Post on 26-Apr-2021
transcript
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V
NITRE
FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO
ROZVOJA1131071
PROGRAM LEADER A JEHO VYUŽITIE
V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
Nitra 2011 Katarína Duchoňová
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V
NITRE
FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO
ROZVOJA
PROGRAM LEADER A JEHO VYUŽITIE
V SLOVENSKEJ REPUBLIKEBakalárska práca
Študijný program: Európske rozvojové programy
Študijný odbor: 6218700 Verejná správa a regionálny rozvoj
Školiace pracovisko: Katedra Európskych politík
Školiteľ: Ing. Ľubica Rumanovská, PhD.
Nitra, 2011 Katarína Duchoňová
Čestné vyhlásenie
Podpísaná Katarína Duchoňová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému
„Program LEADER a jeho využitie na Slovensku“ vypracovala samostatne s použitím
uvedenej literatúry.
Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.
V Nitre 5. mája 2011
Katarína Duchoňová
Poďakovanie
Touto cestou vyslovujem poďakovanie Ing. Ľubici Rumanovskej, PhD za pomoc,
odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej práce.
ABSTRAKT
Predkladaná bakalárska práca je zameraná na problematiku Programu LEADER
a jeho využitia v Slovenskej republike. V prehľade o súčasnom stave riešenej problematiky
záverečnej práce sa zameriavame na vymedzenie a charakteristiku základných pojmov
vidiek a jeho funkcie, definovanie pojmov mikroregión, miestna akčná skupina a jej úloha
v rozvoji regiónu. V práci analyzujeme súčasné problémy rozvoja vidieka v Slovenskej
republike, primárne sa zameriavame na Program LEADER v súvislosti s vládnym
Programom rozvoja vidieka v období 2007 – 2013, opisujeme charakteristiku Programu
LEADER, jeho históriu a potrebnosť, definujeme jeho znaky a ciele a charakterizujeme
jeho štyri tematické osi na integrovaný proces rozvoja vidieka. Cieľ bakalárskej práce sme
vymedzili na poukázanie významu a uplatňovania prístupu LEADER na Slovensku so
zameraním na analýzu činnosti Združenia MR Svornosť, kde sme skúmali charakteristiku
vidieckeho územia a analyzovali realizáciu projektov v skúmanom regióne v súčasnosti.
V intenciách teoretickej časti práce sa v kapitole Výsledky práce zameriavame na Program
LEADER v Nitrianskom samosprávnom kraji, analyzujeme Združenie MR Svornosť
z hľadiska histórie budovania a charakteristiky územia, opisujeme organizačnú štruktúru
mikroregiónu a aktuálne aktivity združenia z aspektu projektového manažmentu. V práci
charakterizujeme prieskumnú vzorku, výsledky prieskumu prezentujeme v tabuľkách
a grafoch so slovným komentárom, predkladáme návrhy využitia výsledkov prieskumu pre
prax v oblasti rozvoja vidieka.
Kľúčové slová:
Miestna akčná skupina, LEADER, Rozvoj vidieka, Mikroregión
ABSTRACT
The bachelor thesis is focused on the problems of the program LEADER and its
utilization in Slovak republic. In the overview of the current state of this problem, we
focused on the definition and characteristics of basic terms as village and its functions,
definition of microregion, local action group and its role in village development. We
describe the actual problems of village development in Slovak republic, and we primary
focus our attention on the program LEADER in connection with the government program
for region development within 2007 – 2013, we describe the characteristics of the program
LEADER, its history, necessity, we define its sings and objectives and we characterize its
four thematic axes on integrated process of village development. The purpose of the
bachelor thesis, we defined on showing the meaning and applying of LEADER in Slovakia
with focus on the analysis of the activity of association MR Svornosť, where we examined
the characteristics of village territory and analyzed the realization of projects in the
examined region in the present time. In the methodology part we characterized the stages
of formation of the bachelor thesis from the setting a subject to its completion, we
described preparation of the research tool and the research method. In the intentions of the
theoretical part and in the chapter Thesis results we focused on the program LEADER in
Nitra autonomous region, we analyze the association MR Svornosť from its history of
developing and its territory characteristics, we describe the organizational structure of the
microregion and current activities of the association from the aspect of project
management. We characterize the research sample, the results are shown in tables and
charts with word commentary, we introduce the proposals for practice of utilization of the
research results in the area of village development.
Keywords:
Local action group, LEADER, Rural development, Microregion
Zoznam skratiek
EPFRV Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka
EÚ Európska únia
HDP Hrubý domáci produkt
ISRÚ Integrovaná stratégia rozvoja územia
LEADER Links between actions of rural developmnet
(Linky akcií pre rozvoj vidieckej ekonomiky)
MAS Miestna akčná skupina
MR Mikroregión
NFP Nenávratný finančný prostriedok
NSK Nitriansky samosprávny kraj
NSRR Národný strategický referenčný rámec
PPA Pôdohospodárska platobná agentúra
SR Slovenská republika
VOKA Vidiecka organizácia pre komunitné aktivity
VIPA Vidiecky parlament na Slovensku
ŽoNFP Žiadosť o nenávratný finančný prostriedok
Obsah
Zoznam skratiek .............................................................................................................. 7
Úvod .................................................................................................................................. 9
1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky ..................................................... 10
1.1 Definovanie vidieka............................................................................................... 10
1.2 Súčasné problémy rozvoja vidieka v Slovenskej republike............................... 13
1.3 LEADER ................................................................................................................15
1.3.1 História a charakteristika programu LEADER..............................................15
1.3.2 Znaky a ciele programu LEADER................................................................ 18
1.4 Vymedzenie pojmu mikroregión ........................................................................ 20
1.5 Vymedzenie pojmu miestna akčná skupina........................................................ 21
1.5.1 Úlohy miestnej akčnej skupiny......................................................................22
1.6 LEADER a Slovenská republika......................................................................... 22
2 Cieľ práce ..................................................................................................................... 24
3 Metodika práce............................................................................................................. 25
4 Výsledky práce.............................................................................................................. 26
4.1 LEADER v Nitrianskom samosprávnom kraji ................................................. 26
4.2 Združenie MR Svornosť........................................................................................27
4.2.1 História budovania MR Svornosť..................................................................27
4.2.2 Charakteristika územia MR Svornosť.............................................................31
4.2.3 Súčasné aktivity MR Svornosť...................................................................... 34
5 Návrh na využitie výsledkov........................................................................................ 37
6 Záver................................................................................................................................38
Zoznam použitej literatúry ............................................................................................. 39
Zoznam príloh....................................................................................................................42
Prílohy ............................................................................................................................... 43
Úvod
Problematika rozvoja vidieka sa stala nielen na Slovensku naozaj dôležitou témou.
V našich podmienkach dôležitou preto, lebo vidiecke oblasti tvoria väčšinu územia
Slovenska, ale aj preto, lebo vidiek disponuje mnohými výhodami, ktoré v mestských
centrách nie je možné nájsť a pre ľudí sú nenahraditeľnými. Dôležitou témou je aj
z dôvodu, že rozvoj vidieka je úzko spojený s rozvojom celej krajiny, keďže práve vidiek
zabezpečuje potravinové a prírodné zdroje a zároveň poskytuje aj priestor pre kultúru,
šport, rehabilitáciu alebo relax. Potenciál vidieckych oblastí je teda obrovský, no ako vraví
stará múdrosť, je potrebné nielen brať, ale aj dávať. A práve preto je nutné vidiek
rozširovať a zveľaďovať.
Slovensko sa radí k tým štátom, ktoré v aktuálnom programovacom období
do Programu rozvoja vidieka zaviedli LEADER, ktorý tvorí jeho štvrtú os. Princípy, ktoré
sú pre filozofiu LEADER charakteristické, predstavujú vyššiu kvalitatívnu úroveň politiky
regionálneho rozvoja. Zameraný je na plánovanie a realizáciu projektov na najnižšej úrovni
jeho samotnými obyvateľmi v konkrétnych mikroregiónoch. Týmto spôsobom vznikajú
v regiónoch nové hodnoty – zdokonaľovanie sa v oblasti zručností, zvyšovania vedomostí
a informácií, možnosti uspokojiť vlastné potreby, uvedomenie si potreby vzájomnej
dôvery, zabránenie odchodu obyvateľov do miest, ale aj schopnosť kooperácie pri riešení
spoločných problémov i záujmov v rôznych oblastiach života. Ďalším dôležitým
špecifikom je vytváranie partnerstiev medzi súkromným a verejným sektorom. Snaha
o spoluprácu inštitúcií a obyvateľov regiónu môže priniesť pozitívne výsledky.
Život na vidieku či v meste má svoje výhody i nevýhody. Pre mesto je
charakteristická anonymita, uponáhľanosť, premenlivosť, preľudnenosť a znečistenie, ale
vyššia zamestnanosť, či lepšia dostupnosť služieb úradov, zdravotníckych či iných služieb.
Vidiek naopak charakterizuje nižšia zamestnanosť, v priemere vyššia chudoba, ale
i tradičnosť, pokojný spôsob života, poľnohospodárstvo alebo rekreácia. Tento potenciál
však nie je nevyčerpateľný.
Je dôležité venovať sa problémom a možnostiam rozvoja vidieka. A preto je
hlavným cieľom tejto práce zhodnotenie uplatňovania prístupu LEADER v mikroregióne
Svornosť, história jeho budovania ako aj charakteristika daného mikroregiónu.
