Diplomka 2.0 Zabudkova

8/18/2019 Diplomka 2.0 Zabudkova

1/65

1 Fašizmus – vymedzenie a pracovná definícia

Aby sme vedeli odpovedať na otázku, či bola Slovenská republika1 počas druhej svetovej

vojny fašistická, potrebujeme vymedziť pojem fašizmu !ojem nie je do dnes v politickej vede

jednoznačne vymedzen", defin#cia sa l#ši od autora k autorovi !reto sa v tejto časti pok$sime

vymedziť pojem fašizmu voči ostatn"m pojmom, s ktor"mi sa často zamie%a, a na koniec

vytvor#me pracovn$ defin#ciu s prihliadnut#m na klasick& aj novšie te'rie

1.1 Fašizmus ako ideológia

(ednou z preká)ok pri definovan# fašizmu je nejasn" vzťah medzi doktr#nou a reálnou

pra*ou pri v"kone moci +em)eme ich ale od seba $plne oddeliť, ke-)e ist& idei, ktor&m)eme označiť za fašistick&, ovplyv%ovali reálne politick& v"stupy, avšak typolo.izovať

fašizmus iba na základe politikmi proklamovan&ho politick&ho pro.ramu by bolo m"lne /e0a

teoretikov však tento vzťah nezoh0ad%uje, čo nám sťa)# definovanie, aj tak sa ale v tejto časti

pok$sime vymedziť fašistick$ ideol'.iu ačneme pri 2intelektuálne sp#sanom pro.rame3 4enita

5ussoliniho

1.1.1 Fašistický program Mussolinio

/ roku 1616, ako 5ussolini spom#na7, nemal )iadnu vypracovan$ doktr#nu / tomto sa

odlišuje od socializmu, ktor" bol vytvoren" predom, ve0mi teoreticky, detailne a s jasn"m

cie0om a nepriate0om 8ašizmus nebol 2vypracovaný dopredu...; zrodil sa z potreby konať a bol

od začiatku skôr praktický než teoretický; nebol iba ďalšou politickou stranou, ale dokonca aj

v prvých dvoch rokoch stl v opoz!cii voči všetký" politický" stran" ako taký" a s" bol

1 9alej budeme pri pou)it# názvu 2Slovenská republika3 v)dy referovať na t$ z obdobia druhej svetovej

vojny +ázvom sa zhoduje so s$časnou Slovenskou republikou, avšak tá s$časná sa k nej trad#ciou nehlási

7 5:SS; ?he @octrine of 8ascism, #he $ivin% &%e, mesačne v r161616B1, č

pre +ovember 16CC, s7CD7BB


2/65

dyna"ický" hnut!"3C / rokoch tesne pred pochodom na E#m u) ale hovor# o konkr&tnom

svetonázore, z ktor&ho sa dá odvodiť postoj na ka)d" teoretick" a praktick" probl&m 8ašizmus

odmietal myšlienku trvalo udr)ate0n&ho mieru F je antipacifistick", mier vid# ako zbabelosť,

preto)e práve boj je s$časťou )ivota a vyzdvihuje ener.iu )ivota tohto poh0adu kritizuje

socializmus, materiálne vysvet0ovanie dej#n ako iba konfliktu sociálnych tried / mar*istickom

socializme s$ dejiny mimo vplyvu obyčajn&ho človeka, s$ preddefinovan& ?ie) kritizuje

demokraciu, ktor$ vid# ako vládu vGčšiny, ktorá 0udu dáva iba il$ziu suverenity, k"m

v skutočnosti s$ ovládan# in"mi, demokracia 0ud# zde.eneruje do podoby stáda, ktor& sa iba

zauj#ma o svoje materiálne pre)itie 2toto bude storočie autority,

storočie 'avice, storočie (ašiz"u; lebo ak )*+te storočie bolo storoč!" individualiz"u..."ôže"e

očakvať že toto bude storočie kolektiviz"u, a teda aj storoč!" šttu.3B Mtát je cie0om fašizmu,

vo svojej spirituálnej forme, je formou večnou, a teda aj bud$cnosti (eho najvyšš#m štádiom je

imp&rium, štádium vlády jedn&ho národa nad okolit"mi, pričom e*plicitne referuje na E#mskeimp&rium a jeho vládu nad barbarmi !reto)e pokia0 imp&rium nerastie, tak upadá cel" národ,

upadá štát 8ašizmus vid# ako doktr#nu 0udu, ktor" chce znovu nadobudn$ť slávu

C 2 (ascis" as not...orked out be-orehand...; it as born o- the need -or action and

as -ro" the be%innin% practical rather than theoretical; it as not "erely another political

party but, even in the -irst to years, stood in opposition to all political parties as such and as

itsel- a livin% "ove"ent.3 ?am)e s7CN

B 2this ill be a century o- authority, a century o- the le-t, a century o- (ascis"; -or i-

the nineteenth century as a century o- individualis"...it "ay be epected that this ill be

a century o- collectivis", and hence the century o- the state 3 ?am)e, s7B1


3/65

5ussolini ešte v roku 1616, vo svojom prvom pro.rame, po)aduje sociálne zmeny

8ašizmus je tu alternat#vou socializmu, ktor" u) je mOtvyD Phce volebn& právo pre )eny, J

hodinov" pracovn" čas, participáciu pracuj$cej triedy na veden# podnikov či konfiškáciu

cirkevn"ch pozemkov ?ieto 0avicov& reformy, podobne ako Qitlerov antikapitalizmus, neboli

uveden& do pra*e, čo potvrdzuje náše predošl& tvrdenie o rznosti te'rie a pra*e fašizmuN

1.1.! Fašistická ideológia pod"a #tanleyo $ayna

;krem antiliberalizmu a antikomunizmu !ayne pridáva ne.áciu antikonzervativizmus

8ašizmus sa sna)il presiahnuť klasick" konzervativizmus, ke-)e odmietal star& formy vlády

Hnapr monarchiaK a chcel vytvoriť 2nov" nacionalistick"I autoritársky štát3 Eiadi sa

vitalistickouJ a voluntaristickou filozofiou, a sna)# sa vytvoriť nov$ modern$ a sekulárnu

kult$ru !od0a !ayna je teda fašizmus zo svojej podstaty antiklerikálny, ke-)e sa sna)il vytvoriť

zo svojho hnutia občianske nábo)enstvo Rlasick& nábo)enstvá teda minimálne ods$va na druh$

ko0aj !ozit#vne hodnoti maskulinitu, mladosť a pou)#vanie násilia, aj ke- tieto aspekty boli

málo kedy e*plicitne vyjadren& sam"mi fašistami ako inherentn& idei ich pro.ramu Ako

D 5:SS; ?he 8ive Sta.es of 8ascism, #he /ournal o- 0odern 1istory, /ol IL, +o

1, 166JU sD

I !ayne vid# fašizmus ako e*tr&mnu formu modern&ho nacionalizmu, kde je tendencia

vn#mať vlastn" národ ako nadraden" !r#tomn&, avšak nie nutne vo všetk"ch pr#padoch, s$ prvky

antisemitizmu, a m"tick&ho .ermánskeho rasizmu Hktor" však z princ#pu nem)e byť

definičn"m znakom, ke-)e fašizmus sa š#ril aj medzi slovansk"mi národmiK

J /italizmom !ayne rozumie snahu o stav permanentnej revol$cie, a jeho cie0om je

vytvorenie nov&ho človeka (e tam ve0k" draz na )ivotn$ ener.iu, ktorá má prekonať

dekadenciu spsoben$ materializmom, racionalizmom a e.alitarianizmom


4/65

dle)it" cie0 fašizmu vn#mal zavedenie 2novej vysoko re%ulovanej, viac+triednej, inte%rovanej

nrodnej ekono"ickej štrukt2ry, či už nazvanej nrodný korporativiz"us, nrodný socializ"us

alebo nrodný syndikaliz"us.36 @ruh"m k0$čov"m cie0om bola zmena medzinárodn&ho

postavenia štátu, teda radikálna zmena vzťahov s in"mi mocnosťami, e*panzia či imperializmus

Vo je však nejasn& je konečn& štádium revol$cie, konečn" cie0 ut'pie / pr#pade komunizmu

hovor#me o beztriednej spoločnosti Vo je potom v"sledkom fašistickej permanentnej revol$cieW

!od0a !ayna preto, )e jej základ le)# vo vitalizme a dynamizme, u) z defin#cie nem)e mať

jednoduch" jeden cie0, a pomenuváva ho vrámci mo)nost# ako 2epanz!vny nacionaliz"us

posavený na neustlej tenzii, ktor h'ad stle nov3 vyjadrenie.31L ?áto nejasná ut'pia

je hlavn"m zdrojom iracionality fašizmu, spoločne s faktom )e nemá vlastn$ sp#san$ doktr#nu

a preto si často vn$tri odoporuje11

1.1.% &efinícia fašizmu 'ogera (riffina

Xriffin vid# fašizmus ako 2druh politickej ideol4%ie, ktorej "ýtick3 jadro vo svojich

viacerých per"utcich je palin%enetickou -or"ou populistick3ho ultranacionaliz"u317 ?$to

defin#ciu je potrebn& hlbšie rozobrať Xriffin ho teda vn#ma ako ideol4%iu, ktor$ sám zo široka

definuje, a fašizmus by mal spY%ať jej znakyU mal by mať utopick" revolučn" aspekt, vlastn$

6 !AZ+[, S X> & 1istory o- (ascis" )*)5+56, Eouthled.e, 166D, =S4+> 1JDI7JD6DN

!4, sI

1L ;ri.> 3epansive nationalis" build o- dyna"ic tension ever seekin% ne epression\

in> !AZ+[, 166D, s 61L

11 !AZ+[, 166D, =ntroduction, sC16

17 2 (acis" is a %enus o- political ideolo%y hose "ythic core in its various per"utations

is a palin%enetic -or" o- populist ultranationalis"3 =n> XE=88=+, E> ?he +ature of 8ascism,

Eoutled.e, 166C, =S4+> LB1DL6NN1J, str7N


5/65

ut'piu, ktorá z pravidla nie je v pra*i $plne naplnená, a hlavne má vlastn& Hm"tick&K jadro, ktor&

sa dá definovať Hako ideálny typK prostredn#ctvom s$boru vlastn"ch hodnt a cie0ov, a podobne

defin#cie fašizmu ako ideol'.ie tie) pod0a neho vypl"va jeho iracionalita, ked)e jeho sila

vychádza z podvedom"ch pocitov a afekt#vnych pudov, a $primná Hnie $čelováK podpora

nevychádza tie) z racionality, ale individuálnej, z ve0kej časti 2 podprahovej elekt!vnej a-inity31C

voči nemu, ktorá je zalo)ená na materiálnych a psycholo.ick"ch záujmoch 0ýtick3 jadro s$vis#

s iracionalitou, a neznamená fikt#vnosť či ima.inárnosť : Xriffina 2m"tick"3 referuje na

inšpirat#vnosť a revolučnosť fašizmu, a v"znamovo sa bl#)i k term#nu ut'pia R0$čov"m znakom

fašizmu je teda HrevolučnáK snaha o zvrhnutie spoločnosti, ktorá je v kr#ze, a jej nahradenie

nov"m poriadkom jeho defin#cie má tie) viacer& per"utcie a teda uznáva mo)nosť

ideolo.ickej hetero.enity a rznosti medzi jednotliv"mi pr#kladmi fašizmu, alebo aj v rámci

jedn&ho hnutia

Slovo 2 palin%enetický3 je odvoden& od .r&ckych slov palin HznovaK a .enesis Hnarodiť,

stvoriťK, a teda znamená znovuzrodiť, nov" začiatok, či re.eneráciu po kr#ze, po obdob#

deštrukcie Aj ke- sa často spája s nábo)ensk"mi t&mami Hznovuzrodenie RristaK, m)e

označovať aj ekonomick$ politiku obnovenia štátnej ekonomiky ?ypick" je pod0a autora poh0ad

na s$časnosť ako na koniec nejakej &ry, ktorá sa bl#)i k svojmu dekadentn&mu vrcholu, a po %om

pr#de politicizovaná verzia hrdinu, nov" človek +ie je teda iba puhou snahou o)iviť minulosť,

preto)e znač# pr#chod niečoho nov&ho Hsyst&mu, človekaK atia0 by sme však palin.enetick"mmohli označiť aj komunizmus, s jeho novou beztriednou spoločnosťou ;bsah obnovy je

vyjadren" v 2populistickom ultranacionalizme3 7opuliz"us Xriffin vymedzuje ako závislosť

Hved$cej elityK na moci z 0udu, ktorá však nie je iba r&torická, ale je reálnym základom le.itimity

politickej moci 8ltranacionaliz"us, u) kvoli predpone 2ultra2 HzaK, odmieta čoko0vek

kompatibiln& s liberálnymi inštit$ciami či osvieteneck"m humanizmom, a v základe vyjadruje

to, čo inte.rálny nacionalizmus1B Slová v spojen# tvoria osobitn" koncept, ktor" okrem in&ho

