plnia menšie hrncovité nádoby. Takzvaný gotický typ sa vyčleňuje

začiatkom 14. stor. (Hoššo 1983, 217), čo súvisí so stabilizáciou mestskej populácie,

mestských práv a činnosti tzv. mázhausov. Koniec hlinených pohárov je kladený do

obdobia, ktoré je vymedzené začiatkom až polovicou 16. stor., keď ich začína

nahradzovať sklo (Hoššo 1996, 200).

Po materiálovej stránke je z 24 kusov až 20 vyrobených z redukčne

vypaľovaných tried, najmä z t. č. 10 (18 ks). Všetky poháre sú vytáčané na rýchlo

rotujúcom kruhu.

56

Fragmenty pohárov zo skúmaného súboru je možné rozdeliť do štyroch skupín. Prvú

predstavujú valcovité typy bez tvarovo vyznačenej nôžky. Reprezentatívny exemplár

pochádza zo Žiliny, Hodžovej ulice (Tab. XXXIV:4) Druhú skupinu predstavujú

vajcovité tvary s viac, alebo menej výraznou štíhlou nôžkou doložené rovnako zo

Žiliny, Mariánskeho námestia (Tab. I:2), či Kysuckého Nového Mesta (Tab. XXIII:7).

Tretiu skupinu tvoria valcovité tvary s naznačenou nôžkou (Tab. I:1) tiež zo Žiliny

a poslednú reprezentujú už fragmenty s nízkou, úzkou nôžkou, napr. z hradu Hričov

(Tab. XV:9).

Valcovité poháre bez nôžky sú známe už od polovice 14 stor. najmä na Morave zo

Msteníc pochádza fragment (Nekuda,108, 159:h) ktorý odpovedá jednak tvaru pohára z

Hodžovej ulice a výzdobe kolkom kusu z Radole-Kosceliska (Tab. XXVII:2). Pre 14.

stor. hovorí i značka na dne. Druhý typ predstavujú vajcovité tvary zdobené

žliabkovaním Tento typ je pomerne rozšírený v celom karpatskom oblúku, analógie sú

známe z Košíc (Ďurišová - Kúrthy - Pristáš, 157, Obr. 5:f), ale i Warszawi (Kruppe

1961, Ryc. 21), kde sú rovnako datované do 14. stor.. Tretí a štvrtý typ je možné

priradiť k tzv. bratislavským pohárom. Tretí typ predstavuje I. etapu vývoja datovanú

pre Bratislavu do 2. polovice 14. až na začiatok 15. stor. (Hoššo 1996, 200), avšak pre

bližšie stredné Slovensko sa dá ich využitie posunúť až do konca 15. stor. , ako

dokladajú nálezy z Banskej Bystrice (Mácelová 485, Obr. 5: 2, 3, 4). Pohár tohto typu

sa vyskytol v jednej vrstve (Námestie Dukla, Žilina) s vajcovitými pohármi, čo svedčí

o časovej koexistencii viacerých typov. Štvrtá skupina je totožná s III. etapou

bratislavských pohárov, pričom analógie sú opäť najmä v Banskej Bystrici, doba

používania spadá do záveru 15. stor. až polovice 16.stor.. U bratislavských pohároch sa

objavuje výzdoba žliabkovaním. Fragmenty okrajov ktoré pravdepodobne patria

k pohárom, predstavujú bežné jednoduché okružia (t. č. 412b, 414) a zjednodušený von

vyhnutý okraj s pečatítkovitým zakončením, ktorý je doložiteľný u poľských pohárov

15. stor. a prehnutý okraj zdobený prepletanou lištou z Lietavy (Tab. XXXVI:3). Tento

výzdobný motív sa rozširuje v celom karpatskom oblúku v druhej polovici 15. až prvej

16. stor. na rôznych nádobách (Obr. 14: 1, 7). Známe sú i z pohárov v Žiline (Španihel

2010, Tab. 11:5).

S prihliadnutím k získaným záverom, je možné predpokladať, že poháre 1. a 2.

skupiny predstavujú starší vývoj v ovplyvnený severným kolonizačným prúdom v celej

oblasti s farebným črepom, inklinujúci k Morave a najmä Dolnému Sliezsku, pričom

57

poháre 3. a 4. skupiny vstupujú do oblasti na v druhej polovici 14.stor. z prostredia

juhozápadného Slovenska.

9.5 Misa-pernica

Hlboká misa s takmer kolmými stenami sa objavuje severnej časti karpatského

oblúka po polovici 14. stor. bez očividného predchodcu (Hoššo 1983, 217). V zásade

ide o hrubé, nízke a široké nádoby s roztvoreným, alebo zatiahnutým okrajom,

vyrábané obtáčaním i vytáčaním, pričom dno je bez značiek. Materiálovo ide v drvivej

väčšine o oxidačnú keramickú triedu t. č. 1, ktorej sekundujú príbuzné triedy t. č. 2 a 3.

Výnimočne sa objavujú hrubé redukčne vypaľované triedy t. č. 12 a 13.

K najstarším kusom môžeme pravdepodobne zaradiť kónický exemplár z hradu Hričov

(Tab. XXX: 4) s jednoduchým zosilneným okrajom z hrubej redukčne vypaľovanej

triedy t. č. 13, problémom pri datovaní je absencia analógií v regióne, avšak vzhľadom

na mladšie exempláre u ktorých sa roztvorenie nádoby a zosilnenie okraja zväčšuje sa

dá predpokladať, že Hričovské nálezy stoja na počiatku vývoja.

Ďalšie zosilňovanie je viditeľné u kusov z Lietavy (Tab. XXXV:10 ) čo

odpovedá už záveru 14. stor. až do polovice 15. stor. (Hoššo, 1985, 221). Objavuje sa

i prevísanie okraja, tiež doložené na Lietave (Tab. XXXV:8). Začiatok využívania

objektu sa kladenie do 15. stor.. V tomto období sa objavuje i výlevka a časté je i

hrubé pretláčanie okraja, poprípade výzdoba radielkom v podobe hranatej vlnice (Tab.

XLI: 5).

Výraznejšie previsnuté, často zhrubnuté tvary i s vnútornou lištou sú známe zo

Žiliny, Ulice J. M. Hurbana ( Španihel 2010, Tab. 21:1, Tab. 22,1), kde sú kladné do

záveru 15. až prvej polovice 16. stor. Na prelome 16. a 17. stor. sa v spodnej časti

mís týmto typom pripája plastická lišta s reťazovou výzdobou. Prakticky identický kus

k torzu misy (Tab. X:2) z Kaplnky Božieho tela v Žiline pochádza z obce Broumy na

Berounsku v Čechách (Žegklitz, 157, Fig. 14:1), v tomto období už vytáčané na kruhu

a vo vnútri sa objavuje biela hlinka.

Záverečným vývojovým stupňom sú misy s lomeným von vykloneným, na vnútornej

výrazne preliačeným okrajom zdobené jemnými ryhami. Na vnútornej strane,

poprípade i na vonkajšej sú potrené hnedočiernou glazúru, ktorá je bežná na

58

severozápadnom Slovensku pre 18 stor. (Májsky 2004, 135). Zo skúmaného súboru sú

doložené z Kysuckého Nového Mesta (Tab. XXV:1) a Púchova (Tab. XXXI:4), pričom

analogicky ich je možné doložiť napríklad z IV. horizontu na Sitne (Hladík 2006, 388,

Obr. 7:12), ktorý je však datovaný do pomerne dlhého časového úseku 16. stor. až

začiatok 18. stor..

9.6 Miska / kahanček

Samotný tvar tejto nádoby je na Slovensku vo všeobecnosti známy od 13. stor.,

ale masové rozšírenie je až od polovice 14. stor. (Hoššo 1983, 216), všetky misky boli

vyhotovené zo základných keramických oxidačne vypálených tried regiónu t.č.1 a 2.

V skúmanom súbore sú doložené 4 fragmenty.

Staršie tvary z 13. stor. nemajú ucho, ktoré sa objavuje až v nasledujúcom storočí

(Nekuda - Reichertová, 1968, 61). Mladší stupeň s uchom reprezentuje fragment so

zatiahnutým okrajom zo Žiliny, Hodžovej ulice (Tab.XXXIII:1) a kusy z Lednice (Tab.

XXIX:1) a Hričova s rovnakým tvarom okraja, no bez ucha, zato však s dochovanou

výlevkou.

Tých niekoľko kusov neposkytuje dostatočné predstavu o kahančekoch, jediné

čo je možné o nich povedať, je že u doložených kusov prevláda kruhový tvar so

zatiahnutým okrajom z ktorého vystupuje krátka výlevka, čo zodpovedá bežnej

produkcii v 14. a 15. stor. na širokom území, vhodným príkladom je kahaček zo

Smilovho hradiska (Nekuda - Rechertová, 1968, 254, Obr. 112:1)

Tento typ nádoby sa začína vytrácať v 15. a 16. stor., keď vzniká sviečkarstvo ,

ako samostatné remeslo a začínajú sa uplatňovať svietniky (Polla 1979, tab. XVII: 4).

K malým miskám, je ešte možné zaradiť 2 nádobky, ktoré reprezentuje tvar

z Kysuckého Nového Mesta, s von vyhnutým zaobleným okrajom, členeným dnom

a jednoduchou maľbou bielou hlinkou vo vnútri, ktorá je prekrytá engóbou. Táto forma

výzdoby sa objavuje na južnom Slovensku najskôr po polovici 16. stor.(Hoššo 2004,

573), čiže na Kysuciach môžeme vzhľadom na mierne zaostávanie regiónu uvažovať

prvej polovici 17. stor..

59

9.7 Tanierovité tvary

Taniere a široko roztvorené, plytké misy sa síce objavujú už v druhej polovici

15. stor., no ide o ojedinelé exempláre, preto sa s masovým používaním v tomto storočí,

ešte neráta (Hoššo, 1983, 218) a ich skutočné rozšírenie sa kladie do úvodu ranného

novoveku (Hoššo 2006, 570).

Technicky ide o nádoby vyrábané z oxidačnej keramickej triedy t. 3 pomocou

rýchlo rotujúceho, v mladšom období možno i fajazérskeho kruhu. Vo vnútri sú často

glazované. Výnimočne sa objavia neglazované ploché taniere z hrubšej triedy t. č. 2,

a naopak obojstranne glazované kusy a to buď zelenou, alebo hnedou polevou.

V prípade mís ide o široko roztvorené, plytšie a nepomerne menšie subtílnejšie tvary,

ako sú misy-pernice. Problémom je stupeň ich stupeň zachovania, nakoľko sú

doložiteľné len časti tiel nádob s horizontálnym uchom (napr. Lietava, Tab. XXXVII:6),

pričom iba na jednom z nich je zachytený roztvorený jednoduchý okraj na vnútornej

strane jemne zosilnený. Ide o exemplár z Púchova, ktorý je prakticky identický

s nálezmi zo Sitna (Hladík 2006, 388, Obr.7: 3, 4, 6), naviac sa vo vnútri objavuje biela

glazúra prekrytá glazúrou, čiže tieto nádoby môžu byť kladené najskôr do druhej

polovice 16. stor. (Hoššo 2004, 573). Tento typ okraja je zdieľaný i plytkými kusmi

s mierne esovito profilovanými stenami (Tab. XX:5) a pravdepodobne i taniermi

plochými. Práve využitie jednoduchého zosilneného okraja u plochého taniera je

otázkou, nakoľko v danom súbore nebola táto kombinácia s istotou doložená, avšak je

možná pretože i v nasledujúcom vývoji mali misy a plytké taniere spoločné vývoje

okrajov.

V priebehu druhej polovice 16. stor. sa okraj začína hrubnúť, prehýbať sa

a vytvára špecifický von vyhnutý a prehnutý typ okraja, ktorého tvarová variabilita

vrcholí podľa nižšie uvedených analógií na prelome 16. a 17. stor.. Ako ukážka poslúžia

taniere z Lietavy (Tab. XXXVII:1; XXXIX:2) a z Hurbanovej ulice zo Žiliny (Španihel

2010, Tab. 9:1, 31:1, 35:2). Ich profilácia zodpovedá takmer presne nálezom z Wrocłavi

ulice św. Antoniego (Szwed 2004, Tab. 12:10, 11; 14:1, 2), ktoré sú datované práve na

prelom 16. a 17. stor.. Odpovedajúci nález veľkého taniera s analogickým okrajom

a dokonca i výzdobou pochádza z Mostnej ulice v Nitre, je však datovaný len veľmi

hrubo do 16. až 18. stor. (Březinová - Samuel a kol. 2007,Obr. 76; Obr. 83).

60

Výzdobné postupy na severozápadnom Slovensku sú tiež veľmi podobné, avšak

umelecká úroveň nedosahuje úroveň sliezskych nálezov a, ako som sa už zmienil sú

podobné nitrianskej mise.

Technicky ide o vyplnenie predrytých najčastejšie líniových motívov hlinkou

a následné prekrytie glazúrou, alebo engobou (tejto výzdobe zodpovedá i miska

z Kysuckého Nového mesta uvádzaná v podkapitole 9.5 Misky-kahančeky) a potom

polychrómna maľba zjednodušeného rastlinného, alebo geometrického motívu (Tab.

XXXIX:2) často v žltej, zelenej, občas modrej a výrazne tmavom pozadí.

Špecifickú výzdobu, avšak bežný tvar predstavuje exemplár z Lietavy (Tab.

XXXVII:1), kde sa na belavom pozadí objavuje primitívna maľba čiernou a červenou

farbou.

Ojedinelý tvar, bez analógií pochádza z dvoch kysuckých novovekých lokalít

v Kysuckom Novom Meste. Ide o nepravidelne esovite tvarované misy vo vnútri

potierané engobou. Doložené sú dva typy (Tab. XIV:11, 12), a rámcovo je ich možné

podľa autorky výskumu datovať do 17. – 19.stor..

9.8 Trojnožka

Tento typ nádoby sa objavuje po polovici 15. stor. , obdobie širokého využívania

spadá až na začiatok novoveku (Hoššo 1983, 219-220).

Z tridsiatich exemplárov je až 22 kusov vyrobených z oxidačnej triedy t. 3. Tento súbor

nie je veľmi vhodný pre datovanie nakoľko až 16 kusov tvoria fragmenty nožičiek.

Za najstarší exemplár je možné vzhľadom netypický redukčný výpal je možné

považovať kolmo zrezanú nožičku z pekárne Lietavského hradu, podobný fragment

trojnožky pochádza zo Žiliny (Španihel 2010, Tab. 27:4) a je datovaný do neskorého

stredoveku.

Vysoká variabilita okrajov v krátkom časovom období a fakt, že výrazne odlišné

tvary sú nachádzané v rovnakom časovom období (Španihel 2010, 23:2; 24:1)

nedovoľujú voliť tvar okraja, ako vhodný chronologicky citlivý prvok.

Najstaršie tvary pravdepodobne predstavujú neglazované fragmenty

nasledované kusmi so zelenou glazúrou na vnútornej strane, sprevádzané odtlačkom

palca na v mieste napojenia nožičky na nádobu, obojstranne glazované trojnožky,

61

zásadne hnedou glazúrou, nevykazujú žiadne rozdiely oproti nádobám polievaným len

zvnútra.

K mladším typom patria tuľajky z Kaplnky Božieho tela (Tab. IX:3, 4) a z

Púchova (Tab. XXXI: 7), datované najskôr do druhej polovice 16. stor. (Májsky 2003,

88).

Najmladšiemu typu patrila pravdepodobne enormne dlhá nožička z Kysuckého

Nového Mesta (Tab. XXIII:8) zdobená odtlačkom palca, autorka výskum datovala do

17. - 19. stor. (Ďurišová 1991, 5).

Uzatvorená rúčka je už prejavom novovekej keramiky (Hoššo 2006, 570),

rovnako ako postupné predlžovanie nožičiek.

9.9 Zásobnica

Najstaršie nádoby jasne označiteľné za zásobnice sa objavujú na severnej

Morave v prvej polovici 11. stor. (Goš - Karel 1979, 167).

Zo skúmaného súboru pochádza len 9 fragmentov, pričom iba 2 kusy predstavujú

úlomky okrajov. Grafitové fragmenty pochádzajú z Hatného-Na skale 2

(Tab.XXIX:5,6) a Žiliny-Kaplnky Božieho tela (Tab. X:1), oxidačne vypaľované

hrubostenné fragmenty sú z Turia- Hrádku (Tab. XIV:4) zdobené násobnou vlnicou. Z

Hričovského hradu i jaskyne v hradnom brale pochádza niekoľko hrubých nezdobených

črepov z tela nádob, obdobnej veľkosti i tvaru.

V prípade Hatného, ide 2 okraje von vyhnuté, nízke, oblúkovito zakončené

zdobené vystúpenými horizontálnymi líniami a dva fragmenty šikmo nasadeného dna

typu č. vyrábaného obtáčaním. Zaujímavosťou je, že na fragmente výdute črepu e. č. 3

tesne nad dnom je vyvŕtaná dierka o priemere cca 0,5 cm. Takéto dierky interpretuje na

základe nálezov z Beluše-Pri konopnom potoku I. Vlkolínska (2007, 47), ako tzv.

reparačné otvory, ktorými sa zásobnica, ako vzácnejší druh nádoby pri poškodení

opravoval.

Okraje môžeme zaradiť do rámcovo IIA triedy podľa severomoravských

zásobníc z druhej polovice 11. stor. (Goš - Karel 1979, 168-169) Odlišujú sa iba

výraznejšou profiláciou. S ohľadom na predpokladané osídlenie hrádku od 12. stor.

(Malec 2010, podobnosti s vyššie uvedenými nálezmi (Vlkolínska 2007, 46)

62

a spomínanú odchýlku v profilácii sú okraje rámcovo datovateľné na prelom 11. a 12.

stor..

Mohutný, kyjovitý okrajový fragment nájdený v Kaplnke Božieho tela, líšiac sa

len výzdobou ryhami, zastupujúcimi násobnú vlnicu, má po tvarovej stránke prakticky

identickú analógiu z objektu č. 16 na Komenského ulici v Lošticích (Goš 2007, 13, Obr.

5:3) datovaný do 2. polovice 13. stor., podľa vyššie citovaného rozdelenia zásobníc ide

o typ IIIA.

Hričovský exemplár predstavuje veľký, hrubostenný črep z tela valcovitej

nádoby výzdobou v podobe rýh, prechádzajúcich do násobnej vlnice (Goš - Karel 1979,

65, Obr. 1) i tvarom odpovedá severomoravskej produkcii, no je vypálený z oxidačnej

triedy t. č. 1 bez prímesi grafitu, čo by spolu s vcelku degenerovanou formou výzdoby

mohlo zodpovedať domácemu pokusu o napodobenie vzácnejšieho importovaného kusu

bohužiaľ bez možnosti bližšieho časového zaradenia.

9. 10 Zvoncovitá pokrievka

Na severnom Slovensku sa začína objavovať na konci13.stor. (Ruttkay 1996,

577), avšak masové rozšírenie nastáva až od polovice 14. stor. (Hoššo 1983, 216). Ide

vlastne o drobné misky, ktoré majú k dnu pripojené gombíkovité držadlo. Sú iba

výnimočne zdobené, objavuje sa však ryhovanie i vlnica. Ani jeden z 35 exemplárov

nie je glazovaný, čím by sa dala aspoň približne určiť horná hranica ich výskytu do 16

stor..

Pri datovaní je nemožné sa oprieť o materiálovú skladbu jednotlivých typov,

pretože pokrievky sú vyrábané zo základných oxidačných tried t. č. 1, 2, 3 i redukčných

tried t. č. 10, 12, 13. Za staršie typy je možné považovať kusy bez esovitej profilácie,

širšie roztvorené, s terčovitým držadlom. Esovitý tvar a gombíkovité držadlo sa

objavujú až v neskorom stredoveku (Nekuda - Reichertová, 1968, 57).

Z doloženého súboru pochádzajú len esovite tvarované exempláre s gombíkovitým

držadlom, čo môže súhlasiť s vyššie uvedeným predpokladom J. Hošša.

Tvar držadla je možné rozdeliť do 3 skupín, zátkovité z Kaplnky Božieho tela

(Tab. X:6), gombíkovité oblé z Radole (Tab. XXVII:9) a gombíkovité, hranaté

odsadené držadlo zo Žiliny, bývalého Námestia Dukla (Tab. I:11).

63

Variabilita okrajov je veľmi vysoká a očividne sa neriadi chronologickým

radom.

Výzdoba sa vyskytla len v dvoch prípadoch, pričom išlo vždy o vlnicu.

9. 11 Importovaná keramika

Do tejto podkapitoly som zaradil fragmenty nádob, ktoré sú dokladom

diaľkových vzťahov severozápadného Slovenska.

Fragment okraja t. č. 535 z Pruského obsahuje pomerne veľké množstvo pyritu,

čo poukazuje na výrobný okruh stredoslovenských banských miest (Hladík 2006, 379).

Všetky exempláre, až na pár výnimiek, pochádzajú z hradu Strečno, bez bližších

upresňujúcich informácií. Prvým exemplárom je fragment štíhleho loštického pohára

bez ušiek z priekopy hradu Strečno (Tab. XVI:5, XLII:6 ; (Šedo 1975, 100) spájaný V.

Gošom (2007, 86) s pohybom Jiskrových vojsk v polovici 15. stor. na severozápadnom

Slovensku.

Druhý črep predstavuje výduť z tela nádoby zdobenej na povrchu pieskovaním

a vo vnútri čiernohnedou glazúrou (Tab. XVII:1; XLII:8). Pieskovanie poukazuje na

Viedenský výrobný okruh a tmavé glazovanie vo vnútri je podľa I. Holla (1990, 239)

doložené po roku 1530.

Ďalej je tu črep hnedo glazovaný črep zdobený kruhovými dierkami a čierne

glazovanou „malinou“ (Tab. XLII:9). Výzdoba poukazuje na nemeckú kameninu,

vzhľadom na jej vysokú variabilitu, bližšie však neurčiteľnú.

Druhú skupinu tvoria pravdepodobne predmety z blízkeho východu. Prvý kus

pochádza výnimočne z Lietavy, ide drobný čriepok s výzdobou podobnou arabskému

písmu (Tab. XXXVII: 3). Samozrejme i európska majolika používala reprodukovane

arabské písmo, ako výzdobu, no vzhľadom na použitú glazúru si myslím, že ide priamo

o islamskú produkciu. Druhým, pravdepodobne, prednovýchodným predmetom je

fragment vázy (Tab. XVI:8), polievaný rovnakou glazúrou, ako predchádzajúci

exemplár. Nádoby k porovnaniu pochádzajú z Kráľovského paláca v Bude (Holl 1990,

242-243).

Posledný zaujímavý exemplár predstavuje skoro plochý modrošedo glazovaný tanier

s obojstrannou tmavomodrou maľbou (Tab. XLIII: 1) a modrá váza (Tab. XLII:7)

64

z Lietavy. Tanier zodpovedá tvarovo i farebne výrobkom habánskeho dvora vo

Vacenovicích (Pajer, Obr. 9:3)., ktoré sú doložené od poslednej tretiny 16. stor.

Váza je neznámeho pôvodu, vykazuje však morfologické tvary habánskej keramiky,

mimo iné i je vybavená i dosial anonymnou výrobnou značkou.

9.12Kachlice

Najstaršie gotické kachlice sú dochované len v náznakoch. Ide prevažne

o úlomky čvs z hrubej keramickej triedy t. č. 1, zásadne sú neglazované. Medzi motívmi

sa objavuje figurálny motív pradúcej ženy (Tab. XXI:3), rastlinné a geometrické motívy

z Lietavy (Tab. XXXVII:4, 5) i architektonický motív veže, zobrazovaný klasickým

gotickým motívom bez perspektívy z Hričova (Tab. XL:3). Výzdoba je hrubá s výrazne

vyšším reliéfom, ako u novovekej produkcie. Vzhľadom na veľkosť súboru

a obmedzenú vypovedaciu schopnosť nie je možné sa ku gotickej produkcii vyjadriť

bližšie.

Naopak, početný je súbor novovekých kachlíc.

Polychrómna glazúra sa objavuje na kachliciach zo Strečna (Tab. XVII: 2)

a Budatínskeho zámku (Tab. XXII: 1, 2). Ide vždy o neúplné, čelné vyhrievacie steny,

ktorým chýbajú zadné časti. Motív je biblického rázu, pravdepodobne sú zobrazení

proroci, alebo kážuci Kristus. Celý výjav je rámovaný arkádovým oblúkom, ktorý je

typický pre renesančné kachlice salzburského typu. Očividne ide o inšpiráciu

budínskym kráľovským dvorom z ktorého sa do celého Uhorska šírila tzv. korvínska

renesancia, pričom zasiahla i Moravu, Sliezsko a južné Poľsko. Kachle sú zjednodušené

až ľudovo vyhotovené, čo poukazuje na miestu výrobu, pravdepodobne žilinského

pôvodu. Rovnako, relatívne pokrokové použitie viacfarebných glazúr je ešte technicky

nedokonalé jednotlivé nátery sa roztekajú mimo svoj obrazec a prelievajú sa i do iných

glazúr. Avšak práve podľa použitých farieb a motiviky sa tento typ kachlíc dá datovať

pomerne presne do záveru prvej, či skôr do druhej štvrtiny 16. stor.. Na porovnanie sú

vhodné najmä s nálezmi z blízkej Moravy, napríklad z Petrášovho paláca v Olomouci

(Sedláčková 2000, 58).

Iný typ kachlíc s polychrómnou glazúrou reprezentujú fragmenty predstavuje

neobvykle tvarovaný kvet z Hodžovej ulice v Žiline (Tab. XXIV:5), ktorý časovo spadá

65

do rovnakého obdobia. Z rovnakej matice pochádza lietavský fragment

(Tab.XXXVIII:7), ktorý je však neglazovaný.

Niekedy v tejto dobe nastáva výrazná unifikácia keramických tried určených na

výrobu kachlíc a jedinou používanou triedou sa stáva t. č. 3.

Pre ďalší vývoj kachlíc je dôležitý nález z južnej brány hradu Strečno. J.

Moravčík (1991, 31) uvádza v bráne dva typy kachlíc, fragmenty neglazovaných

obdĺžnikových kusov, ktoré pochádzajú z torza pece a úlomky glazované zelenou, ktoré

k peci nepatria. Obdĺžnikové kachlíce je možné rozdeliť na dva základné typy.

S primitívnym rastlinným motívom (Tab. XVII:7), či motívom svätého Kryštofa (Tab.

XVII:4) zo novej brány, tieto môžu byť spojené s rozširovaním južnej časti hradu za

Derffiovcov v 2. polovici 16. stor. (Bernátová 2006,23-27). Druhú polovicu súboru

predstavujú mozaikové kachle spomenuté nižšie.

V závere 16. a v prvej polovici 17. stor. sa v regióne objavuje tzv. antikizujúci

motív, zobrazujúci metaforicky ľudské vlastnosti. Zaujímavosťou je, že doložené je len

zobrazenie Pýchy, očividne vyrábané z tej istej matice. Táto kachlica je doložená zo

žilinských lokalít Na bráne 1 (Tab. II:9) Ulice J. M. Hurbana (Španihel 2010, Tab. 37:1)

i z hradu Strečno kde však je už zeleno glazovaná (e.č. 13 376). Analogicky vhodné

kachlice, avšak s vyššou výtvarnou a technologickou úrovňou, pochádzajú z nemeckého

prostredia (Strauss 1983, Taf. 65: 1, 2). Obe sú datované na prelom 16. a 17. stor..

Inšpirácia nemeckým prostredím je zjavná. Hrnčiar sa inšpiroval i v takých detailoch,

akým je poloha rúk, či tvar zrkadielka. V tomto období je populárny i tzv. diamantový

motív (Tab. XXXIX:10), ktorému sekunduje motív okna (XVII:6). Tieto typy sú

doložené nielen na hradoch Lietava a Strečno, ale sú doložené i zo Žiliny (Španihel

2010,Tab. 38:1; Tab: 39:1)

Začiatkom 17. stor. sú v regióne zaznamenané kachlice zdobené motívom

habsburskej orlice s uhorským erbom v medailóne, často zeleno glazované. Doložené sú

z Lietavy, prvej brány (Tab. XXXVIII:1) a Strečna, novej brány (Tab. XVII:8). Motív je

prakticky totožný, rozdielom je, že strečnianska orlica drží vo svojich zbraniach meče

a lietavská nie. Tvar erbu predstavuje pokročilú heraldickú formu tzv. barokový štít,

známy od 17. stor.. Kachlica s obdobným motívom pochádza Košíc (Béreš - Uličný

1998, 349, Tab.5 :1).

66

Vrcholom sú mozaikovité kachle, ktoré vytvárajú jednotný tapetovitý obraz.

Doložené sú opäť z výskumu tzv. novej brány na hrade Strečno (Tab. XVII:3, 5),

pričom ich datovanie je možné len približne do 17. stor. (Hoššo 2004, 576).

Najmladšie kachlice pochádzajú pravdepodobne z výskumu na Royovej ulici

v Púchove, rámcovo datovateľné do 18. stor. len rámcovo datovateľné vzhľadom na

nálezové okolnosti (Tab. XIII:3), ide o veľkú kachlicu kvalitne s minimálnou

výzdobou, polievanou veľmi kvalitnou glazúrou.

Z bližšie neurčenej kaplnky v Rajci pochádzajú 2 nálevkovité kachle z jemnej oxidačne

vypaľovanej keramickej triedy t. č. 4, z vlastných etnografických pozorovaní

v Pribyline by som ich aspoň rámcovo datoval do 19. stor..

Písomné zmienky o kachliarskej produkcii hovoria nasledovné: V rokoch 1655-

1657 žilinský kachliar Ondrej Král poopravoval, vymazal habánske pece a postavil

i niekoľko nových pecí zo zelených a bielych (neglazovaných?) kachlíc. (Košiš 1989,

186-187). Ďalšia dôležitá informácia pochádza z roku 1644, keď boli žilinskí hrnčiari

vyslaní na hrad Lietava, kde postavili kachľovú pec (Jeršová 1970, 70). Táto pec, ale

nebola archeologicky zachytená, takže typ kachlíc nie je známy.

Je teda očividné, že hrady v okolí boli zásobované kachlicami zo Žiliny

a dlhodobo vedľa seba koexistovali glazované kusy (motív orlice) i podobné exempláre

(Tab. XVII: 9) a neglazované exempláre a symbióza medzi jednotlivými štýlmi a typmi

je veľmi pravdepodobná.

9.13 Fajky

Nálezy fajok sa delia na dve skupiny. Prvú tvoria nálezy z hradu Lietava (Tab.

XII:10, 11, 12) a druhú reprezentuje ojedinelý nález z Mariánskeho námestia v Žiline (e.

č. 9 949).

V všetkých prípadoch ide o ručne vyrábané fajky, kvalitne tvrdo vypálené

z jemnej kaolinitickej hlin. Trúbeľky sú zdobené tordovaním a jemným kolkom, ktorý

sa vyskytuje i na hlavičkách, objavuje sa i zelená glazúra.

K prvým dvom lietavským kusom (Tab. XII:10,11) sú dokonalé analógie z nitrianskeho

hradného kopca z 18. stor. (Bielich - Čurný 2009, 341, Fig. 3:h), tvarovo odpovedá

i nález so Starhradu (Furman - Večerík - Čurný 2007, 69). Tretí kus predstavuje širokú

valcovitú hlavičku po technickej stránke vyrobenú a zdobenú rovnakým štýlom, čiže

67

pravdepodobne ide o produkt rovnakej proveniencie, pričom z Mostnej ulice v Nitre sú

doložené obdobné tvary hlavičiek (Bielich - Čurný 2009, 342, Fig. 4:e). Posledný kus

z Lietavy je zeleno glazovaná ulomená trúbeľka, zdobená ryhami odpovedajúca prvým

dvom exemplárom.

Všetky kusy sú datované do 18. stor., avšak treba prihliadnuť k faktom, Lietava

bola používaná naposledy v rokoch 1760 až 1770 ako archív a Starhrad bol obývaný do

polovice 18. stor. Pongrácovcami a je opustený a začína chátrať (Furman - Večerík

Čurný 2007, 69).

Žilinská fajka, hoci iného tvaru spadá do rovnakého obdobia i rovnakej

produkčnej oblasti. Analógie pochádzajú napríklad z Dechtár (ústne M. Bielich).

Preto je pravdepodobné, aspoň rámcové zaradenie fajok do prvej polovice 18.

stor..

9. 14 Špecifická keramická produkcia

Sem je možné zaradiť 2 predmety. Prvý je predmet z Lietavy (Tab. XXXVII:5)

z jemnej kaolinitickej hliny, ktorý pravdepodobne predstavuje dyznu.

Druhý pochádza z farského kostola a jeho funkcia je neznáma, je však možné, že ide

o stojan svietnika (Tab. XIX:1).

Vhodné analógie nie sú známe.

68

10 Rozbor nálezov podľa typu lokality

10.1 Hrádky, drobné opevnenia, výšinné polohy

Keramická produkcia z hrádkov, drobných opevnení a špecifických výšinných

polôh tvorí 701 črepov, veľké množstvo sú neurčiteľné hrncovité nádoby hrubého

charakteru.

Variabilita keramických tried je pomerne nízka (Graf č.1), pričom prevládajú

jednoduché oxidačne vypaľované keramické triedy t. č. 1 a 2, ktoré reprezentujú

najstaršie hrádky, ako Dolná Maríková-Široká, a pravdepodobne i ranné fázy Radole-

Kosceliska,a Turie-Hrádek, no keramická trieda t. č. 2 je doložená početne i na

gbelianskych hrádkoch a Strečne-Bašte v polovici 15. stor. , keď sa začína pomaly

rozširovať keramická trieda t. č. 3. Vo vrcholnom stredoveku im sekundujú im menej

početné nekvalitné redukčne vypaľované triedy, ako t. č. 12, 13.

Glazúra sa na nádobách vyskytuje približne od 17. stor. to iba na okraji, alebo na

vnútornej hrncovitých nádob, celoglazované nádoby sú veľkou vzácnosťou,

Ostatné keramické triedy sú spojené s určitým typom nádoby, čo dosvedčujú

zásobnice a gotické poháre. Škála ostatných rozpoznateľných nádob tiež nie veľmi

bohatá (Graf č. 2), jasne prevládajú jednoduché hrnce, ktorým sekundujú zvoncovité

pokrievky a spomínané gotické poháre. Objavujú sa ešte zásobnice, raz sa vyskytol

fragment pohára. Jeden neforemný, glazovaný fragment pripomína komorovú kachlicu.

Nálezy z tohto typu lokalít dosvedčujú, že ich obyvatelia sa maximálne orientovali na

miestu vidiecku produkciu, čo dosvedčuje výrazný podiel keramických tried t. č . 1 a 2

a nízka variabilita nádob, medzi ktorými prevláda hrniec a chýbajú v nej pokrokové

tvary, ako trojnožky a tanierovité tvary. Väčšiu časť nálezového súboru je možné

stotožniť s keramikou vrcholne stredovekej dediny na severozápadnom Slovensku

(Vangľová 2007, 91-140).

Špecifikom je relatívne početný súbor gotických pohárov mestskej proveniencie,

ktoré môžu byť spojené s miestnou drobnou šľachtou.

Diaľkové vzťahy dokladajú severomoravské zásobnice z Hatného a črep

z Pruského pravdepodobne pochádzajúci z okruhu slovenských banských miest.

69

10. 2 Mestá

Mestská produkcia je zastúpená 1125 fragmentmi, pričom jasne rozpoznateľné

tvary reprezentuje 323 exemplárov. Po materiálovej stránke je badateľná veľká škála

rôznych keramických tried (Graf č. 3). Počas celého sledovaného obdobia jasne

prevláda oxidačne vypaľovaný t. č. 3, ktorý s postupom času zaberá výrobu všetkých

hrnčiarskych výrobkov. V rannom období miest nachádzajú svoje uplatnenie i t. č. 1

a 2 v bežnej keramickej produkcii, avšak pomerne skoro ustupujú vyššie spomenutej

keramickej triede t. č 3. a pre archaické triedy sa nachádza uplatnenie len v konkrétnych

prípadoch, napríklad pre výrobu mís-perníc a niektorých hrubších kachlíc.

Častá je redukčne vypaľovaná keramická trieda t. č. 10, ktorá prevláda nad t. č.

11 s kovovým leskom a menej kvalitnými triedami t. č. 12 a 13.

Veľmi početné sú nádoby glazované na vnútornej strane a hlavne na okraji. Drvivo

prevažuje zelená olovená glazúra, a ako endemický jav sa vyskytuje asfaltový náter.

Početné sú i celoglazované keramické triedy. Aj medzi nimi prevláda zelená glazúra

doprevádzaná hnedou a transparentnou polevou.

Ojedinele sa objavuje i habánska keramika.

Hoci i v súbore z miest prevláda hrniec, variabilita ostatných typov je

vysoká(Graf č. 4). V stredoveku sú početné fragmenty pohárov, džbánov, zvoncovitých

pokrievok a mís perníc. Naopak zásobnica sa vyskytla len vzácne.

V novoveku sú početné trojnožky a taniere, rovnako i počet kachlíc výrazne

stúpol. Tie sú v novoveku v maximálnej možnej miere vyrábanej z keramickej triedy t.

č. 3.

Na mestskej produkcii je najvýraznejšie vidieť vplyvy jednotlivých susedných

oblastí i prenos ideí zo širokého okruhu, čo je doložené najmä na kachliarskej produkcií.

10.3 Hrady

Najpočetnejší je keramický súbor pochádza z hradov (3473 ks), pričom 1166 je

možné presne zaradiť k určitému typu artefaktu.

Súbor je ovplyvnený 2 faktami. Za prvé ide o maximálnu prevahu nálezov

z výskumu na hrade Lietava v roku 2011, ktoré sú datované až od 15. stor. a svojou

70

materiálovou podstatou (maximálna prevaha k. t. t. č. 3), veľmi ovplyvnili jednotlivé

pomery. Za druhé počet keramických kachieľ je zvýšený dvoma čiastočnými

nálezovými súbormi, jednak z novej brány na Strečne (601 ks) a z novej brány na

Lietave (115 ks). Tieto nálezy neboli do grafov č.5 a č. 6 zaradené pre celkovú lepšiu

prehľadnosť početnosti jednotlivých keramických tried a typov nádob.

Medzi keramickými triedami jasne prevláda t. 3, pričom jej sekundujú, rovnako

ako u miest t. č. 1 a 2 (Graf č. 5). Celkovo, pestrosť a zastúpenie tried korešponduje

s mestskou produkciou s niekoľkými výnimkami. Ako už bolo spomenuté keramická

trieda t. č. 3 zaberá omnoho väčší podiel a celoglazované nádoby, okrem tých so

zelenou polevou nemajú tak výraznú pozíciu, ako v mestách.

Nádoby sú pomerovo rozdelené vcelku vyrovnane, dominujú tanierovité tvary

a misy pernice (Graf č. 6).

Rovnako i kachlice, ktorých pôvod je zväčša žilinský, výrazne prevažujú a to

i po odčítaní vyššie uvedených súborov.

Celková variabilita nádob je nižšia, ako v mestách, avšak na hradoch sú

doložené exkluzívne predmety, ktoré dokladajú vyššie sociálne postavenie majiteľov.

Ide o luxusné habánske zbožie, prednovýchodnú keramiku či loštické a viedenské

produkty.

71

11 Katalóg lokalít

11.1 Archeologické výskumy

11. 1 Bytča, Sobášny palác

Okres: Bytča

Obec (časť obce): Bytča (Veľká Bytča)

Poloha: Zámocký areál, parcela č. 906, 907/1

Termín terénnej aktivity: 18.- 21.09. 2009

Autor výskumu: P. Bednár, M. Furman, L. Krišková

Záchranný archeologický výskum okolo obvodu Sobášneho paláca. Na južnom

okraji budovy bolo pri základovom dne stavby zachytených 18 keramických črepov

(Furman - Krišková 2009, 7), ktoré dokladujú staršie osídlenie v juhovýchodnej časti

plochy na ktorej dnes stojí spomínaná budova. Palác dal postaviť v roku 1601 Juraj

Thurzo (Furman - Krišková 2009, 6), takže horná hranica pre datovanie keramického

súboru je presne stanovená.

V drvivej väčšine ide iba o rámcovo datovateľné fragmenty výdutí

z keramických tried redukčného charakteru t. č. 10, 13 14.

Výnimku tvoria 2 črepy okrajov. Oba typy predstavujú zjednodušujúce von

vyhnuté, zosilnené tvary.

Redukčne vypaľované fragmenty hrncovitých nádob sú ojedinele zdobené neurčitými

počtami rýh (2 ks) , alebo žliabkov (3 ks). K staršej produkcii by sa radil i črep

s asfaltovým náterom.

Predbežné datovanie: 14. - 15. stor.

11.1.2 Dubie, Dubský mlyn

Okres: Kysucké Nové Mesto

Obec (časť obce): Kysucké Nové Mesto(bez členenia)

Poloha: Dubie, Dubský mlyn

Termín terénnej aktivity: -

72

Autor výskumu: O. Šedo

Z, dnes už prímestskej časti Kysuckého Nového Mesta pochádza súbor

o veľkosti 166 kusov. Fragmenty sú pomerne veľké, takže sa niekoľko kusov dalo

čiastočne rekonštruovať.