1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky
Prehľad riešenia problematiky je zameraný na poukázanie existencie fenoménu
programu LEADER a jeho spôsob fungovania a využívania. Operacionalizáciou
témotvorných pojmov v zadaní bakalárskej práce sme osobitnú pozornosť venovali
termínu vidiek, miestna akčná skupina, mikroregión, venovali sme sa súčasným
problémom rozvoja vidieka, definujeme program LEADER, jeho znaky a ciele.
1.1 Definovanie vidieka
Zjednotiť definíciu vidieka je náročné. Minulosti bolo slovo vidiek spájané výlučne
s poľnohospodárstvom a s chudobou. Dnes je toto chápanie prežitkom. V súčasnosti sa
pojem vidiek chápe z viacerých pohľadov.
Potočková (2005): „Všeobecne platná definícia vidieka, ktorú by akceptovali
odborníci, nie je, pretože vidiek ako multifunkčný systém je doteraz nedostatočne
preskúmaný a ako celok nezhodnotený.“ Zložitosť definovania vidieka potvrdzuje aj
Majerová (2005), ktorá tvrdí, že kritériá, vďaka ktorým by bolo možné jednotne definovať
vidiek a tiež určiť hranicu medzi mestom a vidiekom, nie sú jednotné.
Taktiež možno vidiek chápať jednak v geografickom, ale aj sociálnom zmysle. Vidiek
môžeme teda chápať ako mimomestskú prírodnú oblasť s nižšou hustotou zaľudnenia ako
aj životom silno prepojeným s poľnohospodárstvom. Pre vidiek je charakteristický vysoký
podiel vidieckeho obyvateľstva, poľnohospodárstvo a cestovný ruch. Na tejto definícii sa
zhoduje viacero autorov: Hanušin (2000), Moravčiková – Kučírková (2006), Jandourek
(2007).
Ako ďalej uvádza Belajová (2006): „Problematika vidieka, vidieckych regiónov
a vidieckych obcí je predmetom záujmu odborníkov tak zo spoločenských, ekonomických,
prírodovedných, ako aj technických odborov. Je taktiež predmetom záujmu politikov
a obyvateľov žijúcich vo vidieckom priestore.“
Tvrdoňová (2006) tvrdí, že vo väčšine prípadov majú vidiecke obce do 5000
obyvateľov a tieto obce nie sú Štatistickým zákonom definované ako mestá.
Podľa Fázikovej (2009) závisí definícia vidieka od sledovaného cieľa. „Sociológia
vymedzuje vidiek a vidiecky priestor na základe odlišného spôsobu života, vyplývajúceho
z odlišného sociálnych väzieb na dedine a v meste, tiež na základe aktivít obyvateľstva,
kde na vidieku väčšina ekonomicky aktívneho obyvateľstva pracuje v pôdohospodárstve,
alebo odchádza za prácou.“ Ak sa však pozrieme na vidiek z geografického hľadiska,
budeme môcť tento chápať ako „územie, ktoré je tvorené súčtom plochy katastrov sídiel
označených ako dediny.“ Pre dediny je charakteristická rurálna štruktúra v zastavanom
území.
Na základe tvrdení mnohých autorov možno povedať, že vidiecke oblasti sa môžu
chápať ako protipól urbanizovaného priestoru, čo potvrdzuje aj nasledovná tabuľka.
Tab. 1 Základné rozdiely medzi vidieckym a urbanizovaným priestorom
Charakteristika Vidiecky priestor Urbanizovaný priestor
Ekonomika
Väčšinou odvetvia primárneho sektora,
založené na využívaní pôdy a ostatných prírodných
zdrojov
Lokalizácia koncentrovaných ekonomických aktivít, založených najmä na spracovaní, obchode
a službách
DemografiaObyvateľstvo disperzne rozmiestnené v malých
zhlukoch
Obyvateľstvo koncentrované s tendenciou rastu
Fyzická dostupnosť
Nízka kvalita dopravnej infraštruktúry a služieb,
vysoké časové a finančné náklady na cestovanie
Rozvinutá dopravná infraštruktúra, kvalita služieb rozdielna, napr. v dôsledku
dopravných zápch
Environmentálne riziká
Úzko zviazané s výrobnými procesmi spôsobujúcimi vyčerpávanie prírodných
zdrojov
Vyplývajúce ako z produkcie, tak z hustoty obyvateľstva (znečistenie vody a ovzdušia, odpady)
Zdroj: Fáziková, M., 2009
Vidiek má špecifické charakteristiky, z ktorých vyplývajú funkcie
v socioekonomickom rozvoji krajiny. Fáziková (2009) zaradila tieto funkcie do
nasledujúcej schémy.
Obr. 1 Funkcie vidieka v socioekonomickom systéme spoločnosti
Zdroj: Fáziková M., 2009
Územie Slovenskej republiky, ale aj celej Európskej únie z veľkej časti tvoria
vidiecke územie. Toto tvrdenie potvrdzuje aj Rumanovská (2006), ktorá tvrdí, že „vidiecke
oblasti pokrývajú 90% územia Európskej únie a predstavujú životný priestor pre približne
polovicu obyvateľov EÚ. Napriek poklesu podielu na tvorbe HDP stále zostávajú
hlavnými užívateľmi pôdy na vidieku predovšetkým odvetvia poľnohospodárstvo
a rybárstvo. Najmä z tohto dôvodu sú tieto odvetvia kľúčové v oblasti manažmentu
prírodných zdrojov a stále zabezpečujú hodnotný prínos z pohľadu sociálno-ekonomického
rozvoja vidieka.“
1.2 Súčasné problémy rozvoja vidieka v Slovenskej republike
„Sociálne prostredie na vidieku je v kríze. Niekdajšie sociálne vzťahy medzi
obyvateľmi, ako aj sociálne funkcie poľnohospodárskych a iných podnikov, sa zrútili
a nové sa doteraz nevytvorili. V súčasnosti na dedine len z časti funguje susedská sociálna
výpomoc, ktorá sa obmedzuje predovšetkým na pomoc spojenú s domácim
hospodárstvom,“ tvrdí Belajová (1999) .
Podľa Fázikovej (2003) je „základnou príčinou súčasných problémov a konfliktov
na vidieku nesúlad medzi procesom industrializácie a urbanizácie Slovenska. Industriálny
rozvoj Slovenska v období socializmu bol síce sprevádzaný aj rýchlym rastom pracovných
príležitostí v priemysle, nie však aj adekvátne rýchlym procesom urbanizácie krajiny.
Nedostatok pracovných síl v mestách nie je riešený adekvátnou bytovou výstavbou, ale
využíva ochotu vidieckeho obyvateľstva dochádzať za prácou.“
Rozvoj vidieka sa stal jednou z najdiskutovanejších tém. Vidiecke obce začínajú
spoločne participovať na riešení problémov, s ktorými sa stretávajú v bežnom živote.
Na vidieku je dôležité vytvárať také podmienky, ktoré zabránia emigrácii obyvateľstva
z jednotlivých oblastí a zároveň pomôže zatraktívniť vidiek pre mladú generáciu.
Problémy vidieka je možné podľa Tvrdoňovej, Piknovej, Reeda (1998)
sformulovať nasledovne:
vyšší priemerný vek a regresný demografický vývoj,
narušený hodnotový systém a vzťah ku obci a ku krajine,
narušená prirodzená kultúrno-historická vývojová kontinuita,
nižšia priemerná úroveň vzdelanosti,
nízka miera informácií o možnostiach podnikania,
nedostatočne rozvinutá ekonomická základňa a potreba migrácie za prácou,
konzervatívne myslenie a nedostatok odborníkov,
nedostatočná infraštruktúra, služby, nedostatok finančných zdrojov.
Nedostatočne vybudovaná technická a sociálna infraštruktúra je problémom,
ktorým sa zaoberá Gabašová a Belajová (2003). Podľa nich vybudovaná infraštruktúra
vytvára úspory pre obyvateľov a podnikateľov, ktoré plynú z dopravných nákladov ako aj
úsporu nákladov vynaložených z vlastných zdrojov na vybudovanie technickej
infraštruktúry, ktorou je hlavne plyn, voda a kanalizácia. Takéto územia vybavené
technickou infraštruktúrou sú pre podnikateľov a investorov lákadlom, pretože prinášajú
aglomeračné úspory. Vybavenosť infraštruktúrou rovnako ovplyvňuje aj kvalitu miestneho
obyvateľstva.
Rozhodujúca je aj hustota cestnej siete a napojenie na medzinárodné ťahy. Taktiež
zaostávajú vo vybudovaní telekomunikačných sietí. Keďže nie je dostatočne rozvinutá
podnikateľská aktivita a nie je vytvárané finančné zázemie, nie je teda dostatočne vysoká
ponuka pracovnej sily.
Najdôležitejším faktorom podmieňujúcim rozvoj vidieka je podľa Rusnáka (2006)
človek: „Ľudský faktor je najdôležitejšou stránkou rozvoja a oživenia vidieka. Nedostatok
finančných prostriedkov a kapitálových zdrojov nedáva šancu pre riešenie problémov
cestou investícií. Obec je veľmi malá jednotka z hľadiska finančných zdrojov, z hľadiska
dostatku odborníkov i z hľadiska ponuky pre trh. Tiež je malou jednotkou z hľadiska
efektívnosti vzdelávacích a školiacich programov.“
Problémy rozvoja vidieka nie sú len ekonomického, ale aj sociálneho charakteru.
