!FÍ V utěrek, I M M a rtttpfartaa eeat an lakidN-Ckaflfco aaoafyiok 16 k., na polroka 6k.,

jMTfert roka « t , na atesbc lk.fiOa.

JM>

4« Itaaaoka 16 . t rmbkyr, Aaaeriky 4 ddL Tt c , •atatné eadcocesasko M franky.

at • • b a ť & a j í l a é i a l a )•« pře Kakóako-Caorako

4 koř,, pw Nemecko 4 : teakotraks Aateňka 1 d. M a,

oatataé codaoaemako « fit JadauUl* dUa pndávajá M

po 10 ks p o i t o o B k

Redakcia, adminis t rác ia a expedíc ia v Turč ianskom Sv. Mart ine.

Ročník XLVII. Štvrtok, 3. februára 1916. Číslo 14.

Svetová vojna. Úradná ipráva nášho generálneho štábu. Dis

30. januára. Nepriate! opätoval útoky na šiance pri Usciecku,

ale jeho námahy ztroskotaly Ba na ehrabrosti ob­rancov.

Na celom severovýchodnom fronte ruská artil-leria bola velmi činná

I tažké kanóny zasahovaly do činnosti. Na talianskom bojišti niet udalostí. Na čiernej Hore je pokoj. V San Giovanni di Medua sme ukoristili dva

kanóny, muníciu a zásoby kávy a zbožia. NámeBtník šéfa generálneho štábu v. Hôfer, feldmaršalleutnant

Paríž, 30. januára. „Agence Havas" zvestuje: Za hmly v sobotu večer o 11. hod. priletel aeppelin nad Paríš a hádzal bomby, ktorým za obet padlo dost mnoho osôb.

Na jednom punkte zabilo IĎ osôb, na druhom 1 muža a 30 sien.

Dom zborilo. Zeppelina prenasledovali márne. Do 1. hodiny bol Paríš vo tme. Bukarešt, 30. januára. Z juž ej Bessarábie zve

stujó, že do Ismaila přišly dva kozácke pluky z vnú torného Buska. Rasi stavajú zákopy. Vilko-kanál spravili Bplavným.

Haag, 30. januára. Minister Samuel povedal, že národný anglický majetok robí 2400 mílHonov funtov sterlingov. Z tohoto ide na vojnu 1800 millionov funtov, preto ostane jednotlivému obyvatelovi 13 fun­tov na rok. Tedy je treba sporil.

Zprávy nemeckého najvyššieho kommanda. Dna 30. januára.

Na ceste Viny—Neuville trvajú boje o ztratené pozície. Francúzsky útok bol odrazený.

Južne od Sommy vybojované polície majú 3500 metrov dižky a 1000 metrov hĺbky. Zajali sme tam 17 officierov a 1270 mužov.

Y GhampBgni prešlo ku kanónovým bojom. •gsgaawBwwaaaMMaawawawMaiaMaaa^MwaaaM^aaaiaM^M^MaaMaaMi

BESEDNICA. Nad brataneovým hrobom.

I. Gr. Orlov. Hrob tvoj je daleko, daleko z domu v širokom zapustlom poli kde ste priam ukrytí boli: tu snívaš T pokoji bez kriku, lomu.

8rdce ti ranila gula, život tvoj vyhasnul mladý, šo neznal brieha a nepoznal zrady: ved BÍ priam vyletel z rodného úla.

Ach Bože I ved si mal široké, mohútue plecia a bol si vysoký, rovný jak svieca a predsa si umrel trafený gulou. — Ach gula hrozná, kto ta nepozná?"

Včul ležíš ďaleko, daleko z domu v širokom, zapustlom poli, kde ste priam na stráži boli; neslyšíš pušiek švíst ani diel hromu

Kto vina tomu? Na bojišti, 14. januára 1916.

Na večer Francúzi počali živo strielat na náš front východne od Pont ä Mausson. Najvyššie kom-mando.

Rotterdam, 31. januára. V nedelu večer oznamo­vali zase príchod zeppelina. Všetky poriadky porobili.

Lugano, 30. januára. Včera zeppelin 12 bomb hodil na Paríž, ale daleko od centra. Hmla nedovolila úspešnú obranu. Sedem domov rosrúcaly bomby. Tam, kde padly bomby, bývajú robotníci, ten z najviae deti a ženy. Parížake noviny kričia za pomstou. Obýva telstvo nenie nepokojné, ale nenie spokojné B obranou Paríža, čudujú sa, že bomby zabily len 26 lodi. Poin-caré navštívil ranených. Národ sa neplašil, len bol zvedavý.

