+ All Categories
Home > Documents > Taxonomické kategorie klasifikačního systému půd ČR

Taxonomické kategorie klasifikačního systému půd ČR

Date post: 03-Jan-2016
Category:
Upload: hamish-warren
View: 38 times
Download: 2 times
Share this document with a friend
Description:
Taxonomické kategorie klasifikačního systému půd ČR. - PowerPoint PPT Presentation
174
Referenční třídy půd: velké skupiny půd, které jsou seskupovány podle hlavních rysů jejich geneze. Užíváme pro ně koncovku – sol. Půdní typy: hlavní jednotky klasifikačního systému, charakterizované určitými diagnostickými horizonty a jejich sekvencemi a nebo diagnostickými znaky. Jejich název je substantivum s tradičními koncovkami (např. glej, rendzina, podzol) či s koncovkou – zem, nikdy však nekončí na – sol. Symbol půdního typu je tvořen dvěma velkými písmeny (např. CE, KA). Taxonomické kategorie klasifikačního systému půd ČR
Transcript
  • Referenn tdy pd:velk skupiny pd, kter jsou seskupovny podle hlavnch rys jejich geneze. Uvme pro n koncovku sol.Pdn typy:hlavn jednotky klasifikanho systmu, charakterizovan uritmi diagnostickmi horizonty a jejich sekvencemi a nebo diagnostickmi znaky. Jejich nzev je substantivum stradinmi koncovkami (nap. glej, rendzina, podzol) i skoncovkou zem, nikdy vak nekon na sol. Symbol pdnho typu je tvoen dvma velkmi psmeny (nap. CE, KA).

    Taxonomick kategorie klasifikanho systmu pd R

  • Pdn subtypy:

    pedstavuj vrazn modifikace pdnho typu. Vyjaduj:-centrln pojet pdnho typu modln- pechody kjinm pdnm typm, indikovan vskytem uritho diagnostickho horizontu i znaku- modifikace typu uren karbontnost, nasycenost sorpnho komplexu, aciditou resp. alkalitou-modifikace uren vraznmi rysy granulometrickho sloen, vrstevnatosti profilu i vraznho trofismu substrtu-modifikace uren antropickm vlivem.

    Taxonomick kategorie klasifikanho systmu pd R

  • Subtypy jsou oznaeny adjektivem umstnm za substantivem oznaujcm pdn typ.

    Vsymbolu jsou oznaeny malm psmenem, pi subtypov interferenci nkolika malmi psmeny za symbolem typu.

    Taxonomick kategorie klasifikanho systmu pd R

  • Pdn variety:

    pedstavuj mn vrazn vyjden subtypovch znak, hlavn hydromorfismu, zasolen i okyselen (slab )charakterizuj vskyt horizont a znak do 25 cm u lesnch pd.

    Variety se oznauj bu pslovcem (slab, hluboko) nebo dalm adjektivem po adjektivu urujcm subtyp.

    Taxonomick kategorie klasifikanho systmu pd R

  • Hlavn substrtov pdn formy:

    vyjaduj hlavn typ substrtu, jeho zrnitosti, vrstevnatosti, kter vrazn ovlivuje pedogenezi, vyuit a obhospoda-ovn pd.

    Taxonomick kategorie klasifikanho systmu pd R

  • Ve stratigrafii svahovin (vrstev zvtralin na svazch) se rozliuj ti souvrstv :

    -bazln souvrstv (le na rozpadu horniny, resp. na sutinov zvtralin horniny, vjimen nad zbytky tetihornch zvtralin; asto jev ulehlost, skelet je orientovn), -hlavn souvrstv (m mocnost 30140 cm, ve srovnn sbazlnm souvrstvm je u pd nad vyvelmi a metamorfovanmi horninami jemnozrnj a m vrazn hnd barvu; skelet je vesmrn uspodn a je asto tvrd ne vbazlnm souvrstv), -kryc souvrstv (m mocnost 5-80 cm, nachz se pouze ve vych horskch polohch, jedn se o kamenitou a trkovitou su.

  • Pi vytven pdnch map stednho a malho mtka (1 : 50.000; 1 : 200.000) je nezbytn pout taxonomick jednotky : pdn typ, subtyp, hlavn substrtov pdn forma.

    Pro mapovn ve velkm i detailnm mtku je nutn pouvat podrobnj taxonomick kategorie.

  • Hlavn pdn jednotky = referenn skupiny pd TKSP

    GenezeDiagnostika Vlastnosti

  • LEPTOSOLY (litozem, regozem, ranker, rendzina) REGOSOLY (regozem) FLUVISOLY (fluvizem, koluvizem) VERTISOLY (smonica) ERNOSOLY (ernica, ernozem) LUVISOLY (edozem, hndozem, luvizem) KAMBISOLY (kambizem, pelozem) ANDOSOLY (andozem) PODZOSOLY (podzol, kryptopodzol) STAGNOSOLY (pseudoglej, stagnoglej) GLEYSOLY (glej) ORGANOSOLY (organozem) SALISOLY (solonak) NATRISOLY (slanec) ANTROPOSOLY(kultizem)

    Pehled hlavnch pdnch referennch skupin TKSP R

  • Leptosoly, regosoly a fluvisoly pedstavuj pdy jejich spolenm znakem je slab stupe vvoje pdnho profilu.

  • LEPTOSOLY

    - Gr. Leptos = mlk, tenk- slab vyvinut minerln pdy- vytv se z rozpad pevnch i zpevnnchhornin nebo jejich bazlnch souvrstvvrazn skeletovitost a mlkost profilu

    Pdn typ: LITOZEM (LI)RANKER (RN)RENDZINA (RZ)PARARENDZINA (PR)

  • LITOZEM LI

    - velmi slab vyvinut, mlk pdy- kompaktn skla do 0,1 m- stratigrafie pdnho profilu: Ai-R nebo Ad-R- pahorkatiny a hornatinypdotvorn proces: nevrazn humifikace

    Stratigrafie: Ai R nebo Ad - R

  • http://www.eweb.unex.es/eweb/edafo/Grupos/Leptosol.JPGLitozem

  • Litozemhttp://www.eweb.unex.es/eweb/edafo/Grupos/Leptosol.JPG

  • Subtypy:

    LIm modln: na siliktovch horninchLIc karbontov: na karbontovch horninchLihr hoenat: na metamorfovanch horninch s velmi vysokm podlem hoku

  • Vskyt: Je omezen na vrcholov ploiny a hebeny pahorkatina a hornatin, vnich polohch se nachz na obtn zvtrvajcch matench horninch. Pokrvaj 1 % LPF.

  • RANKER - RN

    - pdy vyvinut ze skeletovitch rozpadnekarbontovch hornin- vce ne 50% skeletu- pdn stratigrafie: O-Ah (Am, Au) i Ap-Cr-R- pahorkatiny a hornatinypdotvorn proces: humifikace

  • RANKER - melanickhttps://www.google.cz/search?klasifikace.pedologie.cz

  • Subtypy:

    RNm modln: u zemdlskch pd (dle ZPF) VM (podle Mehlicha) vhloubce 40-70 cm > 30 %, u lesnch pd (dle LPF) V (podle Kappena) vhloubce 10-25 cm > 20 %, bez vraznho humusovho horizontu.

    RNu umbrick: tmav Au o mocnosti > 25 cm sVM < 35 %.RNn melanick: tmav Amo mocnosti > 25 cm sVM > 60 %.

    RNk kambick: pod humusovm horizontem Ah se vhloubce do 30 cm od povrchu vytv hnd Bv horizont.

    RNz podzolov: pod humusovm horizontem Ae se vhloubce do 30 cm od povrchu vytv reziv Bvs horizont.

  • RNd dystrick: u ZPF VM (podle Mehlicha) vhloubce 40-70 cm < 30 %, u LPF V (podle Kappena) vhloubce 10-25 cm < 20 %.

    RNt litick: pevn hornina vhloubce 10 30 cm.

    RNs suov: su o mocnosti nad 50 cm.

  • Dal vlastnosti: Vzhledem kznan skeletovitosti jsou to pdy extrmn provzdunl. Proto zvlt vpolohch do 500 m n.m. se projevuje nedostatek vody vletnch mscch. Zpravidla jsou to kysel pdy (pH=4,5-5,5) snenasycenm nebo slab nasycenm sorpnm komplexem (VM < 60 %).

  • Dal vlastnosti: Vzhledem kznan skeletovitosti jsou to pdy extrmn provzdunl. Proto zvlt vpolohch do 500 m n.m. se projevuje nedostatek vody vletnch mscch. Zpravidla jsou to kysel pdy (pH=4,5-5,5) snenasycenm nebo slab nasycenm sorpnm komplexem (VM < 60 %). Jsou to pedevm lesn pdy. Vzemdlstv (velmi mal plochy) jsou, vzhledem ke svaitosti,nzk rodnosti a vysokm nkladm na obdlvn, vyuvny pedevm jako trval travn porosty.

  • Vskyt: Mal, rozptlen po celm zem pahorkatin a hornatin. Tvo 0,7 % LPF.

  • RENDZINA RZ

    - pdy vyvinut ze skeletovitch rozpadkarbontovch hornin (vpence, dolomity)- pdn stratigrafie: O-Ah (Am) i Ap-Crk-Rk- pahorkatiny, vechny klimatick podmnky- pdotvorn proces: humifikace

  • https://www.google.cz/search?klasifikace.pedologie.czRendzina modln

  • Pdn subtypy:

    Modln m: s karbonty v celm profiluMelanick n: > 0,25 m tmav Am-horizontKambick k: do 0,3 m od povrchu vskyt hndho, lutohndhokambickho horizontu pod AhChromick j: do 0,3 m vskyt rubifikovanho horizontu BrVyluhovan v: karbonty vyloueny z jemnozem horizontu(alespo ze svrchn sti) akumulace organickch ltekLitick t: kompaktn skla v hloubce 0,1 0,3 mSuov s: su o mocnosti nad 0,5 m, s obsahem skeletu > 80 %Antropick a: vraznj ovlivnn pdy lidskou innost pi zachovn horizont a znak umoujcch identifikaci pdnho typu

  • Dal vlastnosti:Skeletovit (zpravidla vce ne 30 % skeletu), mlk, na vpencch jlovitohlinit a jlovit pdy dobe propustn pro vodu. Obsah humusu rendzin nich poloh (do 600 m n.m.) kols vhorn sti a-horizontu vrozmez 4 - 14 %, vdoln sti obsahuje 1 7 % humusu. Ve vych polohch m A-horizont vce ne 10 % humusu vhorn sti a 2 10 % vdoln sti.

