SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO

ROZVOJA1131071

PROGRAM LEADER A JEHO VYUŽITIE

V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

Nitra 2011 Katarína Duchoňová

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO

ROZVOJA

PROGRAM LEADER A JEHO VYUŽITIE

V SLOVENSKEJ REPUBLIKEBakalárska práca

Študijný program: Európske rozvojové programy

Študijný odbor: 6218700 Verejná správa a regionálny rozvoj

Školiace pracovisko: Katedra Európskych politík

Školiteľ: Ing. Ľubica Rumanovská, PhD.

Nitra, 2011 Katarína Duchoňová

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Katarína Duchoňová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„Program LEADER a jeho využitie na Slovensku“ vypracovala samostatne s použitím

uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 5. mája 2011

Katarína Duchoňová

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie Ing. Ľubici Rumanovskej, PhD za pomoc,

odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej práce.

ABSTRAKT

Predkladaná bakalárska práca je zameraná na problematiku Programu LEADER

a jeho využitia v Slovenskej republike. V prehľade o súčasnom stave riešenej problematiky

záverečnej práce sa zameriavame na vymedzenie a charakteristiku základných pojmov

vidiek a jeho funkcie, definovanie pojmov mikroregión, miestna akčná skupina a jej úloha

v rozvoji regiónu. V práci analyzujeme súčasné problémy rozvoja vidieka v Slovenskej

republike, primárne sa zameriavame na Program LEADER v súvislosti s vládnym

Programom rozvoja vidieka v období 2007 – 2013, opisujeme charakteristiku Programu

LEADER, jeho históriu a potrebnosť, definujeme jeho znaky a ciele a charakterizujeme

jeho štyri tematické osi na integrovaný proces rozvoja vidieka. Cieľ bakalárskej práce sme

vymedzili na poukázanie významu a uplatňovania prístupu LEADER na Slovensku so

zameraním na analýzu činnosti Združenia MR Svornosť, kde sme skúmali charakteristiku

vidieckeho územia a analyzovali realizáciu projektov v skúmanom regióne v súčasnosti.

V intenciách teoretickej časti práce sa v kapitole Výsledky práce zameriavame na Program

LEADER v Nitrianskom samosprávnom kraji, analyzujeme Združenie MR Svornosť

z hľadiska histórie budovania a charakteristiky územia, opisujeme organizačnú štruktúru

mikroregiónu a aktuálne aktivity združenia z aspektu projektového manažmentu. V práci

charakterizujeme prieskumnú vzorku, výsledky prieskumu prezentujeme v tabuľkách

a grafoch so slovným komentárom, predkladáme návrhy využitia výsledkov prieskumu pre

prax v oblasti rozvoja vidieka.

Kľúčové slová:

Miestna akčná skupina, LEADER, Rozvoj vidieka, Mikroregión

ABSTRACT

The bachelor thesis is focused on the problems of the program LEADER and its

utilization in Slovak republic. In the overview of the current state of this problem, we

focused on the definition and characteristics of basic terms as village and its functions,

definition of microregion, local action group and its role in village development. We

describe the actual problems of village development in Slovak republic, and we primary

focus our attention on the program LEADER in connection with the government program

for region development within 2007 – 2013, we describe the characteristics of the program

LEADER, its history, necessity, we define its sings and objectives and we characterize its

four thematic axes on integrated process of village development. The purpose of the

bachelor thesis, we defined on showing the meaning and applying of LEADER in Slovakia

with focus on the analysis of the activity of association MR Svornosť, where we examined

the characteristics of village territory and analyzed the realization of projects in the

examined region in the present time. In the methodology part we characterized the stages

of formation of the bachelor thesis from the setting a subject to its completion, we

described preparation of the research tool and the research method. In the intentions of the

theoretical part and in the chapter Thesis results we focused on the program LEADER in

Nitra autonomous region, we analyze the association MR Svornosť from its history of

developing and its territory characteristics, we describe the organizational structure of the

microregion and current activities of the association from the aspect of project

management. We characterize the research sample, the results are shown in tables and

charts with word commentary, we introduce the proposals for practice of utilization of the

research results in the area of village development.

Keywords:

Local action group, LEADER, Rural development, Microregion

Zoznam skratiek

EPFRV Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka

EÚ Európska únia

HDP Hrubý domáci produkt

ISRÚ Integrovaná stratégia rozvoja územia

LEADER Links between actions of rural developmnet

(Linky akcií pre rozvoj vidieckej ekonomiky)

MAS Miestna akčná skupina

MR Mikroregión

NFP Nenávratný finančný prostriedok

NSK Nitriansky samosprávny kraj

NSRR Národný strategický referenčný rámec

PPA Pôdohospodárska platobná agentúra

SR Slovenská republika

VOKA Vidiecka organizácia pre komunitné aktivity

VIPA Vidiecky parlament na Slovensku

ŽoNFP Žiadosť o nenávratný finančný prostriedok

Obsah

Zoznam skratiek .............................................................................................................. 7

Úvod .................................................................................................................................. 9

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky ..................................................... 10

1.1 Definovanie vidieka............................................................................................... 10

1.2 Súčasné problémy rozvoja vidieka v Slovenskej republike............................... 13

1.3 LEADER ................................................................................................................15

1.3.1 História a charakteristika programu LEADER..............................................15

1.3.2 Znaky a ciele programu LEADER................................................................ 18

1.4 Vymedzenie pojmu mikroregión ........................................................................ 20

1.5 Vymedzenie pojmu miestna akčná skupina........................................................ 21

1.5.1 Úlohy miestnej akčnej skupiny......................................................................22

1.6 LEADER a Slovenská republika......................................................................... 22

2 Cieľ práce ..................................................................................................................... 24

3 Metodika práce............................................................................................................. 25

4 Výsledky práce.............................................................................................................. 26

4.1 LEADER v Nitrianskom samosprávnom kraji ................................................. 26

4.2 Združenie MR Svornosť........................................................................................27

4.2.1 História budovania MR Svornosť..................................................................27

4.2.2 Charakteristika územia MR Svornosť.............................................................31

4.2.3 Súčasné aktivity MR Svornosť...................................................................... 34

5 Návrh na využitie výsledkov........................................................................................ 37

6 Záver................................................................................................................................38

Zoznam použitej literatúry ............................................................................................. 39

Zoznam príloh....................................................................................................................42

Prílohy ............................................................................................................................... 43

Úvod

Problematika rozvoja vidieka sa stala nielen na Slovensku naozaj dôležitou témou.

V našich podmienkach dôležitou preto, lebo vidiecke oblasti tvoria väčšinu územia

Slovenska, ale aj preto, lebo vidiek disponuje mnohými výhodami, ktoré v mestských

centrách nie je možné nájsť a pre ľudí sú nenahraditeľnými. Dôležitou témou je aj

z dôvodu, že rozvoj vidieka je úzko spojený s rozvojom celej krajiny, keďže práve vidiek

zabezpečuje potravinové a prírodné zdroje a zároveň poskytuje aj priestor pre kultúru,

šport, rehabilitáciu alebo relax. Potenciál vidieckych oblastí je teda obrovský, no ako vraví

stará múdrosť, je potrebné nielen brať, ale aj dávať. A práve preto je nutné vidiek

rozširovať a zveľaďovať.

Slovensko sa radí k tým štátom, ktoré v aktuálnom programovacom období

do Programu rozvoja vidieka  zaviedli LEADER, ktorý tvorí jeho štvrtú os. Princípy, ktoré

sú pre filozofiu LEADER charakteristické, predstavujú vyššiu kvalitatívnu úroveň politiky

regionálneho rozvoja. Zameraný je na plánovanie a realizáciu projektov na najnižšej úrovni

jeho samotnými obyvateľmi v konkrétnych mikroregiónoch. Týmto spôsobom  vznikajú

v regiónoch nové hodnoty – zdokonaľovanie sa v oblasti zručností, zvyšovania vedomostí

a informácií, možnosti uspokojiť vlastné potreby, uvedomenie si potreby vzájomnej

dôvery, zabránenie odchodu obyvateľov do miest,  ale aj schopnosť kooperácie pri riešení

spoločných problémov i záujmov v rôznych oblastiach života. Ďalším dôležitým

špecifikom je vytváranie partnerstiev medzi súkromným a verejným sektorom. Snaha

o spoluprácu inštitúcií a obyvateľov regiónu môže priniesť pozitívne výsledky.   

Život na vidieku či v meste má svoje výhody i nevýhody. Pre mesto je

charakteristická anonymita, uponáhľanosť, premenlivosť, preľudnenosť a znečistenie, ale

vyššia zamestnanosť, či lepšia dostupnosť služieb úradov, zdravotníckych či iných služieb.

Vidiek naopak charakterizuje nižšia zamestnanosť, v priemere vyššia chudoba, ale

i tradičnosť, pokojný spôsob života, poľnohospodárstvo alebo  rekreácia. Tento potenciál

však nie je nevyčerpateľný.

Je dôležité venovať  sa problémom a možnostiam rozvoja vidieka. A preto je

hlavným cieľom tejto práce zhodnotenie uplatňovania prístupu LEADER v mikroregióne

Svornosť, história jeho budovania ako aj charakteristika daného mikroregiónu.