Rotterdam, 30. januára. Z Vigó telegrafujú, že v Bičkajskom zálive spozorovali míny a podmorské člny. Dve španielske lode narazily na míny a utonuly.

Berlín, 31. januára. V Paríži bude velká finančná porada všetkých vlád ententy.

Berlín, 31. januára. Lord Kitchener sa vyslovil pred officiermi, tiahnúcimi do boje, že svetová vojna nachádza sa v poslednom štádiume. Centrálne moci sú vyčerpané, Anglia napne všetky Bily, aby zvítazila. Záhada vítazstva ententy v tom väzí, že Anglia vedela rozptýlit Bily centrálnych mocí.

Berlín, 31. januára. Generál Hutton povedal, že tri roky je prikrátky termín porazit Nemecko. Mnoho generálov tiež tak myslí. Anglia utrpela tiež velké ztráty.

Lugano, 30. januára. 2500 nových officierov idú vycvičit.

Curyeh, 80. januára. Goltz paša vymenoval sultán aa generalissimusa všetkých tureckých vojsk.

Lugano, 30. januára. Sarrail uvedomil generála MoskopuloBa. ie Karaburun muael obsadit so strate­gických príčin.

Berlín, 31. januára. Wilson držal reč v Pitts­burgh „V plameni stojí Bvet, a iskry padajú na všetky strany. Keby svet vedel, aké telegrammy pri chodia, uznal by, ako taško je zachovat mier. My Ba pripravujeme nie na nápad, ale na obranu. Nebetpe

Čenstvo je velké, lebo pre zámorský obchod budú ešte vážne protivy.

Rotterdam. 31. januára. „Nieuwe Rotterdamsche Courant" píše: Štvrť mesta, nad ktorou aeppelin há­dzal bomby, je robotníkmi husto obydlená, kde sa nachádzali Btarí Iudia, ženy a detí.

Rotterdam, 31. januára. Z Washingtonu píšu, že keby kongrese zaujal stanovisko proti dodávaniu mu­nície entente, Wilson použije svojho práva na veto.

Rotterdam, 1. februára. V sobota zabili so zep­pelina 25 ladí, 82 ranili. V nedelu zasa letel zeppelin ponad Paríž, hodil 10 bomb, ale nijakej škody ne­narobil.

Úradná zpráva nášho generálneho štába. Dna 31. januára.

Na všetkých troch bojištiach nestalo sa nič váž­neho. Námestník šéfa generálneho štába v. Hôfer, feldmaršalleutnant.

Zprávy nemeckého najvyššieho kommanda. Dňa 31. januára.

Naše nové zákopy pri Neuville sme udržali proti francúzskym útokom.

Pri La Folie sme zajali 318 mužov n 11 stro­jových pasiek.

Hmla hatí bojovnú činnost. Odpovedajúc na bomby hodené na mesto Frey-

burg naši letúni bombardovali mesto Paríž. Ruské útoky na cintorín Wisman ztroskotaly aa.

Na Balkáne nič nového. Najvyššie kommando.

Ma vojenskej omši. J. Or. Orlov.

Dneska je sviatok, velký sviatok i strely jaksi zanemely: v prírody krásnom velechráme k oltáru idem rozoehvelý.

Odriekam ticho „Introibo" a zbožne kľakám u oltára — pred majestátom Božej Lásky tisíce sŕdc sa poroztvára.

Tu nie sú prísni bojovníci, na tvárach krotkost sa im zračí a v bôlnych vzdychoch vylievajú, čo skormútených tiesni, tlačí.

Nečujú zizot smrtonosný, bo v modlitbu sú pohrúžení; len občas, ked huk dela zhrmí tvár Ba im jaksi mihom zmení.

„Zas obet nová" — prejde mysľou — „Ach Bože bnd nám milostivý!" — a všetci padnú na kolená na oltár hodiae pohľad tklivý.

V tom zavinie zvoncok — Premenenie Ježií sa vznáša ponad voje a k požehnaniu rozprestiera nad nimi sväté roky svoje

Lugano, 81. januára. Dia rimBkých zpráv albánske pobrežie je officiellne vyhlásené sa vojennú zónu. S prístavom Brindisi zastavené je poštové a telegra­fické spojenie.

Úradná zpráva nášho generálneho štábo. Dna 1. februára.