Tieto problémy sa týkajú najmä prechodu kompetencií zo štátu na samotné obce, s čím
súvisí nedostatok financií nevyhnutných pre rozvoj vidieckych oblastí. K týmto
problémom sa pridružuje nedostatok informácií. Obce majú nedostatok podporných
nástrojov v oblasti politiky finančnej a daňovej. V Slovenskej republike sa problém
nedostatku financií rieši prostredníctvom orgánov štátnej správy na vládnej úrovni
a prostredníctvom Združenia miest a obcí Slovenska na mimovládnej úrovni.
Na vládnej úrovni existujú tri hlavné smery ovplyvňujúce rozvoj vidieka:
Program podpory zamestnanosti na vidieku,
Program obnovy dediny,
regionálne opatrenia.
Pri plánovaní rozvoja vidieka sa uprednostňuje princíp „zdola – nahor“.
Dodržiavaním tohto princípu je možné zabezpečiť aktívnu účasť miestnych obyvateľov
na rozvojovom pláne vidieka. Priority pre riešenie problematiky rozvoja vidieka z pohľadu
integračného procesu Európskej únie a možností čerpania zo štrukturálnych fondov sú:
1) výstavba základnej infraštruktúry v oblasti vodného hospodárstva, v tejto oblasti je
najväčším problémom napojenie malých obcí na verejnú vodovodnú a kanalizačnú
sieť a taktiež nevyhnutné dobudovanie čistiarne odpadových vôd,
2) dobudovanie dopravnej infraštruktúry vo vidieckych sídlach,
3) zlepšenie telekomunikačnej infraštruktúry.
1.3 LEADER
Prístup LEADER, z francúzskeho Liaison entre actions de développement de
l'économie rurale - prepojenie akcií pre rozvoj vidieckej ekonomiky, predstavuje metódu
mobilizácie a realizácie rozvoja v miestnych vidieckych spoločenstvách. Princíp prístupu
LEADER vznikol z iniciatívy Európskej komisie začiatkom 90. rokov ako pilotný projekt
pre podporu integrovaných aktivít alebo rozvojových schém, ktoré sa programujú
a realizujú výlučne na miestnej úrovni.
Vďaka LEADER prichádzajú vidiecke oblasti na nové spôsoby, ako sa stať alebo
zostať konkurencieschopnými, ako najlepšie využiť svoje aktíva a ako prekonať problémy
napríklad starnúce obyvateľstvo, alebo nedostatok pracovných príležitostí. Vďaka
takémuto prístupu potom samotní obyvatelia dokážu zlepšiť kvalitu života.
1.3.1 História a charakteristika programu LEADER
„LEADER bol predstavený Európskou komisiou dňa 19. marca 1991, nasledujúc
konzultácie v roku 1990. Postavený bol na úspešných iniciatívach, ktoré sa od roku 1970
ujali v Európe. Avšak určité vlády členských krajín, ba čo viac, niektorí predstavitelia
komisie boli spočiatku menej nadšení a nepriali si angažovať sa v tejto oblasti,“ tvrdí
Bryden (2006).
LEADER bol predstavený v čase reformy štrukturálnych fondov, v období veľkého
tlaku na inováciu inštitucionálnych rozvojových prístupov. Program LEADER teda
predstavoval radikálnu zmenu, pretože bol silne orientovaný na územie, zatiaľ čo tradičné
prístupy sa orientovali na sektory. Tento nový program nemal náročnú schému
financovania a predstavoval akýsi experiment vyvíjajúci sa oddelene od ostatných druhov
rozvoja vidieka. Najradikálnejšou inováciou LEADER boli miestne akčné skupiny, ktoré
dostali k dispozícii určitú sumu peňazí a slobodne sa mohli rozhodovať, kam ich investujú.
Európska komisia (2006) tvrdí, že „stratégia miestneho rozvoja musí mať
viacsektorové odôvodnenie integrujúce niekoľko sektorov činnosti. Akcie a projekty
obsiahnuté v miestnych stratégiách by mali byť prepojené a koordinované ako súdržný
celok. Integrácia sa môže týkať akcií, alebo, čo je dôležitejšie, spojení medzi rôznymi
ekonomickými, spoločenskými, kultúrnymi, ekologickými aktérmi a zainteresovanými
sektormi.“
Od roku 2007 a prístup LEADER integruje do politiky rozvoja vidieka Európskej
únie, teda už nie je samostatný program, ale stal sa súčasťou vnútroštátnych a regionálnych
programov všeobecného rozvoja vidieka podporovaného Európskou úniou. Členské štáty si
navrhujú sami svoje programy rozvoja vidieka v súčinnosti s legislatívou Európskej únie
a teda sú zodpovedné za ich implementáciu. Vzhľadom na rôznorodosť vidieckych oblastí
a problémov je táto možnosť výhodná (Program rozvoja vidieka Slovenskej republiky,
2007).
LEADER I sa spustil v Európskej únii v roku 1991. Zameriaval sa na aktivizáciu
miestnych aktérov, vytváranie partnerstiev či pripravovanie miestnych stratégií rozvoja.
Miestne akčné skupiny sa mohli slobodne rozhodovať o zameraní stratégie a do tohto
programu sa zapojilo vyše 200 miestnych akčných skupín z vtedajších členských štátov
Európskej únie.
„LEADER II bol spustený v roku 1994 pre nové programovacie obdobie. Aktéri
vidieckeho rozvoja ako aj inštitúcie na rôznych úrovniach už lepšie chápali charakteristiky
celého procesu. Dôraz sa kládol najmä na skutočne inovatívne projekty, spoluprácu
a sieťovanie miestnych akčných skupín, určenie charakteristických zložiek prístupu
LEADER, hodnotenie, vrátane hodnotenia všetkých aktivít uskutočnených miestnymi
akčnými skupinami, ale i výmenu skúseností a know-how,“ tvrdí Shucksmith (2000).
LEADER+ podporoval realizáciu integrovaných stratégií. Tieto stratégie mohli byť
začlenené nasledovne:
využívanie prírodných a kultúrnych zdrojov,
pridávanie hodnoty miestnym produktom,
zlepšovanie kvality života vo vidieckych oblastiach,
využívanie nového know-how a nových technológií.
Do tohto programu sa zapojilo 893 miestnych akčných skupín. Základným prvkom
bola kooperácia vidieckych oblastí nielen v rámci jednej členskej krajiny, ale aj medzi
vidieckymi oblasťami niekoľkých členských krajín navzájom. LEADER+ sa sústreďoval
na ciele, ktoré boli súčasťou rozvojovej stratégie.
Najvhodnejšími oblasťami pre tento program sú oblasti charakterizované ako
vidiecke. Jarábková (2005) ich rozčlenila do troch typov:
a) osobitne poškodené oblasti – horské a ostrovné oblasti, ekonomický rozmach
je takmer nemožný bez investícií do infraštruktúry,
b) vidiecke problémové oblasti – poznačené starnúcim obyvateľstvom, alebo jeho
odchodom, obmedzenou ponukou služieb, dôležitosť poľnohospodárstva ostáva
zachovaná,
c) vidiecke oblasti na okraji – na hraniciach s veľkými priemyselnými centrami.
Kroupová – Červená označili LEADER za mimoriadny z niekoľkých dôvodov:
na základe troch predchádzajúcich programovacích období sa LEADER
prepracoval natoľko, že jeho koncepcia sa dá využiť v hlavných programoch
rozvoja vidieka,
je dostatočne vybavený a finančne zabezpečený pre realizáciu rozvojových
projektov,
strategický prístup pokrýva celý rad problémov vidieka,
profesionalizácia organizačných štruktúr a podpora jeho vytvárania.
Vývoj programu LEADER možno začleniť do štyroch generácií. Obrázok 2 ponúka ich
prehľad.
Obr. 2 Generačný vývoj programu LEADER
Zdroj: Európska komisia
Základnými charakteristikami LEADER sú podľa Tvrdoňovej (2004):
orientácia na limitované územie,
aktívne zapojenie ľudí ( miestnych akčných skupín),
prístup zdola nahor,
projekty a projekty realizované výlučne miestnou akčnou skupinou,
každá miestna akčná skupina si vypracováva rozvojovú stratégiu i podnikateľský
plán,
jednotlivé skupiny LEADER vytvárajú sieť v prospech výmeny informácií,
skúseností a spoločných projektov.
1.3.2 Znaky a ciele programu LEADER
„Prístup LEADER je zhrnutý v siedmich znakoch. V celej koncepcii vystupujú
ako špecifický balík. Všetky znaky sa navzájom dopĺňajú a ovplyvňujú, nielen v priebehu
celého procesu realizácie, ale aj s trvalými pozitívnymi dopadmi na vidiecke oblasti
a schopnosťou riešiť vlastné problémy,“ tvrdí Machold (2004). Tieto znaky sú rozčlenené
nasledovne:
1) Oblastné stratégie miestneho rozvoja – je operačný program na lokálnej úrovni.
Spája jednotné a zväčša malé územia, pre ktoré je charakteristická miestna identita,
spolupatričnosť, tradície, spoločné potreby a ciele. Tento cieľ má významnú
funkciu, keďže sa problémy riešia na miestnej úrovni,
2) Prístup zdola nahor – čiže stratégie tvoria miestni aktéri, ktorí najlepšie poznajú
situáciu danej oblasti a zaisťujú najvhodnejšie riešenie problémov. Tento znak je
zo všetkých znakov najvýraznejší,
3) Partnerský prístup a miestna akčná skupina – predstavuje základnú bunku pre
realizáciu jednotlivých projektov. Miestne akčné skupiny rozhodujú o financovaní
stratégií a projektov.