Najväčší počet črepov patrí samozrejme hrncom (70 ks) a neurčiteľným

nádobám, prevažne hrncovitého charakteru (89 ks). Všetky tieto nádoby boli vypálené

v oxidačnom prostredí a radia sa ku keramickej triede t. č. 3., výnimku tvoria 3 úlomky

pravdepodobne tvoriace jednu nádobu z redukčnej triedy č. 13.

Črepy sú zvnútra často glazované. Hnedá glazúra bolo doložená 36 , zelená

24, transparentná 2 a čierna 28 krát.

Vonkajšia strana črepov bola zdobená rytou výzdobou 54 krát, raz sa vyskytla

plastická prepletená lišta. Rytá výzdoba sa vyskytuje na glazovaných i neglazovaných

črepov a koncentruje sa najmä na pleci a výdute nádoby. Ide najmä o rôzny počet riedko

(12 ks) a husto kladených (8 ks) rýh. Žliabky sa vyskytli iba na 5 črepoch. Zostatok

tvorili rôzne typy závitníc.

Päťdesiat sedem okrajov (všetky sú glazované) sa dajú rozdeliť do 2 skupín. Na

okružia (19 ks), medzi ktorými prevládajú von vyklonené tvary s oblým ukončením a

zjednodušené von vyhnuté okraje, často zosilnené a oblúkovito ukončené (38 ks). Na

každom páskovom uchu (6 ks) sa nachádza odtlačok palca (t. č. 901).

Fragmenty dien (23 ks) všetky bez výnimky potvrdzujú výrobu na šprušláku.

Druhú skupinu nádob tvoria široko roztvorené tanierovité misy (6 ks). Ide o 5 okrajov

glazovaných vo vnútri a jeden fragment dna zrezávaného z rýchlo točiaceho sa kruhu (t.

č. 202).

Posledným predmetom je úlomok malej misky s jednoduchým oblým okrajom,

je obojstranne potrená hnedou glazúrou a vo vnútri je pod ňou i maľba bielou hlinkou.

Predbežné datovanie: 14. stor. – 17. stor.

11.1.3 Gbeľany, menšie hradisko

Okres: Žilina

Obec (časť obce): Kotrčina Lúčka (bez členenia)

Poloha: Hradisko, parcela č.306

Termín terénnej aktivity: 1973

73

Autor výskumu: J. Moravčík

Nálezová správa neúplná.

Zo zisťovacieho výskumu na tomto hradisku sú relevantné len tri črepy , všetky

jednotne vypálené z oxidačnej triedy t. č. 3. Ide o 2 neurčiteľné úlomky z tela nádoby

zdobené raz riedko kladenými ryhami a raz husto kladenými žliabkami.

Veľký fragment z hrncovitej nádoby zdobený husto kladenými žliabkami so

zachovalou, okraj je dovnútra vtiahnuté, hránené okružie.

J .Moravčík spomína ešte 2 črepy (Moravčík 1977, obr. 124:2; 1980, TAB. VI/1),

v prvom prípade ide o fragment misy pernice ( pravdepodobne okraj t. č. 124)

a v druhom nešpecifikovaný kus dna.

Predbežné datovanie: 15. stor.

11.1.4 Gbeľany, väčšie hradisko

Okres: Žilina

Obec (časť obce): Kotrčina Lúčka (bez členenia)

Poloha: Hradisko, parcela č.306

Termín terénnej aktivity: 1976, 1980

Autor výskumu: J. Moravčík

Nálezová správa neúplná

Zo zisťovacích výskumov sa uchovalo len niekoľko (45 ks) črepov hrubého

charakteru, 3 sa dajú určiť, ako hrniec, zostatok sú hrncovité nádoby a 1 fragment

pokrievky.

Prevládajú tu archaické keramické triedy t. č. 1 (22 ks), 2 (19 ks) a redukčná

trieda t. č. 12 (1 ks). Vo výzdobe sa objavili iba husto kladené žliabky (4 ks).

Fragmentárne dná (10 ks) sú vyrábané vytáčaním na pomaly točivom kruhu. Z okrajov

sa vyskytujú iba jednoduché oblo ukončené okružia a to hore vytiahnuté (3 ks) i von

vyklonené (15ks), medzi ktorými sa objavili i dovnútra zrezané tvary (7 ks).

Zachovaný fragment zvoncovitej pokrievky predstavuje jednoduchý okraj ,

z keramickej triedy t. č. 3.

Zostatok nálezového fondu nie je známy.

Predbežné datovanie: 15. stor.

74

11. 1.5 Ilava, nádvorie nápravno-výchovného zariadenia

Okres: Ilava

Obec (časť obce): Ilava (Staré mesto)

Poloha: 1028/21

Termín terénnej aktivity: 23. 7. 1980

Nálezca: J. Moravčík

Z mestského hradu pochádza 26 črepov. Ide o nerozpoznateľné tvary, výnimku

tvorí okraj, snáď pochádzajúci z džbánu. Materiálovo ide o oxidačné keramické triedy t.

č. 2 (7 ks), 3 (5 ks) a redukčne vypaľované t. č. 12 (4 ks), 13 (8 ks), 14 (1 ks), 16 (1 ks).

Až 18 kusov sú črepy z výdutí nádob, zdobené prevažne husto kladenými ryhami (5 ks)

a žliabkami (6 ks). V 1 prípade sa vyskytla výzdoba radielkom v podobe vlnice.

Okraje (6 ks) predstavujú zjednodušené, von vyhnuté tvary.

Posledným zastúpeným typom sú 2 dná, vytáčané na rýchlo rotujúcom kruhu.

U prvého z nich sa na vnútornej strane vyskytla transparentná glazúra.

Predbežné datovanie: 15. stor. – 17. stor.

11.1. 6 Jaseňové, hradisko

Okres: Žilina

Obec (časť obce): Jaseňové ( bez členenia)

Poloha: Hradisko, Dubová, kóta 727,7

Termín terénnej aktivity: 1947 22.7- 19.8. 1982

Autor výskumu: A. Petrovský-Šichman, J. Moravčík

Nálezová správa neúplná.

Zisťovacie sondy na hornej centrálnej plošine zistili zostatky murovaného

objektu. Autor výskumu stotožnil lokalitu s hradom Rajec (Moravčík 1991, 18-20).

Doložených je 105 keramických fragmentov, no len 3 fragmenty patrili k

rozpoznateľným nádobám. Ide o fragment okraja misy-pernice t. č. 124 z redukčne

vypaľovanej keramickej triedy t. č. 13, nerozpoznateľný okraj zvoncovitej pokrievky

z redukčnej triedy t. č. 13, zdobený jednoduchou vlnicou.

Posledný kus je okrajový fragment (t. č. 509b) pohára zdobený husto kladenými

žliabkami, vypaľovaný z keramickej triedy t. č. 10.

75

Zostatok (102 ks) tvoria fragmenty len rámcovito priraditeľné k hrncovitým

nádobám. Prevládajú úlomky z tiel nádob, vypaľované z oxidačných keramických tried

t. č. 1 (13 ks), 2 (72 ks), 3 (2 ks). Redukčné triedy sa vyskytli iba ojedinele t. č. 10 (1

ks), 12 (2 ks), 13 (2 ks) a 16 (3 ks). V ich nepočetnej výzdobe jasne prevažujú riedko

kladené žliabky (9 ks) a ryhy (3 ks), 1 krát sa objavila závitnica a 2 krát husto kladené

žliabky. Raz je zastúpená i pomerne neobvyklá plastická lišta. Posledným výzdobným

prvkom je vlnica, jednoduchá (4 ks) i strmá násobná (1 ks) i v kombinácií s ryhovaním

(2 ks).

Fragmenty okrajov predstavujú pestrú škálu od archaických typov, ako sú hore

vytiahnutý t. č. 208 (2 ks) a cylindrický t. č. 301 (1 ks), cez von vyklonené okružia (7

ks),490b až k zjednodušeným von vyhnutým, ovaleným tvarom (6 ks). Glazúra sa

vyskytla len na 2 typoch t. č. 416 a 490.

Zachovali sa i 4 dná, pričom 3 kusy sú vyrobené na nožnom kruhu a 1 na

rýchlo rotujúcom kruhu.

Predbežné datovanie: 13. stor. – 16. stor.

11.1.7 Kysucké Nové Mesto, Mestský úrad

Okres: Kysucké Nové Mesto

Obec (časť obce): Kysucké Nové Mesto ( bez členenia)

Poloha: parcela č. 539

Termín terénnej aktivity: 14.-15. 9. 1991

Autor výskum /nálezca: M. Ďurišová

Nálezová správa neúplná.

Krátky záchranný výskum pravdepodobne renesančnej pivnice. Vybraná bola

len časť zásypu . Z neúplne preskúmaného zásypu pivnice pochádza 36 pomerne

veľkých keramických fragmentov.

V najspodnejšej časti sa podľa autorky výskumu našli fragmenty dvoch

zadymovaných hrncov vajcovitého tvaru, ňou datované na začiatok 17. stor., no

v súbore nedoložené (Ďurišová 1991, 6).

Najrozšírenejším tvarom sú hrnce a hrncovité nádoby (28 ks) všetky vyrobené

z keramickej triedy t. č. 3, no s rozdielnou povrchovou úpravou na vnútornej strane

76

črepu. Vyskytuje sa tu transparentná (5 ks), zelená (8 ks), hnedá (4 ks) a čierna glazúra

(2 ks), často presahujúca na vonkajšiu stranu nádoby.

Z 8 zdobených fragmentov najviac kusov nesie rôzne varianty závitnice (4 ks),

no objavujú sa i husto kladené ryhy (2 ks) a odtlačky palca na uchu (2 ks).

Získané dná (15 ks) sú bez výnimky zrezávané z rýchlo točeného kruhu.

Okraje sú rôzne varianty von vyhnutých jednoduchých tvarov (5 ks) a 1 okružie

t. č. 416.

Druhou najrozšírenejšou skupinou sú široko roztvorené tanierovité misy (3 ks)

v 2 dvoch prípadoch z triedy t. č. 3 s transparentnou glazúrou vo vnútri a 1 kus

glazovaný zeleno obojstranne.

V súbore sú doložené i dva fragmenty mís-perníc. V prvom prípade ide o

fragment z keramickej triedy t.č.2. Druhý črep predstavuje von vyklonené dno

rovnakého pôvodu.

Ďalej je tu doložená neobvykle veľká kónická ľahko ohnutá nožička z trojnožky

z keramickej triedy t. č. 3 označená odtlačkom palca (t. č. 901).

Posledným neobvyklým exemplárom je spodná časť nádobky hrncovitého tvaru

z keramickej triedy t. č. 3, zdobená husto kladenými ryhami, vytáčaná na rýchlo

točiacom kruhu (t. č. 202).

Doložený je len 1fragment kachlice, so zachovanou čvs a časťou komory,

nerozpoznateľnej reliéfnej výzdoby z keramickej triedy č. 3 s náznakmi zelenej glazúry.

Predbežné datovanie: 16. stor. – 18. stor.

11.1. 8 Lietava hrad

Okres: Žilina

Obec (časť obce): Lietava ( bez členenia)

Poloha: Lietavský hrad

Súradnice: parcela č. 1243/1, 1243/2, 1243/3

Termín terénnej aktivity: apríl - november 2011

Autor výskumu: P. Bednár, M. Bielich

Archeologická sezóna v roku 2011 bola rozdelená na 3 výskumné etapy:

1.etapa: výskum paláca Pavla Kinižiho (apríl 2011)

2.etapa: výskum objektu tzv. pekárne (máj 2011)

77

3.etapa: výskum prvej brány (jún 2011)

Autori výskumu predpokladajú využívanie jednotlivých objektov približne od

15. stor. po 18. stor. (Bednár - Krišková - Bielich, (v tlači), 5-6).

Výskum prvej brány sa zameral na časť strážnice vo veži, v ktorej bolo doložené

torzo kachľovej pece in situ. Zo sondy pochádza 116 fragmentov komorových kachlíc,

ktoré sú jednotne vyrobené z keramickej triedy t. č. 3. Ani 1 kus sa nezachoval celý a

ide o časti komôr a okrajových líšt. Čo sa týka výzdoby, prevládajú rôzne štylizované

rastlinné motívy ( 23 ks) často zeleno glazované. Po jednom kuse sa vyskytli rôzne

motívy, ako diamant (1 ks), mriežka (1 ks), rybie šupiny (1 ks), habsburská erbová

orlica (1 ks) a špecifický motív kvetu, všetko je zeleno glazované. Zostatok tvoria

drobné fragmenty bez výzdoby, alebo s nerozpoznateľnými motívmi, často však len

úlomky komôr, na ktorých sa ojedinele objavuje hnedá (19 ks) a zelená glazúra (7 ks).

I časť súboru tvorená z fragmentov nádob, pochádzajúci z tejto sondy je po materiálovej

stránke pomerne jednotný a podobne, ako súbor kachlíc obsahuje len črepy rôznej

veľkosti.

Materiálovo jasne prevláda oxidačne vypaľovaná keramická trieda t. č. 3 (222

ks) z ktorej sú vyrobené všetky bežné nádoby. K režným oxidačným triedam patria

triedy t. č. 1 (12 ks), 2 (33 ks) a 4 (2 ks). Redukčne vypálená je len 1 nádobka a to dno

misky-kahančeka z keramickej triedy t. č. 13.

Glazované keramické triedy sú zastúpené triedami t. č. 30 (1 ks), 32 (1 ks), 38 (4

ks).

Rozpoznateľné nádoby sú najmä tanierovité misy (14 ks), ktoré nasledujú misy-

pernice (2 ks), nožičky trojnožiek (1 ks) a už spomínaná miska-kahanček (1 ks).

Z tanierovitých mís prevládajú fragmenty okrajov (7 ks)zostatok tvoria drobné

fragmenty dien a črepy z výdutí tiel, všetko je vyrobené z keramickej triedy t. č. 3.

Dlhá nôžka z trojnožky zdobená odtlačkom palca je rovnako vyrobená z keramickej

triedy t. č. 3. Misy-pernice zastupujú 2 fragmenty okrajov, oba t. č. 108 z keramickej

triedy t. č. 2.

Zostatok tvoria prevažne okrajové fragmenty hrncovitých nádob troch typov,

okružia (12ks), zjednodušené von vyhnuté tvary: (13 ks) a cylindrické okraj 300 (1 ks).

Pomerne široká je i paleta rovných dien, ktoré sú vyrábané vytáčaním (19 ks) , no

objavujú 4 kusy s podsýpkou.

78

Uši predstavujú rôzne konkávne a konvexne prežľabené páskové tvary (6 ks).

Spomínaná výzdoba sa obmedzuje na odtlačky palcov (4 ks), pretláčaný okraj (1ks)

a rytú výzdobu v podobe husto kladených rýh (7 ks), riedko (2 ks) i husto (3 ks)

kladených žliabkov, raz sa objavila i archaická kombinácia vlnice a rýh (1 ks).

Predbežné datovanie: 15. stor. - 17. stor.

Z výskumu Kinižiho paláca pochádza minimum keramického materiálu.

Z rozpoznateľných tvarov sú tu najmä komorové kachlice (21 ks), trojnožka (1 ks),

tanierovité misy (2 ks) a misy-pernice (2 ks).

Komorové kachlice sú s jednou výnimkou (keramická trieda t. č. 2) vyrobené

z keramickej triedy t. č 3. Ide o drobné fragmenty, ktoré predstavujú niekoľko čvs so

štylizovanou rastlinnou (5 ks), alebo geometrickou (3 ks) výzdobou. Zostatok tvoria

nerozpoznateľné motívy. Niektoré kusy sú pretrené zelenou (8 ks) a v 1 prípade žltou

glazúrou.

Keramika je vyrábaná prevažne z oxidačnej keramickej triedy t. č. 3 (54 ks).

Zostatok je tvorený t. č. 1 (3 ks), 1b (1 ks), 2 (5 ks), 4 (2 ks) a glazovaná t. č. 33 (1 ks).

Tanierovité misy predstavuje jeden zeleno glazovaný črep z tela nádoby a okraj t. č.

406, trojnožky dlhá neurčiteľná nôžka a misy-pernice 2 okraje . Okrem úlomkov z mís-

perníc, ktoré sú vyrobené z keramickej triedy t. č. 1, zvyšok je vyrobený z keramickej

triedy t. č. 3.

Z nezaradených nádob prevládajú črepy z výdutí nádob, doprevádzané okrajmi 3

typov,okružia (2 ks), zjednodušené, von vyhnuté tvary (6 ks) acylindrický t. č. 300 (1

ks).

Dná sú zastúpené len 2 kusmi rovných, na kruhu vytáčaných t. č. 200.

Objavuje sa i niekoľko uší, prevažne jednoduché páskové typy (5 ks). Ojedinelá

výzdoba je predstavovaná husto kladenými ryhami (4 ks) a odtlačkom palca (1 ks).

Predbežné datovanie: 16. stor. - 17. stor.

Najpočetnejší keramický súbor pochádza z tzv. Pekárne (1502 ks), avšak jeho

vysoká fragmentárnosť znižuje jeho vypovedaciu úroveň, pretože až 1421 kusov tvoria

drobné úlomky.

Z rozpoznateľných tvarov 32 kusov predstavuje kachle, 22 kusov zvoncovité

pokrievky, 10 kusov trojnožky, 1 miska-kahanček a15 kusmi sú zastúpené tanierovité

misy.

79

Keramické triedy sú zastúpené opäť najmä jednoduchými oxidačne

vypaľovanými keramickými triedami t. č. 1 (15 ks), 2 (172 ks), 3 (1229 ks), 4 (2 ks),

objavujú sa však i redukčne vypaľované triedy t. č. 10 (15 ks), 11 (1 ks), 12 (2 ks) a 16

(2 ks). Z celoglazovaných keramických tried sa vyskytli t. č. 32 (1 ks), 33 (30 ks), 34 (1

ks), 38 (4 ks), doložené sú i špecifické triedy t. č. 50 (2 ks) a 1b (2 ks).

Medzi okrajmi sa vyskytli okružia (29 ks) a zjednodušené, von vyhnuté, oblúkovité

tvary (74 ks). Dná sú vyrábané oboma spôsobmi, hoci už prevažujú nádoby vytáčané na

rýchlo rotujúcom kruhu (42 ks) nad tými z pomaly rotujúceho (20 ks).

Tiež rôzne uchá majú početné zastúpenie, objavuje sa jednoduché valčekové tvarovanie

t. č. 103(3 ks), ale jasne prevládajú jednoduché páskové (11 ks) a rôzne prežľabené

tvary (18 ks).

Medzi nepočetnou výzdobou sa objavujú rôzne formy rytých línií, riedko (14 ks)

a husto (32 ks) kladené ryhy, ako i riedko (1 ks) a husto kladené žliabky (9 ks),

závitnica (3 ks), prstom pretláčaný okraj (1 ks), pletená plastická lišta (1 ks), odtlačok

palca (8 ks). Objavuje sa i výzdoba radielkom v podobe vlnice (2 ks) a stojacich

obdĺžnikov (1 ks) Na vnútornej strane črepov a na okrajoch nádob sa pomerne často

objavuje zelená glazúra, ktorej sekunduje s výrazným odstupom glazúra hnedá.

Početný súbor reprezentujú zvoncovité pokrievky, neobvykle vyrábané

z oxidačne vypaľovaných tried t. č. 2 a 3. Ide o len o fragmenty okrajov (9 ks).

V prípade trojnožiek sa zachovali len nožičky, vyrobené z keramických tried t. č. 2 (2

ks), 3 (7 ks) a 10 (1 ks). V mieste napojenia na misku sa objavili 2 krát odtlačky palca.

Dva fragmenty predstavujú misy-pernice, ide o úlomok okraja t. č. 139 a dno t. č. 102,

oba kusy sú vyhotovené z keramickej triedy t. č 2.

Misku-kahanček predstavu obojstranne zeleno glazovaný črep okraja t. č. 300.

Tanierovité misy predstavujú až na 2 fragmenty dien (t. č: 201, 223), okraje (15 ks).

V prípade kachlíc ide o drobné fragmenty na ktorých sa v náznakoch objavuje

štylizovaná rastlinná výzdoba (9 ks), často v kombinácií so zelenou glazúrou (8 ks),

zostatok tvoria úlomky s nerozpoznateľnou štruktúrou, alebo časti komôr. Všetky sú

vyrobené z keramickej triedy t. č. 3.

Predbežné datovanie: 15. stor. - 17. stor.

80

11.1. 9 Púchov, bytovka pri evanjelickom kostole

Okres: Púchov

Obec (časť obce): Púchov (Púchov)

Poloha: Royova ulica, č. p. 4

Termín terénnej aktivity: -

Autor výskumu: J. Moravčík

Nálezová správa chýba

Pravdepodobne zo zisťovacieho výskumu pochádza 66 kusov. Okrem 5

artefaktov, ide o fragmenty hrncov a hrncovitých nádob, z oxidačných keramických

tried t. č. 1 ( 2 ks), 2 (2 ks), 3 (44 ks), redukčnej triedy t. č. 10 (10 ks) a glazovaných

tried t. č. 33 (1 ks) a 38 (1 ks).Vnútorná strana črepu je rôzne upravovaná, vyskytla sa

zelená (10 ks), transparentná (3 ks), hnedá (1 k), biela (1 ks) glazúra, tiež engoba (7 ks)

a biela hlinka (2 ks).Na vonkajšej časti črepu sa objavuje rytá a plastická výzdoba. Raz

sa vyskytlo ryhovanie široko i úzko kladené, široké žliabkovanie a plastické lišty,

jednoduchá a prepletaná ( 2 ks) v kombinácií so závitnicou a husto kladenými

žliabkami.

Do súboru sa zaraďuje i 11 dien, okrem 2 nerozpoznateľných kusov, sú všetky

vyrábané na rýchlo točivom kruhu, ide o pestrú škálu tvarov, rovných (6 ks) i klenutých

(3 ks).

Sú tu zachytené i 2 uchá, páskové (t. č. 200) a konkávne prežľabené (t. č. 210).

Okraje reprezentujú prevažne hore vytiahnuté okružia (6 ks). Objavujú sa

i zjednodušené, von vyhnuté okraje zosilnené (3 ks) a cylindrický okraj t. č. 800.

Zachovalo sa aj dno misy točené na ručnom kruhu z oxidačnej keramickej

triedy t. č.1.

Posledným exemplárom je veľký kus tanierovitej misy s von vykloneným

okrajom (t. č. 400c) a jednoduchým dnom (t. č. 201) na rýchlo točitom (poprípade na

fajazérskom) kruhu. Na vnútornej strane je rytý geometrický vzor, prekrytý hnedou

glazúrou, ktorá presahuje až na vonkajšiu stranu nádoby.

Zachovali sa i dve kachlice, avšak vo veľmi fragmentálnom stave. Dva kusy

tvoria pravdepodobne 1 kachlicu s nerozpoznateľným motívom, bez glazúry vypálenej

81

oxidačne z keramickej triedy t. č. 3.Druhý úlomok bol pravdepodobne polychrómne

glazovaný, vyzdobený štylizovaným rastlinným motívom z oxidačnej triedy t. č. 1.

Predbežné datovanie: 14. stor. – 17. stor.

11. 1. 10 Púchov, Hornokočkovská Skala

Okres: Púchov

Obec (časť obce): Púchov (Horné Kočkovce)

Poloha: Hornokočkovská skala

Termín terénnej aktivity: 1953, 1073

Autor výskumu: A. Petrovský-Šichman, E. Poliak

Doložené sú 3 okraje (t. č. 204, 204, 492) a 4 črepy z výdutí, 1 z nich je zdobený

nepravidelnými riedko kladenými ryhami a plastickou lištou v kombinácií s ryhou.

Nádoby sú z keramickej triedy t. č. 2. až na okraj t. č. 492, ktorý je z t. č. 16.

Nedostatočný súbor pre datovanie.

11.1. 11 Púchov, Moyzesova ulica

Okres: Púchov

Obec (časť obce): Púchov ( Púchov)

Poloha: Moyzesova ulica

Termín terénnej aktivity: 19.4.2002

Autor výskumu: R. Májsky

Nálezové okolnosti: základový pás bytového domu, pešia zóna L1

Ide o porušenú kultúrnu vrstvou, z ktorej pochádza relatívne nepočetný súbor nálezov

neskorostredovekého až recentného charakteru (Májsky 2003, 87)

Vrstva č. 148 obsahuje 37 keramických fragmentov, pričom 18 z nich tvoria

časti komorových kachlíc. Z rozpoznateľných tvarov sú doložené 4 kusy tanierovitých

mís a po jednom exemplári miska a trojnožka.

Z materiálového hľadiska prevládajú glazované keramické triedy t. č. 30 (2 ks),

31 (4 ks), 32 (1 ks), 33 (3 ks), 35 (2 ks), no objavujú sa i klasické režné triedy t. č. 3 (3

ks) a 4 (4 ks) a habánska keramika ( 2 ks).

82

Tri doložené okraje predstavuje jedno zložité okružie t. č. 471 a zjednodušené,

von vyhnuté okraje (2 ks). Z dien je doložené len 1 konkrétny typ a to na kruhu

vytáčaný t. č. 204. Doložené sú i 2 uši z habánskej nádoby t. č. 203 a 204.

Ojedinelú rytú výzdobu predstavuje len 1 závitnica a 1 krát riedko kladené ryhy.

Tanierovité misy predstavujú drobné úlomky z okrajov. Z trojnožky je doložený

obojstranne glazovaný fragment s okrajom t. č. 127. Malá miska má rozlíšiteľný okraj

t. č. 301 a dno t. č. 208.

Na kachliciach sa vyskytuje len tapetovitý rastlinný štylizovaný motív (7 ks),

zostatok tvoria úlomky okrajových líšt. Kachlice sú vyrobené z keramickej triedy t. č. 1

( 15 ks), 3 (1 ks), 33 (1 ks) a 35 (1 ks).

Vrstva č. 149 je reprezentovaná rekonštruovaným habánskym arbalelom,

črepom z tela nádoby a fragmentom okraja t. č. 607 a dna t. č. 212.

Vrstva č. 153 obsahovala len 8 ks črepov. Doložená je jedna komorová kachlica

a zvoncovitá pokrievka.

Kachlica z keramickej triedy t. č. 3 je zdobená geometrickým motívom

a pokrievku reprezentuje fragment okraja t. č. 335 z keramickej triedy t. č. 3.

Zostatok predstavujú okraje t. č. 503, 507, ucho t. č. 201 zdobené odtlačkom

palca a fragment dna t. č. 202. Fragmenty okrajov sú na vnútornej strane glazované.

Z vrstvy č.157 pochádza 42 črepov, k rozpoznateľným tvarom patrí fragment okraja t. č.

225 tanierovitej misy zdobená bielou hlinkou, 2 tuľajky a 1 nožička z trojnožky, úlomok

z okraja pohára t. č. 562 a fragment zeleno glazovanej komorovej kachlice zdobený

štylizovaným rastlinným motívom.

Z hrncovitých nádob sú doložené najmä von vyklonené okružia (3 ks)

a zjednodušené von vyklonené tvary (7 ks).Všetky dná sú vyrábané na šprušľáku , ide

o rovné (6 ks), i klenuté (2 ks).

Výzdoba sa obmedzuje na rytú výzdobu, najmä husto kladené ryhy (4 ks) ,

žliabky husto (3 ks) a riedko (1 ks) kladené, raz sa objavila i závitnica (1 ks). Za

výzdobný prvok sa dajú i považovať čierne glazované terčíky na hnedom pozadí (2 ks).

Materiálové zastúpenie je pomerne pestré, objavujú sa klasické oxidačné triedy t. č. 1 (8

ks), 3 (10 ks), 4 (3 ks), redukčne vypaľované t. č. 10 (1 ks), 11 (1 ks), 13 (1 ks),

zadymovaná keramika (3 ks). Vyskytli sa i celoglazované triedy t. č. 30 (1 ks), 31

(5ks), 32 (3 ks), 33 (1 ks), 34 (2 ks) i habánska keramika v počte 3 kusov.

Z objektu č. 2 pochádza iba habánskej valcovitej nádobky.

83

11.1.12 Radoľa-Koscelisko

Okres: Kysucké Nové Mesto

Obec (časť obce): Radoľa (bez členenia)

Poloha: Koscelisko

Termín terénnej aktivity: pravdepodobne rok 1956, 1918-1989

Autor výskumu: A. Petrovský-Šichman, M. Ďurišová

Päť fragmentov z nádob hrncovitého charakteru z oxidačných tried t. č. 1 (3 ks),

2 (1 ks), 3 (1ks). Výzdoba sa vyskytla len na jednom fragmente výdute a to husto

kladené ryhy.Jediné zachované dno je jednoduché, rovné s podsýpkou . Okraje sú 2,

archaický von vyhnutý t. č. 100 a cylindrický t. č. 320.

Nedostatočný súbor pre datovanie.

Druhý výskum predmetného obdobia doložil zostatky kamenného kostolíka (13.

stor.) s priľahlým cintorínom, ktorý bol ohraničený nízkym kamenným múrikom. Ďalej

tu boli zachytené náznaky valu (15. stor.) a priekopy, ktorej zánikový horizont autorka

datuje do 16. - 17. stor. podľa keramiky pochádzajúcej zo zásypu (Ďurišová 1990, 4-7).

Nálezy tvorí prevažne keramika, antropologický kostrový materiál, osobná výbava

zosnulých, a niekoľko militárií (Ďurišová 1990, 4-7). Nálezová správa neúplná.

Z výskumu pochádza 311 črepov. Avšak iba 24 ks je presne určiteľných.

Fragmenty pohárov (10 ks) sú všetky vypálené z jednej redukčnej triedy t. č. 10.

Poháre sú zdobené rôznorodo, no na každom kuse je zachovaný rovnaký vzorec.

Niekoľko riadkov vkolkovaných štvorčekov v kombinácii s jedným, či viacerými

žliabkami . Jeden fragment misy z oxidačnej triedy t. č. 2, predstavuje atypický

hrncovitý okraj typu č. 608. Pomerne časté sú zvoncovité pokrievky (11 ks), vyrábané z

oxidačných keramických tried t. č. 1, 2, 3 a 4 a aj jedna vypálená v redukčnom prostredí

triedy t. č. 10.Výzdoba sa vyskytla dvakrát, a to ryhy a vlnica.

Hrnce predstavuje 11 fragmentov. I tie sú vyrábané bežnej škály keramických

tried. Oxidačné zastupujú t, č, 1, 2, 3 a redukčné triedu t. č.13.

Okraje sú rôzne, ako sa dá očakávať na dlhodobo osídlenej lokalite.

Medzi najstaršie patrí vysoký, von vytiahnutý typ s rebrom (1 ks), okružie (1 ks)

a jednoduché von vyhnuté tvary (2 ks).Výzdoba sa vyskytla v kombinácii jednoduchá

vlnica so žliabkom t. č 201, 129 a odtlačok palca (t. č 901).Z dien sa zachovalo len

jeden kus formovaný na nožnom kruhu. I ucho sa našlo iba 1 a to jednoduché páskové.

84

Ostatok súboru tvoria nerozpoznateľné črepy. Z oxidačnej triedy t. č. 1 je 46

kusov. Ide o najmä o nezdobené časti výdutí (40 ks), len na jednom črepe je výzdoba

hustým ryhovaním.

Z obdobnej triedy t. č. 2 sa zachovalo opäť najviac častí výdutí (50 ks), no

výzdoba je pomerne početnejšia aj variabilnejšia. Prevažuje výzdoba riedkym (3 ks) i

hustým žliabkovaním (1 ks) ich kombinácia s ryhovaním (2ks)

Pravdepodobne nekvalitný, drobivý lom je príčinou že najväčší počet

okrajových črepov (5 ks) je nerozpoznateľný pre ich vysoké poškodenie.

Z rozpoznateľných črepov sú v súbore 3 kusy, avšak dva z nich sa dajú z obdobných

príčin, ako vyššie uvedené zaradiť len približne medzi von vyhnuté, cípovito zakončené

a nízko vytiahnuté. Jediným skutočne rozpoznateľným črepom je cylindrický, von

hránený okraj (t. č. 301).

Najpočetnejšou keramickou triedou je t. č. 3. I v nej dominujú výdute

hrncovitých nádob (65 ks).Výskyt výzdoby je minimálny, objavil sa tu len dva typy

bližšie neurčiteľný počet vlníc (t. č. 209) a 3 krát husto kladené ryhy neznámeho počtu

(t. č. 119).V tejto triede sa prvý krát objavuje i zelená glazúra (2 ks) a transparentná (1

ks) na vnútornej strane črepu

Na dnách nádob sa už dá rozpoznať výroba vytáčaním (2 ks), no zachytená je

stále i obtáčaná keramika (4 ks) doložené je i dno, ktoré má na spodnej strane značku-

kríž v kruhu.

Z okrajov sa zachovalo 6 kusov. Iba jeden typ okraj sa vyskytol 2 krát a to

jednoduchý von vyhnutý t. č. 114n, pričom oba kúsky boli zeleno glazované. Objavuje

sa i cylindrický, transparentne glazovaný okraj (t. č. 301). Staršie, neglazované typy

predstavuje vysoko von vytiahnutý okraj s rebrom a typ nahor vytiahnutého okružia

s oblúkovým zakončením.

Oxidačne vypálená kaolinitická trieda t. č. 4 reprezentuje kvalitné zbožie

omnoho častejšie sa vyskytujúce v rannom novoveku, ako v stredoveku. Najviac je

výdutí (4ks), pričom iba 1 je zdobená a to jednou ryhou. Hoci fragmenty dien sa

zachovali 3, len jeden z nich je dostatočne zachovaný, aby sa dal učiť. Ide už

o exemplár vyrábaný vytáčaním. Jediný črep z okraja nádoby reprezentuje už pokročilý

okraj t. č. 114n so zelenou glazúrou.

85

Najrozšírenejšia trieda redukčného pôvodu je t. č. 10. I tu dominujú výdute

nádob (23 ks) prevažne pohárovitého charakteru, pričom niekoľko črepov (10 ks) nesie

výzdobu klasickú pre túto triedu a používaný typ nádob.

Tri zachované dná, poukazujú na výrobu obtáčaním. Relevantné okraje sa nezachovali.

Druhou redukčne vypaľovanou triedou je t. č. 12 Ide o nekvalitnú obdobu triedy

t. č. 10, s hrubším ostrivom. Opäť prevládajú výdute nádob (17ks). Ich výzdoba,

o poznanie jednoduchšia, je tvorená rôznym počtom vedľa seba radených žliabkov, či

už na husto (2 ks), alebo riedko (6 ks).

Dva zachované fragmenty dien sú zhotovené obtáčaním.

Jediný zachovaný okraj predstavuje cylindrický t. č. 303.

Ďalšia redukčne vypaľovaná keramická trieda t. č 13 sa vyskytuje

v minimálnom množstve. Prevažujú výdute (12 ks) a iba na dvoch z nich je badateľná

výzdoba. Husté žliabkovanie a ryhovanie. Ďalej sa zachoval iba 1 okraj, ide

o archaický, von vyhnutý, oblúkovite zakončený t. č 106.

Tmavá redukčne vypaľovaná keramika t. č. 14 sa v súbore nachádza

v najmenšom počte, Zachovali sa dva črepy a jednoduchý von vyhnutý, zosilnený okraj

t. č. 500.Z glazovanej keramiky sa tu našli len 3 kúsky, ide o 2 výdute, jednu glazovanú

zeleno a druhú transparentne.

Predbežné datovanie: 11. /12. stor. – 16. stor.

11. 1.13 Strečno-Bašta

Okres: Žilina

Obec (časť obce): Strečno (bez členenia)

Poloha: Bašta

Termín terénnej aktivity: 1960, 1974, 1994

Nálezca: A. Petrovský-Šichman, O. Šedo, P. Kalman (Moravčík, 2005, 24)

Z malého opevnenia sa zachovalo iba niekoľko kusov keramiky (12 ks).

Podarilo sa zrekonštruovať 2 hrnce, jeden úplne, druhý bez dna.

Prvý predstavuje neskorostredoveký typ s von vyhnutým jednoduchým okrajom,

páskovým uchom, vytáčaný na šprušláku z oxidačnej keramickej triedy t. č. 3., vo

vnútri vyliaty zelenou glazúrou. Torzo druhého hrnca má, ako okraj okružie,

86

s náznakom ucha. Výzdobu predstavuje žliabok s vlnicou. Vypálený je z keramickej

triedy t. č. 2.

Ostatok súboru predstavu 1 okružie z keramickej triedy t. č. 2 a 4 črepy z výdutí

nádob z keramických tried t. č. 1 (3 ks) a 13 (1 ks). Objavila sa výzdoba v podobe

násobnej jednoduchej vlnice (1 ks) a husto kladených rýh (1 ks).

Posledným exemplárom je fragment dna hrncovitej nádoby, vyrobený pomocou

pomaly rotujúceho kruhu (t. č. 100) z keramickej triedy t. č. 1.

Predbežné datovanie: 15. stor.

11. 1.14 Strečno hrad

Okres: Žilina

Obec (časť obce): Strečno (bez členenia)

Poloha: Hrad, parcela č.1349/2

Termín terénnej aktivity: -, 1949, 1974, 1979, 2006, 2008

Autor výskumu: J. Moravčík, O. Šedo, J. Klanica, Z. Denko

Z rôznych zberov, drobných výskumov a súborov získaných pri reštaurácii

hradu pochádza 103 keramických exemplárov. Prevládajú rôzne časti nádob (73 ks), ale

početný je i súbor kachlíc, poväčšine rekonštruovaných (29 ks). Z rozpoznateľných

typov nádob sú doložené misy-pernice (4 ks), široké tanierovité misy (2 ks), poháre

(2ks), džbán (1 ks), trojnožka (1 ks), tanier (1 ks).

Misy-pernice zastupujú 3 okrajové fragmenty. K nim sa radí veľký fragment

misy, kde je zachytené dno s podsýpkou a okraj t. č. 122 s výlevkou. Všetky exempláre

sú vyrobené z keramickej triedy t. č. 1., okrem okrajového úlomku t. č. 105, ktorý je

vyrobený z t. č. 2.

Tanierovité misy (3 ks) sú zastúpené 2 fragmentmi dien so zachovanou časťou

tela nádoby a časťou tela s vŕtaným uchom. Obe dná boli vyhotovené pomocou rýchlo

rotujúceho kruhu a všetky fragmenty boli vyrobené z keramickej triedy t. č. 3. Výzdoba

je vo všetkých prípadoch, na vonkajšej strane črepu v telovej časti. Ide o husto kladené

ryhy ( v 1 prípade vlnice) ktoré sú následne prekryté glazúrou.

Ďalej sa v súbore nachádzajú 2 okrajové fragmenty pohárov. Prvý typ je

zhotovený z keramickej triedy t. č. 3 a druhý z t. č. 10.

87

Fragment okraja džbánu t. č. 801 predstavuje veľmi mladý exemplár.

Z vonkajšej strany polievaný čierno glazúrou a zdobený žltými horizontálnymi

pruhmi, z vnútornej strany je glazovaný na hnedo.

Posledný rozpoznateľným kusom je kónická, ľahko ohnutá nožička z trojnožky

t. č. 3, z keramickej triedy t. č. 3.

Z hradu pochádza i súbor špecifických keramických predmetov, ako je okrajový

fragment loštického pohára, transparentne glazovaný črep z výdute, pravdepodobne tiež

pohára zdobený priehlbinami a čierno glazovanými nalepovanými malinami, črep

s nalepenými zrniečkami kremeňa z vnútra glazovaný na čierno, fragment nádoby

vázovitého charakteru najskôr tureckej proveniencie. Zaujímavým exemplárom je i časť

plochého taniera obojstranne glazovaného modrou.

Niekoľko celých, a rekonštruovaných hrncov zastupuje časť nádoby s okružím

na ktoré je napojené konvexne prežľabené ucho, vyhotovená je z keramickej triedy t. č.

3.

Medzi neurčitými hrncovitými úlomkami prevládajú po materiálovej stránke

oxidačne vypaľované triedy t. č. 1 (11 ks), 1b (1ks ), 2 (11 ks), 3 (10 ks) a iba niekoľko

úlomkov je vyhotovených redukčných keramických tried t. č. 10 (1 ks) a 12 (2 ks).

Po typologickej stránke prevládajú okraje, ktoré sa dajú rozdeliť do dvoch

skupín: okružia (6 ks) a zjednodušené von vyhnuté tvary (5 ks).Dná sú vyrábané na

oboch typoch kruhu s podsýpkou je 5 ks a zrezávané sú 3.

Zostatok tvoria črepy z výdutí nádob, zdobené rôznymi spôsobmi. Objavuje sa

rytá výzdoba v podobe husto (1 ks) a riedko (1 ks) kladených žliabkov a násobnej vlnice

(1 ks). Vyskytlo sa i pretláčanie okraja nádoby a to jednoduché (1 ks) a i vo forme

prekrývaných pretlačené (1 ks). Niektoré črepy sú glazované, alebo engóbované (2 ks).

