Sociokulturní kompetence pro pracovníky škol a školských zařízení

http://sociocultur.ujep.cz/

Sociokulturní kompetence pro pracovníky škol a školských

zařízení

Slovenčina ako cudzí jazyk podľa Spoločného európskeho

referenčného rámca

Sociokulturní kompetence pro pracovníky škol a školských zařízení

CZ.1.07/1.2.00/08.0104

Slovenčina ako cudzí jazyk podľa SERR

Štúdium slovenčiny ako cudzieho jazyka a prezentácia slovenčiny z pohľadu cudzinca majú svoje špecifiká, a preto sa im vzhľadom na nedávne geopolitické zmeny a integračné procesy, ktoré sa udiali v strednej Európe koncom min. storočia, venuje v oblasti teoretickej i aplikovanej lingvistiky v poslednom čase stále väčšia pozornosť.


Na základe nových poznatkov príbuzných disciplín, ako je psychológia, lingvosociológia, lingvodidaktika, pedagogická lingvistika, lingvistická antropológia, etnolingvistika a pod., sa problematika slovenčiny ako cudzieho jazyka stala námetom mnohých odborných článkov, štúdií, začali vznikať i nové učebné texty a materiály pre cudzincov študujúcich slovenčinu.


Od konce 2. svetovej vojny až do konce 80. rokov 20. storočia sa v bývalom Československu rozvíjala slovakistika zameraná prevažne na materinský jazyk.

Slovenčine ako cudziemu jazyku bola pozornosť venovaná tiež, hoci v podstatne menšej miere, a bola orientovaná hlavne: na výchovu slovakistov alebo na prípravu zahraničných študentov.

Výučba bola obmedzená na jednotlivé univerzitné pracoviská a na Ústavy jazykovej a odbornej prípravy.


K výraznej zmene došlo po 90. roku 20. storočia: s prílevom emigrantov alebo ich potomkov na Slovensko s návratom imigrantov predovšetkým z krajín bývalého

Sovietskeho zväzu (z Ukrajiny a Ruska) s príchodom zahraničných podnikateľov, odborníkov rozličných

profesií), ale aj mnohých turistov, ktorí sa potrebovali dorozumieť v bežných komunikačných situáciách.

Prejavil sa zvýšený záujem o slovenčinu ako cudzí jazyk,ale hlavne o jej hovorovú podobu oproti predchádzajúcim snahám osvojiť si slovenčinu spisovnú na základe jazykovej a štylistickej slovakistickej teórie.


Hoci sa po 1. januári 1993 rozdelením Československa na dva samostatné štáty do istej miery zmenšil priestor pre oba jazyky, slovenčinu i češtinu, napriek tomu možno konštatovať, že sa oba národné jazyky stávajú prostriedkom multietnickej, multikultúrnej komunikácie.

Slovenčina sa začína používať nielen medzi Slovákmi a na Slovensko prichádzajúcimi cudzincami, ale i medzi cudzincami rôznych národností navzájom, a tak vyrastá nová generácia slovensky hovoriacich komunikantov cudzieho pôvodu. (O takmer zhodnej situácii v Česku pozri Čechová, 2008).


Niektorí cudzinci, ktorí prichádzajú na slovenské územie, sa však nezapájajú do spôsobu života krajiny, ale žijú podľa svojich zvyklostí vo vlastných komunitách (napr. vietnamskej, čínskej, v poslednom čase i holandskej), v rámci ktorých komunikujú medzi sebou výlučne vo svojom materinskom jazyku.

Často sa ani nesnažia zvládnuť slovenčinu, keďže sa v bežných životných situáciách dohovoria niektorým zo svetových jazykov, napr. angličtinou, a to v súvislosti s rastúcou jazykovou kompetenciou hlavne mladšej slovenskej generácie.


V dôsledku zahraničnej migrácie a v súvislosti s prílevom zahraničného kapitálu (najmä automobilového a elektrotechnického) pôsobia v manažmentoch veľkých výrobných komplexov cudzinci, ktorí neprejavujú záujem o slovenský jazyk, a preferujú komunikáciu prostredníctvom tlmočníka (napr.