 

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

Prehľad riešenia problematiky je zameraný na poukázanie existencie fenoménu

programu LEADER a jeho spôsob fungovania a využívania. Operacionalizáciou

témotvorných pojmov v zadaní bakalárskej práce sme osobitnú pozornosť venovali

termínu vidiek, miestna akčná skupina, mikroregión, venovali sme sa súčasným

problémom rozvoja vidieka, definujeme program LEADER, jeho znaky a ciele.

1.1 Definovanie vidieka

Zjednotiť definíciu vidieka je náročné. Minulosti bolo slovo vidiek spájané výlučne

s poľnohospodárstvom a s chudobou. Dnes je toto chápanie prežitkom. V súčasnosti sa

pojem vidiek chápe z viacerých pohľadov.

Potočková (2005): „Všeobecne platná definícia vidieka, ktorú by akceptovali

odborníci, nie je, pretože vidiek ako multifunkčný systém je doteraz nedostatočne

preskúmaný a ako celok nezhodnotený.“ Zložitosť definovania vidieka potvrdzuje aj

Majerová (2005), ktorá tvrdí, že kritériá, vďaka ktorým by bolo možné jednotne definovať

vidiek a tiež určiť hranicu medzi mestom a vidiekom, nie sú jednotné.

Taktiež možno vidiek chápať jednak v geografickom, ale aj sociálnom zmysle. Vidiek

môžeme teda chápať ako mimomestskú prírodnú oblasť s nižšou hustotou zaľudnenia ako

aj životom silno prepojeným s poľnohospodárstvom. Pre vidiek je charakteristický vysoký

podiel vidieckeho obyvateľstva, poľnohospodárstvo a cestovný ruch. Na tejto definícii sa

zhoduje viacero autorov: Hanušin (2000), Moravčiková – Kučírková (2006), Jandourek

(2007).

Ako ďalej uvádza Belajová (2006): „Problematika vidieka, vidieckych regiónov

a vidieckych obcí je predmetom záujmu odborníkov tak zo spoločenských, ekonomických,

prírodovedných, ako aj technických odborov. Je taktiež predmetom záujmu politikov

a obyvateľov žijúcich vo vidieckom priestore.“

Tvrdoňová (2006) tvrdí, že vo väčšine prípadov majú vidiecke obce do 5000

obyvateľov a tieto obce nie sú Štatistickým zákonom definované ako mestá.

Podľa Fázikovej (2009) závisí definícia vidieka od sledovaného cieľa. „Sociológia

vymedzuje vidiek a vidiecky priestor na základe odlišného spôsobu života, vyplývajúceho

z odlišného sociálnych väzieb na dedine a v meste, tiež na základe aktivít obyvateľstva,

kde na vidieku väčšina ekonomicky aktívneho obyvateľstva pracuje v pôdohospodárstve,

alebo odchádza za prácou.“ Ak sa však pozrieme na vidiek z geografického hľadiska,

budeme môcť tento chápať ako „územie, ktoré je tvorené súčtom plochy katastrov sídiel

označených ako dediny.“ Pre dediny je charakteristická rurálna štruktúra v zastavanom

území.

Na základe tvrdení mnohých autorov možno povedať, že vidiecke oblasti sa môžu

chápať ako protipól urbanizovaného priestoru, čo potvrdzuje aj nasledovná tabuľka.

Tab. 1 Základné rozdiely medzi vidieckym a urbanizovaným priestorom

Charakteristika Vidiecky priestor Urbanizovaný priestor

Ekonomika

Väčšinou odvetvia primárneho sektora,

založené na využívaní pôdy a ostatných prírodných

zdrojov

Lokalizácia koncentrovaných ekonomických aktivít, založených najmä na spracovaní, obchode

a službách

DemografiaObyvateľstvo disperzne rozmiestnené v malých

zhlukoch

Obyvateľstvo koncentrované s tendenciou rastu

Fyzická dostupnosť

Nízka kvalita dopravnej infraštruktúry a služieb,

vysoké časové a finančné náklady na cestovanie

Rozvinutá dopravná infraštruktúra, kvalita služieb rozdielna, napr. v dôsledku

dopravných zápch

Environmentálne riziká

Úzko zviazané s výrobnými procesmi spôsobujúcimi vyčerpávanie prírodných

zdrojov

Vyplývajúce ako z produkcie, tak z hustoty obyvateľstva (znečistenie vody a ovzdušia, odpady)

Zdroj: Fáziková, M., 2009

Vidiek má špecifické charakteristiky, z ktorých vyplývajú funkcie

v socioekonomickom rozvoji krajiny. Fáziková (2009) zaradila tieto funkcie do

nasledujúcej schémy.

Obr. 1 Funkcie vidieka v socioekonomickom systéme spoločnosti

Zdroj: Fáziková M., 2009

Územie Slovenskej republiky, ale aj celej Európskej únie z veľkej časti tvoria

vidiecke územie. Toto tvrdenie potvrdzuje aj Rumanovská (2006), ktorá tvrdí, že „vidiecke

oblasti pokrývajú 90% územia Európskej únie a predstavujú životný priestor pre približne

polovicu obyvateľov EÚ. Napriek poklesu podielu na tvorbe HDP stále zostávajú

hlavnými užívateľmi pôdy na vidieku predovšetkým odvetvia poľnohospodárstvo

a rybárstvo. Najmä z tohto dôvodu sú tieto odvetvia kľúčové v oblasti manažmentu

prírodných zdrojov a stále zabezpečujú hodnotný prínos z pohľadu sociálno-ekonomického

rozvoja vidieka.“

1.2 Súčasné problémy rozvoja vidieka v Slovenskej republike

„Sociálne prostredie na vidieku je v kríze. Niekdajšie sociálne vzťahy medzi

obyvateľmi, ako aj sociálne funkcie poľnohospodárskych a iných podnikov, sa zrútili

a nové sa doteraz nevytvorili. V súčasnosti na dedine len z časti funguje susedská sociálna

výpomoc, ktorá sa obmedzuje predovšetkým na pomoc spojenú s domácim

hospodárstvom,“ tvrdí Belajová (1999) .

Podľa Fázikovej (2003) je „základnou príčinou súčasných problémov a konfliktov

na vidieku nesúlad medzi procesom industrializácie a urbanizácie Slovenska. Industriálny

rozvoj Slovenska v období socializmu bol síce sprevádzaný aj rýchlym rastom pracovných

príležitostí v priemysle, nie však aj adekvátne rýchlym procesom urbanizácie krajiny.

Nedostatok pracovných síl v mestách nie je riešený adekvátnou bytovou výstavbou, ale

využíva ochotu vidieckeho obyvateľstva dochádzať za prácou.“

Rozvoj vidieka sa stal jednou z najdiskutovanejších tém. Vidiecke obce začínajú

spoločne participovať na riešení problémov, s ktorými sa stretávajú v bežnom živote.

Na vidieku je dôležité vytvárať také podmienky, ktoré zabránia emigrácii obyvateľstva

z jednotlivých oblastí a zároveň pomôže zatraktívniť vidiek pre mladú generáciu.

Problémy vidieka je možné podľa Tvrdoňovej, Piknovej, Reeda (1998)

sformulovať nasledovne:

vyšší priemerný vek a regresný demografický vývoj,

narušený hodnotový systém a vzťah ku obci a ku krajine,

narušená prirodzená kultúrno-historická vývojová kontinuita,

nižšia priemerná úroveň vzdelanosti,

nízka miera informácií o možnostiach podnikania,

nedostatočne rozvinutá ekonomická základňa a potreba migrácie za prácou,

konzervatívne myslenie a nedostatok odborníkov,

nedostatočná infraštruktúra, služby, nedostatok finančných zdrojov.

Nedostatočne vybudovaná technická a sociálna infraštruktúra je problémom,

ktorým sa zaoberá Gabašová a Belajová (2003). Podľa nich vybudovaná infraštruktúra

vytvára úspory pre obyvateľov a podnikateľov, ktoré plynú z dopravných nákladov ako aj

úsporu nákladov vynaložených z vlastných zdrojov na vybudovanie technickej

infraštruktúry, ktorou je hlavne plyn, voda a kanalizácia. Takéto územia vybavené

technickou infraštruktúrou sú pre podnikateľov a investorov lákadlom, pretože prinášajú

aglomeračné úspory. Vybavenosť infraštruktúrou rovnako ovplyvňuje aj kvalitu miestneho

obyvateľstva.

Rozhodujúca je aj hustota cestnej siete a napojenie na medzinárodné ťahy. Taktiež

zaostávajú vo vybudovaní telekomunikačných sietí. Keďže nie je dostatočne rozvinutá

podnikateľská aktivita a nie je vytvárané finančné zázemie, nie je teda dostatočne vysoká

ponuka pracovnej sily.

Najdôležitejším faktorom podmieňujúcim rozvoj vidieka je podľa Rusnáka (2006)

človek: „Ľudský faktor je najdôležitejšou stránkou rozvoja a oživenia vidieka. Nedostatok

finančných prostriedkov a kapitálových zdrojov nedáva šancu pre riešenie problémov

cestou investícií. Obec je veľmi malá jednotka z hľadiska finančných zdrojov, z hľadiska

dostatku odborníkov i z hľadiska ponuky pre trh. Tiež je malou jednotkou z hľadiska

efektívnosti vzdelávacích a školiacich programov.“

Problémy rozvoja vidieka nie sú len ekonomického, ale aj sociálneho charakteru.