Prístup Leader, základný sprievodca (2006) definuje vidieckych aktérov:
mladí ľudia,
ženské združenia,
environmentálne združenia,
miestni politickí predstavitelia,
poskytovatelia kultúrnych a obecných služieb,
občania, obyvatelia a ich miestne organizácie,
obchodné združenia,
profesionálne organizácie a zväzy zastupujúce farmárov, odborníkov z iných
oblastí a mikropodnikov.
d) Uľahčovanie inovácie – môže predstavovať prenášanie a adaptáciu inovácií. Tieto
boli vytvorené na inom území. Na takomto uľahčovaní zavádzania nových
prístupov sa podieľajú miestne akčné skupiny. Inovácie môžu mať formu
technologických a výrobných procesov, informačných a komunikačných
technológií, ale aj nových spôsobov propagácie územia, zapojenia nových skupín
do rozhodovania. Pre nízku hustotu a pomerne nedostatočnú úroveň ľudských
a fyzických zdrojov majú niektoré vidiecke oblasti sťaženú situáciu.
e) Integrované a viacsektorové akcie – LEADER sa zameriava na podporu viacerých
sektorov. Akcie a projekty, ktoré tvoria súčasť miestnych stratégií, by mali
fungovať na princípe koordinovanosti a prepojenosti. Integrácia by mala byť
zameraná na celý program, na špecifické skupiny akcií a na spojene medzi
spoločenskými, kultúrnymi a ekonomickými aktérmi.
f) Vytváranie sietí – zahŕňa v sebe výmenu dosiahnutých skúseností, výsledkov
a know –how, pričom nie je dôležité, či jednotlivé skupiny a organizácie patria
do skupiny priamych príjemcov pomoci LEADER alebo nie. Vytváraním sietí
sa postupne odstraňuje izolácia.
g) Spolupráca za účelom výmeny skúseností a projektov – tá môže byť uskutočňovaná
na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Spolupráca je možná s inou
skupinou LEADER, ako aj so skupinou s podobným prístupom inovácií v inom
regióne, členskom štáte EÚ, dokonca v inej krajine.
Podľa Tvrdoňovej (2004) sa ciele dajú chápať nasledovne: „Zapojenie všetkých
skupín obyvateľstva do programovania a projektovania, obnova miestnej kultúry, rozvoj
malého a stredného podnikania, diverzifikácia miestnych ekonomík, rozvoj zamestnanosti,
zlepšenie služieb pre obyvateľstvo, ochrana životného prostredia, výrazná mobilizácia
súkromného kapitálu, podpora inovatívnych a multiplikovateľných opatrení, výmena
skúseností a tvorba národných a nadnárodných sietí miestnych akčných skupín.“
Ciele programu LEADER sú v súlade s cieľmi celkovej politiky rozvoja vidieka
Európskej únie.
Os 4: Realizácia prístupu LEADER
Priorita: Zlepšovanie manažmentu a riadenia a mobilizácia rozvojového potenciálu
vo vidieckych oblastiach.
Opatrenie č. 1 – Implementácia integrovaných stratégií rozvoja územia:
Opatrenie nadväzuje na posledné opatrenie Osi 3 „Získavanie zručností, oživovanie
a vykonávanie integrovaných stratégií rozvoja územia.“ Jednotliví koneční
prijímatelia uvedení v stratégii môžu prihlásiť svoje projekty, ktoré sú zahrnuté
do stratégie a sú v súlade s podmienkam zverejnenými v ostatných opatreniach
Osi 3 podpore jednotlivých projektov môže rozhodovať miestna akčná skupina.
Cieľ: Zlepšenie kvality života vo vidieckych oblastiach a zlepšenie ekonomickej
príležitosti a sociálnych podmienok vidieckeho obyvateľstva.
Opatrenie č. 2 – Vykonávanie projektov spolupráce:
Spolupráca pri tvorbe projektov sa môže odohrávať medzi miestnymi akčnými
skupinami, ale môže ísť aj o verejno-súkromné partnerstva, ktoré si stratégie
pripravujú sami prostredníctvom opatrenia Osi 3.
Cieľ: Podporiť spoluprácu, inovácie, potrebné zručnosti, výmenu a prenos
skúseností s implementáciou prístupu LEADER.
Opatrenie č. 3 – Chod miestnej akčnej skupiny:
Finančné prostriedky poskytnuté miestnym akčným skupinám majú presné určenie.
80% poskytnutých prostriedkov slúži na prevádzkovú a administratívnu činnosť
miestnej akčnej skupiny, zatiaľ čo zvyšných 20% je určených na vytváranie
schopností a zručností miestnej akčnej skupiny. Žiadateľom je miestna akčná
skupina s právnou subjektivitou.
Cieľ: Tvorba a zvyšovanie kapacít pre realizáciu prístupu LEADER
Program LEADER v rokoch 2007 – 2013 si za hlavný cieľ postavil „poskytovať
potrebné zručnosti a skúsenosti vidieckym komunitám na vytvorenie integrovaných
prístupov k miestnemu rozvoju.“
1.4 Vymedzenie pojmu mikroregión
Je dôležité okrem pojmu vidiek definovať a vysvetliť aj pojem mikroregión.
Termín mikroregión, resp. mikroregionálne združenie obcí nebol jednoznačne definovaný.
Tvrdoňová, Piknová, Reed (1998) definujú mikroregión ako „inštitúciu, v ktorej je
niekoľko obcí spojených geograficky alebo ekonomicky a spoločne riešia nadobecné
problémy alebo spoločne plánujú svoj rozvoj. Ide o dobrovoľné zoskupenie obcí, ktoré
môže v reálnom živote byť spoločenstvom obcí – právnických subjektov alebo
občianskych združení.“
Tvrdoňová (1999) charakterizuje spoločenstvo obcí ako spojenie samospráv obcí
a preto má charakter jednosektorového partnera, na základe čoho sa neskôr určuje
charakter jeho programu. Spoločenstvo obcí vo svojej podstate vychádza zo zákona
o obecnom zriadení, ktorý umožňuje obciam svoje problémy riešiť spoločne a organizačne
sa spájať do väčších územných celkov. V spoločenstve obcí obecné samosprávy delegujú
výkon niektorých funkcií na mikroregión. Tieto sa potom vzájomne zastupujú
v rokovaniach a volia spoločný postup v niektorých komunálnych záležitostiach.
Mikroregióny sú východiskové obvody a zdieľajú sociálnu, ekonomickú
a geografickú problematiku. Sú schopné vytvárať vlastný rozvojový program na báze
využitia miestnych zdrojov a inovatívnych postupov na princípe a spolupráce. Optimálnou
veľkosťou mikroregiónu je približne veľkosť malého mesta, teda asi 10 tisíc obyvateľov
(Rusnák 1996).
1.5 Vymedzenie pojmu miestna akčná skupina
Miestne akčné skupiny predstavujú verejno-súkromné partnerstvá, v ktorých majú
svoje zastúpenie miestne komunity, podnikatelia, verejná správa, poľnohospodárske
a lesnícke subjekty, mladí ľudia, ženy a iní dôležití aktéri na miestnej úrovni. Podmienkou
je, aby zástupcovia súkromného sektora (vrátane mimovládnych organizácií) tvorili
minimálne polovicu partnerstva. Miestna akčná skupina vzniká ako neformálne partnerstvo
kľúčových subjektov verejného a súkromného sektora, ktoré pôsobia v území.
Podľa publikácie Európskeho observatória pre vidiecke oblasti (2007) je miestna
akčná skupina definovaná ako „orgán verejných a súkromných predstaviteľov
zjednotených v partnerstve, ktoré identifikuje spoločnú stratégiu a miestny akčný plán
rozvoja v oblasti LEADER+. Miestna akčná skupina je jedných z najoriginálnejších
a najstrategickejších znakov prístupu LEADER. Miestna akčná skupina vybavená tímom
odborníkov, rozhodovacími právomocami a pomerne veľkým rozpočtom predstavuje nový
model organizácie, ktorá môže podstatne ovplyvniť inštitucionálnu a politickú rovnováhu
danej oblasti.“
V multi-sektorovom partnerstve, ktoré je zásadou miestneho rozvoja sa najčastejšie
stretávajú zástupcovia skupín:
súkromného sektora,
občianskeho a neziskového sektora,
verejného sektora – miestnej samosprávy alebo jej združení, miestnej štátnej
správy, regionálnej samosprávy.
Jednotliví zástupcovia sektorov sú si rovní, bez nadradenosti jedného nad druhým.
Partnerstvo funguje a rozvíja sa na základe pravidelných stretnutí, výmeny informácií
a kontaktov.
1.5.1 Úlohy miestnej akčnej skupiny
Úlohy miestnej akčnej skupiny definovala Tvrdoňová (2006) tieto:
koordinácia rozvoja pokrývaného územia,
zostavovanie stratégie rozvoja územia,
dozeranie na realizáciu stratégie,
zostavovanie implementačných pravidiel realizácie stratégie,
navrhovanie a schvaľovanie manažmentu, manažéra územia,
kontrola manažmentu,
zabezpečovanie pravidelného monitorovania,
zabezpečovanie nezávislého hodnotenia programu,
zriadenie päť člennej výberovej komisie a výber projektov,
dozeranie v kooperácii s monitorovacím výborom na realizáciu projektov,
zabezpečovanie konfliktu záujmu a transparentnosť postupov.
