UNIVERZITA PALACKÉHO V OLOMOUCI

CYRILOMETOD ĚJSKÁ TEOLOGICKÁ FAKULTA

Katedra biblických věd

ThLic. Július Pavelčík

SYNOPTICKÉ PODOBENSTVÁ V TOMÁŠOVOM

EVANJELIU

Dizertačná práca

Vedúci práce: Prof. Ladislav Tichý, Th.D.

Obor: Biblická teológia

Zameranie: Nový zákon

Olomouc 2009

Prehlasujem, že som svoju dizertačnú prácu vypracoval samostatne a len s použitím literatúry

uvedenej v zozname použitej literatúry.

V Olomouci 15. 6. 2009

Július Pavelčík

Ďakujem prof. Ladislavovi Tichému, Th.D. za vedenie dizertačnej práce, za všetky

odporúčania, podnety, pripomienky a poznámky, ktoré prispievali k jej skvalitňovaniu.

Obsah Úvod............................................................................................................................. 8 I. Podobenstvá v TmEv – prehľad bádania ................................................................ 17 II. Podobenstvo o múdrom rybárovi .......................................................................... 42

II.1 Log. 8............................................................................................................... 42 II.1.1 Kontext ..................................................................................................... 42 II.1.2 „Človek“ alebo „kráľovstvo“?.................................................................. 43 II.1.3 Človek sa podobá ..................................................................................... 45 II.1.4 Múdry rybár a veľká ryba......................................................................... 47 II.1.5 Rybárova múdrosť.................................................................................... 48 Exkurz I: swtp v TmEv................................................................................... 49 II.1.6 Rozhodná voľba ....................................................................................... 51 II.1.7 Záverečná výzva....................................................................................... 52 II.1.8 Posolstvo .................................................................................................. 52

II.2 TmEv a Mt 13,47-50 ....................................................................................... 53 II.2.1 Rozdiely.................................................................................................... 53 II.2.2 Zhrnutie .................................................................................................... 56

II.3 Záver................................................................................................................ 57 III. Podobenstvo o rozsievačovi................................................................................. 59

III.1 Log. 9 ............................................................................................................. 59 III.1.1 Kontext.................................................................................................... 60 III.1.2 Log. 9 a log. 8; 20 a 57............................................................................ 60 III.1.3 Log. 9 a log. 10 ....................................................................................... 62 III.1.4 Posolstvo ................................................................................................. 63

III.2 TmEv a synoptici ........................................................................................... 64 III.2.1 Podrobne - slovné zhody......................................................................... 66 III.2.2 Úvod........................................................................................................ 69 III.2.3 Prvé semeno ............................................................................................ 70 III.2.4 Druhé semeno.......................................................................................... 71 III.2.5 Tretie semeno.......................................................................................... 72 III.2.6 Štvrté semeno.......................................................................................... 73 III.2.7 Zhrnutie ................................................................................................... 75

III.3 Záver .............................................................................................................. 76 IV. Podobenstvo o horčičnom zrnku.......................................................................... 78

IV. 1 Log. 20, TmEv 36,26-33............................................................................... 78 IV.1.1 Kontext.................................................................................................... 78 IV.1.2 Analýza ................................................................................................... 79 IV.1.3 Log. 20 a 96 ............................................................................................ 80 IV.1. 4 „Obrábaná“ pôda.................................................................................... 81 IV.1.5 Posolstvo................................................................................................. 82

IV.2 TmEv a synoptici ........................................................................................... 84 IV.2.1 TmEv a synoptici – slovné zhody........................................................... 86 IV.2.2 Úvodná otázka ........................................................................................ 87 IV.2.3 Atribút pôdy – „obrábaná“......................................................................88 IV.2.4 Najmenšie zrnko ..................................................................................... 88 IV.2.5 Veľká vetva............................................................................................. 89 IV.2.6 Záverečná veta ........................................................................................ 90 IV.2.7 Zhrnutie................................................................................................... 91

IV.3 Záver .............................................................................................................. 92

5

V. Podobenstvo o vytrhaní kúkoľa ............................................................................ 93 V.1 Log. 57 ............................................................................................................ 93

V.1.1 Kontext ..................................................................................................... 94 V.1.2 Log. 57 a log. 9 ........................................................................................ 95 V.1.3 Človek a jeho nepriateľ, kontrasty ........................................................... 96 V.1.4 Žatva - log. 57 a log. 21 ........................................................................... 98 V.1.5 Záver podobenstva ................................................................................... 99 V.1.6 Kúkoľ ..................................................................................................... 100 V.1.7 Posolstvo ................................................................................................ 101

V.II TmEv a Mt 13,24-30 .................................................................................... 102 V.II.1 Porovnanie ............................................................................................. 103 V.II.2 „Oni“...................................................................................................... 105 V.II.3 Zhrnutie ................................................................................................. 106

V.3 Záver.............................................................................................................. 107 VI. O bohatom človekovi......................................................................................... 108

VI.1 Log. 63 ......................................................................................................... 108 VI.1.1 Kontext.................................................................................................. 108 VI.1.2 Kontrast................................................................................................. 110 Exkurz II: Bohatstvo a chudoba v TmEv......................................................... 111 VI.1.3 Pozitívny výklad?.................................................................................. 112 VI.1.4 Posolstvo............................................................................................... 114

VI.2 TmEv a Lk ................................................................................................... 115 VI.2.1 Zhody .................................................................................................... 115 VI.2.2 Rozdiely ................................................................................................ 116 VI.2.3 Zhrnutie................................................................................................. 120

VI.3 Záver ............................................................................................................ 121 VII. Podobenstvo o tých, ktorí odmietli pozvanie na hostinu.................................. 122

VII.1 Log. 64........................................................................................................ 122 VII.1.1 Kontext ................................................................................................ 123 VII.1.2 Analýza................................................................................................ 123 VII.1.3 Záverečný výrok .................................................................................. 124 VII.1.4 „Miesta môjho Otca“ ...........................................................................125 Exkurz III: Kráľovstvo v TmEv....................................................................... 128 VII.1.5 „Vojsť do“ ........................................................................................... 130 VII.1.6 Posolstvo.............................................................................................. 130

VII.2 TmEv a synoptici........................................................................................ 131 VII.2.1 TmEv a synoptici - podrobne .............................................................. 134 VII.2.2 Pozvania a ospravedlnenia................................................................... 137 VII.2.3 Námietky proti..................................................................................... 139 VII.2.4 Priama reč v pozvaniach...................................................................... 141 VII.2.5 Historicko-sociálne prostredie podobenstva........................................ 142 VII.2.6 Zhrnutie ............................................................................................... 142

VII.3 Záver........................................................................................................... 144 VIII. Podobenstvo o pánovi vinice a vzdorovitých vinároch................................... 146

VIII.1 Log. 65 ...................................................................................................... 146 VIII.1.1 Kontext ............................................................................................... 147 VIII.1.2 Štruktúra ............................................................................................. 148 VIII.1.3 Log. 65 a log. 64................................................................................. 149 Exkurz IV: „Syn“ v TmEv ...............................................................................151 VIII.1.4 Alegória? ............................................................................................ 153

6

VIII.1.5 Sluhovia.............................................................................................. 153 VIII.1.6 „Snáď ich nepoznal“ .......................................................................... 155 VIII.1.7 Posolstvo: Vinári, ktorí odmietajú vydať úrodu................................ 157 VIII.1.8 Ďalšie možnosti interpretácie ............................................................. 158

VIII.2 Porovnanie so synoptikmi ......................................................................... 161 VIII.2.1 TmEv a synoptici – podrobné porovnanie ......................................... 165 VIII.2.2 Popis vystavania vinice ......................................................................169 VIII.2.3 Odcestovanie pána vinice................................................................... 171 VIII.2.4 Otázka stanoveného času ................................................................... 172 VIII.2.5 Počty vyslaní a spôsob zaobchádzania so sluhami a so synom.......... 172 VIII.2.6 Záver podobenstva ............................................................................. 175 VIII.2.7 Zhrnutie .............................................................................................. 177 VIII.2.8 Log. 65 a 66........................................................................................ 180

VIII.3 Záver.......................................................................................................... 181 IX. Podobenstvo o perle........................................................................................... 183

IX.1 Log. 76 ......................................................................................................... 183 IX.1.1 Kontext.................................................................................................. 184 IX.1.2 Dve časti logia....................................................................................... 185 IX.1.3 Terminológia......................................................................................... 186 IX.1.4 Hľadanie a nájdenie .............................................................................. 186 IX.1.5 Múdry obchodník.................................................................................. 188 IX.1.6 Posolstvo............................................................................................... 190

IX.2 TmEv a Mt/Lk.............................................................................................. 192 IX.2.1 TmEv 76A – Mt 13,45-46..................................................................... 192 IX.2.2 TmEv 76B – Mt 6,19-20 // Lk 12,33 .................................................... 197 Exkurz V: Metodologická poznámka............................................................... 199 IX.2.3 TmEv a Mt, Lk – celkové zhrnutie ....................................................... 202

IX.3 Záver ............................................................................................................ 203 X. Podobenstvo o žene, malom kvase a veľkých chleboch ..................................... 204

X.1 Log. 96 .......................................................................................................... 204 X.1.1 Kontext ................................................................................................... 204 X.1.2 Žena-subjekt ........................................................................................... 205 X.1.3 Kontrast „malý“ – „veľký“..................................................................... 205 X.1.4 Posolstvo ................................................................................................ 207

X.2 TmEv a a synoptici........................................................................................ 207 X.2.1 Rozdiely ................................................................................................. 208 X.2.2 Príprava chleba....................................................................................... 209 X.2.3 Záverečná výzva..................................................................................... 210 X.2.4 Zhrnutie .................................................................................................. 211

X.3 Záver.............................................................................................................. 212 XI. Podobenstvo o pastierovi a stratenej najväčšej ovci .......................................... 213

XI.1 Log. 107 ....................................................................................................... 213 XI.1.1 Kontext.................................................................................................. 213 XI.1.2 Kráľovstvo sa podobá človekovi pastierovi.......................................... 213 XI.1.3 Najväčšia ovca ...................................................................................... 215 XI.1.4 Posolstvo............................................................................................... 218

XI.2 TmEv a synoptici ......................................................................................... 218 XI.2.1 TmEv a synoptici – slovné zhody......................................................... 218 XI.2.2 „Kráľovstvo“......................................................................................... 219 XI.2.3 „Pastier“ a „stratená ovca“....................................................................219

7

XI.2.4 Najväčšia jedna ..................................................................................... 220 XI.2.5 Tomášove špecifika .............................................................................. 221 XI.2.6 Zhrnutie................................................................................................. 223

XI.3 Záver ............................................................................................................ 224 XII. Podobenstvo o skrytom a nepoznanom poklade v poli .................................... 225

XII.1 Log. 109...................................................................................................... 225 XII.1.1 Kontext ................................................................................................ 226 XII.1.2 Úvod podobenstva a terminológia....................................................... 227 XII.1.3 Majitelia poľa a kupec ......................................................................... 228 XII.1.4 Poklad – skrytý, nepoznaný, nájdený .................................................. 229 XII.1.5 Úrok ..................................................................................................... 232 XII.1.6 Oranie poľa.......................................................................................... 234 XII.1.7 Posolstvo.............................................................................................. 235