Glazúra sa vyskytla čierna (1 ks), zelená (3 ks), hnedá (1 ks) a transparentná (2 ks)

Medzi komorovými kachlicami prevládajú rôzne časti čvs zdobené

štylizovaným rastlinným motívom (9 ks), s ojedinelým zeleným glazovaním (2 ks), či

pretrením bielou hlinkou (1 ks). Ďalej a tu ide zväčša o úlomky čvs, kde sa objavuje

neznámy figurálny motív (1ks), antikizujúce zobrazenie pýchy v medailóne (1 ks),

kážuci Kristus (1 ks) polychrómne glazovaný rastlinný motív s nápisom ...AWAN... (1

ks), zeleno glazovaná anjelská tvár (1 ks), zeleno glazovaný štylizovaný rastlino-

geometrický motív (1 ks) a neznámy polychrómne glazovaný výrazne plastický motív

(1 ks).

88

Celé, alebo úplne zrekonštruované kachlice predstavujú polychrómne glazované kusy

obdĺžnikového tvaru s motívom postavy držiacej dieťa a prerezávaný exemplár s troma

tzv. valašskými slnkami. Neglazované kusy sú zdobené motívom Ukrižovaného

s 2 adorantmi, a motívom okna.

Predbežné datovanie: 14. – 17. stor.

11. 1.15 Strečno hrad, južná, nová brána

Okres: Žilina

Obec (časť obce): Strečno (bez členenia)

Poloha: Strečno hrad, parcela č.1349/2

Termín terénnej aktivity: 1982

Autor výskumu: J. Moravčík

Počas rekonštrukčných prác v hradnom areáli bola odkrytá hradná brána, južne

od hradu. Jej výskum odhalil deštrukciu kachľovej pece s tehlovým základom in situ.

(Moravčík 1991, 31). Nálezová správa neúplná.

Početný súbor (599 ks) tvoria kachlice, alebo ich fragmenty v rôznom stupni

dochovania vypálené z keramickej triedy t. č. 3

Výnimku tvoria 4 fragmenty tvoriace pravdepodobne jednu nádobu, vypálenú

oxidačným spôsobom z keramickej triedy t. č. 3.

Súbor kachlíc je pomerne jednotný, ide o komorové kachlice prevažne

štvorcového obdĺžnikového tvaru, iba výnimočne potierané zelenou glazúrou

Rozdelil som ich podľa stupňa zachovania a motiviky:

Rekonštruovaná kachlica, motív rakúskej orlice s uhorským hrudným štítkom, v

zbraniach drží meče, v medailóne s rastlinou výzdobou (1 ks).

Rekonštruovaná kachlica, motív rakúskej orlice s uhorským hrudným štítkom v

medailóne s rastlinou výzdobou (3 ks).

Rekonštruovaná kachlica, motív Sv. Krištof v klasickej póze (6 ks).

Rekonštruovaná kachlica, štylizovaný rastlinný motív (tulipán, zvonček) (32 ks).

Rekonštruovaná rímsová kachlica, štylizovaný rastlinný a geometrický motív, doplnený

o nápis NOMEN DOMINI (1 ks)

Rekonštruovaná rímsová kachlica, štylizovaný rastlinný a geometrický motív (4 ks).

Fragment rímsovej kachlice, štylizovaný rastlinný a geometrický motív (6 ks).

89

Fragment rímsovej kachlice, štylizovaný rastlinný a geometrický motív, časť nápisu

NOM... (1 ks).

Drobné fragmenty rímsových a rohových kachlíc, nerozpoznateľný motív (14 ks).

Fragment, horný roh rímsovej kachlice, štylizovaný rastlinný motív (2 ks).

Fragment čvs, štylizovaný rastlinný motív (61 ks).

Fragmenty rohových kachlíc, štylizovaný rastlinný motív (111 ks).

Fragment čvs, motív rakúskej orlice (5 ks).

Fragment čvs, motív sv. Krištof v klasickej póze (1 ks)

Fragment kachlice, zeleno glazovaný, štylizovaný rastlinný motív (7 ks).

Fragment čvs, zeleno glazovaný, figurálny motív, anjeli v medailóne, jeden hrá na husle

(1 ks).

Fragment čvs, figurálny motív, anjeli v medailóne, jeden hrá na neznámy nástroj (1 ks).

Fragment kachlice, zeleno glazovaný, figurálny motív, anjelské krídlo (1 ks).

Fragment čvs, pravdepodobne figurálny motív (3 ks).

Fragment čvs, diamantový motív (1 ks).

Fragment čvs, zeleno glazované, diamantový motív (3 ks)

Fragment kachlice, nerozpoznateľný motív (6 ks).

Fragment čvs, jednoduchý geometrický motív, dvojitý kruh, kosoštvorec (3 ks)

Fragment rohovej kachlice, zeleno glazovaný, architektonický motív (2 ks).

Fragment kachlice, nerozpoznateľný motív, čitateľný nápis ...MEX... (1ks).

Drobné fragmenty prevažne čvs, engoby, štylizovaný rastlinný motív (12 ks).

Drobné fragmenty prevažne čvs, štylizovaný rastlinný motív (288 ks).

Drobné fragmenty rohových kachlíc, zeleno glazované, nerozpoznateľný motív (3 ks)

Predbežné datovanie: 15. stor. - 18. stor.

11. 1.16 Turie, hrádok

Okres: Žilina

Obec (časť obce): Žilina (Turie)

Poloha: Hrádok, severný svah, pravdepodobne parcela č.1696

Termín terénnej aktivity: 1948, 1.7.1966, 24. 28.4.1955, 26.6.1961, 1981

Nálezca: O. Šedo, J. Moravčík, P. Kalman J. Klanica

90

V početnom súbore (94 ks) pochádzajúceho zo zberov a drobných zisťovacích

výskumov dominujú nádoby sú najmä hrncovitého charakteru (83) ks, no doložená

i hlboká misa, pokrievka, plochý tanier a fragmenty pravdepodobne dvoch zásobníc.

Otázny je ťažko identifikovateľný predmet, ktorý môže byť časťou čvs a je

jedným z dvoch glazovaných predmetov pochádzajúcim z hrádku, avšak na celej

ploche neboli zachytené stopy po kamenej architektúre (Malec 2009, 119), čo existenciu

kachľovej pece takmer určite vyvracia.

Medzi hrncami a neurčitými nádobami dominujú jednoduché keramické triedy

oxidačného pôvodu t. č.1 ( 29 ks), 2 (36 ks), a v menšom zastúpení sa objavujú ešte

triedy t. č. 3 (7 ks), 10 (4 ks), 12 (1 ks), 13 (1 ks) a obojstranne zeleno glazovaný črep

(t. č. 33), ide okraj t. č. 407. Ich výzdoba je pomerne pestrá, vyskytuje sa tu ryhovanie

riedke i husté (11ks, 1ks), rovnako tak i žliabkovanie (5 ks, 4 ks). V kombinácii

s riedkym ryhovaním sa objavuje i jednoduchá vlnica (t. č. 201, 1 ks), pás vrypov

naklonených doľava (t. č. 301,1 ks) a nekvalitne prevedené kolkovanie s motívom

stojacich obdĺžnikov (t č. 561, 562 1 ks, 1 ks). Samostatne sa vyskytlo kolkovanie

v podobe štvorčekov (t. č. 512) a i prudká jednoduchá vlnica (221).

Z 10 dien sú iba 2 kusy vytáčané na rýchlo točivom kruhu, zostatok tvoria dná

s podsýpkou (t. č. 100).

Hrncovitým nádobám dominujú rôzne varianty jednoduchých okruží (27 ks).

Objavujú sa i archaické von a hore vyhnuté tvary (20ks) i von vyhnuté zjednodušené

tvary (7 ks) s nepravidelným, zložito profilovaným uchom 263b.

Fragment hlbokej misy-pernice predstavuje okraj t. č. 227 z keramickej triedy t. č. 2.

Zachoval sa i črep z okraja zvoncovitej pokrievky z oxidačnej triedy t. č. 2. Štyri

úlomky zásobníc, predstavujú pravdepodobne dve rôzne nádoby (keramická trieda t. č.

1). Posledným špecifickým fragmentom je úlomok okraja plochého taniera

z keramickej triedy t. č. 1.

Predbežné datovanie: 13. stor. – 16. stor.

11.1. 17 Žilina, Dolný Val, č. p. 20, mestská priekopa

Okres: Žilina

Obec (časť obce): Žilina (Staré mesto)

Poloha: ulica Dolný val 20, Úrad hlavného architekta(dnes už neexistujúci)

91

Termín terénnej aktivity: 13.8. 1980

Autor výskumu: J. Moravčík

Z výskumu pochádza 32 keramických fragmentov, pričom 25 z nich predstavuje

hrncovité neurčiteľné črepy. Tieto sú vyhotovené z keramických tried t. č.2 (3 ks), 3 (9

ks), 13 (3 ks), 16 (1 ks), 34 (1 ks). Žiaden z týchto úlomkov nie je zdobený.

Okrem 5 črepov výdutí, nachádza sa tu 8 fragmentov dien, ktoré sú až na jednu

výnimku vyrábané na rýchlo rotujúcom kruhu (7 ks).

Okraje predstavujú rôzne typy okruží (7 ks) no objaví sa i archiacký t. č. 100,

cylindrický t. č. 303 i von vyklonený t. č. 543.

Deväť fragmentov dien je vyhotovených pomocou rýchlo rotujúceho kruhu

výnimku tvorí jedno dno s podsýpkou a 2 neurčiteľné dná. Z rozpoznateľných nádob je

doložený okraj tanierovitej misy zdobený engobou a zelenou glazúrou vo vnútri.

Zaujímavým nálezom je zeleno glazovaný fragment páskového ucha (t. č. 201)

s hrebeňovým plastickým výčnelkom. Zachovalo sa i 5 rôznych kachlíc z oxidačne

pálených keramických tried t. č. 2 (1 ks) a 3 (4 ks) s rôznymi výzdobnými motívmi:

geometrický, štylizovaný rastlinný a 2 krát nerozpoznateľný motív náznakovo sa

objavuje prepálená glazúra.

Predbežné datovanie: 13. stor. – 17. stor.

11.1.18 Žilina, Hodžova ulica, č. p. 6

Okres: Žilina

Obec (časť obce): Žilina (Staré mesto)

Poloha: Hodžova ulica č. p. 6, parcela č. 152

Termín terénnej aktivity: 4. -12. 5. 2009

Autor výskumu: J. Zachar, M. Furman

Výskum poukázal na bohaté kultúrne súvrstvie s dochovanou časťou

vykurovacieho zariadenia (in situ, alebo v sekundárnom zásype). Nálezy sú tvorené

keramikou a stavebnými prvkami (Zachar - Furman 2009, 8-10).

Využitie lokality spadá do širokého časového údaju od 14. stor po storočie 20.

(Zachar - Furman 2009, 1).Terénna časť výskumu, sa kvôli už stavebným prácam

obmedzila na vzorkovanie situácie a jej následnú dokumentáciu (Zachar - Furman 2009,

4).

92

Keramický materiál fragmentálneho charakteru pochádza zo 4 vrstiev: vrstvy č.

107 a č. 112 sú interpretované, ako kultúrne, prvá po požiari v roku 1521, tá druhá pred

ním. Vrstva č. 128 predstavuje pravdepodobne výplň sokla pece. Posledná vrstva č.

1126 je mixom starších upravovaných vrstiev, navážok a planýriek, obsahuje niekoľko

črepov bez datovacej hodnoty.

Vrstva č.112 predstavuje najstarší horizont s keramickým súborom (10 ks).

Prevažne ide o úlomky výdutí hrncov a hrncovitých nádob, vyrobených najmä

z keramickej triedy t. č. 2 (7 ks) a z redukčne vypaľovaných tried t .č. 10, 12, 13 (po 1

ks) v polovici prípadov zdobených riedkym ryhovaním, v 1 prípade i v kombinácii

s jednoduchou vlnicou. Okraje predstavujú 2 kusy, neúplný cylindrický, zvislý

a vysoký, von vytiahnutý okraj pokročilejšieho tvaru, vyrobený rovnakou metódou.

Rovnako vyrobený je i posledný, ostro lomený, výrazne tvarovaný okraj pochádzajú

pravdepodobne zo zvoncovitej pokrievky.

Z vrstvy č. 107, ktorá leží tesne nad prvým požiarnym súvrstvím pochádza 1

črep z výdute nádoby hrncovitého charakteru. Materiálovo ide o triedu č. 3.

Kvantitatívne najpočetnejšia vrstva č 128 (45 ks), predstavuje výplň sokla pece, ak sa

pracuje s teóriou autorov výskumu o náleze výhrevného telesa in situ (Zachar - Furman

2009, 10). I tu sa nachádzajú hlavne výdute nádob, no tvarová variabilita, je už väčšia.

Zastúpené sú hrnce, misy, kahanček, pokrievka i fragmenty kachlíc.

Prevládajú samozrejme fragmenty hrncov nádob hrncovitého charakteru (33 ks),

vyrobené až na 1 výnimku (t. č. 10) z oxidačne vypaľovaných tried t. č. 1 (2 ks), 2 (10

ks) a 3 (10 ks) pričom ich výzdoba sa obmedzuje na riedke a riedke žliabkovanie (1 a 3

ks). Objavuje sa i vrstva bielej hlinky (1ks). Špecifikom je 11 črepov hrncovitého

charakteru, ktoré pravdepodobne tvorili jednu, či dve nádoby obojstranne potreté

prírodným asfaltom. Dná nádob (5 ks) sú, až na 1 výnimku od kruhu odrezávané.

Najstarším zachyteným typom okraja je von vytiahnuté, oblúkovito zakončené okružie

t. č.498. Ďalej sa tu vyskytujú zjednodušené von vyhnuté okraje.

Zo rozoznateľných nádob je dochovaný jednoduchý miskovitý kahanec z keramickej

triedy t. č. 1 s konkávne prežľabeným uchom (t. č. 211). Druhým rozpoznateľným

tvarom je hlboká misa-pernica. Nádoba má pretláčaný okraj.

Fragment okraja pokrievky je vyrobený z keramickej triedy t. č. 13. Ide o okraj t. č. 228.

K nemu sa priradzuje i gombíkové držadlo t. č. 214b z keramickej triedy t. č. 3.

93

V tejto vrstve a objavujú i prvé kachlice. Najdôležitejšími sú dva exempláre, čiastočne

zachovalých čvs. Na prvej neglazovanej kachlici je zachytená mužská ruka, nesúca na

dlani a druhou rukou pridržiavajúca neznámy predmet (ohrievadlo, lampáš). Zo

sekundárne, prípadne až terciálne premiestňovanej vrstvy č.1126, ktorá bola

premiestňovaná i počas recentných úprav (Zachar - Furman 2009, 9-10) pochádza 8

črepov. Až na dva prípady ide o hrncovité úlomky vypálené z keramických tried t. č. 2

(1ks), 3 (4ks) a 10 (1ks). Ako výzdoba sa objavujú široko kladené ryhy (1 ks) a široko

(1 ks) i úzko (1 ks) kladené žliabky. Okraj sa zachoval iba 1 a ide o okružie t. č. 498.

Z určiteľných nádob sa zachovala spodná, valcovitá časť pohára redukčného výpalu (t.

č. 10) a okraj z pokrievky (t. č. 204) z rovnakej triedy.

Nestratifikované nálezy (69 ks) pokrývajú široké časové rozpätie. I tu

samozrejme dominujú fragmenty hrncov a hrncovitých tvarov (63ks) produkované

z rôznych keramických tried: t. č. 2 (19 ks), 3 (6 ks), 10 (31 ks), 13 (7 ks), zdobené

rytou výzdobou: ryhami úzko (7ks) i široko (3 ks) kladenými, rovnako tak žliabkami (3

a 2 ks). Všetky dná (7 ks) sú vytáčané na rýchlo rotujúcom kruhu s výnimkou jedného

exempláru so značkou na dne predstavujúcu kríž v kruhu

Z okrajov sa vyskytli okružia a von vyhnuté zjednodušené okraje (2 ks) a špecifické

okraje t. č. 701 702. Ďalej tu bol doložený okraj z redukčne vypaľovanej (t. č. 10)

zvoncovitej pokrievky, okraj z trojnožky zdobený plastickou lištou vypaľovaný

redukčne (t. č. 10 ) a okraj z taniera/ misy t. č. 405 vypaľovaný oxidačne (t. č. 3).

Predbežné datovanie: 14. stor. - 17. stor.

11.1. 19 Žilina, Kaplnka Božieho tela

Okres: Žilina

Obec (časť obce): Žilina (Dolné Rudiny)

Poloha: Závodská cesta, parcela 3788

Termín terénnej aktivity: 15. 5. - 18. 8. 1995

Autor výskumu: J. Moravčík

J. Moravčík objavil v areáli kostola sv. Štefana- kráľa kaplnku Božieho tela,

ktorá slúžila, ako cintorínová kaplnka, pričom neskôr plnila úlohu karneru, pre cintorín

(Moravčík 1995, 1-5). Nálezová správa neúplná.

94

Výskum kaplnky v areáli kostola Sv. Štefana-kráľa priniesol súbor obsahujúci

194 keramických artefaktov.

Z rozpoznateľných nádob sú zachytené 3 fragmenty zvoncovitých pokrievok, 1

držadlo a 2. Druhý typ okraja je zdobený prudkou vlnicou. Okrem okraja t. č. 205,

ktorý je vyrobený z redukčnej triedy t. č. 10, sú fragmenty vyrobené z keramickej triedy

t. č. 1.

Objavuje sa i kyjovitý okraj zásobnice z keramickej triedy t. č. 18 zdobený riedko

kladenými ryhami. Štyri fragmenty predstavujú patria k džbánom. Doložený je

špecifický okraj t. č. 802 zdobený kombináciou vlnice a husto kladených žliabkov.

K nemu patria 3 črepy z tiel nádob rovnako zdobené husto kladenými žliabkami. Okrem

1 fragmentu z tela nádoby (keramická trieda t. č. 3) sú ostatné vyrobené z redukčne

vypaľovanej triedy t. č. 10. Dva fragmenty predstavujú trojnožky. Jeden z nich je okraj

t. č. 140 z keramickej triedy t. č. 3 a pomerne veľký fragment z ktorého je možné presne

určiť len nožičku ozdobenú odtlačkom palca. I tento črep je z rovnakého materiálu.

Misy-pernice zastupujú 2 úlomky z okrajov z keramickej triedy t. č. 1, časť dna

s podsýpkou ozdobené špecifickou pretláčanou lištou a pomerne veľký kus so

zachovaným okrajom, časťou nerozoznateľného dna a tela zdobeného husto kladenými

ryhami. Posledné 2 exempláre sú vyrobené z keramickej triedy t. č. 2.

Jedinou celou nádobou je, na rýchlo rotujúcom kruhu vytáčaný, hrniec so

zjednodušeným von vyhnutým okrajom, jednoduchým páskovým uchom a zdobený 3

husto kladenými ryhami. Nádoba je z keramickej triedy t. č. 3.

Zostatok tvoria drobné fragmenty hrncovitého charakteru (176 ks). Materiálovo

ide o pestrú zmes, prevládajú oxidačne vypaľované keramické triedy t. č. 1 (39 ks), 2

(32 ks), 3 (60 ks), v menšom množstve sú zastúpené redukčne vypaľované triedy

priemernej a nižšej kvality: t. č. 10 (6 ks), 12 (16 ks), 13 (8 ks), 14 (2 ks), 16 (1 ks).

Špecifikum tvoria 2 črepy, jeden z glazovaný modernou sivou glazúrou a druhý

potrený obojstranne asfaltom.

Dlhodobému užívaniu lokality odpovedá i typologicky rôznorodý súbor

okrajových črepov. Vyskytujú sa ranne stredoveké tvary a to jednoduché von vyhnuté

(3 ks), hore vytiahnuté (3 ks) i cylindrické (1ks). Nasledujú ich okružia (5 ks)

a zjednodušené, von vyhnuté tvary (8 ks).Objavil sa i džbánovitý okraj t. č. 800 (1 ks).

Uchá sú doložené len 2 a to 1 konkávne prežľabený a 1 obojstranne prežľabený.

95

Rozpoznateľné sú ešte dná, a to vyrábané na pomaly rotujúcom kruhu (15 ks) aj na

ručnom kruhu (11 ks), na jednom z nich je značka v podobne jednoduchého kríža.

Výzdoba je tvorená najmä lineárnou rytou výzdobou: riedko kladenými ryhami (3 ks)

rovnako tak i žliabkami (2 ks), ktoré sa vyskytujú kladené i husto vedľa seba (7 ks)

v rôznych počtoch, k lineárnej výzdobe je možné priradiť i závitnicu (1 ks).

Ďalej sú tu doložené vlnice a to jednoduché (3 ks), zdvojené (1 ks) a prudko kladené (1

ks). Posledné 2 typy sú vrypy (1 ks) a plastická lišta zdobená kruhmi (1 ks).

Ojedinele sa objavuje i glazúra. Ide o rôzne odtiene olovenej polevy: zelená (9 ks),

čierna (1 ks) a transparentná (5 ks). Dvakrát sa vyskytla i engoba.

Výnimku tvorí fragment dna obojstranne poliaty modernou sivou glazúrou s vyrytými

písmenami D a N na dne.

Predbežné datovanie: 12./13. stor. – 18. stor.

11. 1.20 Žilina, Kostol Najsvätejšej Trojice

Okres: Žilina

Obec (časť obce): Žilina (Staré mesto)

Poloha: ulica Horný Val, parcela č.1

Termín terénnej aktivity: 2 etapy: 11. 10. – 21. 11. 2000 a 17.4. – 26. 11. 2001

Autor výskumu: J. Moravčík

Záchranný archeologický výskum, počas ktorého boli pod dnešnou Katedrálou

Najsvätejšej Trojice odkryté steny staršieho murovaného kostolíka, respektíve časť jeho

apsidy. Pri výskume sa našlo i niekoľko desiatok hrobov (Moravčík 2001, 1-2).

Bližšie zhodnotenie výskumu podáva autor v nálezovej správe (Moravčík, 2001).

Nálezová správa neúplná.

Výskum farského kostola starého mesta priniesol 170 keramických fragmentov

veľmi rôznorodého charakteru. Nálezová správa umožňuje len hrubé rozdelenie na

mechanické vrstvy cca 50 cm hrubé.

Vrstva 0-50 cm: bez nálezov

Vrstva 50-100 cm: Rozpoznateľný je okraj zvoncovitej pokrievky t. č. 227

z keramickej triedy t. č. 3. Ďalej je tu črep z tela pohára vyrobený z keramickej triedy t.

č. 10 a veľký fragment džbánu na ktorom je možné zachytiť okraj t. č. 802 a časť dna t.

č. 209. Nádoba je z vonkajšej strany glazovaná transparentne a vo vnútri zeleno.

96

Posledný kus je drobný fragment čvs z keramickej triedy t. č. 2. zeleno glazovaný bez

rozpoznateľného motívu. Hrncovité úlomky (8 ks) predstavujú zjednodušené, von

vyhnuté okraje t. č. 503 (1 ks), 504 (1 ks) a 2 fragmenty dna vytáčaného na rýchlo

rotujúcom kruhu t. č. 204. Materiálovo ide o keramické triedy t. č. 1 (1ks), 2 (2 ks), 3 (5

ks) a 33 (1ks).

Raz sa vyskytla zelená glazúra a engoba na vnútornej strane črepov.

Vrstva 100-150 cm: K rozpoznateľným črepom patria 4 fragmenty tanierovitých

mís. Dva kusy tvoria len okraje, vo vnútri zeleno glazované. Jeden fragment je naopak,

len dno vytočené na rýchlo rotujúcom kruhu (t. č. 204) Všetky 3 úlomky sú vyrobené

z oxidačnej keramickej triedy t. č. 3 a na vnútornej strane sú zeleno glazované.

Posledný, pomerne veľký kus je z vonkajšej strany je poliaty transparentnou

a z vnútornej zelenou glazúrou.

Doložené sú i 3 zeleno glazované fragmenty komorovej kachlice so

štylizovaným rastlinným motívom z keramickej triedy t. č. 3.

Nerozpoznateľné úlomky (16 ks) sú vyrobené najmä z oxidačne vypaľovanej

keramickej triedy t. č. 3 (10 ks), no i z tried t. č. 1 (1 ks), 10 (3 ks) a 30 (1 ks).

Ide o 2 zjednodušené, von vyhnuté okraje (2 ks), 2 zrezávané dná (2 ks) a 2

jednoduché páskové uši.

Výzdoba sa obmedzila na riedke ryhy (2 ks), husto kladené žliabky (1 ks)

a odtlačok palca na uchu. Niekoľko črepov má na vnútornej strane hnedú (1 ks) a zelenú

(4 ks) glazúru a aj engobu (1 ks).

Vrstva 150-200 cm: Najbohatšia vrstva, čo sa týka nálezov. Rozpoznateľné kusy

tvoria najmä tanierovité tvary (5 ks), všetky sú vyhotovené z oxidačne vypaľovanej

triedy t. č. 3. Ide o fragmenty okrajov (3 ks) na vnútornej strane zeleno glazované.

K nim patrí i dno t. č. 204 vo vnútri zdobené kombináciou bielej a hnedej glazúry.

Posledným kusom tohto typu je črep z tela nádoby, pričom na jeho vnútornej strane je

maľba bielou hlinkou, prekrytá hnedou glazúrou.

Dva črepy z tiel nádob patria očividne 2 rozličným pohárov, avšak vyrobených

z rovnakej oxidačne vypaľovanej keramickej triedy t. č. 10.

Zvoncovité pokrievky sú doložené 2 okrajovými fragmentmi t. č. 202, 228

z keramickej triedy t. č. 3.

Sú tu i 2 fragmenty komorových kachlíc. Jeden hrubý, neglazovaný, úlomok je

z keramickej triedy t. č. 2 s nerozpoznateľným motívom. Druhý exemplár je zdobený

97

zeleno glazovanou, diamantovou mriežkou. Kachlica je vyhotovená z keramickej triedy

t. č. 3.

Zbytok tvoria bližšie neurčiteľné hrncovité črepy (50 ks). Materiálovo ide hlavne

o klasické oxidačné triedy t. č. 1 (7 ks), 2 (1 ks), 3 (33 ks) a niekoľko redukčne

vypaľovaných črepov t. č. 10 (7 ks), 12 (1 ks), 13 (2 ks). Po 1 kuse sem patria

celoglazované triedy t. č. 33, 34, 36, 37 a 50.

Okraje reprezentuje široká paleta typov. Od archaického hore vytiahnutého typu

č. 206, okružia t. č. 416, zjednodušené von vyhnuté tvary (5 ks) až k t. č. 800 (1 ks).

Dve doložené uši sú jednoduché páskové tvary t. č. 203 a 204.

Všetky dná (6 ks) sú vytáčané na šprušľáku.

Nepočetná výzdoba je reprezentovaná husto kladenými žliabkami (1

ks), závitnicou (1 ks) a dvoma vedľa seba položenými odtlačkami palca (t. č. 902).

Pomerne pestrofarebné je glazovanie vnútorných strán niektorých črepov. Vyskytla sa

zelená (6 ks), hnedá (3 ks), čierna (1 ks) a transparentná (4 ks) glazúra, rovnako ako

i engoba (5 ks).

Vrstva 200-250 cm: Ako jediný rozpoznateľný fragment je doložená zeleno

glazovaná komorová kachlica zdobená diamantovou mriežkou z keramickej triedy t. č.

3.

Hrncovité úlomky (13 ks) prevažne z tiel nádob boli vyrobené z keramických

tried t. č. 1 (4 ks), 2 (1 ks), 3 (3 ks), 10 (4 ks) a 12 (1 ks). Okraj sa vyskytol iba 1 a to

okružie t. č. 414. Dve dná sú zhotovené obtáčaním.

Posledný kus je jednoduché páskové ucho (t. č. 202).Výzdobu predstavuje len jeden

črep z tela nádoby zdobený ryhou.

Vrstva 250-260 cm: Doložený je okraj zvoncovitej pokrievky z keramickej

triedy t. č. 13 a 4 črepy z výdutí nádob z keramických nádob t. č. 1 (2 ks), 2 (1 ks) a 3 (1

ks).

Nestratifikované nálezy: I tu prevládajú fragmenty tanierovitých mís (4 ks)

z keramickej triedy t. č. 3. Ide o 2 okraje, dno t. č. 201 a úlomok z tela nádoby. Nádoby

sú na vnútornej strane zeleno glazované. Druhým rozpoznateľným tvarom je hrubé dno

misy-pernice t. č. 309. z keramickej triedy t. č. 1.

Nerozpoznateľné tvary tvorí 25 črepov rôzneho charakteru. Zastúpenie tu majú

keramické triedy t. č. 1 (2 ks), 2 (2 ks), 3 (19 ks), 12 (1 ks) a 33 (1ks).

U okrajov ide o zjednodušené, von vyhnuté (5 ks) a džbánovité tvary (2 ks).

98

Uši predstavujú dva typy: valčekový (1 ks) a páskový (3 ks).

Dná sú všetky vytáčané na kruhu (7 ks).

Ani tu nie je početná výzdoba. Raz sa objavili riedko kladené ryhy a husto

kladené žliabky. Z chrbtov úch t. č. 203 sú doložené odtlačky palcov (t. č. 901). Použitá

bola zelená (5 ks), hnedá (2 ks) a transparentná (4 ks) glazúra.

Predbežné datovanie: 13. stor. – 18. stor.

11.1.21 Žilina, Kostol sv. Štefana - kráľa

Okres: Žilina

Obec (časť obce): Žilina (Dolné Rudiny)

Poloha: Závodská cesta, parcela č.3787

Termín terénnej aktivity: 3. – 7. 7. 2000

Autor výskumu: J. Moravčík

Krátkodobý systematický archeologický výskum, ktorý sa zameral na interiér

kostola a jeho stavebný vývoj (Moravčík 2000, 1).Nálezová správa neúplná.

Drobný výskum v interiéri chrámu priniesol len 36 keramických fragmentov.

Iba 6 fragmentov je možné presne priradiť ku konkrétnym nádobám.

Dva črepy predstavujú časti tiel tanierovitých mís z keramickej triedy t. č. 3,

v jednom prípade je vnútro črepu zeleno glazované v druhom prípade je vnútro

zdobené rytou vlnicou, ktorá je prekrytá hnedou glazúrou.

K džbánom sú priraditeľné 3 veľké črepy, ktoré predstavujú džbánovité okraje (3

ks). Nádoby sú na vonkajšej strane glazované čiernou „kovovou“ glazúrou, na vnútornej

strane pretrené bielou a transparentnou glazúrou. Na väčšom fragmenty je zachytené

i dno na rýchlo rotujúcom kruhu. Okraj t. č. 800 je výnimkou, črep je hnedo glazovaný

obojstranne.

Posledným relevantným kusom je okraj misy-pernice (t. č. 139) z keramickej

triedy t. č. 1 zdobený radielkovou hranatou vlnicou.

Medzi nerozpoznateľnými tvarmi sú materiálovo zastúpené prevažne oxidačne vypálené

triedy t. č. 1 (4 ks), 2 (4 ks), 3 (15 ks) a redukčné t. č. 10 (2 ks), 12 (2 ks), 13 (1 ks).

Fragmenty okrajov sú, až na okružie t. č. 416 (1 ks), zjednodušené von vyhnuté

(4 ks).

99

Uchá nádob sú len 3, 2 kusy predstavujú jednoduché páskové tvary a 1

konvexne prežľabený kus.

Medzi dnami prevažujú typy vytáčané na rýchlo rotujúcom kruhu(3 ks),ale

objavujú sa aj strhávané (2 ks).

Nepočetná výzdoba je zastúpená len riedko kladenými ryhami (2 ks), plastickou

lištou zdobenou šesťuholníkmi a odtlačkom palca na chrbte ucha, ktoré je pokryté

bielou hlinkou.Vzácne sa objavuje i glazúra a to zelená (3 ks), hnedá (2 ks)

a transparentná (1 ks).

Predbežné datovanie: 14. stor. – 18. stor.

11.1.22 Žilina, Mariánske námestie

Okres: Žilina

Obec (časť obce): Žilina (Staré mesto)

Poloha: Mariánske námestie, parcela č. 5712

Termín terénnej aktivity: 30.8.1993

Autor výskumu: -

Druhý súbor (30 ks) pochádzajúci z hlavného námestia sa skladá prevažne

z fragmentov hrncovitých nádob (23 ks). Z rozpoznateľných nádob sú zachytené 2

poháre, 1. črep predstavuje okraj a 2. dno vytáčané na rýchlo rotujúcom kruhu oba

kusy sú z nezdobenej redukčne vypaľovanej keramickej triedy t. č. 10.

K starším typom nádob sa radí i okraj zvoncovitej pokrievky z keramickej triedy

t. č. 13.

Progresívnejšie tvary predstavuje nezdobený hnedo celoglazovaný okraj

z trojnožky a 3 okraje tanierovitých mís z keramickej triedy t. č. 3 (1 ks) a 30 (2 ks). Na

vnútornej strane sa raz vyskytla zelená glazúra a náznaky neurčitej maľby.

Drobné črepy neurčiteľných nádob predstavujú najmä okraje (10 ks), medzi

ktorými prevládajú rôzne okružia (3ks) a zjednodušené von vyhnuté typy (4 ks), no

objavujú sa i archaické typy von vyhnuté typy (2 ks).

Tri dná predstavujú v 2 prípadoch kusy zrezávané z kruhu a 1 neurčiteľný kus.

Zostatok tvoria črepy z tiel nádob. Materiálovo ide najmä o oxidačné triedy t. č. 1 (1

ks), 2 (6 ks), 3 (4 ks), redukčné triedy t. č. 10 (2 ks), 13 (6 ks) a celoglazované úlomky,

100

vyskytla sa transparentná (1 ks) zelená (3 ks) a kombinácia bielej a zelenej glazúry (1

ks). Na 2 nešľachtených je na vnútornej strane zelená glazúra.

Výzdobu predstavuje len prstom pretláčaná hrana na okraji t. č. 416 a 3 krát sa

objavujúce sa husto kladené žliabky.

Predbežné datovanie: 13. stor. – 17. stor.

11. 1.23 Žilina, Námestie Dukla (Mariánske námestie)

Okres: Žilina

Obec (časť obce): Žilina (Staré mesto)

Poloha: Mariánske námestie, pod dnešnou fontánou, parcela č. 5712

Termín terénnej aktivity: 22.- 23. 6. 1966

Autor výskumu: A. Petrovský-Šichman

Nepočetný keramický súbor je radený rámcovo do 14. - 15. stor. (Moravčík

1970, 20-22). Nálezová správa neúplná.

Zo záchranného výskumu pochádza 45 kusov pomerne veľkých fragmentov nádob.

Medzi hrncovitými fragmentmi (39 ks) prevládajú jednoznačne redukčne vypaľované

triedy, zväčša priemernej kvality t. č. 10 (40 ks) , no objavuje sa i kvalitný kovovo

lesklý materiál t. č. 11 (1 ks) , ale aj menej kvalitné zbožie t. č. 13 (1 ks). Jediný črep

oxidačného výpalu je vyrobený z triedy t. č. 1. Na jednom črepe bol zachytený náznak

konkávne prežľabeného ucha.

Vo výzdobe sa vyskytli iba 2 druhy: husté žliabkovanie (9 ks) a 1 krát

trojkombinácia vkolkovaných pásov (569, 590, 512).

Z rozpoznateľných nádob sa zachoval redukčne vypaľovaný (t. č. 10) fragment

okraja zvoncovitej pokrievky t. č. 224 a hlavne 2 spodné časti pohárov s jednoduchými

dnami (t. č. 300). Jeden z nich je zdobený širokým žliabkovaním.

Predbežné datovanie: 13. stor. – 15. stor.

101

11.2 Prieskumy, zbery

11.2.1 Beluša, Kamenica

Okres: Púchov

Obec (časť obce): Beluša (bez členenia)

Poloha: Kamenica

Termín terénnej aktivity: 13.7.2001

Nálezca: J. Martinka

Súbor 125 črepov z bližšie neurčenej výšinnej polohy nachádzajúcej sa mimo

obec. Gro súboru tvorí 118 nezdobených, prevažne prepálených, oxidačne vypálených

črepov keramickej triedy t. č. 3, 2 kusy k. t. t. č. 2, 5 kusov k. t. t. č. 15. Okrem prevahy

nešľachtených črepov, objavujú sa i fragmenty na vnútornej strane pretierané engobou

(1 ks), hnedou (2 ks) a zelenou glazúrou (2 ks), a bielou hlinkou (2 ks) nanášanou aj

povrchu nádob. Dokonca sa objavuje kombinácia posledných dvoch možností (1 ks). So

zvýšením používaním rôznych náterov úmerne klesá i rytá výzdoba, ktorá sa v podobe

riedko kladených rýh a husto kladených žliabkov vyskytla každá iba raz. Dvakrát sa tu

však objavuje i odtlačok palca, raz pri koreni a raz na chrbte ucha.

Jednoducho tvarované rovné dná (6 ks) sú až na jeden nerozpoznateľný exemplár

zrezávané z kruhu.

K niektorým nádobám sú pripojené upáskové uchá (2 ks) aspoň čiastočne

glazované.

Okraje predstavujú zmes vrcholne stredovekých okruží (4 kusy) s neskoro stredovekými

a ranne novovekými von vyhnutými okrajmi (3 ks).

Predbežné datovanie: 16.-17. stor.

11.2.2 Beluša, Koscelisko

Okres: Púchov

Obec (časť obce): Beluša (bez členenia)

Poloha: Koscelisko

Termín terénnej aktivity: 5.6. 1964

Nálezca: A. Petrovský-Šichman

102

Drobný keramický súbor (10 ks). Ide výlučne o fragmenty z výdutí nádob,

z oxidačných keramických tried t. č. 3 (4 ks), 4 (3 ks) a redukčnej triedy t. č. 10 (3 ks).

Ako výzdoba sa použili len husto kladené žliabky (3 ks) a na 1 z týchto črepov bola na

jeho vnútornú stranu aplikovaná zelená glazúra.

Nedostatočný súbor pre datovanie.

11.2.3 Beluša, Pechová ulica

Okres: Púchov

Obec (časť obce): Beluša (bez členenia)

Poloha: Pechová, výkop plynovodu

Termín terénnej aktivity: 1963

Autor výskumu: -

Zo súboru, ktorý bol získaný pri výskume plynovodu sú len 2 stredoveké črepy

a to z keramickej triedy t. č. 3, oba bez výzdoby.

Nedostatočný súbor pre datovanie.

11.2.4 Bodiná, Skalka 1

Okres: Považská Bystrica

Obec (časť obce): Bodiná (bez členenia)

Poloha: Skalka 1

Termín terénnej aktivity: 1. 10. 2000

Nálezca: A. Kopčanová, Š. Meliš, G. Zermančík,

Niekoľko črepov (13 ks), pochádzajúcich zo zberu na výšinnej polohe. Všetky

fragmenty sú vypálené oxidačne z triedy t. č. 3. Sedem črepov predstavuje výdute

nádob, s výzdobou vo forme širokého žliabkovania (3 ks). Iba raz sa objavuje zelená

olovená glazúra na vnútornej strane črepu bez výzdoby.

Naopak, ostatné črepy, ktoré sú fragmentmi okrajov, sú glazované obojstranne,

no poleva sa vyskytuje len na malej ploche pri okraji.

Ide o okraje dvoch typov: okružia (4 ks) a jednoduché von vyhnuté okraje (3 s)

Zachoval sa i fragment konkávne prežľabeného ucha.

Nedostatočný súbor pre datovanie

103

11.2.5 Budatínsky zámok

Okres: Žilina

Obec (časť obce): Žilina (Budatín)

Poloha: parcela č. 1, 2

Termín terénnej aktivity: 1975, -

Autor nálezca: -

Z rôznych drobných zásahov v areáli zámku a jeho tesnej blízkosti pochádza

menší keramický súbor (40 ks).

Z rozpoznateľných nádob sa vyskytla tanierovitá misa z keramickej triedy t. č.

13, hlboká misa-pernica (dno t. č. 200) z keramickej triedy t. č. 2 s náznakmi

transparentnej glazúry v hornej časti črepu a okraj (t. č. 700) s kusom výdute „albarela“

na masť s časťou nepravidelného ucha z keramickej triedy t. č. 36.

Drobné fragmenty (24 ks) predstavujú najmä rôzne okraje spadajúce do

kategórií okruží (4 ks), zjednodušených von vyklonených tvarov (3 ks) a objavuje sa

i cylindrický t. č. 300. Zachytené sú i 2 jednoduché páskové uši, pričom 1 z nich je na

chrbte ucha zdobené odtlačkom palca. Posledné dva črepy pochádzajú z tiel nádob, sú

bez výzdoby, no 1 z nich má na vnútornej strane engobu.

Celkovo sa výzdoba hrncovitých fragmentov obmedzuje závitnicu (1 ks), husto kladené

ryhy (2 ks) a rovnako pokladané žliabky (1 ks). Rovnako ojedinele sa objavuje i glazúra

a to, zelená (2 ks), transparentná (2 ks), žltá (1 ks) a kovová čierna (1 ks).

Materiálovo sú zastúpené najmä oxidačne vypaľované keramické triedy t. č. 2 (9 ks)

a 3 (7 ks), objavuje sa i t. č. 1 (1 ks) a celoglazované črepy transparentnou (1 ks)

a čiernou „kovovou“ glazúrou (1 ks)

Medzi fragmentmi komorových kachlíc (13 ks) sa objavujú časti okrajových líšt

(4 ks) a úlomky čvs s jednoduchými štylizovanými rastlinnými (6 ks) a geometrickými

motívmi (1 ks), glazované olovenou zelenou (5 ks) a žltou (1 ks) polevou. Až na 1

kachlicu (k. t. t. č. 2) sú všetky vyrobené z oxidačnej keramickej triedy t. č. 3.

