1

1. Architektonick avantgardy prvej polovice 20. storoia (purizmus, esk kubizmus, expresionizmus) Purizmus Purismus (z latinskho purus ist) je sil o stylovou istotu v tvorb. Architektonick purismus je reprezentovn dvma smry: Historick (romantick) purismus Uplatoval se v historizujc architektue a v obnov historickch pamtek v 19. stolet. Je pro nj charakteristick psn lpn na tzv. istm slohu, kter se projevovalo odstraovnm vekerch pozdjch prav. V echch byl vznamnm neogotickm restaurtorem v puristickm duchu nap. Josef Mocker, kter rekonstruoval adu stedovkch pamtek. Tyto zsahy asto doslova fyzicky zachrnily rekonstruovan stavby ped rozpadem a pemnou ve zceninu (Karltejn). Na druh stran znamenaly tak velice vrazn pokozen historick podoby stavby, piem velmi asto spe ne o nvrat k pvodn podob lo o realizaci romantickch pedstav a de facto o falovn historick podoby obnovovanch budov. Modern purismus Umleck smr prvn poloviny 20. stolet, kter se neomezoval pouze na architekturu, ale tak na dal oblasti vtvarnho umn (malba, kresba Amde Ozenfant). V podstat jde o snahu maximln oprostit stavbu od dekoru a uplatnit pedevm samotnou konstrukci, barvu a strukturu stavebnho materilu atp. Jinmi slovy vslednho inku architektonickho dla m bt dosaeno co nejmenmi prostedky.Vznamnm pedstavitelem tohoto smru je tak vznamn architekt Adolf Loos. Z mladch architekt pak tak ech Bedich Feuerstein. Jako puristick lze charakterizovat tak ran dla francouzskho architekta Le Corbusiera. Ten spolu s Ozenfantem sepsal manifest purismu (Aprs le cubisme) a proto bv tato dvojice myln oznaovna jako tvrci purismu. Ten ovem pozdji purismus syntetizoval do podoby daleko vznamnjho funkcionalismu, jeho je tak hlavnm pedstavitelem. sebareflexvnos a sebakritinos umenia je tvoren vraznmi zkladnmi formami bez komplikovanho detailu, vyznaujc sa jednoduchosou silie o slohov istotu umenie dovtedy pracovalo s komunikatvnymi znakmi - nezaujma ns materil, prevedenie, odteraz sa umenie zana zaobera samo sebou, vznikaj autonmne znaky - kontinuita tania je preruen, na ich tanie musme vynaloi silie - zaujma ns farba, forma, materil, prevedenie... dovtedy udia nevnmali autonmnos v umen, mysleli si, e to tak nem by. o bol dvod, aby sa umenie a vnmanie umenia zmenili? priiel nov svet pln techniky a uitonosti, reakciou na to bola potreba vrti sa k duchovnmu rozmeru! citlivos voi sebareflexvnosti - zduchovneniu umenia. SEBAREFLEKTUJEM = ZDUCHOVUJEM umenie, ktor sa tmto zaalo zaobera sa stalo modernm. vznik MODERNY Purizmus - oistenie, snaha o dosiahnutie maximlneho inku minimlnymi prostriedkami. 1921 Le Corbusier - Manifest architektonickho purizmu. dokonal a vekolep hra bielych objemov v slnenom svetle" Dom-ino systm a samoreferenn znaky - na seba odkazujce, seba porovnvajce znaky - Corbusier 1914 - anca dra krok s umenm - chpalo sa to ako ikonick znak - pilier a preklad - podpora a doska - skelet ako obrten stl... Nvrhom systmu, z lat. Domus (dm) a Inovation (vynalzat), elezobetonovm skeletem (6 sloup na patkch a 3 desky propojen schoditm), reagoval LC v roce 1915 na velk nedostatek bydlen po 1. svtov vlce. Prefabrikovan systm ml umoovat masovou produkci. kultra = sstava ritulov = asov cenzra, ktor spsobuje, e sme kultrni (vidlika odauje od okamitho uspokojenia) Boek pek - ritul pitia - jeho objekty na pitie, spomaovanie, prekky, je to nvrat k pvodnmu, ritulnemu o sa d s kontruknm systmom robi - posva prvky v rmci uritch bodov v priestore in poriadky a prrodn poriadky - vlastn vntorn poriadky, vntroarchitektonick kritrium - kla novch priestorovch konceptov. ak systm to v sebe vytvra- indexov znaky Raumplan vs. Plan Libre LOOS 1918-1920 nov priestorov koncept, dovtedy robil neohistorizujce domy, rekontrukcie a interiry. PURISTA V EXTERIRI