XII.2 TmEv a Mt.................................................................................................. 238 XII.2.1 Zhody a rozdiely.................................................................................. 239 XII.2.2 Úrok ..................................................................................................... 240 XII.2.3 Počet osôb............................................................................................ 241 XII.2.4 Ďalšie paralely ..................................................................................... 242 XII.2.5 Zhrnutie ............................................................................................... 244

XII.3 Záver........................................................................................................... 245 Záver ........................................................................................................................ 246 Summary .................................................................................................................. 267 Zusammenfassung.................................................................................................... 268

8

Úvod

Ku koncu roku 1945 niekoľko kilometrov od Nag Hammádí v Hornom Egypte boli nájdené v dvanástich zväzkoch (kódexoch) staroveké kresťanské texty, prevažne gnostické.1 Najväčšiu pozornosť z nich vzbudilo Tomášovo evanjelium, ktoré sa nachádza v druhom kódexe medzi Tajnou knihou Jánovou a Filipovým evanjeliom.2 Od tej doby Tomášovo evanjelium priťahuje neustálu pozornosť a veľký záujem bádateľov z oblasti ranokresťanskej literatúry a Nového zákona.3 Dôvod je prostý: jedná sa o ucelený spis, ktorý obsahuje Ježišove výroky, z ktorých mnohé sa nenachádzajú v Novom zákone a niektoré ani inde v ranej kresťanskej literatúre,4 a o ktorom sa veľmi skoro zistilo, že jeho grécky text sa vo fragmentárnej podobe nachádza na papyrusoch z Oxyrhynchu (P. Oxy. 1, 654, 655),5 ktoré pochádzajú z obdobia po r. 200 po Kr.6 a ktoré boli objavené a publikované B. P. Grenfellom a A. S. Huntom na prelome 19. a 20. storočia.7 Papyrusom z Oxyrhynchu, rekonštrukcii ich textu na základe koptského TmEv, ich vzťahu ku koptskej verzii TmEv, a v tejto súvislosti i textovej kritike TmEv už bolo venovaných mnoho štúdii.8 Čo sa môže s určitosťou povedať a o čom neexistujú vážnejšie pochybnosti je, že

1 K nálezu podrobnejšie por. POKORNÝ, Píseň o perle, s. 82-133; ROBINSON, Nag Hammadi, s. 77-110; OERTER – POKORNÝ, Kodexy, s. 38-40. 2 K druhému kódexu podrobnejšie por. OERTER, Úvod, op. cit.; LAYTON, Introduction, op. cit. 3 Stačí odkázať na množstvo literatúry uvádzanej v prehľadoch bibliografie od D. M. Scholera. Por. SCHOLER, Nag Hammadi Bibliography 1948-1969, s. 136-165; ID., Nag Hammadi Bibliography 1970-1994, s. 309-347; ID., CG II, 2 The Gospel of Thomas, in Bibliographia Gnostica: Supplementum II/1 – II/7, Novum Testamentum v rokoch 1998-2004 – k presnej paginácii v jednotlivých ročníkoch pozri Použitá literatúra. Ku kritickému prehľadu a hodnoteniu tomášovskej literatúry por. PRIGENT, L’évangile selon Thomas; HAENCHEN, Literatur; RUDOLPH, Forschungsbericht; DEHANDSCHUTTER, Het Thomasevangelie (do r. 1975 najpodrobnejšia a dosiaľ, pokiaľ mi je známe, vlastne jediná monografia tohoto druhu); ID., Recent Research; FALLON – CAMERON, The Gospel of Thomas; RILEY , The Gospel of Thomas; PERRIN, Recent Trends. 4 CULLMANN , Frage, s. 583-588 rozlišuje štyri skupiny logií podľa pôvodu: 1. tie, ktoré sa doslovne zhodujú so synoptickými evanjeliami; 2. logiá, ktoré ako paralely predstavujú varianty k synoptickým slovám; 3. slová, ktoré sa nenachádzajú v kanonických evanjeliách, ale sú citované v apokryfných evanjeliách, u cirkevných otcov a v manichejských spisoch; 4. slová dosiaľ neznáme. VALANTASIS, R., The Gospel, s. 6 ich delí do troch skupín, pričom pod prvú zahrnuje všetky synoptické paralely (teda 1. a 2. skupinu u Cullmanna). 5 Ako prvý ich identifikoval H. Ch. Puech už v r. 1952. O tomto roku hovorí napr. jeho vtedajší spolupracovník Jean Doresse; por. DORESSE, L’Évangile, s. 13. Pozri tiež príspevky: PUECH, Une collection, op. cit.; ID., Un logion, op. cit. 6 P. Oxy. 1 krátko po r. 200 po Kr.; P. Oxy. 654 polovica 3. st. po Kr.; P. Oxy. 655 medzi rokmi 200 a 250 po Kr. - ATTRIDGE, The Greek Fragments, s. 96-99. 7 Ako prvý bol v r. 1897 bol publikovaný P. Oxy. 1: GRENFELL - HUNT, ΛΟΓΙΑ ΙΗCΟΥ; v r. 1904 vyšli P. Oxy. 654 a 655 a zároveň i všetky tri fragmenty dohromady v jednom zväzku: ID., The Oxyrhynchus Papyri, Part IV, s. 1-28; ID., New Sayings. K podrobnému popisu týchto fragmentov tiež por. HURTADO, The Greek Fragments, s. 21-28. 8 Okrem komentárov k TmEv por. napr. GARITTE, Les Logoi d’Oxyrhynque et l’Apocryphe; ID., GARITTE, Les Logoi d’Oxyrhynque sont traduits; GUILLAUMONT , Les Logia; HOFIUS, Das koptische Thomasevangelium; FITZMYER, The Oxyrhynchus Logoi; MARCOVICH, Textual Criticism; SCHRAGE, Evangelienzitate; LÜHRMANN, Das Thomasevangelium; DE CONICK, Corrections; MEYER - PATTERSON, The Greek Fragments; ATTRIDGE, The Greek Fragments; HURTADO, The Greek Fragments.

9

dochovaná koptská podoba TmEv nie je priamym prekladom žiadneho z dochovaných gréckych rukopisov.9 Na základe datovania gréckych rukopisov TmEv môžeme konštatovať, že v 3. storočí existovali prinajmenšom tri rôzne kópie gréckeho textu TmEv.10 Koptský rukopis TmEv pochádza pravdepodobne z polovice 4. st. po Kr.11 Textová tradícia, ktorú grécke fragmenty a koptská verzia zachovávajú, pripúšťa v zásade dve možné interpretácie. Na jednej strane ich môžeme interpretovať ako dve rôzne textové tradície12 alebo recenzie13 TmEv; na druhej strane nemožno vylúčiť možnosť, že koptský text je (nejakou) recenziou textu(ov) TmEv na P. Oxy.14 Každopádne sa jedná o prinajmenšom dve rôzne edície TmEv,15 staršiu grécku a mladšiu koptskú, medzi ktorými TmEv prešlo istým vývojom. Vývoj, ktorým prešlo TmEv od svojho vzniku až do podoby, aká sa dochovala v jeho koptskej verzii v druhom kódexe z Nag Hammádí, sa bádatelia pokúšajú rekonštruovať a dospievajú k rôznym návrhom na riešenie.16 Samotný vznik TmEv môžeme s určitosťou datovať pred rok 200 po Kr., pravdepodobne do druhej polovice 2. st. po Kr.17 TmEv bolo pravdepodobne napísané v gréčtine18 vo východnej Sýrii, snáď v Edesse.19

9 Por. napr. ATTRIDGE, The Greek Fragments, s. 99-101; BLATZ, Das koptische Thomasevangelium, s. 94-95; VALANTASIS, The Gospel, s. 30. 10 Por. napr. CAMERON, Thomas, Gospel of, s. 535. 11 Por. napr. PLISCH, Das Thomasevangelium, s. 11; KOESTER, Introduction, s. 38. Terminus post quem non je 5. st. – Por. OERTER, Úvod, s. 54. 12 VALANTASIS, The Gospel, s. 4. 13 ATTRIDGE, The Greek Fragments, s. 99. 14 „Yet it also remains possible that the recension which the Coptic represents was based on one of the P. Oxy. texts; none of the differences between the Greek and Coptic versions necessarily precludes this possibility.“ - ATTRIDGE, The Greek Fragments, s. 99. 15 TREVIJANO ETCHEVERRÍA, Introducción, s. 79. 16 Napr. VALANTASIS, The Gospel rozlišuje sedem vrstiev („layers“), ktoré sú nejakým spôsobom prítomné v TmEv a ktoré reflektujú (každá) isté štádium formovania textu TmEv; POKORNÝ, NHC II/2, s. 70-76 – päť vrstiev. CULLMANN , Frage, s. 573-582; ID., Bedeutung, s. 308-309 (dve štádia: prvé ortodoxnejšie z prostredia židokresťanského, druhé (koptské) gnostické); DE CONICK, The Original Gospel of Thomas, s. 179-199 („rolling corpus model”); SCHENKE, On the Compositional History, s. 22-25 („a single-stage hypothesis“). Tai Akagi vo svojej dizertačnej práci dospel k trom štádiám: „Ur-Thomas“, „Oxyrhynchus Thomas“, „Coptic-Thomas“. - AKAGI, The Literary Development, s. 105-392. K iným možnostiam týkajúcim sa procesu a vrstiev vznikania TmEv por. napr. FIEGER, Das Thomasevangelium, s. 4-5. 17 Niektorí autori ho kladú do prvej polovice, napr. KOESTER, Introduction, s. 39; DAVIES, The Gospel, s. 16-17; k zárodočnej zbierke z 1. st. por. POKORNÝ, NHC II/2, s. 75-76. 18 Snáď jediný, kto zastával názor, že TmEv bolo pôvodne napísané v koptčine bol G. Garitte vo svojich príspevkoch zmienených vyššie pozn. 8 a v diskusii s A. Guillaumontom (pozri ibd. vyššie). V posledných rokoch Nicholas Perrin presadzuje názor, že TmEv bolo pôvodne napísané v sýrčine v druhej pol. 2. st. po Kr. Por. predovšetkým jeho monografiu Thomas and Tatian; ďalej napr. ID., NHC II,2; ID., Thomas: The Fifth Gospel; naposledy ID., The Aramaic Origins. Celkovo sa Perrinovej téze dajú vyčítať rôzne nedôslednosti, nepresvedčivosť. Pokiaľ sa jedná o jeho používanie sýrčiny, nie som schopný sa z dôvodu jej neznalosti k nej vyjadriť, ale napr. recenzia od J. Joostena poukazuje na Perrinove obmedzené zvládnutie starých jazykov, jeho netrénovanosť v metódach filologickej analýzy, na množstvo chýb v písaní, transkripcii, analýze a vyhodnotení sýrčiny; celkovo je k jeho práci (presvedčivo) kritický, o čom svedčia jeho veľmi tvrdé slová na adresu Perrinovej práce. Por. JOOSTEN, Nicholas Perrin, 127-129. Ani iné recenzie nie sú nejako zvlášť pozitívne, tak napr. SHEDINGER, Thomas and Tatian, s. 390-391: práca je problematická, pre väčšinu bádateľov neprijateľná, ale stojí za to zaoberať tou tézou; por. tiež WILLIAMS , Thomas and Tatian. 19 FALLON – CAMERON, The Gospel of Thomas, s. 4230: „almost certainly in Edessa“. Výrazným spôsobom sa snažila spochybniť Edessu ako miesto vzniku TmEv Barbara Ehlers(ová), por. EHLERS, Kann das Thomasevangelium aus Edessa stammen?. Jej argumenty vyvracal KLIJN, Christianity in Edessa. Vznik TmEv v Antiochii zastáva DESJARDINS, Where, op. cit. Egyptský pôvod vehementne