Špecifikom sú dve polychrómne glazované kachlice očividne patriace do väčšej série

s biblickým motívom, vyrobené sú tiež z keramickej triedy t. č. 3.

Predbežné datovanie: druhá polovica 14. stor. - začiatok 18. stor.

104

11.2.6 Bystrica, hrad

Okres: Považská Bystrica

Obec (časť obce): Považská Bystrica (Považské Podhradie)

Poloha: parcela č. 279

Termín terénnej aktivity: 14.5.1961, 4.2. 1993, 13.6. 1993

Autor nálezca: -

Zo zberu pochádza 5 fragmentov vypálených z keramických tried t. č. 1 (2 ks)

a 2 (3 ks). Ide o 3 nezdobené fragmenty hrncovitých nádob, jedno neurčiteľné dno (301

ks) a okraj z misy-pernice t. č. 105.

Nedostatočný súbor pre datovanie.

11.2.7. Dolná Maríková, Široká 1

Okres: Považská Bystrica

Obec (časť obce): Dolná Maríková (bez členenia)

Poloha: Široká

Súradnice: y:472779, x:1171315, H:558

Termín terénnej aktivity: 19.11.2000

Nálezca: M. Vlček

Z polykultúrnej lokality pochádza niekoľko nevýrazných hrubých črepov

v drvivej väčšine drobných fragmentov výdutí hrncovitých nádob, kompletne

vyprodukovaných z keramickej triedy t. č. 1.

Vybral som 18 reprezentatívnych exemplárov. Ide o von vyhnuté okraje (2

ks).Veľká časť z nich ranne stredovekého charakteru, výnimku snáď tvorí niekoľko

kúskov s výzdobou ryhami (3 ks), a vlnicou (1 ks).

Napriek tomu J. Malec vo svojej práci dokladá niekoľko črepín z 12. až 13 stor.

(Malec 2009, 46; Obr. 31), ktoré však podľa môjho názoru spadajú do rovnakého

obdobia, ako vyššie uvedené okraje ale samozrejme môže ísť o prežívanie výrobných

tradící.

Predbežné datovanie: 10. – 12. stor.

105

11.2.8 Hatné, Kočací zámek

Okres: Považská Bystrica

Obec (časť obce): Hatné (bez členenia)

Poloha: Kočací zámek

Termín terénnej aktivity: -

Nálezca: Š. Meliš

Zo zberu pochádza 6 kusov črepov, až na jednu výnimku (okružie t. č. 492),

ktorá je z keramickej triedy t. č. 16, sú vyrobené z keramickej triedy t. č. 2. Doložené sú

2 hore vyhnuté okraje, zostatok tvoria črepy z tiel výdutí. Výzdoba sa obmedzuje na

ryhovanie (1ks) a žliabkovanie (1 ks). Okružie t. č. 492 je zdobené plastickou lištou.

Predbežné datovanie: 12. – 14. stor.

11.2.9 Hatné, Na skale 2

Okres: Považská Bystrica

Obec (časť obce): Hatné (bez členenia)

Poloha: Na skale 2 (tiež Hrádek II., Menší hrádek, Hrádky)

Súradnice náleziska(y,x:S-JTSK/m, H:Bvp/m): y:470197, x:1173227, H:350

Termín terénnej aktivity: 2. 10.2001

Nálezca: Š. Meliš

Zo zberu pochádzajú fragmenty 4 zásobnic patriace do typu IIA podľa

severomoravských zásobníc. z druhej polovice 11. stor. (Goš - Karel 1979, 168-169)

11. 2.9 Helena

Okres: Považská Bystrica

Obec (časť obce): Považská Bystrica (Rozkvet)

Poloha: Helena, kaplnka sv. Heleny, pravdepodobne parcela č. 3811

Termín terénnej aktivity: 30. 4. 1991

Nálezca: Š. Meliš

Drobný zberový súbor (6 ks) sa skladá z keramických tried t. č. 1 (3 ks), 3 (2 ks)

a 4 (1 ks).Objavuje sa tu len 1 nezdobený fragment z tela nádoby, okraj t. č. 502 a dve

106

zrezávané dná t. č. 204, pričom 1 z nich je vo vnútri hnedo glazované a zdobená

závitnicou na pripojenej časti tela. Z rozpoznateľných nádob sa zachoval okraj taniera.

Predbežné datovanie: 14. stor. – 17. stor.

11.2.10 Hričov hrad

Okres: Bytča

Obec (časť obce): Hričovské Podhradie (bez členenia)

Poloha: hrad parcela č. 453/1

Termín terénnej aktivity: 25.8. 1992, 2001

Nálezca: -

Z výskumu J. Moravčíka pochádza 51 keramických fragmentov.

Najpočetnejšia je skupina črepov z neurčiteľných nádob hrncovitého charakteru (30 ks).

Materiálovo prevažujú oxidačne vypaľované triedy t. č. 1 (4 ks), 2 (7 ks) a 3 (11 ks),

v menšom zastúpení sa vyskytli triedy t. č. 10 (4 ks), 12 (2 ks) a 13 (2 ks).

Najviac je samozrejme črepov z tiel nádob (11 ks). Výzdoba sa vyskytla len na 5

kusoch, a to 1 krát závitnica a po dva razy husté a riedke žliabkovanie.

Osem zachovaných okrajov predstavujú najmä okružia (3 ks), zjednodušené, von

vyhnuté typy (4 ks) no objavil sa i archaický t. č. 255.

Z dien sa v súbore nachádza 9 kusov, z toho 3 kusy sú vyrobené na pomaly

rotujúcom kruhu a z 6 kusov na šprušláku.

Okrem prevažujúcich častí z neurčiteľných nádob tiel nádob dopĺňajú súbor

zvoncovité pokrievky (4 ks), poháre (3 ks), misy-pernice (6 ks), tanierovitá misa (1 ks) ,

zásobnica (2 ks)a 5 fragmentov komorovej kachlice.

K pohárom patrí 1 dno s vytáčané na pomaly rotujúcom kruhu a 2 fragmenty okrajov t.

č. 260b a 412b. Dno je vyrobené z redukčne vypaľovanej keramickej triedy t. č. 12

a okraje z t. č. 10.Štyri fragmenty patria k zvoncovitým pokrievkam, konkrétne ide o 1

držadlo z keramickej triedy t. č. 12. Zostatok tvoria časti hore vytiahnutých okrajov ( 3

ks).Pomerne početné sú fragmenty z mís-perníc (6 ks). Ide výlučne o úlomky okrajov.

Keramicky ide o triedy t. č. 1 (2 ks), 2 (2 ks), 13 (2 ks). Výzdoba sa vyskytla iba raz

u okraja t. č. 101b a to husto kladené ryhy. U okraja t. č. 113 je i náznak výlevky.

Dva fragmenty z keramickej triedy t. č. 1 predstavujú pravdepodobne črepy zo

zásobnice. Objavil sa i okrajový fragment z misky-kahančeka (t. č. 300) vyrobený

107

z keramickej triedy t. č. 2. Doložený je i okraj z tanierovitej misy t. č. 407 z keramickej

triedy t. č. 3.

Ku komorovým kachliciam môžeme priradiť 5 kusov. Štyri z nich tvoria časť

čvs s architektonickým motívom, Posledný úlomok je fragment čvs

s nerozpoznateľným motívom. Všetky exempláre sú z keramickej triedy t. č. 3.

Predbežné datovanie: 13. stor. – 17. stor.

11.2.11 Hričov hrad, jaskyňa

Okres: Bytča

Obec (časť obce): Hričovské Podhradie (bez členenia)

Poloha: jaskyňa v hradnom brale parcela č. 453/1

Termín terénnej aktivity: 1988, 25. 8. 1993

Nálezca: -

Z jaskyne v tesnej blízkosti pochádza 29 kusov vrcholne stredovekých

a mladších exemplárov. K rozpoznateľným kusom sa dá zaradiť 7 fragmentov zásobníc

z keramickej triedy t. č. 2 zdobených kombináciou násobnej vlnice a žliabkov.

Ďalej je tu torzo pohára zdobené husto kladenými žliabkami z keramickej triedy t. č. 10.

a okraj nádoby ktorý je tvarovo zaraditeľný k trojnožkám, no skôr pôjde o atypickú

misu-pernicu. Výrobok je z keramickej triedy t. č. 3.

Ostatné fragmenty predstavujú črepy z výdutí (8 ks) rôznych hrncovitých nádob

i úlomky z dien (10 ks) a okrajov (2 ks). Materiálovo sú tieto črepy vyrobené

z jednoduchých oxidačne vypaľovaných tried t. č. 1 (7 ks), 2 (12 ks), 10 (2 ks).

Výzdoba sa vyskytla iba rytá a to riedko kladené ryhy (1 ks) a žliabky rovnako kladené

riedko (1 ks), i husto (2 ks). Na 1 črepe je zachytené páskové ucho (t. č. 200).

Dva doložené okraje reprezentujú bežné okružia t. č. 404 a 431b.

Pomerne početný súbor dien zastupujú jednoduché tvary vyrábané na pomaly

rotujúcom kruhu (9 ks), objavilo sa jednoduché vytáčané dno (t. č. 200) a špecifický, po

výrobnej stránke neurčiteľný okraj t. č. 311.

Predbežné datovanie: 13. stor. – 15. stor.

108

11.2.12 Ilava, Pri tehelni

Okres: Ilava

Obec (časť obce): Ilava (Klobušice)

Poloha: Pri tehelni

Termín terénnej aktivity: 29.3.1976

Autor nálezca:-

Drobný zber (5 ks) tvorí 1 fragment výdute, časť trojnožky a črepy zvoncovitej

pokrievky. Nerozpoznateľný fragment predstavuje dno s podsýpkou (t. č. 100) z

redukčnej keramickej triedy t. č. 14.

Rozpoznateľné tvary sú: kónická ohnutá nožička s časťou samotnej nádoby, ktorá je

zvnútra vyliata zelenou glazúrou a je pôvodu t. č. 3. Tri fragmenty zvoncovitej

pokrievky sú nezdobené, vypálené z redukčnej triedy t. č. 10.

Predbežné datovanie: 13. stor. – 17. stor.

11.2.13 Ilava, Pri zvonici

Okres: Ilava

Obec (časť obce): Ilava (Staré mesto)

Poloha: Pri zvonici

Termín terénnej aktivity: apríl 2003

Autor výskumu: R. Májsky

Drobný výber črepov (4 ks) tvorený dvoma okrajmi mís-perníc t. č. 143, 122b

a dvoma obojstranne zeleno glazovanými úlomkami (k. t. t. č. 33). Na jednom z nich je

náznak po uchu a pri jeho koreni je odtlačok palca.

Predbežné datovanie: 14. stor.– 16. stor.

11.2.14 Kysucké Nové mesto

Okres: Kysucké Nové Mesto

Obec (časť obce): Kysucké Nové Mesto (bez členenia)

Poloha: Dlhé Lúky

109

Termín terénnej aktivity: 6.6. 2007

Autor výskumu: M. Furman

Z dozoru pri výkope kanála (Furman 2008, 66-68) bol zachránený malý súbor

stredovekých črepov (13 ks). Ide o výdute hrncovitých nádob z menej kvalitného

materiálu (k. t. t. č. 1) oranžovej farby s hrubším štrkovým ostrivom. Zachytené

jednoducho tvarované dná (3 ks) ukazujú na výrobu pomocou pomaly rotujúceho kruhu.

Výzdoba sa nevyskytla ani u jedného exempláru, no bol zachytený asfaltový náter na 1

z nádob.

Predbežné datovanie: 14. – 16. stor.

11.2.15 Košeca hrad

Okres: Ilava

Obec (časť obce): Košecké Podhradie (bez členenia)

Poloha: hrad, parcela č. 551

Termín terénnej aktivity: 1953

Nálezca: -

Zo zberu v hradnom areáli pochádza malý keramický súbor (29 ks) až na 1

výnimku z hrncov a hrncovitých nádob bez bližšieho určenia. Prevládajú tu redukčne

vypaľované triedy t. č. 10 (7 ks), 12 (2 ks), 13 (3 ks), 16 (2 ks), oxidačné triedy t. č. 1 (1

ks), 2 (5 ks) a 3 (2 ks), a črep z nádoby vyrábanej zadymovaním ( t. č. 15). Je

zaujímavé, že sa v v keramickej mase väčšiny tried vyskytuje veľké množstvo pyritu.

Vo výzdobe prevládajú jednoduché, riedko kladené ryhy (3 ks), tiež riedko kladené

žliabky (8 ks), a závitnica (1 ks). Vyskytla sa i prudká trojnásobná vlnica (1 ks). Po

jednom raze sa objavuje i kolkovaná výzdoba v podobe štvorčekov, ležiacich

obdĺžnikov, i hranatej vlnice. Posledný typ výzdoby je pretláčanie okraja na

nešpecifikovanej nádobe. Objavujú sai kombinácie vyššie uvedených motívov.

Z okrajov prevládajú jednoduché okružia, najmä von vytiahnuté s oblúkovým

zakončením (4 ks) a jednoduché von vyhnuté okraje (3 ks).Zachovalo sa i jedno ucho

konvexne prežľabené (t. č. 222).

Rozpoznateľnú výnimku tvorí drobný, neglazovaný, fragment kachlice

s neznámym výzdobným motívom, vyrobený z triedy t. č. 3.

Predbežné datovanie: 14. stor. – 17. stor.

110

11.2. 16 Lednica hrad

Okres: Púchov

Obec (časť obce): Lednica (bez členenia)

Poloha: Východný svah hradného vrchu (smetisko), pravdepodobne parcela č.1817/2

Termín terénnej aktivity: 4.7.1986

Autor výskum /nálezca: M. Vlček

Nepočetný súbor (22 ks), získaný zberom, pravdepodobne pochádzajúci

z hradného smetiska, poskytujúci len široký všeobecný pohľad na keramickú výbavu

hradu.

Súboru dominujú hrnce a hrncovité nádoby (16 ks), pričom najpočetnejšie sú

triedy t. č. 2 (5 ks), 10 (5 ks), 15 (3ks) a 1 (1ks). Nepočetná výzdoba je tvorená najmä

závitnicou (2 ks), žliabkami (1 ks), ryhami (1 ks) a ryhami v kombinácii s jednoduchou

vlnicou (1ks). Medzi črepmi sa vyskytuje pomerne veľký počet okrajov, okružia (8 ks)

a zjednodušené, von vyhnuté (2 ks)

Ďalším typom nádoby je hlboká misa-pernica (1ks) neobvykle z keramickej

triedy t. č. 12, bez výzdoby s von vytiahnutým profilovaným okrajom t. č. 133.

Zostatok súboru tvorí fragment misky-svietnika z keramickej triedy t. č. 10,

úlomok z okraja zvoncovitej pokrievky, vyzdobený kombináciou rýh s jednoduchou

vlnicou. Posledným exemplárom je redukčne vypaľované, zrezávané dno z pohára.

Predbežné datovanie: 14. – 17. stor.

11.2.17 Lietava hrad

Okres: Žilina

Obec (časť obce): Lietava (bez členenia)

Poloha: Lietavský hrad

Súradnice: parcela č. 1243/1, 1243/2, 1243/3

Termín terénnej aktivity: 6.5.1992, september 2006,

Nálezca: -, členovia Združenia na záchranu Lietavského hradu

Zo zberu na bližšie neurčenom mieste v hradnom areáli pochádza 56

keramických fragmentov. Približne tretina exemplárov (22 ks) sú fragmenty, ktoré nie

je možné s určitosťou priradiť ku konkrétnej nádobe. Materiálovo prevláda oxidačná

111

keramická trieda t. č. 3 (16 ks), 2 krát sa objavujú hnedo celoglazované črepy, po 1

zástupcovi majú i obvyklé oxidačne vypaľované triedy t. č. 2, 4, habánska keramika (t.

č.37) a špecifická keramická trieda (t. č. 40), ktorá pravdepodobne poukazuje na

kontakty s Osmanskou ríšou. Až 14 fragmentov predstavujú okraje. Najpočetnejšie sú

zjednodušené, von vyhnuté tvary (11 ks). V menšej miere sa vyskytli okružia (2 ks).

Jeden krát sa vyskytol okraj t. č. 800, často sa vyskytujúci u džbánov. Na vnútornej

strane črepov sa vyskytla glazúra, zelená (1 ks) a transparentná (4 ks).

Pomerne pestrá je výzdoba, objavujú sa husto i riedko kladené žliabky (4 ks, 1

ks), plastická lišta, jednoduchá (1 ks) i prepletaná (1ks) a pretláčaný okraj (1 ks). Na

jednom fragmente je doložená modrá maľba na bielej ciničitej glazúre.

Dná sú len 3 a všetky sú vytáčané na ručnom kruhu.

Fragment z tela nádoby je len 1 a predstavuje veľmi neobvyklý exemplár, zdobený

modrou maľbou na belasom pozadí, motív pripomína štylizované arabské písmo.

Osem tanierovitých mís je vyrobených z rovnakej keramickej triedy t. č. 3 s jednou

výnimkou, ktorá je z keramickej triedy t. č. 4. Dochované okraje predstavujú

jednoducho profilované tvary (3 ks). Dná (2 ks) dokladajú výrobu na ručnom kruhu.

Všetky fragmenty sú zvnútra rôzne glazované, objavuje sa hnedá (1 ks) a zelená

(1 ks) maľba glazúrou na glazúru (3 ks), maľba na engobu (1 ks) a maľba do rytého

motívu (2 ks). Jeden fragment predstavuje nožičku z trojnožky s odtlačkom palca

z oxidačnej triedy t. č. 3. Špecifickým nálezom je 5 kusov fajok z jemnej kaolinitickej

hliny (t. č. 4), zdobených radielkom, či ryhovaním. Ich podrobnejší rozbor je

v samostatnej kapitole.

Početný je i súbor fragmentov komorových kachlíc (18 ks). Až na 2 kusy (keramická

trieda t. č. 2) sú vyrobené jednotne z keramickej triedy t. č. 3.

Až v 6 prípadoch nebolo možné rozoznať výzdobný motív. Z poznateľných motivík

prevažujú štylizované rastlinné vzory (7 ks), 2 krát sa objavuje diamantová mriežka. Po

1 raze má zastúpenie heraldický motív rakúskej orlice s uhorským štítkom na prsiach,

anjelská tvár a kôň v skoku.Početnosť glazúr je nasledovné: 1 krát hnedá, 10 krát zelená

a 1 krát kombinácia čiernej a žltej glazúry. Zostatok tvoria kachlice režné.

Predbežné datovanie: 14. stor. – 18. stor.

112

11.2.18 Pruské, ihrisko

Okres: Ilava

Obec (časť obce): Pruské (bez členenia)

Poloha: navážka pri ihrisku v parku strednej odbornej školy

Súradnice: parcela č. 251/1

Termín terénnej aktivity: 11.9. 2002

Nálezca: R. Májsky

Z transferu zeminy v blízkosti kaštieľa pochádza niekoľko črepov (7ks).

Z materiálového hľadiska prevláda redukovane vypaľovaná keramická trieda t. č. 10 (4

ks), ostatné regionálne bežné triedy sú zastúpené po jednom kuse (t.č. 2, 3, 14).

Vo výzdobe hrncovitých výdutí sa uplatňujú žliabky v 1 prípade v kombinácií

s vlnicou vytvorenou hrebienkovým nástrojom. Jediné dno zo súboru je vyrábané

vytáčaním.

Predbežné datovanie 13-15. stor.

11.2.19 Rajec, Kaplnka

Okres: Žilina

Obec (časť obce): Rajec (-)

Poloha: nie je udané, ktorá kaplnka

Termín terénnej aktivity: -

Nálezca: -

Z bližšie neurčenej kaplnky v meste pochádzajú 2 nálevkovité kachlice

vyrobené z kaolinitickej oxidačne vypaľovanej keramickej triedy t. č. 4.

Predbežné datovanie: 17. stor. – 19. stor.

11.2.20 Strečno hrad, terasa nad dedinou

Okres: Žilina

Obec (časť obce): Strečno (bez členenia)

Poloha: pravdepodobne parcela č.1348/1

Termín terénnej aktivity: 1983

113

Nálezca: -

Pravdepodobne z náhodného zberu na medziúrovňovej terase medzi hradom

a dedinou pochádzajú 3 keramické fragmenty. Dva z nich tvoria malú mištičku-

kahanček a 3. je črep z tela nádoby zdobený riedko kladenými žliabkami. Všetky kusy

sú vyhotovené z triedy t. č. 2.

Nedostatočný súbor pre datovanie.

11.2.21 Varín, hrádok

Okres: Žilina

Obec (časť obce): Varín(bez členenia)

Poloha: pole, západne, medzi hrádkom a cestou

Termín terénnej aktivity: -

Nálezca:-

Zo zberu pochádza 8 črepov jednotného materiálového rázu (keramická trieda t.

č. 1). Výdute hrncovitých nádob sprevádza hore vytiahnuté, zrezané okružie (t. č. 426)

a 2 jednoduché von vyhnuté okraje vyrobené z oxidačne vypaľovanej triedy t. č. 2.

Predbežné datovanie: 14. stor. – 15. stor.

11.2.22 Varín, Starhrad

Okres: Žilina

Obec (časť obce): Nezbudská Lúčka (bez členenia)

Poloha: parcela č. 326B

Termín terénnej aktivity: 1959,1976, 1992, 2001

Autor nálezca: -

Z rôznych drobných zberov pochádza 24 keramických fragmentov rôzneho

charakteru. Z väčšej časti (13 ks) ide o drobné črepy komorových kachlíc. Tieto sú, až

na 2 kusy (k. t. t. č. 1), vyhotovené z oxidačne vypaľovanej keramickej triedy t. č. 3,

pričom sa objavujú 2 typy výzdobných motívov: jednoduché štylizované rastlinné vzory

(8 ks) a diamantová mriežka (1 ks). Okrem jednej režnej kachlice sú všetky kusy

glazované. Dominuje klasická olovená zelená (8 ks). Objavuje sa i transparentná (2 ks)

a béžová (1 ks) varianta, 1 kus bol nerozpoznateľný vďaka vysokému stupňu prepálenia.

114

Hrncovité tvary zastupujú 3 rôznych čriepkov, 4 úlomky z tiel nádob, 3 okraje

a 1 fragment dna. Medzi črepmi z výdutí je 1 kus habánskeho pôvodu (t. č. 37), 1

nezdobený črep z keramickej triedy t. č. 2 a 3 úlomky z keramickej triedy t. č. 3, 2 sú

zdobené radielkom vyhotovenou vlnicou.

Okraje predstavujú von vyhnuté okružia: t. č. 407, 414, 428 z oxidačne vypaľovaných

tried t. č. 1, 2, 3. Na okraji t. č. 407 je výzdoba širokými žliabkami.

Dno nádoby je zhotovení z keramickej triedy t. č. 1, ale už je vytáčané na kruhu.

Dva fragmenty predstavujú široké tanierovité tvary, fragment okraja t. č. 400

z keramickej triedy t. č. 3 vo vnútri zeleno glazovaný a obojstranne glazovaný (t. č. 34)

črep z výdute nádoby, vnútri zdobený maľbou - štylizovaným rastlinným dekorom.

Predbežné datovanie: 14. stor. – 18. stor.

11.2.23 Visolaje

Okres: Považská Bystrica

Obec (časť obce): Visolaje (bez členenia)

Poloha: Jankov Háj, východný lom

Súradnice: parcela č. 908

Termín terénnej aktivity: 1987

Autor výskumu /nálezca: M. Vlček

Z polykultúrneho hradiska osídleného najmä v dobe rímskej pochádza

preukázateľne iba jeden črep z vrcholne stredovekého obdobia. Ide o fragment výdute

redukčne vypálenej (keramická trieda t. č. 10) s kolkovanou výzdobou. Tú

predstavujú dva rady stojacich obdĺžnikov. Pravdepodobne ide o časť pohára.

Predbežné datovanie 13. stor. -14. stor

11.2.24 Žilina, Kostol obrátenia sv. Pavla

Okres: Žilina

Obec (časť obce): Žilina (Staré mesto)

Poloha: parcela č. 228

Termín terénnej aktivity: -

Nálezca: -

115

Je doložený zeleno glazovaný fragment komorovej kachlice so štylizovaným

rastlinným motívom z keramickej triedy t. č. 2 a okrajový fragment tanierovitej misy

zdobený vo vnútri geometrickým viacfarebným motívom.

Nedostatočný súbor pre datovanie.

11.2.25 Žilina, Hodžova č. p 18

Okres: Žilina

Obec (časť obce): Žilina (Staré mesto)

Poloha: pravdepodobne parcela č. 202/2

Termín terénnej aktivity: 4.9.1995

Nálezca: -

Hrniec s hore vytiahnutým okrajom vyrobený na pomaly rotujúcom kruhu ,

z keramickej triedy t. č. 1, zdobený dvoma riedko kladenými žliabkami.

Predbežné datovanie: 13. stor. – 14. stor.

11.2.26 Žilina, Horný Val

Okres: Žilina

Obec (časť obce): Žilina (Staré mesto)

Poloha: ulica Horný val, bez bližšieho určenia

Termín terénnej aktivity: október 1966

Nálezca: Š. Latko

Zo zberu pochádzajú 4 črepy, 2 fragmenty výdutí, časť zvoncovitej pokrievky

a pohára. Úlomky z výdutí sú vyrobené z oxidačných tried t. č. 1 a 2, pričom prvý

z nich je zdobený kombináciou jednoduchej vlnice a husto kladených rýh.

Gombíkovité držadlo zvoncovitej pokrievky (t. č. ) je vypálené v redukčnej

atmosfére t. č. 13. Druhým rozpoznateľným exemplárom je spodná časť pohára,

vytočená na šprušláku (t. č. 204) z keramickej triedy t. č. 10. Je zdobená husto

kladenými žliabkami.

Predbežné datovanie: 14. stor. – 15. stor.

116

11.2.27 Žilina, meniareň čsd

Okres: Žilina

Obec (časť obce): Žilina (Staré mesto)

Poloha: Mariánske námestie, parcela č. 5712

Termín terénnej aktivity: 1963

Nálezca: -

Z meniarne pochádza 5 črepov, 3 fragmenty okrajov t. č. 251, 156 a 503, črep

z tela nádoby zdobený riedko kladenými ryhami a na pomaly rotujúcom kruhu vyrobené

rovné dno. Materiálovo ide o keramické triedy t. č. 1 (2 ks), 2 (2 ks) a 3 (1 ks)

Nedostatočný súbor pre datovanie.

11.2.28 Na bráne 1, Banka (1)

Okres: Žilina

Obec (časť obce): Žilina (Staré mesto)

Poloha: Na bráne 1, parcela č.5721/2

Termín terénnej aktivity: -

Nálezca: -

Osem fragmentov nádob a 2 úlomky z komorových kachlíc. Nerozpoznateľný je

len 1 črep z výdute nádoby vyrobený z keramickej triedy t. č. 13. Ďalej tu boli nájdené 2

úlomky okruží, pričom na druhom sa zachovalo páskové ucho. Oba kusy boli vyrobené

z keramickej triedy t. č. 3.Zachoval sa i pomerne veľký fragment z trojnožky

s poškodenou nožičkou a tuľajkou vyhotovený z keramickej triedy t. č. 3 vo vnútri

zeleno glazovaný.

Posledné fragmenty sú z tiel tanierovitých mís, obojstranne glazované, raz na

zeleno a raz s použitím viacerých farebných glazúr.

Úlomky kachlíc predstavujú časti čvs poliate zelenou glazúrou s geometrickým

a štylizovaným rastlinným motívom.

Predbežné datovanie: 14. stor. – 17. stor..

117

11.2.29 Žilina, Na bráne 1, Banka (2)

Okres: Žilina

Obec (časť obce): Žilina (Staré mesto)

Poloha: Na bráne 1, parcela č.5721/2

Termín terénnej aktivity: -

Nálezca: -

Z dohľadu pri výkope základov pochádza 29 keramických fragmentov, 21 z nich

predstavuje črepy z nerozpoznateľných nádob. Medzi použitými materiálmi sa

vyskytujú oxidačné keramické triedy t. č. 2 (3 ks), 3 (9 ks), 4 (1ks) redukčné t. č. 10 (2

ks), 13 (1 ks), 14 (1 ks) a celoglazovaná t. č. 33 (1 ks).

K rozpoznateľným tvarom patria 2 okrajové fragmenty trojnožiek , oba kusy sú

vyhotovené z triedy t. č 3, nezdobené a neglazované. Ďalej je tu okrajový fragment

pohára z keramickej triedy t. č. 2 zdobený nahor pretláčaným okrajom.

Habánsku keramiku zastupuje páskové ucho pravdepodobne z džbánu.

Dva fragmenty patria k tanierovitým misám, 1 je okraj z vonkajšej strany glazovaný na

čierno a z vnútra hnedo a druhý úlomok predstavuje dno zrezávané z kruhu.

Medzi úlomkami hrncovitých nádob prevažujú okraje dvoch základných tvarov.

Vyskytujú sa tu okružia (4 ks) a zjednodušené, von vyhnuté okraje (7 ks). Jediné

doložené dno predstavuje t. č. 200, základný tvar vytáčanej keramiky.

Zbytok (3 ks) tvoria úlomky z výdutí nádob. Nepočetnú výzdobu predstavujú husto

kladené ryhy (1 ks) a žliabky (1 ks), závitnica (1 ks) a prstom pretláčaný okraj.

Objavuje sa i zelená glazúra (5 ks).

Posledné rozpoznateľné tvary predstavujú komorové kachlice (9 ks). Až 7 z nich

sú drobné , neglazované, fragmenty čvs zdobené pomerne jednotným štylizovaným

rastlinným štýlom. Raz sa vyskytol i antikizujúci motív sediacej ženy, pravdepodobne

pýchy úlomok predstavuje len zeleno glazovanú časť okrajovej lišty.

Predbežné datovanie: 14. stor. – 17. stor.

118

11.2.30 Žilina, Na šefranici

Okres: Žilina

Obec (časť obce): Žilina (Staré mesto)

Poloha: neznáma

Termín terénnej aktivity: 1966

Nálezca: -

Súbor obsahuje len 6 črepov, 3 okrajové fragmenty t. č. 202, 205 a 264, úlomok

zeleno glazovaného, páskového ucha t. č. 202 s odtlačkom palca, 2 črepy z tela nádob,

ktoré sú zdobené husto kladenými ryhami a drobný fragment komorovej kachlice

s nerozpoznateľným motívom. Z materiálového hľadiska ide o základné redukčné triedy

t. č. 1 (3 ks), 2 (2 ks), 3 (1 ks).

Nedostatočný súbor pre datovanie.

11.2.31 Žilina, Námestie Andreja Hlinku

Okres: Žilina

Obec (časť obce): Žilina (Staré mesto)

Poloha: 5713/1, 5713/2, 5713/3

Termín terénnej aktivity: -

Nálezca: -

Štyri črepy hrncovitého charakteru z keramických tried t. č. 1 (3 ks) a 13 (1 ks).

Ide o fragmenty z tiel nádob a jedno neurčiteľné dno (t. č. 301).

Nedostatočný súbor pre datovanie.

119

Záver

Ciele tejto práce boli dva. Prvým z nich bolo spracovanie keramických nálezov

od počiatku vrcholného stredoveku až približne do 17. a 18. stor. z prostredia miest,

hradov, hrádkov a ďalších špecifických výšinných polôh v oblasti severozápadného

Slovenska. Druhým cieľom bolo načrtnutie vývoja hrnčiarskej produkcie v danom

regióne. Na vedomie boli vzaté i kachlice a fajky, pre doplnenie a rozšírenie celkového

náhľadu na vec.

Najstaršie tvary sú šikmé von vyklonené a kalichovité okraje u hrncovitých

nádob vajčitého či súdkovitého tvaru existujúce do prelomu 13. a 14. stor..

V 13. stor. sa objavujú hore vytiahnuté jednoduché okružia, pričom prevládajú

hlavne na hrádkoch. V hradoch a mestách, tak časté nie sú, tam od začiatku prevládajú

von vyklonené okružia. Doložený je kontakt so severnou Moravou cez zásobnice

obsahujúce grafit.

Od 14. stor. sa tvarová škála rozhojňuje, objavujú najskôr tzv. gotické poháre,

od polovice storočia pravdepodobne i džbány, misy-pernice a zvoncovité pokrievky.

Túto fázu reprezentujú rôzne druhy von vyklonených okruží, ktoré sú oproti

juhoslovenskej omnoho kratšie a menej vyklonené.

Koncom 14. stor. začínajú niektoré von vyklonené okružia hrubnúť, poprípade

ich ukončenia získavajú až kvadratický tvar, čo môže byť dokladom kontaktov

s Dolným Sliezskom. Ojedinelý priamy doklad s Moravou dokladá úlomok loštického

pohára zo Strečna. Možné sú i kontakty s okruhom slovenských banských miest, ktoré

reprezentuje niekoľko fragmentov keramiky s vysokým obsahom pyritu z Košece

a Pruského.

V druhej polovici 15. stor. sa začínajú objavovať zjednodušené, von vyhnuté,

tvary, ktoré koexistujú s dožívajúcimi okružiami. Objavujú sa prvé trojnožky, občas

redukčne vypaľované. V tomto období sa začína rozmáhať i glazovanie, no dlhodobo sa

obmedzuje len na okraj nádoby, poprípade jeho vnútro. Rovnako objavujú sa i prvé

kachlice, ktorých malý počet však neumožňuje bližší rozbor.

Na rozhraní stredoveku a novoveku miznú hlinené poháre, no rozširuje sa

používanie plytkých tanierovitých tvarov, ktorých okrajová variabilita je takmer totožná

s Wrocławskou produkciou.

120

Rovnako sa rozmáha kachliarstvo, pričom je písomne doložená aktivita

žilinských hrnčiarov-kachliarov na okolitých hradoch. Špecifická kachliarska výroba

s malým množstvom analógií by teoreticky mohla byť základom pre žilinský výrobný

okruh, avšak bez ďalšieho výskumu nie je možné s touto tézou ďalej pracovať.

Výroba sa v 16. stor. začína homogenizovať, pri všetkých typoch nádob,

rovnako, ako u kachlíc jasne prevláda keramická trieda t. č. 3. Tiež tvar okrajov u nádob

začína byť normalizovaný pre širšiu oblasť, akou je skúmaný región. V južnejších

častiach regiónu je niekoľkými črepmi doložená zadymovaná keramika, severnejšie sa

objavuje minimálne. Pravdepodobne z tohto obdobia pochádza niekoľko keramických

fragmentov, ktorých pôvod je pravdepodobne na Blízkom východe, rovnako starý je

i pieskovaný fragment z tela nádoby reprezentujúci viedenský výrobný okruh.

V 2. štvrtine 17. stor. sa na juhu oblasti objavujú habánske výrobky. Dva veľmi

kvalitné produkty hutterských bratov sú doložené z Lietavy a Strečna.

V priebehu 17. a 18. sa začína uplatňovať hnedočierna glazúra .V kachliarstve

prevláda mozaikový rastlinný motív, no objavujú sa i fľaškovité nálevkovité kachlice.

Doložené sú i prvé hlinené fajky, ktoré nachádzajú svoje analógie v Nitre.

Čo sa týka pestrosti keramickej produkcie jasne dominujú mestá. Vysoký je

i výskyt rôznych komorových kachlíc, ktoré nachádzajú svoje presné kópie na okolitých

hradoch. Keramika z hradov tiež vypĺňa celú škálu dobových nádob, avšak prevládajú

hrnce a poháre, ostatné tvary sú upozadené. Tiež variabilita keramických tried je nižšia,

prevažujú jednoduché oxidačne vypaľované triedy, ale i objavujú sa i redukčné triedy.

Diaľkové kontakty predstavujú najmä ojedinelé luxusné exempláre z väčších

vzdialeností. Najjednoduchšiu keramiku predstavujú nálezy z hrádkov a drobných

opevnení, ktoré sú zastúpené hrncovitými tvarmi, iné tvary sa objavujú ojedinele. Jasne

prevládajú základné oxidačne vypaľované keramické triedy. Ranné obdobie hrádkov je

možné stotožniť s keramickou produkciou lokálnych dedín.

V krátkosti sa dá povedať, že keramická produkcia oblasti vyrastá z ranne

stredovekého základu. Vývoj počas celého stredoveku inklinuje k severnej a strednej

Morave, pričom je doložený i priamy kontakt pomocou zásobníc. Objavujú sa i sliezske

vplyvy, výrazné najmä na Kysuciach na konci stredoveku, pričom smerom na juh

slabnú. Naopak na juhu oblasti je v stredoveku bežná oblejšia profilácia tvarov

a v novoveku sa tam objavuje zadymovaná a habánska keramika.