Kórejci v Galante, Voderadoch, v automobilke Kia pri Žiline Japonci neďaleko Nitry a pod.).


Napriek tomu, že Slovensko patrí v súčasnosti v rámci EU k štátom s najmenším počtom cudzincov, je možné vzhľadom na rastúcu slovenskú ekonomiku usudzovať, že bude lákať stále viac zahraničných investorov.


Významnú úlohu v rámci migračných pohybov zohrávajú hlavne občania susedných krajín, ktorí využívajú geografickú blízkosť, jazykovú príbuznosť, prípadne i spoločnú minulosť.

Preto sa i na Slovensku vyskytuje najviac občanov z Českej republiky (8), Ukrajiny a Poľska (www.demografie.info/?cz_detail_clanku&artclID=324).

Ďalej sú to Maďari (9,5%, hlavne v pohraničných oblastiach s Maďarskom), Rómovia (1,8%); menej početné menšiny tvoria napr. Rusíni a Nemci.

Jazyky menšín môžu byť používané v styku s úradmi v obciach, kde podiel menšinového obyvateľstva prevyšuje 20%.

V súčasnosti sa to týka stoviek maďarských obcí, niekoľkých rusínskych/ukrajinských a jednej obce nemeckej.

http://www.demografie.info/?cz_detail_clanku&artclID=324


Na slovenskom území sa však môžeme stretnúť i s cudzincami iných národností, ale bez oprávneného povolenia na pobytu.

Napr. v roku 2006 to boli občania z Indie, Moldavska, Ruska a Pakistanu.

Je potrebné pripomenúť, že slovenčina sa ešte stále udržuje aj v niektorých štátoch, kam Slováci v minulosti emigrovali (Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, USA, Kanada a pod.).

Je však ovplyvňovaná miestnymi jazykmi a nárečiami, a tak sa postupne prispôsobuje domácemu jazyku, hlavne v rovine fonetickej, lexikálnej i syntaktickej.


V súčasnosti prejavujú záujem o štúdium slovenčiny i cudzinci, ktorí už ovládajú češtinu, a chcú si osvojiť ďalší slovanský jazyk (potvrdzujú to i naše vlastné skúsenosti s výučbou cudzincov na PF UJEP v Ústí nad Labem).

Blízkosť oboch jazykov daná genetickou príbuznosťou, ich vzájomným vplyvom hlavne v období spoločného štátu, paralelnými česko-slovenskými textami v obchodnej sfére (napr. Nábělková, 1996, 1999) a nadštandardnými vzťahmi v oblasti kultúry a vzdelávania (o česko-slovenskom pasívnom bilingvizme napr. Baláková, 2006, 2007; Kováčová, 2006, 2007) zvyšujú u zahraničných študentov záujem o štúdium slovenčiny.


Zmeny na prahu nového tisícročia prinášajú i nový prístup k výučbe jazykov. Efektivita jazykového vzdelávania je téma, ktorej sa venuje pozornosť

v mnohých európskych krajinách už niekoľko desaťročí. Už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia bol vytvorený vo Veľkej Británii

ucelený projekt pre výučbu angličtiny „Threshold Level“, ktorý stanovil prahovú úroveň znalostí nevyhnutných pre úspešnú komunikáciu.

Ďalšie výskumy následne naznačili, že tento model by mohol byť aplikovaný i na ostatné európske jazyky.

Aktívna spolupráca lingvistov a ligvodidaktikov v celej Európe i mimo nej tak viedla k vydaniu Spoločného európskeho referenčného rámca (Common European Framework) pre osvojovanie, vyučovanie a hodnotenie európskych jazykov (10), ktorý bol vytvorený v r. 1991 v rámci projektu „Threshold Level“.

V súčasnosti predstavuje Spoločný európsky referenčný rámec zatiaľ posledné štádium procesu úrovní znalostí potrebných pre úspešnú komunikáciu a odráža mnohostranný pohľad na danú problematiku.

