Obecné noviny Terchová - 2007 / 6

Dvojmesačník všetkých Terchovčanov ◘ www.terchova.sk ◘ Ročník 17 ◘ Číslo 6/2007 ◘ Cena 22,- Sk

AK CHCETE DOSIAHNUŤ SVOJ VYSNÍVANÝ CIEĽ, SPITE ČO NAJMENEJ. Stano Radič

P ravdepodobne nejestvuje na Slovensku miesto, kde by via-nočné sviatky nemali svoje osobité čaro. Práve počas týchto

magických dní sa vždy naplno rozvíjala tvorivosť ľudí, do kto-rej sa v celej šírke premietali zvyky a obyčaje našich predkov. Veru, málokedy v priebehu roka nastáva taký mohutný návrat k prameňom ľudovej kultúry a tradície. Vianočné dni najpre-svedčivejšie odhalia a preveria nefalšovaný vzťah človeka nie-len k viere, ale aj k domovine, otcovizni a najmä k blížnemu. Tento podmanivý čas má v jednotlivých kútoch našej vlasti svoje zákonitosti a špecifiká. Možno vari povedať, že čo dom, to iná forma slávenia. Folklórne motívy, inšpirované pevným spojenectvom člove-ka s prírodou, vždy ovplyvňovali, a ovplyvňujú dodnes, i charakter vianočných zvykov v Terchovej. Už ako malý chlapec som obdivoval všetkých, čo sa po-čas Vianoc venovali aktualizácii ich výsostne univerzálneho kresťanské-ho posolstva. Páčilo sa mi, ako sa motív narodenia malého Ježiška prirodzene obohacoval o rýdzo do-máce prvky, prostredníctvom kto-rých nadobudla táto jedinečná uda-losť punc autenticity. Nezaintereso-vanému sa dokonca mohlo javiť, že Ježiško uzrel svetlo sveta práve tu – pod hrebeňmi Malej Fatry. Zámerne som predošlé riadky písal zväčša v minulom čase, preto-že mnohé krásne vianočné zvyky a symboly patria už, žiaľ, definitív-ne minulosti. Skromne, ako bolo pre ne vždy príznačné, ustúpili dnešnému uponáhľanému času. A my, ľudia, sme sa ich dobrovoľ-ne zriekli, pretože je oveľa pohodl-nejšie uzavrieť sa do vlastných obydlí a oddávať sa presile mate-riálnych pôžitkov. Kto ale zatúži

aspoň na chvíľu po návrate starých dobrých vianočných zvy-kov, môže si ich všetkými zmyslami precítiť na Jasličkovej pobožnosti v Kostole svätých Cyrila a Metoda v Terchovej. V tomto roku, na sviatok Božieho narodenia (25. 12.), sa popu-lárna „jasličková“ uskutoční už po tridsiaty tretí raz! Vinšujem vám milostiplné vianočné sviatky, hojnosť Božích milostí, pevné zdravie, úspešný rok 2008 a v príhodnej chvíli vždy dostatok zdravého sebavedomia. A nezabudnite ani v novom roku žiť tak, aby až po vašej smrti nemuselo vyjsť najavo, že ste boli dobrákom od kosti...

Peter CABADAJ

Myšlienka roka -

Foto - František MUCHA

Z obsahu čísla: farské listy – obecný úrad informuje – história – rozhovory – profily osobností – reportáže – recep-ty – humor – spomienky – sentencie – šport – krížovka + mnoho ďalších zaujímavostí nájdete v poslednom tohtoročnom čísle, ktorým sa uzatvá-ra 18. ročník vydávania novín Terchová

PF 2008

O VIANOČNÝCH ZVYKOCH

“Rodný môj kraj, zo všetkých naj….” (Vianočné riadky pátra Martina Cingela, SVD)

(tentoraz až z Kene)

TERCHOVÁ 6/2007 2

D rahí terchovskí rodáci! Slovami tejto piesne vás

všetkých pozdravujem a posie-lam srdečný pozdrav z “neďalekej” Afriky (cestuje sa tam poza Varín…). Aj keď je to môj druhý (vlastne ani neviem, už koľký) domov, nikdy nezabúdam na vás, na môj rodný kraj a moju rodnú Terchovú, ktorá je zo všetkých Naj!

Vianoce a Nový rok sú predo dvermi, a tak je tu čas, aby sme poďakovali nášmu Nebeskému Otcovi za rok 2007, za všetky Jeho požehnania a dobra, ktorými nás obdaril, a zároveň od-prosili JEHO, ktorý je Kráľom neba i zeme, za všetky naše chyby, ktorých sme sa dopustili, a znova Ho prosili o požehnanie a ochranu v no-

vom roku 2008. Je to čas, keď si prajeme lásku a pokoj, a nakoľko iba On je pravým zdrojom a prameňom Lásky a Pokoja, znova a znova Ho pozývame do našich rodín, hlavne v čase vianočnom, aby On bol Kráľom našich sŕdc. Je to čas, keď si spomíname na všetkých, ktorí sú nám drahí, ktorých milujeme a tešíme sa z toho, že ich máme v našom živote, a aj keď niek-torí sú ďaleko, predsa sú tak blízko v našich srdciach. Taktiež si spomíname na našich milovaných, ktorí už nie sú medzi nami živými, ale veríme, že sa raz s nimi stret-neme v nebeskom kráľovstve. Je to čas, keď my, kresťania, oslavujeme narodenie Ježiša Krista, Svetlo sveta a nášho Spasiteľa, ďakujeme za dar viery a taktiež oslavujeme naše narodenie pre večný život. Nesmieme však zabúdať aj na tých, ktorí ešte nepoznajú alebo odmietajú Krista, aby aj v ich živote raz zasvietilo betlehemské svetlo a prijali Boha do svojho života. Je to čas modlitby, čas vďa-kyvzdania, čas odprosenia, čas radosti. Je to čas, ktorý nám Cirkev ponúka každý rok, aby sme sa pozastavili, oddýchli si, našli čas na Boha, zhodno-tili náš život a taktiež nezab-údali na tých, ktorí nič ne-

majú, ktorí sa trápia, ktorí žijú v problémoch, ktorí nepoci-ťujú lásku. Buďme s nimi po-čas týchto Vianoc, urobme niečo pre nich, buďme pre nich svetlom! To je moja výzva. Vianoce sú časom požehnania a milosti, nepre-meškajme to. Ja osobne sa vám všetkým chcem po-ďakovať za vaše modlitby a pomoc, ktorými ma podporu-jete na mojej misii v Keni. Ako už viete, v našej farnosti sme v roku 2005 ot-vorili kliniku, na ktorej sa ošetrí denne viac ako 80 ľudí. Tohto roku v októbri sme ot-vorili rehabilitačné centrum pre mladé dievčatá, ktoré ne-majú rodičov; niektoré z nich žijú na ulici, ohrozené sú buď prostitúciou alebo drogami, a tak v tomto centre sa im ok-rem ubytovania poskytuje aj poradenstvo, majú možnosť výučby varenia, počítačov, kaderníctva, šitia, aby sa po pobyte v našom centre mohli začleniť do normálneho živ-ota. Hlavným sponzorom týchto projektov je Univerzita sv. Alžbety v Bratislave pod vedením Prof. Dr. Krčméryho a, samozrejme, takí menší sponzori, ale veľmi potrební, ako sú aj moji terchovskí rodáci a ostatní dobrodinci. Boh vás za to žehnaj! Tento rok sa v Keni konajú voľby vo vianočnom čase,

takže ľudia asi viac očakávajú nového prezidenta a novú vládu ako Ježiša Krista. Všetko sa teda krúti okolo

volieb, v niektorých oblastiach Kene sú nepokoje, ľudia musia opúšťat svoje domovy; tak vás

prosím, modlite sa za Keňu. Ľudia sa ma často pýtajú, aká je naša vianočná večera. V oblasti našej pôsobnosti je hlavným jedlom kurča, ale my na fare mávame aj kapustnicu (už je dobre vykysnutá), aj nejaké tie koláčiky, ktoré nám pripravia naše tu pracujúce slovenské lekárky. No a, samozrejme, kúpime tiež rybku, aby sme si troška pri-pomenuli slovenskú vianočnú večeru. Len tá slivovička od môjho otca sa už minula! Joj, ale bola dobrá; vyliečila ma zo všetkých chorôb… Určite by som mohol napísať celú knihu o Viano-ciach a mojej praci – možno niekedy nabudúce. Na záver by som chcel všetkým ter-

chovským rodákom a čitate-ľom novín Terchová popriať požehnané a milostiplné vi-anočné sviatky, radosť, lásku a pokoj v rodinách. A hlavne, nech sa Kristus narodí a žije v každom jednom z nás. Myslím na vás a modlím sa. Požehnané Vianoce, rodný môj kraj! Heri njema ya Kristmasi! Mungu awabariki nyini nyote na familia zenu! Ashante sana! (Štastné Vianoce! Boh vás všetkých žehnaj a taktiež vaše rodiny! Srdečná vďaka!)

Váš Martin CINGEL

Fotorchív pátra Martina Cingela

3 TERCHOVÁ 6/2007

Program sv. omší a podujatí v Kostole sv. Cyrila a Metoda v Terchovej počas vianočného obdobia 2007/8

Dátum Deň Liturgické sláve-nie

Čas sv. omší a podujatí

23. 12. 2007

nedeľa

IV. adventná nedeľa

7:00 8:30 9:40 Domov dôchodcov 10:30

24. 12. 2007

pondelok

Štedrý deň

6:30 rorátna sv. omša (záver) 24:00 Polnočná sv. omša

25. 12. 2007

utorok

Narodenie Pána

8:30 9:40 Domov dôchodcov 10:30 15:00 Jasličková pobož-nosť

26. 12. 2007

streda

Sv. Štefan, mu-čeník

7:00 8:30 9:40 Domov dôchodcov 10:30 Popoludní kolednícka akcia detí Dobrá novina v celej farnosti

27. 12. 2007

štvrtok

Sv. Ján apoštol a evan.

17:00

28. 12. 2007 piatok Sv. neviniatka 6:30 17:00

29. 12. 2007 sobota Vianočná oktáva 6:30 17:00

30. 12. 2007

nedeľa

Sv. rodiny Ježi-ša, Márie a Joze-fa

7:00 8:30 9:40 Domov dôchodcov 10:30

31. 1. 2007

pondelok

Sv. Silvester

6:30 16:00 Sv. omša a ďakovná pobožnosť na koniec roka

1. 1. 2008

utorok

Panny Márie Boho-rodičky, Nový rok

7:00 8:30 9:40 Domov dôchodcov 10:30

2.1.2008 streda Sv. Bazil Veľký a Gregor Nazián-sky, spomienka

6:30

3. 1. 2008 štvrtok Vianočná féria 17:00

4. 1.2008 piatok Vianočná féria Prvý piatok v mesiaci

6:30 17:00

5. 1. 2008 sobota Vianočná féria 6:30 17:00

6. 1. 2008

nedeľa

Zjavenie Pána

7:00 8:30 9:40 Domov dôchodcov 10:30

S P O M I E N K A Človek odchádza..., ale všetko krásne, čo nám dal, ostáva v nás. No čas plynie ako tichej rieky prúd, kto ťa poznal a mal rád, nevie zabudnúť. Dňa 27. októbra 2007 uplynuli 4 roky, čo nás navždy opustil manžel, ocko, starý ocko, brat a švagor

František R E CH T O R Í K S láskou a vďakou spomínajú manželka Milena, dcéra Danka a syn Miloš s rodinami, vnuci Jožko, Michal, Miloš, vnučka Zuzanka, bratia a sestry. Kto ste ho poznali, venujte mu s nami tichú spomienku.

S P O M I E N K A Keď nové ráno nastalo, ubolené srdiečko biť prestalo. Odišiel si potichučky, bez slov, bez rozlúčky. Nuž spí, snívaj svoj večný sen, my v spomienkach sme pri tebe každý deň. Čas plynie smútok ostáva, len sviecu zapálime a tíško spomíname. Osud nevráti to čo vzal, vracia spomienky a žiaľ. Dňa 6. novembra 2007 sme si pripomenuli 2. výročie úmrtia nášho manžela, otca a starého otca

Jozefa B O B Á Ň A z Terchovej.

Kto ste ho poznali venujte mu s nami modlitbu a tichú spomienku. S úctou a láskou spomína manželka, syn s priateľkou a dcéry s rodinami.

TERCHOVÁ 6/2007 4

OBECNÝ ÚRAD INFORMUJE UZNESENIE

z mimoriadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Terchovej, konaného dňa 28. 9. 2007

OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO A) b e r i e n a v e d o m i e

Kontrolu uznesenia zo dňa 29. 6. 2007 a z 31. 8. 2007 Správu o výchovno-vzdelávacej činnosti Materskej školy Terchová, jej výsledkoch a podmienkach v školskom roku 2006/2007 Ďakovný list od Ing. Ladislava Cingela, starostu obce Dunajská Lužná Výpoveď nájomnej zmluvy od Michala Dávidíka, Terchová 1162/16 Informáciu o návrhu VZN – rozkopové povolenie Informáciu o návrhu VZN – komunálny odpad Informáciu o návrhu VZN – prevádzkový poriadok cintorína Informáciu o rokovacom poriadku obecného zastupiteľstva

B) 1. s c h v a ľ u j e Žiadosť o odpredaj pozemku KN parc. č. 1668/1 o výmere 72 m² a KN parc. č. 1668/2 o výmere 31 m2 v kat. území Terchová pre Evu Halasovú, Horná Tižina 84, Terchová a pre Júliusa Novosada, ul. Školská 91, 013 06 Terchová. Cena pozemku 100,- Sk/1 m2.

2. s c h v a ľ u j e Žiadosť o odkúpenie pozemku KN parc. č. 458/2 o výmere 77 m2 - cena pozemku 300,-Sk/1m2, KN parc. č. 458/3 o výmere 93 m2 – cena pozemku 300,- Sk/1m2, KN parc. č. 458/4 o výmere 153 m2 – cena pozemku 100,- Sk/1m2, KN parc. č. 460/5 o výmere 220 m2 – cena pozemku 100,- Sk/1 m2 a KN parc. č. 1633/9 o výmere 9 m2 – cena pozemku 100,- Sk/1 m2 v kat. území Terchová pre Mariána Brežného a manž., Sv. Martina 276, 013 06 Terchová.

3. s c h v a ľ u j e Žiadosť o odkúpenie pozemku KN parc. č. 528/47 o výmere 139 m2 v kat. území Terchová pre Ing. arch. Vladimíra Hrivíka a manž., B. S. Timravy 11, 010 08 Žilina, s ťarchou - inžinierske siete. V prípade potreby umožniť prístup prevádzkovateľovi. Cena pozemku 100,- Sk/1 m2.

4. s c h v a ľ u j e Žiadosť o zámenu pozemku KN parc. č. 13405 – výmere 997 m2 v kat. území Terchová pre Františka Michálka, Terchová č. 764 , za pozemok KN parc. č. 8409 o výmere 1000 m2 .

5. s c h v a ľ u j e Žiadosť o kompenzáciu pozemku KN parc. č. 17259/7 o výmere 95 m2 v kat. území Terchová pre Antona Ondruša a manž., 013 06 Terchová 940, za pozemky KN parc. č. 8593/7 o výmere 22 m2 a KN parc. č. 8593/8 o výmere 64 m2.

6. s c h v a ľ u j e Žiadosť o výmenu pozemku KN parc. č. 27 v kat. území Terchová za pozemok KN parc. č. 454 o výmere 449 m2 a KN parc. č. 455/1 o výmere 271 m2 pre Štefana Ondruša, Terchová č. 570, Máriu Bačinskú, Terchová č. 227, a Jaroslava Ondruša, Terchová č. 1365, za pozemok KN parc. č. 454 a 455/1 do výmery 642,75 m2 – cena pozemku 120,- Sk/1 m2, rozdiel medzi výmerami 77,25 m2 – cena pozemku 300,- Sk/1 m2 až po konečnom právnom vysporiadaní ich právnych nárokov, ktoré vznikli z dôvodu predkupného práva už k prevedenému spoluvlastníckemu podielu na dotknutej nehnuteľnosti.

- 2 - 7. s c h v a ľ u j e Žiadosť o výmenu pozemku KN parc. č. 26 o výmere 516 m2 v kat. území Terchová za pozemok KN parc. č. 15700/44 o výmere 612 m2 pre Jána Šupicu a manž., Ter-chová 1279. Cena pozemku 120,- Sk/1 m2 za výmeru 516 m2 a výmera 96 m2 - cena pozemku 300,- Sk/1 m2.

8. s c h v a ľ u j e Žiadosť o odpredaj pozemku KN parc. č. 15700/45 v kat. území Terchová o výmere 646 m2 pre Teréziu Šupicovú, Terchová č. 170. Žiada o zohľadnenie ceny pozemku vo výmere 355 m2 v cene 120,- Sk/1 m2 a zbytok 291 m2 v cene 300,- Sk/1 m2.

HLASOVANIE MVDr. J. Hanuliak ZA V. Mažgút ZA A .Šmehýlová ZA Mgr. V. Berešíková ZA M. Jánošík ZA Ing. J. Panták ZA Ing. M.Zajac ZA J. Dávidík - Ing. M. Laurenčík ZA Ing. E. Synáková - F. Zicho ZA

HLASOVANIE MVDr. J. Hanuliak ZA V. Mažgút ZA A. Šmehýlová ZA Mgr. V. Berešíková ZA M. Jánošík ZA Ing. J. Panták - Ing. M.Zajac ZA J. Dávidík ZA Ing. M. Laurenčík ZA Ing. E. Synáková - F. Zicho ZA

HLASOVANIE MVDr. J. Hanuliak ZA V. Mažgút ZA A. Šmehýlová ZA Mgr. V. Berešíková ZA M. Jánošík ZA Ing. J. Panták ZA Ing. M.Zajac ZA J. Dávidík ZA Ing. M. Laurenčík ZA Ing. E. Synáková - F. Zicho ZA

HLASOVANIE MVDr. J. Hanuliak ZA V. Mažgút ZA A .Šmehýlová ZA

Mgr. V. Berešíková ZA M. Jánošík ZA Ing. J. Panták ZA Ing. M. Zajac ZA

J. Dávidík ZA Ing. M. Laurenčík ZA Ing. E. Synáková - F. Zicho ZA

HLASOVANIE MVDr. J. Hanuliak ZA V. Mažgút ZA A. Šmehýlová ZA Mgr. V. Berešíková ZA M. Jánošík ZA Ing. J. Panták ZA Ing. M. Zajac ZA J. Dávidík ZA Ing. M. Laurenčík ZA Ing. E. Synáková - F. Zicho ZA



5 TERCHOVÁ 6/2007

9. s c h v a ľ u j e Žiadosť o odpredaj pozemku KN parc. č. 15700/46 v kat. území Terchová o výmere 867 m2 pre Václava Špirku, Terchová – Horná Tižina č. 114. Cena pozemku 300,- Sk/1 m2.

10. s c h v a ľ u j e Žiadosť rodiny Bukovinskej, Terchová č. 1049, o finančný príspevok vo výške 5000,- Sk na nákup 6 ks železobetónových rúr na premostenie pozemku a proti podmýva-niu vody na obecnej ceste v Šípkovej.

11. s c h v a ľ u j e Žiadosť Adama Valchára, Terchová – Horná Tižina 38, o umiestnenie priepustovej rúry v Hornej Tižine pri hlavnej ceste – odbočka do osady Jankovia.

12. s c h v a ľ u j e Vyhlásenie výberového konania na prenájom Reštaurácie Kultúrneho domu A. Hlinku Terchová od 1. novembra 2007.

13. s c h v a ľ u j e Štúdiu výstavby bytoviek v školskom areáli Základnej školy Terchová – Struháreň s predpokladom odpredaja jedného, resp. dvoch pozemkov firme Slovpanel, a. s., Žilina za účelom výstavby bytovky (bytoviek) v jeho vlastnej réžii s prednostným odpredajom bytov pre občanov s trvalým pobytom v Terchovej. Cena pozemku 300,- Sk/1 m2.

14. s c h v a ľ u j e Dorovnanie a vyspravky všetkých časti komunikácií v obci – cesta Ďuriškovia, školské ihrisko ústredie a Gregušovia, parkovisko pred Turčanom, cesta k amfiteátru po vysporiadaní vlastníckych vzťahov.

C) 1. n e s c h v a ľ u j e Žiadosť o odpredaj pozemku KN parc. č. 679 v kat. území Terchová o výmere 100 m2 pre Miroslava Jánošíka, Terchová č. 622.

2. n e s c h v a ľ u j e Žiadosť o prenájom pozemku pkn. č. 17149 na parkovanie osobného automobilu pre Štefana Laurenčíka a manž., Terchová 381.

D) 1. odročuje Žiadosť o odpredaj pozemku KN parc. č. 3268/3 v kat. území Terchová o výmere 32 m2 pre Milana Komačku a manž. Terchová. Je potrebné doložiť geometrický plán. 2. o d r o č u j e Žiadosť o odkúpenie pozemku KN parc. č. 793/1 – zast. plocha o výmere 180 m2 pre Jozefa Miču, Terchová č. 1136.

HLASOVANIE MVDr. J .Hanuliak ZA V. Mažgút ZA A. Šmehýlová ZA Mgr. V. Berešíková ZA M. Jánošík ZA Ing. J. Panták - Ing. M. Zajac ZA J. Dávidík ZA Ing. M. Laurenčík ZA Ing. E. Synáková - F. Zicho ZA

HLASOVANIE MVDr. J. Hanuliak ZA V. Mažgút ZA A. Šmehýlová ZA Mgr. V .Berešíková ZA M. Jánošík ZA Ing. J. Panták - Ing. M. Zajac ZA J. Dávidík ZA Ing. M. Laurenčík ZA Ing. E. Synáková - F. Zicho ZA

HLASOVANIE MVDr. J. Hanuliak ZA V. Mažgút ZA A. Šmehýlová ZA Mgr. V. Berešíková ZA M. Jánošík ZA Ing. J. Panták - Ing. M. Zajac ZA

J. Dávidík ZA Ing. M. Laurenčík ZDR Ing. E. Synáková - F. Zicho ZA

HLASOVANIE MVDr. J. Hanuliak ZA V. Mažgút ZA A. Šmehýlová ZA Mgr. V. Berešíková ZA M. Jánošík ZA Ing. J. Panták - Ing. M. Zajac ZA J. Dávidík ZA Ing. M. Laurenčík ZA Ing. E. Synáková - F. Zicho ZA

HLASOVANIE MVDr. J. Hanuliak ZA V. Mažgút ZA A. Šmehýlová ZA Mgr. V .Berešíková ZA M. Jánošík ZA Ing. J. Panták - Ing. M. Zajac ZA J. Dávidík ZA Ing. M. Laurenčík ZA Ing. E. Synáková - F. Zicho ZA



HLASOVANIE MVDr. J. Hanuliak

PROTI V. Mažgút

PROTI A. Šmehýlová

PROTI

Mgr. V. Berešíková PROTI M. Jánošík

PROTI Ing. J. Panták

PROTI Ing. M. Zajac

PROTI

J .Dávidík PROTI Ing. M. Laurenčík

PROTI Ing. E. Synáková - F. Zicho

PROTI

HLASOVANIE MVDr. J. Hanuliak

PROTI V. Mažgút

PROTI A. Šmehýlová

PROTI

Mgr. V. Berešíková PROTI M. Jánošík

PROTI Ing. J. Panták

PROTI Ing. M. Zajac

PROTI

J. Dávidík PROTI Ing. M. Laurenčík

PROTI Ing. E. Synáková - F. Zicho

PROTI

TERCHOVÁ: Začnem celkom netradične. Je všeobecne zná-me, že sa v poslednom čase málo objavuješ na obecnom úrade. Určite by veľa občanov zaujímal zdravotný stav svojho starostu. Opýtam sa rovno, ako sa cítiš po zdravotnej stránke?

VIKTOR VALLO: Odpoviem celkom tradične. Si málo infor-movaný, a to je pre redaktora nie najlepšia vizitka. O dianí v obci som bol prakticky denne infor-movaný od svojich kolegov a spolupracovníkov. Niekedy boli až úsmevné naše „pracovné pora-dy“ v nemocničnej izbe, u mňa doma a nakoniec i v budove obecného úradu. Nepamätám si ani na jediný termín, kedy som nestihol posúdiť a podpísať prí-slušný dokument, žiadosť, odpo-veď, respektíve iný materiál mo-jej starostovskej agendy, vrátane termínovaných. Stihol som do-konca aj stretnutie redakčnej rady so starostom, kde z počtu členov rady jedenásť sa zúčastnili traja...

Bol som síce časovo nútený posunúť dve obecné zastupiteľ-stvá, avšak s pomocou obecných poslancov, z ktorých sa po „úvodnom štrnganí“, zdá sa mi, kreuje spolok ľudí, ktorým ide skutočne o dobro obce, sme to zvládli. Ďakujem im za to. A môj zdravotný stav? Kiež by mi Pán Boh zachoval aj naďalej taký zdravotný stav, akým dispo-nujem teraz. Týmto by som sa chcel súčasne poďakovať všetkým, ktorí mi v telefonátoch, „esemeskách“, odkazoch i návštevách v čase mojej nemoci prejavili spolupat-ričnosť a priali rýchly návrat do bežného života a práce.

TERCHOVÁ: V obci prebieha mnoho stavebných akcií. V akom sú štádiu a kedy pre-behnú kolaudačné rozhodnu-tia?

VIKTOR VALLO: Nesprávne položená otázka. Kolaudačné rozhodnutia neprebiehajú, tie sa vydávajú. Prebiehajú kolaudačné konania.

a/ Kanalizačný zberač – investor SEVAK Žilina. Snahou investora bolo začať kolaudačné konania v novembri 2007. Po kolaudácií bude nasledovať montáž kanali-začných prípojok, takže nejaké výkopy, tentoraz vo dvoroch, respektíve záhradách, opäť pri-

budnú. Budú to výkopy nevy-hnutné na prepojenie zberača a domových kanalizácií, takže už vybudované asfaltové povrchy miestnych komunikácií sa, samo-zrejme, rozkopávať nebudú. Mi-mochodom, v uznesení č. 11/2007 obecné zastupiteľstvo schválilo nové všeobecne záväz-né nariadenie (VZN) o nových podmienkach pri udeľovaní roz-

kopových povolení. Odporúčam všetkým spoluobčanom uvedené VZN preštudovať. b/ Záchyt prameňa Krivánska Rizňa – III. etapa Biely Potok - investor SEVAK Žilina. Stavba je v úseku Biely Potok v dĺžke 800 m skolaudovaná. c/ Relaxačno-informačné cen-trum – investor Obec Terchová. Stavebné práce pokračujú podľa časového harmonogramu. Pred-pokladané ukončenie stavby a spustenie do prevádzky: 30. 6. 2008. d/ Kolaudácia vodovodu Struhá-reň – Gregušovia. Po dlhotrvajú-com preberacom konaní predpo-kladáme odovzdanie stavby SE-VAK-u do užívania do konca roku 2007. e/ Investor, spoločnosť OMNIT-RADE Terchová, súbežne reali-zuje niekoľko investičných akcií (polyfunkčná budova Paseky, reštaurácia horná stanica lanov-ky, rozšírenie zjazdových tratí). TERCHOVÁ: Ako poslanec Žilinského samosprávneho kraja ŽSK) máš prehľad o investičných zámeroch v Terchovskej doline. Môžeš prezradiť niečo konkrétne?

