Za všetkým hľadaj ženu Sylabus - slu.cz · PDF fileAlexandra...

SylabusZa všetkým hľadaj ženu

Alexandra Ostertagová

projekty.slu.cz/popularizacepopularizacevedy.slu.cz


OPVK 2.3 - Lidské zdroje ve výzkumu a vývoji, č. proj. CZ.1.07/2.3.00/35.0037 (2012-2014): Popularizace nejnovějších výzkumných a vědeckých výsledků ÚHV FPF SU v oblasti historických věd v rámci středoevropské komparace l projekty.slu.cz/popularizace

Ústav historických věd l Filozoficko-přírodovědecká fakulta v Opavě, Slezská univerzita v Opavě, Masarykova třída 343/37, 746 01 Opava Tel.: +420 553 684 482 l http://uhv.cz

Za všetkým hľadaj ženu

Sylabus

4 Za všetkým hľadaj ženu

OPVK 2.3 - Lidské zdroje ve výzkumu a vývoji, č. proj. CZ.1.07/2.3.00/35.0037 (2012-2014): Popularizace nejnovějších výzkumných a vědeckých výsledků ÚHV FPF SU v oblasti historických věd v rámci středoevropské komparace



Z cirku na trón(Portrét byzantskej cisárovnej Theodory)

Časové zadelenie: 6. storočie.

Lokalizácia: BYZANTSKÁ RÍŠA - podľa gréckeho mesta Byzantion, ktoré bolo v roku 330 premenované na Konstantinopolis (neskôr Carihrad, dnes Istanbul.). Zrod Byzantskej ríše zasahuje do obdobia rozdelenia Rímskej ríše na Východorímsku a Západorímsku. Najväčší rozkvet Byzantskej ríše v 6. storočí - vláda cisára Justiniána I., manžela Theodory.

Theodora - dôležité dátumy: Narodila sa okolo 497? – 500. Pochádzala z Kréty? alebo Sýrie? Vydala sa za Justiniána I.v roku 525. Cisárovná od 4. apríla 527. Zomrela 28. júna 548 vo veku 48 rokov.

Postavenie: byzantská cisárovná v rokoch 527 – 548, pravdepodobne najvplyvnejšia a na-jmocnejšia žena v histórii byzantského cisárstva.

Iustinián a Theodora - časová priamka s najdôležitejšímo údajmi:482 – rok narodenia Justiniána500 – pravdepodobný (nie celkom istý) rok narodenia Theodory 525 – sobáš Justiniána a Theodory527 – nástup Justiniána na byzantský trón 529 – 534 publikovanie Justiniánovho diela Corpus iuris civilis (Zborník občianskeho práva)532 – povstanie Niká proti Justiniánovi532 – 537 stavba Chrámu Božej múdrosti 548 – smrť Theodory (28. jún) – vek 48 rokov 565 – smrť Justiniána – vek 84 rokov

Theodora - zdroje informácií o Theodore – väčšinu informácií zanechal významný byzant-ský historik a učenec Prokopios z Kaisareie (cca 500 – 565 n.l.). O Theodore písal v troch knihách, všetky tri napísal až po jej smrti. Prvá kniha je o o byzantsko-perzkých, byzantsko--vandalských a byzantsko-ostrogótských vojnách za vlády cisára Justiniána I., Prokopios dielo dokončil roku 556. K dobru Theodeore pripisuje jej rolu pri potlačení postania Níká, jej odvahu a nebojácnosť, čím zabezpečila Justiniánovi ďalšie roky vlády. Krátko potom začal pracovať na novom diele, venovanom stavebnej činnosti cisára Justiniána. Spis má názov O stavbách (De aedificiis) a má nesmiernu cenu pri skúmaní dejín umenia, popisuje stavby, kto-ré dal Justinián vybudovať – vojenské pevnosti, mosty, akvadukty chrámy vrátane slávneho chrámu Božej múdrosti. Dielo je oslavou Justiniánovej vlády, zachovalo sa z neho 6 kníh. O Theodore sa vyjadruje pomerne lichotivo. Treťou knihou je historické dielo, ktoré nebolo zverejnené za jeho života a o ktorom sa mieňuje iba autor jedného encyklopedického slovníka z 10. storočia. Dielo sa väčšinou nazýva Anekdota (tj. nevydané dílo) alebo Historia arcana (Tajná história). Obsahom sa odlišuje od predchádzajúcich kníh. Je to jedovatá, nenávistná a zničujúca kritika vlády a činnosti Justiniána. Dielo tvorí 30 kapitol, z ktorých Theodore ve-noval kapitoly 9 – 10, v ktorých opisuje jej mladosť ako herečky pochybnej úrovne a známej kurtizány. V kapitolách 15 – 17 vymenúva zločiny a ničomnosti Theodory. V 30. kapitole uvádza povinné titulovanie Justiniána a Theodory titulom cisár a cisárovná. O Prokopiovom autorstve tohto diela sa viedli dlho spory, dnes je však isté, že ho napísal on. Väčšina faktov, ktoré uvádza, má reálny historický význam. Datovať vznik tohto posledného Prokopiovho diela nie je ľahké, usudzuje sa však, že bolo napísané v rokoch 558 – 559, teda v dobe keď pracoval na oslavnom diele o Justiniánových stavbách. Jeho Anekdota podáva odvrátenú

