BOJOVNÍK99D V O J T Ý Ž D E N N Í K A N T I F A Š I S T O V

Ročník LXI

DNES V ČÍSLEstr. 2

Prečo sú USA z Ruska besné?str. 4

Kto zapríčinil haváriupoľského Tu-154?

str. 9

Posledný let „Čiernej Berty“

ISSN 03223-2018

Jozef Petráš, predseda OblV SZPB, Trnava: – V pre-jave nesmie chýbať, kto nás skutočne oslobodil – Čer-vená armáda, rumunská armáda a 1. československý armádny zbor v ZSSR.Neoslobodili nás tí, čo bombardovali Dubovú, ktorá mala byť zdrojom PHM pre SNP! Ani tí, čo bombar-dovali Bratislavu, Prahu či Plzeň, kde rozbili fungujú-ce fabriky a narobili viac škody, ako osohu.Nesmieme znevažovať vojakov, ktorí prešli tisícky ki-lometrov, aby nám priniesli slobodu.Ja osobne vzdávam hold všetkým padlým pri oslobo-dzovaní našej vlasti, či už ležia na Dukle, na Háji Ni-covô v Liptovskom Mikuláši, či na Slavíne.Spomínam si na slová starých rodičov, ktorí soviet-skych vojakov vítali s radosťou, pretože ich zbavili šesťročného utrpenia. Jaroslav Bulko, predseda OblV SZPB, Žiar nad Hro-nom: – Prejav by mal byť zameraný najmä na mladú generáciu, ktorá vyrastala po roku 1989. Predchádza-júca má dostatok vedomostí o našom oslobodzovaní. Mladým ľuďom treba pripomenúť, že porážka fašiz-mu neprišla sama od seba. Že je za tým veľa obetí a osobitne mladých, že najväčšie obete a najväčšie zásluhy na víťazstve mali vojaci Červenej armády bý-valého Sovietskeho zväzu. Poukázal by som aj na sta-točnosť a hrdinstvo spojeneckých vojsk, ktorí bojovali na západnom fronte. Neopomenul by som však, že za slobodu Slovenska položili životy tisíce Slovákov na všetkých frontoch 2. sv. vojny. Pamätníky a pomníky sú toho dôkazom nielen v Európe, ale aj v Ázii a Afrike. Anna Majchrovičová, tajomníčka OblV SZPB, Stará Ľubovňa: – Treba mať na pamäti, že história je sved-kom doby, dňom pravdy, životom pamiatky, majstrom života a hlásateľom uplynulých čias. Preto dnes musí ísť o to, aby Deň víťazstva nad fa-šizmom neupadol do zabudnutia a pravdu postaviť na piedestál. Ján Šnyr, tajomník OblV SZPB, Bardejov: – Nema-lo by sa zabudnúť povedať, akými hrobmi vojakov, ktorých národov a ktorých štátov je posiata táto malá zem v srdci Európy. Rečníci by mali tiež povedať, čo osobne urobia, aby sa táto strašná a smutná kapitola dejín už nikdy neopakovala, čo urobia, aby naša mlá-dež bola hrdá na svojich predkov, ktorí slobodu vybo-jovali...

Osláv oslobodenia sa 1. apríla 2016 zúčastnili predseda SZPB Pavol Sečkár, podpredsedovia ÚR SZPB Juraj Drotár a Norbert Lacko i delegácie oblastných výborov SZPB z okresov Medzilaborce, Michalovce, Prešov, Košice, Rožňava, Bardejov, Stará Ľubovňa, Spišská Nová Ves, Poprad, Ružomberok, Martin, Žili-na a B. Bystrica. Prítomní boli aj priami

účastníci tunajších bojov brigádny ge-nerál Ján Iľanovský a Pavol Chrapčiak.

Účastníkov pozdravil primátor Ján Blcháč, ktorý pred ofi ciálnym progra-mom odovzdal štyrom členom miest-nej ZO SZPB pamätné medaile mesta. K prítomným sa prihovoril aj predseda SZPB.

Súčasťou tohtoročných osláv boli aj

dve prednášky. Jednu mal pre účast-níkov osláv predseda oblastnej HDK Oldřich Vaněk a druhú pre 240 žiakov základných a študentov stredných škôl člen klubu vojenskej histórie Ostrô Ju-raj Vanovčan.

71. výročie oslobodenia L. Mikulá-ša si občania pripomenuli aj imitáciou boja o kótu 729 – Háj Nicovô, ktorý sa uskutočnil s podporou mesta i ÚR SZPB. Norbert ADAMEC, Ján MACHOVIČ

Na zamyslenie:Na zamyslenie:

28. 4. 2016 Cena 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov)

Naša anketaNaša anketaAk by ste mali poradiť rečníkom na tribúnach na oslavách Dňa víťazstva nad fašizmom, aké slová by tam určite mali zaznieť?

PerličkaM anželstvo poráža rakovinuVedci z kalifornskej univerzity v San Diego uskutočnili výskum, ktorý im odhalil, že rodinný život partnerov zvyšuje šance zvíťaziť nad rakovinou. Prišlo sa na to ana-lýzou 800 tisíc onkologicky chorých s diagnózou vysokej pravdepodobnosti úmrtia. Ukázalo sa, že rodinne šťast-ní ľudia boli voči tomuto ochoreniu omnoho odolnejší. Chorých v rokoch 2000–2009 si špecialisti začlenili do troch sku-pín: sociálno-ekonomický stav, existencia zdravotného poistenia a rodinný stav. Ukázalo sa, že partnerský život kladne vplýva na priebeh choroby tak u mužov, ako aj u žien. U slobodných mužov je riziko úmrtia vyššie o 24 %, u slobodných žien o 17 %.

A. MIKUNDOVÁ

(Pokračovanie na str. 3)

Nechcime vojn u – dejiny ukazujú jej hrôzy!

Pre 1. čs. armádny zbor v ZSSR boli 62 dní trvajúce boje pri Liptovskom Mikuláši po Dukle druhými najťažšími.

Žijete tak dlho, ako dlho si na vás spomenú.Žijete tak dlho, ako dlho si na vás spomenú.Ruské príslovieRuské príslovie

Minister blahoželal generálovi Jánovi HusákoviMinister obrany Peter Gajdoš udelil generálovi Jánovi Husákovi pri príleži-tosti jeho 93. narodenín pamätnú medailu ministra obrany III. stupňa, kto-rú mu v jeho mene odovzdal štátny tajomník ministerstva Ivan Máčovský.

Prezident SR pozval bývalú členku odboja Annu BergerovúBývalú príslušníčku partizánskej skupiny Čapajev Annu Bergerovú vo štvrtok 14. 4. prijal prezident Andrej Kiska v Prezidentskom paláci. V protifašistickom odboji pôso-bila vo veku 15 rokov ako spojárka a ošetrovateľka.

„Toto sú ľudia, ktorí majú miesto v paláci. Ktorých vždy rád uvidím, rád pozvem, rád privítam,“ povedal prezident. „Pani Bergerovej som ukázal fotku môjho deda, ktorý bol tiež partizán. Ale pôsobili v rôznych oddieloch.“ Podľa prezident.sk, 14. 4. 2016

Biblia sa verdiktom Asociácie amerických knižníc dostala na oficiálny zoznam nevhodných kníh. Biblia, ktorá bola do-siaľ osnovou morálky našej civilizácie, sa stáva prekážkou pre novú morálku, ktorá našu spoločnosť postupne ovláda.

Asociácia amerických knižníc, ktorá každoročne vyhodnocu-je ohlasy na knihy, ich popularitu, čítanosť, predajnosť, ale aj kritiku a sťažnosti, v tohtoročnom registri kníh na index nevhod-ných kníh zaradila medzi prvých desať kníh aj Bibliu. Biblia sa tak ocitla medzi neodporúčanými knihami a je adeptom na cenzurovanie a na vyradenie z verejných a školských knižníc.

Medzi prvú desiatku zakázaných kníh sa tradične dostávajú knihy s vulgárnym jazykom, plné zvrátenosti, násilia, s hrubým sexuálnym obsahom, znásilňujúcimi ľudskú morálku, mentali-tu psychiku. Biblia je zase vnímaná ako naliehavo vnucujúca svoj náboženský pohľad na svet. Na korán sa zišlo sťažností omnoho menej. Podľa hlavnespravy.sk, 17. 4. 2016

Britský The Guardian uvádza, že všeobecné pre-nasledovanie bojovníkov, vracajúcich sa z Iraku a Sýrie do Európy je kontraproduktívne. Niekto-rých žoldnierov vraj treba rehabilitovať a dokonca využiť na propagačné ciele proti verbovaniu no-vých členov, vyhlásil koordinátor EÚ na boj s tero-rizmom Gilles de Kerchov.

Vysoký európsky činiteľ skritizoval belgické úrady, že nemajú plán práce voči občanom, ktorí sa pripojili k radi-kálnym zoskupeniam, ktorí bojovali na Blízkom východe a potom sa vrátili do Európy.

„Ak neexistujú dôkazy, že (navrátilci) sa aktívne zapojili do džihádu, tak uväznenie je horším riešením,“ povedal a zdôraznil, že vo väzení sa môžu zradikalizovať aj bojov-níci, rozčarovaní z Islamského štátu. Podľa ria.ru, 17. 4. 2016

EÚ chce deliť teroristov nanebezpečných a prospešnýchBiblia – nevhodná kniha, Korán nie

Ján Husák sa ako vojak základnej služby zúčastnil SNP. Po jeho potla-čení sa stal príslušníkom partizánskej skupiny Národný pomstiteľ, ktorá

pôsobila v Tríbečských vrchoch. Od mája 1945 až do konca januára

1986 pôsobil na viacerých postoch v armáde. V rokoch 1989 až 1992

bol tajomníkom okresného výboru SZPB v Nitre a v rokoch 1992 až 1998 predsedom SZPB.

Pri príležitosti 50. výročia SNP ho prezident SR v roku 1994 povýšil do hodnosti generálporučíka vo vý-službe. Martin KRNO

BOJOVNÍK / 9 2

H O R Ú C A Z E M E G U Ľ A Čo píšu iníČo píšu iníNetanjahu: Golany navždy izraelskéIzraelský premiér B. Netanjahu v nedeľu 17. 4. 2016 po prvýkrát v dejinách uskutočnil zasadnutie vlády na Golanských výšinách a vy-hlásil, že sa nikdy nevzdá územia, ktoré bolo vybojované od Sýrie (od 1967 okupované, od 1981 anektované) pred takmer polstoročím. Zároveň medzinárodné spoločenstvo vyzval, aby tento fakt uznalo.

„Rozhodol som sa uskutočniť sláv-nostné zasadnutie vlády na Golanských výšinách a vyslať tým jasné posolstvo: Golanské výšiny zostanú navždy v izraelských rukách. Izrael nikdy nezíde z Golan“, povedal Netanjahu.

„Nastal čas, aby medzinárodné spoločenstvo uznalo realitu a kon-krétne dva fakty. Po prvé, že nech by sa na tamtej strane hranice udia-lo čokoľvek, jej línia sa nezmení. Po druhé, medzinárodné spoločen-

stvo po 50-tich rokoch musí nako-niec uznať, že Golany zostanú pod izrael skou suverenitou.“

Podľa vz.ru, 18. 4. 2016

Le Penová: Paríž si prisvojil zásluhu MoskvyMinister zahraničia Francúzska „si prisvojil zásluhu“ Moskvy zo zbombardovania bojovní-kov teroristického zoskupenia Islamský štát, vyhlásila líderka francúzskej strany Národný front Marine Le Penová.

„Prítomnosť Ruska v Sýrii veľmi pomohla Eu-rópe. Samozrejme, náš minister zahraničia si pri-

svojil zásluhu zo zbombardovania Islamského štátu, no reálne ide o zásluhu ruských vojsk. Pre nás všetkých je obrovským uľahčením pozorovať, ako Islamský štát ustupuje a ako Rusko je úspešné tam, kde Európska únia s rachotom krachla“, po-vedala Le Penová pre televíziu LifeNews.

Podľa vz.ru, 13. 4. 2016

New York Times: USA, Rusko a Čína začali atómové pretekyWashington, Moskva a Peking zdokonaľujú technológie atómo-vých zbraní, čo môže vyústiť do novej studenej vojny, uvádza The New York Times.

„Môžeme sa dostať do druhej špi-rály vývoja, podobnej studenej voj-ne“, uvádza list vyhlásenie riaditeľa národnej rozviedky USA Jamesa

Kleppera pred jedným z výborov Kongresu.

Noviny sa ako dôkaz zmieňujú o novinkách troch štátov. Čína testu-

je hyperzvukové lietajúce prístroje. USA rozpracúvajú podobný projekt, konštruujú nové krídlaté rakety a mo-dernizujú svoju atómovú výzbroj. Rusko vybavuje svoje ťažké rakety miniatúrnymi hlavicami a konštruuje ponorkový dron. Podľa ria.ru, 17. 4. 2016

O najväčšej Obamovej chybePre dseda zahraničného výboru ruskej Dumy Alexej Puš-kov sa k Obamovému priznaniu, že za najväčšiu chybu svojho vládnutia možno považuje vpád do Líbye, vyjadril:

„Obama považuje intervenciu do Líbye za svoju naj-

väčšiu chybu. No, aké len pesničky vtedy spievali v USA i NATO v roku 2011 o víťazstve v Líbyi! Prišiel rad na rekviem“, uviedol a doplnil: „Ak vojna v Líbyi bola najväčšou chybou administrácie Obamu, aké právo má potom Hillary Clintonová vojsť do Bieleho domu, ktorá požadovala túto vojnu?“ Podľa ria.ru, 10. 4. 2016

Predstavitelia NATO pribehli do Moskvy s prosbouPredstavitelia NATO „v priamom zmysle slova pribehli k ruským kolegom“, aby tí súhlasili s obnovením činnosti Rady Rusko – NATO, vyhlásil vysoko postavený zdroj na ministerstve zahraničia RF.

„Iniciatíva obnovenia dialógu vo formáte Rada Rusko – NATO pat-rí natovcom. Je to logické, pretože nie Rusko zastavilo prácu tohto formátu, neustále zdôrazňujúc, že daný mechanizmus je spôsobilý riešiť zložité otázky práve v krízo-vých situáciách“, povedal.

Pre RIA Novosti ruský zdroj povedal, že „aliancia jednostranne zmrazila súčinnosť s Ruskom na všetkých smeroch, vrátane opat-rení proti terorizmu“ a dodal, že súčasné „udalosti sú dôkazom, že takáto politika aliancie sa neopod-statnila a namiesto riešenia prob-

lémov priviedla k ich prehĺbeniu“. „Zdá sa, že kolegovia z NATO to

už pochopili a v priamom zmysle slo-va pribehli k ruským predstaviteľom. Nás však netreba prehovárať, pretože my sme tieto vzťahy neroztrhli a boli sme pripravení kedykoľvek obnoviť dialóg. S jedinou podmienkou – musí byť rovnoprávny a konštruktívny“, povedal nemenovaný ruský diplo-mat. Podľa vz.ru, 16. 4. 2016

Západná Európa je v rozkladeNemeckí vojaci odišli z cvičenia NATO v Nórsku, lebo prekročili týždňovú pracovnú dobu. Čo bude ak sa začne vojna?

Obmedzenie pracovného času zavie-dla tento rok nemecká ministerka obra-

ny Ursula von der Leyenová. Týždňový pracovný čas armádnych zamestnan-

cov bol obmedzený na 41 hodín. Vojakom nemôžu byť preplácané

nadčasy. Pokiaľ cez týždeň pracovali nadčas, majú nárok na náhradu v po-dobe náhradného voľna.

Podľa parlamentnilisty.cz, 13. 4. 2016

Prízrak Zakarpatskej ľudovej republiky vyplašil chuntuPoslanci oblastnej rady Zakarpatskej oblasti sa obrátili k prezidentovi Ukrajiny Porošenkovi s požiadavkou rozšírenia právomocí regionál-nych úradov a vytvorenia „špeciálneho samo-statne riadeného administratívneho územia“.

Podľa ľudových poslancov len uskutočnenie reál-nej a nie deklarovanej decentralizácie môže zachrá-niť hospodárstvo Ukrajiny od nezvratného kolapsu.