Tieto problémy sa týkajú najmä prechodu kompetencií zo štátu na samotné obce, s čím

súvisí nedostatok financií nevyhnutných pre rozvoj vidieckych oblastí. K týmto

problémom sa pridružuje nedostatok informácií. Obce majú nedostatok podporných

nástrojov v oblasti politiky finančnej a daňovej. V Slovenskej republike sa problém

nedostatku financií rieši prostredníctvom orgánov štátnej správy na vládnej úrovni

a prostredníctvom Združenia miest a obcí Slovenska na mimovládnej úrovni.

Na vládnej úrovni existujú tri hlavné smery ovplyvňujúce rozvoj vidieka:

Program podpory zamestnanosti na vidieku,

Program obnovy dediny,

regionálne opatrenia.

Pri plánovaní rozvoja vidieka sa uprednostňuje princíp „zdola – nahor“.

Dodržiavaním tohto princípu je možné zabezpečiť aktívnu účasť miestnych obyvateľov

na rozvojovom pláne vidieka. Priority pre riešenie problematiky rozvoja vidieka z pohľadu

integračného procesu Európskej únie a možností čerpania zo štrukturálnych fondov sú:

1) výstavba základnej infraštruktúry v oblasti vodného hospodárstva, v tejto oblasti je

najväčším problémom napojenie malých obcí na verejnú vodovodnú a kanalizačnú

sieť a taktiež nevyhnutné dobudovanie čistiarne odpadových vôd,

2) dobudovanie dopravnej infraštruktúry vo vidieckych sídlach,

3) zlepšenie telekomunikačnej infraštruktúry.

1.3 LEADER

Prístup LEADER, z francúzskeho Liaison entre actions de développement de

l'économie rurale - prepojenie akcií pre rozvoj vidieckej ekonomiky, predstavuje metódu

mobilizácie a realizácie rozvoja v miestnych vidieckych spoločenstvách. Princíp  prístupu

LEADER vznikol z iniciatívy Európskej komisie začiatkom 90. rokov ako pilotný projekt

pre podporu integrovaných aktivít alebo rozvojových schém, ktoré sa programujú

a realizujú výlučne na miestnej úrovni.

Vďaka LEADER prichádzajú vidiecke oblasti na nové spôsoby, ako sa stať alebo

zostať konkurencieschopnými, ako najlepšie využiť svoje aktíva a ako prekonať problémy

napríklad starnúce obyvateľstvo, alebo nedostatok pracovných príležitostí. Vďaka

takémuto prístupu potom samotní obyvatelia dokážu zlepšiť kvalitu života.

1.3.1 História a charakteristika programu LEADER

„LEADER bol predstavený Európskou komisiou dňa 19. marca 1991, nasledujúc

konzultácie v roku 1990. Postavený bol na úspešných iniciatívach, ktoré sa od roku 1970

ujali v Európe. Avšak určité vlády členských krajín, ba čo viac, niektorí predstavitelia

komisie boli spočiatku menej nadšení a nepriali si angažovať sa v tejto oblasti,“ tvrdí

Bryden (2006).

LEADER bol predstavený v čase reformy štrukturálnych fondov, v období veľkého

tlaku na inováciu inštitucionálnych rozvojových prístupov. Program LEADER teda

predstavoval radikálnu zmenu, pretože bol silne orientovaný na územie, zatiaľ čo tradičné

prístupy sa orientovali na sektory. Tento nový program nemal náročnú schému

financovania a predstavoval akýsi experiment vyvíjajúci sa oddelene od ostatných druhov

rozvoja vidieka. Najradikálnejšou inováciou LEADER boli miestne akčné skupiny, ktoré

dostali k dispozícii určitú sumu peňazí a slobodne sa mohli rozhodovať, kam ich investujú.

Európska komisia (2006) tvrdí, že „stratégia miestneho rozvoja musí mať

viacsektorové odôvodnenie integrujúce niekoľko sektorov činnosti. Akcie a projekty

obsiahnuté v miestnych stratégiách by mali byť prepojené a koordinované ako súdržný

celok. Integrácia sa môže týkať akcií, alebo, čo je dôležitejšie, spojení medzi rôznymi

ekonomickými, spoločenskými, kultúrnymi, ekologickými aktérmi a zainteresovanými

sektormi.“

Od roku 2007 a prístup LEADER integruje do politiky rozvoja vidieka Európskej

únie, teda už nie je samostatný program, ale stal sa súčasťou vnútroštátnych a regionálnych

programov všeobecného rozvoja vidieka podporovaného Európskou úniou. Členské štáty si

navrhujú sami svoje programy rozvoja vidieka v súčinnosti s legislatívou Európskej únie

a teda sú zodpovedné za ich implementáciu. Vzhľadom na rôznorodosť vidieckych oblastí

a problémov je táto možnosť výhodná (Program rozvoja vidieka Slovenskej republiky,

2007).

LEADER I sa spustil v Európskej únii v roku 1991. Zameriaval sa na aktivizáciu

miestnych aktérov, vytváranie partnerstiev či pripravovanie miestnych stratégií rozvoja.

Miestne akčné skupiny sa mohli slobodne rozhodovať o zameraní stratégie a do tohto

programu sa zapojilo vyše 200 miestnych akčných skupín z vtedajších členských štátov

Európskej únie.

„LEADER II bol spustený v roku 1994 pre nové programovacie obdobie. Aktéri

vidieckeho rozvoja ako aj inštitúcie na rôznych úrovniach už lepšie chápali charakteristiky

celého procesu. Dôraz sa kládol najmä na skutočne inovatívne projekty, spoluprácu

a sieťovanie miestnych akčných skupín, určenie charakteristických zložiek prístupu

LEADER, hodnotenie, vrátane hodnotenia všetkých aktivít uskutočnených miestnymi

akčnými skupinami, ale i výmenu skúseností a know-how,“ tvrdí Shucksmith (2000).

LEADER+ podporoval realizáciu integrovaných stratégií. Tieto stratégie mohli byť

začlenené nasledovne:

využívanie prírodných a kultúrnych zdrojov,

pridávanie hodnoty miestnym produktom,

zlepšovanie kvality života vo vidieckych oblastiach,

využívanie nového know-how a nových technológií.

Do tohto programu sa zapojilo 893 miestnych akčných skupín. Základným prvkom

bola kooperácia vidieckych oblastí nielen v rámci jednej členskej krajiny, ale aj medzi

vidieckymi oblasťami niekoľkých členských krajín navzájom. LEADER+ sa sústreďoval

na ciele, ktoré boli súčasťou rozvojovej stratégie.

Najvhodnejšími oblasťami pre tento program sú oblasti charakterizované ako

vidiecke. Jarábková (2005) ich rozčlenila do troch typov:

a) osobitne poškodené oblasti – horské a ostrovné oblasti, ekonomický rozmach

je takmer nemožný bez investícií do infraštruktúry,

b) vidiecke problémové oblasti – poznačené starnúcim obyvateľstvom, alebo jeho

odchodom, obmedzenou ponukou služieb, dôležitosť poľnohospodárstva ostáva

zachovaná,

c) vidiecke oblasti na okraji – na hraniciach s veľkými priemyselnými centrami.

Kroupová – Červená označili LEADER za mimoriadny z niekoľkých dôvodov:

na základe troch predchádzajúcich programovacích období sa LEADER

prepracoval natoľko, že jeho koncepcia sa dá využiť v hlavných programoch

rozvoja vidieka,

je dostatočne vybavený a finančne zabezpečený pre realizáciu rozvojových

projektov,

strategický prístup pokrýva celý rad problémov vidieka,

profesionalizácia organizačných štruktúr a podpora jeho vytvárania.

Vývoj programu LEADER možno začleniť do štyroch generácií. Obrázok 2 ponúka ich

prehľad.

Obr. 2 Generačný vývoj programu LEADER

Zdroj: Európska komisia

Základnými charakteristikami LEADER sú podľa Tvrdoňovej (2004):

orientácia na limitované územie,

aktívne zapojenie ľudí ( miestnych akčných skupín),

prístup zdola nahor,

projekty a projekty realizované výlučne miestnou akčnou skupinou,

každá miestna akčná skupina si vypracováva rozvojovú stratégiu i podnikateľský

plán,

jednotlivé skupiny LEADER vytvárajú sieť v prospech výmeny informácií,

skúseností a spoločných projektov.

1.3.2 Znaky a ciele programu LEADER

„Prístup LEADER je zhrnutý v siedmich znakoch. V celej koncepcii vystupujú

ako špecifický balík. Všetky znaky sa navzájom dopĺňajú a ovplyvňujú, nielen v priebehu

celého procesu realizácie, ale aj s trvalými pozitívnymi dopadmi na vidiecke oblasti

a schopnosťou riešiť vlastné problémy,“ tvrdí Machold (2004). Tieto znaky sú rozčlenené

nasledovne:

1) Oblastné stratégie miestneho rozvoja – je operačný program na lokálnej úrovni.

Spája jednotné a zväčša malé územia, pre ktoré je charakteristická miestna identita,

spolupatričnosť, tradície, spoločné potreby a ciele. Tento cieľ má významnú

funkciu, keďže sa problémy riešia na miestnej úrovni,

2) Prístup zdola nahor – čiže stratégie tvoria miestni aktéri, ktorí najlepšie poznajú

situáciu danej oblasti a zaisťujú najvhodnejšie riešenie problémov. Tento znak je

zo všetkých znakov najvýraznejší,

3) Partnerský prístup a miestna akčná skupina – predstavuje základnú bunku pre

realizáciu jednotlivých projektov. Miestne akčné skupiny rozhodujú o financovaní

stratégií a projektov.