5



stranu slávnej Justiniánovej vlády a je plná odporu k Theodore, ktorú znosil pod čiernu zem. Koľko je na jeho tvrdeniach pravdy, nevedno, avšak slávny anglický historik Edward Gibbon tvrdí:”Také neuveriteľné veci sa nedajú vymyslieť, musia byť teda pravdivé.”

Pôvod Theodory – ešte ako dieťa prišla do Konštantínopola i s celou rodinou. Ak máme veriť Tajnej histórii, jej otec bol chudobný, volal sa Akakios a pracoval ako strážca medveďov na hipodróme. Matka takisto pracovala na hipodróme, zrejme ako herečka. Mali tri dcéry.

Rané roky. Keď mala Theodora päť rokov, jej otec zomrel. Matka sa vydala po druhýkrát. Chcela dosiahnuť, aby manžel mohol prevziať prácu po Akakiovi. Aby si naklonila divákov v hipodróme, doviedla do arény svoje tri malé dcérky ovenčené kvetmi a prosebne spínajúce rúčky. Odvtedy Theodorin život zrástol s hipodrómom. Najskôr tu vystupovala jej staršia sestra, ktorú často sprevádzala na javisku a hrala s ňou drobné úlohy. Potom začala vystu-povať aj sama. Nehrala ako ostatné dievčatá na flaute, nechcela tancovať ani spievať, ale sa predvádzala v živých scénkach z antickej mytológie a v pantomímach. Najviac ju preslávila rola Lédy, ktorá sa ľahla na javisko zakrytá len zrnkami obilia, ktoré zbieral Zeus v podobe labute z jej lona. Bola známa svojím komediálnym talentom. Bola veľmi pekná a pôvabná, rada svoju krásu ukazovala a rozhodne nebola vôbec hanblivá. Na javisku si dovolila použiť najodvážnejšie exhibície a najneskrotnejšie efekty. Často si vyzliekla kostým, v ktorom účin-kovala a na javisku stála úplne nahá. Mimo divadla sa preslávila svojimi bláznivými hostinami, samopašnými rečami a množstvom milencov. Povolanie herečka v tom čase bolo zároveň synonymom pre prostitútka. Theodora sa svojím správaním tak kompromitovala, že počestní ľudia, keď ju stretli na ulici, sa jej vyhýbali, aby sa čo i len dotykom ruky s ňou nezašpinili. V 14 rokoch mala dieťa, syna, ktorého jej pripisuje Prokopios a ktorého narodenie bolo pre ňu nemilou udalosťou. Spolu so staršou sestrou Comito mali mnoho bohatých milencov a je pravdepodobné, že obidve podstúpil niekoľko potratov.

Theodora – opis a charakteristika. Bola veľmi pekná, síce malej postavy, ale neobyčajne pôvabná. Jej roztomilú tvár s matnou, trochu bledou pleťou oživovali veľké výrazné oči, plné iskry a života. Okrem krásy mala aj nadanie, duchaplnosť a zábavnosť, horlivosť kočovnej herečky, ktorú rada uplatňovala na účet spoluvystupujúcich, mala zábavné a smiešne nápady. Nebola vždy dobrá, jej zádrapčivý a posmievačný charakter sa nebál ani tvrdého slova. Ak sa chcela páčiť, vedela rozvinúť neodolateľnú silu osobného čara. Bola podnikavá, smelá, bezo-čivá. Nemala veľký zmysel pre mravnosť.

Roky dospelosti. Keď mala 16 rokov, odišla z Konštantínopola s jedným z milencov, He-kebolom, ktorého vymenovali za guvernéra v severnej Afrike. Láska im dho nevydržala, po krátkom čase ju od seba odohnal. Bez peňazí sa dlho túlala, až sa dostala do Alexandrie. Toto mesto bolo už od 4. storočia jedným z veľkých stredísk kresťanstva, na predmestí bolo veľa kláštorov a v púšti žilo veľa pustovníkov. Theodora tu vstúpila do jednej kresťanskej ko-muntity, zblížila sa s niektorými svätými mužmi ako s patriarchom Timotheom a so Severom z Antiochie, ktorý svoje kázne adresoval predovšetkým ženám. To bol medzník v jej živote.

