Eduard Sorokovoy

VÝTVARNÁ FOTOGRAFIA

DALI-BB s. r. o.Banská Bystrica

2015

Výtvarná kolorovaná fotografia - krok za krokom

Autor: Eduard Sorokovoy

Vydanie prvéCopyright ©. Všetky práva vyhradené.

Vydavate¾stvo: DALI - BB s.r.o., Jilemnického 7, 974 04 Banská Bystrica

Náklad: 1000 ksPoèet strán: 344 str.Vydané v roku 2015

Jazyková úprava: Katarína VilhanováGrafické spracovanie, dizajn, sadzba: Eduard Sorokovoy – Grafické štúdio Imperia

ISBN 978 - 80 - 970274 - 4 - 5

EAN 9788097027445

Žiadna èasś tejto knihy nesmie byś publikovaná a šírenážiadnym sposobom a v žiadnej podobe bez súhlasuautora.

Otázky súvisiace s vydavate¾skou èinnosśou a spolu-prácou posielajte na adresu: grafika@studioimperia.com Aktuálnu adresu nájdete na www.studioimperia.comManager: karaffovci@gmail.commobil: +421 903700009

Táto kniha je urèená ¾uïom,ktorí sa neboja púšśaś do odvážnych kreatívnych projektov, milujú fotografovanie a umenie v jeho rôznych podobách

a h¾adajú sami seba v tvorivej èinnosti.

OBSAH

I. Úvod Preèo práve kolorovaná? ...................................................................................................... 7

II. Uète sa vidieś kreatívne .............................................................................................................. 9A. Zvo¾te si motív ................................................................................................................. 12B. Ilustrácia alebo interpretácia? ........................................................................................ 14C. Významným prvkom snímky môže byś jej psychologický moment ........................... 15

III. Aký fotoaparát je najvhodnejší .................................................................................................. 19 Preh¾ad ................................................................................................................................. 19

A. Druh média ...................................................................................................................... 20B. Výber formátu .................................................................................................................. 20

Ve¾ké negatívy – listový film (planfilm) ................................................ 21Stredný formát – zvitkový film ............................................................... 22Kinofilm ................................................................................................... 22

C. Rekapitulácia: Preh¾ad médií ......................................................................................... 23

IV. Kolorovanie .............................................................................................................................. 27A. Vo¾ba námetu (lokálne alebo celoplošné kolorovanie) ............................................... 29B. Úvaha – Postupy kolorovania: od snímky k realizácii .................................................. 30C. Digitálna kolorácia .......................................................................................................... 32 Praktické kroky ........................................................................................ 32

D. Ruèna kolorácia ………………............................................................................................ 60 Úvod ………………...................................................................................... 60

Anilínky – Postupy kolorovania …................................................…..…. 62Fixky Tetenal SpolPen – Postupy kolorovania ...................................... 82

E. Proces kombinovanej fotografie ……………………..................…….................................... 103Vytvarná príprava fotopapiera …………................................................... 103Príprava papierového negatívu z digitálnej fotografie .......................... 104Postup výroby kontaktnej fotografie ………….......................................... 105

V. PrílohaA. Výkresy prístroja light box na kontaktnú fotografiu .……............................................. 109B. Poèiatky kolorovanej fotografie ……………………………..................................................... 117

Krátký úvod do histórie fotografie ………………….................................… 119

C. Historické osobnosti kolorovanej fotografie …………….................................................. 123 Emanuel Dítì (1820 – 1872) …………................................................…. 125

Antonín Stifler (1855 – 1910) …………......................................…..….... 125 Jindøich Eckert (1833 – 1905) ……....…………....................................... 126 Karel Dvoøák (1859 – 1946) …………………........................................... 127 František Krátký (1851 – 1924) ………………......................................... 128 Jean Francoiº Antoine Claudet (1797 – 1867) …................................ 142 G. Konrad (1875) ………..……….............................................................. 150 A. Felice Beato (1825 – 1908) .....…..................................................... 152 Kazumasa Ogawa (1860 – 1929) …...................................................... 162 Enami Nobukuni alias T. Enami (1859 – 1929) …............................. 178 Leon Gimpel (1878 – 1948) ……………................................................ 200 Lewis Hine (1874 – 1940) ……………….................................................. 202

D. Fotografická prechádzka – Inšpirácia z obdobia ranej kolorovanej fotografie …...... 206 Kolorované poh¾adnice ……………......................................................... 212 Inšpirújuca kolorácia ……………............................................................. 216 Inšpirácia japonskou koloráciou – Obdobie ranej módnej kolorovanej fotografie v Japonsku …………………................................. 222

E. Kolorovaná fotografia v Rusku ……………………………………............................................. 231F. Kolorovaná fotografia v súèasnosti ………………………………............................................ 237

Jan Saudek …………………………............................................................... 238 Sára Saudková ………………………............................................................ 244 Loretta Lux …………………………............................................................. 246 Eugenio Recuenco ……………….........................................................….. 254 Jekaterina Roždestvenskaja …………..................................................... 260 Ivan Karaffa …………………………............................................................ 266 Eduard Sorokovoy .............................…................................................. 277

Foto

: Edu

ard

Soro

kovo

y

Kolorovaná èiernobiela fotografia sa v posledných ro-koch èoraz èastejšie objavuje v tvorbe známych foto-grafov. Tvorba kolorovanej fotografie mi je blízka a ja sám sa jej nadšene venujem. Preto som sa rozhodol oboznámiś èitate¾ov s touto technikou od jej vzniku po súèasnosś, a tak pripomenúś jej výtvarné možnosti, a ak je to potrebné, aj rehabilitovaś ju ako rovnocenný druh fotografickej tvorby. Ak máte pocit, že koloro-vaná fotografia je v súèasnosti nedocenená a málo sao nej vie, táto kniha je pre vás.Preèo vôbec kolorovaná fotografia? Preèo sa má foto-grafia kolorovaś, keï už dávno existuje farebná fotogra-fia a súèasné tlaèové techniky a moderné fotoaparáty nesmierne rozšírili jej možnosti.Pri kolorovanej fotografii by som chcel vyzdvihnúś vo¾nosś vlastného vyjadrenia v priestore farby. Kolo-rista sa podobá maliarovi, ktorý prenáša na plátno svoje vlastné farebné videnie a vo¾ne sa vyjadruje pre-kvapivými kombináciami farieb. Dobrá kolorovaná fotografia pôsobí svojou farebnos-śou ako realisticky podaná a zároveò emotívna, akoby bola z oblasti fantázie. Kolorovaním spájate sen s re-alitou. To je nároèná práca, treba zaujaś diváka ako námetom‚ tak aj farbou. Vzniká harmónia, ktorá silne pôsobí na city a predstavivosś diváka.Slovo kolorovaná signalizuje, že ide o koloráciu èierno-bielej snímky. K takej fotografii nesmiete pristupovaś ako k ma¾ovanke. Táto publikácia vám chce ukázaś, že kolorácia fotografie je nieèo viac. Oboznámi vás s tech-nikou kolorovanej fotografie od klasickej metódy, teda ruènej kolorácie farbami, až po súèasnú digitálnu tech-

niku kolorovania. Poskytne vám informácie o technic-kých postupoch a rady, ktorých uplatnenie predpokladá, že máte základné znalosti práce s grafickým editorom a aspoò akú-takú manuálnu zruènosś. A priblíži vám tvorbu kolorovanej fotografie aj z výtvarnej stránky.