„Drzosť zakarpatských ľudových poslancov sa nedá porovnať dokonca ani so separatistami v Do-necku a Lugansku, – rozhorčil sa pohlavár užhorod-skej nacistickej banditskej formácie „Karpatská seč“ Taras Deják. – Zakarpatsko je kvôli svojmu územiu takmer najchutnejším kúskom a po jeho ovládnutí túži nejeden činiteľ, pašerák, či štát“.

Podľa evrazia.org, 8. 4. 2016

USA sú besné z nezávislosti Ruska„Prepadali sme a budeme pre-padať. Pozorovali sme a bude-me pozorovať. A kašlať na všet-ko, čo oni hovoria a čo si myslia. Rusko dnes zaisťuje bezpečnosť svoju i svojho územia a posky-tuje šancu svojím ozbrojeným silám konať v miere medziná-

rodného práva a praxe“, pove-dal prvý zástupca predsedu ob-ranného výboru Franc Klincevič na protest Washingtonu ohľad-ne incidentu ruského a americ-kého lietadla v Baltickom mori.

USA sú podľa neho najviac zne-pokojené tým, že Rusko sa dnes

správa ako nezávislý štát, ktorý má na to, aby si presadil svoje záuj-my. No a konaním nad Baltickým nebom si to Rusko aj názorne do-volilo, povedal a upozornil, že pre-pad stíhačov v neutrálnych vodách je štandardná prax a Rusko v tom bude pokračovať bez ohľadu na čokoľvek.

Podľa dni.ru, 17. 4. 2016

Dostál odpovedá Kotlebovi: Tiso si nezaslúži ani sekundu ticha

Prezident fašistického slovenského štátu Jozef Tiso si nezaslúži ani sekundu ticha. Vyhlásil to poslanec Národnej rady z klubu SaS a šéf mimoparlamentnej OKS Ondrej Dostál. Dostál reagoval na žiadosť lídra ĽS NS Mariana Kotlebu, aby si parlament v pondelok 18. apríla uctil minútou ticha všetky obete justičných vrážd a justičných omylov. Kotleba pripomína, že práve v tento deň pred 69 rokmi došlo „k hanebnej justičnej vražde“ prezi-denta a kňaza Jozefa Tisa.„Tento návrh musí byť pre akéhokoľvek demokratického politika neprijateľný, pretože je urážkou pamiatky všetkých obetí fašizmu a nacizmu. Každá z nich si zaslúži úctu oveľa viac ako hlava štátu, ktorá je spoluzodpovedná za ich smrť,“ vyhlásil Dostál a dodal: „po-litik zodpovedný za ich smrť si nezaslúži ani sekundu ticha v parla-mente demokratického štátu“. Podľa ta3.com, 15. 4. 2016

Kerry o význame jeho návštevy HirošimiJohn Kerry sa stal prvým štátnym tajomníkom USA, ktorý na-vštívil Hirošimu po jej americkom atómovom zbombardovaní. „Dúfam, že zdôrazníme dôležitosť mieru a silných partnerov, ktorí spolupracujú, aby urobili svet bezpečnejším a vyzveme na zbavenie sveta od zbraní hromadného ničenia“, povedal pre televíziu NHK.

Podľa ria.ru, 11. 4. 2016

Kiska: Kotleba je fašista, treba topomenovať jasne

Prezident Andrej Kiska vo štvrtok 7. 4. navštívil Krupinu. Vo vyhlásení sa dotkol aj výsledkov volieb, v ktorých práve v tomto regióne získala značnú podporu Ľudová strana Naše Slovensko. Mariana Kotlebu označil za fašistu. „Okrem toho, že pochoduje v uniforme s fakľou a vyhlasuje, že SNP je najsmutnejšia udalosť našich dejín, hovorí, že skoro 60-tisíc Židov, ktorí boli počas slovenského štátu odvlečení a nevrátili sa, zahynuli, že to nie je problém nášho národa, lebo nie sme židovský národ, ale slovenský. Kotleba je fašista,“ uviedol vo vyhlásení.

Podľa europskenoviny.sk, 7. 4. 2016

Projekt „Nesmrteľný pluk“ je absolútne čestný,...

...úprimný a musí sa slobodne rozvíjať, povedal prezident V. Putin na zasadnutí organizačného výboru „Víťazstvo“, pri-čom zdôraznil: „Treba ho podporovať!“ Minulý rok sa k tejto iniciatíve v Rusku i za jeho hranicami zapojilo 12 miliónov ľudí.Ruský prezident sa tiež vyslovil za „vytvorenie podmienok na omnoho širšie zapojenie veteránov do práce s mládežou, vrátane štátneho programu vlasteneckej výchovy“. Putin tiež vyhlásil nevyhnutnosť boja za historickú pravdu a sta-vať sa voči všetkým pokusom znižovania úlohy Ruska na víťazstve v 2. sv. vojne. Podľa vz.ru, 5. 4. 2016 Pjakin zo 4. 4. 2016 odpovedal

aj na otázku z Česka a SlovenskaKomentuje informáciu „z centra slobodomurárstva“ – Si Ťin-pching prijal kľúč od Prahy z rúk primátorky A. Krnáčovej. „Je to nový začiatok, pretože medzi Čínou a českou vládou panova-li veľmi zlé vzťahy“, zdôraznil prezident M. Zeman a spresnil: „Zdôrazňujem, bývalou vládou, pretože tá sa nachádzala pod silným tlakom zo strany USA a EÚ.“ „Teraz sme opäť nezávislý štát a sami si formujeme svoju zahraničnú politiku, založenú na našich vlastných záujmoch.“ – S Prahou je vo svete spojené mnohé. Napríklad 2. sv. vojna sa začala práve z Mníchovskej zrady, vďaka ktorej bolo Českosloven-sko vydané do rúk Tretej ríše s celým jeho potenciálom. No keď sa Tretia ríša pokúsila dostať k ezoterickým vedomostiam tých, ktorí uskutočňujú globálne riadenie, tak Heydricha v roku 1943 zlikvi-dovali a potom aj všetkých, ktorí s ním spolupracovali. Baníkov, vedcov... Veľa ich postrieľali... Potom prišla Pražská jar, ktorá bola potlačená. Pretože Západ, glo-bálny prediktor, pozeral a hodnotil jednanie sovietskej vlády. No a keď sa presvedčil, že sovietske vedenie nič nechápe, tak... Dnes ide opäť o Prahu. Prichádza Si Ťin-pching... ...centrum kon-centrácie riadenia sveta sa presúva z V. Británie do Číny! A signál o tom bol o tom opätovne vyslaný z Česka. Ako v roku 1938, keď ČSR prenechali Hitlerovi, keď mu Európa spadla do náruče a on, Hitler, sa stal centrom koncentrácie riadenia... Video s českými titulkami:

http://www.nwoo.org/2016/04/09/otazka-odpoved-v-v-pjakina-ze-dne-4-4-2016/

3 BOJOVNÍK / 9

Naša anketaNaša anketa(Dokončenie zo str. 1)

Porada tajomníkov – zrkadlo nášho stavu

Dňa 14. apríla sa konala porada tajomníkov oblastných výbo-rov SZPB, ktorá sa zaoberala hodnotením činnosti oblastných výborov; informáciou o kontrole inšpekcie MV SR za roky 2013 a 2014; vyhodnotením plnenia rozpočtu a zúčtovaním príspev-ku na činnosť oblastnej organizácie; stavom členskej základne a jej perspektívami; informáciou o zabezpečení celoslovenských osláv Dňa víťazstva nad fašizmom na Slavíne a informáciou o od-bere a využívaní dvojtýždenníka Bojovník a Ročeniek odbojárov.

Atmosféra, ktorú toto stretnutie vytvorilo sa dá charakterizovať aj slovami, že táto porada naozaj „radi-la“ a poukazovala na nové i osved-čené postupy. Osobitne v ekonomic-

kých otázkach, pri rozvoji členskej základe, ale aj pri perspektívach jed-notlivých zväzových médií.

Vedúci organizačného oddelenia tajomníkov informoval, že SZPB

má dnes 609 základných organizá-cií s 18 304 členmi, z toho 17 582 si uhradilo členské príspevky. Za rok 2015 bolo prijatých 1271 no-vých členov, no relatívnym nedo-statkom toho je, že iba 61 z nich má vek do 30 rokov.

Aká je však situácia v členskej základni podľa oblastných orga-nizácií? Za 1. štvrťrok 2016 nastal pokles v okruhu pôsobnosti oblast-ných výborov: B. Bystrica (o 30 členov), Humenné (2), L. Mikuláš (2), Poprad (2), R. Sobota (22), Tr-nava (12), Žilina (39).

Za úbytkami sa v prvom rade skrýva vysoká úmrtnosť. Objavil sa však aj nový moment – vystúpenie zo SZPB „vojnových sirôt“, ktorým nebolo priznané odškodnenie podľa zákona č. 264 z roku 2014.

Naopak prírastky v stave člen-skej základne zaznamenali: Bar-dejov (2), Bratislava (15), Brezno (10), Košice (12), Medzilaborce (9), Nové Mesto nad Váhom (6), Rožňava (25), S. Ľubovňa (12), Trebišov (9), Žiar nad Hronom (2). – vmi –

Ján Kašica, tajomník SZPB Zvolen: – V žiadnom vystúpení by sa ne-mali deformovať historicky objektívne skutočnosti. Dnes je doslova po-pulárne prekrúcať históriu a z napadnutého štátu robiť agresora. Objektívne je to, že agresorom, ktorý vyvolal 2. sv. vojnu bolo fašistic-ké Nemecko a našim osloboditeľom bola Červená armáda, rumunská armáda a 1. čs. armádny zbor v ZSSR. Navyše, nebyť Červenej armády, v Európe nebolo sily, ktorá by mala na to, aby porazila nemecký Wehr-macht, podopretý ekonomikou západnej „fašistickej únie“. Jozef Petráš, podpredseda OblV SZPB, Martin: – Česť a večná sláva našim osloboditeľom, s vďačnosťou spomínajme! Vojnové obete a utr-penie živých varujú! Odpúšťať môžeme, ale zabudnúť nesmieme! Maj-me na pamäti, že značná časť fašistických zločincov nebola doposiaľ spravodlivo potrestaná!Michal Kopko, predseda OblV SZPB, Poprad: – Určite by mali zaznieť slová poďakovania hrdinskej Červenej armáde a jej spojencom, vrátane 1. čs. armádneho zboru v ZSSR za slobodu, ktorú nám vybojo vali.Ale musíme si pripomínať aj slová ako fašizmus, rasizmus, xenofóbia, terorizmus, pretože takéto hnutia sa začínajú rozmáhať nielen v Európe, ale aj na Slovensku. Dejiny sa musíme učiť, pretože ten, kto sa z nich nepoučí, bude si ich musieť zopakovať.

Jevgenij Satanovskij: Správa o 9/11 vyhodí svet do povetria

Slová úradov Saudskej Arábie sa veľmi podobajú na otvorenú vzburu, myslí si prezident Inšti-tútu Blízkeho východu Jevgenij Satanovskij: „Tu sa nehovorí o ochrane investícií, že Saudi vydierajú Američanov, že odpre-dajú všetky svoje aktívy v Spo-jených štátoch.

Suma je to značná, okolo 750 miliárd dolárov, čo nepochybne zníži cenu korporátnych i cen-

ných papierov USA, ktoré budú naraz vrhnuté na trh“, pozname-nal expert pre pravdu.ru.

Jevgenij Satanovskij zároveň vyzdvihol veľmi dobré schop-nosti Američanov pri ochrane svojej ekonomiky. „Pre Saudskú Arábiu sa to môže stať, ako sa hovorí, nepríjemným prekvape-ním“.

Vypuklosť celého problému vyvoláva to, že prijatie zákona

o teroristickom akte 9/11 zve-rejní údaje, ktoré sú už dáv-no známe vojenským kruhom a kruhom politickej elity USA, poznamenal Satanovskij. No a tie preukážu, že saudské vede-nie, vrátane vedenia zahraničnej rozviedky, stoja tak za teroristic-kým aktom 11. septembra, ako aj za vytvorením Al-Kajdy a za mnohým ďalším, s čím museli Američania bojovať v ostatných 35 rokoch a čo ich stálo nemálo životov.

Ak budú tieto dokumenty zve-rejnené, „vypukne škandál a vý-buch, ktorý môže vyjsť Saudskú

Arábiu veľmi, naozaj veľmi draho“, nazdáva sa expert. „Veď zároveň sa stane očividným, že vojenské postupy proti Afganis-tanu alebo Iraku viedla Amerika zbytočne, a radšej bolo treba, ako svojho času radil Vladimír Putin, „pracovať“ so Saudskou Arábiou“, povedal Jevgenij Sa-tanovskij.

Predpokladať, ako sa Amerika zachová ak..., môže len prezident Barack Obama. Z rovnakého dô-vodu sa nedá vysvetliť načo po-treboval byť v Saudskej Arábii.

Podčiarknuté, porátané, Sa-tanovskij opakuje, že v tejto

situácii môžu vzťahy medzi Saudskou Arábiou a USA „vy-buchnúť“, „čo vzápätí zničí stra-tegické spojenectvo, ktoré svoj-ho času vzniklo v rámci dohody zo 44-roku“.

„Faktom je, že žiadna stude-ná vojna nepriniesla Američa-nom viac strát a škôd, ako vzťah s priateľom a spojencom Saud-skou Arábiou“, uzavrel Jevgenij Satanovskij a dodal: „Americký establishment bol počas desať-ročí kontaktov značne prelobo-vaný, po rusky povedané prepla-tený, Saudmi. Čo všetci veľmi dobre vedia“. Podľa pravda.ru, 18. 4. 2016

Saudská Arábia sa vyhráža USA, že prijme opatrenia na ochranu svojich amerických investícií, čo je približne 750 miliárd dolá-rov. Vyhlásenia sú adresované Kongresu USA, ktorý predpo-kladá zodpovednosť saudských činiteľov za teroristické akty z 11. 9. 2001.

V nedeľu 17. apríla 2016 bola vo Flossenburgu inštalovaná pamätná doska našich generálov, ktorí boli zlikvidovaní v tamojšom koncen-tračnom tábore.

6. APRÍL Bývalého predsedu krajn e

pravicového Národného frontu Jeana-Marie Le Pena súd v Pa-ríži uznal za vinného vo veci spochybňovania zločinov proti ľudskosti a odsúdil ho na zapla-tenie pokuty 30-tisíc eur. Trest-ného činu sa dopustil vlani, keď v rozhovore pre televíziu BFM-TV označil nacistické plynové komory v koncentračných tábo-roch za „detail“ dejín 2. svetovej vojny. Okrem toho musí Le Pen zaplatiť aj súdne trovy a odškod-né vo výške 10-tisíc eur.

7. APRÍLBývalý esesák, ktorý mal čeliť

na Krajinskom súde v nemec-kom Hanau žalobe zo spoluú-časti na likvidácii väzňov vo vy-hladzovacom tábore Auschwitz ako príslušník strážnej služby v období od 1. novembra 1942 do 25. júna 1943, zomrel iba nie-koľko dní pred otvorením proce-su vo veku 93 rokov. Podľa žalo-by sa muž podieľal na realizácii troch transportov s deportovaný-mi osobami, z ktorých najmenej

1975 putovalo krátko rovno do plynových komôr.

12. APRÍLMasový hrob s telami okolo

30 padlých červenoarmejcov ob-javili v lese neďaleko Weltenu v okrese Jennersdorf v rakúskej spolkovej krajine Burgenland.

Telá patria Rusom, Kazachom, Moldavcom a Bielorusom. Iden-titu mužov v hrobe, v ktorom sa našiel aj vojenský materiál, vráta-ne šiestich ručných granátov, po-tvrdili nájdené dokumenty. V ob-lasti sa už skôr našli jednotlivé hroby vojakov padlých koncom 2. svetovej vojny. S pátraním po masovom hrobe v lokalite sa však začalo iba teraz.

15. APRÍLChorvátska židovská komunita

na protest proti údajnej nečinnos-

ti vlády voči narastajúcemu neo-nacizmu v krajine bojkotovala ofi ciálnu spomienkovú slávnosť na obete holokaustu. Koordinač-ný výbor židovských obcí uspo-riadal vlastnú spomienku týždeň pred ofi ciálnou slávnosťou. Čle-novia židovského výboru obvi-nili novú chorvátsku pravicovú vládu, že ignoruje otvorené an-tisemitské prejavy – vrátane na-cistických hesiel vykrikovaných fanúšikmi počas nedávneho fut-balového zápasu medzi Chorvát-skom a Izraelom.