Xriffin vyjadruje v pojmoch 5a*a ]eberaU odmieta ako tradičn$, tak aj le.álno F racionálnu1C ;ri.> 3 subli"inal elective a--inity\ in>XE=88=+, 166C, s7I

1B /iac k nacionalizmu v časti 1CC


6/65

formu politiky, v prospech tej charizmatickej +árod je tu viden" ako vyššia 2rasov, historick,

spiritulna alebo or%anick realita, ktor obsahuje všetkých členov etnickej ko"unity31D, pričom

táto komunita je jej prota.onistami vn#maná ako prirodzená, a potenciálne ohrozená cudz#mi

silami, ako individualizmus, moderná spoločnosť, či morálny $padok ;bsahom obnovy je teda

vyvstanie národnej komunity po &re dekadencie, ktorá ju zničila ?o je fašistick"m mobilizačn"m

m"tom 8ašistick" revolučn" m"tus sa však l#ši od revolučn"ch foriem in"ch ideol'.ii

Hliberalizmu, socializmu, konzervativizmuK, preto)e pre fašizmus je revolučn" proces k0$čov"

pre jeho 2m"tick& jadro3 +emá toti) v#ťazn& štádium revol$cie, štádium kedy všetci nepriatelia

boli odstránen# (e preto ve0mi ťa)k& udr)ať mobilizačn$ hybn$ silu, a je teda potrebn& vytvárať

trval" dojem permanentnej revol$cie1N

1.1.) 'o*ert $a+ton a fašistická ideológia

!a*ton napriek s$stredeniu sa na fašistick$ pra*, uznáva aj dle)itosť ideol'.ie> 2 idei s2

vo -ašiz"e dôležit3, ale "us!"e upresniť presne kedy a ako s2 dôležit3. 92 dôležitejšie

v niektorých štdich než v ostatných.31I 5á na mysli počiatočn& štádium tvorbu hnutia, kedy

je dle)it" nábor členov a pr#vr)encov, a psobenie na ich iracionalitu, pocity !ou)#va pojem

2mobilizuj$cich vášn#31J, ktor& nie s$ v)dy st$pencami fašizmu artikulovan& e*plicitne,

a pomenuváva ich nasledovne>

1 +adradenosť, či prvenstvo, skupiny oproti všetk"m univerzálnym a

individuálnym právam

1D XE=88=+, 166C, sCI

1N XE=88=+, 166C, primárne kapitoly 17, s 1DD

1I !AT?;+, 8ive Sta.es of 8ascism, s I

1J ;ri.> mobilizin. passions, in> !AT?;+, 8ive Sta.es of 8ascism, s N


7/65

7 /iera, )e daná skupina je obeťou, čo ospravedl%uje ak&ko0vek represie voči

intern&mu aj e*tern&mu nepriate0oviC Strach z $padku danej skupiny, ktor" spsobuje individualistick" liberalizmusB :)šia inte.rácia komunity v rámci bratstva H -ascioK, ktor&ho jednota a čistota je

tvorená bu- spoločn"m presvedčen#m, alebo e*kluz#vnym násil#mD osilnen" zmysel pre identitu a spolupatričnosť, v ktorom .randi'znosť skupiny

posiluje individuálnu seba$ctuN Autorita prirodzen"ch mu)sk"ch l#drov, ktor# zosob%uj$ osud skupinyI Rrása násilia a vle, ke- s$ venovan& v"hre skupiny v 2darînovskom boji316

auj#mav"m pr#nosom !a*tona je tvrdenie, )e fašizmus nepripisuje le.itimitu )iadnym

univerzálnym princ#pom, ale ani 2teoretici3 či praktici fašizmu nevidia svoje poz#cie ako

univerzálne pravdy / tomto vid# !a*ton odlišnosť s 2izmami3 16teho storočia

Hkonzervativizmus, liberalizmus a socializmusK, ktor& s$ univerzálnymi te'riami, maj$ svojezakladaj$ce teoretick& a prepracovan& te*ty +aproti tomu je fašizmus iracionálny, či anti

intelektuálnyU jedin"m univerzálnym zdrojom fašistickej le.itimity je v"hra v 2darînovskom

boji3, a jedin"m morálnym základom je rasa, národ, komunita7L

1.1., 'oger -atell a fašizmus ako ideológia

2...-ašiz"us je ideol4%iou tak ako ostatn3. &ko taký, "us! byť identi-ikovaný v poj"och

s2boru ide! :)...377 a jednu z centrálnych ide# pova)uje vytvorenie nov&ho človeka, a to navGzuje

na sociálny darînizmus a poh0ad na prirodzenosť človeka, čo sa odrá)a v dvoch ideách a prv& je to predstava, )e 0udia sa nenarodili rovn#, a s$ prirodzene divochmi, ktor# boli

16 !AT?;+, (ive 9ta%es o- (ascis", s NI

7L !AT?;+, 8ive Sta.es of 8ascism

71 [atêll odde0uje ideol'.iu od propa.andy, ktorá je spsobom z#skavania podpory

hnutiare)imu na základe dan"ch ide#, aj ke- ich e*plicitne neodha0uje =deol'.ia je s$borom

ide# a politiky oh0adom or.anizácie spoločnosti !re defin#ciu ideol'.ie fašizmu teda pou)#va

idei, nie propa.andu


8/65

civilizovan# siln"mi l#drami / tomto zmysle, Hpod0a nichK v s$lade so sociálnym darînizmom,

sa fašisti sna)ili vytvoriť nov&ho človeka @ruh"m vplyvn"m aspektom bolo pre)itie

najvhodnejš#ch, a udr)anie spoločnosti v stave vojny, alebo aspo% vymanenie človeka

z pohodlnosti spsobenej individualistick"m materializmom / tomto zmysle odkazy na

ve0kolep" E#m v talianskom fašizme neboli iba propa.andou, ale historickou lekciou o $padku

z dekadencie a lenivosti _padok nebol nevyhnutn" F siln# vitalistick# a aktivistick# l#dri z novej

elity Hnie e*istuj$cej ktorá toto práve nedokázalaK mohli oslobodiť 0ud od otupnej domesticity

Eevolučn" aspekt vo veden# zo strany elity pod0a [atêlla odde0uje fašistick& myšlienky od

konzervat#vnych, aj ke- inerpretácia revol$cie, a hlavne čo bude po nej, nie je jasn&

darînizmu si pod0a [atêlla fašistick# teoretici odvodili 2vieru, že 'udia si želaj2

združovať sa v skupinch podobných, a že s2 naplnen! iba v takých skupinch.37C Phceli vytvoriť

2holistický nrod 37B, ktor" ale Haspo% 5ussoliniK nevn#mal ako rasu či .eo.raficky označen"

celok, ale videl ho ako tvoren" štátom, s nie fi*n"mi hranicami7D ;)iviť národ znamenalo o)iviť

komunitu a prekonať rozdiely F v tomto zmysle holistick" 9alš#m k0$čov"m znakom bola nová

socioekonomická politika 8ašisti sami sa označovali za presadzuj$cich tretiu cestu, ani pravicu

77 [A?][


9/65

ani 0avicu, ani kapitalizmus ani komunizmus 2 (ašistick ideol4%ia je teda -or"a "yslenia,

ktor presadzuje potrebu socilneho znovuzrodenia za 2čelo" dosiahnuť holisticko+nrodn2

radiklnu tretiu cestu37N R0$čov"mi znakmi fašistickej ideol'.ie s$ teda pre [at^ella tvorba

nov&ho čoveka, národn& znovuzrodenie Htvorba holistick&ho národaK a snaha o tretiu cestu7I

1.1./ 0ymedzenie fašisticke ideológie 2. 3allisa

Rallis vid# vo fašizme tri k0$čov& aspekty F viera v elitizmus, národn& znovuzrodenie

a cie0 ideálnej formy domoviny H8atherlandK =litiz"us sa prejavuje v troch formách !rvou je

viera v nadradenosť fašistickej predstavy o vlastnej spoločnosti7J, fašistická elita sa vn#ma ako

historicky predurčená nahradiť dekadentn" liberalizmus, konzervativizmus a socializmus =ba jej

v"hra m)e národ zjednotiť @ruhá forma elitizmu sa via)e na sociálnodar^inistick$ predstavu

o dejinách ako neustálom boji národov o nadradenosť, pričom fašistická elita to m)e pre svoj

národ zaručiť ?oto pod0a Rallisa zaručuje dle)it& postavenie nacionalizmu vo fašistickom

diskurze, a le.itimizuje sa aj prostredn#ctvom dej#n ?retia forma elitizmu presahuje národn$

politiku a hovor# o neustálom konflikte vyšš#ch ent#t v hist'rii sveta F boj nábo)enstiev, rás,

kult$rnych modelov a .eo.rafick"ch celkov S$vis# s viden#m fašizmu ako 2produktu na e*port3

a znova jeho nadradenosti voči in"m modelom usporiadania [ur'py, preto)e iba fašizmus

doká)e zvrátiť $padok [ur'py Aj ke- sa m)e zdať, )e sa druhá a tretia forma elitizmu

vzájomne vylučuj$, pod0a Rallisa maj$ ten ist" kore% ?retia forma je iba projekciou t"ch ist"ch

ide# a hodnt, a ktor& sa aplikuj$ vrámci inte.rálneho nacionalizmu +evylučuje to zárove%

7N [A?][ictatorship in =urope, !al.rave 5acmillan, 7L1B, =S4+ 6IJ1

1CICJBBL6, sN6

7J ;ri.> 2superiority of the fascist prescription for the indi.enous society3, =n> RA


10/65

rznorodosť konkr&tnych hodnt národn"ch fašizmov, teda to, ako vysvet0uj$ svoju

nadradenosť ?ieto hodnoty sa potom odrazia aj do predstáv, ako je potrebn& brániť [ur'psku

civilizáciu, či do vn#mania problematiky rasy, nábo)enstva76

4ez oh0adu na tieto individuálne defin#cie vlastn&ho elitizmu, všetky fašistick& hnutia hospájali s právom svojho národa na snahu o utopick$ v#ziu toho, čo Rallis naz"va (atherland

(edná sa o o)ivenie u) e*istuj$cich v#zii Hteda fašisti ich nevytvoriliK, ich opGtovn$ le.itimáciu

v e*tr&mnej verzii, a determináciu t$to ut'piu naozaj dosiahnuť !reto sa jednotliv& hnutia l#šili

vo svojich cie0och, spsobe ich dosiahnutia a ve0kosti ich amb#cii, a preto je tak ťa)k& ich

.eneralizovať Rallis sa o to ale sna)#, a vid# C spoločn& elementy jednotliv"ch predstáv

o (atherland e snaha o domácu re.eneráciu, zjednotenie a zbavenie nepriate0aU dostať pod

kontrolu $zemie, ktor& sa vn#ma ako teritoriálny základ 8atherlanduU a misionársky aspekt, teda

sebepripisovaná $loha dan&ho národa v konte*te obnovenia [ur'pskej civilizácie !rv" aspekt

je základom, je v)dy nutne pr#tomn", ale posledn& dva naberaj$ rzne formy (ednou z nich je

teritoriálna e*panzia, avšak nie jedinouCL pravidla však teritoriálne snahy boli pr#tomn&

v dan"ch štátoch aj pred vznikom fašistick&ho hnutia, ktor& ich potom iba utopicky

presadzovalo Rallis preto nepova)uje teritoriálnu e*panziu ako znak fašizmu, ale nahrádza ju

snahou o dosiahnutie ideálneho 8atherlandu, národn& znovuzrodenie a elitizmom Vo odlišovalo

fašistick$ ideol'.iu od in"ch predošl"ch nacionalizmov, bola a.res#vna misia pre dosiahnutie u)

e*istuj$ceho Hnárodn&hoK cie0aC1

76 Qitler mal za základ +emeckej nadradenosti rasu, a árijská rasa mala zárove% viesť

obranu eur'pskej civilizácie 5ala byť elitnou skupinou v rámci elitnej formy civilizácie

5ussolini taliansku nadradenosť vysvet0oval historickokult$rne, v kontinuite s 2ve0kou3

minulosťou

CL / pr#pade Slovenska to bol rozpad prvej VSE a snaha vymaniť sa z českej dominancievlastn"m národn"m štátom

C1 RA


11/65

1.1.4 5rnutie

8ašistická ideol'.ia vo všeobecnosti m)e byť označená ako antisocialistická, anti

liberálna, antidemoratická, pričom zo všetk"ch nejak$ časť preberá F je eklektická !arado*ne

je aj antikonzervativistická, v zmysle )e sa nesna)# zakonzervovať minulosť, aj ke- ju vn#ma

m"ticky a idealizuje ju 8ašizmus chce o)iviť minulosť, aby mala inšpirat#vny vplyv na

s$časnosť a tvorenie novej bud$cnosti, a v tomto zmysle je ideol'.iou reakčnou C7 2+ová

bud$cnosť3 ale nie je e*plicitne vyjadrená, fašizmus nemá určit" koniec revolučn&ho boja

!odobne ako finálna podoba ut'pie, nee*istuje ani fašistická seminálna práca alebo jeden zdroj

či vod#tko fašistickej pra*e, čo je jeden z dvodov iracionality fašizmu 5á modern" charakter,