2

ORNAMENTALISTA V INTERIRI - vytvranie sekci pomocou geometrizovanch stropov. Vytvra naptie zo vzjomnho psobenia priestorov. do interirov vklad nov priestorov komponenty.

LOOSHOUSE obchodn dom Goldman a Salatsch (Looshaus) na Michalskom nmest vo Viedni, 1911 polyfunkn, obchodn dom, jasne vyznaen parter, hore kola, u ns rob takmto spsobom Weineurm. prestavby bytov v Plzni Zaober sa rezom a podlanosou- prv sebareflexia architektry, narba so sebakritikou, nerovnak vky v priestore, kad priestor je chpan ako samostatn jednotka, ktor spolu vytvraj komponovan celok. TRISTAN TZARA HOUSE 1927 na Monmatri- antropomorfn fasdy, dadistick gest, takmer ru podlanos, vytvra dojem vloenho interiru, spsob usporiadania priestorovch jednotiek - poschodia sa prelnaj, teoretick reflexia priestorovch koncepci - Bruno Zevi RAUMPLAN spsob navrhovania berci do vahy aj vekos a svetl vku miestnost v zvislosti od ich funkcie a reprezentatvneho vznamu. Priestor celej stavby nie je lenen do jednotlivch podla, kde kad podlaie je vo svojej ploche

jednorovov, ale do kubusov a miestnost, ktor sa prelnaj v rznych vkovch rovniach. vila Josefa Rufera - 1922, vila Moller, Mllerova vila v Prahe. Skladaka priestorov prispsoben elu Loos odmietal v architektre, ale i itkovom umen okovek, o brni plnmu vyuitiu vetkch funkci diela. nvrh vily pre Josephine Bakerov (1927), ktor nebol realizovan nsledkom iarlivho vzahu dvoch slvnych architektov Adolfa Loosa a Le Corbusiera Bauerova vila v Hruovanoch pri Brne Nchod - Kolnia rodinnch robotnckych domov - Bab, Na Vyehrad Kubizmus datovanie- cca 1910-1918- esk kubizmus cca 1918-1924- rondokubizmus kubizmus je reakciou na estetick a psychologizujce Lippsove tdie, kubizmus sa vemi rozvinul v echch. Stal sa tam slohom, dostal sa dokonca do centra Prahy, kde Klub za star Prahu povolil kubistick stavby. Praha m gotick a barokov vrstvu - duchovn smery, vzhadov paralely s kubizmom, mono sa to zdalo by pamiatkarom analogick. V tlai bol vak prijman rozporuplne, kritizovan bol Taigem, chpan ako "spotvoren". Zrove aj odpove k ivotnmu tlu- nbytok, vybavenie domcnosti, predmety. Kubizmus neovplyvnil stavbu interiru, vntro budovy, prejavil sa na fasdach, v interiroch vo forme nbytku. o je vlastne kubizmus 1. franczsky export 2. m blzkos k nemeckmu duchu a severskej gotike 3. vntro esk fenomn, prepjajci gotiku a barok v echch a zrove je ich pokraovateom. 2 fzy kubizmu 1. kubizmus ostrch hrn - ihlanov - "Praha msto ostrch hran" 2. rondokubizmus - oblikov AS, PRIESTOR, ARCHITEKTRA, to o je na obrazoch analytickho kubizmu je chpan ako Gropiova kola v Dessau FAZETOVANIE- dom nie je mon zobrazi ako rozfzovan obraz pouvaj sa ornamentlne formy, tukatrske techniky a spracovanie tehly.