  • Dal vlastnosti:Skeletovit (zpravidla vce ne 30 % skeletu), mlk, na vpencch jlovitohlinit a jlovit pdy dobe propustn pro vodu. Obsah humusu rendzin nich poloh (do 600 m n.m.) kols vhorn sti a-horizontu vrozmez 4 - 14 %, vdoln sti obsahuje 1 7 % humusu. Ve vych polohch m A-horizont vce ne 10 % humusu vhorn sti a 2 10 % vdoln sti. Maj vyrovnan pomr CHK:CFK, a pevahu CFK. Humusov horizont je sorpn nasycen a sobsahem uhliitan, proto zpravidla vykazuje neutrln a alkalickou reakci, vhumidnjch podmnkch (ve vych polohch) me vykazovat slab kyselou reakci. Maximln vmnn sorpn kapacita zvis pedevm na obsahu humusu a kols vrozmez 30 65 mmol(+) . 0,1 kg-1.

  • rodnost rendzin je nzk. Jsou to typick lesn pdy. Vzemdlstv jsou vhodnj pro travn porosty ne pro poln plodiny. st rendzin v oblasti Pavlovskch vrch je vyuvna jako vinohrady.

    Vskyt: Vyskytuj se pedevm vkrasovch oblastech (Stedoesk, Moravsk, Hranick a Mladesk kras) a vjurskm vnjm bradlovm psmu (Pavlovsk vrchy). Rendziny a pararendziny pokrvaj souhrnn 4 % zemdlskho pdnho fondu (dle ZPF).

  • PARARENDZINA - PR

    pdy vyvinut ze skeletovitch rozpad a zbazlnch souvrstv zpevnnch karbontovo siliktovch hornin (vpnitch pskovc, opuk, vpnitch slepenc, brekci, vpnitch bidlic apod.). - pdn stratigrafie: O-Ah (Am) i Ap-Crk-Rk- pahorkatiny, vechny klimatick podmnky- pdotvorn proces: humifikace

  • Parendzina modlnhttps://www.google.cz/search?klasifikace.pedologie.cz

  • Pdn subtypy:

    Modln m: s karbonty v celm profiluMelanick n: 0,25 m tmav Am-horizontKambick k: do 0,3 m od povrchu vskyt hndho Bv-horizontuChromick j: do 0,3 m vskyt erven zbarvenhorubifikovanho horizontu BrOglejen g: stedn vrazn redoximorfn znaky v hloubce do0,6 mVyluhovan v: karbonty vyloueny z jemnozem horizontu(alespo ze svrchn sti) akumulace organickch ltekLitick t: kompaktn skla v hloubce 0,1 0,3 mSuov s: su o mocnosti nad 0,5 m, s obsahem skeletu > 80 %Arenick r: zrnitostn sloen jemnozem 1Pelick p: zrnitostn sloen jemnozem 4Antropick a: vraznj ovlivnn pdy lidskou innost pi zachovn horizont a znak umoujcch identifikaci pdnho typu

  • Dal vlastnosti: Jsou to pdy stedn hlubok a mlk, vhlavn rizosfe maj skeletovitost < 30 %, vyznauj se dobrm fyziklnm stavem. Ve srovnn srendzinami se vyznauj vy schopnost zadrovat pdn vlhu. Stupe sorpnho nasycen, pH, obsah a kvalita humusu jsou podobn jako vppad rendzin.

  • Dal vlastnosti: Jsou to pdy stedn hlubok a mlk, vhlavn rizosfe maj skeletovitost < 30 %, vyznauj se dobrm fyziklnm stavem. Ve srovnn srendzinami se vyznauj vy schopnost zadrovat pdn vlhu. Stupe sorpnho nasycen, pH, obsah a kvalita humusu jsou podobn jako vppad rendzin. rodnost pararendzin je zpravidla vy ne u rendzin, ale pro ely zemdlsk vroby se jedn o rodnost stedn a nzkou.

    Vskyt: Lokln vrznch klimatickch podmnkch, hlavn voblastech kdovch a flyovch zpevnnch sediment.

  • REGOSOLY

    - Gr. Rhegos = pikrvka- pdy vznikl z minerln chudchnezpevnnch sediment, zejmna psk atrkopsk- relif rovinn nebo ploinn, mrn zvlnn(duny navtch psk)pdotvorn proces: humifikace

    Pdn typ: REGOZEM (RG)O-Ah-C nebo Ap-C

  • https://www.google.cz/search?klasifikace.pedologie.czRegozem arenick

  • REGOZEM - RG

    Pdn subtypy:

    Modln m: ze stedn tkch bezkarbontovch substrtOglejen g: stedn vrazn redoximorfn znaky do 0,6 mGlejov q: vraznj reduktomorfn znaky ne 0,6 mKarbontov c: s karbonty nad 3% v celm profiluVyluhovan v: karbonty vyloueny ze svrchnch 0,6 mDystrick d: nasycenost VM < 30%, V < 20%, VAl < 30% lesPsefitick y: pdn substrt je trk (terasov trky)Arenick r: zrnitostn sloen jemnozem 1, absence BvPelick p: zrnitostn sloen jemnozem 4, absence Bv, hlavneroznAntropick a: vraznj ovlivnn pdy lidskou innost pi zachovn horizont a znak umoujcch identifikaci pdnho typu

  • Dal vlastnosti: Schopnost zsobovat rostliny vodou, obsah ivin obsah a kvalita humusu velmi kols vzvislosti na pdotvornm substrtu, pedevm jeho zrnitosti a minerln sle. asto jsou to pdy siln erodovan. Nejni rodnost se vyznauj regozem psefitick a arenick, kter jsou zpravidla pokryty lesem.

  • Dal vlastnosti: Schopnost zsobovat rostliny vodou, obsah ivin obsah a kvalita humusu velmi kols vzvislosti na pdotvornm substrtu, pedevm jeho zrnitosti a minerln sle. asto jsou to pdy siln erodovan. Nejni rodnost se vyznauj regozem psefitick a arenick, kter jsou zpravidla pokryty lesem.

    Vskyt: Mozaikovit na malch plochch na zem celho sttu, asto veroznch polohch. Rozshlej je vskyt regozem psefitick a zvlt arenick vokresech Mlnk, Pardubice, Hradec Krlov a Hodonn. Pedstavuj 1 % ZPF.

  • FLUVISOLY

    - pdy bez vraznch diagnostickch horizont,s fluvickmi diagnostickmi znaky, vzniklmiperiodickm usazovnm sediment(vrstevnatost, zven obsah humusu do 1 m)- pdotvorn proces: periodicky peruovnakumulan innost

    Pdn typ: FLUVIZEM (FL)KOLUVIZEM (KO)

  • FLUVIZEM - FL

    L. fluvius = ekavznik znivnch sediment. Zplavami pinesen tixotropn hmota sediment (pln nasycena vodou vratn pechz ze stavu gelu vsol) podlh po postupnm snen vlhkosti oxidaci, kter vede knevratnm (irreverzibilnm) fyzikln-chemickm zmnm (krom jinch, tak ke vzniku struktury). Tento proces nazvme ripening (zrn).

    - fluvick znaky: vrstevnatost, vy obsah humusu (> 0,5 %) do hloubky 0,6 m- novotvary podobn argilanm, vznikl pi vsakovn vody pi zplavv nivch ek a potok z povodovch sediment

    - pdn stratigrafie: O-Ah nebo Ap-M

  • https://www.google.cz/search?q=FluvisolyNrazov beh meandrujc ky Stupavy v PR Star hrz (10. 8. 2005)

  • Fluvizem kultizemn glejov nasten (Gleyic Fluvisol Eutric)https://www.google.cz/search?q=Fluvisoly

  • FLUVIZEM - FL

    Pdn subtypy:

    Modln m: ze stedn tkch bezkarbontovch substrtStratifikovan i: s vraznou vrstevnatost v pdnsubstrtovmprofiluKambick k: s vraznm hndm Bv-horizontemOglejen g: stedn vrazn redoximorfn znaky do 0,6 mGlejov q: vraznj reduktomorfn znaky ne 0,6 mKarbontov c: s karbonty nad 3% do 0,6 mPsefitick y: ze sypkch trkovitch substrtArenick r: zrnitostn sloen jemnozem 1Pelick p: zrnitostn sloen jemnozem 4Antropick a: vraznj ovlivnn pdy lidskou innost pi zachovn horizont a znak umoujcch identifikaci pdnho typu

  • Dal vlastnosti: Srstem nadmosk vky kles sorpn nasycenost profilu (100 30 %) a narst obsah humusu vornici (1,9 3,8 %, svjimkou fluvizem glejov). Smrem kdolnmu toku eky stoup obsah jlu a psku na kor prachu.

  • Dal vlastnosti: Srstem nadmosk vky kles sorpn nasycenost profilu (100 30 %) a narst obsah humusu vornici (1,9 3,8 %, svjimkou fluvizem glejov). Smrem kdolnmu toku eky stoup obsah jlu a psku na kor prachu. Vzhledem krznorodosti vlastnost se vyznauj znanmi rozdly vrodnosti. Vzhledem kuskutenn regulaci tok a minimalizaci nebezpe zplav, jsou pevn vyuvny jako orn pdy, pouze mal st je kryta lunmi lesy nebo trvalmi travnmi porosty.

    Vskyt: Nachz se vnivch ek a potok. in 6 % ZPF 4,5 % LPF.

  • KOLUVIZEM - KO

    - pdy vznikajc akumulac eroznch sediment ve spodnch stech svah a v konkvnch prvcch svah- mocnost akumulovanho humusovho horizontu mus bt vt ne 0,25 mdosud nebyly mapovnypdn stratigrafie: Ap-Az-

    Pdn subtypy:

    Modln m: stedn tkOglejen g: stedn vrazn redoximorfn znakyKarbontov c: s karbonty v humznm profiluArenick r: zrnitostn sloen 1Pelick p: zrnitostn sloen 4

  • KOm akumulace z ve poloench smytch pd.www.pedologie.cz.klasifikace

  • VERTISOLY

    Lat. Vertere = obracetPdy svertickmi diagnostickmi znaky, projevujcmi se u tkch pd ze smektitickch jl tvorbou hlubokch (do 50 cm), otevench (> 1 cm) trhlin vsuchch obdobch. Typick je vskyt vraznch ikmo orientovanch skluznch ploch v podorni.