čo je okrem odmietania a presiahnutia star"ch ideol'.ii Hpravice aj 0aviceK vyjadren& aj v snahe

vytvoriť nov$ ekonomick$ a sociálnu šrukt$ruCC @le)it& je postavenie nov"ch el#t a l#dra,

v ktorom je stelesnená bud$cnosť národa ?en je však vn#man" ako druh zjednotenej komunityso spoločn"m cie0om, ktor"m je zbaviť t$to komunitu škodliv"ch elementov, a dosiahnuť

utopick" (atherland Romunitaskupina sa vn#ma sama ako v istom zmysle vyvolená, elitná F

pozná liek na choroby s$časnosti Hči u) vn$tri štátu alebo na vyššej $rovniK, vyhráva

v dar^inovskom boji, a aby neupadla, mus# byť v permanentnom boji s nepriate0om @le)itou

s$časťou ideol'.ie je maskulinita, u) spom#nan" vodcovsk" princ#p a draz na mladosť, ktorá je

spojená s bojovnosťou (e dle)it& zdrazniť, )e radikalizmus fašizmu je vidieť aj v snahe

nahradiť star& Hkonzervat#vne aalebo demokratick&K elity, dosadiť nov&, ktor& doká)u zjednotiť

národ ako komunitu, a priviesť k e*istencii nov&ho človeka a nov$ spoločnosť

!o tom, čo sme si synt&zou vybran"ch autorov zhruba vymedzili doktr#nu fašizmu, teda

jeho ideály, pozrieme sa na reálne fun.ovanie fašistick"ch re)imov, a na to, do akej miery sa

zhoduje ideál s praktick"m fun.ovan#m =dei hrali najdle)itejšiu rolu v počiatočnom štádiu

fašizmu, alebo ako podklad propa.andy pre z#skanie nov"ch členov a politick"ch rozhodnut#

C7 S[?;+]A?S;+, Q> 8ascism, Ei.ht and


12/65

Aby sme však mohli vytvoriť pracovn$ defin#ciu, potrebujeme voči in"m 2izmom3 vymedziť nie

len proklamovan& ideov& jadro fašizmu, ale aj jeho odlišnosti v reálnom fun.ovan#

1.! Fašizmus ako re6im

(edn"m z probl&mov tvorby ucelenej te'rie fašizmu je neodde0ovanie toho, čo Eenzo de

8elice označil ako fašizmus F hnutie, a fašizmus F re)im ?oto oddelenie v jeho pon#man# nie je

chronolo.ick&, ale reprezentuje dve konfliktn& tendencie vn$tri talianskeho fašizmu R"m re)im

je 2vlda 0ussoliniho, autoritrsky a reakčný -ašistický štt 3CB, hnutie reprezentuje revolučnosť,

tvorbu niečoho nov&ho, reprezentuje v#zie a fašizmus, ktor" mal byť vytvoren" vo

vzdialenej bud$cnosti Qnutie je teda radikálne, znamená dr)anie sa ide# a bl#)enie sa k ut'pii

Ee)im je umiernenejš#, spolupracuje so stávaj$cimi elitami, reprezentuje to, čo v tejto práci budeme pova)ovať za 2pra* fašizmu3, a teda čo budeme rozoberať v tejto časti jednodušene

potom m)eme fašizmus F hnutie spojiť s prvou časťou tejto práce, kde boli op#san& ideály,

ciele, v základe ideol'.ia fašizmu ?ieto dva prvky spolu koe*istuj$ F pokia0 sa fašistick& elity

posun$ smerom k radikalizmu a snahe o naplnenie ut'pie, prevláda prvok hnutia, naopak pokia0

konaj$ pra.maticky a umiernene, hovor#me o prevládan# prvku fašizmu F re)imu !od0a


13/65

k re)imu ako vzoru pre in& hnutia, alebo krit&rium> 2 -akt, že 1itlerov reži" reprezentoval jediný

plne -ašista"i kontrolovaný syst3", nes"ie byť interpretovaný ako ukžka realizcie

inherentných tendencii všetkých -ašistických hnut!, pretože reprezentoval iba jednu špeci-ick2

-or"u.3 CI

/šeobecne teda budeme spájať fašizmus F hnutie s revolučn"mi a inovátorsk"mi v#ziami,

ktor& s$ skr charakteristick& pre rann& 2štádium fašizmu3CJ, a neskoršie štádiá, ku ktor"m m)e

a nemus# djsť, budeme spájať so znakmi v nasleduj$cich častiach tejto kapitoly árove% tieto

znaky bud$ op#san& v drvivej vGčšine pr#padov na základe Qitlerovho +emecka a 5ussoliniho

?alianska, ktor& v tejto práci pova)ujeme v zhode s viacer"mi autormi za prototypy fašizmu, aj

ke- nám to skomplikuje fakt, )e niektor# autori pova)ovali za fašizmy aj in& syst&my Rallis

okrem in&ho vid# odlišnosť t"chto re)imov od ostatn"ch 2fašizmov3 v ich schopnosti auton'mne

vykonávať moc po si.nifikantne dlh$ dobu, teda podarilo sa im emancipovať sa od stávaj$cich

inštit$cii a vládnuť takmer $plne sam"m, bez vplyvu in"ch vn$torn"ch politick"ch akt&rov

árove% sa im podarilo redefinovať politick& očakávania v medzivojnovej [ur'pe svojou

CN ;ri.> 3 0ost -ascist parties -ailed to develop beyond "ove"ent sta%e, and even in

Btaly the (ascist "ove"ent never assu"ed -ull poer to develop a co"plete re%i"e+syste"\ =n>

!AZ+[, 166D, s BNI

CI ;ri.>3#he -act that 1itler re%i"e represented the only -ully -ascist+controlled syste",

hoever, should not be interpreted as a de"onstration that it realized the inherent dendencies o-

all -ascist "ove"ents, -or it represented only one speci-ic -or"3 =n> !AZ+[, 166D, sBNJ

CJ !AT?;+, 8ive Sta.es of 8ascism s111BU konkr&tne prv& štádium, ktor& !a*ton

naz"va 2tvorbou fašistick&ho hnutia3 @ruh& štádium zakorenenia hnutia ako relevantnej

politickej strany v syst&me je pod0a neho nutne spojen& s opusten#m antikapitalistick&ho a anti

bur)ujsk&ho pro.ramu, čo m)eme pova)ovať za počiatok robenia kompromisu pra.matizmu

a up$šťania od radikánej ideol'.ie hnutia


14/65

radikálnou, dynamickou a tabulámaj$cou politikou s revolučn"mi amb#ciami 4oli jedin"mi

re)imami, ktor"m sa to podariloC6

1.!.1 7ástup fašizmu k moci

8ašistick& hnutia v medzivojnovom obdob# vznikli v podmienkach parlamenarizmu,avšak nie ako v"sledok vGčšinovej vo0byBL, a ani sa zatia0 2nikdy nechytili "oci prostredn!ctvo"

vojensk3ho prevratu3B1, aj ke- v uliach mali mil#cie !od0a !a*tona je prevrat pre fašistov ťa)ko

uskutočnite0n", preto)e by tak nutne prišli do styku s bud$cimi spojencami Harmádou a pol#ciouK,

a jedinou cestou pre nich tak ostala koal#cia s konzervat#vnymi elitami ;chota kooperovať zo

strany t"chto el#t je podmienená hYbkou kr#zy, ktor$ !a*ton opisuje na základe B podmienok>

1 amrznutie Hdeadlock K zhody vo vláde, ktor& je čiastočne spsoben& aj polarizáciou

vyvolanou fašistickou stranou

7 Ronzervat#vni l#dri c#tia vlastn$ neschopnosť udr)ať pod kontrolou 0ud v časoch

masovej mobilizácie

C /zrast dle)itosti 0avice

B Ronzervat#vni l#dri odmietaj$ spolupracovať s touto 0avicou a sami proti nej nem)u

-alej vládnuť bez posilyB7

Ronzervat#vne elity sa teda musia c#tiť dostatočne ohrozen&, aby h0adali spojenca vo

fašistickej strane, ktorá u) tie) sama mus# mať etablovan" vplyv v spoločnosti, aby bola

C6 !=+?;, A P, RA


15/65

potenciálnym partnerom !od0a Rallisa bola spolupráca s fašistami zo strany e*istuj$cich el#t

spsobená snahou o zv"šenie popularity e*istuj$ceho štátu, a utlačenie vplyvu 0avice Roal#cia

tie) mala priniesť charizmatick& vodcovstvo v kr#ze liberálnoparlamentn&ho syst&mu, pre

zaistenie silnej a stabilnej vlády !reto pod0a neho nástup fašistick"ch re)imov spsobila 2 snaha

el!t o nový typ autoritrskeho syst3"u, skôr než ich podpora -ašistickej ideol4%ie3BC

Roaličnosť zdraz%uje aj Stanley !ayne, pričom najčastejšieho spojenca vid# v radikálnej

autoritárskej pravici, ktorá naproti fašizmu nemá v pro.rame radikálnu zmenu, tvorbu nov&ho

človeka a pod, a skr inklinuje k nábo)ensk&mu v"kladu sveta Hje všeobecne viac pravicová ne)

fašizmusKBB Ako pr#klad uvádza koal#ciu 5ussoliniho s A+=BD, a zdraz%uje fakt, )e aj Qitler bol

na začiatku s$časťou viacstran#ckej koal#cie ?o vy)adovalo z ich strany $stupky, a hlavne

v pr#pade 5ussoliniho sa tiahli celou jeho vládouBN

1.!.! 0ýkon moci

/"kon moci je vo všeobecnosti podmienen" aj nástupom k moci Ako sme u)

konštatovali, fašistick& hnutia sa dostali k moci za pomoci stávaj$cich el#t, a to pod0a !a*tona

spsobuje štyri centrá boja o dominanciu F medzi l#drom, jeho stranou Hv rámci ktorej je ešte

militantná radikálna zlo)kaK, tradičn"mi elitami Hcirkev, armáda, reprezentanti biznisu a profesiiK

a štátomštátnymi $radn#kmi Hpol#cia, s$dyKBI !ráve táto charakteristická tenzia odde0uje

fašistick" št"l vládnutia od komunizmu či klasick&ho autoritarianizmu, čomu sa budeme venovať

BC RA


16/65

v tretej časti tejto kapitoly / ka)dom pr#pade napriek rovnak&mu spsobu v"konu moci vid#me

rozdiely v pr#padoch 5ussoliniho a Qitlera Qlavn"m bola pod0a !a*tona $rove% sporu medzi

stranou a tradičn"mi inštit$ciami F v ?aliansku prevládli tradičn& elity, k"m v +emecku bola

dominantnou strana

?enziu vn$tri re)imu zdraz%uje aj Rallis, pričom hovor# skr o snahe prevládnuť medzi

fašistick"m a konzervat#vnym prvkom Ako sme spom#nali vyššie, pod0a Rallisa bol nástup

fašizmu spojen" so snahou e*istuj$cich el#t o nov$ formu autoritarianizmu, ktor$ naz"va

2 populistický" anti+socialistický" "odelo" autoritrstva založeno" na pro+syst3"ovej lo%ike

posilDovania eistuj2cich politických a socilnych do"cich štrukt2r.3BJ Vo spsobilo zmenu

k re)imu fašistick&mu bolo prevládnutie fašistick&ho komponentu nad t"m konzervat#vnym, a to

je zárove% rozlišovac#m znakom voči konvenčn&mu autoritarianizmu =šlo o schopnosť

realizovať fašistick$ ideol'.iu a zradikalizovať politick& spektrum !resadenie fašistick&hokomponentu bolo pod0a Rallisa podmienen& B faktormi>

1 =deol'.ia komponentu, resp či bola viac konzervat#vna alebo radikálna / pr#pade

+emecka a ?alianska prevládla radikálna verzia nad umiernenou

7 @omáca konsolidácia komponentu, ktorou má autor na mysli kontrolu nad štátnym

aparátom a rozhodovac#m procesom, čo vo v"sledku znamená vyššiu kontrolu nad

politick"mi v"stupmi a mo)nosť uviesť ideol'.iu do pra*e / pr#pade +emecka a do

ve0kej miery aj ?alianska sa podarilo fašistick" komponent konsolidovať

C ?vorba politiky, ktorá znamená napY%anie Hideolo.ick"chK cie0ov Qovor# o priamej

$mere medzi konsolidáciou a schopnosťou reálne vykonávať moc, pričom ale aj pri

dostatočnej konsolidácii m)e byť táto schopnosť obmedzená t"m, čo ešte doká)e

verejnosť akceptovať, alebo kapacitou armády a ekonomiky +emecku a ?aliansku sa

podarilo presadzovať radikálnu politiku

B Eozsah a časov" rozmer amb#cii, teda ašpirácia na ve0k& a dlhodob& zmeny Vi

hovor#me v pr#pade danej krajiny iba o domácej re.enerácii, alebo má aj e*panz#vne

ciele a chce 2re.enerovať3 aj v zahranič#, ovplyv%uje mieru fašistick&ho komponentu