1.6 LEADER a Slovenská republika
V Slovenskej republike sa LEADER po prvýkrát zapája do Programu rozvoja vidieka
v období 2007 – 2013. Ako uvádza Národný strategický plán rozvoja vidieka (2006),
v tomto programovacom období boli ako prioritné ciele zvolené zvýšenie
konkurencieschopnosti poľnohospodárstva, potravinárstva a lesníctva a zlepšenie
životného prostredia zavedením vhodných poľnohospodárskych a lesníckych postupov
a kvalitu života na vidieku s dôrazom na trvalo udržateľný rozvoj.
Podľa Európskej komisie (2008) sa tieto ciele pridŕžajú druhého základného pilieru
spoločnej poľnohospodárskej politiky. Tým je realizácia udržateľného rozvoja vidieka
v Európskej únii.
NSPRV 2007 – 2013 (2006) sa stanovený cieľ rozhodol napĺňať prostredníctvom
štyroch tematických osí:
1) Os 1 – Zlepšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva,
2) Os 2 – Zlepšenie životného prostredia a krajiny,
3) Os 3 – Kvalita života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho
hospodárstva,
4) Os 4 – LEADER.
Os 1 má za úlohu zvýšiť konkurencieschopnosť agropotravinárskeho a lesníckeho
sektora. Cieľom osi 2 je vytvoriť multifunkčné poľnohospodárske a lesnícke systémy, čím
sa zvýši podiel zamestnanosti na vidieku. Os 3 sa zameriava na zvýšenie zamestnanosti
na vidieku a podporu rozvoja obcí. Inováciou je integrácia komunitnej iniciatívy LEADER
do politiky rozvoja vidieka.
LEADER je realizovaný prostredníctvom Osi 3, čo znamená, že miestne rozvojové
stratégie by mali akceptovať jednu alebo viac priorít uvedených v Osi 3 (bližšie pozri
Prílohu 1).
Nakoľko sa Slovenská republika nezúčastnila implementácie iniciatívy LEADER+,
Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky sa podieľa na zabezpečení
implementácie prostredníctvom nasledujúcich administratívnych opatrení:
vypracovanie návrhu kritérií pre prípravu stratégie, pre výber miestnej akčnej
skupiny riadiacim orgánom,
vypracovanie návrhu administratívneho a politického rámca riadenia prístupu
LEADER,
výber a správna identifikácia vidieckych oblastí, na ktorých základe budú vybrané
územia, v ktorých bude LEADER najefektívnejší.
2 CIEĽ PRÁCE
Program LEADER tvorí 4. os Programu rozvoja vidieka SR pre roky 2007 – 2013,
predstavuje nástroj rozvoja vidieka, ktorý finančne podporuje verejno-súkromné
partnerstvá a umožňuje rozvíjať vidiecky priestor. V kontinuite týchto skutočností sme si
v našej práci stanovili primárny cieľ i parciálne ciele.
Cieľom bakalárskej práce analyzovať na význam a uplatňovanie prístupu LEADER
na Slovensku so zameraním na Združenie MR Svornosť.
Takto definovaný cieľ sme po analýze dostupnej knižnej literatúry a aktuálnych
internetových zdrojov rozdelili na nasledujúce parciálne ciele:
charakteristika daného územia,
analýza súčasných projektov daného územia.
Pri definovaní cieľov sme vychádzali z dostupných zdrojov, z údajov poskytnutých
skúmaným objektom uplatňujúcim prístup LEADER na Slovensku. Analýza skúmanej
problematiky preddefinovala sformulovanie základných prieskumných otázok v štruktúre
riadeného rozhovoru.
3 METODIKA PRÁCE
Metodika našej bakalárskej práce bola v intenciách všeobecných postupov
založených na zbere údajov a štúdia odbornej literatúry.
Bakalársku prácu sme spracovali v troch fázach. Po konkretizovaní zadania
bakalárskej práce, zadefinovaní jej primárneho cieľa a parciálnych cieľov, sme v prvej
prípravnej etape sústredili pozornosť na výber a zhromažďovanie bazálnych a doplňujúcich
zdrojov, ktoré súviseli so zadanou témou práce. Zadanie a cieľ práce určilo aj rozsah
potrebných literárnych zdrojov, predovšetkým knižných publikácií, odborných
a vedeckých článkov, štátnych i európskych strategických dokumentov a určujúcich
internetových zdrojov.
Druhou etapou bakalárskej práce bolo štúdium literatúry, analýza a syntéza obsahu
zhromaždených zdrojov a určenie základných a dôležitých informácií pre konečné
zostavenie práce. Pozornosť sme upriamili na literatúru a aktuálne internetové zdroje, ktoré
sa týkali zvolenej témy na spracovanie prehľadu literatúry o súčasnom stave riešenej
problematiky.
V kontexte s teoretickou časťou bola v tretej pracovnej etape spracovaná vlastná
časť práce, jej ciele s vyhodnotením prieskumu vybraného subjektu skúmania – Združenia
MR Svornosť.
Prieskum v teréne, v ktorom sme stanovili nasledovný postup a úlohy, sme
zrealizovali:
formulácia cieľov,
výber prieskumného objektu,
určenie prieskumných metód a techník,
zostavenie prieskumného nástroja,
realizácia prieskumu v teréne,
analýza a syntéza získaných údajov,
vyhodnotenie a interpretácia získaných údajov,
formulácia návrhov a záverov.
4 VÝSLEDKY PRÁCE
4.1 LEADER v Nitrianskom samosprávnom kraji
Jednou z možností podpory vidieckych oblastí cestou integrovaného rozvoja
vidieka je prístup LEADER, ktorý je určený pre mikroregióny, regióny a samosprávne
kraje. Nitriansky samosprávny kraj je prvým krajom v rámci Slovenskej republiky, ktorý
vytvoril vlastný nástroj pre prístup LEADER s názvom LEADER NSK. Do projektu sa
zapojil v roku 2006. NSK sa do projektu zapojil najmä z dôvodu, že viac ako polovica
obyvateľov je tvorená vidieckym obyvateľstvom. Projekt sa zameral najmä na podporu
vzniku miestnych akčných skupín, ktoré by následne mohli zvýšiť ekonomický a sociálny
rozvoj vidieckych oblastí, čím by sa následne posilnil trvalo udržateľný rast.
Vytváranie MAS pozitívne ovplyvňuje nielen dianie v rámci regiónu, ale aj za jeho
hranicami. Zlepšujú sa najmä vzťahy medzi regiónmi a vznikajú nové partnerstva.
Na základe tohto projektu vznikajú už spomínané MAS, ale taktiež Integrovaná
stratégia rozvoja územia. Táto stratégia predstavuje nástroj, ktorý umožňuje realizáciu
aktivít miestnych akčných skupín. Dosiahnuté výsledky z projektu neskôr podmieňujú
pripravenosť vidieckych oblastí na čerpanie finančných prostriedkov z Programu rozvoja
vidieka SR na roky 2007 – 2013.
Koordinátorom projektu sa stal Vidiecky parlament (VIPA). Vzniklo aj nové logo,
ktoré sa neskôr stalo súčasťou všetkých dokumentov (Obr. 3).
Obr. 3 Logo LEADER NSK
V súčasnosti dosahuje Nitriansky samosprávny kraj v oblasti politiky rozvoja
vidieka veľké úspechy. Spomedzi všetkých krajov na Slovensku bol najúspešnejší pri
získavaní finančných prostriedkov z Európskeho poľnohospodárskeho fondu na rozvoj
vidieka. Výberovou komisiou Riadiaceho orgánu na hodnotenie Integrovaných stratégií
rozvoja územia a výber miestnych akčných skupín bolo vybraných 15 konečných
prijímateľov v rámci Slovenskej republiky. Nitriansky samosprávny kraj potom z týchto 15
oprávnených žiadateľov na základe hodnotiaceho procesu bolo schválených až 5 miestnych
akčných skupín :
Občianske združenie pre rozvoj mikroregiónu "Požitavie - Širočina" (okres Zlaté
Moravce),
Občianske združenie Dolnohronské rozvojové partnerstvo (okres Levice),
Regionálne združenie Dolná Nitra, o. z. (okres Nitra),
Občianske združenie Mikroregión RADOŠINKA (okres Nitra),
Združenie mikroregiónu SVORNOSŤ (okres Topoľčany).
Týmto miestnym akčným skupinám bol následne udelený Štatút MAS a podpísali
zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s Pôdohospodárskou platobnou
agentúrou na implementáciu svojich Integrovaných stratégií po dobu piatich rokov.
4.2 Združenie MR Svornosť
V nasledujúcej kapitole sa budeme zaoberať konkrétnym mikroregiónom v rámci
Nitrianskeho samosprávneho kraja, Združenie MR Svornosť. Zamerali sme sa na históriu
a vznik mikroregiónu, charakteristiku mikroregiónu a taktiež súčasným projektmi, ktoré sú
realizované v danom mikroregióne.
4.2.1 História budovania MR Svornosť
Od roku 1993 sa postupne začalo budovať verejno-súkromné partnerstvo. Od tohto
roku sa začali totiž neformálne stretávať zástupcovia ôsmych obcí, ktoré ležia pozdĺž
povodia rieky Nitra. Cieľom týchto stretnutí bolo hľadanie riešení spoločných problémov.
