2
2 LIST SOLINČANOM e-mail: [email protected], NOVEMBER 2016 3 LIST SOLINČANOM NOVEMBER 2016, e-mail: [email protected] 13. 11. 2016 33. nedeľa v období cez rok 6:30, 7:30, 9:00, 10:30, 19:30 h. Adorácia – 18:00 h. 14. 11. 2016 Pondelok Féria 6:30, 18:00 h. 15. 11. 2016 Utorok Sv. Alberta Veľkého, biskupa a učiteľa Cirkvi Ľubovoľná spomienka 6:30, 18:00 h. 16. 11. 2016 Streda Sv. Margity Škótskej Ľubovoľná spomienka 6:30, 18:00 h. 17. 11. 2016 Štvrtok Sv. Alžbety Uhorskej, rehoľníčky Spomienka 6:30, 18:00 h. Adorácia 18. 11. 2016 Piatok Féria 6:30, 18:00 h. 19. 11. 2016 Sobota Panny Márie Ľubovoľná spomienka 7:00 h. 20. 11. 2016 34. nedeľa v období cez rok 6:30, 7:30, 9:00, 10:30, 19:30 h. Adorácia – 18:00 h. LIST SOLINČANOM Týždenník o živote farnosti na sídlisku Žilina - Solinky Vydanie: 51/2016 NOVEMBER, cena BEZPLATNE Vydáva: Farnosť Dobrého pastiera, Solinky Smreková 39, 010 07 Žilina Tel.: 0903 982 777 E-mail: [email protected], www.farnost.solinky.sk IČO: 36138002 Šéfredaktor: Bc. Miroslav Štalmach e-mail: [email protected] Grafika a sadzba: Design Studio Žilina, e-mail: [email protected] Tlač: Optimal Žilina s.r.o. [email protected] Jazyková úprava: Mgr. Silvia Plšková CZŠ s MŠ Dobrého pastiera, Žilina-Solinky, Gaštanová 53, 010 07 Žilina, tel.: 0911 586 822, e-mail: [email protected]. CVČ Strom Smreková 39, 010 07 Žilina, Tel.: 0910 940 414, e-mail: [email protected]. Občianske združenie Dobrý pastier Smreková 39, 010 07 Žilina Nevyžiadané rukopisy a materiály redakcia ne- vracia. Redakcia nezodpovedá za obsah a správ- nosť inzercie a komerčných prezentácií. Liturgický kalendár Adorácia bude dnes o 18:00 hod a vo štvrtok po sv. omši. Dnes je farská zbierka, Pán Boh odplať za vašu štedrosť. V ponuke je nové číslo Kato- líckych novín. Tento týždeň upratuje skupi- na pani Hriníkovej, ďakujeme za pomoc predošlej skupine. 20. novembra sa uskutoční v Dome umenia Fatra benefičný koncert pre ľudí v núdzi. Organi- zuje ho nadácia Áno pre život. Viac informácií nájdete na nástenke. Pozývame mladých na akciu GOD-ZONE, ktorá bude 16. novem- bra o 18:00 hod na zimnom štadióne. Viac informácií nájdete na nástenke. Saletíni pozývajú rozvede- ných, ktorí žijú sami na du- chovnú obnovu do Belušských Slatín od 2. – 4. decembra. Viac informácií nájdete na nástenke. Oznamy CVČ a ZCŠ: Pozývame vás na tradičnú Katarínsku zábavu v sobotu 19.11.2016. Začiatok zábavy je o 19:00 hod. Lístky si ešte môže- te zakúpiť v sakristii i v CVČ. Farské oznamy Albert Veľký, biskup, učiteľ Cirkvi Uctievame si ho ako patróna teológov, filozofov, prírodovedcov, medicínskych technikov, študentov a baníkov. Sv. Albert Veľký patrí me- dzi najväčších učencov Cirkvi. Študoval na Padovskej univer- zite. V roku 1223 vstúpil do re- hole dominikánov, ktorú len krátko predtým založil sv. Do- minik Guzmán. Neskôr učil v Hildesheime, Freiburgu, Re- gensburgu a v Štrasburgu. Po- tom odišiel učiť na Parížsku univerzitu, kde zároveň r. 1245 získal doktorát. Veľmi dôkladne sa vyznal v prírodných vedách, biológii, chémii, fyzike, astro- nómii, geografii, metafyzike a matematike. Takisto bol veľkým teológom a biblistom. V roku 1248 bol poslaný do Kolína nad Rýnom, kde viedol celú univer- zitu. Zorganizoval šúdium a vô- bec celý život kolínskej univer- zity. V roku 1254 bol zvolený za provinciálneho predstaveného dominikánskej rehole v Teuto- nii. Často cestoval z kláštora do kláštora a povzbudzoval členov rehole, aby žili svoj život zod- povedne. Pápež Alexander VI. ho v roku 1260 ustanovil za biskupa Regensburgu. Aj tu pokračoval vo svojej všestrannej činnos- ti vo všetkej skromnosti a po- kore. Ani ako biskup sa nevzdal skromného a pokorného spôso- bu života. Zomrel v Kolíne, po- chovali ho v kostole sv. Ondreja. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Gregor XV. v roku 1622, za svätého pápež Pius XI. v roku 1931, ktorý mu zároveň udelil titul učiteľ Cirkvi. Mučeníci svojej doby Ako Kristus musel vojsť do slávy cez kríž, tak aj Cirkev bude mať svojich mučeníkov, ktorí za Krista a za Cirkev položia život. V najranejšej Cirkvi to boli Štefan a Jakub. Mala a má ich každá doba. Ich príbehy sú posilnením pre našu vieru a nádej, vzbudzujú túžbu po vernosti a vytrvalosti. Častokrát odkrývajú aj ľudskú slabosť v čase skúšok, a preto sú nám blízke. Tak ako o tom hovorí nasledujúci príbeh z nedávneho obdobia bývalého režimu v Československu. „Keď ma eštebáci násilne vytiah- li z auta, povedali mi: „Ste zatknutý. A nerobte žiadne hlúposti.“ Hneď prvú noc ma postavili k výsluchu. V miestnosti sedeli štyria chlapi. Každý z nich mal na mňa inú me- tódu. Prví dvaja hovorili so mnou akoby priateľsky. Tretí mi pove- dal: „Hlupák, my ťa tu môžeme ne- chať zdochnúť alebo poslať domov. Tak budeš hovoriť?!“ A štvrtý, ktorý mal na rukách glazé rukavičky, na- raz vyskočil, chytil ma pod krk a re- val: „Ty sviňa farárska, ty budeš srať vnútornosti, ak neprehovoríš!“ Str - čil do mňa, ja som spadol na zem a on začal do mňa kopať. Odvtedy mám mnohé zuby falošné. V noci ma často budili, polieva- li vodou a musel som pochodovať. „My máme dosť času, veď ty raz prehovoríš!“ hovoril vyšetrova- teľ. A ešte mi hovoril: „Máš Kristo- ve roky, ty hovädo, ale si tak blbý... My vieme na teba toľko, že budeš visieť...“ Po niekoľkých mesiacoch mi navrhli spoluprácu. Dňom i nocou mi v hlave beža- li len dve slová: smrť a povraz. To boli hlavné témy rozhovoru s vy- šetrovateľom. Cítil som sa ako ru- ina, ktorá sa v sebe snaží zmobili- zovať posledné zvyšky síl a viery. Nevedel som, či v tomto všetkom obstojím. Môj rozhovor s Bohom bol výkrikom človeka, z ktorého odchádza zdravie, životný elán, dôstojnosť a schopnosť milo- vať. Cítil som hnev a sklamanie z Boha, pretože som si myslel, že ma opúšťa. „Už nemôžem, daj mi silu, Bože!“ neustále som opakoval. Spočiatku to bola len výčitka Bohu. Postupne som ale poznával, že Boh chce, aby som sa mu úpl - ne zveril a vložil do jeho rúk réžiu svojho života. Začal som sa mod- liť: „Pane, odovzdávam ti celú svo- ju slobodu. Vezmi si aj môj život, ak chceš. Len mi, prosím, daj silu.“ Toto bol vrchol môjho vnútorné - ho života vo väzení. Od toho momen - tu som začal pociťovať uvoľnenie a na všetko som sa začal pozerať inak. Človek sa má neustále opierať o Boha. To je poučenie, ktoré som si priniesol z väzenia. Keď sa oňho oprieš, prestaneš sa zaoberať sámým sebou a svojou nedokonalosťou. Až potom môžeš s ním konzultovať všetko, aj malé každodenné veci.“ Vo väzení som najviac cítil, že Boh je so mnou. Našou úlohou nie je zapodievať sa otázkou, kedy a ako „koniec sve- ta“ nastane. Veď jediné, čo môžeme urobiť, je žiť svoju prítomnosť. Iba od nej závisí, ako zvládneme bu- dúcnosť. Je ľudské, ak v nás rezonu- jú pochybnosti, či skúšky zvládneme a ostaneme Bohu verní. Vlastnými silami určite nie. Máme však nádej, že nás neopustí ten, ktorý vyzýval: „Nebojte sa!