SERR

SERR má posilniť jazykové učenie a vyučovanie v členských krajinách v záujme intenzívnejšej mobility a účinnejšej medzinárodnej komunikácie vo vzťahu k identite a kultúrnym odlišnostiam, lepšieho prístupu k informáciám a nadviazaniu pracovných vzťahov za účelom správneho porozumenia.

Štúdium jazykov sa preto považuje za celoživotný proces, ktorý má byť presadzovaný a podporovaný prostredníctvom rôznych vzdelávacích systémov od predškolského vzdelávania až po vzdelávanie dospelých.

Jeho snahou je podporiť a uľahčiť spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami v rozličných krajinách; vytvoriť základ pre vzájomné uznávanie kvalifikačných osvedčení, a tak pomôcť žiakom, študentom, učiteľom, tvorcom učebníc, skúšky vykonávajúcim orgánom a školským administratívnym pracovníkom nasmerovať a koordinovať svoje snahy.

SERR

Prostredníctvom SERR by sa mala zlepšiť kvalita komunikácie medzi Európanmi s diferencovaným jazykovým a kultúrnym zázemím, lebo úspešná komunikácia vedie: k voľnejšiemu pohybu priamejšiemu kontaktu lepšiemu porozumeniu a užšej spolupráci.

SERR

SERR tak úplne mení cieľ jazykového vzdelávania, ktorý nie je ponímaný jednoduchým spôsobom ako zvládnutie jedného, dvoch či viacerých jazykov, chápaných izolovane a majúcich za jediný možný vzor rodeného hovoriaceho, ale rozvíja taký jazykový repertoár, v rámci ktorého budú mať svoje miesto všetky jazykové schopnosti.

SERR

Nedávne zmeny v jazykovom programe Rady Európy tak majú vytvoriť prostriedky, ktoré budú využiteľné na šírenie viacjazyčnosti všetkých, ktorí sa profesionálne zaoberajú výučbou jazykov.

Jazykovú a kultúrnu rozmanitosť má podporovať predovšetkým Európske jazykové portfólio (European Language Portfolio) (11), ktoré predstavuje oficiálny európsky dokument, pozostávajúci z jazykového pasu, jazykového životopisu a „dossier“ (súbor či zbierka dokladov), tým, že umožní zaznamenávať a formálne uznávať najrôznejšie skúsenosti s učením sa jazykov a poznávať interkulturalitu.

Zároveň slúži nielen ako oficiálne vysvedčenie získané v priebehu učenia sa určitého jazyka, ale tiež ako záznam menej formálnych skúseností – vrátane kontaktov s rozličnými jazykmi a inými kultúrami.

K tomuto účelu SERR poskytuje nielen stupnice úrovní celkového ovládania daného jazyka, ale tiež špecifikácie používania jazyka a aspektov jazykových kompetencií, čo učiteľom v praxi uľahčí konkretizáciu najrozmanitejších cieľov a opis zvládnutia učiva podľa toho, ako sa líšia potreby, vlastnosti a možnosti ich žiakov.

SERR

SERR má tiež slúžiť na plánovanie jazykových programov, napr.: na základe predpokladaných predchádzajúcich znalostí

žiaka k prepojeniu základného, stredoškolského,

vysokoškolského či ďalšieho vzdelávania; ich cieľov a obsahu)

k plánovaniu jazykovej certifikácie (napr. z hľadiska sylabov obsahu skúšok, hodnotiacich kritérií a pod.)

a autoregulovaného učenia (vrátane postupného budovania uvedomelého pohľadu žiaka na súčasný stav jeho znalostí; výberu materiálov; sebahodnotenia).


V úzkej spojitosti s jazykovou politikou Rady Európy vytyčuje SERR ciele, úlohy a funkcie pre používateľov jazyka, pričom propaguje viacjazyčnosť („plurilingvismus“) ako reakciu na jazykovú a kultúrnu rôznorodosť Európy.