    Pdn typ: SMONICE (SM)

  • Smonice - SM

    Maj hlubok (> 30 cm) tmav tirsov humusov horizont As. Vytvoily se ze sln vdsledku proces intenzivn akumulace a kondenzace pdn organick hmoty a hydroturbace.

  • Smonice - SM

    Maj hlubok (> 30 cm) tmav tirsov humusov horizont As. Vytvoily se ze sln vdsledku proces intenzivn akumulace a kondenzace pdn organick hmoty a hydroturbace. Proces hydroturbace (vertick proces) zahrnuje bobtnnm a smrovnm podmnn msen pdy, kdy vsuchch obdobch propad materil z tmavho tirsovho humusovho horizontu do hlubokch trhlin, kde dochz, po zvenm vlhkosti vyvolanm bobtnn, ktvorb ikmo orientovanch skluznch ploch.

  • Smonice - SM

    Maj hlubok (> 30 cm) tmav tirsov humusov horizont As. Vytvoily se ze sln vdsledku proces intenzivn akumulace a kondenzace pdn organick hmoty a hydroturbace. Proces hydroturbace (vertick proces) zahrnuje bobtnnm a smrovnm podmnn msen pdy, kdy vsuchch obdobch propad materil z tmavho tirsovho humusovho horizontu do hlubokch trhlin, kde dochz, po zvenm vlhkosti vyvolanm bobtnn, ktvorb ikmo orientovanch skluznch ploch. Smonice se vytv vsuch a teplejch oblastech v podmnkch nepromyvnho vodnho reimu, vnadmoskch vkch do 300 m n.m. Nachz se varelu bvalch step a lesostep.

  • http://www.google.cz/url?sa=i&rct=j&q=&esrc=s&sourceSmonica modlnSmonica karbontov

  • http://www.google.cz/vertisolySmonica

  • Pdn subtypy:

    Modln m: s vyluhovanmi karbonty z horizontu AsKarbontov c: s residui karbont v horizontu AsAntropick a: vraznj ovlivnn pdy lidskou innost pi zachovn horizont a znak umoujcch identifikaci pdnho typu

  • Dal vlastnosti: Smonice jsou zrnitostn tk pdy sobsahem jlu > 50 % a jlnatch stic > 70 %, pouze svrchn st profilu bv vnkterch ppadech zrnitostn leh. Pi vysok provitosti (> 60 %) vrazn pevauj kapilrn pry.

  • Dal vlastnosti: Smonice jsou zrnitostn tk pdy sobsahem jlu > 50 % a jlnatch stic > 70 %, pouze svrchn st profilu bv vnkterch ppadech zrnitostn leh. Pi vysok provitosti (> 60 %) vrazn pevauj kapilrn pry. Vyznauj se specifickou dynamikou vodnho a vzdunho reimu, stdnm obdob nepropustnosti (za vlhkho stavu) spropustnost a tvorbou trhlin za sucha. Vranm letnm obdob kles vlhkost pod bod vadnut (dle V). Objemov zmny ve svrchnch horizontech mohou mt nepzniv vliv na kon rostlin.

  • Dal vlastnosti: Smonice jsou zrnitostn tk pdy sobsahem jlu > 50 % a jlnatch stic > 70 %, pouze svrchn st profilu bv vnkterch ppadech zrnitostn leh. Pi vysok provitosti (> 60 %) vrazn pevauj kapilrn pry. Vyznauj se specifickou dynamikou vodnho a vzdunho reimu, stdnm obdob nepropustnosti (za vlhkho stavu) spropustnost a tvorbou trhlin za sucha. Vranm letnm obdob kles vlhkost pod bod vadnut (dle V). Objemov zmny ve svrchnch horizontech mohou mt nepzniv vliv na kon rostlin. Pdn reakce je neutrln a slab alkalick, maximln vmnn sorpn kapacita (dle T) in 30 70 mmol(+) . 0,1 kg-1.Obsah humusu vornici je vrozmez 2,5 3,0 %, CHK:CFK > 1,5. Uritm deficitem, kter lze napravit systmem hnojen, je nzk obsah a znan fixace fosforu, pomal uvolovn dusku a meme se setkat t snedostatkem nkterch stopovch prvk. Smonice jsou obtn obdlvateln pdy.

  • Vskyt: Je celkov velmi mal. Nachz na nesouvislch plochch na levm behu Svratky a Dyje vseku od aratic po Velk Blovice, vokol Chomutova tvo souvisl celek.

  • ERNOSOLY WRB

    hlubokohumzn pdy (> 30 cm) s ernickm horizontem s drobtovou a zrnitou strukturou, vyvinut znezpevnnch karbontovo-siliktovch substrt.

    Pdn typy: ERNOZEM (CE)ERNICE (CC)

  • Pdn typ: CE ERNOZEM

    Hlubokohumzn pdy (> 30 cm) s tmavm ernickm horizontem Ac. Vytvoily se ze spra, psitch spra a sln intenzivn akumulac a kondenzac pdn organick hmoty, v podmnkch nepromyvnho vodnho reimu. Pvodn vegetac byly stepi a lesostepi.Stratigrafie: Ap Ac Ac/Ck K Ck

    Subtypy:CEm modln:.hlavn ze spra, skalcickm horizontem.CEl luvick: shorizontem Bth, odvpnn ne Ac.CEx ernick: sredoximorfnmi znaky (2 stupe) do 60 cm.CEr arenick: vytvoen zlehch substrt (zrnitost 2).Cep pelick: vhorizontu Ac zrnitost 4.Ceaantropick: vraznj ovlivnn pdy lidskou innost pi zachovn horizont a znak umoujcch identifikaci pdnho typu

  • ernozem modlnhttp://www.google.cz/ernozem

  • Dal vlastnosti: Vyznauj se vlhovm reimem vintervalu bod vadnut poln kapacita, vsuchch letech spoklesem pod bod vadnut. Obsahuj vornici 1,9 3,0 % humusu, CHK:CFK > 1,5. Pdn reakce je neutrln a slab alkalick, T je u ernozem ze spra vrazn urena obsahem humusu, dosahuje hodnot 17 25 mmol (+) . 0,1 kg-1, sorpn komplex je nasycen a pln nasycen.

  • Dal vlastnosti: Vyznauj se vlhovm reimem vintervalu bod vadnut poln kapacita, vsuchch letech spoklesem pod bod vadnut. Obsahuj vornici 1,9 3,0 % humusu, CHK:CFK > 1,5. Pdn reakce je neutrln a slab alkalick, T je u ernozem ze spra vrazn urena obsahem humusu, dosahuje hodnot 17 25 mmol (+) . 0,1 kg-1, sorpn komplex je nasycen a pln nasycen.Pat knaim nejrodnjm pdm, proto jsou vyuvny jako pdy orn. Limitujcm faktorem jejich rodnosti je dostaten mnostv atmosfrickch srek.

    Vskyt: Nachz se vsuch a teplejch oblastech vnadmoskch vkch do 300 m n.m. na 11 % ZPF.

  • Pdn typ: CC ERNICE

    Hlubokohumzn pdy (> 30 cm) s tmavm hydrogennm ernickm horizontem Acn (s tetm stupnm hydromorfismu, s broky). Vytvoily se intenzivn akumulac a kondenzac pdn organick hmoty znezpevnnch sorpn nasycench siliktovch nebo karbontovo-siliktovch substrt.

  • Pdn typ: CC ERNICE

    Hlubokohumzn pdy (> 30 cm) s tmavm hydrogennm ernickm horizontem Acn (s tetm stupnm hydromorfismu, s broky). Vytvoily se intenzivn akumulac a kondenzac pdn organick hmoty znezpevnnch sorpn nasycench siliktovch nebo karbontovo-siliktovch substrt. Vznamnm pdotvornm faktorem je hladina podzemn vody, kter se nachz vhloubce 1 2 m pod povrchem. Pvodnmi porosty byla hydrofiln travinn spoleenstva a lun lesy.

    Stratigrafie: Ap Acn AcnCg Cg

  • https://www.google.cz/search?klasifikace.pedologie.czernice modln

  • Subtypy:

    CCm modln:ze stedn tkch substrt.CCf fluvick: ze starch nivnch sediment sfluvickmi znaky.CCg glejov: svraznmi znaky hydromorfismu (4. stupe) ne 60 cm.CCc karbontov:s rezidui karbont v horizontu AcnCCr arenick: vytvoen zlehch substrt (zrnitost 2).CCp pelick: vytvoen ztkch substrt (zrnitost 4,5)CCa antropick: vraznj ovlivnn pdy lidskou innost pi zachovn horizont a znak umoujcch identifikaci pdnho typu

  • Dal vlastnosti: Profil ovlivnn periodicky a trvale kapilrn podepenou vlhou a hladinou podzemn vody. Obsahuj vornici 2,0 6,0 (vjimen 15) % humusu, CHK:CFK > 1,5. Pdn reakce je neutrln a slab alkalick, sorpn komplex je nasycen a pln nasycen.

  • Dal vlastnosti: Profil ovlivnn periodicky a trvale kapilrn podepenou vlhou a hladinou podzemn vody. Obsahuj vornici 2,0 6,0 (vjimen 15) % humusu, CHK:CFK > 1,5. Pdn reakce je neutrln a slab alkalick, sorpn komplex je nasycen a pln nasycen.Vdsledku pznivjho vodnho reimu jsou (zvlt vsuchch letech) rodnj ne ernozem. Pevauje vyuit jako orn pdy. Limitujcm faktorem jejich rodnosti, vppad ernice glejov a histick, je rove a vkyvy hladiny podzemnch vod.

    Vskyt: Virokch nivch ek, a to vtch prvcch nivy, kter ji nejsou pod vlivem nivnho reimu (zplav, prudkho kolsn hladiny podzemnch vod). Dle je nalzme vternnch depresch. Nachz se vsuch a teplejch oblastech vnadmoskch vkch do 300 m n.m. Vskyt ernic vesk republice je bohuel velmi mal, asi 2 % ZPF.