17. APRÍLTisíce ľudí sa zúčastnilo v Bu-

dapešti na 14. pochode života, ktorý smeroval od synagógy na ulici Dohány k Bazilike sv. Šte-fana. Ide o jedno z najväčších európskych protirasistických podujatí. Účastníci niesli papie-rové vlajočky Maďarska, Izraela a EÚ, ale aj biele balóny s ná-pisom Nikdy viac! Na pochode sa zúčastnili predstavitelia mno-hých veľvyslanectiev v Buda-pešti – od USA až po Rusko.

(ao)

stalo saVO SVETE

6. 4.–17. 4. 2016

BOJOVNÍK / 9 4

LETOM SVETOM

Poľská televízia odhaľuje, ako to bolo s katastrofou prezidentského Tu-154?Poľské pre zidentské Tu-154, ktoré havarovalo pri Smolensku, odignorovalo mnohé varovania o hroziacom nebezpečenstve, uviedol miestny kanál TBH24, ktorý má k dispozícii omnoho kva-litnejšie záznamy rozhovorov z pilotnej kabíny.

„Vďaka novej verzii sa podarilo získať o 30–40 percent viac infor-mácií. Záznam umožňuje pochopiť situáciu v kabíne a dokazuje, že piloti odignorovali mnohé varova-nia,“ odznelo v televízii.

Pol hodiny pred tragédiou bielo-ruský dispečer informoval pilotov o zlých poveternostných podmien-kach a o viditeľnosti len 400 met-rov. Na základe toho začínajú pilo-ti nadávať na poľskú meteoslužbu. Kurz však nemenia a rozprávajú sa o nadchádzajúcom podujatí v Ka-tyni. V istom momente do toho vstupujú ruskí dispečeri a zaují-majú sa o stav paliva a či rátajú

s pristátím na nejakom náhradnom letisku.

16 minút pred katastrofou sú poľskí piloti varovaní od kolegov lietadla Jak-40, ktorý pristál v Smo-lensku pred nimi. „Podarilo sa nám dosadnúť na poslednú chvíľu. Poviem čestne, môžete to skúsiť, – povedal pilot Jak-40. – Ak sa to nepodarí na druhý krát, navrhujem vám letieť do Moskvy alebo nie-kam inam“.

Piloti posudzujú situáciu a odo-vzdávajú informácie riaditeľovi protokolu. „Budeme sa pokúšať do konca,“ vyhlásil nakoniec veliteľ lietadla.

Na záznamoch je počuť, že do ka-bíny pilotov niekto neustále vchá-dza a vychádza. Niekoľko minút pred tragédiou, pravdepodobne šéf vojenského letectva poznamenáva výšku letu a radí pristávať. A pristá-

vanie pokračuje bez ohľadu na to, že v súlade s normami môže Tu-154 pristávať len pri viditeľnosti 1,5 km.

Dňa 10. apríla 2016 poľský mi-nister obrany vyhlásil, že vláda Donalda Tuska sfalšovala správu

o katastrofe pod Smolenskom. Poľ-ský prezident Duda vyhlásil, že ka-tastrofa sa stala následkom nedban-livosti a lajdáctva pri riadení štátu.

Podľa vz.ru, 12. 6. 2016

Viac: http://www.vz.ru/news/2016/4/12/804949.html

GLOBSEC 2016: cena za „čiernudieru“ pre AlbrightovúPodobne ako po minulé roky, aj tento rok sa v Bratislave usku-točnila konferencia GLOBSEC, ktorá sa vyznačuje militarizmom a neúctivým postojom ku zvyšku sveta. Tento rok však organizá-tori konferencie zašli ešte ďalej a predviedli celému Slovensku, ako ním pohŕdajú. Udelili totiž cenu M. Albrightovej, bývalej mi-nisterke zahraničia USA, ktorá sa v roku 1997 vyjadrila o Sloven-sku ako o „čiernej diere“!Účastníci a ich vzťah k fašizmu

Jednou z tém konferencie je i šírenie pravicového extrémiz-mu v Európe. Pred týmito hroz-bami varoval vo svojom vstúpení A. Kiska. Boli im však venované aj samostatné panely. Je trochu paradoxné, že tému fašizmu riešili na konferencii, ktorá je otvorená rôznym podporovateľom pravi-cového extrémizmu z Pobaltska a z Ukrajiny. Problémom pritom nie je len nový predseda ukrajin-ského parlamentu, problémom sú aj ďalšie kroky provládnych verejných inštitúcií na Ukrajine. V niektorých častiach západnej Ukrajiny bol 9. máj ofi ciálne vy-hlásený za smútočný deň.

Mnohých z nás pobúrilo, keď M. Kotleba vo funkcii predsedu BBSK vyvesil 29. augusta 2015 čierne vlajky namiesto toho, aby išiel položiť veniec k pamätníku SNP. Tvrdil, že si tým chcel uctiť všetky obete. Lenže presne tento argument používajú i ľvovskí ex-trémisti na označenie 9. mája za smútočný deň.

Vyhlásenie 9. mája za deň smút-ku na západnej Ukrajine je pritom ešte väčšia hanebnosť než čierne vlajky počas osláv SNP. Úplne najhoršia je ale nulová reakcia pomajdanovských ukrajinských štátnych orgánov. Za Janukoviča prokuratúra aspoň zabránila vy-vesovaniu smútočných vlajok na verejných budovách.

Je paradoxné, že podobné javy na Ukrajine nevyvolávajú pobúre-nie západnej elity, ktorá inak ne-ustále varuje pred extrémizmom. Dvojaký meter na ukrajinský fa-šizmus používajú i podporovate-lia Globsecu na čele s A. Kiskom. Žiaľ, niekedy to vyzerá tak, že stačí, aby fašisti vyhlásili podporu

NATO a stanú sa z nich okamži-te „demokrati“. O oportunistic-kom postoji Západu k fašizmu a nacizmu svedčí i to, ako západ-né štáty hlasovali pri odsudzovaní fašizmu a nacizmu v OSN.

Západné štáty pritom nemajú pri otázke podpory fašizmu vôbec čisté svedomie. Platí to hlavne pre Pobaltsko. Za zmienku stojí, napr. lotyšský minister zahraničných vecí E. Rinkievičs, ktorý sa tiež zúčastnil na konferencii Globsec. Práve on pobúril rusko-jazyčné obyvateľstvo Lotyšska v januári 2013, keď vyhlásil, že 9. máj nie je hodný osláv a postavil ho na ro-veň s fašistickými sviatkami.

Je síce pravda, že v súčasnosti sa E. Rinkievičs ako minister zahrani-čia priamo nezúčastňuje osláv sviat-ku lotyšských Waffen SS 16. marca (Deň legionárov), avšak v roku 1998, keď bol Deň legionárov vy-hlásený za štátny sviatok Lotyšska, pracoval ako tajomník na minister-stve obrany, ktoré oslavy tohto štát-neho sviatku organizovalo.

Koho záujem chráni Globsec? Hoci na Globsecu panuje sna-

ha vytvárať predstavu nerozbor-nej jednoty EÚ a USA „na večné časy“, tieto dva subjekty nemajú rovnaké záujmy ani na Blízkom východe, ani pri migračnej kríze, ani pri iných otázkach. Podobne, ani Slovensko nemá tie isté záuj-my ako USA.

Slovenské štátne orgány by preto mali chrániť nie americ-ký, ale slovenský záujem a ne-podporovať z verejných zdro-jov militaristické podujatia na prospech iných krajín. Najmä by však nemali oceňovať tých, ktorí našu krajinu hanobia!

Blog Branislav Fábry, srspol.sk, 16. 4. 2016

Neonacistka v Múzeu holokaustu vo WashingtonePredsedníčka lotyšského snemu, predstavi-teľka neonacistického „Národného združenia“ Inara Murniece, si počas návštevy USA neo-čakávane spomenula na obete holokaustu a navštívila múzeum holokaustu, kde poveda-la: „Pamiatka na obete holokaustu v Lotyšsku bude navždy živá. Holokaust je nemysliteľná tragédia židovského národa a je aj tragédiou v dejinách Lotyšska“. Ďalej povedala, že „počas holokaustu... v Lotyš-

sku zahynulo okolo 70 tisíc miestnych židov a asi 25 tisíc bolo deportovaných do Lotyšska zo západ-ných štátov“. Hostiteľom pri tom venovala knihu s názvom „Elgava. Leto 1941 – holokaust“.

Zaujímavé bolo to, že nikoho z amerických ži-dov neurazilo, že si túto knihu preberali z rúk, kto-ré ani nie pred mesiacom (16. 3.) kládli kvety na hroby nacistických katov z lotyšskej légie Waffen SS. A že táto žena len pár hodín predtým v mod-litbách pozerala na klenby kostola sv. Jána v Rige, kde sa už zúčastnila omše na pamiatku tých, čo vlastnými rukami zabíjali židov. Nikto z prítom-

ných si tiež nespomenul, že ešte 27. januára – Me-dzinárodný deň pamiatky na obete holokaustu – sa táto pani s oduševnením zúčastnila na prezentácii inej knihy – „Za týmito dverami stoná zem. Sa-laspilský tábor 1941–1944“. Čiže na prezentácii knihy lotyšských historikov, ktorí v nej zhrnuli „dôkazy“, že známy Salaspilský koncentračný tá-bor vôbec nebol táborom smrti a že všetky známe údaje o tom, sú značne zveličené. Predsedníčka lotyšského snemu pri tom otvorene vyhlásila, že táto kniha „stiera dnešné rozšírené propagandis-tické mýty o lotyšskom štáte“.

Nikto sa vo washingtonskom múzeu neusiloval zastaviť bezočivé klamstvo lotyšskej predstaviteľ-ky ani vtedy, keď tvrdila, že v Lotyšsku si pamä-tajú aj obete holokaustu i ľudí, ktorí ich zachra-ňovali. Však aj prečo, veď to Lotyšsko, ktorého predstaviteľom je Inara Murniece, si naozaj dote-raz pamätá aj „židoboľševikov“ a aj „okupantov“. Čo vlastne z tohto všetkého počuli páni, ame-

rickí židia, pýta sa autor článku Jevgenij Osipov.Podľa regnum.ru, 14. 4. 2016

Poradca Avakova: Ukrajina môže v máji stratiť OdesuPoradca ukrajinského ministra vnútra Stanislav Rečinskij vy-hlásil, že štát, ktorý sa zaoberá novou vládou, môže cez má-jové sviatky stratiť Odesu.

„1., 2., 9. máj sú už veľmi blíz-ko. Tento víkend sa už uskutočni-la repetícia. Netreba sa spoliehať na predstih. Odeský náčelník rady bezpečnosti sa viac stará o škriep-ky so Saakašvilim, gubernátora v oblasti fakticky niet, primátor je z vaty, Pridnestrovsko je blízko... V Kyjeve je fakticky kolaps moci. Ideálny čas pre nepriateľa“, napí-sal Rečinský na Facobook.

Dňa 10. apríla sa oznamovalo,

že polícia Odesy po neveľkých zrážkach v Aleji slávy prekazi-la omnoho väčšie zrážky medzi proukrajinskými a proruskými ak-tivistami.

Pre Odesu sú májové sviatky veľmi významné. Pripomeňme si, že 2. mája 2014 v Odese po-čas zrážky futbalových fanúšikov s radikálmi „Pravého sektoru“ boli stúpenci federalizácie nútení ukryť sa v miestnom Dome odborov na

čo ukrajinskí radikáli podpálili bu-dovu a tých, ktorí sa snažili zachrá-niť od ohňa, ostreľovali a dorážali pálkami a kameňmi. Výsledkom toho bolo 48 mŕtvych.

Vyšetrovaním sa zistilo, že na mieste požiaru boli nájdené sto-py chloroformu, ktorý údajne za-príčinil smrť 32 ľudí. Šesť ľudí zahynulo od palných rán, 10 vy-padlo z okien keď utekali pred plameňmi.

Príznačným pre Slovensko bolo, že mlčala o tom naša diplomacia i odbory. S využitím vz.ru, 12. 4. 2016

The Financial Times: Rusko zmenilo svetový poriadokRusku na čele s prezidentom V. Putinom sa podarilo zmeniť exis-tujúci svetový poriadok, v ktorom boli osamoteným lídrom USA a Západ. Súbežne s tým výrazne zmenilo svoj obraz k lepšiemu, píše The Financial Times.

Totálnu zmenu obrazu Ruska dosiahla sýrska kampaň. Ukázala ohromný vojenský potenciál hrdej a silnej krajiny, ktorá si je vedo-má svojej sily a vnútornej preva-hy. The Financial Times priamo píše: „Putinovi sa podarilo tesne sa priblížiť k tenkej červenej línii NATO, no napriek tomu ju s pre-hľadom neprekročil.“

Napriek niektorým problémom, ktoré Rusko má kvôli sankciám, nepovažuje tento významný ame-rický mienkotvorný denník za pravdepodobné, že by na základe sankcií Rusko zmenilo smerova-nie svojej zahraničnej politiky.

Práve naopak, dopĺňa The Fi-nancial Times. Rusko má dostatok ambícií, zdrojov, fi nancií a mož-

ností ako odolať svojím opo-nentom. Má aj dostatok spojen-cov, navyše napriek silnejúcemu protiruskému americkému tlaku a začínajúcej nervozite, Rusko si zachováva pokoj a pragmaticky vedie dialóg o širokom okruhu otázok súvisiacich s medzinárod-nou situáciou.

Svet sa dnes podobá na známe príslovie „Psi vyjú, no mesiac svieti pokojne ďalej“. Bez Ruska to už ďalej jednoducho nejde.

Podľa rusvesna.ru, 8. 4. 2016

Snímka: internet

5 BOJOVNÍK / 9

ZO ŽIVOTA REGIÓNOV

Hold osloboditeľom v Kalnej n/HronomKalná nad Hronom a blízke okolie si s predsedom nitrianskeho VÚC Milanom Belicom, so zástupcami ÚR SZPB a OblV SZPB v Leviciach, predstaviteľmi politických strán Smeru-SD a KSS, starostami oko-litých obcí pri Dome bojovej slávy 23. marca dôstojne pripomenuli 71. výročie začatia Bratislavsko-brnianskej operácie 2. UF Červe-nej armády a rumunskej armády a aj svoje oslobodenie.

Účastníci, medzi ktorými boli aj členovia základných organizácií SZPB z Levíc, Želiezoviec a Čajko-va, srdečne privítali zástupcov veľ-vyslanectiev RF a Rumunska.

Ku všetkým sa prihovoril predseda nitrianskeho VÚC M. Belica, člen predsedníctva ÚR SZPB Jozef Havel a predstaviteľ ruského veľvyslanec-tva. Rečníci vyzdvihli význam bojov na Hrone a ich historický odkaz. No zazneli tu aj slová o nepochopení, že v ostatných komunálnych a parla-mentných voľbách dostali voličskú

podporu aj sily, ktoré velebia pomery vo vojnovom slovenskom štáte, kto-rého ľudácki predstavitelia kolaboro-vali s nacistickou treťou ríšou do jej posledných chvíľ. Jozef Havel vyzval prítomných na zachovanie pamiatky a diela osloboditeľov aj týmito slo-vami: „v srdci si opakujme náš sľub, že nedovolíme zabudnúť na obete na-šich osloboditeľov a na všetky obete boja proti fašizmu, nedovolíme, aby ich hroby a pamiatka zarástli trávou a zabudnutím.“ Jozef VÝBOCH

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

V Turci sme oslavyoslobodenia začali......v Turčianskych Tepliciach. Slávnostného aktu kladenia vencov sa zúčas tnili aj členovia oblastnej organizácie SZPB z Martina.

Prítomný bol predseda Viliam Žingor, tajomník Štefan Tichý i predseda ZO SZPB Martin-stred Jaroslav Šimko. Okrem nich sem prišli aj členovia klubu Zväzu vojakov SR na čele z predsedom pplk. v. v. Jozefom Surma-nom, plk. v. v. Václavom Eliášom, z klubu vojenských výsadkárov...

V podobnom duchu sme si oslobodenie pripomenuli aj vo Vrútkach, kde si svojho primátora prišla vypočuť aj hojná skupina žiakov zo ZŠ Matušovický rad. Člen oblastnej HDK Imrich REPKA

Bačkov – zväzovo už plnohodnotneZO SZPB partizána Jána Ko-rintského v obci Bačkov v tre-bišovskej oblasti si pripomína 1. výročie svojho založenia.Jej predsedom je Rastislav Krajkovič, vnuk partizána Jána Korintského, ktorý sa dožil úc-tyhodných 101 rokov, a spo-mienka naňho je zvečnená aj historickým prídomkom k náz-vu tunajšej ZO SZPB.