ÚVOD 7

I

ÚVOD

Preèo práve kolorovaná?

UÈ TE S A

VID IEŤ KREA TÍVNE

II

UÈTE SA VIDIEŤ KREATÍVNE

Fotografické videnie sa zaèína tým, že na fotografo-vanie myslíte, a to vo vás provokuje túžby realizovaś vznikajúce „fotografické“ myšlienky svojským spôso-bom. Musíte investovaś èas do aktívneho h¾adania možných motívov. Myslite na to, že oèi majú stále h¾adaś a mozog stále posudzovaś a vyluèovaś videné. Nájdite nieèo zaujímavé a zaènite uvažovaś, ako by to mohlo vyzeraś na fotografii. Pýtajte sa: Bolo by to za-ujímavé? Dajú sa týmto námetom vyjadriś dynamické pocity, ktoré vo mne vznikli? Najnároènejšou úlohou je správne nafotiś a tak preniesś svoj emoèný náboj do fotografie. Vaše oko na rozdiel od objektívu priesto-rovo vníma všetko, èo sa v danom okamihu okolo vás deje. Celý súhrn vecí, ktoré možno vidieś, ako je svetlo, tieò, predmety, farby, a ich vzájomnú hru, ktorá robí objekt fotografovania nieèím zvláštnym, ba až fanta-stickým. Taký zážitok vám dáva vnútorne naplnenie, ktoré èasto vyjadríte slovami: „To je zvláštne.“ Ale ten-to „zvláštny dej“ nie je ¾ahké preniesś na fotografiu tak, aby podobné pocity vyvolal aj u diváka. To do-siahnete, keï sa nauèíte pozeraś bez rozpty¾ovania. Z toho, èo vidíte, sa treba zameraś na to, èo je podstatné. K tomu dôjdete patrièným tréningom. Rozhliadnite sa v priestore. Pozrite sa na veci z rôznych strán, zhora i zdola. Neupriamujte sa na mnoho detailov, ve¾a vecí je pekných, ale musíte rozumom vylúèiś to, èo je nepodstatné, a sústrediś sa na to, èo k vám preho-vorilo. Kreatívne videnie sa zaèína vo vašom odlišnom spôsobe uvažovania a videnia vecí. Nehrajte sa na ni-koho iného, buïte tým, kým ste. Tak získate vlastný nezamenite¾ný rukopis. Poèítajte s tým, že tomu musí predchádzaś námaha, a niekedy aj sklamanie. Na za-èiatok skúste neriešiś otázku, èi budúci obrázok bude alebo nebude zaujímavý. Nech je zatia¾ vaším cie¾om jediná vec – h¾adajte oèami èoko¾vek, èo by sa dalo od-fotografovaś. Keï nieèo objavíte, skúste sa zamyslieś, ako by sa to dalo zakomponovaś do snímky. Spravte zopár obrázkov a h¾adajte ïalší motív. Málokedy sa snímka vydarí na prvý pokus. Skúšajte motív snímaś z rôznych uhlov. V zápale tvorivosti nezabúdajte na

základné technické a kompozièné pravidlá, ktorých os-vojenie skvalitní vaše snímky a urobí ich pôsobivejšími.Cviète sa v pozeraní na veci fotografickým okom. Keï prechádzate mestom alebo akýmko¾vek iným pro-stredím, všímajte si zaujímavé objekty a situácie aj bez fotoaparátu. Pozerajte sa na veci ako cez objektív.Pri prezeraní mojich fotografií mi niekedy ¾udia vyèí-tali, že svetlo na nich je nereálne. Dal som si teda za cie¾ preskúmaś, èo sa o tom môžem nauèiś z prírody. Sledoval som osvetlenie zeme a oblohy pri búrkach ale-bo svetlo presvitajúce cez oblaky, ako to vyzerá ráno, cez deò, veèer, alebo ako sa svetlo odráža od vodnej hladiny, striech budov, aké tiene vrhajú rôzne osvetlené predmety. Pozoroval som, akými zvláštnymi spôsobmi sa príroda hrá so svetlom a s tieòom, a èasto to boli také úkazy, že som sa cítil ako na inej planéte, bolo to ohromujuce a rozprávkové. Tie okamihy si stále pri-pomínam a prevažne z nich vychádzam pri tvorbe fo-tografie, preto sa moja práca so svetlom zdá zvlaštna. Prírodné javy a ich súhra robia také podivné veci, že prestávam hovoriś „to je nemožné“, len ich žiadostivo hltám oèami. Bežný divák je zvyknutý na každodenné javy a pod¾a nich posudzuje to, èo vidí na fotografii. Moja tvorba je zameraná na to, èo každodennosś pre-sahuje. Vo výtvarnej fotografii nachádzam uplatnenie svojich predstáv a úplnú vo¾nosś vyjadrenia.Opakovaním takých cvièení zistíte, že získavate cit pre vnímanie okolia. Mnoho takýchto cvièení zaène po-stupne meniś aj váš poh¾ad na svet. Už po pár týždòoch zaènete rýchlejšie nachádzaś námety. Väèši-na ¾udí, keï kráèa mestom, ve¾a toho okolo seba nevníma. Sú zamestnaní svojimi úvahami, starosśami. Pre fotografa by nebolo dobré takto ignorovaś svoje okolie. Musí sa stále pozeraś okolo seba a posudzovaś okolie, èi sa práve nenaskytol krásny výh¾ad na alej alebo poh¾ad na slnkom osvetlený kvet. Ak vidí, že sa idú stretnúś dvaja ¾udia, musí si vedieś predstaviś, že v momente stretnutia by mohli spraviś zaujímavé ges-to. A aparát si musí pripraviś ešte skôr, než sa stane nieèo, èo bude trvaś len krátky okamih. Aby ste takto

11

II. UÈTE SA VIDIEŤ KREATÍVNE

UÈTE SA VIDIEŤ KREATÍVNE – PSYCHOLOGICKÝ MOMENT 15

C. Významným prvkom snímky môže byś jej psychologický moment

Niekedy sa pozeráte na fotografiu a hovoríte si: „Nieèo v tom je…“Je to ve¾mi osobná reakcia èloveka, ktorého upútalo nejaké dielo. Èo ho zaujalo? Zvyèajne je to zachytený okamih. Správne zvolený „moment” je totiž väèšinou ove¾a dôležitejší ako celá technická stránka snímky.Každý dej má svoj psychologický moment, keï je úèast-ník deja na hranici svojej citovej zainteresovanosti, jeho prežívanie vyvrcholí a v tej chvíli, v tom momente aký-si spúšśací mechanizmus prebudí jeho temperament a uvo¾ní výrazne emotívnu reakciu. Tento okamih nazval istý francúzsky fotograf „le moment décisif“