  • LUVISOLY

    pdy s diagnostickm luvickm horizontem, jen vznikl vdsledku illimerizace. V luvickm horizontu VM > 30 %. Vznikly znezpevnnch siliktovch i karbontovo-siliktovch substrt.

    Pdn typy: EDOZEM (SE)HNDOZEM (HN)LUVIZEM (LU)

  • Illimerizace je translokace organickch a minerlnch koloid (sekundrnch alumosilikt sobaly nesiliktovho eleza a hlinku).

  • Illimerizace je translokace organickch a minerlnch koloid (sekundrnch alumosilikt sobaly nesiliktovho eleza a hlinku).

    Probh za slab kysel reakce po odvpnn (dekarbonatizaci) a vyluhovn profilu. (Vyluhovn je nazvn proces vyluhovn iont alkalickch kov a alkalickch zemin (Na+,K+,Ca2+,Mg2+), vedouc ke snen nasycenosti sorpnho komplexu bazickmi kationty a kacidifikaci).

  • Illimerizace je translokace organickch a minerlnch koloid (sekundrnch alumosilikt sobaly nesiliktovho eleza a hlinku).

    Probh za slab kysel reakce po odvpnn (dekarbonatizaci) a vyluhovn profilu. (Vyluhovn je nazvn proces vyluhovn iont alkalickch kov a alkalickch zemin (Na+,K+,Ca2+,Mg2+), vedouc ke snen nasycenosti sorpnho komplexu bazickmi kationty a kacidifikaci). Ve vlhkm obdob dochz kbobtnn koloid a kjejich peptizaci. Imobilizace migrujcch koloid vluvickm horizontu je podmnna proschnm profilu a zvenou koncentrac Ca2+ vpdnm roztokuhlubch st profilu.

  • Pdn typ: SE EDOZEM

    Vznikaj illimerizac, kdy je smigrujcm jlem translokovn vy podl polymerizovanch organickch ltek. Ktto translokaci dochz pi vy koncentraci Ca2+ (VM > 60 %). Typick je vskyt tmavohndch a edoernch argilan vluvickm horizontu Bth.

  • Pdn typ: SE EDOZEM

    Vznikaj illimerizac, kdy je smigrujcm jlem translokovn vy podl polymerizovanch organickch ltek. Ktto translokaci dochz pi vy koncentraci Ca2+ (VM > 60 %). Typick je vskyt tmavohndch a edoernch argilan vluvickm horizontu Bth. Vytvoily se ze spra, v podmnkch nepromyvnho a periodicky promyvnho vodnho reimu. Mohou, ale nemus bt hlubokohumzn. Stratigrafie: Ap Ame Bth Ck nebo Ap Bth - Ck

  • https://www.google.cz/search?klasifikace.pedologie.czedozem modln

  • www.pedologie.cz.obrazky

  • Subtypy:

    SEm modln:Ame > 30 cm.SEl luvick: Ame < 30 cm.SEg oglejen: stedn vrazn redoximorfn znaky vhloubce do 60 cmSEa antropick: vraznj ovlivnn pdy lidskou innost pi zachovn horizont a znak umoujcch identifikaci pdnho typu

    Dal vlastnosti: Obsah pdn vody se ve svrchn sti profilu pohybuje vrozmez bod vadnut poln kapacita, ani pod bod vadnut klesne. Stedn obsah humusu in 2,0 %, CHK:CFK > 1,5, shloubkou roste. Pdn reakce je slab kysel.edozem pat kvelmi rodnm pdm, jsou vyuvny vhradn jako orn pdy.

    Vskyt: Vesk republice je velmi mal, vnadmosk vce 200 370 m.

  • Pdn typ: HN HNDOZEM

    Vznikaj typickou illimerizac, kdy jsou translokovny koloidy, pedevm minerln (svelmi malm mnostvm organickch ltek). Pod hndou ornic se nachz homogenn hnd luvick horizont Bt svraznmi hndmi povlaky ped (polyedr, ve spodn sti zpravidla prizmat).

  • Pdn typ: HN HNDOZEM

    Vznikaj typickou illimerizac, kdy jsou translokovny koloidy, pedevm minerln (svelmi malm mnostvm organickch ltek). Pod hndou ornic se nachz homogenn hnd luvick horizont Bt svraznmi hndmi povlaky ped (polyedr, ve spodn sti zpravidla prizmat). Koeficient texturn diferenciace in 1,4 2,2. Vytvoily se hlavn ze spra, spraovch hln (prachovic) nebo polygenetickch hln v podmnkch periodicky promyvnho vodnho reimu. Pvodn vegetac byly doubravy a dubohabrov lesy.

    Stratigrafie: Ap Bt B/C Ck i Ck nebo O (Ev) Bt B/C C i Ck

  • https://www.google.cz/search?klasifikace.pedologie.czHndozem modln

  • https://www.google.cz/search?klasifikace.pedologie.czIluviln horizont (Bt)

  • https://www.google.cz/search?klasifikace.pedologie.czArgilany

  • Subtypy:

    HNm modln:.zrnitost 3, koeficient texturn diferenciace in 1,4.- 1,6.HNl luvick: splavohndm Ev do 30 cm pod povrchem, bez jazykovitho pechodu do Bt , koeficient texturn diferenciace in 1,6 2,2.HNj chromick: zrezidu zvtrvn vpenc a karbontovo-siliktovch hornin (terra fusca, terra rossa) zpravidla obohacench eolickm materilem, shndoervenm a ervenm luvickm horizontem Bt.HNg oglejen: stedn vrazn redoximorfn znaky vhloubce do 60 cm, pedevm vBt.HN pelick: ztch substrt, vBt zrnitost 4HNa antropick: vraznj ovlivnn pdy lidskou innost pi zachovn horizont a znak umoujcch identifikaci pdnho typu

  • Dal vlastnosti: Obsah pdn vody se ve svrchn sti profilu pohybuje vrozmez bod vadnut poln kapacita, ani pod bod vadnut klesne. Ornice byla vytvoena zhorizont akumulace humusu a slab eluviovanho horizontu. Stedn obsah humusu vornici in 1,3-2,5 %, CHK:CFK kolem 1. Pdn reakce je slab kysel a kysel. VM zemdlsky vyuvanch pd vcelm profilu > 60 %, u lesnch pd me VM klesnout vEv-horizontu pod 60 %.

  • Dal vlastnosti: Obsah pdn vody se ve svrchn sti profilu pohybuje vrozmez bod vadnut poln kapacita, ani pod bod vadnut klesne. Ornice byla vytvoena zhorizont akumulace humusu a slab eluviovanho horizontu. Stedn obsah humusu vornici in 1,3-2,5 %, CHK:CFK kolem 1. Pdn reakce je slab kysel a kysel. VM zemdlsky vyuvanch pd vcelm profilu > 60 %, u lesnch pd me VM klesnout vEv-horizontu pod 60 %.Hndozem vyaduj pravideln vpnn a hnojen organickmi hnojivy. Jsou nchyln ke zhutnn, co zohledujeme zkladnm i hloubkovm kypenm. Pat kvelmi rodnm pdm, jsou vyuvny pedevm jako orn pdy.

    Vskyt: Vytvoily se pedevm vrovinatm i mrn zvlnnm relifu, 150 450 m n.m. Pedstavuj 13 % ZPF a 3 % LPF.

  • Pdn typ: LU LUVIZEM

    Vznikaj intenzivn typickou illimerizac, kdy jsou translokovny koloidy smalm mnostvm organickch ltek. Pdy sprofilem diferencovanm na vrazn vyblen (albick) eluviln horizont El sdestikovitou a lstkovitou strukturou, kter pechz zpravidla jazykovitmi zteky (a klny) do luvickho degradovanho horizontu Btd. Tento horizont vykazuje vysvtlen plochy ped, stdajc se spedy shndmi argilany.

  • Pdn typ: LU LUVIZEM

    Vznikaj intenzivn typickou illimerizac, kdy jsou translokovny koloidy smalm mnostvm organickch ltek. Pdy sprofilem diferencovanm na vrazn vyblen (albick) eluviln horizont El sdestikovitou a lstkovitou strukturou, kter pechz zpravidla jazykovitmi zteky (a klny) do luvickho degradovanho horizontu Btd. Tento horizont vykazuje vysvtlen plochy ped, stdajc se spedy shndmi argilany. Koeficient texturn diferenciace > 2,2. Vytvoily se ze spra, spraovch hln (prachovic), polygenetickch hln, msty i zlehch, eolickm materilem obohacench substrt, v podmnkch periodicky promyvnho vodnho reimu. Pvodn vegetac byly doubravy a buiny.

    Stratigrafie: Ap El El+Btd - Btd BC C i Ck nebo O Ah El El+Btd Btd BC C i Ck

  • https://www.google.cz/search?klasifikace.pedologie.czLuvizem modln

  • www.pedologie.cz.obrazky

  • Subtypy:LUm modln: ze stedn tkch substrt, koeficient texturn diferenciace in 2,7 2,9, u ZPF VM (podle Mehlicha) vhloubce 40-70 cm > 30 %, u LPF V (podle Kappena) vhloubce 10-25 cm > 20 %.LUg oglejen: v El se vytvej broky, v Btd stedn vrazn znaky mramorovn. LUd dystrick: snasycenost sorpnho komplexu zemdlskch pd vhloubce 40-70 cm VM (podle Mehlicha) < 30 % nebo snasycenost sorpnho komplexu lesnch pd vhloubce 10-25 cm V (podle Kappena) < 20 %.Luj chromick: zrezidu zvtrvn vpenc a karbontovo-siliktovch hornin (terra fusca, terra rossa) zpravidla obohacench eolickm materilem, shndoervenm a ervenm luvickm horizontem Btdr.LUr arenick: horizont Btd v lamelrn form, leh substrty (zrnitost 2)LUa antropick: vraznj ovlivnn pdy lidskou innost pi zachovn horizont a znak umoujcch identifikaci pdnho typu

  • Dal vlastnosti: U luvizem se objevuje v zim stav (2 msce), kdy je vlhkost pdy vt ne maximln kapilrn vodn kapacita (MKK) ve svrchn sti profilu, krtkodob nastv i pln nasycen vodou. Ve zbvajc sti roku se vlhkost pohybuje v rozmez PK - BV.