Theodora a náboženstvo. V Alexandrii pobudla 4 roky, naučila sa písať a čítať, stala sa stúpenkyňou monofyzitizmu, ((z gréckeho monos jeden + φύσις fysis prirodzenosť) kristolo-gického názoru, že Ježiš Kristus mal iba jednu, a to celkom božskú a nie ľudskú prirodzenosť. (Chalcedónsky koncil roku 451 odsúdil monofyzitizmus, keď vyhlásil, že v Kristovi sú dve prirodzenosti, božská i ľudská, čo hlásali stúpenci ortodoxnej cirkvi, aj Justinián).

Návrat do Konštantinopola. Vo veku 21 rokov sa vrátila do Konštantínopola, múdrejšia, zrelšia, presýtená bláznivými dobrodružstvami ako aj životom herečky a prostitútky. Snažila sa žiť utiahnutejšie a mravnejšie. Tradícia hovorí, že žila ako sa patrí . V malom skromnom domčeku si sama viedla domácnosť, priadla ľan ako matróny za starých dobrých rímskych čias. A vtedy sa stretla s Justiniánom, synovcom cisára Justina.

Justinián a Theodora. Vlastným menom Flavius Petrus Sabbatius, narodil sa v chudobnej roľníckej rodine na území dnešnej Macedónie. Vzdelanie mu umožnil jeho strýko Justinus (z radového vojaka to dotiahol na veliteľa cisárskej gardy a neskôr sa dokonca stal cisárom), ktorý si ho aj adoptoval, zasväcoval ho do štátnických záležitostí a pripravoval ho na dráhu cisára. Justinián bol už zbehlý politik, mal pred sebou skvelú kariéru, vek 40 rokov, keď do jeho života vstúpila o 14 rokov mladšia Theodora, ktorá ho natrvalo poznamenala. Bola ešte stále krásna a očarila ho natoľko, že mu nevadil ani jej pôvod, ani jej povesť. Prokopios spomína mágiu a nápoj lásky, ktoré na Justiniána zaúčinkovali tak, že sa ocitol v jej osíd-

6



lach. Bol slepo zaľúbený a svojej milenke nevedel nič odoprieť. Keďže Theodora mala rada peniaze, zasypal ju bohatstvom. Túžila po úcte a vážnosti, dosiahol pre ňu u svojho strýka hodnosť patricijky. Bola ctibažná a mocichtivá, on sa dal ovládať jej radami a stal sa dob-rovoľným nástrojom jej sympatií a nenávisti. Zdalo sa, že nič nie je preňho problémom. Ten však nastal, keď chcel Justinián svoj vzťah legalizovať a chcel sa s Theodorou oženiť. Zákon totiž zakazoval senátorom a vysokým hodnostárom oženiť sa s dievčaťom nízkeho pôvodu, s čašníčkou, herečkou či kurtizánou. A keďže sa Theodorina minulosť zmeniť nedala, musel sa zmeniť zákon. Justinián hľadal rôzne právne kľučky, vytvoril nový zákon a prinútil cisárskeho strýka, aby ho schválil. Podľa nového zákona bol sobáš s takouto ženou možný v prípade, že muž nie je práve senátorom a žena sa zriekne svojej minulosti.

Svadba. Slávna svadba Justiniána a Theodory sa konala v roku 525. Keď v apríli 527 cisár Justinus oficiálne určil svojho synovca Justiniána za spoluvladára, Theodora sa zúčastnila na povýšení a triumfe svojho manžela. Na Veľkú noc 527 ju spolu s ním slávnostne korunovali v Chráme Božej múdrosti. Potom podľa obyčaje byzantských vladárov, išla Theodora prijať hold ľudu do hippodrómu, s ktorým sa spájali začiatky jej kariéry. Jej sen sa stal skutočnosťou.