(rozhodujúci moment alebo rozhodujúca chví¾a). Po-¾ujte na okamihy s rýchlosśou lovca, používajte predví-davosś na zachytenie najlepšieho okamihu.Môžete urobiś skvelú fotografiu tak, že v tom vrchol-nom bode stlaèíte spúšś a zachytíte moment, keï inak mierny a utiahnutý èlovek rozhodne zaprotestuje, seba-vedomý sa zháèi, znudený zbystrí pozornosś, víśaz sa rozplaèe... Keï oèakávate a nepremeškáte tento vrchol-ný okamih, vašu snímku zelektrizuje „le moment dé-cisif“.

Foto

: Edu

ard

Soro

kovo

y

Foto

: Mon

ika

Slob

odov

áFo

to: M

onik

a Sl

obod

ová

Príklad interpretaènej fotografie Príklad fotografie s citovým napätím, „le moment décisif“

KOLOR OVANIE FOTOGRAFIE

IV

KOLOROVANIE – VO¼BA NÁMETU

Aby boli vaše kolorované fotografie zaujímavé, naj-dôležitejším krokom je zvoliś si vhodný námet, ktorý procesom kolorovania umocní svoju pôsobivosś a sta-ne sa emotívnym. Ale pozor, aby ste sa nespoliehali, že kolorovanie vám pomôže urobiś z banálnej snímky takpovediac umelecké dielo. Už èiernobiela fotografia, ktorú idete kolorovaś, by mala byś zaujímavá svojou kompozíciou, námetom a technickým spracovaním. V prvom rade nepristupujte ku kolorovaniu fotogra-fie ako k vyma¾ovávaniu, nie je to to isté, na to ve¾mi rýchlo prídete sami. Pristupujte ku kolorovaniu ako k plnohodnotnej ma¾be, áno, je to tak trochu foto-ma¾ba. Prv ako zaènete kolorovaś, rozhodnite sa, èi je pre daný námet vhodné celoplošné kolorovanie

(obr. è.7), èiže kolorovanie celej fotografie a všetkého, èo je na nej, alebo lokálne kolorovanie (obr.è. 8), èo je súèasný trend, pri ktorom budete kolorovaś len ne-jakú jej èasś, detail. Lokálne kolorovanie môže pôsobiś ve¾mi príśažlivo. Tento spôsob kolorovania fotografie sa používa aj v modernej portrétnej a reklamnej foto-grafii, ktorá nerešpektuje žiadne farebné obmedzenia, neplatia tu ani pravidlá nižšieho kontrastu.V súèasnosti sa už pomerne èasto objavujú v èaso-pisoch ve¾mi kontrastné snímky, kde sa kresba takmer stráca a na snímke vidieś len malý detail, napríklad oèi, vlasy alebo pery – práve tieto detaily, spravidla kolo-rované sýtou farbou, sa stávajú najvýraznejším objek-tom fotografie.

29

IV. KOLOROVANIE

A. Vo¾ba námetu (lokálne alebo celoplošné kolorovanie)

Obr. 8Príklad lokálneho kolorovania

Obr. 7Priklad celoplošného kolorovania

Foto

: int

. arc

hív

Foto

: Edu

ard

Soro

kovo

y

KOLOROVANIE – DIGITÁLNA KOLORÁCIA 39

Obr. 24Po aplikovaní režimu color (farba) a filtra gausing blur (gausovské rozostre-nie) upravím sýtosś tejto farby v palete hue/saturation (odtieò a sýtosś).

Obr. 23Použitie palety hue/saturation (odtieò a sýtosś)

Obr. 25Výsledok aplikovania operácie hue/satu-ration (odtieò a sýtosś) na farbu zeme.

KOLOROVANIE – DIGITÁLNA KOLORÁCIA 48Obr. 46Vyfarbujem detaily fotografie – melón.

Obr. 47Na nanesenú farbu aplikujem režim color (farba) a následne filter gausing blur (gausovské rozostrenie). Aplikovaním režimu opacity (krytie) dolaïujem farbu.

Obr. 48Najmenši detail fotografie. Kolorujem odlesk na jadierkach melóna.

KOLOROVANIE – DIGITÁLNA KOLORÁCIA 55Obr. 59Selekcia èasti tela s prelínaním 100 pix. Stlaèením tlaèidla delete na klávesnici od-stránim farbu masky z vyselektovaného objektu.

Obr. 59Na menšie vyselektované oblasti fotogra-fie aplikujem menšiu èíselnú hodnotu prelínania.Tak sa detail stáva ostrejšie vysvieteným a ostrejší je aj jeho svetelný prechod.V tomto prípade som dal hodnotu pre-línania 60 pix.

KOLOROVANIE – DIGITÁLNA KOLORÁCIA 56Obr. 60Odstránenie èasti èiernej farby masky s men-šim prelínaním odkrylo ostrejšie svetlo vy-selektovaného objektu.

Obr. 61Pri selektovaní iných èastí fotografie použite ten istý postup.

KOLOROVANIE – DIGITÁLNA KOLORÁCIA 58

Obr. 64Dokonèenie „rembrandtovania“ fotografie.

V závereènej úprave fotografie si môžete „pridaś“ alebo „ubraś“ na intenzite masky použitím režimu opacity (krytie). Keï ste s výsledkom spokojní, dajte fotografiu do jednej vrstvy. Následne pod¾a potreby môžete fotografiu doladiś úpravou jasu, kontrastu a sýtosti. Uložte fotografiu do formátu TIFF alebo JPEG.Teraz nastal èas, keï už môžete uvažovaś nad vhodným rámovanim fotografie.

Na záver: Ladenie farebnosti fotografie a jej plynulá kolorácia príde s praxou. Uète sa vidieś kreatívne celú farebnú ná-ladu svojho diela. Èo sa týka aplikovania masky, budete potrebovat znaènú prax týkajúcu sa zadania správnej èíselnej hodnoty prelínania, ako aj výberu èastí fotografie na vysvietenie. Ale nevzdávajte sa, s urèitou davkou trpezlivosti dosiahnete skvelé výsledky.