BJ ;ri.> 3 populist authoritarian, anti+socialist "odel, base on a pro+syste" lo%ic o-

stren%thenin% the eistin% political and social do"estic structures\U =n> RA


17/65

/ pr#pade +emecka a ?alianska je jasná e*panz#vna amb#cia, aj ke- v pr#pade

?alianska do menšej miery Hčo sa t"ka $zemia a rozsahu zmien, ktor& chceli

uskutočniťKB6

Ak má teda dan" re)im radikálnu ideol'.iu, podarilo sa mu konsolidovať moc a na

základe toho aj presadzovať radikálne ciele, ktor& s$ ideálne ve0k"ch rozmerov, m)eme hovoriť

o nadradenosti fašistick&ho komponentu nad t"m konzervat#vnym, a teda aj o e*istencii

fašistick&ho re)imu oproti klasick&mu autoritarianizmu Haj ke- ich vzťah je pomerne fluidn"

a ťa)ko rozl#šite0n"K /šetky podmienky s$ do dostatočne ve0kej miery splnen& ako Qitlerovym,

tak 5ussoliniho re)imom, čo potvrdzuje v"ber t"chto pr#kladov ako našich definičn"ch

prototypov fašizmure)imu ;statn& eur'pske re)imyDL, na ktor& Rallis tieto krit&riá aplikoval,

nespY%ali podmienky pre fašistick" re)im, podobne ako ich nenapY%ala aj Slovenská republika D1

Rallis tvoren#m t"chto krit&rii vytvoril svojim spsobom ideálny typ fašizmure)imu, ktor" by sadal zhrn$ť do znakov> 2radiklna anti+syst3"ov ideol4%ia, všeob!"aj2ca anta%onistick

konsolidcia, radiklna tvorba politiky, deter"inovanosť epandovať 3D7 ;dmieta však videnie

svojej te'rie ako zoznamu znakov, pod0a ktor"ch sa má posudzovať, či bol alebo nebol re)im

fašistick" /id# ho iba ako 2opis výsledku tendencie k rast2cej re+or%anizcii štýlu a obsahu

autoritrskeho "odelu3DC

B6 RA 3radical anti+syste" ideolo%y, all+e"bracin% anta%onistic consolidation,

radical policy "akin%, crusadin% spirit \U =n> RA


18/65

Re-)e táto práca je primárne politolo.ická a nie historická, nebudeme sa venovať

historick&mu dokazovaniu platnosti uveden"ch krit&rii F vychádzame z v"skumu in"ch autorov,

ktor# s$ pre rozš#renie a potvrdenie znalosti uveden# v poznámkach R pr#padu Slovenskej

republiky sa dostaneme v druhej kapitole, kde ho budeme v skratke komparovať s 2ideálnymi

pr#kladmi3 fašizmu Aby sme teda ukončili defin#ciu fašizmu a mohli sa presun$ť k Slovensku,

vymedz#me ho voči podobn"m pojmom, alebo t#m, s ktor"mi sa často zamie%a nie len v laickom,

ale aj akademickom či historio.afickom diskurze

1.% $okus o vymedzenie fašizmu

[*istuje ve0mi široká škála typov defin#cii a rznych pr#stupov ku klasifikovaniu

fašizmu, dokonca aj názor )e fašizmus ako typ H %eneric -ascis"K nee*istuje kvli pr#lišnej

variabilite, odlišnosti, jednotliv"ch re)imov, čo znemo)%uje ich konceptuálne spojenie do jednej

triedyDB Staney !ayne siahodlho op#sal a zosk$pil jednotliv& interpretácie, ktor& pre čistotu

vlastnej defin#cie uvedieme

1.%.1 0ývo a r8zne interpretácie fašizmu

!rv& snahy o interpretáciu fenom&nu -ascis"o, po pochode na E#m, vyšli od jeho

oponentov v 7Ltych rokoch, primárne teda od komunistov resp 0avicovo zm"š0aj$cich

antifašistov @obová 0avica v základe videla fašizmus ako predstavite0a kapitalizmu, ve0k&ho

biznisu, bur)oázie a pod, čo bolo aj oficiálnou komunistickou defin#ciouDD ?retia =nternacionála prijala t$to interpretáciu v roku 167B, kedy fašizmus označila za otvoren$ teroristick$ diktat$ru

DC ;ri.> 3description o- the end+result o- a tendency toards the %radual re+

or%anization o- the authoritarian "odelEs style and content \ =n> RA


19/65

šovinistick&ho a reakčn&ho finančn&ho kapitálu a fašistu pova)ovala ka)d&ho, kto

2spolupracoval s kapitalizmom3, teda zjednodušene ka)d&ho kto nebol 2dostatočne 0avicov"3,

dokonca aj sociálnych demoratov ?erm#n fašizmus sa pou)#val aj na označenie nemeck&ho

národn&ho socializmuDN !ojem je v tejto koncepcii teda pr#li) natiahnut" a vedecky

nepou)ite0n"

+a prv" poh0ad podobn" v"klad, ktor&ho najznámejš#mi predstavite0mi boli Eenzo de

8elice a Seymour


20/65

k auton4"ne"u totalitrne"u "echaniz"u, krok, ktorý zna"enal odtrhnutie sa od sily, ktor

prispela k vzostupu -ašiz"u a k jeho zavedeniu ako reži"u.3NL /základe teda spája fašizmus so

strednou triedou, avšak toto spojenie sa zaveden#m re)imu vyčerpáva

+asleduj$ce te'rie u) zoh0ad%uj$ podporu fašizmu zo strany rznych tried, respekt#vne

nezu)uj$ ho na a.enta jednej triedy či skupiny /zostup fašizmu ako produktu amorfn"ch más sa

venovala Arendtová Hktorá ale pojednávala skr o totalitarizme, vi- ni)šieK, pričom masa nie je

definovaná triedne ani majetkom, naopak je v"sledkom pádu triedneho syst&mu

!odporovate0om fašizmu sa tak m)e stať $plne ktoko0vek, kto je mimo be)n"ch sociálnych

vzťahov a naprsa politicky neidentifikuje so )iadnou stranouN1 S nástupom masovej spoločnosti

s$visia zmeny v spoločnosti po 16tom storoč# ?ie sa odrá)aj$ aj v teoriách fašizmu ako

dsledku morálneho $padku v [ur'pe, sociálneho konfliktu, spirituálneho kolapsu, ktor"

umo)nil vznik nov"ch radikálnych foriem nacionalizmu !eter @rucker N7 podobne ako Arendtováhovor# o politickom 2scudzen#3 eur'pskych más a páde sociálnych a politick"ch štrukt$r, a na

ich základe vysvet0uje v"voj kulminuj$ci v nástupe +árodn&ho socializmu /ysvet0uje teda

podmienky nástupu t"chto re)imov, avšak vyh"ba sa anal"ze konkr&tnych cie0ov či foriem

fašizmu meny od 16teho storočia s$ zoh0adnen& tie) v prácach autorov, ktor# sa venuj$ s$visu

fašizmu a modernizácie +a jednej strane s$ autori, ktor" ho vidia ako reakciu proti

NL ;ri.> 2the pro%ressive "ove G once (ascis" beca"e a re%i"e G toard an

autono"ous #otalitarian "echanis", a step hich "eant breakin% aay -ro" the -orces that had

contribued to the rise o- (ascis" and its installation as a re%i"e3 =n> @[ 8[

Bnterpretations o- (ascis"U Qarvard :niversity !ress, 16II, =S4+ LNIBBD6N7J, s 1I61JL

N1 AE[+?;/, Q> 7Hvod totalitaris"u B+BBB , ;ikoymenh, 166N, =S4+ JLJNLLD1CD,

kapitola T s B76BI7

N7 @E:PR[E, !> #he =nd o- =cono"ic 0an #he Iri%ins o- #otalitarianis", (ohn @ay

Pompany, 16C6, =S4+ 1DNLLLN71J


21/65

modernizácii, ktorá u) sa stala H4arrin.ton 5ooreK, na druhej zástancovia fašizmu ako

modernizačn&ho projektu HEenzo de 8eliceK

9alšou pomerne rozš#renou klasifikáciou nemeck&ho národn&ho socializmu bol koncept

totalitarizmu, ten však zahO%al aj sovietsky komunizmus, a parado*ne vy%al taliansky fašizmus

?otalitarizmus pod0ahol ve0k&mu spolitizovaniu, zvlásť pre jeho pou)#vanie na politick&

zdiskreditovanie nepriate0a :SA z druhej svetovej vojny, podobne ako bol fašizmus pou)#van"

voči nepriate0om SSE !opulárny bol hlavne v DLtych rokoch, s vydan#m diela 8riedricha

a 4rzezinskehoNC, či u) spom#nanej Arendtovej /e0a teoretikov totalitarizmu ho vn#ma ako

modern" fenom&n, v zmysle )e nebol mo)n" pred zmenami z 16storočia, a pou)#vanie pojmu

totalitn" re)im obhajuj$ jeho kvalitat#vnou odlišnosťou od ak"chko0vek do vtedy e*istuj$cich

foriem diktat$r či absolutizmov, a podobnosťou Stalinovho a Qitlerovho re)imu napriek ich

ideolo.ickej odlišnosti> 2"ali spoločn3ho nepriate'a, liberlnu de"okraciu s jej 2ctouk občiansky" prva", s2kro"n3"u "ajetku a "ieru. Ibidva totalitn3 reži"y považovali 'udsk3

bytosti za surovinu, ktor2 "ožno obetovať v zuj"e vybudovania nov3ho spoločensk3ho

poriadku a vytvorenia Jnov3ho človekaK. ... /edni aj druh! pohLdali paci-iz"o"3NB !odobnosť

je teda videná do ve0kej miery aj v deštrukt#vnosti oboch re)imov 9alš#m ar.umentom

zástancov totalitarizmu bola snaha Qitlera aj Stalina o $pln$ konrolu nad všetk"mi dle)it"mi

národn"mi inštit$ciami, ekon'miou, armádou, s$dnictvom, cirkvou a kult$rou +edá sa povedať,

)e by sa to ak&muko0vek re)imu podarilo, a k spochybneniu konceptu 3totálnej kontroly\

prispeli autori ako Xordon Skillin. či Sheila 8itzpatrick

1.%.! Fašizmus ako dru – generic fascism

/ytvoriť te'riu fašizmu ako typu je ve0mi ťa)kou $lohou, napriek tomu sa o to pok$šalo

ve0a s$časn"ch teoretikov 5áloktor" si po vytvoren# svojej te'rie rob# nároky na rozriešenie

bludn&ho kruhu politickej ideol'.ie fašizmu a jej následnej aplikácie v rznych konkr&tnych

NC 8E=[@E=PQ, P (, 4E[=SR=, > #otalitarian >ictatorship and &utocracy,

Qarvard :niversity !ress, 16DN, =S4+> LNIBCC7D6J

NB !=![S, E> Mo"uniz"us >ejiny intelektulneho a politick3ho hnutia, Slovart, 7LLI,

=S4+ 6IJJLJLJD7N6N, s6C6B


22/65

pr#padoch !okusy o defin#ciu na základe RallisaND m)eme zjednodušiť do dvoch strat&.ii,

prvou je vytvorenie fašistick&ho minima, a druhou ma*ima, resp ideálneho typu !rvá strat&.ia

sa sna)# nájsť dostatočn& definičn& minimum, teda odre)e všetko ostatn&, individuálne pre

pr#pady, a zostať by malo jadro fašizmu, ktor& ho oddel# od konceptov ako nacionalizmus,

populizmus či autoritarianizmus Snahu o minimálnu defin#ciu vid#me napr u Xriffina

Hpalin.enetická forma populistick&ho ultranacionalizmuK a Eo.era [at^ella Htvorba nov&ho

čoveka, tvorba holistick&ho národa a snaha o tretiu cestuK @efiničn& ma*imum, alebo v"čet

jednotliv"ch vlastnost# fašizmu je strat&.ia u)itá napr !aynom, ktorou sa sna)# vytvoriť ideálny

typ, ku ktor&mu potenciálne smeruj$ jednotliv& pr#pady, ale )iaden ho nikdy nedosiahol NN

Ani samotn# reprezentanti fašizmu, teda Qitler a 5ussolini Hpr#p in#K, nemali ujasnen"

vzťah medzi sebou F teda či sami svoje re)imy vn#mali ako 2jeden druh3NI :vedomovali si

vlastn$ 2podobnosť v odlišnosti3 vo vzťahu k do vtedy e*istuj$cim politick"m usk$peniam,avšak aj odlišnosti medzi sebou F nie len ideolo.ick&, ale aj vo vn$tornom fun.ovan#, vzťahu

k nábo)enstvucirkvi či zahraničnej politike

1.%.% $okus o odlíšenie fašizmu od podo*nýc konceptov

Rvli snahe o lepšie pochopenie fašizmu sa ho pok$sime odl#šiť od pojmov, s ktor"mi sa

často zamie%a, či u) v laickom alebo vedeckom diskurze, presnejšie sa teda pok$sime ujasniť ich

vzájomn" vzťah

(edn"m z najčastejš#ch konceptov vyu)#van"m hlavne v DLtych a) NLtych rokoch boltotalitarizmusNJ !okia0 ho definujeme prec#zne ako 2 syst3" šttu ktorý sa snaži vykonvať

pria"u kontrolu nad všetký"i dôležitý"i aspekt"i všetkých k'2čových nrodných inštit2ci!, od