VIKTOR VALLO: Z prebiehajúcich investičných zámerov v Terchovskej doline roku 2008 je potrebné spomenúť otvorenie dlhoočakávanej inves-tičnej akcie – cesta č. II/583, obchvat obce Belá. Investor (ŽSK) plánuje na túto akciu vyu-žiť fondy EÚ – regionálne ope-račné programy. Projektová dokumentácia je v konečnom

štádiu rozpracovanosti. V roku 2008 sa očakáva samotne otvore-nie stavby. V súčasnosti sa do-končuje obchvat obce Gbeľany, ktorý je súčasťou štvorprúdovej komunikácie, ktorá bola ešte investíciou v súvislosti s budovaním automobilky KIA. Združenie obcí Terchovská doli-na podalo a plánuje podať viace-ro žiadostí o nenávratné finančné príspevky z fondov EÚ, regionálnych operačných progra-mov. O postupe budem čitateľov novín Terchová, ako i ostatných spoluobčanov prie-bežne informovať. TERCHOVÁ: Keby si mal urobiť rekapituláciu tohto po-maly končiaceho roku 2007, čo sa Ti podarilo ako starostovi presadiť? VIKTOR VALLO: Teraz (začiatok decembra) je ešte za-včasu hodnotiť rok 2007 kom-plexne, nakoľko sa ešte neuza-tvorilo niekoľko zaujímavých zámerov (skladová hala, školy atď.). Je potrebné z mojej strany prezentovať, že ekonomicky tento rok vyzerá ako najefektív-nejší a najefektnejší za obdobie môjho starostovania, ak nie vô-

bec. Či už ide o vlastné investície (živičné po-vrchy ihrísk pri základných ško-lách, časti asfaltových povrchov miestnych komunikácií, rozšíre-nie siete káblovej televízie, vý-stavba skladovej haly Poduben-com, realizácia aktualizácie územného plánu obce), alebo už prebiehajúce grantové programy, respektíve novorealizované zá-mery (Ministerstvo životného prostredia SR – podpora a zlepšenie odpadového hospo-dárstva, zber odpadu z osád, možnosť využitia zariadenia – drviča záhradného odpadu, nové kontajnery a nádoby na separova-ný odpad). V roku 2007 sa podarilo opäť kvalitne zabezpečiť (čo z finančného hľadiska nie je vô-bec jednoduché!) tradičné kultúr-ne podujatia počas celého kultúr-neho roka. Už tradične sa v tomto roku uskutočnila výborná spolu-práca so záujmovými organizá-ciami obce (Dobrovoľný hasič-ský zbor Terchová, jaskyniari, holubiari, rybári, SZŤP – ZO Terchová, športovci a ďalší) Chcel by som ešte podotknúť, že na úspešne naplnenom roku 2007 sa vo veľkej miere podieľali aj moji spolupracovníci Marián Zajac a Fero Kadaš, spolu s ostatnými pracovníkmi obecné-ho úradu. V čase mojej práce-neschopnosti dokázali obetavo „potiahnuť“ v práci, ako i prísť ma povzbudiť v ťažkých chví-ľach. Za to im patrí moja vďaka!

TERCHOVÁ: Na konci nášho rozhovoru mi dovoľ, aby som Ti poprial hlavne pevné zdravie a požehnané vianočné sviatky. Aký bude Tvoj vinš adresovaný svojim spoluobčanom? VIKTOR VALLO: Naučme sa vážiť si svoje zdravie! Želám vám hojnosť sviatočného Božie-ho požehnania. Šťastie dávam až za prianie pekných medziľud-ských vzťahov v rodinách, v príbuzenskom, susedskom i občianskom spolunažívaní, a prianie tolerancie. To nám v poslednom čase chýba najviac. Verte, že viem, o čom hovorím. S úctou Váš starosta Viktor VALLO.

Za rozhovor poďakoval

Ján MIHO ml.

TERCHOVÁ 6/2007 6

MÁME ZA SEBOU EKONOMICKY NAJEFEKTÍVNEJŠÍ A NAJEFEKTNEJŠÍ ROK (Rozhovor so starostom obce Viktorom Vallom)

Starosta Terchovej Viktor Vallo na návšteve u Jána Chryzostoma kardinála Korca (udelenie Čestného občianstva Žilinského samosprávneho kraja kardiná-lovi J. CH. Korcovi)

7 TERCHOVÁ 6/2007

(XIII.) OSOBNOSTI TERCHOVEJ

Jozef Meško - Kvaček (24. 11. 1910 Terchová – 14. 10. 1985 Dolná Súča) rehoľník, ľudový básnik

Do jeho rehoľného života kruto za-siahol so všetkými svojimi dôsledka-mi nemilosrdný rok 1950. Vlna dras-tických likvidácií reholí nemohla obísť ani Svätý Beňadik. Nadišiel čas vyšetrovaní, psychických i fyzických týraní, prostredníctvom ktorých chcela komunistická zvôľa vykonštruovať súdne procesy proti predstaveným reholí. Jozefa Mešku-Kvačeka však nezlomili! V roku 1936 odchádza k saleziánom do Svätého Beňadika, kde sa po troch rokoch príprav stáva členom Saleziánskej spoločnosti. Po vyššie spomenutých udalostiach sa

vrátil do rodnej Terchovej a pracoval v miestnom kameňolome. Všetok voľný čas obetoval zmysluplnej čin-nosti a svoju vrodenú tvorivosť um-ne pretavil do písania veršov, vyre-závania z dreva, sekania do kame-ňa... Meškova svojrázna poézia nenesie nijaké známky vplyvu moderných básnických smerov. Z jeho veršov však vyžaruje silné optimistické flui-dum, ktoré harmonicky korešpondo-valo s povahou ich autora. Jednotlivé básne reflektujú Meškovu vyhranenú vieru, vzťah k rodisku, osobnostiam slovenských, českých i svetových dejín. Popri originálnom glosovaní politického diania venoval osobitnú pozornosť aj kultivovanému pranie-rovaniu všakovakých ľudských sla -

bostí a slabôstiek. Práve v tejto výra-zovej rovine mohol najviac uplatniť svoj citlivý pozorovací talent a zmysel pre vkusnú iróniu. Menšia časť z jeho tvorby vyšla knižne v posmrtnom výbere, ktorý má názov Tridsať básní (1991). Jozef Meško-Kvaček, človek s pohnutým osudom a dobroprajným srdcom, je pochovaný na cintoríne v Terchovej. Literatúra: Meško-Kvaček, J.: Tri-dsať básní. Terchová 1991; Caba-daj, P. – Križo, V.: Terchová. Ter-chová 2003, s. 126-127.

Peter CABADAJ

V poslednom čase vyšlo na Slovensku viacero zaujímavých slovníkových diel, prezentujúcich život a tvorbu osobností konkrétneho re-giónu, respektíve kraja. Naznačená skutočnosť inšpirovala redakciu k myšlienke realizovať na stránkach našich novín dlhodobý cyklus (seriál), prostredníctvom ktorého priblížime čitateľom všetky významnejšie osobnosti (žijúce aj nežijúce), spojené s Terchovou alebo Jánošíkovým krajom. Osobnosti predstavíme na základe časového hľadiska, čiže od 17. storočia až po súčasnosť. Dúfame, že cyklus ocenia i študenti, ktorí často márne hľadajú potrebné informácie o osobnostiach našej obce (regiónu). No a keby náhodou niekedy vy-strelila motyka, možno sa dožijeme aj knižného slovníka (lexikónu) osobností Terchovej. Cyklus, ktorý sme spustili na sklonku roka 2005, k tomu vytvára priaznivé predpoklady. V poradí trinástou osobnosťou v dlhom rade bude po Jurajovi Jánošíkovi, Adamovi Fran-tiškovi Kollárovi, Jurajovi Czeiselovi, Alojzovi Chvastekovi, Františkovi Balátovi, Jozefovi Struhárňanskom, Jozefovi Bernáto-vi, Jozefovi Stašovi, Karolovi Skřipskom, Kolomanovi K. Geraldinim, Eugenovi Weinerovi a Milanovi Šaradinovi Jozef Meško -Kvaček.

Medzi mladými Zľava: Jozef Patrnčiak, Bernard Hanuliak, Jozef Meško – Kvaček, Václav Patrnčiak

TERCHOVÁ 6/2007 8

V jednotlivých krajinách okrem kozmopolitic-kých makarónskych kolied zneli počas via-

nočných sviatkov domáce koledy, spievané v národnom jazyku. Anglické národné koledy sú napríklad dolože-né od 15. storočia. Boli to obľúbené svetské piesne upravené pre vianočnú potrebu alebo umelé vianočné piesne komponované v ľudovom duchu. Nechýbali komické ani satirické prvky. I keď sa v časoch detstva Charlesa Dickensa (1812 – 1870) na čas zdalo, že verejnosť stráca o koledy záujem, prebudil romantizmus staré vianočné spevy znova k životu. S anglickými Vianocami je nerozluč-ne spätá relatívne mladá koleda Good King Wenceslas ospevujúca dobré české knieža, svätca a patróna českého kráľovstva svätého Václava. Svätováclavská koleda je i dnes počas sviatku sv. Štefana, kedy vraj dobrotivý kráľ navštevoval príbytky chudobných, počuť na robotníckych predmestiach Manchestru, v noblesných štvrtiach Londýna, pod staroby-lými klenbami katedrál i pod strechami dedin-ských kostolov. Legendu o živote sv. Václava zveršoval anglický farár John Mason Neale. Zhudobnil ju spolu s Thomasom Helmorom na melódiu starej jarnej latinskej piesne Tempus adest floridum. Po prvý raz bola Svätováclav-ská koleda vytlačená v Nealeovej knihe kolied pre čas vianočný (Carlos for Christmas Side) v roku 1853 a okamžite si získala srdce Britov, ktorí sa oboznámili s osudmi svätého Václava už v stredoveku vďaka krásnej a dobrotivej dcére Karola IV., princeznej Anny vydatej za anglického kráľa Richarda II. (1377 – 1400). Dojímavá Helmorová hudba, opierajúca sa o staršiu spevnú formu, povýšila koledu Good King Wenceslas na nekorunovanú vianočnú hymnu ostrovov. Svätý Václav, kráľ a dobrodinec, sa stal neoddeliteľným súputní-kom voňavých vetvičiek cesmíny, večne zele-ného imela, vianočného pudingu a báječného moriaka s plnkou. Vianočné spevy milovali i v Nemecku. Jedna z najstarších nemeckých kolied je o Jozefovi. Zachovala sa v lipskom rukopise z roku 150. Koledovanie v období Vianoc je obradom hlboko zakoreneným v celej Európe i za jej hranicami. Mohli by sme však povedať, že je to jeden zo zvykov nemajúcich vlasť, lebo ani jeden zo súčasných národov sa nemôže po-chváliť tým, že mu dal počiatok. Jeho podstata je kresťanská, pretože sa s ním stretávame u kresťanských národov. Koledy boli po mno-hé stáročia neodmysliteľnou zvukovou kulisou, dotvárajúcou atmosféru Vianoc. Tradícia kole-dovania sa u nás v posledných rokoch zachova-la len v niektorých regiónoch, avšak prostred-níctvom koledníckej akcie Dobrá novina sa ju od roku 1995 darí obnovovať na celom Sloven-sku.

Prišli k vám koledníci ... Slovo koleda má viacero významov. Označuje nielen piesne spievané vo vianočnom období, ale aj hovorené či deklamované vinše, a želanie hojnosti. Koledou sa nazývala tiež obchôdzka spojená so spevom a vinšovaním, ale aj odme-na, ktorú koledníci dostávali od navštívených rodín. Koledníci nosili so sebou rozličné rekvizity ako hviezdu, betlehem, štrngajúce pastierske palice a podobne. Vinšovanie malo rozlične formy. V niektorých oblastiach chodili mladí ľudia v skupinkách po domoch a spievali až do polnoci vianočné piesne, čím chceli odovzdať svoju radosť z narodenia Božieho syna. Inde sa udomácnili betlehemské, pastierske či trojkrá-ľové, hry, majúce formu divadelnej hry alebo obsahujúce prvky dramatizácie.

Traja králi S koledovaním sú neodmysliteľne spojení traja králi, ktorých Biblia nazýva „mudrci od východu“. Prvá zmienka o nich pochádza z 3. storočia od starokresťanského spisovateľa Origena. Nie je známe, ako došlo k tomuto označeniu, ale pravdepodobne súviselo

s množstvom darov, ktoré priniesli. Koledníci prichádzajúci do domu píšu na dvere začiatočne písmená žehnajúceho výroku Chris-tus mansionem benedicat – Kristus žehnaj tento dom. Medzi ľuďmi sa však zaužívala aj skratka G+M+B, označujúca začiatočné písme-ná mien Gašpar („Majster pokladu“), Melichar („Môj kráľ je svetlo“) a Baltazár („Ochraňuj jeho život“) považovaných za troch kráľov. Mená vznikli v 5. storočí a každý z jeho nosite-ľov predstavoval jednu časť vtedy známeho sveta – Afriku, Áziu a Európu, resp. čas mla-dosti, dospelosti a staroby. K Vianociam okrem darčekov, vyzdobeného stromčeka, kapra a snehu patria aj vianočné piesne a koledy. Počuť ich z rádií takmer v dvojmesačnom predstihu. Navodzujú nám tak predvianočnú náladu. Prvenstvo medzi vianočnými piesňami, nielen u nás, ale na celom svete, patrí Tichej noci. Text tejto skladby pochádza z rakúskeho Luga-nu. V roku 1816 ho zložil duchovný otec Ma-riánskej fary Joseph Mohr. O dva roky neskôr pôsobil Mohr v novozaloženej fare svätého Mikuláša v Oberndorfe pri Salzburgu. Na Via-noce, 24 decembra v roku 1818, požiadal miestneho organistu Franza Xavera Grubera, aby k jeho básni skomponoval priliehavú me-lódiu. Vznikla skladba pre dve spevácke sóla, chór a gitarový sprievod. Organ mal totiž

Piesne a koledy Koledy boli a sú jednou z najrozšírenejších vianočných zábav. Koledy v stredoveku šírili po celej Európe potulní žiaci, často účinkujú-ci v obľúbených vianočných hrách. Makaron-ské koledy sa spievali v zmesi latiny a miestnych jazykov. Počas vianočných sviat-kov boli počuť na trhoch, v šenkoch, v kláštoroch, domoch bohatých mešťanov i šľachtických palácoch.

v tom čase poruchu. Mohrovi sa skladba tak zapáčila, že ju narýchlo zaradil do polnočnej omše. Premiéra piesne Stille Nacht – Tichá noc mala vraj veľký úspech. Kaplnka dodnes nesie jej meno. Text tejto vianočnej piesne sa rýchlo začal šíriť medzi ľuďmi a dodnes bola prelože-ná do viac ako 200 svetových jazykov.

Last Christmas – najznámejšia vianočná skladba Najznámejšou vianočnou piesňou, v popovom štýle, sa stala skladba Last Christmas, ktorá je od 80. rokov najčastejšie opakovaným hitom počas vianočných sviatkov. Pre niekoho je to už možno otravná pieseň o láske. Vznikla v skupine Wham, ktorej predstavitelia George Michael a Andrew Ridgeley boli vďaka svojim žiarivo bielym zubom, vypracovanému brušné-mu svalstvu a opáleným telám idolmi všetkých tínedžerov v osemdesiatych rokoch 20. storo-čia. K ďalším hitom patrí skladba All want for Christmas time od formácie Band Aid. Táto skladba bola dokonca naspievaná viacerými

speváckymi umelcami (Bono Vox, Dido, Rob-bie Williams, skupina Kean, Travis, The Dar-kness či Paul Mc Cartney). Aj mnoho slovenských spevákov naspievalo vianočné pesničky. K tým najznámejším patria skladby od Tublatanky, Elánu, Hexu, Barbary Haščákovej, Paľa Haberu, či od českých inter-pretov Karla Gotta, Ivety Bartošovej a Lucii Bílej. Práve skupina Tublatanka si našla nový spôsob ako tradičné, známe skladby priblížiť posluchá-čom. Veľký úspech Maťo Ďurinda zaznamenal albumom Poďme bratia do Betlehema. Aj tento rok prichádza na trh s vianočným albumom Vianočný deň, kde opäť ponúka vianočné skladby prevedené v rockovom štýle. Len zopár vianočným hitom sa podarí prežiť desaťročia, tak ako sa to úspešne darí vianoč-ným koledám. Tie vznikali medzi ľuďmi a len niektoré majú známeho autora. Koledy Narodil sa Kristus pán, Šťastia, zdravia, dlho žitia, vinšujeme vám, či Vstávajte pastieri pozná asi každý. Takmer všetky koledy majú náboženskú tematiku a prízvukujú, že Vianoce nie sú len o darčekoch, ale o narodení Ježiša. Nielen pre milovníkov folklóru, ale pre všet-kých, ktorí chcú prežiť slávnostné chvíle Via-

noc, ponúkajú každý rok svoje vianočné albu-my aj folklórne súbory SĽUK, Lúčnica, ale i ľudová speváčka Darinka Laščiaková. V posledných rokoch sa do slovenských éterov prepracovali aj anglické skladby, ktoré sme si obľúbili. Patria medzi ne vianočné hity Have Yourself a Merry Little Christmas, We Wish You A Merry Christmas, O Tannenbaum, The Christmas Song, Santa Claus Is Comming To Town, ale aj anglická verzia skladby Tichá noc – Silent Night. Tento rok prišiel s vianočnou novinkou feno-menálny gitarista Ritchie Blackmor. Nahral ju so svojou priateľkou, speváčkou Candice Night. Album obsahuje ich vlastné interpretá-cie piesní spred 400 rokov. Po vydaní platne „The Village Lanterne“ sa Ritchie a Candice rozhodli vydať tento album, pretože obaja zisti-li, že vždy milovali zimu. „Album evokuje atmosféru sviatkov a jasného svetla sviečky. Hudbu, ktorá sa spievala i vykonávala pevcami v stredoveku. Veľa tých-to piesní sa objaví behom každoročných via-nočných sviatkov. Toto je výklad mojich obľú-bených vianočných kolied, ktoré boli spievané i užívané v minulosti za posledných 400 ro-kov,“ povedal Ritchie. Väčšina z vianočných kolied sú z 14., 15. a 16. storočia. Pri počúvaní vianočných skladieb by sme mali navodiť nielen vianočnú náladu, ale hlavne si vniesť pokoj do duší.

Veronika HABLÁKOVÁ

(2006)

9 TERCHOVÁ 6/2007

patria k Vianociam

A nielen preto, že na budúci rok kapela oslávi neuveriteľnú

dvadsaťpäťročnicu. Po ostatnom vydanom albume (tento výraz sme zvolili preto, že evidentne vôbec nie je posledný) s názvom Na skle maľované je čas prísť s novými hudobnými „záležitosťami“. Pôjde vraj o typický arzeňacký sound. Na albume bude dvanásť až pätnásť piesní, samozrejme, ľudová klasi-ka Arzénu, ale aj veci básnikov, tentoraz to bude aj staršia exilová tvorba. „Palo Cabadaj má mate-riál hotový, vo februári by sme chceli nahrávať. Preto musíme teraz dorobiť skladby a nacvičiť ich, aby sme sa mohli potom zavrieť do štúdia. Nahrávanie zvyčajne trvá dva týždne,“ pre-zrádza Jaro. Nechce sa nám veriť, Arzén svoje albumy nahrá počas dvoch týždňov? Jaro sa smeje: „Sú kapely, ktoré idú do štúdia aj skladať, ale stojí to nemalé peniaze, takže sú to kapely iné-ho formátu a pohybujú sa v iných zemepisných šírkach.“ Ku pätnástinám kapely

vyšla kniha, k 25. výročiu to mož-no bude bulletin. Oslavy už v kapele vraj chystajú teraz, v podobe turné po Slovensku, Morave a Česku. „Malo by to byť sedem – osem koncertov, vo väčších mestách, v menších priestoroch, halách, tak pre päťsto až tisíc ľudí. Môj vysnený plán je uskutočniť to na jar, aby sme si spravili pod-poru na letné festivaly,“ hovorí J. Gažo. Podľa neho je Arzén festivalová kapela, aj preto chala-nov trochu prekvapilo, že opäť dostali pozvanie na Zlatého slávi-ka; vlani sa umiestnili do desiate-ho miesta. „Ani kluby nejako extra neob-sadzujeme, podľa mňa nie sú to „pravé orechové“. Viac sa nám páčia festivaly,“ dupľuje Jaro a dodáva: „Ale samozrejme nás teší, že ľudia takto hlasovali.“ Vlani koncertoval Arzén na festivale určenom najmä pre amerických Slovákov a Čechov, a do Chicaga, kde sa to všetko konalo, sa muzikanti plánovali vrátiť aj tento rok. V USA však

neboli. „Zmenili tam zákon ohľadne sponzoringu a tento festival fungoval z väčšiny spon-zorsky. Takže tento rok vôbec nebol. Chystali sme tam aj ďal-šie koncerty, no keď nám „padol základný stan,“ zrušili sa aj ďalšie veci,“ vysvetlil Jaro. A čo jeho sólové projekty? „Na tie nie je čas, okrem účinkova-nia v Maľované na skle. Nejaké ponuky som musel aj odmiet-nuť,“ dodal Jaro a upresnil, že kvôli práci i rodine odmietol úlo-

hu v Troch mušketieroch. Inak, občas vraj spieva svojmu synáto-rovi, u ktorého zatiaľ muzikantské vlohy nespozoroval. Syn, ktorý je už škôlkar, je preňho momentálne prioritou: „Je to super, je to to najdôležitejšie.“ A čo tak zaspie-vať si na škôlkarskej besiedke, Jaro? „Keď ma pozvú, budem musieť, to je jasné“!

Dana FOLKMEROVÁ (Žilinský večerník, č. 42/2007, s. 9)

ARZÉN CHYSTÁ NA JAR NOVÝ ALBUM Budúci rok majú 25. výročie, osláviť ho chcú aj na turné

Fanúšikovia kapely Arzén, zbystrite pozornosť! Na jar budúceho roka by sa mal na trhu objaviť nový album. Momentálne sa nachádza v štádiu príprav a ako to slovesami vyjadril spevák Jaro Gažo, treba nacvičiť, zohnať a dorobiť, aby mohli nahrávať. A ako zdôraznil, sú fanúšikom už dlžní nové pesničky.