KOLOROVANIE – RUÈNÁ KOLORÁCIA – ANILÍNKY68

Pri nanášaní farieb dávajte pozor na to, aby nedošlok vyschnutiu fotografie, prípadne opakujte jej navlh-èenie hubkou nasiaknutou zmáèadlom. Pri kolorovaní jemnej kresby a detailov by mal byś po-vrch jemne vlhký (nesmie dôjsś k rozpíjaniu farieb), ale nesmie byś ani úplne suchý. Pri nanášaní farby štetcom dávajte pozor, aby ste štet-com netupovali (nebodkovali hrotom štetca), mohli by ste poškodiś emulziu fotografie.Nesnažte sa kolorovaś jednotlivé plochy a detaily „na hotovo“, teda hneï pri ich prvom farbení. Samozrejme,

farebná èasś fotografie sa vám bude zdaś málo sýta, ale po dokonèení celej fotografie sa tento zdanlivo slabý odtieò môže zdaś dostaèujúci.

Môžem odporuèiś aj malý trik: po nieko¾kých minú-tach kolorovania prerušiś prácu a nepozeraś sa na òu, a až potom sa na òu pozrieś z väèšej vzdialenosti.Tak uvidíte tú jemnú farebnosś odpoèinutým okom a možno sa vám potom bude zdaś dostatoène sýta.

Obr. 72Ako jednu z väèšich plôch fotografie kolorujem budovu. Používam štetce 1/2, 1/4, 4.

KOLOROVANIE – RUÈNÁ KOLORÁCIA – ANILÍNKY 69

Obr. 73Utieram prebytoènú farbu a zároveò ju aj rozotieram kvôli plynulému prechodu a odstráneniu prípadných f¾akov. Tento postup sa má použiś po každom nanášaní farby.

KOLOROVANIE – RUÈNÁ KOLORÁCIA – ANILÍNKY72

Obr. 76Kolorovanie detailov fotografie. Na tento úèel som použil štetce ve¾kostí 3 a 1.

Obr. 76bKolorácia detailov fotografie.Použil som štetec ve¾kosti 1.

KOLOROVANIE – RUÈNÁ KOLORÁCIA – ANILÍNKY 75

Obr. 79Vykolorovaná fotografia.

KOLOROVANIE – RUÈNÁ KOLORÁCIA – ANILÍNKY76

Obr. 80Umývanie vykolorovanej fotografie.

KOLOROVANIE – RUÈNÁ KOLORÁCIA – ANILÍNKY80

Obr. 84Pôvodná èiernobiela fotografia.

KOLOROVANIE – RUÈNÁ KOLORÁCIA – ANILÍNKY 81

Obr. 85Vykolorovaná finálna fotografia.

KOLOROVANIE – RUÈNÁ KOLORÁCIA – FIXKY 100

Obr. 107Pôvodná èiernobiela fotografia pred kolorovaním.

KOLOROVANIE – RUÈNÁ KOLORÁCIA – FIXKY 101

Obr. 108Vykolorovaná fotografia vo finálnej verzii.

Koneène nastal ten dlho oèakávaný výsledok vašej namáhavej práce. V tejto súvislosti mi prišiel na myse¾ výrok z knihy Kazate¾: „Koniec práce je lepší ako jej zaèiatok.“ Naozaj, keï sa práca podarí, môžeme z nej maś radosś.Nakoniec treba jemne umyś fotografiu hubkou s èistou vodou a nechaś ju prirodzene vyschnúś. Potom opatrne orežte fotografiu za jej okrajom, aby nedošlo k natrhnutiu okrajov fotografie. A teraz ešte orežeme fotografiu do èistého formátu a môžeme už rozmýš¾aś nad jej vhodným rámovaním.

KOLOROVANIE – RUÈNÁ KOLORÁCIA – FIXKY 102

VÝKRESY PRÍSTROJA

„LIGHT BOX“ NA

KONTAKTNÚ FOTOGRAFIU

A

PRÍLOHA – VÝKRESY PRÍSTROJA LIGHT BOX NA KONTAKTNÚ FOTOGRAFIU112

150

mm

400

mm

50 m

m

G Montáž boèných hranolov k stenám boxu. Popis obrázku H.1. Horné sklo, na ktoré sa dáva papierový negatív a foto-papier. Sklo musí byś hrubé cca 3 – 4 mm. Sklo musí vydržaś tlak, ktorý sa vyvíja krytom boxu pri expono-vaní snímky. Toto sklo je dobre po okrajoch orámovaś zospodu èiernou sprejovou farbou (2 – 3 cm).2. Tenšie matné sklo. Keï si nemôžete zaobstaraś ma-tné sklo, položte na obyèajné sklo pauzovací papier ve¾kosti A3. Pauzovací papier je dostatoène matný a ve¾mi dobre rozpty¾uje svetlo. Môžete položiś aj 2 - 3 hárky na seba, zosilníte efekt rozpty¾ovania svetla.Pozor: Pauzovací papier musí byś biely, bez farebných odtieòov.3. Pevná preglejka na montáž žiarovky. Preglejku oba¾-te hliníkovou fóliou, ktorá sa používa na peèenie (aloba-lom), položte ju matnou stranou nahor a pripevnitelepiacou páskou. Takto obalená plocha poskytuje dob-ré reflexné svetlo.4. Na takto získanú reflexnú dosku namontujte objím-ky na matnú a èervenú žiarovku.Vyberte si miesto, kam chcete primontovaś èervenú žiarovku. Môžete ju upevniś aj z boènej strany boxu, ale ja som si ju dal na spodnú dosku, namontovanú trochu

Rám urobený dookola èiernou farbou,

Horné sklo

H

POÈIA TKY KOLOROVANEJ FOTOGRAFIE

B

POÈIATKY KOLOROVANEJ FOTOGRAFIE – KRÁTKY ÚVOD DO HISTÓRIE FOTOGRAFIE

ne pred vynálezom fotografie sa camera obscura bežne používala a pracovali s òou aj vynálezcovia najstarších fotografických procesov (obr. 133). Fotografia tak za-èala reprezentovaś „obraz pre masy“, šírila sa, a tak sa zrodili aj fotografické magazíny, ukážkové katalógy fotografov (The Daguerreian Journal, Journal of Da-guerrotypic and Photographic Art). Tak sa fotografia dostala na miesta predtým nemyslite¾né – napríklad na vizitky. Na personálnej vizitke bolo možné okrem základných kontaktných údajov nájsś aj fotografiu daného èloveka, èasto kolorovanú (idea Louisa Dede-ru, 1851). Fotografia sa zaèína využívaś v èasopisoch ako ilustrácia.Reprodukovaś fotografiu v tlaèi sa usilovali už Niépce s Daguerrom, ale na komerèné využitie pripravil foto-grafiu maliar a grafik Karel Klíè a úspešne ju reprodu-koval vynálezom heliogravúry v roku 1878. Niépceov

bratanec Claude-Félix-Abel Niépce de Saint Victor použitím zrnkového rastra dokázal asfaltovou helio-gravúrou pre ilustraènú tlaè reprodukovaś i poltóny.*Po roku 1840 bol proces dagerotypie doplnený o ïalší krok – tónovanie zlatom, ktoré dagerotypii poskytlo teplejší tón, akoby zamatový nádych, vyšší kontrast i vyššiu odolnosś proti atmosférickým i me-

chanickým vplyvom. Pozlátená dagerotypia sa tiež lep-šie kolorovala, èo znamenalo zlepšenie aj v ïalšej fá- ze procesu. Mnohí maliari presedlali z neistého ume-nia na výnosnejšie remeslo. Svoje maliarske skúseno-sti využívali nielen v priemyselnom aranžérstve, ale aj vo fotografickom ateliéri pri nasvecovaní a v ma¾ovaní pozadia. Stereodagerotypia bola pomerne èasto koloro-vaná.