ND RA


23/65

ekono"iky a ar"dy po s2dny syst3", cirkvi a kult2ru3N6, mohli by sme ho aspo% v pr#pade

Qitlerovho +emecka pou)iť Hma*imáleK na anal"zu fun.ovania re)imu, keby Qitler vyhral

vojnu, a keby mal cie0 k nemu smerovať 4ola by však potrebná inštitucionálna revol$cia, kedy

by v +emecku prestal fun.ovať tzv duálny štát HQitler si ponechal byrokratick" syst&m, a teda

nemohol v takej situácii naozaj mať štát pod kontrolouILK / tomto zmysle iba komunistick"

re)im m)e dosiahnuť totalitarizmus, ke-)e m)e byť dostatočne centralizovan" a

byrokratizovan"I1 Roncept totalitarizmu je teda pre št$dium fašizmu dosť neu)itočn"

/ laickom diskurze sa fašizmus niekedy zamie%a s pojmom nacizmus Eozdiel je tu

pomerne jasn", ke-)e nacizmus je pomenovanie Qitlerovho národn&ho socializmu, k"m

fašizmus sa pou)#va bu- v zmysle iba talianskeho 8ašizmu, alebo potom zahO%a oba pr#pady Hči

dokonca viacK !od0a 4lack^ellovej encyklop&die je nacizmus 2rasistick"m fašizmom3 I7

8ašizmus ja teda obecnejš#m konceptom, k"m nacizmus je jeho podtypom +acionalizmus sa s#ce s fašizmom ve0mi nezamie%a, ale aj tak si objasn#me ich vzťah

[*istuj$ rzne v"klady nacionalizmu (edn"m je liberálny nacionalizmus, ktor" u) pod0a názvu

je prodemokratick" a s$vis# hlavne s univerzalistickou predstavou suverenity 0udu, a jeho

cie0om bola le.itimizácia zvrhnutia re)imu Spájame ho s napr so stredoeur'pskymi 2národn"mi

obrodeniami3 v 16 storoč# +aopak novš# druh nacionalizmu, ktor" [at^ell naz"va holistick"m,

má za cie0 le.itimizovať s$časn" re)im, sna)# sa o jeho udr)anie +a rozdiel od liberálneho je

NJ 4li)šie op#san" v časti 1C1 tejto práce

N6 !AZ+[, 166D, s 7LN

IL !AZ+[, 166D, s 1JL1J1

I1 !AZ+[, 166D, s 7LN

I7 @;!


24/65

antimodernistick", vid# ne.at#vne vplyvy materializmu, a sna)# sa o sociálnu jednodnosť za

$čelom prevencie kolapsu syst&mu Haalebo pozdvihnutia bojov&ho ducha v čase vojnyK (e teda

hostiln" voči liberalizmu a 2cudz#m3 elementom, časom sa vyvinul do rasizmu, a je s$časťou

fašistickej ideol'.ieIC !okia0 teda vn#mame nacionalizmus ako holistick", je jedn"m

z definičn"ch znakov fašistickej ideol'.ie

Ronzervat#vna a radikálna autoritárska pravica je pod0a Staneyho !ayna vyjadren#m

všeobecn&ho obdobia autoritarianizmu v medzivojnovom obdob# Spolu s fašizmom ich rad#

k autoritárskemu nacionalizmu, všetky tri s$ jeho vyjadren#m Ronzervat#vny autritarianizmus je

pod0a neho všeobecne viac konzervat#vny v ka)dej otázke ako fašizmus, aj ke- sa sna)il

preberať jeho e*tern& znaky 4ol tam ve0mi dle)it" nábo)ensk" prvok, a k0$čov"m bodom je

s#ce čiastočn& odmietanie klasick&ho parlamentarizmu, avšak aj snaha vyhn$ť sa radikálnym

zlomom v le.álnom usporiadan#, zlo)en# el#t či sociálnom a triednom usporiadan# ?ypick& je prekonzervat#vcov zavedenie aspo% formálneho korporativizmu a n#zky imperializmus, či e*plicitn&

vymedzenie voči fašizmu /-aka svojej vysokej kontinuite s minulou le.alitou a le.itimitou je

be)ná asistencia armády, ale vGčšinou nemaj$ vlastn& mil#cie, čo je práve typick"m znakom

fašizmu Ako pr#klady konzervat#vneho autoritarianizmu !ayne uvádza !ilsudskeho !o0sko,

Salazarovo !ortu.alsko či /ischy Eadikálna autoritárska pravica je oproti fašizmu v ka)dej

otázke 2viac pravicová3, je viac zviazaná so stávaj$cimi elitami a nesna)# sa o tak ve0k&

sociálne, kult$rne a ekonomick& zmeny ako fašizmus Aj ke- na vonok sa fašizmu ve0mi

podobali, napodob%ovali jeho št"l, a v násil# a militarizme či imperializme boli podobne

radikálni ako fašisti, nikdy neašpirovali na tak ve0k& zmeny ako fašizmus Ako pr#klady uvádza

po0sk"ch národn"ch radikálov a juhoslávsky bor Eadikálne pravicov" autoritarianizmus, aj ten

konzervat#vny, boli na rozdiel od fašizmu viac zalo)en& na nábo)enstve a nábo)enskom v"klade

sveta F nechceli vytvoriť nov&ho človeka, m"tick$ bud$cnosť 8ašizmus bol na rozdiel od nich

zalo)en" na 2sekulárnom idealizme3IB 8ašizmus, konzervat#vna a radikálna autoritárska pravica

sa objavuj$ v tom istom odob#, a aj ke- m)u vykazovať podobn& e*tern& znaky, vo svojom

IC [A?][


25/65

fun.ovan# sa odlišuj$ a nemali by sa zamie%ať S$ teda odlišn"mi druhmi re)imov IDv tom istom

časovom $seku a terit'riu Hmedzivojnovej [ur'peK

(eden z najzlo)itejš#ch vzťahov je medzi autoritarianizmom a fašizmom +a ich vzťah sa

dá pozrieť optikou boja autoritariánskeho a fašistick&ho komponentu, ako ho videl RallisIN

/ tomto zmysle je teda dan" re)im nejak"m druhom autoritarianizmu, k"m v %om dostatočne

neprevládne fašistick" komponent Hteda jednoduchá dychot'mia fašizmus F autoritarianizmusK

!robl&mom však je určiť kedy k tomu u) došlo F ke-)e fašizmy samotn& sa dostali k moci

v prostred# e*perimentu klasick"ch el#t s novou formou autoritarianizmu, a teda s ich pomocou

a ponechan#m ist"ch star"ch inštit$cii !okia0 by sme fašizmus voči autoritarianizmu vymedzili

pomerne ri.idne a za nutn$ podmienku označili 2totalitarizmus3, teda $plne ovládnutie všetk"ch

dle)it"ch štátnych inštit$cii, oddelenie by bolo jednoduch&, avšak fašizmom by sme nemohli

označiť )iaden do teraz e*istuj$ci re)im, a teda cel" koncept fašizmu by nebol u)itočn" Hmohli by sme miesto neho rovno pou)#vať koncept totalitarizmu ako ideálny typK Eozlišovac#m

znakom teda ostáva iba otzka "iery radikalizcie politick"ch v"stupov a foriem ich tvorby,

radikalizácia ideol'.ie Hktorá sa však ve0mi l#ši od pr#padu k pr#paduK, a podobne 9alš#m

probl&mom je potom pomenovanie re)imov, ktor& by pod0a tejto lo.iky mali byť označen& ako

iba autoritárske, ke-)e nespY%aj$ dostatočn$ radikalizáciu, avšak boli zaveden& pod vplyvom

fašizmu, či u) priamym a vojensk"m, alebo z dobrovo0nej inšpirácie ?ieto re)imy do istej miery

vykazuj$ fašistick& prvky, avšak miera konsolidácie moci fašistick&ho komponentu nie je

dostatočná, aby sme ich označili za fašistick& re)imy !robl&mu typolo.izovania t"chto pr#padov

sa budeme na pr#klade Slovenskej Eepubliky venovať v tretej kapitole, hlavne s prihliadnut#m na

tento konkr&tny pr#pad 2ne$pln&ho fašizmu3

1.) $racovná definícia

a najdle)itejšie znaky po synt&ze zatia0 diskutovan"ch autorov budeme pova)ovať

vybran& body, ktor& sa pok$sime aplikovať na ideol'.iu a praktick& fun.ovanie re)imu

ID Pheck F druh rezimovW ?o asi ne

IN Vasť 177


26/65

Slovenskej republiky v obdob# 7 svetovej vojny, po krátkom $vode nástupu 2fašizmu k moci3

4udeme sk$mať, či fašistick" element v SE vykazoval>

• Antisocializmusskor antikomunizmus F v ktorych bodochW, antiliberalizmus, anti

demokratizmus a antikonzervativizmus

• Snahu vytvoriť 2nov&ho človeka3, 2nov$ spoločnosť3, holistick" národ

• Xlorifikáciu mladosti a násilia

• /odcovsk" princ#p

• !redstavu 8atherlandu a rozsah amb#cii v zahranič#

• /ysok$ mieru konsolidácie fašistick&ho komponentu

• Schopnosť presadiť radikálne politick& rozhodnutia

! #lovenská repu*lika fašizmom9

+a začiatok je dle)it& pribli)ne vymedziť časov& obdobie, ktor& budeme sk$mať

;ficiálne sa SE oddelila a vytvorila samostatn" štát 1B marca 16C6, aj ke- mu predchádzala

auton'mia Slovenskej krajiny u) od 77 novembra 16CJ /tedy u) bolo oficiálne potvrden& aj

e*kluz#vne postavenie QSS F Strany národnej jednoty a v"skumn& obdobie si urč#me teda

začiatok Slovenskej auton'mie, november 16CJ, ke-)e znaky politick&ho syst&mu SE boli

zrete0n& u) v tomto časeII ;ficiálny koniec SE sa datuje na apr#l 16BD, čo ponecháme ako

koniec sk$man&ho obdobia

!.1 3onzervatívny a fašistický komponent v #'

Aby sme mohli sk$mať 2boj3 konzervat#vneho a fašistick&ho komponentu, mus#me si

v rámci slovensk&ho syst&mu určiť reprezentantov (edin"m relevantn"m politick"m subjektom

vo vymedzenom obdob# bola 1linkova slovensk 'udov strana HQSSK, a teda komponenty

musia byť vybran& z jej čast# !o smrti Andreja Qlinku v au.uste 16CJ došlo k tomu )e 2rivaln3

II R;![V[R, >e"okracie, >iktarury a 7olitick3 stranictv! na 9lovensku, Pentrum

pro studium demokracie a kultury, 7LLN, =S4+ JLIC7DLIBB, s IJ


27/65

-rakcie "an3vrovali v boji o určenie jeho nsledovn!ka3IJ a boj trval počas celej e*istencie

republiky, a aj pred jej vznikomI6

a konzervat#vne elity budeme pova)ovať (ozefa ?isa a okruh dvern#kov okolo neho,

teda klerikálne kr#dlo QSS ?oto kr#dlo, na ktor& budeme odteraz referovať ako na

2konzervat#vcov3, tvorili reprezentanti cirkvi a katol#cki laici ?iso je na základe dobov"ch

vyjadren# jeho s$časn#kov vn#man" hlavne ako realista a silná politická osobnosť, s obdivom

voči Qitlerovi, čo sa ukázalo aj po porá)ke +emecka, kedy ostal jedn"m z mála vern"ch

Qitlerovi P=?AP[W !ovahu kooperácie +emecka a ?isa (el#nek opisuje ako zalo)en$ na

2#isovej ochote "ini"lne v takej "iere ako na HnemeckomK rzno" tlaku.3JL Aj ke- cirkev ako

taká sa pova)uje za s$časť konzervat#vcov Hk%azi napr dr)ali dle)it& posty v štrukt$re stranyK,

jednotliv& osoby v rámci cirkvi treba vidieť aj ako samostatne konaj$ce (ednou

z najv"raznejš#ch skup#n laikov boli učitelia, ale aj právnici a 0udia spojen# s biznisom Hvlastn#ci pozemkov a finančn#ciK :čitelia boli menej antičesk#, ke-)e boli 2tr&novan#3

v československ"ch inštit$ciách !rávnici ako hrd# reprezentanti strednej triedy naopak pod

2českou nadvládou3 trpeli ich českou konkurenciou Sociálne vyššia trieda, pozemkov# vlastn#ci

a finančn#ci, boli antičesk# tie) zo sebeck"ch dvodov konkurencie /e0mi ťa)ili z kontroly

vyvlastnen"ch pozemkov a majetku Vechov a )idov do takej miery, )e Hspoločne

s duchovenstvomK vytvorili oli.archiu !od0a (el#nka boli základom konzervat#vnej ideol'.ie

hlavne presadenie korporat#vneho syst&mu na základoch kresťansk&ho solidarizmu a autoritárska