Viacjazyčnosť je ponímaná v kontexte plurality kultúr, keďže jazyk nie je len dôležitým aspektom kultúry, ale tiež prostriedkom získavania prístupu k jej prejavom.

Rozličné kultúry (či už národné, regionálne alebo spoločenské) neexistujú v jednoduchej a paralelnej forme, ale dochádza k ich konfrontácii a vzájomnému spolupôsobeniu, čím sa vytvára obohatená a integrovaná polykultúrna kompetencia.


Koncepcia viacjazyčnosti tak zdôrazňuje fakt, že sa skúsenosti jedinca s jazykom v jeho kultúrnom kontexte rozširujú, a to od jazyka používaného v rodisku cez jazyk uplatňovaný v širšom spoločenskom rámci až k jazykom iných národov (a to tak v školskom prostredí ako aj v bezprostrednom kontakte s jazykom na území cudzej krajiny).

Jedinec si tak buduje komunikatívnu kompetenciu, ku ktorej prispievajú nielen všetky jeho znalosti, ale i skúsenosti s jazykom.

V rozličných situáciách je teda možné využívať rôzne časti tejto kompetencie.


V rámci SERR boli vypracované tri úrovne znalostí:

používateľ základov jazyka A1, A2 samostatný používateľ B1, B2 skúsený používateľ C1, C2,

a to vrátane modelových sylabov, deskriptorov a testových batérií.

SERR teda predstavuje všeobecnú koncepčnú a metodickú bázu pre všetky európske jazyky, zatiaľ čo rad A1 – C2 jej aplikáciu a konkretizáciu pre jednotlivé národné jazyky.

Opis spoločných referenčných úrovní slúži ako prostriedok mapovania pokroku žiakov podľa ich schopnosti vzhľadom na opísané parametre.

SERR

Navrhnuté deskriptory, teda stupnice rozlišujúce šesť úrovňových stupňov, vychádzajú z praxe mnohých európskych skúšobných komisií.

Napriek tomu sú prezentované len ako odporúčania, ktoré nie sú v žiadnom zmysle záväzné, ale majú viesť k hlbšiemu zamysleniu a diskusii, prípadne otvoriť nové možnosti pri určovaní miery ovládania jazyka.

Skúsenosti mnohých zahraničných odborníkov však potvrdzujú, že je výhodné pracovať s ustálenými, prijatými normami merania ako so systémom škálovania, a tak súbor spoločných referenčných úrovní je hlavne u odborníkov v praxi vítaným prostriedkom.

SERR

SERR stanoví podrobné (nie však vyčerpávajúce či definitívne)

kategórie používania jazyka (odstupňované podľa možností a dôležité pre opis používania jazyka) podľa identifikovaných parametrov;

postupne pokrýva oblasti a situácie tvoriace kontext pre používanie jazyka;

témy, úlohy a ciele komunikácie; komunikačné činnosti, stratégie, procesy a pod.

SERR

SERR sa zaoberá i rolou úloh v jazykovom učení a vyučovaní jazyka.

Tie môžu v rozličnej miere zahŕňať i činnosti jazykového charakteru, napr.: tvorivé činnosti (kreslenie príbehu, písanie poviedok), činnosti spojené so schopnosťou (opravovanie, zostavovanie), riešenie problémov (jazyková skladačka, krížovka), bežné konanie, interpretácia roly v hre, účasť v diskusii, prezentácii, plánovaní sledu úkonov, čítaní (elektronických) správ a odpovede na ne atď.

SERR

V súvislosti s potrebou dať do súladu protikladné požiadavky na úplnosť, presnosť a operačnú realizovateľnosť (praktickosť) následne SERR opisuje podľa účelu hodnotenia rozličné hodnotiace typy.

Pojem hodnotenie používa v zmysle hodnotenia úrovne ovládania jazyka, ktorú si používateľ jazyka osvojil, a vychádza z toho, že každé hodnotenie je formou evalvácie.

Výklad je ďalej sústredený na tri základné pojmy: validitu, reliabilitu a praktickosť, ich vzájomný vzťah a význam.