Ïalšou technikou bola kalotypia. Kým dagerotypia predstavovala akúsi slepú vetvu fotografie, kalotypiapredznamenala jej ïalší vývoj. Príklad kalotypie posky-tol M. V. Lobethal. Lobethalove „svetelné obrazy na papieri“ sa dali získaś len vo Viedni a ich cena u Lo-bethala bola prekvapujúco vysoká: 4, 6, 10 zlatých za èiernobiele vyhotovenie, 6, 8, l0 a 15 zlatých za kolo-rované. Za snímky vyhotovené metódou dagerotypie Lobethal úètoval 2 – 5 zlatých za snímku jednotlivca, 4 – 8 zlatých za skupinu.S mokrými kolódiovými doskami od roku 1851 nastú-pili na cestu ïalšie fotografické procesy, ktoré využívame i dodnes: prieh¾adný negatív na skle (obr. 134), neskôr aj na filme, a pozitív na papieri.Struène sa zmienim aj o kolorácii, ktorá sa používala v rôznych technikách fotografie v rokoch 1864 – 1890.

120

* (Asfaltová) heliogravúra bola najstaršou tlaèovou technikou vychádzajúcou z fotografie.

Obr. 133Camera obscura.

Obr. 134Sklený negatív retušovaný farbami.

3

C

HISTORICKÉ OSOBNOSTI

KOLOROVANEJ FOTOGRAFIE

HISTORICKÉ OSOBNOSTI KOLOROVANEJ FOTOGRAFIE

František Krátký patril k najvýz-namnejším fotografom a vydavate-¾om stereofotografií v Èesku za èias Rakúsko-Uhorska. Narodil sa 7. sep-tembra 1851 v Sadskej, kde jeho otec František Vojtech Krátký, pracujúci ako maliar, prevádzkoval tlaèiareò. U otca sa nauèil tlaèiarske techniky. Navštevoval takzvanú elementárnu školu na pražskej maliarskej akadé-mii. Profesionálne sa fotografiou zaoberal od augusta 1880. V roku 1900 postavil na predmestí Kolína ve¾mi úspešný Fotochemigrafický závod s progresívnym chápaním fotografických služieb, ktoré mali ve¾ký úspech. Väèšina jeho snímok pochádza z ciest po Taliansku, ktoré uskutoènil v roku 1897. Svoje diela sa snažil oživovaś kolorovaním pozi-tívu a tak sa priblížiś k skutoènej at-mosfére zachyteného okamihu. Technika kolorovania bola v tých èasoch dosś vzácnaa bola aj nároèná na jemnosś, precíznosś a zmysel pre detail. Kolorované diapozitívy sa pri ich projek-ciách nazývali svetelné obrazy. Boli to vlastne drob-né miniatúry. Pri kolorovaní èierno-bielych diapozi-

tívov bol základom formát 8,5 x 8,5 cm. Premietanie diapozitívov bolo v 90. rokoch 19. storoèia v Èesku ve¾kou módou, ktorá sa spájala s fotografickým Klubom amatérov v Prahe.Profesionálny fotograf František Krátký bol prvým Èechom, ktorý fotografoval v Rusku a potom svoje snímky prezentoval v kolorovanej podobe na diapozitívoch. Na jar roku 1896 sa vydal do Ruska, aby fotografoval korunováciu Mikuláša II. Popri tejto udalosti zdokumen-toval aj život Moskvy, Petrohradu, Novgorodu a ich okolia. Ve¾a z je-ho snímok urobených na skle sa rozbilo. Tie, ktoré sa zachránili, sú dodnes vzácnym historickým arte-faktom. Svoje fotografie z ciest predstavil na mnohých výstavách

s cie¾om spopularizovaś fotografiu a zároveò priblížiś divákom cudzie krajiny. Tak sa ¾udia pri týchto prezen-táciách, kedysi takých ob¾úbených, uèili chápaś a oce-òovaś fotografické svedectvo, uèili sa fotografickému videniu.

128

František Krátký

(7. 9. 1851 Sadská – 20. 4. 1924 Kolín)

František Krátký s manželkou, rok 1899.

Obr. 141 Stereofotoaparát Františka Krátkého, vyrobený okolo roku 1895, na dosky formátu 9 x 18.Tieto a podobné modifikácie prístro-jov umožòovali fotografovanie oboch snímok naraz.

Foto

: Int

. arc

hív

Foto

: Int

. arc

hív

HISTORICKÉ OSOBNOSTI KOLOROVANEJ FOTOGRAFIE138

Obr. 159František Krátký.Bazilika svätej Justíny.Padova. Taliansko.Rok 1897.Kolorovaná fotografia.

Obr. 160František Krátký.

Kanál Brenta. Padova. Taliansko.

Rok 1897.Kolorovaná fotografia.

Foto

: Int

. arc

hív

Foto

: Int

. arc

hív

HISTORICKÉ OSOBNOSTI KOLOROVANEJ FOTOGRAFIE140

Obr. 163František Krátký.Prístav.Neapol. Taliansko.Rok 1897.Kolorovaná fotografia.

Obr. 164František Krátký.

Prístav.Riva del Garda.

Rok 1897.Kolorovaná fotografia.

Foto

: Int

. arc

hív

Foto

: Int

. arc

hív

HISTORICKÉ OSOBNOSTI KOLOROVANEJ FOTOGRAFIE

Britský obèan a mimoriadny fotograf, jeden z prvých fotografov pôsobiacich v Japonsku. V roku 1863 Beato zís-kal zmluvu na prenájom obchodných priestorov v prístavnom mesteèku Yo-kohama, ktoré malo ideálne podmien-ky na zriadenie fotografického ateliéru. Jeho podnikate¾ská èinnosś sa rýchlo rozrastala, tak ako zároveò rástlo i mes-to Yokohama, priśahujúce podnikate¾ov, obchodníkov, námorníkov a turistov.

Beatov život a jeho fotografické dielo vyvoláva mimo-riadny záujem bádate¾ov, kurátorov a zberate¾ov. Foto-grafický album Feliceho Beata vydaný v roku 1869 nie je iba súborom dokumentárnych fotografií, ale pred-stavuje dialóg medzi fotografiou a cestopisnou esejou. Spojenie obrazu a textu vo fotografii vytvorilo zvláštne poetický útvar. Autor ním odovzdával svoj poh¾ad na ¾udí a ich zvyky, ktoré sa podstatne líšili od európ-skeho životného štýlu. Západná expanzia do Ázie sa èasovo zhodovala s príchodom fotografie, ktorá slúžila potrebám turistov.