9-členná organizácia sa za účasti predsedu OblV SZPB v Trebišove M. Urbana v posled-ný marcový deň rozšírila o ďal-ších štyroch členov.

Po informáciách oblastného predsedu sa v diskusii hovorilo o výsledkoch parlamentných vo-lieb, o pripravovaných poduja-tiach... Okamžite bol vzbudený záujem o návštevu koncentračné-

ho tábora Auschwitz-Birkenau pri Osvienčime i o novú expozíciu koncentračného tábora v Seredi.

Záverom schôdze bol pietny

akt pri pomníku padlých 14 spo-luobčanov v 2. svetovej vojne a návšteva obecnej Izby tradícií.

– MU –, snímka R. Krajkovič

Pietna spomienka na obete koncentračnéhotábora EngerauČlenovia bratislavskej oblastnej organizácie SZPB 17. apríla vzdali úctu obetiam fašistických represálií na cintoríne v bratislavskej Petržalke.

V tunajšom masovom hrobe, keď ho koncom aprí-la 1945 exhumovali, napočítali 497 mŕtvol! Bosých, polonahých, samá kosť a koža, vinou podvýživy ich scvrknuté telá skôr pripomínali deti.

Väčšina zahynula zamrznutím, vysilením a hla-dom. Iba na 48 obetiach sa našli strelné rany, de-

vätnásti mali rozbité lebky krompáčmi. Niekoľko desiatok mužov nacisti pochovali zaživa. Pľúca mali od hliny. Vďaka miestnemu hrobárovi Leopoldovi Prepelicovi, ktorý riskoval a ukryl niekoľko osob-ných dokladov, podarilo sa identifi kovať 51 osôb. Najmladší z nich, Ernő Klein z Budapešti, mal sotva pätnásť rokov.

Bolo by dobré, keby o tejto hroznej tragédii sa do-stalo viac informácií aj mladšej generácii. Je to jedna z ciest, ako ju presvedčiť o nebezpečnosti nacistickej a fašistickej ideológie. vič

V Myjave sa prihovorila aj riaditeľka ZŠNaše mesto – Myjava – bolo oslobodené po krutých bojoch v ce-lom regióne dňa 8. 4. 1945. Je to náš veľký sviatok, ktorý sme si pripomenuli i tento rok.

Delegácie predstaviteľov mes-ta Myjava a ZO SZPB v Myjave postupne položili vence kvetov na spoločný hrob padlých partizá-nov na Dolnom cintoríne, na hrob padlých vojakov Červenej armá-dy, k pamätným tabuliam padlých občanov a padlého partizána v Ta-liansku Juraja Bašnára v mestskej časti Turá Lúka. Pietnej spomien-ky sa zúčastnili aj naši spoluobča-nia, vrátane žiakov a pedagógov MŠ, ZŠ.

Po položení vencov, príhovo-roch pani riaditeľky ZŠ (čo je v našich krajoch veľmi pozitívna rarita – pozn. Bojovník) a zástup-cu ZO SZPB, po priblížení týchto udalostí hlavne prítomným žia-

kom, sa práve oni chytili slova a dojímavo vystúpili s básničkou, pesničkami a hovorenými spo-

mienkami získanými v rodinách (ďalšia rarita – pozn. Bojovník).

Oslavy oslobodenia mesta po-tom pokračovali pri Pamätníku osloboditeľov na Námestí M. R. Štefánika. Ivo ŠIMO

II. ročník streleckej súťažeV spolupráci so ZO SZPB usporiadal strelecký klub Magnum v Želie-zovciach súťaž v streľbe z malokalibrovej pušky na 25 metrov v sede s dioptrickými mieridlami. Vyše 30 účastníkov si aj takto pripome-nulo 71. výročie ukončenia oslobodzovacích bojov 2. UF Červenej armády v tomto regióne.

Súťaž je zároveň spomienkou na Michala Lipovského, ktorý sem prišiel s osloboditeľskými vojskami, v Želiezovciach sa potom natrvalo usadil, pô-sobil v okresných orgánoch a naposledy ako predseda MsNV. Práve v tom období zaznamenalo mesto stavebný rozmach. M. Lipovský bol dlhoročným aktívnym členom a aj ako dôchodca predsedom našej ZO SZPB.

Vavríny víťazov si odniesli: Muži od 22 do 45 rokov: L. Svanczár; Ženy od 22 do 45 rokov: A. Nosianová; Seniori od 46 do 59 rokov: J. Maturkanič st.; Seniori 60 a viac: F. Csala. Jozef VÝBOCH, snímka Ľ. Vanek Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Umiestnení na stupňoch víťazov dostali k upomienkovým cenám a diplomom aj Ročenku odbojárov 2016.

BOJOVNÍK / 9 6 7 BOJOVNÍK / 9

Vždy medzi sebou vítame veteránov boja s fašzmom z Ruska, Ukrajiny, Bieloruska. . . XVI. z jazd SZPB

Dôstojne vyjadrená vďakaDňa 7. apríla sme si koniec vojny pripomenuli vo Vaďovciach, na Myjave, v Starej Turej a 8. apríla v Kočovciach – Rakoľuboch a v Novom Meste nad Váhom.

Vence a kytice kvetov k pomníkom položili predovšetkým členovia SZPB, školská mládež a predstavitelia miestnych samospráv. Viliam SOLOVIČ

Pri pamätníku padlých rumunsk ých vojakov v parku Dominika Štubňu-Zámotského v Novom Meste nad Váhom, zarecitovala báseň Michaela Fojtíčková, poslucháčka UMB v B. Bystrici. Spevokol Cantabile zaspieval hymny Slovenska i Rumunska a taktiež pieseň: Keď sa milý na vojnu bral. K prítomným sa prihovorili: primátor mesta Jozef Trstenský, veľvyslankyňa Rumunska na Slovensku Steluta Arhire (na snímke vpravo), z okresného úradu Vladimír Kozáček a zástupca starostu z družobného mesta Uherský Brod Petr Vrána.

Spomienka na oslobodenie SklabineVýročie oslobodenia povstaleckej obce Sklabiňa sme si pripome-nuli 11. apríla. Oslobodili ju jednotky 4. čs. brigády pod vedením plk. Milana Markuša.

Sklabiňa je hrdá povstalecká obec, v ktorej sa zapálilo obnovenie pr-vej ČSR a rozhorelo sa povstanie. Sklabiňa je tiež obec, ktorej obyvate-lia boli za svoje protifašistické činy tvrdo fašistami potrestaní.

Na znak úcty, uznania, vďaky, spomienok a pamiatky obec Sklabiňa vzdáva hold vďaky za oslobodenie a vysiela nádej, volanie i odhodlanie za svet bez vojen. Julo ONDREJ, starosta

Prvý ročník turistickéhopochodu Zrazy – ŇervovôNaša dobrovoľná, neformálna turisticko-lyžiarska skupina z Brezna a Čierneho Balogu, má inšpiráciu v príkladoch starších turistov.

Od začiatku tohto roku sme zorganizovali, alebo sa zúčastnili na troch tradičných turistických diaľkových pochodoch. Všetky mali spoločné vysokú účasť a čo je pozitívne – z radov mladých ľudí, dokonca aj rodičov s deť-mi. Zaujímavé, že stále sa ozýva-jú hlasy, aby týchto spoločných turistických prechádzok bolo ešte viac. Pohnútkou je asi po-znávanie regiónu, atmosféra ko-lektívnych podujatí, ale aj bez-pečnosť jednotlivcov pri pohybe v neznámom priestore.

Rozhodli sme sa preto pripra-viť 17 kilometrový turistický pochod zo sedla medzi chotár-mi Brezna a Čierneho Balogu. Z Vrchdolinky (580 m n. m.) na náhornú planinu Koreňová (861 m n. m.), ďalej cez Kabá-tovú (913 m n. m.), až k prírod-nému prepadlisku Zrazy (973 m n. m.). Ide prevažne o skalné ste-ny vysoké 20–40 m s peknými výhľadmi na okolie, nachodia-ce sa na hrebeni medzi chotár-

mi Čierneho Balogu a chotármi Brezno – Rohozná až po obec Michalová.

V sobotu ráno 2. apríla 2016 sa nás zišlo 39 účastníkov, z toho boli dve deti.

Cieľom bol Čierny Balog, osa-da Dobroč a v nej nachodiaca sa útulná krčmička Ňervovô (podľa miestneho nárečia). Inak verej-nosti známa z fi lmu Pokoj v duši. Milá pani krčmárka Janka nám stihla navariť za kotol gulášu.

Tentoraz boli našimi najstar-šími účastníkmi 78-roční Ivan Babocký a Milan Pivovarči, naj-mladšie boli sedemročná Vero-nika a štvorročná Kristínka Ku-ňakové z Brezna. ktorým zdolať trasu pomáhali ocko a starí rodi-čia Elenka a Ján.

Záverečná atmosféra pri har-monike a speve vyústila do ná-vrhu, aby sme tomuto podujatiu dali názov – Prvý ročník turis-tického pochodu Zrazy – Ňer-vovô. Milan KOVÁČIK-KOMOVKOVE

snímka Milan Pivovarči

Zahájenie 1. ročníka turistického pochodu Zrazy – Ňervovô.

To, že výročím svojho oslobodenia žije aj Párnica, dokazuje tento spomien-kový sprievod.

Spomienka na oslobodenie

Liptovská Osada si aj tohto roku pripomenula udalosti z 27. a 28. mar-ca 1945, kedy v obci začalo prenasledovanie občanov a ich násilné vyháňanie na opevňovacie práce.

Pripomenula si však hlavne noc z 3. na 4. apríla, keď do obce vstúpili ru-munské oslobodzovacie jednotky a 5. apríla sovietske vojská.

Aj o tomto sa hovorilo počas spomienkového aktu pri kríži na Prievalci, kde sa miestni protifašisti zišli so starostom obce, žiakmi a učiteľmi základ-nej školy a spoluobčanmi. Žiaci základnej školy spestrili podujatie kultúrnym programom. Jaroslava KONÍČKOVÁ, snímka autorka

Z oblastného pléna vo SvidníkuVo štvrtok 7. apríla sa vo Svidníku uskutočnilo zasadnutie ob-lastného výboru SZPB, ktorého sa zúčastnil člen ÚR SZPB Jozef Čorba a aj predstavitelia mesta a okresu. Medzi pozvanými ne-chýbal priamy účastník 2. svetovej vojny a člen predsedníctva OblV SZPB Svidník Ján Jurčišin.

Rokovanie otvoril predseda OblV SZPB Svidník Jozef Ro-dák, ktorý zhodnotil prácu oblast-nej organizácie a poďakoval sa všetkým členom, ktorí sa zaslú-žili, že o Svidníku o jeho odbojá-roch vie široká verejnosť. V dis-

kusii sa v podobnom duchu nieslo aj vystúpenie J. Čorbu.

Plénum si položením kytice k soche uctilo aj pamiatku čestné-ho občana mesta Svidník armád-neho generála Ludvíka Svobodu.

Jozef ŽIŽÁK

Nezabúdame!V súčinnosti MÚ Pezinok a miestnej ZO SZPB sme si 1. apríla pripomenuli 71. výročie oslobodenia.

Spolu s nami k pomníku oslo-boditeľov pristúpili predstavite-lia mestskej samosprávy, okres-ného úradu a veľvyslanectva RF. Prítomní boli aj členovia baníckeho spolku Pezinok, žiaci základnej školy na Bielenisku, ZV SR – Klubu vojenských dô-chodcov Pezinka.

Slávnostný príhovor s poďa-kovaním za oslobodenie prednie-sol primátor Oliver Solga, ktorý poukázal aj na nebezpečenstvo šírenia neonacizmu. Obracal sa pritom hlavne na mládež.

Po ukončení ofi ciálneho programu bola tajomníkom ÚR SZPB V. Longauerom a predse-dom ZO SZPB v Pezinku Du-

šanom Vilimom odovzdaná Jo-zefíne Bačíkovej medaila M. R. Štefánika tretieho stupňa, ako ocenenie za dlhoročnú prácu v oblasti sociálnej starostlivosti hlavne starších členov SZPB.Všetci zúčastnení to ocenili úprimným potleskom.

ZO SZPB v Pezinku sa toho dňa podieľala aj na pietnej spo-mienke obce Slovenský Grob, kde v spolupráci s obecným úradom, za účasti žiakov tretej B triedy ZŠ, ktorí tu usporiadali krátky kultúrny program, polo-žili veniec vďaky padlým voja-kom Červenej armády. S prího-vorom vystúpil D. Vilím.

Ondrej KUŇAK

Svidník.

Pezinok

Fašizmus potrebuje novú definíciu

Osláv oslobodenia v L. Miku-láši sa zúčastnila aj 4-členná delegácia OblV SZPB, Barde-jov, vedená predsedom Mila-nom Gíbeľom.

Začali sme neformálnym stret-nutím delegácií SZPB v zasa-dačke mestského úradu, kde nás privítal domáci oblastný predseda Norbert Adamec aj upriamením pozornosti na potrebu aktualizácie defi nície fašizmu a jej prispôsobe-nia na podmienky 21. storočia.

Zľava M. Gibeľ, M. Koščáková a Ján Šnyr.

V ďalšej čas-ti sme si pozreli fi lm o oslobodzo-vaní Liptovského Mikuláša spoje-ný s prednáškou o oslobodzovaní celého Liptova.

V rámci pietne-ho aktu prehovoril aj predseda SZPB P. Sečkár, ktorý od tohtoročných volieb do NR SR akcentuje aktu-álne slová gene-rála L. Svobodu: „Nikdy nezabud-neme, ako ľahko sme slobodu stra-tili a ako ťažko, za cenu akého veľké-ho úsilia a veľkých obetí nášho a naj-

mä sovietskeho ľudu sme ju dobý-jali späť“.

Pri pamätníku na Háji-Nicovô sme si s Máriou Koščákovou pri-pomenuli aj osud jej otca Juraja Tarnovského, rodáka z Bardejov-skej Novej Vsi, ktorý padol v Žia-ri ako príslušník 1. čs. armádneho zboru v ZSSR a leží v druhom rade v hrobe č. 118. Ona si svoj-ho otca nepamätá, pretože v čase jeho smrti mala len jeden rok.

Anna PETRIČOVÁ

Senecká rarita

Obyvatelia mesta Senec majú neustály prehľad o pohyboch fron-tov, čiže aj o tom, v ktorý deň boli ktoré slovenské obce a mestá oslo-bodené. O aktualizáciu týchto údajov (od septembra do 3. mája) sa stará miestna ZO SZPB. (No a rovno treba povedať, že tento počin je zrejme slovenskou raritou – poznámka Bojovník.)

* * *Oslobodenie svojho mesta si zástupca primátora D. Badinský, členovia ZO SZPB Senec so spoluobčanmi pripomenuli 1. 4. 2016 položením venčeka a kytice k pamätnej tabuli osloboditeľov na budove mestského úradu.

Na úvod zaznela báseň „Všetkým, čo vojnu chcú“ od M. R. Martáko-vej, ktorú predniesla tajomníčka ZO SZPB L. Nedvědová. Po nej členka ZO SZPB O. Čerbaničová v príhovore informovala o dejinách zápasu s nemeckým nacizmom a o jeho porážke. Pietnym aktom sme vyjadrili úctu a vďačnosť za vybojovanú slobodu a hold všetkým padlým účast-níkom druhej svetovej vojny.

Konkrétne Senec bol oslobodený 1. apríla 1945 vojskami 2. UF, sú-časťou ktorého boli aj zväzky rumunskej armády. Česť a sláva padlým hrdinom! ZO SZPB Senec

Aj tento rok, v sobotu 9. apríla, sme v spolupráci s mestom zor-ganizovali Beh oslobodenia – Beh Galantou. 34. ročník tradičného športového podujatia, ktoré sa koná od roku 1981 na počesť oslo-bodenia Galanty, mal asi kvôli sychravému počasiu nižšiu účasť ako vlani. Zúčastnilo sa ho „len“ približne 820 bežcov, z toho asi 300 detí.

Beh otvoril riaditeľ pretekov Peter Tomič, s príhovormi vystúpili pri-mátor Peter Paška, za OblV SZPB Galanta predseda Jozef Janský.