121

Pramene

Bielich, M. 2011: Lietavský hrad. Výskumná dokumentácia z archeologického

výskumu, Nitra

Ďurišová, M. 1989: Nálezová správa, KNM Radola Koscelisko 1989, Čadca

Ďurišová, M. 1990: Nálezová správa, archeologický výskum Radoľa - Koscelisko 1990,

Čadca

Ďurišová, M. 1991: Kysucké Nové Mesto – Mestský úrad, zadný dvor, č. parcely 539,

Čadca

Furman, M.- Krišková, L. 2009: Výskumná dokumentácia z archeologického výskumu,

Žilina

Marsina, R. 1971: Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae I. zväzok, Bratislava

Moravčík, J. 1995: Žilina, Dolné Rudiny, Kaplnka Božieho Tela, Výskum v dňoch 15. 5

- 18. 8. 1995, Nálezová správa z výskumu, Žilina

Moravčík, J. 2000: Dolné Rudiny - archeologický výskum kostola sv. Štefana-kráľa

v roku 2000, Žilina

Moravčík, J. 2001: Žilina, Horný Val, Kostol Najsvätejšej trojice, výskum v roku 2000 /

2001, Nálezová správa z výskumu, Žilina

Smart Maps home free (freeware), 2011, Praha

Zachar, J. - Furman, M. 2009: Výskumná dokumentácia z archeologického výskumu,

Žilina

Základná mapa Slovenskej republiky 1: 10 000 – rastrová forma, 2009, Bratislava

II. katonai felmérés jelkulcsa, 1880, Wien

122

Zoznam použitej literatúry

Bednár, P. - Krišková, L. - Bielich, M. (v tlači): Lietavský hrad vo svetle najnovších

archeologických výskumov. (Predbežné výsledky archeologického výskumu v roku

2011), in: Archeologica Historica, Brno

Bednár, P. - Fottová, E.2003: Nitra-tržnica – príspevok k poznaniu stredovekého mesta,

in Archaeologica Historica 28, 303-313, Brno

Bednár, P. - Staneková, Z. 2009: Výsledky archeologického výskumu Budatínskeho

zámku, AVANS v roku 2007, 29-31 Nitra

Beňko, J. 1985: Osídlenie severného Slovenska, Košice

Bernátová, M. 2006: Obnovený hrad Strečno pendant Starého hradu a jeho srovnání

s památkově zajištěnými objekty (magisterská diplomová práce), Brno

Béreš, J.- Uličný, M. 1998: Výsledky archeologického výskumu v centre Košíc,

Slovenská archeológia 46-2, 333- 351, Nitra

Bielich, M. - Čurný, M. 2009: Pipes finds from Nitra and Nitra pipe production,

Studies in post-medieval archaeology 3, 337-362, Praha

Březinová, G. - Samuel, M. a kol. 2007: Tak čo, našli ste niečo?, Nitra

Dohnal, V. 2001: Olomoucký hrad v raném středověku, Olomouc

Drechler, A. - Pavlík, Č. - Vitanovský, M. 2008: Nevšední nález keramických kadlubů,

kachlů a nádob z Lipníku nad Bečvou, in: Sborník Státního okresního archivu Přerov, 5-

24, Přerov

Ďurišová, M. - Kúrthy, Ľ. - Pristáš, M. 2007: Pamiatkový výskum na Alžbetínskej č. 49

v Košiciach, in Archaeologica historica 32, 151-168, Brno

Furman, M. 2007: Obhliadky stavebných činností v žilinskom regióne, 66-68,

AVANS v roku 2007, Nitra

Furman, M. - Večerík, B. - Čurný, M. 2007: Novoveká fajka zo Starhradu, AVANS v

roku 2007, 69-70, Nitra

Fusek, G. - Spišiak, J. 2005: Vrcholnostredoveká grafitová keramika z Nitry-Šindolky,

Slovenská archeológia LIII-2, 265-336, Nitra

Gabriš, M. - Janega, C. - Meravý, J. 1970: Púchov, Martin

Goš, V. - Karel, J. 1979: Slovanské a středověké zásobnice Severní Moravy, in:

Archeologické rozhledy XXXI, 163-175, Praha

123

Goš, V. - Karel, J. 1992: Tvrz v Rýmařově (okr. Bruntál), in: Archeologica Historica

17, 225-232, Brno

Goš, V. 2007: Loštice město středověkých hrnčířů, Opava

Habovštiak, A. 1959: K otázke stredovekej tzv. kolkovanej keramiky na Slovensku,

Slovenská Archeológia 7-2, 460-469, Bratislava

Hanuliak, 1993: Záchranná akcia v intraviláne Zvolene, AVANS v roku 1992, 48-49,

Nitra

Hladík, M. 2006: „Veleba Sitna“ – ako ho dnes poznáme, in: Studia archaeologica

slovaca mediaevalia V., 377-395, Levoča

Holl, I. 1990: Ausländische keramikfunde in Ungarn (14-15. JH.), in: Acta

Archaeologica Academiae Scientiarum Hungaroricae 42, 14-247, Budapest

Holub, P. - Kolařík, V. - Merta, D. - Peška, M. - Zůbek, A. 2010: Novověká cihelna z

Husovy ulice v Brně, in: Archeologia technica 21, 83-92, Brno

Hoššo, J. 1981: Archeologický výskum hradu Šášov a zámku v Kremnici, in:

Archeologica Historica 6, 457-465, Brno

Hoššo, J. 1982: Neskorogotická kachľová pec z Liptovskej Mary, in: Archeologica

Historica 7, 499-508, Brno

Hoššo, J. 1983: Prehľad vývoja stredovekej keramiky na Slovensku, in: Archeologia

Historica 8, 215-231, Brno

Hoššo, J. 1985: Hrnčiarstvo v období vrcholného stredoveku na území horného Tekova,

in Archeologica Historica 10, 221-228, Brno

Hoššo, J. 1996: O tzv. Bratislavských pohároch (príspevok k poznaniu keramických

gotických pohárov, in: Zborník Slovenského národného múzea 90: Archeológia 6, 197-

204, Bratislava

Hoššo, J. 2004: Hranica medzi stredovekom a novovekom vo svetle archeologických

nálezov keramiky, in: Archeologica Historica 29, 569-580, Brno

Janšák, Š. 1930: Staré osídlenie Slovenska, in: SMSS 24, 1-67 , Martin

Jeršová, M. 1970: Z dejín hrnčiarstva v Žiline, in: Vlastivedný zborník Považia X, 67-

75, Žilina

Kalesný, F. 1981: Habáni na Slovensku, Bratislava

Korec, P. a kol. 1997: Kraje a okresy Slovenska, Nové administratívne členenie,

Bratislava

Kováč, D. 1998: Dĕjiny Slovenska, Praha

124

Kruppe, J. 1961: Studia nad ceramiką XIV wieku ze starego miasta w Warszawie,

Wrocław

Kurucárová J. 2000: Vodné dielo Žilina - historický vývoj, osídlenie a vývoj za

feudalizmu, in: Vlastivedný zborník Považia XX, 155-172, Žilina

Mácelová, M. 1986: Nálezy stredovekej keramiky v Benického dome v Banskej

Bystrici, in: Archeologica Historica 11, 481-487, Olomouc

Mácelová, M. 1999: Gotické kachľové pece z banskobystrickej radnice 409-420, in:

Archeologica Historica 24, Brno

Majerčíková, D. - Jesenský, M. 2010: Archeológia na Kysuciach, Čadca

Májsky, R. 2003: Záchranný výskum v intraviláne Púchova, AVANS 2002, 87-88,

Nitra

Májsky, R. 2004: Novoveké nálezy z Ilavy, AVANS 2003, 135-136, Nitra

Májsky, R. 2006: Najstaršie osídlenie Považskej Bystrice vo svetle archeologických

prameňov, Kortman, B. (ed.) 2006: Považská Bystrica, Z dejín mesta, 37-54, Považská

Bystrica

Malec, J. 2009: Stredoveké fortifikácie na Strednom Považí, diplomová práca,

Bratislava

Marsina, R. 1972: Právne postavenie slovenských mešťanov v Žiline koncom 14. a

začiatkom 15. storočia, in: Vlastivedný zborník Považia XI, 3-17, Žilina

Marsina, R. 1975: Žilina v období včasného a vrcholného feudalizmu, Halaj, D. -

Marsina, R. a kol.: Žilina, dejiny a prítomnosť, Martin

Marsina, R. 2006: (Považská) Bystrica v najstarších písomných prameňoch, Kortman,

B. (ed.) 2006: Považská Bystrica, Z dejín mesta, 6-35, Považská Bystrica

Martinický, M 2006: Dejiny mesta a pripojených obcí v období neskorého feudalizmu

(1526-1711), Kortman, B. (ed.) 2006: Považská Bystrica, Z dejín mesta, 55-102,

Považská Bystrica

Mazúr, E. 1964: Vznik a vývoj Žilinskej kotliny, in: Vlastivedný zborník Považia VI,

196-203, Žilina

Moravčík, J. 1970: Najnovšie archeologické nálezy v okrese Žilina, in: Vlastivedný

zborník Považia X, 5-26, Žilina

Moravčík, J. 1977: Stredoveké opevnenie v Kotrčinej Lúčke. AVANS v roku 1976,

188, Nitra

Moravčík, J. 1980: Archeologické nálezy v Považskom múzeu v rokoch 1971-1975,

125

in: Vlastivedný zborník Považia XIV, 5-49, Žilina

Moravčík, J. 1991: Archeologické nálezy v Považskom múzeu v rokoch 1981-1985, in

Vlastivedný zborník Považia XVI, 5-41, Žilina,

Moravčík, J. 1994: Najstaršie osídlenie Rajca a okolia, in: Vlastivedný zborník Považia

XVII, 7-17, Žilina

Moravčík, J. 2000: Najstaršie osídlenie obcí v okolí Vodného diela Žilina od najstaršej

doby kamennej po stredovek, in: Vlastivedný zborník Považia XX, 123-145, Žilina

Moravčík, J. 2004: Vývoj názorov na vznik mesta Žilina a výpoveď archeologických

nálezov, in: Vlastivedný zborník Považia XXII, 20-53, Žilina

Moravčík, J. 2006: Najstaršie osídlenie Považskej Bystrice, in: Vlastivedný zborník

XXIII, 7-26, Žilina

Nekuda, V. 1985: Mstěnice 1, zaniklá strědověká ves, Brno

Nekuda, V. - Reichertová, K. 1968: Středověká keramika v Čechách a na Moravě, Brno

Pajer, J. 1983: Počátky novovĕké keramiky ve Strážnici, Strážnice

Pajer, J. 2006: Studie o Novokřtěncích, Strážnice

Pajer, J. 2010: Výroba novokřtěneckých fajánsí naMoravě, Zaměřeno na středověk,

496-509, Praha

Plaček, M. - Bóna, M. 2007: Encyklopédia slovenských hradov, Bratislava

Pastorek, I. 1970: Erb mesta Žiliny, in: Vlastivedný zborník Považia X, 5-26, 27-29,

Žilina

Prikryl, Ľ. V. 1960: Krasové formy v okrese Žilina, in: Vlastivedný zborník Považia X,

143-148, Žilina

Prikryl, Ľ. V. - Štanský P. 1996: Chronológia vývoja mesta Žilina, Žilina

Petrovský-Šichman, A. 1961: Archeologický výskum Považia 1959-1960, in:

Vlastivedný zborník Považia IV, 146-154, Banská Bystrica

Petrovský-Šichman, A. 1964: Slovanské osídlenie severného Slovenska, in: Vlastivedný

zborník Považia VI, 50-103, Banská Bystrica

Petrovský-Šichman, A. 1965: Severozápadné Slovensko v dobe laténskej a rímskej,

in: Vlastivedný zborník Považia VII, 53-129, Banská Bystrica

Polla B.1962: Zaniknutá stredoveká dedina na Spiši (Zalužany), Bratislava

Polla, B.: 1963: Príspevok k dejinám stredovekej keramiky na Slovensku, Nekuda, V. -

Reichertová, K. 1963: Stredoveká keramika v Československu, 25-31, Praha

126

Polla, B. 1979: Bratislava - Západné suburbium (Výsledky archeologického výskumu)

Bratislava

Ronec, V. 2006: Geografia mesta Ilava, Bratislava

Ruttkay, M. 1995: Príspevok k poznaniu stredovekej keramiky na juhozápadnom

Slovensku, in: Archaeologia historica 20, 563-584, Brno

Sedláčková, H. 2000: Kamnové kachle a hrací karty z archeologických průzkumů

v prostoru Petrášova paláce, 57-108, Michna, P. (ed.) 2000: Petrášův palác v Olomouci,

Olomouc

Süle, P. - Süle, P. ml, 2005: Encyklopédia miest na Slovensku, Bratislava

Szwed, R. 2004: Wczesnononożytna ceramica naczyniowa, in: Wratislavia Antiqua 6,

331-381, Wrocław

Strauss K. 1983: Die Kachelkunst des 15. bis 17. Jahrhunderts in europäischen Ländern,

III.Teil, München

Šimko, P. 2008: Čo vieme o Žilinskom hrade, Žilinský večerník, č. 25, roč. XVIII., 17.

6. 2008, 8, Žilina

Špiesz, A. 1966: Remeslá a cechy na Považí v 17. - 18. storočí, in: Vlastivedný zborník

Považia VIII, 78-89, Banská Bystrica

Šedo, O. 1975, Zisťovací výskum na strečnianskom hrade, 100-101,AVANS v roku

1974, Nitra.

Šedo, O. 1976: Nové nálezy zo stredovekého opevnenia Hrádek a zo sídliska Za

Hrádek v Turí, AVANS v roku 1975, 200-201, Nitra

Špiesz, A. 2002: Ilustrované dejiny Slovenska / Na ceste k sebauvedomeniu, Bratislava

Španihel, S. 2010: Stredoveká a novoveká keramika zo Žiliny, Ulica J.M. Hurbana

Zatloukalová, A. 2002: Poddanské dediny mesta Žiliny (Závodie, Krásno nad Kysucou,

Horelica, Oščadnica a Zborov), in: Vlastivedný zborník Považia XXI, 151-167, Žilina

Žegklitz, J. 2007: Renaissance glasworks in Broumy, in: Studies in post-medieval

archaeology 2, 145-180, Praha

Vangľová, T. 2010: Stredoveká keramika na Severozápadnom Slovensku, Študijné

zvesti archeologického ústavu SAV 48, 91-140, Nitra

Vlkolínska, I. 2007: Torzo stredovekej dediny v Beluši, Slovenská archeológia LV-1,

23-106, Nitra

127

Zoznam skratiek

Abb. - Abbildung

AVANS - Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku

č. - číslo

č. p. - číslo popisné

čvs čelná vyhrievacia stena

e. č. - evidenčné číslo

Fig. - Figure

g. - glazúra

geo. -geometrický

i. č. - inventárne číslo

ha - hektár

km2

- kilometer štvorcový

kol.- kolektív

ks - kusov

m. n. m. - metre nad morom

MPR - mestská pamiatková zóna

mt. - motív

napr. - napríklad

n. l. - nášho letopočtu

Obr. - obrázok

Rek. - rekonštruovaný

Ryc. - rysunek

S. j - stratigrafická jednotka

stor. - storočie

sv. - svätý

Tab. - tabuľka

t .č. (v texte) - typ číslo

t. č. (v tabuľkách) - technická časť

tzv. - tak zvaný

ºC - stupňov celzia

Prílohy

12 Príloha č. 1 - Tabuľka keramického kódu

12.1 Považské múzeum v Žiline

I. č. Výskum/dátum S.j. Počet

ks Predmet. Časť T. t. č Trieda Výzdoba Poznámky Tabuľka

692a Žilina Námestie

Dukla 0 9 0 1 439 10

I:3, XL:1

692b 0 4 0 1 431 10 I:4

692c 0 3 0 3 0 10 139

692d 0 1 10 1 505b 13 I:8

692e 0 2 0 1 111, 214 10 139 I:5

692f 0 1 0 1 204 11 0 I:6

692g 0 4 0 1 417 10 139 I:7

692h 0 1 30 1 212 10 0

694 0 1 110 3,4 304 10 0 Predpoklad typu 139. I:1

695a 0 1 110 3,4 304 10 139

699a 0 1 0 5 212 10 0 I:9

699b 0 4 10 1,3 439 1 0

700 0 3 0 3 0 10 139 Fragment ucha typu 211.

702 0 1 0 5 223 10 0 I:10

703 0 7 0 4 300 10 0

704 0 2 0 3,4 300 10 569,

590,512

I:12

707 Žilina Horný val,

1966 0 1 0 4 100 2 109

I:13

708 0 1 30 9 216 13 0 I:11,XLII:12

709 0 1 110 3,4 204 10 139 I:2

710 0 1 10 1,2,3 430 1 201,12 LX: 3

1179 Beluša Pechová ul.,

1963 0 2 0 3 0 1 0

2293 Radoľa-Koscelisko 0 1 10 3,4 100 3 0

2620 0 1 0 1 100 2 0 III: 5

2621 0 1 0 3 0 1 119

2622 0 2 0 1 320 1 0 III: 4

2623 Varín hrádok, pole 0 1 10 1 426 1 0 III: 6

2625 0 1 10 3 0 1 0

2627 0 2 0 3 0 1 0

2629 0 1 0 1 519 2 0 III: 7

2631 0 2 0 1 0 1 0 Nerozpoznateľný okraj.

2625 0 1 0 3 0 3 0

3131 Turie-Hrádok 0 1 10 1,2,3 500 1 133 IV: 1

3132 0 1 0 1 426b 1 0 IV: 4

3133 0 1 0 1 430b 2 0

3134 0 1 10 3 0 12 129

3135 0 1 10 3 0 1 129

3431 Jaseňové-Hradisko 0 1 0 1 252 1 0 VIII: 2

3432 0 1 10 1 416 3 0 Zelená g. vo vnútri.

3433 0 1 0 3 0 1 0

3435 0 1 0 3 0 10 0 VIII: 7

3436 0 2 0 3 0 2 0

3437 0 1 0 3 0 2 700

3438 0 1 0 3 0 1 0

3439 0 1 0 3 0 1 0

3440a 0 6 0 3 0 1 109

3440b 0 1 30 1 0 13 209 Nerozpoznateľný okraj.

3440c 0 1 0 3 0 12 109

3441 0 1 0 1 601 2 0

3442 0 1 0 1 412 12 0

3443 0 1 0 3 0 13 0

3444 0 1 0 1 430 1 0

3445 0 1 0 1 490b 2 0

3446 0 1 0 1 474 2 0

3447 0 1 0 1 543 1 0 VIII: 10

3448 0 1 110 1 509b 10 135 VIII: 11

3449 0 2 0 3 0 1 109, 200 Prepálený črep.

3450 0 2 0 3 0 1 122

3604 Strečno-Bašta, 1947 0 2 0 3 0 1 0

3605 0 2 0 3,4 100 1 0

3605b 0 1 0 3 0 13 119

3604b Strečno hrad 0 1 1 1,2,3,5 400,23 31 309

3608 0 1 0 1 0 1 0 Nerozpoznateľný okraj.

3609 0 1 0 3 0 1 0

3610 0 1 0 3 0 1 0

3611 0 1 50 1 139b 1 0 XVI: 2

3612 0 2 0 2,4 100 1 0

3613 Strečno hrad, 1949 0 1 0 1 430b 1 0

3614 0 1 0 1 439 1 0 XVI: 4

3615 0 1 0 1 430 1 0

3616 0 1 50 1 167 1 0

3618a 0 3 0 3 0 1 0

3618b 0 3 0 3 0 2 0

3619 0 1 0 3,4 100 2 0

36120 0 1 220 1 105 2 0

3621 0 1 0 1 615 2 0

3622a 0 4 0 3 0 2 219

3622b 0 1 0 1 607 2 0 XVI: 1

3623 Strečno-Bašta 0 2 10 1 433 2 0

3624 0 1 0 3 0 1 202

3625 Strečno hrad 0 1 10 1 414 13 0 XVI: 3

3627 0 1 0 1 600 1 0

3751 Košeca hrad 0 1 0 3 0 3 0

3752a 0 1 0 3 0 15 109

3752b 0 4 0 3 0 2 129

3753a 0 1 0 3 0 3 0

3753b 0 1 0 1 323 1 0

3753c 0 1 0 1 121 3 129

3754a 0 1 0 3 0 10 579,59

3754b 0 1 0 1 540 12 800 XII: 2

3754c 0 1 0 1 401 10 0

3754d 0 1 0 1 413 12 0

3754e 0 1 10 1 419 12 0

3754f 0 1 10 1 428 12 582

3754g 0 1 0 1 502 16 129

3754h 0 1 0 1 519 16 519

3754i 0 1 0 3 0 2 192

3754j 0 1 0 3 0 10 561

3754k 0 1 0 3 0 10 212,56 XII: 4

3754l 0 1 0 3 0 10 139,57 XII: 3

3754m 0 1 0 3 0 10 569,139,572 XII: 5

3754n 0 1 0 3 0 13 270,56

3754o 0 1 0 3 0 13 109

3754p 0 1 0 3 0 10 223

3755 0 1 0 5 222 10 0

3756 0 1 10 3 0 33 109

3757a 0 1 0 3 0 33 129 Fragment ucha, g. obojstranne.

3757b 0 1 143 0 0 3 700 Nerozpoznateľný mt..

3796a Ilava-Klobušice 0 1 100 8 3 3 0 Zelená g. vo vnútri.

3796b 0 1 0 3,4 0, 100 14 0

3796c 0 3 30 1 221 10 0

3869a Starhrad 1959 0 2 143 0 0 3 0 Časť okrajovej lišty.

3869b 0 1 143 0 0 3 700 Štylizovaný rastlinný mt..

3869c 0 1 143 0 0 33 700 Diamantový mriežkový mt..

3869d 0 1 0 3 0 37 0

3869e 0 1 143 0 0 30 700 Nerozpoznateľný mt..

3869f 0 1 0 3 0 2 0

3869g 0 1 0 1 428 2 0

3869e 0 1 300 1,4 301,208 30 0

3874 Bystrica hrad, 14.5.1961

0 4 30 1,3, 220, 0 2 0

4089 Hornokočkovská

skala 0 1 0 1 492 16 0

III: 1

4090 0 1 0 3 0 2 701, 100 III: 2

4091 0 1 0 3 0 2 139

4093 0 1 0 1 203 2 0 V: 1

4124a 0 1 0 1 204 2 0

4124b 0 2 0 3 0 2 0

4124c 0 1 0 3 0 2 109

4127 Budatín zámok 0 1 220 1 401 13 0

4128 0 2 0 1 547 3 115 Nekvalitná zelená g. vo vnútri V: 6

4129 0 1 0 1 402 2 0

4130 0 1 0 1 0 2 0 Nerozpoznateľný okraj.

4132 0 1 10 1,2 501, 0 1 113 V: 2

4134 0 3 0 3 0 2 0

4135a Budatín zámok, veža

0 2 250 1,3 700, 0 36 0 V: 7

4135b 0 1 0 3 0 30 0

4135c 0 2 0 1,3 406, 0 38 0 V: 6

4136 0 2 0 1, 3 431, 0 2 0

4137 0 1 0 1 0 2 0 Nerozpoznateľný okraj.

4167 Turie-Hrádok 0 2 0 3 414 1 0

4168 0 2 10 1 431 2 0

4169 0 2 0 1 439 2 0

4170 0 2 0 1 537 2 0 IV: 3

4172 0 2 220 1 401 1 0

4174 0 2 70 3 0 1 0

4175 0 2 70 3 0 1 0

4176 0 2 0 1 0 2 0 Nerozpoznateľný okraj.

4181 0 2 0 3 0 1 119

4182 0 2 0 3 0 2 0

4182b 0 2 0 3 0 1 109

4332 Žilina-Na bráne 1 0 1 0 3 0 13 0

4333a 0 1 143 0 0 33 700 Štylizovaný rastlinný mt.. VI: 4

4333b 0 1 143 0 0 3 700 Geo. mt.. VI: 5

4334 0 3 220 3 0 34 0 VI: 3

4334b 0 1 220 1 0 33 0

4335 0 1 10 1 404 3 0 Engoba vo vnútri. VI: 2

4335b 0 1 100 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri. VI: 1

4335c 0 1 10 1,5 444, 202 3 0 Zelená g. vo vnútri.

6275 Ilava, Nvz - nádvorie 0 1 0 1 501 12 0 VII: 2

6276 0 1 0 1 543 12 0 VII: 3

6277 0 1 0 1 562 12 0 VII: 4

6278 0 1 0 1 531 12 0 VII: 5

6279 0 1 0 3 0 16 581

6280 0 1 20 5 205 14 0

6281a 0 6 0 3 0 2 0

6281b 0 3 0 3 0 13 119

6281c 0 5 0 3 0 13 139

6282 0 1 0 3 0 3 119

6283 0 1 0 3 0 3 119

6284 0 1 0 3 0 3 139

6285 0 1 0 1 204 2 0 VII: 1

6286 0 1 0 4 204 3 0

6287 0 1 0 4 200 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

6350a Žilina-Dolný Val 20 0 1 0 4 200 3 0

6350b 0 1 0 1 407 2 0

6351 0 1 0 1 100 2 0

6352 0 1 0 1 407 2 0 XX: 1

6353 0 1 0 1 432b 13 0 XX: 2

6354 0 1 0 1 431b 13 0

6355 0 1 0 1 414 2 0

6356 0 1 0 1 431b 2 0

6357 0 1 0 1 302 13 0 XX: 3

6358 0 1 0 4 200 2 0

6359 0 1 220 1 401 3 0 Engoba a zelená g.. XX: 5

6360 0 1 0 1 543 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

6361 0 1 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri. XXI: 1

6362 0 1 0 3 0 34 0

6363 0 1 20 3,5 201 33 0 Ucho je zdobené plast. výčnelkom. XX: 4

6364 0 1 10 4 200 3 0

6364b 0 1 10 4 100 3 0

6364c 0 2 0 4 204 3 0

6364d 0 1 0 4 304 16 0

6365 0 1 143 0 0 3 700 Nerozpoznateľný mt.. XXI: 5

6366a 0 1 143 0 0 3 700 Štylizovaný rastlinný mt.. XXI: 2

6366b 0 1 143 0 0 2 700 Nerozpoznateľný mt.. XXI: 4

6367a 0 1 143 0 0 3 700 Nerozpoznateľný mt..

6367b 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, figurálny mt.. XXI: 3 XLII:8

6368 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, geo. mt.. XXI: 6

6373 0 1 0 1 431b 3 0

6374 0 1 0 4 309 13 0 Nerozpoznateľný tvar.

6375b 0 3 0 3 0 2 0

6375b 0 2 0 3 0 2 0

6376 0 1 0 3 0 2 0

6377 Žilina-Na bráne 1 0 1 0 3 0 2 0

6378 0 1 0 3 0 2 0

6379 0 1 0 4 200 13 0

6380a 0 1 100 1 131 3 0 II: 3

6380b 0 1 100 1 111 3 0 II: 7

6381 0 1 0 1 609 3 0 II: 1

6382 0 1 0 3 0 10 0

6383 0 1 143 0 0 3 700 Vyobrazenie pýchy. II: 9

6384 0 7 143 0 0 3 700 Fragmenty čvs so štyl. rast. mt..

6385a 0 1 0 2 0 33 0

6385b 0 1 10 1 520 3 0 Náznaky g. na okraji.

6385c 0 1 0 1 0 3 116 Zelená g. vo vnútri.

6385d 0 1 0 1 501 3 134 Prepálená g. vo vnútri.

6385e 0 1 0 1 426b 3 0 II: 2

6385f 0 1 0 1 203n 30 0 Výlevka. II: 4

6385f 0 1 0 1 419 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

6385h 0 1 0 1 419 14 0 Zelená g. a vo vnútri. II: 5

6385i 0 1 0 1 508 3 0 Zelená g. vo vnútri.

6385j 0 1 0 1 546b 2 0

6385k 0 1 0 1 444 10 800,19 Zelená g. vo vnútri. II: 8

6385l 0 1 110 1 217 2 801

6385m 0 1 0 1 206n 3 0 Zelená g. vo vnútri a na okraji. II: 6

6386 0 1 20 5 200 37 0

6387 0 1 143 0 0 3 700 Zelená g. . Nerozoznateľný mt..

6388 0 1 220 4 204 4 139 Náznak hnedej g. na povrchu.

6389 0 1 220 1 405 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

6398 Budatín- základová

ryha 0 1 0 4 0 2 0 Žltá g. na dne.

6399 0 1 143 0 0 3 0 Žltá g. glazúra.

6400a 0 1 143 0 0 3 0 Zlomok kachlice, zeleno g..

6400b 0 1 143 0 0 3 700 Zlomok kachlice, zeleno g..

6400c 0 1 143 0 0 3 0 Zlomok kachlice, zeleno g..

6401 0 1 143 0 0 38 700 Pravdepodobne ide geometrický mt.

6402 0 1 143 0 0 0 700 Prepálená g., štyl. rast. mt...

6403a

0 1 0 1 546 3 139 V: 3

6403b 0 1 0 1 405 4 191 Čierna g. na okraji, transp. g. vo

vnútri. V: 4

6404 0 1 0 1 300 38 0 Transparentná g. vo vnútri.

6405 0 1 0 1,5 0, 201 3 0 Zelená g. na okraji a na uchu.

6406a 0 1 143 0 0 3 0 Zlomok kachlice, zeleno g..

6406b 0 3 143 0 0 3 700 Zlomok kachlice, zeleno g..

6407 0 1 0 1,2 500 Transparentná g. vo vnútri.

6408 0 1 0 5 201 3 901 Náznaky zelenej g. na chrbte ucha.

6409 0 1 50 4 200 2 0 Náznaky transp. g. v hornej časti

črepu

6410 Žilina, kostol sv.

Pavla, 0 2 143 0 0 2 700 Zelená g. a hrubý štyl. rastl. mt.

6411 Žilina sirotár 0 1 220 1 405 3 0 Viacfarebná g. vo vnútri.

6412 Starý Hrad, 1976 0 1 0 1 407 3 133 Transparentná g. na okraji, výlevka. XII: 6

6413 0 1 220 1 400 3 0 Zelená g. vo vnútri.

6414 0 1 220 3 0 34 0

6415 0 1 0 3 0 3 582

XII: 5

6417 Gbeľany, m.

hradisko 0 1 10 1,2,3 444 3 136

VII: 6

6418a 0 2 0 3 0 3 139

6418b 0 2 0 3 0 3 109

6638 Turie-Hrádok, 1981 0 1 50 1 227 2 0

6639 0 1 0 4 100 2 0

6641 0 1 0 3 0 2 0

6642 Strečno hrad 0 1 0 1 607 3 0

6644 0 4 143 0 0 3 700 Biela hlinka na povrchu. Štyl. rast. mt...

6643 0 1 0 3 0 3 0 Biela hlinka na povrchu,

6645 0 1 143 1 0 3 700 Štyl. rast. mt..

6775 Jasenové hradisko 0 1 0 1 0 2 0

6776 0 1 0 1 301 2 0

6777 0 1 0 3 0 12 139

6778 0 1 0 3 0 13 191

6779a 0 4 0 3 0 2 0

6779b 0 7 0 3 0 2 129

6780 0 11 0 3 0 2 0

6781 0 1 0 3 0 0 0

6790 0 1 0 4 206 3 0

6791 0 1 0 1 416 16 0 Zelená g. na okraji, transp. vo vnútri. VIII: 6

6792 0 1 0 3 0 16 0

6798 0 1 0 3 0 2 0

6799 0 1 0 3 0 3 0

6800 0 1 0 3 0 2 0

6801 0 1 0 1 208 2 0 VIII: 11

6802 0 1 0 1 535 2 0 VIII: 3

6803 0 1 0 1 208 2 0

6804 0 1 0 1 0 1 0 Nerozpoznateľný okraj.

6805a 0 6 0 3 0 2 0

6805b 0 1 0 2 0 2 209

6806a 0 1 0 3 0 2 209

6806b 0 4 0 3 0 2 129

6806c 0 1 0 3 0 2 0

6807 0 1 0 3 0 2 0

6808a 0 7 0 3 0 2 0

6808b 0 2 0 3 0 2 209

6808c 0 1 0 3 0 2 239

6809 0 1 0 3 0 2 0

6810 0 1 0 4 100 2 0

6845 0 1 0 1 503 16 0

6846 0 3 0 3 0 2 0

6847 0 1 0 4 100 2 0

6856 Gbeľany, v. hradisko 0 1 0 1 414 2 0

6857 0 1 0 3 0 1 139

6858 0 1 0 3 0 1 0

6892 0 1 30 1 200 3 0

6893a 0 7 0 1 431 1 0 III:8

6893b 0 1 0 1 431b 1 0 III:9

6893c 0 6 0 1 414 2 0 III:10

6893d 0 1 0 1 505c 2 0 III:12

6893e 0 1 0 1 404 2 0

6893f 0 1 0 1 401 1 0 III:11

6894 0 1 0 5 265b 2 0

6895a 0 1 0 3 0 2 139

6895b 0 2 0 3 0 1 139

6895c 0 3 0 3 0 2 0

6896a 0 2 0 3 0 12 0

6896b 0 4 0 3 0 2 0

6896c 0 1 10 3 0 1 133

6897a 0 8 10 4 100 1 0

6897b 0 2 0 4 200 2 0

6945 Jasenové, hradisko 0 1 50 1 124 13 0 VIII: 10

6946 0 1 0 1 540 2 0 VIII: 1

6947 0 1 0 3 0 2 0

6948a 0 4 0 3 0 2 109

6948b 0 3 0 3 0 2 201, 109

6948c 0 1 0 3 0 0 0

6949 0 1 0 4 100 2 0

6955 Varín, hrádok 0 1 0 1 501 2 0 VIII: 9

6969 Turie Hrádok 0 1 0 3 0 2 201,119

6970 0 1 0 3 0 1 109

6971 0 1 0 4 100 2 0

6973 0 1 10 1 470 2 0 IV: 5

6974a 0 2 0 1 0 2 0

6974b 0 3 0 1 430 2 0

6974c 0 1 0 1 431b 3 0

6974d 0 1 0 3 0 2 0

6974e 0 1 0 1 416 2 0

6974f 0 1 10 1 430 2 109

6975a 0 3 0 1 531 2 0

6975b 0 1 0 1 124 2 0

6976a 0 2 0 1 444 10 0

6976b 0 11 0 1 244 1 0 IV: 6

6976c 0 3 0 1 426 3 0

6976d 0 4 0 1 430 2 0

6976e 0 1 0 1 214 2 0

6976f 0 8 0 1 404 2 0

6977a 0 1 30 1 212 2 0

6977b 0 2 0 1 414 2 0

6977c 0 1 0 1 612 2 0

6977d 0 11 0 1 253 2 0

6977e 0 4 0 1 253 1 0

6977f 0 1 0 1 250 1 0

6978 0 1 0 1 253 1 221 IV: 2

6979 0 1 10 1, 5 254n, 263b 1 0

6980 0 1 0 3 0 2 109

6981 0 1 0 2 0 2 300, 109 Pás vrypov a nekvalitné ryhy riedko.

6982 0 1 0 3 0 2 562, 109 Dva rady obdĺžnikov, ryhy riedko.

6983 0 1 0 3 0 2 201 Prepálený črep.

6984 0 1 0 3 0 10 512 Štvorčeky 2 rady nad sebou.

6985 0 1 0 3 0 10 139

6986 0 3 0 3 0 2 139

6987 0 1 0 3 0 1 109

6988 0 1 0 3 0 1 561, 120 Rad stojacich obdĺžnikov, žliabky.

6989 0 4 0 3 0 2 129

6990 0 3 0 3 0 1 129

6991 0 2 0 2 0 1 139

6992 0 1 0 3 0 1 109

6993 0 1 0 3 0 3 0

6994 0 2 0 3, 4 100 1 139

6995 0 7 0 4 100 2 0

6996 0 1 143 0 0 3 0 Pravdepodobne časť čbs.

6998 0 1 0 3 0 1 0 Prepálený črep, vo vnútri prepálená

g..

6999 0 1 0 1 407 33 0

7240 Strečno terasa 0 1 300 1 102 1 0 Miska-kahanček, prepálená.

7243 0 1 0 3 0 1 129

7244 Strečno hrad (pec) 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, mt. rakúskej orlice. XVII: 8

7245 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, mt. rakúskej orlice.

7246 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, mt. rakúskej orlice.

7247 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, mt. rakúskej orlice.

7248 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, mt. Sv. Krištof. XVII: 4

7249 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, mt. Sv. Krištof.

7250 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, mt. Sv. Krištof.

7251 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, mt. Sv. Krištof.

7252 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, mt. Sv. Krištof.

7253 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, mt. Sv. Krištof.

7254 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, štyl. rast. mt.. XVII: 7

7255 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, štyl. rast. mt.. XVII:3

XLIII:5

7256 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, štyl. rast. mt..

7257 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, štyl. rast. mt..

7258 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, štyl. rast. mt..

7259 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, štyl. rast. mt..

7260 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, štyl. rast. mt..

7261 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, štyl. rast. mt..

7262 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, štyl. rast. mt..

7263 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, štyl. rast. mt..

7264 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, štyl. rast. mt..

7265 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, štyl. rast. mt..

7266 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, štyl. rast. mt..

7267 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, štyl. rast. mt..

7268 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, štyl. rast. mt..

7269 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, štyl. rast. mt..

7270 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, štyl. rast. mt..

7271 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, štyl. rast. mt..

7272 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, štyl. rast. mt..

7273 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, štyl. rast. mt..

7274 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, štyl. rast. mt..

7275 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, štyl. rast. mt..

7276 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, štyl. rast. mt..

7277 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, štyl. rast. mt..

7278 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, štyl. rast. mt..

7279 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, štyl. rast. mt..

7280 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, štyl. rast. mt..

7281 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, štyl. rast. mt..

7282 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, štyl. rast. mt..

7283 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, štyl. rast. mt..

7284 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, štyl. rast. mt..

7285 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, štyl. rast. mt..

7286 0 1 143 0 0 3 700 Rek. rím. kachlica, štyl. rast.,geo. motív, nápis NOMEN DOMINI.

7287 0 1 143 0 0 3 700 Rek. rím. kachlica, štyl. rastl.–geo.

mt. XVII: 9

7288 0 1 143 0 0 3 700 Rek. rím. kachlica, štyl. rastl.–geo.

mt. XVII: 3

7289 0 1 143 0 0 3 700 Rek. rím. kachlica, štyl. rastl.–geo.

mt.

7290 0 1 143 0 0 3 700 Rek. rím. kachlica, štyl. rastl.–geo.

mt.

7291 0 1 143 0 0 3 700 Rek. rím. kachlica, štyl. rastl.–geo.

mt.

7292 0 1 143 0 0 3 700 Rek. rím. kachlica, štyl. rastl.–geo.

mt.

7293 0 1 143 0 0 3 700 Rek. rím. kachlica, štyl. rastl.–geo.

mt NOM...

7294 0 3 143 0 0 3 700 Rek. rím. kachlica, štyl. rastl.–geo.

mt

7295 0 14 143 0 0 3 700 Drobné fragmenty rím. a roh.

kachlíc, nerozpoznateľný mt.

7296 0 1 143 0 0 3 700 Fragment, horný roh rím. kachlice,

štyl. rast. mt..

7297 0 1 143 0 0 3 700 Fragment, horný roh rímsovej

kachlice, štyl., rast., mt.

7298 0 3 143 0 0 3 700 Fragment čvs, štyl. rast. mt.

7299 0 4 143 0 0 3 700 Fragment čvs, štyl. rast. mt.

7300 0 3 143 0 0 3 700 Fragment čvs, štyl. rast. mt.

7301 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, štyl. rast. mt.

7302 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, štyl. rast. mt.

7303 0 2 143 0 0 3 700 Fragment čvs, štyl. rast. mt.

7304 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, štyl. rast. mt.

7305 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, štyl. rast. mt.

7306 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, štyl. rast. mt.

7307 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, štyl. rast. mt.

7308 0 14 143 0 0 3 700 Fragmenty roh. kachlíc, štyl. rast. mt.

7309 0 1 143 0 0 3 700 Fragmenty roh. kachlíc, štyl. rast. mt.

7310 0 1 143 0 0 3 700 Fragmenty roh. kachlíc, štyl. rast. mt.

7311 0 2 143 0 0 3 700 Fragmenty roh. kachlíc, štyl. rast. mt.

7312 0 1 143 0 0 3 700 Fragmenty roh. kachlíc, štyl. rast. mt.

7313 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, mt. rakúskej orlice.

7314 0 7 143 0 0 3 700 Fragment čvs, štyl. rast. mt..

7315 0 12 143 0 0 3 700 Fragment čvs, štyl. rast. mt..

7316 0 6 143 0 0 3 700 Fragment čvs, štyl. rast. mt..

7317 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, štylizovaný rastlinný motív.

7318 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, figurálny mt..

7319 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, figurálny mt..

7320 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, figurálny mt..

7321 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, štyl. rast. mt..

7322 0 8 143 0 0 3 700 Fragment čvs, figurálny mt..

7323 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, figurálny mt..

7324 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, diamantový mt..

7325 0 12 143 0 0 3 700 Fragment čvs, figurálny mt., biela h..

7326 0 62 143 0 0 3 700 Fragmenty čvs, štyl. rast. mt..

7327 0 122 143 0 0 3 700 Fragmenty čvs, štyl. rast. mt..

7328 0 3 143 0 0 3 700 Fragmenty čvs, štyl. rast. mt..

7329 0 20 143 0 0 3 700 Fragmenty čvs, štyl. rast. mt..

7330 0 3 143 0 0 3 700 Fragmenty čvs, štyl. rast. mt..

7331 0 2 143 0 0 3 700 Fragmenty čvs, štyl. rast. mt..

7332 0 4 0 3 0 3 0 Nádoba.

7333 0 2 143 0 0 3 700 Fragmenty čvs, štyl. rast. mt..

7334 0 5 143 0 0 3 700 Fragmenty čvs, štyl. rast. mt..

7335 0 4 143 0 0 3 700 Fragmenty čvs, štyl. rast. mt..

7336 0 13 143 0 0 3 700 Fragmenty čvs, štyl. rast. mt..

7337 0 2 143 0 0 3 700 Fragmenty čvs, štyl. rast. mt..

7338 0 1 143 0 0 3 700 Fragmenty čvs, štyl. rast. mt..

7339 0 14 143 0 0 3 700 Fragmenty čvs, štyl. rast. mt..

7340 0 23 143 0 0 3 700 Fragmenty čvs, štyl. rast. mt..

7341 0 6 143 0 0 3 700 Fragmenty čvs, štyl. rast. mt..

7342 0 17 143 0 0 3 700 Fragmenty čvs, štyl. rast. mt..

7343 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, štyl. rast. mt..

7344 0 1 143 0 0 3 700 Fragmenty čvs, štyl. rast. mt..

7345 0 3 143 0 0 3 700 Fragmenty čvs, mt. rakúskej orlice.

7346 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, mt. sv. Krištof.

7347 0 3 143 0 0 3 700 Fragmenty čvs, štyl. rast. mt..

7348 0 1 143 0 0 3 700 Fragment kachlice, nápis ...MEX...

7349 0 1 143 0 0 3 700 Fragment kachlice, nerozpoznateľný mt..

7350 0 1 143 0 0 3 700 Fragment kachlice, nerozpoznateľný

mt..

7351 0 1 143 0 0 3 700 Fragment kachlice, nerozpoznateľný mt..

7352 0 2 143 0 0 3 700 Fragment čvs, štyl. rast. mt..

7353 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, štyl. rast. mt..

7354 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, zeleno g., anjeli.

7355 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, anjeli.

7356 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, štyl. rast. mt..

7357 0 3 143 0 0 3 700 Fragment čvs, štyl. rast. mt..

7358 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, štyl. rast. mt..

7359 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, zeleno g., štyl. rast. mt..

7360 0 2 143 0 0 3 700 Fragment čvs, štyl. rast. mt..

7361 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, štyl. rast. mt..

7362 0 3 143 0 0 3 700 Fragmenty čvs, geo. mt..

7363 0 4 143 0 0 3 700 Fragment čvs, zeleno g., štyl. rast.

mt..

7364 0 2 143 0 0 3 700 Fragment čvs, zeleno g., štyl. rast. mt..

7365 0 3 143 0 0 3 700 Fragmenty čvs, zeleno g.,

diamantový mt..

7366 0 3 143 0 0 3 700 Fragmenty kachlíc, zeleno g., nerozpoznateľný mt..

7367 0 1 143 0 0 3 700 Fragment kachlice, zeleno g.,

anjelské krídlo.

7368 0 1 143 0 0 3 700 Fragment roh. kachlice, zeleno g., arch. mt.

7369 0 1 143 0 0 3 700 Fragment roh. kachlice, zeleno g.,

arch. mt..

7370 0 2 143 0 0 3 700 Fragmenty roh. kachlic, zeleno g.,

štyl. rast. mt..

7371 0 28 143 0 0 3 700 Fragmenty roh. kachlic, zeleno g.,

štyl. rast. mt..

7372 0 14 143 0 0 3 700 Fragmenty roh. kachlic, zeleno g.,

štyl. rast. mt..

7373 0 17 143 0 0 3 700 Fragmenty roh. kachlic, zeleno g.,

štyl. rast. mt..

7374

0 31 143 0 0 3 700 Fragmenty roh. kachlic, zeleno g.,

štyl. rast. mt..

8556 Žilina-Na šefranici 0 1 0 1 205 1 0

8557 0 1 0 1 264 3 0

8558 0 1 0 3 0 2 119

8559 0 1 0 3 0 2 119

8560 0 1 0 5 202 1 901 Zelená glazúra na okraji. XIV: 1

8561 0 1 143 0 0 1 700 Fragment čvs s nerozp. mt..