K eď sa povie Pavol Gábor, tak zaintere-sovaní veľmi dobre vedia, že za touto

renomovanou autorskou značkou sa skrý-vajú desiatky úspešných operných kreácií, stovky vystúpení v operetách, účinkovanie na prestížnych zahraničných pódiách, jedi-nečná interpretácia slovenských ľudových piesní, hlboký vzťah k našej ľudovej kul-túre a tradíciám. Presuňme sa však v prú-dení času späť a aspoň v stručnosti načrt-nime portrét umelca, ktorý bol vždy hrdý na to, odkiaľ pochádza, kde sú jeho kore-ne a nevyčerpateľné inšpiračné zdroje. Pavol Gábor sa narodil 1. 12. 1932 vo Varíne. Po maturite na Reálnom gymnáziu v Žiline, krátkom štúdiu architektúry a trojročnom pôsobení na bratislavskom konzervatóriu v triede prof. I. Černeckej absolvoval štúdium operného a koncertné-ho spevu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave (1960). Peda-gogicky ho viedli prof. Anna Korínska a v poslednom roku štúdia Dr. Janko Bla-ho. Podobne ako spomínaný pedagóg – prvý slovenský profesionálny operný spe-vák – aj Pavol Gábor počas svojej aktívnej speváckej kariéry prenikol do viacerých oblastí vokálneho umenia. Výnimočné sú jeho zásluhy najmä na poli interpretácie, ale i propagácie slovenskej ľudovej piesne doma aj v medzinárodnom meradle. Z hľadiska osobnostného profilu však jednoznačne platí, že bol v prvom rade úspešným operným sólistom (tenoristom), ktorý v v priebehu 60., 70. a 80. rokov minulého storočia významnou mierou prispel k profilovaniu prvej slovenskej opernej scény. Mimochodom, na jej javi-sku sa po prvý raz predstavil v roku 1958 ešte ako poslucháč 3. ročníka VŠMU v podarenej epizóde Tanečného majstra (opera G. Pucciniho Manon Lescaut). V roku 1959 sa stáva sólistom opery Slovenského národného divadla (SND),

ktorej zostal verný takmer štyri decéniá. S mimoriadnym úspechom stvárňuje naj-mä komediálne úlohy, ktoré boli blízke jeho prirodzenému naturelu. Ako vynika-júci komediálny buffo tenor a tvárny pred-staviteľ rôznych typov si získava sympatie odbornej i širšej kultúrnej verejnosti. S húževnatosťou a nástojčivosťou však rozširuje svoj repertoár o žánrovo najroz-ličnejšie postavy domáceho aj svetového operného umenia. Kritika nejeden raz oce-nila Gáborov dynamický vokálny i herecký prejav, výrazovú bezprostred-nosť a spevácku vyváženosť. V tejto súvislosti pripomenieme jeho ne-zabudnuteľné role v operách Barbier zo Sevilly (Gróf Almaviva, 1968, 1978), Fi-garova svadba (Basilio, 1971, 1980), Eu-gen Onegin (Triquet, 1963, 1972, 1978), Sen noci svätojánskej (Puk, 1962), Cisáro-ve nové šaty (Minister, 1969), Vzkriesenie (Smelkov, 1976) či Predaná nevesta (Vašek, 1983). Za umelcovu vrcholnú kreáciu v zmysle charakterovej reflexie sa považuje stvár-nenie titulnej postavy Brittenovho Alberta Herringa (1966). Aj napriek úsmevnému zovňajšku je Gáborova interpretácia plná hlbokej ľudskej dimenzie, výrazná vývi-nom charakteru a bohatstvom náladových poltónov. Súveká kritika túto kreáciu po-rovnávala s rozmerom klasickej interpre-tácie londýnskeho Petra Pearsa zo sveto-vej premiéry diela. Za uvedenú postavu Alberta Herringa bol Pavol Gábor vyzna-menaný ocenením „Najlepší herecký vý-kon roka v Opere SND“! Pavol Gábor pomerne často hosťoval na operných scénach doma (Praha, Ostrava, Banská Bystrica, Košice...) i v zahraničí (Belgicko, Nemecká spolková republika, Grécko, Irán...), s Operou SND absolvoval viacero zahraničných zájazdov (Sovietsky zväz, Holandsko, Nemecká spolková re-publika, Španielsko, Bulharsko, Rumun-sko, Juhoslávia...). V rokoch 1967 – 1968 spieval v opere v Hamburgu. Osobitný rozmer umelcovho záujmu predstavuje ľudová pieseň. V čase, keď v povedomí verejnosti, hlavne u mladej generácie, bohatstvo ľudovej tradície ustu-povalo agresívnemu mediálnemu tlaku modernej i módnej tanečnej hudby (prevažne cudzej), vytrvalý Pavol Gábor odvážne a v intenciách svojich profesio-nálnych predchodcov držal líniu vyhrane-

ného, autentického interpreta slovenskej ľudovej piesne. Dobová kritika na margo toho uviedla, že v prípade Pavla Gábora platí, že „ani pre profesionálnych oper-ných či koncertných umelcov nie je deho-nestujúce zameniť kostým, smoking či frak za ľudový kroj, orchester za ľudovú hudbu a najvyspelejšieho poslucháča vážnej hud-by za najspontánnejšieho milovníka ľudo-vej hudby, či zábavnej múzy. V tomto nad-viazal Pavol Gábor na tradíciu našich veľkých spevákov, ako boli Janko Blaho, Štefan Hoza, Mária Kišonová – Hubová, Elena Kittnarová...“ (Gašpar Tribel, 1982) Už ako chlapec sa Pavol Gábor predsta-vil na rôznych súťažiach ľudovej umelec-kej tvorivosti. Ako stredoškolák založil v Žiline tanečno-spevácky súbor Sekera, ktorý svojimi temperamentnými tancami a pôsobivou interpretáciou žal úspechy v okresnom, krajskom i celoslovenskom meradle. Úspešne sa mladý Pavol Gábor predstavil aj na I. celoslovenskom folklór-nom festivale vo Východnej, kde, mimo-chodom, stretol tanečníčku a neskôr vernú životnú partnerku, terchovskú rodáčku Ľudmilu, rodenú Meškovú. Spoločne re-prezentovali svoju vlasť na Svetových festivaloch mládeže a študentstva vo Var-šave (1955) a vo Viedni (1959), odkiaľ si priviezli najvyššie ocenenia v kategóriách sólový ľudový spev a tanec, ako i v kategórii sólový párový ľudový tanec. Ľudmila Gáborová sa dokonca pretanco-vala až do svetoznámej Laterny magiky v Prahe. Pavol Gábor zas zvíťazil na reno-movanom Medzinárodnom hudobnom festivale sólistov a hudobných telies v juhowaleskom mestečku Llangollen (1958). O 38 rokov neskôr triumfovali na tomto celosvetovom festivale aj Bratia Muchovci z Terchovej... Pavol Gábor spieval ako sólista naprí-klad s Lúčnicou, SĽUK-om, spolupraco-val s významnými osobnosťami ľudovej hudby (primáši Samko Dudík, Slávek Vo-lavý a iní), ako aj s ďalšími profesionálny-mi zoskupeniami a ľudovými hudbami. „Slovenskú ľudovú pieseň propagoval v širokom geografickom kontexte, spieval piesne takmer zo všetkých regiónov Slo-venska. Nebola mu cudzia žánrová pes-trosť ľudovej piesne. Autenticky a originálne spieval piesne žartovné, ľú-bostné, svadobné i cigánske.

TERCHOVÁ 6/2007 10

Spomienka na Tohtoročný jubilejný 45. ročník Jánošíkových dní začal udelením Čestného občianstva Obce Terchová in memoriam majstrovi Pavlovi Gáborovi. Počas slávnostného cere-moniálu na pôde obecného úradu (1. 8. 2007) odznel aj príhovor Petra Cabadaja, kto-rý publikujeme v plnom znení.

11 TERCHOVÁ 6/2007

A k zbojníckym akoby ho už predurčovala kolíska rodného kraja.“ (Jaroslav Blaho) V tejto súvislosti treba opätovne zdôraz-niť, že rodný jánošíkovský kraj, ku ktoré-mu sa vždy hrdo a úprimne hlásil, výrazne poznamenal umelcov osobnostný profil. Akoby vitalita a energia malofatranských zurčiacich potôčikov, strmých brál i vlahých lúk životodarne pôsobili na spe-vákove interpretačné majstrovstvo. Vie-me, že sa tiež do tohto magického kraja rád vracal, aby mu symbolicky splatil po-myselné dlžoby za inšpirácie, za vrodenú lásku k spevu, za všetko, čo ľudová meló-dia a ľudová pieseň preňho znamenali. Boli vzájomne, harmonicky prepojení, navzájom sa obohacovali, vždy si boli blízki a blízko seba... „Ako rodák z Varína, kraja legendár-neho Jánošíka známeho terchovskou „nebeskou“ muzikou, ktorá mi znela už pri kolíske a sprevádzala ma celým mo-jím detstvom, prilipol som k ľudovej piesni, stala sa mi piesňou srdca a dala mi i predpoklady pre štúdium spevu. A tak som sa priam náväzne stal spevá-kom-profesionálom. Veď aj naše prvé opery Krútňava či Jánošík rovnako čerpali z ľudovej melodiky, a preto ich mám mimoriadne rád. Aj keď operné a koncertné požiadavky sú iné na spe-

váka, než ľudová pieseň, rád sa vždy vraciam k chlapským piesňam rodného kraja, ba rád spievam i piesne z celého Slovenska. A tak to u mňa na seba na-väzuje a vzájomne sa prelína, či napá-ja... Z ľudových piesní mám veľmi rád zbojnícke, pre ich clivú údernosť: Po-vedzte mojej materi; detvianske

„rozkazovačky“: Zajali, zajali mojej mi-lej ovce; východniarske: Odkazujem svo-jej žene, že ja v karčme, ne v koscele; zá-horacké-verbunkošské: Na Myjave pod lipkami, verbujú tam hradní páni; a napokon piesne môjho rodného kraja, Terchovskej doliny: Nebudem sa ženiť chrma v lete, keď budú čerešne v bielem kvete, keď budú ovečky na salaši, ja bu-dem s mámilú pri sobáši!...“ (Pavol Gá-bor, 1982) Dlhoročná úspešná umelecká činnosť Pavla Gábora našla svoju odozvu aj v podobe mnohých ocenení a vyznamenaní. Za všetky spomenieme titul zaslúžilého umelca, ktorý získal v roku 1982. Životné osudy a dielo Pavla Gábora sa s definitívnou platnosťou uzav-reli 28. 8. 2003 v Bratislave. Pochovaný je v Slávičom údolí vedľa hrobov ďalších významných osobností slovenskej kultúry a spoločenského života. Čestné občianstvo Obce Terchová in memoriam sa udeľuje majstrovi Pavlovi Gáborovi za jeho celoživotný osobnostný, tvorivý a umelecký prínos na poli inter-pretácie, propagácie, rozvíjania a šírenia ľudovej tradície a kultúry rodného Jánoší-kovho kraja. Zároveň s tým ale jedným dychom zdôrazňujeme, že si v Terchovej hlboko vážime a ctíme aj umelcove pôso-benie, renomé a úspechy, ktoré dosiahol v oblasti vážnej hudby.

Peter CABADAJ Fotoarchív SND Bratislava

Pavla GÁBORA

S P O M I E N K A

Sú chvíle, ktoré ťažko prežívame, sú okamihy, na ktoré tisíckrát denne v duchu spomíname. Márne Ťa naše oči všade hľadajú, márne po tvári slzy stekajú V diaľ si odišla, zaplakal každý, kto Ťa mal rád. Čas plynie, bolesť stále trápi, ale Teba nám už nikto nevráti. Už len kytičku kvetov Ti môžeme na hrob dať a v modlitbách na Teba spomínať. Dňa 16. septembra 2007 sme si pripomenuli 1. smutné výročie tragickej smrti našej drahej mamy a starej mamy

Ireny HANULIAKOVEJ S úctou a láskou spomínajú dcéry Irena a Anna s rodinami

S P O M I E N K A V ten deň sa slnko vytiahlo z mokrých oblakov a smutne sa na nás dívalo. V ten deň sa pri horách odrazu otvorili brány z nebies, anjeli vystúpili z neba a zobrali si nečakane Teba, môjho milovaného manžela a nášho dobrého otecka bez roz-lúčenia. V ten osudný deň nás napadol obrovský žiaľ, hlasitý a bolestný nárek.

Ťažko je bez Teba, smutno je nám všetkým, už nič nie je také, aké bolo predtým. Už niet návratu, ani nádeje, len cestička k hrobu nás k Tebe zaveje. Iba kytičku kvetov na hrobček Ti kladieme a pri plamienkoch sviečok sa stále za Teba modlíme a spomíname. Dňa 16. septembra 2007 sme si pripomenuli 1. smutné výročie tragickej smrti nášho drahého a milovaného manžela, ocina, syna, zaťa, brata, švagra

Pavla P A N T Á K A So slzami v očiach a láskou v srdci na Teba spomína manželka, syn, dcéra a ostatná rodina

V rámci tohtoročného jubilejné-ho 45. ročníka Jánošíkových

dní v Terchovej sme si mohli pripiť na počesť čerstvého šesť-desiatnika, známeho speváka, muzikanta a výtvarníka Franti-šek Mucha. Širšia verejnosť tohto terchovského rodáka roky rokúce vnímala najmä ako speváka a hudobníka, člena svetoznámej muziky Bratov Muchovcov. Me-nej sa už vedelo o jeho veľkej výtvarníckej vášni. Dnes už je však i v tomto smere situácia diametrálne odlišná. Cesta Františka Muchu k vlastnej výtvarnej tvorbe bola veľmi kľukatá a zložitá. No prešli roky a uznávaný muzikant a spevák sa stihol vyprofilovať aj výtvarne. S typickou muchov-skou náturou a vybave-ný svojráznou terchovskou filo-zofiou hľadal Fero svoj maliarsky rukopis, autorskú značku, osob-nostný výraz. Hľadal, objavoval, odkrýval, našiel a neustále nachá-

dza. Témy. Prostredia. Ľudí... Neúnavný František Mucha puto-val pri hľadaní motivačných zdrojov a inšpirácie nielen do okolitých prírodných scenérií, ale cieľavedome šiel aj za minulos-ťou a do minulosti, aby ju sprí-tomnil a tak zachoval pre súčas-nosť. Zároveň s tým šiel citlivo a s pokorou za tradíciami, aby nimi zdokumentoval a najmä potvrdil existenciu, historickú pamäť a hodnotový odkaz jedi-nečnej ľudovej kultúry rodného Jánošíkovho kraja. Viacerými dielami však prekročil rámec, hranice a kontext rodiska, čím ponúkol vlastnú umeleckú inter-pretáciu národného kultúrneho dedičstva a nadčasový odkaz jeho najvýraznejších protagonistov. Vo svojej portrétnej tvorbe zobrazuje František Mucha rôzne ľudské typy, osudy a osobnosti. Kdesi na počiatku stál prostý človek. Typ, ktorý ale nerepre-zentoval individuálny príbeh, ale

svojím celkovým vyznením pô-sobil ako symbol, definujúci jedno autentické spoločenstvo s vlastným koloritom, atmosférou a pravidlami života. Predstaviteľ tradície bol Muchovou autorskou optikou i prístupom k téme pový-šený do polohy, ktorá harmonic-ky korešpondovala s jeho estetic-kou hodnotovou hierarchiou. Aj keď takýto reprezentant a nositeľ tradície žil prostým dedinským životom, v Muchovom ponímaní predstavuje prirodzenú duchovnú autoritu, symbolizujúcu vyššiu ľudskú i spoločenskú integráciu. V tomto ohľade je autorský kon-cept Františka Muchu blízky Benkovmu programu v maľbe a fotografickej línii Karola Plic-ku. K obom týmto osobnostiam sa terchovský umelec aj otvorene hlási. V posledných rokoch rozšíril František Mucha svoj tematický záber v oblasti portrétnej tvorby o osobnosti, ktoré v súčasných podmienkach rozvíjajú posolstvo našej národnej ľudovej tradície

a kultúry. Aj v tomto prípade si výtvarník našiel vlastnú cestu, štýl a výraz poriadený základné-mu cieľu – zanechať po sebe svedectvo a hmatateľnú stopu v čase, ktorý práve žijeme. Pevne verím, že sa po tejto i ďalších stopách niekedy v budúcnosti vyberú ďalší fundovaní a rozhľadení nadšenci. Ferovi nasledovníci... Do ďalších rokov želáme Fran-tiškovi Muchovi pevné zdravie, neutíchajúci životný optimizmus, príslovečný humor a čo najviac úspešných koncertov i výstav. Doma aj v zahraničí! Ad multos annos, vzácny priateľu.

Peter CABADAJ

(Slovenské národné noviny,

č. 19/2007, s. 7)

TERCHOVÁ 6/2007 12

František MUCHA

V ateliéry so svojím autoportrétom...

K eď som včera vystupoval z vlaku, predo mnou šla pomalým tempom stará bab-

ka. Ponáhľal som sa a nevedel som ju predbehnúť. Vytáčala ma do nepríčetnosti. Vtedy som sa zarazil a povedal som si: „Kam sa ja vlastne ponáhľam?“ Ozvali sa vo mne výčitky svedomia, že som sa v duchu nahneval na babku, ktorá nemôže za svoju rýchlosť. Celý život pracovala, aby sa aj moja generácia mala dobre. Možno tiež veľa vytrpela, ale všetko tr-pezlivo zniesla. A ja som netrpezlivý a malicherný. A to všetko len preto, aby som bol o 10 minút skôr na internáte. Tých pár minút aj tak premrhám na inter-nete alebo pri telke. Alibisticky to zhodím na dobu, v ktorej žijeme. Všetci sa hrozne ponáhľame a večer zistíme, že sme toho veľa nestihli. Frustrovaní si ľahneme a zaspíme spán-kom nepokojných. Popri známych frázach, „ako sa máš?, ako žiješ...?“, sa nám do slovnej zásoby vtesnalo: „Strašne sa ponáhľam, nemám čas!“ Toľko toho máme na práci. Cez SMS si vyznávame lásku, komuniku-jeme cez chat a face to face si nemáme čo povedať. Trápia nás účty, kariéra. A popri tom už neostáva čas nazvyš. V schránkach sa nám hromadia maily, lebo „nemáme čas odpísať“, na polici sa kopia knihy, lebo „nemáme čas čítať“, nevieme ako vonia príroda, lebo „nemáme čas k nej pričuchnúť“. Takto a podobne si zaneprázdnenosť racionalizujem aj ja. Ale dokedy to vydr-žíme? Stále chceme viac stihnúť a darí sa nám menej. Možno venujeme priveľa času veciam, ktoré si ho nezaslúžia. Žijeme veľmi rýchlo, máme skoro všetko a na-priek tomu sa kopia nešťastní ľudia. Náš život je nekvalitný. Priemerná dĺžka živo-ta sa pomaly predlžuje, no jeho kvalitatív-na zložka je čím ďalej, tým viac nevýraz-ná. Nevieme sa zastaviť a uvedomiť si hodnotu vecí. Robíme veľa fotografií, ale už si ich ani neprezeráme. Napálime ich na CD a tým to skončilo. Počítače máme plne mp3-jok, ale nemáme prehľad, čo je to vlastne za hudbu. Máme množstvo tele-víznych kanálov, ktoré dávajú naraz vecí, ktoré chceme vidieť, a hneváme sa, že to nestíhame. Namiesto zábavy stres. Stále si kontrolujeme mobil, či nám niekto nevo-lal. Vypnúť mobil? Veď môžeme zmeškať dôležitý hovor! Prestávame si vážiť krásne

veci, kvôli ktorým sa oplatí žiť. Môj ded-ko má 83 rokov. V živote nebol v zahraničí, nemá mobil, pozerá len dva televízne kanály a počúva jednu stanicu na svojom starom tranzistore. A napriek to-mu mi minule povedal, že prežil krásny život. Má množstvo spomienok, ktoré mu vyvolávajú úsmev na tvári. Vie sa tešiť z pekného dňa, z vône dreva, s ktorým celý život pracoval, zo svojich vnúčat, na ktoré je pyšný. Žil ťažký život, ale vážil si ho. To my dnes nevieme. A tak máme infarkty už v päťdesiatke, kopu rakoviny a depresií. A možno by stačilo spomaliť. Tvrdenie, že sa to nedá, neobstojí. Sú ľu-dia, ktorí to dokážu. Zamyslíme sa, koľko času venujeme nepodstatným veciam.

Skúsme si vypnúť mobil, porozprávať sa a niečo si prečítať. Hádam som si uvedomil môj rýchly život včas na to, aby som spomalil. Kama-rát má chalupu v Henclovej. Je to malá banícka dedinka obkolesená horami. Nie je tam signál na mobil, v „telke“ jeden kanál (žiadna dilema a pozriete si aj to, čo by ste nikdy doma nepozerali, a začne sa vám to páčiť), obchod otvorený len v utorok a štvrtok, jedna krčma s rozmermi 5 x 5 m. Ideálne miesto na spomalenie. Asi tam zabehnem, aby som sa zbytočne nehneval na starých ľudí, kto-rí si vážia zvyšok života a zbytočne sa neponáhľajú za smrťou tak, ako my!

(a. n.)

13 TERCHOVÁ 6/2007

Ponáhľame sa za smrťou

Foto: Vladimír KUZMA st.

P o dlhšom čase sa opäť ozývam. Pred niekoľkými dňami sme slávili misijnú

nedeľu, počas ktorej sa po celom svete konala zbierka na podporu misijného diela Cirkvi. Mnohí ľudia sa počas misijnej nedele snažia finančne i duchovne podpo-riť šírenie radostnej blahozvesti hlavne v tých krajinách, kde Kristovo slovo ešte nezapustilo hlboké korene. Vy, drahí moji dobrodinci, sa snažíte podporovať misie nielen počas misijnej nedele, ale v priebe-hu celého roka. A to je pre mňa dôvod, aby som vám poďakoval za všetko, čo robíte pre misie. V prvom rade vám chcem poďakovať za materiálnu pomoc nášmu semináru, ktorú poskytuje prostredníc-tvom pána Štefana Kondisa, moderátora Pápežských misijných diel v Košickej arcidiecéze – kalichy, ornáty, lieky, písa-cie potreby ... Takisto vám chcem poďa-kovať za vaše modlitby a obety. Vaša ma-teriálna a duchovná pomoc je prejavom vašej spoluúčasti na mojom misijnom pô-sobení Papui Novej Guinei. Veľakrát, či už v mojich listoch alebo e-mailoch, som spomenul, že pôsobenie nás, misionárov, vo "frontových líniách" by neprinášalo také ovocie, aké prináša, keby sme za se-bou nemali "armádu" ľudí, ktorí nás záso-bujú "muníciou" svojich modlitieb a obiet. Pred Druhým vatikánskym koncilom sa slovo "misie" vzťahovalo na zámorské misie a slovo "misionár" vo väčšiine prí-padov na kňaza alebo rehoľného brata/sestru, ktorí sa odhodlali odísť na zámor-ské misie. Latinské slovo "missio" zname-ná "byť poslaný", "dostať určenie". Prvý misionár a model všetkých misionárov je sám Ježiš Kristus. V plnosti času Boh po-slal na svet svojho jednorodeného Syna. Kristus prijal toto poslanie a stal sa pre ľudí sviatosťou Boha. Z katechizmu vie-me, že sviatosť je viditeľný znak nevidi-teľnej milosti. Sviatosť nielen naznačuje, ale aj sprítomňuje neviditeľnú milosť. Tým, že Kristus prijal ľudskú prirodze-nosť, sa stal viditeľným znakom neviditeľ-ného Boha. Stal sa misionárom. Zjavil nám svojho a nášho nebeského Otca. Toto

TERCHOVÁ 6/2007 14

Drahí moji (List pátra Petra Dikoša z Papui Novej Guinei)

Domorodí kňazi z provincie Mount Hagen (2007)

Kňažský seminár (2007)

Nižšie svätenie lektorov (2007)

P. Peter Dikoš, SVD P. Rastislav Kršák, SVD

zjavenie uskutočnil nielen svojím učením a kázaním, ale predovšetkým svojím živo-tom a svojím príkladom. Jeho kázanie a život sa stali pre ľudí sviatosťou, znakom neviditeľného Boha. A nielen to! Svojím kázaním a životom Kristus sprítomnil Bo-ha. Boh "začal" žiť medzi ľuďmi. Kristus počas svojho života ustanovil Cirkev, ktorá pokračuje v jeho spasiteľ-nom diele. Druhý vatikánsky koncil nazý-va Cirkev "univerzálnou, všeobecnou sviatosťou". Cirkev je sviatosťou, viditeľ-ným znakom neviditeľného Krista. Vidi-teľným znakom je spoločenstvo tých, ktorí sa krstom stali údmi mystického Kristov-ho tela, Cirkvi – teda vy, ja, všetci veriaci. A nakoľko sme členmi Cirkvi, každý z nás do určitej miery môže povedať, že je svia-tosťou v tomto svete. A keďže sme svia-

tosťou, sme poslaní slovom i životom sprítomniť Krista tam, kde sme. Drahí moji dobrodinci, vidíte teda, že nielen ja, ale i každý jeden z vás je misio-nárom. A musím povedať, že ste príklad-nými misionármi. Veľakrát počas môjho 10-ročneho pôsobenia v Papui Novej Gui-nei som bol zaskočený vašou štedrosťou a dobrosrdečnosťou. Bol som milo pre-kvapený Vašou ochotou, aj keď možno vy sami ste nemali nadbytok deliť sa s ľuď-mi, ktorí neraz úplne závisia na vašich milodaroch. A čo je k nezaplateniu, to sú vaše modlitby, obety a kríže prinášané za nás, misionárov. Drahí moji dobrodinci, chcem vám zo srdca poďakovať za všetko, čo robíte pre nás a pre naše misie. Chcem vám poďako-vať za vašu spoluúčasť na misijnom diele

Cirkvi. Počas každej sv. omše myslím na vás a prosím nebeského Otca, aby ste aj naďalej boli takými horlivými misionármi, a aby sa každý jeden z nás na svojom mieste skutočne stal sviatosťou, ktorá bu-de sprítomňovať Krista. Ak to dokážeme, tak už tu na zemi okúsime niečo z Božieho kráľovstva, ktoré je pripravené tým, ktorí milujú Krista. S pozdravom a v láske Ducha svätého ostáva s vami spojený váš misionár a priateľ

páter Peter DIKOŠ, SVD

Banz 30. 10. 2007

(Adresa: Fr Peter DIKOS, SVD, Acade-mic Dean of Studies Good Shepherd Se-minary P.O.Box 53 BANZ, WHP 283, PAPUA NEW GUINEA)

15 TERCHOVÁ 6/2007

dobrodinci Výzva Ako môžete pomôcť našim kňazom-misionárom a seminaristom v misiách v Papui Novej Guinei, pomôžte. Pánboh zaplať.

- kalichy, obetné misky, patény, ampulky,

monštrácie, kropeničky, kadidlá, tymián,

alby, ornáty a štóly vo všetkých liturgic-

kých farbách (iba tenké, z tesilu

a nepoškodené); - voľne predajné lieky

v originálnom balení, obväz, vata, leuko-

plast, chirurgické rukavice; - ceruzky,

perá, pastelky; -finančná pomoc.

Adresa: Štefan Kondis, Hlavná 80,

080 01 Košice

číslo účtu: 0502007616 / 0900

správa pre prijímateľa: SEMINÁR PNG

Seminaristi 1. ročníka (2007)

ZA ANASTÁZIOU JANIČÍKOVOU V posledných rokoch som si, žiaľ, musel zvyknúť na to, že z Terchovej začali čoraz častejšie prichádzať aj zlé správy. Veľa priateľov a známych odišlo do večnosti a mne je veľmi ľúto, že som sa s nimi nemohol (nestihol) rozlúčiť ani na ich poslednej ceste. Takto som sa nerozlúčil ani s Anastáziou Janičíkovou, ktorá bola dlhé roky našou pravidelnou prispie-vateľkou. Jej verše, úvahy, postrehy a aktuálne glosy som vnímal ako vy-hranený pohľad ženy, ktorá si ctila zásady morálky a vlastenectva, vyzná-vala potrebu ľudskej spolupatričnosti a pomoci sociálne slabším, chorým a nevládnym. Nie so všetkým, čo pani Stázka napísala, som súhlasil, nič to však nemení na skutočnosti, že som si túto svojráznu drobnú ženu

s uhrančivým pohľadom prirodzene vážil. Poznal som ju od detských liet a mali sme si čo pove-dať. Vedel som tiež o jej zákernej chorobe, s ktorou napokon svoj nerovný boj o život prehrala. Priatelia z Terchovej ma telefonicky oslovili ponukou napísať krátky nekrológ za touto zaujíma-vou ženou. Stalo sa. Aj keď sa už s Anastáziou Janičíkovou na tomto svete nikdy nestretnem, osta-ne zapísaná v mojich spomienkach ako žena, ktorej všetko ľudské, človečie nikdy nebolo cudzie. Nech nájde v rodnej slovenskej zemi večný pokoj!

Peter CABADAJ

P o ď a k o v a n i e "Sú ľudia, ktorí pre nás v živote znamenajú viac ako ostatní. O to ťažšie je naučiť sa žiť bez nich!"

Úprimne ďakujeme všetkým príbuzným, pria-teľom, susedom a známym za prejavy sústras-ti, kvetinové dary a dôstojnú rozlúčku s našou drahou mamou a starou mamou

Kamilou ŠVECOVOU, ktorá nás navždy opustila dňa 15. novembra 2007 vo veku 65 rokov.

S úctou deti s rodinami

Preklad: Ďakujeme za krásnu expozíciu a zážitky z Terchovej. Mali sme

TERCHOVÁ 6/2007 16

NAPÍSALI NÁVŠTEVNÍCI Vysunutá expozícia Považského múzea - Jánošík a Terchová

Terchová – Vrátna – krásny kraj. 18. 1. 2007

nečitateľný podpis

Nádherná expozícia – krásny zážitok 19. 1. 2007

Monika a Jožko Sú to krásne dni strávené v Terchovej.