S ruského a talianskeho bojišta niet zpráv. Na čiernej Hore a okolo Skadra je pokoj. Oby­

vateľstvo sa príkladne chová. Námestník šéfa gene­rálneho štába v. Hôfer, feldmaršalleutnant.

„Memento 1" — vzpomni — ticho vzdychnem, ved oni za nás všetkých padli! — tu ich tvár razom povážnela, mrákavy obáv na nich sadly.

V tom zasa cvengot zvonca sneje, rozháňa tažké mysle v duši a anjelský chlieb slzy i očú im láskou svojou povysuší.

I zas BÚ silní, otužení a voľní jak to poľné vtáča; i idú, idú v borbu novú a B nimi Ježiš ticho kráča.

Na bojišti, 15. januára 1916.

Plač len, plač. J. Or. Orlov.

Plač len, plač ty vietor chladný na severy; čuj, hudba trúby nápad velí a kostlivec smrt soby čerí — ach toľké srdcia zanemely I —

plač len, plač!

Kvíľ len, kvíl; unášaj sa až ta za hory, kde tisíce aa trasú stále pre svojich milých v obáv morí: zanes im ešte tiché „vale"

kvíl len, kvíľ!j

Zprávy nemeckého najvyššieho kommanda. Dia 1. februára.

Anglické menšie oddiely útočily na naše posicie pri Messimesi. Podarilo aa im vniknut do našich po­lícií, ale Brne ich neskôr vy tisli.

Bnkarešt, 31. jannára. Pri Ungheni latvoria ru-mnnako-ruské hranice, lebo Rusi robia velké pohyby vojsk v Besaarabii.

Viedeň, 31. januára. Miniaterpredseda gróf Stefan Tisza mal o 11. hod. dlhú súkromnú andiencin n Jeho Veličenstva.

Berlín, 1. februára. Naša letúnska eskadra há­dzala bomby a granáty na Liverpool, na doky pri Birkenheade, na fabriky a lejárne. Na naše lode silno strieľali, ale ea vrátily bes škody.

Lugano, 81. jannára. Na Mytelene prišlo 500 Francúzov. Doviezii velkú massn potravy ä munície.

Berlín, 1. februára. Z Athén oznamujú, že ententa žiada, aby Grécko odzbrojilo.

Qrécko je blokkované. Xaždú loď prezerajú. Korinth je odrezaný od plavby.

Zo zákopy. Píše Ľupčan,

Plný mesiac ukázal svoju vysmiatu tvár spomedzi rozhádzaných Bnehovýeh oblakov nad ruskými vrchmi a vrškami. Je štedrý večer, vojsko po zákopáeh stojí na strážach, pripravené na každé možné prekvapenie. Oči vojakov uprené sú do dialky smerom frontu ne­priateľa, duša, cit ale blúdi daleko okolo rodných viesok, Bvojich milýcb, hľadiac si utvoriť obraz dneš­ného večera, ako ich milí sedia zadnmenl pri svät-večeri, opustení, počtom stenčení, núkajú?, sa jeden druhého k večeri, ktorá minulé roky tak veselo, teplo sa trávila v kruhu rodiny. Otec alebo matka nechutne BO vzdychom chytá sa lyžice, strachovite sa obzerá okolo seba, kolkí chybujú, ktorí by mali tu byt. Slza mimovolne vypadnutá skotúľa sa na tanier. „Ablôs!" (zmena I) kričí kaprál, a stráž, vytrhnutá z prijemného dumania, oddá miesto druhým, ktorí sa podobne prvým oddajú fantáziám, ktoré ich nesú do viesky k osve­tleným oblokom, mimovolne si šeptajúc pre seba „OaB radosti, veselosti..."

Dnu v zákope zmenená stráž má hodinový voľný čas, popraví oheň, ktorý svojím svetielkom osvieti tieto .moderné" katakomby. Vojaci obsadia do zeme vyryté ohnisko, zadumajú aa. Jeden vytiahne hŕbu z domu mu došlých a od viac mesiacov sosbieraných vojenských dopianíc, prehŕňa sa v nieb, znovu prečíta ich obsah, (ažkou rukou písané pozdravy svojich dra­hých, ktorí sú mu v tento Bvátvečer v ďalekej cu­dzine, pár sto krokov pred nepriateľskou guľkou, omnoho milší, omnoho srdca bližší.