  • Dal vlastnosti: U luvizem se objevuje v zim stav (2 msce), kdy je vlhkost pdy vt ne maximln kapilrn vodn kapacita (MKK) ve svrchn sti profilu, krtkodob nastv i pln nasycen vodou. Ve zbvajc sti roku se vlhkost pohybuje v rozmez PK - BV. Svtlehnd ornice o mocnosti 18 22 (27) cm se vytvoila kultivac velmi mlkho humusovho a sti mocnho eluvilnho horizontu. Tato obsahuje 1,3 - 2,5 % humusu, jeho obsah s hloubkou velmi rychle kles. Pomr CHK:CFK je zpravidla < 1,0. Sorpn komplex je slab nasycen, ppadn nenasycen, pdn reakce je kysel a mrn kysel (pHH2O je 4,5 - 6,0).

  • Dal vlastnosti: U luvizem se objevuje v zim stav (2 msce), kdy je vlhkost pdy vt ne maximln kapilrn vodn kapacita (MKK) ve svrchn sti profilu, krtkodob nastv i pln nasycen vodou. Ve zbvajc sti roku se vlhkost pohybuje v rozmez PK - BV. Svtlehnd ornice o mocnosti 18 - 27 cm se vytvoila kultivac velmi mlkho humusovho a sti mocnho eluvilnho horizontu. Tato obsahuje 1,3 - 2,5 % humusu, jeho obsah s hloubkou velmi rychle kles. Pomr CHK:CFK je zpravidla < 1,0. Sorpn komplex je slab nasycen, ppadn nenasycen, pdn reakce je kysel a mrn kysel (pHH2O je 4,5 - 6,0). Luvizem vyaduj pravideln vpnn a vydatn hnojen organickmi hnojivy. Jsou t nchyln ke zhutnn. Dle mry zhutnn vyaduj zkladn i hloubkov kypen. Jsou mn rodn ne hndozem. Pokud nejsou povrchov pevlheny (luvizem oglejen) vyznauj se vym produknm potencilem ne kambizem.

    Vskyt: Vytvoily se pedevm vrovinatm i mrn zvlnnm relifu, 300 600 m n.m. Pedstavuj 5 % ZPF a 7 % LPF.

  • KAMBISOLY

    pdy skambickm hndm horizontem, jen vznikl vdsledku hndnut a bisialitizace nebo kambickm pelickm horizontem, kter vznikl vdsledku zmn vnitn stavby vchozho substrtu.

    Pdn typy: KAMBIZEM (KA)POLOZEM (PE)

  • Vdsledku hndnut (braunifikace) dochz ke zbarven horizontu hydrolzou uvolnnmi amorfnmi oxidy a hydroxidy eleza, elezem bohatmi komplexy (chelty) nebo goethitem, difuzn rozptlenmi po povrchu stic.

    Bisialitizace pestavuje chemick zvtrvn mrn intenzity, kdy dochz ktvorb jlu (sekundrnch alumosilikt skupin montmori-llonitu a illitu) zprimrnch minerl.

  • Pdn typ: KA KAMBIZEM

    Pdy skambickm horizontem, jen vznikl vdsledku hndnut a bisialitizace. Zbarven kambickho horizontu je vdy hnd ne zbarven pdotvornho substrtu. Vytvoily se pevn vhlavnm souvrstv svahovin magmatickch, metamorfickch a sedimentrnch hornin, v podmnkch periodicky promyvnho a promyvnho vodnho reimu.

  • Pdn typ: KA KAMBIZEM

    Pdy skambickm horizontem, jen vznikl vdsledku hndnut a bisialitizace. Zbarven kambickho horizontu je vdy hnd ne zbarven pdotvornho substrtu. Vytvoily se pevn vhlavnm souvrstv svahovin magmatickch, metamorfickch a sedimentrnch hornin, v podmnkch periodicky promyvnho a promyvnho vodnho reimu. Pvodn porosty voblasti kambizem nich poloh byly doubravy a buiny (vjimen borov lesy), u kambizem vych poloh smen lesy (buk jedle) a smriny.

    Stratigrafie: O Ah Bv IIC nebo Ap Bv - IIC

  • Kambizem modlnhttps://www.google.cz/search?klasifikace.pedologie.cz

  • http://www.google.cz/url?sa=i&rct=j&q=&esrc=s&source=images&cd=&cad=rja&uact=8&ved=0CAYQjB0&url=http%3A%2F%2Fwww.herber.webz.cz

  • Subtypy:KAm modln: u ZPF VM (podle Mehlicha) vhloubce 40-70 cm > 30 %, u LPF V (podle Kappena) vhloubce 10-25 cm > 20 % zrnitost 2-3.KAl luvick: slab vyvinut povlaky (argilany) ped v horizontu Bv.KAn melanick: melanick horizont o mocnosti > 25 cm ne mlov formy nadlonho humusu.KAu umbrick: umbrick horizont o mocnosti > 25 cm ne morov formy nadlonho humusu.KAd andick: andick horizont > 25 cm ne mlov a moderov formy nadlonho humusu.KAj chromick: 7,5-5YR a ervenj vBv.KAg oglejen: stedn vrazn znaky mramorovn vBv.KAq glejov: vraznj reduktomorfn znaky ne 60 cm.Kaf fluvick: ze starch aluvilnch substrt snepravidelnm rozloenm organickch ltek vprofilu, zbytky zvrstven.

  • KAv vyluhovan: horizont Bv bez karbont , karbonty vsubstrtu.KAd dystrick: snasycenost sorpnho komplexu zemdlskch pd vhloubce 40-70 cm VM (podle Mehlicha) < 30 % nebo snasycenost sorpnho komplexu lesnch pd vhloubce 10-25 cm V (podle Kappena) < 20 %, vysok nasycen sorpnho komplexu Al, tendence k tvorb morovho humusu.KAt litick: s kompaktn pevnou - zpevnnou horninou do 40 cm.KAy psefitick: ze trkopsk.KAs rankerov: > 50 % stic vtch 4 mm.KAr arenick: profil se zrnitost 1 v hloubce do 60 cm.KAp pelick: profil se zrnitost 4 v hloubce do 60 cmKAa antropick: vraznj ovlivnn pdy lidskou innost pi zachovn horizont a znak umoujcch identifikaci pdnho typu

  • Dal vlastnosti: irok rozpt nadmoskch vek a s tm spojench klimatickch parametr ovlivuje vvoj kambimzem a proto rozliujeme kambizem nich (300-600 m n.m.) a vych (600-1000 m n.m.) poloh. Kambizem nich poloh obsahuj vornici mn humusu (probh rychlej mineralizace), do 3% v ornici (horsk 3 6 %), ale vce jlu ne horsk pdy.

  • Dal vlastnosti: irok rozpt nadmoskch vek a s tm spojench klimatickch parametr ovlivuje vvoj kambimzem a proto rozliujeme kambizem nich (300-600 m n.m.) a vych (600-1000 m n.m.) poloh. Kambizem nich poloh obsahuj vornici mn humusu (probh rychlej mineralizace), do 3% v ornici (horsk 3 6 %), ale vce jlu ne horsk pdy. Vyznauj se vy nasycenost sorpnho komplexu, nad 50%, (horsk zpravidla mn 50%) a vymi hodnotami pHKCl (nad 5,0). Kvalita humusu je velmi rozdln, smrem do nich oblast vzrst. Pro kambizem typick skeletnatost m tyto zkonitosti: - obsah skeletu stoup od bazickch ke kyselm horninm, ni obsah maj pdy z metamorfovanch hornin.

  • Dal vlastnosti: irok rozpt nadmoskch vek a s tm spojench klimatickch parametr ovlivuje vvoj kambimzem a proto rozliujeme kambizem nich (300-600 m n.m.) a vych (600-1000 m n.m.) poloh. Kambizem nich poloh obsahuj vornici mn humusu (probh rychlej mineralizace), do 3% v ornici (horsk 3 6 %), ale vce jlu ne horsk pdy. Vyznauj se vy nasycenost sorpnho komplexu, nad 50%, (horsk zpravidla mn 50%) a vymi hodnotami pHKCl (nad 5,0). Kvalita humusu je velmi rozdln, smrem do nich oblast vzrst. Pro kambizem typick skeletnatost m tyto zkonitosti: - obsah skeletu stoup od bazickch ke kyselm horninm, ni obsah maj pdy z metamorfovanch hornin. Limitujcmi faktory zemdlskho vyuvn kambizem jsou: klima, svaitost, skeletovitost, hloubka profilu a pdn acidita. Mlk, resp. siln skeletovit kambizem, a tak kambizem na sklonech nad 17 o jsou vyuvny jako lesn pdy.

  • Kambizem nich poloh jsou vzemdlstv vyuvny pedevm jako orn pdy, ve vych polohch je vrazn zastoupen trvalch travnch porost. rodnost kambizem je rzn, zpravidla se sniuje snadmo-skou vkou. Mstn je vak vznamn ovlivnna zastoupenm jednotlivch subtyp.

  • Kambizem nich poloh jsou vzemdlstv vyuvny pedevm jako orn pdy, ve vych polohch je vrazn zastoupen trvalch travnch porost. rodnost kambizem je rzn, zpravidla se sniuje snadmo-skou vkou. Mstn je vak vznamn ovlivnna zastoupenm jednotlivch subtyp. Ve svahovch polohch jsou znan ohroeny vodn eroz. Proto upednostujeme orbu po vrstevnicch, sklony nad 12 o je lpe vyuvat jako trval travn porosty. Kambizem snasycenost sorpnho komplexu VM < 60 % je teba pravideln vpnit. Pokud jsou vyuvny jako orn pdy, vyaduj organick hnojen.

    Vskyt: Nachz se na ploinch, ale i ve svaitch podmnkch pahorkatin, vrchovin a hornatin, vmen me (sypk substrty) vrovinatm relifu. Jsou nejrozenjm pdnm typem R, pokrvaj 45% ZPF a 68 % LPF.

  • Pdn typ: PE PELOZEM

    Pdy skambickm pelickm Bp horizontem, jen vznikl pedo-plasmac slab zpevnnch jl a sln a vhlavnm souvrstv jlovit zvtrvajcch bidlic. Obsah jlu vpevn sti pelickho horizontu je vy ne 35 %.