24. 1. 2007 nečitateľné podpisy

Konečne jsme se dověděli jak to bylo s Jánošíkem. 10. 2. 2007 nečitateľné podpi-sy Ostrava zdraví Juraja Jáno-šíka aj s jeho Terchovou. (Super magneťák). 16. 2 2007 nečitateľné podpisy Zväčšite expozíciu, máte toho určite viac, čo by ste mohli ukázať slovenskému národu 28. 2. 2007

Dubeň Dnes sme sa tu zastavili ná-hodou, nabudúce prídeme určite. 4. 3. 2007 Ančula + Paľko môj Myslel som si, že to bude lep-šie a nepíše Vám pero. 9. 3. 2007 Ondrej Schwarc

Bolo to všetko veľmi zaují-mavé, výprava bola super. Dozvedeli sme sa toho dosť veľa. Ďakujeme. 17. 3. 2007 Rumunsko 7x Sme radi, že sme mali mož-nosť navštíviť historickú ob-lasť, resp. miesto ako je Ter-chová, ktorá je veľmi známa svojou históriou – národným hrdinom Jurajom Jánošíkom. 17. 3 2007 Jana Šmitalová + 3 podpisy (Nitra) Takú zábavu sme v živote nezažili.

5. 5. 2007 5 krstných mien

(všetci zbojníci) Zajímavá expozice a poučná. První návštěva v těchto mís-tech, kde se psala histórie na-ších narodů. 10. 5. 2007 Petr a Daniela (Krupka + Žilina) Tu nahrávku by ste mali obnoviť ... Je dosť nudná ... len nejaké zaujímavosti.

15. 5. 2007 podpisy učiteľov

a žiakov Vážime si hrdinů pro jejích statečnost a vlasteněctví. Veľ-mi poučná výstava. 15. 5. 2007 manželia, Teplice lázně v

Čechách

Ako každý rok ďakujeme za milé a priateľské privítanie. Teší nás, že Terchová má múzeum Jánošíka v stálej prevádzke. Ďakujeme pani sprievodkyni. 29. 5. 2007

ZŠ a MŠ P.V. Rovnianka, Dolný Hričov

Veľmi pôsobivé z odborným výkladom. 6. 6. 2007

MO liga proti reumatizmu, Pieštany

Škoda, že všetky artefakty týkajúce sa Jánošíka nie sú sústredené v Terchovej. 17. 6. 2007 nečitateľný podpis Sme tu na dovolenke. Je to veľmi pekné. Pamiatky i príroda. 4. 7. 2007

rodina Roháčková z Hornej Súče

Jezdime zde již 10 let a stále obdivujeme krásu tohto kra-je. Múzeum je veľmi pěkne. Ďekujeme.

6. 7. 2007 Lucka + Míša

z Opavy Materský jazyk ešte ovládam, tak som mohol manželke pre-kladať. Škoda, že neni textový doprovod v cudzích jazykoch. 11. 7. 2007 Roman Zátura s manželkou

Najlepšia dovolenka je v Terchovej.

17. 8. 2007 Janka a Zuzka,

Nitra V roku 1971 – 72 som čítal o Jánošíkovi ako cudzinec a teraz 13. 9. 2007 som poze-ral pamiatky a životopis zboj-níka Jánošíka ako hrdinu svoj-ho národa. 13. 9. 2007 ENG NURI CHALIL,

SÝRIA V roku 2007 navštívilo expozí-ciu zhruba 10 000 návštevní-kov. Za obdobie niekoľkých posledných rokov to boli náv-števníci z týchto štátov: Ang-licko, Argentína, Austrália, Belgicko, Brazília, Cyprus, Česko, Dánsko, Fínsko, Fran-cúzsko, Holandsko, Chile, Chorvátsko, Írsko, Izrael, Ja-ponsko, Kanada, Kórea, Lo-tyšsko, Luxembursko, Maďar-sko, Nemecko, Nový Zéland, Nórsko, Peru, Poľsko, Portu-galsko, Rakúsko, Rumunsko, Rusko, Slovinsko, Srbsko a Čierna Hora, Sýria, Španiel-sko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko, Ukrajina, USA, Slovensko. Prehľad štátov nie je kompletný. Nie všetci náv-števníci zanechali po sebe pí-somný záznam.

Pripravil Vladimír KRIŽO

17 TERCHOVÁ 6/2007

Katka Kadašová z Terchovej má síce iba sedemnásť rokov, no už dnes sa môže pýšiť účasťou v speváckej súťaži Slovensko hľadá Superstar 3, kde sa vôbec nestratila, práve naopak – dostala sa medzi 40 najlepších mla-dých spevákov na Slovensku! TERCHOVÁ: Kedy sa u Teba objavil spe-vácky talent? Navštevuješ hodiny spevu alebo nejakého hudobného nástroja? Katka KADAŠOVÁ: Už na základnej škole na hodinách hudobnej výchovy som mala k hudbe blízko a cítila som, že je to moja par-keta. Od siedmich rokov som navštevovala hodiny klavíra, od dvanástich chodievam na spev. Snažím sa to stíhať popri štúdiu na Ob-chodnej akadémii v Žiline. TERCHOVÁ: Kedy vzbĺkla tá pravá myš-lienka prihlásiť sa do projektu Superstar, a kto bol iniciátorom? Katka KADAŠOVÁ: Do súťaže ma prihlásila sestra. Stalo sa tak aj minulý rok, no vtedy som

nešla. Povedala som si, že tým nemôžem nič stratiť, skôr naopak. Považujem to za niečo, čo ma môže posunúť ďalej, k ďalšej méte. Dnes sa tomu teším a vidím to ako dobrý krok. Mož-no som aj trochu cítila, že chcem byť súčasťou celého ošiaľu okolo tejto súťaže. TERCHOVÁ: Ako prebiehal celý proces, ktorým si v Superstar prešla? Koľko kastin-gov je potrebné absolvovať a koľko času i energie je potrebné venovať takejto súťa-ži? Ako hodnotíš svoje vystúpenie s odstupom času Ty sama? Katka KADAŠOVÁ: Najprv som prišla na prvý kasting v Žiline, v rámci neho som absol-vovala dve kolá. Prvé bolo tzv. predkolo, kde som musela zaspievať pred odbornou porotou, ktorá rozhodla, že môžem predstúpiť pred hlavnú porotu v zložení Dara Rolins, Laco Lučenič a Paľo Habera. Na ďalší deň som za-spievala pred nimi a tí mi oznámili, že postu-pujem do divadla – medzi sto najlepších. V divadle to už bolo o inom. Tam sme sa pred-viedli aj pred ostatnými súťažiacimi, keď nás rozdelili po desiatich na pódiu a následne, po odspievaní, poslali ďalej v súťaži, alebo do-mov. Cez toto sito som takisto prešla. Po tomto všetkom prišli duetá, kde som spievala so svo-jou kamarátkou, s ktorou sme sa zoznámili v divadle. Na ďalší deň prišlo ďalšie vyhadzo-vanie, ale už iným, pre divákov zaujímavejším spôsobom, nazvaným Zelená míľa. Šesťdesia-tich súťažiacich zredukovali na štyridsať a potom to už bolo aj o šťastí. Vzhľadom k tomu, že tento rok bola súťaž veľmi vyrovna-ná a bol to silný ročník, myslím si, že vybrali talentovaných. Mnohí speváci sú študenti kon-zervatória a žijú hudbou každý deň; viacerí z nich majú vlastné kapely. Aj z tohto dôvodu považujem svoju účasť a umiestnenie za osob-ný úspech. V každom prípade mi nie je ľúto, že som sa nedostala ešte vyššie, skôr by som po-vedala, že ani sama neviem, ako by som si poradila s tým obrovským tlakom, ktorý je vyvíjaný na súťažiacich z každej strany. TERCHOVÁ: Aký je Tvoj názor na porotu, ktorá v podstate rozhodne o tom, že sa nie-

komu zmení život. Odrazu je mladý človek v novinách, musí čeliť rôznym kauzám. Sú členovia poroty objektívni a profesionálni? Katka KADAŠOVÁ: Ja si myslím, že ich hodnotenie je adekvátne vzhľadom k odspievanej piesni. Sama taktiež počujem, či spevák odspieva falošne alebo, naopak, nad-štandardne. Súhlasím s tým, že kritika patrí k celému projektu. Veď predsa tí, ktorí postú-pili, sú najlepší a treba im povedať pravdu. Niektorí ju však radi nemajú. TERCHOVÁ: Ktorý zo súťažiacich Ti je najviac sympatický? Dotiahne to ďaleko...? Katka KADAŠOVÁ: Z chalanov to môže byť Marcel Berky; podľa mňa dobre cíti hudbu. Pokiaľ ide o dievčatá, páči sa mi hlas Domini-ky Mirgovej, ale aj Ivany Kováčovej. Keď to zhrniem, všetci sú dobrí, no to, či sú univerzál-ni speváci, sa ukáže zrejme neskôr. TERCHOVÁ: Aké sú Tvoje spevácke idoly? Je niekto, na koho by si sa chcela podobať alebo dotiahnuť to rovnako ďaleko? Katka KADAŠOVÁ: Vôbec nie, nemám am-bíciu sa na nikoho podobať. Naopak, chcem zostať sama sebou a byť výnimočná svojím vlastným spôsobom. Určite by som nevedela po niekom opakovať jeho spôsoby spevu či správania. To by som nebola ja! TERCHOVÁ: Aké sú Tvoje plány po absol-vovaní Obchodnej akadémie? Ktorým sme-rom by si sa chcela uberať? Katka KADAŠOVÁ: Možno by som skúsila niečo so spevom, uvidím, ako sa mi to pošťas-tí. Pousilovala by som sa ísť aj na Vysokú školu múzických umení v Bratislave, možno nejaký muzikál. Nebránila by som sa ani neja-kej zaujímavej ponuke súvisiacej so spevom. Všetko ukáže čas, nejaké veci sa môžu vyvinúť aj samé. Za rozhovor poďakoval Václav BOBÁŇ

,,Nemám ambíciu sa na nikoho podobať, chcem zostať sama sebou!“ /Rozhovor s Katkou Kadašovou/

Považské múzeum v Žiline v spolupráci so Základnou školou v Terchovej pripravili na prvú adventnú nedeľu (2. 12. 2007, 9.30 – 16.00 hod.) podu-jatie Vianoce v Terchovej, ktorým sme si pripomenuli blížiace sa vianoč-né sviatky. Predvianočnú atmosféru navodilo vystúpenie detského folk-lórneho súboru Terchovček, speváckeho zboru Sedmikráska, ako aj voňa-vé medovníčky, oblátky, adventné vence, ozdoby z paličkovanej čipky, zo šúpolia, cínové figúrky a iné výrobky z rúk šikovných remeselníkov, ktoré bolo možné si zakúpiť. Podujatie sa uskutočnilo vo vysunutej expozícii Považského múzea v Terchovej.

Arzén bol nominovaný na Slávika V sobotu 1. 12. 2007 sa v Bratislave vyhlasovali výsledky populárnej ankety Slávik 2007. O výsledkoch ankety rozhodovali ľudia hlasovacími lístkami a prostredníctvom SMS. V kategórii Najlepšia skupina bola do prvej päťky po prvý raz nominovaná terchovsko-žilinská formácia Arzén, čo sa všeobecne považuje za najväčšie prekvapenie Slávika 2007. Ku gratulantom sa úprimne pripája aj redakcia našich novín, ktorá mlá-dencom želá ešte veľa podobných úspechov.

V roku 2008 oslavuje kapela Arzén ťažko uveriteľné 25. výročie svojej existencie, a to je tá najlepšia motivácia do ďalších cédečiek a koncertov. Pevne veríme, že spomínané jubileum oslávi Arzén primeraným spôso-bom aj v Jánošíkovom kraji.

Udialo sa

TERCHOVÁ 6/2007 18

MILAN KOSEC A JÁNOŠÍKOVE DNI

M ilana Kosca som vždy vnímal ako vytrvalého a poctivého

tvorcu, ktorý v snahe vydávať vlastné dokumentárne svedectvá prebrázdil poriadny kus sloven-skej zeme. Hoci jeho bohaté fil-

márske a fotografické dielo má z obsahového hľadiska rozmanitý charakter, predsa len sa v ňom dajú bez väčšej námahy vystopo-vať určité spoločné znaky a paralely. V prvom rade je to

príroda, v lone ktorej sa odohráva-jú zaujímavé deje, životné osudy, nevšedné aj obyčajné príbehy protagonistov Milanových snímok (filmových i fotografických). Ďalej sa nedá neregistrovať auto-rov úprimný záujem o vyhranený ľudský a osobnostný typ, ktorý z hľadiska dnešného behu sveta predstavuje už skôr relikt zašlých čias. A k uvedenému sa ako silný oporný pilier pripája duchovná dimenzia, ktorá v rôznych podo-bách a prejavoch spája i prepája postavy a prostredia Milanových filmárskych, respektíve fotogra-fických reflexií. Osobitnú kapitolu v autorskej biografii Milana Kosca zohráva Terchová a jej okolie. Nepoviem nič objavné, keď napíšem, že sa stal neodmysliteľnou postavou všetkých významnejších podujatí, ktoré sa v Jánošíkovom kraji po-čas posledných dvoch decénií uskutočnili. Táto jeho neúnavná a mimoriadne záslužná činnosť kontinuálne nadväzuje na pôsobe-nie a dielo významných fotogra-fov a filmárov, ktorí zachytávali a dokumentovali život, prírodnú scenériu a spoločensko-kultúrny vývin Terchovej v prie-behu uplynulého 20. storočia. Za všetkých spomeniem Karola Plic-

ku, Karola Skřipského, Eugena Weinera, Milana Šaradina či Eu-gena Lazišťana. Milan Kosec je ich dôstojným nasledovníkom, ktorý bez nároku na honor pokra-čuje v línii premyslenej dokumen-tácie, kvalitnej propagácie a autorského mapovania života Jánošíkovho kraja. Výstava fotografií Milan Kosec a Jánošíkove dni predstavuje z môjho pohľadu oveľa viac ako len fotograficko-reportážny zá-znam jedného festivalu. Dlhoroč-nú znalosť prostredia, tradície, hodnotovej orientácie a mentality tunajších ľudí, ako aj citlivé vstrebávanie atmosféry i pulzovania času pretavil autor do pôsobivej osobnostnej výpovede, ktorá svojou autenticitou, neštyli-zovanými tónmi a úprimnosťou hľadania vnútorných odtieňov festivalového diania posúva per-traktovanú tému nenásilne do univerzálnych polôh. Pred očami vnímavého recipienta sa tak v náznakoch odvíja časovo neoh-raničený príbeh, aký sa mohol odohrať na ktoromkoľvek z predchádzajúcich 44. ročníkov Jánošíkových dní v Terchovej.

Peter CABADAJ

Súčasťou tohtoročného jubilejného 45. ročníka Jánošíkových dní bola aj výstava fotografií Milana Kosca, ktorá mapovala podoby terchovského „štátneho sviatku“ citlivým okom fundovaného pozorovateľa i glosátora. Vernisáž výstavy, ktorú pripravilo Regionálne osvetové stredisko v Žiline, sa uskutočnila 2. 8. 2007 v priestoroch Makovického domu. Jej kurátor Peter Cabadaj sa početnému publiku prihovoril myšlienkami, ktoré publi-kujeme v plnom znení.

ODKÁZALI

NÁM ...

19 TERCHOVÁ 6/2007

BUCHTIČKA ( IV. )

B olo mi asi desať rokov, keď som po prvý raz skúšal fajčiť. Bolo to tak:

Triedny učiteľ piatej A sa dohodol s tried-nym učiteľom piatej B, čiže naším, že si v jeden pekný deň koncom mája vyjdú s obidvoma triedami do prírody a budú im tam kázať o tom, aká je príroda krásna a zdravá pre ľudí. A síce, pôjdeme na Boboty, kde sa práve stavia ten nový hotel. Od školy sme tam šli v zástupe po ceste asi hodinu. Naši učitelia kráčali kúsok pred nami a vypada-lo to celkom tak, že si tento výlet vymys-leli len preto, aby si prediskutovali nejaké témy, ktoré už nezniesli žiadneho odkladu. Celou cestou gestikulovali a vykladali rukami ako v divadle. Občas si pritom zapálili cigaretu. My sme sa stále museli vyhýbať okoloidúcim autám, ktoré na nás občas aj trúbili, čo vždycky zavinilo, že naši učitelia na chvíľu prerušili svoj roz-hovor a okríkli nás, akí sme nepozorní. Čiže vcelku nič krásneho alebo zdravého. Keď sme vyšli hore lesom na Boboty a ocitli sme sa v cieli našej exkurzie, čiže na stavbe hotela, posadali sme si do trávy neďaleko betónových základov, trámov a kvádrov, ktoré ležali všade dookola. Ved-ľa žeriavu stálo zopár chlapov opretých o lopaty, ktorí práve čakali na obedňajšiu prestávku. Teda ako na normálnom stave-nisku. Učitelia nám vysvetlili, ako tá bu-dova bude vypadať, keď bude hotová, a že bude slúžiť spolu s bazénom a lyžiarskym vlekom na zotavenie pracujúcich. Potom sme dostali hodinku voľna, že si môžeme pojesť svoje maslové chleby a popozerať okolitý les, každý ako chce. Naši učitelia sa už minútku na to kdesi stratili. Dievčatá sa rozišli v skupinkách po horskej lúke a chlapci z našej triedy zabočili do húštiny s tajomnými úsmevmi na tvárach. Ja som sa pridŕžal môjho kamaráta Vlada, lebo Vla-do chodieval často s otcom do hory a vy-znal sa tu lepšie ako ja. Práve kvitli jahody a všade sa ozýval vtáčí spev. Bolo tu na-ozaj pekne. Vlado našiel stopy jeleňa a o kúsok ďalej ma upozornil na hlbokú, čer-stvo vyhrabanú jamu, z ktorej nedávno medveď vykradol divé včely. Keď sme prechádzali akousi húštinou, vpredu sa vynoril Fero a povedal komusi dozadu: "Nič sa nedeje, to je len Buchtič-ka". Prešli sme ešte len zopár metrov a ocitli sme sa na čistinke, obklopenej hus-tými lieskami. Stálo tam niekoľko našich chlapcov, všetci mali v rukách zapálené cigarety a ako náhle ma zbadali, snažili sa mi nenútene demonštrovať, že už vedia fajčiť ako ich otcovia. Trochu pritom po-kašlávali, ale ináč mali nahodený na tvá-rach hrdinský výzor. Gusto z našej triedy podišiel ku mne a hovorí mi: "Musíš sa

naučiť fajčiť, keď chceš schudnúť, Buch-tička." Ja som bol v prvú chvíľu poriadne prekva-pený, lebo som si nemyslel, že niekto v našom veku už môže fajčiť a hľadel som na nich s vyvalenými očami. Gustov naj-lepší kamarát Jano hneď vytiahol z vačku krabičku Marsiek a ponúkol mi: "Skús! Už si to niekedy skúšal? Nie? Veď skúsiť jednu môžeš. Dívaj sa, nám to nič nerobí", a riadne si potiahol. Z úst sa mu vyvalil kúdol dymu. A ani nezakašľal. "Vidíš, neni to vôbec ťažké. A od toho sa bohovský zhadzuje. Na, aspoň si skús, čo ti to bude robiť, dám ti ... veď ju môžeš hneď zase zahodiť, ak ti to neza-berie." Ostatní chlapci nás obstáli a po-vzbudivými pohľadmi mi naznačovali to isté. Možno som bol aj trochu zvedavý, ale najviac ma dojalo to, že sa tak kamarátsky ku mne správali. Už len preto by som ich nemal sklamať. Zobral som teda podávanú cigaretu a ne-smelo som ju vložil do úst. Gusto už aj škrtol zápalkou a držal mi oheň pod no-som - "Ťahaj." Potiahol som a cigareta sa rozhorela. Vypustil som z úst obláčik dy-mu. "To si musíš natiahnuť plné ústa a potom to vtiahnuť do pľúc. To je fajče-nie ... Aha, takto." Urobil som to teda tak, ako mi Gusto uka-zoval a ... zrazu mi pľúca pochytil akýsi kŕč a hrozne som sa rozkašľal. No, to je teda pôžitok, myslím si, nikdy viac to už nevezmem do úst. Celý som očervenel a skrčený kašľal ďalej.

Neviem, ako dlho to trvalo, ale keď som sa narovnal, stál vedľa mňa náš triedny učiteľ. Ostatní chlapci stáli v úzadí a chichotali sa, ale nikto z nich nedržal v ruke cigaretu, iba ja. -"No teda, Jano, ty si posledný, o ktorom by som to bol povedal. Kde máš tie ciga-rety. Daj to sem", jeho prísny hlas neznie-sol odpor. - "Ja nemám." - "A odkiaľ máš tú, čo držíš v ruke?" - "To mi dali." - "A kto?" Poobzeral som sa po chlapcoch. Hneď som pochopil, že si ich nesmiem znepria-teliť. - "Už neviem." Pripojil sa druhý učiteľ a povedal: -"To chceš takto schudnúť, či čo? Kto ti to poradil?" Iba som nerozhodne stál. - "Tak to musíme zapísať do triednej kni-hy a tvoji rodičia dostanú písomnú správu o tom, čo sa tu stalo ... a musia dávať po-zor, aby si už nefajčil ... človeče, v tomto veku," môj učiteľ sa chytal za hlavu. No, to bolo zase chichotu u nás v triede" "Buchtičku chytili ako fajčil." "Buchtička už chudne, lebo fajčí." Mojím rodičom sa mi podarilo vysvetliť, ako to bolo, len otec bol veľmi namrzený a stále sa plieskal dlaňou po čele. "Takéto teľa, ježišmária, takto sa dať oba-lamutiť." Ján LAURENČÍK

Bad Laer (Nemecko)

Terchovské ženičky Zľava: Terézia Laurenčíková - Patrnčiaková, Ľudmila Paštrnaková, Anna Chvasteková, Anna Hanuliaková

TERCHOVÁ 6/2007 20

X-TÝ NÁVRAT POD ŠIBENICU Jánošík sa s úspechom hrá v Česku. V slovenskej réžii, so slovenskými hercami aj s fujarou

„Jánošík bol rodák z Terchovej. Mal úžasnú silu. Ale tá sila ani nebola taká neprirodzená, ako ľudia hovoria, lebo bola vrodená. Až do dvanástich rokov cical mater, a keď sa ako šestnásťročný bil s chlapcami, podvihol dreve-nú izbu a jednému chlapcovi pod ňu vopchal klobúk. Vtedy ešte nenosil ani opasok, čo mu baby dali doň motúz z detských pupkov.“ Toľko povesť o Jánošíkovi. Postava hôrneho chlapa, ktorý s valaškou v ruke túžil po spra-vodlivosti, je výborný materiál na hrdinské eposy aj na divadelné dosky. „Pre stredoeurópsky priestor neexistuje lepší hrdina ako Jánošík. Slováci ho potrebovali ako svojho hrdinu, ku ktorému môžu vzhliadať a ktorého si môžu vystaviť za sklo v kredenci, ako si tam dnes dávajú Mečiara,“ hovorí slo-venská režisérka Natália Deáková po skonče-ní jej verzie Jánošíka v brnianskom Ha Divad-le. Jánošík je súčasťou repertoáru Činoherního studia v Ústi nad Labem, kde dvadsaťšesťročná slovenská režisérka Natália Deáková pôsobí aj ako umelecká šéfka. Minulý týždeň sa v rámci zájazdu predstavili divákom v Brne a v Ostrave.

Hrdina podľa Junga Deáková pracovala s hrou Jánošík od českého dramaturga a spisovateľa Jiřího Mahena. V tomto Jánošíkovi sa tancuje, ale nie je to roztancovaná upišťaná šou. Valaškami sa rúbe, ale nie na efekt. Akoby vyrezávali jazvy na Jánošíkovej duši. Aj hrach sa sype, ale akosi snovo.

Jánošík zvádza skĺznuť do folklórnej „podívanej“, živelného ohňostroja, vycifrova-ných sukienok a rozgajdaných pupkov. Vodid-lo k Deákovej hre je inde – režisérka rada citu-je v bulletinoch k svojim predstaveniam zakla-dateľa analytickej psychológie Carla Gustava Junga. Aj Jánošík je hra s archetypálnymi prv-kami povesti o veľkých hrdinoch. Obmotáva ho pupočná šnúra, matkin tieň ho prenasleduje aj pri najhrdinskejších činoch.

Koľko deci krvi a mlieka ? Detinského a zbožňovaného Juraja, ktorý pod-ľa Mahena začína „kariéru“ spasiteľa ľudu už v kňazskom seminári, výborne dopĺňa mladá slovenská herečka Zuzana Onufráková.

Použiť prívlastok temperamentná Slovenka by zaváňalo stereotypom, no je to ona, kto na javisko vnesie najviac decilitrov krvi a mlieka. A hoci sa ústecký Jánošík hrá, pochopiteľne, v češtine, Anička na javisku spieva po sloven-sky a občas prehodí nejaké to „hej“. „Hrala by som rovnako, aj keby to bolo v anglickom alebo poľskom divadle. Ale samozrejme, že to vnímam aj národne, že je to náš hrdina a som hrdá, že hrám Jánošíkovu Aničku,“ tvrdí Onuf-ráková. Ďalší slovenský herec Matúš Bukovčan si za-hral Hrajnohu. Je rozkošný, najmä keď v divácky vďačnej scéne pripomína Kristiána z Cyrana, ktorý sa márne snaží vypotiť aspoň jednu romantickú vetičku pre svoju milovanú.

Slovenský King – Kong Slovenská režisérka Natália Deáková zaujala divadelnú verejnosť aj kritikov ešte počas štu-dentských rokov na DAMU, keď zinscenovala Ravenhillove Polaroidy. Neskôr okrem iného režírovala Christiana Andersena v Národním divadle v Brne. Lidové noviny tento rok publi-kovali ódu na „režisérku, ktorá sa nebojí šoko-vať (...), ktorá sa výlučne venuje súčasným hrám, nebojí sa ani tých najkontroverznejších, a dá sa povedať, že ich dokonca plánovite vy-hľadáva.“ Nemohli tušiť, že režisérku už dlho fascinuje aj nesúčasný, ale zato večne živý vzťah sloven-ského King-Konga menom Jurko Jánošík k jeho matke, Terchová, slovenská folklórna hudba, ktorá dokáže byť jemne „čičíkavá“ aj drsne naturalistická, ako sychravé ráno na la-zoch. Natália Deáková si veľmi praje priniesť práve do doliny pod Rozsutcom „svojho“ Jánošíka. No, uvedomuje si, že Slotova bašta by jej tú češtinu z Jánošíkových úst možno neodpustila. Zbojníci, piráti a režisérky, ktoré sa neboja šokovať, majú bližšie k šibenici než k dobovým „šandárom“.