IJ 8[ J&t the 7rice o- the Ponservative or EadicalW A Eeappraisal, =ast

?entral =urope, vol B, num 1, 16II, s76

JL ;ri.> 2based at least as "uch on #isoEs on illin%ness as on their -orce-ul

pressure3 =n> ([ #he 7arish


28/65

vláda Ako vzor vn#mali Eak$sko medzi 16CB a 16CJ Pie0om bol štát, kde by mala cirkev

nadraden& postavenie voči sekulárnamu )ivotuJ1

Eadikálne kr#dlo QSS je skupinovo diverznejšie +ajv"znamejšou skupinou je Qlinkova

Xarda HQXK, respekt#ve jej vedenie (ej vrchn"m velite0om bol Ale*ander 5ach, ale ve0mi

v"znamnou postavou bol aj /ojtech ?uka / rámci QX fun.ovali ešte dve skupiny, Eodobranci

a intelektuáli okolo časopisu Pš boj Eodobrana bola polovojenská or.anizácia strany fun.uj$ca

v r167C7I, či)e v obdob# SE sa sami pova)ovali za ak$si elitu, veteránov =ch memorandum je

zno)kou vn#mania sam"ch seba ako privile.ovan"ch, a anti)idovstva, či pripisovania si status

slovenskej SS ?áto skupina nie je vplyvná, aj ke- ju zalo)il ?uka, najvGčš# konkurent ?isa

;kolo +ášho boja sa stretávala elita pronacistick"ch Slovákov, a pomocou ich memoranda

(el#nek opisuje niektor& charakteristick& znaky radikálov, ke-)e naproti Eodobrancom je

intelektuálne sp#san" Spája pozit#vne kresťanstvo a +acizmus, obsahuje a.res#vnynacionalizmus ale rasov" aspekt je pomerne skryt" /o svojej $plnej oddanosti národn&mu

socializmu a drazu na sociálne otázky sa odklá%a od oficiálnej ideol'.ie strany +a čele +ášho

boja bol ;tomar Rubala, ktor" bol ve0k"m konkurentom 5acha, a pronacistick" fanatik, teda

mal aj vGčšiu dveru +emecka ako 5ach +apriek intelektuálnemu pozadiu, táto skupina QX

bola tie) pomerne nevplyvná /n$tri samotnej QX e*istovali dosť ve0k& spory, ke-)e ako ?uka,

tak aj členovia vedenia boli postavy silno ba)iace po moci za všetk"ch okolnost# ?uka si sám

pripisoval postavenie mart"ra za národ a vodcu, ktor"m sa však nikdy nestal J7 (eho ne$navn"

boj o post prezidenta s ?isom je ve0mi zauj#mav"m č#tan#m, a rozoberieme ho v záverečn"ch

častiach tejto kapitoly

9alšou skupinou radikálneho kr#dla ved0a Xardy boli tzv nástupisti, tvoren# primárne

nacionalisticky orientovan"mi študentami a absolventmi univerz#t, s$streden"ch okolo

t")denn#ka Pstup /ykazovali podobn& znaky ako študentská elezná .arda v Eumunsku,

s ktorou aj spolupracovali =ch nacionalizmus však spsobil v +emecku odpor, ke-)e primárny

cie0om bolo udr)ať samostatn& Slovensko bez nemeck&ho vplyvu !od0a (el#nka boli +ástupisti

J1 ([


29/65

najv"znamnejš# na začiatku samostatnosti, avšak kvli tomuto boli pod +emeck"m vplyvom

nahraden# neintelektuálnymi .ardistami, ktor"ch vedenie sa l#škalo +emecku s v#ziou vlastn"ch

v"hod =ch ideol'.ia bola prekvapivo teritoriálne e*panz#vna, a aj ke- presadzovali kresťansk$

vieru, protestovali proti ovládaniu štátu členmi cirkvi Hv čom prišli do konfliktu

s konzervat#vnym kr#dlom klerikalistovK Rresťantvo Hhlavne katolicizmusK vn#mali ako

dištinkt#vnu známku slovensk&ho národa, nepresadzovali ho kvli viere samejJC

!oslednou skupinou radikálneho kr#dla, ved0a Xardistov a +ástupistov, boli Sidoristi,

zvan# i polonofili Vlenovia boli pomerne star#, a netešili sa )iadnej podpore zo strany +emecka,

priam naopak F kvli Sidorovmu propolonizmu u) ku koncu roku 16C6 boli v"razne oslaben#

a členovia zbaven# poz#cii JB ?áto skupina je však počas e*istencie SE podobne ako sekcie QX

pomerne irelevantná, napriek svojej komparat#vnej sile v obdob# vznikania republiky F Sidor bol

na počiatku hlavn"m oponentom ?isa o poz#ciu nástupcu Qlinku JD ;sobitnou skupinou v rámci QSS s$ Vechoslováci, ktor# s$ ideovo ve0mi diverzn#,

a jedin& čo ich spája je lojalita k b"valej VSE /edenie QSS si však uvedomovalo nedostatok

kvalifikovanej pracovnej sily, ktor" nastal v-aka hostilite voči Vechom na Slovensku ?áto

skupina je teda tvorená hlavne odborn#kmi v administrat#ve, sudcami, ekon'mami at-, ktor# nie

len )e neboli lojálni k vzniknutej SE, ale často aj pomáhali odporcom re)imu a persekvovan"m

)idom ?voria dá sa povedať osobitn", tret# p'l vn$tri QSS, avšak nie porovnate0n" s bojom

s radikálmi Vechoslováci boli pod0a (el#nka vyu)it# ?isom v boji proti radikálom, ako ak"si

balancJN

JC ([


30/65

Re-)e QSS bola po vzniku samostatnej SE tvorená aj z členov in"ch strán, ktor& sa %ou

zl$čili, vn$tri strany je pomerne ve0ká názorová diverzita a ve0k& mno)stvo frakcii

a jednotlivcov, ktor# medzi sebou bojuj$ o moc Sila jednotliv"ch frakcii sa menila v čase,

navyše aj podliehala do ve0kej miery nemeck&mu vplyvu /n$tri cel&ho re)imu je viacero

štiepen#, osobitn"m centrom je armáda, v ktorej sa v"razne dochovala kontinuita s minulou

republikou, a psobilo v nej ve0mi ve0a antifašistov a protestantov +eustále jej konkurovala

Qlinkova .arda, ktorá chcela armádu nahradiť

+ajrelevantnejš# je však boj konzervat#vneho kr#dla na čele s prezidentom (ozefom ?isom

a radikálneho kr#dla na čele s premi&rom /ojtechom ?ukom, tvoren&ho Qlinkovou .ardou

a +ástupistami

!.! 7ástup :#;# k moci

$ripo vo"*y ar 1 regionalne

Ako sme u) spom#nali, fašistick& re)imy sa dostali k moci kooperáciou so stávaj$cimi

elitami, vo viacstran#ckych koal#ciách / pr#pade SE nástup 2fašizmu3 k moci prebiehal

v obdob# prvej VSE, respv jej finálnych rokoch Ronzervat#vnymi elitami s$ teda pre št$dium

nástupu k moci reprezentanti vládnych strán v !rahe QSS ako stabilne najsilnejš# politick"

reprezentant SlovákovJI bola však permanentne opozičnou stranou voči !tke, nikdy sa

dlhodobou koaličnou stranou nestala, preto)e ani nebola potrebná Slováci tvorili v rámci VSE

iba 77g obyvate0stva, a preto aj napriek vysokej podpore na Slovensku mala na $rovni VSE

ma*imálne Ig Strana h0adala spojencov, probl&mom ale bol pre niekoho pr#lišn" radikalizus,

pre nikoho klerikalizmus, pre niekoho samotná snaha o auton'miu Slovenska +espojili sa

dokonca ani s českou katol#ckou stranou či S+S QSS teda bola do ve0kej miery politicky

izolovaná, zvlášť preto, )e nebola ochotná ust$piť z po)iadavku auton'mie Ani ma-arsk&

národn& strany si nez#skali dveru Qlinku aby spolu vytvorili autonomistick" blok, ke-)e ich

podozrieval, pomerne prezieravo, zo snahy časom pripojiť samostatn& Slovensko k 5a-arskuJJ

JI +emala však nikdy na Slovensku vGčšinu

JJ /iac in> 8[


31/65

QSS v izolácii teda mala bu- mo)nosť ust$piť a stať sa mo)n"m koaličn"m partnerom,

a auton'miu pr#padne dosiahnuť .raduálne Hs nejasn"m v"sledkom, ke-)e vládne strany nejavili

známky po0avovaniaK, alebo sa bude sna)iť budovať si vplyv mimo parlamentu, prostredn#ctvom

demonštrácii a dobr"ch vzťahov s nepriate0mi republiky !očas CLtych rokov sa strana sna)ila

o oboje, teda nájsť si spojencov spomedzi in"ch strán v štáte, ale aj t"ch mimo Ha protiK štátu

/ rokoch 16C716CC sa s$stredila hlavne na demonštrácie a upozornenie na popularitu

auton'mie na Slovensku, medzi 16CD16CN sa umiernila, na chv#0u opustila tlak, a pomohla

zvoliť 4eneša za prezidenta, po roku 16CN sa však vrátila k demonštráciám a sna)ila sa zohnať

spojencov v zahranič#J6

/ roku 16CB sa ?iso sna)il nadviazať dobr& vzťahy s 4enešom, minimálne navonok,

a umiernen$ politiku u)#val aj z dvodu nebezpečnej medzinárodnej situácie +emecko toti) len

nedávno potlačilo @olfussovu revoltu, čo ?iso chápal ako $tok na politick" katolicizmus +ekresťanskosť vyč#tal aj +emecku, a volal skr po zdravom patriotizme ne) šovinistickom

nacionalizme, ktor" naopak spájal s kritizovan"m fašizmom (eho hlavn"m cie0om však bola

stále auton'mia, a protifašistick& vyjadrenia u %ho neznamenali lásku k demokratick"m

inštit$ciám v VSE !ou)#val aj ar.ument, )e auton'mia by práve posilnila vzťah Slovákov

k republike, nevenoval sa však konkr&tnym návrhom t"kaj$cim sa ekonomiky v aut'mnej

krajine, a o vGčšiu samostatnosť navyše nebojovala )iadna iná vGčšia strana 6L !raha si nemohla

byť istá lojalitou potenciálnej auton'mnej vlády, zvlášť ke- QSS participovala na pra)skej

vláde iba raz, a aj to s pochybn"m koncom a uvGznen#m ?uku, a strana nebola ochotná vo veci

auton'mie ust$piť

J6 8[ 7riest, 7olitician, ?ollaborator /oze- #iso and the 0akin% o- (ascist 9lovakia,Pornell:niversity !ress, 7L1C, =S4+ 6IJLJL1BB6JJJ, s1C11CB


32/65

Aj počas prvej VSE však radikálne kr#dlo cel" čas presadzovalo radikálnu politiku 61 F

spoluprácu s radikálnymi hnutiami nepriate0ov VSE Sidor oslovil !o0sko, +ástupisti rumunsk$

elezn$ strá) a Sudetonemeck$ stranu, Eodobranci mali ve0mi rozvinut& vzťahy s chorvátskou

:staše, čo dopomohlo k obrazu celej QSS ako radikálnej strany, a teda ju aj politicky izolovalo

Ronzervat#vne vedenie strany však proti nim nezakročilo, či u) kvli neochote alebo

neschopnosti !od0a 8elaka jeden z dvodov je snaha vyzerať na vonok jednotne, aby neprišli

o hlasy podporovate0ov radikálov v pr#pade dosiahnutia auton'mie +avyše aj sám ?iso a Qlinka

h0adali podporu v radikálnych stranách menš#n na Slovensku v spoločnom boji za auton'miu pri

diskusii o participácii QSS na československej vláde, avšak boli si vedom# riz#k viazania sa

nich / pr#pade +emecka Qlinkovi vadil antikatolicizmus, pri 5a-arsku bol probl&mom ich

iredentizmus, a ve0k& riziko nieslo aj postavenie Slovensk&ho národa na rovnak$ $rove%, ak& bymali ma-arská a nemecká menšina Slováci sa nechceli vzdať statusu štátotvorn&ho národa,

ktor" by bol ohrozen" v pr#pade spájania sa s 2ostatn"mi menšinami3 v VSE, č#m by sa stali

jednou z nich67 Sám Qlinka dopomohol radikálnemu kr#dlu, bol pod vplyvom Sidora, v tom čase

2ved$ceho3 radikála mladej .enerácie, ktor&ho aj v polovici CLtych rokov pova)oval za svojho

nástupcu ako predsedu strany Hnie ?isaK6C

!a*tonove B podmienky6B, kedy s$ elity ochotn& kooperovať s fašistick"m elementom Hv

pr#pade nástupu k moci za%ho m)eme pova)ovať cel$ QSSK, sa zdaj$ v našom pr#pade

nesplnen& hoda vo vláde bola pomerne vysoká, minimálne vo vzťahu k po)iadavku slovenskej