    Stratigrafie: O Ah Bp IIC nebo Ap Bp - IIC

  • Pelozem modlnhttps://www.google.cz/search?klasifikace.pedologie.cz

  • www.pedologie.cz.obrazky

  • Subtypy:PEm modln: vrazn horizont Bp bez znak ostatnch subtyp,PEn melanick: melanick horizont > 25 cm,PEg oglejen: stedn vrazn redoximorfn znaky vBp,PEv vyluhovan: karbonty vyloueny z Bp, karbontov substrtPEa antropick: vraznj ovlivnn pdy lidskou innost pi zachovn horizont a znak umoujcch identifikaci pdnho typu.

  • Dal vlastnosti: Nepzniv fyzikln vlastnosti: slit stavba, nzk infiltrace vdob nasycen vodou a vysok za nzkch vlhkost (preferenn pohyb vody po trhlinch). Obtn zpracovatelnost. Pdn reakce je stedn kysel a slab alkalick, maximln vmnn sorpn kapacita in 30 35 mmol(+) . 0,1 kg-1.Nasycenost VM vrozmez 35 a 100 %.

    Vskyt: Je mal, nachz se pedevm vrovinatm relifu, vmen me ve svaitch podmnkch pahorkatin.

  • PODZOSOLY

    pdy sespodickmi diagnostickmi horizonty, kter vznikly vdsledku podzolizace.

    Pdn typy: KRYPTOPODZOL (KP)PODZOL (PZ)

  • Podzolizace je proces translokace humusu a sesquioxid, kdy: vdsledku intenzivn tvorby nzkomolekulrnch organickch ltek se vytv siln kysel reakce, kter zpsobuje uvolovn eleza a hlinku zpdnch minerl, probh mobilizace oxid Fe a Al komplexotvornmi nzkomole-kulrnmi organickmi kyselinami (vznik chelt), migrace ve form komplexnch slouenin (Al migruje i iontov form) a nsledn imobilizace, probh diferencovan migrace organickch ltek. Vznikly zezvtralin lehho zrnitostnho sloen (ul. rul, pskovc), zsti na pscch nich poloh.

  • Pdn typ: KP KRYPTOPODZOL

    Pdy se seskvioxidickm spodickm Bvs horizontem, kter m rezivou a lutorezivou barvu. Kryptopodzoly horskch poloh se vytvej vpodmnkch promyvnho vodnho reimu, pvodnmi porosty byly smriny nebo kosodevina. Kryptopodzoly nich poloh vpodmnkch periodicky promyvnho vodnho reimu, pvodn vegetac byly borov lesy.

    Stratigrafie: O - Ah Bvs C nebo Ap Bvs C.

  • Kryptopodzol modlnhttps://www.google.cz/search?klasifikace.pedologie.cz

  • Subtypy:KPm modln:. z lehch pemstnch zvtralin hornatin. KPg oglejen: stedn vrazn redoximorfn znaky v spodn sti a ne hor. Bvs. KPq glejov: vraznj reduktomorfn znaky ne hor. Bvs. KPt litick: kompaktn skla v hloubce do 40 cm. KPr arenick: z psk nich poloh.KPs rankerov: zvrazn skeletovitch substrt, > 50 % stic vtch 4 mm.

  • Dal vlastnosti: Kryptopodzol se vyznauje nzkou objemovou hmotnost (d ne 1,0 g.cm-3) a vysokou kyprost v dsledku tvorby zaoblench mikro-agregt, vzniklch stmelenm stic jlu a prachu volnmi amorfnmi oxidy eleza.

  • Dal vlastnosti: Kryptopodzol se vyznauje nzkou objemovou hmotnost (d ne 1,0 g.cm-3) a vysokou kyprost v dsledku tvorby zaoblench mikroagregt, vzniklch stmelenm stic jlu a prachu volnmi amorfnmi oxidy eleza. M veker znaky spodickho horizontu.Humusovou formou je nejastji mor. Jsou to pdy siln kysel (ZPF vhloubce 40-70 cm VM < 30 %; LPF vhloubce 10-25 cm V < 20 %), vysoce nasycen Al3+ s velmi vraznm uvolnnm volnch oxid Fe a Al. Vzhledem knzk rodnosti by mly bt vyuvny pedevm jako lesn pdy. Vzemdlskm pdnm fondu se jedn o trval travn porosty vyadujc pravideln vpnn.

  • Dal vlastnosti: Kryptopodzol se vyznauje nzkou objemovou hmotnost (d ne 1,0 g.cm-3) a vysokou kyprost v dsledku tvorby zaoblench mikroagregt, vzniklch stmelenm stic jlu a prachu volnmi amorfnmi oxidy eleza. M veker znaky spodickho horizontu.Humusovou formou je nejastji mor. Jsou to pdy siln kysel (ZPF vhloubce 40-70 cm VM < 30 %; LPF vhloubce 10-25 cm V < 20 %), vysoce nasycen Al s velmi vraznm uvolnnm volnch oxid Fe a Al. Vzhledem knzk rodnosti by mly bt vyuvny pedevm jako lesn pdy. Vzemdlskm pdnm fondu se jedn o trval travn porosty vyadujc pravideln vpnn.

    Vskyt: Vytvej se jednak vhorskch podmnkch (ve 700 m n.m.) vkrycm a hlavnm souvrstv pemstnchzvtralin lehho zrnitostnho sloen (ul. rul, pskovc), jednak vnich polohch zpsk a zvtralin pskovc. Pedstavuj 1,5 % ZPF a 3,5 % LPF.

  • Pdn typ: PZ PODZOL

    Pdy sprofilem vrazn diferencovanm na vyblen (abick) horizont Ep (nkdy infiltrovanm humusem zbarven ed) a iluviln seskvioxidick a humusoseskvioxidick spodick horizont.

  • Pdn typ: PZ PODZOL

    Pdy sprofilem vrazn diferencovanm na vyblen (abick) horizont Ep (nkdy infiltrovanm humusem zbarven ed) a iluviln seskvioxidick a humusoseskvioxidick spodick horizont. Podzoly, podobn jako krypto-podzoly, se vytvej ve dvou ekologicky odlinch oblastech: podzoly horskch poloh vpodmnkch promyvnho vodnho reimu, pvodnmi porosty byly smriny nebo kosodevina, podzoly nich poloh vpodmnkch periodicky promyvnho vodnho reimu, tedy sobasnm proschnm profilu. Pvodn vegetac zde byly borov lesy.

    Stratigrafie: O - Ahe Ep - Bhs Bs C nebo Ap Ep - Bhs Bs C.

  • Podzol modlnhttps://www.google.cz/search?klasifikace.pedologie.cz

  • Subtypy:PZm modln: typick humusoelezit podzol s Ep-Bhs-Bs PZg oglejen: stedn vrazn redoximorfn znaky ne spodickho horizontuPZq glejov: vraznj reduktomorfn znaky ne spodickho horizontu PZt litick: kompaktn hornina v hloubce do 40 cmPZr arenick: humusoelezit podzol z psk nich poloh.PZs rankerov: zvrazn skeletovitch substrt, > 50 % stic vtch 4 mm.Pzo histick: smocnm, > 20 cm, horizontem nadlonho humusu.

  • Dal vlastnosti: Humusovou formou je pevn surov humus. Podzoly jsou pdy siln kysel s vrazn nenasycenm sorpnm komplexem (ZPF vhloubce 40-70 cm VM < 30 %; LPF vhloubce 10-25 cm V < 20 %), s vysokou nasycenost Al3+, s vraznou migrac komplex Fe, Mn, A1 s organickmi kyselinami o mal molekule. Vyznauj se vysokm podlem kationtov vmnn kapacity zvisl na pH.

  • Dal vlastnosti: Humusovou formou je pevn surov humus. Podzoly jsou pdy siln kysel s vrazn nenasycenm sorpnm komplexem (ZPF vhloubce 40-70 cm VM < 30 %; LPF vhloubce 10-25 cm V < 20 %), s vysokou nasycenost Al3+, s vraznou migrac komplex Fe, Mn, A1 s organickmi kyselinami o mal molekule. Vyznauj se vysokm podlem kationtov vmnn kapacity zvisl na pH. Obsah humusu je vysok nejen v humusovm horizontu (> 4-5 %), ale i v Bhs (> 5 %). Obsah humusu u podzol nich poloh z psk je ni, ale hromadn v Bhs vrazn. Podzoly jsou vyuvny pedevm jako lesn pdy.

  • Dal vlastnosti: Humusovou formou je pevn surov humus. Podzoly jsou pdy siln kysel s vrazn nenasycenm sorpnm komplexem (ZPF vhloubce 40-70 cm VM < 30 %; LPF vhloubce 10-25 cm V < 20 %), s vysokou nasycenost Al3+, s vraznou migrac komplex Fe, Mn, A1 s organickmi kyselinami o mal molekule. Vyznauj se vysokm podlem kationtov vmnn kapacity zvisl na pH. Obsah humusu je vysok nejen v humusovm horizontu (> 4-5 %), ale i v Bhs (> 5 %). Obsah humusu u podzol nich poloh z psk je ni, ale hromadn v Bhs vrazn. Podzoly jsou vyuvny pedevm jako lesn pdy.

    Vskyt: Vytvej se jednak vhorskch podmnkch (ve 800 m n.m.) zezvtralin lehho zrnitostnho sloen (ul. rul, pskovc), jednak vnich polohch zpsk a zvtralin pskovc. Pedstavuj < 0,1 % ZPF a 4 % LPF.

  • STAGNOSOLY WRB

    pdy semihydromorfn, svraznm redoximorfnm mramorovanm horizontem vdsledku povrchovho pevlhen vhloubce do 50 cm, jeho vraznost do hloubky kles.

    Pdn typy: PSEUDOGLEJ (PG)STAGNOGLEJ (SG)

  • Pdn typ: PG PSEUDOGLEJ

    Pdy svraznm mramorovanm redoximorfnm Bm horizontem. Vytvej se bu pedogenn (z luvizem) nebo z litogenn zvrstvench ppadn nepropustnch (jlovit, psitojlovit) substrt. Vrstva snzkou hydraulickou vodivost se nachz vhloubce do 100 cm.

    Stratigrafie: O Ahn En Bm - BCg C nebo Ap En - Bm BCg - C.