Podujatie sa začalo žiackymi a predškolskými kategóriami od 100 do 1500 m a pokračovalo hlavnou kategóriou – súťažným behom na 10 km a nesúťažným Behom zdravia na 3 km.

V hlavnej kategórii štartovali nielen bežci zo Slovenska, ale aj zo za-hraničia.

Padli dva rekordy, oba v hlavnej kategórii: muži – 27 minút, bežec z Kene a ženy – 31 minút, bežkyňa z Maďarska. Po vyhodnotení prišla na rad aj zaujímavá tom bola. Alžbeta PONGRÁCOVÁ

34. Beh oslobodenia

MDŽ v divadleSZPB zo Sučian zorganizovala pri príležitosti MDŽ návštevu Žilin-ského divadla.

Na programe bola hra Hana, ktorá je príbehom o mladej herečke, ktorá

Úcta, vyjadrená vlastnýmiúspechmiČlen ovia miestnej ZO SZPB v Želiezovciach si výročie svoj-ho oslobodenia pripomenuli na členskej schôdzi. Minútou ticha pri tom vzdali úctu aj obetiam teroristických útokov v Bruseli.

Priebeh oslobodzovania regió-nu priblížila členka výboru Má-ria Varkolyová. Zvýraznila, že front sa na Hrone zastavil na tri mesiace, čo znamenalo neustále prestrelky, vyššie materiálne ško-dy a viac ľudského utrpenia. O to bola väčšia radosť z prvých mie-rových dní.

Osobitným bodom schôdze bola informácia predsedu ZO SZPB Jozefa Výbocha o účasti našich 22 členov na podujatí ma-

ďarských antifašistov MEASZ-u v Budapešti a o streleckej súťaži, usporiadanej na počesť oslobode-nia mesta.

Za potešiteľné označil prijatie 9 nových členov do radov SZPB od januára 2016. Väčšina z nich sa už dlhšie obdobie zúčastňova-la podujatí organizovaných našou ZO SZPB.

Príjemné tiež bolo, že želiezov-skí protifašisti sa mohli so svojimi úspechmi pochváliť pred primá-torom Ondrejom Juhászom i jeho najbližšími spolupracovníkmi a aj pred členom vedenia MEASZ z Budapešti György Mészarosom.

Po schôdzi nasledoval pietny akt kladenia vencov k pomníku obetiam 2. svetovej vojny a holo-kaustu. Jozef VÝBOCH

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

sa dostala do zložitej životnej situá-cie. Zazneli v nej piesne Hany He-gerovej. Naši členovia boli v tomto divadle aj na hre Jánošik 007, ktorá je pohľadom súčasnej generácie na Jánošíkov mýtus.

Danuša PROČKOVÁ

BOJOVNÍK / 9 8

KEĎ PREHOVORIA SPOMIENKY

Spomienky, nielen o hrdinstveMoje meno je Ladislav Liška, narodil som sa 12. marca 1924 v Prešove a toho času bývam v Hanušovciach nad Topľou. V roku 1944 mi prišiel povolávací rozkaz do slovenskej armády. Okrem mňa boli povolaní aj kamaráti z Prešova Július Grešo a Mikuláš Palko (obaja sú už, bohužiaľ, po smrti). Prežil som s nimi celú svoju vojenskú službu, od narukovania do slovenskej armády až po prepustenie z 1. čs. armádneho zboru v ZSSR.

Všetko sa začalo v Bratislave, odkiaľ sme boli neskôr odvelení do Nitry. Tu nás nemeckí vojaci cvičili na boj proti tankom. Učili nás ako si vykopať tzv. vlčie jamy. V nich sme mali striehnuť s protipancierovými päsťami na sovietske tanky.

Vedel som, že nechcem strieľať na svoju rodinu (v radoch oslobodite-ľov som mal dvoch švagrov) a preto som kamarátov prehovoril, aby sme z kasárni v Nitre ušli. Neboli sme je-diní, každý deň niekto utiekol.

Miestni železničiari nás v noci prepašovali do osobného vlaku, ktorý smeroval do Ružomberka. Ukrývali sme sa vo vagóne určenom pre železničiarov. Keď sa nemecké hliadky približovali kontrolovať ich vagón, dali nám dopredu vedieť, aby sme sa ukryli na chvíľu niekde inde.

Doputovali sme až do Smreko-vice. Tam sme vystúpili, pretože železničiari nám povedali, že sa tu nachádza partizánska skupina, ku ktorej sa bežne pripájajú dezertéri zo slovenskej armády.

Prenocovali sme u chatára menom (?) Čajka a na druhý deň sme pokra-čovali lesnou cestou až ku kúpeľom Železnô, kde sme sa pridali k slo-venskému partizánskemu oddielu. Tvorili ho gardisti z Ružomberka, dezertéri zo slovenskej armády,

slovenskí Židia a ruskí partizáni. Veliteľom bol Slovák, kapitán (?)

Kohút. Tu sa naše cesty na chvíľu roz-

delili. Ja a Mikuláš Palko sme boli pridelení do bojovej jednotky, na-koľko sme boli mocní, Július Grešo bol menšieho vzrastu a chudý, preto ho vzali na hlavný štáb partizánskej jednotky na Magurku.

Sídlili tam všetci naši velitelia, bolo to dobre strážené miesto, ku ktorému sa Nemci nikdy nedostali. Odtiaľ prichádzali rozkazy k bojo-vým jednotkám, ktoré sa nachádzali v blízkosti Ružomberka a Liptov-ského Mikuláša.

Rozkazy nám teda prinášal aj Jú-lius Grešo. Mne a Mikulášovi Pal-kovi pritom vždy aj niečo poriadne na jedenie, cigarety, alkohol a pod., lebo na štábe o to nebola núdza. My sme žili väčšinou z toho, čo sme si ulovili alebo našli v lese.

Bývanie sme taktiež nemali luxus-né, žili sme v drevených drevoru-bačských kolibách. Spali sme kde sa dalo, zvyčajne však na zemi. Ja osob-ne som v tom čase plnil funkciu nosi-ča ťažkého guľometu a aj podávača nábojov. Na toto si ma hneď v prvý deň vybral guľometčík – Rus.

Okrem toho sa mi pritrafi la aj úloha člena stráže, zásobovača

i prieskumníka. V stráži „na stojke“ sme sa striedali viacerí. Pamätám sa, že bol medzi nami aj jeden Žid, na meno si už nespomínam, ktorý sa „stojky“ bál, a tak nás namiesto nej protislužbou holil a strihal. Sa-mozrejme, že sme to uvítali, preto-že osobná hygiena a starostlivosť o vzhľad bola v tom čase na úplne poslednom mieste.

Pre zásoby sme chodili výlučne v noci, vždy viacerí a ozbrojení. Zá-soby nám skladovali v Ružomberku, v podniku Včielka. Raz nás počas cesty prepadli ukrajinské jednotky pôsobiace vo Wehrmachte. Chceli, aby sme sa vzdali. Spustila sa pre-strelka, v ktorej zahynulo viacero Ukrajincov a pár našich.

Náš útok bol vedený väčšinou rovnako. Z boku vždy útočili ľahké guľomety, ktoré sme volali „pšiky“ a potom nasledovala paľba z ťažké-ho guľometu.

Aj na prieskum sme chodievali via-cerí. Našou úlohou bolo monitorovať pohyb nemeckých jednotiek a záro-veň sťažovať ich presun. Ukrývali

sme sa na cintoríne (v hroboch), ktorý sa nachádzal približne 500 metrov od Liptovského Mikuláša a odtiaľ sme Nemcov pozorovali.

V danom období sa našej jednotke podarilo vyhodiť do vzduchu most pri Liptovskom Mikuláši. Keď sme spozorovali, že Nem ci likvidujú že-lezničné koľaje, vytrhávaním tzv. „šleparov“, vedeli sme, že je dobre, že už sú na ústupne a že front sa blíži.

V tom čase prišla na hlavný štáb do kúpeľov Zelenô správa od gene-rála Ludvíka Svobodu. Požadoval, aby sa všetci partizáni, pôsobiaci v horách pri Ružomberku a Liptov-ského Mikuláša, presunuli do Popra-du. Sľúbili nám, že po príchode do-staneme dovolenku a budeme môcť ísť domov.

Tak sa celý štáb začal presú-vať peši cez Smrekovicu, Prašivú a Ďumbier do Popradu. Mám na to viacero smutných spomienok, na-koľko počas neho zahynulo veľa mojich spolubojovníkov. Pamätám si, že bola zima, cesta bola pokrytá snehom a zľadovatená, bolo treba ísť do kopca. Viacerí sme boli vysilení, veď stravu sme mali veľmi biednu. Tí najslabší cestou postupne odpadá-vali a zomierali z vysilenia.

Spomínam si tiež na to, že ruskí partizáni nemali v láske Židov. Počas prechodu z Liptovského Mikuláša do Popradu nás (mňa, Júliusa Greša a Mi-kuláša Palka) jeden zo Židov poprosil, aby sme mu niesli ruksak, v ktorom mal pravdepodobne rodinné cennos-ti, ktoré Židia bežne pri sebe mávali. Sľúbil nám za to balík cigariet.

Tak sme mu ten batoh na striedač-ku niesli. Rusi nás podpichovali, aby sme toho Žida zhodili, keď budeme

na kopci, lebo naozaj cesty boli zľa-dovatené a ak sa niekto pošmykol cestou na vrchol Smrekovice alebo Prašivej, väčšinou sa pri páde zabil.

Z tohto pochodu mi v pamäti ostala aj ďalšia smutná udalosť. Keď sme už boli takmer v cieli našej cesty, v blíz-kosti Jasenskej doliny, Rusi objavili bunker, v ktorom bolo ukrytých via-cero Židov. Namiesto toho, aby im pomohli, všetkých ich na mieste po-strieľali a zhabali všetky veci, ktoré tam mali. Aj o tom bola vojna, hoci málokto o tom vie, pretože po vojne nebolo slobodno o tom hovoriť.

Po príchode do Jasenskej doliny, kde už boli jednotky 1. čs. armádne-ho zboru v ZSSR, nás všetkých naj-prv odvšivili, umyli, obliekli do uni-foriem 1. čs. armádneho zboru, dali nám najesť a ubytovali nás. Domov prepustili iba tých, čo boli najviac vysilení.

Mňa s mojimi kamarátmi však na dovolenku neprepustili. Boli sme zaradení k tankovému práporu, kde sme prešli výcvikom. Cvičili nás ruskí vojaci, ktorí boli aj naši veli-telia. Po niekoľkodňovom výcviku nás odvelili na front. Postupne sme prešli celé Slovensko, až sme sa na-koniec dostali do Třinca na Morave. To už bola ofi ciálne vojna v Európe skončená, čo sme však vtedy ešte ne-vedeli. Našou úlohou tu bolo jednak dozerať na transporty nemeckých a talianskych vojakov a obyvateľ-stva z Česka, jednak brániť Třinec pred poľskou armádou, ktorá mala záujem mesto a okolité obce obsadiť a pripojiť k Poľsku.

Až potom sme odišli domov a ná-sledne boli prepustení z armády.

Ladislav LIŠKA

Vojnový veterán spod Veľkej JavorinyJe ním 95-ročný Pavel Malečka z Bzi-niec pod Javorinou. Nebyť jeho a man-želkinej (Alžbety, rod. Barančinovej) zriedkavej dlhovekosti, možno by ne-bol dôvod zmapovať ich životný príbeh a vojnové zásluhy.

Jeseň svojho života po 70-ročnom manžel-stve už niekoľko mesiacov prežívajú v Dome dôchodcov Domicile na Papradi pri Starej Turej. Vedenie tohto zariadenia im na počesť najvzácnejšieho dňa života celej ich rodi-ny zorganizovalo milú oslavu presne 19. 1. 2016. Veď platinovú svadbu tu za svojej 8-ročnej existencie ešte nemali.

Pavel Malečka ako 15-ročný, v apríli 1935, odišiel s rodičmi do Francúzska na poľnohos-

podárske práce. „Tam som pracoval na farme až do 18. januára 1940. Potom som narukoval do Československej armády v Agde, Hérault. Po ukončení bojov som sa s niekoľkými ďal-šími slovenskými vojakmi usil oval o útek na lodi do Anglicka. Lenže 10. augusta 1940 nás zajali Nemci a odviezli do koncentračného tábora Schirmeck v departmente Strassbourg vo Francúzsku. Boli sme tam spolu s ľuďmi židovského pôvodu.

Práca tu bola otrocká. Nakladali sme do vlakov ukoristený vojenský materiál.

Život v tábore mal všetky znaky koncen-tráku. Väzňov strážili vojaci SS. Stravu sme dostávali iba počas práce, aj to len minimálne dávky – denne 20 dkg chleba a misku mletých

zostatkov z obilia, obarených horúcou vodou. 20. decembra 1940 slovenských vojakov

premiestnili z koncentráku na nútené práce do Nemecka. Ja som pracoval v cukrovare s (?) Bajanom z Levíc v obci pri meste Ba-den-Baden (Karlsruhe). Bol som pod policaj-ným dozorom. 23. apríla 1941 sa mi odtiaľ podarilo utiecť vlakom z Karlsruhe do Vied-ne a z nej na Slovensko. Doma som pracoval do 1. októbra 1941.

Vtedy som narukoval do Slovenskej armá-dy – Pracovný prápor 3 – a bol som tam do 23. septembra 1944. V máji 1945 som znova narukoval ako československý vojak do Nit-ry, kde som bol až do 25. septembra 1945 – Peší pluk 7, rota 14.

19. januára 1946 som sa oženil. Potom som pracoval doma až do mája 1946. Vtedy

sme s manželkou odišli pracovať na Moravu do Olomouca do národného podniku Zora. Robili sme tu plných 5 rokov. Po návrate na Slovensko som 1. septembra 1951 nastúpil pracovať na Starú Turú do závodu Presná me-chanika. Tam som robil 30 rokov až do od-chodu do dôchodku.“Ocenenia:

– Pamätná medaila na pamiatku 2. svetovej vojny od ministra obrany Francúzskej repub-liky s písomným dokumentom vystaveným v Paríži 20. júna 1994.

– Pamätný list pri príležitosti 55. výročia SNP od ÚR SZPB.

– Pamätný list od prezidenta SR R. Schus-tera pri príležitosti 55. výročia ukončenia 2. svetovej vojny a Dňa víťazstva nad fašiz-mom. Elena RUBANINSKÁ, voľné pokračovanie na str. 10

Pri jednej začuli volanie o po-moc a veľké stonanie. Prichádza-lo od parašutistov, ktorí predtým v noci zoskočili na padákoch. Jeden dopadol tak nešťastne do lesa, že zostal visieť na strome. Naši ho teda zložili a priviezli do dediny. Lekár skonštatoval, že potrebuje amputáciu pravej nohy.

Pred príchodom zimy sa rozší-rilo, že nemeckí vojaci sú blízko

a že môžu prísť aj do dediny. Pre-to bolo nutné uvažovať o lepšej skrýši pre ukrývajúcich sa. Aj z nášho domu ich odviedli hlbšie do hôr, kde žili rodiny lesníkov. Sem sa im raz v týždni prinášali potraviny, na čo prispievala celá dedina.

Jednej noci som pri tom pomá-hala otcovi aj ja. Bola veľká zima a do rána napadlo veľa snehu. Pri

ceste späť mi omrzla pravá noha až tak, že som musela dlhšie le-žať v nemocnici.

Keď sa vojna skončila, prišla nám pohľadnica z Francúzska od Jormana de Gasta, jedného z dvo-jice Francúzov. Napísal, že obi-dvaja prežili, sú doma a za všetko ďakujú. Za záchranu životov pri-šiel poďakovať aj otec židovskej rodiny. Veľkým prekvapením pre nás tiež bolo, že sa prišiel poďa-kovať aj partizán – parašutista s amputovanou nohou. Z vďač-nosti sa snažil prehovoriť mojich rodičov, aby ma pustili študovať do Bratislavy, sľuboval, že sa o mňa postará.

No nešla som. Môj život sa uberal iným smerom. V dospe-losti som sa vydala, založila si ro-dinu a s manželom, v súčasnosti už nebohým, sme sa stali členmi SZPB.

Moja generácia prežila hrôzy vojny, na ktoré sa nedá zabudnúť, a preto si vážime každý deň, keď nemusíme žiť v strachu a báť sa o životy svojich blízkych.