Tieto stretnutia napokon vyvrcholili v roku 1998, kedy bolo schválené založenie
občianskeho združenia a následne jeho založenie 12. apríla 1999, na ustanovujúcej schôdzi
Združenie MR Svornosť. Podľa zákona č. 83/19910 Zb. o združovaní občanov v znení
neskorších predpisov bolo Združenie MR Svornosť zaregistrované 13. mája 1999
na Ministerstve vnútra SR.
V nasledujúcom období vznikli aktivity, ktoré mali smerovať k zapojeniu sa
do prípravy na integrovaný rozvoj vidieka. Na základe tejto iniciatívy sa uskutočnilo
spoločné stretnutie zastupiteľstiev obcí Združenia MR Svornosť a obcí mikroregiónu
Západný Tríbeč 17. marca 2006 za účelom spoločného postupu pri príprave na prístup
LEADER. Výsledkom tohto stretnutia bolo rozhodnutie obecných zastupiteľstiev zúčastniť
sa spoločného projektu „Stratégie rozvoja vidieka a príprava miestnych a odborných
kapacít prístupom LEADER“, ktorý bol financovaný Nitrianskym samosprávnym krajom.
Ukončením tohto projektu v roku 2008 vstúpilo sedem obcí do združenia.
Verejno-súkromné partnerstvo tvoria samospráva, poľnohospodárske družstvá
i podnikateľské subjekty podnikajúce v potravinárskom odvetví. Zastúpený je taktiež
občiansky sektor. Mikroregión má v súčasnosti 33 členov, z toho 17 obcí a pestrú paletu
podnikateľov, rôznych spoločenských organizácií a fyzických osôb. Prehľadné zloženie
miestnej akčnej skupiny ponúka nasledovný obrázok.
Obr. 4 Zloženie členskej základne MAS
Zdroj: Vlastné spracovanie
Do verejno-súkromného partnerstva bola zapojená aj verejnosť. Tento proces
prebehol vo viacerých líniách. V prvej línii tento proces prebehol cez viaceré projekty,
ktoré združenie realizovalo od roku 2001. Prvým projektom bolo vytvorenie
komunikačného centra v Chrabranoch, ktorým sa naštartovala pomoc pre celé územie
mikroregiónu. Prostredníctvom regrantingového programu „Pre lepší život na vidieku“
v roku 2003 sa obyvatelia priamo zúčastnili na plánovaní a realizácii vlastných projektov.
Podporených bolo 5 projektov z finančných zdrojov obcí v celkovej výške 60 000 Sk.
Celková hodnota projektov po ich realizácií dosiahla 155 282 Sk. Ako prvý krok postavený
na báze interaktívneho zapojenia verejnosti v súvislosti s prípravou integrovanej stratégie
sa začal v roku 2003 spracovávať Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja
mikroregiónu. Obyvatelia sa zapájali prostredníctvom verejných stretnutí v obciach
a taktiež formou informačnej kampane prostredníctvom Občasníka Svornosť.
Intenzívnejšie sa však začala zapájať verejnosť až prostredníctvom projektu
Technickej pomoci v roku 2006 „Stratégia rozvoja vidieka a príprava miestnych
a odborných kapacít prístupom LEADER“ . Miestnymi obyvateľmi boli oslovovaní lídri,
ktorí by mohli mať záujem spolupracovať na rozvoji územia. V rámci tohto projektu boli
oslovení zruční obyvatelia, podnikateľské subjekty, spoločenské organizácie a taktiež boli
organizované podujatia, ktoré mali informovať širokú verejnosť o existencii združenia
a jeho činnosti.
Združenie mikroregiónu Svornosť v súčasnosti funguje na báze verejno-
súkromného partnerstva ako občianske združenie rešpektujúc princípy LEADER. Orgánmi
tohto združenia sú:
Členská schôdza je najvyšším orgánom. Každý z členov združenia má právo
hlasovať na jej zasadnutí. Výkonným orgánom je 9-členné predsedníctvo, ktoré
je volené členskou schôdzou na obdobie 4 rokov. Schvaľuje taktiež Integrovanú
stratégiu rozvoja územia mikroregiónu a jej aktualizáciu.
Revízna komisia má na starosti kontrolu činnosti a hospodárenia. 3-člennú
komisiu volí členská schôdza.
Predsedníctvo ako výkonný orgán v zmysle základných a interných
dokumentov:
a) je zodpovedné za implementáciu Integrovanej stratégie rozvoja územia,
b) riadi kanceláriu, na čele ktorej je menovaný manažér,
c) zriaďuje monitorovací výbor, vymenúva jeho členov, schvaľuje štatút
monitorovacieho výboru,
d) zriaďuje výberovú komisiu, volí a odvoláva jej členov, schvaľuje jej štatút,
e) predbežne schvaľuje projekty v rámci implementácie integrovanej stratégie
rozvoja územia.
Výberová komisia v zmysle realizácie ISRÚ MR SVORNOSŤ:
a) hodnotí a vyberá projekty, prostredníctvom ktorých sa implementuje
stratégia,
b) predkladá zoznam projektov, ktoré odporúča schváliť, vykonáva
administratívnu kontrolu ŽoNFP v zmysle Nariadenia Komisie (ES)
č.1975/2006, čl. 26 ods. 2, v rámci výberu projektov , ktoré sa budú
implementovať prostredníctvom stratégie
Monitorovací výbor je kontrolným orgánom implementácie ISRÚ MR
Svornosť. Medzi jeho funkcie patrí:
a) hodnotí a kontroluje realizáciu projektov v rámci stratégie,
b) pripravuje a vypracováva správy o implementácii stratégie, správy
o monitoringu,
c) monitoruje priebeh celého vecného a finančného plnenia projektov.
Predseda predkladá Pôdohospodárskej platobnej agentúre doporučené
a predbežne schválené Združením na čerpanie finančných prostriedkov
z Programu rozvoja vidieka a ďalšie dokumenty, ktoré sú určené pre Riadiaci
orgán a Pôdohospodársku platobnú agentúru.
Obrázok 3 ponúka prehľad organizačnej štruktúry MR Svornosť.
Obr. 5 Organizačná štruktúra MR Svornosť
Zdroj: Občasník Združenia MR Svornosť
Združenie MR Svornosť má zriadený osobitný účet, na ktorom sú finančné
prostriedky vyčlenené na implementáciu ISRÚ MR Svornosť. Činnosti združenia sú kryté
nasledovnými zdrojmi:
členské príspevky,
granty,
dotácie zo štátneho rozpočtu
sponzorské príspevky (dary)
výnosy majetku
úroky
príjmy za publikačnú a vydavateľskú činnosť
výnosy z hospodárskej činnosti združenia
služby poskytované Združením
príjmy z reklamnej činnosti
účastnícke poplatky zo vzdelávacích a odborných podujatí
4.2.2 Charakteristika územia MR Svornosť
Mikroregión sa rozprestiera na severe Nitrianskeho kraja, v okrese Topoľčany
s rozlohou 179,54 km2. Nachádza sa v Nitrianskej pahorkatine, medzi Považským
Inovcom, Tríbečom a Strážovskými vrchmi. Viac ako 64 % územia tvorí
poľnohospodárska pôda a 27% lesné pozemky, spestrením sú plochy viníc a ovocných
sadov. Necelé 2 % tvoria vodné plochy - rieka Nitra, miestne toky a vodné nádrže Horné
Obdokovce a Bodok. Južná časť územia patrí k Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie
a zároveň spadá do sústavy NATURA 2000, súčasťou ktorej je európsky významná
lokalita, nachádzajú sa tu vzácne biotopy lesných porastov, je i chráneným vtáčím územím.
Región v pôsobnosti Združenia mikroregiónu SVORNOSŤ charakterizuje niekoľko
typických znakov – lokalizácia mimo významných dopravných tranzitov, dlhodobá tradícia
poľnohospodárskej prvovýroby a lesníctva a „závislosť“ na ponuke pracovných príležitostí
v blízkych mestách.
Presnejšia lokalizácia mikroregiónu je znázornená na obrázku č. 6.
.
Obr. č. 6 Poloha Združenia MR Svornosť
Zdroj: Integrovaná stratégia rozvoja územia Združenia MR Svornosť, 2008
Mikroregión je rozložený po oboch stranách rieky Nitra, ktorá je taktiež jeho
prirodzenou osou. Charakter územia je sčasti podhorský a sčasti nížinný. V tomto území je
ukrytá dlhoročná poľnohospodárska a lesnícka tradícia, s obrovskou perspektívou na
rozvoja vidieckeho cestovného ruchu. Rieka Nitra je nielen osou tohto územia, ale taktiež
utvára zaujímavé zákutia. Nachádzajú sa tu totiž mŕtve ramená, ktoré slúžia ako chovné
a lovné rybárske revíry. Okolité pohoria zase poskytujú jednak možnosť lovu raticovej
zveri v lesných revíroch a taktiež možnosť oddychu či relaxácie v Ponitrí, chránenej
krajinnej oblasti.
Medzi nevýhody tohto územia patrí veľké zaťaženie územia dopravou nákladnou
a osobnou, najmä však v obciach, cez ktoré prechádza štátna cesta spájajúca Nitru
s Topoľčanmi. Táto poloha blízko krajského mesta znižuje záujem obyvateľov
o spoločenský život v území.