Druhý zas vytiahne z vrecka jarmočnú dvojäestá-kovu podobizeň, čo sa dal odíotogralovat s rodinou pred odchodom do vojny. Hľadí na ňu z pravá, hľadí z Iava, ako by si chcel pred oči vybájit v živej po­dobe tváre, ktoré na vyblednutom papieri sú mu také blízke.

Jeho aúsed na rosštiepanom dreve vezme do ruky modlitebnú kniha v preklade néšho Morhéča, zbožne uprie oči na mŕtve lit* ry, z ktorých čerpá ešte v det­stve učený duševný pokoj.

Vij, len vij, prechádzaj krvoo zrudlé pole pohladkaj bôľom zbledlé tváre, utlumí ranných brozné bôle a spievaj pieseň po požiare.

Víj len, víj!

Duj len, duj: vyspevuj tiché melodie, padnutým stlačuj chladné skráně: krv z rúk ti slza vďaky smyje, čo z očú milých stále kane;

duj len, dnjl — Na bojišti, 16. jannára 1916.

Pieseň zanemela. 1. Gr. Orlov.

Keď blysla prvá Bmrtonosná strela na ústach všade pieseň zanemela.

Mrákavy strašné Badly ponad hlavy a plač sa zjavil tklivý, usedavý.

Odvtedy pusto stoja kvetín hriadky a miesto Hodov sú len Veľké Piatky.

Prápory čierne v mestách smntne vlajú, eyprusae B nimi ticho rozprávajú,

Zamĺkla pieseň — prv Ba nepojav*, kým neprinesie B sebou venec slávy 1

Na bojišti, 22 jan. 1916.

Mladší ale, ktorí ešte nevedia pochopit životné tažkoBti a ktorí hádam doma nenechali rozvetvenú rodina, hľadia sa potěšit v prehŕňaní z domu došlých balíkov. Chlapčenská príroda zvítazila nad nimi, jeden druhému ukazujú, čo im pečlivá a ustarostená ruka z domu zabalené poslala, každý predmet obracajúc, chcejúc si z neho niečo vybájit, čo by ho nnášalo ta, ta pod slamený krov svojho hniezda.

.Posta přislal" kričí ordonane. Tieto dve slová ako by zelektrizovaly mužov a nálada, každý sa hrnie ku predka. .Ci mi niečo prišlo?" „A ja mám?" a podobné výkriky sa ozývajú ináč vždy tichou zákopou. Ktorý dostal karta alebo list, víťazne si podskočí, oči sa radostne leBknú a beží rovno k plamienka šlabi kovat tisíceré pozdravenie od svojich.

O pol noci je zmena. Polovica stráže ide na od­počinok. Líhajúc BÍ, prežehnajú Ba; jeden vzdych, oči sa Bklopia, príroda premohla ducha, s blaženým úsme vom na ústach spia, hádam snívajú o polnočnej svat-večernej službe Božej.

Ghýrnik. Pamiatka Cervantesa. Veľký španielsky spiso­

vateľ CervaoteB, pôvodca Bon Quixota, umrel 23. apríla 1616. V Španielsku až robili prípravy zasvätif 300-ročnú pamiatku jeho smrti. Ale terajší čas nezdal sa im príhodným a uzavreli spravit slavnost až keď bode po Bvetovej vojne.

Hromnice. Hromnice nechcely dopustit štrbiny na svojom mene. Keď i Vianoce, i Tri krále přešly bes mrasov a na Pavla tiež ostala taká nijaká zima, ako bola od počiatku decembra, nuž chytily Hromnice. Aspoň tak stredne. U nás až 1. februára ráno bolo 9 stupňov G. mrazu; i . februára, na Hromnice, zo­stalo tiež tak. Dnes o niečo popustilo, bolo ráno len 7 Btupňov mrazu; lebo, tak sa zdá, príde sneh.

Nešťastie t propellerom. V Budíne oahrnolo sa mnoho ľudu na propeller, šrámky sa zlomily a ladia padali do vedy. 6 sa ich utopilo.

Na smrf odsúdení. V Komádí, v Biharskej Bto lici, ozbíjali a zavraždili gazdu Alexandra Szaniszlaya i jeho nevesta. Podozrenie padlo na nádenníka Da-

— má žena a deti." — Ja im poviem: 9Me veď je vec jasná. Ak ho dnes nezastrelíte vy, zajtra zastrelí on vás." — .To je pravda", prisvedčili mi, ,ale ne­môžeme sa oabodlaf. Je nám to ako vražda. Probujte vy." — Pripravil som sa. Mieril a díval som sa na nepriateľa, zabraného do svojej roboty. Ale po pár sekundách odvrátil som sa od neho. .Nejde. Nemám ani ja odvahy." — Dívali sme sa ďalej na Nemca zo svojej bezpečnej skrýše, kýmkoľvek nesobral svoje triesky a nezmizol pod zemou.