8562 ZA-Mariánske

námestie 0 1 0 1 256 1 0

XIV: 2

8563 0 1 0 1 251 2 0

8564 0 1 0 3 0 3 109

8565 0 1 0 4 100 2 0

8566 0 1 0 1 503 1 0 XIV: 3

8862 Hričov hrad, jaskyňa 0 6 70 3 0 2 254, 124

8863 0 1 0 3 0 2 0

8865 0 1 70 3 0 2 254, 124 XIV: 4

8866 0 1 0 1 431b 2 0

8867 0 1 0 1 404 2 0

8868 0 1 100 1 122 3 0

8869 0 1 110 3 0 3 139

8870 0 1 0 3 0 2 0

8871 0 1 0 3,5 200 2 0

8872 0 1 0 3 0 1 0

8873 0 1 0 3 0 1 0

8874 0 1 0 3 0 2 129

8875 0 1 0 3 0 2 139

8876 0 1 0 3 0 2 109

8877 0 1 110 4 104 2 0 Na dne je značka, kríž. XIV: 5

8878 0 1 0 4 311 10 0

8879 0 1 0 4 103 2 0

8880 0 1 0 4 101 1 0

8881 0 1 0 4 104 10 0

8882 0 1 0 4 102 2 0

8883 0 4 0 4 100 1 0

9462a Hatné-Kočací zámek 0 12 0 3 0 2 0 Prepálené črepy.

9462b 0 1 0 3 0 2 0 Prepálená glazúra

9462c 0 1 0 3, 5 200 2 900 Pod uchom je odtlačok prsta.

9462d 0 2 0 4 200 3 0

9462e 0 2 0 1 503 3 0 Engoba na okraji.

9462f 0 1 0 1 407 3 0 Zelená g. na okraji.

9462g 0 1 0 1 507 3 0 Zelená g. na okraji.

9762 Starhrad, 1992 0 1 0 1 414 1 0

9763

0 4 143 0 0 3 700 Štyl., rast. mt..

9855 Lietava hrad,

6.5.1992 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, nerozp. mt..

9856 0 1 143 0 0 3 700 Zelená g., štyl., rast. mt..

9857 0 1 143 0 0 3 700 Hnedá g., štyl, rast. mt..

9858 0 1 143 0 0 3 700 Zelená g., diamantový mt..

9859 0 1 220 3, 4 201 3 0

9860 0 1 220 3 0 3 0 Vo vnútri biela g. a zelená g., na rytom mt. vlníc.

9861 0 1 0 4 206 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

9862 0 1 0 4 206 31 0 Biela g. vo vnútri.

9863 0 2 143 0 0 3 700 Fragmenty čvs, štyl. rast. mt.

9864 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, nerozpoznateľný

motív.

9865 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, zelená g., štyl. rastl. mt..

9866 0

9867 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, zelená g., mt.. koňa v skoku.

9868 0 1 0 1 508 2 143 Zelená g. vo vnútri.

9868 0 1 0 1 503 3 123

9868 0 1 0 1 502 3 143 Zelená g. vo vnútri.

9868 0 2 0 1 507 3 0 Transparentná g. vo vnútri. XXXVI: 2

9868 0 1 0 1 507 3 0 Transparentná g. vo vnútri. XXXVI: 1

9868 0 1 0 1 436 3 800 Zelená g. vo vnútri.

9868 0 1 0 1 419 3 712 Transparentná g. vo vnútri.

9868 0 1 0 1 531 3 711 Transparentná g. vo vnútri.

9868 0 1 0 1 406 3 712, 143 Transparentná g. vo vnútri. XXXVI: 3

9868 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, nerozpoznateľný mt..

9869 0 1 0 5 211 3 901 Vo vnútri a na chrbte ucha, žltá g..

9870 0 1 100 8 0 3 901 Fragment nožičky z trojnožky.

9871 0 1 220 3, 5 290 3 0 Hnedá glazúra vo vnútri. XXXVII: 6

9871 0 2 220 1 400b 3 0 Zelená glazúra vo vnútri.

9872 0 1 0 4 202 4 0

9873 0 1 143 0 0 2 700 Fragment čvs, zelená g., štyl. rast.

mt. XIX: 6

9874 0 1 143 0 0 2 700 Fragment čvs, zelená g., mt hab. orlice XXXVII: 1

9875 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, zelená g., štyl. rast.

mt..

9876 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, zelená g., štyl. rast. mt..

9877 0 1 10 1 548 3 149 Transparentná g. vo vnútri.

9877 0 1 10 1 508 3 143 Transparentná g. vo vnútri.

9878 0 1 0 3 0 41 0 XXXVII: 3

9879 0 1 220 1, 3, 5 401 4 0 Biela g. vo vnútri, maľba.

9880 0 1 220 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

9881 0 1 220 1 400 3 0 Vo vnútri hnedá g., ako podklad, biela vytvára pásový motív.

9882 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, žltá a čierna g.,

nerozpoznateľný mt.

9883 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, zelená g. diamant. mt..

9884 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, zelená g., Nero. mt..

9885 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, zelená g., štyl. rastl. mt..

9886 0 1 220 1 400b 3 0 Vo vnútri zelená g., maľba do rýh.

9887 0 1 0 1 300 37 0 Modrá maľba na bielej glazúre g..

9888 0 1 20 3 201 31 0 Vo vnútri biela g..

9889 0 1 0 1,5 503,202 3 0

9890 0 1 0 1 507 3 0

9890 0 1 0 1 502 3 139

9892 0 1 143 0 0 3 700 Štylizovaná tvár pravdepodobne

anjel. XXXVIII: 6

9893 0 1 500 0 0 4 104

9894 0 1 500 0 0 4 591

9895 0 1 500 0 0 4 0 XII: 12

9896 0 1 500 0 0 4 512, 515 XII: 11

9897 0 1 500 0 0 4 563 XII: 10

9938 Žilina-Mariánske

nám. 0 1 0 1 502 3 0 Zelená g. v vnútri.

9939 0 1 0 1 502 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

9940a 0 1 0 3 0 35 0

9940b 0 1 0 3 0 3 0 Prepálená g. vo vnútri.

9940c 0 1 0 3 0 3 0

9940d 0 2 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

9940e 0 1 0 3 0 3 0

9940f 0 6 0 3 0 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

9941 0 1 0 5 200 3 901 Transparentná g. na okraji.

9942 0 1 0 5 200 3 0

9943 0 1 100 8 2 3 0

9944 0 1 0 5 200 3 901 Odtlačok palca na chrbte ucha.

9945 0 1 0 3 0 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

9945 0 1 0 3 0 3 0

9949 0 1 220 3 0 33 700

9950 0 1 0 1 416 3 800 Zelená g. vo vnútri.

9951 0 1 0 1 507 33 0

9951 0 1 0 1 416 3 0 Zelená g. na povrchu

9952 0 1 0 1 416 34 0 Zelená a biela g..

9953 0 1 0 1 504 10 0

9954 0 1 0 1 320 33 0 Biela g. vo vnútri.

9955 0 1 100 1 102 31 0

9955 0 1 0 1 531 33 0

9959 0 1 220 1 406 3 0 Náznaky maľby vo vnútri.

9959 0 1 220 1 400b 30 0

9960 0 1 0 5 200 3 0

9966 0 1 220 1 406 3 0 Zelená g. vo vnútri.

9969 0 1 0 1 414 13 0

9970 0 1 110 1 323 10 0

9971 0 1 30 1 200 13 0

9972 0 1 0 3 0 2 0

9973 0 1 0 3 0 10 0

9974 0 1 0 3 0 2 0

9975 0 1 0 3 0 2 0

9976 0 1 0 4 200 13 0

9979 0 1 0 1 100 13 0

9980 0 1 0 1 500 13 0

9981 0 1 0 3 0 13 0

9981 0 1 0 3 0 1 0

9982 0 1 0 3 0 2 149

9982 0 1 0 3 0 3 139

9982 0 1 0 3 0 13 139

9983 0 1 0 4 300 2 0

9984 0 1 0 4 209 2 0

9985

0 1 110 4 208 10 0

9994 Hričov hrad, 25.8.1992

0 1 110 4 108 12 0 XV: 9

9999 0 1 30 9 216 12 0

10000 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, nerozpoznateľný mt..

10001 0 1 0 1 430b 3 0

10002 0 1 0 3 0 3 139

10005a 0 1 0 1 508 3 0

1005b 0 1 0 1 492 3 0 XV: 3

10006 0 1 0 3 0 3 192

10007 0 1 0 4 200 2 0

10010 0 1 30 1 226 3 0

10011 0 1 30 1 225b 3 0 XV: 5

10012 0 1 0 3 0 10 0

10013 0 1 0 4 100 12 0

10014 0 1 110 1 412b 10 0 XV: 7

10015 0 1 0 1 503 3 0 Zelená g. na okraji.

10016 0 1 0 1 255 2 0 XV: 2

10017 0 1 0 3 0 2 0

10018 0 1 0 2 0 2 0

10028 0 1 50 1 103 1 0

10029 0 1 50 1 110 1 0

10030 0 1 50 1 106 2 0 XV: 1

10031 0 1 110 1 260b 10 0

10032 0 1 220 1 407 3 0

10033 0 1 50 1 101b 13 191

10034 0 1 50 1 113 2 0 Náznak výlevky. XV: 8

10035 0 1 30 1 228 10 0 XV: 4

10036 0 1 0 1 429 10 0

10037 0 1 0 3 0 1 139

10038 0 1 0 3 0 12 0 XIX: 5

10039 0 1 0 4 0 3 0

10040 0 1 0 4 204 3 0

10041 0 1 0 4 204 3 0

10042 0 1 0 4 100 13 0

10044 0 1 0 3 0 2 0

10045 0 1 0 3, 4 200 2 0

10046 0 1 0 3 0 10 0

10049 0 1 0 3 0 13 0

10053 0 1 0 3 0 2 129

10054 0 1 0 3 0 2 129

10055 0 1 0 3 0 2 129

10056 0 1 0 3 0 2 129

10057 0 1 0 1 301 1 0

10058 0 1 0 1 543 1 0

10059 0 1 0 2 0 10 191

10060 0 1 0 3 0 3 0

10061 0 1 50 1 103b 13 0

10062 0 1 0 4 204 3 0

10063 0 1 0 4 302 1 0

10064 0 1 300 1, 3 300 2 0 XV: 6

10086 Pov. Bystrica- Helena

0 1 0 1 502 3 0

10087 0 1 220 1 400b 3 0

10088 0 1 0 3 0 1 0

10089 0 1 0 4 200 1 0

10090 0 1 0 4 204 1 0

10091 0 1 0 5 269 1 0

10092 0 2 0 3, 4 204 4 191 Hnedá, veľmi kvalitná g. vo vnútri.

10131 Bystrica hrad, 13.6.

1993 0 1 50 1 105 1 0

10132 0 1 0 3 0 2 0

10133 0 1 0 3 0 2 0

10134 0 1 0 4 310 2 0

10137 0 1 0 3 0 1 0

10138 Žilina- Nám.

A.Hlinku 0 1 0 3 0 1 0

10139 0 1 0 3 0 13 0

10140 0 1 0 4 300 1 0

10142

10196 0 1 0 3 0 3 0

10204 Hrad Strečno 0 1 50 1,3,4 122, 100 1 108 Výlevka

10206 0 1 0 3 0 3 700 Kachlica, štyl. rast. mt..

10207 0 1 0 1 507 3 0 Hnedá g. vo vnútri, výlevka.

10208 0 1 0 3 0 1 0

10209 0 1 143 0 0 2 700 Fragment čvs, zeleno g., neroz. mt..

10210 0 1 143 0 0 2 700 Fragment okrajovej lišty, zeleno g..

10211 0 1 0 0 0 2 0 Pravdepodobne fragment fajky

10212 0 1 0 1 560 3 149 Čierna lesklá g. vo vnútri.

10213 0 1 0 0 0 3 0 Zelená glazúra vo vnútri.

10214 0 1 0 0 0 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

10215 0 1 0 4 204 3 0

10217 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, zeleno g., nerozp. mt..

10218 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, medailón s nápisom ...AWAN...

10219 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, zeleno g., figurálny

mt..

10225 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, štyl. rast. mt...

10226 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, štyl. rast. mt...

10227 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, štyl. rast. mt...

10229 0 1 0 1 0 3 800 Zelená g. vo vnútri.

10230 0 3 0 3 0 3 0

10230 0 1 0 3 0 12 0

10231 0 1 0 3 0 3 0 Engoba vo vnútri.

10232 0 1 0 3 0 1b 0 Hnedá g. vo vnútri.

10233 0 1 0 3 0 3 0

10234 0 1 0 4 300 12 0

10235 0 1 0 4 209 4 0 Engoba vo vnútri.

10246 0 1 0 1 414 10 0

10247 0 1 0 1 414 1 0

10248 0 1 0 1 409 3 0 XVI: 7

10249 0 1 0 1 530 3 0 XVI: 6

10250 0 1 110 1 414 10 0

10251 0 1 0 1 433b 3 802,13 Zelená g. na okraji, transp. vo vnútri.

10253 0 1 20 1 801 34 0 Čierna g. na povrchu, so žltým

ornamentom, vo vnútri hnedá g. XVI: 9

10254 0 2 10 1, 2, 3, 5 411,0,0,103 3 129 (11x)

10255 0 1 0 5 224 3 0

10256 0 1 220 3, 5 290 3 219 Zelená g. vo vnútri, rytý mt. vlníc.

10257 0 1 50 3,5 204 219 (11x) Transparentná glazúra, rytý mt. vlníc.

10259 0 1 0 4 200 3 0

10261 0

10262 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, štyl. rast. mt...

10263 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs náznak medailónu.

10264 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, štyl. rast. mt...

10265 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, žltá, zelená a modrá

g., nerozpoznateľný mt..

10273 0 1 220 1,3,4 410,0,208b 41 0

Tmavomodrá maľba na modrom pozadí, motív krajinky. Na rube je

reťaz prekrížených čiar v rovnakom

farebnom prevedení. XLIII:3

10279 Hrad Lietava

10280

10358 Žilina - Kaplnka Božieho tela

0 1 10 1,2,3,4,5 501, 0, 0, 220,200

3 113 Celá, zrekonštruovaná nádoba. IX: 1

10359 0 1 30 1 205 10 0

10360 0 1 0 1 507 14 0

10361 0 1 0 3 0 3 139

10362 0 2 0 3 0 3 0

10363 0 2 0 3 0 1 0 Prepálený črep,

10364 0 1 0 1 414 1 0 Rebro je omnoho vyššie a je užšie.

10365 0 1 0 3 0 10 0

10366 0 1 0 3 0 1 713 XI: 1

10367 0 1 0 5 222 1 0

10368 0 1 0 4 200 3 0

10369 0 1 0 3 0 3 0 Prepálený črep,

10370a 0 7 0 3 0 1 0

10370b 0 1 10 1 101 1 0 Náznak engoby.

10371 0 1 0 3 0 1 0

10372a 0 1 0 3 0 3 0

10372b 0 1 0 3 0 3 0 Biela h. na povrchu, engoba vo

vnútri.

10372c 0 1 0 3 0 3 192

10373 0 1 0 4 202 3 0

10374 0 1 0 4 212 50 0 Sivá g., obojstranne. Na dne je časť

nápisu ... D N.... X: 3

10376 0 4 0 4 0 2 0

10377 0 4 0 3 0 2 0 Prepálené črepy.

10379a 0 1 0 3 0 1 201

10379b 0 2 0 3 0 12 0

10379c 0 1 0 4 100 1 0

10379d 0 1 0 3 0 12 201

10379e 0 1 0 3 0 1 0

10380a 0 1 0 3 0 3 202

10380b 0 1 0 3 0 1 129

10380c 0 1 0 3 0 2 109 Prepálený črep.

10380d 0 5 0 3 0 13 0

10380e 0 1 0 4 309 1 0

10380f 0 1 0 4 200 10 0

10381 0 1 0 3 0 10 139

10382 0 1 0 4 204 10 0

10383 0 1 0 4 104 1 0

10384 0 1 0 4 109 2 0 Značka na dne, pravdepodobne kríž. X: 4

10385 0 1 0 3 0 10 0

10386 0 1 70 1 449 12 109

X: 1

10387 0 1 0 3 0 1 134

10388 0 1 0 3 0 2 0

10389 0 1 20 3 0 10 134

10390 0 1 0 3 0 3 0

10391 0 1 0 3 0 35 0 Hnedá g. vo vnútri.

10394 0 1 0 3 0 1 0

10395 0 2 0 1 401 3 0

10396 0 2 0 3 0 13 0

10397 0 1 0 3 0 1 0

10398 0 1 0 1 414 13

10399 0 1 0 3 0 1 0

10400 0 1 0 1 607 3 0

10401 0 1 0 1,3 400b,0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

10402 0 1 0 3 0 3 0

10403 0 1 0 4 204 3 0

10404 0 1 20 1 802 10 142, 201 XI: 2

10405 0 1 20 3 0 10 139

10406 0 1 20 3 0 3 139

10407a 0 1 0 3 0 1 0

10407b 0 1 0 3 0 2 0

10408 0 1 50 1, 3, 4 131,0,0 2 119 IX: 2

10409 0 1 0 4 204 1 0

10410a 0 1 0 4 300 3 0

10410b 0 1 0 4 209 3 0

10411a 0 2 0 3 0 3 0 Engoba vo vnútri.

10411b 0 1 0 3 0 1 0

10412 0 2 0 3 0 2 0

10413 0 2 0 3 0 2 0

10414 0 1 50 3,4 0, 100 2 713 X: 2, XLII:10

10415 0 1 0 4 204 3 0 Engoba vo vnútri.

10416 0 1 100 1,3,7,8 0,0,7,0 3 901 Tuľajka uzatvorená IX: 4

10417 0 1 0 3 0 3 0 Čierna g. vo vnútri.

10418 0 1 0 3 0 3 0

10419 0 1 0 1 409 3 0

10420 0 1 0 3 0 3 0

10421 0 3 100 1 140 3 0 Fragmenty z trojnožky. IX: 3

10422 0 1 0 3 0 1 0

10423 0 1 0 1 253 1 0

10424 0 1 10 4 100 3 0

10425 0 3 0 4 100 3 0 Prepálený črep.

10426 0 1 0 1 253 1 0

10427 0 1 0 3 0 2 0

10428 0 1 0 3 0 1 0

10429 0 1 0 3 0 1 0

10430 0 1 50 1 122 1 0

10431 0 1 0 3 0 1 229

10432 0 1 0 3 0 3 0

10434 0 1 0 1 506 3 0

10435 0 1 0 1 0 2 0

10436 0 1 0 1 506 3 0

10437 0 1 0 3 0 2 109

10439 0 2 0 3 0 2 0

10440 0 2 0 3 0 1 0

10441 0 1 0 4 100 12 0

10442 0 1 0 3 0 10 0

10443 0 1 0 3 0 2 129

10444 0 1 0 3 0 3 0

10445 0 1 0 4 103 1 0

10446 0 1 50 1 260b 1 0

10448 0 1 0 3 0 3 201

10449 0 2 0 3 0 3 0

10450 0 1 0 5 230 1 0

10451 0 1 0 4 205 16 0 XI: 1

10452 0 1 0 3 0 1 301 XI: 4

10453 0 2 0 3 0 3 0

10454 0 1 0 1 430b 1 142

10455 0 1 0 4 100 1 0

10456 0 1 0 4 100 3 0 Prepálený črep.

10457 0 1 0 3 0 2 0

10458a 0 1 0 3 0 3 0 Engoba vo vnútri.

10458b 0 1 0 3 0 3 0

10458c 0 3 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

10458d 0 1 0 4 204 3 0 Zelená g. vo vnútri.

10458e 0 1 0 1 503 3 0

10458f 0 2 0 1 507d 3 0

10458g 0 1 0 1 503 3 0 Náznaky zelenej glazúry vo vnútri.

10458h 0 1 0 1 800 3 0 Zelená g. vo vnútri, prepálený črep.

10458i 0 1 0 1 535 3 0 Zelená g. vo vnútri.

10459 0 2 0 3 0 12 0

10460 0 2 0 3 0 2 0

10462a 0 1 0 4 100 1 0

10462b 0 1 0 3 0 2 0

10464 0 2 0 3 0 3 0

10465 0 1 0 3 0 2 0

10466 0 1 0 3 0 3 0 Náznaky zelenej g. na povrchu.

10467a 0 8 0 3 0 12 0

10467b 0 1 0 4 100 2 0

10470 0 1 0 3 0 1 0

10472 0 1 0 1 130 2 0

10473 0 1 0 1 253 2 0

10474 0 1 0 1 0 12 139

10475 0 1 0 3 0 3 0

10476 0 1 0 1 100 1 0

10477a 0 1 10 1 254 1 221

10477 0 1 0 4 100 1 0

10480 0 1 30 1 222b 1 221 X: 5

10481 0 1 0 3 0 3 0

10482 0 1 0 3 0 1 0

10483 0 1 0 3 0 12 0

10484 0 1 0 3 0 1 0

10485 0 3 0 3 0 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

10487 0 1 30 9 216 1 0 X: 6

10488 0 1 0 4 209 3 0

10489 0 1 0 3 0 1 0

10490 0 1 0 3 0 1 0

10491 0 1 0 3 0 2 139

10492 0 1 0 3 0 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

10493 0 1 0 1 300 12 0

10494 0 1 0 3 0 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

10495

0 1 0 3 0 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

10659a Púchov, bytovka pri

ev. kostole 0 1 0 1 503 3 0 Zelená g. vo vnútri a na okraji.

10659b 0 1 0 1 543 3 0 Zelená g. vo vnútri a na okraji.

10659b 0 1 0 1 407 3 0 Zelená g. vo vnútri a na okraji.

10660 0 1 0 1 549 3 712, 192

10661 0 1 10 1 416 3 129 Zelená g. vo vnútri.

10662 0 1 10 1 482 3 711

10663 0 1 0 1 416 33 0

10664a 0 1 10 1 802 3 712, 139

10664b 0 1 0 1 406 3 0 Zelená g. vo vnútri.

10665 0 1 0 1 405 3 0 Zelená g. vo vnútri.

10666a 0 5 0 3 0 3 0 Engoba vo vnútri.

10666b 0 10 0 3 0 10 0

10666c 0 13 0 3 0 3 0

10666d 0 1 0 3 0 3 119

10667a 0 2 0 3 0 3 0 Engoba vo vnútri.

10667b 0 2 0 3 0 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

10667c 0 2 0 3 0 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

10668 0 1 10 3, 4 304 10 103

10669a 0 1 0 4 206 38 0

10669b 0 1 0 4 300 1 0

10669c 0 2 0 4 204 2 0

10669d 0 3 0 4 200 3 0

10669e 0 1 0 4 204 3 0

10669f 0 1 50 4 204 1 0

10669g 0 1 0 4 214 3 0 Biela hl na dne, transp. g. vo vnútri.

10670 0 1 0 4 201 3 0 Biela g. vo vnútri, na nej neurčitá maľba zelenou g..

10671a 0 1 0 5 200 3 0

10671b 0 1 0 5 210 3 0

10671c 0 1 20 5 210 38 901

Odtlačok palca na chrbte ucha. ale

okraj a chrbát sú prekryté barok.

glazúrou.

10672 0 2 143 0 0 3 0

10674 0 1 143 0 0 1 700 Pravdepodobne polychrómna

glazúra, štyl. rast. mt..

XIII: 3

10675 0 1 10 1,2,3,5 407 3 311,124,901 XIII: 1.,XL:2

10676 0 1 10 3, 4,5 0, 204, 200 3 142, 901 Na spodnej časti nádoby čierny náter. XIII: 2

10677

0 1 220 1, 3, 5 400c, 0, 201 3 0 Vo vnútri a na okraji je hnedá g. pod

ňou je rytý vzor.

10678 Žilina, Hodžova 18 0 1 10 1,2,3,4 252b,0,0,104 1 132 Začiernený od varenia. XI: 5

12876 Žilina-Kostol sv.

Štefana-kráľa 0 1 0 3 0 1 0

12881 0 1 0 3 0 12 0

12883 0 1 220 3 0 3 0 Zelená glazúra vo vnútri.

12908 0 1 0 4 201 1 0

12909 0 1 0 3 0 2 0

12910 0 1 0 4 201 1 0

12912a 0 2 0 3 0 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

12912b 0 1 0 3 0 38 0 Zelená g. vo vnútri.

12912c 0 2 0 3 0 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

12912d 0 1 220 3 0 3 209 Hnedá g. vo vnútri.

12912e 0 1 0 3 0 12 0

12912f 0 1 20 1,3 803 38 0 Biela g. v vnútri.

12912g 0 1 0 5 201 38 0

12912h 0 1 20 1,3,5 804,0,204 38 0 Transparentná g. vo vnútri.

12912i 0 1 0 1 507d 3 0 Zelená g. vo vnútri.

12912j 0 1 0 1 504 3 109

12912k 0 1 0 1 416 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

12912l 0 1 0 1 506 13 109 Zelená g. vo vnútri.

12913 0 1 0 4 0 4 0 Na povrchu zelená g, vo vnútri

trans.g..

12915 0 1 50 1 139 1 581 XL: 5

12916a 0 1 0 3 0 2 0

12916b 0 1 0 3 0 3 0

12916c 0 1 0 4 100 2 0

12917a 0 1 0 3 0 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

12917b 0 1 20 1 800 31 0

12918 0 1 0 1 526 3 714 XIX: 4

12919 0 1 0 3 0 2 0

12920a 0 1 0 4 100 1 0

12920b 0 1 0 3 0 1 0

12921 0 1 0 5 220 1 0

12923 0 1 0 4 200 1 0

12924 0 2 0 3 0 10 0

12928 0 1 0 5 203 3 901 Biela h. na povrchu.

13005a

0 1 0 5 203 3 901 Odtlačok palca na chrbte ucha.

13005b 0 1 0 5 200 2 901 Odtlačok palca na chrbte ucha.

13005 Žilina-farský kostol 0 1 0 5 203 3 901 Odtlačok palca na chrbte ucha.

13009 0 1 30 1 228 13 0

13013 0 1 0 4 22b 4 0

13018 0 1 0 4 204 10 0

13026 0 1 0 3 0 1 0

13028 0 1 0 3 0 12 0

13029a 0 1 0 3 0 12 0

13029b 0 1 0 3 0 2 0

13034a 0 1 0 3 0 33 0

13034b 0 1 0 3 0 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

13034c 0 1 0 3 0 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

13035 0 1 0 2 0 3 0

13036 0 1 0 3 0 1 0

13037 0 1 0 4 113 1 0

13038 0 1 0 3 0 2 0

13039 0 1 0 3 0 10 0

13040 0 1 0 3 0 10 0

13041 0 1 0 3 0 1 0

13042 0 1 0 3 0 12 0

13043 0 1 0 4 200 10 0

13047 0 1 0 3 0 3 109

13048 0 1 0 3 0 10 0

13049 0 1 0 3 0 1 0

13050 0 1 0 3 0 1 0

13051 0 1 220 1 401 3 0 Transparentná g. na okraji a vo

vnútri.

13052 0 1 0 5 103 37 0 Hnedá g. vo vnútri.

13053 0 1 0 4 204 3 0

13056 0 1 0 3 0 10 0

13057 0 1 0 3 0 1 0

13058 0 1 0 3 0 3 0

13059 0 1 0 1 206 3 0

13060 0 1 0 3 0 13 0

13061 0 1 0 3 0 2 0

13062 0 1 0 3 0 1 0

13063 0 1 0 3 0 1 193

13064 0 1 0 1 0 3 0

13067 0 1 0 4 200 3 0 Zelená g. vo vnútri.

13068 0 1 0 1 416 3 0

13069 0 1 0 3 0 1 0

13070a 0 1 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

13070b 0 1 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

13070c 0 1 0 1 800 10 0 Zelená g. vo vnútri.

13070d 0 1 0 1 804 3 0 Zelená g. vo vnútri.

13075 0 1 0 1, 5 414, 202 1 0

13076a 0 1 0 3 0 2 0

13076b 0 1 0 3 0 1 120

13076c 0 1 0 3 0 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

13078 0 1 0 3 0 1 0

13079 0 1 30 1 212 2 0

13080 0 1 0 3 0 1 0

13081 0 1 0 3 0 1 0

13082 0 1 0 3 0 3 0

13083 0 1 0 4 0 1b 0

13093 0 2 110 3 0 10 0

13097 0 1 0 4 200 10 0

13098 0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs., zelená g., diamant.

mt..

13099 0 1 0 3 0 10 0

13104 0 3 143 0 0 2 700 Fragmenty čvs, zelená g., štyl. rast.

mt

13105 0 1 143 0 0 2 700 Fragmenty čvs, štyl. rast. mt..

13118 0 1 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

13126 0 1 30 1 227 2 0

13127 0 1 0 3 0 2 0

13128 0 1 0 1 504 3 0

13129 0 1 0 3 0 3 0

13130 0 1 0 3 0 33 0 Engoba vo vnútri.

13131 0 1 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

13132 0 1 0 4 204 3 0

13133 0 1 0 3 0 1 0 Biela h. na povrchu. XIX: 1

13134

0 1 0 3 0 3 0 Hnedá g. vo vnútornej hornej polovici črepu, engoba v spodnej

časti.

13135 0 1 0 3 0 30 0 Zelená g. vo vnútri.

13136 0 1 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

13137 0 1 10 1, 5 507d , 200 3 901 Zelená g. vo vnútri.

13138 0 1 0 1 507 3 0 Zelená g. vo vnútri.

13139 0 1 0 5 204 3 0

13140 0 1 0 3 0 3 139

Zelená g. vo vnútornej hornej časti

črepu, engoba v spodnej časti.

13141 0 1 0 3 0 3 109

13142 0 1 0 3 0 3 0

13143 0 1 0 3 0 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

13144 0 1 220 1,4 411, 223 30 0 Zelená g. vo vnútri. XIX: 3

13145 0 1 0 4 200 3 0 Engoba vo vnútri.

13146 0 1 0 1 507d 3 0 Náznaky zelenej g. vo vnútri.

13147 0 1 0 1 507d 3 0 Náznaky zelenej g. vo vnútri.

13148a 0 1 0 1 803 3 0

13148b 0 1 220 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

13148c 0 1 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

13148d 0 1 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

13149 0 1 0 3,5 0, 200 3 901

13150 0 1 0 5 204 3 0

13151a 0 1 0 4 204 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

13151a 0 2 0 4 204 3 0

13152 0 1 0 3 0 1 0

13153 0 1 0 3 0 3 0 Zelená g. na okraji a vo vnútri.

13154a 0 1 220 1 401 3 0 Zelená g. na okraji a vo vnútri.

13154b 0 1 220 1 400 3 0 Zelená g. na okraji a vo vnútri.

13154c 0 1 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

13154d 0 1 220 4 204 3 0 Zelená g. vo vnútri.

13154e 0 1 0 4 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

13157a 0 2 0 3 0 3 0 Engoba vo vnútri.

13157b 0 2 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

13157c 0 1 0 4 204 3 0 Hnedá g. vo vnútri, prepálená.

13157d 0 1 0 1 507 3 0 Engoba vo vnútri.

13158 0 1 0 4 304 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

13159 0 1 0 1 522 3 0 Čierna baroková g. vo vnútri.

13160 0 1 0 1, 5 0, 204 3 902 Zelená g. vo vnútri.

13161 0 1 0 1 507d 3 0

13162 0 1 0 1 507d 3 0 Zelená g. vo vnútri.

13163 0 1 0 3 0 1 0

13164 0 1 143 0 0 1 0 Fragment čvs, nerozp. mt..

13165

0 1 0 4 206 34 0 Na povrchu kombinácia zelenej a žltej g., vo vnútri sivá pobaroková

glazúra.

13166 0 1 220 1 401 3 0 Zelená g. na okraji a vo vnútri.

13167 0 1 220 1 400b 3 0 Zelená g. na okraji a vo vnútri.

13168 0 1 0 3 0 3 0

13175 0 1 0 4 204 3 0 Hnedá a biela g. vo vnútri.

13177 0 1 0 1 503 3 0

13191 0 1 0 3 0 1 0

13192 0 1 0 3 0 33 149 Zelená g. vo vnútri.

13193a 0 1 0 1, 3,4 804, 0, 204 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

13193b 0 1 0 1 501 3 0

13193c 0 1 0 1 0 3 0

Neurčiteľný okraj, hnedá g. na okraji a vo vnútri.

13194 0 1 0 5 203 3 0

13195 0 1 0 1 549 3 0 Transparentná glazúra vo vnútri.

13196 0 1 220 1 400b 3 0 Transparentná glazúra vo vnútri.

13197 0 1 0 1 549 3 0

13198 0 1 0 1 507 1 0 Engoba vo vnútri.

13199 0 1 0 3 0 3 0

Biela h. na povrchu a engoba vo

vnútri.

13200 0 1 0 4 204 3 0

13202a 0 1 50 4 309 2 0

13202b 0 1 0 3 0 50 0 Sivá pobaroková g., obojstranne.

13202c 0 1 0 3 0 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

13202d 0 1 0 3 0 3 0 Transparentná g. v vo vnútri.

13204 0 1 0 3 0 10 0

13208 0 1 143 0 0 2 700

Fragment čvs, zelená g., diamant.

mt..

13209 0 1 0 1 507 3 139 Hnedá g. na okraji.

13210a 0 1 0 3 0 3 0 Engoba vo vnútri.

13210b 0 1 0 3 0 3 0 Engoba vo vnútri.

13213 0 2 0 3 0 3 0 Engoba vo vnútri.

13215 0 1 0 5 101 3 0 Zelená g. vo vnútri.

13216 0 1 220 1 401 3 0 Zelená g. na okraji a v vnútri.

13217a 0 1 0 4 200 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

13217b 0 1 0 3 0 3 109

13218 0 1 220 4 201 3 0

13219 0 1 30 1 202 3 0

13220 0 1 0 3 0 10 0

13222 0 1 0 3 0 3 0

Hnedá g. na povrchu v hornej časti

črepu a tá istá (rozriedená) vo vnútri.

13225 0 1 0 3 0 10 0

13226 0 3 0 3 0 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

13227 0 1 110 3 0 10 0

13228a 0 1 0 3 0 3 0

13228b 0 1 0 3 0 36 0 Engoba vo vnútri.

13228c 0 1 220 1 0 3 0

Biela h. na okraji, hnedá g. vo vnútri.

13228d 0 1 0 3 0 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

13229

13230 0 1 0 3 0 10 0

13232 0 1 110 3 0 10 0

13233 0 1 143 0 0 2 700 Fragment čvs, zelená g., nerozp. mt..

13234a 0 1 0 1 507d 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

13234b 0 1 20 1,3,4 802, 0, 30 0

13234c 0 2 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

13242 Strečno-Bašta, 1974 0 1 10 1,2,3,4,5

561,0,0,200, 220

3 0 Celá nádoba, zelená glazúra vo vnútri.

13243 0 1 10 1,2,3 404, 0 , 0 2 120, 271

Rekonštruovaná horná časť hrnca.

Nádoba mala i ucho, no jeho typ je nerozpoznateľný.

VI: 7

13247 Beluša-Koscelišce 0 1 0 3 0 10 0

13248 0 1 0 3 0 3 0

13250 0 1 0 3 0 3 139

13262 0 1 0 3 0 10 139

13263 0 1 0 3 0 4 0

13264 0 1 0 3 0 4 0

13265 0 1 0 3 0 4 0

13266 0 1 0 3 0 4 139 Zelená g. vo vnútri.

13269 0 1 0 3 0 10 0

13271 0 1 0 3 0 3 0

13366 Strečno-hrad, 2006 0 1 143 0 0 3 700

Rek. čvs, polychrómne g., biblický

motív, kážucí Kristus. XVIII: 2

13367 0 1 143 0 0 3 700

Rek. kachlica, polychrónme g., motív

ukrižovania s dvoma adorantmi.

13368 0 1 143 0 0 3 700

Rek. kachlica, polychrómna g., biblický motív, postava s dieťaťom.

13369

0 1 143 0 0 3 700

Rek. prerezávaná kachlica,

polychrómna g., mt. rozety, tzv.

valašské slnko

13370 0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, štyl. rast. mt.. XL: 3

13371 0 1 143 0 0 3 700 Rek. čvs, zeleno g., geo. rast. mt.. XVIII: 3

13372 0 1 143 0 0 3 700

Rek. časť kachlice, zeleno g., pásový mt., tvár anjela s krídlami. XVIII: 1

13373 Lietava hrad, 2006 0 1 143 0 0 2 700 Rek. kachlica, zeleno g, hab. orlice XLIII:4

13374 Rajec-kaplnka, 1995 0 1 144 0 0 4 0 XL:1XLIII:7

13375 0 1 144 0 0 4 0

XL: 2 XLIII:6

13376 Strečno-hrad, 2008 0 1 143 0 0 3 700

Rek. kachlica, zeleno g., antikizujúci

motív - pýcha, v sprievode anjelov.

13377

0 1 143 0 0 3 700 Rek. kachlica, mt. okna. XVII: 6

13378

Budatínsky zámok,

1975 0 1 143 0 0 3 700

Čiastočne rek. čvs, polychrómna g.,

pravdepodobne starozákonný prorok. XXII:1

13379 0 1 143 0 0 3 700

Čiastočne rek. čvs, polychrómna g., pravdepodobne starozákonný prorok.

XXII:2 XLIII:3

13552 Hričov hrad, 2011 0 4 143 0 0 3 0 Fragmenty kachlice, arch. mt.. XL:3

13553 0 2 70 3 0 1 0 Bez grafitu.

13555a Starhrad hrad, 2011 0 1 143 0 0 1 700

Fragment čvs, zelená g., štyl. rast.

mt..

13555b 0 1 143 0 0 1 700

Fragment čvs, zelená g., štyl. rast.

mt..

13555c 0 1 143 0 0 3 0

Fragment ok. lišty, béžová g., ner.

mt..

13555d 0 1 143 0 0 3 0

Fragment ok. lišty, zelená g., ner.

mt..

13556 Starhrad hrad, 2011 0 1 10 3, 4 0, 200 1 0

S110 Strečno hrad 0 1 110 1 401 17 0 Loštický pohár.

XVI: 5,

XLII:6

S103

0 1 0 3 0 3 0

Povrch je zdobený kremienkami, vo

vnútri smerom k okraji čierna g.,

zostatok trasp. g.

XVII: 1,

XLII: 8

S126

0 3 110 3 0 30 700 Výzdoba dierkami a malinami XVII: 2, XLII: 9

S147

0 1 0 1,2,3 620 40 115

Belavá g. so zelenými fľakmi,

engoba vo vnútri. XVI: 8

S108

0 1 10 1,2,3,5 430b,220 3 112 Zelená glazúra vo vnútri.

1 Strečno hrad, 1998 0 2 0 3 0 3 0

2

0 2 0 4 100 2 3

0 1 143 0 0 3 700 Nerozpoznateľný motív

4

0 1 50 1 203 3 0 Zelená g. vo vnútri smerom k okraju.

12.2 Kysucké múzeum v Čadci

I. č. Výskum/dátum S.j. Počet

ks Predmet. Časť T. t. č Trieda Výzdoba Poznámky Tabuľka

1007d Radoľa-Koscelisko 0 1 0 3 0 3 0

1026 0 1 10 1,5 504,203 3 901

1027 0 1 0 1 406 3 0 Zelená g. vo vnútri.

1028 0 1 0 1 113 3 0

1029 0 1 0 3 0 10 0

1030 0 1 0 3 0 1 0

1031 0 1 0 3 0 14 0

1032 0 1 0 3 0 4 0

1033 0 1 0 1 114 4 0 XXVI: 2

1034 0 1 0 3 0 4 0

1035 0 1 0 3 0 4 0

1036 0 1 0 3 0 3 0

1037 0 1 0 4 301 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

1038 0 1 0 1 114 3 0 Zelená g. vo vnútri. XXVI: 3

1039 0 1 0 5 208 3 0 XXVII: 12

1040 0 2 0 3 0 1 0

1041 0 1 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

1042a 0 1 0 1 0 4 0 Zelená g. vo vnútri.

1042b 0 1 0 3 0 4 0 Zelená g. vo vnútri.

1043 0 1 0 3 0 10 0

1044 0 1 0 3 0 1 0

1045 0 1 0 3 0 1 0

1046 0 1 0 3 0 1 0

1047 0 1 30 1 225 1 0 XXVI: 7

1066a 0 1 0 3 0 3 0

1085 0 1 0 3 0 3 0

1088a

0 5 110 3 0 10 513, 120 Striedanie a opakovanie vzorov. XXVII: 2, XLII:5

1088b 0 1 110 3 0 10 511, 122 Striedanie a opakovanie vzorov.

1088c 0 1 110 3 0 10 512, 120 Striedanie a opakovanie vzorov.

1088d 0 1 110 3 0 10 511, 120 Striedanie a opakovanie vzorov.

1088e 0 1 110 3 0 10 513, 120 Striedanie a opakovanie vzorov.

1088f 0 1 110 3 0 10 511, 120 Striedanie a opakovanie vzorov.