Jana KADLECOVÁ

(SME, 25.10. 2007, s. 17-18)

V Činoherním studiu v Ústi nad Labem sa jedna hra začína slovenskou hymnou. Na javi-sku sú nastúpení švárni šuhaji s valaškami, v strede hrdo stojí driečna dievka, pozadie im robia háky na popravu. Tipnite si záver? „Kdyš jste si mě upekli, tak si mě i snězte.“

V Bielsku-Białej, družobnom meste Žiliny, bola od 7. 11. 2007 sprí-

stupnená výstava Juraj Jánošík v slovenskom ľudovom umení, ktorú pripravilo Považské múzeum v Žiline spolu so svojím partnerom – Muze-om w Bielsku -Białej. Ide o súčasť cezhraničného projektu Jánošíkovská tradícia ako jedinečný fenomén spo-ločného kultúrneho dedičstva sloven-sko – poľského pohraničia v rámci programu Európskej únie INTER-REG III A PL – SR. Výstava prezentuje stvárnenie jánošíkovskej témy očami ľudových umelcov. Jej rozhodujúcu časť tvoria zbierky z etnografického fondu Po-važského múzea v Žiline, ktorý je zastúpený 69 exponátmi. Zbierku „jánošíkovcov“ v múzeu vybudovala v 70. a 80. rokoch 20.storočia etno-grafka Eva Munková na základe dôverného poznania širšieho okolia Žiliny a jeho súdobých ľudových tvorcov. (Výnimku tvorí iba originál-

na maľba na skle z druhej polovice 19. storočia, s ojedinelým námetom ozbíjania kupca zbojníkmi.) V regióne dominujú dve centrá: Štiavnik (lokalita v blízkosti Bytči, kde Jánošík strážil ako cisársky vojak uväzneného Uhorčíka) a Terchová – rodisko Juraja Jánošíka. Autori tvo-riaci v Rajci (tretie rezbárske cen-trum v okolí Žiliny) stáli vďaka exis-tencii rezbárskeho družstva na roz-hraní ľudového a profesionálneho umenia. Na výstave sú zastúpení dielami rezbárskeho majstra Štefana Baču. Výberovo sú tu prezentované aj diela zo zbierok Slovenského národ-ného múzea – Etnografického múzea v Martine a Slovenského národného múzea – Historického múzea v Bratislave. Tvoria ich vzácne expo-

náty, ktoré len málokedy chýbajú na výstavách venovaných jánošíkovskej téme v slovenskom ľudovom umení; ide najmä o najstaršie i najčastejšie zobrazenia Jánošíka a jeho družiny na maľbách na skle. V 19. storočí boli súčasťou výzdoby interiérov ľudových obydlí a krčiem ako jediný svetský motív vedľa malieb na skle s náboženským obsahom. Z 19. storočia pochádzajú aj jánoší-kovské motívy na dvoch vystavených prasliciach. Novšie sú spracovania jánošíkovskej témy ako výzdobného prvku na úžitkových alebo darčeko-vých predmetoch – črpákoch, pracom pieste, fujare, valaškách. Pre tieto predmety je typický prienik pastier-skych a zbojníckych motívov v predstavách ľudových výrobcov. Zo skupiny najstarších zbierok stojí

za vyzdvihnutie aj jedna z najstarších zachovaných plastík so zbojníckou tematikou Hôrny chlapec, pochádza-júca z obdobia okolo roku 1930. Svedčí o vplyve ľudového sakrálne-ho umenia na neznámeho autora z Oravy. Jej krehkosť ostro kontras-tuje so zemitými a robustnými diela-mi Jozefa Kemka z Heľpy, autora tvoriaceho o dve desaťročia neskôr. Početne malú skupinu tvoria dielka so zbojníckou tematikou, ktoré pre výstavu pripravila kustódka etnogra-fických zbierok Muzea w Bielsku-Białej Elżbieta Teresa Filip. Zobra-zujú poľských zbojníkov Kroćpaka/Proćpaka, Klimczoka a Ondraszka. Výstava bola v priestoroch expo-zičnej sály Muzea w Bielsku-Białej sprístupnená od 7. 11. do 9. 12. 2007.

Katarína KOZÁKOVÁ

JURAJ JÁNOŠÍK V SLOVENSKOM ĽUDOVOM UMENÍ

21 TERCHOVÁ 6/2007

Vianočná kapustnica s husacím alebo morčacím mäsom, klobásou a domácimi rezancami Táto kapustnica je vynikajúcou pochúť-kou, ale aj liekom proti nachladnutiu. Suroviny: husacie alebo morčacie mäso – 1 kg, kyslá kapusta – 1 kg, voda podľa potreby – asi 3 l, ½ kg klobásy, 1 mrkva, kúsok zeleru, 1 cibuľa, sušené huby, 1 lyžica červenej mletej papriky, soľ, rasca, bobkový list, ces-nak, mleté korenie. Postup: Kyslú kapustu a vodu dáme variť do väčšieho hrnca. Keď začne vrieť, pridáme umyté očistené mäso a na kocky pokrájanú zeleninu, cibuľu, rascu, bobkový list, soľ, umyté sušené huby a mletú červenú papriku. Oheň stíšime a pomaly varíme aspoň 1 hod. a 15 min. Keď mäso zmäkne, pridáme do kapustnice povariť klobásku v celku. Keď je kapustnica dovarená, klobásku s mäsom vyberieme, ešte dochutíme prelisovaným cesnakom a podľa chutí pridáme mleté čierne korenie. Klobásku pokrájame na jednotlivé porcie, mäso tiež pokrájame na kúsky. Domáce rezance už máme vopred pri-pravené a uvarené. Na taniere kladieme rezance, jeden kúsok klobásky, trochu pokrájaného mäsa a zalievame horúcou kapustnicou. Vianočná rybacia polievka Na rybaciu polievku je dobré mať aspoň dva druhy rýb; napríklad kapra, šťuku, sumca. Ryby očistíme, vypitveme, umyjeme, odsekneme chvosty, hlavy a plutvy. Mäso z rýb pokrájame na väčšie kúsky, trochu posolíme, pokvap-káme šťavou z citróna a uložíme do chladu. Očistenú cibuľu pokrájame na kolieska, na masti ju dobré opražíme, pridáme mletú červenú papriku, odrezky z rýb a zalejeme 2,5 l vody, pridáme trochu soli a pomaly varíme asi 1 hodinu. Takto upravený vývar precedíme do kastróla, potom podľa potreby do neho vložíme porcie rýb a varíme bez mieša-nia pomaly 15 minút. Ikry a mlieč rozotrieme nožom, vložíme do polievky a ešte 8–10 minút povaríme. Kastrólom trocha potrasieme, aby sa neprichytilo mäso. Do polievky môžeme pridať zelenú papriku pokrájanú na malé re-zančeky, a pre zvýraznenie chuti jednu feferónku. Polievku podávame s chlebom. Zemiakovo-zeleninový šalát s majonézou Okrem klasického zemiakového šalátu má výbornú chuť aj zeleninový šalát. Je vhodný k pečeným mäsám, ku karbo-nátkam, k vyprážaným rezňom a rybám. Suroviny (približne pre 6 – 8 osôb): 1 kg v šupke uvarených a očistených zemiakov, 3 tvrdšie paradajky, 2 zelené papriky, 1 menšia čerstvá uhorka, 2 cibule, asi 250 g zeleru, 1 väčšia fľaška majonézy, 1 kyslá smotana, soľ, podľa chuti mletý cukor, 1 lyžica horčice, 2 lyžice octu, trocha čierneho mletého korenia, ½ lyžice worchestru. Postup: Najskôr si očistíme zeler a dáme ho do vriacej vody povariť aspoň 3–4 minúty. Papriky si rozpolí-me, očistíme, umyjeme a pokrájame na drobné rezančeky. Uhorku ošúpeme a nastrúhame na kolieska. Zemiaky taktiež nakrájame na kolieska, očistené paradajky na malé kocky, vychladnutý zeler pokrájame na rezančeky, cibuľu očistíme a na drobno pokrájame. Všetko pripravujeme v hlbšej nádobe, premiešame, pridáme majonézu, smota-nu, soľ, cukor, mleté korenie, horčicu, ocot, worchester a zľahka dobré premie-šame. Šalát necháme postať aspoň 1 hodinu a môžeme hneď podávať k mäsám. Vyprážané podkovičky z kapra, alebo vyprážané rybie file (pre 5 – 6 osôb) Suroviny: 1 200 g očisteného a vypitvaného kapra (alebo plátky filé), soľ, šťava z jedného citróna, 3-4 vajíč-ka, strúhanka (podľa potreby), vegeta, olej na vyprážanie. Postup: Mäso z kapra nakrájame na podkovičky v hrúbke 2 – 3 cm. Podko-vičky rozložíme na tanier, dobre pokro-píme šťavou z citróna a mierne posype-me vegetou. Vajíčka dobre rozšľaháme a trochu posolíme. Olej na vyprážanie si dobré rozhorúčime a začneme vyprážať. Či máme podkovičky z kapra alebo rybie filé, spôsob je rovnaký. Kúsky

ryby jednotlivo najprv obalíme v strúhanke, potom omáčame v rozšľahaných vajíčkach a hneď vloží-me do horúceho oleja. Vyprážame z obidvoch strán do zlatista. Podávame so zemiakovým šalátom, alebo len zemiaky upravené na rôzny spôsob; vhodná je aj ryža. Pstruh, zubáč (alebo šťuka) - zapeče-né na kapuste (rozpočet pre 6 osôb) Suroviny: 1 ½ kg už očistenej ryby zbavenej hlavy a chvostových plutiev, soľ, 1–2 strúčiky cesnaku, 1 cibuľa, 8 dkg bravčovej masti, 1 lyžica cukru, 10 dkg slaniny, trochu mletej papriky, 1 kg kyslej kapusty, ¼ l sladkej smotany. Postup: Najprv očistenú rybu posolíme a potrieme zvonka i z vnútra cesnakom, odložíme na 20 minút na chladné mies-to. Na masti opražíme očistenú a nadrobno pokrájanú cibuľu do sklovi-tá, pridáme cukor. Keď cukor trochu zožltne, pridáme čiastočne vytlačenú kyslú kapustu, ďalej mletú papriku, soľ. Všetko premiešame a dusíme ¼ hodiny. Do kapusty vmiešame smotanu a kapustu preložíme do pekáča. Slaninu pokrájame na tenké pásiky. Osolenú rybu položíme na kapustu, na rybu poukladáme pásiky slaniny, prípadne ešte rybu trocha posypeme paprikou, zakryjeme a vo vyhriatej rúre zapekáme 15 minút. Pekáč potom odkryjeme a necháme ešte 5 minút rybu zapiecť. Podávame s varenými zemiakmi. Vyprážané kuracie stehná alebo štvrtky Vyprážať hydinu je najlepšie v surovom stave, nie keď je obvarená. Recept, ktorý uvádzam, je jednoduchý, nenároč-ný, ale jedlo výborne chutí a nemusíte sa báť, či sa mäso dobre prepečie. Suroviny: 1 kurča alebo len kuracie stehná podľa ľubovôle a potreby, 2–3 vajíčka, soľ, trocha grilovacieho kore-nia, strúhanka, olej. Postup: Očistené kurča si rozkrájame na potrebné porcie (aj s kožou), ktoré mierne posolíme. Vajíčka si dobré rozšľaháme s grilovacím korením. Pripravíme si pekáč, ktorý na spodku najprv dobre polejeme olejom. Jednotli-vé porcie mäsa ponoríme do rozšľaha-ných vajíčok a obalíme v strúhanke. Obalené mäso naukladáme na pomaste-ný pekáč, jedno vedľa druhého. Keď už je mäso poukladané na pekáči, ešte každú porciu po vrchu polejeme 1 lyžicou oleja. Mäso zakryjeme a vo vyhriatej rúre pečieme na 180 ° asi 50 minút. V polovici pečenia mäso odkry-jeme a porcie mäsa ešte polejeme výpe-kom. Mäso opäť zakryjeme a dopečieme do pomarančovožltej farby. Z vyprážaného mäsa po upečení zvlášť zlejeme mastný olej do nádoby a použí-vame ho pri dusení kapusty, alebo pri príprave rôznych polievok a omáčok. Vyprážaná hydina sa môže podávať aj so zemiakovým šalátom alebo so zemia-kovým pyré. Podávame k tomu ešte miešaný kompót alebo zeleninový šalát. Takto vyprážaná hydina je vhodná aj na rôzne studené misy. Hovädzia roláda plnená ryžou, huba-mi a hráškom (rozpočet pre 6 osôb) Suroviny: 1 200 g hovädzieho mäsa zo stehná, 5 vajíčok, 100 g ryže, 1 cibuľa, väčšia hrsť sušených húb, 2 lyžice steri-lizovaného hrášku (bez nálevu), soľ, mleté korenie, 100 g slaniny, 80 g brav-čovej masti (alebo olej), 1 malá lyžička vegety, 1 strúčik cesnaku, maslo. Postup: Najprv si pripravíme jednotlivé časti plnky. 100 g ryže (1 malé vrecúš-ko) dáme variť do 1 litra vriacej vody na 20 minút. Keď je ryža uvarená, vrecúško z vody vyberieme a necháme ryžu vychladnúť. Ďalej si pripravíme zo 4 vajíčok dve slané omelety a odložíme ich na tanier. Slaninu pokrájame na malé kocky, dáme upražiť, pridáme cez sitko prepláchnuté sušené huby, vegetu, posekaný cesnak. Všetko premiešame a 8–10 minút spolu dusíme. Hovädzie mäso sa pokrája tak, aby sme mali z neho čím väčší plát. Plát mäsa z obidvoch strán dobre rozklepeme, posolíme, okoreníme a rozložíme na stred dve omelety. Vychladnutú ryžu, slaninu s hubami, zelený hrášok a surové vajíčko dobré premiešame a rozložíme na omelety. Mäso s náplňou zrolujeme do rolády. Alobal si preloží-me dvojmo, pomastíme a roládu zabalí-me do alobalu. Okraje alobalu dobre

stlačíme, aby pri pečení nevytekala šťava. Zabalenú roládu položíme na pekáč, podlejeme vodou (3 dcl) a prikrytú dáme piecť do vyhriatej rúry približne na 1 hodinu pri 180°– 200° C. Pri pečení, ak by sa voda z pekáča odparila, podlejeme znovu podľa potre-by. (Vody veľa netreba, iba toľko, aby alobal neprihorel na dno pekáča.) Keď je roláda hotová, chvíľu ju nechá-me v alobale vychladnúť (asi 15 minút), opatrne odbalíme a šťavu, ktorá je z rolády v alobale, prelejeme do malého kastrólika a pridáme do nej podľa potre-by kúsok masla. Roládu krájame na šikmé porcie. Ako príloha sa k nej hodí kari ryža, hranolky, opekané alebo varené zemiaky. Porcie kladieme na stred taniera, dobre polejeme horúcou šťavou a porcie podľa fantázie spestrí-me zeleninovým obložením. Po ukončení večere káva „Parfé“ V nádobe si dobre vymiešame 4 žĺtky a 4 lyžice vanilkového cukru. Medzi tým si urobíme 1 dcl silnej čiernej kávy, ktorú po častiach a za stáleho miešania na slabom ohni pridávame do vymieša-ných žĺtkov. Keď hmota zhustne (asi ako puding), necháme ju vychladnúť. Po vychladnutí ju zmiešame s ½ l hustej vyšľahanej šľahačky, s troškou postrú-haných orechov alebo olúpanými nase-kanými mandľami. Dobré vychladnuté Parfé podávame v širokých pohároch so stopkou. Vrch môžeme ozdobiť strúhanou čokoládou. Poznámka: Pre deti, pochopiteľne, podávame len ozdobenú šľahačku. Medovníky – určite sa vydaria Suroviny: 75 dkg hladkej múky, 30 dkg mletého cukru, 12 dkg smetolu (Palmarín), 4 celé vajíčka, 5 lyžíc roztopeného medu, 1 kávová lyžička sódy bikarbóny, 1 malá lyžička mletej škorice a 1 malá lyžička mletých klinčekov. Postup: Všetky uvedené suroviny nasypeme do vyššej nádoby a vypracujeme cesto. Cesto necháme postáť do druhého dňa, ale prikryjeme ho navlhčenou utierkou. Druhý deň cesto rozvaľkáme na hrúbku asi 3 mm a formičkami vykrajujeme rôzne tvary. Medovníčky pečieme vo vyhriatej rúre na mierne vymastenom plechu. Ešte pred pečením vrch medovníkov môže-me potrieť rozšľahaným vajíčkom a ozdobiť hrozienkom alebo kúskom orecha. V prípade, ak ich chceme ozdo-biť bielou polevou, pečieme ich hladké. Vanilkové rezy s džemom Suroviny na 1 cesto: 200 g Palmarínu, 250 g polohrubej múky, 1 žĺtok, 100 g mletého cukru, štipka soli, 1 balíček vanilkového cukru, ½ balíčka prášku do pečiva, troška mlieka (podľa potreby asi 2-3 lyžice), 3 dcl hustého džemu. Suroviny na piškótové cesto: 200 g mletého cukru, 6 žĺtkov, 7 bielkov, 150 g pomletých orechov, 1 balíček vanilkového cukru, trocha strúhanky (asi 2-3 lyžice). Postup: Pripravíme si prvé cesto, na ktoré použijeme všetky uvedené prísady okrem džemu. Cesto vypracujeme a necháme ho v chlade odpočinúť. Medzitým si pripravíme piškótové cesto. Cukor a 6 žĺtkov si vymiešame do penistého stavu, primiešame vanilkový cukor, pomleté orechy a trochu strúhan-ky. Zo siedmich bielkov si ušľaháme tuhý sneh a zľahka ho vmiešame do žĺtkovej hmoty. Odpočinuté vanilkové cesto rozdelíme na dve polovice, kto-ré vyvaľkáme. Najprv jednu polovicu, ktorú valčekom prenesieme na vymaste-ný a múkou vysypaný plech. Cesto potrieme džemom, na džem natrieme pripravené piškótové cesto. Povrch prikryjeme druhým vyvaľkaným ces-tom. V mierne rozohriatej rúre pečieme asi 35 minút na 170° C. Po upečení a vychladnutí upečený múčnik polejeme čokoládovou polevou. Povrch môže byť aj dvojfarebný; najprv celý povrch polejeme tmavou čokoládou a keď stuhne, ešte ho popíšeme tak „cik cako-vato“ bielou polevou. Keď sú polevy stuhnuté, múčnik pokrájame na úhľadne rezy. Krehké plnené košíčky Suroviny: 250 g hladkej múky, 100 g mletého cukru, 150 g Palmarínu, trochu strúhanej citrónovej kôry, 1 vanilkový cukor, 2 žĺtka.

Postup: Zo všetkých uvedených suro-vín si vypracujeme cesto, ktoré nechá-me na 30 minút stuhnúť. Potom ho rozdelíme na rovnaké kúsky, spravíme z nich guľky, ktoré vtláčame do plecho-vých košíčkov, poukladáme na plech a upečieme doružova. V mierne vyhria-tej rúre ich trochu necháme vychladnúť, potom ich vyklopíme a celkom studené naplníme. Košíčky môžeme plniť ľubo-voľným krémom, alebo ich plníme šľahačkou, do ktorej sme po vyšľahaní vmiešali posekané ovocie ako jahody, kiwi alebo aj trochu čučoriedok. Sypaný „štedrák“ – Nie je lacný, ale vzácny! Suroviny na cesto: 300 g polohrubej múky, 250 g mletého cukru, 300 g HE-RA alebo Palmarín, 1 balíček kypriaceho prášku, 1 vanilko-vý cukor. Plnka tvarohová: 500 g mäkkého tvarohu, 1 vajíčko, 1 škoricový cukor, 200 g kryštálového cukru, 50 g hrozienok, 50 g sušených vykôs-tkovaných sliviekalebo iného ovocia (prípadne čerešne z kompótu bez nále-vu). Plnka maková alebo orechová: 500 g pomletého maku alebo pomletých ore-chov, po 300 g cukru do každej plnky Každú plnku zvlášť zmiešame podľa potreby horúcim mliekom tak, aby sa to spojilo na hustú hmotu. Potom pridáme trocha strúhanej citrónovej kôry. Plnka jablková: Túto plnku môžeme použiť ako náhradu namiesto niektorej z troch predchádzajúcich plniek. 1 kg postrúhaných a olúpaných jabĺk, 200 g cukru, 1 vanilkový cukor, 50 g hrozie-nok, trochu škorice Postup pri príprave a pečení „štedráka“: Najprv si plech s vyšším okrajom dobré pomastíme a posypeme múkou. Surovi-ny ako múka, mletý a vanilkový cukor, prášok do pečiva spolu zamiešame. Polovicu tejto sypkej zmesi rovnomerne všade nasypeme na pomastený plech. Najskôr rovnomerne rozložíme na plech (najťažšiu, najšťavnatejšiu) jablkovú alebo tvarohovú plnku. Polejeme men-šou polovicou roztopenej Hery, ďalej pridáme orechovú plnku, ktorú rovno-merne uhladíme, a nakoniec dáme plnku makovú. Povrch zasypeme zvyšnou zmesou múky, trocha popritláčame a na povrchu polejeme zvyšnou roztopenou Herou. Pečieme vo vyhriatej rúre asi na 180° C približne 35 minút. Upečený „štedrák“ necháme vychladnúť na plechu a po vychladnutí ho mierne pocukrujeme. Sviatočná bielková plnená torta Suroviny na snehovú hmotu: 300 g cukru, 6 bielkov, 2 lyžice maizeny, 1 lyžica citrónovej šťavy, štipka soli. Okrem toho ešte potrebujeme: 80 g tortovej polevy, (dostať ju kúpiť v obchodnom centre), 10 plátkov želatí-ny, 150 g cukru, 800 g kompótového ovocia bez šťavy, (marhule, brusnice, jahody), 2 šľahačkové smotany, 2 ks okrúhle tortové oblátky, 1 ks papier na pečenie Postup: Bielky s cukrom, citrónovou šťavou, maizenou a štipkou soli šľahá-me aspoň 30 minút, až sa hmota leskne. Tortové oblátky položíme na plech, ktorý sme vyložili papierom a mierne pomastili. Cukrárenským vrecúškom bielu hmotu nastriekame v podobe ružičiek na celý povrch obidvoch oblá-tok.Sušíme v rúre 2–3 hodiny na 100 °C. Hotové korpusy necháme vychlad-núť, polevu rozpustíme v troške vody a obidva korpusy po povrchu potrieme. Želatínu si rozpustíme v 3 dcl šťavy z kompótu. Kompótové ovocie zmieša-me s cukrom a keď už je želatína roz-pustená, pridáme ju do ovocia. Keď začne ovocie „želírovať“, vmiešame tam šľahačku. Krém rozdelíme na korpus tak, aby oblátka bola na povrchu. Krémom potrieme aj vrch torty a necháme aspoň 1 hodinu dobré stuhnúť. Po vychladnutí môžeme podľa fantázie ešte na povrchu torty jemne zdobiť bielou alebo tmavou čokoládou. Boky torty sa nenatierajú, lebo po použitých surovinách je pôsobi-vý pestrý kolor farieb – netreba to pre-krývať. P.S. Kysnuté záviny neuvádzam. Ich prípravu a fantáziu nechávam na domá-ce gazdinky. Pekné Vianoce a úspešný nový rok 2008 vám praje Oľga CHUDOVSKÁ

Recepty na vianočný stôl

TERCHOVÁ 6/2007 22

A ko tradične, začnem počasím. V rámci jubilejného 45. roční-

ka Jánošíkových dní „zmokol“ jediný program. Žiaľ, išlo práve o piatkový terchovský večer v amfiteátri Nad bôrami (3. 8. 2007). Program s názvom Ter-chovské nôty bol zo strany reži-séra Ladislava Hanuliaka sta-rostlivo pripravený, no vytrvalý dážď urobil svoje. Aj napriek tomu sme sa napokon rozhodli pre veľký amfiteáter, pretože účinkujúci ani zvukári vďaka kvalitnému zastrešeniu pódia ohrození neboli. A výsledok? Prítomní diváci s dáždnikmi a pršiplášťami zažili jedinečný večer plný pravého terchovské-ho folklóru a temperamentu, na ktorý sa bude ešte dlho spomí-nať. Osobne by som si veľmi želal, keby sme niekedy mohli tento pôsobivý program ponúk-nuť plnému amfiteátru... Podobne ako po iné roky, aj v roku 2007 sa všetky progra-mové celky uskutočnili tak, ako boli zamýšľané a propagované na oficiálnych festivalových tlačovinách. Organizačný štáb 45. ročníka Jánošíkových dní sa s menšími prestávkami schádzal od konca februára a v dostatočnom časovom pred-stihu, bez nervov a stresov, mo-hol priebežne riešiť podstatné záležitosti i rôzne detaily. V dôsledku toho sme už koncom júna mali vytlačené všetky rele-vantné propagačné tlačoviny, ktoré sa okamžite distribuovali na príslušné miesta.