V súčasnosti sa v jednotlivých európskych krajinách postupne vytvárajú referenčné opisy úrovní pre jednotlivé národné jazyky, ktoré by mali umožniť koncipovať učebné materiály, kurzy, testy a certifikácie.

Ich hlavným cieľom je vytvoriť súbory jazykových prostriedkov, ktoré by boli kompatibilné pre jednotlivé európske jazyky.

Jazykom menších národov, medzi ktoré patrí napr. i slovenčina, umožnia rovnoprávne postavenie a existenciu spolu s tzv. jazykmi veľkými, akými je napr. angličtina, francúzština či nemčina.


Novo vytvorené európske štandardy sú preto postupne aplikované i na oblasť výučby tzv. druhého a cudzieho jazyka i na Slovensku, spracovanie opisov šiestich úrovní (A1, A2, B1, B2, C1, C2) je však záležitosť časovo i finančne pomerne nákladná, a tak sú jednotlivé opisy vytvárané postupne.

Je potrebné zvážiť, či najvyššiu úroveň C1 a C2 je nevyhnutné spracovať spoločne s prvými štyrmi opismi vzhľadom na počet cudzincov, ktorí by ich využívali. (V porovnaní s ostatnými úrovňami sa budú v počiatočnom štádiu výučby týkať len nízkeho počtu. Napr. v Českej republike úrovne C1 a C2 dosiaľ spracované neboli.)

Úroveň A1 (Breakthrough)

Predstavuje podľa SERR najnižšiu úroveň generatívneho používania jazyka, ktoré umožní cudzincom zjednodušene sa zapojiť do interakcie a iniciovať jednoduché výroky v oblastiach ich najnaliehavejších komunikačných potrieb.

Začiatočníci rozumejú niektorým slovám, slovným spojeniam a kratším vetám, týkajúcich sa ich osoby a okolia. Sú schopní viesť len veľmi jednoduchú konverzáciu a vyplniť krátke formuláre týkajúce sa ich osoby.

Popis A1 obsahuje minimálny súbor gramatických pravidiel. Úplná rezignácia na flexiu by však v slovenčine i v ďalších flektívnych

jazykoch predstavovala v oblasti percepcie významné komunikačné bariéry.

Prostriedkom na dosiahnutie tejto najnižšej úrovne je jazyk spisovný, slohovo nepríznakový a bez expresivity, nepredpokladá zvládnutie prvkov subštandardných prostriedkov (zo sociolingvistického hľadiska vhodných pre konkrétnu situáciu a osoby, napr. slangizmov).

Úroveň A2 (Waystage)

Cieľom druhej úrovne jazykovej spôsobilosti používateľov základov jazyka je schopnosť dorozumieť sa v cieľovom jazyku s rodenými hovoriacimi nielen v bežných komunikačných situáciách každodenného života, ale tiež pri výmene názorov a skúseností a pri poznávaní zhôd a rozdielov kontinentov.

Výrazne sa zvyšuje schopnosť monologického prejavu na pozadí kultúrneho kontextu jazyka.

Používatelia na tejto úrovni už môžu čítať jednoduché texty a orientujú sa napr. v jedálnych lístkoch, čiastočne požívajú minulý čas.

Predpokladá sa i schopnosť podať jednoduchý opis a napísať jednoduchý list o sebe.

Úroveň B1(Threshold)

Na úrovni B1 sa odráža špecifikácia úrovne Threshold v tom, že jej používateľ by mal porozumieť v spisovnom jazyku základné faktografické informácie z oblasti každodenného života, udržať interakciu (dialóg alebo diskusiu) a vytvárať zrozumiteľný súvislý prejav (pri vyjadrovaní zložitejších myšlienok sú akceptované i závažnejšie chyby).

Súčasťou tejto úrovne sú napr. jednoduché frazeologické spojenia, používané v bežnej komunikácii, a vyjadrovanie pomocou konjunktívu.