1091a 0 1 0 3 0 3 0

1091b 0 1 0 3 0 3 0

1092 0 1 0 3 0 3 0

1093 0 1 0 3 0 1 0

1094 0 1 0 3 0 3 0

1095a 0 1 0 3 0 3 0

1095b 0 1 0 3 0 3 0

1096a 0 1 0 3 0 3 0

1096b 0 1 0 3 0 3 0

1096b 0 1 0 3 0 3 0

1096c 0 1 0 3 0 3 0

1097a 0 1 0 3 0 3 0

1097b 0 1 0 3 0 3 0

1097d 0 1 0 3 0 3 0

1098 0 1 0 3 0 3 119

1099a 0 1 0 3 0 3 0

1099b 0 1 0 3 0 3 0

1100 0 1 0 3 0 3 0

1101a 0 1 0 3 0 1 0

1102 0 1 0 3 0 3 0

1103 0 1 0 3 0 3 0

1105a 0 1 0 4 0 1 0

1105b 0 1 0 3 0 1 0

1105c 0 1 0 3 0 1 0

1106 0 1 0 3 0 3 0

1106 0 1 0 3 0 2 129 XXVII: 3

1107 0 1 0 3 0 3 0

1108 0 1 0 3 0 3 0

1109a 0 1 0 4 100 3 0

1109b 0 1 0 3 0 1 0

1111 0 1 0 3 0 2 0

1113 0 1 0 3 0 10 0

1114 0 2 0 3 0 2 0

1115 0 1 0 3 0 3 0

1116 0 1 0 2 0 2 109,119

1117 0 1 30 1 226 3 0

1118 0 1 0 3 0 10 0

1119 0 1 0 3 0 3 0

1120 0 1 0 3 0 2 0

1121 0 1 0 3 0 2 0

1122 0 1 0 3 0 2 0

1123 0 1 0 3 0 2 0

1124 0 1 0 3 0 3 0

1125 0 1 0 3 0 1 0

1126 0 1 0 3 0 2 129

1127 0 1 0 3 0 1 0

1128 0 1 0 3 0 2 0

1129 0 1 0 4 100 2 0

1130 0 1 0 3 0 3 209

1131 0 1 0 3 0 3 0

1132 0 1 0 3 0 2 0

1133 0 2 0 3 0 1 0

1134a 0 1 0 3 0 2 0

1134b 0 2 0 3 0 2 0

1135 0 2 0 3 0 10 109

1136 0 1 0 3 0 1 0

1137 0 1 0 3 0 1 0

1138 0 1 0 3 0 3 0

1139 0 4 0 3 0 3 0

1140a 0 1 0 3 0 2 0

1140b 0 2 0 3 0 1 0

1141 0 1 0 3 0 3 0

1142a 0 1 0 3 0 2 0

1142b 0 1 0 3 0 2 0

1143 0 1 0 4 100 1 0

1144 0 1 0 4 100 2 0

1145 0 1 0 3 0 2 0

1145 0 1 0 4 100 1 0

1146 0 1 0 3 0 1 0

1147 0 1 0 3 0 1 119

1148 0 1 30 1 225 3 0

1149 0 1 0 3 0 1 0

1150 0 2 0 3 0 1 0

1150 0 1 0 3 0 2 0

1151 0 1 0 3 0 3 0

1151 0 1 0 1 252b 10 0 XXVI: 5

1152 0 1 30 1 225 2 115 XXVII: 8

1153 0 1 0 3 0 1 0

1154 0 1 0 1 209 2 0

1155 0 1 0 3 0 3 0

1157 0 1 0 3 0 3 0

1158 0 1 0 3 0 2 0

1159 0 1 0 4 100 10 0

1162 0 1 30 1 221 2 132

1163a 0 1 0 3 0 3 0

1163b 0 1 0 3 0 3 0

1164 0 1 0 3 0 2 0

1165a 0 1 30 1 224 2 0

1165b 0 1 0 3 0 3 0

1166 0 1 0 1 100 2 0

1167 0 1 0 1 0 2 0

1168 0 1 0 3 0 1 0

1169 0 1 0 3 0 3 0

1170a 0 1 0 3 0 3 0

1170b 0 1 0 3 0 1 0

1171 0 1 30 1 225 3 0 XXVII: 5

1173 0 1 0 3 0 1 0

1174 0 1 0 3 0 3 0

1175 0 1 0 3 0 1 0

1181 0 1 0 1 500 14 0

1183 0 1 0 5 201 36 0

1185 0 1 0 1 100 3 0

1188 0 1 0 4 101 10 0

1192b 0 1 0 3 0 3 0

1194 0 1 0 3 0 3 0

1197 0 1 0 3 0 1 0

1198 0 1 0 4 0 35 0

1199 0 1 0 3 0 1 0

1209 0 1 30 1 225 3 0 XXVII: 6

1214 0 1 0 1 301 2 0

1216 0 1 0 3 0 3 0

1217 0 1 0 3 0 2 0

1218 0 1 0 3 0 3 0

1219 0 1 0 3 0 3 0

1220 0 1 0 3 0 1 0

1221 0 2 0 1 0 2 0

1222 0 1 30 1 226 3 0 XXVII: 4

1223a 0 1 0 3 0 2 139

1223b 0 1 0 3 0 2 129

1223c 0 1 0 3 0 2 129

1224a 0 1 0 3 0 3 119

1224b 0 1 0 3 0 2 0

1224c 0 1 0 3 0 2 119

1224d 0 1 0 1 100 10 0

1225 0 1 0 3 0 1 0

1226 0 1 0 3 0 1 0

1227a 0 1 0 3 0 3 0

1227b 0 1 0 3 0 3 0

1229a 0 1 0 3 0 1 0

1229b 0 1 0 3 0 1 0

1230a 0 1 0 3 0 2 0

1230b 0 1 0 3 0 2 0

1230c 0 1 0 1 0 2 0

1230d 0 1 0 1 0 2 0

1232 0 1 0 3 0 3 0

1233 0 1 0 1 0 2 0

1234 0 1 0 1 0 10 0

1235 0 1 0 3 0 3 0

1236 0 1 0 4 200 3 0

1237 0 2 50 1 165 13 0 XXVI: 8

1238a 0 2 10 1 608 13 0

1238b 0 2 10 1 608 13 0

1239 0 1 0 1 608 2 0 XXVI: 6

1240 0 1 10 1 414 2 0 XXVI: 4

1241 0 1 0 4 109 3 0 Značka na dne, kríž v kruhu. XXVII: 10

1242 0 1 0 3 0 3 0

1242 0 1 0 3 0 3 0

1243 0 1 0 3 0 3 0

1243 0 2 0 4 200 3 0

1246 0 1 0 3 0 10 511

1247 0 1 0 3 0 10 119

1248a 0 1 0 3 0 13 0

1248b 0 1 0 3 0 13 0

1248c 0 1 0 3 0 13 0

1248d 0 1 0 3 0 13 0

1248e 0 1 0 3 0 13 0

1248f 0 1 0 3 0 13 0

1249 0 1 0 3 0 2 0

1250a 0 1 0 3 0 2 0

1250b 0 2 0 3 0 2 0

1250c 0 1 0 3 0 2 0

1250d 0 1 0 1 0 2 0

1251a 0 1 0 3 0 2 0

1251b 0 1 0 3 0 2 0

1251c 0 1 0 3 0 2 0

1252a 0 1 0 3 0 2 0

1252b 0 1 0 3 0 2 0

1253 0 1 0 3 0 10 0

1254 0 1 0 3 0 2 0

1255 0 1 0 3 0 2 0

1257 0 1 0 3 0 2 0

1258a 0 1 0 3 0 2 0

1258b 0 1 0 3 0 2 0

1258c 0 1 0 3 0 2 0

1259 0 1 0 3 0 10 0

1260 0 1 0 3 0 2 0

1261 0 1 0 3 0 10 0

1262 0 2 0 3 0 2 0

1263 0 1 0 3 0 33 0

1264 0 1 0 3 0 1 0

1265 0 1 0 3 0 12 139

1266 0 1 0 4 300 1 0

1267 0 1 0 3 0 12 0

1268 0 1 0 3 0 12 0

1269 0 1 0 3 0 12 129

1271 0 1 0 3 0 12 0

1272 0 1 0 3 0 1 0

1273 0 1 0 3 0 12 129

1274 0 1 0 3 0 13 119

1275 0 1 0 3 0 12 129

1276a 0 1 0 3 0 12 0

1276b 0 1 0 3 0 12 0

1277 0 1 0 3 0 1 0

1278 0 1 0 3 0 12 139

1279 0 1 0 1 303 12 109

1280 0 1 0 3 0 12 129

1281 0 1 0 3 0 12 0

1282 0 1 0 3 0 12 0

1284 0 1 0 3 0 13 139

1285 0 1 0 4 100 1 0

1286 0 1 0 3 0 10 119

1287a 0 1 0 3 0 3 0

1287b 0 1 0 3 0 3 0

1288 0 1 0 3 0 10 0

1288 0 1 0 3 0 10 0

1289 0 1 0 3 0 10 0

1290 0 3 10 3,4 100 3 0

1290 0 1 0 3 0 1 0

1291 0 1 0 3 0 10 0

1292 0 1 0 3 0 10 0

1293 0 1 0 3 0 10 0

1293 0 1 0 3 0 12 0

1294a 0 1 0 3 0 10 0

1294b 0 1 0 3 0 10 0

1295 0 1 0 3 0 3 0

1296 0 1 0 1 241 3 0 XXVI: 7

1297 0 1 0 3 0 10 209 Predpoklad len jednej vlnice.

1298 0 1 0 3 0 3 0

1299 0 1 0 4 200 1 0

1300 0 2 0 4 110 3 0

1301 0 1 10 1,2,3 241 3 201,129 XXVI: 1, XLII: 1

1302 0 1 0 3 0 3 0

1303 0 1 0 3 0 1 0

1304 0 1 0 3 0 4 119

1305 0 1 0 3 0 3 0

1306 0 1 0 4 103 1 0

1307 0 2 0 3 0 3 0

1308 0 1 0 3 0 1 0

1309 0 1 0 3 0 10 0

1310 0 1 0 4 100 10 0

1311 0 1 0 3 0 1 0

1312 0 1 0 3 0 12 0

1313 0 1 0 3 0 1 0

1314 0 2 0 3 0 13 0

1315 0 1 0 3 0 10 0

1316 0 2 0 3 0 12 129

1317 0 1 0 3 0 13 0

1318 0 1 0 3 0 13 0

1319 0 1 0 3 0 13 0

1320 0 1 0 3 0 12 0

1321 0 1 0 4 100 12 0

1322 0 1 0 4 109 3 0

1324 0 1 0 4 100 12 0

1325 0 1 0 3 0 12 0

1326 0 1 0 3 0 3 0

1327 0 1 30 9 214 10 0 XXVII: 9

1328 0 1 0 3 0 14 0

1329 0 1 0 3 0 3 0

1330 0 1 10 2 0 1 0

1331 0 1 0 3 0 12 0

1332 0 1 0 3 0 2 109 XXVI: 1

1352 0 1 0 3 0 10 0

2028 Kysucké Nové Mesto-Dubie

0 6 10 3 0 3 0

2029a 0 2 0 5 203 3 901 Odtlačok prsta pri koreni ucha. XXV: 3

2029b 0 3 0 5 203 3 901 XXV: 4

2029c 0 2 0 1,5 0, 203 3 901 Zelená g. vo vnútri. XXV: 2,

XLII: 2

2030a 0 6 10 3 0 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

2030b 0 7 10 3 0 3 0

2030c 0 5 10 3 0 3 0 Engoba vo vnútri.

2031a 0 5 10 3 0 3 129,139 XXIV: 13

2031b 0 2 10 3 0 3 119 Hnedá g. vo vnútri.

2031c 0 1 10 3 0 3 193 Engoba vo vnútri, pri okraji hnedá

g.

2032 0 4 10 3 0 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

2033a 0 2 0 3 0 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

2033b 0 3 0 3 0 3 0

2033c 0 2 0 3 0 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

2033e 0 1 0 2 0 3 0

2033c 0 1 0 3 0 13 0

2034a 0 10 10 3 0 3 192 Čiernej g. na vnútornej strane.

2034b 0 3 10 2 0 13 192

2034c 0 3 0 2 0 3 119

2034d 0 2 0 3 0 3 109

2035a 0 5 0 4 200 3 0

2035b 0 7 0 4 201 3 0 Transp. a zelená g. obojstranne.

2035c 0 1 0 4 200 3 0 Zelená g. vo vnútri.

2035d 0 1 0 4 200 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

2035e 0 1 220 4 202 3 0

2036a 0 2 0 3,4 0,201 3 0

2036b 0 3 10 3,4 0,201 3 0 Hnedá g. vo vnútri, na vonkajšej

strane známky prepálenia pri varení.

2036c 0 3 10 3,4 0,201 3 0

2036d 0 1 0 2 0 3 712 Čierna g. vo vnútri. XXIV: 12

2040 0 1 10 1,2,3 140n, 0, 0 3 107 Zelená g. iba na okraji.

2041a 0 4 10 1 502 3 192 Čierna g. iba na okraji.

2041b 0 3 10 1 501b 3 0 Čierna g. iba na okraji.

2042 0 2 0 1 507c 3 192 Čierna g. iba na okraji.

2043 0 1 10 1,3 531 3 106 XXV: 1,

XLII:4

2044a 0 4 0 1 430b 3 102 Čierna g. iba na okraji.

2044b 0 2 0 1 430b 3 0

2045a 0 2 220 1 301 3 0 Zelená glazúra vo vnútri. XXIV: 11

2046a 0 1 300 1 302 3 0 Maľba bielou h. prekrytá hnedou g.. XXV: 5

2046b 0 3 220 1 201 3 0 Zelená g. vo vnútri. XXIV: 10

2047 0 10 0 1 407 3 0 Zelená g. vo vnútri.

2049a

0 5 0 1 504 3 0 Čierna g. iba na okraji.

2049b

0 1 0 1 504 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

2049c 0 1 0 1 504 3 0 Zelená g. vo vnútri. XXIV: 6

2049d 0 15 0 1 504 3 0 Hnedá g. vo vnútri. XXIV: 5

2050 0 1 0 1 507c 3 0 Zelená g. vo vnútri.

2051a 0 1 0 1 431 3 0 Zelená g. vo vnútri. XXIV: 4

2051b 0 1 0 1 414 3 0 Zelená g. vo vnútri. XXIV: 9

2052b 0 2 10 1 419 3 191 Čierna g. iba na okraji. XXIV: 3

2052c 0 3 10 1 419 3 191 Čierna g. iba na okraji.

2053 0 3 10 1 419 3 0 Hnedá g. vo vnútri. XXIV: 8

2054a 0 3 0 1 140 3 107 Čierna g. iba okraj

2054b 0 1 0 1 506 3 0 Zelená g. vo vnútri.

1376 Kysucké Nové

Mesto-Mestský úrad 0 1 50 1,2,3,4 139,0,0, 200 2 191 Zelená g. vo vnútri. XXIII: 1

1377 0 1 220 4 201 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

1378 0 1 110 3,4 202 3 119 Pravdepodobne pohárik. XXIII: 7

1379 0 1 10 3,4 201 3 0 Transparentná g. vo vnútri dna.

1380 0 1 10 4 200 3 0 Náznaky hnedej g. vo vnútri.

1381a 0 1 220 1 202 33 0

Spodná časť vonkajšej strany (pod

lomom okraja) je natrená

transparentnou g.

XXIII: 3

1381b 0 1 220 1 201 3 0 Vo vnútri je transparentná g.. XXIII: 2

1381c 0 1 0 1 507 3 191 Čierna g.. vo vnútri.

1382 0 1 10 1,3,5 416,0,200 3 0 Okraj a ucho zeleno g..

1383 0 1 0 1 561 3 119 Zeleno g. okraj. XXIII: 6

1384 0 1 0 1 546b 3 192 Zeleno g. okraj. XXIII: 5

1385 0 1 0 1 501 3 0 Zelená g. vo vnútri.

1386 0 0 0 0 0 0 0

1387 0 1 0 1,5 501,201 3 901, 901 Na koncoch ucha odtlačky, hnedá

g..

1388 0 1 0 5 201 30 0 Zelená g. vo vnútri.

1389 0 1 100 8 3 3 901 Odtlačok prsta pri koreni ucha. XXIII: 8

1390 0 1 50 3,4 204 3 0

1391 0 1 10 3,4 204 3 0

1392 0 1 10 3,4 204 3 0

1393 0 1 0 4 200 3 0

1394 0 1 0 4 204 3 0

1395 0 1 0 3,4 200 3 0

1396 0 1 0 4 201 30 0 Zelená g. vo vnútri.

1397 0 1 0 4 201 30 0 Zelená g. vo vnútri.

1398 0 1 0 4 200 3 0 Náznaky transparentnej g. vo vnútri.

1399a 0 1 143 0 0 3 700 Zelená g., neroz. mt., komora 5,5

cm.

1399b 0 1 0 1,2 508 38 191 XXIII: 4

1400 0 2 0 3 0 3 0 Hnedá . vo vnútri.

1401 0 1 10 3 0 3 0 Náznaky hnedej g. a h. vo vnútri

1402 0 1 0 3 0 3 0 Náznaky hnedej g. vo vnútri.

1403 0 1 0 3 0 3 0

1404 0 1 0 3 0 3 192 Čierna g. vrchnej časti a zostatok je

pokrytý transparentnou g..

1405 0 1 0 3 0 3 0

1406 0 1 0 3 0 38 192 Transp. g.. vo vnútri je asi od

polovice črepu.

1407 0 1 0 3 0 30 0 Hnedá g. na vnútornej časti črepu.

1408 0 1 0 3 0 3 0

12.3 Archeologický ústav Slovenskej Akadémie Vied v Nitre

I. č. Výskum/dátum S.j. Počet

ks Predmet. Časť T. t. č Trieda Výzdoba Poznámky Tabuľka

25 Lietava hrad, 2011 S9C 1 143 0 0 3 0 Žltá g..

27

S9B 2 143 0 0 3 700 Fragmenty kachlice, nerozp. mt...

28

0 1 143 0 0 3 700 Časť ok. lišty, zelená g., geo. mt..

29

0 1 80 1,2,3,4 301,0,0,206 37 700 Nádobka modro g. s bielym vzorom. XXXIX: 1,

XL: 7

30a

S9D 17 0 3 0 3 0

30b

S9D 4 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

30c

S9D 3 0 3 0 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

30d

S9D 1 0 4 200 3 0 Zelená g. vo vnútri.

30e

S9D 1 100 8 0 3 0

30f

S9D 4 0 3 0 3 119

30g

S9D 1 0 5 202 3 0

30h

S9D 1 0 5 202 3 0 Zelená g..

30i

S9D 1 0 1,5 402,222 3 0

30j

S9D 1 0 1 504 3 0 Náznaky zelenej g..

30k

S9D 1 0 1 504 3 0 Fragment ucha t. č 200.

30l

S9D 1 0 1 503 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

30m

S9D 1 50 1 141 3 0 XXXV: 12

30n

S9D 2 220 1 406 3 0 Zelená g. vo vnútri. XXXVI: 5

31

S9F 3 143 0 0 3 0 Fragmenty kachlice, zelená g..

32-k1

S9H 2 143 0 0 3 700 Fragmenty kachlice, zelená g., štyl.

rast. mt..

32-k2

S9H 1 143 0 0 3 700 Fragmenty kachlice, zelená g., pravdepodobne štyl. rast. mt..

32-k3

S9H 1 143 0 0 3 0 Fragmenty kachlice, zelená g..

32-k4

S9H 1 143 0 0 3 700 Fragmenty kachlice, geo. mt...

33

S9F 1 143 0 0 2 0 Fragment kachlice, prepálená g..

34

0 1 143 0 0 3 700 Zelená glazúra, štyl. rast. mt..

35-k1

0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, diamant. mt.. XLIII:6

35-k2

0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, náznak medailónu.

35-k3

0 1 143 0 0 3 700 Zelená g., náznak medailónu.

36

S10F 1 143 0 0 3 700 Zelená g., nerozpoznateľný motív.

36a

S9F 1 0 3 0 3 0

37-k1

0 1 143 0 0 3 700 Geo. mt..

37-k2

0 1 143 0 0 3 700 Zelená glazúra, diamant. mt.. XXXIX: 10

37

0 1 0 1 504 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

38

0 1 143 0 0 3 700 Zelená g..

38a

S9C 11 0 0 0 1 0 Strešná krytina

39

0 1 143 0 0 3 700 Zelená g., štyl. rast. mt.. XXXIX: 9

40

S10F 1 143 0 0 3 0 Fragment kachlice, lišta.

40a

S9C 4 0 0 0 1 0 Strešná krytina

41-k1

S10A 3 143 0 0 3 700 Fragmenty kachlice, nerozp. mt.

41

S9C 1 0 1 322 3 0 XXXV: 5

42a

0 1 0 1 562b 3 0 XXXIX: 5

42b

0 1 0 1 502 3 0

42-k1

S9J 4 143 0 0 3 0 Fragmenty kachlice, zelená g..

42-k2

S9J 1 143 0 0 3 700 Fragment kachlice, štyl. rast. mt..

42-k3

S9J 1 143 0 0 3 700 Fragment kachlice, zelená g., štyl. rast. mt..

42

SC 1 0 3 0 2 0

43-k

S10B 1 143 0 0 3 0 Fragment kachlice.

43a

SF 1 0 1 203 3 0 Zelená g. vo vnútri.

43b

SF 1 0 3 0 3 0

43c

SF 1 0 4 0 2 0 Zelená glazúra vo vnútri.

44

S10F 4 143 0 0 3 0 Fragmenty kachlice, zelená g..

44a

SC.

Obj. 1 6 0 3 0 3 0

44b

SC. Obj. 2

1 0 1 500 3 0 XXXVI: 9

44c

SC.

Obj. 3 1 0 1 507d 3 0 Zelená glazúra vo vnútri.

44d

SC. Obj. 4

1 0 3 0 3 0

44e

SC.

Obj. 5 3 0 3 0 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

45

S10F 4 143 0 0 3 700 Fragmenty kachlice, nerozp. mt..

45i

SC/B 1 0 3 472 3 119 Zelená g. vo vnútri.

45j

SC/B 1 0 3 500 3 119

46k

S10F 3 143 0 0 3 700 Fragmenty kachlice.

46

S9D 1 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

47

S10B 3 143 0 0 3 700 Fragmenty kachlice, zelená g., štyl.

rast. mt..

47a

S9F 1 0 3 0 1 0

48

S10E 5 143 0 0 3 700 Fragmenty kachlice, zelená g., štyl.

rast. mt..

48a

S9I 1 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

48b

S9I 1 50 1 113 3 0 XXXV: 11

49

S10B 1 143 0 0 3 0 Fragment komory.

49a

0 1 0 4 200 3 0

49b

0 1 0 3 0 3 0 Engoba vo vnútri.

49c

0 1 0 5 220 1b 0

49d

0 1 0 1 300 33 0 Zelená g. na povrchu, biela h. vo

vnútri.

50a

S10E 1 143 0 0 3 0 Fragmenty kachlice, okrajová lišta.

51

0 1 10 1,2,3,5 507d, 203 3 124,901 Zelená g. na okraji, transp. vo vnútri.

51a

S9H 1 0 3 0 2 0

51b

S9H 2 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

51c

S9H 1 0 3 0 3 0

51d

S9H 1 0 1 504 3 0

51e

S9H 1 0 4 204 3 0

52

S9H 2 0 3 0 3 0

52-k1

0 1 143 0 0 3 0 Fragment komory kachlice.

52-k2

0 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, zelená g., štyl. rast. mt..

52-k3

0 2 143 0 0 2 700 Fragmenty komory a čvs, štyl. rast.

mt..

53a

S9F 1 0 220 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

53b

S9F 1 0 3 0 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

53c

S9F 2 0 3 0 4 0

53-k1

S9I 1 143 0 0 1 0 Fragment čvs, zelená g..

53-k2

S9I 2 143 0 0 1 0 Fragment komory kachlice.

54

S9G 1 0 3 0 3 0 H. obojstranne.

54a

S9F 2 143 0 0 2 0 Fragmenty komôr

54b

S9F 1 143 0 0 2 0 Fragment čvs, zelená g..

55a

S9F 1 0 1 0 33 0 Nerozpoznateľný okraj.

55b

S9F 1 0 1 300 1b 119

55c

S9F 1 0 3 0 3 119 Zelená g. vo vnútri.

55d

S9F 1 0 3 0 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

55

0 2 0 3,4 0, 202 3 0

55-k1

S9 2 143 0 0 3 0 Fragment čvs, zelená g..

55-k2

S9 1 143 0 0 1 0 Fragment komory, hnedá g..

56a

0 1 0 3 0 37 0

56b

0 1 0 4 200 2 0

57a

S9H 1 0 3 0 2 139

57e

S10A 5 0 3 0 3 0

57f

S10A 4 0 3 0 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

57g

S10A 1 0 3 0 3 119 Biela h. na povrchu, transp. g. vo

vnútri.

57h

S10A 1 0 3 0 2 0

57i

S10A 2 0 3 0 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

57j

S10A 1 0 3 0 3 0 Čierna g. na vnútornej strane črepu.

57k

S10A 1 30 1 203 2 0

57l

S10A 1 0 4 202 3 0

57m

S10A 1 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

57n

S10A 1 0 3 546b 3 0 Zelená g. vo vnútri.

57o

S10A 2 0 1 504 3 0 Zelená g. vo vnútri.

58a

0 1 0 3 0 1 239

58b

0 1 30 1 203 3 0

58c

0 1 0 1 414 3 0

58d

0 1 143 0 0 3 0 Fragment komory kachlice, zelená g.

58e

S10 3 0 3 0 1b 0

58f

S10 35 0 3 0 3 0

58g

S10 6 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

58h

S10 1 0 3 0 2 0

58i

S10 1 0 3 0 3 901

58j

S10 4 0 3 0 3 119

58k

S10 1 0 4 309 3 0 Zelená g. vo vnútri.

58l

S10 2 0 3 0 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

58m

S10 1 100n 8 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

58m

S10 1 143 0 0 1 700 Fragment kachlice, zelená g., nerozp.

mt..

58o

S10 2 0 5 220 3 0

58p

S10 2 0 4 202 3 0

58q

S10 2 0 4 204 3 0

58r

S10 1 0 4 102 1 0

58s

S10 1 0 4 100 2 0

58t

S10 1 0 1 0 3 0

58u

S10 1 0 1 502 3 0

58v

S10 1 0 1 546 3 0

58w

S10 1 0 1 501 3 101

58x

S10 1 220 1 401c 2 0

58y

S10 1 0 1 505b 3 0

58z

S10 1 0 1 407 3 0 Zelená g. vo vnútri.

58aa

S10 1 0 1 407 3 0

58ab

S11 1 0 1 444 3 0 Zelená g. vo vnútri. XXXVI: 7

59a

0 1 50 1 131 2 800, 109 XXXIX: 7

59b

0 1 0 1 472 3 0 XXXIX: 8

59c

0 1 220 1 402 3 0

59d

0 1 0 1 414 3 0 Zelená g. vo vnútri.

59e

0 1 0 1 476b 3 119 Zelená g. vo vnútri.

59f

0 1 0 1 502 3 133 XXXIX: 6

59g

0 1 0 4 201 3 0

59h

S10B 2 0 1 0 3 0 Nerozpoznateľný okraj.

59i

S10B 1 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

59j

S10B 1 0 1 800b 33 119 XXXVI: 6

59k

S10B 2 30 1 203 3 0

59l

S10B 1 30 1 226b 3 0

59m

S10B 1 30 1 213 3 0

59n

S10B 2 0 1 502 3 0

59o

S10B 1 0 1 505b 10 0

59p

S10B 1 0 1 0 0 0 Zelená g., prepálený črep.

59q

S10B 1 0 1 426 10 0

59r

S10B 1 0 1 414 10 0

59s

S10B 1 0 1 405 3 0 Zelená g. vo vnútri.

59t

S10B 1 0 1 502b 3 0

59u

S10B 1 0 1 143n 2 0 Zelená g. vo vnútri.

59v

S10B 1 0 1 0 3 0 Nerozpoznateľný okraj.

59w

S10B 1 0 1 530 3 0

59x

S10B 1 0 1 507 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

59z

S10B 8 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

59z

S10B 1 0 3 0 3 119 Zelená g. vo vnútri.

59aa

S10B 1 0 4 309 3 0

59ab

S10B 1 0 4 310 3 0

59ac

S10B 4 0 4 204 3 0

59ad

S10B 1 0 4 0 3 0

59ae

S10B 1 0 5 205 3 0

59af

S10B 1 0 5 224 3 0 Zelená g. na chrbte ucha, pri okraji.

59ag

S10B 1 0 3 0 11 0

59ah

S10B 6 0 3 0 2 0

59ai

S10B 107 0 3 0 3 0

59aj

S10B 6 0 3 0 3 0 Transparentná glazúra vo vnútri.

59ak

S9C 1 143 0 0 2 0

60a

0 1 220 1 401b 3 0

60b

0 1 0 1 213 4 0

60c

0 1 0 5 222 3 0 Zelená g. vo vnútri a na chrbte ucha.

60d

S10B 53 0 3 0 3 0

60e

S10B 2 0 3 0 3 119

60f

S10B 13 0 3 0 2 0

60g

S10B 1 0 3 0 1 0

60h

S10B 5 0 3 0 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

60i

S10B 11 0 3 0 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

60j

S10B 3 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

6k

S10B 1 0 5 201 3 0 Zelená g. na chrbte ucha.

60l

S10B 1 0 5 245 3 0

60m

S10B 1 0 1,5 546, 269 3 0

60n

S10B 1 0 5 266 3 0

60m

S10B 1 0 5 223 3 0

60o

S10B 1 0 5 220 3 0

60p

S10B 4 0 4 104 3 0

60q

S10B 1 0 4 105 3 0

60r

S10B 1 0 4 101 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

60s

S10B 1 0 4 202 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

60t

S10B 1 30 1 203 3 0

60u

S10B 2 30 1 226 3 0

60v

S10B 1 220 1 408 3 0 Zelená g. v náznakoch.

60w

S10B 1 220 1 401 3 0

60y

S10B 1 220 1 401c 3 0

60z

S10B 1 0 1 507 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

60aa

S10B 1 0 1 407 33 0

60ab

S10B 1 0 1 414 3 0 Zelená g. vo vnútri.

60ac

S10B 1 0 1 474 3 0 Zelená g. vo vnútri.

60ad

S10B 1 0 1 0 3 0 Zelená g. vo vnútri, nerozp. okraj.

60ae

S10B 2 0 1 416 3 0 Zelená glazúra vo vnútri.

60af

S10B 3 0 1 800 3 0 Zelená g. v náznakoch.

60ag

S10B 1 0 1 607b 3 0 Zelená g. vo vnútri.

60ah

S10B 1 0 1 504 33 0

60ai

S10B 1 0 1 509 3 0

60aj

S10B 1 0 1 504 2 0

60ak

S10B 1 0 1 0 3 0 Zelená glazúra vo vnútri.

60-k1

0 1 143 0 0 1 700 Fragment kachlice, nerozp mt..

61-1

0 1 0 3 0 2 279

61-2

0 1 0 1,5 0,103 3 0 Zelená g. vo vnútri.

61-3

0 1 0 2,3 0 1 109

61a

10D 9 0 3 0 2 0

61b

10D 1 0 3 0 3 0

61c

10D 5 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

61d

10D 1 0 3 0 3 119

61e

10D 2 0 3 0 3 109 Hnedá g. vo vnútri.

61f

10D 1 0 3 0 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

61g

10D 1 1 1 401c 3 0 XXXV: 4

61h

10D 1 220 1 400b 3 0

61i

10D 1 0 4 200 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

61j

10D 1 0 4 209 3 0

61k

10D 1 0 4 104 2 0

61-k

S3-rez

1 8 143 0 0 3 0 Fragmenty komôr kachlíc.

62a

S8a 10A

7 0 3 0 3 0

62b

S8a

10A 1 220 3 0 3 0

Čierna a hnedá g. vo vnútri na rytom

ornamente (koncentrické polkruhy).

62c

S8a 10A

1 0 3 0 2 0

62d

S8a

10A 2 0 3 0 2 0 Transparentná g. vo vnútri.

62e

S8a 10A

2 0 4 204 3 0

62f

S8a

10A 1 0 1 414 3 0 Zelená g. vo vnútri a na okraji.

62g

S8a 10A

1 0 1 407 3 0 Zelená g. vo vnútri

62h

S8a

10A 1 0 1 0 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

63a

S9J 2 0 3 0 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

63b

S9J 1 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

63c

S9J 1 0 3 0 3 0

63d

S9J 1 0 3 0 4 0

63e

S9J 1 220 1 400 33 0

63f

S9J 1 0 1 401 3 0

63-k1

S3 8 143 0 0 1 0 Fragmenty komôr kachlíc.

63-k2

S3 2 143 0 0 1 0 Fragmenty čvs, zeleno g., nerozp.

mt..

63-k3

S3 17 143 0 0 1 700 Drobné fragmenty čvs, nerozpoznateľné motívy.

64a

S9J-Z 1 0 4 200 3 0

64b

S9J-Z 1 0 1, 5 504, 200 3 901 Odtlačok prsta na chrbte ucha.

64c

S9J-Z 1 0 1 417 3 0 Zelená g. na okraji.

64d

S9J-Z 1 0 3 0 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

64e

S9J-Z 3 0 3 0 3 0

64f

S9J-Z 3 0 3 0 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

64-k1

S3 7 143 0 0 3 700 Fragmenty kachlice, zelená g., štyl.

rastlinný motív.

64-k2

S3 3 143 0 0 3 0 Fragment komory kachlice.

64-k3

S3 1 143 0 0 1 0 Fragmenty komôr kachlíc.

65a

S10A 1 50 3,4 0, 102 2 0 Vo vnútri biela h., nádoba veľmi

hrubá.

65b

S10A 6 0 3 0 2 0

65c

S10A 4 0 3 0 0 0 Prepálené črepy, t. č. 1, 2.

65d

S10A 1 0 4 100 0 0 Prepálený črep.

65e

S10A 1 0 3 0 3 0 Engoba vo vnútri.

65f

S10A 3 0 3 0 3 0

65g

S10A 2 0 3 0 0 119 Zelená g. vo vnútri, prepálené črepy.

65g

S10A 3 0 3 0 1 0

65i

S10A 1 0 1 414 10 0

65-k1

S3 2 143 0 0 2 700 Fragmenty , zelená g., štyl. rast. mt..

65-k2

S3 2 143 0 0 3 700 Fragmenty , zelená g., štyl. rast. mt..

65-k3

S3 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, mt. hab. orlice.

66a

S10E 1 0 3 0 10 0

66b

S10E 4 0 3 0 2 0

66c

S10E 3 0 3 0 3 109 Biela h. na povrchu.

66d

S10E 3 220 3 0 3 0 Kombinácia g. vo vnútri.

66e

S10E 6 0 3 0 3 0

66f

S10E 3 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

66g

S10E 1 0 3 0 3 109 Transparentná g. vo vnútri.

66h

S10E 1 0 3 0 38 0 Engoba vo vnútri.

66i

S10E 1 0 3 0 4 191

66j

S10E 1 0 1 800b 3 0 Biela h. na povrchu, zelená g. vo

vnútri.

66k

S10E 1 0 1 415 3 0 Biela h. na povrchu, zelená g. vo

vnútri.

66l

S10E 1 0 1 504 2 102

66m

S10E 1 0 1 503 3 0

66n

S10E 1 0 4 200 3 0

66o

S10E 1 0 4 204 3 0 Transparentná glazúra vo vnútri.

66p

S10E 1 0 4 214 3 0

66-k1

0 3 143 0 0 1 0 Fragmenty komory kachlíc, zeleno glazované.

67k

0 1 143 0 0 3 700 Geo. mt..

67-k1

S3 8 143 0 0 3 0 Fragmenty čvs, štyl., rast. mt..

67-k2

S3 19 143 0 0 3 0 Fragmenty komôr kachlíc.

67-k3

S3 1 143 0 0 3 0 Fragment komory kachlice, hnedá g..

67-k4

S3 6 143 0 0 3 700 Fragmenty čvs a komôr, zeleno g..

67-k5

S3 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs s okrajovou lištou,

zeleno g., diamant. mt..

68a

0 1 0 1 511 3 0 Transp. g. vo vnútri.

68b

0 1 0 1 507c 3 0 Zelená g. vo vnútri.

68c

0 1 220 1,2,3,4 403,201 4 0 Viac farebných g. vo vnútri.

d

S10F 28 0 3 0 3 0

68d

S10F 1 0 3 0 3 102

68e

S10F 1 0 3 0 10 109

68f

S10F 5 0 3 0 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

68g

S10F 1 0 3 0 3 139, 901 Biela hl. na povrchu, náznak ucha, odtlačok palca pri koreni ucha.

68h

S10F 4 0 3 0 3 0 Biela h. na povrchu.

68i

S10F 3 0 3 0 3 0 Biela h. vo vnútri.

68j

S10F 6 0 3 0 33 0 Zelená g. i vo vnútri.

68k

S10F 3 143 0 0 3 0 Fragmenty okrajov komôr.

68l

S10F 1 0 4 309 3 0 Zelená g. na bielej h. vo vnútri.

68m

S10F 6 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

68n

S10F 1 0 5 222 3 901 Odtlačok prsta na chrbte ucha.

68o

S10F 1 0 5 200 3 0 Zelená g. na povrchu.

68p

S10F 1 220 3 0 4 0 Kombinácia glazúr vo vnútri.

68q

S10F 1 0 1 407 3 0

68r

S10F 1 0 1 531 33 0

68s

S10F 1 0 1 507c 3 0 Zelená g. vo vnútri. XXXIX: 3

68t

S10F 1 0 1 507c 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

68u

S10F 1 0 1 530 3 0 XXXV: 2

68v

S10F 2 0 1 701b 3 0 XXXVI:8

68-k

0 1 143 0 0 2 700 Zelená g., štyl. rast. mt..

68-k2-k1

S3 1 143 0 0 2 700 Fragment rohovej kachlice, zelená g.,

mt. rybích šupín.

68-k2-k2

S3 1 143 0 0 2 700 Fragment čvs, zelená g.,

mriežkovaný mt..

68-k2-k3

S3 3 143 0 0 2 700 Fragmenty čvs, zeleno g. nerozpoznateľné mt..

68-k2-k4

S3 10 143 0 0 3 0 Fragmenty komôr a čvs s

nerozpoznateľnými mt..

69a

S10A 24 0 3 0 3 0

69b

S10A 1 0 3 0 0 109 Prepálený.

69c

S10A 4 0 3 0 3 0 Engoba vo vnútri.

69d

S10A 6 0 3 0 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

69e

S10A 5 0 3 0 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

69f

S10A 14 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

69g

S10A 1 0 3 0 3 0

69h

S10A 1 0 5 220 3 0 Zelená g. na chrbte ucha.

69i

S10A 1 0 5 200 3 0

69j

S10A 1 0 4 204 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

69k

S10A 2 0 1 504 3 0 Zelená g. vo vnútri.

69l

S10A 1 0 1 406 16 0 Výzdoba h..

69m

S10A 1 0 1 408 3 0 Hnedá g. vo vnútri a na okraji.

69n

S10A 2 0 1 507d 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

69o

S10A 1 0 1 515 3 0 Zelená g. vo vnútri.

69p

S10A 1 0 1 608 0 0 Prepálený črep i g.

69q

S10A 1 0 1 505c 3 0 XXXV: 1

69r

S10A 1 0 1 414 3 0 Zelená g. vo vnútri.

69s

S10A 1 0 1 407 3 0 Zelená g. vo vnútri.

69t

S10A 1 0 1 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

69u

S3 7 143 0 0 3 700 Drobné fragmenty čvs, nerozp. mt..

69v

S3 7 143 0 0 3 0 Fragmenty komôr kachlíc.

69w

S3 5 143 0 0 2 0 Fragmenty kachlice, zelená g..

69x

S3 1 143 0 0 1 700 Fragment čvs, štyl. rast. mt.. XXXVIII: 7

69y

S3 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, štyl. rast. mt..

70a

0 1 0 1 414 3 0 Zelená g. vo vnútri a na okraji.

70b

S10B 41 0 3 0 3 0

70c

S10B 2 0 3 0 10 0

70d

S10B 30 0 3 0 2 0

70e

S10B 7 0 3 0 1b 0

70f

S10B 1 0 3 0 1b 580 Výzdoba vo 2 radoch.

70g

S10B 1 0 3 0 16 0

70h

S10B 3 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

70i

S10B 5 0 3 0 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

70j

S10B 1 0 3 0 38 0

70k

S10B 1 0 3 0 3 0 Čierna g. na v. strane črepu v h. polovici, zelená g. v polovici dolnej.

70l

S10B 4 0 3 0 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

70n

S10B 1 143 0 0 2 700 Fragment čvs, nerozp. mt..

70o

S10B 1 143 0 0 2 700 Fragment čvs, zeleno g., nerozp. mt..

70p

S10B 1 0 1,5 502, 220 3 0

70q

S10B 1 0 5 253 2 0

70r

S10B 1 0 5 200 3 0 Zelená g. na okraji a chrbte ucha.

70s

S10B 1 0 5 201 3 0 Biela h. na povrchu, engoba vo

vnútri.