Beato sa na dvadsaśjeden rokov usadil v Yokohame a tam aj najdlhšie pôsobil ako fotograf. Svojím foto-aparátom zaznamenal doznievanie feudálneho obdo-bia Edo (1603 – 1867) a obnovenie cisárstva v období Meidži (1868 – 1912) pamätnými portrétmi, žánrovýmifotografiami, krajinami.

V roku 1863, keï Beato prichádza do Japonska, prináša si so sebou negatívy, ktoré nafotografoval najmä ako voj-nový fotograf, ale aj rozsiahle poznámky o fotografii. Žia¾, tieto nesmierne cenné veci zhoreli, keï Yoko-hamou prešiel nièivý požiar v roku 1866. Vtedy Beato

vynaložil ve¾a úsilia v pomoci obyvate¾om, ktorí prišli o živobitie. V Japonsku Beato vytvoril stovky fotografií. Z nich zostavil výber, ktorý predstavil verejnosti krátko po zvrhnuti vlády šógunov v roku 1868. Ukázal v nich krásu Japonska, jeho kultúru, stopy histórie. Kompletný súbor týchto fotogra-fií z albumu Britský poh¾ad na Japonsko a Zapad sa zachoval až do dnešných dní.

Žia¾, dosś z nich je v dezolátnom stave. Vo svojom ateliéri mal Beato plnú kontrolu nad celým fotografickým procesom, bez námahy a neistoty, ktorú prináša cestovanie a prenášanie śažkých, objemných pristrojov. Vonku, najmä za tepla chemické látky rých-lo vyschýnali a to niekedy spôsobovalo, že fotografie vychádzali rozmazané. Vytváraś fotografie vo vlast-nom ateliéri znamenalo, že každá fotografia mohla byś vynikajúco presná.

Dokumenty a fakty

Beatovu povesś v Yokohame predišli jeho známe voj-nové fotografie z britskej výpravy na Krym a do Èíny. Jeho dielo vojnového fotografa malo a má ve¾ký vý-znam. Bol totiž prvým realistickým fotografom, ktorý dokumentoval bojové scény a odovzdal širokej verejnos-ti zábery hrôzy a utrpenia vo vojnách. Po založení foto-grafického ateliéru v Yokohame sa jeho dokumentárny štýl zmenil, zaèal produkovaś fotografie, ktoré si s roz-vojom obchodu, hospodárstva a priemyslu našli cestu k turistom a zahranièným obchodníkom, najmä tým, ktorí pôsobili v oblasti cestovného ruchu. Tak sa do iných krajín dostali fotografické zábery z Japonska a ich obyvatelia sa oboznamovali s japonskou kultúrou. Fotografie Feliceho Beata do dnešných èias predstavujú

152

A. Felice Beato

(1825 --1908)známy anglický fotograf, preslávený najmä v Japonsku

A. Felice Beato. Foto z roku 1860

Foto

: Int

. arc

hív

Obr. 186 Felice Beato. Šermiar. Rok 1868. Kolorovaná fotografia.

Foto

: Int

. arc

hív

Obr. 187 Felice Beato. Kat. Inscenovaná kolorovaná fotografia ukazuje realitu doby. Rok 1868.

Foto

: Int

. arc

hív

HISTORICKÉ OSOBNOSTI KOLOROVANEJ FOTOGRAFIE

Meno T. Enami (skratka T. pravde--podobne znamená Toši) je umeleckým alebo obchodným menom majstra. Slo-vo Enami vyjadruje myšlienku „fotogra-fov fotograf“ – Nobukuniho uèite¾om fotografovania bol totiž slávny fotograf Kazumasa Ogawa.Narodil sa v Tokiu, tu ako dvad-saśroèný v roku 1885 zaèal študovaś u majstra Ogawu a zotrval uòho do roku 1890 ako žiak a asistent. Ne-skôr sa presśahoval do Yokohamy a v roku 1892 si otvoril portrétny ateliér na ulici Ben-tendori. Svoj podnik stále rozširoval a otváral po-boèky v Hongkongu a v Dagupane a Manile na Fili-pínach.Pred Enamiho príchodom, do roku 1884 pôsobil v Yo-kohame významný britský fotograf A. F. Beato, ktorý dlhé roky zaznamenával krásy a život Japonska pro-stredníctvom kolorovanej fotografie. Nenašiel som však žiadnu zmienku o tom, že by sa Enami na jeho dielo odvolával. Enami prevádzkoval svoj Fotografický ateliér T. Ena-miho na ulici Benten-dori v rokoch 1892 – 1929. Jeho ateliér poskytoval zahraniènému trhu cestovného ru-chu množstvo suvenírov v podobe albumov fotografií a diapozitívov s témou Japonska. Ponúkal pestrý výber scenérií, portrétov a dokumentárnych fotografií.Keï v roku 1904 vypukla rusko-japonská vojna, Ena-mi vstúpil do cisárskej armády ako vojnový fotograf. Americký vydavate¾ T. W. Ingerson publikoval Enami-ho stereografické kolorované litografie a v roku 1905 ich zaèal predávaś až v stokusovom balení. Enamiho obrázky sa èasto objavovali v zámorí, a ako to èasto býva, ich autorstvo sa väèšinou nepripisovalo jemu,

ale obchodným spoloènostiam, ktoré ich predávali. Historici fotografie dlho nedoceòovali Enamiho práce a pomer-ne málo z jeho pôvodných ruène kolo-rovaných fotografií a stereodiapozi-tívov sa zachovalo dodnes.V roku 1923 aj Enamiho fotoateliér postihla pohroma. Následkom zeme-trasenia bola znaèná èasś ateliéru znièe-ná požiarom. Enami s rodinou katastro-fu prežil. Podarilo sa mu èasś svojich fo-tografií obnoviś tak, že ich získal späś od

známych zákazníkov.Keï v roku 1929 Enami zomrel, ateliér prevzal jeho 36-roèný syn Tamocu. Nebol fotografom, zameriaval sa na rozmnožovanie a predaj fotografií, ktoré vytvoril jeho otec. Pod znaèkou Enam pokraèoval v produk-cii otcových tónovaných a kolorovaných diapozitívov (slide-show). V roku 1945 bol ateliér Enam v Yoko-hame znièený pri americkom bombardovaní. Snahy o jeho obnovenie v bývalej sláve boli neúspešné. Ta-mocu nemal komu odovzdaś otcovo dedièstvo, pretože zomrel bezdetný v roku 1969. V poslednom èase Enamiho fotografie zaèali získavaśve¾kú popularitu, stávajú sa súèasśou duchovného de-dièstva Japonska ako obraz jeho kultúrneho života a prírodných krás. Japonské prístavné mesto Jokohama malo slávnych fotografov koloristov a od konca 19. storoèia zažívalo boom fotografickej aktivity.