“ a jeho posledné slová zneli: „Hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ Alžbeta Uhorská (Durínska), grófka Patrónka žobrákov, vdov a sirôt, chorých, prenasledovaných, núdznych, pekárov, čipkárov a charitatívnych organizácií. Sv. Alžbeta Uhorská sa narodila v roku 1207 buď v Bratislave alebo v Sárospataku (vých. Maďarsko). Bola dcérou uhorského kráľa Ondreja II. z rodu Arpádovcov a jeho manžel - ky Gertrúdy. Už ako štvorročnú ju sľúbil jej otec za manželku Ľudoví - tovi, synovi Hermana, durínskeho grófa. Kvôli tomu ju chceli odma- la učiť nemeckým obyčajom a zvy- kom. Poslali ju na hrad Wartburg a Eisenach. Násilná smrť jej mat - ky ju ako mladú princeznú ovplyv- nila k vrúcnejšiemu vzťahu k Bohu a viere. Bola veľmi skromná, vede- la sa zriekať svetských vecí, podľa svojich možností podporovala chu- dobných. Keď gróf Herman zomrel, jeho syn Ľudovít nebol ešte plnole- tý, a tak namiesto neho vládla jeho matka Žofia, ktorá nepriala Alžbete. Nepáčilo sa jej, že sa nespráva pres- ne podľa starých šľachtických zvy- kov, tŕňom v oku jej boli Alžbetina pomoc chudobným a sebazapiera- vý, skromný život. Len jej snúbenec Ľudovít sa jej zastával, veľmi sa mu páčili jej čnosti a povaha. Napriek odhováraniu si ju v roku 1221 vzal za ženu, hoci mala ešte len štrnásť rokov. Navzájom sa podporovali v čnostiach a skutkoch lásky. Alžbe- ta často v noci vstávala k modlitbe, rozjímala nad tajomstvami viery. Neprestala ani podporovať chu- dobných. Spolu mali tri deti: Her - mana, Žofiu a Gertrúdu. Všetky tri boli veľmi dobre vychované, prví dvaja vzormi kresťanských panov- níkov a Gertrúda sa stala opátkou altenburského kláštora, zomrela v chýre svätosti. V rokoch 1224-1225 nastalo pre neúrodu obdobie veľkého hla- du a biedy. Alžbeta pomáhala, ako vedela. Rozdávala zo zásob svoj- ho hradu, ba pre chorých postavi- la nemocnicu. Vlastnými rukami slúžila chorým, ošetrovala ich. V roku 1227 jej muž Ľudovít zomrel na mor, práve keď bol na križiackej výprave. Alžbeta mala iba dvad- sať rokov. Keď jej doniesli správu o mužovej smrti, cítila sa, akoby sa stratilo všetko, kvôli čomu žila. V tom čase práve očakávala naro- denie najmladšej dcéry Gertrúdy. Nevlastný brat jej muža, Henrich Raspe, násilím uchvátil vládu nad durínskym kniežatstvom, Alžbetu vyhnal a prísne zakázal komukoľ- vek v kniežatstve aby jej pomohol. Deti jej predtým násilím odňali. Nenašiel sa nikto, kto by sa odvážil prestúpiť príkaz tyranského vlád- cu. Istý františkánsky kňaz jej po- mohol nájsť príbytok v pastierni na samote. Počase sa o tom dozvedela Matilda, sestra zomrelej Alžbetinej matky Gertrúdy, ktorá bola pred- stavenou kláštora v Kitzingene. Dala ju vyhľadať a priviesť k sebe do kláštora. Sám biskup Egbert po- tom začal vyjednávať s neľudským tyranom, ktorý vyhnal Alžbetu z domova. Po nejakom čase pri- viezli do Bambergu telo Alžbetin- ho muža Ľudovíta. Henrichovi sa vtedy pohlo srdce, oľutoval všetko, čo napáchal proti Alžbete a opus- til palác aj hrad Wartburg. Vládu chcel odovzdať Alžbete. Tá však z hradu odišla, v meste Marburg nad Lahnom v roku 1229 založila Ne- mocnicu sv. Františka z Assisi. Pri nemocnici si dala zariadiť chudob- ný byt podľa františkánskej spiri- tuality a tam žila v chudobe a služ- be chorým. Keď sa o tom dozvedel jej otec Ondrej II., dal po ňu poslať, ona však odmietla so slovami, že žije dobrovoľne v chudobe, nič jej nechýba a je šťastná. V roku 1231 vážne ochorela a o štrnásť dní, 17. novembra zomrela. Na jej hrobe sa stalo mnoho zázrakov. Za svä- tú bola vyhlásená už štyri roky po smrti pápežom Gregorom IX.