10

TmEv a Synoptici Ku vzťahu medzi TmEv a synoptikmi už bolo napísaných nespočetné množstvo príspevkov.20 Formy závislosti, resp. nezávislosti, aké nachádzame u jednotlivých bádateľov, sú rôznorodé predovšetkým z hľadiska ich rôznych prístupov. Tu uvedený veľmi stručný prehľad názorov a ich zástancov vychádza z už vypracovaných prehľadov bádania,21 nekladie si nárok ani na úplnosť ani na podrobnosť. S rôznymi prístupmi sa budeme priebežne stretávať pri vyhodnocovaní vzťahu jednotlivých podobenstiev TmEv k ich synoptickým paralelám.22 G. Quispel vo svojich príspevkoch zastával názor, že Tomášovo evanjelium je nezávislé na synoptických evanjeliách, pričom jeho pramene boli dva: Evanjelium Egypťanov a Evanjelium Hebrejov, ktoré bolo pre TmEv zdrojom tých výrokov, ktoré sú blízke synoptickým.23 Od počiatku bádania nad TmEv existoval značný počet tých bádateľov, ktorí tvrdili, že TmEv je (literárne) závislé na synoptikoch a predstavuje ich gnostické, príp. gnosticizujúce prepracovanie, t. z. že synoptická látka v TmEv je prevzatá zo synoptickej tradície.24 Niektorí ďalší autori poukazovali na dôležitosť kritiky foriem pre problematiku vzťahu TmEv a synoptikov, na základe čoho dospeli k názoru, že TmEv pochádza z tradície, ktorá je v zásade nezávislá na synoptických evanjeliách.25 K samostatnej múdroslovnej trajektórii sa priklonili J. M. Robinson a H. Koester.26 Pre nich je rozhodujúcim kľúčom pre pochopenie postavenia TmEv v širokom spektre raného kresťanstva žáner TmEv, totiž že sa jedná o zbierku výrokov.27 TmEv je tak, podobne ako Q, reprezentantom literárneho druhu múdroslovných zbierok výrokov („Logoi Sophon“), ktorého rôzni predstavitelia – od Achikara až po Pirké avót – sú (však) značne rozdielni. Podobnosť TmEv s Q, typ odvolávania sa na apoštolskú autoritu a neprítomnosť vplyvu kanonickej literatúry ukazujú, že TmEv vzniklo už v prvom storočí po Kr. Oproti synoptickým paralelám

opakovane zastáva Boudewijn Dehandschutter, por. DEHANDSCHUTTER, Les paraboles, s. 203-208; Id., Le lieu. Pred ním GROBEL, How Gnostic, s. 373; a snáď MCARTHUR, The Dependence, s. 287. 20 Stačí odkázať na vyššie uvedené prehľady bádania; por. tiež FREY, Die Lilien, S. 127-147; PATTERSON, A Forschungsbericht and Critique; DEHANDSCHUTTER, Status Quaestionis. 21 V nich je možné dohľadať podrobnejšie bibliografické odkazy a kritické zhodnotenie rôznych názorov. 22 O vzťahu TmEv ku Taciánovmu Diatessaronu por. nnižšie Exkurz V. 23 Neskôr pridal tretí, hermetický zdroj, „a Hermetic gnomology“ – QUISPEL, The Gospel of Thomas Revisited, s. 259-266. 24 Takto napr. GRANT, R. M. - FREEDMAN, D. N.; MCARTHUR, H. K.; HAENCHEN, E.; SCHÜRMANN, H.; KASSER, R.; GÄRTNER, B.; SCHRAGE, W.; MÉNARD, J. E.; FIEGER, M. a iní. K ich príspevkom pozri bibliografiu. 25 Takto napr. CULLMANN , Frage, s. 582-588, skupiny výrokov 2.-4. (por. pozn. 4) ukazujú skôr na teóriu nezávislej ústnej tradície. Pre R. McL. Wilsona je TmEv výsledkom postupného kumulatívneho rastu (nejakého) pôvodného jadra, ktoré prešlo niekoľkými redakciami – látka TmEv tak pochádza z rôznych období (toho vývoja), je rôzne stará a má rôzny pôvod, niečo musí pochádzať i zo synoptikov; na základe odlišného poradia a znenia perikop oproti synoptikom však uvažuje o možnosti, že TmEv vychádza z tradície nezávislej na synoptických evanjeliách – je však treba u každej určiť, čo je sekundárne a vypožičané a čo je pôvodne nezávislé. – Por. napr. WILSON, Studies, s. 144-148. Ku C. H. Hunzingerovi a H. Montefioremu por. nižšie prehľad bádania. 26 Por. ich štúdie vydané v jednom zväzku ROBINSON – KOESTER, Trajectories. 27 Charakteristika takto formulovaná v PATTERSON, A Forschungsbericht and Critique, s. 69.

11

sú výroky v TmEv buď pôvodnejšie alebo sa vyvinuli z foriem pôvodnejších než sú synoptické.28 V reakcii na názory a (ďalší) vplyv Koestera a Robinsona sa aktualizovala myšlienka závislosti TmEv na synoptikov, pričom jej výraznými predstaviteľmi boli B. Dehandschutter a Ch. Tuckett. Dehandschutter sa snaží ukázať, že TmEv nepochádza priamo z nejakej ranekresťanskej zbierky výrokov ako napr. Q, ale predstavuje nový žáner, ktorý bol zvlášť vhodný pre vyjadrenie literárnych a teologických gnostických preferencií, čím sa TmEv stáva príkladom formácie a transformácie Ježišových výrokov v druhom storočí.29 Tuckett poukazuje na rozdiely medzi gréckym a koptským textom TmEv, ktorý predstavuje neskoršie štádium vývoja a dokazuje, že text TmEv bol „fairly fluid“. 30 Každé logion musí byť preskúmané samostatne, zvlášť. Tuckett pri analýze niekoľkých logií ukazuje, že TmEv obsahuje prvky ktoré sú u synoptikov pravdepodobne redakčné a vykazuje tak spojenie s tou látkou, ktorá je u synoptikov výsledkom ich redakčnej činnosti.31 Nemusí sa však jednať o závislosť priamu, ale o nepriamu, napr. v zmysle „secondary orality“ alebo na spôsob evanjeliovej harmónie.32 I na opačnej názorovej strane sa však zväčšoval počet tých, ktorí chápu TmEv ako zbierku výrokov, ktorá sa vyvinula z najranejších štádií ranekresťanskej literárnej produkcie.33 Výraznými predstaviteľmi tohto prúdu sú napr. J. D. Crossan, R. Cameron34 a S. J. Patterson. Crossan zastáva názor, že TmEv reprezentuje tradíciu nezávislú na synoptikoch, ktorá niekedy môže byť pôvodnejšia a autentickejšia.35 Podľa Camerona je TmEv nezávislá zbierka výrokov, ktorá má svoju vlastnú kompozičnú integritu, generickú [druhovú] identitu a vlastné dejiny tradovania. Väčšina výrokov je oproti synoptickým paralelám buď pôvodnejšia alebo vychádza z pôvodnejších foriem tých výrokov.36 Patterson vo svojej monografii The Gospel of Thomas and Jesus analyzuje podrobne jednotlivé logiá, ktoré majú paralely u synoptikov, v niektorých z nich nachádza formu staršiu, v iných Q látku, ktorú použili Mt a Lk, niektoré ďalšie logiá vykazujú nesporné známky Mt a Lk redakčnej ruky – tieto prípady považuje za dôkaz harmonizácie v neskorších štádiách tradovania textu. Preto Patterson preferuje termín „autonómna tradícia“ pred „nezávislou tradíciou“. Z novších alternatívnych riešení môžeme zmieniť názory A. DeConick-ovej,37 ktorá predkladá tzv. „rolling corpus model“: TmEv je tak chápané ako kumulatívny produkt, kedy sa na základné jadro („kernel“) „nabaľovali“ v priebehu času ďalšie tradície ako reakcie na rôzne krízy a vývoje vnútri spoločenstva založeného na „core tradition“ alebo „Kernel Gospel“, ktoré datuje medzi roky 30-50 po Kr.

28 Por. KOESTER, Introduction, 39 a 42. 29 Por. DEHANDSCHUTTER, L’Évangile, op. cit. Ku Dehandschutterovi por. tiež nižšie prehľad bádania. 30 TUCKETT, Thomas and the Synoptics, s. 135. 31 TUCKETT, Thomas and the Synoptics, s. 156. 32 Ku „secondary orality“ a jej zástancom pozri nižšie s. 180. 33 Por. PATTERSON, A Forschungsbericht and Critique, s. 83. 34 Ku Cameronovi pozri nižšie prehľad bádania. 35 Por. napr. CROSSAN, The Parable of the Wicked Husbandmen, s. 461. 36 Por. CAMERON, Thomas, Gospel of, s. 538; ID., The Gospel of Thomas, s. 24. 37 Ku N. Perrinovi pozri vyššie pozn. 18, nižšie pozn. 1606.

12

TmEv a Jn

Vzťahu Tomášovho a Jánovho evanjelia sa dosť dlhú dobu nevenovala nejaká zvláštna pozornosť. Táto situácia sa však zhruba od deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia zlepšuje. Rôzne interpretácie ich vzťahu môžu byť rozdelené do niekoľkých skupín:38 1. podoba TmEv je ovplyvnená Jánovým evanjeliom buď priamo39 alebo nepriamo prostredníctvom gnosticky orientovaného prostredníka40; 2. TmEv a Jn nezávisle na sebe vychádzajú z tradícií židokresťanského, enkratického, múdroslovného alebo ranegnostického pôvodu;41 3. TmEv a (chronologicky neskoršie) Jn pochádzajú zo spoločného prostredia (Trägerkreisen) a navzájom si konkurujú;42 4. TmEv a Jn si síce navzájom konkurujú, avšak nepochádzajú zo spoločného prostredia (Trägerkreisen).43 K metóde Pre pojednanie tejto práce bolo vybratých jedenásť (naratívnych) podobenstiev v TmEv, ktoré majú paralely v synoptických evanjeliách: podobentvo o múdrom rybárovi (log. 8); o rozsievačovi (log. 9); o horčičnom zrnku (log. 20); o vytrhaní kúkoľa (log. 57); o bohatom človekovi (log. 63); o tých, ktorí odmietli pozvanie na hostinu (log. 64); o pánovi vinice a vzdtorovitých vinároch (log. 65); o perle (log. 76); o žene, malom kvae a veľkých chleboch (log. 96); o pastierovi a stratenej najväčšej ovci (log. 107); o skrytom a nepoznanom poklade v poli (log. 109).44