Propagácia podujatia Propagácia festivalu má už viac rokov svoj stabilný profil, ktoré-ho cieľom je dostať Jánošíkove dni do čo najširšieho mediálne-ho priestoru, čo veru nie je lacná záležitosť. Hlavnými mediálnymi part-nermi boli v tomto roku televí-zia TA3, Slovenský rozhlas, denník Pravda, obchodná televí-zia TVA a Rádio Zet, partnermi televízia Patriot, Slovenská tele-vízia, Rádio Fajn, Žilinský ve-černík a MY Žilinské noviny. Okrem uvedených médií sa in-formácie o festivale objavili aj v televízii JOJ, Českom rozhla-

se, na vlnách rádia Expres, v denníku Nový Čas, týždenní-koch Slovenka a Slovenské ná-rodné noviny, v propagačných, reklamných a inzertných časopisoch a novi-nách Kam do mesta, Žilinsko, Martinsko, Citybonus Žilina. Osobitne treba vyzdvihnúť a oceniť živé aktuálne reportáže TA3, ďalej spoluprácu s Pavlom Gáborom (bratislavská obchod-ná televízia TVA), prístup pria-teľov z tlačových agentúr TASR a SITA, ako aj nasadenie Slo-venského rozhlasu, ktorý na vysokej profesionálnej úrovni pripravil viacero fundovaných vstupov a výstupov, odvysiela-ných v najsledovanejších časo-vých pásmach. Významnou novinkou bolo využitie bilbor-dov, ktoré na príslušných mies-tach Slovenska propagovali náš festival od polovice júna. V roku 2008 plánujeme bilbordy nasadiť ešte minimálne o mesiac skôr. Celkovo sa o Jánošíkových dňoch 2007 odvysielalo v televíziách a rádiách vyše 430 minút propagácie. (Do tohto objemu nie je zahrnutý filmový dokument Milana Kosca, ktorý sa ešte len odvysiela v STV a niekoľkých regionálnych tele-

víziách.) Výrobu televíznych a rozhlasových reklamných spo-tov sme si zabezpečili vo vlast-nej réžii. V súvislosti s propagáciou festivalu nemožno obísť ani tradičné tlačoviny. V dostatočnom časovom pred-stihu bolo vytlačených takmer 6 000 materiálov (plagáty viace-rých formátov, letáky, katalógy, bulletin, noviny Terchová...). Plagáty propagovali Jánošíkove dni nielen na teritóriu Tercho-vej, susedných obcí, Žiliny, Oravy, Kysúc, Turca a Bratislavy, ale zásluhou obeta-vých a vynachádzavých nadšen-cov (Ján Macho) aj na ďalších miestach Slovenska, či dokonca Moravy. Pokiaľ ide o propagáciu nastá-vajúceho 46. ročníka terchov-ského „štátneho sviatku“, máme v pláne výraznejšie zapojenie českých a moravských elektro-nických aj printových médií.

Programová časť Ako vlani, tak aj v roku 2007 trval festival až päť dní, čo klád-lo zvýšené nároky na primerané zabezpečenie programovej časti a najmä organizačno-technickej

stránky. Prvé dva festivalové dni vypl-nili komornejšie ladené progra-my, ktoré mali vysokú umeleckú i spoločenskú úroveň (Nezabudli sme, výstava Milan Kosec a Jánošíkove dni, scénic-ký program Slovensko moje...)). V stredu 1. 8. 2007 sme vzdali poctu poprednému opernému spevákovi a dlhoročnému propa-gátorovi Jánošíkovho kraja Pav-lovi Gáborovi, ktorému bolo udelené Čestné občianstvo Obce Terchová. Ďalší čestný občan Terchovej Ondrej Demo pripra-vil v spolupráci s Rudolfom Patrnčiakom, Slovenským roz-hlasom (SRo) a svojimi priateľ-mi pôsobivý scénický program Slovensko moje..., venovaný 100. výročiu narodenia výz-namného slovenského etnomu-zikológa, hudobného skladateľa a pedagóga Pavla Tonkoviča – autora zvučky Jánošíkových dní. Tento program o niekoľko dní odvysielal SRo. Všetky uvedené „interiérové“ programy sa stretli s veľkým diváckym ohlasom, pričom v roku 2008 by už mal byť k dispozícii aj objekt relaxačno-oddychového centra (v tesnej blízkosti futbalového ihriska), v ktorom plánujeme pripraviť

EŠTE RAZ O JÁNOŠÍKOVÝCH (Pohľad šéfdramaturga festivalu) Hoci je jubilejný 45. ročník medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni (1. – 5. 8. 2007) už dávnejšie uzavretou kapitolou, predsa len sa ešte raz k nášmu najväčšiemu i najznámejšiemu podujatiu vrátime. Príspevok šéfdramaturga tohto renomovaného podu-jatia Petra Cabadaja je pokusom o komplexnejší pohľad na obsahovú podobu a súvislosti terchovského „štátneho sviatku“ v roku 2007.

Foto - Milan KOSEC

23 TERCHOVÁ 6/2007

minimálne jedno atraktívne podujatie Jánoší-kových dní. Sme veľmi radi, že si naša myšlienka vzdávania pocty tradícii a osobnostiam, kto-ré výraznou mierou prispeli k šíreniu ter-chovskej i národnej ľudovej kultúry, našla svojich početných a vďačných priaznivcov. V roku 2008 budeme v tejto línii kontinuál-ne pokračovať a opätovne sa pokúsime pri-praviť (aj s O. Demom) zaujímavé progra-mové celky. Súhrnne sa v rámci 45. ročníka Jánošíko-vých dní uskutočnilo 29 programových blo-kov na štyroch pódiách (amfiteáter Nad bô-rami, šapitó, amfiteáter pod sochou Juraja Jánošíka, kultúrny dom). V ich rámci vystú-pilo zhruba tisíc účinkujúcich z piatich kra-jín (Slovensko, Česká republika, Poľsko, Rakúsko, Nový Zéland). Spomenutých 29 programov videlo dovedna približne 65 000 záujemcov, čo z pohľadu návštev-nosti znamená druhé najvyššie číslo v histórii festivalu! Veľká a úprimná vďaka divákom, ktorí nám zachovali svoju priazeň a vernosť. Najväčší divácky záujem vzbudil hlavný sobotňajší program Po slovenských doli-nách, ktorý si nenechal ujsť ani prezident SR Ivan Gašparovič (4. 8. 2007). Okrem známych folklórnych súborov a skupín sa so svojím samostatným blokom predstavili populárne Diabolské husle s hosťami (Ján Berky Mrenica st., Darina Laščiaková, An-na Hulejová, Martin Babjak, Milan Križo, tanečná skupina Čarovné ostrohy). Dnes už vieme, že Diabolské husle sa v takej zostave, v akej účinkovali na Jánošíkových dňoch 2007, tak skoro zrejme nestretnú... Mňa i kolegov z organizačného štábu milo potešil konský vozový sprievod s „medzipristátím“ na parkovisku pod Pase-kami. Nemožno opomenúť ani vyzdobené dvory a vchody niektorých domov na starej Vrátňanskej ceste, ktoré umocňovali nielen atmosféru vozového sprievodu, ale aj celého podujatia. Ďakujem spoluobčanom, ktorí prijali našu výzvu a pevne veríme, že v roku 2008 bude výzdoba ešte početnejšia. Už som naznačil, že napriek daždivému počasiu mal vysokú úroveň aj piatkový (tradične rýdzo terchovský) večerný program, skvelá atmo-sféra sprevádzala viacero vystúpení vo festi-valovom stane. Na tomto mieste spomeniem aspoň populárnych „Baločkárov“, ktorých opätovne nechceli nadšení diváci pustiť z javiska šapitó, a špičkové koncerty skupín Arzén a Ploštín punk. Z programového hľadiska, myslím si, sa vyriešila aj stará dilema, čo s nedeľou popo-ludní – teda so samotným záverom poduja-tia. Program Prišli zhora, prišli zdola (5. 8. 2007) bol viac ako dôstojným finále jubilej-ných 45. Jánošíkových dní. Skvelí účinkujú-ci (ĽH Hradišťan, Sisa Sklovská, Michal Dočolomanský, Janko Kuric, Jaro Gažo, SĽUK – senior Old stars, Symfonický or-chester a zbor z Terchovej...), početné bavia-ce sa publikum, príťažlivá atmosféra, jedi-

nečné umelecké zážitky. Čo viac si možno želať na záver? Azda len to, aby sa podobný program podarilo pripraviť aj na budúci rok!

Technické aspekty V maximálnej stručnosti sa zmienim i o niektorých technických aspektoch, bez-prostredne súvisiacich s naším festivalom. Už tradične býva rozruch ohľadne vstupu do obce a parkovania. V tomto roku sme opätovne v dostatočnom časovom predstihu informovali verejnosť o prijatých opatre-niach. Viaceré médiá priniesli prehľadné informácie o všetkom podstatnom. Aj keď sme sa snažili nič nepodceniť a v čo najväč-šej miere informovať, predsa len sa našli takí, ktorí budú zrejme večne nespokojní. Ale to už je stará a značne otrepaná pesnič-ka... Veľké množstvo opodstatnených kritic-kých hlasov zaznelo v prípade občerstvova-cieho servisu vo festivalovom centre. Náv-števníci i účinkujúci si sťažovali najmä na slabší výber jedál, malé porcie, či dokonca úplnú absenciu nápojov (noc zo soboty na nedeľu). Z uvedeného vyplýva, že tejto mi-moriadne dôležitej otázke musíme venovať na budúci rok ešte väčšiu pozornosť, pretože práve oblasť jedál a nápojov zvykne bývať barometrom nálad a (ne)spokojnosti návštevníkov každého podujatia. Pevne verím, že vedenie obce bude intenzívne hľadať firmu, ktorá úrovňou svojich služieb, kvalitou výstupov a celkovou komplexnosťou uspokojí všetky kategórie našich návštevníkov. Ak sa taká firma nenájde na Slovensku, ponúka sa via-cero cateringových spoločností spoza rieky Moravy, ktoré majú dlhoročné skúsenosti s veľkými letnými festivalmi a inými podu-jatiami. Vyzdvihnúť treba snahu organizátorov o riešenie priestorových záležitostí pre vý-robcov prezentujúcich, propagujúcich a predávajúcich výrobky ľudových remesiel. V roku 2007 sa situácia v tomto ohľade značne (a najmä navidomoči) zlepšila a v uvedenom trende by sa malo pokračovať naďalej. Pokiaľ ide o zvukovú stránku, aj teraz sme

využili služby firmy Prockl, patriacej už dlhé obdobie medzi absolútnu slovenskú zvukársku špičku. Promptné inštalovanie, respektíve premiestňovanie veľkého množ-stva aparatúry v krátkom časovom slede niekedy spôsobovalo určité problémy (vrátane kvality zvuku), najmä počas sobot-ňajšieho večerného programu vo veľkom amfiteátri. V tomto smere musíme v budúcnosti počas skúšok viac dbať o komunikáciu medzi účinkujúcimi a zvukármi. Ukázalo sa totiž, že niektorí folkloristi tento dôležitý aspekt podcenili, hlavne pokiaľ ide o používanie mikrofónov. Mohol by som ešte písať o ďalších okru-hoch, ktoré sa vzťahujú na technické aspekty festivalu. Treba sa však už pozerať dopredu a veriť, že obecná infraštruktúra pokročí vo svojom ďalšom zveľaďovaní a významne prispeje k celkovej spokojnosti nielen priaz-nivcov Jánošíkových dní, ale všetkých náv-števníkov Terchovej a Malej Fatry vôbec.

Záverom Na záver tohto hodnotiaceho príspevku sa mi patrí ako šéfdramaturgovi festivalu úprimne poďakovať organizačnému štábu, všetkým našim partne-rom, spolupracovníkom a obetavým nadšen-com za to, že sa nám spoločnými silami podarilo pripraviť a zrealizovať vskutku vydarené podujatie – ako som už spomenul, z diváckeho hľadiska druhé najúspešnejšie v histórii festivalu! O nedostatkoch a nedotiahnutých skutočnostiach veľmi dob-re vieme, čo vytvára priaznivé predpoklady z hľadiska blížiaceho sa 46. ročníka Jánoší-kových dní (30. 7. – 3. 8. 2008). A opätovne pôjde o jubileum! Tentoraz si budeme pripomínať 320. výročie narodenia a 295. výročie popravy Juraja Jánošíka. Každé jubileum zaväzuje, inšpiruje i motivuje, a tak si plne uvedomujeme opä-tovné vysoké očakávania, ktoré budú spája-né s Jánošíkovými dňami 2008. Dovoľujem si ubezpečiť našich priaznivcov a partnerov, že nič nepodceníme. Už teraz na tom pracu-jeme!

Peter CABADAJ

DŇOCH 2007

Foto - Milan KOSEC

Už od roku 1989 som členom rehoľnej Spoločnosti Božieho Slova (SVD), ktorú založil svätý Arnold Janssen. Keďže v čase kultúrneho boja nemohol uskutočniť svoj plán v Nemecku, odišiel do susedné-ho Holandska, kde sa mu zázračným spô-sobom podarilo zrealizovať neuveriteľné dielo. 132 rokov po založení prvého misij-ného domu prichádzam do Steylu, kde všetko začalo, a mám pocit ako Mojžiš:

„Zem, na ktorej stojím, je svätá.“ V jedenástom roku kňazskej služby som dostal nové misijné určenie: stal som sa duchovným správcom jedného projektu, ktory sa volá “Missionar auf Zeit”, čo v preklade znamená “Misionár na čas”. Tento projekt existuje už 25 rokov a slúži mladým ľuďom, ktorí chcú získať misijnú skusenosť v priebehu jedného roka. Na túto misiu sa však musia pripraviť a celá príprava trvá jeden rok. Po ročnej príprave ich vysielame z tohto sväteho miesta Steyl do misijných staníc, kde pracujú naši spo-lubratia a sestry. V priebehu 25 rokov sme vyslali približne 2 000 mladych ľudí do misií, z toho bolo 1 400 dievčat a 600 chlapcov. Sám som sa síce nedostal do misijnej krajiny, avšak veľmi sa teším z toho, že môžem sprostredkovať práve mladým ľuďom možnosť stať sa misioná-rom na určitý čas, čo zanecháva jednoz-načne hlbokú stopu v každom z nich. Aby sme sa stali skutočne ludskými, musíme mať niekedy odvahu,zanechať všetko, čo nám dáva pocit istoty a vydať sa na cestu, kde je veľa chudoby, veľa biedy, kde je veľa hladu po celkom normálnych potre-bách. A až vtedy vlastne človek pochopí, že pre vyrovnaný život nepotrebujeme

veľa materiálnych potrieb. Aj v jednodu-chých podmienkach sa dá urobiť veľké dielo. Títo mladí ľudia našli v sebe odva-hu opustiť komfort a blahobyt a vydať sa na cestu smerom k tým, čo nemajú nič, iba svoj život. Keď sa po ročnej praxi opät vracaju naspät do Nemecka, tak prichád-zajú zmenení a obohatení o skusenosti. Tak sa s nich stávajú misionari vo svojej rodnej vlasti.

Aj keď je v skutočnosti v západnej Európe veľmi málo duchovných, rehoľných a kňazských povolaní, títo mladí ľudia sú

pre nás istým znakom doby, keď Boh naďalej povoláva a vnútorne motivuje nove generácie, aby sa stali ohlasovateľmi dobrej zvesti. Nevyhlasujeme ich za misionárov v tradičnom zmysle slova, avšak práve prostredníctvom ich príklad-ného života a dobrovoľného rozhodnutia byť misionárom na čas mnohí si kladú otázku, ako je to v dnešnej dobe možné. To, čo je pre mnohých nepochopiteľné, je pre mňa dôkazom alebo potvrdením toho, že Slovo Božie, Biblia, viera v Ježiša majú čo povedať aj modernému človeku dnešnej doby. Misionári na čas dávajú kresťanstvu novú tvár. Oni sami chcú byť mostom, ktorý spája kontinenty, chcú byť holubicou, čo prináša pokoj, chcú byť rukou, ktorá vie pohladiť a pomocť, chcú byť jednoznačne poslami dobra, pravdy, slobody a lasky.

Keďže sa blížia Vianoce, obobie sviat-kov, počas ktorých si pripomíname ako sa Boh sám vydal na cestu smerom k nám nie preto, aby sa po určitom čase opät od nás oddialil, ale aby s nami zostal, chcem zaželať všetkým mojim rodákom radostné prežitie príchodu Boha na tento svet, ktorý je láska, a nič iné ako láska.

páter Václav MUCHA, SVD

TERCHOVÁ 6/2007 24

Týmito slovami sa prihovoril Boh Mojžišovi, keď stál pred neobyčajným výjavom prírody - pred horiacim kríkom. V momente, keď z horiaceho kríka počul hlas, Mojžiš si uvedomil, že toto miesto zostane navždy miestom nevysvetliteľného a nezabudnuteľného stretnutia s Bohom.

„Zem, na ktorej stojíš, je svätá“

Fotoarchív autora

Fotoarchív autora

25 TERCHOVÁ 6/2007

Takýmito cudzincami v našom svete sú ľaváci. Bežnému pravá-kovi ani nenapadne, s koľkými problémami sa musí ľavák stretá-vať, až kým nenavštívi obchod pre ľavákov zastrčený v malej brati-slavskej uličke. „Najväčším hitom sú tra-dične ľavácke nožnice, škrabky na zemiaky a otvárače na konzervy,“ hovorí predavačka Alena Červe-ňová. „A potom veci pre deti – strúhadlá na ceruzky, pravítka s opačným radom čísel.“ Nájdeme tu aj plniace perá s rýchloschnúcim atramentom, opačné vývrtky, ale aj skladací meter. Pravák ho drží v ľavej ruke a rozkladá pravou. Čísla sú otoče-né k nemu. Ale čo ľavák? Čísla má otočené od seba. „Prišiel sem aj robotník z náprotivnej stavby a bol celý natešený, že tu také čosi máme. Celý život vraj robí s bežným skladacím metrom, ale toto je úplne iný pocit,“ hovorí predavačka. Pre majiteľku obchodu je dôležité to, že ľaváci si môžu kúpiť veci, ktoré im v praváckej verzii najviac znepríjemňujú ži-vot. Inšpirovala som sa v Londýne. Môj otec je ľavák, keď chodil do školy, aj ho pre to bili. Ani tak sa im ho nepodarilo preučiť. Z našej ponuky sa najviac tešil z ľaváckych záhradníckych nožníc, teraz už vie halúzku od-strihnúť hneď pri kmeni, s praváckymi mu z nej vždy kú-sok ostal.“

Praváci vraj nevládnu odjakživa Všeobecne sa uvádza, že ľavákov je v našej civilizácii pri-bližne desať percent. Sú teórie, že to tak nebolo vždy; ešte v dobe kamennej bol rovnaký počet pra-vorukých aj ľavorukých ľudí. Prechod na pravorukosť vraj spô-sobili rôzna mýty či kulty. Napríklad v hebrejčine rovnaké slovo označuje pravú stranu a juh – kult Slnka, iné slo-vo označuje ľavú stranu a sever. Civilizácia sa postupne stala dôsledne pravorukou. Arabi považovali ľavú ruku za nečistú a nesmeli s ňou ani jesť, podobne to bolo v Indii a Indonézii. V kresťanskej kultúre sa ľaváctvo niekedy považovalo za znak diab-la, pre Eskimákov bol ľavák čaro-dejníkom, ľaváctvo odmietali aj starí Rimania. O pravorukosti našej civilizácie svedčí aj jazyk. Slová ako právo, pravda, spravod-

livý majú koreň v slove pravý, podobne aj v angličtine right zna-mená pravý aj správny.

Násilie na ľavákoch Koľko je dnes u nás a v iných vyspelých štátoch skutočných ľavákov, ťažko odhadnúť. Praváci zo starších generácií môžu byť preučení ľaváci. V prvej polovici nášho storočia totiž panovala „totalita pravákov“. Ľavorukosť sa pri výchove neuznávala a deťom sa vnucovala pravoru-kosť. Za používanie ľavej ruky dokonca deti trestali. V osvietenejších demokraciách už v 20. rokoch zistili, že takéto nási-lie môže spôsobiť vážne poruchy – neurózy, zajakavosť, tiky či oslabenie pozornosti. U nás škol-ské predpisy zakazujú preučova-nie ľavákov až od 60. rokov. „V obchode som si vypočula rôz-ne osudy,“ hovorí Alena Červeňo-vá. „Ľudia v strednom veku roz-právajú, ako ich bili po prstoch, keď chceli písať ľavou rukou, dokonca im priväzovali ruku špa-gátom, a potom z toho mali vážne problémy.“ Dokonca aj dnes sa vraj výnimočne nájdu učiteľky, ktoré nemajú pre ľavákov pocho-penie a nútia ich písať pravou rukou. „Jedna mamička mi hovo-rila, že museli pre to vymeniť školu. Sťažovať sa vraj nemalo význam, báli sa, že nič nezmôžu, lebo učitelia držia spolu. Dnes už je to výnimka. Nájdu sa aj učite-lia, čo sem sami prídu, zoberú letáky a dajú ich svojim ľavoru-kým žiakom, nech si nakúpia veci, aby sa im lepšie pracovalo.“

Preškoľovanie ľavákov však nebolo ani v minulosti po-vinnosťou. Učiteľka na penzii Magda Šlezárová učila v dedine Solčany pri Topoľčanoch a spomína, že ona vždy nechala deti, nech píšu tou rukou, ktorou chcú. Preučení ľaváci sa často k ľavorukosti nevrátia, zvykli si, ale nie je to celkom ono. V rakúskom Grazi dokonca vzni-kol ústav, kde sa preučení ľaváci preučujú späť na ľavorukosť.

Sú iní? Odlišujú sa ľaváci od pravákov aj inak, ako je dominantné používa-nie ruky? Niektorí odborníci sú presvedčení, že ľaváci bývajú úspešnejší, talentovanejší, kreatív-nejší, majú talent na umenie. Tvr-dí to aj profesor Chris McManus z Univerzity College London vo svojej knihe Pravá ruka, ľavá ruka. Môže to vraj spôsobovať fakt, že mozog ľavákov funguje inak ako mozog pravákov. Dom-nienky o väčšom talente ľavoru-kých ľudí neboli nijako štatisticky potvrdené, faktom však je, že kým väčšina pravákov využíva pri reči len ľavú hemisféru mozgu, ľaváci využívajú aj pravú hemisféru. Medzi slávnymi umelcami a vedcami sa nájde veľké množ-stvo ľavákov.

Má to aj výhody Byť ľavákom je v niektorých prípadoch výhodou. Ľavoruký tenista dokáže spôsobiť svojmu pravorukému protihráčovi problé-my tým, že posiela loptu do ne-zvyklých miest ihriska. „Ľavonohý“ futbalista tiež môže využiť nezvyčajne finty. Podobné je to aj v iných športoch, naprí-klad v boxe. Aj niektorí hudobníci si urobili z ľaváctva výhodu. Gitaristi ako Dick Dale, či bluesman Albert King hrali síce na gitare obrátene, ale struny si neprehodili (najtenšia bola najvyššie), čo umožňuje fígle, aké pravoruký hráč nezahrá. Mimochodom, toto isté sa hovorí o ľavákovi Jimim Hendrixovi, je

to však mýtus. Ten väčšinou hral na otočenej pravorukej gitare, ale struny si prehodil.

Obojrukosť Byť pravákom alebo ľavákom nie je buď, alebo, čierne alebo biele. Medzi dominantnými pravákmi a dominantnými ľavákmi je nie-koľko stupňov. Zaujímavým úka-zom je obojrukosť, „Obojručný“ bol aj slávny český výtvarník Jiři Trnka, ktorý maľoval oboma ru-kami súčasne, akoby hral na kla-vír, a išlo mu to veľmi rýchlo. Niekedy sa ľavák prispôsobí pra-váckemu svetu bez väčších prob-lémov. „Čo sa týka mojej ľavoru-kosti, nikdy som s ňou nemala nejaké špeciálne problémy, “ ho-vorí speváčka, víťazka prvej súťa-že Slovensko hľadá SuperStar Katka Koščová. „Okrem toho, že som si vždy rozmazala atramento-vé pero alebo kriedu, ktorou som písala na tabuľu. Ešte mi robili problémy škrabky na zemiaky, lebo do istého obdobia ich vyrába-li len pre pravorukých, no začala sa vyrábať už aj ľavá verzia, takže sa nemôžem vyhovárať, keď treba šúpať zemiaky. Inak som ako „baľogarka“ (ľaváčka po východ-niarsky) absolútne spokojná a nepociťujem to ako hendikep ani nevýhodu, dokonca som sa naučila hrať aj na gitare ako pra-váci. A vymysleli nám aj Svetový deň ľavákov – 13. august. A to už je pre nás radosť žiť!“

Pripravil Marian JASLOVSKÝ (SME, 9.12. 2006, s. 28)

Predstavte si, že žijete vo svete, kde väčšina vecí je vyrobených pre iné tvory, ako ste vy sami. Chytíte do ruky bežný predmet a zistíte, že sa vám zle drží, alebo že ho vôbec držať nedokážete. A nejde len o nástroje, ale aj zvyky či spoločenské konvencie.

Ľaváci - cudzinci v našom svete?

TERCHOVÁ 6/2007 26

Vianoce prichádzajú Vianoce prichádzajú, už sú pred dverami, vločky sa trbliecu v mrazivom povetrí. Sladké vône z kuchyne maškrtný nos zavetrí. Dedina už ožila smiechom a piskotom detí, zvuk vianočných pesničiek do mysle nám vletí. Do okien si zavesíme zvončeky a anjelov, kopce sú už pokryté perinôčkou bielou. Do Vianoc je už len krátky čas, či dospelí, či deti, tešíme sa na ne zas. Mária HANULIAKOVÁ, 7. ročník ZŠ Terchová - Struháreň

Zima Vtáčiky už hniezda opúšťajú, polia, lúky zosmutnievajú. Hrubá perina ich prikryje, života už nikde niet. Už prichádza dlhá zima, každý o tom vie. Medvede si pripravujú svoje peri-ny na dlhé noci pani zimy, každý si zásoby robí, čo vydržia, kým sa sneh neroztopí. Renáta JURČÍKOVÁ, 7 ročník ZŠ Terchová – Struháreň

Keď je všetko zázračné Vo vianočnom čase, keď kúpe sa nádej,

šťastie a láska medových hviezd, dotykom sladkým stromček ťa láka, vianočným pečivom, čo chce každý zjesť. Na stole štedrý čas, k sebe volá vždy každého z nás, ochutnať zo všetkého, nech zdravie slúži, z jabĺčka a medových ruží. Katarína STRUHARŇANSKÁ,

7. ročník ZŠ Terchová - Struháreň

Jeseň a zima Jeseň svoj smútok ukazuje, studený vietor pofukuje, musí už odísť, prišiel čas, nastane zima, sneh a mráz. Pani Zima vládu preberie, krajinu zasype biele páperie. Príde Martin na bielom koni, v srdciach nám radosť zvoní. Deti zoberú lyže, sánky, nastanú zimné radovánky. Keď prídu čarokrásne Vianoce, celý svet sa jagá, trbliece.

Kristína MIHOVÁ, Šarlota DÁVIDÍKOVÁ,

7. ročník ZŠ Terchová - Struháreň

Priateľstvo Kto je to – priateľ? Ten, čo ťa nikdy nezradí, Ten, čo ti pomôže i poradí, a svoje tajomstvo ti prezradí. Ruku ti podá i uprostred mora, poteší ťa, keď na päty lepí sa ti smola. Priateľ nezávidí úspechy, odpustí i tvoje malé hriechy. Aj na púšť by šiel za tebou a doniesol by ti chlieb s vodou. A nepriateľ? Ten len ticho závidí, okrem seba nikoho a nič nevidí. Takého nech radšej nikdy nestret-nem, a nech sa takou ani ja nestanem!