Úroveň B2 (Vantage)

Úroveň B2 predstavuje novú hranicu v zvládnutí jazyka. Dôraz je kladený na argumentáciu, účinný spoločenský prehovor a jazykové

povedomie. Žiaci si osvojujú vyšší stupeň sociolingválnej a sociokultúrnej kompetencie a

mali by byť schopní sa adekvátne vyjadrovať jazykom, ktorý je zo sociolingvistického hľadiska vhodný pre danú situáciu a osoby.

Požívatelia si začínajú osvojovať schopnosť vyrovnať sa s rozličnou variabilitou reči, ovládať funkčné štýly a ustálené spojenia, frazémy aj idiómy.

Sú tiež schopní čítať prózu písanú súčasným jazykom. Úroveň B2 vyžaduje ohľad na profesiu a špecializáciu používateľa a smeruje

ku kvalitatívne vyššiemu stupňu schopnosti jazykovej recepcie i produkcie. Žiaci na tejto úrovni môžu sami zvážiť, ktoré lexikálne jednotky (ustálené

výrazy a jednoslovné pomenovania) budú pri komunikácii potrebovať.

Úroveň C1 (Effective Operational Proficiency)

Pre ňu je charakteristické také zvládnutie jazyka, ktoré umožní plynulú a spontánnu komunikáciu.

Väčší doraz sa kladie na vecnú a správne štruktúrovanú reč, na schopnosť vybrať vhodné frázy v konkrétnej situácii, zvládnuť slohové útvary a pod.

Používateľ by mal byť schopný rozoznať širokú škálu hovorových výrazov (vrátane idiomatických) a postrehnúť štýlové posuny v reči, rozumieť literárnym textom a interpretovať ich, pochopiť odborné výrazy.

Úroveň C2 (Mastery)

Úroveň C2, teda „Zvládnutie“, označuje stupeň presnosti, vhodnosti a jazykovej ľahkosti vo vyjadrovaní.

Používatelia bez ťažkostí rozumejú akémukoľvek druhu hovoreného prejavu (živému nebo vysielanému), prednášanému v rýchlom tempe rodeným hovoriacim, dokážu s porozumením sledovať napr. filmy, v ktorých sa používa slang a idiomatické výrazy.

Sami tiež veľmi dobre ovládajú hovorové výrazy vrátane idiomatických a uvedomujú si rovinu konotačného významu.

Dokážu presne rozlišovať jemnejšie významové odtiene, pričom pomerne presne využívajú široký register prostriedkov bližšie modifikujúcich význam.

Sú schopní čítať zložité texty i literárne diela zaoberajúce sa aj abstrakciami, interpretovať ich a podať odborný výklad.


I keď slovenské verzie úrovní C1 a C2 neboli dosiaľ publikované, je možné podľa SERR usudzovať že používateľ C1 by mal porozumieť rozličným druhom frazém (prirovnania, úslovia, príslovia, porekadlá, prípadne i niektoré pranostiky).

Dosiahnutie najvyššej úrovne C2 následne predpokladá nielen určitý rozsah znalostí a chápania frazém, ale i schopnosť frazémy využívať.

Hranice medzi jednotlivými úrovňami nie sú ostré a ich stanovenie je vždy subjektívne.

Niektoré inštitúcie dávajú prednosť širokým úrovniam, iné naopak úzkym.

Každý jedinec môže začať na inej úrovni, napr. Slovanov je možné podľa nášho názoru nasmerovať už na počiatku štúdia slovenčiny ako cudzieho na prahovú úroveň B1, Čechov dokonca na úroveň B2.


Uvedené Rámce do praxe prinášajú okrem mnohých kladov aj viaceré problémy.

Na jednej strane dokument napr.: podstatne uľahčuje stanovenie dosiahnutej jazykovej úrovne

žiakov a absolventov zvyšuje záujem o zloženie medzinárodne platných certifikátov vedie k rozvoju elektronických študijných opôr (hlavne

interaktívnych pomôcok, ktoré pôsobia veľmi pozitívne na motiváciu žiakov všetkých vekových kategórií) atď.,

ale na druhej strane so sebou prináša celý rad nejasností.