  • Mramorovan horizont (Bm) https://www.google.cz/search?klasifikace.pedologie.cz

  • Pseudoglejov proces (oglejen): Vdsledku periodicky zven vlhkosti dochz za asti nzkomo-lekulrnch organickch ltek kmobilizaci, redukci a migraci Fe a Mn (Fe3+ je redukovno na Fe2+, Mn4+ je redukovno na Mn2+). Migrace probh jednak laterln, dle pak vertikln difuz celou masou pdy, pednostn po trhlinch, vytvejcch se vobdobch proschn profilu (letn obdob), kdy dochz koxidanm procesm. Pvodn vegetac byly doubravy a buiny.

  • http://www.google.cz/pedologie.czPseudoglej modln

  • Subtypy:PGm modln: nanejv litogenn texturn diferenciace, resp. nepropustnost profilu, hor. Bm, u ZPF VM (podle Mehlicha) vhloubce 40-70 cm > 30 %, u LPF V (podle Kappena) vhloubce 10-25 cm > 20 %.PGl luvick: vrazn pedogenn texturn diferenciace: - En - BmtPGu umbrick: > 20 cm mocn, tmav, umbrick horizont Au s V< 20 % u lesnch pdPGk kambick: Bm do hloubky 60 cm, nad nm vak mn oglejen BvgPGq glejov: ve spodn sti profilu horizont G (nazvn t amfiglej)PGw hydroeluviovan: pod horizonty akumulace humusu vyblen horizont bez nodulrnch novotvar Ew (hydrogenn eluviace zahrnuje mobilizaci oxid Fe a Mn, jejich redukci a odnos laterln proudc vodou)PGv vyluhovan: vyluhovan hor. Bm nad karbontovm substrtemPGd dystrick: snasycenost sorpnho komplexu zemdlskch pd vhloubce 40-70 cm VM (podle Mehlicha) < 30 % nebo snasycenost sorpnho komplexu lesnch pd vhloubce 10-25 cm V (podle Kappena) < 20 %.

  • PGp pelick: obsah jlu alespo v sti hor. Bmp se zrnitost 4-5.PGpl planick: vyblen a vylehen horizont En sostrm pechodem do mramorovanho pelickho horizontuPGaantropick: vraznj ovlivnn pdy lidskou innost pi zachovn horizont a znak umoujcch identifikaci pdnho typu.

  • Dal vlastnosti: Vdsledku nzk drenn schopnosti dochz ke zven pdn vlhkosti vcelm profilu nad maximln kapilrn vodn kapacitu vzimnm a jarnm obdob. Pdn vlhkost vy maximln kapilrn vodn kapacity se nejdle udr vhorizontu Bm nebo aspo vjeho spodn sti.

  • Dal vlastnosti: Vdsledku nzk drenn schopnosti dochz ke zven pdn vlhkosti vcelm profilu nad maximln kapilrn vodn kapacitu vzimnm a jarnm obdob. Pdn vlhkost vy maximln kapilrn vodn kapacity se nejdle udr vhorizontu Bm nebo aspo vjeho spodn sti. Humusov horizont a ornice maj zven obsah humusu ve srovnn s okolnmi anhydromorfnmi pdami. V ornicch se obsah humusu pohybuje v rozmez 2,5 - 3,5 %. Jsou pdami eubazickmi (VM nad 60 %) a mesobazickmi (VM 35-60 % v hor. Bm), se zvenm zastoupenm amorfnho Fe.

  • Dal vlastnosti: Vdsledku nzk drenn schopnosti dochz ke zven pdn vlhkosti vcelm profilu nad maximln kapilrn vodn kapacitu vzimnm a jarnm obdob. Pdn vlhkost vy maximln kapilrn vodn kapacity se nejdle udr vhorizontu Bm nebo aspo vjeho spodn sti. Humusov horizont a ornice maj zven obsah humusu ve srovnn s okolnmi anhydromorfnmi pdami. V ornicch se obsah humusu pohybuje v rozmez 2,5 - 3,5 %. Jsou pdami eubazickmi (VM nad 60 %) a mesobazickmi (VM 35-60 % v hor. Bm), se zvenm zastoupenm amorfnho Fe. Pseudogleje jsou pokldny za pdy mn rodn. Jejich produkn potencil je ovlivnn zvlt vjarnch mscch: - nadmrnou vlhkost oddalujc vstup mechanizace na pozemky, - kolsnm a periodickm snenm provzduenosti a redukn-oxidanho potencilu, co vede khromadn toxickch ltek, kter ovlivuj metabolismus rostlin, - transformac N ve smru amonifikace a denitrifikace, zvenm pstupnosti P, Mo, Cu, Co, Zn.

  • Je lpe je vyuvat pod trval travn i lesn porosty. Pokud jsou vyuvny jako orn pda, nezbytn vyaduj zkladn i hloubkov kypen, na vtin ploch i pravideln vpnn a hnojen organickmi hnojivy.

    Vskyt: Nalzme je v rovinatch stech relifu humidnjch oblast (400 a 800 m n.m.), pedstavuj 7 % ZPF a tm 5 % LPF.

  • Pdn typ: SG STAGNOGLEJ

    Pedstavuje stagnosol s velmi dlouhou periodou povrchovho pevlhen profilu. Pod hydrogennm nadlonm a humusovm horizontem se vytv horizont, kter svd o dlouhodobm pevlhen -ed glejov horizont s rourkovitmi novotvary Gro, kter pechz do mramorovanho redoximorfnho horizontu Bm.

  • Pdn typ: SG STAGNOGLEJ

    Pedstavuje stagnosol s velmi dlouhou periodou povrchovho pevlhen profilu. Pod hydrogennm nadlonm a humusovm horizontem se vytv horizont, kter svd o dlouhodobm pevlhen -ed glejov horizont s rourkovitmi novotvary Gro, kter pechz do mramorovanho redoximorfnho horizontu Bm. Tato pda se vytv v loklnch podmnkch dlouhodobjho povrchovho oglejen (nap. pod svahovmi pramenniti) ne pseudoglej. Na stagnoglejch rostou pouze hydrofyln travinn spoleenstva.

    Stratigrafie: Ot Ahg Gro Bm - Cg nebo O At - Gro - Bm Cg.

  • http://www.google.cz/pedologie.czStagnoglej modln

  • Subtypy:SGm modln: ze stedn tkch substrt, u ZPF VM (podle Mehlicha) vhloubce 40-70 cm > 30 %, u LPF V (podle Kappena) vhloubce 10-25 cm > 20 %.SGo histick: s horizontem At a T > 25 cm.SGd dystrick: snasycenost sorpnho komplexu zemdlskch pd vhloubce 40-70 cm VM (podle Mehlicha) < 30 % nebo snasycenost sorpnho komplexu lesnch pd vhloubce 10-25 cm V (podle Kappena) < 20 %.SGp pelick: se zrnitost 4 - 5 alespo v sti horizont Gro Bm.

    Vskyt: Nachz se ostrvkovit na velmi malch plochch.

  • GLEJSOLY

    pdy svraznm reduktomorfnm glejovm Gr horizontem (glejovm reduknm) vhloubce do 60 cm vdsledku dlouhodobho provlhen podzemn, ale i povrchovou vodou.

    Pdn typ: GLEJ (GL)

  • Pdn typ: GL GLEJ

    Nalzme jej na deluvich a hlubch svahovinch v depresch, dle na aluvilnch a koluvilnch sedimentech. Na glejch roste pouze hydromorfn vegetace.

    Stratigrafie: Ot At Gro Gr nebo T Gro Gr.

  • Glejov proces: Vdsledku trvale zven vlhkosti (vrstva snzkou hydraulickou vodivost se nachz zpravidla hloubji 100 cm) dochz k poklesu redukn-oxidanho potencilu na hodnoty +200 mV a 400 mV, kstoupnut pH (pi redukci Fe, Mn, S) a mobilizaci a pln redukci Fe a Mn, jejich migraci (vzestupn, msty laterln) a event. vyluovn oxidovanch forem jako rourkovitch tvar kolem chodeb skonm.

  • Glejov proces: Vdsledku trvale zven vlhkosti (vrstva snzkou hydraulickou vodivost se nachz zpravidla hloubji 100 cm) dochz k poklesu redukn-oxidanho potencilu na hodnoty +200 mV a 400 mV, kstoupnut pH (pi redukci Fe, Mn, S) a mobilizaci a pln redukci Fe a Mn, jejich migraci (vzestupn, msty laterln) a event. vyluovn oxidovanch forem jako rourkovitch tvar kolem chodeb skonm. Vytvej se specifick podmnky pro tvorbu a pemnu jlu. Pemny organickch ltek probhaj ve smru snen mineralizace, dochz a kraelinn pi vysok tvorb nzkomolekulrnch organickch ltek. Jsou to pdy sbainnm vodnm reimem.

  • http://www.google.cz/pedologie.czGlej modln

  • Subtypy:GLm modln: ze stedn tkch substrt, u ZPF VM (podle Mehlicha) vhloubce 40-70 cm > 30 %, u LPF V (podle Kappena) vhloubce 10-25 cm > 20 %, Gro Gr.GLf fluvick: z nivnch sediment, alespo v minulosti zaplavovny. GLh hydroeluviln: s horizontem Ew pod horizonty akumulace organickch ltek, indikujcm laterln vyluhovn v hydrologicky vodiv vrstv. GLw akvick: vrazn zamoken indikovno dominanc hor. Gr vprofilu.Glo histick: s raelinnm hor. T o mocnosti 30 - 60 cm. GLd dystrick: snasycenost sorpnho komplexu zemdlskch pd vhloubce 40-70 cm VM (podle Mehlicha) < 30 % nebo snasycenost sorpnho komplexu lesnch pd vhloubce 10-25 cm V (podle Kappena) < 20 %.GLp pelick: v solu zrnitost 4-5.

  • GLr arenick: v solu zrnitost l, reduktomorfn znaky v minerln sti nemohou bt vyvinuty, kdiagnostice mono pout pouze horizonty akumulace humusu.Gly sulfidick: se zastoupenm sirnk.