Prístup Leader, základný sprievodca (2006) definuje vidieckych aktérov:

mladí ľudia,

ženské združenia,

environmentálne združenia,

miestni politickí predstavitelia,

poskytovatelia kultúrnych a obecných služieb,

občania, obyvatelia a ich miestne organizácie,

obchodné združenia,

profesionálne organizácie a zväzy zastupujúce farmárov, odborníkov z iných

oblastí a mikropodnikov.

d) Uľahčovanie inovácie – môže predstavovať prenášanie a adaptáciu inovácií. Tieto

boli vytvorené na inom území. Na takomto uľahčovaní zavádzania nových

prístupov sa podieľajú miestne akčné skupiny. Inovácie môžu mať formu

technologických a výrobných procesov, informačných a komunikačných

technológií, ale aj nových spôsobov propagácie územia, zapojenia nových skupín

do rozhodovania. Pre nízku hustotu a pomerne nedostatočnú úroveň ľudských

a fyzických zdrojov majú niektoré vidiecke oblasti sťaženú situáciu.

e) Integrované a viacsektorové akcie – LEADER sa zameriava na podporu viacerých

sektorov. Akcie a projekty, ktoré tvoria súčasť miestnych stratégií, by mali

fungovať na princípe koordinovanosti a prepojenosti. Integrácia by mala byť

zameraná na celý program, na špecifické skupiny akcií a na spojene medzi

spoločenskými, kultúrnymi a ekonomickými aktérmi.

f) Vytváranie sietí – zahŕňa v sebe výmenu dosiahnutých skúseností, výsledkov

a know –how, pričom nie je dôležité, či jednotlivé skupiny a organizácie patria

do skupiny priamych príjemcov pomoci LEADER alebo nie. Vytváraním sietí

sa postupne odstraňuje izolácia.

g) Spolupráca za účelom výmeny skúseností a projektov – tá môže byť uskutočňovaná

na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Spolupráca je možná s inou

skupinou LEADER, ako aj so skupinou s podobným prístupom inovácií v inom

regióne, členskom štáte EÚ, dokonca v inej krajine.

Podľa Tvrdoňovej (2004) sa ciele dajú chápať nasledovne: „Zapojenie všetkých

skupín obyvateľstva do programovania a projektovania, obnova miestnej kultúry, rozvoj

malého a stredného podnikania, diverzifikácia miestnych ekonomík, rozvoj zamestnanosti,

zlepšenie služieb pre obyvateľstvo, ochrana životného prostredia, výrazná mobilizácia

súkromného kapitálu, podpora inovatívnych a multiplikovateľných opatrení, výmena

skúseností a tvorba národných a nadnárodných sietí miestnych akčných skupín.“

Ciele programu LEADER sú v súlade s cieľmi celkovej politiky rozvoja vidieka

Európskej únie.

Os 4: Realizácia prístupu LEADER

Priorita: Zlepšovanie manažmentu a riadenia a mobilizácia rozvojového potenciálu

vo vidieckych oblastiach.

Opatrenie č. 1 – Implementácia integrovaných stratégií rozvoja územia:

Opatrenie nadväzuje na posledné opatrenie Osi 3 „Získavanie zručností, oživovanie

a vykonávanie integrovaných stratégií rozvoja územia.“ Jednotliví koneční

prijímatelia uvedení v stratégii môžu prihlásiť svoje projekty, ktoré sú zahrnuté

do stratégie a sú v súlade s podmienkam zverejnenými v ostatných opatreniach

Osi 3 podpore jednotlivých projektov môže rozhodovať miestna akčná skupina.

Cieľ: Zlepšenie kvality života vo vidieckych oblastiach a zlepšenie ekonomickej

príležitosti a sociálnych podmienok vidieckeho obyvateľstva.

Opatrenie č. 2 – Vykonávanie projektov spolupráce:

Spolupráca pri tvorbe projektov sa môže odohrávať medzi miestnymi akčnými

skupinami, ale môže ísť aj o verejno-súkromné partnerstva, ktoré si stratégie

pripravujú sami prostredníctvom opatrenia Osi 3.

Cieľ: Podporiť spoluprácu, inovácie, potrebné zručnosti, výmenu a prenos

skúseností s implementáciou prístupu LEADER.

Opatrenie č. 3 – Chod miestnej akčnej skupiny:

Finančné prostriedky poskytnuté miestnym akčným skupinám majú presné určenie.

80% poskytnutých prostriedkov slúži na prevádzkovú a administratívnu činnosť

miestnej akčnej skupiny, zatiaľ čo zvyšných 20% je určených na vytváranie

schopností a zručností miestnej akčnej skupiny. Žiadateľom je miestna akčná

skupina s právnou subjektivitou.

Cieľ: Tvorba a zvyšovanie kapacít pre realizáciu prístupu LEADER

Program LEADER v rokoch 2007 – 2013 si za hlavný cieľ postavil „poskytovať

potrebné zručnosti a skúsenosti vidieckym komunitám na vytvorenie integrovaných

prístupov k miestnemu rozvoju.“

1.4 Vymedzenie pojmu mikroregión

Je dôležité okrem pojmu vidiek definovať a vysvetliť aj pojem mikroregión.

Termín mikroregión, resp. mikroregionálne združenie obcí nebol jednoznačne definovaný.

Tvrdoňová, Piknová, Reed (1998) definujú mikroregión ako „inštitúciu, v ktorej je

niekoľko obcí spojených geograficky alebo ekonomicky a spoločne riešia nadobecné

problémy alebo spoločne plánujú svoj rozvoj. Ide o dobrovoľné zoskupenie obcí, ktoré

môže v reálnom živote byť spoločenstvom obcí – právnických subjektov alebo

občianskych združení.“

Tvrdoňová (1999) charakterizuje spoločenstvo obcí ako spojenie samospráv obcí

a preto má charakter jednosektorového partnera, na základe čoho sa neskôr určuje

charakter jeho programu. Spoločenstvo obcí vo svojej podstate vychádza zo zákona

o obecnom zriadení, ktorý umožňuje obciam svoje problémy riešiť spoločne a organizačne

sa spájať do väčších územných celkov. V spoločenstve obcí obecné samosprávy delegujú

výkon niektorých funkcií na mikroregión. Tieto sa potom vzájomne zastupujú

v rokovaniach a volia spoločný postup v niektorých komunálnych záležitostiach.

Mikroregióny sú východiskové obvody a zdieľajú sociálnu, ekonomickú

a geografickú problematiku. Sú schopné vytvárať vlastný rozvojový program na báze

využitia miestnych zdrojov a inovatívnych postupov na princípe a spolupráce. Optimálnou

veľkosťou mikroregiónu je približne veľkosť malého mesta, teda asi 10 tisíc obyvateľov

(Rusnák 1996).

1.5 Vymedzenie pojmu miestna akčná skupina

Miestne akčné skupiny predstavujú verejno-súkromné partnerstvá, v ktorých majú

svoje zastúpenie miestne komunity, podnikatelia, verejná správa, poľnohospodárske

a lesnícke subjekty, mladí ľudia, ženy a iní dôležití aktéri na miestnej úrovni. Podmienkou

je, aby zástupcovia súkromného sektora (vrátane mimovládnych organizácií) tvorili

minimálne polovicu partnerstva. Miestna akčná skupina vzniká ako neformálne partnerstvo

kľúčových subjektov verejného a súkromného sektora, ktoré pôsobia v území.

Podľa publikácie Európskeho observatória pre vidiecke oblasti (2007) je miestna

akčná skupina definovaná ako „orgán verejných a súkromných predstaviteľov

zjednotených v partnerstve, ktoré identifikuje spoločnú stratégiu a miestny akčný plán

rozvoja v oblasti LEADER+. Miestna akčná skupina je jedných z najoriginálnejších

a najstrategickejších znakov prístupu LEADER. Miestna akčná skupina vybavená tímom

odborníkov, rozhodovacími právomocami a pomerne veľkým rozpočtom predstavuje nový

model organizácie, ktorá môže podstatne ovplyvniť inštitucionálnu a politickú rovnováhu

danej oblasti.“

V multi-sektorovom partnerstve, ktoré je zásadou miestneho rozvoja sa najčastejšie

stretávajú zástupcovia skupín:

súkromného sektora,

občianskeho a neziskového sektora,

verejného sektora – miestnej samosprávy alebo jej združení, miestnej štátnej

správy, regionálnej samosprávy.

Jednotliví zástupcovia sektorov sú si rovní, bez nadradenosti jedného nad druhým.

Partnerstvo funguje a rozvíja sa na základe pravidelných stretnutí, výmeny informácií

a kontaktov.

1.5.1 Úlohy miestnej akčnej skupiny

Úlohy miestnej akčnej skupiny definovala Tvrdoňová (2006) tieto:

koordinácia rozvoja pokrývaného územia,

zostavovanie stratégie rozvoja územia,

dozeranie na realizáciu stratégie,

zostavovanie implementačných pravidiel realizácie stratégie,

navrhovanie a schvaľovanie manažmentu, manažéra územia,

kontrola manažmentu,

zabezpečovanie pravidelného monitorovania,

zabezpečovanie nezávislého hodnotenia programu,

zriadenie päť člennej výberovej komisie a výber projektov,

dozeranie v kooperácii s monitorovacím výborom na realizáciu projektov,

zabezpečovanie konfliktu záujmu a transparentnosť postupov.