38 Delenie a základnú charakteristiku jednotlivých skupín preberám z POPKES, Ich bin das Licht, s. 642; por. ID., About the differing approach, s. 295; DUNDERBERG, John, S. 361-365; RILEY , The Gospel of Thomas, s. 239-240. 39 Napr. SELL, Johannine Traditions, s. 25; MARCOVICH, Textual Criticism, 74. 40 Napr. BROWN, The Gospel of Thomas. Do tejto skupiny môžeme snáď zaradiť i samotného Popkesa, ktorý tvrdí, že koptské TmEv, podobne ako Filipovo evanjelium a Tajná kniha Jánova, predstavuje relektúru janovských spisov. Por. POPKES, Ich bin das Licht, s. 670-672; ID., Das Menschenbild, s. 91-100. Čiastočne sa prelína s treťou skupinou, avšak v obrátenom chronologickom poradí. Tvrdí totiž, že „sich im wesentlich jüngeren koptischen Thomasevangelium theologische Strömungen manifestieren, die partiell auch aus der früheren Gegnerschaft der johanneischen Schriften herzuleiten sind.“ - POPKES, Ich bin das Licht, s. 672. V tejto prvej skupine na tomto mieste uvádza Popkes i I. Dunderberga; ten však so svojimi názormi patrí do skupiny 2. Tvrdí totiž napr., že porovnanie Ja-výrokov v TmEv a Jn nevykazuje „no signs of a close mutual relationship, either. (…) Thomas and John were part of a wider early Christian discussion of the same issues, but without showing any sign of awareness of the other’s positions. (...) are independent of each other. On the other hand, some affinities between them suggested a common intellectual and theological background for both gospels.“ - DUNDERBERG, The Beloved Disciple, s. 200-201; 113-114; ID., „Thomas’ I-sayings, s. 63-64; por. tiež jeho príspevok Thomas and the Beloved Disciple. 41 Napr. KOESTER, Ancient Christian Gospels, s. 113-124; 42 Napr. DAVIES, The Gospel of Thomas, s. 106-116, zvlášť s. 107 a 116: „It may be correct to see in the later Johannine writings a developed and transformed version of Thomasine Christianity.“ V článku The Christology, s. 682 publikovanom o deväť rokov neskôr je Davies ešte konkrétnejší: „Thomas may well be a text from the Christian community that, in a later decade, produced the Gospel of John.“ 43 Napr. RILEY , The Gospel of Thomas, s. 240; Id., RILEY , Resurrection Reconsidered; DE CONICK, Voices, s. 68-108; ID., John Rivals Thomas; PAGELS, Exegesis, s. 491-492. 44 S týmto počtom synoptických podobenstiev pracuje napr. Sheppard, LINDEMANN , Gleichnisinterpretation, s. 215; MENESTRINA, Le parabole – 11; CAMERON, Parable, s. 3; BLOMBERG,

13

Základné dve rovnocenné otázky, na ktoré budeme hľadať odpoveď pri analýze každého z týchto podobenstiev a ktoré teda formulujú dva rovnocenné ciele tejto práce, sú: 1. Aké je posolstvo príslušného podobenstva v kontexte TmEv, ako ho treba interpretovať, chápať v rámci TmEv, v súvislosti s teologickými myšlienkami TmEv vôbec? 2. Aký je vzťah daného podobenstva v TmEv k jeho paralelám v Mk, Mt a/alebo Lk?45 Prvým základným krokom je (teda) synchrónny výklad podobenstva v kontexte koptského TmEv. Požiadavka (a potreba) interpretovať TmEv synchrónne ako je samo osebe nie je nová,46 jej praktická realizácia sa však začína viac presadzovať až od konca 20. storočia,47 odkedy sa venuje v tejto súvislosti i viac priestoru reflexii ohľadom metodológie takéhoto výkladu.48 TmEv synchrónne vyložené sa potom stáva substrátom pre (diachrónne) porovnanie s akýmkoľvek ďalším spisom, paralelami v iných spisoch rôznej proveniencie.49 Predpokladáme, že TmEv nevzniklo pôvodne ako súčasť nejakej zbierky spisov, ale bolo (v nejakej podobe) samostatným dokumentom, ktorý bol v priebehu ďalšieho vývoja čítaný, doplňovaný o ďalšie výroky, redigovaný, a tak začleňovaný do iných širších kontextov, zbierok, knižníc.50 Takýto proces ukazujú a potvrdzujú prinajmenšom práve papyrusy z Oxyrhynchu a rukopisy z Nag Hammádí, ktoré predstavujú dva odlišné širšie literárne a čitateľské kontexty pre TmEv, zrejme nie pôvodné.51 Samotný charakter dokumentu, zbierka výrokov, umožňuje tento proces, je preň obzvlášť vhodný.

Celkovo vzaté môže byť TmEv chápané ako dokument „na ceste ku gnóze“,52 preto je legitímne čítať ho i z hľadiska gnózy/gnosticizmu,53 príp. manicheizmu54 – t. z. že ho môžeme porovnávať s myšlienkami v iných jasne gnostických spisoch alebo so zmienkami o gnostickom učení u Otcov. TmEv je zároveň súčasťou druhého kódexu z Nag Hammádí – je teda (metodologicky) legitímne interpretovať ho Tradition, s. 177; STROKER, Extracanonical Parables, s. 96; SEVRIN, La rédaction, s. 343; uvádza ho tiež FALLON – CAMERON, The Gospel of Thomas, s. 4209. KESZIOVÁ, M., Podobenstvá, s. 31-32 uvádza tiež jedenásť synoptických podobenstiev v TmEv, avšak namiesto log. 8 má log. 35. Odlišný počet uvádz napr. HULTGREN, The Parables, s. 430: 10 (nepočíta log. 8); Briscoe vo svojej dizertačke pracuje s 22 podobenstvami; POPKES, Einleitung, 856 uvádza 21 podobenstiev, ktoré môžu byť chápané ako bezprostredné paralely k synoptickým textom. 45 K rôznym možnostiam por. vyššie s. 10-11. 46 Už v r. 1960 ju vyslovil GRANT, Two Gnostic Gospels, s. 2: „Is it not the duty of the analyst to look first of all at books as a whole before proceeding to break them up into what he imagines their sources to be? Must he not, in other words, consider the purposes for which Thomas and Philip were written and treat these gospels as entireties before considering what the books were made up out of?“ 47 Tak napr. Valantasis; predtým Lelyveld(ová), Suarez. K nim por. POKORNÝ, NHC II/2, s. 83n. 48 Por. predovšetkým štúdiu SELLEW, The Gospel of Thomas (jeho heslo: „Let Thomas be Thomas“) a hneď za ním nasledujúci príspevok SEVRIN, L’interprétation. 49 „l’analyse de Religionsgeschichte doit suivre la critique littéraire, et non la précéder.” - SEVRIN, L’interprétation, s. 353. 50 „In any case, we may be dealing here with a collection of sayings which has had multiple purposes during the course of its history.“ - NELLER, Diversity, s. 12. 51 „the Nag Hammadi readers may not have been the same theological group for which Thomas was originally intended.“ - NELLER, Diversity, s. 11, pozn. 51. 52 „Jesusüberlieferung auf dem Weg zur Gnosis“ - SCHRÖTER – BETHGE, Das Evangelium, s. 163. 53 Takto napr. Trebijano Etcheverría, Fieger, Gärtner, Haenchen; Ménard, Schrage, Grant-Freedman. Por. tiež DEMBSKA – MYSZOR, Teksty, s. 78-83. 54 Por. napr. HELDERMAN, Log 97; ID., Manichäische Züge; NAGEL, Der Spruch; Id., Synoptische Evangelientradition; COYLE, The Gospel. O tom, že manichejci používali TmEv por. svedectvá cirkevných Otcov uvedené v ATTRIDGE, The Greek Fragments, s. 104-109.

14

v súvislosti s ostatnými spismi tohto kódexu, predovšetkým Filipovým evanjeliom a Tajnou knihou Jánovou.55 Je možné čítať ho tiež napr. v kontexte židokresťanskom (Quispel); asketickom (Valantasis); v kontexte mystických tradícií (DeConick) atď.

Je však tiež legitímne interpretovať výroky TmEv len v kontexte celého (koptského) TmEv ako takého, bez vzťahov k iným spisom alebo k nejakým teologickým alebo náboženským smerom. Základom pre takýto (synchrónny) prístup je, že TmEv, i keď [pre nás]56 nevykazuje nejakú jednotiacu (obsahovú) líniu vo svojej štruktúre,57 - ale len isté voľné prepojenie výrokov,58 - predstavuje najbližší referenčný systém, referenčnú jednotku, vzhľadom ku ktorej alebo v rámci ktorej by tieto výroky mohli a mali byť najskôr interpretované.

Vzhľadom ku charakteru TmEv ako zbierky výrokov je podstatnou (sú)časťou takéhoto synchrónneho výkladu práve interpretácia jednotlivých logií, ktorá vychádza primárne zo zohľadnenia užšieho kontextu, napr. menšej skupiny logií prepojených tematicky alebo formálne, alebo zo súvislosti s inými logiami v TmEv, ktorá je daná napr. príbuznými myšlienkami, podobnou terminológiou, príp. formálnou blízkosťou.59 Týmto spôsobom budeme postupovať pri interpretácií jednotlivých podobenstiev TmEv.60 Výrok takto vyložený môže byť porovnávaný s paralelnými výrokmi v iných dokumentoch a s ich (teologickým) výkladom. V tejto súvislosti tiež treba mať na pamäti, že podobné znenie, podobná terminológia neznamená automaticky podobný význam; posolstvo príslušného textu, v našom prípade podobenstva, môže byť totiž správne určené až/len na základe kontextu, do ktorého je zasadené a s ohľadom na zámer, úmysel autora spisu. Preto je dôležité porovnávať paralelné verzie podobenstva nielen z hľadiska ich vlastnej formy/znenia, ale i z hľadiska ich

55 Takto v poslednej dobe intenzívne Enno Edzard Popkes vo svojich príspevkoch. Pozri Použitá literatúra. 56 Nedokážeme zistiť, či ju v spise videli autor/redaktor, príp. adresáti/čitatelia evanjelia. 57 Rôzne pokusy o nájdenie štruktúry v TmEv: napr. PATTERSON, The Gospel, s. 102 tvrdí, že „catchword association is the principle upon which the sayings in the Gospel of Thomas were originally collected“. Podobne CALLAHAN , No Rhyme, s 425, ktorý považuje mots clés za „the key to the mysterious compositional rationale of the wisdom book entitled Gospel of Thomas. D. H. Trip ako kritérium delenia zvolil otázky učeníkov [v log. 6; 12; 18; 20; 24; 37; 43; 51-2-3; 99; 113], ktoré podľa neho predstavujú názvy jednotlivých kapitol knihy („chapter-headings“) – por. TRIPP, The Aim, s. 42-43. V. Robbins, ktorý analyzuje otázky v TmEv z hľadiska socio-rétorického, okrem iného uvádza, že otázky (ktorých je tridsať v dvadsiatich výrokoch) a odpovede v TmEv vytvárajú jeho rétorickú kompozíciu a majú za následok, že „internally the Gos. Thom. has the nature of a manual for discussion, dialogue, and reflection“. – ROBBINS, Rhetorical Composition, s. 92. Štruktúre TmEv sa podrobne vo svojej doktorskej práci venoval P. P. Meerburg: logiá v TmEv nie sú zoskupené ľubovoľne, ale prostredníctvom „1. trefwoord-samenhang, 2. parallellie en gedachte-associatie, 3. ontwikkeling en (of) conclusie uit het (een) voorgaand L., 4. latere invoeging of bewerking, volgens 1), 2) of (en) 3).“ Spojovacím prvkom je centrálna téma TmEv, ktorá je pojednávaná cyklicky: „Jezus leert: zoek hek Koninkrijk in u zelf, wend u af van de wereld en van de uitwendige godsdienst.“ Vychádzajúc z hlavnej témy môžeme rozdeliť TmEv na perikopy, ktoré sú viazané na formu dialógu. „Deze indeling, die de stelregel volgt: ‘een vraag of interruptie betekent een nieuwe §’ is niet bedoeld als rechtvaardiging, doch slechts als illustratie van het centrale thema.” - MEERBURG, De structuur, s. 175-176. 58 Môžeme spolu s Haenchenom hovoriť o „eine lockere Einheit“ - HAENCHEN, Die Botschaft, s. 13; takisto FIEGER, Das Thomasevangelium, s. 5. 59 Por. SEVRIN, L’interprétation, s. 354-355. 60 Interpretácia podobenstva v kontexte TmEv má okrem iného za cieľ zistiť, či podobenstvo obsahuje známky redakčného spracovania autora/redaktora TmEv – ak ich totiž dokážeme detegovať, identifikovať, môžeme sa tak dostať trochu bližšie k tej verzii, ktorú mal, mohol mať autor/redaktor TmEv k dispozícii. Podobne sa dá postupovať i u synoptikov. „Vypreparované“ verzie môžu tiež do istej miery prispieť k objasneniu vzťahov medzi TmEv a synoptikmi.