Táňa SYNÁKOVÁ, 7. ročník ZŠ Terchová - Struháreň

Zelenina Sedím tu sama, pozerám do tmy. Na perách meno tej, čo nestretnem viac nikdy. Jesenná hmla padá do mojej tváre, už len spomienkou veľkou pre mňa vždy zostane. Spomienky letia do doby dávnej, už nikdy nepocítim starkej teplé dlane. Slzy tečú dole tvárou, srdce žiaľom puká, nikdy viac ju neuvidím kráčať po zelených lúkach.

Dominika VOJTEKOVÁ,

7.ročník ZŠ Terchová – Struháreň

Zelenina Niečo je guľaté, niečo je hladké, niečo je štipľavé, niečo zas hladké. Hrášok je guľatý, fazuľa hladká, cesnak je štipľavý, mrkva zas sladká. Príroda je skvelá módna návrhárka, navyše aj výborná pani kuchárka.

Paulína LACEKOVÁ, 7. ročník ZŠ Terchová – Struháreň

Mlieko Mlieko, mliečko, to je veda, bez neho sa vyrásť nedá. Bez mlieka vraj budem malý, nebudem mať žiadne svaly. Nebudem mať zuby zdravé, ani pevné kosti práve. Slabé zdravie, žiadne sily, to veru nie, moji milí. Teraz to už dobre viem, hneď si mlieko nalejem. Ponúknem ho všetkým vám,

veľa zdravia zaželám.

Jana HALASOVÁ, 7. ročník ZŠ Terchová – Struháreň

Slimáčik Slimáčika tlačí dom, nechce viac už bývať v ňom. Kto to kedy videl, prosím, na chrbte si svoj dom nosím. Priletela čierna vrana, na haluz si rýchlo sadla. Vysmieva sa slimákovi, na chrbte si svoj dom nosí. Vtom priletel veľký mrak, spustil sa dážď, veru tak. Pred kvapkami každý beží a slimáčik v suchu leží.

Mária ČAVOJSKÁ, 7. ročník ZŠ Terchová – Struháreň

Vianočný zvon Počúvajte ako krásne vianočný zvon vyzváňa. To anjeli svoje básne skladajú už od rána.

Kristína Lutišanová, V.B ZŠ Terchová - ústredie

Vianoce Vianoce už prišli, všetci sme sa zišli, pri vianočnom stole slávime Štedrý deň. Slávime Štedrý deň, lebo sa narodil Spasiteľ, narodil sa v Betleheme, je to Božie Dieťa malé. Paulína Nováková, V.B ZŠ Terchová - ústredie

Vianočný čas Za oknami sniežik padá, pomaličky sa nám zvečerieva. A vo vnútri v teplučkú, zasvietime jedličku. A už je tu zas, ten vianočný – lásky čas. Marianna Mažgútová, V.B ZŠ Terchová - ústredie

Detským perom Po dlhšom čase sa opätovne pri-pomína rubrika Detským perom, do ktorej príležitostne prispievajú naši najmladší autori z obidvoch terchovských základných škôl. Ďakujeme za ich milé príspevky a všetkým deťom želáme šťastné a veselé Vianoce, úspešný nový rok 2008 a čo najviac elánu, pra-covitosti i tvorivosti pri plnení si školských povinností.

27 TERCHOVÁ 6/2007

Zima Oblaky sivé k nám sa prihnali, biele vločky z neba padali. Prikryli polia, lúky, les, začína sa už zima dnes. Jeseni už dávno odzvonilo, strieborný ľad prikryl už aj jazero. Deti sánky vyťahujú, po vŕškoch sa posánkujú. Paulína Ondrušová, VII.B

ZŠ Terchová - ústredie

Zima Milujem zimu v jej celej nádhere a zimnú prikrývku hebkú sťa páperie, ktorá sa v diaľke na vysokých štítoch v slnečnej žiari rozkošne zabelie. Monika Dendisová, VIII.A ZŠ Terchová - ústredie

Zima Tie vločky snehu do rúk vziať, cítiť, ako sa chlad na teplo láme, tak ako vlani opäť túžim len, snehu si nabrať plné dlane. Sype sa celkom popri stene, na okná ťuká potichu, očami vnímam jeho krásu, trblieta sa vo vzduchu zvláštny sen. Pozakrýva polia, mestá, lazy, nehreje, skôr mrazí, srdcom však radosť preniká, prišla zima a Vianoce. Adriana Kačániová, VIII.B ZŠ Terchová - ústredie

Vianočná vločka Zima ide zďaleka, belostná a čistá. Mama pečie, vypeká, Vianoce nám chystá. Medovníky, koláče deťom za koledu. Na Vianoce k domovu všetky cesty vedú. Najkrajšie je vprostred Vianoc, keď ti zrazu sadne na nos malá vločka vianočná, ktorá nesie mier a pokoj so každého srdiečka.

Ján Krištofík, VIII.A ZŠ Terchová - ústredie

Zimička Dnes nám bude ako v básni, v ktorej každý rým je krásny. Sneh tú báseň vystelie, vyskoč aj ty z postele. Veď nás všetkých zima láka, láka , ale nenaľaká. Beda, keby chýbali, medzi nami šibali. Michal Cingel, VIII.A ZŠ Terchová - ústredie

Školská láska Keď ráno ideš do školy, vidím tvoj pohľad nesmelý a tvoje vlasy nezbedné sa smelo hrajú vo vetre. Nesmelo sa k tebe pridám, nesmelo ti ruku podám. Vtedy sa stretnú naše pohľady, sme plný dobrej nálady. Každý deň je zlatou dobou, keď som aspoň chvíľu s tebou, keď zaspávam, hľadím na hviez-dy. A jedna hviezda – to si ty. Michal Matušek, VIII.B ZŠ Terchová - ústredie

Keď som s tebou Keď som s tebou, cítim pokoj, cítim šťastie. Cítim sa jednoducho skvele, ten pocit sa nedá opísať. No, keď nás odtrhnú od seba, som ako telo bez duše. Zrazu cítim nepokoj. Cítim, že mi jedna polovica tela chýba, tá polovica sa ničím iným nedá nahradiť, to prázdne miesto môžeš vyplniť len ty. Kedy sa to miesto vyplní? Keď som s tebou ... Mária Muchová, VIII.B ZŠ Terchová - ústredie

dobrotivá, trpezlivá,

nezávidí, nezhasína, rozdáva sa, Každé dobré srdce obopína.

krátke, neuveriteľné, usmieva sa, povznáša,poteší, Človek sa vznášal v sne. Blaženosť

studená, biela,

mrazí, kreslí, očarí, Je radosťou pre všetky deti .

sneh

pokojné, krásne, tešia, upokojujú, obdarúvajú, Sú najkrajším sviatkom roka. Zrodenie

Michal Rybár VI.B ZŠ - Terchová ústredie

TERCHOVÁ 6/2007 28

A čo si o tom všetkom myslí ... (Ján Laurenčík) Zistil som, že tí ľudia, čo neskoro chodia, majú vždy lepšiu náladu ako tí, čo na nich čakajú. Bigamista dostal za trest dve ženy. Dobrý občan je človek, ktorý je vtipný a ešte to nezbadal. Keď si neschopný sa prispôso-biť, si charakterný. Vy popierate existenciu Boha? A ako potom vysvetlíte, že existu-je pálenka? Som moderná, inteligentná, nezávislá žena. Inými slovami: Som žena, ktorá nemá šťastie na mužov. Keby voľby mohli niečo zmeniť, už by ich boli dávno zakázali. Demokracia je, keď bezdomov-ca pozdvihneme na úroveň sprostého občana. Mnohí vypadajú ako múdri a pritom sú iba zadĺžení. Múdrejší ustúpi. Tu máme dô-kaz toho, že svetu vládne spros-tosť. Zriedkavo sprostí ľudia vôbec nie sú zriedkaví. Veľa sprostých mládencov sa nemá od koho dozvedieť, že sú sprostí. Najlepší motív pre kriminálne príhody je manželstvo. Pri niektorom manželstve máš dojem, že blesk sa oženil s bleskozvodom. Kto sa ožení, má sa s kým podeliť so starosťami, ktoré predtým ne-mal. Čo mám spoločného so svojou ženou? Obidvaja máme rovna-ký dátum svadby.

Mladý sa ženiť, to je, akoby si si v lete kúpil kachle. Tí jedni zvedú dievča a potom ho nechajú sedieť. Tí druhí si ju zoberú za manželku a potom ju nechajú ležať. Boh chráni svojich pastierov pred manželstvom. Čo je šťastie, zvieš, až keď sa oženíš. Ale to už je neskoro. V manželstve musí jeden byť

vždy ten sprostý. Ďalšia možnosť je, že sú obidvaja sprostí. Pravdovravnosť robí obchodní-ka práceneschopným. V Nemecku strácam toľko času tým, že Nemcom vysvetľujem, že ja nie som Poliak, a že ani nemám kedy byť Slovákom. Väčšina kresťanov sa modlí ku peniazom. V terajšej Európskej únii sú dobre

organizované iba zločinecké ban-dy.

Ján LAURENČÍK

A tento poznáte? Vysoko vážený pán prezident! Obraciam sa na Vás s prosbou o oslobodenie z povin-nej vojenskej služby vzhľadom k ťažkej rodinnej situácii, v ktorej sa nachádzam: mám 24 rokov a oženil som sa s vdovou vo veku

SILVESTROVSKÝM

29 TERCHOVÁ 6/2007

44 rokov. Moja manželka má dcé-ru vo veku 25 rokov. Zhodou okol-ností sa stalo, že s touto dcérou mojej manželky sa oženil môj otec, čím sa stal mojím zaťom, lebo si vzal moju dcéru. V tejto súvislosti je moja dcéra zároveň i mojou macochou. Mojej manželke i mne sa v januári narodil syn; toto dieťa je bratom manželky môjho otca, teda jeho švagrom. Zároveň, ako brat mojej macochy je i mojím strýkom, to znamená, že môj syn je mojím strýkom. Manželka môjho otca, teda moja dcéra, porodila na Veľkú noc chlapca, ktorý je záro-veň mojím bratom, lebo je synom môjho otca a zároveň i vnukom, pretože je synom dcéry mojej man-želky. Som teda bratom môjho vnuka a vzhľadom k tomu, že som manželom svokry otca toho dieťa-ťa, som teda v postavení otca svoj-ho otca a zároveň aj bratom jeho syna. Som teda sám sebe dedkom. Z týchto dôvodov Vás, vážený pán prezident, prosím o odpustenie vojenskej služby, lebo, ako je známe, zákon nedovo-ľuje povolať do armády zároveň dedka, otca i syna z jednej rodiny. Verím, pán prezident, že prejavíte pochopenie pre moju situáciu. S pozdravom Jozef KUKUČKA

Malá ťava sa pýta mamy-ťavy: Mami, a prečo máme také veľké hrby na chrbte? Lebo tam si ukladáme zásoby vody, aby sme vydržali dlho v púšti. A, mami, načo máme také veľké mihalnice? To keď je piesočná búrka, aby nám nešiel tak piesok do očí.

A, mami, načo máme také zvláštne chodidlá odspodu? No môj malý, aby sme lepšie prechádzali po piesku a piesočných dunách. A, mami, načo nám je toto všet-ko v Bojniciach...? Nadriadený sa pýta pracovníka: „Čo myslíte, že je základný prob-lém v našej firme: nevedomosť alebo nezáujem?“ Pracovník: „Neviem. A ani ma to nezaujíma.“ Ide opitý muž večer po cintorí-ne, spadne do čerstvo vykopané-ho hrobu a kričí: „Zimno mi, zimno mi.“ Ponad hrob prechádza ďalší ožran a odpovedá: „Bodaj by ci nebulo, kedz si se odhrabal!“ Vonku prší a blondínka si ide kúpiť dáždnik. Vyberie si veľmi pekný kvietko-vaný a prosí predavača: Prosím vás, zabaľte mi ho? Ne-chcem, aby zmokol! Čo urobí žirafa, keď sa jej po-zrieš do očí? Zhodí ťa z rebríka.

Lord Norton sedí v obľúbenom kresle v hale pred krbom vo svo-jom zámku na brehu Temže. Zra-zu do miestnosti vbehne zadýcha-ný sluha James. Temža vystúpila z brehov! O päť minút bude tu! James, ty idiot, čo kričíš? – hnevá sa lord. Nevieš, ako sa má správať sluha anglického lorda? Okamžite vy-padni a vráť sa až, keď ti to dôjde. James odíde. Zavrie za sebou dvere. O päť minúť sa dvere otvo-ria. Stojí v nich James a slávnostne hovorí: Temža! Pane! Idú dvaja policajti na obhliadku a jednému padne do očí automat na kávu. Príde k nemu a uvidí: vhodiť 7 Sk. Vhodí a vypadne káva. Celý naradovaný vhodí ešte raz a vypadne ďalšia káva. A tak stále dokola, kým nepríde ďalší a hovorí: „Kámo, už sa musíme vrátiť“ „Šibe ti? Teraz, keď vyhrá-vam?“

Výroky Marka Twaina Každý človek je mesiac: Má stra-nu, ktorú nik nevidí. Je lepšie nechať ľudí myslieť si o vás, že ste hlupák, a potom otvoriť ústa a odstrániť všetky pochybnosti. Nikto učený z neba nespadol, ale hlupákov ako keby zhadzovali. Láska je otvorená fľaša sódov-ky: vypŕcha rýchlejšie, ako sa stačíte napiť. Nemám rád prácu, ani keď ju robí iný. Pravda je to najcennejšie, čo máme. Snažme sa ju teda po-riadne speňažiť. Každý hovorí o počasí, ale nikto pre to nič neurobí. Správne slovo môže byť veľmi účinné, no nijaké slovo nie je také účinné ako mlčanie v pravej chvíli.

ATRAMENTOM

TERCHOVÁ 6/2007 30

KRÍŽOVKA PRE VŠETKÝCH

PF 2008

PF 2008

PF 2008

31 TERCHOVÁ 6/2007

SPOMIENKA NA LEGENDU (Venované nedožitému 80. výročiu narodenia Ladislava Kubalu)

L adislav Kubala, chlapec zo slovenskej rodiny (otec pochádzal z Martina), vyrastal v jednej

chudobnej mestskej časti Budapešti. Výrazný futbalový talent preukázal už počas učňov-ských rokov vo fabrike GANZ, kde prišiel aj k prezývke „Kukši“. Ako dorastenec hrával za populárny Ferencváros Budapešt a hneď po skončení vojny už reprezentoval Maďarsko. O krátky čas na to za dobrodružných okolností prešiel ilegálne cez Dunaj, repatrioval a stal sa hráčom ŠK Bratislava. Pôvodne mal pomôcť vybojovať jeho dorastencom titul, no zakotvil v prvom mužstve, kde nastupoval vedľa takých spoluhráčov, akými boli Reimann, Venglár, Chodák, Karel, Vičan, Tegelhoff, Arpáš, Luk-nár, Schubert či Šimanský. Svojím herným štýlom, 13 gólmi a celkovým prístupom si získal sympatie divákov i odbornej verejnosti. V priebehu dvoch rokov (1946-1947) sedem-krát obliekol reprezentačný dres ČSR, vsietil 6 gólov a hrával napríklad s Bicanom, Ludlom, Jírom, Cejpom, ale aj so Slovákmi Balá-žim,Venglárom, Vičanom... Kubalov talent a dosiahnuté výsledky neunikli pozornosti talianskych lanárov, ktorí sa ho snažili dostať na Apeninský poloostrov. Situácia sa však vyvinula tak, že istý hrával za budapeštiansky Vasas, potom za emigrantské mužstvo Pro Patria, ktoré v Taliansku trénoval Kubalov príbuzný Ferdinand Daučík (mužstvo bolo zložené z utečencov spoza železnej opony), a populárny AC Miláno (1950-1951). V roku 1951 nasledoval švagra F. Daučíka a odchádza do Španielska, kde sa napokon definitívne usadil. Svoju ďalšiu hráčsku kariéru spojil L. Kuba-la s FC Barcelona, v drese ktorej odohral vyše 10 sezón. Počas tohto obdobia sa výrazným

spôsobom podpísal pod tri barcelonské tituly majstra Španielska, štyri víťazstvá v Španielskom kráľovskom pohári, dve víťaz-stvá v Pohári veľtržných miest a jedno víťaz-stvo v Latinskom pohári. Za španielsky národ-ný tím nastúpil v 19 oficiálnych zápasoch a nastrieľal v nich 11 gólov. V záverečnej hráčskej fáze hrával Kubala za Espaňol Barce-lona (spolu s legendárnym Alfredom Di Stefa-nom), švajčiarsky FC Zürich a kanadské tímy Toronto Falcons a Toronto City. Po úspešnej hráčskej kariére sa Ladislav Kubala stal trénerom, a treba ihneď zdôrazniť, že trénerom mimoriadne úspešným a medzinárodne uznávaným. Jedenásť rokov (1969-1980) viedol reprezentačné mužstvo Španielska, s ktorým sa roku 1978 prebojoval na majstrovstvá sveta v Argentíne. Neskôr trénoval FC Barcelona, CR Murcia, kormidlo-val olympijský výber Saudskej Arábie, pôsobil v USA i Paraguaji Pri príležitosti 20. výročia pamätného finále niekdajšieho Pohára víťazov národných pohá-rov (PVP) sa roku 1989 opätovne uskutočnil zápas medzi Slovanom Bratislava a katalánskym veľkoklubom FC Barcelona. Futbalisti v (už) seniorskom veku sa tentoraz stretli na Tehelnom poli a za hosťujúce muž-stvo nastúpil aj vyše 60-ročný Laco Kubala, ktorý svojich niekdajších spoluhráčov a priateľov zo Slovana pozval na slávnostný obed do hotela Kyjev. Svoju úctu k týmto osobnostiam prejavil Kubala tým, že každému z nich venoval hodinky, na ktorých mal zúčast-nený vygravírované vlastné meno. Vďaka nemu sa tak po dlhých rokoch zišli starí priate-lia a „na ihrisku defilovali populárne idoly: Chodák, Šimanský, Emil Pažický (pripútaný na vozík)... Viktor Tegelhoff už svojho kamaráta Kubala nespoznával. Pamäť mal zahmlenú, ruky roztrasené, na stretnutie ho priviedla manželka. Vtedy sa aj Kubala podrobnejšie dozvedel, čo sa tu s jeho kamarátmi stalo. Be-nedikoviča, Steinera, Beňu a Tegelhoffa odsú-dili pre špionáž, o ktorej hráči nevedeli. Žalá-rovali ich v Ruzyni, spoznali aj drinu v uránových baniach, ba okúsili, ako trpko chutí rehabilitácia futbalistovi... Kubala sa dozvedel, že väznili aj trénera Jima Šťastného – „káblovku mohol trénovať iba ako jej robot-ník. A tréner inžinier Bulla musel začas po zápasoch zametať štadión.“ (Slávo Kalný, 2003) V posledných rokoch života trpel Kubala Alzheimerovou chorobou a osteoporózou. V marci 2002 ho pre problémy s dýchaním previezli do barcelonskej nemocnice, kde o niekoľko týždňov, vo veku nedožitých 75 rokov, zomiera. Ako sa už v úvode spomenulo, v roku 1999

Legendárny Ladislav Kubala (10. 6. 1927 v Budapešť, Maďarsko – 17. 5. 2002 Barcelona, Španielsko), od narodenia ktorého uplynulo v júni 2007 osemdesiat rokov, patril bezpochyby medzi výrazné postavy svetového futbalu. Reprezentoval tri krajiny (Maďarsko, ČSR, Španielsko), hrával za Ferencváros Budapešť, ŠK Bratislava, Vasas Budapešť, AC Miláno, FC Barcelona (1951-1961) a ďalšie európske i kanadské kluby. V rokoch 1969 – 1980 trénoval repre-zentačné mužstvo Španielska, potom (1980-1982) slávny katalánsky veľkoklub FC Barcelona. V roku 1999 ho vyhlásili za najlepšieho hráča FC Barcelona v 20. storočí.

BOŽE, PREČO NÁS TAK VEĽMI MILUJEŠ?

Hrdielečko moje jako zaviazané, jako by mu bolo spievať zakázané. Keď sv. Martin zapriahal svojho bieleho koňa, stala sa veľká tragédia. Pri dopravnej autonehode, vyhasli dva ľudské životy. Manželia: Ladislav a Mária MARTINČOVÍ. Opäť po krátkom čase a opäť nie vlastnou vi-nou. Ona sirota, ktorú vychovala dobrá stará mať. Boh ju obdaril krásnym hlasom. Vedno s manželom viedli usporiadaný manžel-ský život z ktorého sa tešili dvom krásnym deťom. On bol pre ňu Lacko. A ona pre neho Marienka. Ľudia z našej ulice. Nenápadní, skromní, slušní a veselí. Bez akéhokoľvek honoru a poľnej trávy. Príklad pre všetkých. Lásku, ktorú prechovávali k sebe, mohli sme len obdivovať; Jeden vedľa druhého. V šťastí aj v nešťastí. Až do konca svojho života. Neuveriteľné. Nedokážu to všetci. Je to dar, ako talenty. Ľúbiť sa celým svojím srdcom, po celý život. Mať tak rád jeden druhého, že aj na druhý svet si ho vziať. Bože, prečo nás tak miluješ? Prečo nás krížom navštevuješ? Asi preto, že nás tak miluješ.

. Veru mi je vôľa, vôľa prevolená, ež ma od tej vôľe hlava pobolieva. Štvrtok 8.11.2007, 22,50 hod. v Terchovej (RP) Na pamiatku

LACKA a MARIENKY MARTINČOVEJ

Zahynuli nie vlastnou vinou pri tragickej autonehode z Terchovej do Žiliny dňa 7.11.2007. V Tepličke čakala na nich smrť. Posledná rozlúčka bola 10.11.2007 o 12,00 hod. v Terchovskom kostole.

TERCHOVÁ 6/2007 32

„S Terchovou ma spájajú korene môjho pôvodu, šťastné detstvo a pocit hrdosti“ (Rozhovor s primárom MUDr. Vladimírom Cingelom)

Od septembrovej operácie siamských dvo-jičiek Mareka a Miška Müllerovcov sme ho častejšie vídali na televíznej obrazovke spolu s kolegami z operačného tímu. Pri-már Kliniky detskej chirurgie Detskej fa-kultnej nemocnice v Bratislave MUDr. Vladimír Cingel je uznávaný odborník vo svojej profesii, ktorý pracuje so svojím

tímom na záchrane životov detí a ktorý častejšie a citlivejšie ako ktokoľvek z nás vníma pomyselný úzky prah medzi životom a smrťou človeka. Náš rozhovor však začneme z iného konca. TERCHOVÁ: Cingelovcov je v Tercho-vej, ale aj na Slovensku pomerne dosť. Z ktorej, takpovediac, vetvy ste Vy? MUDr. Vladimír Cingel: Ako bolo ke-dysi na dedinách zvykom (a možno to pretrváva aj dodnes), rozlišovali nositeľov rovnakého priezviska ďalším prívlastkom. V našom prípade to bola profesia môjho starého otca Jána Cingela, ktorá nás jed-noznačne identifikovala medzi ter-chovskými Cingelovcami - volali ho Cingel "Kováč".

TERCHOVÁ: Na Terchovú sa viažu mnohé Vaše spomienky i zážitky, od detstva počnúc. Čo sa Vám vynára v mysli, keď sa povie Terchová? MUDr. Vladimír Cingel: Je toho naozaj za tie roky veľa. Kolobežka od starého

otca, ktorý mi ju vlastnoručne zmajstroval, chytanie čereblí, hlaváčov a pstruhov v potoku, opekanie slaninky na Úboči, kúpa-nie v plese na Cigánskom, makové buchty od tety Margitky, prechádzky za dubákmi na Mravečník, zberanie čučoriedok na Kraviarskom, vržďanie snehu pod nohami cestou na rannú omšu v januári, ”prieskumné” chlapčenské výpravy do Bôrov, futbal na Sihle, rozprávanie starého otca o prvej svetovej vojne, Amerike, k tomu chleba so šmalcom a cibuľou od sta-rej mamy a ešte mnoho a mnoho ďalších spomienok. Aj keď sa mi detaily zážitkov s pribúdajúcim vekom v pamäti akosi viac a viac schovávajú, dodnes pri nich preží-vam stále rovnako silný a hrejivý pocit v srdci i na duši. Spomien-

ky na Terchovú a detstvo s ňou spojené, to sú vlastne moji drahí starí rodičia, vďaka ktorým bolo všetko také krásne a neopako-vateľné.

TERCHOVÁ: Pre medicínu ste boli rozhodnutý prvoplánovo alebo ste zvažovali z viacerých Vám blízkych oblastí. Čo napokon rozhodlo pre medicínu, a konkrétne detskú chirur-giu? MUDr. Vladimír Cingel: Aj u mňa to bola kľukatá cesta, tak ako u prevažnej väčšiny ľudí. V ranom chlapčenskom veku ma lákali profesie s príchuťou dobrod-ružstva. Túžil som sa stať kozmonautom, automobilovým pretekárom, či ochrancom levov v africkom safari parku. Neskôr to bol šport a sen byť známym futbalistom.

Ľudová výtvarná škola umenia, ktorú som dlhé roky navštevoval, vykresala v určitom období u mňa túžbu stať sa maliarom. Ale na gymnáziu som pocítil silné volanie lekárskej profesie a vykročil som ako jed-iný z rodiny na túto neľahkú, ale krásnu cestu, ktorá je mojou životnou. Pri týchto spo-mienkach nemôžem nespomenúť aj túžbu mojej drahej (už nebohej) starej mamy, ktorá chcela mať zo mňa kňaza.

TERCHOVÁ: Keď chirurg operuje, blízka rodina pacienta prežíva emo-cionálne chvíle. Ako je to s lekárom? Do akej miery sú v tom emócie, môže si ich pripustiť, respek-tíve, čo prežíva lekár?

MUDr. Vladimír Cingel: Každý z nás je iný a nemôžem svoje pocity stotožňovať s pocitmi iných lekárov, či dokonca lekárov všeobecne. Takisto samotná medicína má veľa odborov a mnohé sú od seba veľmi vzdialené. Preto môžem opísať len moje vlastné pocity a prežívania detského chi-rurga. Možno sa to bude zdať čitateľom ťažko pochopiteľné alebo dokonca necitlivé, ale ja osobne dokážem v sebe veľmi efektívne potlačiť akékoľvek pocity ľútosti a prakticky vždy ”naladiť” moje vnímanie chorého dieťaťa ako pa-cienta, ktorému pomôžem len vtedy, keď budem postupovať čo najracionálnejšie a najprofesionálnejšie. Všetko si ale vynah-radím po operácii. Rád pohladkám ”môjho” uboleného malého pacienta,

Kolobežka od starého otca Cingela

Starý oco Ján Cingel Kováč a ja

33 TERCHOVÁ 6/2007

porozprávam sa s ním alebo aj pohrám. Empatia a city sú nevyhnutnou súčasťou akejkoľvek práce, obzvlášť práce s chorými ľudmi, ale v určitom momente sa musíme od nich dokázať odpútať, aby sme mohli pacientovi čo najviac pomôcť. Aj o tom je práca lekára - chirurga.