1.6 LEADER a Slovenská republika

V Slovenskej republike sa LEADER po prvýkrát zapája do Programu rozvoja vidieka

v období 2007 – 2013. Ako uvádza Národný strategický plán rozvoja vidieka (2006),

v tomto programovacom období boli ako prioritné ciele zvolené zvýšenie

konkurencieschopnosti poľnohospodárstva, potravinárstva a lesníctva a zlepšenie

životného prostredia zavedením vhodných poľnohospodárskych a lesníckych postupov

a kvalitu života na vidieku s dôrazom na trvalo udržateľný rozvoj.

Podľa Európskej komisie (2008) sa tieto ciele pridŕžajú druhého základného pilieru

spoločnej poľnohospodárskej politiky. Tým je realizácia udržateľného rozvoja vidieka

v Európskej únii.

NSPRV 2007 – 2013 (2006) sa stanovený cieľ rozhodol napĺňať prostredníctvom

štyroch tematických osí:

1) Os 1 – Zlepšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a lesného

hospodárstva,

2) Os 2 – Zlepšenie životného prostredia a krajiny,

3) Os 3 – Kvalita života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho

hospodárstva,

4) Os 4 – LEADER.

Os 1 má za úlohu zvýšiť konkurencieschopnosť agropotravinárskeho a lesníckeho

sektora. Cieľom osi 2 je vytvoriť multifunkčné poľnohospodárske a lesnícke systémy, čím

sa zvýši podiel zamestnanosti na vidieku. Os 3 sa zameriava na zvýšenie zamestnanosti

na vidieku a podporu rozvoja obcí. Inováciou je integrácia komunitnej iniciatívy LEADER

do politiky rozvoja vidieka.

LEADER je realizovaný prostredníctvom Osi 3, čo znamená, že miestne rozvojové

stratégie by mali akceptovať jednu alebo viac priorít uvedených v Osi 3 (bližšie pozri

Prílohu 1).

Nakoľko sa Slovenská republika nezúčastnila implementácie iniciatívy LEADER+,

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky sa podieľa na zabezpečení

implementácie prostredníctvom nasledujúcich administratívnych opatrení:

vypracovanie návrhu kritérií pre prípravu stratégie, pre výber miestnej akčnej

skupiny riadiacim orgánom,

vypracovanie návrhu administratívneho a politického rámca riadenia prístupu

LEADER,

výber a správna identifikácia vidieckych oblastí, na ktorých základe budú vybrané

územia, v ktorých bude LEADER najefektívnejší.

2 CIEĽ PRÁCE

Program LEADER tvorí 4. os Programu rozvoja vidieka SR pre roky 2007 – 2013,

predstavuje nástroj rozvoja vidieka, ktorý finančne podporuje verejno-súkromné

partnerstvá a umožňuje rozvíjať vidiecky priestor. V kontinuite týchto skutočností sme si

v našej práci stanovili primárny cieľ i parciálne ciele.

Cieľom bakalárskej práce analyzovať na význam a uplatňovanie prístupu LEADER

na Slovensku so zameraním na Združenie MR Svornosť.

Takto definovaný cieľ sme po analýze dostupnej knižnej literatúry a aktuálnych

internetových zdrojov rozdelili na nasledujúce parciálne ciele:

charakteristika daného územia,

analýza súčasných projektov daného územia.

Pri definovaní cieľov sme vychádzali z dostupných zdrojov, z údajov poskytnutých

skúmaným objektom uplatňujúcim prístup LEADER na Slovensku. Analýza skúmanej

problematiky preddefinovala sformulovanie základných prieskumných otázok v štruktúre

riadeného rozhovoru.

3 METODIKA PRÁCE

Metodika našej bakalárskej práce bola v intenciách všeobecných postupov

založených na zbere údajov a štúdia odbornej literatúry.

Bakalársku prácu sme spracovali v troch fázach. Po konkretizovaní zadania

bakalárskej práce, zadefinovaní jej primárneho cieľa a parciálnych cieľov, sme v prvej

prípravnej etape sústredili pozornosť na výber a zhromažďovanie bazálnych a doplňujúcich

zdrojov, ktoré súviseli so zadanou témou práce. Zadanie a cieľ práce určilo aj rozsah

potrebných literárnych zdrojov, predovšetkým knižných publikácií, odborných

a vedeckých článkov, štátnych i európskych strategických dokumentov a určujúcich

internetových zdrojov.

Druhou etapou bakalárskej práce bolo štúdium literatúry, analýza a syntéza obsahu

zhromaždených zdrojov a určenie základných a dôležitých informácií pre konečné

zostavenie práce. Pozornosť sme upriamili na literatúru a aktuálne internetové zdroje, ktoré

sa týkali zvolenej témy na spracovanie prehľadu literatúry o súčasnom stave riešenej

problematiky.

V kontexte s teoretickou časťou bola v tretej pracovnej etape spracovaná vlastná

časť práce, jej ciele s vyhodnotením prieskumu vybraného subjektu skúmania – Združenia

MR Svornosť.

Prieskum v teréne, v ktorom sme stanovili nasledovný postup a úlohy, sme

zrealizovali: 

formulácia cieľov,

výber prieskumného objektu,

určenie prieskumných metód a techník,

zostavenie prieskumného nástroja,

realizácia prieskumu v teréne,

analýza a syntéza získaných údajov,

vyhodnotenie a interpretácia získaných údajov,

formulácia návrhov a záverov.

4 VÝSLEDKY PRÁCE

4.1 LEADER v Nitrianskom samosprávnom kraji

Jednou z možností podpory vidieckych oblastí cestou integrovaného rozvoja

vidieka je prístup LEADER, ktorý je určený pre mikroregióny, regióny a samosprávne

kraje. Nitriansky samosprávny kraj je prvým krajom v rámci Slovenskej republiky, ktorý

vytvoril vlastný nástroj pre prístup LEADER s názvom LEADER NSK. Do projektu sa

zapojil v roku 2006. NSK sa do projektu zapojil najmä z dôvodu, že viac ako polovica

obyvateľov je tvorená vidieckym obyvateľstvom. Projekt sa zameral najmä na podporu

vzniku miestnych akčných skupín, ktoré by následne mohli zvýšiť ekonomický a sociálny

rozvoj vidieckych oblastí, čím by sa následne posilnil trvalo udržateľný rast.

Vytváranie MAS pozitívne ovplyvňuje nielen dianie v rámci regiónu, ale aj za jeho

hranicami. Zlepšujú sa najmä vzťahy medzi regiónmi a vznikajú nové partnerstva.

Na základe tohto projektu vznikajú už spomínané MAS, ale taktiež Integrovaná

stratégia rozvoja územia. Táto stratégia predstavuje nástroj, ktorý umožňuje realizáciu

aktivít miestnych akčných skupín. Dosiahnuté výsledky z projektu neskôr podmieňujú

pripravenosť vidieckych oblastí na čerpanie finančných prostriedkov z Programu rozvoja

vidieka SR na roky 2007 – 2013.

Koordinátorom projektu sa stal Vidiecky parlament (VIPA). Vzniklo aj nové logo,

ktoré sa neskôr stalo súčasťou všetkých dokumentov (Obr. 3).

Obr. 3 Logo LEADER NSK

V súčasnosti dosahuje Nitriansky samosprávny kraj v oblasti politiky rozvoja

vidieka veľké úspechy. Spomedzi všetkých krajov na Slovensku bol najúspešnejší pri

získavaní finančných prostriedkov z Európskeho poľnohospodárskeho fondu na rozvoj

vidieka. Výberovou komisiou Riadiaceho orgánu na hodnotenie Integrovaných stratégií

rozvoja územia a výber miestnych akčných skupín bolo vybraných 15 konečných

prijímateľov v rámci Slovenskej republiky. Nitriansky samosprávny kraj potom z týchto 15

oprávnených žiadateľov na základe hodnotiaceho procesu bolo schválených až 5 miestnych

akčných skupín :

Občianske združenie pre rozvoj mikroregiónu "Požitavie - Širočina" (okres Zlaté

Moravce),

Občianske združenie Dolnohronské rozvojové partnerstvo (okres Levice),

Regionálne združenie Dolná Nitra, o. z. (okres Nitra),

Občianske združenie Mikroregión RADOŠINKA (okres Nitra),

Združenie mikroregiónu SVORNOSŤ (okres Topoľčany).

Týmto miestnym akčným skupinám bol následne udelený Štatút MAS a podpísali

zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s Pôdohospodárskou platobnou

agentúrou na implementáciu svojich Integrovaných stratégií po dobu piatich rokov.

4.2 Združenie MR Svornosť

V nasledujúcej kapitole sa budeme zaoberať konkrétnym mikroregiónom v rámci

Nitrianskeho samosprávneho kraja, Združenie MR Svornosť. Zamerali sme sa na históriu

a vznik mikroregiónu, charakteristiku mikroregiónu a taktiež súčasným projektmi, ktoré sú

realizované v danom mikroregióne.

4.2.1 História budovania MR Svornosť

Od roku 1993 sa postupne začalo budovať verejno-súkromné partnerstvo. Od tohto

roku sa začali totiž neformálne stretávať zástupcovia ôsmych obcí, ktoré ležia pozdĺž

povodia rieky Nitra. Cieľom týchto stretnutí bolo hľadanie riešení spoločných problémov.