Mnohí pedagógovia zaoberajúci sa praktickou výučbou cudzincov: nevedia so SERR pracovať neorientujú sa v základných pojmoch výstupné ciele sú podľa ich názoru formulované príliš

všeobecne nedokážu prepojiť výučbu a testovanie s Rámcom výklad k prahovým úrovniam považujú za príliš zložitý

a požadujú pre učiteľov jednoduchý manuál.


Je potrebné si uvedomiť, že uvedenie Rámca do praxe kladie vysoké nároky nielen na žiakov, ale aj na ich vyučujúcich.

Niektorí učitelia sa nemôžu zmieriť s tým, že spôsob realizácie výučby už nebude meradlom kvality pedagógovej práce, ale znalostí a schopností (čiže kompetencií) ich žiakov, ktoré budú smerovať k naplneniu výstupov podľa SERR a celkovo k posilneniu cudzincovej aktivity.

Aby výučba cudzincov podľa Rámca mohla byť úspešná, musia práve pedagógovia novej koncepcii vzdelávania porozumieť a hlavne jej opodstatneniu uveriť.

Osobnosť učiteľa a jeho predpoklady budú hrať v celom procesu veľmi dôležitú úlohu.

Vyučovať cudzincov slovenčinu podľa Rámca nebude môcť každý, kto hovorí po slovensky, ale len filologicky vzdelaný pedagóg, najlepšie slovakista.


Pri spracovaní lingvistického opisu jazyka podľa SERR je potrebné počítať s tým, že vytvoriť kompletný a vyčerpávajúci opis akéhokoľvek jazyka je veľmi náročné a hádam i nemožné vzhľadom na to, že každý jazyk (ak nehovoríme o tzv. mŕtvych jazykoch) sa neustále vyvíja v súladu so spoločenskými potrebami.

Jazykové systémy sú komplexné mechanizmy a žiadny príslušník veľkej, diverzifikovanej a rozvinutej spoločnosti nie je schopný zvládnuť jej jazyk v plnom rozsahu.


Podľa SERR využívajú používatelia jazyka na realizáciu komunikatívnych zámerov svoje všeobecné schopnosti spoločne so špecificky jazykovo zameranou komunikačnou kompetenciou a zahŕňa okrem kompetencie lingvistickej i kompetenciu sociolingvistickú a pragmatickú.


Lingvistická kompetencia Sociolingvistická kompetencia Pragmatická kompetencia Lexikálna kompetencia Gramatická kompetencia Sémantická kompetencia Fonologická kompetencia Ortografická kompetencia Ortoepická kompetencia Sociokultúrna kompetencia

Nový školský zákon

Prijatím nového školského zákona v tomto roku by na Slovensku mali školy získať viac voľnosti.

Štát určí prostredníctvom štátneho vzdelávacieho programu približne 70 percent učiva, ktoré bude povinné; o zvyšných priemerne 30 percentách učiva si rozhodnú samotné školy v školských vzdelávacích programoch.

Lepšie podmienky na vyučovanie má priniesť aj zníženie počtov žiakov triedach.

Slovenské deti by mali byť postupne zdatnejšie aj v cudzích jazykoch.

Od tretieho ročníka budú mať povinný jeden cudzí jazyk, od šiesteho ročníka k nemu pribudne aj druhý jazyk.


Podľa tohto zákona v § 4 Ciele výchovy a vzdelávania (s. 5) sa v bode f) uvádza, že sa má „posilňovať úcta k rodičom a ostatným osobám, ku kultúrnym a národným hodnotám a tradíciám štátu, ktorého je občanom, k štátnemu jazyku, k materinskému jazyku a k svojej vlastnej kultúre,

v bode g) získať a posilňovať úcta k ľudským právam a základným slobodám a zásadám ustanoveným v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a v bode h) pripraviť sa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti, v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a náboženskej tolerancie.“


Vzdelávaniu cudzincov je venovaný §146 (s. 109–110), podľa ktorého „deťom cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky a deťom žiadateľov o udelenie azylu a Slovákov žijúcich v zahraničí sa poskytuje výchova a vzdelávanie, ubytovanie a stravovanie v školách podľa tohto zákona za tých istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky.