15

vlastného obsahu a významu v kontexte toho spisu, v ktorom sa nachádzajú, ktorého sú súčasťou. Porovnávaním výroku/podobenstva TmEv s paralelami v iných spisoch sa dostávame na rovinu diachrónneho výkladu, pretože cieľom takého porovnania je zistiť, v akom sú vzájomnom vzťahu, a teda zistiť, z akého teologického/náboženského prostredia môže pochádzať príslušné logion. Snažíme sa zistiť, či a aká existuje medzi nimi literárne-teologická príbuznosť, na základe ktorej by s mohlo uvažovať o ich prípadnej vzájomnej (ne)závislosti. Uvedený postup tak bráni tomu, aby boli na výroky/podobenstvá TmEv automaticky aplikované napr. gnostické názory, myšlienky.61 Platí to samozrejme i pre paralely v židokresťanských a ďalších apokryfných evanjeliách (Hebrejov, Egypťanov atd.), pre Taciánovo Diatessaron a prirodzene i pre kanonické evanjeliá. Istý metodologický problém môže predstavovať skutočnosť, že bude porovnávaný koptský text TmEv s gréckym textom synoptikov.62 K našej škode sa v papyrusoch z Oxyrhynchu nedochovalo žiadne grécke znenie tomášovských podobenstiev, ktoré by určite bolo ďaleko zaujímavejšie pre porovnanie s kánonickými paralelami, a i so samotným koptským znením. Preto koptský text je tým jediným, z ktorého môžeme vychádzať, ktorý môžeme používať. Bolo by síce možné využiť napr. už existujúce spätné preklady do gréčtiny,63 jednalo by sa však v prípade podobenstiev o text hypotetický (i keď snáď viac alebo menej pravdepodobný a prijateľný), ktorého využitie pre porovnanie by i tak bolo dosť obmedzené.64 Budeme síce pracovať s koptským znením podobenstiev, ale zároveň s predpokladom, že existovala ich grécka verzia, ktorá mohla byť (napr. pri prekladaní do koptštiny) upravená, bohužiaľ nedokážeme zistiť v akej miere. Predpokladáme však tiež, že koptské znenie podobenstva zachováva základné rysy, prítomné už v gréckej predlohe, ktoré dávajú tomášovskej verzii jej špecifický ráz. Týmito základnými rysmi sú v pojednávaných podobenstvách napr. veľká ryba v log. 8; obrábaná pôda v log. 20; žena ako subjekt podobenstva v log. 96; istý dôraz na nepoznanie v log. 65; tri postavy v log. 109; najväčšia ovca v log. 107; štyri pozvania v log. 64; dôraz na vytrhanie kúkoľa v log. 57; dobrá úroda v log. 9; obchodník s tovarom v log. 76. Bez predpokladu tejto elementárnej kontinuity medzi koptskou a predpokladanou gréckou verziou by sme boli nútení v podstate už a priori prehlásiť všetky koptské verzie podobenstiev, resp. logií v TmEv, ku ktorým nie sú dochované grécke texty, za neskoršie výtvory a ich vzťah ku synoptikom by tak bol od začiatku vcelku jasný.65

61 Konkrétnym príkladom takejto neadekvátnej aplikácie môže byť napr. Gärtnerov výklad podobenstva o stratenej ovci v TmEv 107 na základe podobného podobenstva z Evanjelia Pravdy. Por. nižšie log. 107. Tiež je napr. vhodné rozlíšiť a určiť, či sa jedná a) o látku rýdzo gnostickú alebo b) o látku, ktorá je spoločná gnosticizmu a kresťanstvu alebo c) o látku, ktorá je pôvodne kresťanská, ktorá však bola adaptovaná pre gnostické účely. – Takto WILSON, Studies, s. 21. 62 Tomuto problému sa vo svojej dizertačnej práci o podobenstvách v TmEv vyhýba Sheppard tým, že vychádza z porovnania koptského TmEv s koptskými prekladmi synoptikov. 63 Grécky preklad logií uvádzajú napr. KASSER, L’Évangile; BETHGE, Evangelium; PLISCH, Das Thomasevangelium. 64 Napr. v log. 9: aký bol termín v gréckej predlohe, resp. ako by sa preložil do gréčtiny termín etnanouf? kalo,j alebo avgaqo,j? Koptské preklady synoptikov oba termíny prekladajú spoločným slovom – etnanouf. Od prekladu by sa totiž potom odvíjala úvaha, či Tomášov text na tomto mieste je bližší Lukášovmu (avgaqo,j) alebo Markovmu/Matúšovmu (kalo,j). Na tomto a podobných miestach budeme musieť konštatovať, že sa nedá v takomto prípade nič vyvodiť pre vzťah (ne)závislosti TmEv na synoptikoch, a ten bude musieť byť stanovený na základe iných/ďalších indícií v textoch. 65 Tiež predpokladám i podobný užší kontext, i keď tu musíme byť podstatne opatrnejší, rezervovanejší, ako ukazuje napr. rozdiel v usporiadaní logia v P.Oxy. 1, 23-30, ktoré je v koptskom

16

Po úvodnom prehľade bádania o podobenstvách v TmEv bude každému z jedenástich podobenstiev venovaná zvláštna kapitola. Každá kapitola je rozdelená na dve základné časti, ktoré zodpovedajú dvom vyššie stanoveným cieľom tejto práce (t. z. výklad podobenstva v kontexte TmEv a porovnanie so synoptickými paralelami), a stručné záverečné zhrnutie výsledkov porovnania, analýzy a interpetácie v príslušnej kapitole. Úvodná poznámka

Tri podobenstvá (log. 64; 96; 107) boli spracované v licenciátnej práci s názvom Podobenstvá v Tomášovom evanjeliu, ktoré majú paralely v Matúšovom a zároveň v Lukášovom evanjeliu, obhájenej na CMTF UP v Olomouci v r. 2003; neskôr mierne upravené boli publikované každé zvlášť v časopiseckej podobe.66 Okrem nich boli publikované ďalšie tri podobenstvá (log. 8; 63; 65).67 V tejto práci obsahujú uvedené podobenstvá buď len mierne úpravy a doplnenia (log. 63; 65) alebo väčšie zásahy do štruktúry a obsahu (log. 96; 107) alebo sú výrazne až zásadne prepracované (log. 8; 64).

Text podobenstiev TmEv preberám z Laytonovej edície druhého kódexu z Nag Hammádí,68 číslovanie viet v rámci jedného logia podľa textu v Alandovej synopse.69 Text Nového zákona z 27. vydania Nestle-Aland. Koptský preklad synoptikov z Hornerovho vydania sahidského Nového zákona a z vydaní od G. Aranda-Péreza a H. Queckeho.70 Slovenské citácie zo Starého zákona a skratky biblických kníh preberám z jednozväzkového vydania z r. 1996.71 Skratky rukopisov z Nag Hammádí preberám z prvého zväzku ich vydania v českom jazyku.72 Pri paralelných prekladoch textu TmEv do slovenčiny sa usilujem o doslovný preklad, i keď miestami snáď na úkor zrozumiteľnosti. Slovo „logion“ chápem ako neutrum.73

TmEv rozdelené – log. 30 a 77b. Týka sa to predovšetkým dvoch skupín log. 8-9; 63-35, kde súvislosť medzi nimi tak, ako je uvedená nižšie, nie je, nemusí byť viazaná len na koptské znenie, ale je predstaviteľná i v gréckej predlohe. K niektorým ďalším metodologickým aspektom Exkurz V. 66 PAVELČÍK , J., „Podobenstvo o pastierovi a stratenej najväčšej ovci. Tomášovo evanjelium: Logion 107,“ in Sýkora, J. E. a kol., Mlékem a medem oplývající. Sborník českých katolických biblistů Karlu Skalickému k sedmdesátinám. Praha: SGS, 2004, s. 67-84; ID., „Podobenstvo o žene, malom kvase a veľkých chleboch. Tomášovo evanjelium: Logion 96,“ Teologické studie 1 (2005), 28-36; ID., „„Kupci a obchodníci nevojdú na miesta môjho Otca.“ Tomášovo evanjelium: Logion 64,“ Teologické studie 1 (2006), 6-31. 67 PAVELČÍK , J., „Podobenstvo o múdrom rybárovi. Tomášovo evanjelium: Logion 8,“ Teologické studie 2 (2006), 34-49; ID., „Príbeh o pánovi vinice a vzdorovitých vinároch. Tomášovo evanjelium: Logion 65,“ Teologické studie 1-2 (2007), 7-24; ID., „O bohatom človekovi. Tomášovo evanjelium: Logion 63,“ in Láska z čistého srdce, z dobrého svědomí a z úpřimné víry (1 Tim 1,5). Studie věnované Ladislavu Tichému k 60. narozeninám, eds. CHALUPA, P. a ZAJÍCOVÁ, L., Olomouc: Univezita Palackého, 2008, s. 139-163; ID., „Vzdorovití vinári v Tomášovom evanjeliu: Porovnanie so synoptikmi,“ Studia Theologica 10, č. 2 [32] (2008), 26-49. 68 LAYTON, Nag Hammadi Codex II, 2-7, op. cit. Pokiaľ sa budeme odvolávať na anglický preklad TmEv z tejto edície, treba upresniť, že jeho autorom je T. O. Lambdin. Na tejto edícii „basiert im Wesentlichen“ i text v Alandovej synopse. – Por. BETHGE, Werdet Vorübergehende, s. 43. 69 Toto číslovanie však nie je pôvodné, ale prevzaté z KLOPPENBORG ET AL., Q-Thomas Reader. Por. BETHGE, Werdet Vorübergehende, s. 44; ID., Evangelium, 517; tiež PLISCH, Das Thomasevangelium. 70 HORNER, The Coptic version of the New Testament in the Southern dialect, Vol. I: Mathew and Mark; Vol. II: Luke; ARANDA PÉREZ, El evangelio de san Mateo, op. cit.; QUECKE, Das Lukasevangelium saïdisch; ID., Das Markusevangelium saïdisch, op. cit. 71 Sväté písmo Starého i Nového zákona. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 1996. 72 Por. Rukopisy z Nag Hammádí, 2008, s. 300-301. 73 Takto HERIBAN, Príručný lexikón, s. 646. V slovensky písanej biblistickej literatúre sa totiž môžeme stretnúť i s formou maskulína – ten logion, tie logiony.