Tieto stretnutia napokon vyvrcholili v roku 1998, kedy bolo schválené založenie

občianskeho združenia a následne jeho založenie 12. apríla 1999, na ustanovujúcej schôdzi

Združenie MR Svornosť. Podľa zákona č. 83/19910 Zb. o združovaní občanov v znení

neskorších predpisov bolo Združenie MR Svornosť zaregistrované 13. mája 1999

na Ministerstve vnútra SR.

V nasledujúcom období vznikli aktivity, ktoré mali smerovať k zapojeniu sa

do prípravy na integrovaný rozvoj vidieka. Na základe tejto iniciatívy sa uskutočnilo

spoločné stretnutie zastupiteľstiev obcí Združenia MR Svornosť a obcí mikroregiónu

Západný Tríbeč 17. marca 2006 za účelom spoločného postupu pri príprave na prístup

LEADER. Výsledkom tohto stretnutia bolo rozhodnutie obecných zastupiteľstiev zúčastniť

sa spoločného projektu „Stratégie rozvoja vidieka a príprava miestnych a odborných

kapacít prístupom LEADER“, ktorý bol financovaný Nitrianskym samosprávnym krajom.

Ukončením tohto projektu v roku 2008 vstúpilo sedem obcí do združenia.

Verejno-súkromné partnerstvo tvoria samospráva, poľnohospodárske družstvá

i podnikateľské subjekty podnikajúce v potravinárskom odvetví. Zastúpený je taktiež

občiansky sektor. Mikroregión má v súčasnosti 33 členov, z toho 17 obcí a pestrú paletu

podnikateľov, rôznych spoločenských organizácií a fyzických osôb. Prehľadné zloženie

miestnej akčnej skupiny ponúka nasledovný obrázok.

Obr. 4 Zloženie členskej základne MAS

Zdroj: Vlastné spracovanie

Do verejno-súkromného partnerstva bola zapojená aj verejnosť. Tento proces

prebehol vo viacerých líniách. V prvej línii tento proces prebehol cez viaceré projekty,

ktoré združenie realizovalo od roku 2001. Prvým projektom bolo vytvorenie

komunikačného centra v Chrabranoch, ktorým sa naštartovala pomoc pre celé územie

mikroregiónu. Prostredníctvom regrantingového programu „Pre lepší život na vidieku“

v roku 2003 sa obyvatelia priamo zúčastnili na plánovaní a realizácii vlastných projektov.

Podporených bolo 5 projektov z finančných zdrojov obcí v celkovej výške 60 000 Sk.

Celková hodnota projektov po ich realizácií dosiahla 155 282 Sk. Ako prvý krok postavený

na báze interaktívneho zapojenia verejnosti v súvislosti s prípravou integrovanej stratégie

sa začal v roku 2003 spracovávať Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja

mikroregiónu. Obyvatelia sa zapájali prostredníctvom verejných stretnutí v obciach

a taktiež formou informačnej kampane prostredníctvom Občasníka Svornosť.

Intenzívnejšie sa však začala zapájať verejnosť až prostredníctvom projektu

Technickej pomoci v roku 2006 „Stratégia rozvoja vidieka a príprava miestnych

a odborných kapacít prístupom LEADER“ . Miestnymi obyvateľmi boli oslovovaní lídri,

ktorí by mohli mať záujem spolupracovať na rozvoji územia. V rámci tohto projektu boli

oslovení zruční obyvatelia, podnikateľské subjekty, spoločenské organizácie a taktiež boli

organizované podujatia, ktoré mali informovať širokú verejnosť o existencii združenia

a jeho činnosti.

Združenie mikroregiónu Svornosť v súčasnosti funguje na báze verejno-

súkromného partnerstva ako občianske združenie rešpektujúc princípy LEADER. Orgánmi

tohto združenia sú:

Členská schôdza je najvyšším orgánom. Každý z členov združenia má právo

hlasovať na jej zasadnutí. Výkonným orgánom je 9-členné predsedníctvo, ktoré

je volené členskou schôdzou na obdobie 4 rokov. Schvaľuje taktiež Integrovanú

stratégiu rozvoja územia mikroregiónu a jej aktualizáciu.

Revízna komisia má na starosti kontrolu činnosti a hospodárenia. 3-člennú

komisiu volí členská schôdza.

Predsedníctvo ako výkonný orgán v zmysle základných a interných

dokumentov:

a) je zodpovedné za implementáciu Integrovanej stratégie rozvoja územia,

b) riadi kanceláriu, na čele ktorej je menovaný manažér,

c) zriaďuje monitorovací výbor, vymenúva jeho členov, schvaľuje štatút

monitorovacieho výboru,

d) zriaďuje výberovú komisiu, volí a odvoláva jej členov, schvaľuje jej štatút,

e) predbežne schvaľuje projekty v rámci implementácie integrovanej stratégie

rozvoja územia.

Výberová komisia v zmysle realizácie ISRÚ MR SVORNOSŤ:

a) hodnotí a vyberá projekty, prostredníctvom ktorých sa implementuje

stratégia,

b) predkladá zoznam projektov, ktoré odporúča schváliť, vykonáva

administratívnu kontrolu ŽoNFP v zmysle Nariadenia Komisie (ES)

č.1975/2006, čl. 26 ods. 2, v rámci výberu projektov , ktoré sa budú

implementovať prostredníctvom stratégie

Monitorovací výbor je kontrolným orgánom implementácie ISRÚ MR

Svornosť. Medzi jeho funkcie patrí:

a) hodnotí a kontroluje realizáciu projektov v rámci stratégie,

b) pripravuje a vypracováva správy o implementácii stratégie, správy

o monitoringu,

c) monitoruje priebeh celého vecného a finančného plnenia projektov.

Predseda predkladá Pôdohospodárskej platobnej agentúre doporučené

a predbežne schválené Združením na čerpanie finančných prostriedkov

z Programu rozvoja vidieka a ďalšie dokumenty, ktoré sú určené pre Riadiaci

orgán a Pôdohospodársku platobnú agentúru.

Obrázok 3 ponúka prehľad organizačnej štruktúry MR Svornosť.

Obr. 5 Organizačná štruktúra MR Svornosť

Zdroj: Občasník Združenia MR Svornosť

Združenie MR Svornosť má zriadený osobitný účet, na ktorom sú finančné

prostriedky vyčlenené na implementáciu ISRÚ MR Svornosť. Činnosti združenia sú kryté

nasledovnými zdrojmi:

členské príspevky,

granty,

dotácie zo štátneho rozpočtu

sponzorské príspevky (dary)

výnosy majetku

úroky

príjmy za publikačnú a vydavateľskú činnosť

výnosy z hospodárskej činnosti združenia

služby poskytované Združením

príjmy z reklamnej činnosti

účastnícke poplatky zo vzdelávacích a odborných podujatí

4.2.2 Charakteristika územia MR Svornosť

Mikroregión sa rozprestiera na severe Nitrianskeho kraja, v okrese Topoľčany

s rozlohou 179,54 km2. Nachádza sa v Nitrianskej pahorkatine, medzi Považským

Inovcom, Tríbečom a Strážovskými vrchmi. Viac ako 64 % územia tvorí

poľnohospodárska pôda a 27% lesné pozemky, spestrením sú plochy viníc a ovocných

sadov. Necelé 2 % tvoria vodné plochy - rieka Nitra, miestne toky a vodné nádrže Horné

Obdokovce a Bodok. Južná časť územia patrí k Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie

a zároveň spadá do sústavy NATURA 2000, súčasťou ktorej je európsky významná

lokalita, nachádzajú sa tu vzácne biotopy lesných porastov, je i chráneným vtáčím územím.

Región v pôsobnosti Združenia mikroregiónu SVORNOSŤ charakterizuje niekoľko

typických znakov – lokalizácia mimo významných dopravných tranzitov, dlhodobá tradícia

poľnohospodárskej prvovýroby a lesníctva a „závislosť“ na ponuke pracovných príležitostí

v blízkych mestách.

Presnejšia lokalizácia mikroregiónu je znázornená na obrázku č. 6.

.

Obr. č. 6 Poloha Združenia MR Svornosť

Zdroj: Integrovaná stratégia rozvoja územia Združenia MR Svornosť, 2008

Mikroregión je rozložený po oboch stranách rieky Nitra, ktorá je taktiež jeho

prirodzenou osou. Charakter územia je sčasti podhorský a sčasti nížinný. V tomto území je

ukrytá dlhoročná poľnohospodárska a lesnícka tradícia, s obrovskou perspektívou na

rozvoja vidieckeho cestovného ruchu. Rieka Nitra je nielen osou tohto územia, ale taktiež

utvára zaujímavé zákutia. Nachádzajú sa tu totiž mŕtve ramená, ktoré slúžia ako chovné

a lovné rybárske revíry. Okolité pohoria zase poskytujú jednak možnosť lovu raticovej

zveri v lesných revíroch a taktiež možnosť oddychu či relaxácie v Ponitrí, chránenej

krajinnej oblasti.

Medzi nevýhody tohto územia patrí veľké zaťaženie územia dopravou nákladnou

a osobnou, najmä však v obciach, cez ktoré prechádza štátna cesta spájajúca Nitru

s Topoľčanmi. Táto poloha blízko krajského mesta znižuje záujem obyvateľov

o spoločenský život v území.