Veľké spreneverenie v aradskej vagónovej fab­rike. Gustáv Joób, direktor kancellárie vo Weitierov-skej fabrike v Arade, spreneveril 140.000 korún. Neverné šafáril už desat rokov, ale dolapili ho až teraz. Bol v službe fabriky 25 rokov, dôverovali ma. Piata mal 12.000 korún. Že sadí, teraz zbadal jeden z úradníkov.

Tiež ozajstný zlodej. Na ktorejsi bočnej pošte v Pešti úradník Stefan Rún mal pridelené manipu­lovat balíky. V noci s 31. októbra na 1. novembra vyšlo na javo, že vyberal veci z balíkov na bojiště posielaných. Išli mn prekntat bývanie, a tam našli rozličných potravných článkov, cigár, cigariet a do­hánu. Po tieto dni odsúdili ho na pol druha roka taikého žalára.

* Z výkazu ombrometrlckej stanice v Turčian­skom Sv. Martine za mesiac január 1916. Množstvo spŕch v podobe snehu 26 3 mm., v podobe dažďa 23 4 mm., v podobe snehu B dažďom 40'0 mm., spolu 89-7 mm. Počet dní bez spŕch 11.

V Turčianskom Sv. Martine, 1. februára 1916. V. Vraný.

Umenie, veda a literatúra. Ako delíme slabiky v slovenskom pravopise.

Ked píieme a príde nám přetrhnut slovo, preniesť jeho čast z jedného riedka do druhého, treba nám hľadiet na to, aké je pôvodné sloienie slova. Slovo má toľko slabík, koľko v ňom samohlások alebo dvojhlások (ia, ťe, i«, 0u, ô); spoluhlásky pri rozdeľovaní dáme ta, kde je ich miesto, keď sa složenina rozloží. Teda: pri-klad, roz-um, pred-met, pod-vod, nad u-žit, na-

melaNagya a niekdajšieho hodinára Alexandra Nagya; ^ r i t s p 0 . z n a t $ 10z-o snat, pôd-ro-biť, po dro bif (niečo žandári.chytili-obidvoch. T a- J l h °b,dvaJa» a , e . 'W . n a na menšie), na-iro-biť (chleba do mlieka), pozdra vit javo dôkazy. Vtedy Alexander Nagy povedal, že zabit Alexandra Szaniszlaya a jeho nevestu najal ich Lajoä, Szaniszlayov syn, ktorý nežil BO svojou ženou. Najprv zabili nevestu, a keď sa zjavil starý Szanisziay, chce-júci pomáhat neveste, sekerou zabili i jeho. — Po tieto dni bola vec pred porotným súdom vo Veľkom Varadíne. Obžalovaní ta všetko odvolali, čo boli vy­znali a zas tajili všetko. Pravda, márne; boly proti

atd. Pri Blovách, ako hrnčiar, kriviar, hoci prípona -iar je zrejmá a ja bolo by oddělit, predsa delíme bra-číar, kra -viar, lebo dvojhláskou (ia) začatá slabika mýlila by pri čítaní; áno k tejto prípone pri rozde­ľovaní slova pridávame predchádzajúca spoluhlásku i vtedy, keď je ona 'ár (nie s dvojhláskon): stolár, bro-bár.

Keď rozdeľujeme slovo nesložené, majúce medzi nim dôkazy Porota vyriekla.. že oni vykonali vraždu d v o s n a 8 a m o h i á 9 b ' a m i j e d i n ú B p oiuhiá8k«, dávame ju i lupei, a súd odsúdil ich na smrť šibeničnú O b v m e - I ^ ^ k fll b i b e nft8

Jledujaeef. v e . l e . b 8 | n e b o . n

Jý .

neho Ludvika Szanisslaya osvobodili. V odôvodnení A k ' j e m e d z i d , o m a 88mohiáskami viac spoluhlások, výroku stojí, Že pri vražde, vykonanej so zverskonL o z d

,e l í m e i c n d I a i c h ft?od k ý

akrntnostou, súd nenašiel obľahčujúcej okolnosti. m o c n ý j a^Q> ^ ^ k o i £ m | >

Obef materinskej lásky. V Horných Orešanoch, Vôbec pri delení slabík hlavné pravidlo je: hľadiet v Nitrianskej stolici, u Hoblíkov vypukol oheň. Doma j na složenie slova. okrem dvoch nialýeh detí nebolo nikoho. Eeď mat dobehla, dom už stál v plameni. Podarilo sa jej do­stat do domu, i deti štastlive vyniesla cez plamene, zachránila icb, ale aama popálila sa natoľko, že na štvrtý deň v špitali v Trnave umrela.