3

Kubizmus sa uplatuje v scnografii a vstavnctve, vo filmovej architektre (Metropolis, Kabinet Doktora Caligariho)- kubistick vzie architektov, tam doke ovplyvni i vntorn priestor.

ostr hrany, prieniky plch, krytalick truktry, vznik- v Prahe okolo roku 1910, kedy avantgardn skupina architektov a umelcov aplikovala prevzat kubistick princpy Picassa a Braqua na architektru a umenie. Snaili sa narui a rozbi konvenn poatie arch., uvoni a zachyti v pohybe vntorn energiu hmoty a da benm predmetom podobu dynamickho umeleckho diela. Kubizmus rozklad celistvos fasdy. Farebnos- lt, okrov, oranov, je to aj barokov farebnos. Kubistick dvere- "obaujca architektra" Architekti- Jank, Gor, Chochol Diela- cintorny, krematri, mosty, bytov domy, vily, sanatri, obytn domy.

1. Hlvkov most 1909, Praha, secesn most s nznakom plasticity, svietidl- masvne rozloenie okolo objektu- okolo ptiek stpov svietidiel, rozkladanie tvaru pomocou svetla. 2. JozefGor eskoslovensklegiobanka 3.vila lampa na Jungmannovom nm.- ikona kub., Emil Krlek

. 2. Gor- Lieebn dom, dispozcia je klasick, kubistick je kovanie, sklo- zsah umeleckho remesla 3. Jank krematrium v Pardubicch- rondokubizmus, 1921-1923 4. Horovskho vila Praha 5. Krlek a Blecha- Praha

6. Gor- Dom u iernej Madony/ U ern matky bo- striedmy kubizmus ranej fzy, kubizujca korunn rmsa 7. mestsk krematrium v Nymburku, Slma a Feuerstein (aj ako purizmus) 1922-1924 8. Chochol - Njomn dom na Vyehrade 9. Chochol - rondokubizmus v kontakte s modernou Praha 1 esk architekti na Slovensku JindrichMergancnadstavba domu na obchodnej ulici, 1924

4

Klement ilinger blok domov na Palisdach, tetinova ulica Szalatnay (sr) Radlinskho, ako s hasii, mierne kubizovan dom JANK HRANOL A PYRAMDASEMINR Severn skupina pln prekonanie hmoty Jun skupina gradcia pravouhlch hmt Tektonick rozsegmentovan truktrne prvky / gotika Stereotonick iglu, vydlaban celistv priestor/ romanika / Jankova pyramda Kubizmus je revolun v tom, e zana uvaova aj o inej 3 sile (jankova predstava vietor a jeho vplyv) Expresionizmus - umeleck avantgardy 20.storoia (kubizmus, expresionizmus, neoplasticizmus, futurizmus, kontruktivizmus...). - avantgarda upozoruje na problm, ktor sa dovtedy v umen nerieil. avantgarda- vedca skupina, predvoj, priekopnci, od slova avanti - vpred. K a EX s prvmi avantgardnmi smermi, vznikaj pred 1.svetovou vojnou (1914-1918). - maj paraleln vznik- aj v arch. aj v umen, navzjom spolu svisia a koreponduj v umen aj v architektre, neodluuj sa navzjom, spektrum smerov je pestr. Architektra a umenie funguj viac menej spolu a do 30.rokov, kedy architektra vysuje do funkcionalizmu a umenie vysuje do abstrakcie. architektra sa zana od umenia ditancova. Avantgarda riei nielen problmy v umen, ale aj socilne problmy. Piet Mondrian - neoplasticizmus- socilno utopick projekt- zlat rez je usporiadanm socilnej spolonosti. Vasilij Kandinskij - O duchovnosti v umen (1912)- kritika socilnych pomerov, ako udra priestor pre duchovn tvorbu, ditancovanie sa od hmotrskeho, materilneho sveta. Poas vojny sa vytvraj utopick, fiktvne nvrhy lepieho sveta- BRUNO TAUT - prina nov spracovanie v prrode existujcich tvarov (pirly, krivky, krytly), skulpturatvne, dynamick a krytalick formy. -expresionistick architektra nem jednotn tvr, je hybridn - cca 1910-1930, aisko v severnej Eurpe, Nemecko, Holandsko, Dnsko, vajiarsko - expresionisti boli priekopnkmi v pouvan kombinci materilov sklo, kov, betn. vplyvy - Worringer (Abstrakcia a vctenie), Nietsche (Zarathurstra, vek vplyv inch kultr), Kandinsky (O duchovne v umen, expresia je vraz duchovnho vo forme). Takisto sa odvolavali na Caspara Davida Friedricha (obraz stroskotanie ndeje) -na rozdiel od eskho kubizmu, expresionizmus prenik aj do vntornch priestorov - prenik do vntra stavby. Sochrsky prstup k hmotm. Ako v kubizme tak aj tu zujem o kos uhly, dokonca aj v pdorysoch. - nepokoj, nestabilnos, stal sa vchodiskom modernej architektru. Vyvrcholenm expresionizmu bola Einsteinova vea v Postupime (1917 1921) od Ericha Mendelsona. HOLANSKO- Amsterdamsk kola - Michel de Klerk, Johan van der Mey a Piet Kramer ("rozprvkov architektra"- reakcia na modernizmus, socilnodemokratick stavebn politika - komunlna vstavba, sdlisk. Siln vzah k tradinmu domcemu tlu, experimenty, - expresionizmus vystupuje proti domcej moderne (vystupuje proti hnutiu De Stijl -tak isto v tom ase) a antickej tradcii. -okrhle stavby, organick prieelia s mnostvom istch dekorci a nefunknch elementov ako s vee, sochy a tzv. rebrkov okn - okn s vodorovnmi tyami pripomnajce schody na rebrku. Tehlov kontrukcia s komplikovanm murivom, tradin masa a integrciou podrobne rozpracovanej schmy stavebnch elementov (dekoratvne murivo- ornamentlne a plasticky viazan tehly, umeleck sklo, zvran elezo, priestorov rieenia a predovetkm figuratvne sochy)). - asopis Wendingen - Michel de Klerk- obytn dom v Amsterdame Het Schip, vpredu bol potov rad, tehlov, vo vntri zeleno modr obkladaky, zvlnen vystupujca fasda