O ďalších našich (?)zachránených Počas osláv 70. výročia Dňa ví-ťazstva nad fašizmom a oslobo-denia Osvienčimu jedna dáma v televíznom prenose ďakovala

neznámej slovenskej rodine za záchranu životov jej rodiny.

Boli vraj u dobrých ľudí, ale ona bola ešte malá a na meno si nespomína. Ja som však mala pocit, že je mi blízka a že ju poznám. Akoby to bolo jedno z dievčatiek, ktoré boli ukryté cez vojnu u nás.

Neviem, či to bol len pocit v súvislosti s pripomenutím si udalostí spred sedemdesiatich ro-kov, alebo to bolo skutočne jedno z nami ukrývaných detí židovskej rodiny. Po tomto som však, z dô-vodu vyššieho veku a nepriazni-vého zdravotného stavu, ďalej nepátrala. Margita BUKOVINOVÁ, Brezno

Narodila som sa v roku 1930 v Čiernom Balogu. Cez vojnu do našej dediny prichádzali ľudia, ktorí sa potrebovali ukryť pred nemeckou armádou. Otec priviedol domov dvoch Francúzov a židovskú rodinu s dvomi malými deťmi. Keďže všetkých bolo treba uživiť, chodil s viacerými do lesa na poľovačku.

Aj takýto sú Čiernobaločania

9 BOJOVNÍK / 9

HISTÓRIA ZNÁMA AJ NEZNÁMA Viete, že...?...tohtoročného 73. výročia bojov pri Sokolove sa v Česku dožilo už len 6 jeho priamych účastníkov?

Podľa ČSBS to boli zdravotníčka pplk. v. v. Janina Černá-Malinská, guľometčík des. v. v. Michal Demjan, zdravotníčka plk. v. v. Jarmila Halbrštátová-Kaplanová, pomocník guľometčíka plk. v. v. Fedor Komár, zdravot-níčka plk. Marie Kvapilová-Pištová a mierič protitanko-vého kanónu plk. v. v. Dmitrij Senický.

...v Minsku sa doposiaľ hovorí, ako do už obsadeného mesta v roku 1941 vtrhol sovietsky tank?

Bez ohľadu na to, čo sa s nimi stane, posádka drvila pod pásmi všetko, čo jej prišlo do cesty. Autá, zbrane, moto-cyklistov, z guľometu pálili po nemeckej pechote do tých čias, kým tank nezhorel od paľby nemeckých zbraní.

Akoby zázrakom toto prežil jeden člen legendárnej po-sádky – Dmitrij Maľko, ktorý prešiel bojmi celú vojnu.

...jednému boju z prvej svetovej vojny sa hovorí „útok umrlcov“?

Dňa 6. 8. 1915 pri poľskej dedine Sosna mala 11. di-vízia nemeckého landwehru útočiť proti Zemľjanskému pluku ruskej armády. Nemci však pred operáciou nasa-dili hromadný plynový útok chlórom.

Pri neexistencii akýchkoľvek efektívnych prostried-kov ochrany obrancov bol následok zdrvujúci. Zo Zemľ-janského pluku ostalo 100 ľudí, čím pre Rusov vznikla reálna hrozba straty celej tejto pozície. „No kým sa Nem-ci priblížili k zákopom, z husto zelenej chlórovej hmly sa na nich vrhli protiútokom ruskí pešiaci. Pohľad to musel byť úžasný, od kašľa až trasúci sa bojovníci (vraj vykašliavaci až kúsky pľúc), s tvárami obmotanými han-drami, šli do protiútoku na bodáky. Boli to pozostatky, asi 60 vojakov, 13. roty 226. pešieho Zemľjanského plu-ku, ktorí medzi Nemcami spôsobili takú hrôzu, že tí bez boja začali utekať, zamotajúc sa do vlastných ostnatých prekážok,“ uvádza ruský novinár Vladimír Voronov.

...Nemci rátali s obsadením Brestskej pevnosti už k 12.00 hod. 22. júna?

Na brestskú posádku vrhli 45. pechotnú divíziu (cca 17 000 vojakov), ktorá útočila v súčinnosti s útvarmi 31. a 34. pechotnej divízie.

Bojovalo sa o každý meter a vežu. Hitlerovci navrhli obrancom vzdať sa, no tí im odpovedali krvou na plát-ne napísanými slovami: „Všetci zomrieme za vlasť, no nevzdáme sa!“.

Brestská pevnosť vzdorovala okupantom aj po me-siaci bojov. Náčelník generálneho štábu Wehrmachtu Franz Halder si už 24. 6. 1941 zapísal: „Správy z frontu hovoria, že Rusi sa všade bijú do posledného človeka“.

...v tomto roku (1. 4.) bolo 110. výročie narodenia le-gendárneho konštruktéra sovietskych lietadiel Alexan-dra Sergejeviča Jakovleva?

Konštrukčná kancelária, ktorá neskôr dostala jeho meno, bola založená v roku 1934. Celkovo vyrobila 70 tisíc bojových lietadiel značky „Jak“, vrátane 40 tisíc v rokoch Veľkej vlasteneckej vojny.

V najzložitejšom období vojny tvorili tieto lietadlá až 2/3 leteckého parku Červenej armády. A zrejme už vtedy si „Jak-y“ získali láskavú prezývku „jastrabček“.

...14. 3. 1939 sa jednotka bývalej čs. armády (a vtedy už len českej a moravskej) postavila pred bývalou Czajan-kovou textilnou továrňou na hlavnej triede v Místku do jediného boja?

Bol to 3. prápor 8. pešieho pluku, ktorého vojaci sa v ka-sárni zabarikádovali, z okien si urobili strieľne a nikomu nedovolili, aby sa priblížil. Vôbec k nim totiž neprenikla informácia, že na druhý deň – 15. 3. 1939 – má hitlerovský Wehrmacht obsadiť oklieštené územie Čiech a Moravy.

Obrancovia nebojovali zle. Pred kasárňou padlo 18 útočníkov, obrancovia mali niekoľko ranených. Na výzvy zložiť zbrane a vzdať sa, odpovedali až na druhý deň, keď už nemali muníciu.

L. Svoboda spomínal, že keď prezident Beneš prišiel v roku 1945 na Ostravsko, aby vyznamenal plukovnú zástavu 8. pešieho pluku Čs. vojnovým krížom 1939 a niekoľko príslušníkov tohto pluku, ktorí bojovali proti okupantom, poznamenal: „Škoda, že tých plukov nebo-jovalo viac...“. A. MIKUNDOVÁ

Senzačná udalosťProfesionálny vojak Rudol Hess

bol cez 1. sv. vojnu trikrát ranený. No bez ohľadu na tieto zranenia si naplnil svoj cieľ – stal sa vojenským pilotom. V roku 1919 ho súd Bavorskej repub-liky rád odsúdil na trest smrti, no jeho výkonu sa zázrakom vyhol. Čoskoro na to urobil vojenský letec

závratnú kariéru v nacistickej strane. Po tom, ako národní socialisti vylúčili v roku 1921 Hitlera zo strany, verejne roztrhal členskú legitimáciu a vzápätí dokázal všetkých presvedčiť a dosiah-nuť obnovenie Hitlerovho straníckeho členstva. Od tých čias sa Hitler a Hess stali nerozlučnými priateľmi.

Hess sa tešil neobmedzenej Hitlero-vej priazni. Ten napríklad 1. 9. 1939 v Reichstagu vyhlásil: „Ak sa počas tohto boja so mnou niečo stane, tak mojím prvým nástupcom bude stra-nícky druh Göring. Ak sa čosi stane s Göringom, tak jeho nástupcom bude stranícky druh Hess. Budete povinní prejavovať im rovnakú slepú dôveru, ako aj mne“.

V NSDAP počerného Hessa nazý-vali Čierna Berta. Pod týmto menom ho viedla aj sovietska rozviedka.

Čo sa to v Škótsku stalo?Vedenie NSDAP o zmiznutí Hes-

sa ofi ciálne informovalo až 12. mája. V ofi ciálnom komuniké sa hovorilo, že „Hess 10. mája o 18.00 hod. odle-tel z Augsburgu neznámym smerom a doposiaľ sa nevrátil. List, ktorý po sebe zanechal, je dôkazom jeho ne-zmyselných duševných príznakov, čo núti znepokojovať sa, že Hess sa stal obeťou pomätenosti“. Nacistická pro-paganda začala zároveň aktívne pre-tláčať ideu o tom, že idealista Hess sa „stal obeťou vnútenej idey dosiahnuť dohodu Anglicka a Nemecka“.

Anglická tlač 13. mája oznámi-la pristátie Hessa v Škótsku a vyšla s propagandistickým predpokladom, že „Hess utiekol kvôli vážnym roz-porom a rozkolu vo vedení národných socialistov“. Značnú pozornosť prípa-du venovali aj médiá iných štátov.

Záujem o záhadný let Hessa cez Se-verné more sa nevyhol ani najvyšším kruhom. Napríklad Franklin Roosevelt požiadal britského premiéra W. Chur-chilla o doplnkové informácie. Talian-sky minister zahraničia Galeazzo Cia-no si v denníku priznal, že „mnohé je v tejto temnej záležitosti nejasné“.

Zo životopisu nacistu

Kým bol vlastne Hess, že vyvolal taký celosvetový poplach?

Na Mníchovskej univerzite vyštu-doval ekonómiu, no dôležitejšie je, že sa tu stal študentom profesora Karla Haushofera, otca teórie „geopolitiky“, bezprostredne prepojenej s ideológiou nacizmu. Hess sa pod jeho vplyvom

stal presvedčeným revanšistom, anti-komunistom a antisemitom.

V roku 1920 sa stal členom Ná-rodno-socialistickej strany, v ktorej neskôr zohral viditeľnú rolu. Potom nastala už spomínaná udalosť a zblí-ženie s Hitlerom. Hess sa stal pravou rukou Hitlera počas „pivného puču“ v Mníchove v novembri 1923. Po po-rážke vzbury a Hitlerovom zatknutí sa Hess dobrovoľne vydal úradom, aby mohol byť vedľa neho.

Treba tiež zdôrazniť, že Hess bol v určitom zmysle aj spoluautorom knihy „Mein Kampf“, ktorá sa stala

programom nacistického hnutia. Písa-li ju spolu počas pobytu v Landsberg-skej pevnosti.

Napriek tomu, že Hess písal text na písacom stroji podľa Hitlerovho diktátu, práve on vložil do knihy idey „geopolitiky“, načerpané ním svojho času u profesora Haushofera.

Od roku 1925 bol Hess osobným tajomníkom Hitlera a od apríla 1933 – jeho straníckym námestníkom a tre-tím človekom v ofi ciálnej nacistickej hierarchii. Neraz zastupoval Hitlera na ofi ciálnych podujatiach ríše.

Rozviedka informuje KremeľSamozrejme, že prelet takého člove-

ka počas vojny k nepriateľovi vyvolal senzáciu. Vyššiu pozornosť novinkám z Londýna venoval aj Kremeľ. Soviet-ske vedenie veľmi dobre chápalo, že zúfalá situácia Anglicka na Blízkom východe, kde osud Britskej ríše visel na vlásku, prihrávalo Nemcom príle-žitosť začať s Angličanmi rozhovory „z pozície sily“. Ich výsledkom sa mohol stať obchod na úkor ZSSR.

Zahraničná rozviedka orgánov so-vietskej bezpečnosti dostala prvú správu o prelete Hitlerovho námestní-ka do Anglicka 14. mája 1941. Bola krátka a uvádzalo sa v nej: „Podľa údajov Zenchena (operačný pseudo-nym sovietskeho rozviedčika, člena Cambridskej päťky Kima Philbyho), Hess, prijdúc do Anglicka, vyhlásil, že sa mienil obrátiť predovšetkým

na Hamiltona, ktorý je jeho známy zo spoločnej leteckej súťaže v roku 1934. Kirkpatrickovi, ktorý Hessa spoznal ako prvý činiteľ ministerstva zahrani-čia, Hess naznačil, že priviezol miero-vé návrhy. Podstata týchto mierových návrhov je nám zatiaľ neznáma“.

Oznam Kima Philbyho bol pre soviet-sku rozviedku signálom predpoveda-júcim nebezpečenstvo možného paktu Londýna s Berlínom. Náčelník soviet-skej zahraničnej rozviedky Pavel Fitin prijal rozhodnutie: „Okamžite telegra-fujte do Berlína, Londýna, Štokholmu, Ríma a Washingtonu. Vynasnažte sa vyjasniť podrobnosti návrhov.“

Na otázku Moskvy sa opäť ako prvá ozvala londýnska rezidentúra. V ozna-me z 18. mája sa hovorilo: „Podľa správ, získaných Zenchenom počas osobného rozhovoru s jeho priateľom Tomom Duprua:

1. Hess do večera 14. mája neposky-tol Angličanom žiadnu cennú informá-ciu.

2. Počas rozhovorov dôstojníkov anglickej vojenskej rozviedky s Hes-som len tvrdil, že prišiel do Anglicka na uzavretie kompromisného mieru, ktorý musí zastaviť zväčšujúce sa vy-čerpanie oboch bojujúcich strán a od-vrátiť konečné zničenie Britskej ríše ako stabilizačnej sily.

3. Podľa vyhlásenia Hessa on zostá-va lojálnym voči Hitlerovi.

4. Lord Beaverbrook a Anthony Eden navštívili Hessa, no ofi ciálne správy to popierajú.

5. Hess v besede s Kirkpatrickom vyhlásil, že vojna medzi dvomi se-vernými národmi je zločinom. Hess si myslí, že v Anglicku je za mier aj silná protichurchillovská strana, ktorá vďa-ka jeho príchodu získa mocný stimul do boja za uzavretie mieru.

Tom Duprua na otázku Zenchena – či si myslí, že anglo-nemecké spoje-nectvo proti ZSSR by bolo pre Hessa prijateľným, odvetil, že práve to chce Hess dosiahnuť.

Zenchen si myslí, že momentálne nenastal čas na žiadne mierové roz-hovory, no pri ďalšom vývoji vojny sa Hess môže stať centrom intríg na pod-pis kompromisného mieru a bude pro-spešný pre „mierovú stranu“ v Anglic-ku i pre Hitlera.“

Od zdroja v štátnom departmente

Posledný let Čiern ej BertyŠpecialisti doteraz nevedia dať dôveryhodné zhodnotenie Hessovho krokuDňa 10. mája 1941 okolo 23. hodiny vypol na nebi nad Škótskom motor svojho Messerschmittu-110 Hitlerov zástupca pre záležitosti NSDAP Ru-dolf Hess a vyskočil na padáku. Čoskoro bol pod ochranou členov oddielu miestnej domobrany dopravený na najbližší statok. Neskôr sa ukázalo, že Hess sa chcel dostať na cca 20 míľ vzdialené panstvo vojvodu Dan-ga Hamiltona, ktorý bol jedným z dôverníkov anglického kráľa Juraja VI. a aktívnym členom vplyvného profašistického zoskupenia vo V. Británii.

(Pokračovanie na str. 11)

Snímka R. Hessa z archívu autora.

BOJOVNÍK / 9 10

Bratislava 8 s 84-ročnou Ire-nou Ištókovou. Banská Bystrica – Tr. SNP so 62-ročnou Emíliou Muranča-novou. Cinobaňa so 72-ročnou Ka-tarínou Salajovou. Dolné Hámre so 76-ročným Emilom Šurkom. Hnúšťa s 84-ročným Pavlom Nadokom a 80-ročným Mila-nom Václavíkom. Lučenec 2 so 74-ročným Já-nom Telgartským.

Nová Lesná so 64-ročným Ondrejom Majerčákom. Nováky s 95-ročným Ing. Ju-rajom Gáborom. Prešov 9 so 69-ročnou Vero-nikou Vajčovecovou. Plechotice s 83-ročným Já-nom Spišiakom. Rožňava s 86-ročnou Máriou Rusnákovou.

Česť ichnehynúcej pamiatke!

Navždy sme sa rozlúčili

Tichá spomienka dení pôsobil ako vojak na letisku Sliač do decem-bra 1945.

Za svoju statočnosť dostal právom viacero oce-není. V roku 2013 aj štátne vyznamenanie od ru-munského prezidenta, v roku 2012 si na Slavíne prevzal pamätnú medailu od ministra obrany SR a bol povýšený. Bol nositeľom ocenenia vojnový veterán.