17

I. Podobenstvá v TmEv – preh ľad bádania Pre prehľad bádania boli vybrané tie príspevky, ktoré sa zaoberajú primárne podobenstvami v TmE, predovšetkým tými, ktoré majú paralely v synoptických evanjeliách a o ktorých pojednáva táto práca. Nie sú tu začlenené štúdie a monografie, ktoré sa primárne zaoberajú Ježišovými podobenstvami v kanonických evanjeliách a pritom sa venujú i otázke vzťahu k TmEv; a takisto neberieme do úvahy tie príspevky, ktoré sa venujú tým podobenstvám z TmEv, ktoré nemajú paralely u synoptikov, resp. nie sú pojednávané v predloženej štúdii.74 Prehľad sa snaží postupovať v zásade chronologicky, pričom výnimkou sú tí autori, ktorí vypracovali viac štúdií k podobenstvám TmEv v dlhšom časovom rozpätí. Pretože s detailami z uvedených príspevkov sa pracuje pri jednotlivých podobenstvách pojednávaných v tejto práci, obmedzujeme sa na základnú charakteristiku a popis metód a záverov, ktoré jednotliví autori použili a ku ktorým došli. Charakter prehľadu je informatívny, pretože konfrontačne-kritické pojednanie by vydalo na samostatnú monografiu podobne ako i širšie kritérium výberu odbornej literatúry.

Hneď po fotokopickom vydaní textu TmEv Pahorom Labibom v r. 195675 G. Garitte zverejnil koptský text a latinský preklad tých logií, ktoré zodpovedajú gréckym Ježišovým výrokom z papyrusov z Oxyrhynchu.76 Krátko nato na žiadosť Luciena Cerfaux-a pripravil i koptský text a latinský preklad ôsmich podobenstiev77 o kráľovstve v TmEv, ktorý bol podkladom pre a vyšiel spoločne s prvou štúdiou o podobenstvách v TmEv, ktorú napísal L. Cerfaux.78 Samotný príspevok Cerfaux-a sa venuje ôsmim podobenstvám o kráľovstve (log. 20; 57; 76; 96; 97; 98; 107; 109),79 pričom jeho zámerom je pokúsiť sa „určiť ich miesto vnútri alexandrijskej literatúry druhého storočia“.80 Najskôr sa venuje literárnym vzťahom uvedených podobenstiev s ich paralelami v kanonických evanjeliách; dochádza k záveru, že autor TmEv v prípade podobenstiev o kráľovstve čerpal predovšetkým z Mt 13 a len v prípade podobenstva o horčičnom semene sa inšpiroval Markovou verziou. Spojenia s Jn a Lk sú „peu appuyés“.81 Podobenstvá v log. 97 a 98, ktoré sa nenachádzajú u synoptikov, autor TmEv pravdepodobne nevymyslel sám. Kráľovstvo v TmEv je výrazne individualizované a interiorizované a táto jeho charakteristika, dôraz na „vnútorný život“ („la vie intérieure“) sa vzťahuje i na podobenstvá o kráľovstve (log. 20; 96; 98; 57; 107). Druhým dôležitým aspektom je skutočnosť, že v podobenstvách o kráľovstve sa kladie dôraz na činnosť človeka, jeho nasadenie, iniciatívu: „hľadanie“ (log. 107), prácu (log. 20; 76; 109), námahu (log. 97 a 107), ktorá kontrastuje s nečinnosťou (log. 109) a bezstarostnosťou (log.

74 Práve na základe týchto kritérii tu paradoxne nebude venovaný priestor napr. rozsiahlemu kompendiu o Ježišových podobenstvách vydanému R. Zimmermannom a ďalšími v r. 2007. Buď sa totiž jednotliví autori venujú hlavne podobenstvám z kanonických evanjelií alebo sa v časti venovanej podobenstvám TmEv venujú podobenstvám, ktoré nemajú paralely v NZ alebo majú, ale nie sú súčasťou našej práce. 75 LABIB , Coptic Gnostic Papyri, op. cit. 76 GARITTE, Le premier volume, op. cit. 77 O nich hovorí už GARITTE, Le premier volume, s. 65. 78 GARITTE, G. - CERFAUX, L., „Les paraboles du royaume dans l‘“Évangile de Thomas“,“ Muséon 70 (1957), 307-327. 79 V štúdií je však použité odlišné číslovanie logií: log. 20; 56; 77; 96; 97; 98; 106; 108. 80 GARITTE - CERFAUX, Les paraboles, s. 311. 81 GARITTE - CERFAUX, Les paraboles, s. 315.

18

97). Oba podstatné aspekty kráľovstva sa vzájomne nevylučujú, ale dopĺňajú: činnosť v službe kráľovstva prispieva k pokroku, rastu (progrès) kráľovstva vo vnútri človeka. Náboženskou klímou (le climat religieux), v ktorej mohli existovať takto pojaté podobenstvá o kráľovstve, je (heterodoxná) valentínska gnóza, o čom vypovedá hlavne úvod TmEv a séria charakteristických rysov pridaných ku spoločnej (cirkevnej, resp. cirkevne-ortodoxnej) tradícii v podobenstvách. V r. 1960 na opačnom konci zemegule vychádza stručný článok J. D. McCaughey-ho,82 ktorý sa venuje len niektorým rysom dvoch synoptických podobenstiev, ktoré majú paralelu v TmEv – podobenstvo o zlých vinároch (log. 65) a o veľkej hostine (log. 64).83 Predpokladá, že TmEv (okrem iného) obsahuje niektoré tradície žido-kresťanstva Palestíny prvého storočia po Kr., a pokúša sa zistiť, či výroky synoptického charakteru vychádzajú z tradície, ktorá je „stará a nezávislá na synoptickej tradícii“, či teda existuje dôkaz o „závislosti na tradícii paralelnej, snáď dokonca i pôvodnejšej než je synoptická“.84 Pri log. 65 poukazuje na tie alegorické momenty, ktoré boli k pôvodnému Ježišovmu podobenstvu pridané pri jeho ďalšej interpretácii v cirkvi. Po ich „odizolovaní“ zostáva znenie, ktoré je veľmi podobné tomu zneniu v TmEv, ktoré zostane po odstránení gnosticizujúcich doplnkov. Prvú časť končí otázkou, či Tomáš bol predčasným „vyšším kritikom“ (higher critic) alebo zachováva najstaršie znenie podobenstva. V prípade log. 64 nachádza istú blízkosť TmEv ku Lk proti Mt. TmEv a Mt sa zhodujú len v jednom, ale „najdôležitejšom“ momente proti Lk – reakcia pána/kráľa na správu o odmietnutí. Pokiaľ sa jedná o obsah, tak TmEv sa zásadne odlišuje od veľkých synoptikov. Avšak pokiaľ sa jedná o formu, neobsahuje ani Matúšovo alegorizovanie ani Lukášove dodatky. Na tomto mieste McCaughey končí svoj príspevok rečníckou otázkou, ktorá vyjadruje jeho odpoveď na otázku položenú v úvode: „Nenaznačuje toto závislosť na tradícii odlišnej od matúšovskej a lukášovskej?“ H. Montefiore na začiatku svojej štúdie85 zvažuje rôzne možnosti interpretácie vzťahu TmEv a synoptikov vzhľadom k látke, ktorú majú spoločnú. Vychádza z existencie dubletov v TmEv, na základe ktorých tvrdí, autor TmEv pravdepodobne používal rôzne písomné zdroje pri spisovaní svojej zbierky. Okrem synoptikov to mohli byť Evanjelium Hebrejov a Evanjelium Egypťanov. Nedá sa presne určiť, nakoľko z nich čerpal kvôli ich dochovanému fragmentárnemu charakteru. Nedá sa však vylúčiť možnosť, že Tomáš nič zo svojej „synoptickej“ látky neodvodil zo synoptikov, ale skôr z Evanjelia Hebrejov. Tomuto evanjeliu dáva prednosť pred Ev. Egypťanov, pretože 1) obsahovalo ranú tradíciu, ktorá sa pravdepodobne viac prekrývala to synoptickými evanjeliami, a 2) niektoré odlišnosti medzi TmEv a synoptikmi sa môžu vysvetliť na základe spoločnej aramejskej tradície, z ktorej TmEv i synoptici vychádzali. Tento svoj predpoklad overuje na podobenstvách, ktoré sú pre porovnanie vhodné, je možné nájsť medzi nimi veľa zaujímavých podobností a prostredníctvom nich je možné sa dostať bližšie k slovám historického Ježiša. Pri porovnávaní podobenstiev v TmEv so synoptickými paralelami používa Jeremiasove „zákony transformácie“, ktoré je lepšie

82 McCaughey, J. D., „Two Synoptic Parables in the Gospel of Thomas,“ Australian Biblical Review 8 (1960), 24-28. 83 Predstavuje tak istým spôsobom akési doplnenie Cerfaux-a, ktorý sa týmto podobenstvám nevenoval. Nie je isté/jasné, či McCaughey poznal Cerfaux-ov príspevok, v článku o ňom nie je žiadna zmienka. 84 McCaughey, Two Synoptic Parables, s. 24. 85 MONTEFIORE, H., „A Comparison of the Parables of the Gospel according to Thomas and of the Synoptic Gospels,“ New Testament Studies 7 (1960/61), 220-248.