Mikroregión je tvorený 17 obcami s počtom obyvateľov 16 892:
Belince, Čeľadnice, Čermany, Dvorany nad Nitrou, Horné Obdokovce, Hrušovany,
Chrabrany, Kamanová, Koniarovce, Krnča, Ludanice, Nitrianska Streda, Oponice,
Preseľany, Práznovce , Súlovce, Solčany.
Obr. č. 7 Výmera pôdneho fondu riešeného územia
Zdroj: Integrovaná stratégia rozvoja územia Združenia MR Svornosť, 2008
Nakoľko je územie situované mimo významných dopravných trás medzinárodnej
a národnej dopravy, je badateľný nedostatok podnikateľských investícií významnejšie či
väčšieho charakteru. Keďže tento stav negatívne ovplyvňuje ekonomický status
mikroregiónu a teda aj kvalitu života obyvateľov, sa v roku 2008 príprava pre realizáciu
výstavby nového úseku štvorprúdovej rýchlostnej cesty z Nitry cez Topoľčany do Hradišťa
pri Partizánskom. Týmto by sa mali vyrovnať regionálne rozdiely v Nitrianskom kraji.
Územie oplýva veľkým prírodným bohatstvom, kultúrnym dedičstvom či bohatou
históriu územia. Medzi najzaujímavejšie patrí Oponický hrad a sedem kaštieľov. Práve
tieto sú najväčším lákadlom pre turistov a teda podporujú rozvoj cestovného ruchu.
4.2.3 Súčasné aktivity MR Svornosť
Posledný októbrový týždeň v roku 2010 podpísalo prvých šesť žiadateľov Zmluvy
o poskytnutí nenávratného finančného príspevky na realizáciu svojich projektov.
To znamená, že tieto projekty sú zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry schválené
a v tomto regióne sa môže začať ich realizácia. Ide o projekty, ktoré boli predložené
v prvej výzve v rámci opatrenia 1.1.1 Základné služby pre vidiecke obyvateľstvo a ktoré
schválilo predsedníctvo združenia dňa 25. februára 2010.
1. Rekonštrukcia domu smútku a úprava okolia
- Žiadateľ: obec Čeľadince
- Rozpočet: 56 282,63 €
- Výška oprávnených výdavkov: 47 576,70 €
2. Autobusový prístrešok a úprava okolia
- Žiadateľ: obec Koniarovce
- Rozpočet: 7 801,64 €
- Výška oprávnených výdavkov: 6 556 €
3. Bezdrôtový rozhlas Hrušovany – rozšírenie siete – 1. etapa
- Žiadateľ: obec Hrušovany
- Rozpočet: 9 455,74 €
- Výška oprávnených výdavkov: 7 946 €
- Implementácia projektu je ukončená, na základe plánovaných aktivít bol
v rámci prvej etapy projektu vybudovaný systém ozvučenia s použitím
digitálneho kódovania prijímačov. V súčasnosti obec pripravuje žiadosť
o preplatenie oprávnených výdavkov.
4. Prestavba budovy požiarnej zbrojnice Krnča
- Žiadateľ: obec Krnča
- Rozpočet: 94 497,04 €
- Výška oprávnených výdavkov: 80 363,27 €
- Projekt sa začal realizovať po podpise s PPA, predpoklad ukončenia je
v septembri 2011.
5. Rekonštrukcia a modernizácia Domu smútku Ludanice, časť Mýtna Nová Ves
- Žiadateľ: obec Ludanice
- Rozpočet: 59 345,30 €
- Výška oprávnených výdavkov: 49 870,00 €
6. Rekonštrukcia domu smútku s obradnou miestnosťou
- Žiadateľ: obec Belince
- Rozpočet: 55 282,60 €
- Výška oprávnených výdavkov: 46 460,08 €
V rámci ďalších výziev v rámci opatrenia 1.1.1. Základné služby pre vidiecke
obyvateľstvo sú schválené ďalšie projekty, ktorých prehľad poskytuje nasledujúca tabuľka.
Tab. 2 Zoznam schválených projektov
obec projekt suma v €,-
Čeľadince Výstavba detského ihriska 1 698,-
Čermany Architektonická štúdia ,,Rekonštrukcia a modernizácia predajného miesta - tržnice" 653,-
Hrušovany Štúdia ,,Rekonštrukcia Domu smútku a prístrešok – Hrušovany" 1 025,-
Oponice Rekonštrukcia autobusových zastávok -architektonická štúdia 1 344,-
Kamanová Architektonická štúdia „Športový areál“ 1 100,-
Koniarovce Architektonická štúdia ,,Rekonštrukcia a modernizácia Domu smútku Koniarovce" 520,-
Krnča Výstavba detského ihriska pri KD Krnča 1 650,-
Ludanice Architektonická štúdia na Multifunkčné ihrisko 1 100,-
Preseľany Architektonická štúdia ,,Detské ihrisko Preseľany“ 1 100,-
Zdroj: Integrovaná stratégia rozvoja územia MR Svornosť, 2008
Od implementácie ISRÚ Združenia MR Svornosť sa očakáva predovšetkým
skvalitnenie prostredia, ale aj zachovanie prírodného či kultúrneho bohatstva, ktoré sa na
území nachádza. Aký efekt mala implementácia doteraz nemožno reálne zhodnotiť,
nakoľko implementácia stratégie tu existuje od 3. augusta 2009. Reálne však
implementácia výziev začala dňom podpisu zmluvy medzi Združením MR Svornosť a PPA
23. novembra 2009.
Všetky výzvy sú zverejnené na web stránke www.mrsvornost.sk, taktiež na verejne
prístupných miestach či vyhlasované v jednotlivých obecných rozhlasoch. Koncom roka
2009 začalo združenie vydávať „Aktuality“ určené pre verejnosť. Táto má byť
prostredníctvom periodika informovaná o dianí v obci, jednotlivých projektoch či výzvach.
Združenie mikroregiónu nespolupracuje so žiadnou slovenskou miestnou akčnou
skupinou. Spolupracuje zatiaľ iba s českou MAS Šluknovsko, ktoré desaťčlenná skupina
členov Združenia mikroregiónu SVORNOSŤ navštívila v predposledný júnový týždeň
roku 2010. V malej obci Jiřetín pod Jedlovou ich privítala predsedkyňa a zároveň
manažérka MAS Šluknovsko Ing. Eva Hamplová (Občasník MR Svornosť, 2010).
5 Návrh na využitie výsledkov
Vidiek v súčasnej dobe zápasí s mnohými problémami, ktoré je potrebné riešiť.
Jednou z možností je práve LEADER. Tento program je potrebné chápať ako dynamicky
sa rozvíjajúcu formu podpory vidieckych regiónov, založenú na spolupráci verejného
sektora, občianskeho sektora a súkromného sektora.
Pri uplatňovaní prístupu LEADER je nevyhnutná spolupráca jednak v rámci
jednotlivých obcí a jednak v rámci mikroregiónov. Práve spolupráca zohráva významnú
úlohu v miestnom a regionálnom rozvoji. Je potrebné organizovať stretnutia za účasti
predstaviteľov obcí združených v mikroregiónoch.
Informovanosť je taktiež dôležitým faktorom. Je veľmi dôležité oboznamovať
občanov s možnosťami, ktoré LEADER poskytuje a zapájať ich do diskusií súvisiacich
s riešenou problematikou. Veľkým nedostatkom je práve nezáujem občanov zúčastňovať
sa stretnutí a využiť možnosť podieľať sa na rozhodovaní o prioritách jednotlivých obcí.
Združenie MR Svornosť je najúspešnejším mikroregiónom v rámci Nitrianskeho
samosprávneho kraja. Základom úspechu do budúcnosti je množstvo kvalitne
zrealizovaných projektov, taktiež podávanie výziev na projekty, aby sa z nich dalo vybrať
čo najviac kvalitne spracovaných. Táto cesta vedie k veľkému skvalitneniu života v danom
mikroregióne a naplneniu priorít a cieľov, ktoré boli stanovené v rámci integrovanej
stratégii rozvoja územia.
Zárukou úspechu sú skúsenosti. Združenie by malo nadväzovať nové kontakty
v rámci jednotlivých mikroregiónov, a to nielen v rámci Slovenska. Združenie môže
taktiež prostredníctvom svojich úspechov motivovať či pomôcť iným mikroregiónom
a ukázať im, ako intenzívne napredovať pri skvalitňovaní života v obci.
6 Záver
Cieľom bakalárskej práce bolo zhodnotenie uplatňovanie prístupu LEADER
pri rozvoji vidieka v Nitrianskom kraji, konkrétne v Združení MR Svornosť. Tento prístup
umožňuje obciam zapájať sa do procesu integrácie a vytvárať partnerstvá, ktoré tvoria
základ čerpania finančných prostriedkov z fondov EÚ. Dávajú teda možnosť priamo
sa zapájať jednotlivým obyvateľom, obciam, neziskovému sektoru či podnikateľom.