Mikroregión je tvorený 17 obcami s počtom obyvateľov 16 892:

Belince, Čeľadnice, Čermany, Dvorany nad Nitrou, Horné Obdokovce, Hrušovany,

Chrabrany, Kamanová, Koniarovce, Krnča, Ludanice, Nitrianska Streda, Oponice,

Preseľany, Práznovce , Súlovce, Solčany.

Obr. č. 7 Výmera pôdneho fondu riešeného územia

Zdroj: Integrovaná stratégia rozvoja územia Združenia MR Svornosť, 2008

Nakoľko je územie situované mimo významných dopravných trás medzinárodnej

a národnej dopravy, je badateľný nedostatok podnikateľských investícií významnejšie či

väčšieho charakteru. Keďže tento stav negatívne ovplyvňuje ekonomický status

mikroregiónu a teda aj kvalitu života obyvateľov, sa v roku 2008 príprava pre realizáciu

výstavby nového úseku štvorprúdovej rýchlostnej cesty z Nitry cez Topoľčany do Hradišťa

pri Partizánskom. Týmto by sa mali vyrovnať regionálne rozdiely v Nitrianskom kraji.

Územie oplýva veľkým prírodným bohatstvom, kultúrnym dedičstvom či bohatou

históriu územia. Medzi najzaujímavejšie patrí Oponický hrad a sedem kaštieľov. Práve

tieto sú najväčším lákadlom pre turistov a teda podporujú rozvoj cestovného ruchu.

4.2.3 Súčasné aktivity MR Svornosť

Posledný októbrový týždeň v roku 2010 podpísalo prvých šesť žiadateľov Zmluvy

o poskytnutí nenávratného finančného príspevky na realizáciu svojich projektov.

To znamená, že tieto projekty sú zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry schválené

a v tomto regióne sa môže začať ich realizácia. Ide o projekty, ktoré boli predložené

v prvej výzve v rámci opatrenia 1.1.1 Základné služby pre vidiecke obyvateľstvo a ktoré

schválilo predsedníctvo združenia dňa 25. februára 2010.

1. Rekonštrukcia domu smútku a úprava okolia

- Žiadateľ: obec Čeľadince

- Rozpočet: 56 282,63 €

- Výška oprávnených výdavkov: 47 576,70 €

2. Autobusový prístrešok a úprava okolia

- Žiadateľ: obec Koniarovce

- Rozpočet: 7 801,64 €

- Výška oprávnených výdavkov: 6 556 €

3. Bezdrôtový rozhlas Hrušovany – rozšírenie siete – 1. etapa

- Žiadateľ: obec Hrušovany

- Rozpočet: 9 455,74 €

- Výška oprávnených výdavkov: 7 946 €

- Implementácia projektu je ukončená, na základe plánovaných aktivít bol

v rámci prvej etapy projektu vybudovaný systém ozvučenia s použitím

digitálneho kódovania prijímačov. V súčasnosti obec pripravuje žiadosť

o preplatenie oprávnených výdavkov.

4. Prestavba budovy požiarnej zbrojnice Krnča

- Žiadateľ: obec Krnča

- Rozpočet: 94 497,04 €

- Výška oprávnených výdavkov: 80 363,27 €

- Projekt sa začal realizovať po podpise s PPA, predpoklad ukončenia je

v septembri 2011.

5. Rekonštrukcia a modernizácia Domu smútku Ludanice, časť Mýtna Nová Ves

- Žiadateľ: obec Ludanice

- Rozpočet: 59 345,30 €

- Výška oprávnených výdavkov: 49 870,00 €

6. Rekonštrukcia domu smútku s obradnou miestnosťou

- Žiadateľ: obec Belince

- Rozpočet: 55 282,60 €

- Výška oprávnených výdavkov: 46 460,08 €

V rámci ďalších výziev v rámci opatrenia 1.1.1. Základné služby pre vidiecke

obyvateľstvo sú schválené ďalšie projekty, ktorých prehľad poskytuje nasledujúca tabuľka.

Tab. 2 Zoznam schválených projektov

obec projekt suma v €,-

Čeľadince Výstavba detského ihriska 1 698,-

Čermany Architektonická štúdia ,,Rekonštrukcia a modernizácia predajného miesta - tržnice" 653,-

Hrušovany Štúdia ,,Rekonštrukcia Domu smútku a prístrešok – Hrušovany" 1 025,-

Oponice Rekonštrukcia autobusových zastávok -architektonická štúdia 1 344,-

Kamanová Architektonická štúdia „Športový areál“ 1 100,-

Koniarovce Architektonická štúdia ,,Rekonštrukcia a modernizácia Domu smútku Koniarovce" 520,-

Krnča Výstavba detského ihriska pri KD Krnča 1 650,-

Ludanice Architektonická štúdia na Multifunkčné ihrisko 1 100,-

Preseľany Architektonická štúdia ,,Detské ihrisko Preseľany“ 1 100,-

Zdroj: Integrovaná stratégia rozvoja územia MR Svornosť, 2008

Od implementácie ISRÚ Združenia MR Svornosť sa očakáva predovšetkým

skvalitnenie prostredia, ale aj zachovanie prírodného či kultúrneho bohatstva, ktoré sa na

území nachádza. Aký efekt mala implementácia doteraz nemožno reálne zhodnotiť,

nakoľko implementácia stratégie tu existuje od 3. augusta 2009. Reálne však

implementácia výziev začala dňom podpisu zmluvy medzi Združením MR Svornosť a PPA

23. novembra 2009.

Všetky výzvy sú zverejnené na web stránke www.mrsvornost.sk, taktiež na verejne

prístupných miestach či vyhlasované v jednotlivých obecných rozhlasoch. Koncom roka

2009 začalo združenie vydávať „Aktuality“ určené pre verejnosť. Táto má byť

prostredníctvom periodika informovaná o dianí v obci, jednotlivých projektoch či výzvach.

Združenie mikroregiónu nespolupracuje so žiadnou slovenskou miestnou akčnou

skupinou. Spolupracuje zatiaľ iba s českou MAS Šluknovsko, ktoré desaťčlenná skupina

členov Združenia mikroregiónu SVORNOSŤ navštívila v predposledný júnový týždeň

roku 2010. V malej obci Jiřetín pod Jedlovou ich privítala predsedkyňa a zároveň

manažérka MAS Šluknovsko Ing. Eva Hamplová (Občasník MR Svornosť, 2010).

5 Návrh na využitie výsledkov

Vidiek v súčasnej dobe zápasí s mnohými problémami, ktoré je potrebné riešiť.

Jednou z možností je práve LEADER. Tento program je potrebné chápať ako dynamicky

sa rozvíjajúcu formu podpory vidieckych regiónov, založenú na spolupráci verejného

sektora, občianskeho sektora a súkromného sektora.

Pri uplatňovaní prístupu LEADER je nevyhnutná spolupráca jednak v rámci

jednotlivých obcí a jednak v rámci mikroregiónov. Práve spolupráca zohráva významnú

úlohu v miestnom a regionálnom rozvoji. Je potrebné organizovať stretnutia za účasti

predstaviteľov obcí združených v mikroregiónoch.

Informovanosť je taktiež dôležitým faktorom. Je veľmi dôležité oboznamovať

občanov s možnosťami, ktoré LEADER poskytuje a zapájať ich do diskusií súvisiacich

s riešenou problematikou. Veľkým nedostatkom je práve nezáujem občanov zúčastňovať

sa stretnutí a využiť možnosť podieľať sa na rozhodovaní o prioritách jednotlivých obcí.

Združenie MR Svornosť je najúspešnejším mikroregiónom v rámci Nitrianskeho

samosprávneho kraja. Základom úspechu do budúcnosti je množstvo kvalitne

zrealizovaných projektov, taktiež podávanie výziev na projekty, aby sa z nich dalo vybrať

čo najviac kvalitne spracovaných. Táto cesta vedie k veľkému skvalitneniu života v danom

mikroregióne a naplneniu priorít a cieľov, ktoré boli stanovené v rámci integrovanej

stratégii rozvoja územia.

Zárukou úspechu sú skúsenosti. Združenie by malo nadväzovať nové kontakty

v rámci jednotlivých mikroregiónov, a to nielen v rámci Slovenska. Združenie môže

taktiež prostredníctvom svojich úspechov motivovať či pomôcť iným mikroregiónom

a ukázať im, ako intenzívne napredovať pri skvalitňovaní života v obci.

6 Záver

Cieľom bakalárskej práce bolo zhodnotenie uplatňovanie prístupu LEADER

pri rozvoji vidieka v Nitrianskom kraji, konkrétne v Združení MR Svornosť. Tento prístup

umožňuje obciam zapájať sa do procesu integrácie a vytvárať partnerstvá, ktoré tvoria

základ čerpania finančných prostriedkov z fondov EÚ. Dávajú teda možnosť priamo

sa zapájať jednotlivým obyvateľom, obciam, neziskovému sektoru či podnikateľom.