178

Enami Nobukuni alias T. Enami

(1859 –1929)profesionálny japonský fotograf pôsobiaci v Yokohame

T. Enami

T. ENAMIFOTOGALÉRIA JAPONSKÉHO MAJSTRA KOLOROVANEJ FOTOGRAFIE

Obr. 212 T. Enami. Sleèna pod dáždnikom v zime. Jokohama. Japonsko. Rok 1915. Kolorovaná fo

tograf

ia.

Foto

: Int

. arc

hív

Obr. 216 T. Enami. Gejše v japonskej kvetinovej záhrade. Rok 1898. Kolorovaná fotografia. Pozoruhodne zladená kolorácia kimona a kvetov.

Foto

: Int

. arc

hív

Obr. 219 T. Enami. Japonské džunky. Rok 1898. Kolorovaná fotografia.

Foto

: Int

. arc

hív

KOLOROVANÉ POH¼ADNICE212

KOLOROVANÉ FOTO POH¼ADNICE

Obr. 259 Autor: N.B. atelier. Rok 1918. Kolorovaná fotografická poh¾adnica.Anilínové farby.Ako prezrádza text na poh¾adnici, neznáma ju poslala svojmu milovanému z lásky a túžbou èoskoro sa uvidieś.

Obr. 260 Autor: Cloveuse Annee

Rok 1919. Kolorovaná fotografická poh¾adnica.

Anilínové farby.Ako prezrádza text na poh¾adnici vo francúzštine,

Jeine v oèakávaní na stretnutie po dlhej odluke.

Foto

: Int

. arc

hív

Foto

: Int

. arc

hív

KOLOROVANÁ FOTOGRAFIA V SÚÈASNOSTI

F

KOLOROVANÁ FOTOGRAFIA V SÚÈASNOSTI

Narodil sa roku 1935. V roku 1951aranžuje a koloruje svoju prvú foto-grafiu. Rodinný lekár mu hovorí,že je to beznádejne zlé a gýèové. V roku 1970 sa po neúspešnom manželstve na sedem rokov ocitá v pivnici na pražskom Žižkove. Tam v roku 1972 „objavuje“ svojuStenu – tú, ktorú neskôr použil a preslávil na mnohých svojich fotografiách. V roku 1984 konèí s prácou robotníka, pretože dostá-

va legitimáciu Fondu výtvarných umelcov. Po rokoch dosiahol ús-pech a dodnes je najmä atelié-rovým fotografom s nezamenite¾-ným rukopisom.Jan Saudek je svetovo najúspeš-nejším èeským fotografom súèas-nosti s viac ako 400 samostatnýmivýstavami po celom svete. Je za-stúpený vo všetkých prestížnych svetových galériách a múzeách umenia.

238

Jan Saudek

(1935)

významná osobnosś kolorovanej fotografie

Foto

: Ján

Sau

dek

Jan Saudek

KOLOROVANÁ FOTOGRAFIA V SÚÈASNOSTI242

Obr. 297

Ján Saudek. Hey, Joy. Rok 1959. Kolorovaná fotografia.

Foto

: Ján

Sau

dek

KOLOROVANÁ FOTOGRAFIA V SÚÈASNOSTI

Súèasná nemecká fotografka sa in-špirovala ilustráciami rozprávok bra-tov Grimmovcov. Fotografuje detské portréty, ktorým zámerne zväèšuje oèi, hlavy v grafic-kom editore. Deti potom vyzerajú sladko, ¾úbezne, majú výrazné oèi, mihalnice, výrazné oboèie, až mra-ziaci výzor tváre. V obleèení prevláda èistá, jemná svetlá farba. Úèesy postáv starostlivo zdobí. Na jej dolaïovaní detailov koloráciou je zaujímavé, že obleèenie ladí s prostredím. Strnulé poh¾ady postáv tak trochu na-háòajú strach, ba niekedy až hrôzu. Týmito prvkamiLoretta pripomína umelcov ako Rineke Dijkstra, AnneGedes a Margaret Keane. Jej štýl je opisovaný ako

testament fotografickej evolúcie – prirovnávajú ju k talianskym a španielskym majstrom dávnych èias, ako je Agnolo Bronzino (1503 – 1572), Bernandino Pin-turicchio (1454 – 1513) a Diego Velázquez (1599 – 1660).Sama o sebe tvrdí, že premýš¾a ako maliar, obzvlášś vo veciach, ktoré sa týkajú štruktúrovania ob-razu. Starostlivo si vyberá modely,

kostýmy, rekvizity a prostredie. Snímky potom dotvára v grafickom editore a zosúlaïuje objekt s pozadim. Jej súbory pripomínajú konceptuálny prístup k detskej kráse, pri ktorom dochádza k vyumelkovanosti, až sterilnosti.

246

Loretta Lux

(1969, Drážïany)

Foto

: Lor

etta

Lux

Loretta Lux

KOLOROVANÁ FOTOGRAFIA V SÚÈASNOSTI 247

Obr. 301 Loretta Lux. Bubeník. Rok 2004. Fotografia upravená v grafickom editore

s dolaïovanim snímky koloráciou.

Foto

: Lor

etta

Lux

KOLOROVANÁ FOTOGRAFIA V SÚÈASNOSTI – GALÉRIA AUTORA

V odbornej škole, kde som sa uèil fotografovaś, som zároveò študovalzáklady scenáristiky a filmovej ka-mery na úrovni amatérskeho filmu.Tímovo som sa zúèastòoval na tvor-be 4-minútových filmov pre deti a rôznych fotografických súśaží. Od roku 2001 pracujem ako grafik-fotograf v súkromných firmách v Bra-tislave. Zároveò zaèínam h¾adaś vlastný spôsob sebavyjadrenia vo fo-tografickej tvorbe, zvlášś v oblasti vý-tvarnej inscenovanej fotografie.