19

charakterizovať ako „tendencie smerom k zmene“ (tendencies towards alteration).86 Prikrášlenia (embellishments) môžu byť v niektorých prípadoch považované za sekundárne, v iných naopak za pôvodnejšie. Pokiaľ sa jedná o adresátov (audience), bolo TmEv evidentne napísané pre úzky okruh gnostických kresťanov a vzhľadom k týmto gnostickým čitateľom bol podobenstvám daný nový význam. V prospech celkového gnostického charakteru hovorí tiež to, že pre TmEv je charakteristické, že sa v ňom nenachádza hortatívny materiál, preto ani jeho podobenstvá nie sú použité pre hortatívne účely. Cieľom všetkých podobenstiev je „ukázať pravú cestu gnózy“. TmEv ako celok je gnostickým dielom a slová alebo myšlienky gnostického systému sa objavujú v podobenstvách TmEv: napr. dôraz na individualizmus, ktorý sa prejavuje i v gnostickom pojatí kráľovstva ktoré je chápané ako prítomná realita, ktorú človek dosiahne pravým poznaním (napr. log. 64; 107; 96; 57). Pravdepodobným dôvodom, prečo v TmEv nie sú alegorické detaily a interpretácie, je aby „pravá“ interpretácia Ježišových výrokov nebola dostupná všetkým, ale len gnostikom (gnostic initiates). Z tohto dôvodu je pravdepodobné, že niektoré podobenstvá necháva „in a comparatively primitive state“, zatiaľ čo iné drasticky mení vzhľadom ku gnostickému účelu.87 Na druhej strane z hľadiska zoskupovania a spájania podobenstiev sa ukazuje, že TmEv vo väčšine prípadov preberalo poradie z nezávislej tradície, zo zdroja nezávislého na synoptikoch. Zasadenie [setting] podobenstiev ukazuje, že v prípade kontextu a úvodných formúl podobenstiev môžeme vidieť redakčnú ruku autora TmEv, závery však zrejme čerpal zo svojho zdroja. Záver, ku ktorému dochádza, je, že v mnohých prípadoch sú verzie podobenstiev v TmEv druhotného rázu (inferior), čo súvisí s celkovou gnostickou tendenciou TmEv. Často je však uspokojujúcejšie vysvetlenie, ktoré predpokladá používanie zdroja na synoptikoch nezávislého, ktorý je v niektorých prípadoch prvotnejší (superior). Niektoré varianty v TmEv sú podporené dosvedčením variantov zo žido-kresťanskej tradície. To ukazuje, že zdroj TmEv sa mohol odchýliť od synoptickej tradície predtým, než bola evanjeliová látka preložená z aramejčiny do gréčtiny. Toto následne dosvedčuje že TmEv používalo evanjelium Hebrejov ako zdroj mnohých zo svojich podobenstiev. Ďalším príspevkom je M. Adinolfi -ho analýza a interpretácia dvoch podobenstiev – o sieti (log. 8) a o kvase (log. 96).88 V úvode poukazuje na skutočnosť, že žiadne podobenstvo v TmEv, na rozdiel od niektorých u synoptikov, nemá svoj historický kontext, čo je dané samotným charakterom TmEv ako florilegia. Pokiaľ sa jedná o úvodné formuly podobenstiev, tak prítomnosť „človeka“ v log. 8 namiesto Matúšovho „nebeského kráľovstva“ nie je v porovnaní so synoptikmi niečím nezvyčajným, pretože i v nich je uvedený človek ako prvý termín porovnania89. Podobne je to i so spojením „kráľovstvo Otca“ v log. 96. Terminológia TmEv v týchto prípadoch je na tej istej rovine ako u synoptikov.90 To, že kráľovstvo je takmer vo všetkých podobenstvách TmEv pripodobnené osobe, samo osebe nepoukazuje na jeho individualistické pojatie. I u synoptikov je kráľovstvo pripodobnené osobám (napr. Mt 13,24.45 atď.), a nie je na základe toho interpretované individualisticky. V prípade záverečných formulácií ani jedno z dvoch pojednávaných podobenstiev nie je v TmEv vysvetlené, obe končia kratšou

86 MONTEFIORE, A Comparison, s. 225. 87 MONTEFIORE, A Comparison, s. 238 88 ADINOLFI, M., „Le parabole della rete e del lievito nel Vangelo di Tommaso,“ Studii Biblici Franciscani Liber Annuus 13 (1962/63), 33-52. 89 Ako príklady uvádza: Mt 7,24.26; Lk 6,47-49; Mt 11,16; Lk 7,31; Mt 13,52; Lk 12,35-36. 90 ADINOLFI, Le parabole, s. 38.

20

alebo dlhšou formulou „Kto má uši ...“. U synoptikov nachádzame len dve podobenstvá s dodatočným výkladom (o rozsievačovi a o kúkoli v pšenici); len u niektorých môžeme v ich záverečných vetách vidieť skutočný a vlastný výklad podobenstva (napr. Mk 13,29). V štyroch prípadoch (o sieti, o zlých vinároch, o hlúpom boháčovi, o stratenenej ovci) nasleduje po podobenstve vysvetľujúca veta, pričom v paralelách v TmEv je len v log. 107 uvedené objasnenie. Svoje vlastné vysvetlenie má TmEv v log. 64; v závere log. 76 uvádza aplikáciu. Podľa Adinolfiho má podobenstvo o sieti v log. 8 ten istý význam ako podobenstvo o poklade a perle v Mt 13,44-46. Ukazuje na nesmiernu, všetko prevyšujúcu hodnotu Božieho kráľovstva, kvôli ktorému sa oplatí vzdať sa všetkého. V Mt paralele (Mt 13,47-50) je význam úplne iný, blízky podobenstvu o kúkoli - oddelenie zlých od spravodlivých na konci sveta a ich potrestanie. V prípade podobenstva o kvase všetky tri verzie majú rovnaký význam – prostredníctvom kontrastu medzi malými počiatkami a veľkým naplnením kráľovstva zdôrazňujú „vitálnu silu“ kráľovstva, podobnú kvasu skrytému do cesta. Záver znie, že TmEv nemá charakter výlučne gnostický. „V tých dvoch študovaných logiách nie je nič, čo by nemohlo byť ortodoxné.“91 Tým sa však ešte nerieši ďaleko ťažšia otázka závislosti TmEv na synoptikoch. „Nie je lepšie zatiaľ upustiť od akéhokoľvek úsudku?92 C.-H. Hunzinger vo svojom príspevku o neznámych Ježišových podobenstvách z TmEv93 naväzuje na svoj predchádzajúci krátky referát z r. 1960,94 v ktorom sa snažil dokázať, že v TmEv sa nachádza ježišovská tradícia na synoptických evanjeliách nezávislá, ba dokonca až staršia. V článku o podobenstvách vychádza z dôležitého metodologického predpokladu, že konečná podoba TmEv síce vznikla v (nejakom) gnostickom spoločenstve, ktoré istým spôsobom spracovalo ježišovské tradície, to však samo osebe neodpovedá na otázku o písomných prameňoch alebo ústnych tradíciách za TmEv. Podľa Hunzingera značný počet Ježišových slov v TmEv je pôvodnejších v porovnaní so synoptickými zneniami, a to z dvoch dôvodov: 1. nie sú v nich prítomné tie elementy, ktoré sú u synoptikov považované za sekundárne, a 2. obsahujú tie pôvodné prvky, ktoré synoptici už z tradície eliminovali. Pri dokazovaní použitia tradície nezávislej na synoptikoch tradície sú zvlášť významné tie logiá, ktoré nie sú u synoptikov, ale sú blízke synoptickej látke a ich charakter nemá nič špecificky gnostické. Dve vybrané podobenstvá pojednávané v štúdii – o atentátnikovi (log. 98) a o veľkej rybe (log. 8)95 – majú jeho názor potvrdiť. Prirovnanie Božieho kráľovstva atentátnikovi je tak „außerordentlich stark“,96 tiež tak trúfalé a pohoršlivé, že nemôže pochádzať od (nejakého) kresťanského spoločenstva, ale len od samotného Ježiša. Z hľadiska historickosti neexistujú žiadne pochybnosti o autenticite obrazu podobenstva (por. Mk 3,27nn), stačí totiž poukázať napr. na zelotizmus. Skutočný problém predstavuje otázka intencie podobenstva. Je možné nájsť taký (pôvodný) význam podobenstva, ktorý by bol neproblematický v kontexte celkového Ježišovho ohlasovania; prípadne nájsť iné analogické podobenstvá u synoptikov? Dve podobenstvá vyjadrujú podobnú myšlienku ako podobenstvo o atentátnikovi - podobenstvo o stavaní veže (Lk 14,28-30) a o vedení vojny (Lk 14,31n) -, a preto z nich by mala vychádzať 91 ADINOLFI, Le parabole , s. 51. 92 “non è preferibile, per il momento, sospendere qualsiasi giudizio?“ - ADINOLFI, Le parabole, s. 52. 93 HUNZINGER, C. H., „Unbekannte Gleichnisse Jesu aus dem Thomas-Evangelium,“ in Judentum – Urchristentum – Kirche: Festschrift für J. Jeremias, ed. Eltester, W. Berlin, 1964, s. 209-220. 94 HUNZINGER, Aussersynoptisches Traditionsgut, op. cit. 95 Hunzinger má č. 7 – pretože preberá číslovanie (a preklad) podľa LEIPOLDT, J. – SCHENKE, H. M., Koptisch-gnostische Schriften aus den Papyrus-Codices von Nag Hammadi, Hamburg, 1960. 96 HUNZINGER, Unbekannte Gleichnisse, s. 212.

21

interpretácia log. 98. Najskôr však treba opustiť tradičnú interpretáciu uvedených podobenstiev (t. j. kto sa chce stať Ježišovým učeníkom, musí si najskôr sám objasniť, či na to má), ktorá vyplýva z lukášovského kontextu. Podobenstvá nepasujú celkom do tohto kontextu - v ňom sa totiž nehovorí o „Selbstprüfung“, ale o „Selbstentsagung“ -, preto od neho treba pri ich interpretácii odhliadnuť. Na iný význam podobenstiev o stavaní veže a vedení vojny poukazuje Hunzinger na základe istého formálneho aspektu, totiž že obe majú formu rétorickej otázky. Podobnú formálnu štruktúru majú i iné podobenstvá, ktorá implikuje záver a minori ad majus, t. j. ak je už pre poslucháčov samozrejmé jednať tak, ako ukazuje podobenstvo, o čo viac majú istotu, že (tiež) Boh nejedná inak. Keď sa tento výklad aplikuje na uvedené dve podobenstvá, tak sa stávajú výzvou k dôvere. Ak je totiž pre človeka samozrejmé, že sa nepustí do niečoho, na realizovanie čoho nemá, nedovedie to do konca, tak nie je namieste žiadna pochybnosť, že i Boh dokončí, presadí, čo (už) začal – a to je basilei,a tou qeou/. Proti pochybnostiam, ktoré môže vyvolávať jeho malý, skrytý, nepozorovaný začiatok, tak stojí Ježišovo volanie (už teraz) k dôvere v Boha, ktorý určite dokončí, čo začal. V tomto zmysle – ako podobenstvo o dôvere – treba tiež interpretovať i podobenstvo o atentátnikovi, ktoré je takisto podobenstvom o kráľovstve. Neexistuje dôvod pochybovať o autenticite tohto podobenstva takto interpretovaného, pretože bez problémov zapadá do Ježišovho ohlasovania. I podobenstvo o veľkej rybe (log. 8) zapadá do synoptickej tradície: jednak samotný motív rybolovu hrá u synoptikov dôležitú úlohu a z hľadiska intencie má podobenstvo veľmi blízko k podobenstvu o perle (Mt 13,45n). Úvod podobenstva „človek sa podobá“ je síce v tejto podobe gnostickou modifikáciou, ale už v synoptickej tradícii sú úvody podobenstiev variabilné. Samotné podobenstvo ukazuje, ako jedná každý múdry rybár, ktorý sa ocitne v takejto situácii – bez váhania vyhodí všetky malé ryby kvôli jednej veľkej. „So geht es auch dem Menschen, der der basilei,a konfrontiert wird!“97 Uvedené príklady predstavujú dôveryhodné agrafa, konkrétne podobenstvá, a dávajú nám možnosť nahliadnuť do tradície na synoptikoch nezávislej, čo je na druhej strane podnetom „die Interpretation mancher synoptischer texte zu überprüfen“.98 Cieľom štúdie G. V. Jones-a99 je venovať pozornosť parabolickému materiálu v TmEv, ukázať, ako sa líši alebo podobá paralelám u synoptikov; tiež i podobenstvám, ktoré nemajú paralelu u synoptikov. Skutočnosť, že ani jedno z nich sa presne nezhoduje so synoptickými paralelami ukazuje na to, že buď jeho kompilátor používal na synoptikoch nezávislý zdroj, ktorý mal nejaký vzťah k ústnej tradícii, alebo že adaptoval evanjeliové výroky vzhľadom k svojim vlastným účelom, čo je z rôznych dôvodov nepravdepodobné. Niektoré z logií TmEv sú pôvodnejšie než synoptické výroky a prešli modifikáciou v záujme gnosticizmu. Skutočnosť, že TmEv neobsahuje interpretatívne ukončenia a alegorické rysy, ako sú u synoptikov, potvrdzuje, že pôvodne k podobenstvám nepatrili. Odchýlky od synoptických verzií podporujú názor, že tieto prešli modifikáciami počas obdobia tradovania v zhode s neskoršími potrebami cirkvi. Ani v jednom zo štyroch podobenstiev, ktoré nemajú paralelu u synoptikov (log. 8; 21; 97 a 98) nie je prítomný gnostický podtext a zdá sa, že neprešli nejakou nápadnou modifikáciou. V každom prípade je jasné, že „literárna a umelecká úroveň podobenstiev v TmEv je oveľa nižšia než