Program LEADER je jediným nástrojom integrovaného rozvoja vidieka v rámci
vidieckej politiky Európskej únie. Integrovaným preto, že podporuje finančne verejno-
súkromné partnerstvá vo vidieckom priestore a ich rozvojové programy. V partnerstvách sa
nenachádzajú iba farmári, ale aj iné sociálne skupiny vidieka - podnikatelia v ľahkom
priemysle, službách, cestovnom ruchu, predstavitelia občianskeho života, samosprávy,
kultúry a pod. Všetci spolu tvoria partnerstvo a zostavia program rozvoja, ktorý môže byť
podporený z programu LEADER. Tento nástroj umožňuje lepšie ako ostatné nástroje
koordinovať sociálno-ekonomický rozvoj, podporuje súlad rozhodovania a investovania,
zvyšuje administratívne, manažérske a programovacie schopnosti ľudí, pomáha budovať
občiansku spoločnosť na vidieku a zlepšovať kvalitu života obyvateľov.
Práve potreba obyvateľov zlepšovať a skvalitňovať svoj život v obci je pre úspech
miestnej akčnej skupiny podstatná. Odhodlanie, silné presvedčenie, ochota alebo potreba
realizácie, to všetko pomáha realizovať projekty a robiť tak obec vyspelejšou.
Pravdepodobne vďaka tomu sa stal MR Svornosť najúspešnejším v rámci Nitrianskeho
samosprávneho kraja. Dôkazom úspechu je niekoľko zrealizovaných projektov v roku
2009, 2010 a prvé zrealizované projekty aj v tomto roku. Okrem týchto projektov čakajú
ďalšie na schválenie zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry.
Na základe dosiahnutých úspechov v tomto mikroregióne je zjavné, že miestne
akčné skupiny sú dôležitým a nezameniteľným prvkom na ceste za rozvinutými
vidieckymi oblasťami. Neprestávajúcim vzdelávaním a zdokonaľovaním fungovania
funkcií týchto skupín sa dá konštatovať, že počet miestnych akčných skupín bude
v budúcnosti rásť priamoúmerne s ich kompetenciami.
Zoznam použitej literatúry
BELAJOVÁ, A. – GABAŠOVÁ, R. 2003. Faktory ovplyvňujúce úroveň vidieckych
regiónov. in Zborník referátov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou „Vidiek –
šanca pre rozvoj IV.“ Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2003, 67-73 s. ISBN
80-8069-269-6.
BELAJOVÁ, A. 1999. Podmienky pre rozvoj vidieka. In Medzinárodné vedecké dni ´99,
Nitra 1999, 145 – 150 s. ISBN 80-7137-661-2.
BELAJOVÁ, A. 2006. Štrukturálne zmeny na Slovenskom vidieku. In Venkov je náš svět.
Český Krumlov: ČZU Praha, 2006. 276 – 282 s. ISBN 80-213-1539-3.
BRYDEN, J. 2006. Prechod od programu Leader I k iniciatíve Leader+ a ďalej k osi
Leader. In Leader+ Magazine [online]. 2006,č. 6 [cit.2011-04-19] 8 - 12s. Dostupné na
internete: <http://ec.europa.eu/agriculture/rur/leaderplus/pdf/magazine/mag6_sk.pdf>
FÁZIKOVÁ, M. 2003. Demografický pohyb vidieckeho obyvateľstva v období
transformácie spoločnosti. In Zborník referátov z vedeckej konferencie s medzinárodnou
účasťou „Vidiek – šanca pre rozvoj IV.“ Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita,
2003, 14 – 16 s. ISBN 80-8069-269-6.
FÁZIKOVÁ, M. 2009. Prednášky k predmet Rozvoj vidieka [online]. Nitra: SPU KRR
FEŠRR, 2009. [cit.2011-04-19]. Dostupné na : <http://www.fesrr.uniag.sk/node/510>
HANUŠIN, J. a kol. 2000. Výkladový slovník termínov z trvalej udržateľnosti. Bratislava:
STUZ SR, 2000. 157 s. ISBN 80-968415-3-X
JANDOUREK, J. 2007. Sociologický slovník. Praha: Portál, 2007. 288 s. ISBN 80-7178-
535-0
JARÁBKOVÁ, J. 2007. Vybrané kapitoly z cestovného ruchu. Nitra: Slovenská
poľnohospodárska univerzita KRR FEŠRR, 2007, 105 – 107 s.
MACHOLD, I. – DAX, T. 2004. LEADER – good practice in territorial rural
development. Synthesis of case studies. [online] Wien: ESPON project 2.1.3., 2004.
[cit.2011-04-19]. Dostupné na: <http://www.berggebiete.eu/cms/content/view/267/242>
MAJEROVÁ, V. a kol. 2005. Český venkov 2005 – Rozvoj venkovské společnosti. Praha:
PEF ČZU. 2005. 163 s. ISBN 80-213-1274-2
MORAVČÍKOVÁ, D. – KUČÍRKOVÁ, D. 2006. Rurálna sociológia. Nitra: SPU, 2006.
116 s. ISBN 80-8069-734-5
POTOČKOVÁ, L. 2005. Aktuálne programy a dokumenty podporujúce v súčasnosti
rozvoj vidieka na Slovensku. In Venkovská krajina 2005. Brno: ZO ČSOP Veronica, 2005.
126 – 129 s. ISBN 80-239-4963-2
RUMANOVSKÁ, Ľ. 2006. Nové perspektívy politiky rozvoja vidieka v EÚ na roky 2007
– 2013. In K otázkam poľnohospodárskej politiky EÚ [CD/ROM]. Račkova dolina: SPU,
2006, 145 – 149 s. ISBN 80-8069-688-8
RUSNÁK, P. 1996. Rozvoj vidieckych regiónov. In Zborník referátov z vedeckej
konferencie „Vidiek – šanca pre ekonomický rozvoj“. Nitra: VŠP, 1996, 43 – 45 s. ISBN
80-7137-365-6
SHUCKSMITH, M. 2000. Capital and Social Inclusion: Perspectives from LEADER in the
UK. In Sociologia Ruralis. 40 s.,2000, 208 – 218 p. ISSN 0038-0199
TVRDOŇOVÁ, J. 2004. Občianska participácia a rozvoj regiónov v kontexte členstva
v Európskej únii. In Forum Europa. Trenčín, 2004.
TVRDOŇOVÁ, J. 2006a. Slovenský vidiek a podpora EÚ. In Regióny – vidiek – životné
prostredie 2006 – I. časť: Zborník vedeckých, odborných príspevkov a posterov
z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej v dňoch 27. – 28. 4. v Nitre. Nitra: SPU,
2006. 38 – 43 s. ISBN 80-8069-709-4
TVRDOŇOVÁ, J. 2006b. Miestne akčné skupiny typu Leader a tvorba stratégií sociálno-
ekonomického rozvoja vidieka. Banská Bystrica: Voka, 2006. 64 s. ISBN 80-89274-00-5
TVRDOŇOVÁ, J. – PIKNOVÁ, Z. – REED, T. 1998. Stratégia rozvoja Topoľčiansko –
Duchonského mikoregiónu. In Medzinárodné vedecké dni ´98. Nitra: Slovenská
poľnohospodárska univerzita, 1998, 28 – 32 s. ISBN 80-7137-483-0
Fact Sheet: Prístup LEADER: Základný sprievodca. Luxemburg: Úrad pre vydávanie
úradných publikácií Európskych spoločenstiev, 2006. 5 s. ISBN 92-79-02058-7
Politika rozvoja vidieka 2007 – 2013, EK, 2008. [cit. 2011 – 05 - 05] Dostupné na
internete: <http://ec.europa.eu>
EURÓPSKA KOMISIA. Financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky. 2008.
[online], aktualizované 2008 [cit. 2011-05-05]. Dostupné na internete:
<http://ec.europa.eu/agriculture/fin/index_sk.htm>
EURÓPSKE OBSERVATÓRIUM PRE VIDIECKE OBLASTI. Výber najlepších
postupov Leader+, roč. 1, 2007. s.2 [cit. 2001-05-05]. Dostupné na internete:
<http://ec.europa.eu/agriculture/rur/leaderplus/pdf/bestpractice/bp1_sk.pdf>
Program rozvoja vidieka SR 207 – 2013 [online]. MP SR, 2007. Dostupné na internete:
<://www.land.gov.sk/sk/?navID=1&id=506>
Národná sieť rozvoja vidieka SR [online]. Zoznam miestnych akčných skupín schválených
MP SR. Dostupné na internete: <http://www.nsrv.sk/index.php?pl=18&article=34>
Združenie Mikroregiónu Svornosť [online]. Dostupné na internete:
<http://www.mrsvornost.sk/index.php>
Občasník Združenia mikroregiónu SVORNOSŤ, Newsletter 1-leto 2010
Občasník Združenia mikroregiónu SVORNOSŤ, Newsletter 2-jeseň 2010
Zoznam príloh
Príloha 1: Strategický rámec Programu rozvoja vidieka SR
Príloha 2: Súhrnný prehľad integrovanej stratégie rozvoja územia Združenia MR Svornosť
Príloha 3: Vzťah integrovanej stratégie rozvoja Združenia MR Svornosť k opatreniam osi 4
LEADER PRV SR 2007-2013
Prílohy
Príloha 1 Strategický rámec Programu rozvoja vidieka SR
Zdroj: Národný strategický plán rozvoja vidieka, 2006
Príloha 2 Súhrnný prehľad integrovanej stratégie rozvoja územia Združenia MR Svornosť
Zdroj: Integrovaná stratégia rozvoja územia Združenia MR Svornosť
Príloha 3 Vzťah integrovanej stratégie rozvoja Združenia MR Svornosť
k opatreniam osi 4 LEADER PRV SR 2007-2013
Zdroj: Integrovaná stratégia rozvoja územia Združenia MR Svornosť