V súčasnosti bol znepokojený narastajúcim ex-trémizmom v spoločnosti.

Pavel Dobrík mal vynikajúcu pamäť a jeho spo-mienky so všetkým podrobnosťami vzbudzovali v nás veľký obdiv. Na stretnutiach s ním sme sa do-zvedeli vždy o určitej časti jeho šľachetného života.

Bol každoročným účastníkom Stretnutí generácií na Kališti a my sme ho vždy radi privítali medzi sebou. Listujúc v kronike ZO SZPB vidíme, že bol účastníkom viacerých podujatí aj vo vyššom veku.

ZO SZPB stráca svojho vzácneho člena, priame-ho účastníka protifašistického boja, ktorý poznal aká drahá je cena mieru. Hovoril, že hrôza a desivé obrazy z vojny sa mu často premietali v pamäti, často aj v noci, keď nemohol spať.Česť a úcta jeho statočnému životu!

S láskou spomínajú členovia ZO SZPB v Ľubietovej

ZO SZPB v Ľubietovej sa 29. 3. 2016 rozlúčila so svojim 94-ročným členom Pavlom Dobríkom, ktorý bol členom SZPB od roku 1987. Do SNP sa zapo-jil ako vojak v priestore letiska Mokraď. Bojoval v priestoroch Biely Potok,

Lužná, Partizánska Ľupča a v okolí Banskej Bys-trice ako strelec guľometu.

Do slovenskej armády narukoval v r. 1942 ako 21-ročný do Trenčianskych Biskupíc, odtiaľ bol preložený s celou jednotkou do Liptovského Hrád-ku. Táto prevážala letecký materiál na letisko Sliač, kde sa neskôr mala presunúť. Počas prechodu na Sliač sa jednotka zastavila v Liptovskej Osade, kde dostali rozkaz zabrániť postupu nemeckých jedno-tiek od Ružomberka na Banskú Bystricu.

Pavel Dobrík sa aktívne podieľal na oslobodzo-vaní obcí Poniky a Môlča. Spolu s vojakmi Čer-venej a rumunskej armády sa ako spojka zúčastnil oslobodzovania Banskej Bystrice a po jej oslobo-

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajúJubilanti ZO SZPB sa dožívajú• Bratislava 9: Milan Filadelfi 94 a Judita Fajnorová 92 rokov.• Bratislava 18: Ing. Michal Maj-tán 82 rokov.• Bratislava 24: Ing. Ján Gregor 93 a Dr. František Mózsi, CSc. 92 rokov.• Bratislava 29: Mária Kornokovi-čová 85 a Rozália Čierna 80 rokov.• Belá – Dulice: Emília Šalátová 85 rokov.• Badín: Mária Leštáková 65 ro-kov.• Banská Bystrica – gen. I. Giba-lu – Fončorda: Anna Kovaliková 82 rokov.• Banská Bystrica – Tr. SNP: Ing. František Mistrík 94, Gabriela Ba-loghová 86, Ján Liska 81 a Alena Kimleová 60 rokov.• Banská Bystrica – Stred: Oto Sovák 85 a Kvetka Pavelková 83 rokov.• Banská Bystrica – Radvaň: Anna Hricová 70 rokov.• Brezno 1: Jozef Felcian 93 a Jo-zef Tokár 60 rokov.• Breznička: Milan Šuľaj 65 rokov.• Cinobaňa: Darina Belovová 75 rokov.• Čaňa: Alžbeta Bittová 81, Anna Koščáková 60, Marta Bučeková 55 a Iveta Hegedušová 35 rokov.• Dolné Vestenice: Vladimír Šoka 65 rokov.• Halič: Ing. Pavel Jonáš 65 rokov.• Humenné 1: Anna Onufriaková 75 rokov.• Hnúšťa: Anna Nociarová 86 a Marta Sitarčíková 70 rokov.• Kordíky: Mária Odorová 35 ro-kov.• Košice – Staré Mesto: Milada Šušková 82 rokov.• Klenovec: Elena Zvarová 84, Zlata Trnavská 70, Anna Bartová a Božena Moncoľová 65 rokov.• Kráľovský Chlmec: Ladislav Kolesár 65 rokov.• Kuzmice: Ján Sokol 83 a Vladi-mír Kráľovský 65 rokov.• Liptovská Teplička: Štefan Miž-da 65 rokov.• Lučenec 1: Zuzana Brémová 95 rokov.• Lučenec 2: Jozef Benik 80 rokov.• Liptovský Mikuláš: Mária Chrapčiaková 82 a Šarlota Janeko-vá 80 rokov.• Ľubietová: Anna Mišuthová 65 rokov.• Myjava: Kristína Paulíková 89,

Viera Púllová 85 a Kvetoslava Šimková 65 rokov.• Medzibrod: Viera Smolová 70 rokov.• Muráň: Juraj Ďurej 86 rokov.• Nové Mesto n/Váhom: Oto Bača 89, MUDr. Miroslav Kusenda 88, Judita Mornárová a Emília Bene-chová 87, Božena Ošťádalová 86, Irena Košíková 85, Jozef Dvorštiak 84, Emília Vydarená 82, Vratislav Mísař 80 a Anna Michalíková 70 rokov.• Nová Lesná: Juraj Hronkin 75, Klára Čonková 70 a Anna Komá-rová 65 rokov.• Novosad: Maroš Baňacký 20 ro-kov.• Ostrý Grúň: Anna Nováková 82 a Rudolf Adamov 70 rokov.• Pezinok: Mária Anna Mlyneková a Taťjana Sučanská 70 rokov.• Považská Bystrica: Emília Žiš-ková 87 rokov.• Pohorelá: RSDr. Matej Kalman 85 rokov.• Revúca – ZO gen. Viesta: Mar-gita Lábajová 86, Ondrej Paška 80, Emília Sedláková 70 a Mgr. Kata-rína Hviščová 45 rokov.• Rimavská Sobota 1: Ida Lörin-cová 83 rokov.• Rimavské Brezovo: Elena Brn-diarová 91 rokov.• Rožňava: Ing. Ján Tomi 87, Anna Piljanová a Ján Komáromi 85, Margita Pozmanová 75, MUDr. Lýdia Gažúrová 70, MUDr. Ľubo-míra Chromčíková, Valéria Solda-nová a Helena Pančová 65, Ing. Lea Jeftušenková a Július Fűzék 55, Marcel Lacko 35 rokov. • Stará Turá: Emília Kubišová 87 rokov.• Senica: Kristína Hyžová 81 a Fri-da Szabová 70 rokov.• Spišská Nová ves: PhDr. Alica Kubovská a Mária Ištvániková 60 rokov.• Snina: Ladislav Tarasenko 90 a Františka Pandulová 88 rokov.• Sečovce 1: Mária Kľučárová 83, Helena Póšová 65 a Peter No-výkmec 40 rokov.• Slovenské Nové Mesto: Pavol Jakab 55 rokov.• Trenčín 1: Margita Beňová 90 rokov.• Trnava 1: Mária Glembová 86, Oľga Milová 85, Ing. Štefan Ba-char 80 a Mgr. Daniela Kohýlová 75 rokov.

• Utekáč: Katarína Vrábľová 86 rokov.• Vráble: RSDr. Milan Sivecký 70 a Ondrej Vrzala 65 rokov.• Závadka n/Hronom: Zdena Oravcová 55 rokov.• Zvolenská Slatina: Anna Chudá 80 rokov.

Najstaršia občianka Lučatína oslavovala deväťdesiatkuDňa 12. apríla 2016 sa jej dožila bý-valá členka 1. Stalinovej partizán-skej brigády majora A. S. Jegorova, pani Zlatica Kubišová. Životné jubi-leum oslávila v kruhu svojej rodiny.

Na svoju členku nezabudla ani jej materská základná organizácia SZPB v Lučatíne. Osobne jej prišli gratulovať členovia výboru na čele z predsedom Štefanom Dubovickým. Okrem kve-tov a darčekového koša jej odovzdali i Poďakovanie OblV SZPB v Banskej Bystrici za doposiaľ vykonanú prácu v SZPB. Štefan DUBOVICKÝ

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Pavel Malečka z Bziniec pod Javorinou jeseň svojho života s man-želkou už niekoľko mesiacov prežíva v Dome dôchodcov Domicile na Papradi pri Starej Turej.

Vedenie zariadenia im na počesť najvzácnejšieho dňa života celej ich rodiny zorganizovali milú oslavu presne 19. 1. 2016. Veď platinovú svadbu tu za svojej 8-ročnej existencie ešte nemali. Elena RUBANINSKÁ

(Voľné pokračovanie zo str. 8)

• Zemplínska Teplica: Ján Kele-mec 60 rokov.• Žiar n/Hronom: Oľga Vívodová 86 rokov.• Želiezovce: Mária Kišďurková 85 a Judita Siládiová 65 rokov.

Jubilantom srdečne blahoželáme.

Ilustračné foto

11 BOJOVNÍK / 9

HISTÓRIA ZNÁMA AJ NEZNÁMA

Posledný let Čiern ej Berty(Dokončenie zo str. 9)

USA prišla takáto správa: „Hess prišiel do Anglicka s plným súhla-som Hitlera, aby začal rozhovory o prímerí. Nakoľko Hitler nemo-hol bez škôd pre nemeckú morál-ku navrhnúť prímerie otvorene, vybral si na to Hessa ako svojho tajného emisára.“

Zdroj z berlínskej rezidentúry Jun oznamoval: „Vedúci americ-kého oddelenia ministerstva pro-pagandy Eisendorf vyhlásil, že Hess je vo výbornom stave, odle-tel do Anglicka s určitými úloha-mi a návrhmi od nemeckej vlády.“

Iný zdroj (Frankfurt) hlási z Berlína: „Akcia Hess nie je úte-kom, ale s vedomím Hitlera usku-točnenou misiou s mierovým ná-vrhom pre Anglicko.“

V informácii, získanou berlín-skou rezidentúrou od spoľahlivé-ho zdroja Externa sa zdôrazňova-lo: „Hess bol poslaný Hitlerom na rozhovory o mieri a v prípade sú-hlasu Anglicka Nemecko okamži-te vystúpi proti ZSSR.“

Takýmto spôsobom sa v Centre skladal reálny obraz toho, že za „útekom“ Hessa sa skrýva realizá-cia tajného zámyslu nacistického vedenia podpísať mier s Anglic-kom v predvečer prepadnutia So-vietskeho zväzu a tým sa vyhnúť vojne na dva fronty.

Pripomeňme si, že bez ohľadu na to, že Hitler sa ohradil a Hes-sa nazval bláznom, anglický mi-nister zahraničia Anthony Eden a lord Beaverbrook navštívili nacistického emisára a sondova-li jeho zámery. Napriek tomu, že konzervatívny kabinet Churchilla neprijal Hitlerove návrhy pode-liť si územie ZSSR, Stalin medzi nimi nevylučoval budúci pakt na antisovietskom základe. Uvedo-mil si, že Angličania formálne odmietli návrhy Berlína, no o ich podstate Moskvu neinformovali.

Dôležité je tiež zdôrazniť, že čoskoro na to zmizli zo stránok anglických novín vôbec všetky informácie o Hessovi a on sám bol ochraňovaný lepšie, ako najvyšší funkcionári kráľovstva.

Dnes, kedy z odtajnených ma-teriálov Tretej ríše a výsledkov Norimberského procesu, vieme, že Hitler sa naozaj chcel dohod-núť s Anglickom o spoločnom vojenskom ťažení proti ZSSR, začína byť jasné, že Stalin nemo-hol dôverovať Anglicku, ktorého predvojnová politika sa vyznačo-vala dvojtvárnosťou a falošnos-ťou. Ani Churchillovi nedôvero-val, pretože v kabinete britského premiéra bolo nemálo „Mníchov-čanov“, ktorí nenávideli ZSSR viac, ako Nemecko.

Konkrétne to dokazuje aj direk-tíva britského vedenia anglickej rozviedke Mi-6 z 23. 5. 1941, získaná sovietskou rozviedkou, o pristúpení k uskutočneniu kam-pane na dezinformáciu sovietskej vlády s využitím „prípadu Hess“.

Anglickému veľvyslancovi v ZSSR Staffordovi Crippsovi bola postavená úloha šíriť ne-verejnými kanálmi správu, že „Hessov let je dôkazom rastúcich rozkolov kvôli Hitlerom uskutoč-ňovanej politike spolupráce so Sovietskym zväzom... a že Hitler bude preto nútený vzdať sa tohto smerovania a teda zrušiť akékoľ-vek prísľuby Sovietskemu zväzu, ktoré, možno, už dal“.

Informácia z preverených zdro-jov, prichádzajúca do Moskvy z Londýna a z hlavných miest iných štátov, nemohla nezosilniť podozrievavosť sovietskeho vede-nia tak voči Nemecku, ako aj voči Anglicku.Ďalšou z dôležitých verzií je,

že let Čiernej Berty do Škótska bol výsledkom pomerne šikovnej operácie anglických špeciálnych služieb na vylákanie Hitlerovho námestníka do pripravenej pasce. Pričom táto operácia sa zakla-dala na využití písomného styku R. Hessa a D. Hamiltona.

Londýnska rezidentúra pokra-čovala vo vyjasňovaní si Hes-sovho tajomstva aj počas Veľkej vlasteneckej vojny. 20. 10. 1942 prišla od nej do Centra správa od spoľahlivého zdroja ohľadne Hes-sovho preletu v tomto znení:

„Rozšírený názor, že Hess pri-letel do Anglicka nečakane, je nesprávny. Korešpondencia me-dzi ním a Hamiltonom sa o tom zmieňuje dávno pred odletom. Lenže samotný Hamilton sa do tejto záležitosti nezapájal, nakoľ-ko Hessove listy sa dostali do rúk Inteligence Service. Aj odpovede na ne, v mene Hamiltona, zostavo-vala Inteligence Service. Takto sa podarilo oklamať Hessa a vylákať ho do Anglicka.“ Zdroj oznámil, že „osobne videl korešpondenciu me-dzi Hessom a Hamiltonom. Nem-ci o svojich vojnových plánoch voči ZSSR písali pomerne jasne, ubezpečujúc Angličanov o nevy-hnutnosti zastavenia vojny medzi Nemeckom a Anglickom. Existu-jú aj písomné dôkazy viny Hessa a ďalších nacistických pohlavárov v príprave prepadu ZSSR.“

* * *Ktorá z týchto verzií posledné-

ho letu Čiernej Berty je pravdivá, je stále záhadou. Rovnako tak zostáva tajomstvom i obsah roz-hovorov Hessa s britskými pred-staviteľmi.

Zrejme nie náhodou anglické úrady na tak dlho, i 70 rokov od udalosti, utajujú archívne mate-riály o tejto záležitosti. Nie je vylúčené, že aj v samotnej anglic-kej rozviedke, pripravujúcej listy v mene vojvodu Hamiltona, boli ľudia, ktorí hrali veľmi nebezpeč-nú hru v mene toho, aby ponechali Sovietsky zväz v osamotení blí-žiaceho sa boja s Hitlerom.

* * *Norimberský tribunál odsúdil

Rudolfa Hessa na doživotie a ten ho mal absolvovať v berlínskej väznici Spandau.

Od roku 1966 bol jediný v ob-rovskom väzení pod ochranou pravidelne sa meniacej stráže z vojakov štyroch víťazných moc-ností. V roku 1987, dva roky pred pádom Berlínskeho múru, bol 93-ročný väzeň nájdený vo svojej cele obesený.

Plukovník vo výslužbe Vladimír S. ANTONOVhlavný expert Sály dejín zahraničnej rozviedky

Podľa nvo.ng.ru, 8. 4. 2016

R. Hess druhý zľava v prvom rade.

Slovenský zväzprotifašistických bojovníkovso sídlom Štúrova 8, 815 72 Bratislava – Staré Mesto

Právna forma: Občianske združenieIČO: 00177431

Vyzývame svojich členov, priateľov a sympatizantov, aby využili možnosť poukázania 2 % podielu

zaplatenej dane z príjmov a poskytli tak podporuna našu činnosť v roku 2016

SZPB bol na tento účel zaregistrovaný d ňa 19. 11. 2015v zozname prijímateľov 2 % dane v Notárskom centrálnom registri

(www.notar.sk) pod sp. zn. NCRls45458/2015.