61 ([


33/65

auton'mie, a )iadna strana nepotrebovala QSS ako koaličn&ho partnera +em)eme ani hovoriť

o ve0kej hrozbe 2z 0ava3, kvli ktorej by e*istuj$ce elity zavolali ako posilu QSS [šte na

začiatku e*istencie VSE došlo k prvej vn$troštátnej kr#ze F komunisti sa oddelili od sociálnych

demokratov / rokoch 167L a) 1671 sa kvli tomu narušilo krehk& politick& ekvilibrium vo

vláde avicovejšie kr#dlo v rámci S@ tlačilo na pozad# po0skoruskej vojny a druh&ho kon.resu

Rominterny na koal#ciu so socialistick"mi stranami menš#n, pričom umiernen# si uvedomovali

hrozbu rozpadu VSE pri takomto konan#6D ?usar však na pomoc do koal#cie nezavolal e*tr&mnu

pravicu, aby zabránil 2hrozbe z 0ava3, a miesto toho vymenoval nov$ nestrann#cku vládu

Ani Rallisov ar.ument kooperácie s fašistami kvli zv"šeniu popularity e*istuj$ceho

štátu, či z#skania charizmatick&ho vodcovstva, nie je v tomto pr#pade relevantn", ke-)e samotn"

fašistick" element bol proti udr)aniu VSE, a charizmatick& vodcovstvo bolo, aspo% do odchodu

5asaryka, vysoko pr#tomn&!okia0 však tieto uveden& podmienky aplikujeme na počiatočn& mesiace e*istencie SE,

a za konzervat#vne elity budeme pova)ovať umiernen& kr#dlo a za 2fašistick" element3 radikálne

kr#dlo QSS, m)e nám pomcť vysvetliť vzťah umiernen"ch s radikálnym kr#dlom ; finálnej

nadvláde radikálov však nem)eme hovoriť, napriek ich pomernej sile v počiatočn"ch

mesiacoch nov&ho štátu, kedy Qlinkova Xarda nahrádzala takmer nee*istuj$ce armádne zlo)ky

(ej popularita bola v tomto obdob# vysoká, aj v-aka $spešn&mu potlačeniu ma-arsk&ho $toku

z 7CC16C66N / tomto pr#pade m)eme hovoriť o vyu)#van# Qlinkovej .ardy H2fašistick&ho

elementu3K pre $čely udr)ania štátu, a zavedenie autoritárskeho syst&mu bez podporovania

e*tr&mnej fašistickej ideol'.ie radikálneho kr#dla ?eda o dočasnej koal#cii konzervat#vnych

a radikálov, kde sa však na rozdiel od fašistick"ch re)imov nepodarilo presadiť 2fašistick"

element3, teda radikálom sa nikdy počas e*istencie samostatn&ho štátu nepodarilo dostatočne

6D PA!;PP=A, X> ?he 2!rotection of

@emocracy3 in the 8irst Pzechoslovak Eepublic H167L F 16CJK, =ast =uropean 7olitics and

9ocieties, /ol 1N, +o C, 7LLC, s ILDILN

6N ([ Storm ?roopers in Slovakia> the Eodobrana and the Qlinka Xuard,

/ournal o- ?onte"porary 1istory,/ol N, +o C, 16I1, s 1LN


34/65

dominovať voči konzervat#vcom Eozoberme si teda podrobnejšie jednotliv& fázy boja ?isa

a radikálneho kr#dla

!.% 2plikácia pracovne definície fašistick?o elementu

!.%.1 @deologický rozmerAko sme u) spom#nali, radikálne kr#dlo, a teda aj fašistick" komponent je vn$tri ideovo

rozdelen"

!.) 0nAtorn? rozpory vrámci :#;#

!.).1 #pory pred vznikom samostatnosti

Eozpory medzi radikálnym a konzervat#vnym kr#dlom boli dlhotrvaj$ce, a e*istuj$ce ešte

pred smrťou 2otca Qlinku3, ktor" stranu s#ce dokázal dr)ať pokope, ale nemohol zabrániť

e*istuj$cim intern"m konfliktom 8elak p#še o troch hlavn"ch probl&moch, ktor& sa u) tiahli

dlhšie, ale začali byť ak$tnymi na jar 16CJ

!rv"m z nich bolo znepokojenie konzervat#vneho kr#dla s pr#lišnou radikálnosťou

časopisu Slovák, kde sa stále viac objavovali te*ty velebiace +emeck" nacionalizmus, a vidiaci

Sudetonemeck$ stranu ako ideálny model národnej jednoty6I ?akáto r&torika, podobne ako anti

semitsk& vyjadrenia, boli skr s$časťou periodika +ástup, ktor" vydávalo práve radikálne kr#dlo

9alš#m bodom sporu bola u) spom#naná pr#lišná kooperácia radikálneho kr#dla so zástupcami

štátov, ktor& boli nepriate0mi VSE H+emecko, !o0sko a 5a-arskoK, od ktor"ch dostávali aj

finančn$ podporu6J Eadikálne kr#dlo sa tak sna)ilo dostať 2plusov& body3 na svoju stranu

?ret#m bodom sporu bolo nástupnictvo po chor0avom Qlinkovi, ktor&ho zdravie bolo na

jar 16CJ nezvratne podlomen& Rarol Sidor, polonofil a predstavite0 radikálneho kr#dla, bol

pripraven" pou)iť finančn& dary zo strany Sudetonemeckej a !o0skej, aby zlepšil svoje

postavenie oproti konzervat#vnemu ?isovi Qlinka za svojho )ivota dokázal stáť ako vyšš# arbiter

6I 8[


35/65

medzi radikálnym a konzervat#vnym kr#dlom, a aj ke- neurčil jasn&ho následovn#ka, Qlinkovi

podporovatelia očakávali nástupn#ka Sidora / au.uste 16CJ, pár dn# po smrti Qlinku, sa zišlo

prez#dium QSS, kedy ?iso očakával zvolenie za predsedu strany Rreslo však ostalo

neobsaden& ?iso sa dokázal presadiť iba ako prv" zástupca predsedu strany, ale plánoval

vykonávať funkciu predsedu de facto66 Slab& postavenie Sidora vysvet0uje Qoensch ako

v"sledok jeho polonof#lie, ktorá medzi členmi strany nemala ve0k$ podporu, ako aj obecn"m

roztriešten#m radikálneho kr#dla @le)it"m faktorom bola aj ochota premi&ra Qod)u vyjednávať

skr s umiernen"m kr#dlom, čo postavilo ?isa do lepšej poz#cie vzh0adom na dosahovanie cie0a

celej strany auton'mie1LL ;becne nálady občanov Slovenska boli v druhej polovici 16CJ viac

protipo0sk& kvli ich $zemn"ch po)iadavkam voči Slovensku Slováci nedokázali pochopiť

prečo BLmili'nov& !o0sko s mnohonásobne vGčš#m $zem#m potrebovalo pripájať $zemia

mal&ho Slovenska1L1, čo sa pravdepodobne odrazilo aj na postaven# a preferenciách polonofilaSidora

Eozhoduj$cou udalosťou boja Sidora a ?isa bolo stretnutie v"konn&ho v"boru QSS

s pr#tomnosťou reprezentantov aj ostatn"ch slovensk"ch politick"ch strán v iline, N1L16CJ,

de% po rezi.nácii prezidenta 4eneša ?iso tu dokázal nielen nan$tiť podp#sanie 5anifestu QSS

všetk"mi stranami, ale aj vytvoriť prv$ auton'mnu vládu Haj ke- ešte pova)ovan$ za s$časť

československej vlády, k"m sa nevytvor# samostatná krajinská vláda pod0a $stavn&ho zákona

o auton'mii Slovenska, ktor" vyšiel a) v novembri1L7K @e% pred stretnut#m všetk"ch strán

66 8[ >ie 9loakei und 1itlers Istpolitik , 16ND, sJ7 in> 8[


36/65

v iline sa potrebovala QSS zhodn$ť na jednotnom 5anifeste, resp na jednotnom poh0ade na

auton'miu R"m konzervat#vne kr#dlo bolo zástancom iba auton'mie v rámci VSE, radikáli sa

zhodli na $plnom oddelen# od VSE +a čom sa u) radikáli nezhodli bol štátny celok, na ktor" by

sa malo Slovensko orientovať !roma-arská l#nia bola ve0mi slabá, ale siln& boli názory spojen&

s orientáciou na +emecko, s l#drom 5achom Ha v tom čase 9určansk"mK, a !o0sko na čele so

Sidorom Re-)e radikálne kr#dlo bolo roztriešten&, ?isovi sa podarilo do 5anifestu presadiť

tradičn$ koncepciu auton'mie, s nemo)nosťou -alšej zmeny hran#c1LC árove% sa ukázala

slabosť radikálneho kr#dla, a neschopnosť Sidora viesť stranu

hoda strany na umiernenejšej forme samostatnosti zrejme prispela aj k ochote ostatn"ch

pr#tomn"ch strán prijať 5anifest !roVSE blok viedol paraleln& diskusie zárove% s QSS v

iline, pričom prostredn#kom medzi blokmi bol !avol ?eplansk" ;krem dohody na auton'mii

samotnej sa oba bloky dohodli aj na tom, )e e*ekut#vna moc na Slovensku má byť okam)ite

prevedená na samostatn$ vládu sformovan$ ?isom1LB (ediná z pr#tomn"ch strán, Slovensk#

Sociálni demokrati, odmietla podp#sať 5anifest 8elak, s pomocou Qoenscha, vysvet0uje dvody

prijatia podmienok QSS zo strany mal"ch slovensk"ch strán, no hlavne a.rárnikov F za prv&,

niektor# a.rárnici Hnapr RarvašK, neboli nutne proti spolupráci s QSS a druh&, a tu 8elak

cituje z ?eplansk&ho priznania na s$de, a.rárnici sa báli rozpadu republiky, straty vlastn&ho

postavenia v auton'mnom Slovensku, @;!


37/65

ministersvo školstva 5inisterstvo vn$tra si ponechal sám ?iso !osty obdr)ali aj dvaja členovia

A.rárnej strany, ?eplansk" a 1 vo vláde druhej1LN Sidor znova nez#skal )iadne kreslo, a miesto toho sa

stal ministrom bez portfeje v centrálnej vláde v !rahe

@o konca novembra 16CJ sa 0udákom podarilo zlikvidovať ostatn& konkurenčn&

politick& strany Qistorik =.or 4aka1LI hovor# o priamom zbaven# sa F zastavenie a následn"

zákaz činnosti strany, čo bolo osudn& napr#klad pre Romunistick$ stranu, )idovsk&

a sociálnodemokratick& strany @ruh"m pr#padom je nepriame 2dobrovo0n& zjednotenie3

slovensk"ch strán do QSS F strany národnej jednoty, J1116CJ /"nimku tvorila 9lovensk

nrodn strana, ktorá sa odmietla vliať do QSS, avšak po $plnom zákaze svojej činnosti sa

časť členov pridru)ila načná časť členov pridru)en"ch strán sa samozrejme odmietla podie0ať

na politike 0udákov, a tak odišli do e*ilu alebo sa postupne zapájali do odboja ;krem

zjednotenej 0udovej strany na Slovensku fun.ovali iba strany nemeckej a ma-arskej menšiny,

1LD ([ 7olitický syst3" a reži" 9lovenskej republiky v rokoch )*N* G )*5Q, Slovensk"historick"$stav, 7L1L, e=S4+> 6IJJLJ6D7C177, s1B


38/65

pričom Pe"eck strana na 9lovensku mala aj vlastn$ paramilitantn$ zlo)ku (reiilli%e

9chutzsta--el H8SK

R"m ?iso s$stredil svoju ener.iu na stranu samotn$, porazen" Sidor, bez pridelen&ho

kresla, vyu)il svoju verejn$ podporu v novo fun.uj$cej Qlinkovej Xarde ;d letn"ch mesiacov16CJ bola iba lokálnou or.anizáciou pár nadšencov s neformálnou štrukt$rou, a $zko

spolupracovala s lokálnymi or.ánmi strany 2 7rostredn!ctvo" pole"!k na strnkach nov!n sa

1linkova %arda dostvala do povedo"ia i autono"isticky orientovan3ho obyvate'stva, čo sa

pozit!vne odrazilo na jej or%anizačnej štrukt2re a vzraste členskej zkladne. #ento trend bol však

zatia' vecou prevažne horlivých nrodovcov, skutočný nrast počtu členov nastal až po prebrat!