97 HUNZINGER, Unbekannte Gleichnisse, s. 219. 98 HUNZINGER, Unbekannte Gleichnisse, s. 220. 99 JONES, G. V., „The Parables of the Gospel of Thomas,” in The Art and the Truth of the Parables. London: S.P.C.K., 1964, s. 230-240.

22

v evanjeliových podobenstvách“.100 Štvrtinu z logií predstavujú parabolické výroky; niektoré podobenstvá (napr. log. 64 a 65) sú dosť blízke synoptikom; prinajmenšom dve z nich môžu predstavovať pôvodnú formu (log. 76 a 109). Otázku autenticity nekanonických výrokov je ťažké až nemožné rozhodnúť a pokiaľ sa jedná o podobenstvá v TmEv, ktoré nemajú inde paralely, závery ohľadom ich pravosti sú závislé viac alebo menej na osobnom názore.101 Tento problém môže do istej miery osvetliť porovnanie textu TmEv logií s paralelami z oxyrhynchských papyrusov. Dochádza k záveru, že TmEv môže obsahovať istý „substrát autenticity“ (a substratum of authenticity) v niektorých mimobiblických logiách; ich porovnanie s verziami v P.Oxy. ukazuje, že boli tendenčne modifikované a doplňované. Rok 1965 môžeme považovať za „zlatý rok“ v dejinách bádania o podobenstvách v TmEv, pretože v tomto roku boli na amerických univerzitách obhájené dve dizertačné práce, ktoré sa tejto téme venujú.

Prvá z nich pochádza od J. B. Sheppard-a.102 Sám autor ju charakterizuje ako „literárna a teologická analýza a porovnanie jedenástich podobenstiev, údajne vyslovených Ježišom, ktoré sa objavujú v jednom alebo vo viacerých synoptických evanjeliách a v koptskom Tomášovom evanjeliu“.103 Primárnym účelom pritom je určiť, či TmEv predstavuje alebo nie tradíciu, ktorá je nezávislá na synoptikoch. Nepredpokladá žiadnu teóriu vzniku a vzájomnej závislosti synoptikov, pretože to predstavuje isté nebezpečenstvo predsudkov a zaujatosti vzhľadom k výsledkom bádania. Porovnanie je komplikované samotnou skutočnosťou použitých odlišných jazykov. Aby prekonal slabinu metódy, ktorá zahrnuje stanovenie gréckeho textu, používa zároveň grécky i koptský (sahidský) text synoptických evanjelií. Rozdiely v znení medzi jednotlivými verziami vyhodnocuje z troch hľadísk: 1. formálne-kritického – ktorý variant vykazuje známky (najväčšej) pôvodnosti; 2. socio-historického – skúma socio-historický (ranekresťanský alebo gnostický) kontext príslušných variácií, aby sa zistil, ktorá z nich môže byť vysvetlená na základe potrieb príslušného spoločenstva; 3. teologického – na základe ktorého sa snaží zistiť, či ten ktorý variant je možné vysvetliť v kontexte teológie príslušného evanjelistu, resp. editora.

Práca má dve základné časti. V prvej sa zaoberá dvoma základnými faktormi, ktoré treba nutne reflektovať a zohľadniť. V druhej časti sa venuje jednotlivým podobenstvám, ich analýze a porovnaniu so synoptikmi. Onými dvoma činiteľmi, ktoré treba vziať do úvahy, sú: 1. dátum a miesto pôvodu TmEv (neskoré druhé storočie; Sýria); 2. predchádzajúce pokusy určiť charakter tradície, ktorá sa nachádza v TmEv, pretože „otázka vzťahu podobenstiev TmEv k podobenstvám synoptických evanjelií je v podstate otázkou veku a charakteru (age and nature) tradície, ktorá sa nachádza v podobenstvách v TmEv.“104 Tri odpovede na otázku ohľadom zdroja tej látky, ktorá sa podobá synoptickej, sú: 1. žido-kresťanské apokryfné evanjelium; 2. synoptické evanjeliá; 3. starobylá tradícia nezávislá na synoptikoch. Závery ohľadom zdroja látky v TmEv, ktorá je podobná synoptickej, sú, že sa nedá dokázať použitie špecifického židokresťanského apokryfného evanjelia. Na druhej strane je „vysoko

100 JONES, The Parables, s. 234. 101 Komplikovanosť tohto problému dosvedčuje jeho formulácia ohľadom log. 8: „The parable of the Big Fish may be a modified version of the Matthean parable of the Drag-net, or it may be an imitation; or it may be a version of genuine saying containing a point similar to that of the Pearl of Great Price.“ - JONES, The Parables, s. 238. 102 SHEPPARD, J. B., A Study of the Parables Common to the Synoptic Gospels and the Coptic Gospel of Thomas, Michigan: Emory University, 1965. Máj 1965; Briscoe – júl. 103 SHEPPARD, A Study, s. 1. 104 SHEPPARD, A Study, s. 10.

23

nepravdepodobné“, že dielo napísané v 2. st. by nemalo kontakt so synoptikmi. „Tomášovo evanjelium evidentne má nejaký prístup k tradícii podobnej synoptickej (synoptic-type tradition), inej než (sú) synoptické evanjeliá.“105 Vzhľadom ku charakteru tejto tradície sa môže uvažovať o troch rôznych možnostiach: 1. tradícia, ktorá reprezentuje ďalší vývoj kanonických evanjelií; 2. tradícia založená na tradícii používanej synoptickými evanjeliami, ktorá pokračovala v existencii a vyvíjala sa nezávisle na samotných synoptických evanjeliách; 3. starobylá nezávislá tradícia, ktorá sa oddelila od synoptickej tradície v istom ranom štádiu a bola uchovaná v židokresťanskom spoločenstve. Tieto možnosti sa navzájom nevylučujú; pokiaľ ide o formu, mohli byť ústne, písomné alebo oboje. Keď porovnáva koptské podobenstvá TmEv s koptskými verziami synoptikov, neznamená to, že koptská verzia TmEv sa priamo vzťahuje ku koptskej verzii NZ. Motívom je názor, že „porovnanie TmEv so starou koptskou verziou synoptikov dáva presnejší obraz o podobnostiach a rozdieloch, ktoré existujú medzi TmEv a synoptikmi, než by dávalo porovnanie moderných prekladov synoptikov a TmEv alebo porovnanie rekonštruovaného textu gréckeho textu TmEv a gréckej verzie synoptikov. Porovnanie týchto starých koptských verzií odstraňuje do istej miery prvky konjektúry a interpretácie, ktoré sú spojené s prekladom TmEv do iného jazyka“106 Grécky text synoptikov nie je opomíňaný; analýza a interpretácia synoptických verzií prebieha na rovine gréckeho textu. Analýza a porovnanie podobenstiev je založená na premise, že „v podobenstvách môžu byť od zistené sekundárne elementy“.107 Podobenstvá sú analyzované, aby sa zistilo, ktoré rysy rozprávania môžu byť považované za sekundárny vývoj v dôsledku ústneho predávania, socio-historických okolností, teologických a didaktických potrieb spoločenstva, ktoré ich tradovalo. Zvláštnu pozornosť je treba venovať teologickým zreteľom editorov/redaktorov, pretože teológia redaktora môže ovplyvniť formu podobenstva napr. tým, že pridá niektoré detaily, aby objasnil svoje použitie podobenstva alebo vynechá nejaký detail, ktorý mu naopak do podobenstva nesedí. Preto je treba zisťovať, či rozdiely medzi verziami pochádzajú z nezávislého vývoja alebo sú dôsledkom teologickej práce redaktora. Podobenstvá delí do štyroch skupín podľa toho, u ktorých synoptikov majú paralely108 a podľa nich potom postupuje. Každá kapitola pojednáva o jednotlivých podobenstvách v TmEv a paralelách u synoptikov oddelene, až potom ich porovnáva.

Záver: žiadne z usporiadaní podobenstiev nereflektuje znalosť synoptického kontextu kanonickej paralely; podobenstvá v TmEv sú jednoducho zoskupené do zbierky výrokov pripisovaných Ježišovi. Bezprostredný kontext podobenstiev je daný na základe usporiadania látky prostredníctvom spoločných tém alebo slov (catchword) alebo príbuzných myšlienok, čo vedie k domnienke, že tieto podobenstvá boli zapísané z ústnej tradície, pretože „tento typ usporiadania je charakteristický pre materiál, ktorý cirkuloval ústne“.109 V úvodoch podobenstiev neprejavuje TmEv znalosť synoptikov. Sama táto skutočnosť však nevylučuje znalosť synoptikov. Ich neprítomnosť v TmEv môže byť totiž dôsledkom toho, že TmEv je závislé na ústnej tradícii, ktorá mohla byť závislá alebo nezávislá na synoptikoch; alebo ich neprítomnosť môže byť podmienená literárnou formou TmEv, ktoré je zbierkou výrokov, kde sú použité len stručné uvedenia, ktoré

105 SHEPPARD, A Study, s. 131. 106 SHEPPARD, A Study, s. 134. 107 SHEPPARD, A Study, s. 139. 108 1. Podobenstvá spoločné Mt, Mk, Lk a TmEv; 2. Mt, Lk a TmEv; 3. Mt a TmEv; 4. Lk a TmEv. 109 SHEPPARD, A Study, s. 338-339.

24

pripisujú výroky Ježišovi. Vzťahy v prípade obsahov podobenstiev sa líšia od blízkej zhody až po úplnú diskontinuitu. U log. 9; 20; 64 a 65 rozdiely medzi TmEv a synoptikmi nie sú väčšie než rozdiely medzi synoptikmi; u log. 76 a 107 sú rozdiely „more striking“.110 V prípade log. 96 Mt a Lk sa úzko zhodujú, v TmEv je obraz podobenstva zmenený. Log. 57 a 63 majú so synoptickými paralelami „a general similarity“, v detailoch rozprávania si však takmer nezodpovedajú. Log. 8 a je