70t

S10B 1 0 4 204 3 0

70u

S10B 1 0 4 204 0 0 Prepálený črep.

70v

S10B 1 0 4 204 1b 0

70w

S10B 1 0 1 546 3 0

70x

S10B 1 0 1 546b 33 0

70y

S10B 1 0 1 547 0 0 Prepálený črep.

70z

S10B 1 0 1 520 12 0

70aa

S10B 1 30 1 202 12 0

70ab

S10B 1 30 1 226 2 0

70ac

S10B 1 0 1 546c 2 0

70ad

S10B 1 0 1 562 3 0

70ae

S10B 1 0 1 502 2 0

70af

S10B 1 0 1 543 3 0

70ag

S10B 1 0 1 531 2 0

70ah

S10B 2 0 1 507 33 0

70ai

S10B 1 0 1 530 33 0

70aj

S10B 2 0 1 407 3 0

70ak

S10B 1 0 1 504b 3 101 XXXVI: 10

70al

S3 6 143 0 0 3 700 Fragmenty kachlice, mt. hab. orlice.

71-k6

10B 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, štyl. rast. mt..

71a

10B 7 0 3 0 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

71b

10B 3 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

71c

10B 3 0 3 0 3 119 Zelená g. vo vnútri.

71d

10B 15 0 3 0 2 0

71e

10B 2 0 3 0 2 580

71f

10B 19 0 3 0 3 0

71g

10B 1 0 3 0 3 139

71h

10B 2 0 3 0 3 0 Žltá g. vo vnútri.

71i

10B 2 0 4 201 3 0 Zelená g. vo vnútri.

71j

10B 1 0 5 267b 30 0 XXXV: 17

71k

10B 1 0 5 220 2 0 Pretrené bielou h..

71l

10B 1 0 5 220 3 0 Zelená g. na chrbte.

71m

10B 1 0 1 503 1 0 Nádoba mala ucho.

71n

10B 1 0 1 404 2 0

71o

10B 1 0 1 507c 3 0 Zelená g. na okraji.

72-k1

0 1 143 0 0 3 700 Zelená g., štyl. rast. mt..

72-k2

0 1 143 0 0 3 700 Kachlica, diamant. mt..

72a

0 1 0 1 504 13 0

72b

0 1 0 1,5 504, 222 1 0

72c

0 1 30 3 0 2 0

73

S10F 1 100 8 0 3 901 Hnedá g. vo vnútri.

74a

0 1 0 1 504 2 119

74b

0 1 0 1,5 0, 245 2 0 Nerozoznateľný okraj.

74a

10B 2 0 3 0 3 0

74b

10B 3 0 3 0 2 0

74c

10B 1 0 3 0 2 109

74d

10B 1 100 8 0 3 0

74e

10B 1 143 0 0 3 0 Fragment komory kachlice, zeleno g.

74f

10B 1 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

74g

10B 1 0 4 200 3 0 Zelená g. vo vnútri.

75a

0 1 0 1 504 33 0

75b

0 1 0 1 543 3 0 XXXIX: 4

75c

0 1 0 4 204 0 0 Prepálený.

75d

0 1 220 1 401 3 0 Zelená g. vo vnútri.

75e

0 1 0 1 546 2 0

75f

0 1 0 1 300 37 0

75-k1

0 1 143 0 0 3 700 Nerozoznateľný motív.

75-k2

0 1 143 0 0 3 700 Náznak medailónu

75g

10B 135 0 3 0 3 0

75h

10B 13 0 3 0 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

75i

10B 6 0 3 0 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

75j

10B 9 0 3 0 3 0 Zelená glazúra vo vnútri.

75l

10B 3 0 3 0 33 0

75l

10B 2 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

75m

10B 1 0 3 0 3 0 Kombinácia g. vo vnútri.

75n

10B 6 0 3 0 10 0

75o

10B 15 0 3 0 2 0

75p

10B 4 0 3 0 3 119

75q

10B 1 0 3 0 3 580

75r

10B 1 0 3 0 3 561

75s

10B 1 0 3 0 3 193

75t

10B 3 0 5 220 3 0

75u

10B 3 0 5 210 3 0

75v

10B 3 0 5 103 3 0

75w

10B 3 0 4 204 3 0

75x

10B 3 0 4 100 2 0

75y

10B 3 0 4 204 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

75z

10B 1 0 1 549 2 0 Hnedá g. vo vnútri.

75aa

10B 1 0 1 504b 2 0

75ab

10B 1 0 1 203 2 0

75ac

10B 1 0 1 417 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

75ad

10B 1 0 1 0 3 0

75ae

10B 1 0 1 474 3 0 Zelená g. vo vnútri.

75af

10B 3 0 1 407 2 0

75ag

10B 1 0 1 414 3 0

75ah

10B 1 0 1 504 2 0

75ai

10B 1 0 1 547 2 0

75aj

10B 1 0 1 444 2 800

75ak

10B 1 100 8 1 2 0

75al

10B 1 100 8 2 2 0

76a

10B 3 0 3 0 2 109

76b

10B 5 0 3 0 3 0

76c

10B 1 0 3 0 32 119

76d

10B 1 0 4 200 3 0

76e

10B 2 0 4 204 3 0

76f

10B 2 0 3 0 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

76g

10B 1 220 1 406 3 0

76h

10B 1 0 1 407 3 0

79-k1

0 1 143 0 0 4 700 Štyl. rast. mt..

79-k2

0 1 0 1 406 30 0 Miniatúrna nádobka.

79-k3

0 1 10 1 620 2 0

79a

S10F 6 0 3 0 2 0

79b

S10F 43 0 3 0 3 0

79c

S10F 9 0 3 0 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

79d

S10F 8 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

79e

S10F 1 0 3 0 33 0

79f

S10F 3 0 3 0 3 0 Engoba vo vnútri.

79g

S10F 1 0 3 0 3 119 Zelená g. vo vnútri

79h

S10F 1 0 3 0 33 0 Zelená g. vo vnútri.

79i

S10F 2 0 3 0 38 0

79j

S10F 1 0 4 100 1 0

79k

S10F 1 0 4 209 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

79l

S10F 1 0 4 204 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

79m

S10F 1 0 4 202 3 0

79n

S10F 1 0 5 203 50 0 Moderná šedá g..

79o

S10F 1 0 5 245 33 0

79p

S10F 1 0 5 203 3 0

79q

S10F 1 0 5 200 3 0

79r

S10F 1 110 8 0 3 901 Odtlačok palca.

79s

S10F 1 110 8 3 3 901

79t

S10F 2 0 3 0 3 119

79u

S10F 1 0 3 0 3 191

79v

S10F 1 0 3 0 50 0

79w

S10F 1 0 3 0 3 0

79x

S10F 1 220 1, 4 406, 201 34 0

XXXIX: 2

79y

S10F 1 0 1 507 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

79z

S10F 1 0 1 548 3 0 Zelená g. vo vnútri.

79aa

S10F 1 0 1 505 3 0 Zelená g. vo vnútri.

79ab

S10F 1 0 1 530 3 0

79ac

S10F 1 300 1 300 33 0

79ad

S10F 2 0 1 0 3 0 Nerozpoznateľný okraj.

79ae

S10F 1 220 1 401c 3 0 Zelená g. vo vnútri.

79af

S10F 1 0 1 413 3 0 Zelená g. vo vnútri.

79ag

S10F 1 0 1 414 3 0 Zelená g. vo vnútri.

80-k1

0 1 143 0 0 3 700 Nerozoznateľný motív.

80a

0 1 0 1 607 33 0

80b

S10A 1 0 3 0 2 0

80c

S10A 1 0 3 0 2 103

80d

S10A 3 0 3 0 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

80e

S10A 1 0 3 0 3 0 Hnedá g. na povrchu, transp. vo

vnútri.

80f

S10A 1 0 3 0 1 0

80g

S10A 2 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

80h

S10A 1 0 3 0 3 0 Prepálená g. na povrchu, transp. vo

vnútri.

80i

S10A 1 100 8 4 10 0

80j

S10A 1 0 4 204 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

80k

S10A 1 0 4 100 2 0

80l

S10A 1 0 4 309 3 0 Zelená g. vo vnútri

80m

S10A 1 0 4 200 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

80n

S10A 1 0 4 100 2 0

80o

S10A 1 0 4 200 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

80p

S10A 1 0 4 210 3 0 Zelená g. vo vnútri.

81a

0 1 300 1 300 4 139 Miniatúrna nádobka, zelená g..

81b

0 1 110 1 300 3 801 Zelená g. vo vnútri.

81c

0 1 220 1 400 3 0

81d

S10B 44 0 3 0 3 0

81e

S10B 6 0 3 0 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

81f

S10B 1 0 3 0 3 0 Engoba vo vnútri.

81g

S10B 10 0 3 0 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

81h

S10B 7 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

81i

S10B 2 0 3 0 1 0

81j

S10B 3 143 0 0 1 0

81k

S10B 3 0 4 204 3 0

81l

S10B 1 0 4 205 2 0

81m

S10B 1 0 3 0 33 0 Zelená g. vo vnútri.

81n

S10B 1 0 3 0 33 0 Zelená g. vo vnútri.

81o

S10B 1 0 3 0 33 139 Zelená g. vo vnútri.

81p

S10B 1 0 5 220 3 901 Odtlačok prsta na koreni ucha.

81q

S10B 1 100 8 2 3 0

81r

S10B 1 100 8 3 3 0 Náznaky transparentnej g.

81s

S10B 1 100 8 0 3 0

81t

S10B 1 0 1 0 3 0 Nerozpoznateľný okraj

81u

S10B 1 0 1 504 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

81v

S10B 1 30 1 225 3 0

81w

S10B 1 0 1 419 2 0

81x

S10B 1 0 1 404 3 0

81y

S10B 1 0 1 502 3 0 Zelená g. vo vnútri.

81z

S10B 1 220 1 405 3 0 Zelená g. vo vnútri.

81aa

S10B 1 220 1 406 3 0

81ab

S10B 1 0 1 444 3 0 Zelená g. vo vnútri.

81ac

S10B 1 0 1 444 3 0 Zelená g. vo vnútri.

81ad

S10B 1 0 1 407 0 Zelená g. vo vnútri.

81-k1

KB 1 143 0 0 1 700 Drobný fragment čvs, zeleno g.,

nerozp. mt.

81-k2

KB 3 143 0 0 1 0 Fragmenty komôr kachlíc, zeleno g..

81-k3

KB 3 143 0 0 1 0 Fragmenty komôr kachlíc.

82a

0 1 0 1,5 503, 200 3 0

82b

0 1 0 1 515 3 0 Zelená g. vo vnútri.

82c

0 1 0 1 508 3 0 Prepálený.

82d

0 1 220 4 201 3 0 Zelená g. vo vnútri.

82-k1

S3 2 143 0 0 2 0 Fragmenty komôr kachlíc.

82-k2

S3 1 143 0 0 2 0 Fragment čvs, zeleno g. diamant. mt..

82-k3

S3 1 143 0 0 2 0 Fragment čvs, zeleno g., nerozp. mt..

83-1

0 1 0 3 0 3 279

83-2

0 1 143 0 0 3 700 Nerozpoznateľný motív.

83a

S10A 7 0 3 0 2 0

83b

S10A 1 0 3 0 2 109

83c

S10A 1 0 3 0 3 114

83d

S10A 14 0 3 0 3 0

83e

S10A 1 0 3 0 3 0 Biela h. na povrchu, transp. g. vnútri.

83f

S10A 6 0 3 0 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

83g

S10A 2 0 3 0 3 119 Engoba vo vnútri.

83h

S10A 2 0 4 200 2 0 Hnedá g. vo vnútri.

83i

S10A 1 0 4 204 3 0 Zelená g. vo vnútri.

83j

S10A 1 0 1 504 3 0

83k

S10A 1 0 1 504 3 0 Zelená g. vo vnútri.

83l

S10A 1 0 4 204 3 0 Zelená g. vo vnútri.

83m

S10A 1 0 1 414 3 0 Zelená g. vo vnútri.

83n

S10A 1 0 1 414 3 0 Zelená g. vo vnútri.

83o

S10A 1 0 1 407 3 0

83p

S10A 1 0 1 416b 3 0

82e

S10F 47 0 3 0 3 0

82f

S10F 1 0 3 0 1 0

82g

S10F 1 143 3 0 3 0

82h

S10F 3 0 3 0 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

82i

S10F 13 0 3 0 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

82j

S10F 1 0 3 0 3 191 Biela hl. na povrchu.

82k

S10F 6 0 3 0 3 119

82l

S10F 3 0 3 0 3 0

82m

S10F 3 0 3 0 33 0

82n

S10F 2 0 4 209 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

82o

S10F 1 0 4 100 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

82p

S10F 2 0 4 200 3 0

82q

S10F 2 0 5 200 3 0

82r

S10F 2 0 5 220 3 901 Odtlačok prsta na koreni ucha.

82s

S10F 1 220 1,4 400, 223 3 0 Biela h. na povrchu.

82t

S10F 1 220 1 406 33 0

82u

S10F 1 0 1 522 3 0 Zelená g. vo vnútri.

82v

S10F 1 0 1 505b 3 0

82w

S10F 1 0 1 800 3 711 Transparentná g. vo vnútri.

82x

S10F 1 50 1 139 2 0

82y

S10F 1 0 1 411 3 0

82z

S10F 1 0 1 412 3 0

82aa

S10F 1 0 1 407 3 0 Zelená g. vo vnútri.

82ab

S10F 1 0 1 530 3 0 Zelená g. vo vnútri.

84a

kaplnka 1 0 1 243 1 0

84b

kaplnka 1 50 1 135b 1 0 XXXV: 8

84c

kaplnka 3 50 3 0 3 0

84d

kaplnka 1 0 3 0 1 0

84e

S3-SV 35 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

84f

S3-SV 1 0 3 0 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

84g

S3-SV 1 0 3 0 3 0 Belavá g. , na povrchu modré linky.

84h

S3-SV 1 0 3 0 3 129

84i

S3-SV 1 0 3 0 3 562

84j

S3-SV 1 0 3 0 3 0

84k

S3-SV 1 300 1 102 3 0 Malá miska

84m

S3-SV 1 220 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

84n

S3-SV 1 220 3 0 3 0

84o

S3-SV 3 0 4 200 2 0

84p

S3-SV 1 0 4 209 3 0

84q

S3-SV 2 0 4 201 3 0

84r

S3-SV 1 0 1 206 3 192

84s

S3-SV 1 0 1 414 3 0

84t

S3-SV 1 0 1 501 3 0

84u

S3-SV 1 0 1 500 3 0

84v

S3-SV 1 0 1 501 3 0 Fragment ucha.

84w

S3-SV 1 0 1 507d 13 129

84-k1

S3-SV 5 143 0 0 3 0 Fragmenty komôr kachlíc.

85a

0 1 0 1 300 1b 119 Zelená g. na povrchu, biela h. vo vnútri.

85b

0 2 0 4 100 1 0

85c

S8A 35 0 3 0 3 0

85d

S8A 1 0 4 200 3 0

85e

S8A 3 0 3 0 3 139

85f

S8A 2 0 3 0 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

85g

S8A 1 220 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

85h

S8A 1 0 3 0 1b 0

85i

S8A 1 0 3 0 27 0

85j

S8A 1 220 1 400 3 0

85k

S8A 1 220 1 401 3 0 Transparentná g. na okraji, hnedá vo

vnútri.

85l

S8A 1 0 1 545 3 0

85m

S8A 1 0 1 206 3 0

86a

S3 40 0 3 0 3 0

86b

S3 10 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

86c

S3 2 0 3 0 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

86d

S3 1 0 3 0 3 0 Engoba vo vnútri

86e

S3 1 0 3 0 3 215,1

86f

S3 4 0 4 100 3 0 Zelená g. vo vnútri.

86g

S3 1 220 3 0 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

86h

S3 1 0 4 100 3 0

86i

S3 1 0 5 222 3 0

86j

S3 1 0 5 200 3 0

86k

S3 1 0 5 223 3 0 Zelená g. na chrbte ucha.

86l

S3 1 0 5 245 38 0

86m

S3 1 220 1 401 3 0

86n

S3 1 220 1 401b 3 0

86o

S3 2 0 1 504 3 0

86p

S3 2 0 1 414 3 0

86q

S3 1 0 1 300 3 119 Zelená g. na povrchu a na okraji.

86r

S3 2 0 1 407 3 0 Zelená g. vo vnútri.

86s

S3 1 0 1 407 3 0

86t

S3 1 0 1 407 3 0 Zelená g. vo vnútri, fragment ucha.

86u

S3 1 0 1 0 3 0 Zelená g. vo vnútri, nerozpoznateľný

okraj.

86v

S3 1 0 1 546c 3 0 XXXV: 13

87a

S3 27 0 3 0 3 0

87b

S3 12 0 3 0 2 0

87c

S3 3 0 3 0 3 0 Engoba vo vnútri

87d

S3 3 0 3 0 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

87e

S3 5 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

87f

S3 3 0 3 0 3 139

87g

S3 7 0 3 0 1 0

87h

S3 1 100 8 0 3 901 Náznaky zelenej g..

87i

S3 1 0 5 201 3 901 Zelená g. na okraji, ostatok ucha pretrený bielou hlinkou, pod

odtlačkom je vyškriabaný kríž

XXXV: 16,

XLII: 11

87j

S3 2 0 4 100 1 0

87k

S3 4 0 4 200 3 0

87l

S3 1 0 4 209 3 0

87m

S3 1 0 4 204 3 0

87n

S3 1 0 5 200 3 0

87o

S3 1 220 1 300 3 0 Biela h. vo vnútri, na nej náznaky

zelenej g..

87p

S3 2 0 1 414 3 0

87q

S3 1 0 1 431b 3 0

87r

S3 1 0 1 404 2 0

87s

S3 1 0 1 519 2 0

87t

S3 1 220 1 401 30 0

87u

S3 1 0 1 241n 3 0

87v

S3 1 0 1 264n 3 0 Zelená g. vo vnútri.

87w

S3 1 0 1 407 3 0 Zelená g. vo vnútri.

87y

S3 1 0 1 108n 2 0

87z

S3 1 0 1 0 3 801

87aa

S3 1 0 0 0 4 0

XXXVII: 5,

XLIII:10

87ab

S3 1 0 0 0 4 0

87ac

S3 1 0 0 0 2 0

87ad

S3 10 143 0 0 3 0 Fragmenty plášťov.

87ae

S3 1 143 0 0 3 700 Zelená g., čvs, nerozp. mt..

88a

S3 45 0 3 0 3 0

88b

S3 5 0 3 0 1 0

88c

S3 5 0 3 0 2 0

88d

S3 4 0 3 0 3 0 Zelená g., vo vnútri.

88e

S3 2 0 3 0 3 129 Zelená g. vnútri.

88f

S3 3 0 3 0 3 119

88g

S3 1 0 3 0 2 119

88h

S3 1 0 3 0 3 139

88i

S3 1 0 3 0 2 109

88j

S3 1 0 4 100 1 0 Engoba vo vnútri.

88k

S3 1 0 4 200 2 0

88l

S3 2 0 4 200 3 0

88m

S3 2 0 4 309 3 0

88n

S3 4 0 4 213 3 0

88o

S3 1 0 5 220 38 0

88p

S3 1 0 5 0 3 0

88q

S3 1 50 1 113 1 0

88r

S3 1 50 1 127 1 0

88s

S3 1 0 1 519 1 0

88t

S3 1 0 1 416 3 119

88u

S3 1 0 1 300 4 0 Tenkostenná malá nádobka, so zelenou g. vo vnútri.

88v

S3 1 0 1 415b 3 0

88w

S3 2 0 1 504 3 0 XXXV: 2

89a

S3 1 0 1 503 3 0 XXXV: 6

89b

S3 3 0 3 0 3 0

89c

S3 1 0 3 0 3 0

89d

S3 4 0 4 300 1 0

90a

S3 6 0 3 0 1 0

90b

S3 2 0 3 0 2 0

90c

S3 4 220 3 0 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

90d

S3 3 0 3 0 3 0 Biela h. na povrchu.

90e

S3 3 0 3 0 3 0

90f

S3 1 0 3 0 32 0

90g

S3 5 0 4 200 3 0

90h

S3 1 0 5 223 38 0

90i

S3 1 0 5 207 38 0 Transparentná g. vo vnútri.

90j

S3 1 50 1 105 1 0 XXXV: 10

90k

S3 1 0 1 0 2 0 Nerozpoznateľný okraj.

90l

S3 1 0 1 407 3 0 XXXV: 7

90m

S3 1 0 1 561 3 0 XXXV: 14

90n

S3 1 0 1 430 13 0 XXXV: 9

91a

S3 2 0 3 0 3 139

91b

S3 1 0 4 201 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

91c

S3 2 0 3 0 2 901 Odtlačok prsta pri koreni ucha.

91d

S3 2 0 3 0 3 0

91e

S3 2 0 5 203,222 3 901

92a

S3 1 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

92b

S3 6 0 3 0 3 0 Transparentná g. vo vnútri.

92c

S3 2 0 3 0 2 0

92d

S3 9 0 3 0 3 0

92e

S3 1 0 5 200 3 901

92f

S3 1 50 1 108 2 0

92g

S3 1 50 1 108 2 0 XXXV: 15

92h

S3 1 0 4 301 3 0

92i

S3 1 300 4 203 13 0 Malá miska, svietnik XXXVII: 2

92j

S3 1 220 1 400b 3 0 Biela h. vo vnútri

92k

S3 1 220 1,3,4 406, 201 3 0

Vo vnútri biela h. s čiernou maľbou,

prekrytá transparentnou g., prevrat.

otvor.

XXXVII: 1, XLIII:2

12.4 Krajský pamiatkový ústav v Žiline

I. č. Výskum/dátum S.j. Počet

ks Predmet. Časť T. t. č Trieda Výzdoba Poznámky Tabuľka

1 Kysucké Nové Mesto-

Dlhé lúky 0 1 0 1 430b 1 0

2 0 1 0 4 100 1 0

3 0 1 0 4 104 3 0

4 0 1 0 4 100 3 0

5 0 1 0 3 0 3 0

6 0 1 0 3 0 1 0

7 0 1 0 3 0 1 0

8 0 1 0 3 0 1 0

9 0 1 0 3 0 1 0

10 0 2 0 3 0 35 0

11 0 1 0 3 0 1 0

12 0 1 0 3 0 2 0

1 Bytča-Sobášny palác 0 2 0 3 0 10 0

2 0 1 0 3 0 10 0

3 0 2 0 3 0 10 0

4 0 3 10 3 0 13 129 Na povrchu pripečený piesok.

5 0 1 10 3 0 13 0

6 0 1 10 2 0 35 0

7 0 1 10 2 0 10 0

8 0 1 0 2 0 14 0

9 0 1 0 2 0 10 0

10 0 1 0 4 300 14 0

11 0 1 0 3 0 3 119

12 0 1 0 1 602 1 0

13 0 1 10 1 505b 10 119

14 0 1 0 3 0 12 0

1 Žilina, Hodžova ul. 6 107 1 10 3 0 3 109

2 112 1 10 3 0 2 201, 109

3 112 1 10 1 254 2 0

4 112 1 10 3 0 10 109

5 112 1 10 1 300 12 0

6 112 1 0 3 0 2 0

7 112 1 0 3 0 2 109

8 112 1 0 3 0 2 109

9 112 1 0 3 0 2 109

10 112 1 30 1 228 13 0

11 112 1 0 3 0 2 109

23 128 1 10 3,4 0,105b 2 0

24 128 1 10 3,4 0, 200 2 0

25 128 10 10 3 0 35 0 Na povrchu je náznak ucha.

26 128 1 0 4 201 3 0

27 128 1 0 4 204 2 0 Biela h. vo vnútri.

28 128 1 10 3 0 10 0

29 128 1 10 3 0 2 0

30 128 1 10 1 502 3 119

31 128 1 10 1 0 35 121

32 128 1 0 3 0 2 0 Biela h. vo vnútri.

33 128 1 0 3 0 3 0

34 128 1 10 3 0 2 0

35 128 1 0 4 204 2 0

36 128 1 10 1 204n 3 121

XXXIII:2

37 128 1 10 1 412 3 121

38 128 1 143 0 0 3 700 Kachlica, štyl. rast. motív, na

zadnej strane odtlačok textílie XXXIV:5

39 1126 1 0 1 498 13 0

40 1126 1 0 3 0 3 119

41a 1126 1 30 1 204 3 0

41b 1126 1 0 3 0 3 129

41c 1126 1 0 3 0 3 0

41 1126 1 0 3 0 3 139

43 128 1 143 0 0 3 0 Fragment kachlice, odtlačok

tkaniny.

44 128 1 143 0 0 3 700 Fragment čvs, figurálny mt..

45 128 1 0 3,4 0,201 3 0

46 128 1 30 9 214b 1 0 XXXIV: 3

47 128 1 300 1,3,4,5 801,0,0, 211 1 0 Polovica nádoby opálená. XXXIII: 1

48 128 1 50 1,2,3,4,6 300,0,0,202b,0 1 800 Fragment misy s výlevkou, miestami fľaky transparentnej

glazúry.

49a 128 3 0 3 0 2 0

49b 128 2 0 4 109 1 0

49c 128 1 0 3 0 3 0

49d 128 1 0 4 100 3 0

41d 1126 1 100 1 0 10 0

41e 1126 1 0 3 4 2 0

50 0 1 0 4 200 13 0

50 0 1 10 3,4 200 10 129

50 0 2 0 4 200 10 0

50 0 1 0 4 200 10 0

50 0 3 0 4 100 10 0 Značka na dne, kríž v kruhu. XXXIV: 4

50 0 1 10 3,4 200 3 0

50 0 1 10 4 200 3 0

50a 0 1 220 1 405 3 0

50b 0 1 30 1 227 10 0

50c 0 1 10 1 0 10 0

50d 0 1 10 1 404 13 0 XXXIII: 2

50e 0 1 10 1 601b 13 0 XXXIII: 4

50f 0 1 10 1 430 3 0

50g 0 1 10 1 561b 13 0 XXXIII: 5

50h 0 1 10 1 430b 14 0 XXXIII: 3

50i 0 1 0 1 702 3 0 XXXIV:1

50j 0 1 10 1 701 3 0 XXXIII: 6

50k 0 1 110 1 111 10 712

50l 0 1 0 1 0 10 133

50m 0 3 0 3 0 13 0

50n 0 2 10 3 0 11 129

50o 0 13 0 3 0 10 0

50p 0 3 0 3 0 10 109

50r 0 4 0 3 0 10 0

50s 0 2 10 3 0 10 109

50t 0 1 0 3 0 10 139

50u 0 13 0 3 0 2 0

50v 0 1 0 3 0 2 139

50w 0 2 10 3 0 2 109

50y 0 3 0 3 0 2 119

12.5 Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici

I. č. Výskum/dátum S.j. Počet

ks Predmet. Časť T. t. č Trieda Výzdoba Poznámky Tabuľka

1 Lednica hrad

0 1 10 1,2 430b 2 519 XXVIII:11,

XLI: 8

2

0 1 10 1,2 615 2 119 XXVIII: 5,

XL: 7

4 0 1 0 1 561 2 0 XXVIII:8

5 0 2 0 1 474 10 0

6 0 1 50 1 133 12 0 XXVIII: 7

7 0 1 30 1 224 2 201,100 XXIX: 2

8 0 1 0 1 562 10 0 XXVIII:9

9 0 1 300 1 300 10 0 XXIX: 1

10 0 1 10 1 431b 10 0 XXVIII: 3

11 0 1 10 1 401 2 129 XXVIII:6

12 0 1 0 1 416 3 0 Hnedá g. na vnútornej strane. XXVIII: 2

13 0 1 0 1 416 3 0

14 0 1 30 1 221 10 0

15 0 1 0 1 414 10 0 XXVIII: 4

16 0 1 0 3 0 2 193

17 0 1 0 3 0 1 192

18 0 1 0 3 0 15 0 XXIX: 3

19 0 1 0 3 0 15 0 XXVIII: 1

20 0 1 0 3 0 15 0 XLII: 2

21 0 1 110 4 207 10 0 XXIX: 3

1 Púchov, Moyzesova ul.

148 4 143 0 0 1 700 Fragmenty čvs, pravdepodobne

štyl. rast. mt.. XXXII: 5

2 148 1 143 0 0 1 700 XXXII: 3

3

148 3 143 0 0 1 0 Kachlica, pravdepodobne štyl. rast.

mt.

4

148 2 143 0 0 1 700

Kachlica, čvs, nerozpoznateľný mt.. XXXII: 4

5 148 1 143 0 0 33 700 Kachlica, čvs, nerozpoznateľný mt.

6 148 1 143 0 0 1 0 Fragment okr. lišty.

7 148 1 143 0 0 1 0 Fragment okr. lišty.

8 148 1 143 0 0 3 0 Fragment okr. lišty.

9 148 1 143 0 0 1 0 Fragment okr. lišty.

10

148 1 143 0 0 1 0

Fragment okr. lišty, odtlačok tkaniny na reverze.

11 148 1 143 0 0 1 0 Fragment okr. lišty.

12 148 1 143 0 0 35 0 Fragment okr. lišty.

13 148 2 220 1 0 37 0 XXXII: 7

14 148 1 220 1 0 3 0 XXXII: 6

15 148 1 20 5 203 37 0

16 148 1 0 1 471 32 119

17 148 1 0 1 547 33 191 XXX: 4

18 148 1 0 4 300 3 0

19 148 1 0 3 0 30 0

20 148 1 0 1 507b 30 0 XXX: 3

21 148 1 0 5 204 33 0

22

148 1 0 1 0 3 0

Nerozpoznateľný okraj, náznaky

zelenej g..

23 148 1 300 1,4 301, 200 31 0 XXXII:8

24 148 1 220 1 404 4 0

25 148 2 100 1 127 31 0

26 148 1 0 3 0 35 0

27 148 1 0 4 300 31 0

28 148 1 0 4 204 4 0

29 Objekt 2 2 1 0 4 222 37 0 XXXI: 6

31 153 2 143 0 0 3 700 Kachlica, čvs, geo. mt..

32 153 1 0 3 0 37 0

33 153 1 0 1 503 3 0 Zelená g. na vnútornej strane.

34 153 1 0 1 507 3 0 Hnedá g. na vnútornej strane.

35

153 1 0 5 201 39 901

Pod uchom je na tele otlačený

palec. XXXI: 8

36 153 1 30 1 225 3 0

37 153 1 0 4 202 10 0 XXXII:8

38

149 1 250 1,2,3,4 602,0,0,500 36 0 Rek. valcovitá nádobka, točená na

kruhu.

XXX: 2

XLII:3

39 149 3 0 3,4 0,212 36 0

40 149 1 0 1 607 31 0

41 149 1 0 3 0 13 0

42 157 1 0 4 223 37 0

43 157 1 0 4 223 37 0

44 157 1 0 5 203 37 0

45 157 1 100 7 6 3 0 Zelená g. na vnútornej strane. XXXI: 7

46 157 1 100 7 6 3 0 Zelená g. na vnútornej strane.

47 157 1 0 5 251 34 0

48 157 1 0 5 263 31 0

49

157 1 100 8 3 31 901

V mieste napojenia na nádobu je

otlačený prst. XXXI: 9

50

157 1 143 0 0 33 700 Kachlica, čvs, štyl. rast. mt, šírka komory je 6 cm XXXII:2

51 157 2 0 4 302 3 0

52

157 3 0 4 202 4 0

Zelená g. s čiernymi terčíkmi vo

vnútri. 53 157 1 0 4 202 30 0

54 157 1 0 4 200 3 0 Engoba vo vnútri.

55 157 1 0 4 201 32 0

56 157 2 0 4 202b 15 0 XXXI: 5

57 157 1 0 3 0 31 0

58 157 3 0 3 0 1 0

59 157 1 0 3 0 31 0

60 157 1 0 3 0 1 0

61 157 1 0 3 0 11 0

62 157 2 10 1 607c 3 119 XXXI: 4

63 157 1 10 1 406 3 119

64 157 1 10 1 407 32 129

65 157 1 0 1 509 3 119 XXXI: 3

66 157 1 10 1 514b 32 0

67 157 1 0 1 607b 31 119 XXXI: 1

68

157 1 10 1 607b 1 192 Hnedá g. s tmavohnedými terčíkmi

vo vnútri.

69 157 3 10 1 501 1 0 XXXI: 2

70 157 1 10 1 508 34 115 Kombinácia g. i vo vnútri.

71

157 1 50 1 225 15 0

Výzdoba bielou h. vo vnútri, geo.

kruhový mt..

72

157 1 10 1 507d 3 135

Rek. nádoba, točená na kruhu, zeleno g. okraj. XXX: 1

73 157 1 110 1 562 13 0

74 157 1 0 1 419 10 139

1 Hatné-Na skale 2 0 1 70 1 439 18 135

2 0 1 70 1 439 18 135 XXIX: 5

3 0 1 70 4 100 18 0 Reparačná dierka. XXIX: 6

4 0 1 70 4 100 18 0

1 D. Maríková -Široká 1 0 1 0 1 133 1 215 Prepálený črep.

2 0 1 0 1 105 1 0

3 0 1 0 1 0 1 109

4 0 2 0 1 0 1 119

5 0 1 0 1 0 1 100

6 0 12 0 1 0 1 0

1 Beluša-Kamenica 0 1 0 5 200 2 0

2 0 1 0 5 203 2 901 Hnedá g. vo vnútri, odtlačok palca.

3 0 1 0 3 0 15 0

4 0 1 0 4 201 15 0

5 0 1 0 4 204 3 0

6 0 1 0 1 0 33 0 Nerozpoznateľný fragment okraja.

7 0 1 0 4 302 3 0

8 0 1 0 4 201 3 0 Hnedá g. vo vnútri.

9

0 1 0 4 201 3 0

Náznaky maľby bielou h., prekrytou transp. g..

10

0 1 0 1,5 481, 200 3 901

Zelená g. na vnútornej strane,

odtlačok.

11

0 1 0 1 471 1b 0

Biela h. na povrchu, vo vnútro i

okraj zelená g. XXIX: 7

12 0 1 0 1 100n 4 0

13 0 1 0 1 105n 3 0

14 0 1 0 1 412 4 0

15 0 21 0 3 0 3 0 Prepálené črepy.

16 0 3 0 3 0 3 109 Prepálené črepy.

17 0 3 0 3 0 3 139 Prepálené črepy.

18 0 2 0 4 201 3 0

19 0 3 0 3 0 15 0

20 0 68 0 3 0 3 0 Rôzna kvalita a stupeň prepálenia.

21 0 2 0 3 0 3 0 Engoba vo vnútri.

22

0 6 0 1 0 3 0

Fragmenty nerozpoznateľných

okrajov s rebrom.

23 0 2 0 3 0 3 0 Zelená g. vo vnútri.

24 0 1 0 3 0 3 0 Biela h. na povrchu.

1

Bodiná-Skalka 1. 0 1 0 1 416 3 0

Zelená g. na okraji ,asymetrická

nádoba. 2 0 1 0 1 558 3 0 Zelená g. na okraji.

3 0 1 0 1 558 3 0 Zelená glazúra na okraji.

4 0 1 0 1 416b 3 0

5 0 1 0 1 474 3 0 Zelená glazúra na okraji.

6 0 1 0 1 246n 3 0 Zelená glazúra na okraji.

7 0 1 0 1 417 3 0

8 0 1 0 1,5 506, 211 3 0 Zelená g. na okraji a vo vnútri.

9

0 1 0 3 0 3 0

Zelená g. na vnútornej strane

črepu.

10 0 1 0 3 0 3 149

11 0 1 0 3 0 3 149

12 0 1 0 3 0 3 143

13 0 1 0 3 202 3 0

1 Visolaje, Jankov háj 0 1 0 3 0 10 562 III: 3

1 Pruské ihrisko 0 1 0 4 200 2 0

2 0 1 0 1 535 10 0

3 0 1 0 1 535 3 0

4 0 1 0 1 430b 14 0

5 0 1 0 3 0 10 219

6 0 1 0 3 0 10 129

7 0 1 0 3 0 10 139

1 Ilava-Pri zvonici 0 1 50 1 143 3 0

2

0 1 50 1 122b 3 0 Engoba vo vnútri

3

0 1 0 5 0 33 901

4

0 1 0 5 0 33 0

13 Príloha č. 2 - Kresebná dokumentácia nálezov

14 Príloha č. 4 - Fotografická dokumentácia nálezov

15 Príloha č. 5 - Sprievodné mapy

15.1 Základné mapy oblasti

Obr. 1. Severozápadné Slovensko, s vyznačenou hradnou sústavou.

Obr. 2. Dolné Kysuce

1. Radoľa

1. Kysucké Nové Mesto-Dubie, 2. Kysucké Nové Mesto

Obr. 3. Žilina a okolie

1. Žilina

1. Budatín – obec, 2. Gbeľany (v. h.), 3. Gbeľany (m. h.), 4. Varín – hrádok,5. Strečno – terasa,

6. Strečno-Bašta, 7. Turie-Hrádek

1. Hričov – jaskyňa

1. Hričov, 2. Lietava, 3. Strečno, 4. Starhrad

1. Budatín

Obr. 4: Bytča a Nízke Javorníky

1. Dolná Maríková-Široká 1., 2. Hatné-Hrádek, 3. Hatné- Kočací hrádek

1. Bytča

Obr. 5. Považská Bystrica a okolie

1, Bodiná-Skalka 1, 2. Visolaje-Jankov Háj, 3. Beluša-Kamenica

1. Jaseňové, 2. Bystrica

Obr. 6. Púchov a okolie

1. Púchov-Hornokoškovská skala, 2.Beluša-Pechová, 3, Beluša-Koscelište

2. Púchov

´ 1. Lednica

Obr. 7. Ilava a okolie

1. Ilava-Klobušice

1. Ilava

1. Košeca

15.2 Vyobrazenie archeologických akcií v mestských centrách

(Základná mapa Slovenskej republiky, 1: 10 000)

Obr. 8. Kysucké Nové Mesto

1. Mestský úrad

Obr. 9. Žilina

1. Dolný Val, č. p. 20, 2. Hodžova ul. č. p. 6, 3. Kaplnka Božieho tela, 4. Kostol Najsvätejšej

Trojice, 5. Kostol sv. Štefana – kráľa, 6. Mariánske námestie, 7. Námestie Dukla ( Mariánske

námestie), 8. Kostol obrátenia sv. Pavla, 9. Hodžova ul. č. p. 18, 10. Horný Val, 11. Meniareň,

12. Na bráne 1 (1), 13. Na bráne (2), 14. Na šefranici, 15. Námestie Andreja Hlinku

Obr.10. Bytča

1. Sobášny palác

Obr. 11. Púchov

1. Bytovka pri evanjelickom kostole, 2. Moyzesova ul.

Obr. 12. Ilava

1. Nádvorie NVZ, 2, Pri zvonici

15. 3 Dobové vyobrazenia

(2. vojenské mapovanie Uhorska v rokoch 1806 – 1869, 1: 28 800)

Obr. 13. Kysucké Nové Mesto (mapový list 31-34)

1. Mestský úrad

Obr. 13. Bytča (mapový list 30-34)

1. Sobášny palác

Obr. 14. Púchov (mapový list 29-35)

1. Moyzesova ulica, 2. Bytovka pri evanjelickom kostole

Obr. 15. Žilina (mapový list 30-34)

1. Dolný Val, č. p. 20, 2. Hodžova ul. č. p. 6, 3. Kaplnka Božieho tela, 4. Kostol Najsvätejšej

Trojice, 5. Kostol sv. Štefana – kráľa, 6. Mariánske námestie, 7. Námestie Dukla ( Mariánske

námestie), 8. Kostol obrátenia sv. Pavla, 9. Hodžova ul. č. p. 18, 10. Horný Val, 11. Meniareň,

12. Na bráne 1 (1), 13. Na bráne (2), 14. Na šefranici, 15. Námestie Andreja Hlinku

Obr. 16. Ilava (mapový list 28-37)

1. Nádvorie nápravnovýchovného zariadenia, 2. Pri zvonici

16 Príloha č.6 - Doplnenie keramického kódu

Tab. č. XLIV Keramické triedy

Tabuľka č. XLV Výzdoba

Tabuľka č. XLVI Kód nádob

Tabuľka č. XLVII Doplnky kategórií okrajov

17 Príloha č.7 - Grafy

17. 1 Hrádok

Graf č. 1 Zastúpenie keramických tried

Graf č. 2 Zastúpenie keramických tvarov

0

50

100

150

200

250

300

1 1b 2 3 4 10 12 13 14 15 16 18 33 35 36

Keramické triedy

0

5

10

15

20

25

30

35

40

Keramické tvary

17.2 Mesto

Graf č. 3 Zastúpenie keramických tried

Graf č. 4 Zastúpenie keramických tvarov

0

100

200

300

400

500

600

1 2 3 4 10 11 12 13 14 15 16 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 50

Keramické triedy

0

20

40

60

80

100

120

140

160

180

Keramické tvary

17.3 Hrad

Graf č.5 Zastúpenie keramických tvarov

Graf č. 6 Zastúpenie keramických tvarov

0

200

400

600

800

1000

1200

1 1b 2 3 4 10 11 12 13 14 15 16 17 30 31 32 33 34 35 36 37 38 40 41 50

Keramické triedy

0

50

100

150

200

250

300

Keramické tvary