"oci do r2k 19R9, keď sa"otn strana "usela prehodnotiť svoj postoj voči 1S.\1LJ A) po

Nokt'bri, kedy QSS vyhlásila auton'miu, sa .arde podarilo stať sa or.anizáciou celoštánou

:) de% na to, Iokt'bra 16CJ, ju jej neformálny velite0 Rarol 5ur.aš oficiálne zalo)il, a

najvyšš#m Hdo)ivotn"mK velite0om sa stal práve Rarol Sidor (eho populárna osoba mala prilákať

viac členov Samozrejme netrvalo dlho, k"m si ?iso uvedomil potenciál Sidora vypl"vaj$ci z

tejto poz#cie, a 1Cokt'bra sa vyjadril, )e táto 3bočná vláda pána Sidora\ by mala byť

rozpusená1L6 ;becne dvera voči QX nebola zo strany konzervat#vcov ve0mi vysoká, aj preto, )e

na počiatkoch svojej e*istencie nebola le.álna, nemohli si byť ist# či ju doká)u ovládať, a

e*istovali aj v"hrady voči mlad&mu a zapálen&mu 5ur.ašovi Strana však potrebovala v"konn"

nástroj podporuj$ci moc jednej strany, a preto svoju averziu museli prekonať a QX navyše stáliaj nrodn3 výbory, ktor"ch hlavou bol tie) Rarol Sidor, a ktor& tie) oficiálne vznikli Iokt'bra

16CJ +árodn& v"bory mali plniť funkciu kontroln&ho a nátlakov&ho or.ánu novej vlády na

štátnu správu, pričom QX bola ich v"konnou jednotkou Aj ke- status v"borov mal byť skr

poradn" a pomocn", 3v skutočnosti sa však stali relnou protivhou le%lne zvolených

or%nov\11L !rvá ?isova vláda toti) nemala, ako sme u) spom#nali, status le.álnej auton'mnej

vlády, a patrila pod vládu československ$, preto v"bory nabrali na dle)itosti, aj ke- iba na pár

1LJ S;R; Qlinkova .arda 16CJ16BD, _!+, 7LL6, =S4+ 6IJJLJ6CCD1LI, sB6

1L6 S;R;


39/65

t")d%ov 4oli zrušen& u) 161716CJ, po vymenovan# le.álnej HdruhejK auton'mnej vlády (ozefa

?isa

Rrátko po vyhlásen# auton'mie sa na Slovensko vrátil aj /ojtech ?uka /#tali ho najmG

radikáli okolo QX, ako veterána z Eodobrany Aj ke- jeho zdravie bolo podlomen&, ?uka

neakceptoval post profesora na univerzite v 4ratislave111, a miesto toho sa sna)il ustaviť ako

jedna z hlavn"ch politick"ch postáv ;becne však v tomto obdob# nemali radikáli siln&

postavenie, čo sa prejavilo aj na kandidátke do volieb do Snemu Slovenskej krajiny, ktor& sa

mali konať 1J decembra 16CJ !od0a (elinka iba štyria z ved$cich radikálov F Sidor, Vernák,

9určansk" a 5ach F si mohli byť ist# zvolen#m, pričom malo byť zvolen"ch NC osb zo 1LL na

kandidátke117 ?uka sa na kandidátku vbec nedostal, a ako kandidátna listina, tak a aj v"sledky

volieb boli jednoznačn"m v#ťazstvom klerikálneho kr#dla (el#nek označuje obdobie po

snemov"ch vo0bách za bod najni)šieho vplyvu pre radikálov 11C

/ druhej polovici januára 16C6 bola ustavená nová HtretiaK slovenská vláda, ktorá tie)

ukázala na $padok ich vplyvu ?iso si ponechal kreslo premi&ra a ministra vn$tra, podobne

/ančo ostal ministrom spravodlivosti a radikál 9určansk" ministrom dopravy, aj ke- sa

prem"š0alo nad jeho vyslan#m do /atikánu ako diplomata, čo bol v základe post pre pre)it"ch

politikov Eadikál z radov nástupistov Vernák bol nahraden" umiernen"m (ozefom Sivákom ako

minister školstva ; vplyv prišli aj a.rárnici F ich jedin" minister, !avol ?eplansk", si s#ce udr)al

post ministra financii, avšak s vytvoren#m kresla ministra priemyslu, ktor" dostal nástupista!ru)insk", mu boli okresan& právomoci Rarol Sidor bol stále reprezentantom Slovenska

11L 4ARA, 7L1L, s1I

111 ([


40/65

v centrálnej vláde, a jeho nepr#tomnosťou na Slovensku mu postupne klesal vplyv bli)oval sa

naopak práve s !rahou11B

ačiatkom roku 16C6 sa mierne zamiešali karty vzťahov medzi reprezentantmi

jednotliv"ch frakcii QSS ?iso sa začal zbli)ovať s radikálnym kr#dlom, hlavne s nastupistami,a pod0a (elinka bol ?iso začiatkom roka 16C6 skr v radikálnom ne) klerikálnom tábore11D Aj

ke- sa ho nástupisti pár rokov dozadu dokonca pok$sili zosadiť 11N, na začiatku 16CD, kedy ako

mladá radikálna sila $točili na 2starš#ch3 0udákov, pra.matick" ?iso si z#skal ich priaze%

+aopak s reprezenantmi QX a jej kr#del nemal ani v tomto obdob# bl#zke vzťahy @á sa povedať,

)e v tomto obdob# ?iso tvoril ak&si poj#tko medzi klerikálmi a radikálmi +ástupistu

Rirchbauma, ktor" bol hlavou Akademickej Qlinkovej .ardy F študentskej or.anizácie bl#zkej

nástupistom F vymenoval .enerálnym tajomn#kom QSS Rirchbaum bol zárove% osobn"m

priate0om 5acha, a po vymenovan# do funkcie sa stal sprostredkovate0om informácii medzi

intern"mi radikálnymi frakciami F nástupistami, .ardou, a stranou11I Sidor bol v tomto čase

naopak zase skr reprezentantom konzervat#vneho kr#dla, aj v-aka svojmu odporu voči

+emecku /oči siln&mu tlaku +emecka sa Sidor stavial ne.at#vne a odmietal sa podie0ať na ich

zvyšovan# vplyvu v slovenskej krajine, naopak ?iso a radikáli sa bu- akt#vne sna)ili

o kooperáciu, alebo jednoducho neodporovali Qitlerovym plánom

(el#nek hovor# o dkazoch o nacistickej snahe z vn$tra zničiť VSE u) v marci 16C6 ?uka

a 5ach pripravovali vn$torn" prevrat, 5ach ako š&f propa.andy dokonca prv" krát verejne

vyhlásil potrebu $plnej nezávislosti, čo ešte podporilo -alšie nasleduj$ce vyjadrenia )iadaj$ce

11B ([


41/65

samostatn& Slovensko ?iso po)iadavke neodporoval, a auton'miu nazval iba pr#pravn"m

štádiom ;d pra)skej vády po)adoval vlastn$ slovensk$ armádu, a slovenská vláda zahájila

nezávisl& ekonomick& rokovania s nemeckou vádou, aj ke- to bolo proti dohodnutej $stave

+emeck" tlak a aktivity na slovenskej vlády a ?isa neostali bez pra)skej reakcie / z$falej snahe

zabrániť rozpadu republiky prezident Qácha zosadil ?isa, a 6 marca 16C6 vymenoval

Hodcestovan&hoK (ozefa Siváka ako jeho náhradn#ka Pentrálna armáda zárove% obsadila niektor&

slovensk& $zemia, a pozat"kala nieko0ko stoviek radikálov Htzv Qomolov pučK ačala 2marcová

kr#za311J

/iacer"m v"znamn"ch radikálom, ktor"m sa podarilo utiecť do /iedne H9určansk",

Rirchabum, 5ur.ašK, odtia0 spolupracovali s +emeckom na dosiahnut# samostatnosti

4ratislavy stále psobil Rarmasin, ktor" or.anizoval protesty a verejn& nepokoje, a po ich

potlačen# centrálnymi zlo)kami ich verejne označoval za česk$ opresiu !o vyjednávan# medzi

umiernen"mi a Sidorom sa česká vláda rozhodla u) po dvoch d%och Sivákovho premi&rstva

vymenovať premi&rom Sidora, ten to však prijal iba pod podmienkou prepustenia slovensk"ch

vGz%ov, a prechodu centrálnej armády na slovenskom $zem# pod jeho velenie !raha t"m v"razne

oslabla, narástol chaos a radikáli to vyu)ili ešte vGčšou snahou o podr"vanie centrálnej autority

+emeck# vyslanci sa u) v de% jeho vymenovania, 11 marca, sna)ili Sidora dotlačiť ku

vyhláseniu samostatnosti, aby tak mohli z#skať česk& $zemie bez priamej viny padaj$cich na

nich, Sidor však odolával Qitler si teda nechal 1Cmarca zavolať do 4erl#na ?isa, ktor" podiskusii s veden#m QSS odcestoval spoločne s nástupistom 9určansk"m116

• @oplnit info z 8elaka alebo niekoho o tych par dnoch v marcovej krize a meetin.u

medzi hitlerom a tisom

(e sporn&, do akej miery musel Qitler tlačiť na ?isa, aby samostatnosť prijal !od0a

historick"ch dokumentov tlačil prostredn#ctvom hrozby ma-arskej okupácie (el#nkovho

v"skumu však vypl"va, )e ?iso spom#nal na t$to udalosť ako pr#jemn$, podobne 9určansk"

11J ([


42/65

nepotreboval Qitlerove vyhrá)ky F spolu s ostatn"mi radikálmi sa na tento moment dlho

pripravoval a čakal jeho pr#chod !od0a ]ilhelma Repplera, Qitlerovho finančn&ho poradcu,

bolo stretnutie skr o vyjednávan# technick"ch a ekonomick"ch podmienok ne) o samostatnosti

samej, a vyhrá)ky mali byť pravdepodobne mieren& na Sidora a umiernen"ch, ktor# jej

odporovali 17L ?iso plánoval vyhlásiť samostatnosť v 4ratislave, nie v 4erl#ne ako to )iadal

Eibbentrop, a preto potreboval ar.ument na presvedčenie hlasuj$cich, ktor# dodávali rozhodnutie

le.itimitu Qlasovanie však nebolo tajn&, a za vznik nov&ho štátu sa doslova 2postavili3 všetci

pr#tomn# 1B marca 16C6

!.).! 0nAtorn? *oe pred #alz*urgom

+ová, prvá samostatná slovenská vláda, bola samozrejme vedená ?isom ako premi&rom,

ktor" počas auton'mie vyvstal ako najsilnejšia slovenská osobnosť (eho zástupca, ?uka, mal

primárne podporu +emecka a .ardistov, a v tomto obdob# mo)no aj samotn&ho ?isa =ch

hlavn"m rivalom bol Rarol Sidor, ktor" viedol ministerstvo vn$tra ;statn& ministerstvá boli

rozdelen& pomerne rovnomerne medzi e*istuj$ce frakcie F klerikáli Sivák a (ulius Stano viedli

Hv porad#K školstvo a dopravu, 8ritz ako reprezentant v"chodn&ho Slovenska viedol ministerstvo

spravodlivosti, Vatloš, reprezentuj$ci prostestantov, sa stal ministrom obrany 8rakcie a v"razn&

osobnosti radikálneho kr#dla boli tie) reprezentovan& F sidorista 5edrick" mal ministerstvo

národnej ekon'mie, nástupista !ru)insk" sa staral o financie, 9určansk" o zahraničn& vzťahy

a Ale*ander 5ach s#ce nebol priamo minister, ale ostal š&fom propa.andy a mal právo $častniťsa vládnych rokovan#, zárove% bol velite0om Qlinkovej .ardy !arlamentom sa stal u)

v decembri 16CJ zvolen" snem, ktor" ale oproti vláde nemal takmer )iadnu moc 171

R"m počas auton'mie sa ako hlavná HvládnaK postava radikálov javil 9určansk" spolu

s !ru)insk"m, ako hlavn# vyjednávači s +emeckom, počas samostatnosti ich nahradili ?uka

a Vatloš 9určansk" a ?iso sa v opozite k nim javili skr ako t# konzervat#vni F v zmysle

konzervovania e*istuj$ceho stavu ?uka a Vatloš boli pova)ovan# za hlavn"ch vyz"vate0ov ?isa

17L ([


43/65

a 9určansk&ho, spolu so š&fom Qlinkovej Xardy 5achom a populárnym Sidorom 177 árove%

e*istovala aj rivalita medzi jednotliv"mi radikálmi

+aj0ahšou korisťou bol Sidor F svojou polonof#liou a chladn"mi vzťahmi s +emeckom

doslova podkopal vlastn$ poz#iu (eho verejná podpora navyše drá)dila ?isa a ?uku, ktor# sa o %uchceli uchádzať Sidor sa toti) stal ak"msi re)imov"ch mart"rom F po nátlaku +emecka sa musel

vzdať ministersk&ho kresla, a t"m na svoju stranu pritiahol ešte viac konzervat#vcov, alebo

odporcov .ermánstva !od0a (el#nka sa stal skr symbolom ne) reálnym verejn"m odporcom

+emecka F jeho podporovatelia boli vo vyjadreniach horlivejš# ne) on sám Sidor sa toti)

pok$šal +emecko presvedčiť o svojej priazni, aby dostal spGť ministersk& kreslo17C baviť sa

Sidora znamenalo pre ?isa aj ?uku v"hodu, a preto zosnovali jeho $plne odstavenie u) 1D mája,

kedy bol n$ten" emi.rovať a časom prijal poz#ciu vyslanca vo /atikáne !o jeho odstaven#

stratili vplyv aj jeho podporovatelia vrámci strany a .ardy Rrátko po vzniku Slovenska mala

ešte .arda siln& p

Date post:	07-Jul-2018
Category:	Documents
Upload:	miriam-zabudkova
View:	223 times
Download:	0 times

Diplomka 2.0 Zabudkova

Documents