Vzťah Justiniána a Theodory. Spojenie svojho života so životom Theodory Justinián nikdy neoľutoval. Nedokázal si bez nej predstaviť svoju existenciu, beznádejne podľahol jej čaru. Bol do nej šialene zamilovaný. Po svadbe viedla Theodora prísne morálny život. Na pre-hrešky z mladosti sa zabudlo, nikto, ani ten najväčší nepriateľ nezapochyboval o jej vernosti Justiniánovi. Stala sa mu celoživotnou láskou. Navzájom sa dopĺňali a chápali jeden druhého. Bola citlivou ženou, mala nezlomnú vôľu a obdivuhodnú vitalitu, ale vždy bola nekonečne príťažlivá. Justiniánovi bola nielen životnou družkou, ale často aj pomocníčkou pri uskutoč-ňovaní jeho zámerov. Ako veľká cisárovná zastávala po boku Justiniána význačné miesto a hrala často rozhodujúcu úlohu vo vláde. Najrozhodnejšie sa prejavila počas veľkého povstania Níká, ktoré vypuklo proti cisárovi v Konštantínopoli 18. januára 532. Cisár podľahol panike a na odporúčanie svojich radcov chcel z mesta utiecť. Vtedy sa ukázalo, že cisárovná Theodora je nielen krásna, ale aj múdra, odvážna a statočná. Útek považovala za neprijateľný a zbabelý a takto prehovorila k cisárovi a jeho ministrom: ”I keby skutočne nebolo iného východiska ako útek, ja by som za nič na svete neutiekla. Tí, čo nosili na hlave korunu, nemajú nikdy prežiť jej stratu. Ja sa nikdy nedožijem dňa, keď by ma prestali pozdravovať ako cisárovnú. Keď chceš utekať, dobre! Máš peniaze, lode sú pripravené, more je voľné. Ale ja zostanem. Ja sa riadim starou zásadou, že purpurový odev je krásnym posmrtným rúchom.” Cisár ju poslúchol, povstanie potlačil a vládol ďalších 33 rokov.

Theodora a zákony. Theodora si ako jedna z prvých uvedomila postavenie žien, nechápala prečo by mali mať muži viac práv ako ženy, obidve pohlavia si zaslúžia podľa nej rovnakú dôstojnosť. Iniciovala zmenu zákonov, ktoré potláčali ženské práva. Keby to bolo záležalo iba od nej uskutočnila by zrovnoprávnenie mužov a žien už vo svojej dobe, teda o 14 storočí skôr, než sa tak skutočne stalo. Podľa ďalších zákonov už neverné ženy nesmeli byť zabíjané, ne-chcené deti odkladané., ženy nesmeli byť nútené k prostitúcii. Presadila tiež, aby ženy po smr-ti svojich rodičov či manželov mohli právoplatne dediť, čo do tej doby nebolo možné. Vydala zákon, podľa ktorého majú dcéry rovnaké práva ako synovia, ďalej výnos proti kupliarstvu. Neverným manželom a sobášnym podvodníkom odňala občianske práva a dala ich posadiť do väzenia. Často cestovala po krajine a starala sa o výstavbu sídelného mesta.

Zobrazenie Theodory. Jediné známe vyobrazenie Theodory je v bazilike San Vitale v ta-lianskej Ravenne. Z mozaiky v apside pozerá na nás jemná a útla, trochu oválna tvár, s veľ-kým tenkým nosom a výraznými očami. Ukazuje sa v plnom lesku svojho majestátu, oblečená do dlhého plášťa z fialového purpuru, na spodku so zlatou výšivkou. Hlavu jej zdobí diadém zo zlata a drahých kameňov. Vo vlasoch sa jej prepletajú šnúry perál a drahokamov a z jej pliec padajú strapce klenotov.

Theodorina smrť. Theodora zomrela 28. júna 548 na rakovinu. Justinián Theodoru miloval až do konca jejho života. Po jej smrti veľmi trúchlil, denne chodil do kostola zapaľovať svieč-ky. Trpko oplakával stratu, ktorú právom pokladal za nenahraditeľnú. Pokiaľ žila, zbožňoval ju, keď zomrela, oddane zachovával jej pamiatku. Prežil ju o 17 rokov.

Záver. Cisárovná Theodora mala chyby aj nedostatky, ale táto ctibažná žena nám stále pri-pomína, že bola v prvom rade ženou a že si uchovala ešte i po smrti svoje čaro a príťažlivosť.

7



Použitá literatúraBednár, Roman: Najväčší géniovia západnej civilizácie. Book &Book, Bratislava, 1995.Bridge, Anthony: Theodora. Portrait in a Byzantine landscape. Academy Chicago Publishers Limited, 1993.Browning, Robert: Justinian and Theodora. Gorgias Press LLC, 2003.Diehl, Charles: Postavy z byzantských dejín. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava, 2009.Gibbon, Edward: Úpadek a pád Římské říše. Kma, Pr, 2005.Lassus, Jean: Ranokresťanské a byzantské umenie. Pallas, Bratislava, 1971.Polišenským, Josef, Ostrovská, Sylvia: Velké a malé ženy v dějinách lidstva. Jan Krigl Nakla-datelství, Praha, 2000.Ravenna e la sua storia. Edizioni Salbaroli, Ravenna

Použité obrázkyRavenna e la sua storia. Edizioni Salbaroli, Ravenna




9Alexandra Ostertagová



Date post:	30-Mar-2018
Category:	Documents
Upload:	tranphuc
View:	221 times
Download:	5 times

Za všetkým hľadaj ženu Sylabus - slu.cz · PDF fileAlexandra...

Documents