Aktuálne tlačivo je možné stiahnuť na našejwebovej stránke www.szpb.sk

Za váš príspevok a prejavenú dôveruvopred ďakujeme

Ústredná rada SZPB

Kontakt: e-mail: ekonomka@szpb.sk telefón: 02/38104942, 0911 151 512 www.szpb.sk

2. svetová vojna, Slováciv protifašistickom odboji

S touto témou 13. apríla 2016 vystúpili pred žiakov pezinských škôl informatívnou besedou historik Jozef Bystrický, bývalý partizán Ka-rol Kuna a Valéria Dullová, ktorá na vlastnej koži zažila, aký „príjem-ný“ je koncentračný tábor. Pre pezinských školákov nie sú takéto stretnutia novinkou, pretože miestna základná organizácia pod ve-dením predsedu Dušana Vilíma ich organizuje každoročne. Minulo-roční žiaci sa, napríklad, dozvedeli neznáme fakty o oslobodzovaní svojho vlastného regiónu, o Pezinku, Grinave, Modre... No a tento ročník je aj akousi prípravou na súťaž v školách a na súťaž niekoľ-kých škôl v bratislavskom regióne o vedomostiach o 1. a 2. sv. vojne.

Moderátor tohtoročného poduja-tia Ondrej Kuňák zdôraznil, že na Slovensku máme už tretiu gene-ráciu, ktorá nezažila 2. sv. vojnu. A teda, že aj poznatky o nej sa nám z vedomia vytrácajú. Historik Jozef Bystrický preto niektoré obnovil, ale predniesol aj úplne nové, ktoré určite oslovili nielen žiakov, ale aj ich učiteľov.

Napríklad, prečo sa Slovensko stalo účastníkom vojny?

– Bolo to aj z dôvodu, že malo s Nemeckom podpísanú dohodu o tzv. ochrannej zóne a tá obsaho-vala aj záväzok slovenskej strany uskutočňovať svoju zahraničnú po-litiku v súlade so zahraničnou poli-tikou nacistického Nemecka a záro-veň podriaďovať vojenskú politiku výstavby a použitia armády nemec-kým požiadavkám. Čo nevieme o začiatku vojny? – Že v rovnakom čase ako Ne-

mecko, napadlo poľské územie aj Slovensko. Ofi ciálne zdôvodnenie bolo, že nám ide o návrat predtým zabratých území.

Do 2. sv. vojny sa postupne zapo-jilo 62 štátov, v ktorých žilo okolo 82 % svetového obyvateľstva. Voj-na trvala 6 rokov – 2195 dní.

Čo nevieme o východnom ťaže-ní slovenskej armády?

– Málo známym údajom je, že od momentu pripojenia sa k vojne proti Poľsku, proti ZSSR, slovenskí voja-ci prešli po boku nemeckých vojsk územiami 10-tich európskych krajín: Poľsko, Ukrajina, Bielorusko, Rus-ko, Moldavsko, Rumunsko, Maďar-sko, Rakúsko, Taliansko a Česko.

Navyše, Slovensko bolo aj po-slednou krajinou, ktorá vydržala po boku Nemecka až do jeho kapitu-lácie. Posledné zvyšky slovenskej armády sa mali dokonca zúčastniť útoku na povstalcov v Prahe, na čo dostali rozkaz 7. mája 1945.

Valéria Dullová v sebe nezaprela skúsenosti dlhoročnej pedagogičky. Nenechala sa znechutiť ani niekto-rými vyrušovačmi a... nakoniec celú sálu ovládla len svojím hlasom bez mikrofónu. Lebo dosiahla to, po čom túži každý pedagóg – aktívny kontakt so svojím auditóriom.

Predseda HOSk partizánov... Ka-rol Kuna priblížil život asi 18-roč-ného partizána, jeho názory, túžby i odhodlanie. Spomenul však aj spôsob, ako jeho rodina zachránila životy 4 židovských manželských párov... Vladimír MIKUNDA

Správne vylúštenie tajničky z č. 7 znie: Ak chceš byť milovaný, miluj.Knihu posielame Marte Kyselovej do Dolného Kubína. Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 Bratislava, alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

ZRNKÁ HUMORUORU

V ydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktor Dr. Vladimír Mikunda, editor Dr. Vladimír Dobrovič, redaktorka Mgr. Adriana Mikundová, tel. 02/38 10 49 48 • Internet: www.szpb.sk, e-mail redakcia: sefredaktor@szpb.sk, bojovnik@szpb.sk, zlata.haringova@szpb.sk • Redakčná rada: predseda – Viliam Solovič, tajomník Dr. Vladimír Dobrovič, členovia – Doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., RSDr. Jozef Petráš, Dr. Anton Hoffmann, Mgr. Ľubomír Jančo, Doc. PhDr. Viliam Longauer, CSc., JUDr. Jozef Pupala, PaedDr. Jozef Rodák. • Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • IČO 00177431 • Neobjednané rukopisy a fotografi e sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov) • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Účelové stredisko predplatiteľských služieb, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o., Grösslingova 45, 811 09 Bratislava • Grafi cká úprava: Peter Procházka – G-T-P. Ročník XL (LXI) • Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08. Titul neprešiel jazykovou korektúrou.

BOJOVNÍKDvojtýždenník antifašistov

HISTORICKÝ KALENDÁR

pomôcky:

ENOS,ELTON

neón,po česky

koniec, po nemecky

vlastenec

vsypanímdostaldovnútra

vylievajú

avšak

EČVTrnavy

2. časťtajničky

anonymnélisty

nervovévlákno

drevenádoštička

biblickýSetov syn

poľovnýpes

meno spe-váka Johna

1. časťtajničky

rúchosudcov

MPZ Ru-munska

nepodoprú

relaxácia

ukazovacie zámeno

autor výroku:

PLUTAR-CHOS

omotajme

zabával

prehrav šachu

zápalsliznice

údery

otĺkol

malý somár

hrubýkoberec

umelýnásyp

písmeno

údeninyz mletéhomäsa

rímskaštvorka

nikde

cudzie mužskémeno

3. časťtajničky

zaujímajsedaciupolohu

značkahasiacehoprístroja

zn. kon-skej sily

postskrip-tum

predstavi-teľ elity

vstrebávalvlhkosť

činnosťna zábavu

osobnézámeno

EČV Parti-zánskeho

krík

solmizačnáslabika

sklon

popálilahorúcouparou

EČVČadce

intenzívnenerobil

citoslovceobdivu

Ge nocída indiánov je vedecky potvrdenáMedzinárodná skupina vedcov predstavila správu, ktorá po-tvrdzuje závery o genocíde pôvodného obyvateľstva severnej Ameriky kolonizátormi.

Získané výsledky „podporujú scenár, že európska kolonizácia vyvolala podstatné vymieranie dokolumbovských línií dedič-nosti“, uvádza sa v správe, ktorá bola uverejnená vo vedeckom vestníku Science Advances.

Vedci, na čele s antropológom a genetikom Bastienom Llama-som, z univerzity v austrálskom Adelaide, odhalili vo vzorkách DNK najmenej 84 takýchto línií. Potvrdilo sa, že asi pred 500 rok-mi sa všetky tieto línie križovali. „Keď prišli Európania, niektoré z týchto skupín boli kompletne zničené,“ vyhlásil Llamas.

Komentujúc túto prácu Was-

hington Post poukazuje na to, že „podľa všetkého medzi teraz žijúcimi ľuďmi niet nositeľov

tejto starodávnej DNK, ktorá bola zadokumentovaná vo vý-skumoch Llamasa“.

„Toto však určite neznamená, že všetka genetická rôznoro-dosť dokolumbovskej epochy je kompletne zničená,“ píše washingtonský list vysvetľujúc, že „môžu existovať aj iné línie, ktoré daná práca neobsahuje a možné je aj to, že týchto 84

línií sa nachádza aj v zatiaľ ne-preskúmaných skupinách oby-vateľstva“.

„Výskum však potvrdzuje vy-sokú úroveň vymierania pôvod-ného obyvateľstva Ameriky.“

Napriek všetkému, hoci tu do-slova ide o genocídu, samotný pojem nebol ani raz použitý. Ani vo vedeckej práci, ani v publiká-ciách o nej. Čo sa týka základného cieľa

výskumu, Llamasovou skupi-nou získané údaje vraj „svedčia o tom, že neveľká skupina ľudí prišla do Ameriky asi pred 16 tisíc rokmi po oddelení sa od obyvateľstva východnej Sibíri a izolovane existovala na výcho-de Beringovho prielivu asi 2,4–9 tisíc rokov“. Podľa vz.ru, 9. 4. 2016

Čítaníčko

Osemdesiatročná abstinentka na oslavách svojich narodenín neodo-lá a vypije pohárik borovičky.

– Chutí mi to ako liek, ktorý môj nebohý manžel musel piť celý ži-vot, povzdychne si.

* * *Sťažujú sa dvaja dôchodcovia

jeden druhému:– Tak to vidíš kamarát. Časy sú

stále horšie.– Máš pravdu, odpovedá druhý. – Voľakedy sme sa napchávali

párkom v rožku, a dnes už mám len na ten rožok.

* * *Babička Nováková poprosí atrak-

tívnu susedku:– Mladá pani, prosím, skúste

sa opäť opaľovať na záhrade bez plaviek. Možno mi potom manžel pokosí trávnik.

– Dedko, prečo sedíte bez noha-víc v tejto zime?

– Lebo som tu včera sedel bez košele a stuhol mi chrbát.

* * *Čerstvý osemdesiatnik: Pri pohľade na mladých milen-

cov v parku sa nezdrží.– Žena moja, zrejme som už sku-

točne starý.To, čo ma voľakedy vzrušovalo,

dnes ma už len vyrušuje. * * *

Dôchodkyňa v autobuse:– Pán vodič máte rád oriešky? – Občas si ich kúpim.– Nekupujte, ja vám ich budem

nosiť zadarmo.Keď už tretíkrát mu prinesie

oriešky, vodič sa jej spýta:– Babička odkiaľ máte tie

oriešky?

– Z toffi fee, ja už nemám zuby, tak ich jesť nemôžem.

* * *Čulá sedemdesiatnička sa sťa-

žuje manželovi:– Boli časy, keď si ma držal za

ruku.Chytí ju teda za ruku.– Vždy si ma pritom aj poboz-

kal.Manžel ju nežne pobozká.V žene sa pritom prebudia spo-

mienky.– Voľakedy si ma pritom jemne

pohrýzol na krku. Manžel sa na to zdvihne a ide

preč.Manželka naň rozčúlene zavolá.– Kam ideš? Veď si ešte zaslú-

žim trochu pozornosti.– Idem si len pre zuby, odpove-

dá smutne manžel.

24. apríl 1938 – Zjazd Sudetonemeckej strany v K. Varoch. Henlein kladie 8 požadaviek. Išlo v nich o jediné, ako to 28. 3. 1938 povedal Hit-lerovi: Taktika SdP je požadovať na československej vláde autonómiu Sudetov s podmienkami, na ktoré by vláda nemohla pristúpiť.25. apríl 1944 – Slovenskí Židia Rudolf Vrba a Alfred Wetzler dorazili, po úteku z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, po trojtýždňo-vom putovaní do Žiliny. 25. apríl 1945 – Ruské a americké vojská sa stretli na Labe pri Torgau. Boli to vojaci sovietskej 58. gardovej divízie 5. gardovej armády 1. ukra-jinského frontu a vojaci americkej 69. pechotnej divízie 1. armády. 26. apríl 1943 – Najvyšší soviet ZSSR vyznamenal vojakov 1. čs. poľ-ného práporu v ZSSR za statočnosť v bojoch pri obci Sokolovo.26. apríl 1945 – Ako uznanie za bojovú činnosť venovala Lomonoso-va univerzita v Moskve bojovú zástavu čs. zmiešanej leteckej divízii. V tento deň bola v Moskve aj odovzdaná. 27. apríl 1939 – V čase vypuknutia 2. sv. vojny V. Británia nemala silnú pozemnú armádu (len 4 divízie schopné na okamžité nasadenie). Až tohto dňa britský parlament prijíma zákon o všeobecnej brannej povinnosti. Mala však silné letectvo, ktoré však technicky zaostávalo za nemeckým.27. apríl 1940 – Na poľskom juhu, 70 km západne od Krakova je na príkaz H. Himmlera vytvorený najväčší koncentračný tábor Tretej ríše – Auschwitz-Birkenau.27. apríl 1944 – V B. Bystrici vzniká Vojenské ústredie – ústredný orgán príprav povstania v slovenskej armáde. Veliteľom bol pplk. gšt. Ján Go-lian. Styk s partizánmi mal zabezpečovať mjr. Jozef Marko.28. apríl 1939 – Nemecko vypovedalo nemecko-poľskú zmluvu o nena-padnutí z roku 1934 a nemecko-britskú námornú konvenciu.28. apríl 1947 – V Prahe sa začal proces so zradcami K. Čurdom a V. Gerikom, ktorí spolupracovali s gestapom a pomohli pri vypátraní atentátnikov na Heydricha. Oboch popravili.29. apríl 1944 – Na porade okresných náčelníkov, zástupcov žandárstva a vojenských zložiek v Prešove dostala profašistická vláda požiadavku, aby za nezákonné držanie zbrane bol stanovený trest smrti.29. apríl 1945 – V Caserte je podpísaná bezpodmienečná kapitulácia nemeckých vojsk v Taliansku. 30. apríl 1939 – V Krakove vznikla zahraničná vojenská skupina, cez ktorú smerovala väčšina čs. emigrantov do Francúzska. Od mája do au-gusta 1939 ich bolo takmer 1200. 30. apríl 1945 – Vojaci 3. brigády pod velením plk. Selnera prešli ráno 30. apríla do útoku. Jej 6. peší prápor spolu s prieskumnou rotou zdolali odpor nepriateľa západne od Mojšovej Lúčky, prenikli do Žiliny a ráno o 9.30 hod. mesto oslobodili. Oslobodená je aj Považská Bystrica.30. apríl 1945 – Sovietski vojaci vztýčili v Berlíne zástavu víťazstva nad budovou Ríšskeho snemu o 22.50 hod.30. apríl 1945 – Príslušníci 1. čs. armádneho zboru v ZSSR po prvýkrát vstupujú na české územie.30. apríl 1945 – Červená armáda oslobodila Žilinu, Kysucké Nové Mesto, Považskú Bystricu a Ostravu. 1. máj 1941 – V obci Hraň v okr. Trebišov zriadili fašisti internačný tábor, v ktorom uväznili vyše 2000 osôb, z toho vyše 250 komunistov. 1. máj 1945 – V Přerove vypuklo povstanie. Začiatok májového povsta-nia č eského ľudu.2. máj 1941 – UŠB nariadila policajným riaditeľstvám vypracovať zoznam komunistov a protifašisticky zmýšľajúcich občanov na Sloven-sku. Dňa 22. 6. 1941 ich pozatýkala a odvliekla do Ilavy. 3. máj 1943 – Rozkazom veliteľa III. operačnej oblasti bol založený 1. čs. prápor v Juhoslávii pod názvom Jan Žižka z Trocnova. 3. máj 1944 – Ofi ciálne je zriadená 128. samostatná stíhacia peruť. Dňa 3. júna 1944 bola preformovaná na 1. čs. stíhací letecký pluk v ZSSR. Mal dve perute a každá dve letky. 3. máj 1945 – Oslobodením posledných obcí na území Slovenska (Klo-kočova, Korne a Makova) sa skončila 226 dňová bojová činnost prebie-hajúca na našom území.4. máj 1919 – Výročie úmrtia M. R. Štefánika. 4. máj 1948 – Asi 7 km od Kysaku pri Veľkej Lodine sa odohral posled-ný boj s banderovcami na slovenskom území.5. máj 1939 – V Maďarsku (a teda aj s platnosťou na slovenské od-trhnuté územia) bol prijatý zákon o obmedzení priestoru pre Židov vo verejnom a hospodárskom živote.5. máj 2014 – Ruský prezident V. Putin podpísal zákon, trestajúci reha-bilitáciu nacizmu, odmietanie faktov, o ktorých rozhodol Norimberský tribunál a aj za šírenie klamných údajov o konaní ZSSR počas vojny.6. máj 1945 – Churchill v liste H. Trumanovi priamo odporúča „vážne prehodnotenie našich pozícií v pomere k Sovietom v Juhoslávii, Ra-kúsku, Československu a Nemecku“. 7. máj 2002 – V múzeu Auschwitz-Birkenau otvorili stálu slovenskú národnú expozíciu s názvom Deportácie 1942-45.