Pre deti cudzincov sa na odstránenie jazykových bariér organizujú základné a rozširujúce jazykové kurzy štátneho jazyka.

Deti žiadateľov o udelenie azylu, deti azylantov, deti cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, zaraďuje do príslušného ročníka riaditeľ školy po zistení úrovne ich doterajšieho vzdelania a ovládania štátneho jazyka najneskôr do troch mesiacov od začatia konania o udelenie azylu, deti odídencov najneskôr do troch mesiacov od začatia konania o poskytnutie dočasného útočiska.

Z dôvodu nedostatočného ovládania štátneho jazyka je možné dieťa podmienečne zaradiť do príslušného ročníka podľa veku, a to najviac na jeden školský rok.


Pre deti žiadateľov o udelenie azylu v azylových zariadeniach, ktorých školská dochádzka podľa tohto zákona je povinná, kurzy základov slovenského jazyka odborne a finančne zabezpečuje ministerstvo vnútra.

Jazykové kurzy pre deti cudzincov môže organizovať aj iná právnická osoba alebo fyzická osoba po získaní akreditácie.

Pre deti cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky možno zriaďovať iné ako štátne školy a zabezpečovať výchovu a vzdelávanie aj v inom ako štátnom jazyku za finančnú úhradu.

Vzdelávanie pedagogických zamestnancov, ktorí vzdelávajú deti cudzincov, odborne, organizačne, metodicky a finančne zabezpečuje ministerstvo školstva“ (Školský zákon o výchove a vzdelávaní, 22. 5. 2008).

Závěr Uvedenie nového školského zákona na Slovensku

do praxe s ohľadom na požiadavky podľa SERR si určite vyžiada viacero úprav zákona, súvisiacich najmä s výučbou cudzích jazykov a začleňovaním žiakov-cudzincov do slovenského školstva.

Stanoviť dosiahnutú úroveň podľa Rámce ako výstup v jazykovej výučbe alebo v prípravných kurzoch pre žiakov-cudzincov bude určite úloha neľahká.

Závěr Treba si uvedomiť, že na budovaní komunikačnej

kompetencie a na dosiahnutí očakávaných cieľov nemajú vplyv iba európske jazykové modely, ale tiež vzdialenosť slovenčiny od jazyka východiskového (materinského), špecifiká slovenčiny ako jazyka západoslovanského, ale i súdržnosť a spolupráce všetkých zúčastnených skupín, ako sú učitelia, ich žiaci, školské úrady, examinátori, autori učebníc a pod.

Závěr Z týchto dôvodov bude potrebné zvýšiť tiež nároky na

odbornú pripravenosť učiteľa vo všetkých typoch slovenských škôl, ktorí musia byť pripravení na prítomnosť cudzinca v triednom kolektíve slovenských spolužiakov.

Cieľom učiteľa je úsilie integrovať ho do kolektívu triedy a školy a zabrániť jeho spoločenskej izolácii.

Sprostredkovanie systémových i pragmatických zvláštností slovenčiny na pozadí východiskových jazykov žiakov-cudzincov môže podstatne zefektívniť proces osvojovania si modelov verbálneho správania sa a prispieť lepšiemu porozumeniu mimojazykovej skutočnosti o cieľovej krajine a jej kultúre.

Závěr Uvedomelú výučbu totiž nie je možné v súčasnej

dobe realizovať bez sociokultúrnych komponentov štúdia moderného jazyka.

Osvojení si sociokultúrneho minima vedľa minima jazykového či filologického vrátane frazeologického je tak pro dnešného učiteľa nevyhnutným predpokladom na úspešnú integráciu žiakov-cudzinov do slovenského vzdelávacieho systému.

Date post:	21-Mar-2016
Category:	Documents
Upload:	garima
View:	31 times
Download:	3 times

Sociokulturní kompetence pro pracovníky škol a školských zařízení

Documents