Èo ma priviedlo k tvorbe kolorovanej fotografie?Zakotvili mi v pamäti fotografie z det-stva, ktoré podnecovali moju fantá-ziu svojím snovým videním. Ešte v materskej škole mi jeden fotograf nádherne vykoloroval môj portrét – tá farebnosś ma fascinovala, zvláštnym spôsobom potešovala moje oko. Od tej chvíle sa asi v mojom podvedomí spustil mechanizmus svojského vnímania sveta farieb. Poèas h¾adania svojho štýlu nechal som sa zároveò inšpirovaś fotografmi koloristami 19. storoèia, ako sú autori v zbierke Michala Golosovského, Jan Krátký a iní. Vtedy som ešte iba sníval, vytváral si ob-razy v mysli, ale k praktickému kroku ma podnietil až jeden z mojich priate¾ov, maliar a fotograf pôsobiaci v Bratislave. Videl som jeho prvé pokusy s kolorovanou fotografiou a nadchýnala ma farebná fantazijnosś jeho prác. A pritom sa mi vybavovali kolorácie z detských èias. Zaèal som sa inšpirovaś svetoznámymi maliarmi, ako je Rembrandt, Caravaggio, Vermeer van Delft a iní. Fascinovali ma ich námety a najmä práca s hrou svetla a tieòa. Stotožòoval som sa s ich cítením a spô-sobom podania, ale túto inšpiráciu som spracovával

cez vlastné videnie. Som presved-èený, že kolorovaná fotografia má aj dnes svoje miesto a že to nie sú detské ma¾ovanky, za èo ju niektorí považujú.Taká fotografia dáva neopísate¾nú slobodu farebného vyjadrenia, napå-òa moje predstavy a city. Dá sapovedaś, že takto ma¾ujem foto-aparátom svoje fotoobrazy. Èo sa týka fotografického prístroja,pri dnešných technologických mož-nostiach mám zá¾ubu v analógo-vých fotoaparátoch s ve¾kým formá-tom negatívu. Cítim to ako umenie dotknúś sa svetelného obrazu po-mocou techniky starých èias, ktorá je svojím spôsobom ve¾mi kvalitná a dáva snímke „inú dušu“. Ruène ovládané chemické postupy výroby fotografie od zaèiatku až po koniec

považujem za umenie, ktoré prezrádza vzśah foto-grafa k svojmu dielu a ktoré si vysoko cením. V èase automatizácie je už zriedkavé hraś sa s chemikáliami a zdåhavými procesmi výroby a mnohým sa to môže zdaś nezmyselné. Staré kvalitné techniky, donedávna preferované, sa už pomaly vytrácajú – svojou tvorbou sa ich chcem aspoò dotknúś. Vo svete digitálnej techniky už takmer každý „je foto-graf“, pretože vlastní nejaký fotoaparát. Ale robí vlast-nenie fotoaparátu z èloveka fotografa?

Akú fotografickú techniku používam?Pri reklamnej fotoprodukcii používam, samozrejme, digitálnu fototechniku, je to pohodlnejšie a šetrí to èas. Ale vzh¾adom na výtvarnú stránku fotografie ma digi-tálny spôsob fotozáznamu príliš neoslovil. Pre tvorbu výtvarnej fotografie som si zvolil analógové fotoapará-

278

Eduard Sorokovoy

(1970)

Eduard Sorokovoy

TEMA KNIHY 3 INSCENÁCIA

Foto

: Edu

ard

Soro

kovo

y ©

Obr. 339 Eduard Sorokovoy. Smútok. Rok 2009. Kolorovaná fotografia.

Lo

Foto

: Edu

ard

Soro

kovo

y ©

Obr. 431Eduard Sorokovoy. Samota. Rok 2009. Kolorovaná fotografia.

Foto

: Edu

ard

Soro

kovo

y ©

Obr. 436Eduard Sorokovoy. Popoluška. Rok 2012. London. Kolorovaná fotografia.

Obr. 452Eduard Sorokovoy v spolupráci s Monikou Slobodovou. Sofi. Rok 2010. Kolorovaná fotografia.

Foto

: Edu

ard

Soro

kovo

y ©

Obr. 453Eduard Sorokovoy. Veget. Rok 2008. Kolorovaná fotografia.

Foto

: Edu

ard

Soro

kovo

y ©

Obr. 470Eduard Sorokovoy. Slneèné ráno. Rok 2007. Kolorovaná fotografia.

Foto

: Edu

ard

Soro

kovo

y ©

Obr. 471Eduard Sorokovoy. Osamote v Karibiku. Rok 2007. Kolorovaná fotografia.

Foto

: Edu

ard

Soro

kovo

y ©

Obr. 472Eduard Sorokovoy. Zátišie: Vôòa z detstva. Rok 2010. Kolorovaná fotografia.

Foto

: Edu

ard

Soro

kovo

y ©

Obr. 484Eduard Sorokovoy. Stvorenie: Kakadu. Rok 2009. Kolorovaná fotografia.

Rám fotografie je vyrobený ruène a spolu s òou je ako celok originálnym dielom autora. Rám je napustený špeciálnou tekutinou, ktorá ho chráni pred kazom a dodáva mu ele-gantný vzh¾ad, následne je ošetrený pravým vèelím voskom, èim získava prijemný lesk a ochranu pred vonkajšími vplyvmi.

RUČNÁ VÝROBA RÁMOV

Výrobu rámov a ïalšie kolorované fotografie možete vidieś na webovej stránke www.studioimperia.com. V prípade záujmu o dielo alebo spoluprácu kontaktnú adresu si nájdete na www.studioimperia.com mail: grafika@studioimperia.comManager: +421 903700009 mail: karaffovci@gmail.com

Foto

: Edu

ard

Soro

kovo

y ©

Obr. 493Eduard Sorokovoy. List pod lampou. Rok 2005. Kolorovaná fotografia.

Naše štúdio vám zabezpečí vysokokvalitné služby v oblasti grafi ky, dizajnu a fotografi e. Poskytujeme komplexné služby od digitálnej realizácie do fi nálnej výroby vášho projektu.

Širokoformátová fotografi cká digitálna tlač na plátno a iné výtvarné médiá.

Tlač na samolepiacu fóliu, poster, banner, billboard a iné.

Výroba tlačovín: kalendáre, vizitky, pozvánky, etikety, nálepky, brožúry, letáky, plagáty, certifi káty , fotoknihy a albumy.

Tlač na tričká, hrnčeky a darčekové pred-mety.

Výroba pečiatok: klasické, samonamočiace,reliéfne.

Viazacie služby: Diplomovky, kalendáre, špi-rálová, hrebeňová, tepelná väzba.

Fotografi cké služby, retuš a reštaurovanie fotomateriálov, fotografi cké montáže.

Tlač na živé kvety, výroba odznakov, skeno-vanie. Počítačové vyšívanie.

Vyrezávanie plotrom na samolepiacu fóliu a iné.

http://www.filmoveplagaty.sk/

Táto kniha je určená všetkým

- ktorí majú tvorivého ducha a neboja sa odhaliť svoje vnútorné pocity prostred- níctvom fotografi e.- ktorí hľadajú ten vzácny a krátky okamih, aby ho zachytili svojím objektívom (oka- mih, ktorý bude navždy patriť minulosti a už nikdy sa nezopakuje).- ktorí sa neboja odvážnych experimentov a podávaju fotografi u svojským spôsobom.- ktorí majú radi maľovanie a digitálne ma- liarstvo.- ktorých nezastaví kritika a idú ďalej za svo- jím cieľom.- ktorí sa chcú oboznámiť s koloráciou foto- grafi e a naučiť sa ju robiť.