TERCHOVÁ: Oddelené siamské dvo-jičky Marek a Miško Müllerovci už síce nežijú, no z viacerých zdrojov zazneli pozitívne reakcie okolo ich komplik-ovanej operácie a všetkých súvislostí, ktoré sa k nej viazali. Počnúc postojom rodičov cez profesionalitu, nasadenie a výsledky chirurgického tímu až po seriózne mediálne výstupy. Ako sa s odstupom času pozeráte na túto unikátnu operáciu a jej prínos? MUDr. Vladimír Cingel: Napriek tomu, že rodičia Mareka a Miška už pred narodením vedeli o stave svojich detí, rozhodli sa život im nezobrať. Ďalší vývoj zdravotného stavu po narodení jasne ukázal, že v prípade, ak by sa neoperovali, s určitosťou by zomreli. Je pravdou, že šanca prežiť je v takýchto prípadoch aj napriek operácii malá, ale na druhej strane, kto z nás, ľudí ,dokáže takúto šancu od-merať, vyčísliť? My, lekári, sme boli povinní z medicínskeho, ale aj morál-neho hľadiska dať im šancu žiť! Som rád, že sme operáciu oddelenia siamských chlapcov uskutočnili v ”réžii” slovenských lekárov - odborníkov. Bolo to náročné, ale súčasne obohohacujúce z hľadiska medicínskeho, ale aj ľudského. Ráno po operácii som na otázku, aký to bol pocit, keď sme deti rozdelili, pre

médiá povedal: ”Mal som pocit, akoby sme zaklopali Bohu na dvere”. Aj s odstu-pom času a i napriek tomu, že obidvaja chlapci svoj boj o život prehrali, pozerám sa na túto operáciu nielen ako na prejav vysokej od-bornej úrovne slovenskej medicíny, ale aj ako na prejav rešpektovania hodnôt hu-manizmu a pomoci človeku bez ohľadu na typ postihnutia či ochorenia.

TERCHOVÁ: Aké sú Vaše ďalšie profe-sionálne, respektíve osobné plány?

MUDr. Vladimír Cingel: Našli sa aj ľudia, ktorí mi povedali, že teraz si už môžem vydýchnuť a, takpovediac, sa "viezť". Ale ešte nie som tak starý, aby som nemal plány, či už pracovné alebo osobné. V profesionálnej oblasti by som rád ako chirurg pomohol ešte mnohým detským pacientom, ktorí to budú potre-

bovať. Ako primár mám ambície budovať modernú a progresívnu Kliniku porov-nateľnú vo všetkých parametroch so zah-raničnými pracoviskami s rovnakým od-borným zameraním. V súčasnosti sú na pracovisku viacerí mladí lekári, ktorí reagujú na tieto výzvy a v budúcnosti sa stanú garantami kvalitnej detskej chirurgie na Slovensku. V osobnom živote túžim po svojej rodinnej pohode, pretože bez zázemia svojich na-jbližších má človek len malú možnosť v

živote niečo dokázať a byť šťastný. A keď sa dožijem v zdraví dôchodku, možno sa vrátim tam, kde som vyrastal - do Terchovej.

TERCHOVÁ: Viem, že pripravujete Medzinárodný kongres detských chirur-gov, ktorý by sa mal uskutočniť koncom marca 2008 v hoteli Boboty. Zájdete si okrem týchto profesionálnych povin-ností do Terchovej aj súkromne, trebárs počas Vianoc? MUDr. Vladimír Cingel: Úprimne sa priznám, že s voľným časom som na tom pomerne zle, a tak moje návštevy Terchovej nie sú až také časté. Čo sa týka tohtoročných Vianoc, Štedrý deň budem tráviť so svojou rodinou v Bratislave a prvý sviatok vianočný mám službu v nemocnici. Ale rád by som prišiel do Terchovej medzi sviatkami. V súvislosti s organizovaním spomínaného kongresu mám príležitosť spojiť užitočné s príjemným, moju prácu s častejšími návštevami Terchovej a mojich rodičov v nej. Nedá mi, aby som sa čitateľom ne-priznal, že typ na miesto uskutočnenia kongresu pochádza práve odo mňa. Som rád, že ho organizačný výbor lekárskej odbornej spoločnosti akceptoval a ja budem môcť mojim kolegom nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia ukázať tento krásny a rázovitý kút Slovenska, s ktorým ma spájajú korene môjho pôvodu, šťastné detstvo a pocit hrdosti.

TERCHOVÁ: Na záver rozhovoru Vás chcem poprosiť o vianočný vinš pre či-tateľov našich novín. MUDr. Vladimír Cingel: Prajem čitate-ľom požehnané vianočné sviatky naplnené pohodou, radosťou a šťastím v kruhu svojich najbližších. Aby ich prežili v zdraví, porozumení, láske a v duchu kresťanských tradícií nielen navonok, ale aj vo svojom vnútri. Prajem im, aby v nich a ich deťoch naďalej žil ten silný pocit hrdosti na to, že sú Terchovci. Je to niečo, čo som si z Terchovej odniesol aj ja do svojho života. Keď sa ma niekto opýta, kde som sa narodil, tak mu poviem, že v Žiline - v meste pri Terchovej.

Za rozhovor poďakoval Marián ZAJAC

Poznámka – Zverejnené fotografie pochádzajú z archívu MUDr. Vladimíra Cingela.

Na Úboči

Stará mama Anna Cingelová - Valová a ja

TERCHOVÁ 6/2007 34

F U T B A L (Výsledkový servis)

I. trieda dospelí - jeseň 1. kolo Terchová – Višňové 4 : 0 Góly: Struhárňanský, M. Gajdošík Komačka, Kováč 2. kolo Rašov – Terchová 5 : 1 Gól: Komačka 3. kolo Terchová – Divinka 0 : 1 4. kolo Dlhé Pole – Terchová 2 : 5 Góly: Gajdošík P., M. Gajdošík 2, Romančík, vlastný 5. kolo Terchová – Hlboké 3 : 0 Góly: Komačka, V. Hanuliak, Romančík 6. kolo P. Chlmec – Terchová 0 : 0 7. kolo Terchová – Zádubnie 4 : 1 Góly: P. Gajdošík, Romančík 3 8. kolo Raj. Teplice – Terchová 0 : 0 9. kolo Terchová – Rajec 2 : 0 Góly: Gajdošík P., Brežný 10. kolo Štiavnik – Terchová 2 : 0 11. kolo Terchová – Nezb. Lúčka 2 :1 Góly: Hanuliak M., Hanuliak V. 12. kolo Bytčica – Terchová 1 : 1 Gól: Gajdošík M. 13. kolo Terchová – Kotešová 3 : 1 Góly: Gajdošík P.,V. Hanuliak. 14. kolo Višňové – Terchová 3 : 2 Góly: M. Hanuliak, M. Gajdošík

I. trieda starší žiaci - jeseň 1.kolo Terchová – Višňové 1 : 5 Gól: J. Hanuliak 2. kolo K. Poruba – Terchová 4 : 3 Góly: J. Hanuliak 2, M. Ondruš 3. kolo Terchová – Štiavnik 1 : 2 Gól: M. Ondruš 4. kolo Zbyňov – Terchová 0 : 1 Gól. M. Cingel 5. kolo Terchová – T.n/Váhom 7 : 2 Góly: J. Hanuliak 2 /1 z 11/, 6. kolo L. Lúčka – Terchová 10 : 0 7. kolo Terchová – Predmier 0 : 1 8. kolo Strečno – Terchová 6 : 3 Góly. P. Konštiak, J. Hanuliak, M. Ondruš 9. kolo Terchová – Varín 2 : 1 Góly: J. Hanuliak, M. Ondruš 10. kolo Žilina C – Terchová 4 : 2 Góly: M. Ondruš 2 11. kolo Terchová – Stráňavy 6 : 0 Góly. J. Hanuliak 2, M. Ondruš, J. Rogoň, P. Kon-

štiak, M. Cingel

I. trieda mladší žiaci - jeseň 1.kolo Terchová – Višňové 4 : 1 Gól: L. Jánošík 2, R. Švec, P. Romančík 2. kolo K. Poruba – Terchová 0 : 7 Góly: J. Kačáni 3, M. Baláž 2, R. Švec, Š. Jánošík 3. kolo Terchová – Štiavnik 2 : 1 Gól: L.Jánošík, R. Švec 4. kolo Zbyňov – Terchová 0 : 1 Gól. J. Kačáni 5. kolo Terchová – T. n/Váhom 0 : 1 6. kolo L. Lúčka – Terchová 0 : 6 Góly: L. Jánošík 2, M. Dávidík, J. Kačáni, M. Baláž, 7. kolo Terchová – Predmier 2 : 1 Góly: R. Cabada 2 8. kolo Strečno – Terchová 2 : 6 Góly. Kačáni 2, R. Švec, Š. Jánošík,

J. Zicho /11 m/, R. Cabada 9. kolo Terchová – Varín 0 : 6 10. kolo Žilina C – Terchová 9 : 0 11. kolo Terchová – Stráňavy 4 : 0 Góly. J. Kačáni, M. Baláž, R. Cabada, Š. Jánošík

5. liga, skupina A dorast – jeseň 1. kolo Terchová – Radoľa 1 : 1 Gól: Š. Miho 2. kolo Korňa – Terchová 1 : 2 Góly: M. Rogoň, M. Obšivan 3. kolo Terchová – Staškov 5 : 1 Góly: M. Sloviak 2, M. Rogoň, 4. kolo Rosina – Terchová 3 : 0 5. kolo Terchová – Zborov 3 : 1 Góly: M. Sloviak 2, Š. Miho 6. kolo D. Hričov – Terchová 1 : 1 Gól: M. Rogoň 7. kolo Terchová – Makov 1 : 0 Gól: P. Tlacháč 8. kolo K. Liesk. – Terchová 2 : 1 Gól. P. Romančík 9. kolo Terchová – Podvysoká 3 : 3 Góly. P. Tlacháč, Š. Miho, P. Noga 10. kolo Rudina – Terchová 1 : 1 Gól: M. Obšivan 11. kolo Terchová – Svrčinovec 3 : 0 kontumačne 12. kolo D. Tižina – Terchová 1 : 1 Gól. M. Rogoň 13. kolo Terchová – Skalité 6 : 0 Góly: M. Sloviak 2, P. Noga, M. Obšivan, M. Rogoň, 14. kolo Radoľa – Terchová 2 : 1 Gól. P. Noga

I. trieda muži 1. Zádubnie 14 9 2 3 30:24 29 2. Bytčica 14 6 7 1 24:10 25 3. Terchová 14 7 3 4 27:17 24 4. Rašov 14 7 2 5 34:15 23 5. Považský Chlmec 14 6 5 3 23:16 23 6. Dlhé Pole 14 7 1 6 22:24 22 7. Rajec 14 6 3 5 24:26 21 8. Hlboké 14 5 4 5 19:32 19 9. Višňové 14 4 4 6 20:25 16 10. Raj. Teplice 14 4 4 6 27:34 16 11. Štiavnik 14 5 0 9 19:22 15 12. Divinka 14 4 3 7 16:19 15 13. Kotešová 14 3 4 7 17:29 13 14. Nez. Lúčka 14 3 2 9 17:26 11 V. liga, skupina A dorast

1. Rosina 13 8 2 3 45:21 26 2. Terchová 13 6 5 2 28:15 23

3. Zborov n. Bys. 13 7 1 5 32:21 22 4. Rudina 12. 6 3 3 24:17 21 5. Korňa 13 5 4 4 29:25 19 6. D. Tižina 13 4 5 4 26:24 17 7. Staškov 12 5 2 5 21:27 17 8. K. Lieskovec 13 5 2 6 24:35 17 9. Podvysoká 13 4 4 5 30:24 16 10. Makov 13 4 4 5 16:26 16 11. Skalité 13 4 3 6 24:37 15 12. Radoľa 13 2 8 3 19:29 14 13. Svrčinovec 13 4 0 9 24:32 12 14. D.Hričov 13 3 3 7 25:34 12 I. trieda mladší žiaci

1. MŠK Žilina „C“ 11 11 0 0 91:0 33 2. Štiavnik 11 8 1 2 45:15 25 3. Varín 11 8 1 2 47:22 25 4. Terchová 11 8 0 3 32:21 24 5. Strečno 11 7 0 4 43:33 21 6. Zbyňov 11 5 2 4 22:22 17 7. Teplička 11 5 1 5 27:29 16 8. Predmier 11 3 2 6 20:31 11 9. Višňové 11 3 0 8 22:46 9 10. Stráňavy 11 1 2 8 11:35 5 11. L.Lúčka 11 1 1 9 11:49 4 12. K.Poruba 11 1 0 10 4:72 3

I. trieda starší žiaci 1. Predmier 11 9 2 0 52:11 29 2. Višňové 11 8 3 0 52:15 27 3. L. Lúčka 11 8 1 2 73:10 25 4. Varín 11 7 1 3 29:14 22 5. Štiavnik 11 6 1 4 32:29 19 6. MŠK Žilina „C“ 11 6 0 5 41:14 18 7. Strečno 11 4 0 7 25:30 12 8. Terchová 11 4 0 7 27:34 12 9. Stráňavy 11 2 2 7 13:48 8 10. Teplička 11 2 1 8 16:41 7 11. K. Poruba 11 2 1 8 20:66 7 12. Zbyňov 11 1 0 10 6:62 3

Ako sa kotúľala lopta v jeseni?

A je po jesennej časti futbalovej sezóny. Aká bola z pohľadu našich mužstiev? Zoberme to pekne po poriadku a začnime od najstarších, čiže mužov. Po výborných výsledkoch v letnom prípravnom období sme nastupovali do nového ročníka optimisticky naladení. Lenže prvé dva zápasy sme prehrali (v Rašove a doma s Divinkou) a s nulou na konte sa cestovalo do Dlhého Poľa. Tam sme domácim nasúkali 5 gólov a od tohto zápasu sme ťahali šnúru siedmich zápasov bez prehry, ktorá nás v tabuľke posúvala smerom k čelu. Pred posledným zápasom jesene vo Višňovom, ktorý bol už predohrávkou jari, sme boli dokonca druhí. I v ňom sme dokazovali úlohu favorita, keď sme vyhrávali po polčase 2:0. Lenže futbal sa hrá 90 minút a keďže lopta je stále guľatá, nastal zvrat, ktorý sa nestáva často. Škoda, že na náš úkor. Avšak aj tretie miesto má svoju cenu! Je za ním robota hráčov i realizačného tímu okolo Jána Kováča, Štefana Brežného a Roba Boženíka. Hovorí sa, že na špicu tabuľky sa lepšie útočí zo závetria druhého, tretieho miesta. Toto bude motivácia do jarnej časti súťaže, pretože hráčsky kolektív pri dobrej konštelácii okolností (zosúladenie pracovných povinností, zdravie, disciplína, šťastie....) má potenciál napredovať herne i v tabuľke. Do kádra má po ročnej pauze zavinenej zranením pribudnúť kanonier Janko Vantúch, a máme záujem doplniť káder ešte o dvoch kvalitných hráčov. Takže, tešíme sa na jar. Dorastenci nám robia svojím postavením v tabuľke asi najväčšiu radosť. Ako nováčik 5. ligy skupiny A sa nestratili ani v krajskej súťaži a pozícia korunného princa, hneď za lídrom z Rosiny, je peknou vizitkou tohto mladého a perspektívneho kolektívu. Najpevnejšia obrana v súťaži je dobrým základom, na ktorom sa dá budovať i nadstavba v podobe efektívnejšieho útoku, resp. ofenzívy ako takej. K tomu azda treba pridať viac taktickej i osobnej disciplíny, aby mužstvo netrpelo vylúčeniami hráčov, hoci na Kysuciach, odkiaľ je väčšina mužstiev, to býva z tohto pohľadu ťažké, no i na tomto sa oplatí popracovať, lebo kvalitný hráč môže mužstvu pomôcť jedine na trávniku V tomto kolektíve je na čom stavať, čo si určite uvedomujú aj Janko Lúčan, Štefan Miho a Michal Šupica, ktorí sa okolo dorastu pohybujú a ktorí najlepšie vidia perspektívu tohto mužstva. Pri žiackych kategóriách nie je prioritou byť za každú cenu prvý. Dôležité je vypestovať vzťah k hre, kolektívu, zlepšovať sa v individuálnej technike, kondícii, pochopiť rozdelenie a úlohy jednotlivých postov atď. Keď sa k tomu pridajú aj výhry, je to plus a chlapcov to veľmi motivuje. V tomto duchu sa snažím starších aj mladších žiakov usmerňovať spolu s Jankom Kačánim st. Pri starších žiakoch nastalo mierne bodové i tabuľkové zlepšenie oproti minulej sezóne. Na chlapcoch vidím veľkú chuť v zápase pobiť sa o dobrý výsledok, nechýba im odhodlanie, istá netrpezlivosť je v tomto veku normálna a keď nadobudnú viac skúseností, mnohí majú šancu uplatniť sa aj v doraste. Myslím, že jar bude v tejto kategórií úspešnejšia, pretože na jeseň sme mali časté absencie kľúčových hráčov z dôvodu choroby. Najmladšie terchovské mužstvo, mladší žiaci, si to tohto roku namierili hore. Tlačenica za suverénnymi Žilinčanmi je veľká a hoci na nich ostatné tímy ne-majú., mladí terchovskí futbalisti chcú byť na jar hneď za nimi na druhom mi-este. V tomto mužstve sa veľmi dobre ukazujú niektoré talenty (J. Kačáni, M. Cingel, M. Baláž a ďalší), okolo ktorých rastie výkon ďalších chlapcov. V bráne sa výborne svojej úlohy zhostil síce nevysoký, ale mrštný J. Zicho. V tejto kategórií teší fakt, že je veľký záujem hrať a trénovať. Registrovaných je 23 chlapcov, ďalší desiati chodia trénovať, a keď dovŕšia deviaty rok, chcú hrať tiež. To je zároveň aj problém, keďže nie všetkým sa dostane toľko príležitostí na hru v zápase. Hrať môže len jedenásť hráčov, ďalší naskočia zo striedačky, no stáva sa, že niektorí sa do dresov ani neprezlečú, keďže čísel je „len“ osemnásť. V tejto súvislosti sa posnažíme vymyslieť nejaký model, aby príležitostí na hru, ale aj tréning v primeranom počte bolo v kategórii viac. Ihriská prikryl sneh, blížia sa Vianoce, Nový rok. V mene výboru FK Terchová sa chcem poďakovať priaznivcom, sponzorom, funkcionárom, hráčom a ich rodinám, že sme sa mohli v roku 2007 opäť o kúsok posunúť kvalitatívne ďalej. Zároveň chceme popriať všetkým ľuďom dobrej vôle požehnané Vianoce a úspešný rok 2008.

Marián ZAJAC

Miestne kultúrne stredisko Tercho-vá pozvalo dňa 6. decembra 2007 o 15,00 hod. na posedenie s Mikulášom terchovské deti, kto-rým bol premietnutý film a boli obdarené aj sladkosťou. Potom deti spoločne s Mikulášom rozsvietili pred kostolom vianočný stromček . Ešte v ten istý deň doobeda o 10, 30 hod. bol Mikuláš navštíviť deti z Materskej škôlky Terchová ústre-die a MŠ Struháreň v penzióne TERCHOVÁ.

Dňa 11. decembra 2007 o 18,00 hod. sa konal v kinosále KD A. Hlinku Terchová KONCERT PRE EVIČKU, na ktorom sa zúčastnili ako účinkujúci deti z OZUŠ Belá – Nižné Kamence. V dňoch 12. – 14. decembra 2007 sa uskutočnili v Bratislave (Ministerstvo kultúry SR) prezentá-cie projektov deviatich slovenských miest, kandidujúcich na titul Európ-ske hlavné mesto kultúry 2013 (EHMK). Medzinárodná komisia nakoniec rozhodla, že do druhého kola tejto vysoko prestížnej súťaže postupujú Košice, Martin, Prešov a Nitra (vypadli Bratislava, Trenčín, Trnava, Banská Bystrica a Dolný Kubín). Predsedom výboru pre Kandidatúru Mesta Martin na titul EHMK bol Peter Cabadaj, pričom Obec Terchová ako partner oficiálne podporila metropolu Turca v spomínanej súťaži slovenských miest. O celkovom víťazovi sa roz-hodne v septembri 2008. Dňa 13. decembra 2007 v preplnenej športovej hale na Pasienkoch v Brati-slave účinkovala svetoznáma huslistka Vanessa MAE z Londýna, ktorú spre-vádzal komorný orchester. Tento or-chester pre túto príležitosť zostavil a v ňom aj účinkoval mladý terchovský huslista Rudolf Patrnčiak ml. 13. decembra 2007 sprevádzala ĽH bratov Muchovcov otvorenie diaľni-ce D1. V tradičnom termíne na sviatok Božie-ho narodenia, 25. decembra 2007 o 15,00 hod., sa v kostole sv. Cyrila a Metoda sa predstavia obyvatelia Ter-chovej už po 33-krát populárnou Jas-ličkovou pobožnosťou. Srdečne Vás pozývame na tento umelecký zážitok.

V roku 2008 si pripomenieme nedoži-té 70. výročie narodenia našej rodáč-ky, poprednej opernej speváčky a pedagogičky, krajanskej aktivistky a čestnej občianky Obce Terchová in memoriam Dariny Kohútovej – Hanuliakovej. Fotografia Milana Kosca zachytáva jej podobizne v priestoroch vysunutej expozície Považského múzea v Terchovej.

35 TERCHOVÁ 6/2007

V novootvorenom SND na scéne opery a baletu v Bratislave, mali možnosť diváci uvidieť jedinečné predstavenie pod názvom Terchovské Vianoce –

jasličková pobožnosť. Predatvenie sa konalo dňa 17. decembra 2007 o 19,00 hod.V programe vystúpil: Obývačkový orchester z Terchovej. Takiež bol premietnutý krátky film o terchovskom betleheme, ktorý pre túto príleži-tosť pripravil Milan Kosec. V druhej časti bola uvedená jasličková pobož-nosť v ktorej vystúpilo okolo 120 spevákov a muzikantov. Nad týmto podujatím prevzal záštitu župan Bratislavského samosprávneho kraja pán Vladimír Bajan. Podujatie zrealizovala agentúra 212. Nadšení diváci, po skončení programu nekonečným aplauzom a zdvihnutím sa zo sedadiel vyprevádzali terchovských účinkujúcich. Poďakovanie patrí všetkým účinkujúcim za dôstojnú reprezentáciu našej obce.

Obývačkový orchester z Terchovej pod vedením Ruda Patrnčiaka sa počas týchto dní zúčastňuje vianočného turné so svojim Vianočným programom. 9.12. 2007 o 14,00 - Lednica (Kostol sv. Jána Nepomuckého) 9.12 2007 o 17,00 - Streženice (Kostol Sedembolestnej Panny Márie) 9.12. 2007 o 19,00 - Dubnica nad Váhom (Kostol sv. Jakuba) 14.12. 2007 o 18,00 - Bratislava – Čunovo (Galéria moderného umenia DANUBIANA 17.12. 2007 o 19,00 - Bratislava (SND – Opera a balet, nová budova) 26.12. 2007 o 18,00 - Košice (Kostol na sídlisku Dargovských hrdinov) 27.12. 2007 o 14,00 - Rajecká Lesná (Bazilika narodenia Panny Márie) 27.12. 2007 o 19,00 - Žilina (Kostol Sedembolestnej Panny Márie na Vlčincoch) 28.12. 2007 o 18,00 - Bratislava (Kostol sv. Vincenta de Paul v Ružinove)

NENECHAJTE SI ÚJSŤ 23. 12. 2007 o 18,20 na STV 2 Terchovské vianoce – jasličková pobožnosť 24. 12. 2007 o 12,30 na STV 2 Pri terchovskom betleheme – dokument od Milana Kosca 26. 12. 2007 o 18,00 na STV 2 V slovenskom betleheme - vianočný program v ktorom účinkujú okrem iných aj Obývačkový orchester z Terchovej pod vedením Ruda Patrn-čiaka a ĽH FS Rozsutec. 19.12. 2007 o 13,05 na STV 2 - Klenotnica na Orave a Terchovej

TERCHOVÁ 6/2007 36

Obecné noviny TERCHOVÁ. Vydáva Miestne kultúrne stredisko Terchová. Šéfredaktor: Ján Miho ml. Redakcia: Helena Laščiaková, Katarína Halapiová Redakčná rada: Peter Cabadaj, Rudolf Patrnčiak, Vladimír Križo, Milan Moravčík st., Mgr. Renáta Opalková, Ing. Marián Zajac, Marián Žiško, Mgr. Katarína Ďuratná, Václav Bobáň, Mária Janičíková Jazyková úprava: Peter Cabadaj. Tlač: ELEKTRO A.B. Varín, Žilina. Príprava tlače: Ing. Michal Krištofík Adresa redakcie: MKS Terchová, tel. č. 041/569 51 29. OcÚ Terchová, tel. č. 041/569 51 38, fax. 041/569 53 10 Registračné číslo: 1/92. Vyšlo v decembri 2007.

Miestne kultúrne stredisko

v Terchovej ďakuje všet-

kým svojim priateľom,

čitateľom novín

TERCHOVÁ a priazniv-

com za dobrú spoluprácu v

roku 2007.

Prajeme všetkým občanom

Terchovej hojnosť Božích

darov, rodinné šťastie no

najmä veľa dobrého zdra-

via a úspešný nasledujúci

rok 2008

Ďakujeme všetkým partnerom, spolupracovní-kom, priateľom a priaznivcom za úspešnú

spoluprácu v roku 2007

K blížiacim sa Vianociam a Novému roku si Vám dovoľujeme zaželať hojnosť Božích darov, pevné

zdravie, trvalé rodinné šťastie a po všetkých stránkach úspešný rok 2008

TERCHOVÁ 6/2007

Samostatná príloha Terchovských novín

Date post:	28-Mar-2015
Category:	Documents
Upload:	adam-frantisek-kollar
View:	359 times
Download:	1 times

Obecné noviny Terchová - 2007 / 6

Documents