NEMECKO Bruno Taut- vizionr, architekt skla, ovplyvnil Mies van der Roha, - sria skc 1916 - "koruny mesta" a Alpsk architektra, krytalick tvary korunujce Alpsk vrcholy, horsk kvety. - snaha prekona strnul akademick architektru dynamickmi formami, ktor boli prevzat zo ivej i neivej prrody. - asopis Fruehlicht, Mies van der rohe v om publikoval svoj nvrh sklenenho mrakodrapu.

5

- 1914 - sklenen paviln, Koln nad Rnom (secesn architektra)

Hermann Finsterlin- biomorfn fantzie, vizionrske formy 1915, ovplyvnil Miesa, vahy o sklenenej archiektre

Erich Mendelson Potsdam 1919-1921-Einsteinova vea- hvezdre a astrofyziklny stav, plastick hmota z plenej tehly, siln vrstva cementovej omietky, v podzem je laboratrium, kde sa skma svetlo priveden z vee pomocou zrkadla naklonenho na 45, gigantick svetlk, - tovre na klobky v Luckenwalde

Hugo Hring kravn v Garkau, kombincia dreva a renho murova, hadal formu, ktor by najjednoduchie a najbezprostrednejie spala funkn nroky na vkon stavby - "organick architektra" ide o iaducu "vkonnostn formu" ide o architektonick kritiku konvenci. kravy nie s umiestnen v rade, ale stoja akoby okolo "stola" kam sa priamo d sypa seno zo sennku nad tmto priestorom. okn slia len na osvetlenie, vzduch sa odvdza pomocou trbn pri mroch.

6

Walter Gropius - experimentlna medzifza- pamtnk, monument (Monument to the march dead 1924) m nestabiln, rozbit formu. Ovplivnen C.D. Friedrichom. Fritz Hoger - Chilsk dom v Hamburgu 1922-24, obchodn dom, ostr vchodn pika, plastick fasda, rzne tehly, rzne materily (metafora lode), budova novn v Hannoveri,

Hans Poelzig Vek divadlo, Berln, 1919, stalaktitov architektra

Kabinet dr. Kaligariho - expresionistick kulisy - vo vajiarsku: Rudolf Steiner - prv a druh Goetheanum - centrum antropofickej filozofie.(1908-1925)