Osvobodení professori a učitelia. Ministerstvo krajinskej nbrauy najprv prepustilo na dovolenie značnú čast profesaorov a učiteľov, ktorí boli naru kovali ako domobranci. Tak vyžadoval záujem vyučo vania. Teraz spoločné vojenské ministerstvo nariadiloI <Q» přepustit na svoboda v spoločnej armáde učiteľov a profesaorov, postavených v pomocnej alebo v miestnej kancellárskej službe a prináležajúcich) k mužstvo. *8*

Domy a iné budovy v Haliči, poškodené vo v vojne. Haličské námestníctvo dalo zistit škody, uro- v bené vojnou v domoch a iných budovách, v 1267 de- \tfy dinách a v 110 mestách. Zničeno 64.040 domov a f ,¾ 113.325 hospodárskych bndov. Bez prístrešia »"-'

Malej nedôslednosti kde-tn nevyhneme, lebo nie vždy rozoznáme, ako je složená v slove skupina spolu­hlások. Ale takou malou nedôslednosťou nezhrešíme, jestli z rozdelenia nášho bude viditeľné, že rozložit slovo hľadeli sme podľa jeho pôvedn.

ua^,„ Z W H r a d o m © - ^ i Ý S l í výpomocného účtovníka g lež8júcich * alebo účtovníčku. *

Miesto možno zaujat hneď. Plat dľa dohovoru.

Myjavská banka tič. spolok n a M y j a v e .

Ý Á

n a . -wiM.5rjfci.vt3 J t stalo teda 58.225 rodín. Aby sa dočasne si eto ro- íV • • • • • • • • « £ diny malý kde uchýlit, uzavreli vystaviť 458 barakov, «3»«8"5> V«»«5» V V &• V 9 9 V C » V W V W 2500 jednoizbových bytov a zreparovat 12921 \ _ « _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ — — ^ — — poškodených bytov. Oo 15. novembra dohotovili 82 baraky, 1309 jednoizbových domov a zreparovali 7.131 poškodených. Veľké baraky v Przemysli vy , staviť oddelí uhorskej firme. Cast barakov v Oáv:e.:!me, za 2,500.000 korún, dostala „Ban und Rekoastruk-, tionsgesellachaft", ktorú otvorila viedenská „Ciedit-Anstalt". Veľké viedenské ústavy „Länderbank* a „Wiener Bankverein" tiež založily takéto podujímatel-stvá a budú ataväť v Haliči.

človek a vojna. DIa slov francúzskeho zajatého; nčiteľa „Internationale Rundschau" rozpráva:

Prišiel som k podzemnej stráži, ktorá nebola ďa leko od nepriateľskej pozície. Dvaja vojaci shovárali sa celkom ticho, ale rozčuleno. Mohol som rozumiet len úryvky ich rozhovoru. „Zabi ho", hovoril prvý. — „Nemám odvahy0, odpovedal druhý; „je starý a iste má žena a deti. Urob to ty, ja k tomu nemám srdca". — Prišiel som k nim bližšie a spýtal som Ba, o čom sa dohadujú. Hovoria mi: „Niekoľko krokov od nás je Nemec a iste nazdáva Ba, ie naša pozícia je opu­stená. Bezpečne si štiepa triesky za drôteným plotom. I Mohli by sme ho ľahko zastřelit, ale nemáme odvahy 1

Prijmem hned 13—14-ročných mladíkov zo solídnej rodiny

za učňov. do môjho obchodu so strižným tovarom.

J O Z E F HOUDEK v Liptovskom Ružomberku.

Inserujte

v „Národných Novinách." a ? a • a h l u & t o v smi o d p o v ě d n á .

Zodpovedný redaktor TÍaáou a

Majiteľ a vydavateľ: Consortium P&vtl K a d r t f t a SpoL Kilhttafflarskeho dcastíaánkaho spolku v ToreiaBskom Sv. Martin*.