  • Dal vlastnosti: Ve sloen humusu pevldaj fulvokyseliny, jejich obsah do hloubky stoup (HK:FK v Gro < 0,5; v Gr a< 0,1). Pro glejov horizonty je charakteristick vysok obsah volnho Fe. Pdn reakce je zpravidla kysel a siln kysel. Maximln sorpn kapacita je vrazn zvisl na obsahu organickch ltek.Glej histick je charakterizovn plnm nasycenm vodou (S) po cel rok.

  • Dal vlastnosti: Ve sloen humusu pevldaj fulvokyseliny, jejich obsah do hloubky stoup (HK:FK v Gro < 0,5; v Gr a< 0,1). Pro glejov horizonty je charakteristick vysok obsah volnho Fe. Pdn reakce je zpravidla kysel a siln kysel. Maximln sorpn kapacita je vrazn zvisl na obsahu organickch ltek.Glej histick je charakterizovn plnm nasycenm vodou (S) po cel rok. U GLm dochz v humznch horizontech a ve svrchn sti profilu (Go, Gro) k poklesu pdn vlhy na stav v intervalu MKK - S v pozdnm jarnm a letnm obdob.Nepzniv fyzikln vlastnosti (slit stav pdn hmoty) podmnn rozpadem mikrostruktury se udruj asto i po odvodnn. Spolen s organozemmi maj znan vznam pro zadrovn vody v krajin.

  • Agronomick hodnota je velmi nzk: Produkn potencil je trvale ovlivnn: nadmrnou vlhkost znemoujc vstup mechanizace na pozemky, nzkou provzduenost a nzkou hodnotou redukn-oxidanho potencilu, co vede khromadn toxickch ltek, kter ovlivuj metabolismus rostlin, nzkou pstupnosti N, jeho vznm vorganickch ltkch, kter jsou slab mineralizovny, transformac N ve smru amonifikace a denitrifikace, zvenm pstupnosti P, Mo, Cu, Co, Zn.

  • Agronomick hodnota je velmi nzk: Produkn potencil je trvale ovlivnn: nadmrnou vlhkost znemoujc vstup mechanizace na pozemky, nzkou provzduenost a nzkou hodnotou redukn-oxidanho potencilu, co vede khromadn toxickch ltek, kter ovlivuj metabolismus rostlin, nzkou pstupnosti N, jeho vznm vorganickch ltkch, kter jsou slab mineralizovny, transformac N ve smru amonifikace a denitrifikace, zvenm pstupnosti P, Mo, Cu, Co, Zn. Pi melioraci glej se doporuuje regulace ptoku vod a trubkov dren. Ta mus bt uloena tak, aby se obsah vody bhem vegetanho obdob pohyboval kolem poln vodn kapacity.

  • Agronomick hodnota je velmi nzk: Produkn potencil je trvale ovlivnn: nadmrnou vlhkost znemoujc vstup mechanizace na pozemky, nzkou provzduenost a nzkou hodnotou redukn-oxidanho potencilu, co vede khromadn toxickch ltek, kter ovlivuj metabolismus rostlin, nzkou pstupnosti N, jeho vznm vorganickch ltkch, kter jsou slab mineralizovny, transformac N ve smru amonifikace a denitrifikace, zvenm pstupnosti P, Mo, Cu, Co, Zn. Pi melioraci glej se doporuuje regulace ptoku vod a trubkov dren. Ta mus bt uloena tak, aby se obsah vody bhem vegetanho obdob pohyboval kolem poln vodn kapacity.

    Vskyt: Gleje jsou vzny na ternn deprese, nkter sti irokch niv a zejmna na zk nivy s mlo kolsajc hladinou minerln chudch podzemnch vod. Zaujmaj 4 % ZPF a 2 % LPF.

  • ORGANOSOLY

    pdy sholorganickmi, zpravidla raelinnmi horizonty, nad nezpevnnmi sedimenty o mocnosti nad 50 cm, nad pevnmi horninami o mocnosti nad 10 cm.

    Pdn typ: ORGANOZEM (OR)

  • Pdn typ: OR ORGANOZEM

    Pdy charakterizovan holorganickm - raelinnm horizontem T o mocnosti > 60 cm s vjimkou ppad tvorby hor. T nad pevnou sklou. Jsou dle klasifikovny podle pevldajc rozloenosti horizontu T.

    Stratigrafie: T Gr. nebo T - R

  • Organozem fibrickhttp://www.google.cz/pedologie.cz

  • Subtypy:ORf fibrick: s nzkou rozloenost organickch ltek vraelinnm Tf horizontu.ORm mesick: se stedn rozloenost organickch ltek vraelinnm Tm horizontu.ORs saprick: s vysokou rozloenost organickch ltek vraelinnm Ts horizontu. ORh humolitov: svysokou pms minerlnch sloek.ORq glejov: v hloubce 60 - 100 cm glejov horizont. ORy sulfidick: s obsahem sirnk.ORt litick: nad sklou i jejm mlkm zrnitm pekryvem raelinn horizont mocnosti > 10 cm.

  • Dal vlastnosti: Rozeznvme ti hlavn druhy raelinit:1) Vrchovit se vyskytuj ve vych polohch v humidnm klimatu. T-horizont je znan kysel, s nzkm obsahem popelovin (1 - 4%). Vrchovit tvo organozem fibrick a litick.

  • Dal vlastnosti: Rozeznvme ti hlavn druhy raelinit:1) Vrchovit se vyskytuj ve vych polohch v humidnm klimatu. T-horizont je znan kysel, s nzkm obsahem popelovin (1 - 4%). Vrchovit tvo organozem fibrick a litick.2) S1atiny jsou rozeny v dolnch polohch s vysoko poloenou hladinou podzemn vody. Jsou slab kysel a neutrln s vym obsahem popelovin (5 40%). Slatiny tvo organozem saprick, humolitov a glejov.

  • Dal vlastnosti: Rozeznvme ti hlavn druhy raelinit:1) Vrchovit se vyskytuj ve vych polohch v humidnm klimatu. T-horizont je znan kysel, s nzkm obsahem popelovin (1 - 4%). Vrchovit tvo organozem fibrick a litick.2) Slatiny jsou rozeny v dolnch polohch s vysoko poloenou hladinou podzemn vody. Jsou slab kysel a neutrln s vym obsahem popelovin (5 40%). Slatiny tvo organozem saprick, humolitov a glejov. 3) Pechodn raelinit tvo svmi vlastnostmi pechod obou shora jmenovanch typ. Zadruj znan objem vody v krajin. Zastoupen subtyp: organozem mesick, na okrajch raelini organozem glejov.Tba raeliny na vrobu zahradnickch substrt se provd ji jen vomezenm rozsahu.

    Vskyt: V R asi 29 tis.ha, nejvce v jinch echch.

  • ANTROPOSOLY

    pdy s vrazn modifikovanmi pdnmi horizonty kultivanmi a melioranmi opatenmi, pohbenm pvodnch pdnch horizont nebo pdy vznikl zpemstnch materil.

    Pdn typy: KULTIZEM (KU)ANTROZEM (AN)

  • Pdn typ: KU KULTIZEM

    Pdy vznikl kultivan innost lovka, kter svm vlivem pesahuje vytvoen ornice a bn zlepovn jejch vlastnost minerlnm a organickm hnojenm, zpracovnm pdy.

  • Pdn typ: KU KULTIZEM

    Pdy vznikl kultivan innost lovka, kter svm vlivem pesahuje vytvoen ornice a bn zlepovn jejch vlastnost minerlnm a organickm hnojenm, zpracovnm pdy.

    Kultizem vznikaj pi mimodnm zapravovn zrodovacch materil do ornice, dle pak hloubkovm kypenm, rigolovnm, zapravenm isolanch foli apod. U tchto pd meme identifikovat podle zachovanch profilovch znak event. ze zbytk horizont rozvleench antropogenn turbac, e pda vznikla in situ.

    Stratigrafie: Azp -

  • Rigolovnhttp://www.bing.com/images/search?q=rigolov%C3%A1n%C3%AD&FORM=HDRSC2#a

  • Subtypy:hortick - vrazn ovlivnna svrchn st profilu zapravenm organickch ltek, rznch melioranch hmot apod., asto vrazn zven obsah ivin ale i kontaminantkypen - v dsledku hloubkovho kypen tkch, semihydromorfnch a hydromorfnch pd turbace horizont, snen ulehlosti, objemov hmotnosti, me bt i obohacena CaCO3 apod.rigolovan - v dsledku hloubkovho vnen organickch a minerlnch hnojiv se zmnami rozdlen humusu a ivin, snen objemov hmotnosti.

  • Pdn typ: AN ANTROZEM

    Pda vytven i vytvoen z lovkem nakupench substrt zskanch pi tebn a stavebn innosti. Charakter pd je dn jednak vlastnostmi pvodnho materilu, jednak antropogennm vrstvenm i msenm materilu, dle pak usmrnnm procesu pedogeneze po rekultivacch, sledujcch pravy pdnch vlastnost pro zemdlsk, lesnick, rekrean vyuit. Pouh navrstven materil vytv pouze antropick substrty. Specifick podmnky se mohou vytvet po rekultivaci skldek odpad.

    Stratigrafie: Azx -

  • http://www.google.cz/rekultivace tbou pokozench mstOstravsko, nprava je mon pouze dlouhodobmi a nkladnmi procesy, rekultivace, obnovou devastovan krajiny. ivotn prosted takovto krajiny je kodliv lidskmu zdrav.

  • Subtypy:humzn - s pekryvem materilu z humusovch horizont o mocnosti do 30 cm hlubokohumzn - s pekryvem materil z humusovch horizont o mocnosti nad 30 cm pekryt - s pekryvem materil lepch zrnitostnch a jinch vlastnost ne m vtinov substrtspolick s pms ten horniny nebo produkt jejho zpracovn v pdotvornm substrtu (> 25 %)terasovan - s terasovou pravou ternuurbick - ze substrt obsahujcch zbytky stavebnch materilpelick - z tkch materil - zrnitost 4-5redukovan - se znaky reduknch proces v dsledku emise CH4 na skldkch thionick - s obsahem sirnkkontaminovan sobsahem persistentnch kontaminant pekraujcm svrchn hranici variability pozad

  • intoxikovan - s obsahem persistentnch kontaminant pekraujcch sanan limityoglejen s vrazn redoximorfnmi znaky vdsledku pevlhenskeletovit odvaly kamenolomglejov sreduktomorfnmi znaky vdsledku pevlhen.

    *********************


Recommended