Program LEADER je jediným nástrojom integrovaného rozvoja vidieka v rámci

vidieckej politiky Európskej únie. Integrovaným preto, že podporuje finančne verejno-

súkromné partnerstvá vo vidieckom priestore a ich rozvojové programy. V partnerstvách sa

nenachádzajú iba farmári, ale aj iné sociálne skupiny vidieka - podnikatelia v ľahkom

priemysle, službách, cestovnom ruchu, predstavitelia občianskeho života, samosprávy,

kultúry a pod. Všetci spolu tvoria partnerstvo a zostavia program rozvoja, ktorý môže byť

podporený z programu LEADER. Tento nástroj umožňuje lepšie ako ostatné nástroje

koordinovať sociálno-ekonomický rozvoj, podporuje súlad rozhodovania a investovania,

zvyšuje administratívne, manažérske a programovacie schopnosti ľudí, pomáha budovať

občiansku spoločnosť na vidieku a zlepšovať kvalitu života obyvateľov.

Práve potreba obyvateľov zlepšovať a skvalitňovať svoj život v obci je pre úspech

miestnej akčnej skupiny podstatná. Odhodlanie, silné presvedčenie, ochota alebo potreba

realizácie, to všetko pomáha realizovať projekty a robiť tak obec vyspelejšou.

Pravdepodobne vďaka tomu sa stal MR Svornosť najúspešnejším v rámci Nitrianskeho

samosprávneho kraja. Dôkazom úspechu je niekoľko zrealizovaných projektov v roku

2009, 2010 a prvé zrealizované projekty aj v tomto roku. Okrem týchto projektov čakajú

ďalšie na schválenie zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

Na základe dosiahnutých úspechov v tomto mikroregióne je zjavné, že miestne

akčné skupiny sú dôležitým a nezameniteľným prvkom na ceste za rozvinutými

vidieckymi oblasťami. Neprestávajúcim vzdelávaním a zdokonaľovaním fungovania

funkcií týchto skupín sa dá konštatovať, že počet miestnych akčných skupín bude

v budúcnosti rásť priamoúmerne s ich kompetenciami.

Zoznam použitej literatúry

BELAJOVÁ, A. – GABAŠOVÁ, R. 2003. Faktory ovplyvňujúce úroveň vidieckych

regiónov. in Zborník referátov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou „Vidiek –

šanca pre rozvoj IV.“ Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2003, 67-73 s. ISBN

80-8069-269-6.

BELAJOVÁ, A. 1999. Podmienky pre rozvoj vidieka. In Medzinárodné vedecké dni ´99,

Nitra 1999, 145 – 150 s. ISBN 80-7137-661-2.

BELAJOVÁ, A. 2006. Štrukturálne zmeny na Slovenskom vidieku. In Venkov je náš svět.

Český Krumlov: ČZU Praha, 2006. 276 – 282 s. ISBN 80-213-1539-3.

BRYDEN, J. 2006. Prechod od programu Leader I k iniciatíve Leader+ a ďalej k osi

Leader. In Leader+ Magazine [online]. 2006,č. 6 [cit.2011-04-19] 8 - 12s. Dostupné na

internete: <http://ec.europa.eu/agriculture/rur/leaderplus/pdf/magazine/mag6_sk.pdf>

FÁZIKOVÁ, M. 2003. Demografický pohyb vidieckeho obyvateľstva v období

transformácie spoločnosti. In Zborník referátov z vedeckej konferencie s medzinárodnou

účasťou „Vidiek – šanca pre rozvoj IV.“ Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita,

2003, 14 – 16 s. ISBN 80-8069-269-6.

FÁZIKOVÁ, M. 2009. Prednášky k predmet Rozvoj vidieka [online]. Nitra: SPU KRR

FEŠRR, 2009. [cit.2011-04-19]. Dostupné na : <http://www.fesrr.uniag.sk/node/510>

HANUŠIN, J. a kol. 2000. Výkladový slovník termínov z trvalej udržateľnosti. Bratislava:

STUZ SR, 2000. 157 s. ISBN 80-968415-3-X

JANDOUREK, J. 2007. Sociologický slovník. Praha: Portál, 2007. 288 s. ISBN 80-7178-

535-0

JARÁBKOVÁ, J. 2007. Vybrané kapitoly z cestovného ruchu. Nitra: Slovenská

poľnohospodárska univerzita KRR FEŠRR, 2007, 105 – 107 s.

MACHOLD, I. – DAX, T. 2004. LEADER – good practice in territorial rural

development. Synthesis of case studies. [online] Wien: ESPON project 2.1.3., 2004.

[cit.2011-04-19]. Dostupné na: <http://www.berggebiete.eu/cms/content/view/267/242>

MAJEROVÁ, V. a kol. 2005. Český venkov 2005 – Rozvoj venkovské společnosti. Praha:

PEF ČZU. 2005. 163 s. ISBN 80-213-1274-2

MORAVČÍKOVÁ, D. – KUČÍRKOVÁ, D. 2006. Rurálna sociológia. Nitra: SPU, 2006.

116 s. ISBN 80-8069-734-5

POTOČKOVÁ, L. 2005. Aktuálne programy a dokumenty podporujúce v súčasnosti

rozvoj vidieka na Slovensku. In Venkovská krajina 2005. Brno: ZO ČSOP Veronica, 2005.

126 – 129 s. ISBN 80-239-4963-2

RUMANOVSKÁ, Ľ. 2006. Nové perspektívy politiky rozvoja vidieka v EÚ na roky 2007

– 2013. In K otázkam poľnohospodárskej politiky EÚ [CD/ROM]. Račkova dolina: SPU,

2006, 145 – 149 s. ISBN 80-8069-688-8

RUSNÁK, P. 1996. Rozvoj vidieckych regiónov. In Zborník referátov z vedeckej

konferencie „Vidiek – šanca pre ekonomický rozvoj“. Nitra: VŠP, 1996, 43 – 45 s. ISBN

80-7137-365-6

SHUCKSMITH, M. 2000. Capital and Social Inclusion: Perspectives from LEADER in the

UK. In Sociologia Ruralis. 40 s.,2000, 208 – 218 p. ISSN 0038-0199

TVRDOŇOVÁ, J. 2004. Občianska participácia a rozvoj regiónov v kontexte členstva

v Európskej únii. In Forum Europa. Trenčín, 2004.

TVRDOŇOVÁ, J. 2006a. Slovenský vidiek a podpora EÚ. In Regióny – vidiek – životné

prostredie 2006 – I. časť: Zborník vedeckých, odborných príspevkov a posterov

z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej v dňoch 27. – 28. 4. v Nitre. Nitra: SPU,

2006. 38 – 43 s. ISBN 80-8069-709-4

TVRDOŇOVÁ, J. 2006b. Miestne akčné skupiny typu Leader a tvorba stratégií sociálno-

ekonomického rozvoja vidieka. Banská Bystrica: Voka, 2006. 64 s. ISBN 80-89274-00-5

TVRDOŇOVÁ, J. – PIKNOVÁ, Z. – REED, T. 1998. Stratégia rozvoja Topoľčiansko –

Duchonského mikoregiónu. In Medzinárodné vedecké dni ´98. Nitra: Slovenská

poľnohospodárska univerzita, 1998, 28 – 32 s. ISBN 80-7137-483-0

Fact Sheet: Prístup LEADER: Základný sprievodca. Luxemburg: Úrad pre vydávanie

úradných publikácií Európskych spoločenstiev, 2006. 5 s. ISBN 92-79-02058-7

Politika rozvoja vidieka 2007 – 2013, EK, 2008. [cit. 2011 – 05 - 05] Dostupné na

internete: <http://ec.europa.eu>

EURÓPSKA KOMISIA. Financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky. 2008.

[online], aktualizované 2008 [cit. 2011-05-05]. Dostupné na internete:

<http://ec.europa.eu/agriculture/fin/index_sk.htm>

EURÓPSKE OBSERVATÓRIUM PRE VIDIECKE OBLASTI. Výber najlepších

postupov Leader+, roč. 1, 2007. s.2 [cit. 2001-05-05]. Dostupné na internete:

<http://ec.europa.eu/agriculture/rur/leaderplus/pdf/bestpractice/bp1_sk.pdf>

Program rozvoja vidieka SR 207 – 2013 [online]. MP SR, 2007. Dostupné na internete:

<://www.land.gov.sk/sk/?navID=1&id=506>

Národná sieť rozvoja vidieka SR [online]. Zoznam miestnych akčných skupín schválených

MP SR. Dostupné na internete: <http://www.nsrv.sk/index.php?pl=18&article=34>

Združenie Mikroregiónu Svornosť [online]. Dostupné na internete:

<http://www.mrsvornost.sk/index.php>

Občasník Združenia mikroregiónu SVORNOSŤ, Newsletter 1-leto 2010

Občasník Združenia mikroregiónu SVORNOSŤ, Newsletter 2-jeseň 2010

Zoznam príloh

Príloha 1: Strategický rámec Programu rozvoja vidieka SR

Príloha 2: Súhrnný prehľad integrovanej stratégie rozvoja územia Združenia MR Svornosť

Príloha 3: Vzťah integrovanej stratégie rozvoja Združenia MR Svornosť k opatreniam osi 4

LEADER PRV SR 2007-2013

Prílohy

Príloha 1 Strategický rámec Programu rozvoja vidieka SR

Zdroj: Národný strategický plán rozvoja vidieka, 2006

Príloha 2 Súhrnný prehľad integrovanej stratégie rozvoja územia Združenia MR Svornosť

Zdroj: Integrovaná stratégia rozvoja územia Združenia MR Svornosť

Príloha 3 Vzťah integrovanej stratégie rozvoja Združenia MR Svornosť

k opatreniam osi 4 LEADER PRV SR 2007-2013

Zdroj: Integrovaná stratégia rozvoja územia Združenia MR Svornosť